Podpora Europolu v boji proti prevádzačstvu migrantov: cenný partner, ale nedostatočné využívanie zdrojov údajov a meranie výsledkov

Zhrnutie

I

Prevádzačstvo migrantov, ktoré sa označuje aj ako napomáhanie nelegálnej imigrácii, je celosvetovou trestnou činnosťou, ktorá ohrozuje životy migrantov a spochybňuje integritu medzinárodných hraníc. Je to jeden z najziskovejších druhov trestnej činnosti pre organizované zločinecké skupiny a v posledných rokoch predstavuje pre EÚ veľkú humanitárnu a bezpečnostnú výzvu. V rokoch 2015 a 2016 zažila EÚ nebývalý príchod migrantov. Neregulárnym spôsobom vstúpilo do EÚ viac než 1 milión ľudí. Europol odhadol, že veľkú väčšinu týchto príchodov uľahčili prevádzači migrantov.

II

Agentúra EÚ pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva, Europol, v roku 2016 zriadila Európske stredisko pre boj proti prevádzačstvu, ktoré je zamerané na aktívnu podporu členských štátov EÚ pri rozkladaní zločineckých sietí zapojených do organizovaného prevádzačstva migrantov. Keďže Europol nemá výkonné právomoci (nemôže zatýkať zločincov), pomáha členským štátom najmä tým, že slúži ako centrum výmeny informácií o trestnej činnosti a poskytuje koordináciu a operačnú a strategickú podporu pri vyšetrovaní trestných činov v členských štátoch.

III

Posudzovali sme, či Europol, a najmä Európske stredisko pre boj proti prevádzačstvu poskytovali členským štátom účinnú podporu v boji proti prevádzačstvu migrantov. Audit sa vzťahoval na obdobie od roku 2016 (rok, v ktorom bolo zriadené Európske stredisko pre boj proti prevádzačstvu) do roku 2019. V prípade potreby sme preskúmali aj údaje z roku 2020. Na zodpovedanie tejto hlavnej otázky auditu sme riešili dve podotázky:

• Bol Europol efektívnym centrom na výmenu informácií o prevádzačstve migrantov?
• Poskytol Europol účinnú koordináciu a podporu v oblasti prevádzačstva migrantov?

IV

Celkovo sme dospeli k záveru, že Europol poskytuje cennú podporu, ale čelí pretrvávajúcim výzvam, aby naplno využíval externé zdroje informácií a výsledky jeho podpory sa nemerajú systematicky, a preto je náročné preukázať ich. Audit prispieva k prebiehajúcej diskusii o tom, ako EÚ riadi migračný tlak, a jeho zistenia majú posilniť úlohu Europolu pri poskytovaní účinnej podpory orgánom presadzovania práva v členských štátoch. Závery môžu tiež ovplyvniť prebiehajúce preskúmanie nariadenia o Europole.

V

Zistili sme, že orgány presadzovania práva v členských štátoch a tretie strany aktívne poskytovali Europolu informácie, hoci úroveň zapojenia sa medzi jednotlivými partnermi líšila. Výmena informácií v rokoch 2016 až 2019 priebežne rástla. Napriek tomuto pozitívnemu trendu sme zistili, že problémy so začatím bilaterálnych rokovaní na uzatvorenie medzinárodných dohôd s prioritnými krajinami mimo EÚ a neschopnosť Europolu priamo zbierať a analyzovať informácie od súkromných subjektov zhoršovali úplnosť informácií získaných Europolom.

VI

Ako európske informačné centrum o trestnej činnosti musí mať Europol prístup ku všetkým príslušným databázam. Nie všetky relevantné externé zdroje údajov sú však v súčasnosti Europolu k dispozícii na použitie alebo ich nepoužíva dostatočne.

VII

Z nášho prieskumu vyplýva, že členské štáty a krajiny mimo EÚ oceňujú informácie, ktoré poskytuje, ale úplná interoperabilita medzi databázami Europolu a členských štátov sa ešte dosiahla. Zistili sme aj problémy týkajúce sa výmeny údajov s inými agentúrami EÚ.

VIII

Partneri Europolu si vážia strategickú a operačnú podporu, ktorú poskytuje, ale výsledky podpory Europolu sa dajú len ťažko overiť, pretože ich nemeria komplexne. Je to tak preto, lebo neexistuje systematický postup, aby členské štáty vykazovali údaje o výsledkoch získaných s podporou Europolu. Europol tiež nemá ukazovatele výkonnosti o svojom úsilí v boji proti praniu špinavých peňazí a podvodom v oblasti dokladov, ktoré tiež súvisia s prevádzačstvom migrantov. Celkové meranie výkonnosti Europolu v boji proti prevádzačstvu migrantov preto nie je zavedené.

IX

Operačná podpora Europolu spočíva v podpore vyšetrovaní členských štátov a partnerských krajín mimo EÚ týkajúcich sa konkrétnych prípadov, ktoré možno označiť za prípady s prioritou alebo bez priority. Proces určovania priority prípadov na základe vhodných kritérií pomáha Europolu prideľovať zdroje tam, kde sú najviac potrebné. Tento proces je založený na odbornom úsudku zúčastnených zamestnancov, ale nie je úplne zdokumentovaný, s výnimkou tých prioritných prípadov, ktoré sú určené na podporu ako ciele s vysokou hodnotou. Neexistuje teda dostatok dôkazov na preukázanie toho, že Europol prideľuje svoje zdroje na prípady, ktoré to najviac potrebujú.

X

Na základe týchto záverov odporúčame Europolu:

• využívať všetky relevantné externé zdroje informácií,
• zlepšiť výmenu údajov so svojimi partnermi,
• zlepšiť monitorovanie výkonnosti a podávanie správ o činnostiach Európskeho strediska pre boj proti prevádzačstvu,
• zvýšiť transparentnosť procesu určovania priority prípadov úplným zdokumentovaním, ako sa rozhoduje o tom, ktoré prípady sa budú riešiť prednostne.

Úvod

01

Prevádzačstvo do EÚ a v rámci nej a obchodovanie s ľuďmi sa považujú za kľúčové hrozby trestnej činnosti pre EÚ¹ a patria medzi priority Rady na roky 2018 – 2021 v boji proti závažnej a organizovanej medzinárodnej trestnej činnosti². Pri oboch sa používajú ľudské bytosti ako zdroj zisku. Prevádzačstvo migrantov a obchodovanie s ľuďmi sú však rôzne trestné činy (pozri rámček 1).

02

Prevádzačstvo migrantov je celosvetovou trestnou činnosťou, ktorá ohrozuje životy migrantov a spochybňuje integritu medzinárodných hraníc. Je to ziskový druh trestnej činnosti pre organizované zločinecké skupiny³ a v posledných rokoch predstavuje pre EÚ veľkú humanitárnu a bezpečnostnú výzvu.

03

V rokoch 2015 a 2016 zažila EÚ nebývalý príchod migrantov. Prišlo viac než 1 milión ľudí, väčšina z nich utekala pred vojnou v Sýrii a iných krajinách⁴. Najčastejšie používané trasy boli cez západné Stredozemie, centrálne Stredozemie, východné Stredozemie a západný Balkán. Aj keď sa odvtedy počet neregulárnych príchodov do EÚ znížil o viac než 90 %, dlhodobá hospodárska nestabilita a nedostatok príležitostí v rozvojových krajinách spolu s vplyvom krízy COVID-19 môžu v EÚ v strednodobom horizonte viesť k nárastu neregulárnej migrácie⁵.

04

Prevádzačstvo migrantov je zo svojej podstaty tajné, a preto sa dá veľmi ťažko zmerať. Europol odhaduje, že asi 90 % tých, ktorí nelegálne prekročia hranice EÚ, využíva pomoc prevádzačov migrantov, väčšinou zločineckých skupín. Tieto skupiny sú zapojené aj do iných oblastí trestnej činnosti, ako sú podvody v oblasti dokladov alebo obchodovanie s ľuďmi.

05

Prevádzači migrantov zapojení do uľahčovania presunov do EÚ pochádzajú z viac než 122 krajín. Pokiaľ ide o rozsah prevádzačstva, odhady sa v jednotlivých správach líšia, pričom podľa odhadov siete v celej EÚ celkovo získali 4,7 až 5,7 mld. EUR⁶ len v roku 2015.

06

Za činnosti v oblasti presadzovania práva v boji proti prevádzačstvu migrantov zodpovedajú členské štáty. Úlohou EÚ je pomáhať im v tomto boji. Jej reakcia na prevádzačstvo migrantov si vyžaduje koordinovaný prístup zahŕňajúci viac inštitúcií (Rada EÚ, Európsky parlament a Komisia⁷), agentúry [Europol, Frontex, Eurojust, Európska námorná bezpečnostná agentúra (EMSA), eu-LISA, CEPOL] a ďalšie [Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), misie spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky].

07

Podľa hlavného právneho predpisu EÚ o prevádzačstve migrantov („smernica o napomáhaní“⁸) sa vyžaduje, aby každý členský štát prijal príslušné sankcie proti každému, kto úmyselne pomôže osobe, ktorá nie je štátnym občanom členského štátu EÚ, aby nezákonne vstúpila alebo prešla cez jeho územie, alebo sa tam zdržiavala⁹. Hoci sa v smernici o napomáhaní stanovujú všeobecné charakteristiky a umožňuje výnimky v prípadoch humanitárnej pomoci, každý členský štát používa vlastné vymedzenie toho, čo predstavuje prevádzačstvo migrantov¹⁰.

08

Členské štáty, inštitúcie a agentúry EÚ a ďalšie príslušné strany, ako je Interpol a krajiny mimo EÚ, spolupracujú v rámci štruktúrovanej multidisciplinárnej platformy ad hoc riadenej členskými štátmi EÚ. Je známa ako EMPACT, čo je skratka pre „Európsku multidisciplinárnu platformu proti hrozbám trestnej činnosti“. Platforma EMPACT navrhuje štvorročné politické cykly na boj EÚ proti medzinárodnej organizovanej trestnej činnosti.

09

Europol¹¹ je jedným z hlavných aktérov EÚ v boji proti prevádzačstvu migrantov. Jeho úlohou je podporovať orgány presadzovania práva v členských štátoch a uľahčovať ich spoluprácu pri predchádzaní závažnej a organizovanej trestnej činnosti a boji proti nej. Europol nemá výkonné právomoci, ktoré zostávajú vo vnútroštátnej kompetencii.

10

Vo februári 2016, po období vysokej úrovne neregulárneho prisťahovalectva, zriadil Europol Európske stredisko pre boj proti prevádzačstvu (EMSC) ako súčasť Európskeho strediska pre závažnú a organizovanú trestnú činnosť, jedného z operačných útvarov tejto agentúry.

11

Cieľom EMSC je podpora členských štátov EÚ pri vyhľadávaní a rozkladaní zločineckých sietí zapojených do prevádzačstva migrantov. Na tento účel pomáha členským štátom a partnerským krajinám mimo EÚ umožňovať výmenu informácií a koordináciu ich operácií v boji proti prevádzačstvu migrantov. Umožňuje tiež užšiu spoluprácu medzi členskými štátmi, partnerskými krajinami mimo EÚ a inými európskymi agentúrami (pozri ilustráciu 1).

12

EMSC zodpovedá za dve špecializované platformy nazývané „analytické projekty“ (AP), ktoré sa zaoberajú špecifickou trestnou činnosťou: AP Migrant Smuggling (prevádzačstvo migrantov) a AP Phoenix (obchodovanie s ľuďmi). AP podporujú vyšetrovania členských štátov niekoľkými spôsobmi, a to aj prostredníctvom operačných analýz a nasadenia na mieste. Každý AP je ustanovený prostredníctvom súboru pravidiel, ktorými sa vymedzuje jeho účel a práva na prístup k informáciám vrátane toho, aké informácie môže AP spracovávať a ktoré členské štáty a pridružené tretie strany sa môže zúčastniť. Ročný rozpočet EMSC zostal za posledné tri roky stabilný na niečo vyše 10 mil. EUR, pričom zahŕňa náklady na priemerný počet 48 zamestnancov v rovnakom období.

13

Boj proti prevádzačstvu migrantov podporujú aj ďalšie operačné jednotky Europolu: „Operačné stredisko“ krížovo kontroluje prichádzajúce údaje, „tím strategickej analýzy“ koordinuje strategické analýzy a jednotka pre nahlasovanie internetového obsahu podporuje EMSC v boji proti činnostiam týkajúcim sa prevádzačstva migrantov na internete.

14

Jedným z hlavných cieľov Europolu je slúžiť svojim partnerom ako centrum EÚ na výmenu informácií o trestnej činnosti. Poskytuje najmä operačné informácie na uľahčenie výmeny informácií medzi členskými štátmi, pretože výmena informácií s inými zainteresovanými stranami (napr. agentúrami EÚ, krajinami mimo EÚ) podlieha podmienkam stanoveným v osobitných dohodách o spolupráci a organizácii práce.

15

Tri hlavné technologické piliere podpory Europolu členským štátom sú Informačný systém Europolu, analytický systém Europolu a sieťová aplikácia na zabezpečenú výmenu informácií (pozri rámček 2 a ilustráciu 2).

Rozsah auditu a audítorský prístup

16

Cieľom tohto auditu výkonnosti bolo zistiť, či Europol účinne podporuje členské štáty v boji proti prevádzačstvu migrantov. Na zodpovedanie tejto hlavnej otázky auditu sme riešili dve podotázky:

1. Bol Europol efektívnym centrom na výmenu informácií o prevádzačstve migrantov?
2. Poskytol Europol účinnú koordináciu a podporu v oblasti prevádzačstva migrantov?

17

Audit operačných činností Europolu sme vykonávali prvýkrát, rovnako aj audit činností EMSC a ďalších jednotiek Europolu zapojených do boja proti prevádzačstvu migrantov. Cieľom auditu je prispieť k prebiehajúcej diskusii o tom, ako EÚ riadi migračný tlak, a jeho zistenia majú posilniť úlohu Europolu pri poskytovaní účinnej podpory orgánom presadzovania práva v členských štátoch. Závery môžu tiež ovplyvniť prebiehajúce preskúmanie nariadenia o Europole.

18

Audit sa zameriava na oblasť prevádzačstva migrantov a nevzťahuje sa na oblasť obchodovania s ľuďmi. Zahŕňa obdobie od zriadenia EMSC v roku 2016 až do roku 2019. Preskúmali sme aj údaje z roku 2020, ak sme ich mali k dispozícii. Pozreli sme sa aj na to, ako Europol spolupracoval s ostatnými orgánmi EÚ zapojenými do boja proti prevádzačstvu migrantov. Pri odpovedi na vyššie uvedené otázky sme sa pozreli aj na rámec monitorovania výkonnosti a podávania správ, pokiaľ ide o činnosti Europolu v boji proti prevádzačstvu migrantov.

19

Naše zistenia z auditu sú založené na analýze štatistických údajov, ktorá je podporená preskúmaním dokumentácie a rozhovormi s kľúčovými zainteresovanými stranami. Na posúdenie spokojnosti so službami agentúry sme použili odpovede na dotazník, ktorý sme zaslali orgánom presadzovania práva v 27 členských štátoch a orgánom v 13 krajinách mimo EÚ (Albánsko, Čierna Hora, Gruzínsko, Island, Izrael, Moldavsko, Nórsko, Severné Macedónsko, Spojené kráľovstvo, Srbsko, Švajčiarsko, Turecko a Ukrajina). Z týchto 40 krajín odpovedali na dotazník všetky okrem jednej.

20

Uskutočnili sme videokonferencie s kontrolovanými subjektmi a príslušnými zainteresovanými stranami vrátane Europolu, Eurojustu, ESVČ, GR HOME, GR JUST, Frontexu, Interpolu a Joint Operational Office (Spoločného operačného úradu). Keďže kontroly na mieste v rámci auditu neboli možné z dôvodu obmedzení týkajúcich sa ochorenia COVID-19, usporiadali sme aj videokonferencie s orgánmi presadzovania práva zo Srbska (tranzitná krajina), Španielska (krajina v prvej línii) a z Nemecka (krajina určenia).

21

Vzhľadom na citlivú povahu operačných osobných údajov spracúvaných Europolom bolo posúdenie ich presnosti a relevantnosti mimo rozsahu tohto auditu. Preto sme nemohli skontrolovať celkovú kvalitu údajov z hľadiska týchto dvoch aspektov.

Pripomienky

Europol slúži ako centrum na výmenu informácií, obmedzujú ho však neúplné údaje a otázky spojené s interoperabilitou

22

Europol by mal dostávať dostatočné informácie od členských štátov a krajín mimo EÚ a mať prístup ku všetkým relevantným zdrojom údajov, aby mohol plniť svoju funkciu európskeho informačného centra o trestnej činnosti. Hodnota služby poskytovanej Europolom závisí vo veľkej miere od toho, ako aktívne si s Europolom jeho partneri vymieňajú informácie. V nasledujúcich bodoch skúmame:

1. ako aktívne si partneri Europolu vymieňajú informácie s agentúrou;
2. či má Europol prístup ku všetkým relevantným zdrojom údajov;
3. či sú členské štáty a partnerské krajiny mimo EÚ spokojné s informáciami získanými od agentúry.

Výmena informácií sa naďalej zintenzívňuje, ale na jej úplnosť vplýva množstvo problémov

23

Europol prijíma čoraz väčší počet správ prostredníctvom aplikácie SIENA. Počet správ obsahujúcich operačné informácie o konkrétnych vyšetrovaniach trestných činov zaslané Europolu a počet správ posielaných Europolom jeho partnerom neustále rastie. To má za následok nárast nových prípadov týkajúcich sa prevádzačstva migrantov, ako je znázornené na ilustrácii 3. Údaje do databáz Europolu zasielajú všetky členské štáty EÚ a krajiny mimo EÚ, s ktorými má Europol uzatvorené operačné dohody.

24

Napriek týmto pozitívnym trendom sme zistili problémy ovplyvňujúce úplnosť informácií získaných Europolom. Väčšina z týchto problémov sa netýka len oblasti prevádzačstva migrantov a je mimo kontroly Europolu. Medzi hlavné problémy patria:

1. rôzne stupne činnosti medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o zasielanie údajov do databáz Europolu;
2. problémy so začatím bilaterálnych rokovaní na uzatvorenie medzinárodných dohôd s prioritnými krajinami mimo EÚ;
3. a neschopnosť Europolu zhromažďovať a analyzovať informácie priamo od súkromných subjektov.

25

Aktívne zapojenie členských štátov je zásadné na zabezpečenie toho, aby mal Europol k dispozícii úplné údaje. Niekoľko zainteresovaných strán poukázalo na potrebu, aby členské štáty poskytovali Europolu viac operačných informácií. Často existujú oprávnené operačné alebo právne dôvody na neposkytnutie informácií Europolu alebo na nadviazanie bilaterálnej spolupráce s inými členskými štátmi. Napríklad nie je potrebné dať Europol do kópie organizačnej a administratívnej komunikácie. Vyšetrovatelia nemusia mať v počiatočných fázach vyšetrovania povolenie od prokurátora na výmenu citlivých údajov. S cieľom zabrániť ohrozeniu prebiehajúceho vyšetrovania alebo chrániť záujmy národnej bezpečnosti možno použiť zásady obmedzeného zaobchádzania s informáciami. Niektoré informácie môžu tiež presahovať rámec právomocí Europolu.

26

Miera, do akej členské štáty zverejňujú informácie, však takisto závisí aj od spôsobu, akým organizujú svoju štruktúru zverejňovania informácií. Niektoré členské štáty nevyvinuli nástroje na automatizované odosielanie údajov, to znamená, že všetky údaje sa musia ručne zadať do systému EIS alebo aplikácie SIENA. Táto administratívna záťaž ovplyvňuje ochotu členských štátov vymieňať si informácie s Europolom. Okrem toho je prístup k systémom Europolu v niektorých krajinách centralizovaný, zatiaľ čo v iných krajinách majú vyšetrovatelia priamy prístup. To je znázornené na ilustrácii 4, z ktorej vyplýva, že medzi členskými štátmi existujú veľké rozdiely v počte prístupových bodov k aplikácii SIENA, ktoré majú k dispozícii pracovníci v oblasti presadzovania práva, čo obmedzuje ich schopnosť včas zasielať príslušné informácie Europolu.

27

Na úplnosť údajov má vplyv aj oneskorená dostupnosť informácií. Okrem toho Europol dostáva niektoré prichádzajúce súbory/údaje tiež vo formáte, ktorý nie je štruktúrovaný. Jeho zamestnanci preto musia tieto informácie ručne vkladať do jeho databáz. Europol vyvinul nový nástroj (známy ako „Data Intake Utility“), ktorý by mal v budúcnosti pomôcť štruktúrovať údaje pri ich vkladaní do aplikácie SIENA.

28

Zistili sme tiež trend nárastu bilaterálnej výmeny medzi členskými štátmi, do ktorej nie je zahrnutý Europol (t. j. správy, kde nie je agentúra v kópii). Celkový podiel takýchto správ vzrástol zo 46 % v roku 2016 na 62 % v roku 2019, ale medzi členskými štátmi sa líši (pozri ilustráciu 5).

29

Na účel účinnej podpory boja proti prevádzačstvu migrantov musí mať Europol prístup k operačným údajom z vyšetrovania trestných činov v krajinách pôvodu a tranzitu. Na tento účel podpísal Europol 17 dohôd s krajinami mimo EÚ podľa skorších právnych predpisov. Stanovil osem ďalších prioritných krajín mimo EÚ, s ktorými má uzatvoriť medzinárodné dohody (pozri ilustráciu 6). Komisia v decembri 2017 odporučila Rade, aby povolila začatie rokovaní s týmito krajinami. Rada tak urobila v júni 2018. Komisia však do júla 2021 začala rokovania len s jednou krajinou.

30

Uzatváranie medzinárodných dohôd týkajúcich sa výmeny osobných údajov je komplexné, pretože je možné iba s krajinami, ktoré poskytujú ekvivalentnú úroveň ochrany údajov ako normy EÚ¹². Bez medzinárodnej dohody však majú krajiny mimo EÚ z výmeny operačných údajov s Europolom len malý úžitok, pretože agentúra im nebude môcť na oplátku systematicky zasielať informácie obsahujúce osobné údaje¹³.

31

Europol takisto čelí obmedzeniam pri získavaní osobných údajov o prevádzačstve migrantov od súkromných subjektov (ako sú poskytovatelia online služieb). Môže prijímať osobné údaje od súkromných subjektov nepriamo, prostredníctvom národnej policajnej jednotky alebo orgánu. Ak však súkromné subjekty poskytnú údaje priamo Europolu z vlastnej iniciatívy (napríklad, ak poskytovateľ online služieb aktívne oznámi Europolu nelegálny online obsah súvisiaci s prevádzačstvom migrantov), agentúra môže údaje spracovať len na účely identifikácie príslušnej národnej policajnej jednotky alebo orgánu¹⁴. Europol nemôže spracovať tieto údaje na analytické účely alebo na účely krížovej kontroly a musí ich vymazať do štyroch mesiacov, pokiaľ ich orgány členského štátu alebo krajiny mimo EÚ opäť nepredložia. To môže spôsobiť oneskorenia a nakoniec aj to, že tieto údaje budú pre vyšetrovanie zastarané alebo irelevantné.

32

V prepracovanom znení nariadenia o Europole z roku 2020 Komisia navrhla, aby Europol mohol získavať osobné údaje od súkromných subjektov, informovať tieto súkromné subjekty o chýbajúcich informáciách a žiadať členské štáty, aby požiadali ďalšie súkromné subjekty o poskytnutie ďalších informácií¹⁵. V júni 2021 prebiehala v Európskom parlamente a Rade legislatívna práca na návrhu nariadenia.

Europol dostatočne nevyužíva externé zdroje údajov

33

Ako európske stredisko na výmenu informácií o trestnej činnosti musí mať Europol prístup do všetkých príslušných externých databáz (mimo Europolu) na zber informácií a ich krížovú kontrolu v porovnaní so všetkými príslušnými zdrojmi informácií. Tieto databázy sme identifikovali v rámčeku 3 a na ilustrácii 7). To platí najmä pri overovaní údajov pochádzajúcich z krajín mimo EÚ v porovnaní s príslušnými databázami EÚ. Nie všetky relevantné zdroje údajov sú však v súčasnosti Europolu k dispozícii na použitie a niektoré z nich nepoužíva dostatočne.

34

Europol aktívne využíva SISII, ku ktorému mu bol v septembri 2020 udelený úplný prístup. Od marca 2021 je Europol pripojený k sieti SIRENE, čo agentúre umožňuje vymieňať si informácie s kontaktnými miestami siete, ktoré sa nazývajú „útvary SIRENE“. Členské štáty sú zo zákona povinné informovať Europol o všetkých informáciách („pozitívnych lustráciách“), ktoré zodpovedajú varovaniam SISII v súvislosti s terorizmom¹⁶, ale nie s inými formami trestnej činnosti vrátane prevádzačstva migrantov (aj keď si môžu v týchto oblastiach vymieňať ďalšie informácie prostredníctvom siete SIRENE). Nedostatok takýchto zásadných informácií takmer v reálnom čase na systematickom základe by mohol obmedziť schopnosť Europolu sledovať prevádzačov migrantov.

35

Europol používa aj databázy Interpolu. Neexistuje však automatické rozhranie medzi komunikačným systémom Europolu SIENA a systémom Interpolu I24/7. Informácie je potrebné prenášať z jedného systému do druhého.

36

Europol veľmi zriedka používa iné európske databázy, ktoré by mohli byť relevantné v oblasti prevádzačstva migrantov. Má prístup k systému EURODAC, ale v praxi nikdy nepredložil systému podnety v súvislosti s prevádzačstvom migrantov z dôvodu právnych obmedzení¹⁷. V roku 2018 vyhľadával v API/PNR len dvakrát, osemkrát v roku 2019 a šesťkrát v roku 2020.

37

Europol nemá prístup k údajom uloženým vo VIS, aj keď právny základ na prístup agentúry do systému (nariadenie o VIS) existuje od roku 2008 a technické a funkčné požiadavky na tento prístup boli vypracované v roku 2018. Europol v súčasnosti rieši technické problémy s cieľom zlepšiť ochranu osobných údajov, ako sa vyžaduje v stanovisku európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov z marca 2021, kým sa môže dostať do systému. Tento nedostatočný prístup do systému VIS je premárnenou príležitosťou pre Europol na získanie informácií, ktoré sú relevantné na riešenie schém vízových podvodov vykonávaných prevádzačmi migrantov.

38

Interoperabilita medzi databázami Europolu, hlavnými databázami EÚ (SISII, VIS, EURODAC a budúcimi systémami, najmä systémom vstup/výstup a Európskym systémom pre cestovné informácie a povolenia) a databázami Interpolu by sa mala do roku 2023 ďalej zlepšiť, ako sa uvádza v nariadení o interoperabilite z roku 2019¹⁸. Po začatí vykonávania tak bude možné vyhľadávať vo všetkých databázach súčasne.

39

Europol takisto nemá prístup k údajom zverejňovaným prostredníctvom prümského systému, pretože agentúra nemá výslovný právny základ na prístup k týmto údajom.

Partneri Europolu si vážia informácie, ktoré poskytuje, ale problémy s interoperabilitou bránia efektívnej výmene údajov

40

Z nášho prieskumu vyplýva, že členské štáty a krajiny mimo EÚ oceňujú informácie, ktoré agentúra poskytuje. Celkové priemerné skóre spokojnosti (na stupnici 0 – 10) je 8,5 (pozri ilustráciu 8). Hlavná oblasť na zlepšenie sa týka otázok interoperability, ktorá ovplyvňuje účinnú výmenu údajov.

41

Orgány presadzovania práva v členských štátoch v súčasnosti nemajú prístup do EAS. Môžu skontrolovať, či sú požadované informácie v EAS, a to na základe žiadosti prostredníctvom aplikácie SIENA alebo styčného dôstojníka. Keďže tento postup chvíľu trvá, nedostatok interoperability medzi národnými systémami a systémami Europolu spôsobuje, že výmena údajov je menej efektívna.

42

V roku 2020 začal Europol nový projekt QUEST+, ktorý umožňuje vnútroštátnym orgánom vyhľadávať v systéme EAS z ich národných systémov. Bez toho, aby išli oficiálnymi kanálmi, im to umožňuje okamžite vidieť, či v EAS existuje zhoda („pozitívna lustrácia“), ale nedáva im to priamy prístup k informáciám, ktoré sú v skutočnosti uložené v systéme. Ak dôjde k pozitívnej lustrácii, akékoľvek ďalšie informácie si musia vyžiadať individuálne. Dokončenie projektu bude závisieť od dostupnosti zdrojov v rámci celkovej reštrukturalizácie IT infraštruktúry Europolu. Pilotná fáza je naplánovaná na rok 2021 a zapojí sa do nej až šesť členských štátov.

43

Aj keď majú členské štáty prístup k inej databáze Europolu, EIS, nie je úplne integrovaná s národnými systémami. V roku 2016 Europol inicioval projekt „Querying Europol Systems“ (QUEST) (pozri ilustráciu 9), ktorý orgánom presadzovania práva v členským štátoch umožnil prístup k systému EIS z ich národných systémov. QUEST bol nasadený v roku 2017, zatiaľ však pokrýva len dve kategórie informácií: osoby a strelné zbrane. Očakáva sa, že ďalšie kategórie (napríklad dopravné prostriedky, komunikačné prostriedky a doklad totožnosti) budú k dispozícii do konca júna 2021.

44

Zistili sme ďalšie problémy týkajúce sa výmeny údajov Europolu s inými agentúrami EÚ. Jednou z hlavných zainteresovaných strán v boji proti prevádzačstvu migrantov je Frontex, agentúra EÚ pre pohraničnú a pobrežnú stráž, ktorá poskytuje Europolu operačné osobné údaje (napríklad mená a adresy podozrivých). Europol si však nemôže s agentúrou Frontex vymieňať žiadne osobné údaje, ktoré by agentúre Frontex umožnili vykonať krížovú kontrolu presnosti jej vlastných operačných údajov, prehĺbiť jej vlastné spravodajské informácie na účely operácií hraničnej kontroly alebo vylepšiť jej hodnotenie rizika s cieľom lokalizovať vznikajúce hrozby.

45

Jedným z dôvodov bolo rozhodnutie správnej rady agentúry Frontex 58/2015, podľa ktorého sa na základe nariadenia o agentúre Frontex z roku 2011 neumožňovalo prijímať osobné údaje od Europolu. Ďalším dôvodom bolo, že európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vydal v roku 2018 na základe nariadenia o agentúre Frontex z roku 2016 negatívne stanovisko k tomu, že agentúra Frontex prijíma osobné údaje od Europolu. V najnovšom nariadení o agentúre Frontex z roku 2019 sa však táto právna medzera vyplnila osobitným ustanovením výmeny osobných údajov medzi Europolom a agentúrou Frontex¹⁹. Údaje získané agentúrou Frontex pri monitorovaní migračných tokov alebo v priebehu operácií sa teraz môžu vymieňať s Europolom na účely identifikácie osôb podozrivých z cezhraničnej trestnej činnosti.

46

Na efektívny boj proti prevádzačstvu migrantov je potrebná hladká spolupráca medzi orgánmi presadzovania práva a súdnymi orgánmi. Hoci sa v nariadení o Europole z roku 2016 ustanovuje vzájomný nepriamy prístup medzi databázami Europolu a Eurojustu²⁰, pokrok pri zriaďovaní takéhoto prístupu napreduje pomaly. Môžu si poloautomaticky vymieňať údaje prostredníctvom aplikácie SIENA, ale plne počítačové riešenie prístupu sa oneskorilo, pretože je potrebné aktualizovať IT systémy Eurojustu.

47

Podľa právneho rámca platného pred rokom 2016²¹ bolo spracovanie údajov Europolu špecifické pre daný systém: určovalo sa v ňom, ktoré údaje sa môžu spracovať v ktorom systéme. Naproti tomu nariadenie o Europole z roku 2016 už nie je špecifické pre daný systém. Pravidlá, ktorými sa riadi spracúvanie údajov Europolom, teraz skôr závisia od účelu, na ktorý sa spracúvajú (identifikácia spojitostí; tematická a strategická analýza; operačná analýza; alebo uľahčenie výmeny informácií)²². Agentúra preto plánuje prechod od svojich existujúcich samostatných systémov k integrovanému zastrešujúcemu centrálnemu registru a operačnému prostrediu.

48

Europol doposiaľ nevyužíval inovatívne procesy IT, ako je hĺbková analýza údajov alebo umelá inteligencia, v oblasti prevádzačstva migrantov. Prebudovanie celkovej IT infraštruktúry týmto spôsobom mu na to poskytuje príležitosť.

Partneri Europolu si vážia jeho strategickú a operačnú podporu, aj keď výsledky nemožno hodnotiť a postupy nie sú dostatočne štruktúrované

49

Pridaná hodnota Europolu vyplýva nielen z výmeny informácií s jeho partnermi, ale aj z jeho strategickej a operačnej podpory. V nasledujúcich bodoch skúmame, či Europol:

1. poskytuje cennú strategickú a operačnú podporu;
2. dosahuje výsledky a podáva o nich správy;
3. má vnútorné postupy potrebné na poskytovanie podpory;
4. dobre koordinuje svoje činnosti so svojimi partnermi.

Europol poskytuje cennú podporu

50

Na ilustrácii 10 sa nachádza prehľad strategickej a operačnej podpory Europolu.

51

Strategická podpora Europolu pozostáva zo správ s rôznou zložitosťou, ktoré poskytujú všeobecný prehľad o súčasnej situácii trestnej činnosti a trendoch v EÚ (pozri rámček 4). Tieto strategické správy pripravuje opakovane aj ad hoc, a to umožňuje členským štátom prijímať preventívne opatrenia. V súvislosti so svojou strategickou podporou zohráva Europol rozhodujúcu úlohu aj v rámci programu EMPACT (pozri bod 08), ktorý pomáha stanovovať strategické priority pre celú EÚ a podporovať ich vykonávanie na prevádzkovej úrovni.

52

Operačná podpora Europolu spočíva v podpore vyšetrovaní konkrétnych prípadov v členských štátoch a krajinách mimo EÚ, ktoré možno klasifikovať ako prípady (základnej podpory) bez priority alebo s prioritou, alebo ako vyšetrovania cieľov s vysokou hodnotou (ktoré sa vyberajú z prípadov s prioritou prostredníctvom ďalšieho procesu určovania priority), ako je znázornené na ilustrácii 11. Prevádzková podpora pozostáva z dvoch hlavných častí:

1. Operačná podpora – Europol poskytuje členským štátom počas operácií priamu podporu na mieste; odborníci z Europolu môžu napríklad získavať údaje z mobilných zariadení, ako sú smartfóny alebo tablety.
2. Podpora pri vyšetrovaní – poskytovaná podpora závisí od toho, či ide o prípad s prioritou, prípad bez priority alebo vyšetrovanie cieľov s vysokou hodnotou:

1. V prípadoch bez priority Europol vykonáva krížovú kontrolu údajov vo svojich databázach.
2. V prípadoch s prioritou poskytuje Europol vyšetrovateľom operačnú analytickú podporu (napr. informácie o príslušnej zločineckej sieti, jej metódach, obmedzeniach a zámeroch), koordinačnú podporu pri operáciách a/alebo financovanie operačných zasadnutí.
3. Vyšetrovania cieľov s vysokou hodnotou dostávajú intenzívnejšiu podporu než prípady s prioritou. Zahŕňajú najmä vypracovanie operačného plánu a zriadenie operačnej pracovnej skupiny pre koordináciu spravodajských a vyšetrovacích činností vrátane operácií v teréne.

53

Celkovo boli partneri Europolu spokojní s kvalitou podpory, ktorú dostávajú od agentúry. Na stupnici od 0 do 10 hodnotili strategickú podporu Europolu 8,0 a jeho operačnú podporu 8,4 (pozri ilustráciu 12).

Je ťažké overiť výsledky operačnej a strategickej podpory Europolu, pretože ich nemožno komplexne merať

54

Aj keď hodnotenie členských štátov a krajín mimo EÚ bolo pozitívne, meraniu ukazovateľov výkonnosti bránia obmedzenia v dostupných mechanizmoch vykazovania. Dôvody analyzujeme nižšie.

55

Europol nemá žiadne ukazovatele, ktorými by sa systematicky meralo, či jeho príspevky k prípadom členských štátov v oblasti prevádzačstva migrantov (napr. vypracovanie analytickej správy) viedli k operačným výsledkom, ako sú zatknutia, rozloženie organizovaných zločineckých skupín alebo zaistenie majetku v členskom štáte. Je to hlavne preto, lebo členské štáty nie sú povinné poskytovať takéto údaje Europolu. Ďalším dôvodom je skutočnosť, že postup získavania údajov nie je štruktúrovaný, pretože Europol nedal svojim partnerom pokyny, ako podávať správy o dosiahnutých výsledkoch. Europol získava údaje o počte zatknutí v súvislosti s „akčnými dňami“ (pozri rámček 5).

56

Europol však vždy neaktualizuje svoje údaje o zatknutiach nasledujúce po akčných dňoch a EMSC systematicky nezískava údaje o ďalších výsledkoch, ako je zaistenie majetku. Z nášho prieskumu vyplýva, že iba 33 % členských štátov systematicky podáva informácie Europolu o výsledkoch jeho podpory v oblasti prevádzačstva migrantov.

57

Pre Eurostat sa tiež ukázalo ťažké získavať spoľahlivé štatistické údaje o prevádzačstve migrantov. Uskutočnil tri pilotné získavania údajov z oblasti trestného súdnictva o „uľahčení neoprávneného prekročenia štátnej hranice a neoprávneného pobytu“ (podľa vymedzenia v právnych predpisoch EÚ) za referenčné roky 2015, 2016 a 2017. Od referenčného roku 2018 sa zber údajov začlenil do dotazníka Eurostatu týkajúceho sa ročnej štatistiky trestnej činnosti. Členské štáty do projektu prispeli dobrovoľne, keďže neexistuje právny základ, ktorý by ich zaväzoval poskytovať údaje. Počet členských štátov nahlasujúcich údaje sa v priebehu rokov postupne zvyšoval. Väčšina členských štátov tak teraz robí, hoci ich údaje nie sú vždy úplné. K júlu 2021 Eurostat zatiaľ nezverejnil žiadne štatistické údaje o prevádzačstve migrantov, najmä z dôvodu obáv o kvalitu údajov.

58

Europol a Frontex takisto získavajú štatistické údaje o prevádzačstve migrantov od členských štátov: Frontex pre svoju analýzu rizík a na operačné a strategické účely a Europol na účely podávania správ Rade o platforme EMPACT. Medzi Europolom, Frontexom a Eurostatom neexistuje koordinácia postupu získavania údajov.

59

V roku 2018 začalo EMSC oznamovať informácie o ročnom počte zatknutí interne a o rok neskôr začalo tento údaj oznamovať Komisii. Keďže sa však EMSC domnieva, že vzhľadom na nedostatok pravidelných aktualizácií výsledkov procesu trestného súdnictva nie sú k dispozícii spoľahlivé údaje o počte zatknutí, neposkytlo údaje o tomto ukazovateli vo svojich verejných správach. Aj keď sa počet zatknutí objavuje v tlačových správach o akčných dňoch, verejne nie sú k dispozícii žiadne konsolidované údaje. Ročné údaje o identifikovaných prevádzačoch migrantov sú k dispozícii iba v súvislosti s významnými zločincami (cieľmi s vysokou hodnotou)²⁵.

60

Ostatné orgány EÚ však poskytujú verejné údaje o výsledkoch. V správe Rady o platforme EMPACT sa poskytujú štatistické údaje o výsledkoch v oblasti prevádzačstva migrantov (počet zatknutí, zaistenie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti). Podobne sa vo výročnej správe Eurojustu poskytujú údaje o jeho celkových prevádzkových výsledkoch (zatknutí podozriví a zaistený majetok pochádzajúci z trestnej činnosti).

61

Stredisko EMSC identifikovalo v roku 2019 päť cieľov s vysokou hodnotou, z ktorých všetky boli zatknuté. V rámci operácií počas akčných dní zatkli členské štáty s podporou EMSC 598 osôb. Europol nešpecifikuje klasifikáciu zatknutých osôb (napr. dôležití členovia alebo iné osoby na operačnej úrovni, ako sú vodiči nákladných vozidiel pre organizované zločinecké skupiny).

62

V tom istom roku bolo v EÚ identifikovaných 10 989 podozrivých z prevádzačstva migrantov. Je pravda, že nie každý podozrivý sa napokon ukáže ako prevádzač migrantov a je zatknutý. Počet zatknutí počas akčných dní je napriek tomu nízky. Europol koordinuje svoje činnosti medzi prevádzačstvom migrantov a inými oblasťami trestnej činnosti, ako sú podvody v oblasti dokladov alebo pranie špinavých peňazí. Neexistujú však ukazovatele výkonnosti činností Europolu v oblasti prania špinavých peňazí a podvodov v oblasti dokladov (napr. počet zistených podvodných dokladov alebo hodnota zaisteného finančného majetku). Europol stanovil ukazovateľ výkonnosti, pokiaľ ide o odstraňovanie nezákonného obsahu na internete, nedokázal však splniť zodpovedajúci cieľ (pozri tabuľku 3 v prílohe).

63

Od roku 2020 Europol, ktorý sa rozhodol upriamiť pozornosť vrcholového manažmentu iba na ukazovatele na vysokej úrovni, už nestanovuje konkrétne ciele pre ukazovatele výstupov. V programových dokumentoch sa zoskupili ukazovatele prevádzačstva migrantov s ukazovateľmi súvisiacimi s inými činnosťami zahrnutými do „závažnej a organizovanej trestnej činnosti“ (pozri tabuľku 1 a tabuľku 2 v prílohe).

64

Stredisko EMSC vždy nedosiahlo svoje ciele týkajúce sa ukazovateľov výstupov a niekedy stanovilo ciele pod úrovňou výsledkov z predchádzajúcich rokov (pozri ilustráciu 15, ilustráciu 16 a ilustráciu 17 v prílohe).

Europol plne nedokumentuje výber prípadov

65

Europol stanovil objektívne kritériá na rozlíšenie medzi prípadmi podpory bez priority, prípadmi s prioritou a vyšetrovaniami cieľov s vysokou hodnotou (pozri bod 52). Na uplatnenie týchto kritérií vypracoval proces určovania priority s podrobným pracovným tokom. V praxi hlavní špecialisti a analytici Europolu používajú proces určovania priority ako všeobecné usmernenie pri rozhodovaní o tom, či prípadu prideliť štatút priority, pričom svoje rozhodnutie zakladajú na svojom odbornom úsudku, dostupných zdrojoch a potenciáli vývoja prípadu. Na tento účel často vykonávajú spoločné hodnotenia so styčnými dôstojníkmi Europolu v členských štátoch („styčné úrady“) alebo s vyšetrovateľmi v prvej línii. Pretože sa tento výberový proces plne nedokumentuje, nemohli sme skontrolovať, či sa uplatňoval správne.

66

Aj keď sa celkový počet prípadov v rokoch 2016 až 2019 zdvojnásobil, počet prípadov s prioritou sa nezvýšil (pozri ilustráciu 13). V roku 2016 Europol klasifikoval ako prípady s prioritou 93 prípadov z 2 057, zatiaľ čo v roku 2019 to bolo 104 zo 4 426 prípadov.

Europol koordinuje činnosti so svojimi partnermi, ale nie systematicky

67

Okrem podpory orgánov presadzovania práva Europol koordinuje svoje činnosti s ďalšími partnermi. Patria sem agentúry EÚ, krajiny mimo EÚ, medzinárodné organizácie a regionálne organizácie presadzovania práva (pozri ilustráciu 14). Z našich rozhovorov s partnermi Europolu a ich odpovedí na náš prieskum vyplýva, že si cenia jeho koordinačnú úlohu.

68

S cieľom posilniť spoluprácu Europol podporuje niekoľko inovatívnych partnerstiev a podieľa sa na nich:

• spoločná styčná jednotka pre prevádzačstvo migrantov: združuje styčných dôstojníkov dočasne vyslaných do ústredia Europolu z členských štátov a krajín mimo EÚ. V EMSC sa pravidelne konajú stretnutia styčných dôstojníkov spoločnej styčnej jednotke a väčšina respondentov nášho prieskumu sa domnievala, že sa tak zlepšila spolupráca a koordinácia medzi členskými štátmi v oblasti prevádzačstva migrantov,
• stredisko pre informácie o prevádzačstve migrantov: zlepšuje sa výmena informácií spájaním partnerov, ako sú Frontex a Interpol, ale aj menej tradičných strán, ako sú misie spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky. Stredisko pre informácie je určené na diskusie o všeobecných trendoch, ako aj o konkrétnych prípadoch,
• spoločný operačný úrad vo Viedni: je regionálna operačná platforma pre medzinárodné vyšetrovanie organizovaných zločineckých skupín v oblasti prevádzačstva migrantov, ktoré pôsobia na trasách cez západný Balkán a centrálne Stredozemie. Podporuje cezhraničnú policajnú spoluprácu a zapája do operácií medzinárodných vyšetrovateľov.

69

Europol však nemá štruktúrovanú spoluprácu s inými európskymi koordinačnými platformami zapojenými do boja proti prevádzačstvu migrantov, ako sú Centrum pre presadzovanie práva v juhovýchodnej Európe, Dohovor o policajnej spolupráci v juhovýchodnej Európe alebo Integrovaný boj proti organizovanej trestnej činnosti v regióne Baltského mora.

70

Europol takisto nemá pracovné dohody s regionálnymi platformami spolupráce v oblasti presadzovania práva mimo Európy, ako sú ASEANAPOL, AMERIPOL a AFRIPOL.

71

A napokon, z nášho prieskumu a rozhovorov so zástupcami partnerských krajín mimo EÚ vyplýva, že Europol ich zapája do svojich činností, aj keď nie vždy systematicky. Niektoré tretie strany vo svojej odpovedi na náš prieskum vyjadrili želanie intenzívnejšieho zapájania sa do operačných činností s Europolom. Takéto zapojenie však nezávisí iba od samotného Europolu, ale aj od ochoty členského štátu, ktorý vedie príslušné vyšetrovanie.

Závery a odporúčania

72

Preskúmali sme podporu Europolu pre členské štáty v boji proti prevádzačstvu migrantov. Celkovo sme dospeli k záveru, že Europol je cenným partnerom a dôležitým strediskom výmeny informácií. Čelí však pretrvávajúcim výzvam, aby naplno využíval externé zdroje informácií a výsledky jeho podpory sa nemerajú systematicky, a preto je náročné preukázať ich.

73

Posúdili sme úlohu Europolu ako európskeho strediska výmeny informácií o trestnej činnosti. Zistili sme, že orgány presadzovania práva v členských štátoch a tretie strany aktívne poskytovali Europolu informácie, hoci úroveň zapojenia sa medzi jednotlivými partnermi líšila. Výmena informácií medzi rokmi 2016 a 2019 priebežne rástla (bod 23).

74

Napriek tomuto pozitívnemu trendu sme zistili problémy ovplyvňujúce úplnosť informácií získaných Europolom. Väčšina z týchto problémov sa netýka len oblasti prevádzačstva migrantov a je mimo kontroly Europolu. Medzi hlavné problémy patria: i) rôzne stupne činnosti členských štátov, pokiaľ ide o poskytovanie údajov do databáz Europolu; ii) problémy so začatím bilaterálnych rokovaní na uzatvorenie medzinárodných dohôd s prioritnými krajinami mimo EÚ; a iii) neschopnosť Europolu priamo zbierať a analyzovať informácie od súkromných orgánov na výkon svojich úloh (body 24 až 32).

75

Ako európske informačné centrum o trestnej činnosti musí mať Europol prístup ku všetkým príslušným databázam. Nie všetky príslušné zdroje údajov sú však v súčasnosti k dispozícii pre Europol alebo sa nevyužívajú v takom rozsahu, v akom by mohli (body 33 až 39).

Odporúčanie 1 – Využívať všetky príslušné zdroje informácií

Aby boli údaje v jeho informačnom centre úplnejšie, Europol by mal:

1. využívať svoju nedávno zriadenú kanceláriu SIRENE a databázy PNR/API a EURODAC na získanie relevantných informácií za osobitných podmienok stanovených v príslušných právnych rámcoch;
2. zriadiť prístup do databázy VIS na účely analýzy;
3. podporovať Komisiu pri príprave legislatívnych návrhov na poskytnutie prístupu agentúre k ďalším dôležitým zdrojom údajov, ako je prümský systém, a ďalším kategóriám informácií dostupných prostredníctvom rámcov SIS.

Termín: jún 2022

76

Z nášho prieskumu celkovo vyplýva, že členské štáty a krajiny mimo EÚ oceňujú informácie, ktoré poskytuje. Úplná interoperabilita medzi databázami Europolu a členských štátov však ešte nebola dosiahnutá, čím sa znižuje efektivita výmeny údajov. Europol inicioval projekt „Querying Europol Systems“ (QUEST), ktorý umožňuje členským štátom prístup k informačnému systému Europolu z ich národných systémov. Ukončenie sa plánuje do konca roka 2021. V roku 2020 bol spustený nový projekt QUEST+. Umožní vnútroštátnym orgánom vyhľadávať v analytickom systéme Europolu ich národné systémy. Pilotná fáza je naplánovaná na rok 2021 a zapojí sa do nej až šesť členských štátov (body 40 až 43).

77

Zistili sme aj problémy týkajúce sa výmeny údajov s inými agentúrami EÚ. Jednou z hlavných zainteresovaných strán v boji proti prevádzačstvu migrantov je agentúra Frontex, ktorá poskytuje Europolu operačné údaje. Europol si však nemôže na oplátku vymieňať žiadne osobné údaje, pretože agentúra Frontex dodnes nemohla z právnych dôvodov prijímať operačné osobné údaje. Okrem toho, hoci sa v nariadení o Europole z roku 2016 ustanovuje vzájomný nepriamy prístup medzi databázami Europolu a Eurojustu, pokrok pri zriaďovaní takéhoto prístupu napreduje pomaly. Europol doposiaľ nevyužíval pri svojej hlavnej oblasti činnosti inovatívne možnosti IT, ako je hĺbková analýza údajov alebo umelá inteligencia, a to ani v oblasti prevádzačstva migrantov. Príležitosť na to poskytuje plánované prebudovanie jeho celkovej IT infraštruktúry (body 44 až 48).

Odporúčanie 2 – Posilniť výmenu údajov medzi Europolom a jeho partnermi

Europol by mal spolu s vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva a príslušnými agentúrami EÚ zlepšiť výmenu údajov prostredníctvom:

1. zvýšenia interoperability medzi národnými databázami trestných činov a jeho vlastnými databázami prostredníctvom včasného dokončenia projektov QUEST a QUEST+;
2. posilňovania spolupráce s agentúrou Frontex prostredníctvom vzájomnej výmeny údajov a s Eurojustom prostredníctvom nepriameho prístupu do databázy;
3. využívania inovatívnych schopností IT v oblasti spracovania údajov a ich výmeny s partnermi.

Termín: jún 2022

78

Členské štáty a partnerské krajiny mimo EÚ si cenia strategickú a operačnú podporu, ktorú poskytuje. Jeho strategická podpora pozostáva zo správ ad hoc a pravidelných správ. Jeho operačná podpora môže mať formu kriminálnej spravodajskej analýzy alebo zásahov na mieste so zameraním na prípady týkajúce sa zločincov označených ako ciele vysokej hodnoty (body 50 až 53).

79

Je ťažké overiť výsledky podpory Europolu, pretože ich nemožno komplexne merať. Ukazovateľ počtu zatknutí sa týka iba zatknutí z akčných dní a pre ďalšie výsledky, ako je zaistený majetok, neexistujú žiadne ukazovatele. Je to tak preto, lebo neexistuje systematický postup, aby členské štáty vykazovali údaje o výsledkoch získaných s podporou EMSC. EMSC preto nezahŕňa počet zatknutí do svojich verejných výročných správ (body 54 až 62).

80

Europol nemá ukazovatele výkonnosti vo svojom úsilí v boji proti praniu špinavých peňazí a podvodom v oblasti dokladov, ktoré tiež súvisia s prevádzačstvom migrantov (bod 62). Až do roku 2019 zverejnené programové dokumenty Europolu informovali o cieľoch ukazovateľov výkonnosti týkajúcich sa konkrétne prevádzačstva migrantov. Od roku 2020 sú však ciele týkajúce sa závažnej organizovanej trestnej činnosti zoskupené v externých správach ako celok. Relevantné ukazovatele výkonnosti sú tak k dispozícii len v rámci organizácie (body 63 a 64).

Odporúčanie 3 – Zlepšiť monitorovanie výkonnosti a podávanie správ o činnostiach Európskeho strediska pre boj proti prevádzačstvu

Na zlepšenie monitorovania výkonnosti a podávania správ o činnostiach EMSC by Europol mal:

1. požiadať členské štáty a partnerov z krajín mimo EÚ, aby agentúre podávali správy o výsledkoch, ktoré dosiahli s jej podporou pri prípadoch s prioritou v oblasti prevádzačstva migrantov;
2. stanoviť osobitné ukazovatele pre svoje úsilie v boji proti podvodom v oblasti dokladov a praniu špinavých peňazí;
3. zverejňovať vo svojich výročných verejných správach konsolidované ročné údaje o výsledkoch svojej podpory poskytovanej členským štátom a partnerom mimo EÚ v oblasti prevádzačstva migrantov;
4. opätovne zaviesť do svojich programových dokumentov vybrané ukazovatele výkonnosti a ročné ciele pre EMSC.

Termín: 1. štvrťrok 2022

81

Proces určovania priority prípadov na základe vhodných kritérií pomáha Europolu prideľovať zdroje tam, kde sú najviac potrebné. Tento proces je sčasti založený na odbornom úsudku zapojeného odborného personálu, ale nie je úplne zdokumentovaný. Neexistuje teda dostatok dôkazov na preukázanie toho, že Europol prideľuje svoje zdroje na prípady, ktoré to najviac potrebujú (body 65 a 66).

82

Europol koordinuje svoje činnosti s inými zainteresovanými stranami, ale nie vždy systematicky. Na tento účel vytvoril inovatívne partnerstvá s európskymi zoskupeniami, ktoré umožňujú rýchlu výmenu informácií a intenzívnu spoluprácu. Europol sa tiež usiluje uzavrieť pracovné dohody s regionálnymi organizáciami presadzovania práva. Europol však nemá štruktúrovanú spoluprácu s ostatnými európskymi rámcami spolupráce zapojenými do boja proti prevádzačstvu migrantov (body 67 až 71).

Odporúčanie 4 – Zvýšiť transparentnosť procesu určovania priority prípadov

Na preukázanie toho, že vyberá tie najdôležitejšie prípady, by Europol mal:

1. viesť dôkazy o tom, že systematicky a dôsledne uplatňuje kritériá určovania priority s cieľom kategorizovať všetky prichádzajúce prípady;
2. viesť záznamy o určovaní skóre pre všetky prípady preskúmané počas procesu určovania priority.

Termín: koniec roka 2021

Túto správu prijala komora III, ktorej predsedá Bettina Jakobsen, členka Dvora audítorov, v Luxemburgu dňa 13. júla 2021.

Príloha

Príloha – Podávanie správ Europolom a ukazovatele výkonnosti v oblasti prevádzačstva migrantov

V roku 2019 vypracoval Europol tieto správy, ktoré obsahujú informácie o jeho činnostiach v boji proti prevádzačstvu migrantov:

• „Programový dokument Europolu“ požadovaný v článku 16 ods. 5 písm. d) nariadenia o Europole, ktorý zahŕňa trojročné ciele a ročný pracovný program.
• „Konsolidovaná výročná správa o činnosti Europolu“ požadovaná v článku 16 ods. 5 písm. g) nariadenia o Europole, ktorá zahŕňa informácie o vykonávaní jeho ročného pracovného programu.
• „Výročná správa o činnosti EMSC“, ktorá poskytuje verejnosti informácie o činnostiach EMSC. Táto správa poskytuje samostatný súbor ukazovateľov pre „napomáhanie nelegálnej imigrácii“ (prevádzačstvo migrantov) a pre „obchodovanie s ľuďmi“.
• „Správa Európskeho strediska pre boj proti prevádzačstvu o napomáhaní nelegálnej imigrácii“, neverejná dvojmesačná správa zasielaná Komisii, ktorá poskytuje informácie o činnostiach EMSC. Zahŕňa 41 kľúčových ukazovateľov výkonnosti zoskupených do siedmich kategórií²⁶ na meranie výkonnosti v hlavných oblastiach činnosti EMSC.
• „Príspevok EMSC/AP Migrant Smuggling (prevádzačstvo migrantov) k štvrťročnej monitorovacej správe Europolu OD“, interný dokument zasielaný operačnému riaditeľstvu Europolu na podnikovej úrovni. V správe sa uvádza štatistika o šiestich vybraných ukazovateľoch a vysvetľujú sa trendy v činnostiach.
• Správa „Europol in brief“ (Europol v kocke), ktorá verejnosti poskytuje súhrn informácií a číselných údajov o činnosti Europolu.

Akronymy a skratky

AFRIPOL: Mechanizmus policajnej spolupráce Africkej únie

AMERIPOL: The Police Community of the Americas (Policajné spoločenstvo pre Ameriku)

AP: Analytický projekt

API: vopred poskytované informácie o cestujúcich

ASEANAPOL: ASEAN Chiefs of National Police (Náčelníci národnej polície ASEAN)

CVH: cieľ s vysokou hodnotou

EAS: analytický systém Europolu

EIS: informačný systém Europolu

EMPACT: Európska multidisciplinárna platforma proti hrozbám trestnej činnosti

EMSC: Európske stredisko pre boj proti prevádzačstvu

EURODAC: Európsky systém na porovnávanie odtlačkov prstov žiadateľov o azyl

EUROJUST: Agentúra Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach

EUROPOL: Agentúra Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva

FRONTEX: Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž

IRU: jednotka pre nahlasovanie internetového obsahu

JLT: spoločná styčná jednotka – prevádzačstvo migrantov

Orgány presadzovania práva v členských štátoch: Orgány presadzovania práva členských štátov

PNR: záznamy o cestujúcich

QUEST: systémy Europolu na vyhľadávanie

SIENA: sieťová aplikácia na zabezpečenú výmenu informácií

SIRENE: žiadosť o doplňujúce informácie k národným záznamom

SISII: Schengenský informačný systém

VIS: vízový informačný systém

Glosár

Akčné dni: Koordinovaná spoločná operácia v boji proti cezhraničnej organizovanej trestnej činnosti uskutočňovaná vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva v EÚ s podporou Europolu.

Analytický projekt: Platforma, na ktorej sa môže vykonávať operačná analýza na podporu medzinárodného vyšetrovania trestných činov a spravodajských operácií v trestných veciach.

Analytický systém Europolu: Bezpečný informačný systém, prístupný iba zamestnancom Europolu, na ukladanie a spracúvanie operačných informácií poskytovaných vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva a ďalšími partnermi Europolu.

Cieľ s vysokou hodnotou: Cieľ s vysokou hodnotou sa vymedzuje ako osoba podozrivá z plánovania, prípravy alebo spáchania jedného alebo viacerých trestných činov vymedzených v článku 3 nariadenia o Europole v uplynulom roku, a preto predstavuje vysoké riziko závažnej a organizovanej trestnej činnosti vo vzťahu k dvom alebo viacerým členským štátom EÚ.

Europol: Agentúra EÚ na podporu členských štátov pri prevencii a vyšetrovaní terorizmu, počítačovej kriminality a iných foriem závažnej trestnej činnosti ovplyvňujúcej dva a viac členských štátov.

Európska multidisciplinárna platforma proti hrozbám trestnej činnosti: Štruktúra ad hoc na riešenie hlavných hrozieb, ktoré pre EÚ predstavuje organizovaná a závažná medzinárodná trestná činnosť. Spája členské štáty, inštitúcie a agentúry EÚ a ďalších verejných a súkromných medzinárodných partnerov.

Európske stredisko pre boj proti prevádzačstvu: oddelenie v rámci Europolu, ktoré sa zaoberá prevádzačstvom migrantov a obchodovaním s ľuďmi.

Informačný systém Europolu: Databáza osôb podozrivých z trestného činu alebo odsúdených za trestný čin podľa právnych predpisov členského štátu alebo v oblasti trestnej činnosti, v ktorej má právomoc Europol, používaná Europolom a členskými štátmi.

Prümský systém: Skupina signatárskych členských štátov Dohovoru z roku 2005 o zintenzívnení cezhraničnej spolupráce, najmä v boji proti terorizmu, cezhraničnej trestnej činnosti a neregulárnej migrácii.

Sieťová aplikácia na zabezpečenú výmenu informácií: Komunikačný kanál medzi orgánmi presadzovania práva členských štátov EÚ a tretích strán, so zapojením Europolu alebo bez neho.

Odpovede Komisie a ESVČ, Frontexu, Eurojustu a Europolu

Odpovede Komisie a ESVČ

https://www.eca.europa.eu/sk/Pages/DocItem.aspx?did=59363 

Odpovede Frontexu

https://www.eca.europa.eu/sk/Pages/DocItem.aspx?did=59363 

Odpovede Eurojustu

https://www.eca.europa.eu/sk/Pages/DocItem.aspx?did=59363 

Odpovede Europolu

https://www.eca.europa.eu/sk/Pages/DocItem.aspx?did=59363 

Koncové poznámky

¹ Europol (2017), European Union serious and organised crime threat assessment.

² Závery Rady, ktorými sa stanovujú priority EÚ v oblasti boja proti organizovanej a závažnej medzinárodnej trestnej činnosti na roky 2018 až 2021 – závery Rady (18. mája 2017).

³ „Smuggling of Migrants“, Úrad Organizácie Spojených národov pre drogy a kriminalitu, 2011.

⁴ EK: informačný prehľad „EÚ a migračná kríza“, 2017.

⁵ Európske stredisko pre boj proti prevádzačstvu, 4. výročná správa, 2020.

⁶ Europol (2017), European Union serious and organised crime threat assessment, s. 50.

⁷ Generálne riaditeľstvo pre migráciu a vnútorné záležitosti (GR HOME), Generálne riaditeľstvo pre spravodlivosť a spotrebiteľov (GR JUST), Generálne riaditeľstvo pre medzinárodné partnerstvá (GR INTPA), Generálne riaditeľstvo pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení (GR NEAR).

⁸ Smernica Rady 2002/90/ES z 28. novembra 2002, ktorá definuje napomáhanie neoprávneného vstupu, tranzitu a bydlisku, Ú. v. ES L 328..

⁹ Článok 1 smernice o napomáhaní.

¹⁰ Štúdia Európskeho parlamentu: Fit for purpose? The Facilitation Directive and the criminalization of humanitarian assistance to irregular migrants: 2018 update.

¹¹ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol).

¹² Rozsudok vo veci C-311/18 Data Protection Commissioner/Facebook Ireland a Maximillian Schrems, vydaný 16. júla 2020, najmä body 104 – 108.

¹³ Výnimky sa stanovujú v článku 25 nariadenia o Europole.

¹⁴ V súlade s článkom 26 ods. 2 nariadenia o Europole.

¹⁵ Článok 26, COM(2020) 796 final z 9.12.2020.

¹⁶ Článok 48 ods. 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1862 o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému (SIS) v oblasti policajnej spolupráce a justičnej spolupráce v trestných veciach.

¹⁷ Podľa článku 21 nariadenia o EURODAC sa Europolu umožňuje vyhľadávať v systéme EURODAC „iba v prípade, že porovnania s údajmi o odtlačkoch prstov uchovávanými v systémoch spracovania informácií, ktoré sú technicky a právne dostupné Europolu, neviedli k zisteniu totožnosti osoby, ktorej sa údaje týkajú“.

¹⁸ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/818 z 20. mája 2019 o stanovení rámca pre interoperabilitu medzi informačnými systémami EÚ v oblasti policajnej a justičnej spolupráce, azylu a migrácie.

¹⁹ Článok 90 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1896 z 13. novembra 2019 o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži a zrušení nariadení (EÚ) č. 1052/2013 a (EÚ) 2016/1624.

²⁰ Článok 21 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa nahrádzajú a zrušujú rozhodnutia Rady 2009/371/SVV, 2009/934/SVV, 2009/935/SVV, 2009/936/SVV a 2009/968/SVV.

²¹ Články 10 a 14 rozhodnutia Rady 2009/371/SVV.

²² Články 18 a 19 nariadenia o Europole.

²³ https://www.europol.europa.eu/socta-report

²⁴ https://www.europol.europa.eu/migrant-smuggling-use-of-small-boats-to-cross-english-channel-0.

²⁵ Konsolidovaná výročná správa o činnosti Europolu za rok 2019, strana 22.

²⁶ Výmena informácií – spracúvanie údajov, spoločný operačný tím MARE, operačná analýza, operačné schôdze, akčné dni, nasadenie/podpora na mieste, strategické a tematické schôdze.

Harmonogram

https://www.eca.europa.eu/sk/Pages/DocItem.aspx?did=59363 

Audítorský tím

V osobitných správach EDA sa predkladajú výsledky jeho auditov, ktoré sa týkajú politík a programov EÚ alebo tém riadenia súvisiacich s konkrétnymi rozpočtovými oblasťami. EDA vyberá a navrhuje tieto audítorské úlohy tak, aby mali maximálny vplyv, pričom sa zohľadňujú riziká z hľadiska výkonnosti či zhody, výška súvisiacich príjmov alebo výdavkov, budúci vývoj a politický a verejný záujem.

Tento audit výkonnosti uskutočnila audítorská komora III – Vonkajšie činnosti, bezpečnosť a spravodlivosť, ktorej predsedá členka EDA Bettina Jakobsen. Audit viedla členka EDA Bettina Jakobsen, podporu jej poskytla vedúca kabinetu Katja Mattfolk a atašé kabinetu Paolo Rexha, hlavná manažérka Sabine Hiernaux-Fritsch, vedúci úlohy Piotr Senator a Roberto Ruiz Ruiz a audítori Andrej Minarovic a Erik Kotlarik. Jazykovú podporu poskytol Michael Pyper.

Kontakt

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG

Tel. +352 4398-1
Otázky: eca.europa.eu/sk/Pages/ContactForm.aspx
Webová stránka: eca.europa.eu
Twitter: @EUAuditors

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (http://europa.eu).

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2021.

PDF	ISBN 978-92-847-6559-1	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/450880	QJ-AB-21-019-SK-N
HTML	ISBN 978-92-847-6546-1	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/72210	QJ-AB-21-019-SK-Q

AUTORSKÉ PRÁVA

© Európska únia, 2021.

Politika týkajúca sa opakovaného použitia materiálov Európskeho dvora audítorov (EDA) je stanovená v rozhodnutí Európskeho dvora audítorov č. 6/2019 o politike otvoreného prístupu a opakovanom použití dokumentov.

Pokiaľ sa nestanovuje inak (napr. v osobitnom upozornení o autorských právach), obsah materiálov EDA vo vlastníctve EÚ podlieha licencii Creative Commons Attribution 4.0 International (CC BY 4.0). To znamená, že opakované použitie je povolené pod podmienkou, že sa náležite uvedie zdroj a označia prípadné zmeny. Používateľ nesmie skresliť pôvodný význam či myšlienku dokumentov. EDA nenesie zodpovednosť za žiadne dôsledky opakovaného použitia.

V prípade, že konkrétny materiál zobrazuje alebo opisuje identifikovateľné súkromné osoby, napr. fotografie zamestnancov EDA, alebo ak obsahuje prácu tretej strany, používateľ je povinný získať dodatočné povolenie. Ak je súhlas udelený, ruší a nahrádza sa ním uvedené všeobecné povolenie a jasne sa vymedzí každé prípadné obmedzenie týkajúce sa použitia.

V prípade použitia či šírenia obsahu materiálov, ktoré EÚ nevlastní, je potrebné žiadať povolenie priamo od držiteľov autorských práv.

Politika EDA týkajúca sa opakovaného použitia materiálov sa nevzťahuje na softvér ani dokumenty, ktoré podliehajú právam priemyselného vlastníctva, ako sú patenty, ochranné známky, zapísané dizajny, logá a názvy, a používateľovi sa na ne licencia neposkytuje.

V súbore webových sídiel inštitúcií Európskej únie v rámci domény europa.eu sa uvádzajú odkazy na sídla tretích strán. Keďže sú mimo kontroly EDA, odporúčame Vám oboznámiť sa s ich politikami ochrany osobných údajov a autorských práv.

Použitie loga Európskeho dvora audítorov

Logo Európskeho dvora audítorov sa nesmie použiť bez predchádzajúceho súhlasu Európskeho dvora audítorov.

Obráťte sa na EÚ

Osobne
V rámci celej EÚ existujú stovky informačných centier Europe Direct. Adresu centra najbližšieho k vám nájdete na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Telefonicky alebo e-mailom
Europe Direct je služba, ktorá odpovedá na vaše otázky o Európskej únii. Túto službu môžete kontaktovať:

• prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla: 00 800 6 7 8 9 10 11 (niektorí operátori môžu tieto hovory spoplatňovať),
• prostredníctvom štandardného telefónneho čísla: +32 22999696, alebo
• e-mailom na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Vyhľadávanie informácií o EÚ

Online
Informácie o Európskej únii sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie na webovej stránke Europa: https://europa.eu/european-union/index_sk.

Publikácie EÚ
Publikácie EÚ, bezplatné alebo platené, si môžete stiahnuť alebo objednať z kníhkupectva na webovej stránke https://op.europa.eu/sk/publications. Ak chcete získať viac než jeden výtlačok bezplatných publikácií, obráťte sa na službu Europe Direct alebo vaše miestne informačné centrum (pozri https://europa.eu/european-union/contact_sk).

Právo EÚ a súvisiace dokumenty
Prístup k právnym informáciám EÚ vrátane všetkých právnych predpisov EÚ od roku 1951 vo všetkých úradných jazykoch nájdete na webovej stránke EUR-Lex: http://eur-lex.europa.eu.

Otvorený prístup k údajom z EÚ
Portál otvorených dát EÚ (http://data.europa.eu/euodp/sk.) poskytuje prístup k súborom dát z EÚ. Dáta možno stiahnuť a opätovne použiť bezplatne na komerčné aj nekomerčné účely.