Elektronický obchod: mnoho výziev pri výbere DPH a ciel zostáva vyriešiť

Zhrnutie

I

Elektronický obchod je predaj alebo nákup tovaru alebo služieb zrealizovaný na internete alebo iných online komunikačných sieťach. EÚ podporuje elektronický obchod, aby zabezpečila, že podniky a zákazníci môžu predávať a nakupovať medzinárodne na internete tak, ako to robia na svojich miestnych trhoch. Podľa posledných dostupných štatistík v roku 2017 jeden z piatich podnikov v EÚ-28 realizoval elektronický predaj. V období 2008 až 2017 sa percento podnikov, ktoré vykonávali elektronický predaj, zvýšilo o 7 percentuálnych bodov a obrat podnikov z elektronického predaja ako podiel na celkovom obrate sa zvýšil o 5 percentuálnych bodov.

II

Keď tovar a služby obchodované prostredníctvom elektronického obchodu prechádzajú hranicami, členské štáty vyberajú DPH a clá. Akýkoľvek výpadok v tomto výbere ovplyvňuje rozpočty členských štátov a EÚ. Komisia vykonáva kontroly vybranej DPH a ciel. Taktiež je zodpovedá za stanovenie politík v oblasti ciel a zdaňovania a za stratégie a právne predpisy v týchto oblastiach. Európsky úrad pre boj proti podvodom zodpovedá za vyšetrovanie podvodov, korupcie a ďalších trestných činov voči finančným záujmom EÚ.

III

Tento audit sme vykonali z dôvodu rizika nezrovnalostí, ktoré sa vyskytujú pri výbere DPH a ciel v cezhraničnom elektronickom obchode. Hoci nie sú k dispozícii odhady, v akej výške nebola vybraná DPH z poskytovania cezhraničných služieb, Komisia odhaduje straty na dodaniach tovaru s nízkou hodnotou z krajín mimo EÚ až na 5 mld. EUR ročne.

IV

Preskúmali sme systém zdaňovania DPH a ciel z cezhraničných dodaní tovarov obchodovaných prostredníctvom internetu stanovený v právnych predpisoch týkajúcich sa DPH a ciel. Taktiež sme sa pozreli na nový systém zdaňovania DPH z cezhraničného poskytovania služieb elektronického obchodu, ktorý vstúpil do platnosti začiatkom roka 2015. A napokon, preskúmali sme návrhy Komisie a právne predpisy prijaté Radou v rámci „balíka opatrení pre elektronický obchod” z roku 2017.

V

Preskúmali sme, či Európska komisia stanovila náležitý regulačný a kontrolný rámec pre elektronický obchod v súvislosti s výberom DPH a ciel a či kontrolné opatrenia členských štátov pomohli zabezpečiť výber DPH a ciel z elektronického obchodu v plnej výške.

VI

Zistili sme, že napriek nedávnemu pozitívnemu vývoju EÚ nerieši všetky výzvy spojené s výberom správnych súm DPH a ciel z tovaru a služieb obchodovaných cez internet.

VII

Zistili sme, že:

1. regulačný rámec zodpovedá vo väčšine ohľadov medzinárodným osvedčeným postupom, ktoré presadzuje OECD a WCO;
2. nové ustanovenia, ktoré nadobudnú účinnosť v roku 2021, majú za cieľ riešiť niektoré nedostatky súčasného rámca, ale stále je potrebné riešiť podhodnotenie;
3. mechanizmy administratívnej spolupráce medzi členskými štátmi EÚ a krajinami mimo EÚ sa nevyužívajú naplno;
4. kontroly vykonané vnútroštátnymi daňovými úradmi sú slabé a kontroly Komisie nedostatočné;
5. súčasné systémy colného konania majú nedostatky a existuje riziko, že EÚ nemôže zabrániť ich zneužívaniu zo strany zapojených sprostredkovateľov;
6. presadzovanie výberu DPH a ciel nie je účinné.

VIII

Na posilnenie využívania dohôd o administratívnej spolupráci, zvýšenie účinnosti kontrol a zlepšenie presadzovania výberu a účinnosti regulačného rámca predkladáme Komisii a členským štátom niekoľko odporúčaní. Komisia by najmä mala:

1. monitorovať, do akej miery krajiny mimo EÚ spĺňajú žiadosti zaslané členskými štátmi na základe dohôd o vzájomnej administratívnej pomoci, ktoré s nimi uzatvorili v oblasti ciel a daní, a využívať štruktúry a rámce stanovené v rámci týchto dohôd na riešenie konkrétnych výziev vyplývajúcich z obchodovania tovaru prostredníctvom elektronického obchodu;
2. vykonávať inšpekcie kontrol členských štátov týkajúcich sa oslobodenia pre zásielky s nízkou hodnotou,
3. monitorovať fungovanie predaja tovaru na diaľku v rámci EÚ a zjednodušený režim jednotného kontaktného miesta (MOSS);
4. pomáhať členským štátom vypracovať metodiku, aby bolo možné vypracúvať pravidelné odhady výpadku DPH z elektronického obchodu;
5. preskúmať využívanie vhodných, „na technológiách založených” systémov výberu, vrátane využívania digitálnych mien, na riešenie podvodov v oblasti DPH v elektronickom obchode;

Členské štáty by mali:

1. poskytovať včasnú spätnú väzbu na signály o podvode, ktoré dostanú od iných členských štátov v rámci Eurofiscu;
2. zvýšiť svoju kontrolnú činnosť obchodníkov MOSS a predajcov na diaľku;
3. dôkladne monitorovať súlad obchodníkov s novou prahovou hodnotou 10 000 EUR pre poskytovanie služieb v rámci EÚ.

Úvod

01

Elektronický obchod je predaj alebo nákup tovaru alebo služieb prebiehajúci medzi podnikmi, domácnosťami, jednotlivcami či súkromnými organizáciami prostredníctvom elektronických transakcií zrealizovaných cez internet alebo iných (online komunikačných) počítačových sietí¹.

02

Elektronický obchod stabilne rastie. Podľa posledných dostupných štatistík v roku 2017 jeden z piatich podnikov v EÚ-28 realizoval elektronický predaj. V období 2008 až 2017 sa percento podnikov, ktoré vykonávali elektronický predaj, zvýšil o 7 percentuálnych bodov a obrat podnikov z elektronického predaja ako podiel na celkovom obrate sa zvýšil o 5 percentuálnych bodov².

03

Členské štáty sú zodpovedné za výber DPH a ciel z cezhraničných elektronických transakcií. Akýkoľvek výpadok vo výbere DPH a ciel ovplyvňuje rozpočty členských štátov a EÚ.

04

Generálne riaditeľstvo pre dane a colnú úniu (GR TAXUD) zodpovedá za strategickú a legislatívnu úroveň colnej a daňovej politiky vrátane v súvislosti s elektronickým obchodom. Do rozsahu jeho pôsobnosti patrí rozvoj a riadenie colnej únie a vypracúvanie daňovej politiky v celej EÚ. Vypracúva legislatívne a strategické iniciatívy a koordinuje spoluprácu a výmenu informácií medzi členskými štátmi.

05

GR TAXUD tiež predsedá skupine pre colnú politiku (CPG), ktorá podporuje vykonávanie colnej únie a je zložená z generálnych riaditeľov 28 vnútroštátnych colných orgánov.

06

Generálne riaditeľstvo pre rozpočet (GR BUDG) zodpovedá za vykonávanie inšpekcií v súvislosti s „vlastnými zdrojmi”, formy príjmov, ktoré členské štáty sprístupňujú do rozpočtu EÚ, ktoré tvorí vlastný zdroj založený na vybranej DPH a clá z dovozov z krajín mimo EÚ.

07

Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) zodpovedá za vyšetrovanie podvodov, korupcie a ďalších trestných činov voči finančným záujmom EÚ.

Výber DPH a ciel v elektronickom obchode: súčasné opatrenia EÚ

08

Vo všeobecnosti sú colné právne predpisy EÚ stanovené v Colnom kódexe Únie³ (CKÚ), zatiaľ čo DPH sa riadi smernicou o DPH⁴. Súčasné opatrenia EÚ pre výber DPH splatnej z elektronického obchodu sú odlišné pre tovary a služby.

Dodania tovaru

09

Na obchodníkov registrovaných v EÚ, ktorí dodávajú tovar z jedného členského štátu zákazníkovi v inom členskom štáte, sa vzťahuje „systém predaja na diaľku”. To znamená, že do istej prahovej hodnoty predaja (zvyčajne 35 000 EUR, ale v niektorých členských štátoch 100 000 EUR) obchodník uplatňuje sadzby DPH členského štátu, v ktorom je registrovaný⁵. Nad túto prahovú hodnotu sa musí obchodník registrovať na účely DPH a uplatňovať sadzbu DPH členského štátu určenia (a tým sa na neho vzťahujú všetky povinnosti týkajúce sa vykazovania a súladu).

10

V prípade obchodníkov z krajín mimo EÚ, ktorí predávajú tovar zákazníkom v EÚ, sa tovar dováža do EÚ a podlieha colnému konaniu. Tovar s nízkou hodnotou do 150 EUR (zásielky s nízkou hodnotou) je oslobodený od cla, čo znamená, že clo je splatné pri dovoze⁶. Existuje aj oslobodenie od DPH pre tovar zanedbateľnej hodnoty – s hodnotou neprevyšujúcou 22 EUR (alebo 10 EUR v niektorých členských štátoch), ktorý nepodlieha dovoznej DPH⁷.

Poskytovanie služieb

11

Na služby elektronického obchodu⁸, ktoré poskytuje podnik súkromným spotrebiteľom („dodanie B2C”), sa vzťahuje „zásada krajiny určenia”, čo znamená, že podliehajú DPH v sadzbe platnej v krajine bydliska spotrebiteľa. Zásada krajiny určenia sa uplatňuje na poskytovanie digitálnych služieb B2C z krajiny mimo EÚ zákazníkom v EÚ od roku 2003. Od začiatku roka 2015 sa tá istá zásada uplatňuje na všetky služby elektronického obchodu, ktoré poskytuje dodávateľ z EÚ spotrebiteľovi v inom členskom štáte. Predtým sa na tieto služby vzťahovala sadzba DPH v krajine sídla dodávateľa.

12

Od začiatku roka 2015 zákonodarca EÚ zaviedol systém „zjednodušeného režimu jednotného kontaktného miesta” (MOSS) na zdaňovanie telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronicky poskytovaných služieb. V rámci systému MOSS obchodníci poskytujúci služby elektronického obchodu súkromným spotrebiteľom účtujú DPH so sadzbou platnou v tom členských štáte, v ktorom sú usadení spotrebitelia („členský štát spotreby”). Môžu sa však zaregistrovať na úhradu DPH v ktoromkoľvek členskom štáte podľa ich výberu⁹ („členský štát identifikácie” alebo MSIDE) a predložiť tam jediné daňové priznanie k DPH so zoznamom všetkých služieb poskytnutých v každom členskom štáte spotreby a uhradiť z nich príslušnú DPH. MSIDE následne prevedie dlžnú DPH každému členskému štátu spotreby. Systém MOSS sa vzťahuje na obchodníkov registrovaných v EÚ aj mimo EÚ¹⁰.

13

Na ilustrácii 1 je zobrazené, ako je poskytovanie digitálnych služieb B2C realizované obchodníkmi registrovanými v systéme MOSS zdaňované v rôznych členských štátoch spotreby (MSCON).

Riziká súčasných opatrení pre výber DPH a ciel v elektronickom obchode

14

Na úrovni EÚ nie sú k dispozícii odhady strát DPH z cezhraničného poskytovania služieb, ale Komisia odhaduje straty na dodaniach tovaru s nízkou hodnotou z krajín mimo EÚ až na 5 mld. EUR ročne. Ďalšie odhady sú uvedené v bodoch 101 až 107.

15

Zatiaľ čo sa zavedením jednotného trhu zrušili hraničné kontroly pri obchodovaní medzi členskými štátmi v rámci EÚ, všetok tovar s pôvodom mimo EÚ, ktorý vstupuje do členských štátov, podlieha colným kontrolám. Služby poskytované digitálne z územia mimo EÚ predstavujú osobitné riziko: takéto služby fyzicky neprechádzajú žiadnou hranicou a nepodliehajú rovnakým kontrolám ako tovar vstupujúci do EÚ. Obchod so službami v rámci EÚ podlieha DPH a členské štáty si musia uvedomovať existenciu týchto transakcií, aby mohli daň vyberať náležite.

Spoliehanie sa na dobrovoľnú spoluprácu obchodníkov

16

Jedno všeobecné riziko – pri tovaroch dodávaných a službách poskytovaných obchodníkmi z EÚ aj z krajín mimo EÚ – je, že sa existujúci systém spolieha v zásade na ochotu obchodníkov registrovať sa a uhradiť splatnú DPH. Členské štáty nemajú žiadne právomoci na presadzovanie práva mimo ich vlastnej jurisdikcie, a to najmä vo vzťahu k obchodníkom z krajín mimo EÚ. To im sťažuje zabezpečiť úplný výber DPH v členskom štáte, v ktorom sú tovar a služby napokon spotrebované.

Riziká právneho rámca a mechanizmov spolupráce

17

Existuje riziko, že daňové a colné orgány v členskom štáte spotreby nevyužijú mechanizmy administratívnej spolupráce, aby si vyžiadali informácie od inej krajiny alebo krajín, v ktorých je dodávateľ zaregistrovaný alebo identifikovaný. Bez výmeny týchto informácií je ťažké, aby daňové/colné orgány v členskom štáte spotreby odhalili nezdanené transakcie. Okrem toho, transakcie B2C nie sú zahrnuté v systéme výmeny informácií o DPH, elektronickej sieti na prenos informácií o platnosti identifikačných čísel DPH spoločností registrovaných v členských štátoch a o dodávkach tovarov oslobodených od dane v rámci EÚ.

18

Ďalším rizikom je, že daňové orgány krajiny registrácie (alebo MSIDE) majú malý podnet na to, aby vykonali náležité kontroly dodávateľov, pretože akákoľvek odhalená DPH patrí členskému štátu spotreby.

Riziko nesúladu

19

Spoliehanie sa na spoluprácu obchodníkov ponecháva systém otvorený rôznym formám nesúladu. V prípade predaja na diaľku je jedným rizikom to, že sa dodávatelia nezaregistrujú v členskom štáte určenia, ak ich predaj prevyšuje istú príslušnú prahovú hodnotu. Keďže rôzne sadzby DPH v členských štátoch potenciálne zvýhodňujú podvody pri predaji na diaľku, ďalším rizikom je, že dodávatelia podhodnotia DPH z predaja, aby zostali pod danou prahovou hodnotou a vyhli sa účtovaniu vyššej DPH platnej v členskom štáte určenia. To by umožnilo dodávateľom so sídlom v členských štátoch s nižšími sadzbami DPH nespravodlivo predávať za nižšie ceny než dodávatelia v členských štátoch s vyššou DPH, čo by viedlo k strate príjmov pre vnútroštátne rozpočty.

20

Vzhľadom na to, že je presadzovanie registrácie v systéme MOSS náročné, existuje riziko, že dodávatelia z krajín mimo EÚ sa nezaregistrujú na účely DPH ani v jednom členskom štáte, aby sa vyhli účtovaniu a uhradeniu DPH z poskytovaných služieb. Aj keď sa registrujú v MSIDE, stále existuje riziko, že vykážu DPH v nižšej výške alebo ju nevykážu vôbec. Tým sa znižujú príjmy do vnútroštátnych rozpočtov a dodávatelia z krajín mimo EÚ môžu predávať za nižšie ceny než dodávatelia registrovaní v EÚ.

21

Oslobodenia od DPH a cla pre zásielky s nízkou hodnotou potenciálne podporujú ďalšiu formu nesúladu: systematické podhodnocovanie tovaru v dovozných colných vyhláseniach na účely únikov.

22

Balík opatrení EÚ pre elektronický obchod, ktorý navrhla Európska komisia 1. decembra 2016 a prijala Rada koncom roka 2017, má za cieľ riešiť tieto záležitosti. Bol vypracovaný v rámci stratégie jednotného digitálneho trhu EÚ. Prvé reformy v súvislosti s DPH nadobudli účinnosť 1. januára 2019. Ďalšie opatrenia nadobudnú účinnosť v roku 2021.

Rozsah auditu a audítorský prístup

23

V rámci tohto auditu sme posúdili, či Komisia a členské štáty riešia účinne výzvy, ktorým členské štáty čelia pri výbere správnych súm DPH a ciel splatných z tovaru a služieb obchodovaných cez internet. Konkrétne sme skúmali, či:

1. Komisia stanovila riadny regulačný a kontrolný rámec pre elektronický obchod v súvislosti s výberom DPH a ciel;
2. kontrolné opatrenia členských štátov pomáhajú zabezpečiť výber DPH a ciel z elektronického obchodu v plnej výške.

24

Navštívili sme daňové a colné orgány piatich členských štátov: Nemecko, Írsko, Holandsko, Rakúsko a Švédsko. Vybrané boli na základe nasledujúcich rizikových kritérií: i) odhadovaná výška ušlej DPH v súvislosti s oslobodeniami udelenými v právnych predpisoch pre zásielky s nízkou hodnotou¹¹; ii) počet obchodníkov registrovaných v systéme MOSS podľa členských štátov¹²; a iii) objem elektronického predaja zrealizovaného obchodníkmi registrovanými v jednom členskom štáte zákazníkom v iných členských štátoch¹³.

25

Tento audit sme vykonali, pretože výber DPH a ciel v cezhraničnom elektronickom obchode je náchylný na nezrovnalosti. Obzvlášť elektronický obchod je otvorený zneužívaniu zo strany dodávateľov z krajín mimo EÚ, čo znevýhodňuje obchodníkov z EÚ. Takéto nezrovnalosti priamo ovplyvňujú rozpočty členských štátov a Európskej únie tým, že znižujú výber ciel. Taktiež nepriamo ovplyvňujú ich príspevky založené na DPH. Narúšajú aj rovnaké podmienky na vnútornom trhu.

26

Na tento účel sme vykonali audit systému MOSS, ktorý nadobudol účinnosť začiatkom roka 2015. Taktiež sme kontrolovali zdaňovanie DPH a clá z cezhraničných dodaní tovarov stanovené v právnych predpisoch týkajúcich sa DPH a ciel. A napokon, preskúmali sme nové návrhy Komisie a právne predpisy prijaté Radou po „balíku opatrení pre elektronický obchod” z 5. decembra 2007.

27

Náš audit sa týkal obdobia od začiatku roka 2015 do konca roka 2018. Taktiež sme zvážili pravdepodobný vplyv legislatívnych zmien balíka opatrení v oblasti DPH pre elektronický obchod, ktorý nadobudne účinnosť po ukončení tohto auditu.

28

Audit sme vykonali v dvoch fázach:

1. prvá fáza:
• predbežná práca v Komisii, návštevy a diskusie s akademickou obcou, predsedom pracovnej oblasti Eurofiscu špecializovanej na elektronický obchod a Svetovou colnou organizáciou, ako aj so základnou skupinou 2 pracovnej skupiny pre DPH najvyšších kontrolných inštitúcií (NKI) EÚ s cieľom zhromaždiť informácie a údaje pre audítorskú prácu v teréne v členských štátoch a porovnať právne predpisy EÚ s medzinárodnými osvedčenými postupmi,
• prieskum: Základná skupina 2 označila elektronický obchod za náchylný na podvody v oblasti DPH. S cieľom získať ucelený prehľad o situácii v EÚ sa základná skupina 2 rozhodla uskutočniť prieskum všetkých daňových orgánov v EÚ. My ako člen základnej skupiny 2 sme zaslali tento prieskum daňovým orgánom v novembri 2016. Referenčný rok na účely prieskumu bol rok 2015. Týkal sa úprav pre EÚ aj úprav mimo EÚ v rámci systému MOSS a predaja tovaru na diaľku v rámci EÚ aj mimo nej. Na tento prieskum odpovedalo 20 členských štátov,
2. druhá fáza, audítorská práca v teréne:
• v Komisii: posúdili sme konkrétny regulačný a kontrolný rámec zriadený Komisiou s cieľom zabezpečiť, aby zodpovedal medzinárodným osvedčeným postupom v oblasti výberu DPH a ciel, a predchádzajúce odporúčania EDA týkajúce sa elektronického obchodu. Taktiež sme preskúmali legislatívne návrhy, ktoré Komisia predložila v rámci „balíka opatrení pre elektronický obchod”,
• vo vybraných členských štátoch sme posúdili, či: i) daňové a colné orgány využívajú mechanizmy administratívnej spolupráce na zabezpečenie zasielania náležitých informácií o DPH a clách; ii) kontroly, ktoré vykonávajú, sú účinné; a iii) presadzovanie výberu DPH a ciel je účinné. Našu analýzu sme založili na odpovediach členských štátov na prieskum o elektronickom obchode, rozhovoroch s odborníkmi z daňových a colných orgánov členských štátov a niekoľkých vzorkách transakcií elektronického obchodu.

29

Ďalšie podrobnosti o audítorskom prístupe v Komisii a členských štátoch sa nachádzajú v prílohe I a prílohe II.

Pripomienky

30

V rámci elektronického obchodu sa tovar a služby dodávajú z odľahlých miest a členské štáty by mali kompenzovať ich chýbajúcu legislatívu v krajinách, v ktorých majú dodávatelia sídlo, výmenou informácií o týchto dodávateľoch. Taktiež by mali vykonávať účinné kontroly na základe všetkých dostupných informácií a presadzovať výber DPH a ciel s cieľom zabezpečiť ich úplnosť.

31

Komisia by mala vykonávať inšpekcie colných a daňových orgánov členských štátov a vykonávať vyšetrovania s cieľom ochraňovať finančné záujmy EÚ. Komisia by tiež mala rozvíjať riadny legislatívny rámec a systém kontrol umožňujúci členským štátom spĺňať vyššie uvedené potreby pri súčasnom dodržiavaní medzinárodných osvedčených postupov v oblasti elektronického obchodu.

Mechanizmy administratívnej spolupráce sa nevyužívajú naplno

Členské štáty nevyužívajú vzájomné dohody o administratívnej pomoci na výmenu informácií s krajinami mimo EÚ

32

Daňové a colné orgány si potrebujú vymieňať informácie s ostatnými krajinami o medzinárodnom obchode, aby zabezpečili dodržiavanie daňových a colných predpisov a úplnosť výberu príjmov. Táto administratívna spolupráca je známa ako vzájomná administratívna pomoc (VAP). Každá medzinárodná dohoda EÚ podlieha predchádzajúcemu schváleniu Radou podľa článku 218 ZFEÚ.

Vzájomná administratívna pomoc v daňových záležitostiach

33

V našej predchádzajúcej osobitnej správe sme vyjadrili nasledujúce odporúčania¹⁴ členským štátom. „S cieľom posilniť spoluprácu s nečlenskými krajinami EÚ a podporiť výber DPH z dodávok prostredníctvom elektronického obchodu služieb B2C a nehmotného majetku by členské štáty mali:

1. poveriť Komisiu rokovaniami o opatreniach vzájomnej pomoci s krajinami, v ktorých je zriadená väčšina poskytovateľov digitálnych služieb, ktorí podpísali tieto opatrenia;
2. členské štáty, ktoré sú členmi OECD, by mali podpísať a uplatniť Dohovor OECD o vzájomnej administratívnej pomoci v daňových záležitostiach s cieľom zabezpečiť výmenu informácií o poskytovateľoch digitálnych služieb s tretími krajinami.“

34

V rámci tohto auditu sme následne kontrolovali vyššie uvedené odporúčania. Zistili sme, že zatiaľ bola uzatvorená len jedna medzinárodná dohoda EÚ o spolupráci v oblasti DPH a to dohoda medzi Európskou úniou a Nórskym kráľovstvom o administratívnej spolupráci, boji proti podvodom a vymáhaní pohľadávok v oblasti DPH¹⁵. Dohoda nadobudla účinnosť 1. septembra 2018.

35

Všetky členské štáty EÚ už podpísali Dohovor OECD o vzájomnej administratívnej pomoci (VAP) v daňových záležitostiach. Ani jeden z 20 členských štátov, ktoré odpovedali na prieskum, ho však nevyužíva pri elektronickom obchode. Podobne, päť členských štátov, ktoré sme navštívili v roku 2018 v rámci tohto auditu, nikdy nevyužilo Dohovor OECD o vzájomnej administratívnej pomoci na daňové záležitosti v elektronickom obchode.

Vzájomná administratívna pomoc v colných záležitostiach

36

V colných záležitostiach EÚ nemá platnú žiadnu dohodu o spolupráci a vzájomnej administratívnej pomoci s tretími krajinami, ktorá by sa týkala konkrétnej administratívnej spolupráce v oblasti elektronického obchodu. To členským štátom nebráni využívať dohody o VAP v colných záležitostiach, ktoré explicitne neodkazujú na elektronický obchod, ale sa vo všeobecnosti týkajú prevencie, odhaľovania a boja proti porušovaniu colných právnych predpisov.

37

Päť kontrolovaných členských štátov nám však neposkytlo žiadne príklady alebo dôkazy o využívaní žiadostí o VAP v colných záležitostiach s tretími krajinami v oblasti elektronického obchodu. Zdráhajú sa využívať tieto výmeny informácií s Čínou v oblasti elektronického obchodu pre nízku pravdepodobnosť získania odpovede¹⁶. Bez výmen týchto informácií si colné orgány v členskom štáte spotreby nemôžu byť vedomé nevykázaných transakcií.

Mechanizmy administratívnej spolupráce v rámci EÚ sa nevyužívajú naplno

38

Členské štáty sú závislé od informácií o obchode vnútri EÚ, ktoré získajú od iných členských štátov, aby mohli vybrať DPH na svojom území. Členské štáty si vymieňajú tieto informácie prostredníctvom mechanizmov administratívnej spolupráce, ktoré sú stanovené v právnych predpisoch EÚ¹⁷. V týchto právnych predpisoch sú stanovené nasledovné nástroje administratívnej spolupráce relevantné pre elektronický obchod:

1. systém MOSS, v ktorom sa ukladajú informácie o registrovaných obchodníkoch a nimi vykázaných dodaniach služieb v členskom štáte spotreby;
2. výmeny informácií na požiadanie a výmeny informácií bez predchádzajúcej žiadosti prostredníctvom elektronických formulárov;
3. kontroly vykonané súčasne v dvoch alebo viacerých členských štátoch (mnohostranné kontroly) a prítomnosť daňových úradníkov v členských štátoch, ktorá im umožní získať prístup k miestnej dokumentácii alebo im umožní zúčastniť sa na prebiehajúcich vyšetrovaniach;
4. decentralizovaná sieť s názvom Eurofisc pre rýchlu výmenu, spracúvanie a analýzu cielených informácií o cezhraničných podvodoch medzi členskými štátmi. Má za cieľ podporovať a uľahčovať mnohostrannú spoluprácu v boji proti podvodom v oblasti DPH. Sieť funguje ako rámec spolupráce bez právneho subjektu.

Zjednodušený režim jednotného kontaktného miesta (MOSS)

39

Systém MOSS je opatrenie na uľahčenie obchodu pre obchodníkov poskytujúcich služby elektronického obchodu v rámci a pre EÚ. Registrácia v systéme MOSS je preto dobrovoľná. Obchodníci z EÚ sa môžu registrovať v rámci úpravy pre EÚ systému MOSS v členskom štáte, v ktorom majú svoje sídlo alebo ak v ňom majú stálu prevádzkareň¹⁸. Obchodníci z krajín mimo EÚ sa môžu registrovať pre úpravu mimo EÚ v ktoromkoľvek členskom štáte podľa vlastného výberu. Ak sa obchodníci neregistrujú v systéme MOSS, mali by sa registrovať na účely DPH v každom členskom štáte, v ktorom sú usadení zákazníci ich služieb.

Informačná architektúra systému MOSS je dôkladná

40

Keď majú orgány členských štátov ťažkosti s fungovaním systému MOSS v ostatných členských štátoch, môžu požiadať o pomoc telefónne centrum, ktoré zabezpečuje riadenie služieb v oblasti informačných technológií (ITSM) GR TAXUD. Akémukoľvek nahlásenému problému je pridelený lístok s kódom v databáze s názvom Synergia. ITSM zaviedol prehľad systému MOSS ako monitorovací nástroj operácií v systéme MOSS na úrovni EÚ.

41

Keď členský štát zašle chybnú správu, prijímateľ odpovedá správou o technickej chybe (STCH), ktorá môže odkazovať buď na neplatnosť alebo chybný formát správy alebo na skutočnosť, že príslušné daňové priznanie k DPH alebo IČ DPH je neznáme.

42

S cieľom testovať výkonnosť IT architektúry systému MOSS sme:

1. analyzovali odpovede členských štátov na náš prieskum;
2. uskutočnili rozhovory s IT špecialistami na systém MOSS z daňových orgánov členských štátov;
3. preskúmali všetkých 29 lístkov pridelených k vykázaným problémom, ktoré boli uverejnené v prehľade systému MOSS k 20.11.2017, v ktorých bol kontrolovaný členský štát buď tým, ktorý spôsobil nedostatok, alebo ktorý ním bol ovplyvnený;
4. preskúmali vzorku 10 zaslaných správ o technickej chybe a ďalších správ o technickej chybe, ktoré dostal každý z kontrolovaných členských štátov.

43

Devätnásť členských štátov odpovedalo v našom prieskume, že IT infraštruktúra poskytnutá Európskou komisiou je dostatočne spoľahlivá na zabezpečenie fungovania systému MOSS, a 16 odpovedalo, že podpora, ktorú Komisia poskytla v prípravnej fáze, bola dostatočná. Daňové orgány piatich kontrolovaných členských štátov súhlasili s týmito výrokmi počas auditu. Štyri členské štáty však zastávali názor, že usmernenia neboli dostatočné. Jeden z nich poukázal na rozdiely vo výklade „funkčné a technické špecifikácie”, čo počas našej návštevy potvrdil ďalší členský štát.

44

Holandské daňové orgány sa domnievajú, že je príliš veľa účastníkov systému MOSS a technických špecifikácií, čo im zabraňuje v tom, aby boli aktívni v riešení výnimiek a signálov od členských štátov alebo obchodníkov. Podľa rakúskych daňových orgánov systém funguje lepšie od roku 2017 a spolupráca medzi IT službami členských štátov je hladká. Zastávajú však názor, že členské štáty nebudú pripravené na nasadenie nového jednotného kontaktného miesta do roku 2021.

Systém MOSS, v ktorom sa ukladajú informácie o registrovaných obchodníkoch a nimi vykázaných dodaniach služieb v členskom štáte spotreby

45

V právnych predpisoch EÚ o administratívnej spolupráci sa stanovuje uchovávanie a výmena informácií o začiatku, zmenách a ukončení činností každého obchodníka registrovaného v systéme MOSS a ním poskytnutých službách vykázaných v daňovom priznaní k DPH z jeho MSIDE štátu MSCON¹⁹.

46

S cieľom overiť, ako členské štáty zabezpečujú, že sa správne informácie o systéme MOSS oznámia členskému štátu spotreby v pravom čase sme: i) preskúmali odpovede členských štátov na náš prieskum; ii) uskutočnili rozhovory s odborníkmi na MOSS v kontrolovaných členských štátoch a iii) skontrolovali päť vzoriek transakcií týkajúcich sa systému MOSS.

47

Trinásť členských štátov odpovedalo, že obchodníci nemajú žiadne problémy s určovaním správnej sadzby, ktorá sa má uplatniť; päť uviedlo isté ťažkosti a dva členské štáty neodpovedali na túto otázku. Z kontrolovaných členských štátov Holandsko ako štát MSIDE zasiela chybové hlásenie obchodníkovi, ak výška DPH uvedená v daňovom priznaní nie je vypočítaná správne. Vo Švédsku sa v daňovom priznaní k DPH poskytujú obchodníkom sadzby DPH všetkých členských štátov a vykonávajú sa kontroly jednotnosti medzi vykázanými sumami a uplatnenými sadzbami DPH.

48

Rakúsko uviedlo, že ak obchodník zadá chybnú sadzbu DPH alebo chybnú sumu DPH, obchodník dostane oznámenie z rakúskeho systému MOSS, ale stále môže zaslať daňové priznanie s chybnou sadzbou alebo sumou. Systém nezablokuje platbu, ak je sadzba chybná, len zašle pripomenutie na opravu. Rakúsko zastáva názor, že systém by nemal umožňovať obchodníkom zadať chybnú sadzbu DPH.

49

S cieľom určiť, kde sa nachádzajú zákazníci služieb, sa v právnych predpisoch EÚ stanovuje niekoľko predpokladov. Keď sa tieto predpoklady nevzťahujú, dodávateľ musí uchovať dva²⁰ neprotichodné dôkazy, napr. faktúry alebo adresy internetového protokolu (IP), bankové údaje, aby poskytol dôkaz o mieste zákazníka.

50

Podľa odpovedí na náš prieskum trinásť členských štátov nemalo žiadne ťažkosti s určením miesta, v ktorom sa nachádza spotrebiteľ, a nemá žiadne záznamy o ťažkostiach od ich obchodníkov MOSS. Tri členské štáty uviedli určité problémy. Ďalší členský štát uviedol, že v súčasnosti používa len jeden dôkaz na určenie tohto miesta. Jeden členský štát uviedol výrazné problémy a zvyšné dva na túto otázku neodpovedali.

51

Z piatich kontrolovaných členských štátov len Rakúsko uviedlo, že nie je vždy možné overiť, či je miesto zákazníka skutočné alebo správne a že sa len môžu spoliehať na IP adresu.

52

V každom navštívenom členskom štáte sme skontrolovali za úpravy pre EÚ a úpravy mimo EÚ vzorku 10 registrácií v systéme MOSS, daňových priznaní, opráv daňových priznaní, zrušení registrácií a vylúčení. Všetky výsledky vzoriek sa nachádzajú v prílohe III.

Využívanie výmeny informácií medzi členskými štátmi nie je dostatočné

53

V právnych predpisoch EÚ o administratívnej spolupráci sa stanovujú dva druhy výmen informácií: výmeny informácií na požiadanie a bez predchádzajúcej žiadosti. Výmeny informácií bez predchádzajúcej žiadosti môžu byť buď automatické, napr. automatické výmeny informácií o systéme MOSS, uvedené v predchádzajúcej časti, alebo spontánne²¹.

54

V tabuľke 1 sa nachádzajú výmeny informácií v rámci administratívnej spolupráce (AS) v súvislosti s elektronickým obchodom, ktoré sme našli v kontrolovaných členských štátoch od roku 2015 až po najnovšie dostupné údaje.

55

Zistili sme riziko, že tieto údaje nie sú úplné, pretože:

1. elektronické formuláre používané na spontánne výmeny informácií nemajú okienko na označenie a zatriedenie informácií vymieňaných v súvislosti s predajom na diaľku;
2. členské štáty nevedú samostatné záznamy elektronických formulárov týkajúcich sa elektronického obchodu;
3. ústredné kontaktné úrady členských štátov pre administratívnu spoluprácu nemajú oddelenú funkciu koordinátora pre systém MOSS a/alebo predaj na diaľku.

56

V tabuľke 2 sa nachádza výmeny informácií v rámci administratívnej spolupráce v kontrolovaných členských štátoch v roku 2016 bez ohľadu na to, či sa týkajú elektronického obchodu alebo nie.

57

Z týchto tabuliek vyplýva, že využívanie výmen informácií na požiadanie alebo spontánnych výmen informácií o elektronickom obchode je stále obmedzené.

58

Výmeny informácií na požiadanie by sa mali uskutočniť najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti, pokiaľ žiadaný orgán informácie už nemá k dispozícii. V tomto prípade sa lehota znižuje na jeden mesiac²².

59

S cieľom overiť efektívnosť týchto výmen informácií sme preskúmali výmeny informácií uvedené v tabuľke 1. Keď súbor výmen informácií, či už na požiadanie alebo spontánnych, zaslaných alebo prijatých, prekročil 10 položiek, vybrali sme náhodnú vzorku 10 položiek. Inak sme preskúmali celý súbor. Zistili sme, že:

1. z 56 skontrolovaných položiek vo vzorke došlo k 25 oneskoreniam vo výmene informácií na požiadanie. V 16 z týchto 25 oneskorených výmen informácií členské štáty neinformovali svoje protistrany o nemožnosti dodržať lehotu na odpoveď podľa článku 12 nariadenia č. 904/2010;
2. členské štáty častejšie využívajú výmeny informácií na požiadanie alebo spontánne výmeny informácií o predaji tovaru na diaľku v rámci EÚ ako o systéme MOSS.

Mnohostranné kontroly nie sú účinné

60

Dva a viac členských štátov môže súhlasiť s vykonávaním koordinovaných kontrol daňovej povinnosti jedného alebo viacerých obchodníkov, ak považujú takéto kontroly za účinnejšie ako kontroly vykonávané iba jedným členským štátom²³.

61

Podľa Komisie od roku 2014 bolo vykonaných 284 mnohostranných kontrol, z ktorých šesť možno považovať za týkajúce sa konkrétne elektronického obchodu vrátane DPH a priamych daní.

62

Preskúmali sme tieto mnohostranné kontroly počas našich audítorských návštev členských štátov a zmerali sme ich účinnosť z hľadiska dodatočných výmer DPH. Zistili sme, že tri z nich prebiehajú a jedna bola veľmi úspešná z hľadiska dodatočných výmer DPH. Zistili sme však, že v dvoch prípadoch sa MSIDE odmietol zúčastniť mnohostrannej kontroly. Jeden z kontrolovaných členských štátov uviedol, že je takmer nemožné určiť správny daňový základ, keď sa MSIDE nezapojí.

63

Podobne, kontrolované členské štáty nikdy nevyužili spoločné audity v rámci Dohovoru OECD o vzájomnej administratívnej pomoci (VAP) v daňových záležitostiach²⁴.

64

Dňa 2. októbra 2018 Rada prijala zmenu²⁵ nariadenia č. 904/2010, v ktorej sa stanovuje²⁶ možnosť, aby daňové orgány členských štátov vykonávali spoločné audity. Podľa nového ustanovenia ak aspoň dva členské štáty predložia MSIDE spoločnú odôvodnenú žiadosť obsahujúcu informácie alebo dôkazy o rizikách úniku DPH, žiadaný orgán nesmie odmietnuť (s istými výnimkami) zúčastniť sa tohto auditu.

Členské štáty nepovažujú výmeny informácií cez Eurofisc za užitočné

65

Eurofisc je decentralizovaná sieť úradníkov daňovej a colnej správy členských štátov, ktorí si rýchlo vymieňajú informácie o možných podvodných spoločnostiach a transakciách a spoločne ich spracúvajú a analyzujú.

66

Na plenárnom zasadnutí Eurofiscu v apríli 2016 bolo schválené vytvorenie novej pracovnej oblasti 5 (PO5) Eurofiscu. V súčasnosti je v tejto pracovnej oblasti 24 účastníkov a traja pozorovatelia.

67

Jedným z cieľov PO5 na rok 2017 bolo začať s výmenou operačných údajov. Členské štáty sa dohodli na dvoch úrovniach spätnej väzby. Prvá úroveň spätnej väzby musí byť zaslaná, pokiaľ je to možné, do jedného mesiaca. Druhá úroveň spätnej väzby sa má poskytnúť po ukončení vyšetrovania, aby bolo zasielateľovi informácií umožnené uvedomiť si užitočnosť poskytnutých informácií.

68

Zistili sme, že po sfunkčnení systému v decembri 2017 si štyri členské štáty vymenili zoznam 480 signálov o podvode so svojimi protistranami. Členské štáty však poskytli spätnú väzbu len ohľadom jedného z týchto 480 prípadov. Členské štáty zastávajú názor, že signály vymieňané prostredníctvom PO5 Eurofiscu v tejto databáze rizík buď nie sú dobre zacielené, nie sú užitočné alebo nie sú úspešné.

69

Členské štáty si tiež vymieňajú informácie a vydávajú včasné varovania o trendoch podvodov a konkrétnych systémoch podvodov. Zistili sme, že si členské štáty vymenili tieto informácie trikrát a jedna z nich bola veľmi užitočná pre daňové orgány členského štátu, ktorý túto informáciu dostal, ktorý poskytol spätnú väzbu do mesiaca.

Chýbajú účinné kontroly cezhraničného elektronického obchodu

70

Členské štáty sú v prvom rade zodpovedné za zavedenie systému kontrol s cieľom zabezpečiť registráciu obchodníkov z krajín EÚ a mimo EÚ v systéme MOSS. Každý členský štát navyše zodpovedá za zavedenie vlastného rámca riadenia rizík pre kontroly predaja na diaľku. Vzhľadom na to, že neexistuje spoločný rámec na úrovni EÚ, odlišné prístupy v rôznych členských štátoch môžu viesť k narušeniu vnútorného trhu.

Kontrolná činnosť daňových orgánov v súvislosti so systémom MOSS je slabá

71

Zistili sme, že daňové orgány nedokumentujú vždy kontroly registrácií obchodníkov. Tieto kontroly boli dôkladnejšie pri obchodníkoch z EÚ ako pri obchodníkoch z krajín mimo EÚ. Zistili sme nedostatky v kontrole registrácií v rámci úpravy mimo EÚ v takmer 80 % preskúmaných prípadov a počas preskúmania vzoriek zrušenia registrácií a vylúčení sme našli dva prípady dvojitej registrácie pre úpravu mimo EÚ. Pre obchodníkov z EÚ teda nie sú zabezpečené rovnaké podmienky.

72

V prieskume sme sa spýtali členských štátov, či vykonali kontroly obchodníkov registrovaných v systéme MOSS ako MSIDE v roku 2015. Len sedem členských štátov odpovedalo, že vykonali takéto kontroly, a jeden uviedol, že ich vykonal po registrácii. Ostatné členské štáty odpovedali, že buď kontroly nevykonali (deväť) alebo nemali o nich štatistiku (štyri).

73

Pokiaľ ide o kontroly ako MSCON, osem členských štátov odpovedalo, že takéto kontroly vykonali; deväť členských štátov nevykonalo žiadne kontroly a trom chýbali príslušné štatistiky.

74

Na ilustrácii 2 je uvedený počet auditov systému MOSS vykonaných v kontrolovaných členských štátoch za úpravy v rámci EÚ aj úpravy mimo EÚ od roku 2015 až do posledných dostupných údajov.

75

Preskúmali sme audity systému MOSS, na ktoré sa odkazuje v ilustrácii 2. Zistili sme, že:

1. len Holandsko používa štandardný audítorský súbor pre audity systému MOSS (SAF-MOSS) na vyžiadanie údajov od obchodníkov MOSS;
2. audit bol dokončený účinným výberom DPH dodatočným výmerom DPH len v troch z preskúmaných súborov;
3. Komisia poskytla odporúčania²⁷, ako koordinovať audity systému MOSS a členské štáty odsúhlasili usmernenia vypracované „projektovou skupinou programu Fiscalis č. 86” k auditu a kontrole systému MOSS. Tie však nie sú právne záväzné a členské štáty môžu mať odlišné prístupy.

76

Zistili sme, že audítorská činnosť systému MOSS je veľmi obmedzená v prípade úpravy pre EÚ a takmer neexistuje v prípade úpravy mimo EÚ. Takáto kontrolná činnosť nie je účinná z hľadiska výberu DPH. Holandské daňové orgány navyše vyhlásili, že majú obrovský počet zatiaľ nevykonaných auditov opráv daňových priznaní k DPH ako MSCON.

Daňové orgány nevykonávajú účinné audity predaja tovaru na diaľku v rámci EÚ

77

Väčšina členských štátov používa nástroje extrakcie dát z webu alebo informácie tretích strán na určenie obchodníkov, ktorí by mali byť registrovaní v ich jurisdikcii, pretože prekročili prahovú hodnotu (pozri bod 09). Tieto informácie však nevyužívajú na určenie obchodníkov, ktorí by mali byť registrovaní v inom členskom štáte.

78

Dva z kontrolovaných členských štátov tiež uviedli, že kontrolovať dodávateľov z iných členských štátov, ktorí by mali byť registrovaní v danom štáte, pretože prekročili prahovú hodnotu pre predaj na diaľku, je náročné.

79

Napríklad, dodávatelia z iných členských štátov a trhov môžu zabezpečiť, aby boli súkromní zákazníci povinní uzavrieť zmluvu so sprostredkovateľskou dodávateľskou spoločnosťou v členskom štáte dodávateľa, na uskutočnenie dodávky tovaru do členského štátu spotreby. Dodávateľ potom umelo považuje dodanie za uskutočnené domácemu sprostredkovateľovi a nepovažuje ho za predaj na diaľku do členského štátu spotreby, čím sa vyhne potrebe registrácie v druhom členskom štáte.

80

53 zo 62 vzoriek výmen informácií buď na požiadanie alebo bez predchádzajúcej žiadosti týkajúcich sa predajov na diaľku, ktoré sme preskúmali, boli uskutočnené v rámci auditu. Našli sme 13 prípadov účinných výsledkov z hľadiska výberu DPH.

EÚ nedokáže zabrániť zneužívaniu oslobodenia pre zásielky s nízkou hodnotou pri tovare dovezenom z krajín mimo EÚ

81

Na dodávky tovaru zakúpeného v nečlenských krajinách EÚ a prepraveného z podnikov k zákazníkom (B2C) sa vzťahuje oslobodenie od DPH pre zásielky s nízkou hodnotou, ak ich hodnota neprevyšuje prah 22 EUR²⁸. Ak vnútorná hodnota²⁹ tovaru je rovná alebo nižšia ako 150 EUR, okrem DPH sa musí vybrať aj clo. Dar zaslaný jednou súkromnou osobou inej súkromnej osobe (P2P) je oslobodený od ciel a DPH, ak jeho hodnota neprevyšuje 45 EUR (pozri tabuľku 3).

82

Oslobodenie zásielok s nízkou hodnotou možno zneužiť: i) podhodnotením tovaru, ktorý sa deklaruje pod prahové hodnoty výnimiek pre DPH a/alebo clá; ii) rozdelením zásielok tak, aby boli pod prahovou hodnotou; iii) dovozom komerčných zásielok, ktoré sa deklarujú ako dary, alebo tovaru, ktorý nie je oprávnený na oslobodenie.

83

Tovar možno doviesť po tom, ako ho zákazník kúpil na internete. V tomto prípade sa dováža prostredníctvom poštovej alebo kuriérskej služby. Colné orgány sú v konečnom dôsledku zodpovedné za to, že obchodník dodržiava pravidlá pre zásielky s nízkou hodnotou. Taktiež sú zodpovedné za zavedenie vlastného rámca riadenia rizík pre kontroly týchto dovozov.

Nedostatky v elektronických systémoch colného konania členských štátov

84

S cieľom overiť, či elektronické systémy colného konania členských štátov dokážu predísť zneužitiu oslobodenia zásielok s nízkou hodnotou sme vykonali test v skúšobnom prostredí týchto elektronických systémov colného konania štyroch kontrolovaných členských štátov. Taktiež sme vybrali cielenú vzorku 15 dovozov uskutočnených poštovou službou a ďalšiu cielenú vzorku 15 dovozov uskutočnených kuriérskou službou v každom z piatich kontrolovaných členských štátov.

85

Všetky elektronické systémy colného konania kontrolovaných členských štátov prijali vyhlásenia, ktoré neboli oprávnené na oslobodenie zásielok s nízkou hodnotou. S výnimkou Rakúska elektronické systémy colného konania ostatných štyroch kontrolovaných členských štátov akceptovali dovozné vyhlásenia so žiadosťou o oslobodenie od cla pre zásielky B2C, hoci deklarovaná vnútorná hodnota bola vyššia než 150 EUR³⁰, alebo pre dary s deklarovanou hodnotou vyššou než 45 EUR³¹. V Rakúsku elektronický systém colného konania akceptoval dovozné vyhlásenia so žiadosťou o oslobodenie od cla pre zásielky B2C, dokonca aj keď bol deklarovaný produkt alkoholickým nápojom³².

86

Výsledky vzoriek sú uvedené v prílohe III.

87

V osobitnej správe č. 19/2017 sme odporučili členským štátom okamžite³³:

„…

b) zaviesť kontroly v ich elektronických colných systémoch na prepustenie tovaru s cieľom blokovať schválenie dovozných colných vyhlásení, v ktorých sa žiada oslobodenie od cla pre zásielky s nízkou hodnotou tovaru s deklarovanou hodnotou nad 150 EUR alebo pre obchodné zásielky (B2C) deklarované ako dary (P2P);

c) overovať ex post, či obchodníci dodržiavajú oslobodenie od cla pre zásielky s nízkou hodnotou, vrátane schválených hospodárskych subjektov (SHS);

d) stanoviť plány vyšetrovania s cieľom riešiť zneužívanie oslobodenia od cla na tovar z elektronického obchodu s nečlenskými krajinami EÚ.“

88

Ani jeden z kontrolovaných členských štátov neriešil odporúčanie b) a d). Členské štáty vykonávajú kontroly ex post s cieľom overiť súlad obchodníkov s pravidlami pre oslobodenie zásielok s nízkou hodnotou, ale nezabránili zneužitiam, ktoré sme odhalili vo vzorkách v ilustrácii 3. Elektronické systémy colného konania preto nedokážu zabrániť dovozu tovaru, ktorý nie je oprávnený na oslobodenie ako zásielka s nízkou hodnotou a nie je to kompenzované kontrolami ex post a plánmi vyšetrovania.

Niekoľko SHS zneužívalo oslobodenie pre zásielky s nízkou hodnotou

89

Podľa colných právnych predpisov³⁴ SHS sú povinní mať vnútorné kontroly schopné predísť nezákonným alebo neoprávneným transakciám alebo ich odhaliť. Okrem toho, podľa usmernení týkajúcich sa SHS: „Každá nezrovnalosť v správe, vrátane porušenia colných predpisov, môže byť ukazovateľom, že systém vnútornej kontroly nie je účinný. Z tohto hľadiska každé porušenie colných predpisov musí byť vždy skontrolované aj v súvislosti s touto podmienkou, aby boli prijaté opatrenia na zlepšenie systému vnútornej kontroly, a tak sa predišlo opakovanému porušeniu…”³⁵.

90

Preskúmali sme 75 dovozných vyhlásení predložených poštovými službami v našich vzorkách (15 za každý kontrolovaný členský štát). Zistili sme, že pri 35 z týchto 75 došlo k porušeniu pravidiel pre oslobodenie zásielok s nízkou hodnotou. V ôsmich z týchto 35 prípadov bol deklarant osobitný SHS. Taktiež sme preskúmali 75 dovozných vyhlásení predložených expresnými kuriérskymi službami. Zistili sme, že pri 28 z nich došlo k porušeniu pravidiel pre oslobodenie zásielok s nízkou hodnotou. V 21 z týchto 28 prípadov deklarant alebo colný zástupca bol SHS.

91

Kuriérske služby, ktoré sú SHS, ktoré predložili nezákonné dovozné vyhlásenia, ktoré sme našli v našej vzorke, mali mať zavedené vnútorné kontroly, aby tomuto predišli. Tieto SHS žiadali o oslobodenie od DPH/cla na neoprávnený tovar.

Komisia nevykonáva dostatočné kontrolné a monitorovacie činnosti

92

Ako sme uviedli³⁶ v osobitnej správe č. 19/2017 „colné orgány sú povinné vymieňať si informácie o rizikách, ktoré sa týkajú nielen pozorovaných rizík, ale aj hrozieb, ktoré predstavujú vysoké riziko v Únii, prostredníctvom informačného formulára o rizikách (RIF).“

93

Komisia vytvorila RIF s cieľom riešiť nezrovnalosti týkajúce sa podhodnotenia, nesprávneho zatriedenia, DPH atď. Tento formulár bol zahrnutý do systému riadenia colných rizík (CRMS) a sprístupnený členským štátom, ktoré sa rozhodli začleniť relevantné informácie do svojho vnútroštátneho systému riadenia rizík.

94

Podľa Komisie sa rýchlym vyhľadaním v systéme CRMS o RIF vydaných v roku 2016 a 2017, ktoré obsahujú jedno slovo týkajúce sa elektronického obchodu, poštových a kuriérskych zásielkach, našlo 530 RIF vydaných členskými štátmi.

95

Komisia vytvorila spoločné kritériá a normy pre riziká s dosahom na finančné záujmy EÚ a jej členských štátov (kritériá finančných rizík alebo KFR). Členské štáty musia implementovať elektronicky tieto KFR do konca mája 2019. Kritériami finančných rizík sa riešia, aspoň čiastočne, predchádzajúce odporúčania EDA.

96

Na základe odpovedí Komisie na náš dotazník sme zistili, že v rámci výziev týkajúcich sa DPH pri elektronickom obchode Komisia nevykonáva inšpekcie ani monitorovacie návštevy v členských štátoch okrem inšpekcií výpočtu harmonizovaných základov DPH členských štátov na účely vlastných zdrojov. Komisia nemonitoruje predaj na diaľku v rámci EÚ a nemonitoruje fungovanie systému MOSS v členských štátoch od jeho zavedenia 1.1.2015.

97

Komisia však zrealizovala informačné kampane, aby obchodníci z krajín mimo EÚ viac dodržiavali pravidlá pre DPH v rámci úpravy mimo EÚ systému MOSS.

98

Od začiatku roka 2015 Komisia nevykonala žiadne inšpekcie tradičných vlastných zdrojov³⁷ týkajúce sa expresných kuriérskych a poštových služieb.

99

V našej osobitnej správe č. 19/2017 sme Komisii odporučili „… c) vyšetrovať zneužívanie oslobodenia od cla pre zásielky tovaru prostredníctvom elektronického obchodu s nečlenskými krajinami EÚ“ (odporúčanie 8). Úrad OLAF začal vyšetrovanie dovozu oblečenia s nízkou hodnotou prostredníctvom elektronického obchodu v roku 2017. Vyšetrovania prebiehajú v štyroch členských štátoch. V roku 2018 úrad OLAF začal vyšetrovanie podozrivého dovozu prostredníctvom elektronického obchodu v súvislosti s transakciami potenciálne citlivého tovaru leteckou dopravou bez uhradenia cla a príslušnej splatnej DPH.

Presadzovanie výberu nie je účinné

100

Daňové orgány sú zodpovedné za zabezpečenie úhrady správnej sumy DPH správnemu členskému štátu v správnom čase a za prijatie potrebných nápravných opatrení, ak to tak nie je. Členské štáty sú tiež zodpovedné za výber DPH uhradenej obchodníkmi registrovanými v systéme MOSS a prevedenie vybraných súm ostatným členským štátom, keď sú splatné.

Neexistujú odhady výpadku DPH pri poskytovaní služieb a sú odlišné odhady pri dodávkach tovaru

101

Výpadok DPH je rozdiel medzi tým, čo by sa malo vybrať v súlade so súčasným legislatívnym rámcom a tým, čo v skutočnosti daňové orgány členských štátov vyberú. Pozreli sme sa na to, či a ako sa to odhaduje pri dodávkach tovaru a poskytovaní služieb v cezhraničnom elektronickom obchode. Takýto odhad by pomohol Komisii a členským štátom zacieliť zdroje tam, kde sú najpotrebnejšie.

102

Zistili sme, že členské štáty neodhadli výpadok DPH ani v rámci úpravy pre EÚ, ani v rámci úpravy mimo EÚ systému MOSS. V našom prieskume sme požiadali členské štáty, aby poskytli odhady ušlých príjmov pre nezaregistrovanie sa obchodníkov z krajín mimo EÚ. Sedemnásť členských štátov odpovedalo, že takéto odhady nemajú; dva členské štáty na otázku neodpovedali a jeden členský štát poskytol odhad výšky ušlých príjmov v roku 2015 pre využívanie nezákonného televízneho vysielania³⁸ aspoň v 100 000 domácnostiach na jeho území. Tento odhad je vo výške 12 mil. EUR.

103

Potvrdili sme, že kontrolované členské štáty neodhadli výpadok DPH za systém MOSS.

104

V našom prieskume sme požiadali členské štáty, aby poskytli odhad ušlých príjmov z dôvodu podvodného správania, pri ktorom sa zneužíva oslobodenie zásielok s nízkou hodnotou, napr. rozdelením, nesprávnym deklarovaním alebo vystavením nižších faktúr na zásielky tak, aby zostali pod prahovou hodnotou. Ani jeden z členských štátov z prieskumu nám takýto odhad neposkytol.

105

V štúdii spoločnosti Deloitte sa nachádza odhad výpadku DPH pri predaji na diaľku v rámci EÚ a mimo krajín EÚ³⁹. Tieto straty sa pohybujú od 2,6 do 3,8 mld. EUR ročne v EÚ. Rakúsko odhadlo celkovú stratu na DPH na jeho území pri predaji na diaľku v rámci EÚ v období 2010 – 2015 na 860 mil. EUR. Z piatich kontrolovaných členských štátov len Rakúsko uverejnilo takýto odhad.

106

za celú EÚ sa v štúdii konzultantskej spoločnosti z roku 2016 taktiež poukazuje na medzery v systéme⁴⁰. Podľa štúdie sa DPH vyberá len pri 35 % dovozu poštovou službou a tieto výpadky sa premietajú priamo do straty na príjmoch z DPH vo výške približne 1,05 mld. EUR. Ďalšie straty sa odhadujú na 0,25 mld. EUR z výpadku vo výbere dovozných ciel. Európska komisia medzitým odhaduje celkové straty na DPH v cezhraničnom elektronickom obchode v dôsledku oslobodenia zásielok nízkej hodnoty až do výšky 5 mld. EUR ročne⁴¹.

107

HMRC v Spojenom kráľovstve odhaduje straty na DPH pri predaji tovaru na diaľku mimo krajín EÚ (dovozy) od 1 do 1,5 mld. GBP ročne v Spojenom kráľovstve. To je od 8 % do 12 % výpadku DPH⁴². Je vhodné pri tomto porovnaní poznamenať, že v Spojenom kráľovstve podvody založené na chýbajúcom obchodnom subjekte predstavujú len 4 % výpadky DPH⁴³.

Problémy s platbami v systéme MOSS medzi členskými štátmi

108

V rámci systému MOSS sa DPH uhradená obchodníkom v MSIDE následne prevedie členskému štátu spotreby najneskôr do 10 dní od skončenia mesiaca, v ktorom bola platba prijatá. Prevedená suma ju očistená o percentuálne zníženie vybranej DPH. V právnych predpisoch EÚ sa toto percento postupne znižovalo z 30 % v rokoch 2015 – 2016 na 15 % v rokoch 2017 – 2018 a 0 % od roku 2019. Na ilustrácii 4 sú znázornené finančné toky v prípade poskytnutia služieb elektronického obchodu B2C dodávateľom z krajiny mimo EÚ registrovaným v systéme MOSS.

109

Ak obchodník neuhradí platbu, alebo nezaplatí plnú výšku, MSIDE zašle pripomenutie elektronicky na 10. deň po dni splatnosti platby. MSCON je potom zodpovedný za zaslanie následných pripomenutí a za výber DPH⁴⁴.

110

Preskúmali sme vzorku 10 platieb DPH, ktoré prijal MSIDE v kontrolovaných členských štátoch. Zistili sme, že v dvoch prípadoch obchodník uhradil platby v plnej výške, ale írske daňové orgány nezaslali obchodníkovi pripomienkou o chýbajúcej platbe. V jednom z týchto dvoch prípadov obchodníka nevylúčili, hoci platbu napokon uhradil s oneskorením viac než dvoch rokov.

111

V Holandsku sme zistili tri prípady, keď holandské daňové orgány priradili platbu k daňovému priznaniu k DPH manuálne, čo je zaťažujúca a nie úplne spoľahlivá úloha. Okrem toho, vnútroštátny IT systém Holandska nezabezpečuje automatické kontroly medzi daňovými priznaniami a platbami. Obchodníkov je možné vylúčiť zo systému MOSS, keď dostali pripomenutie predložiť alebo uhradiť daňové priznanie k DPH za tri po sebe bezprostredne nasledujúce kalendárne štvrťroky. Daňové orgány preto nevedia, keď platba nebola uhradená a neexistuje automatické upozornenie, že obchodník zmeškal tri lehoty na platbu. Výsledky vzoriek sa nachádzajú v prílohe III.

112

NKI Holandska uviedla⁴⁵ nasledované: „Holandský systém MOSS neposkytoval žiadnu podporu pre kontroly včasnosti a úplnosti platieb DPH v rokoch 2015 až 2017. Až v prvom štvrťroku 2018 daňová a colná správa mohla začať párovať daňové priznania k DPH a platby DPH v súvislosti s prvým štvrťrokom 2015. Párovanie daňových priznaní a platieb je prevažne manuálna práca. Pre oneskorenia v párovaní daňových priznaní a platieb v systéme MOSS úrad pre nerezidentov daňovej správy stále nezačal pracovať na štruktúrovanom presadzovaní a monitorovaní dodržiavania povinností v oblasti DPH. Na tento účel potrebuje konkrétne informácie o stave platieb”.

113

V kontrolovaných členských štátoch sme preskúmali vzorku 10 platieb ako MSCON. Našli sme dva prípady, keď daňové orgány MSCON nezaslali pripomenutie, hoci obchodník dovtedy platbu neuhradil. V ďalšom prípade MSCON dostal platbu, ale nenašiel daňové priznanie k DPH. Holandské daňové orgány manuálne priradili všetky položky vybranej vzorky daňových priznaní k DPH. Viac informácií o výsledkoch vzoriek pozri v prílohe III.

114

S cieľom zabezpečiť úplnosť platieb DPH sa tieto platby prepájajú s daňovými priznaniami k DPH pomocou jedinečného referenčného čísla daňového priznania k DPH. Rakúske daňové orgány uviedli, že nedostali všetky splatné platby, a to najmä zo Spojeného kráľovstva. Podobne, NKI Českej republiky⁴⁶ uviedla problémy s priraďovaním platieb prijatých zo Spojeného kráľovstva k daňovým priznaniam k DPH.

115

Komisia v rámci svoje práce na uistení o vlastnom zdroji založenom na DPH vykonáva odsúhlasenie platieb DPH v systéme MOSS medzi 28 členskými štátmi. Preskúmali sme toto odsúhlasenie a zistili sme, že samotná Komisia zastáva názor, že sú veľké nesúlady, pokiaľ ide o Belgicko, Bulharsko, Dánsko a Rakúsko, zatiaľ čo tri členské štáty neposkytli údaje do konca roka 2018 (Grécko, Cyprus a Spojené kráľovstvo). Údaje za rok 2016 nie sú úplné, pretože 11 členských štátov nebolo zatiaľ kontrolovaných za tento rozpočtový rok.

Ustanovenia o vzájomnej pomoci pri spätnom získavaní daní sa nevyužívajú dostatočne

116

Z piatich kontrolovaných členských štátov len rakúske daňové orgány zaslali žiadosti o vymáhanie pohľadávok ako MSCON ostatným členským štátom v súvislosti so sumami splatnými zo strany obchodníkov registrovaných v systéme MOSS⁴⁷. V období od 1.1.2015 do 31.5.2018 zaslali päť žiadostí.

Napriek pozitívnemu vývoju regulačného rámca v poslednom období dôležité záležitosti zostáva ešte vyriešiť

117

Colné právne predpisy EÚ sú stanovené v Colnom kódexe Únie⁴⁸ (CKÚ), zatiaľ čo DPH sa riadi smernicou EÚ o DPH⁴⁹. Od roku 2015 sa systém MOSS uplatňuje na cezhraničné poskytovanie služieb elektronického obchodu. Koncom roka 2017 EÚ prijala nový balík právnych ustanovení EÚ týkajúcich sa DPH v elektronickom obchode, tzv. balík opatrení pre elektronický obchod. Tento balík tvoria tri právne akty⁵⁰ a sú v nich zavedené nasledujúce zmeny:

1. mikropodniky a začínajúce podniky môžu zdaňovať poskytovanie svojich služieb cezhraničného elektronického obchodu, ktoré neprevyšujú prahovú hodnotu 10 000 EUR, na základe „zásady pôvodu”, t. j. sadzbou členského štátu pôvodu, a nie členského štátu určenia;
2. elektronickí predajcovia môžu uplatňovať pravidlá fakturácie ich MSIDE namiesto pravidiel platných v členskom štáte určenia;
3. systém MOSS sa rozširuje na všetky cezhraničné služby B2C, ktoré sa stanú jednotným kontaktným miestom (JKM), a na internetový predaj tovaru B2C či už z EÚ alebo krajiny mimo EÚ;
4. zrušuje sa oslobodenie od DPH pre tovar neprevyšujúci celkovú hodnotu 22 EUR (alebo 10 EUR) zakúpený na internete a dovezený z krajiny mimo EÚ.

118

Zmeny opísané v odsekoch a) a b) nadobudli účinnosť v roku 2019 a zmeny v odsekoch c) a d) až&nsbsp;v roku 2021. Preskúmali sme pravdepodobný vplyv týchto zmien a určili sme záležitosti, ktoré je podľa nášho názoru potrebné vyriešiť.

Regulačný rámec zodpovedá vo väčšine ohľadov medzinárodným osvedčeným postupom, ktoré presadzuje OECD a WCO

119

Posúdili sme regulačný rámec opísaný v bode 117 s cieľom zabezpečiť, že zodpovedá medzinárodným osvedčeným postupom v oblasti výberu DPH a ciel tak, ako ich vymedzuje OECD a WCO.

Zásada krajiny určenia OECD

120

Podľa smernice o DPH uplatňuje EÚ zásadu krajiny určenia na poskytovanie cezhraničných služieb konečnému spotrebiteľovi. Zásada krajiny určenia znamená, že takéto poskytovanie služieb by malo podliehať DPH v jurisdikcii krajiny, v ktorej má príjemca obvyklé miesto pobytu⁵¹. Je to v súlade s medzinárodnými osvedčenými postupmi.

121

Na základe nových ustanovení, ktoré nadobudnú účinnosť 1. januára 2021, však mikropodniky a začínajúce podniky môžu zdaňovať poskytovanie svojich služieb elektronického obchodu, ktoré neprevyšujú prahovú hodnotu 10 000 EUR, na základe „zásady pôvodu”, t. j. sadzbou členského štátu pôvodu.

122

Podľa nášho názoru uplatňovanie zásady pôvodu zvyšuje riziko, že dodávatelia podhodnotia DPH z predaja, aby zostali pod prahovou hodnotou a vyhli sa účtovaniu vyššej DPH platnej v členskom štáte určenia. Okrem toho, novými ustanoveniami sa nerieši riziko, že členské štáty s nižšími sadzbami súťažia s ostatnými, aby prilákali MSP a začínajúce podniky na svoje územie⁵².

123

Pokiaľ ide o prahovú hodnotu 10 000 EUR, súhlasíme tiež s posúdením NKI Českej republiky, že „prekročenie tohto limitu má možnosť zistiť len štát identifikácie. NKÚ upozorňuje na skutočnosť, že sa v tejto smernici požaduje, aby členské štáty EÚ prijali náležité opatrenia na overenie podmienok pre použitie tohto limitu”⁵³.

Ukazovatele rizika WCO a usmernenia pre okamžité prepustenie

124

V rámci súčasného regulačného rámca EÚ vytvorila Komisia spoločné kritériá a normy pre riziká s dosahom na finančné záujmy Únie a jej členské štáty (kritériá finančných rizík alebo KFR). Tento rámec nezahŕňa všetky kritériá stanovené WCO⁵⁴, ale len tie, ktoré môžu členské štáty zaviesť do svojich vnútroštátnych systémov riadenia rizika. Zistili sme, že Komisia neposkytla členským štátom dodatočné vysvetlenie k ukazovateľom WCO, aby jasne stanovila, ako zaviesť KFR na základe spoločných prvkov.

125

WCO vydala usmernenia pre okamžité prepustenie (UOP), „súbor procesných usmernení založených na existujúcich postupoch na umožnenie colným orgánom kombinovať okamžité prepustenie s príslušnými a náležitými kontrolami týchto zásielok”⁵⁵. Obzvlášť relevantné sú pre poštové a kuriérske zásielky. Zistili sme, že právne predpisy EÚ sú zosúladené s hlavnými zásadami UOP.

126

Podľa UOP⁵⁶ náklady na dopravu môžu byť vyňaté z výpočtu hodnoty korešpondencie a dokumentov a zásielok s nízkou hodnotou, za ktoré sa nevyberajú clá alebo dane. Všetky kontrolované členské štáty a Komisia si vykladali prahovú hodnotu 150 EUR na oslobodenie od ciel tak, že sa vzťahuje len na hodnotu samotného tovaru, ktorá nezahŕňa poistenie a prepravné⁵⁷.

127

Zistili sme však, že Írsko a Nemecko vykladajú hranicu 22 EUR (alebo 10 EUR) na oslobodenie od DPH tak, že celková hodnota uvádzaná v právnych predpisoch⁵⁸ môže zahŕňať aj náklady na dopravu⁵⁹. Rakúsko zastáva názor, že táto hodnota sa týka len nákladov na tovar, náklady na dopravu sú vyčlenené. Tieto rozdielne výklady poukazujú na to, že sa Komisii nepodarilo zjednotiť výklad ustanovení colnými orgánmi členských štátov.

Nové ustanovenia, ktoré nadobudnú účinnosť v roku 2021, majú za cieľ riešiť niektoré nedostatky, ale stále je potrebné riešiť podhodnotenie

128

Preskúmali sme nové ustanovenia, ktoré nadobudnú účinnosť v roku 2021, vzhľadom na odpovede Komisie na dotazník, ktorý sme jej zaslali. Taktiež sme prediskutovali výzvy, ktoré predstavuje elektronický obchod, so zástupcami akademickej obce a základnou skupinou 2 pracovnej skupiny pre DPH NKI EÚ.

129

V niektorých prípadoch dodávatelia tovaru z krajín mimo EÚ sa môžu rozhodnúť doviezť tovar skôr, ako si ho zákazník kúpi na internete. V našej osobitnej správe č. 19/2017 sme poukázali na to⁶⁰, že podľa súčasných právnych predpisov sa dodávateľom môže podariť vyhnúť sa platbe DPH z týchto dovozov ich podhodnotením a/alebo zneužitím colného režimu 42 (CR 42). CR 42 umožňuje, aby dovozca získal oslobodenie od DPH pri preprave dovážaného tovaru do iného členského štátu. DPH sa potom odvádza v členskom štáte určenia⁶¹.

130

Zistili sme, že existuje riziko, že tovar dovážaný v rámci CR 42 bude uskladnený v EÚ, kým nebude zakúpený a dodaný zákazníkovi v mene dodávateľa z krajiny mimo EÚ bez účtovania DPH za túto dodávku.

Komisia riešila medzeru v zodpovednosti sprostredkovateľov

131

V smernici o DPH sa nenachádzajú ustanovenia týkajúce sa povinnosti sprostredkovateľov platiť DPH pri dodávkach tovaru prostredníctvom predaja na diaľku, aby bolo možné vyberať DPH v prípadoch, keď dodávateľ z tretej krajiny využije sklad na dodanie tovaru konečným spotrebiteľom a dovoz sa uskutoční skôr, ako je konečný spotrebiteľ známy.

132

Na nápravu tejto skutočnosti podľa nových ustanovení, ktoré nadobudnú účinnosť 1. januára 2021, elektronické rozhrania (napríklad platformy, trhoviská a portály) budú zodpovedné za výber DPH, pretože sa považuje, že prijímajú a dodávajú tovar sami. Okrem toho sa v zmene smernice o DPH⁶² stanovuje s účinnosťou od 1. januára 2021 povinnosť uchovávania záznamov pre sprostredkovateľov a ďalší návrh⁶³ umožňuje elektronickým rozhraniam využívať JKM na deklarovanie DPH účtovanej pri domácich dodaniach tovaru B2C. Podľa týchto nových ustanovení daňové orgány môžu vyberať DPH splatnú z dodaní B2C z elektronickej platformy spotrebiteľovi.

Medzeru týkajúcu sa podhodnotenia je stále potrebné riešiť

133

O riziku podhodnotenia dodávok tovaru elektronického obchodu z tretích krajín sme informovali v roku 2017 a 2018⁶⁴. V januári 2018 si 25 členských štátov vymenilo svoje skúsenosti z ich vyšetrovaní podvodov podhodnotenia súvisiacich s elektronickým obchodom počas ad hoc zasadnutia, ktoré usporiadal úrad OLAF. Väčšina z nich sa stretla s podvodom podhodnotenia v elektronickom obchode. NKI Spojeného kráľovstva stanovila prepojenie medzi elektronickým obchodom, podvodom podhodnotenia a zneužitím CR 42⁶⁵.

134

Členské štáty a Komisia prijímajú opatrenia na boj proti pašovaniu tovaru objednaného na internete a na jeho vyšetrovanie. Okrem iného sa zamerali na malé zásielky s hodnotou pod 22 EUR a zistili, že nízka hodnota je pozorovateľný modus operandi a že je to osobitný problém elektronického obchodu. Okrem toho, úrad OLAF začal v roku 2017 vyšetrovanie dovozu oblečenia s nízkou hodnotou prostredníctvom elektronického obchodu. Vyšetrovania prebiehajú v štyroch členských štátoch.

135

V správe Európskeho parlamentu sa posudzujú nové mechanizmy, ktoré nadobudnú účinnosť 1. januára 2021, a to najmä JKM pre dodania tovaru B2C dovezeného z krajiny mimo EÚ. Podľa tejto správy dva problémy, na ktoré poukázal Dvor audítorov, t. j. podhodnotenie a dovoz tovaru neoprávneného na oslobodenie ako zásielka s nízkou hodnotou, budú v rámci nových pravidiel naďalej pretrvávať, hoci v menšej miere⁶⁶.

136

V iných štúdiách⁶⁷ sa z tohto dôvodu navrhuje testovať využívanie „na technológiách založených” systémov tretích strán alebo systémov výberu u spotrebiteľov, vrátane využívania digitálnych mien. Príklady systémov navrhovaných v štúdiách pozri v rámčeku 3. Okrem toho, podľa WCO by sa mali zvážiť alternatívne modely výberu (napr. model výberu u predajcu, model výberu u sprostredkovateľa alebo spotrebiteľa/kupujúceho) s cieľom odkloniť sa od súčasného prístupu, v rámci ktorého sa clá a dane posudzujú a vyberajú na hraniciach⁶⁸.

137

Komisia predložila 12. decembra 2018 návrh⁷⁰, ktorého cieľom je riešenie problému podvodov v oblasti DPH v elektronickom obchode posilnením spolupráce medzi správcami dane a poskytovateľmi platobných služieb. V návrhu sa zavádzajú nové články do smernice o DPH⁷¹, ktoré majú členské štáty transponovať do 31. decembra 2021. Zastávame názor, že takáto výmena platobných údajov by bola veľmi užitočná na riešenie podvodov prostredníctvom podhodnotenia.

Závery a odporúčania

138

Dospeli sme k záveru, že EÚ nerieši všetky výzvy spojené s výberom správnych súm DPH a ciel z tovaru a služieb obchodovaných cez internet.

139

Zistili sme, že členské štáty nevyužívajú mechanizmy administratívnej spolupráce naplno: Členské štáty nevyužívajú vzájomnú administratívnu pomoc v daňových alebo colných záležitostiach na výmenu informácií o elektronickom obchode s krajinami mimo EÚ (pozri body 32 až 37). IT architektúra systému MOSS je dôkladná a sprostredkúva informácie o registrovaných obchodníkoch a nimi vykázaných poskytnutých službách v členskom štáte spotreby (pozri body 39 až 52). Využívanie výmeny informácií medzi členskými štátmi nie je dostatočné (pozri body 53 až 59). Neúčasť MSIDE znižuje účinnosť mnohostranných kontrol (pozri body 60 až 64). Členské štáty nepovažovali informácie uložené k aktuálnemu dátumu v databáze rizík pracovnej oblasti Eurofiscu týkajúcej sa elektronického obchodu za užitočné a neposkytujú tejto sieti očakávanú spätnú väzbu (pozri body 65 až 69).

Odporúčanie 1 – Posilniť využívanie dohôd o administratívnej spolupráci

Komisia by sa mala:

1. monitorovať, do akej miery krajiny mimo EÚ spĺňajú žiadosti zaslané členskými štátmi na základe dohôd o vzájomnej administratívnej pomoci, ktoré s nimi uzatvorili v oblasti ciel a daní, a využívať štruktúry a rámce stanovené v rámci týchto dohôd na riešenie konkrétnych výziev vyplývajúcich z obchodovania tovaru prostredníctvom elektronického obchodu;
2. navrhnúť zmeny v elektronických formulároch na výmenu informácií v rámci administratívnej spolupráce s cieľom zahrnúť osobitný rámček pre žiadosti týkajúce sa systému MOSS a predaja na diaľku;

Členské štáty by mali:

1. poskytovať včasnú spätnú väzbu na signály o podvode, ktoré dostanú od iných členských štátov v rámci pracovnej oblasti 5 Eurofiscu;
2. požadovať, aby ich ústredné kontaktné úrady mali oddelenú funkciu koordinátora pre systém MOSS a predaj na diaľku;
3. zabezpečiť, aby obchodníci zadávali len platné sadzby DPH do daňových priznaní k DPH v systéme MOSS.

Termín: do konca roka 2020.

140

Po druhé, zistili sme, že daňové orgány členských štátov a Komisia vykonávajú obmedzené kontroly. Daňové orgány len v obmedzenej miere kontrolovali obchodníkov pred tým, ako sa zaregistrovali v systéme MOSS a vykonali málo kontrol už registrovaných obchodníkov (pozri body 70 až 80). Colné orgány EÚ nedokážu zabrániť zneužívaniu oslobodenia pre zásielky tovaru s nízkou hodnotou (pozri body 81 až 91). A napokon, Komisia nevykonáva dostatočné kontrolné a monitorovacie činnosti (pozri body 92 až 99).

Odporúčanie 2 – Zvýšiť účinnosť kontrol

Komisia by sa mala:

1. vykonávať inšpekcie kontrol členských štátov týkajúcich sa oslobodenia pre zásielky s nízkou hodnotou,
2. monitorovať fungovanie predaja tovaru na diaľku v rámci EÚ a systém MOSS;
3. overiť, či členské štáty vykonali odporúčania 9 písm. b), c) a d) z osobitnej správy č. 19/2017 na riešenie zneužívania oslobodenia zásielok s nízkou hodnotou;
4. monitorovať, či členské štáty skontrolovali, či obchodníci dodržiavajú oslobodenie pre zásielky s nízkou hodnotou v rámci opätovného posúdenia schválení hospodárskych subjektov a či im poskytli náležité odporúčania na odstránenie akýchkoľvek nedostatkov v rámci ich interných kontrol;

Členské štáty by mali:

1. vykonávať potrebné kontroly, keď dostanú žiadosť o registráciu v rámci úpravy mimo EÚ v systéme MOSS, aby mali uistenie, že žiadajúci obchodník už nie je registrovaný v systéme MOSS v inom členskom štáte;
2. zvýšiť svoju kontrolnú činnosť obchodníkov MOSS a predajcov na diaľku, ak je to vhodné využitím nástrojov administratívnej spolupráce.

Termín: do konca roka 2020

141

Taktiež sme zistili, že presadzovanie výberu DPH a ciel nie je účinné. Neexistujú odhady výpadku DPH pri poskytovaní služieb a sú odlišné odhady tohto výpadku pri dodávkach tovaru (pozri body 100 až 107). Sú problémy s platbami v systéme MOSS medzi členskými štátmi (pozri body 108 až 115). A napokon, ustanovenia o vzájomnej pomoci pri spätnom získavaní daní sa nevyužívajú dostatočne (pozri bod 116).

Odporúčanie 3 – Zlepšiť presadzovanie výberu

Komisia by sa mala:

1. pomáhať členským štátom vypracovať metodiku, aby bolo možné vypracúvať pravidelné odhady výpadku DPH z elektronického obchodu;
2. riešiť nesúlady neuhradených a budúcich platieb medzi členskými štátmi, snažiť sa ich vysvetliť a požadovať chýbajúce údaje;
3. podporovať a presadzovať, aby členské štáty využívali vzájomnú pomoc na vymáhanie pohľadávok týkajúcich sa daní, ciel a ďalšie opatrenia na vymáhanie DPH z transakcií elektronického obchodu.

Členské štáty by mali:

1. vypracúvať pravidelné odhady výpadku DPH z elektronického obchodu.

Termín: do konca roka 2021

142

Zistili sme pozitívny vývoj v regulačnom rámci, ktorý stanovila Komisia, ale dôležité záležitosti zostáva stále vyriešiť. Podpora na vysokej politickej úrovni a mechanizmy na presadzovanie súdržnosti politiky sú potrebné na zlepšenie účinnosti regulačného rámca. Tento regulačný rámec zodpovedá vo väčšine ohľadov medzinárodným osvedčeným postupom, ktoré presadzuje OECD a WCO (pozri body 119 až 127). Nové ustanovenia, ktoré nadobudnú účinnosť v roku 2021, majú za cieľ riešiť niektoré nedostatky súčasného rámca, ale stále je potrebné riešiť podhodnotenie (pozri body 128 až 137).

Odporúčanie 4 – Zlepšiť účinnosť regulačného rámca

Komisia by sa mala:

1. preskúmať využívanie vhodných, „na technológiách založených” systémov výberu, vrátane využívania digitálnych mien, na riešenie podvodov v oblasti DPH v elektronickom obchode;
2. zabezpečiť, aby boli ukazovatele rizika WCO pre poštové/kuriérske zásielky zahrnuté do usmernení k vykonávaniu rozhodnutia o KFR;
3. jasne vymedziť pojmy „vnútorná hodnota”, „hodnota” a „celková hodnota” stanovené v právnych predpisoch s cieľom zabezpečiť, aby mali členské štáty harmonizované kontroly dovozu zásielok s nízkou hodnotou.

Členské štáty by mali:

1. dôkladne monitorovať súlad obchodníkov s novou prahovou hodnotou 10 000 EUR pre poskytovanie služieb v rámci EÚ.

Termín: do konca roka 2020

Túto správu prijala komora IV, ktorej predsedá Neven Mates, člen Dvora audítorov, v Luxemburgu na svojom zasadnutí dňa 11. júna 2019.

Prílohy

Príloha I – Audítorský prístup EDA na úrovni Komisie

Na úrovni Komisie sme vykonali audit v dvoch fázach, prípravná fáza a audítorská práca v teréne.

S cieľom zhromaždiť informácie a údaje, ktoré by mohli byť užitočné na účely audítorskej práce v členských štátoch a porovnať právne predpisy EÚ s medzinárodnými osvedčenými postupmi sme v priebehu prípravnej fázy vykonali predbežné návštevy GR pre dane a colnú úniu, GR pre rozpočet a úradu OLAF. Taktiež sme sa zúčastnili na zasadnutí podskupín pracovnej skupiny WCO pre elektronický obchod v dňoch 23. – 25. januára 2018. A napokon sme prediskutovali výzvy, ktoré predstavuje elektronický obchod, so zástupcami akademickej obce, predsedom pracovnej oblasti 5 Eurofiscu a základnou skupinou 2 pracovnej skupiny pre DPH najvyšších kontrolných inštitúcií (NKI) EÚ a analyzovali sme všetky dostupné správy vypracované NKI.

S Komisiou sme prediskutovali metodiku auditu (audítorské otázky, kritériá a štandardy). GR pre dane a colnú úniu nám umožnilo prístup k nasledujúcim databázam a portálom relevantným pre DPH a elektronický obchod:

1. riadenie služieb v oblasti informačných technológií (Information Technology Service Management, ITSM) na prístup k záležitostiam týkajúcim sa systému MOSS, ktoré členské štáty vykázali v databáze Synergia;
2. stály výbor pre administratívnu spoluprácu (SCAC) a skupina odborníkov SCAC (SCAC-EG), ktoré nám umožnili preskúmať, okrem iného, usmernenia a odporúčania týkajúce sa auditu a kontroly systému MOSS, ktoré vypracovala projektová skupina programu Fiscalis č. 86;
3. skupina pre stratégie pre boj proti podvodom (ATFS) na skontrolovanie technických diskusií o tradičných opatreniach v boji podvodom v oblasti DPH, napr. využívanie spontánnej výmeny informácií v rámci auditu systému MOSS;
4. elektronické colníctvo na overenie vývoja balíka opatrení v oblasti DPH pre elektronický obchod, napr. zmenšené súbory colných údajov pre elektronický obchod a zasielanie údajov medzi colnými a daňovými správami;
5. projekty týkajúce sa DPH na účely skontrolovania funkčných a technických špecifikácií systému MOSS a štatistík a prehľadu systému MOSS.

Taktiež sme požiadali a skontrolovali informácie a dokumenty, ktoré vypracovala projektová skupina programu Fiscalis č. 38 týkajúce sa kontroly elektronického obchodu. A napokon, preskúmali sme relevantné informácie o výkonnosti, napríklad plány riadenia a výročné správy o činnosti GR pre dane a colnú úniu, GR pre rozpočet a úradu OLAF.

Počas audítorskej práce v teréne sme Komisii zaslali všeobecný dotazník. Riešila sa v ňom otázka, či Komisia zabezpečuje náležitý regulačný a kontrolný rámec pre elektronický obchod, pokiaľ ide o DPH a clá, pričom sme sa zamerali na štyri kľúčové oblasti: i) výmeny informácií, ii) kontrolu, iii) presadzovanie výberu a iv) reguláciu.

GR pre rozpočet, úrad OLAF a GR pre dane a colnú úniu odpovedali na tento dotazník a pripojili požadované dôkazy. Okrem toho sme im zaslali doplnkový dotazník na objasnenie nevyriešených záležitostí a zorganizovali sme videokonferencie s každým útvarom s cieľom prediskutovať predbežné zistenia a návrh záverov a odporúčaní.

Príloha II – Audítorský prístup EDA v členských štátoch

Audit sme vykonali v dvoch fázach, prípravná fáza a audítorská práca v teréne.

1) Počas prípravnej fázy sme vybrali päť členských štátov: Nemecko, Írsko, Holandsko, Rakúsko a Švédsko. Výber členských štátov bol založený na nasledujúcich kritériách rizika: i) odhadovaná výška ušlej DPH v súvislosti s oslobodeniami udelenými v právnych predpisoch pre zásielky s nízkou hodnotou; ii) počet registrovaných obchodníkov v systéme MOSS podľa členských štátov; a iii) objem elektronického predaja zrealizovaného obchodníkmi registrovanými v jednom členskom štáte zákazníkom v iných členských štátoch.

Základná skupina 2 pracovnej skupiny pre DPH najvyšších kontrolných inštitúcií (NKI) EÚ označila elektronický obchod za náchylný na podvody v oblasti DPH. S cieľom získať ucelený prehľad o situácii v EÚ sa základná skupina 2 rozhodla uskutočniť prieskum všetkých daňových orgánov v EÚ. My ako člen základnej skupiny 2 sme zaslali dotazník daňovým orgánom v novembri 2016. Referenčný rok na účely prieskumu bol rok 2015. Týkal sa úprav pre EÚ aj úprav mimo EÚ systému MOSS a predaja tovaru na diaľku v rámci EÚ aj mimo nej. Na tento prieskum odpovedalo 20 členských štátov.

2) Druhá fáza: audítorská práca v teréne v členských štátoch, kde sme venovali pozornosť návrhu a zavádzaniu systémov registrácie a kontroly obchodníkov a rámcov riadenia rizík v oblasti DPH a ciel.

Vybraným členským štátom sme zaslali dotazník. V dotazníku sa riešila otázka, či kontrolné opatrenia členských štátov zabezpečujú výber DPH a ciel z elektronického obchodu v plnej výške. Na mieste sme prediskutovali odpovede uvedené v dotazníku s odborníkmi z daňových a colných správ v oblasti systému MOSS, administratívnej spolupráce, auditov a kontrol systému MOSS a systému predaja na diaľku a dovozov s uplatnením oslobodenia pre zásielky s nízkou hodnotou predložených prevádzkovateľmi poštových alebo kuriérskych služieb.

Vybrali sme a overili sme:

1. všetkých 29 záležitostí týkajúcich sa systému MOSS, ktorými boli kontrolované členské štáty ovplyvnené alebo boli za ne zodpovedné;
2. náhodnú vzorku 10 zaslaných správ o technickej chybe (STCH) a 10 prijatých STCH;
3. náhodnú vzorku 10 registrácií v systéme MOSS;
4. náhodnú vzorku 10 daňových priznaní k DPH v systéme MOSS a 10 opráv daňových priznaní k DPH;
5. náhodnú vzorku 10 platieb v systéme MOSS, ktoré prijal MSIDE, a 10 platieb, ktoré prijal MSCON;
6. náhodnú vzorku 10 zrušení registrácie a 10 vylúčení zo systému MOSS;
7. náhodnú vzorku 10 zaslaných výmen informácií na žiadosť a 10 prijatých;
8. náhodnú vzorku 10 zaslaných spontánnych výmen informácií a 10 prijatých;
9. náhodnú vzorku 5 auditov vykonaných ako MSIDE a 5 ako MSCON;
10. celý súbor vykonaných mnohostranných kontrol a celý súbor signálov o podvode vymenených prostredníctvom pracovnej oblasti 5 Eurofiscu, ktoré sa týkali kontrolovaných členských štátov;
11. vzorku založenú na riziku, ktorá sa týkala 30 dovozov so žiadosťou o oslobodenie zásielok s nízkou hodnotou (15 predložených prevádzkovateľmi poštových služieb a 15 kuriérmi).

Prostredníctvom týchto súborov a vzoriek sme skontrolovali, či daňové a colné orgány členských štátov: i) využívajú mechanizmy administratívnej spolupráce na kompenzovanie chýbajúcej právomoci MSCON v krajine/krajinách, kde je dodávateľ registrovaný alebo identifikovaný; ii) zhromažďujú a využívajú informácie o potenciálnych podhodnotených platbách; iii) náležite vykonávajú kontroly dodávateľa a iv) majú účinné kontroly na predídenie a odhalenie zneužitia oslobodenia pre zásielky s nízkou hodnotou dovezené z krajín mimo EÚ. Analyzovali sme a prediskutovali sme výsledky vopred vybraných vzoriek na základe kontrolného zoznamu.

Osobitnú pozornosť sme venovali systémom a kontrolám, vrátane testu v skúšobnom prostredí elektronických systémov colného konania týkajúcich sa kontrol vierohodnosti oslobodenia zásielok s nízkou hodnotou a navštívili sme tri poštové úrady s cieľom pozorovať colné kontroly v praxi.

Príloha III – Výsledky vzoriek transakcií týkajúcich sa systému MOSS

V každom kontrolovanom členskom štáte sme preskúmali všetkých 22 záležitostí týkajúcich sa systému MOSS, za ktoré daný členský štát zodpovedal, a všetkých 7 záležitostí týkajúcich sa systému MOSS, ktorými bol kontrolovaný členský štát ovplyvnený.

Taktiež sme náhodne vybrali a preskúmali 90 transakcií týkajúcich sa systému MOSS za každý členský štát:

1. vzorku 10 zaslaných správ o technickej chybe (STCH);
2. vzorku 10 prijatých STCH;
3. vzorku 10 registrácií v systéme MOSS, 5 v rámci úpravy mimo EÚ a 5 v rámci úpravy pre EÚ;
4. vzorku 10 daňových priznaní k DPH v systéme MOSS, polovicu v rámci úpravy mimo EÚ a polovicu v rámci úravy pre EÚ;
5. vzorku 10 opráv daňových priznaní k DPH, 5 v rámci úpravy mimo EÚ a 5 v rámci úpravy pre EÚ;
6. vzorku 10 platieb v systéme MOSS, ktoré prijal MSIDE;
7. vzorku 10 platieb v MOSS, ktoré prijal MSCON;
8. vzorku 10 zrušení registrácie v systéme MOSS, 5 v rámci úpravy mimo EÚ a 5 v rámci úpravy pre EÚ;
9. vzorku 10 vylúčení zo systému MOSS, 5 v rámci úpravy mimo EÚ a 5 v rámci úpravy pre EÚ.

V tabuľke 4 sa nachádza súhrn výsledkov vzoriek za každý kontrolovaný členský štát použitím analýzy s farbami semaforu⁷².

Koncové poznámky

¹ Spoločná definícia úradu Eurostat a OECD.

² Údaje z decembra 2018. Pozri https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=E-commerce_statistics.

³ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 269, 10.10.2013, s. 1).

⁴ Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. L 347, 11.12.2006, s. 1).

⁵ Podľa článku 34 smernice o DPH.

⁶ Podľa článku 23 nariadenia Rady (ES) č. 1186/2009 zo 16. novembra 2009 ustanovujúceho systém Spoločenstva pre oslobodenie od cla (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 324, 10.12.2009, s. 23).

⁷ Podľa článku 23 smernice Rady 2009/132/ES, ktorou sa určuje rozsah platnosti článku 143 písm. b) a c) smernice 2006/112/ES vzhľadom na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty na finálny dovoz určitého tovaru (Ú. v. EÚ L 292, 10.11.2009, s. 5).

⁸ V článku 24 smernice o DPH sa „poskytovanie služieb” vymedzuje ako „každá transakcia, ktorá nie je dodaním tovaru”.

⁹ Pokiaľ je sídlo podniku obchodníka v EÚ.

¹⁰ Pozri oddiel 2 a 3, kapitolu 6, hlavu XII smernice o DPH.

¹¹ Na základe údajov z „Posúdenia uplatňovania a dosahu oslobodenia od DPH z dovozu malých zásielok” – záverečná správa, máj 2015, s. 43.

¹² Na základe údajov poskytnutých GR TAXUD zachytávajúcich počet obchodníkov registrovaných k 31.10.2017.

¹³ Na základe údajov úradu Eurostat: http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/E-commerce_statistics.

¹⁴ Pozri odporúčanie č. 11 v osobitnej správe č. 24/2015 „Boj proti podvodom v oblasti DPH vnútri Spoločenstva: Ďalšie opatrenia sú potrebné“.

¹⁵ Pozri Ú. v. EÚ L 195 z 1.8.2018, s. 3. Pozri tiež Ú. v. EÚ L 195 z 1.8.2018, s. 1.

¹⁶ Pozri bod 59 osobitnej správy č. 19/2017 „Dovozné postupy: nedostatky v právnom rámci a neúčinné vykonávanie ovplyvňujú finančné záujmy EÚ“.

¹⁷ Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 268, 12.10.2010, s. 1).

¹⁸ Ak majú stále prevádzkarne v niekoľkých členských štátoch, môžu sa registrovať v ktoromkoľvek členskom štáte, v ktorom majú jednu z prevádzkarní, pokiaľ nemajú sídlo v jednom členskom štáte. V tomto prípade by sa mali registrovať v tomto členskom štáte.

¹⁹ Podľa článkov 17 a 43 až&nsbsp;47 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010.

²⁰ Od 1. januára 2019 sa v právnych predpisoch EÚ požaduje, aby dodávatelia uchovávali len jeden dôkaz, ak ročná suma poskytovania služieb medzi podnikmi a koncovými zákazníkmi v rámci EÚ neprevyšuje 100 000 EUR.

²¹ Spontánna výmena je nesystematické oznamovanie informácií kedykoľvek a bez predchádzajúcej žiadosti.

²² Podľa článku 10 nariadenia č. 904/2010.

²³ Pozri článok 29 nariadenia č. 904/2010.

²⁴ Pozri body 21 až 28 „spoločnej audítorskej správy”, OECD, Fórum o správe daní a poplatkov, september 2010.

²⁵ Nariadenie Rady (EÚ) 2018/1541 z 2. októbra 2018, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 904/2010 a (EÚ) 2017/2454, pokiaľ ide o opatrenia na posilnenie administratívnej spolupráce v oblasti dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 259, 16.10.2018, s. 1).

²⁶ V novom ods. 4 písm. a) článku 7 a ods. 2 písm. a) článku 28 nariadenia Rady č. 904/2010.

²⁷ https://ec.europa.eu/taxation_customs/business/vat/telecommunications-broadcasting-electronic-services/sites/mossportal/files/one-stop_add_guidelines_en.pdf.

²⁸ Členské štáty môžu stanoviť túto prahovú hodnotu na 10 EUR.

²⁹ Vnútorná hodnota sa vymedzuje ako hodnota položky bez poplatkov za prepravu a poistenie.

³⁰ V rozpore s článkom 23 nariadenia Rady (ES) č. 1186/2009 ustanovujúcim systém Spoločenstva pre oslobodenie od cla.

³¹ V rozpore s článkami 25 a 26 nariadenia Rady (ES) č. 1186/2009 a článkom 1 smernice Rady 2006/79/ES z 5. októbra 2006 o oslobodení od daní pri dovoze malých zásielok tovaru neobchodného charakteru z tretích krajín (kodifikované znenie) (Ú. v. ES L 286, 17.10.2006, s. 15).

³² V rozpore s článkom 24 písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 1186/2009 ustanovujúcim systém Spoločenstva pre oslobodenie od cla.

³³ Pozri odporúčanie 9 v osobitnej správe č. 19/2017.

³⁴ Článok 25 ods. 1 písm. f) vykonávacieho aktu k Colnému kódexu.

³⁵ Pozri s. 38 „Usmernení týkajúcich sa SHS” GR TAXUD z 11. marca 2016.

³⁶ Pozri odporúčanie č. 54 v osobitnej správe č. 19/2017.

³⁷ Vlastný zdroj založený na clách a odvodoch z produkcie cukru stanovený členskými štátmi.

³⁸ Pozri: www.parlegalusaturu.lv.

³⁹ Štúdia spoločnosti Deloitte o aspektoch DPH v cezhraničnom elektronickom obchode – možnosti na modernizáciu, časť 1, s. 65.

⁴⁰ Copenhagen Economics, Dovoz tovaru do Európy cez elektronický obchod: prístup k DPH a clám, 2016.

⁴¹ 41 Európska komisia, „Návrh smernice Rady, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES a smernica 2009/132/ES, pokiaľ ide o určité povinnosti týkajúce sa danej z pridanej hodnoty pri poskytovaní služieb a predaji tovaru na diaľku“, COM(2016) 757 final, 1.12.2016.

⁴² https://www.nao.org.uk/wp-content/uploads/2017/04/Investigation-into-overseas-sellers-failing-to-charge-VAT-on-online-sales.pdf.

⁴³ https://webarchive.nationalarchives.gov.uk/20190509073425/https://www.gov.uk/government/statistics/measuring-tax-gaps.

⁴⁴ Pozri „Usmernenia k DPH v zjednodušenom režime jednotného kontaktného miesta”, Európska komisia, 2013.

⁴⁵ pozri s. 33 na https://english.rekenkamer.nl/publications/reports/2018/11/28/vat-on-cross-border-digital-services.

⁴⁶ Pozri s. 23 https://www.nku.cz/scripts/rka-en/detail.asp?cisloakce=17/12&rok=0&sestava=0.

⁴⁷ Podľa smernice Rady 2010/24/EÚ zo 16. marca 2010 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z daní, poplatkov a ďalších opatrení (Ú. v. EÚ L 84, 31.3.2010, s. 1).

⁴⁸ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 269, 10.10.2013, s. 1).

⁴⁹ Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. L 347, 11.12.2006, s. 1).

⁵⁰ Smernica Rady (EÚ) 2017/2455 z 5. decembra 2017, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES a smernica 2009/132/ES, pokiaľ ide o určité povinnosti týkajúce sa dane z pridanej hodnoty pri poskytovaní služieb a predaji tovaru na diaľku (Ú. v. EÚ L 348, 29.12.2017, s. 7); vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2017/2459 z 5. decembra 2017, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 282/2011, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 348, 29.12.2017, s. 32); nariadenie Rady (EÚ) 2017/2454 z 5. decembra 2017, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 348, 29.12.2017, s. 1).

⁵¹ Pozri body 90 a 91 v osobitnej správe č. 24/2015 „Boj proti podvodom v oblasti DPH vnútri Spoločenstva: Ďalšie opatrenia sú potrebné“.

⁵² Lamensch, 2017, s. 140. Pozri https://www.ibfd.org/sites/ibfd.org/files/content/pdf/ivm_2017_02_e2_1_SeptNewsletter.pdf.

⁵³ Pozri s. 17 kontrolnej správy č. 17/12 v oblasti elektronického obchodu https://www.nku.cz/scripts/rka-en/detail.asp?cisloakce=17/12&rok=0&sestava=0.

⁵⁴ V druhom zväzku „Príručky ukazovateľov rizika pre poštové/kuriérske zásielky” súhrnu riadenia colných rizík WCO.

⁵⁵ Pozri bod 1.3 „usmernení k okamžitému prepusteniu zásielok colnými orgánmi”, WCO, 2014 na adrese http://www.wcoomd.org/-media/wco/public/global/pdf/topics/facilitation/instruments-andtools/ tools/immediate-release-guidelines/immediate-release-guidelines.pdf?db=web.

⁵⁶ Pozri bod 11 „usmernení k okamžitému prepusteniu zásielok colnými orgánmi”, WCO, 2014 na adrese http://www.wcoomd.org/-/media/wco/public/global/pdf/topics/facilitation/instruments-and-tools/tools/immediate-release-guidelines/immediate-release-guidelines.pdf?db=web.

⁵⁷ Pozri „príručku vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1186/2009” (Výbor pre colný kódex, 2016, s. 19).

⁵⁸ Pozri článok 23 smernice Rady 2009/132/ES.

⁵⁹ Pozri s. 18 a 19 príručky.

⁶⁰ Pozri body 99, 100 a 137 osobitnej správy č. 19/2017 „Dovozné postupy: nedostatky v právnom rámci a neúčinné vykonávanie ovplyvňujú finančné záujmy EÚ“.

⁶¹ Pozri osobitnú správu č. 13/2011: „Predchádza sa prostredníctvom kontroly colného režimu 42 úniku DPH a odhaľuje sa ním únik DPH?“

⁶² V smernici Rady (EÚ) 2017/2455 sa s účinnosťou od 1. januára 2021 zavádza nový článok 242 písm. a) smernice 2006/112/ES.

⁶³ Pozri COM(2018) 819 final z 11.12.2018, „Návrh smernice Rady, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce sa predaja tovaru na diaľku a určitých domácich dodaní tovaru”.

⁶⁴ Pozri body 137 a 138 osobitnej správy č. 19/2017 „Dovozné postupy: nedostatky v právnom rámci a neúčinné vykonávanie ovplyvňujú finančné záujmy EÚ“ a bod 4.16 výročnej správy o plnenie rozpočtu za rozpočtový rok 2017.

⁶⁵ Pozri bod 1.10 správy NKÚ na adrese https://www.nao.org.uk/wp-content/uploads/2017/04/Investigation-into-overseas-sellers-failing-to-charge-VAT-on-online-sales.pdf.

⁶⁶ http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2018/621854/EPRS_STU(2018) 621854_EN.pdf.

⁶⁷ Pozri správu Európskeho parlamentu „Podvody v oblasti DPH, ekonomický vplyv, zmeny a politické záležitosti”, október 2018, a Sénat, Rapport d´information n° 691 du 17 septembre 2015, fait au nom de la commission des finances sur le e-commerce: propositions pour une TVA payée à la source.

⁶⁸ Pozri s. 13 „Cezhraničný elektronický obchod. Rámec štandardov WCO”. WCO. jún 2018 na adrese http://www.wcoomd.org/-/media/wco/public/global/pdf/topics/facilitation/activities-and-programmes/ecommerce/wco-framework-of-standards-on-crossborder-ecommerce_en.pdf?la=en.

⁶⁹ R.T. Ainsworth, M. Alwohaibi, M. Cheetham, „VATCoin: Can a Crypto Tax Currency Prevent VAT Fraud?“, Tax Notes International, zv. 84, 14. november 2016. Pozri tiež návrh KPMG týkajúci sa technológie distribuovanej databázy transakcií na adrese https://home.kpmg/lu/en/home/insights/2018/07/vat-dlt.html.

⁷⁰ Pozri COM(2018) 812 final z 12.12.2018, „Návrh smernice Rady, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o zavedenie určitých požiadaviek na poskytovateľov platobných služieb”.

⁷¹ Články 243 písm. a) až 243 písm. d).

⁷² Červená, žltá a zelená.

Skratky

AS: Administratívna spolupráca

B2B: Vzťah medzi podnikmi (Business to business)

B2C: Vzťah medzi podnikom a zákazníkom (Business to Consumer)

BUDGET: Generálne riaditeľstvo pre rozpočet

CKÚ: Colný kódex Únie

CMRF: Spoločný rámec riadenia rizika

CR 42: Colný režim 42

DPH: Daň z pridanej hodnoty

EP: Európsky parlament

EÚ: Európska únia

GATT: Všeobecná dohoda o clách a obchode

HMRC: Britská daňová a colná správa

HND: Hrubý národný dôchodok

IP: Internetový protokol

IT: Informačné technológie

ITSM: Riadenie služieb v oblasti informačných technológií

JCD: Jednotný colný doklad

JKM: Jednotné kontaktné miesto

KFR: Kritériá finančných rizík

MOSS: Zjednodušený režim jednotného kontaktného miesta

MSCON: Členský štát, v ktorom zákazník skutočne využíva služby

MSIDE: Členský štát, v ktorom sú obchodníci elektronicky poskytovaných služieb registrovaní na účely DPH

MSK: Mnohostranné kontroly

MSP: Malý a stredný podnik

MTIC: Podvod v rámci Spoločenstva založený na chýbajúcom obchodnom subjekte

NKI: Najvyššia kontrolná inštitúcia

NKÚ: Najvyšší kontrolný úrad

OECD: Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj

OLAF: Európsky úrad pre boj proti podvodom

OZNH: Oslobodenie zásielok s nízkou hodnotou

P2P: Súkromná osoba súkromnej osobe

PO5: Pracovná oblasť 5 Eurofiscu

RIF: Informačný formulár o rizikách

SAF-MOSS: Štandardný audítorský súbor pre audity systému MOSS

SCO: Spoločná colná operácia

SHS: Schválený hospodársky subjekt

STCH: Správy o technickej chybe

TAXUD: Generálne riaditeľstvo pre dane a colnú úniu

UK: Spojené kráľovstvo

UOP: Usmernenia pre okamžité prepustenie

VAP: Vzájomná administratívna pomoc

WCO: Svetová colná organizácia

Glosár

Administratívna spolupráca: Výmena informácií medzi členskými štátmi, v rámci ktorej si daňové orgány vzájomne pomáhajú a spolupracujú s Komisiou v súlade s nariadením Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010, aby sa zaistilo správne uplatňovanie DPH na dodávky tovarov a služieb, obstaranie tovarov vo vnútri EÚ a dovoz tovarov. Výmena informácií medzi členskými štátmi zahŕňa všetky informácie, ktoré môžu pomôcť pri správnom stanovení DPH, vrátane všetkých informácií o konkrétnych prípadoch.

Colný režim 42: Režim, ktorý využíva dovozca na získanie oslobodenia od DPH pri preprave dovážaného tovaru do iného členského štátu podľa článku 143 ods. 1 písm. d) smernice 2006/112/ES. DPH sa odvádza v členskom štáte určenia.

Eurofisc: Decentralizovaná sieť úradníkov daňovej a colnej správy členských štátov, ktorí si rýchlo vymieňajú informácie o možných podvodných spoločnostiach a transakciách a spoločne ich spracúvajú a analyzujú.

Fiscalis: Akčný program EÚ na financovanie iniciatív daňových správ s cieľom zlepšiť fungovanie daňových systémov na vnútornom trhu prostredníctvom systémov výmeny informácií, mnohostranných kontrol, seminárov a pracovných skupín, pracovných návštev a ďalších podobných aktivít, ktoré sú potrebné na dosiahnutie cieľov programu.

Chýbajúci obchodný subjekt: Subjekt zaregistrovaný ako platca DPH, ktorý s možným úmyslom podvodu nadobúda alebo zdanlivo nadobúda tovary alebo služby bez zaplatenia DPH a dodáva ich s DPH, vybratú DPH však neodvádza vnútroštátnym daňovým orgánom.

Identifikačné číslo pre DPH (IČ DPH): Individuálne číslo pridelené každej zdaniteľnej osobe, ktorá zamýšľa uskutočňovať dodávky tovaru alebo poskytovať služby alebo nakupovať tovar na obchodné účely. Každé číslo má predponu zloženú z dvoch písmen, ktorými sa identifikuje vydávajúci členský štát.

Mnohostranné kontroly: Koordinované kontroly vykonávané dvomi alebo viacerými členskými štátmi týkajúce sa daňovej povinnosti jedného alebo viacerých obchodníkov, ak považujú takéto kontroly za účinnejšie ako kontroly vykonávané iba jedným členským štátom.

Riadenie rizika: Systematické zisťovanie rizík, a to aj prostredníctvom náhodných kontrol, a vykonávanie všetkých potrebných opatrení na obmedzenie expozície voči riziku.

Systém predaja na diaľku: Systém zdaňovania dodávok tovaru B2C v rámci EÚ. V rámci tohto systému do istej prahovej hodnoty predaja (zvyčajne 35 000 EUR, ale v niektorých členských štátoch 100 000 EUR) obchodník uplatňuje sadzby DPH členského štátu, v ktorom je registrovaný. Nad túto prahovú hodnotu sa obchodník musí registrovať na účely DPH a uplatňovať sadzbu DPH členského štátu určenia.

VIES: Systém výmeny informácií o DPH je elektronická sieť na prenos informácií o platnosti identifikačných čísel DPH spoločností registrovaných v členských štátoch a o dodávkach tovarov oslobodených od dane vnútri Spoločenstva. Vnútroštátne daňové orgány sú povinné poskytovať sieti oba typy informácií.

Vzájomná administratívna pomoc: Akýkoľvek úkon colnej správy v mene alebo v spolupráci s inou colnou správou na účely náležitého uplatňovania colných predpisov a na účely prevencie, vyšetrovania a potlačenia colných priestupkov.

Zjednodušený režim jednotného kontaktného miesta (MOSS): Dobrovoľný systém uľahčenia obchodu, ktorý umožňuje zdaniteľným osobám (podnikom z EÚ aj z krajín mimo EÚ) poskytovať telekomunikačné služby, služby televízneho a rozhlasového vysielania a elektronicky poskytované služby nezdaniteľným osobám v členských štátoch, v ktorých nemajú sídlo na účely účtovania DPH splatnej z poskytovania týchto služieb a vykazovať ju prostredníctvom webového portálu v členskom štáte, v ktorom sú registrovaní na účely DPH.

Odpovede Komisie

Zhrnutie

VII

c) Komisia by chcela zdôrazniť, že vykonávanie týchto postupov je v kompetencii členských štátov.

f) Komisia by chcela zdôrazniť, že presadzovanie výberu DPH je vo vnútroštátnej kompetencii.

VIII

Pokiaľ ide o odporúčania určené Komisii:

a) Komisia prijíma odporúčanie do takej miery, v akej má na to právomoc.

b) Komisia prijíma odporúčanie. Spôsob, akým sa členské štáty zaoberajú zásielkami s nízkou hodnotou (vrátane zneužívania oslobodení), bude tvoriť súčasť tém, ktoré sa posudzujú počas procesu vytvárania programu inšpekcií tradičných vlastných zdrojov na rok 2020.

c) Komisia neprijíma odporúčanie, keďže nedostatky režimu predaja na diaľku sa riešili a Komisia nemá prístup k informáciám zo systému MOSS. Pozri odpoveď na bod 96.

d) Komisia prijíma odporúčanie. Pomoc sa poskytne na požiadanie.

e) Komisia prijíma odporúčanie. Je vždy pripravená preskúmať predložené alternatívne a realistické metódy výberu a analyzuje ich s ohľadom na ich pridanú hodnotu v boji proti podvodom v oblasti DPH, a to pri náležitom zohľadnení ich uskutočniteľnosti.

Pokiaľ ide o ďalšie odporúčania, Komisia konštatuje, že tieto tri odporúčania sú určené členským štátom.

Úvod

20

Návrhy Komisie COM(2018) 812/2 a 812/3 poskytnú členským štátom lepšie nástroje na kontrolu obchodníkov v elektronickom obchode prostredníctvom používania údajov o platbách.

21

Od 1. januára 2021 bude prahová hodnota pre oslobodenie od DPH zrušená.

Pripomienky

31

Komisia už navrhla balík opatrení v oblasti DPH pre elektronický obchod, opatrenia na zlepšenie spolupráce medzi daňovými správami a poskytovateľmi platobných služieb, ako aj opatrenia na posilnenie administratívnej spolupráce po prvé medzi daňovými správami členských štátov, po druhé colnými a daňovými orgánmi a napokon sieťou Eurofisc, úradom OLAF a Europolom.

37

Komisia uvažuje o možných inovačných prístupoch na zlepšenie výmeny informácií s tretími krajinami, a to aj v oblasti elektronického obchodu. Napríklad v strategickom rámci pre colnú spoluprácu EÚ a Číny sa predpokladá revízia dohody medzi EÚ a Čínou z roku 2004 o spolupráci SK 2 SK a vzájomnej administratívnej pomoci v colných otázkach. Malo by sa preskúmať, či by sa táto príležitosť mohla využiť na prispôsobenie dohody výzvam elektronického obchodu.

89

Hlavnou zodpovednosťou schválených hospodárskych subjektov (SHS) je pravidelné monitorovanie svojich systémov a postupov vnútornej kontroly s cieľom zabezpečiť splnenie kritérií a podmienok SHS. Systémy vnútornej kontroly sú kľúčovým prvkom účinného monitorovania zo strany SHS.

Najlepšie odporúčané postupy vnútornej kontroly (podľa usmernení EÚ týkajúcich sa SHS) môžu zahŕňať vymenovanie zodpovednej osoby, ktorá zodpovedá za postupy a vnútorné kontroly spoločnosti vrátane dohľadu nad colným riadením/formalitami a ich kontroly.

Podľa článku 23 ods. 5 a článku 38 ods. 1 Colného kódexu Únie sú navyše colné orgány povinné dohliadať na podmienky a kritériá, ktoré majú SHS spĺňať. Dohľad colného orgánu sa musí vykonávať priebežne, ale vykonáva sa aj na základe informácií poskytnutých SHS. Ak SHS oznámi colným orgánom, že sa zistili nezrovnalosti, orgán tieto informácie overí a prešetrí, čo môže viesť k opätovnému posúdeniu, pozastaveniu a/alebo zrušeniu povolenia.

90

Každý subjekt so statusom SHS musí spĺňať všetky kritériá a podmienky SHS. To zahŕňa zabezpečenie správnosti všetkých prvkov colných vyhlásení. Ak subjekt podmienky a kritériá už nespĺňa, colné orgány pozastavia alebo zrušia status SHS.

Od príslušných colných orgánov sa vyžaduje, aby zintenzívnili svoje činnosti dohľadu a prijali primerané opatrenia na riešenie nezrovnalostí, t. j. opätovné posúdenie, pozastavenie a/alebo zrušenie povolenia.

91

Pozri odpoveď Komisie na body 89 a 90 o dohľade a vnútorných kontrolách.

96

Niektoré z nedostatkov systému MOSS sa riešili po prijatí zjednodušení systému MOSS, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2019. Nedostatkami režimu predaja na diaľku sa zaoberajú novo prijaté právne predpisy o DPH pre elektronický obchod, v ktorých sa tieto vnútroštátne prahové hodnoty zrušia a od roku 2021 sa nahradia prahovou hodnotou pre celú EÚ vo výške len 10 000 EUR.

98

Inšpekcie tradičných vlastných zdrojov týkajúce sa zásielok s nízkou hodnotou (vrátane zneužívania oslobodení) sú prioritnou oblasťou kontroly do budúcnosti. Vzhľadom na podvody zistené v súvislosti s podhodnocovaním textilu a obuvi Komisia stanovila túto oblasť v rokoch 2018 a 2019 ako prioritu vo všetkých členských štátoch. V roku 2017 sa prioritizácia týkala vyhýbania sa plateniu antidumpingových ciel na solárne panely. V rokoch 2015 a 2016 bola prioritou spoľahlivosť účtovníctva v súvislosti s tradičnými vlastnými zdrojmi.

122

Touto prahovou hodnotou sa zabezpečuje proporcionalita pre mikropodniky, ktoré sú v súčasnosti vo väčšine členských štátov oslobodené od DPH, a tie budú podľa súčasných pravidiel povinné platiť DPH od prvého prijatia ich služieb spotrebiteľom v inom členskom štáte. S cieľom napraviť túto neprimeranosť, pričom sa v čo najväčšej miere rešpektuje zásada zdaňovania v mieste určenia, sa táto cezhraničná prahová hodnota EÚ vo výške 10 000 EUR považovala za primeranú a vyváženú.

136

Presadzovanie výberu DPH je vnútroštátnou právomocou.

Závery a odporúčania

Odporúčanie 1 – posilniť využívanie dohôd o administratívnej spolupráci

Pokiaľ ide o odporúčania určené Komisii:

a) Komisia prijíma odporúčanie do takej miery, v akej má na to právomoc.

b) Komisia prijíma odporúčanie, keďže začne navrhovať zmeny v elektronických formulároch. Komisia konštatuje, že tieto tri odporúčania sú určené členským štátom.

Pokiaľ ide o ďalšie odporúčania, Komisia konštatuje, že tieto tri odporúčania sú určené členským štátom.

Odporúčanie 2 – zvýšiť účinnosť kontrol

Pokiaľ ide o odporúčania určené Komisii:

a) Komisia prijíma odporúčanie. Spôsob, akým sa členské štáty zaoberajú zásielkami s nízkou hodnotou (vrátane zneužívania oslobodení), bude tvoriť súčasť tém, ktoré sa posudzujú počas procesu vytvárania programu inšpekcií tradičných vlastných zdrojov na rok 2020.

b) Komisia neprijíma odporúčanie, keďže nedostatky režimu predaja na diaľku sa riešili a Komisia nemá prístup k informáciám zo systému MOSS. Pozri odpoveď na bod 96.

c) Komisia prijíma odporúčanie.

d) Komisia prijíma toto odporúčanie a zahrnie ho do svojich monitorovacích činností.

Všetky povolenia schválených hospodárskych subjektov EÚ (SHS) udelené pred nadobudnutím účinnosti Colného kódexu Únie (CKÚ) mali vnútroštátne colné orgány do 1. mája 2019 opätovne posúdiť z dôvodu zmien Colného kódexu Únie (podľa článku 15 ods. 1 delegovaného aktu CKÚ-DA). Kritérium súladu je súčasťou tohto opätovného posúdenia.

Komisia sa začala pripravovať na kontrolu postupov dohľadu v súvislosti SHS v členských štátoch v súlade s článkom 23 ods. 5 CKÚ. Jedným z aspektov, ktoré sa budú v tejto súvislosti kontrolovať, bude monitorovanie kritéria súladu SHS vrátane súladu v oblasti oslobodenia zásielok s nízkou hodnotou.

Pokiaľ ide o ďalšie odporúčania, Komisia konštatuje, že tieto dve odporúčania sú určené členským štátom.

Odporúčanie 3 – zlepšiť presadzovanie výberu

Pokiaľ ide o odporúčania určené Komisii:

a) Komisia prijíma odporúčanie. Pomoc sa poskytne na požiadanie.

b) Komisia prijíma odporúčanie. Riešenie nesúladu platieb medzi členskými štátmi, ako aj zaobchádzanie s ponechanou DPH je priebežnou prácou Komisie. V súčasnosti kontroluje roky 2015 až 2018, keďže sú dostupné v kontexte vlastných zdrojov založených na DPH.

c) Komisia prijíma odporúčanie. Organizuje činnosti s členskými štátmi s cieľom nadviazať na správu o smernici 2010/24/EÚ, ktorá bola uverejnená v decembri 2017, na účely vymáhania všetkých daní.

Pokiaľ ide o ďalšie odporúčanie, Komisia konštatuje, že toto odporúčanie je určené členským štátom.

Odporúčanie 4 – zlepšiť účinnosť regulačného rámca

Pokiaľ ide o odporúčania určené Komisii:

a) Komisia prijíma odporúčanie. Je vždy pripravená preskúmať predložené alternatívne a realistické metódy výberu a analyzuje ich s ohľadom na ich pridanú hodnotu v boji proti podvodom v oblasti DPH, a to pri náležitom zohľadnení ich uskutočniteľnosti.

b) Komisia prijíma odporúčanie.

c) Komisia prijíma odporúčanie. Ako uznal a zistil Dvor audítorov (pozri bod 126), členské štáty jednotne uplatňujú vymedzenie „vlastnej hodnoty“, ako sa uvádza v príručke vykonávania nariadenia Rady č. 1186/2009 ustanovujúceho systém Spoločenstva pre oslobodenie od cla.

Okrem toho stále prebiehajú diskusie medzi Komisiou a členskými štátmi o právne záväznom vymedzení pojmu „vlastná hodnota“.

Pokiaľ ide o ďalšie odporúčanie, Komisia konštatuje, že toto odporúčanie je určené členským štátom.

Audítorský tím

V osobitných správach EDA sa predkladajú výsledky jeho auditov, ktoré sa týkajú politík a programov EÚ alebo tém riadenia súvisiacich s konkrétnymi rozpočtovými oblasťami. Dvor audítorov vyberá a navrhuje tieto audítorské úlohy tak, aby mali maximálny dosah, pričom sa zohľadňujú riziká pre výkonnosť či zhodu, výška súvisiacich príjmov alebo výdavkov, budúci vývoj a politický a verejný záujem.

Tento audit výkonnosti vykonala audítorská komora IV Regulácia trhov a konkurencieschopné hospodárstvo, ktorej predsedá člen Dvora audítorov Neven Mates. Audit viedla členka EDA Ildikó Gáll-Pelcz, podporu jej poskytol vedúci kabinetu Zoltán Lovas, atašé kabinetu Claudia Kinga Bara, hlavný manažér Paul Stafford, vedúci úlohy Carlos Soler Ruiz a audítori Maria Echanove, Josef Edelmann, Benny Fransen, Dan Danielescu, Christine Becker a Eni Kabashi. Evy Fiers poskytla jazykovú podporu.

Zľava doprava: Benny Fransen, Dan Danielescu, Paul Stafford, Ildikó Gáll-Pelcz, Josef Edelmann, Carlos Soler Ruiz, Zoltán Lovas.

Kontakt

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG

Tel. +352 4398-1
Otázky: eca.europa.eu/sk/Pages/ContactForm.aspx
Webová stránka: eca.europa.eu
Twitter: @EUAuditors

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (http://europa.eu).

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2019.

PDF	ISBN 978-92-847-2223-5	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/64777	QJ-AB-19-009-SK-N
HTML	ISBN 978-92-847-2264-8	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/32641	QJ-AB-19-009-SK-Q

© Európska únia, 2019

Rozmnožovanie je povolené len so súhlasom autora. V prípade použitia či šírenia fotografií a iných materiálov, na ktoré sa nevzťahujú autorské práva Európskej únie, je potrebné žiadať povolenie priamo od držiteľov autorských práv.

OBRÁŤTE SA NA EÚ

Osobne
V rámci celej EÚ existujú stovky informačných centier Europe Direct. Adresu centra najbližšieho k vám nájdete na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Telefonicky alebo e-mailom
Europe Direct je služba, ktorá odpovedá na vaše otázky o Európskej únii. Túto službu môžete kontaktovať:

• prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla: 00 800 6 7 8 9 10 11 (niektorí operátori môžu tieto hovory spoplatňovať),
• prostredníctvom štandardného telefónneho čísla: +32 22999696 alebo
• e-mailom na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

VYHĽADÁVANIE INFORMÁCIÍ O EÚ

Online
Informácie o Európskej únii sú dostupné  všetkých úradných jazykoch Európskej únie na webovej stránke Europa: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Publikácie EÚ
Publikácie EÚ, bezplatné alebo platené, si môžete stiahnuť alebo objednať z kníhkupectva EU Bookshop na webovej stránke: https://op.europa.eu/sk/publications. Ak chcete získať viac než jeden výtlačok bezplatných publikácií, obráťte sa na službu Europe Direct alebo vaše miestne informačné centrum (pozri https://europa.eu/european-union/contact_sk).

Právo EÚ a súvisiace dokumenty
Prístup k právnym informáciám EÚ vrátane všetkých právnych predpisov EÚ od roku 1951  všetkých úradných jazykoch nájdete na webovej stránke EUR-Lex: http://eur-lex.europa.eu/homepage.html?locale=sk.

Otvorený prístup k údajom z EÚ
Portál otvorených dát EÚ (http://data.europa.eu/euodp) poskytuje prístup k súborom dát z EÚ. Dáta možno stiahnuť a opätovne použiť bezplatne na komerčné aj nekomerčné účely.