Finančné prostredie EÚ Nesúrodá konštrukcia vyžadujúca si ďalšie zjednodušenie a systém vyvodzovania zodpovednosti

Zhrnutie

I Finančné prostredie EÚ prešlo v priebehu desaťročí vývojom. Jeho ústredným prvkom je rozpočet EÚ a nástroje, ktoré sú do neho plne integrované, ale jeho súčasťou sú aj nástroje mimo rozpočtu EÚ. Počet takýchto novovytvorených nástrojov sa za posledných 15 rokov znásobil, a to najmä v reakcii na rôzne krízy a právne a praktické obmedzenia spojené s používaním existujúcich nástrojov. Vzhľadom na tento mnohonásobný nárast nástrojov bolo potrebné, aby sme vykonali celkovú analýzu tohto prostredia.

II Miera efektívnosti a transparentnosti finančného prostredia EÚ bola predmetom značnej pozornosti zainteresovaných strán EÚ v kontexte potenciálnej inštitucionálnej reformy. Konkrétne Európsky parlament charakterizoval finančné prostredie EÚ ako „galaxiu fondov a nástrojov okolo rozpočtu EÚ“.

III Cieľom nášho auditu bolo poskytnúť na základe analýzy vybraných nástrojov prehľad o koncepcii existujúcich mechanizmov a vymedziť priestor na prípadné zjednodušenie a zefektívnenie finančného prostredia EÚ. Posudzovali sme, či sú znásobenie a rôznorodosť nástrojov vo finančnom prostredí EÚ opodstatnené. Na účely tohto auditu sme preskúmali dôvody vytvorenia nástrojov mimo rozpočtu EÚ. Takisto sme posudzovali, či súčasné opatrenia zabezpečujú primeranú verejnú kontrolu financovania politík EÚ a či boli na obdobie 2021 – 2027 prijaté vhodné opatrenia na zlepšenie integrácie finančného prostredia EÚ.

IV Dospeli sme k záveru, že ak aj existovali dôvody na vytvorenie nových typov nástrojov, výsledkom nesystematického prístupu k vytváraniu finančného prostredia EÚ bola nesúrodá konštrukcia.

V Zistili sme, že finančné prostredie EÚ tvorí množstvo nástrojov s rôznymi mechanizmami správy a zdrojmi financií, ako aj rozličným krytím potenciálnych záväzkov, čo viedlo k vytvoreniu nesúrodej spleti rôznych zložiek. Na zriadenie týchto nástrojov existovali spravidla dobré dôvody, no pri väčšine z nich neboli uplatnené osvedčené postupy, ktoré zahŕňajú predloženie jasných dôkazov o tom, že zvolená možnosť a jej koncepcia sú najvhodnejšie.

VI Zistili sme tiež, že EÚ zaviedla integrované podávanie správ, ktoré sa však nevzťahuje na všetky nástroje. EDA nemá mandát na vykonanie auditu niektorých nástrojov mimo rozpočtu EÚ. V prípade niektorých z týchto nástrojov chýba audit výkonnosti a dohľad zo strany Európskeho parlamentu. Vo finančnom prostredí EÚ preto nie je úplne zaistené verejné vyvodzovanie zodpovednosti.

VII Berieme na vedomie pokrok v konsolidácii niekoľkých nástrojov, ktorý sa dosiahol v poslednej dobe. Potenciál na ich zjednodušenie však ešte nebol úplne naplnený, a to platí najmä pre nástroje poskytujúce finančnú pomoc.

VIII Komisii odporúčame:

1. zabezpečiť, aby každý nový nástroj, ktorý navrhne, zahŕňal posúdenie koncepcie a zvolenej možnosti a podeliť sa o tento osvedčený postup s Radou;
2. zbierať a uverejňovať informácie o celkovom finančnom prostredí EÚ;
3. navrhnúť začlenenie modernizačného fondu do rozpočtu EÚ;
4. navrhnúť integráciu a konsolidáciu existujúcich nástrojov finančnej pomoci.

Úvod

Vývoj finančného prostredia EÚ

01 V 50. rokoch 20. storočia členské štáty založili Európske spoločenstvo uhlia a ocele (zmluvou z roku 1951¹), Európske hospodárske spoločenstvo (Zmluvou o EHS z roku 1957²) a Európske spoločenstvo pre atómovú energiu (Zmluvou o Euratome z roku 1957³), z ktorých každé malo svoju vlastnú právnu subjektivitu, vlastné mechanizmy správy a samostatný rozpočet. Na základe Zmluvy o EHS z roku 1957 bola zriadená Európska investičná banka (EIB) ako samostatný subjekt, ktorý pôsobí ako tzv. úverová vetva EHS, ako aj Európsky rozvojový fond (ERF) s vlastným viacročným rozpočtom, z ktorého sa poskytujú granty a úvery niektorým krajinám, ktoré nie sú členmi EÚ.

02 Do roku 1970 boli rôzne rozpočty začlenené do rozpočtu EHS a vytvoril sa tak jediný rozpočet Spoločenstiev (všeobecný rozpočet) pokrývajúci administratívne a prevádzkové výdavky, ktorý sa používal najmä na financovanie výdavkových programov. Prevažná väčšina rozpočtu EÚ sa používa na financovanie výdavkových programov, z ktorých sa prijímateľom poskytujú granty, dotácie alebo iné nenávratné formy finančnej podpory. K 1. januáru 2021 sa z rozpočtu EÚ financovalo 43 výdavkových programov.

03 Luxemburská zmluva z roku 1970⁴ tiež viedla k tomu, že príspevky členských štátov boli postupne nahradené systémom tzv. vlastných zdrojov (založených na dani z pridanej hodnoty (DPH) a clách). V 70. rokoch 20. storočia sa zo všeobecného rozpočtu poskytovali aj nové typy finančnej podpory. Po prvé, Nový nástroj Spoločenstva umožnil Spoločenstvám poskytovať úvery, vlastný kapitál a inú návratnú finančnú podporu malým a stredným podnikom. Po druhé, všeobecný rozpočet sa začal využívať na poskytovanie záruk za úvery EIB na mikroekonomické účely v stredozemských krajinách. A po tretie, po prudkom zvýšení cien ropy v roku 1973 sa zo všeobecného rozpočtu Spoločenstva udeľovali záruky za prijímanie a poskytovanie úverov, ktoré umožnili poskytnúť finančnú pomoc vo forme úverov členským štátom v ťažkostiach (nástroj na podporu platobnej bilancie (BoP)).

04 Bruselskou zmluvou z roku 1975⁵ bol ustanovený rozpočtový orgán pozostávajúci z Rady a Európskeho parlamentu, ktorý prijíma a kontroluje plnenie všeobecného rozpočtu, a za audítora všetkých príjmov a výdavkov bol ustanovený Európsky dvor audítorov (EDA). Členské štáty okrem toho zriadili aj prvé decentralizované agentúry. Tieto agentúry vykonávajú technické, vedecké alebo riadiace úlohy, ktoré pomáhajú inštitúciám EÚ navrhovať a vykonávať politiky. Väčšina decentralizovaných agentúr je financovaná z rozpočtu EÚ alebo za svoje služby účtuje poplatky. Ich audit vykonáva EDA a podliehajú kontrole rozpočtového orgánu. K 31. decembru 2021 mala EÚ 35 decentralizovaných agentúr.

05 V roku 1988 Rada a Európsky parlament schválili prvý dlhodobý rozpočet, finančné výhľady na roky 1988 – 1992⁶, v ktorých sa zavádza ročný limit pre výdavky zo všeobecného rozpočtu – strop vlastných zdrojov⁷ – vyjadrený ako percento celkového hrubého národného produktu (HNP) členských štátov (1,2 % na rok 1992).

06 V rámci finančných výhľadov na roky 1993 – 1999⁸ sa členské štáty dohodli na ročných limitoch pre výdavky na poľnohospodárstvo, štrukturálne operácie, vnútorné politiky, vonkajšie politiky, administratívne výdavky a rezervy (tzv. okruhy). Dohodli sa aj na novom vlastnom zdroji založenom na HNP, ktorý mal slúžiť ako vyrovnávací zdroj v rozpočte EÚ.

07 Finančné výhľady na roky 2000 – 2006⁹ zahŕňali administratívnu reformu, ktorej súčasťou boli nové mechanizmy finančného riadenia vrátane zriadenia výkonných agentúr (sedem na konci roka 2021), ktoré riadia určité výdavkové programy v rámci priameho riadenia Komisie. Ďalej hrubý národný dôchodok (HND) nahradil HNP ako základ pre výpočet vyrovnávacieho vlastného zdroja.

08 Vo viacročnom finančnom rámci (VFR) na obdobie 2007 – 2013¹⁰ sa zvýšil objem rezerv na núdzovú pomoc (osobitných nástrojov), najmä nového Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii, ktorý pomáha pracovníkom po reštrukturalizácii, Fondu solidarity Európskej únie, ktorý reaguje na prírodné katastrofy, a rezervy na núdzovú pomoc, z ktorej sa financuje reakcia na krízy v krajinách mimo EÚ. EÚ tiež predstavila prvé verejno-súkromné partnerstvá na dosiahnutie konkrétnych technologických cieľov (spoločné technologické iniciatívy) financované EÚ a partnermi zastupujúcimi priemysel alebo vlády.

09 Okrem toho finančná kríza v rokoch 2008 – 2010 spôsobila zvýšené využívanie nástrojov finančnej pomoci. V roku 2009 členské štáty reaktivovali nástroj na podporu platobnej bilancie s cieľom poskytovať úvery členským štátom mimo eurozóny. V roku 2010 zriadili členské štáty v rámci eurozóny úverový nástroj pre Grécko (GLF) založený na koordinovaných bilaterálnych úveroch, Európsky nástroj finančnej stability (ENFS) na poskytnutie pomoci Írsku, Portugalsku a Grécku založený na priamych zárukách za úvery členských štátov eurozóny, a Európsky finančný stabilizačný mechanizmus (EFSM) na podporu každej krajiny EÚ vo vážnych finančných ťažkostiach založený na úveroch zaručených stropom vlastných zdrojov. V roku 2012 členské štáty eurozóny zriadili Európsky mechanizmus pre stabilitu (EMS), ktorý prebral funkciu EFSM a ENFS poskytovať novú finančnú pomoc eurozóny.

10 Vo VFR na obdobie 2014 – 2020¹¹ sa členské štáty a EÚ dohodli, že budú vo väčšej miere využívať nástroje určené na mobilizáciu iných zdrojov verejných a súkromných financií. To zahŕňalo zriadenie trustových fondov mimo rozpočtu EÚ, v ktorých sa kombinovali príspevky z rozpočtu EÚ s finančnými prostriedkami od iných darcov na poskytovanie vonkajšej pomoci konkrétnym krajinám. EÚ začala tiež vo väčšej miere využívať verejno-súkromné partnerstvá v oblasti výskumu a inovácií, pričom dovtedajšie spoločné technologické iniciatívy nahradila spoločnými podnikmi (osem spoločných podnikov k 31. decembru 2021). Okrem toho sa EÚ rozhodla viac využívať príspevky z rozpočtu EÚ na vytvorenie tzv. združených finančných prostriedkov, ktoré mali finančným partnerom, napríklad EIB, umožniť poskytovať úvery, kapitálové investície či inú návratnú finančnú podporu pre projekty a podniky (finančné nástroje).

11 Počas tohto obdobia sa vďaka rozpočtovým zárukám získali finančné prostriedky na návratnú investičnú podporu v EÚ aj mimo nej, konkrétne na mandát EIB na poskytovanie vonkajších úverov v roku 2014 na podporu investičných projektov mimo EÚ, Európsky fond pre strategické investície (EFSI) v roku 2015 na posilnenie dlhodobého hospodárskeho rastu a konkurencieschopnosti v EÚ a Európsky fond pre udržateľný rozvoj (EFSD) v roku 2016 na podporu udržateľného rozvoja v Afrike a v susedstve EÚ. Na riešenie sociálno-ekonomických dôsledkov pandémie COVID-19 členské štáty a EÚ zriadili v roku 2020 nástroj na prijímanie a poskytovanie úverov – SURE, ktorý má poskytovať „dočasnú podporu na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii“, pričom na úvery z tohto nástroja pre členské štáty sa vzťahuje záruka stropu vlastných zdrojov. Členské štáty tiež poskytli záruky, ktoré pokrývajú 25 % celkovej sumy úverov. EÚ okrem toho mimo svojho rozpočtu zriadila jednotný fond na riešenie krízových situácií (SRF) financovaný z poplatkov vyberaných od bánk, ktorý mal pomôcť pri riešení problémov zlyhávajúcich bánk.

12 Na súčasné obdobie 2021 – 2027 EÚ prijala balík právnych predpisov týkajúcich sa financií EÚ. Zahŕňa nariadenie o VFR¹² a sprievodné odvetvové právne predpisy upravujúce výdavkové programy EÚ. ERF bol začlenený do rozpočtu EÚ a Program InvestEU nahradil fond EFSI a centrálne riadené finančné nástroje. Členské štáty zriadili a financovali mimo rozpočtu EÚ Európsky mierový nástroj (EPF), z ktorého sa financujú určité náklady súvisiace so spoločnou bezpečnostnou a obrannou politikou. Okrem toho boli aktualizované a rozšírené osobitné nástroje EÚ. Rada tiež zriadila nástroj NextGenerationEU s cieľom poskytnúť dodatočné finančné prostriedky EÚ na výdavky a investície v rokoch 2021 až 2026 na riešenie ekonomických dôsledkov pandémie COVID-19. V roku 2022 EDA vydal stanovisko 07/2022¹³ k návrhu Komisie týkajúcemu sa vytvorenia nástroja Makrofinančná pomoc plus a stanovisko 08/2022¹⁴ k návrhu Rady na vytvorenie Sociálno-klimatického fondu.

13 V tejto správe používame termín „nástroj“ na označenie všetkých typov financovania politík EÚ, ktoré sa v legislatívnych aktoch EÚ nazývajú „nástroje“, „mechanizmy“, „fondy“ alebo „nadačné fondy“. Termín „nástroj“ používame aj na označenie špecifických typov financií poskytovaných inštitúciami, ako je EMS a EIB. Ilustrácia 1 zobrazuje chronologický prehľad vytvárania nástrojov opísaných v predchádzajúcich bodoch a znázorňuje, ako sa počet nástrojov za posledných 15 rokov znásobil.

Súčasné finančné prostredie EÚ

14 V Zmluve o fungovaní EÚ sa stanovujú hlavné zásady rozpočtového riadenia¹⁵. Tieto zásady sú podrobnejšie vysvetlené v nariadení o rozpočtových pravidlách¹⁶. V rámčeku 1 sa uvádzajú rozpočtové zásady stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách. Nové nástroje môžu tieto rozpočtové zásady porušovať v niekoľkých ohľadoch. Napríklad zavedenie výdavkových programov na základe medzivládnej dohody by bolo v rozpore so zásadou jednotnosti, vyčlenenie určitých zdrojov príjmov na konkrétne výdavky by sa odchyľovalo od zásady všeobecnosti a zložitosť vyplývajúca zo zvýšenia počtu nástrojov by oslabila výkonnosť a transparentnosť.

15 Rozpočet EÚ¹⁷ sa prijíma každý rok. Musia sa v ňom zohľadniť obmedzenia výdavkov¹⁸ stanovené v nariadení o VFR a definitívny „strop“ zdrojov, ktoré môže EÚ vybrať od členských štátov na základe rozhodnutia o vlastných zdrojoch (pozri ilustráciu 2), čo si vyžaduje jednomyseľné prijatie v Rade a schválenie členskými štátmi v súlade s ich ústavnými požiadavkami.

16 Rozpätie medzi výdavkovými limitmi stanovenými vo VFR a stropom vlastných zdrojov sa nazýva „manévrovací priestor“. Tento manévrovací priestor sa po zohľadnení bezpečnostnej rezervy pre prípad negatívneho hospodárskeho vývoja používa na zaručenie finančných záväzkov a potenciálnych strát EÚ (tzv. podmienených záväzkov). Na to, aby bolo možné požičať si na trhoch potrebné finančné prostriedky pre nástroj NextGenerationEU, sa rozhodnutím o vlastných zdrojoch zaviedol dočasný účelovo viazaný dodatočný strop vo výške 0,6 % HND EÚ. Strop VFR pre výdavky z rozpočtu EÚ (približne 1 %) v súčasnosti predstavuje približne polovicu celkového stropu vlastných zdrojov (2 %).

17 Na účely tejto správy považujeme nástroj za súčasť rozpočtu EÚ vtedy, keď je v plnej miere financovaný (alebo zabezpečovaný) v súlade s nariadením o VFR a uplatňujú sa pri ňom metódy plnenia rozpočtu stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách¹⁹. Do rozpočtu EÚ sú plne začlenené tieto nástroje:

• výdavkové programy a fondy, finančné nástroje a agentúry a iné orgány EÚ²⁰ (napríklad spoločné podniky) financované z rozpočtu EÚ s cieľom vykonávať politiky EÚ,
• osobitné nástroje reakcie na udalosti financované z rozpočtu EÚ, napríklad rezerva na solidaritu a núdzovú pomoc (SEAR), nástroj jednotnej rezervy (SMI) a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii na pomoc pracovníkom, ktorí prišli o zamestnanie (EGF),
• vonkajšie pripísané príjmy – tento špecifický typ príjmov predstavuje dodatočné finančné prostriedky, ktoré do rozpočtu EÚ prichádzajú z vonkajších zdrojov a sú určené na konkrétne výdavky. Dopĺňajú prijatý rozpočet a VFR a mali by byť pridelené na osobitný rozpočtový riadok. Zahŕňajú finančné príspevky krajín mimo EÚ, Inovačný fond (ktorý získava finančné prostriedky zo systému obchodovania s emisiami (ETS) na inovatívne nízkouhlíkové technológie) a nenávratnú podporu z nástroja NextGenerationEU financovanú z úverov,
• nástroje rozpočtovej záruky, ako sú InvestEU a EFSD+, pri ktorých sa požadované prostriedky, na ktoré sa vzťahuje záruka, uhrádzajú z rozpočtu EÚ do výšky limitu záruky.

18 Nástroje, ktoré nie sú súčasťou rozpočtu EÚ (mimorozpočtové nástroje) a zahŕňajú prijímanie a poskytovanie úverov zo strany EÚ, ktoré sú však zaručené v rámci stropu vlastných zdrojov, sú tieto:

• nástroje finančnej pomoci pre krajiny mimo EÚ, ako sú makrofinančná pomoc (MFA) a úvery Euratomu, pri ktorých si Komisia požičiava finančné prostriedky na kapitálových trhoch a prijímajúcim krajinám ich požičiava za rovnakých podmienok (nadväzné úvery). Tieto úvery sú v konečnom dôsledku kryté z rozpočtu EÚ,
• finančná pomoc krajinám EÚ, ako je nástroj na podporu platobnej bilancie, EFSM a SURE, ktoré tiež fungujú ako nadväzné úvery,
• úvery z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (RRF) financované z úverov prostredníctvom nástroja NextGenerationEU.

19 Nástroje zriadené mimo rozpočtu EÚ, na ktoré sa nevzťahuje strop vlastných zdrojov, zahŕňajú:

• nástroje finančnej pomoci EMS, ENFS a GLF, ktoré sú založené na kapitále, zárukách alebo úveroch dohodnutých na základe medzivládnych zmlúv alebo dohôd,
• rôzne návratné investičné nástroje skupiny EIB (vlastné operácie),
• ďalšie nástroje poskytujúce prostriedky na realizáciu politík EÚ:

• Európsky mierový nástroj (EPF),
• jednotný fond na riešenie krízových situácií (SRF),
• modernizačný fond pre členské štáty, ktoré dekarbonizujú svoje hospodárstva, a výdavky členských štátov na dosiahnutie dekarbonizácie s využitím príjmov zo systému obchodovania s emisiami,
• granty od štátov Európskeho hospodárskeho priestoru, Nórska a Švajčiarska pre členské štáty EÚ, ktoré sa snažia znížiť sociálne a hospodárske rozdiely v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru a EÚ.

20 Európsky parlament opísal súčasné finančné prostredie EÚ, ktoré sa vyvíjalo niekoľko desaťročí, ako „galaxiu fondov a nástrojov okolo rozpočtu EÚ“. Na ilustrácii 3 je zobrazený prehľad finančného prostredia EÚ k 1. januáru 2021. V prílohe I uvádzame finančné informácie o nástrojoch, ktoré sme zahrnuli do svojej analýzy, najmä o ich veľkosti a kapacite.

Rozsah auditu a audítorský prístup

21 Miera efektívnosti a transparentnosti finančného prostredia EÚ bola predmetom značnej pozornosti zainteresovaných strán EÚ v kontexte potenciálnej inštitucionálnej reformy²¹. Cieľom nášho auditu je poskytnúť prehľad o koncepcii existujúcich mechanizmov a vymedziť priestor na prípadné zjednodušenie a zefektívnenie finančného prostredia EÚ.

22 Skúmali sme, či sa finančné prostredie EÚ vytvára konzistentne. Konkrétne sme posudzovali, či:

• existovali legitímne dôvody na to, aby nástroje v čase ich vytvárania neboli plne začlenené do rozpočtu EÚ,
• boli prijaté primerané opatrenia na vyvodenie verejnej zodpovednosti za finančné prostredie EÚ, a to pokiaľ ide o podávanie správ, audit a mechanizmy verejnej kontroly,
• boli prijaté primerané opatrenia na zlepšenie integrácie finančného prostredia EÚ postupom času.

23 V správe sa zaoberáme najmä nástrojmi, ktoré nie sú súčasťou rozpočtu EÚ a môžu sa využiť na nové operácie v období 2021 – 2027 alebo ktoré pre EÚ alebo členské štáty stále vytvárajú významné aktíva alebo potenciálne záväzky (tzv. podmienené záväzky) (pozri zoznam v prílohe I). Neanalyzujeme nástroje, ktoré sú plne integrované do rozpočtu EÚ a nevytvárajú podmienené záväzky alebo ktoré nie sú založené predovšetkým na vonkajších pripísaných príjmoch, konkrétne výdavkové programy a agentúry alebo iné orgány financované z rozpočtu EÚ. Naša analýza takisto nezahŕňa granty a príspevky do rozpočtu EÚ od krajín mimo EÚ²² ani príjmy členských štátov zo systému ETS, pretože tie vynakladajú priamo členské štáty.

24 Na účely tohto posúdenia sme ako kritériá použili rozpočtové zásady a pravidlá stanovené v zmluvách, rozhodnutí o vlastných zdrojoch a nariadení o rozpočtových pravidlách. Naším referenčným zdrojom boli medzinárodné normy, osvedčené postupy a odporúčania týkajúce sa dobrej správy rozpočtu a riadenia verejných financií (napr. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj²³, Medzinárodný menový fond²⁴ a verejné výdavky a finančná zodpovednosť²⁵).

25 Preskúmali sme návrhy rôznych nástrojov a právne akty, ktorými boli zriadené, a uskutočnili sme rozhovory s úradníkmi z útvarov Komisie, ktorí sú zodpovední za navrhovanie alebo riadenie jednotlivých nástrojov. Ďalej sme zozbierali informácie od Európskeho parlamentu, Rady, EMS a skupiny EIB, aby sme lepšie pochopili, akú úlohu zohrávajú vo finančnom prostredí EÚ jednotlivé zainteresované strany. Okrem toho sme konzultovali s viacerými odborníkmi EÚ v oblasti verejných financií s cieľom prediskutovať našu analýzu a predbežné závery auditu.

Pripomienky

Finančné prostredie EÚ v roku 2021 je mozaikou nesúrodých zložiek

26 Ako vyplýva z ilustrácie 3, finančné prostredie EÚ má značný počet rôznych zložiek. S cieľom posúdiť opodstatnenosť veľkého počtu a rôznorodosti nástrojov, ktoré nie sú plne integrované do rozpočtu EÚ (pozri prílohu I), v nasledujúcich bodoch analyzujeme dôvody vytvorenia týchto nástrojov, súvisiace mechanizmy správy a zdroje financovania.

Dôvody zriadenia nových nástrojov boli legitímne, no mnohým z nich nepredchádzalo primerané predbežné hodnotenie

Na vytvorenie väčšiny nástrojov existoval legitímny dôvod

27 Podľa rozpočtových zásad stanovených v nariadení o rozpočtových pravidlách²⁶, a najmä podľa zásady jednotnosti, musí rozpočet EÚ obsahovať prognózu a schvaľovať všetky príjmy a výdavky, ktoré sa považujú za nevyhnutné pre EÚ. Vytvorenie nástrojov mimo rozpočtového procesu by malo byť opodstatnené a primerane zdôvodnené²⁷. Analyzovali sme, či pre zvolený typ nástroja existoval legitímny dôvod, a v relevantných prípadoch aj to, či bol dôvod na ich vytvorenie mimo rozpočtu EÚ.

28 Zistili sme, že vo väčšine prípadov právne, politické či hospodárske okolnosti v čase vytvárania jednotlivých nástrojov odôvodňovali ich mimorozpočtové aspekty. Nástroje založené na prijímaní a poskytovaní úverov, z ktorých sa poskytuje finančná pomoc (pozri ilustráciu 3) museli byť vytvorené mimo rozpočtu EÚ, pretože v rámci rozpočtu nie je možné získavať úvery. Tieto nástroje boli zväčša vytvorené so zámerom reagovať na krízy. Úverový nástroj pre Grécko (GLF) bol politickou možnosťou, ako rýchlo zareagovať na bezprostrednú potrebu financovania Grécka. Európsky nástroj finančnej stability (ENFS) bol dočasným riešením krízy štátneho dlhu v roku 2010 a jeho nástupcom sa stal Európsky mechanizmus pre stabilitu (EMS). Rozdiely medzi členskými štátmi eurozóny a členskými štátmi mimo eurozóny boli dôvodom toho, že tieto tri nástroje boli vytvorené tak, že sa na ne nevzťahoval strop vlastných zdrojov.

29 Nástroj na podporu platobnej bilancie (nástroj na podporu BoP) bol tiež vytvorený v 70. rokoch 20. storočia s cieľom reagovať na krízy a podporovať členské štáty, ktoré majú problémy s platobnou bilanciou. Podobne makrofinančná pomoc (MFA) bola vytvorená na pomoc krajinám mimo EÚ. Európsky finančný stabilizačný mechanizmus (EFSM) bol zriadený v rovnakom čase a s rovnakými cieľmi ako ENFS, ale mohol by byť zahrnutý pod strop vlastných zdrojov. Európsky nástroj dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (SURE) a nástroj NextGenerationEU boli reakciou EÚ na hospodárske a sociálne dôsledky pandémie COVID-19.

30 Ďalšie nástroje boli vytvorené v rámci rozpočtu EÚ s cieľom využiť pákový efekt rozpočtových prostriedkov EÚ, a to poskytovaním rozpočtových záruk EÚ. Boli vytvorené so zámerom umožniť použitie rozpočtových prostriedkov EÚ na poskytnutie návratnej podpory a mobilizáciu zdrojov potrebných na financovanie opatrení EÚ z prostriedkov finančných inštitúcií. Tento druh podpory presahuje rámec nenávratnej podpory, ktorá sa zvyčajne poskytuje z rozpočtu EÚ. Používa sa na poskytovanie hospodárskych stimulov v reakcii na krízy vypĺňaním zistených investičných medzier. InvestEU a Európsky fond pre udržateľný rozvoj plus (EFSD+) sú dva nástroje vytvorené práve na tento účel.

31 Zriadenie Európskeho mierového nástroja (EPF) mimo rozpočtu EÚ je odôvodnené právnymi obmedzeniami vyplývajúcimi z článku 41 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), ktorý bráni tomu, aby sa z rozpočtu EÚ financovali prevádzkové výdavky vo vojenskej alebo obrannej oblasti. Mimorozpočtový charakter Európskeho mierového nástroja členským štátom umožňuje toto obmedzenie prekonať.

32 Jednotný fond na riešenie krízových situácií (SRF) je mechanizmus financovania riešenia krízových situácií. Je jedným z navrhovaných opatrení, ktoré majú posilniť európsky bankový sektor a zabrániť, aby v budúcnosti nedošlo pri zlyhávajúcich bankách k dominovému efektu, ktorý by negatívne zasiahol vkladateľov a daňovníkov. Skutočnosť, že SRF je v plnej miere financovaný z príspevkov bánk eurozóny (združovanie finančných prostriedkov), vysvetľuje, prečo bol tento nástroj vytvorený mimo rozpočtu EÚ.

33 Modernizačný fond aj Inovačný fond sa financujú z príjmov zo systému ETS. Dve rôzne koncepcie týchto fondov boli stanovené v smernici o ETS²⁸ (pozri rámček 4). Hoci z oboch fondov sa poskytuje nenávratná podpora (podobne ako z rozpočtu EÚ), ich vytvorenie znamená, že politiky EÚ sa môžu financovať združením finančných prostriedkov, ktoré by inak použili výlučne členské štáty. Tieto fondy navyše poskytujú prostriedky nad rámec rozpočtu EÚ a stropu VFR (1 % HND EÚ), a preto sa môžu použiť na poskytnutie nenávratnej podpory, ktorá presahuje tieto limity.

Nebolo jasne preukázané, že pri väčšine posudzovaných nástrojov bola zvolená najefektívnejšia možnosť

34 Na zdôvodnenie vytvorenia nástroja a posúdenie jeho potenciálnej efektívnosti je dôležité vykonať primerané ex ante hodnotenie. V EÚ zohráva v tomto ohľade kľúčovú úlohu posúdenie vplyvu, ktoré by sa podľa rámca lepšej právnej regulácie malo vykonávať v súvislosti so všetkými iniciatívami Komisie, pri ktorých je pravdepodobné, že budú mať významný hospodársky, environmentálny alebo sociálny dosah²⁹. Rámec lepšej právnej regulácie ráta so situáciami, v ktorých sa posúdenie vplyvu nedá uskutočniť alebo sa musí skrátiť či zjednodušiť. Príkladom sú politicky naliehavé situácie.

35 Zistili sme, že hoci bolo vytvorenie niektorých nástrojov odôvodnené (pozri body 27 až 32), zvolená koncepcia (vrátane ich mimorozpočtových charakteristík) nebola vo väčšine prípadov doložená posúdeniami vplyvu alebo podobnými ex ante hodnoteniami (zo 16 nástrojov, ktoré sme analyzovali, k desiatim nebolo vypracované posúdenie vplyvu). V prípade nástrojov, na ktoré sa vzťahuje strop vlastných zdrojov, to Komisia odôvodnila naliehavosťou konkrétnych návrhov na ich vytvorenie (t. j. NextGenerationEU, SURE a EFSM). Pokiaľ ide o ostatné prípady, domnievame sa, že takáto analýza by bola užitočná, aj keď posúdenie vplyvu nebolo formálne potrebné, pretože príslušný nástroj nebol iniciatívou Komisie (t. j. Európsky mierový nástroj, EMS, ENFS a GLF) alebo bol vytvorený pred zavedením požiadavky vykonať posúdenie vplyvu (t. j. nástroj na podporu BoP, úvery Euratomu a MFA).

36 Chýbajúce primerané posúdenia vplyvu alebo iných podobných hodnotení navyše znamenajú, že nie je možné preukázať, že vytvorenie mimorozpočtového nástroja je lepšie ako použitie rozpočtu EÚ a že navrhovaný nástroj je najefektívnejšou možnosťou (analýza nákladov a prínosov).

Väčšina nástrojov, ktoré sme analyzovali, zahŕňa doložky o ukončení platnosti alebo preskúmaní

37 Vymedzenie ustanovení o ukončení platnosti pri príprave nového nástroja je osvedčeným postupom a bráni tomu, aby dlhodobo existovali nepotrebné alebo nadbytočné nástroje³⁰. Väčšina nástrojov, ktoré sme analyzovali, obsahuje doložku o ukončení platnosti, v ktorej sa vymedzuje trvanie nástroja, alebo doložku o pravidelnom preskúmaní, ktorá vyžaduje, aby sa preskúmavali dôvody zachovania nástrojov. Z našej analýzy vyplynulo, že tieto doložky sa uplatňovali v súlade s postupmi stanovenými v legislatívnych aktoch. Výnimkou je úverový nástroj Euratomu, ktorý takéto doložky neobsahuje (pozri rámček 2).

Rôznorodosť mechanizmov správy, zdrojov financovania a podmienených záväzkov

38 Nástroje by mali byť aj pri zohľadnení ich osobitných charakteristík čo najkonzistentnejšie. Vymedzenie spoločného rámca, ktorý obsahuje všeobecné pravidlá týkajúce sa vytvárania a harmonizácie mechanizmov správy, môže do fungovania nástrojov priniesť väčšiu transparentnosť, jednoduchosť a účinnosť³¹.

Mechanizmy správy sa výrazne líšia

39 S cieľom posúdiť mieru konzistentnosti nástrojov vo finančnom prostredí EÚ sme preskúmali rôzne mechanizmy správy, a to preskúmaním základných legislatívnych aktov a porovnaním rozhodovacieho procesu pri podobných nástrojoch. Takisto sme analyzovali dôsledky jednotlivých mechanizmov správy.

40 Rôzne nástroje, ktoré sme analyzovali, vychádzajú z rozličných základných aktov. Ide o zmluvy uzavreté konkrétnou skupinou členských štátov (napr. zmluva o EMS podpísaná členskými štátmi eurozóny) až po nariadenia Rady (napr. v prípade nástroja SURE). Pokiaľ ide o makrofinančnú pomoc (pozri bod 83) absencia rámcového nariadenia znamená, že rozhodnutia o udeľovaní úverov a príslušné podmienky sa prijímajú od prípadu k prípadu. Skutočnosť, že na zriadenie akéhokoľvek nového nástroja neexistuje spoločný rámec, vedie k prílišnej rôznorodosti mechanizmov správy.

41 Hoci uvedené rozdiely v mechanizmoch správy možno do určitej miery pripísať odlišným charakteristikám nástrojov, zistili sme, že aj podobné nástroje vo finančnom prostredí EÚ majú rôzne mechanizmy správy. Napríklad jednotlivé nástroje finančnej pomoci sa spravujú odlišne (pozri rámček 3).

42 V jednom prípade majú osobitné mechanizmy správy vplyv na dlhové pozície členského štátu. ENFS je súkromná spoločnosť podliehajúca luxemburskému právu a na účely kritérií národných účtov sa nepovažuje za medzinárodnú organizáciu. Sumy, ktoré si ENFS požičia, sa preto musia zaznamenávať ako verejný dlh členských štátov, ktoré ručia za jeho kapitál³³. To znamená, že úvery získané na trhoch sa v národných účtoch členských štátov zobrazujú ako dlh. Toto neplatí pre podobné nástroje, ako je EMS, ani pre nástroje, na ktoré sa vzťahuje strop stanovený v rozhodnutí o vlastných zdrojoch (EFSM, nástroj na podporu BoP, MFA, úvery Euratomu a SURE), keďže medzinárodné organizácie národné účty nezostavujú.

43 Ďalšími príkladmi sú Inovačný fond a modernizačný fond, ktoré boli vytvorené nedávno a majú podobné zdroje financovania, typ podpory a ciele (pozri rámček 4). Hoci v obidvoch prípadoch ide o systémy nenávratnej podpory, majú odlišné mechanizmy správy: hlavné rozhodnutia o Inovačnom fonde prijíma Komisia, zatiaľ čo rozhodnutia o modernizačnom fonde robí investičný výbor zložený najmä zo zástupcov prijímajúcich členských štátov.

Zdroje financovania sú rôzne

44 S cieľom posúdiť mieru konzistentnosti finančného prostredia EÚ sme preskúmali pôvod finančných prostriedkov používaných nástrojmi a zoskupili sme ich podľa jednotlivých zdrojov.

45 Zistili sme, že EMS, ENFS, EFSM, nástroj na podporu BoP, MFA, úvery Euratomu, NextGenerationEU, SURE a vlastné operácie EIB získavajú finančné prostriedky požičiavaním si na finančných trhoch. Finančné a investičné operácie podporované z InvestEU a EFSD+ na účely financovania vyberajú a posudzujú implementujúci partneri (zároveň sú však kryté rozpočtovou zárukou, ktorú poskytuje EÚ a ktorá je čiastočne zabezpečená z rozpočtu EÚ). Modernizačný fond a Inovačný fond sa financujú z príjmov získaných z aukcií kvót v systéme EU ETS. SRF je financovaný finančnými inštitúciami patriacimi do bankovej únie a GLF pozostáva z priamych úverov pre Grécko od členských štátov eurozóny. Európsky mierový nástroj je financovaný z priamych príspevkov členských štátov. Na ilustrácii 4 sú zobrazené rôzne zdroje financovania nástrojov, ktoré sme analyzovali.

Rôzne zabezpečovanie podmienených záväzkov

46 Účinným riadením aktív a pasív sa zabezpečuje, aby verejné investície poskytovali najvýhodnejší pomer medzi kvalitou a cenou, aktíva sa zaznamenávali a spravovali, identifikovali sa fiškálne riziká a aby sa dlhy a záruky dôsledne plánovali, schvaľovali a monitorovali³⁴. Týka sa aj podmienených záväzkov, ktoré sú potenciálnymi záväzkami, ktoré môžu vzniknúť v budúcnosti, i toho, ako ich zabezpečiť zdrojmi.

47 Nástroje, ktoré zahŕňajú úvery na finančných trhoch (pozri bod 45), vytvárajú podmienené záväzky pre EÚ a členské štáty. Tieto záväzky sú v jednotlivých nástrojoch zabezpečené rôzne: prostredníctvom rozpočtovej záruky (pozri prílohu II), využitím manévrovacieho priestoru stropu vlastných zdrojov (pozri ilustráciu 2), vo výnimočných prípadoch aj zvýšením stropu vlastných zdrojov alebo využitím splateného kapitálu a dodatočných záruk poskytnutých členskými štátmi. Na ilustrácii 5 je znázornené, akým spôsobom sú zabezpečené podmienené záväzky.

48 Úvery na nástroje, na ktoré sa nevzťahuje strop vlastných zdrojov a ktoré sú financované na trhoch (ENFS a EMS), majú určitý percentuálny podiel prostriedkov splatených v podobe kapitálu a členské štáty poskytujú dodatočné záruky na podporu príslušných operácií prijímania úverov. V prípade ENFS záruky kryjú 165 % vypožičaných súm. Táto nadmerne vysoká záruka bola potrebná na zabezpečenie najvyššej úverovej bonity finančných nástrojov, ktoré vydáva ENFS. Z podobných dôvodov kapitál EMS dosahuje 704,8 mld. EUR (z toho 80,5 mld. EUR je splatených a zvyšok tvorí kapitál splatný na požiadanie), zatiaľ čo jeho úverová kapacita je 500 mld. EUR. Po pristúpení Chorvátska do EMS v roku 2023 bude schválený kapitál EMS predstavovať 708,5 mld. EUR.

49 Nástroje založené na rozpočtových zárukách (InvestEU a EFSD+) sú čiastočne zabezpečené rezervou. Účelom tejto rezervy je krytie čistých predpokladaných strát a tiež poskytovať primeranú bezpečnostnú rezervu. Keďže rozpočet EÚ (limitovaný stropom VFR) predstavuje v prípade platobnej neschopnosti konečné krytie týchto nástrojov, rezerva má rozpočet EÚ ochrániť pred možnými prípadmi takejto platobnej neschopnosti. Podobne aj úvery poskytované Euratomom alebo v rámci makrofinančnej pomoci krajinám mimo EÚ sú čiastočne zabezpečené a v konečnom dôsledku kryté z rozpočtu EÚ. Sumy vyčlenené na zabezpečenie rozpočtových záruk a úverov krajinám mimo EÚ sa spravujú v spoločnom rezervnom fonde (pozri prílohu II).

50 Úvery na nástroje, na ktoré sa vzťahuje strop vlastných zdrojov a ktorými sa poskytuje podpora členským štátom (nástroj na podporu BoP a EFSM), priamo využívajú tzv. manévrovací priestor (pozri bod 15), ktorý slúži ako implicitná záruka pre trhy, že finančné prostriedky budú v prípade platobnej neschopnosti dlžníka splatené. Príslušné sumy sa preto musia pozorne monitorovať, aby sa zabezpečilo, že manévrovací priestor ostane na takej úrovni, ktorá nenaruší schopnosť čerpať sumy potrebné pre rozpočet EÚ. Manévrovací priestor, ktorý vytvára strop vlastných zdrojov, môže podobným spôsobom využívať aj nástroj SURE. Všetky členské štáty boli okrem toho požiadané, aby poskytli dodatočnú záruku v celkovej výške 25 mld. EUR (25 % kapacity nástroja SURE).

51 V tejto súvislosti existujú značné rozdiely. V prípade nástroja na podporu BoP a nástroja SURE ručia všetky členské štáty prostredníctvom manévrovacieho priestoru vytvoreného stropom vlastných zdrojov za všetky sumy, ktoré boli požičané prijímajúcim členským štátom. Prípad EFSM je odlišný, pretože v nariadení o EFSM³⁵ sa stanovuje, že keď sa finančná pomoc poskytuje členskému štátu eurozóny, členské štáty, ktoré nie sú súčasťou eurozóny, sú v plnej miere odškodnené za akýkoľvek záväzok, ktorý im vznikne, ak prijímajúci členský štát finančnú pomoc nespláca³⁶.

52 K rôznym členským štátom sa tak pristupuje odlišne, ale my sme pre to nenašli žiadne zdôvodnenie. Členské štáty eurozóny sú povinné splatiť akúkoľvek pomoc poskytnutú členským štátom mimo eurozóny (prostredníctvom nástroja na podporu BoP), zatiaľ čo členské štáty mimo eurozóny nie sú povinné splácať pomoc poskytnutú členským štátom eurozóny (prostredníctvom EFSM).

53 Nástroj NextGenerationEU zaviedol nový formát umožňujúci zabezpečenie spôsobu, akým sa financovanie získava na trhoch. Dočasné zvýšenie stropu vlastných zdrojov o 0,6 % umožnilo získať finančné prostriedky na trhoch pomocou diverzifikovanej stratégie financovania.

Vo finančnom prostredí EÚ sa verejná zodpovednosť vyvodzuje len čiastočne

EÚ zaviedla integrované podávanie správ, ktoré sa však nevzťahuje na všetky nástroje

54 Výročné finančné správy o všetkých nástrojoch by sa mali vypracúvať komplexne a včas, aby mohli slúžiť na podporu rozhodovania a primeranej kontroly. Mal by ich dopĺňať náležitý prehľad finančného prostredia EÚ ako celku³⁷.

Komisia vypracúva niekoľko správ, ale žiadna z nich neobsahuje prehľad všetkých nástrojov tvoriacich finančné prostredie EÚ

55 V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách Komisia vypracúva integrovaný súbor finančných správ a správ o zodpovednosti³⁸ vrátane ročnej účtovnej závierky EÚ. Ročná účtovná závierka EÚ obsahuje informácie o nástrojoch, na ktoré sa vzťahuje strop vlastných zdrojov. Ďalšie správy požadované v nariadení o rozpočtových pravidlách obsahujú dodatočné informácie o týchto nástrojoch (napr. správa o finančných nástrojoch, rozpočtových zárukách, finančnej pomoci a podmienených záväzkoch³⁹ či 13 pracovných dokumentov pripojených k rozpočtu EÚ na rok 2022). Hoci sa v týchto dokumentoch podrobne opisujú konkrétne aspekty, neposkytujú prehľad o všetkých nástrojoch finančného prostredia EÚ. Predmetom správ nie sú nástroje, na ktoré sa strop vlastných zdrojov nevzťahuje – konkrétne SRF, EPF, modernizačný fond, EMS, ENFS a GLF.

56 V roku 2021 Komisia vypracovala prvú správu o rozpočtovej transparentnosti⁴⁰ na základe medziinštitucionálnej dohody uzavretej medzi ňou, Európskym parlamentom a Radou v rámci VFR⁴¹. Správa obsahuje informácie o niektorých nástrojoch, na ktoré sa nevzťahuje strop vlastných zdrojov (napr. ENFS a EMS). Informácie poskytujú všeobecný prehľad nástrojov rozčlenených podľa typu a s odkazmi na zdroje dodatočných informácií o každom z nich. Predmetom správy nie sú SRF, GLF ani vlastné operácie EIB. Európsky mierový nástroj a modernizačný fond neboli ešte v čase vypracovania správy aktívne.

57 Zistili sme, že nástroje, ktoré sa v ročnej účtovnej závierke EÚ neuvádzajú, majú vo všeobecnosti pravidelné finančné výkazníctvo, ako sa vyžaduje v osobitných právnych predpisoch, ktoré sa na ne vzťahujú. Dvomi výnimkami sú Európsky mierový nástroj, ktorého právny základ výslovne nevyžaduje podávanie správ verejnosti alebo Európskemu parlamentu (pravidelné finančné výkazníctvo sa má predkladať len Rade), a GLF, v súvislosti s ktorým Komisia vypracúva štvrťročné správy o sumách, ktoré dlhuje Grécko, a pohľadávkach členských štátov. Vyžadujú sa v dohode medzi veriteľmi a zasielajú sa dlžníkovi a veriteľom na účely výpočtu úrokov, nie sú však verejne dostupné.

V audite výkonnosti nástrojov, na ktoré sa nevzťahujú právomoci auditu EDA, existujú medzery

58 V medzinárodných štandardoch pre najvyššie kontrolné inštitúcie (t. j. štandardy INTOSAI) sa vyžaduje, aby všetky verejné finančné operácie bez ohľadu na to, či a ako sú zohľadnené v národných rozpočtoch, podliehali kontrole najvyšších kontrolných inštitúcií⁴². Na zabezpečenie transparentnosti a vyvodenia plnej zodpovednosti je nevyhnutný spoľahlivý a rozsiahly externý audit⁴³. V zmluvách sa stanovuje, že EDA je nezávislým externým audítor EÚ⁴⁴. Na ilustrácii 6 sú znázornené nástroje, ktoré EDA môže v rámci svojich právomocí kontrolovať, i nástroje, pri ktorých právomoc vykonať audit nemá.

59 EDA má právo vykonávať audit väčšiny nástrojov zahrnutých v našej analýze. V prílohe III sú zhrnuté mechanizmy externého auditu tých nástrojov, na ktoré sa nevzťahujú audítorské právomoci EDA.Finančné výkazy EMS, ENFS a EIB zahŕňajú stanovisko súkromného externého audítora, ktoré sa vypracúva v súlade s medzinárodnými audítorskými štandardmi. Keďže Európsky mierový nástroj a modernizačný fond boli zriadené len nedávno, verejní externí audítori ešte nevypracovali audítorskú správu. V príslušných dohodách sa však stanovuje, že finančné výkazy budú predmetom auditu podľa ISA. V prípade GLF majú právomoc vykonať audit najvyššie kontrolné inštitúcie členských štátov, ktoré poskytli úvery.

60 Už v minulosti sme vyzdvihli význam audítorských právomocí EDA⁴⁵ a argumentovali sme tým, že „mandáty na vykonávanie auditu je potrebné stanoviť pre všetky typy financovania politík EÚ“ a že „EDA by mal byť prizvaný na vykonanie auditu všetkých orgánov vytvorených na základe dohôd mimo právneho poriadku EÚ na vykonávanie politík EÚ“. To zahŕňa EMS aj operácie EIB, ktoré nie sú viazané na rozpočet EÚ. Ďalej sme uviedli, že „v niektorých prípadoch môže byť na zriadenie mandátu na vykonávanie verejného auditu potrebná zmena legislatívy“⁴⁶. V stanovisku č. 2/2018⁴⁷ sme tiež odporučili, aby EMS udelil EDA mandát na vyplnenie medzery v audite výkonnosti, ktorú sme zistili. Vo svojej odpovedi na naše stanovisko zástupcovia EMS uviedli, že „súčasné mechanizmy auditu EMS sú v súlade s osvedčenými postupmi medzinárodných finančných inštitúcií“. Okrem toho Rada audítorov EMS pripomenula, že otázku toho, či budú iné mechanizmy auditu a vyvodzovania zodpovednosti v budúcnosti vhodné, majú posúdiť strany, ktoré podpísali zmluvu o EMS.

61 Podobne aj Európsky parlament vyzval na väčšie zapojenie EDA do auditu týchto nástrojov. Napríklad vyzval Radu, aby zmenila článok 12 protokolu č. 5 pripojeného k ZEÚ a ZFEÚ a umožnila EDA vykonávať audit základného imania EIB⁴⁸. Ďalším príkladom je uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu Komisie o Európskom menovom fonde⁴⁹, ktorý obsahuje záver, že v prípadoch, keď ide o rozpočtové zdroje EÚ, EDA by mal byť považovaný za nezávislého externého audítora a mala by mu byť pridelená jasná a formálna úloha v postupe udeľovania absolutória⁵⁰.

Nástroje, na ktoré sa nevzťahuje strop vlastných zdrojov, nepodliehajú demokratickej kontrole Európskeho parlamentu

62 Verejná kontrola má zásadný význam pre vytváranie nových nástrojov a dohľad nad ich uplatňovaním a má zabezpečiť, aby boli tieto nástroje legitímne, odôvodnené a aby bola za ne vyvodzovaná zodpovednosť⁵¹. Mali by jej podliehať všetky nástroje, ktoré využívajú verejné finančné prostriedky, a to aj mimo rozpočtového rámca.

63 Zistili sme, že Európsky parlament má všeobecné práva dohľadu nad nástrojmi, na ktoré sa vzťahuje strop vlastných zdrojov (pozri ilustráciu 7). Na niektoré z týchto nástrojov dohliada Európsky parlament len v obmedzenej miere, to znamená, že hoci nenesie zodpovednosť za formálny postup udelenia absolutória, je informovaný o kľúčových rozhodnutiach. Európsky parlament nemá formálnu právomoc dohľadu nad nástrojmi, na ktoré sa nevzťahuje strop vlastných zdrojov (vlastné operácie EIB, GLF, EMS, ENFS, Európsky mierový nástroj a modernizačný fond), a demokratickú kontrolu môžu vykonávať len národné parlamenty. Takto sa však vytvára medzera, pretože povaha alebo stupeň verejnej kontroly – a teda aj povinnosti zodpovedať sa – sa môže v závislosti od typu použitého finančného nástroja líšiť.

64 Mechanizmy vyvodzovania zodpovednosti v značnej miere odrážajú spôsob rozhodovania o vytvorení nového nástroja. O vytvorení niektorých nástrojov sa s Európskym parlamentom vôbec nekonzultovalo, pretože boli zriadené medzivládnymi dohodami, a nie na základe právneho aktu EÚ (ENFS, EMS a GLF).

65 V zmluvách sa navyše nevyžaduje, aby sa Európsky parlament podieľal na vytváraní nástrojov súvisiacich s núdzovými situáciami (EFSM, SURE a NextGenerationEU)⁵². Táto záležitosť bola vyjadrená a do istej miery aj riešená v spoločnom vyhlásení Európskeho parlamentu, Rady a Komisie z roku 2020⁵³, v ktorom sa tieto tri inštitúcie dohodli na pravidlách postupu rozpočtovej kontroly medzi Európskym parlamentom a Radou za aktívnej pomoci Komisie. Tento postup by sa mal uplatniť v prípadoch, keď Komisia predloží návrh nového nástroja s potenciálne významnými dôsledkami pre rozpočet EÚ. V rámci tohto postupu by Európsky parlament a Rada viedli konštruktívny dialóg s cieľom dosiahnuť zhodu o rozpočtových dôsledkoch pripravovaného právneho aktu.

66 Vďaka tejto dohode sa zlepšila kontrola Európskeho parlamentu pri vytváraní nových nástrojov. Z uvedených dôvodov však vychádza len zo spoločného vyhlásenia a nevzťahuje sa na mimorozpočtové nástroje, ktoré nemajú žiadny vplyv na rozpočet.

Možnosti zjednodušenia finančného prostredia EÚ neboli zatiaľ plne využité

67 Rozpočet EÚ by si mal zachovať vyváženú mieru flexibility, aby sa znížila potreba vytvárania nástrojov mimo neho, a je osvedčeným postupom pravidelne posudzovať možnosti konsolidácie existujúcich nástrojov⁵⁴. V tejto časti podrobnejšie opisujeme zmeny, ktoré sa vo finančnom prostredí EÚ zaviedli vo VFR na obdobie 2021 – 2027. Takisto poukazujeme na oblasti, v ktorých je podľa nášho názoru priestor na ďalšiu konsolidáciu.

VFR 2021 – 2027: zefektívňovanie finančného prostredia EÚ napreduje dobre

Zvýšená flexibilita rozpočtu EÚ a využívanie vonkajších pripísaných príjmov

68 S cieľom zistiť, či existuje primeraná rovnováha medzi predvídateľnosťou a flexibilitou, sme preskúmali súčasné mechanizmy flexibility rozpočtu EÚ. Tieto mechanizmy kompenzujú limity vyplývajúce zo stropu VFR, pretože umožňujú stanoviť v rámci existujúcich limitov rezervu potrebnú na riešenie konkrétnych a nepredvídateľných potrieb (pozri prílohu IV).

69 Rozsah a kapacita mechanizmov flexibility sa v súčasnom VFR zvýšili a celkovo môžu dosiahnuť maximálne 21 mld. EUR⁵⁵. Používaním týchto mechanizmov sa rozpočet EÚ stáva pružnejším, čo mu umožňuje reagovať na krízy bez toho, aby bolo potrebné vytvoriť špecializované nástroje.

70 Ďalším spôsobom, ako sa vyhnúť vytváraniu nových nástrojov poskytujúcich nenávratnú pomoc mimo rozpočtu EÚ, je použitie vonkajších pripísaných príjmov. Výhodou takýchto príjmov je, že prinášajú dodatočné finančné prostriedky na opatrenia EÚ, ktoré Komisia vykonáva v súlade s rozpočtovými pravidlami EÚ. Hoci v porovnaní s využívaním mimorozpočtových nástrojov ide o zlepšenie, vonkajšie pripísané príjmy rozpočet výrazne menia, pretože pridávajú sumy navyše k tým, ktoré schválil rozpočtový orgán v rámci rokovaní o ročnom rozpočte. Dochádza pri nich tiež k odchýleniu od rozpočtovej zásady všeobecnosti, podľa ktorej by celkové príjmy mali pokrývať všetky platby bez toho, aby sa vyčleňovali na konkrétne výdavky⁵⁶.

71 Vonkajšie pripísané príjmy sa odchyľujú od bežného rozpočtového postupu, pretože nie sú súčasťou schváleného rozpočtu. Avšak zdroj aj účel finančných prostriedkov sú stanovené v osobitných právnych aktoch, ako je nariadenie o nástroji NextGenerationEU a základné akty, ktorými sa zriaďujú výdavkové programy, pre ktoré sú tieto prostriedky určené. Vonkajšie pripísané príjmy nie sú vzhľadom na svoju špecifickosť zahrnuté do výdavkových okruhov VFR⁵⁷ a príslušné sumy nie sú predmetom každoročných rokovaní v rozpočtovom orgáne v rámci ročného rozpočtového postupu. Komisia však každý rok pripravuje podrobné odhady pripísaných príjmov⁵⁸.

72 Vo VFR na obdobie 2021 – 2027 sa vonkajšie pripísané príjmy výrazne zvýšia. Celková suma pripísaných príjmov realizovaných v roku 2020 bola 7,4 mld. EUR v záväzkoch a 9,7 mld. EUR v platbách. Podľa mesačných správ Komisie o dodatočných rozpočtových prostriedkoch v roku 2021 suma záväzkov vyskočila na 154 mld. EUR a platby na 62,3 mld. EUR. Toto zvýšenie bolo spôsobené najmä nástrojom NextGenerationEU, ktorý bol vytvorený na financovanie oživenia hospodárstva EÚ po pandémii. Ďalším príkladom vonkajších pripísaných príjmov je vytvorenie Inovačného fondu⁵⁹ a jeho konsolidácia v rozpočte EÚ (pozri rámček 4).

Konsolidácia nástrojov a účinky krízy spôsobenej pandémiou COVID-19

73 Osvedčeným postupom, ktorý umožňuje zistiť, či sú nástroje vytvorené mimo rozpočtu EÚ stále opodstatnené, je posúdenie, či by tieto nástroje mohli byť konsolidované tak, aby sa zjednodušilo celkové finančné prostredie⁶⁰ (pozri ilustráciu 3).

74 VFR na obdobie 2021 – 2027 významne zmenil finančné prostredie EÚ. Na jednej strane bolo skonsolidovaných niekoľko nástrojov, no na druhej strane si reakcia na COVID-19 vyžadovala vytvorenie nových.

75 Pokiaľ ide o nástroje týkajúce sa vnútorných politík EÚ, fond InvestEU zjednotil investičné nástroje pre operácie v rámci EÚ, ktorý teraz zlučuje 13 predtým oddelených, centrálne riadených finančných nástrojov, a rozpočtovú záruku EÚ, ktorá sa predtým vykonávala v rámci Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI).

76 Pokiaľ ide o vonkajšiu činnosť, zastrešujúci nástroj Globálna Európa (Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – NDICI) zlúčil pod jednou strechou väčšinu existujúcich nástrojov a programov. Prostredníctvom NDICI Komisia začlenila do rozpočtu bývalý ERF, ktorý fungoval mimo rozpočtu EÚ 50 rokov (pozri rámček 5). V rámci EFSD+, ktorý tiež funguje ako súčasť NDICI, sa spojila rozpočtová záruka EÚ na vonkajšie opatrenia, bývalý mandát EIB na poskytovanie vonkajších úverov, regionálne mechanizmy kombinovaného financovania a spätné toky peňazí z bývalého investičného nástroja AKT.

77 Ukončené boli aj dva ďalšie nástroje: nástroj pre utečencov v Turecku a štyri núdzové trustové fondy EÚ (Afrika, Bêkou, Kolumbia a Madad). Podpora z týchto nástrojov bola nahradená programom NDICI – Globálna Európa, ktorý je súčasťou rozpočtu EÚ, ktorý zahŕňa metódy, ktoré lepšie reagujú na možné potreby.

78 Okrem toho dva bývalé mimorozpočtové nástroje zamerané na obranu – mierový nástroj pre Afriku a mechanizmus Athena – sa zlúčili do Európskeho mierového nástroja, takže všetky výdavky EÚ na vojenské účely teraz spadajú pod jeden nástroj.

79 Napriek úsiliu o konsolidáciu finančného prostredia EÚ boli v rámci reakcie na krízu spôsobenú pandémiou COVID-19 vytvorené dva nové nástroje – SURE a NextGenerationEU. Podotýkame však, že na rozdiel od niektorých predchádzajúcich mechanizmov reakcie na krízy (napr. GLF, ENFS či EMS) boli nástroje SURE a NextGenerationEU zriadené na základe rozhodnutia o vlastných zdrojoch (s použitím dočasného dodatočného stropu), čo umožnilo transparentnejšiu verejnú kontrolu.

Komplexná škála nástrojov finančnej pomoci

80 Ako vyplýva z ilustrácie 3, v súčasnosti existuje osem nástrojov finančnej pomoci: GLF, ENFS, EMS, EFSM, nástroj na podporu BoP, SURE, MFA a úvery Euratomu. Hoci boli tieto nástroje navrhnuté ako reakcia na rozličné potreby, celkovo sú si podobné: všetky (okrem GLF) využívajú vypožičané prostriedky na poskytovanie finančnej pomoci členským štátom⁶³ a niektorým krajinám mimo EÚ⁶⁴. V nasledujúcich bodoch prezentujeme výsledky našej analýzy možností konsolidácie týchto nástrojov finančnej pomoci.

Neúspešné pokusy o reformu alebo aktualizáciu niektorých z týchto nástrojov

81 Preskúmali sme predchádzajúce návrhy Komisie týkajúce sa reformy nástrojov finančnej pomoci a v ďalšej časti opisujeme, ako boli tieto pokusy neúspešné.

82 V roku 2012 Komisia predložila návrh aktualizácie nástroja na podporu platobnej bilancie⁶⁵. Hlavným cieľom návrhu bolo zaviesť nové preventívne nástroje a zefektívniť rozhodovací proces znížením počtu procedurálnych krokov. Rada tento návrh neschválila.

83 Zistilo sa, že účinnosť nástroja makrofinančnej pomoci obmedzuje absencia rámcového nariadenia (pozri bod 40), keďže rozhodnutia sa robia od prípadu k prípadu. Komisia chcela toto obmedzenie vyriešiť predložením návrhu, ktorý však neskôr musela stiahnuť, pretože názory Európskeho parlamentu boli v rozpore s názormi Rady (pozri rámček 6).

84 EFSM bol vytvorený ako dočasné riešenie finančnej krízy v roku 2010. Toto „dočasné“ riešenie však existuje už viac ako 10 rokov. Komisia naznačuje, že EFSM by sa nemal používať, jeho opätovná aktivácia je však stále možná⁶⁹.

Niekoľko zainteresovaných strán vyzvalo na začlenenie EMS a ENFS do „právneho rámca EÚ“

85 Analyzovali sme rôzne stanoviská kľúčových zainteresovaných strán, pokiaľ ide o existujúce nástroje finančnej pomoci, pričom osobitnú pozornosť sme venovali ich návrhom na ich ďalšiu konsolidáciu.

86 V minulých rokoch niekoľko zainteresovaných strán navrhlo, aby bol EMS začlenený do „právneho rámca EÚ“. Komisia predložila návrh na vytvorenie Európskeho menového fondu, ktorý by umožnil transformáciu EMS a jeho zahrnutie do „právneho rámca EÚ“. Návrh Komisie sme uvítali⁷⁰ a aj Európska centrálna banka vydala kladné stanovisko⁷¹. Rada však návrh neschválila (pozri rámček 7).

87 Európsky parlament už v minulosti požiadal, aby bol EMS začlenený do súboru spoločných práv a povinností, ktoré sú záväzné pre všetky členské štáty EÚ (acquis⁷⁵) alebo práva EÚ⁷⁶, a aj samotný EMS podporuje dlhodobý cieľ, ktorým je jeho začlenenie do „rámca EÚ“, pričom si chce zároveň zachovať hlavné prvky svojej správy. V tomto zmysle sa vyjadril bývalý predseda Euroskupiny a predseda Rady guvernérov EMS v liste z 25. júna 2018⁷⁷ adresovanom vtedajšiemu predsedovi Rady. Pri našej práci sa potvrdilo, že tieto stanoviská stále platia.

88 ENFS bol vytvorený s tým, že jeho činnosť bude časovo veľmi obmedzená (po júni 2013 nemohli byť vytvorené žiadne nové programy ani podpísané nové dohody)⁷⁸, a v jeho rámcovej dohode sa počíta s možnosťou, že bude začlenený do EMS⁷⁹. Aj zmluva o EMS obsahuje ustanovenia⁸⁰ umožňujúce začlenenie ENFS do EMS. Nová zmluva o EMS v súčasnosti v procese ratifikácie ešte viac zjednodušuje tieto ustanovenia umožňujúce začlenenie ENFS⁸¹. Napriek týmto ustanoveniam však ENFS ešte do EMS nebol začlenený.

Nástroje finančnej pomoci ešte nie sú skonsolidované

89 Preskúmali sme, či je opodstatnené ponechávať jednotlivé nástroje finančnej pomoci samostatne alebo či existuje priestor na konsolidáciu.

90 Väčšina týchto nástrojov bola vytvorená v reakcii na núdzovú situáciu a GLF, ENFS, EFSM a SURE boli výslovne zriadené ako provizórne alebo dočasné riešenia. GLF ani ENFS už nie sú aktívne, no ich aktíva sú stále držané a spravované oddelene od ostatných nástrojov. Hoci všetkých osem nástrojov finančnej pomoci bolo v čase ich vytvorenia opodstatnených, k ich konsolidácii zatiaľ nedošlo.

91 Aj Komisia vo svojom návrhu na vytvorenie Európskeho menového fondu uviedla, že konsolidácia je potrebná: „...silnejšia hospodárska a menová únia vyžaduje silnejšiu správu a efektívnejšie využívanie dostupných zdrojov. Súčasný systém stále odráža spleť rozhodnutí prijatých na riešenie bezprecedentnej krízy. Niekedy to viedlo k znásobovaniu nástrojov a zvýšenej komplikovanosti pravidiel, čo je zdrojom zložitosti a vytvára riziko zdvojení. Väčšie synergie, efektívne postupy a integrácia medzivládnych dohôd do právneho rámca EÚ by posilnili riadenie a rozhodovanie.“⁸²

92 Potrebu konsolidácie a dôkladného preskúmania všetkých finančných nástrojov potvrdila kríza spôsobená pandémiou COVID-19. Hoci EMS vytvoril v súvislosti s pandémiou COVID-19 osobitnú úverovú linku na poskytnutie rýchlej pomoci členským štátom eurozóny, nakoniec sa nevyužila. Nástroj SURE bol však vytvorený v núdzovej situácii a jeho úvery využilo 19 členských štátov.

Závery a odporúčania

93 Dospeli sme k záveru, že ak aj existovali dôvody na vytvorenie nových typov nástrojov, výsledkom nesystematického prístupu k vytváraniu finančného prostredia EÚ bola nesúrodá spleť nástrojov s rozličnými zdrojmi financovania a mechanizmami správy.

94 Zistili sme, že nové nástroje boli vytvorené s cieľom reagovať na vznikajúce politické výzvy a právne alebo praktické prekážky, ktoré bránia využitiu existujúcich nástrojov. Pri väčšine nástrojov (10 zo 16), ktoré sme posudzovali, vrátane nástrojov navrhnutých Komisiou, sa neuplatňoval osvedčený postup uviesť jasný dokaz o tom, že zvolená možnosť a jej koncepcia boli najvhodnejšie (pozri body 34 až 36). Mechanizmy správy sa preto pri podobných typoch nástrojov výrazne líšili, čím sa zvyšuje celková komplexnosť (pozri body 39 až 43).

Odporúčanie 1 – Zabezpečiť primerané predbežné posúdenie koncepcie a možností pri všetkých nových nástrojoch

Komisia by mala:

1. zabezpečiť v medziach existujúceho rámca, aby každý nový nástroj, ktorý navrhne, zahŕňal posúdenie zvolenej koncepcie, ako i toho, či treba daný nástroj vytvoriť v rámci alebo mimo rozpočtu EÚ;
2. podeliť sa o tento osvedčený postup s Radou, aby sa uplatňoval aj pri nových nástrojoch, ktoré nenavrhuje Komisia.

Cieľový dátum vykonania: 2024

95 Zistili sme tiež, že nie všetky nástroje majú primerané mechanizmy vyvodzovania verejnej zodpovednosti. Aj napriek zlepšeniu podávania správ stále chýbajú konsolidované informácie o všetkých nástrojoch. Nedávno zavedená správa o rozpočtovej transparentnosti je síce pozitívnym krokom, no nevzťahuje sa na všetky nástroje (pozri body 55 a 56).

Odporúčanie 2 – Zbierať a uverejňovať informácie o celkovom finančnom prostredí EÚ

Komisia by mala zbierať a uverejňovať informácie o všetkých nástrojoch, ktoré tvoria celkové finančné prostredie EÚ.

Cieľový dátum vykonania: 2024

96 Zistili sme tiež medzery v audite výkonnosti nástrojov, na ktoré sa nevzťahujú právomoci auditu EDA (pozri body 59 až 61), ako aj chýbajúce ustanovenia o preskúmaní nástrojov, na ktoré sa nevzťahuje strop vlastných zdrojov, Európskym parlamentom (pozri body 62 a 63). Už v predchádzajúcich publikáciách sme uviedli, že „mandáty na vykonávanie verejného auditu je potrebné stanoviť pre všetky typy financovania politík EÚ“ a že „EDA by mal byť prizvaný na vykonanie auditu všetkých orgánov vytvorených na základe dohôd mimo právneho poriadku EÚ na vykonávanie politík EÚ“. To zahŕňa Európsky mechanizmus pre stabilitu aj operácie Európskej investičnej banky, ktoré nie sú viazané na rozpočet EÚ. Ďalej sme uviedli, že „v niektorých prípadoch môže byť na zriadenie mandátu na vykonávanie verejného auditu potrebná zmena legislatívy“. Takisto sme odporučili, aby EMS udelil Dvoru audítorov mandát na vyplnenie medzery v audite výkonnosti, ktorú sme zistili. Teraz tieto návrhy opakujeme. Podobne Európsky parlament a príslušné inštitúcie by mohli vypracovať dohodu, ktorá by umožnila kontrolu zo strany Európskeho parlamentu ako doplnok k existujúcej kontrole vykonávanej parlamentmi jednotlivých štátov.

97 Modernizačný fond bol na rozdiel od Inovačného fondu vytvorený mimo rozpočtu EÚ (pozri bod 43). Preto má odlišný mechanizmus správy, nevzťahuje sa naň dohľad Európskeho parlamentu ani audítorské právomoci EDA (pozri body 43, 59 až 61 a 63).

98 Uznávame, že v poslednej dobe sa dosiahol pokrok v konsolidácii niekoľkých typov nástrojov do rozpočtu EÚ, no potenciál na zjednodušenie ešte nebol úplne využitý. Zistili sme, že VFR na obdobie 2021 – 2027 priniesol značný pokrok, pokiaľ ide o konsolidáciu finančného prostredia EÚ, najmä začlenením opatrení, ktoré boli predtým financované z Európskeho rozvojového fondu, do rozpočtu EÚ. EÚ tiež skonsolidovala niekoľko investičných nástrojov, ktoré boli súčasťou rozpočtu EÚ, v rámci Programu InvestEU a Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (vrátane Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj plus (pozri body 73 až 79). Domnievame sa však, že stále existuje priestor na začlenenie modernizačného fondu do rozpočtu EÚ.

Odporúčanie 3 – Navrhnúť začlenenie modernizačného fondu do rozpočtu EÚ

Komisia by mala pri ďalšom viacročnom finančnom rámci navrhnúť začlenenie modernizačného fondu do rozpočtu EÚ pri zohľadnení jeho špecifík.

Cieľový dátum vykonania: 2025

99 Pokiaľ ide o nástroje finančnej pomoci, zistili sme, že existuje priestor na zefektívnenie súčasných mechanizmov, ktoré sú zložité (pozri body 80 až 88), a z hľadiska prístupu sú medzi nimi neopodstatnené rozdiely (pozri bod 52). V niektorých prípadoch sme zistili, že Komisia identifikovala nedostatky v súčasných mechanizmoch, napríklad v prípade nástroja makrofinančnej pomoci a nástroja na podporu platobnej bilancie, a navrhla riešenia, ktoré však zákonodarcovia neprijali (pozri body 82 a 83). Komisia predovšetkým dospela k záveru, že ak sa Európsky mechanizmus pre stabilitu ponechá mimo „právneho rámca EÚ“, oslabí to správu a rozhodovanie (pozri bod 91). Niekoľko zainteresovaných strán – vrátane predsedov Komisie, Rady, Európskej centrálnej banky, Európskeho parlamentu a Euroskupiny – požaduje, aby bol Európsky mechanizmus pre stabilitu (a Európsky nástroj finančnej stability) začlenený do „právneho rámca EÚ“ (pozri body 85 až 91). Bývalý predseda Euroskupiny a predseda Rady guvernérov Európskeho mechanizmu pre stabilitu má na začlenenie rovnaký názor (pozri bod 87). V tejto súvislosti konštatujeme, že úverové linky Európskeho mechanizmu pre stabilitu vytvorené v reakcii na pandémiu COVID-19 členské štáty v praxi nevyužili, na rozdiel od iných mechanizmov reakcie na krízy vytvorené Komisiou, ako je európsky nástroj dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (SURE) a nástroj NextGenerationEU (pozri bod 92).

Odporúčanie 4 – Navrhnúť integráciu a konsolidáciu existujúcich nástrojov finančnej pomoci

Komisia by mala:

1. spolupracovať s Európskym parlamentom, Radou a Európskym mechanizmom pre stabilitu s cieľom dosiahnuť zhodu v otázke začlenenia Európskeho mechanizmu pre stabilitu do „právneho rámca EÚ“;
2. predložiť nové legislatívne návrhy týkajúce sa konsolidácie existujúcich nástrojov finančnej pomoci.

Cieľový dátum vykonania: 2025

Túto správu prijala komora V, ktorej predsedá Jan Gregor, člen Dvora audítorov, v Luxemburgu dňa 17. januára 2023.

Prílohy

Príloha I – Veľkosť a kapacita nástrojov, ktoré sme analyzovali

Príloha II – Podmienené záväzky a spoločný rezervný fond

Rozpočtový rámec EÚ zahŕňa tri hlavné zdroje podmienených záväzkov:

• Rozpočtové záruky – záruky poskytované implementujúcim partnerom (najvýznamnejším je skupina EIB). Vo VFR na obdobie 2021 – 2027 boli tieto záruky zlúčené do dvoch hlavných zastrešujúcich skupín: InvestEU a EFSD+. Existujú aj staršie rozpočtové záruky z predchádzajúcich VFR, ktoré sa týkajú EFSI, EFSD a mandátu na poskytovanie vonkajších úverov. V rámci všetkých týchto nástrojov EÚ poskytuje záruku za straty v zaručených finančných a investičných operáciách implementujúcich partnerov.
• Finančná pomoc krajinám mimo EÚ – v prípade VFR na obdobie 2021 – 2027, ide o makrofinančnú pomoc a úvery Euratomu. V týchto prípadoch je každý úver financovaný z príslušného dlhopisu EÚ, ktorý plne zodpovedá úveru EÚ. Pre EÚ je záväzok podmienený, pretože na vyrovnanie dlhu EÚ nie sú potrebné žiadne zdroje EÚ, pokiaľ prijímajúca krajina neupadne do platobnej neschopnosti.
• Finančná pomoc členským štátom EÚ – ako v prípade podpory platobnej bilancie, EFSM, SURE a starších úverov Euratomu členským štátom. Ide o podobnú finančnú pomoc ako v prípade krajín mimo EÚ, ale úvery sa poskytujú členským štátom EÚ.

Na podmienené záväzky vyplývajúce z finančnej pomoci členským štátom EÚ sa rezervy netvoria. Preto ak členský štát nie je schopný splácať, EÚ by mala čerpať potrebné sumy od ostatných členských štátov, pričom využije manévrovací priestor medzi stropom VFR a stropom vlastných zdrojov.

Na druhej strane podmienené záväzky vyplývajúce z rozpočtových záruk a z finančnej pomoci krajinám mimo EÚ sú čiastočne zabezpečené rezervou. Táto rezerva má pokryť očakávané straty a jej súčasťou je aj rezerva na neočakávané straty (podiel rezervy sa pri jednotlivých nástrojoch pohybuje od 9 % do 50 %). Rezerva chráni rozpočet EÚ pred platobnou neschopnosťou, ale vyžaduje, aby sa peniaze „odložili“ do fondu.

V minulosti sa sumy vyčlenené na rezervy na rozpočtové záruky spravovali oddelene (každý záručný fond bol riadený samostatne) a v niektorých prípadoch boli delegované na implementujúcich partnerov (napr. skupinu EIB). Po zmenách zavedených článkom 212 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa však vyžaduje, aby sa rezervy vytvorené na krytie finančných záväzkov vyplývajúcich z finančných nástrojov, rozpočtových záruk alebo finančnej pomoci viedli v spoločnom rezervnom fonde (SRF). V súvislosti s VFR na obdobie 2021 – 2027 sa Komisia rozhodla zriadiť SRF, ktorý zatiaľ zahŕňa rezervy na všetky rozpočtové záruky a finančnú pomoc krajinám mimo EÚ a ktorý centrálne riadi Komisia. Na konca roka 2021 boli v rámci SRF spravované aktíva vo výške 12,3 mld. EUR.

Komisia považuje vytvorenie SRF a správu príslušných aktív prevedených na ňu za dôležitý krok ku konsolidácii finančného prostredia EÚ, pretože zastrešuje niekoľko podobných nástrojov (záručných fondov), ktoré existujú v rámci rôznych politík a programov.

Príloha III – Nástroje, v prípade ktorých EDA nemá výslovne vymedzenú právomoc na vykonanie auditu

Príloha IV – Mechanizmy flexibility rozpočtu

Mechanizmy flexibility rozpočtu EÚ možno zoskupiť do piatich skupín:

1. zmeny a úpravy rozpočtu:

• opravné listy (pred plnením rozpočtu),
• opravné rozpočty (počas plnenia rozpočtu),
• technické úpravy, špecifické úpravy (napr. z dôvodu inflácie);

1. mobilizácia zdrojov nad rámec stropu VFR:

• osobitné nástroje (do 21 mld. EUR na celý VFR 2021 – 2027),
  • tematické: rezerva na solidaritu a núdzovú pomoc, Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii na pomoc pracovníkom, ktorí prišli o zamestnanie, pobrexitová adaptačná rezerva (mobilizovaná rozhodnutím rozpočtového orgánu),
  • netematické: nástroj jednotnej rezervy (SMI), nástroj flexibility (mobilizovaný rozhodnutím rozpočtového orgánu a v prípade úprav platieb priamo Komisiou),

• záruky za finančnú pomoc členským štátom (mobilizácia záruky, ak členský štát nie je schopný splácať úvery poskytnuté ako finančná pomoc),
• postupy pre vonkajšie pripísané príjmy (navýšenia osobitných rozpočtových riadkov z vonkajších zdrojov);

1. postupy umožňujúce presun zdrojov v rámci ročného rozpočtu a z jedného roka do druhého:

• prevody (presúvanie plánovaných súm buď samostatne Komisiou, alebo po schválení rozpočtového orgánu alebo oznámení rozpočtovému orgánu v súlade s pravidlami a limitmi nariadenia o rozpočtových pravidlách),
• prenosy (prenášanie nevyužitých súm z jedného roka do nasledujúceho v súlade s podmienkami stanovenými v nariadení o rozpočtových pravidlách),
• opätovné použitie zrušených záväzkov (opätovné použitie súm, ktoré sa nevynaložili podľa plánu a ktoré by inak boli zrušené v súlade s pravidlami nariadenia o rozpočtových pravidlách);

1. vlastná flexibilita programu:

• neplánované sumy a flexibilné rezervy v rámci programov EÚ,
• flexibilita v rámci okruhov (15 % flexibilita pre každý prídel pre program pri dodržaní stropu konkrétneho okruhu rozpočtu);

1. rezervy:

• hlava „rezervy“ (sumy naplánované predbežne, ktoré sa môžu použiť len po schválení rozpočtovým orgánom),
• záporná rezerva (rezerva do výšky 200 mil. EUR).

Skratky

APF: mierový nástroj pre Afriku

BAR: pobrexitová adaptačná rezerva (Brexit Adjustment Reserve)

BoP: platobná bilancia (balance of payments)

EFSD: Európsky fond pre udržateľný rozvoj (European Fund for Sustainable Development)

EFSD+: Európsky fond pre udržateľný rozvoj plus (European Fund for Sustainable Development plus)

EFSM: Európsky finančný stabilizačný mechanizmus

EGF: Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii na pomoc pracovníkom, ktorí prišli o zamestnanie (European Globalisation Adjustment Fund for Displaced Workers)

EHP: Európsky hospodársky priestor

EIB: Európska investičná banka

EMS: Európsky mechanizmus pre stabilitu

ENFS: Európsky nástroj finančnej stability

EPF: Európsky mierový nástroj

ERF: Európsky rozvojový fond

ETS: systém obchodovania s emisiami (Emissions Trading System)

FI: nástroj flexibility (Flexibility Instrument)

GLF: úverový nástroj pre Grécko (Greek Loan Facility)

HDP: hrubý domáci produkt

HND: hrubý národný dôchodok

HNP: hrubý národný produkt

IF: Inovačný fond

MF: modernizačný fond

MFA: makrofinančná pomoc (macro-financial assistance)

NDICI: Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (Neighbourhood, Development and International Cooperation Instrument)

RRF: Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (Recovery and Resilience Facility)

SEAR: rezerva na solidaritu a núdzovú pomoc (Solidarity and Emergency Aid Reserve)

SRF: jednotný fond na riešenie krízových situácií (Single Resolution Fund)

SURE: európsky nástroj dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii

VFR: viacročný finančný rámec

Glosár

Absolutórium: každoročné rozhodnutie Európskeho parlamentu, ktorým Komisii udeľuje konečné schválenie spôsobu plnenia rozpočtu.

Európska investičná banka: banka EÚ vo vlastníctve členských štátov, ktorá financuje projekty na podporu politík EÚ, najmä v EÚ, ale aj v tretích krajinách.

Európske štrukturálne a investičné fondy: päť hlavných fondov EÚ, ktoré v období 2014 – 2020 spoločne podporujú hospodársky rozvoj v EÚ: Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond, Kohézny fond, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka a Európsky námorný a rybársky fond.

Európsky finančný stabilizačný mechanizmus: mechanizmus riešenia kríz na poskytovanie finančnej pomoci ktorémukoľvek členskému štátu EÚ vo finančných ťažkostiach.

Európsky fond pre strategické investície: program spustený Komisiou spolu s EIB ako súčasť Investičného plánu pre Európu s cieľom mobilizovať investície do projektov na podporu rastu a vytvárania pracovných miest v EÚ. V roku 2021 ho nahradil Program InvestEU.

Európsky fond pre udržateľný rozvoj plus: balík grantov, záruk a iných finančných nástrojov EÚ na presadzovanie udržateľného a inkluzívneho hospodárskeho a sociálneho rozvoja a podporu sociálno-ekonomickej odolnosti, najmä v Afrike a európskom susedstve.

Európsky mechanizmus pre stabilitu: stály mechanizmus riešenia kríz na poskytovanie finančnej pomoci ktorémukoľvek z 19 členských štátov eurozóny, ktoré majú alebo pravdepodobne budú mať finančné ťažkosti.

Európsky mierový nástroj: nástroj financovaný členskými štátmi na posilnenie prípadného spoločného zapojenia v oblasti obrany a predchádzania konfliktom v krajinách mimo EÚ.

Európsky nástroj finančnej stability: dočasný mechanizmus riešenia kríz zriadený v roku 2010 členskými štátmi eurozóny na pomoc Grécku, Írsku a Portugalsku.

Európsky rozvojový fond: fond EÚ, ktorý bol do roku 2021 spravovaný mimo všeobecného rozpočtu a z ktorého sa poskytuje rozvojová pomoc africkým, karibským a tichomorským štátom a zámorským krajinám a územiam, ktoré sú pridružené k EÚ prostredníctvom členských štátov.

Finančná pomoc: podpora pre krajiny vo forme úverov, ktoré sú podmienené implementáciou politík navrhnutých na riešenie základných ekonomických problémov.

Inovačný fond: program EÚ, ktorý využíva príjmy zo systému EÚ na obchodovanie s emisiami na podporu inovačných nízkouhlíkových technológií.

InvestEU: program mobilizácie súkromných investícií do projektov, ktoré majú pre EÚ strategický význam.

Jednotný fond na riešenie krízových situácií: združené zdroje od finančných inštitúcií v bankovej únii EÚ, ktoré sa používajú na ochranu vkladateľov a daňovníkov v prípade zlyhania banky.

Makrofinančná pomoc: forma finančnej pomoci, ktorú EÚ poskytuje partnerským krajinám, ktoré čelia problémom spojeným s platobnou bilanciou alebo rozpočtom.

Mandát EIB na poskytovanie vonkajších úverov: mandát so zárukou z rozpočtu EÚ, ktorý Európska únia udelila EIB na vykonávanie finančných operácií v partnerských krajinách.

Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti: mechanizmus finančnej podpory EÚ na zmiernenie hospodárskeho a sociálneho vplyvu pandémie COVID-19 a stimuláciu oživenia pri súčasnej podpore zelenej a digitálnej transformácie.

Modernizačný fond: program EÚ, ktorý využíva príjmy zo systému EÚ na obchodovanie s emisiami, a tým pomáha desiatim členským štátom plniť ich ciele v oblasti energetiky stanovené na rok 2030.

Nástroj na podporu platobnej bilancie: mechanizmus EÚ na poskytovanie strednodobých úverov členským štátom mimo eurozóny, ktoré majú alebo pravdepodobne budú mať ťažkosti s platobnou bilanciou alebo pohybom kapitálu.

NextGenerationEU: balík finančných prostriedkov na pomoc členským štátom EÚ, aby sa zotavili z hospodárskeho a sociálneho vplyvu pandémie COVID-19.

Núdzový trustový fond EÚ: fond spravovaný Európskou úniou, v ktorom sú zlúčené finančné prostriedky z viacerých zdrojov na financovanie medzinárodnej reakcie na mimoriadne udalosti alebo prebiehajúcu krízu, obvykle v rozvojovom svete.

Podmienený záväzok: potenciálny finančný záväzok, ktorý môže vzniknúť v závislosti od výsledku budúcej udalosti.

Pripísané príjmy: finančné prostriedky zaplatené do rozpočtu EÚ, ktoré môžu byť využité len na stanovený účel.

Rozpočtová záruka: záväzok nahradiť z rozpočtu EÚ prípadnú stratu, ktorá vznikne, keď prijímateľ nesplní svoje povinnosti, napríklad keď nesplatí úver.

Spoločný rezervný fond: fond, z ktorého sa pokrývajú potenciálne záväzky vyplývajúce z finančných nástrojov, rozpočtových záruk a finančnej pomoci.

Systém obchodovania s emisiami: systém znižovania emisií založený na obmedzení celkových emisií prostredníctvom prideľovania kvót spoločnostiam alebo iným organizáciám produkujúcim CO₂, ktoré ich môžu nakupovať a predávať podľa svojich potrieb.

Úverový nástroj pre Grécko: nástroj EÚ pozostávajúci zo združených bilaterálnych úverov od členských štátov eurozóny, ktorý bol zriadený v roku 2010 v reakcii na grécku finančnú krízu.

Odpovede Komisie

https://www.eca.europa.eu/sk/Pages/DocItem.aspx?did=63502

Harmonogram

https://www.eca.europa.eu/sk/Pages/DocItem.aspx?did=63502

Audítorský tím

V osobitných správach EDA sa predkladajú výsledky jeho auditov, ktoré sa týkajú politík a programov EÚ alebo tém riadenia súvisiacich s konkrétnymi rozpočtovými oblasťami. EDA vyberá a navrhuje tieto audítorské úlohy tak, aby mali maximálny vplyv, pričom sa zohľadňujú riziká z hľadiska výkonnosti či zhody, výška súvisiacich príjmov alebo výdavkov, budúci vývoj a politický a verejný záujem.

Tento audit výkonnosti uskutočnila audítorská komora V – Financovanie a správa Únie, ktorej predsedá člen EDA Jan Gregor. Audit viedol člen EDA François-Roger Cazala, podporu mu poskytli vedúci kabinetu Dirk Pauwels, atašé kabinetu Stephanie Girard, hlavný manažér Alberto Gasperoni, vedúci úlohy José Parente, zástupkyňa vedúceho úlohy Jitka Benešová a audítori a audítorky Jan Olšakovský, Attila Horvay-Kovács, Johanna Oehlin, Paul Sime a Jesús Nieto Muñoz. Jazykovú podporu poskytol Mark Smith.

Koncové poznámky

¹ Zmluva o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele.

² Zmluva o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS).

³ Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.

⁴ Zmluva, ktorou sa menia niektoré rozpočtové ustanovenia zmlúv o založení Európskych spoločenstiev a Zmluvy o vytvorení spoločnej Rady a spoločnej Komisie Európskych spoločenstiev.

⁵ Zmluva, ktorou sa menia niektoré finančné ustanovenia zmlúv o založení Európskych spoločenstiev a Zmluvy o vytvorení spoločnej Rady a spoločnej Komisie Európskych spoločenstiev.

⁶ Medziinštitucionálna dohoda z 29. júna 1988 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a zlepšení rozpočtového postupu.

⁷ Článok 3 rozhodnutia Rady 88/376/EHS, Euratom o systéme vlastných zdrojov spoločenstiev.

⁸ Medziinštitucionálna dohoda zo 29. októbra 1993 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a zlepšení rozpočtového postupu.

⁹ Medziinštitucionálna dohoda zo 6. mája 1999 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a zlepšení rozpočtového postupu.

¹⁰ Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení.

¹¹ Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020.

¹² Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 až 2027 (nariadenie o VFR 2021 – 2027).

¹³ Stanovisko 07/2022 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) 2018/1046, pokiaľ ide o stanovenie diverzifikovanej stratégie financovania ako všeobecnej metódy vypožičiavania si prostriedkov.

¹⁴ Stanovisko 08/2022 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Sociálno-klimatický fond, v znení revidovanom Radou.

¹⁵ Článok 310Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

¹⁶ Nariadenie (EÚ, Euratom) 2018/1046 (nariadenie o rozpočtových pravidlách).

¹⁷ Článok 314ZFEÚ.

¹⁸ Článok 312ZFEÚ.

¹⁹ Článok 62 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

²⁰ Článok 70 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

²¹ Napríklad štúdia The next revision of the Financial Regulation and the EU budget galaxy: How to safeguard and strengthen budgetary principles and parliamentary oversight, ktorej vypracovanie si vyžiadala Európsky parlamentu a ktorú zrealizovalo Centrum pre európske politické štúdie, EU Financing for Next Decade. Beyond the MFF 2021-2027 and the Next Generation EU, Európsky univerzitný inštitút v spolupráci s Centrom Roberta Schumana pre pokročilé štúdie.

²² Preskúmanie 3/2021: Finančné príspevky krajín mimo EÚ pre EÚ a členské štáty.

²³ Allen, R. and Radev, D. (2007), Managing and Controlling Extrabudgetary Funds, OECD Journal on Budgeting, zv. 6/4 a OECD’s 10 principles of good budgetary governance (2015).

²⁴ Technické poznámky a príručky MMF, najmä technické poznámky a príručka o mimorozpočtových prostriedkoch.

²⁵ Framework for assessing public financial management, konkrétne ukazovatele PEFA č. 6, 10, 18 a 30.

²⁶ Články 6 – 38 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

²⁷ Allen, R. a Radev, D. (2007), Managing and Controlling Extrabudgetary Funds, OECD Journal on Budgeting, zv. 6/4, časť V.

²⁸ Články 10a a 10b smernice 2003/87/ES.

²⁹ Kapitola III – Usmernenia k posúdeniu vplyvu, s. 15 usmernení o lepšej právnej regulácii a medziinštitucionálna dohoda z 13. apríla 2016 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o lepšej tvorbe práva.

³⁰ Allen, R. a Radev, D. (2007), Managing and Controlling Extrabudgetary Funds, OECD Journal on Budgeting, zv. 6/4.

³¹ Technické poznámky a príručky. Extrabudgetary Funds, Richard Allen a Dimitar Radev, útvar MMF pre fiškálne záležitosti, jún 2010.

³² Návrh Komisie týkajúci sa nariadenia Rady o zriadení Európskeho menového fondu, COM(2017) 827.

³³ Tlačová správa Eurostatu č. 13/2011, The statistical recording of operations undertaken by the European Financial Stability Facility.

³⁴ PI 13, Framework for assessing public financial management, PEFA.

³⁵ Nariadenie (EÚ) č. 407/2010, ktorým sa zriaďuje európsky finančný stabilizačný mechanizmus (nariadenie o EFSM).

³⁶ Článok 3 ods. 2a nariadenia o EFSM.

³⁷ PI 6 a rozmer 6.3, Framework for assessing public financial management, PEFA, a Allen, Richard a Dimitar Radev (2007), Managing and Controlling Extrabudgetary Funds, OECD Journal on Budgeting, zv. 6/4.

³⁸ Článok 247 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

³⁹ Správa Komisie o finančných nástrojoch, rozpočtových zárukách, finančnej pomoci a podmienených záväzkoch, COM(2021) 676 (tzv. správa podľa článku 250).

⁴⁰ Správa Komisie o rozpočtovej transparentnosti za rok 2020.

⁴¹ Medziinštitucionálna dohoda zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou.

⁴² Oddiel 18 ods. 3 Limskej deklarácie. INTOSAI P 1.

⁴³ PI 30, Framework for assessing public financial management, PEFA.

⁴⁴ Článok 287 ods. 1 ZFEÚ.

⁴⁵ Situačná správa č. 1/2014: Medzery, prekrývanie a výzvy: situačná správa o opatreniach EÚ týkajúcich sa povinnosti zodpovedať sa a verejného auditu.

⁴⁶ Návrh 6 v preskúmaní 01/2018: Future of EU finances: reforming how the EU budget operates, informačný dokument.

⁴⁷ Stanovisko č. 2/2018: Úvahy o audite a zodpovednosti týkajúce sa návrhu zo 6. decembra 2017 o zriadení Európskeho menového fondu v právnom rámci Únie.

⁴⁸ Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. júla 2021 o kontrole finančnej činnosti Európskej investičnej banky – výročná správa za rok 2019, 2020/2245(INI).

⁴⁹ Návrh Komisie týkajúci sa nariadenia Rady o zriadení Európskeho menového fondu, COM(2017) 827.

⁵⁰ Bod 5 uznesenia Európskeho parlamentu zo 14. marca 2019 o návrhu nariadenia Rady o zriadení Európskeho menového fondu, 2017/0333R(APP).

⁵¹ PI 18, Framework for assessing public financial management, PEFA.

⁵² Článok 122ZFEÚ.

⁵³ Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie o rozpočtovej kontrole nových návrhov, 2020/C 444 I/05.

⁵⁴ Allen, Richard a Dimitar Radev (2007), Managing and Controlling Extrabudgetary Funds, OECD Journal on Budgeting, zv. 6/4.

⁵⁵ Komisia: Flexibilita a osobitné nástroje.

⁵⁶ Článok 20 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

⁵⁷ Bod 5 preambuly nariadenia o VFR na roky 2021 – 2027.

⁵⁸ Pracovný dokument o návrhu rozpočtu, časť V: Plnenie rozpočtu a pripísané príjmy, COM (2022) 400.

⁵⁹ Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/856 o prevádzkovaní Inovačného fondu.

⁶⁰ Allen, Richard a Dimitar Radev (2007), Managing and Controlling Extrabudgetary Funds, OECD Journal on Budgeting, zv. 6/4.

⁶¹ Napríklad uznesenie Európskeho parlamentu o začlenení ERF do rozpočtu EÚ, 95/C 249/03; uznesenie Európskeho parlamentu o začlenení Európskeho rozvojového fondu do rozpočtu, 2003/2163(INI).

⁶² Napríklad oznámenie Komisie Rade: La budgétisation du FED et son financement par les ressources propres da la Communauté, SEC(73) 2149; Report on arrangements and possibilities for budgetising the EDF, SEC(94) 640; oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu: Towards the full integration of co-operation with ACP countries in the EU budget, COM(2003) 590.

⁶³ Finančnú pomoc dostávali na konci roka 2021 tieto členské štáty EÚ: Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Estónsko, Grécko, Španielsko, Chorvátsko, Maďarsko, Írsko, Taliansko, Litva, Lotyšsko, Malta, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko a Slovensko.

⁶⁴ Krajinami mimo EÚ, ktoré na konci roka 2021, dostávali finančnú pomoc, sú: Albánsko, Bosna a Hercegovina, Gruzínsko, Jordánsko, Kosovo, Moldavsko, Čierna Hora, Severné Macedónsko, Tunisko a Ukrajina.

⁶⁵ Bod 2 (dôvodová správa), návrh nariadenia Rady, ktorým sa zavádza systém finančnej pomoci členským štátom, ktorých menou nie je euro, COM(2012) 336.

⁶⁶ Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o makrofinančnej pomoci tretím krajinám, 2011/0176 (COD).

⁶⁷ Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 778/2013/EÚ o poskytnutí ďalšej makrofinančnej pomoci Gruzínsku.

⁶⁸ Meta-evaluation of Macro-Financial Assistance Operations (2010 – 2020), konečná správa, s. 13.

⁶⁹ Komisia: Európsky finančný stabilizačný mechanizmus (EFSM).

⁷⁰ Bod 8 stanoviska č. 2/2018: Úvahy o audite a zodpovednosti týkajúce sa návrhu zo 6. decembra 2017 o zriadení Európskeho menového fondu v právnom rámci Únie.

⁷¹ Stanovisko Európskej centrálnej banky k návrhu nariadenia o zriadení Európskeho menového fondu, 2018/C 220/02.

⁷² Dobudovanie hospodárskej a menovej únie v Európe, správa Jeana-Clauda Junckera vypracovaná v úzkej spolupráci s Donaldom Tuskom, Jeroenom Dijsselbloemom, Mariom Draghim a Martinom Schulzom, 22. júna 2015.

⁷³ Návrh Komisie týkajúci sa nariadenia Rady o zriadení Európskeho menového fondu, COM(2017) 827.

⁷⁴ Článok 70 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

⁷⁵ Bod 11 uznesenia Európskeho parlamentu o posilnení európskej demokracie v budúcej HMÚ,2016/C 065/10.

⁷⁶ Bod 1 uznesenia Európskeho parlamentu o návrhu nariadenia Rady o zriadení Európskeho menového fondu, 2017/0333R(APP).

⁷⁷ List predsedu Centena predsedovi Tuskovi.

⁷⁸ Bod 4stanov Európskeho nástroja finančnej stability z 23. apríla 2014.

⁷⁹ Článok 13 ods. 10 rámcovej dohody o ENFS.

⁸⁰ Článok 40 ods. 2 súčasnej zmluvy o EMS.

⁸¹ Článok 40, nový pododsek 4 revidovanej zmluvy o EMS (v procese ratifikácie).

⁸² Návrh Komisie týkajúci sa nariadenia Rady o zriadení Európskeho menového fondu, COM(2017) 827.

Kontakt

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG

Tel. +352 4398-1
Otázky: eca.europa.eu/sk/Pages/ContactForm.aspx
Webová stránka: eca.europa.eu
Twitter: @EUAuditors

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (https://europa.eu).

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2023.

PDF	ISBN 978-92-847-9458-4	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/338145	QJ-AB-23-004-SK-N
HTML	ISBN 978-92-847-9440-9	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/883378	QJ-AB-23-004-SK-Q

AUTORSKÉ PRÁVA

© Európska únia, 2023

Politika týkajúca sa opakovaného použitia materiálov Európskeho dvora audítorov (EDA) je stanovená v rozhodnutí EDA č. 6/2019 o politike otvoreného prístupu a opakovanom použití dokumentov.

Pokiaľ sa nestanovuje inak (napr. v osobitnom upozornení o autorských právach), obsah materiálov EDA vo vlastníctve EÚ podlieha licencii Creative Commons Attribution 4.0 International (CC BY 4.0) licence. Vo všeobecnosti je preto opakované použitie povolené pod podmienkou, že sa náležite uvedie zdroj a označia prípadné zmeny. Tí, ktorí opakovane používajú obsah EDA, nesmú skresliť pôvodný význam alebo odkaz. EDA nenesie zodpovednosť za žiadne dôsledky opakovaného použitia.

V prípade, že konkrétny materiál zobrazuje alebo opisuje identifikovateľné súkromné osoby, napr. fotografie zamestnancov EDA, alebo ak obsahuje prácu tretej strany, je potrebné získať dodatočné povolenie.

Ak je tento súhlas udelený, ruší sa ním a nahrádza uvedené všeobecné povolenie a jasne sa vymedzí každé prípadné obmedzenie týkajúce sa použitia.

V prípade použitia či šírenia obsahu materiálov, ktoré EÚ nevlastní, je potrebné žiadať povolenie priamo od držiteľov autorských práv.

Politika EDA týkajúca sa opakovaného použitia materiálov sa nevzťahuje na softvér ani dokumenty, ktoré podliehajú právam priemyselného vlastníctva, ako sú patenty, ochranné známky, zapísané dizajny, logá a názvy.

Na súbore webových sídiel inštitúcií Európskej únie v rámci domény europa.eu sa uvádzajú odkazy na sídla tretích strán. Keďže sú mimo kontroly EDA, odporúčame Vám oboznámiť sa s ich politikami ochrany osobných údajov a autorských práv.

Použitie loga EDA

Logo EDA sa nesmie použiť bez predchádzajúceho súhlasu Európskeho dvora audítorov.

OBRÁŤTE SA NA EÚ

Osobne
V rámci celej EÚ existujú stovky centier Europe Direct. Adresu centra najbližšieho k vám nájdete online (europa.eu/european-union/contact/meet-us_sk).

Telefonicky alebo písomne
Europe Direct je služba, ktorá odpovedá na vaše otázky o Európskej únii. Túto službu môžete kontaktovať:

• prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla: 00 800 6 7 8 9 10 11 (niektorí operátori môžu tieto hovory spoplatňovať),
• prostredníctvom štandardného telefónneho čísla: +32 22999696,
• prostredníctvom formulára na:europa.eu/european-union/contact/write-us_sk.

VYHĽADÁVANIE INFORMÁCIÍ O EÚ

Online
Informácie o Európskej únii sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie na webovej stránke Europa (european-union.europa.eu).

Publikácie EÚ
Publikácie EÚ si môžete pozrieť alebo objednať na webovej stránke op.europa.eu/sk/publications. Ak chcete získať viac výtlačkov bezplatných publikácií, obráťte sa na službu Europe Direct alebo vaše miestne dokumentačné centrum (europa.eu/european-union/contact/meet-us_sk).

Právo EÚ a súvisiace dokumenty
Prístup k právnym informáciám EÚ vrátane všetkých právnych predpisov EÚ od roku 1951 vo všetkých úradných jazykoch nájdete na webovej stránke EUR-Lexu (eur-lex.europa.eu).

Otvorené údaje EÚ
Portál data.europa.eu poskytuje prístup k otvoreným súborom údajov – datasetom z inštitúcií, orgánov a agentúr EÚ. Dáta možno stiahnuť a opätovne bezplatne použiť na komerčné aj nekomerčné účely. Portál poskytuje prístup aj k mnohým súborom údajov – datasetom z európskych krajín.