Udržateľné využívanie vody v poľnohospodárstve: je pravdepodobnejšie, že finančnými prostriedkami z SPP sa bude podporovať väčšie než efektívnejšie využívanie vody

Zhrnutie

I

Demografický rast, hospodárska činnosť a zmena klímy zvyšujú sezónny aj pretrvávajúci nedostatok vody v EÚ. Podstatná časť územia je už teraz ovplyvnená odberom vody nad rámec dostupných zásob a súčasné trendy naznačujú zvyšujúci sa nedostatok vody.

II

Poľnohospodárstvo závisí od dostupnosti vody. Zavlažovanie pomáha chrániť poľnohospodárov pred nepravidelnými zrážkami a zvyšuje životaschopnosť, výnosnosť a kvalitu plodín, významne však odčerpáva vodné zdroje. Zatiaľ čo v roku 2016 bolo zavlažovaných približne 6 % poľnohospodárskej pôdy v EÚ, toto odvetvie bolo zodpovedné za 24 % všetkých odberov vody.

III

V roku 2000 sa v rámcovej smernici o vode zaviedla do tvorby politík EÚ koncepcia množstva vody. Stanovil sa v nej ambiciózny cieľ „dobrého“ kvantitatívneho stavu všetkých útvarov podzemnej vody najneskôr do roku 2027. To znamená, že odbery vody by nemali znižovať hladiny podzemnej vody v takom rozsahu, aby viedli k zhoršeniu alebo nedosiahnutiu dobrého stavu vody. Vo väčšine členských štátov sa situácia zlepšila, ale v roku 2015 bol kvantitatívny stav približne 9 % podzemnej vody v EÚ „zlý“. Komisia posúdila, že rámcová smernica o vode je vo veľkej miere vhodná na daný účel, ale zaznamenala značné oneskorenie pri dosahovaní cieľov.

IV

Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) by mohla podporovať udržateľné poľnohospodárstvo v EÚ prepojením platieb s environmentálnymi normami. Udržateľné poľnohospodárstvo z hľadiska využívania vody je zakotvené v súčasných politických cieľoch SPP a v návrhoch SPP po roku 2020. Široká škála podporovaných postupov (vrátane podpory spojenej s konkrétnymi výrobkami, podpory opatrení na zadržiavanie vody alebo investícií do novej zavlažovacej infraštruktúry) ovplyvňuje využívanie vody v poľnohospodárstve rôznymi spôsobmi.

V

Náš audit sa zameral na vplyv poľnohospodárstva na kvantitatívny stav vodných útvarov. Preskúmali sme, do akej miery sa rámcovou smernicou o vode a SPP podporuje udržateľné využívanie vody v poľnohospodárstve.

VI

Zistili sme, že poľnohospodárske politiky na úrovni EÚ a členských štátov neboli dôsledne zosúladené s politikou EÚ v oblasti vodného hospodárstva. Systémy povoľovania odberu vody a mechanizmy stanovovania cien vody obsahujú mnohé výnimky pre využívanie vody v poľnohospodárstve. V niekoľkých režimoch SPP sa platby prepájajú so silnými požiadavkami na udržateľné využívanie vody. Krížové plnenie, mechanizmus, ktorý môže viesť k (zvyčajne malému) zníženiu dotačných platieb, ak sa zistí, že poľnohospodári porušili niektoré požiadavky, odrádza od neudržateľného využívania vody, ale neuplatňuje sa na všetku podporu SPP ani na všetkých poľnohospodárov. Z SPP sa financujú projekty a postupy, ktoré majú zlepšiť udržateľné využívanie vody, ako sú opatrenia na zadržiavanie vody, zariadenia na čistenie odpadových vôd a projekty na zlepšenie efektívnosti zavlažovacích systémov. Sú však menej bežné ako projekty, ktoré pravdepodobne zvýšia tlak na vodné zdroje, ako sú napríklad nové projekty zavlažovania.

VII

Na základe našich zistení odporúčame Komisii:

1. požiadať členské štáty, aby odôvodnili stanovovanie cien vody a výnimky z povolení na odber vody pri zavádzaní rámcovej smernice o vode do praxe v poľnohospodárstve;
2. prepojiť platby v rámci SPP s environmentálnymi normami týkajúcimi sa udržateľného využívania vody;
3. zabezpečiť, aby projekty financované EÚ pomohli dosiahnuť ciele rámcovej smernice o vode.

Úvod

Dostupnosť vody v EÚ: súčasný stav a budúce scenáre

01

Podľa Svetovej banky došlo za posledných 55 rokov k poklesu obnoviteľných vodných zdrojov na obyvateľa v celej EÚ o 17 %¹. Hoci je to čiastočne spôsobené rastom obyvateľstva, tlak hospodárskej činnosti a zmena klímy tiež zhoršujú sezónny a celoročný nedostatok vody v niektorých častiach EÚ.

02

Zmena klímy s vyššími priemernými teplotami a častejšími extrémnymi poveternostnými javmi (vrátane sucha) spôsobuje nedostatok sladkej vody v EÚ². Prognózy naznačujú, že v značnej časti EÚ sa do roku 2030 pravdepodobne zvýši nedostatok vody (ilustrácia 1).

03

Podľa Komisie „extrémne sucho v západnej a strednej Európe v rokoch 2018, 2019 a 2020 spôsobilo značné škody. (…) Pri globálnom oteplení o 3 °C by sa obdobia sucha vyskytovali dvakrát častejšie a absolútne ročné straty spôsobené suchom v Európe by sa zvýšili na 40 miliárd EUR ročne³.“

Poľnohospodárstvo potrebuje vodu

04

Poľnohospodárska výroba závisí od dostupnosti vody. Zavlažovanie poskytuje poľnohospodárom viaceré výhody, ako je zvýšená životaschopnosť plodín, výnos a kvalita. Závlahová voda pochádza z potokov, riek a jazier (povrchové vodné útvary), studní (útvary podzemnej vody), zberu dažďovej vody a regenerovanej odpadovej vody. Približne 6 % poľnohospodárskej pôdy v EÚ bolo zavlažovaných v roku 2016. Pitná voda pre zvieratá predstavuje malú časť spotreby vody v poľnohospodárstve.

05

Poľnohospodárstvo ovplyvňuje kvalitu vody (napr. difúznym znečistením hnojivami alebo pesticídmi), ako aj množstvo vody. Napríklad nízky prietok vody znižuje riedenie znečisťujúcich látok, čím znižuje kvalitu vody, a nadmerný odber vody v pobrežných oblastiach môže spôsobiť vniknutie slanej vody do podzemných vôd.

06

V nedávnej správe Európskej environmentálnej agentúry (EEA)⁴ sa uvádza, že poľnohospodárstvo je zodpovedné za 24 % odberu vody v EÚ: „v posledných 30 rokoch došlo k určitému zníženiu tlakov, ktoré sa dosiahli vďaka zvýšeniu efektívnosti využívania zdrojov. Spotreba vody v poľnohospodárstve na úrovni EÚ sa od roku 1990 znížila o 28 %, zatiaľ čo nadbytok dusíka klesol od roku 2000 o 10 % a koncentrácia dusičnanov v riekach o 20 %. Ďalšie zvýšenie efektívnosti v prvom desaťročí 21. storočia však bolo mierne a tlaky naďalej zostávajú na vysoko neudržateľnej úrovni.” V roku 2015 členské štáty oznámili Komisii podiel vodných útvarov pod značným tlakom poľnohospodárskeho odberu vody (pozri ilustráciu 2).

Úloha EÚ v politike množstva vody

07

Hlavnými prvkami regulačného rámca EÚ pre množstvo vody a poľnohospodárstvo sú rámcová smernica o vode⁵ a spoločná poľnohospodárska politika (SPP). Prehľad hlavných úloh a zodpovedností v EÚ je uvedený v ilustrácii 3.

Rámcová smernica o vode

08

EÚ má politiky na zlepšenie kvality vody od roku 1991 (smernica o čistení komunálnych odpadových vôd a smernica o dusičnanoch). V roku 2000 sa v rámcovej smernici o vode zaviedli politiky týkajúce sa aj množstva vody. Podporuje sa v nej ekosystémový prístup k hospodáreniu s vodou vrátane zásad, ako je vodné hospodárstvo na úrovni povodí riek, účasť verejnosti a potreba zvážiť vplyv ľudských činností na vodné zdroje.

09

Podľa rámcovej smernice o vode musia členské štáty vypracovať plány manažmentu povodia⁶. V týchto dokumentoch sa uvádzajú podrobnosti o monitorovaní, hlavných tlakoch, cieľoch, výnimkách a opatreniach na nasledujúce šesťročné obdobie. Členské štáty prvýkrát predložili Komisii plány v roku 2009 a opäť v roku 2015. Komisia hodnotí pokrok každé tri roky⁷.

10

V rámcovej smernici o vode sa stanovil cieľ dosiahnuť dobrý kvantitatívny stav pre všetky útvary podzemnej vody do roku 2015 a v odôvodnených výnimkách najneskôr do roku 2027. To znamená, že odbery vody by nemali znižovať hladiny podzemnej vody v takom rozsahu, aby viedli k zhoršeniu alebo nedosiahnutiu dobrého stavu vody. Podľa najnovšej správy Komisie o vykonávaní smernice⁸ sa situácia vo väčšine členských štátov od roku 2009 do roku 2015 zlepšila, ale kvantitatívny stav približne 9 % útvarov podzemnej vody v EÚ (podľa plochy) bol stále „nevyhovujúci“ (ilustrácia 4). Rámcová smernica o vode sa zaoberá kvantitatívnymi aspektmi útvarov povrchovej vody pri vymedzení dobrého ekologického stavu, konkrétne hydromorfologických prvkov (t. j. režimu toku). Členské štáty by mali vymedziť ciele „ekologického toku“ pre každý útvar povrchovej vody, ktorých cieľom je zabezpečiť dostatok vody.

11

V roku 2019 Komisia posúdila výkonnosť rámcovej smernice o vode od konca roku 2017 do polovice roka 2019⁹. Celkovým záverom tohto posúdenia bolo, že rámcová smernica o vode bola vo veľkej miere vhodná na daný účel, hoci Komisia tiež poznamenala nasledovné: „vykonávanie smernice sa výrazne oneskorilo (…). Je to spôsobené najmä nedostatočným financovaním, pomalým vykonávaním a nedostatočným začlenením environmentálnych cieľov do odvetvových politík.“

Spoločná poľnohospodárska politika

12

Udržateľné riadenie prírodných zdrojov (vrátane vody) je popri životaschopnej výrobe potravín a vyváženom územnom rozvoji jedným z troch politických cieľov SPP¹⁰ na roky 2014 – 2020. V roku 2018 Komisia uverejnila návrh SPP po roku 2020¹¹. Medzi deväť konkrétnych navrhovaných cieľov patrí podpora udržateľného rozvoja a efektívne riadenie prírodných zdrojov, ako sú voda, pôda a vzduch.

13

Najväčší podiel rozpočtu SPP sa vynakladá na priame platby (71 %)¹². Patria medzi ne:

• oddelená podpora príjmov, ako je režim základných platieb (BPS), režim jednotnej platby na plochu (SAPS) a ekologizačná platba, ktoré spolu tvoria 61 % rozpočtu SPP: 35,3 mld. v roku 2019¹³,
• dobrovoľná viazaná podpora, vyplácaná na základe plochy alebo podľa počtu hospodárskych zvierat. Členské štáty môžu využiť tento voliteľný režim priamych platieb na podporu konkrétnych poľnohospodárskych sektorov, ktoré čelia ťažkostiam a sú obzvlášť dôležité z hospodárskych, sociálnych alebo environmentálnych dôvodov. V roku 2020 vyčlenili na dobrovoľne viazanú podporu približne 4,24 mld. EUR¹⁴, pričom štvrtina sa použila na podporu na plochu.

14

Výrobcovia ovocia a zeleniny, vína a olivového oleja majú nárok na podporu „spoločnej organizácie trhov“ (SOT) s cieľom pomôcť im prispôsobiť sa zmenám na trhu. Opatrenia SOT zahŕňajú podporu investícií s potenciálnym vplyvom na využívanie vody.

15

Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) podporuje politiku rozvoja vidieka EÚ prostredníctvom programov rozvoja vidieka (PRV) členských štátov. PRV sa vypracúvajú na národnej alebo regionálnej úrovni a zameriavajú sa na priority EÚ počas sedemročného obdobia. Zahŕňajú podporu poľnohospodárskych postupov a investícií s potenciálnym vplyvom na využívanie vody.

16

Opätovné použitie vyčistenej odpadovej vody je súčasťou obehového hospodárstva. Podľa štúdie z roku 2015, ktorá bola vypracovaná pre Komisiu, sa v EÚ každoročne opätovne využíva približne 1 100 miliónov m³ odpadových vôd (približne 0,4 % ročných odberov sladkej vody v EÚ)¹⁵. EÚ prijala v máji 2020¹⁶ nariadenie o opätovnom využívaní odpadových vôd na poľnohospodárske zavlažovanie. Stanovujú sa v ňom minimálne požiadavky na kvalitu vody, monitorovanie, riadenie rizík a transparentnosť a bude sa uplatňovať od júna 2023. Podľa posúdenia vplyvu¹⁷, ktoré vypracovala Komisia, nariadenie umožní opätovné využívanie „viac než 50 % celkového objemu vody, ktorá je teoreticky dostupná na zavlažovanie z čistiarní odpadových vôd v EÚ, a zabráni viac než 5 % priameho odberu z vodných útvarov a podzemných vôd, čo povedie k zníženiu celkového nedostatku vody o viac než 5 %“. Z SPP sa môže financovať infraštruktúra na čistenie vody na opätovné použitie odpadových vôd na zavlažovanie.

17

Väčšina priamych platieb, ako aj niektoré platby na rozvoj vidieka a niektoré platby v rámci SOT pre sektor vinohradníctva a vinárstva, podlieha súboru pravidiel známych ako krížové plnenie. Patria medzi ne povinné požiadavky na hospodárenie (PPH) z vybraných smerníc a nariadení o životnom prostredí, bezpečnosti potravín, zdraví rastlín, zdraví zvierat a dobrých životných podmienkach zvierat, ako aj normy pre dobrý poľnohospodársky a environmentálny stav (GAEC), ktorými sa stanovujú udržateľné poľnohospodárske postupy. Príjemcovia v rámci SPP, u ktorých sa zistí, že nedodržiavajú tieto pravidlá vymedzené vo vnútroštátnych právnych predpisoch, môžu čeliť zníženiu ich ročného grantu EÚ.

18

Napríklad GAEC 2 poskytuje mechanizmus na posúdenie, či poľnohospodári, ktorí odoberajú vodu na zavlažovanie, dodržiavajú postupy povolenia v ich členskom štáte. V rokoch 2015 až 2018 sa každý rok skontrolovalo 1,2 % príjemcov SPP, na ktorých sa vzťahovali požiadavky GAEC 2. Pri týchto kontrolách sa zistilo nízke percento porušení (1,5 %), pričom väčšina z nich bola sankcionovaná znížením dotácie vyplatenej príslušnému poľnohospodárovi o 3 % (ilustrácia 5).

Rozsah auditu a audítorský prístup

19

Tento audit sa zameriava na vplyv poľnohospodárstva na kvantitatívny stav vody. Keďže je poľnohospodárstvo hlavným používateľom sladkej vody aj jedným z prvých sektorov, na ktoré má nedostatok vody vplyv, posudzovali sme, do akej miery politiky EÚ, konkrétne SPP a vodohospodárska politika, podporujú udržateľné využívanie vody v poľnohospodárstve.

20

Rada v roku 2016¹⁸ vyhlásila, že ciele politiky EÚ v oblasti vodného hospodárstva by sa mali lepšie odzrkadliť v iných oblastiach politiky, ako sú potravinárstvo a poľnohospodárstvo. Európsky parlament tiež vyzval na lepšiu koordináciu politík. Voda je predmetom cieľa udržateľného rozvoja OSN č. 6 („zabezpečiť dostupnosť a udržateľný manažment vody a sanitárnych opatrení pre všetkých“), ktorého ciele sa týkajú efektívneho využívania vody a integrovaného hospodárenia s vodami.

21

Preskúmali sme, do akej miery:

• sa rámcovou smernicou o vode podporuje udržateľné využívanie vody v poľnohospodárstve,
• režimy priamych platieb SPP zohľadňujú zásady udržateľného využívania vody podľa rámcovej smernice o vode,
• sa v opatreniach rozvoja vidieka v rámci SPP a trhových opatrení prijali zásady udržateľného využívania vody podľa rámcovej smernice o vode.

22

Audit sa nevzťahoval na difúzne znečistenie vody v dôsledku poľnohospodárstva (napr. dusičnany alebo pesticídy). Podrobnejšie sa na to zamerali predchádzajúce správy EDA¹⁹.

23

Audit prebiehal od apríla do decembra 2020. Uskutočnili sme rozhovory so zamestnancami Komisie a orgánov členských štátov a konzultovali sme s ostatnými zainteresovanými stranami v odvetviach vodného hospodárstva a poľnohospodárstva. Preskúmali sme:

• strategické dokumenty Komisie, pracovné dokumenty, štúdie, hodnotenia, usmerňovacie dokumenty, štatistiky, správy o vykonávaní množstva vody a poľnohospodárske politiky,
• programy rozvoja vidieka a vnútroštátne a regionálne pravidlá a usmernenia týkajúce sa krížového plnenia, režimov priamych platieb, opatrení na rozvoj trhu a vidieka, ako aj štúdie, výskumy, analýzy a štatistiky o sankciách,
• plány manažmentu povodia, pravidlá odberu vody a cenové politiky,
• ostatné relevantné štúdie a správy vrátane tých, ktoré vypracovala Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a Európska environmentálna agentúra (EEA).

24

Audit sa týkal programového obdobia SPP 2014 – 2020. Vykonali sme rozšírené administratívne kontroly v 11 členských štátoch/regiónoch (pozri ilustráciu 6) s cieľom dosiahnuť geografickú rovnováhu medzi oblasťami, ktoré v súčasnosti čelia nedostatku vody, a inými oblasťami, v ktorých to pravdepodobne v budúcnosti bude problémom. V šiestich členských štátoch sme zamerali našu prácu na jeden alebo dva regióny, keďže niektoré členské štáty majú regionálne programy rozvoja vidieka a o opatreniach vodohospodárskeho manažmentu sa rozhoduje na úrovni povodia. Dôkazy sme získali aj od iných členských štátov/regiónov z administratívnej kontroly 24 dodatočných PRV a audítorskej práce vykonanej na účely našej výročnej správy.

Pripomienky

Politika EÚ v oblasti udržateľného využívania vody zahŕňa výnimky, ktoré sa vzťahujú na poľnohospodárstvo

25

Rámcová smernica o vode poskytuje záruky proti neudržateľnému využívaniu vody. Od členských štátov sa v nej okrem iného vyžaduje, aby:

• prevádzkovali systém povoľovania odberu vody a register odberu vody²⁰,
• prijali politiky stanovovania cien vody, ktoré motivujú efektívne využívanie vody a zabezpečujú primeranú návratnosť nákladov za vodohospodárske služby od rôznych používateľov (vrátane poľnohospodárov)²¹.

26

Preskúmali sme, do akej miery členské štáty uplatňujú uvedené požiadavky na riadenie odberu vody, stanovovanie cien vody a návratnosť nákladov v sektore poľnohospodárstva a ako Komisia monitoruje ich prácu.

Členské štáty majú zavedené systémy udeľovania povolení a uplatňujú mnoho výnimiek

27

V rámcovej smernici o vode sa od členských štátov vyžaduje, aby viedli register odberov podzemnej vody a ukladania povrchovej vody (ukladanie do povrchových nádrží). Užívatelia vody musia požiadať o predchádzajúce povolenie na odber alebo skladovanie vody, ale členské štáty sa môžu rozhodnúť uplatňovať výnimky, ak odber vody nemá významný vplyv na stav vody.

28

V rámci riadenia odberu vody sa od členských štátov vyžaduje, aby identifikovali a sankcionovali všetky strany, ktoré používajú vodu bez povolenia/notifikácie alebo nedodržiavajú pravidlá odberu vody (napr. podľa osobitného povolenia).

Systém predchádzajúceho povolenia

29

V ôsmich z 11 členských štátov/regiónov, ktoré boli predmetom nášho auditu, musia byť všetky miesta odberu vody oznámené príslušným orgánom. Všetky členské štáty/regióny, ktoré boli predmetom nášho auditu, majú systém predchádzajúceho povolenia odberu vody. Pri udeľovaní povolení orgány členských štátov zohľadňujú stav príslušného vodného útvaru a špecifikujú maximálne ročné (alebo mesačné) množstvo, ktoré možno odoberať.

30

Členské štáty uplatňujú početné výnimky (pozri ilustráciu 7). Tie môžu mať významný vplyv na kvantitatívny stav príslušných vodných útvarov. Ak neexistuje ani povinné meranie, orgány nemôžu monitorovať, či odber zostáva pod významnou úrovňou. Týka sa to niektorých druhov odberu v Belgicku (Flámsko), Bulharsku, Nemecku (Berlín-Brandenbursko), Taliansku (Emilia-Romagna), na Cypre a v Portugalsku.

Systémy na odhaľovanie nezákonného využívania vody

31

Najnovšie oficiálne údaje o nezákonnom odbere vody v EÚ sú zriedkavé. V roku 2015 OECD na základe rôznych zdrojov odhadla, že na Cypre bolo 50 000 nelegálnych vrtov a viac než pol milióna nepovolených alebo nelegálnych studní v Španielsku²². Podľa Svetového fondu pre prírodu je táto otázka obzvlášť akútna v Kastílii-La Mancha a Andalúzii²³. V Maďarsku odborníci odhadujú nelicencované využívanie vody na takmer 100 miliónov m³ ročne alebo 12 % registrovaných odberov²⁴.

32

Desať členských štátov/regiónov, ktoré sme preskúmali, má zavedený kontrolný systém na odhaľovanie a trestanie nezákonného využívania vody. Vykonávajú kontroly na mieste registrovaných miest odberu na základe ročného plánu kontrol, analýzy rizík a/alebo sťažností. Porušenia predpisov zistené týmto spôsobom zahŕňajú nepovolené využívanie vody, nemerané čerpanie vody, nadmerné čerpanie a rôzne ďalšie porušenia podmienok povolenia. Na ilustrácii 8 je znázornená miera porušení zistených pri kontrolách miest odberu vody.

33

Okrem kontrol registrovaných zariadení na odber vody na mieste niektoré členské štáty zaviedli alebo vyvíjajú iné kontrolné mechanizmy. Patria medzi ne:

• satelitné diaľkové snímanie (pozri rámček 1),
• povinná akreditácia vrtných spoločností na nový odber podzemnej vody. Vrtné spoločnosti v Belgicku (Flámsko) musia predkladať pravidelné správy o vrtných prácach a vopred informovať orgány o dátume začatia, aby bolo možné vykonať kontroly počas výstavby. Nedodržanie môže viesť k pozastaveniu alebo odňatiu akreditácie,
• pravidelné kontroly správneho fungovania prietokomerov pre zariadenia na odber podzemnej vody v Belgicku (Flámsko). Merané hodnoty sa porovnávajú s údajmi poľnohospodárskeho podniku a ročným vyhlásením o čerpaní podzemnej vody.

34

V niektorých členských štátoch sú v dôsledku praktických ťažkostí systémy boja proti nezákonnému využívaniu vody menej účinné. Belgicko (Flámsko) a Bulharsko uviedli, že nedokázali nasadiť svoje systémy z dôvodu nedostatku zamestnancov. Na Cypre do októbra 2020 orgány len zriedka ukladali pokuty alebo sankcie, keďže vinníci mali dva mesiace na to, aby splnili a predložili zmenené povolenie. Bulharsko a Maďarsko opakovane predĺžili lehoty na zabezpečenie súladu nezákonných odberov bez pokuty.

35

Regionálne orgány v dvoch španielskych regiónoch, ktoré sme preskúmali (Andalúzia a Kastília-La Mancha), nám neposkytli žiadne informácie o tom, či a ako odhaľujú a sankcionujú nezákonné využívanie vody.

Členské štáty zaviedli motivujúce mechanizmy tvorby cien, ale návratnosť nákladov je v poľnohospodárstve nižšia ako v iných sektoroch

36

V rámcovej smernici o vode sa od členských štátov vyžaduje, aby prijali zásadu úhrady nákladov za vodohospodárske služby v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“. To znamená uplatňovanie motivujúcich cenových politík a zabezpečenie toho, aby všetky kategórie užívateľov vody (priemysel, domácnosti, poľnohospodárstvo atď.) primerane prispievali k návratnosti nákladov.

Motivujúca tvorba cien

37

Niekoľko členských štátov/regiónov zaviedlo mechanizmy stanovovania cien, ktoré motivujú efektívne využívanie vody. Niektoré z týchto mechanizmov sa vzťahujú len na poľnohospodárstvo a iné na všetkých užívateľov vody. Napríklad:

• Nemecko (Berlín-Brandenbursko), Maďarsko a Portugalsko uplatňujú daň z vodných zdrojov na základe meraného objemu využívania,
• Cyprus stanovil príplatok za každý kubický meter vody, ktorý presahuje povolený objem,
• Taliansko (Emilia-Romagna) plánuje systém variabilných cien vody podľa efektívnosti zavlažovacieho systému,
• Bulharsko účtuje viac za vodu používanú nad určitý pevný objem pre danú plodinu,
• Belgicko (Flámsko) používa progresívne stanovovanie cien pre niektoré druhy podzemných vôd (čím je odoberaný objem vyšší, tým vyššia je cena).

38

Iné členské štáty/regióny zaviedli cenovú diferenciáciu, aby odrádzali od používania vody z rôznych zdrojov alebo ho podporovali. Napríklad:

• ceny sú vyššie v oblastiach s nedostatkom vody alebo pod väčším kvantitatívnym tlakom v Belgicku (Flámsko), vo Francúzsku (Centre-Val de Loire), v Maďarsku a Portugalsku,
• podzemné vody sú drahšie ako povrchové vody v Bulharsku, Nemecku (Berlín-Brandenbursko) a vo Francúzsku (Centre-Val de Loire),
• čerstvá voda je drahšia ako recyklovaná voda na Cypre.

39

Členské štáty používajú na meranie vody používanej v poľnohospodárstve rôzne metódy (pozri ilustráciu 9). Stanovenie cien podľa objemu na primeranej úrovni môže podporovať prechod na zavlažovacie technológie a postupy efektívne využívajúce vodu alebo na plodiny vyžadujúce menej vody. Španielsko (Andalúzia a Kastília-La Mancha) účtuje väčšinu vody na zavlažovanie podľa zavlažovanej plochy, zatiaľ čo v Taliansku (Emilia-Romagna) poplatok za vodu na zavlažovanie zvyčajne závisí od kapacity čerpania.

Nižšie ceny vody pre poľnohospodárstvo

40

V ôsmich z 11 členských štátov/regiónov, ktoré boli predmetom nášho auditu, je voda výrazne lacnejšia, ak sa používa v poľnohospodárstve. Na ilustrácii 10 sú porovnané niektoré poplatky za odber vody na poľnohospodárske použitie s poplatkami účtovanými za používanie v iných odvetviach. Niekoľko členských štátov/regiónov uplatňuje osobitné výnimky pre vodu na zavlažovanie (pozri ilustráciu 11).

41

Šesť členských štátov/regiónov nevyžaduje žiadne platby za odber vody do určitého objemu. Cenová hranica sa líši. Je to 500 m³ ročne v Belgicku (Flámsko) a Maďarsku, 10 m³/deň v Bulharsku, 7 000 m³/rok v Španielsku (Andalúzia) a vo Francúzsku (oblasti s nedostatkom vody), 10 000 m³/rok vo Francúzsku (mimo oblastí s nedostatkom vody) a 16 600 m³ ročne v Portugalsku (súkromný odber). V každom prípade sa uplatňuje na všetkých používateľov, nielen na poľnohospodárov.

Úhrada nákladov za vodohospodárske služby

42

V rámcovej smernici o vode sa od členských štátov vyžaduje, aby vykonali ekonomickú analýzu využívania vody. Tento výpočet by mal pomôcť pri posudzovaní rozsahu, v akom používatelia uhrádzajú náklady za vodohospodárske služby (napr. odber vody na zavlažovanie) (zásada návratnosti nákladov). Podľa usmernení EÚ²⁵ by členské štáty mali zvážiť zahrnutie nasledujúcich prvkov do ekonomickej analýzy:

1)  Finančné náklady na poskytovanie a správu vodohospodárskych služieb:

• prevádzkové náklady a náklady na údržbu (napr. energiu),
• kapitálové náklady (napr. odpisy infraštruktúry),
• administratívne náklady (účtovanie, správa a monitorovanie).

2)  Environmentálne náklady a náklady na zdroje vodohospodárskych služieb:

• poškodenie životného prostredia v dôsledku odberu, skladovania a ukladania do povrchových nádrží,
• príležitostné náklady na alternatívne využívanie vody (napr. náklady súvisiace s nadmerným odberom podzemnej vody), keďže súčasní a budúci používatelia utrpia, ak sa vyčerpávajú vodné zdroje.

43

Viaceré členské štáty/regióny vo svojich ekonomických analýzach posudzujú environmentálne náklady odhadom nákladov na opatrenia potrebné na dosiahnutie dobrého stavu vôd v celom správnom území povodia. Orgány v Taliansku (Emilia-Romagna) a Španielsku (Andalúzia a Kastília-La Mancha) považujú náklady na zdroje za relevantné len vtedy, ak posúdia, že ide o nedostatok vody. Orgány v Bulharsku a Nemecku (Berlín-Brandenbursko) uviedli, že stále neexistuje spoločná dohoda o metodike výpočtu environmentálnych nákladov a nákladov na zdroje.

44

Osem vnútroštátnych a regionálnych orgánov členských štátov, ktoré boli predmetom nášho auditu, zastávalo názor, že pokrytie nákladov za vodohospodárske služby v poľnohospodárstve nie je úplné. Jedným z prvkov je, že environmentálne náklady a náklady na zdroje sa (zatiaľ) neodrážajú v stanovovaní cien vody. Komisia pri kontrole vhodnosti rámcovej smernice o vode (pozri bod 11) poukázala na to, že to predstavuje skryté náklady pre spoločnosť a zaťažuje potenciálny zdroj príjmov pre finančné opatrenia na vykonávanie rámcovej smernice o vode.

Komisia zastáva názor, že vykonávanie rámcovej smernice o vode napreduje pomaly

45

Komisia je povinná monitorovať, ako členské štáty vykonávajú rámcovú smernicu o vode. Na tento účel hodnotí pokrok vo vykonávaní (pozri bod 09) každé tri roky, pričom sa opiera najmä o správy členských štátov, a uverejňuje svoju vlastnú správu o vykonávaní. Najnovšia správa Komisie (február 2019) sa týkala druhého kola plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia a obsahovala prehľad za celú EÚ a posúdenia jednotlivých krajín s odporúčaniami.

Systémy predchádzajúceho povolenia

46

V pracovnom dokumente²⁶ útvarov Komisie sa uvádza pokrok vo vytváraní a prevádzke systémov predchádzajúceho povolenia, ako sú zlepšenia merania, kontroly odberu vody, licencie a súbory údajov o odbere vody. Ako však potvrdzujú naše pripomienky (body 29 — 30), v pracovnom dokumente útvarov Komisie sa dospelo k záveru, že je potrebný väčší pokrok najmä v tých členských štátoch, v ktorých sú malé odbery vyňaté z kontrol a/alebo registrácie, ale vodné útvary sú vystavené značným tlakom na odber vody, a preto nedosahujú dobrý stav. V dokumente sa dospelo k záveru, že od prvého kola plánov manažmentu povodia sa dosiahol len malý pokrok v zlepšovaní stavu v dôsledku zníženia tlakov na odber, ale celkový odber vody sa v rokoch 2002 až 2014 znížil približne o 7 %.

Stanovovanie cien vody a návratnosť nákladov

47

V programovom období 2014 – 2020 sa v nariadení o spoločných ustanoveniach²⁷ zaviedol mechanizmus známy ako „ex ante kondicionalita“ pre niekoľko fondov EÚ vrátane fondu na rozvoj vidieka. Ak do 30. júna 2017 nebola v plnej miere splnená podmienka ex ante, Komisia mala možnosť pozastaviť priebežné platby v rámci príslušnej priority PRV až do prijatia nápravných opatrení.

48

Jedna z týchto podmienok sa týka odvetvia vodného hospodárstva. V praxi závisí financovanie investícií do zavlažovania plánovaných v oblasti zamerania 5 písm. a) „zvýšenie efektívnosti využívania vody v poľnohospodárstve“ od toho, či členský štát alebo región uplatňuje cenovú politiku v oblasti vody, ktorá:

1. poskytuje užívateľom primerané stimuly na efektívne využívanie vody;
2. zohľadňuje návratnosť nákladov za vodohospodárske služby.

49

Celkovo sa Komisia domnieva, že mechanizmus ex ante kondicionality bol účinným spôsobom, ako podnietiť členské štáty, aby modernizovali svoje politiky stanovovania cien vody²⁸: „Vykonali sa kroky týkajúce sa vymedzovania vodohospodárskych služieb, výpočtu finančných nákladov, merania, vykonávania ekonomickej analýzy a hodnotenia nákladov na ochranu životného prostredia“. Komisia zároveň uznáva, že návratnosť nákladov za vodohospodárske služby je vo väčšine členských štátov neúplná.

50

Napriek pozitívnemu vplyvu ex ante kondicionality na sektor vodného hospodárstva v rokoch 2014 – 2020 sa mechanizmus ex ante kondicionality v návrhu Komisie týkajúcom sa SPP po roku 2020 neobjavil.

Dodržiavanie rámcovej smernice o vode

51

Ak Komisia zastáva názor, že členský štát nedodržiava povinnosti vyplývajúce z rámcovej smernice o vode, môže proti členskému štátu začať konanie o porušení povinnosti na Súdnom dvore EÚ. Vo veci C-525/12²⁹ Súdny dvor zistil, že členské štáty môžu slobodne určiť kombináciu politík a financovania, ktoré sú potrebné na dosiahnutie cieľov rámcovej smernice o vode. V súlade so svojou všeobecnou politikou v oblasti porušovania právnych predpisov Komisia teraz uprednostňuje štrukturálne a nie individuálne prípady nesúladu.

52

Komisia sa nedávno rozhodla zaoberať konkrétnymi bodmi, ktoré si vyžadujú pozornosť, v listoch všetkým členským štátom. V období od septembra 2020 do apríla 2021 zaslala listy po posúdení informácií uvedených v druhom kole plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia. V týchto listoch identifikovala zjavné prípady nesúladu a požiadala členské štáty, aby tieto záležitosti odôvodnili, opravili alebo objasnili, ako už boli riešené alebo ako sa budú riešiť v treťom kole plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia. V decembri 2020 Komisia zaslala všetkým členským štátom ďalší súbor listov, v ktorých konkrétne riešila ich mechanizmy na zabezpečenie súladu a sankcie v oblasti odberu a znečistenia z bodových zdrojov / difúzneho znečistenia. Členské štáty boli požiadané, aby poskytli podrobné informácie o svojich vnútroštátnych pravidlách odberu vody podľa článku 11 ods. 3 písm. e) rámcovej smernice o vode.

Priame platby v rámci SPP výrazne nepodporujú efektívne využívanie vody

53

Podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie „musia byť požiadavky ochrany životného prostredia začlenené do vymedzenia a uskutočňovania politík a činností Únie, a to predovšetkým s ohľadom na podporu udržateľného rozvoja“. Preto sme kontrolovali, či ciele politiky EÚ v oblasti vodného hospodárstva boli zohľadnené v hlavných nástrojoch financovania SPP.

54

V oddelených režimoch (podpora príjmu), ako aj viazaných režimoch (na plochu) sa prideľuje pomoc na základe obhospodarovanej plochy. Posudzovali sme, či:

1. tieto platby podpory boli podmienené udržateľným využívaním vody;
2. boli stimulom alebo odrádzali od zavlažovania.

Podporou príjmu v rámci SPP sa nepresadzuje efektívne využívanie vody ani zadržiavanie vody

55

Platby v rámci režimu jednotnej platby na plochu (SAPS) aj režimu základných platieb (BPS) sú v súčasnosti neutrálne, pokiaľ ide o zavlažovanie: nie sú ani stimulom na efektívne využívanie vody, ani na zavlažovanie alebo využívanie väčšieho množstva vody. Miera platby na hektár v rámci SAPS je rovnaká pre všetkých príjemcov a typy plodín v každom z desiatich členských štátov, ktoré uplatňujú SAPS. Mieru platieb v rámci BPS stanovujú členské štáty a môže sa u jednotlivých príjemcov líšiť, čiastočne v závislosti od ich histórie platieb v rámci SPP. V niektorých členských štátoch (napr. v Španielsku a Grécku) sa môže líšiť aj podľa druhu poľnohospodárskej pôdy. EDA už v minulosti informoval³⁰ o významných rozdieloch, ktoré pretrvávajú v niektorých členských štátoch, napríklad v Španielsku.

56

Ani jeden z týchto dvoch režimov priamych platieb, ani režim ekologizačných platieb neukladá poľnohospodárom povinnosti týkajúce sa udržateľného využívania vody. Ekologizácia však môže mať nepriame pozitívne účinky v dôsledku požiadavky, aby poľnohospodári zachovávali trvalé trávnaté plochy (ktoré sa na rozdiel od ornej pôdy bežne nezavlažujú). Zameriava sa aj na ochranu terás, iných krajinných prvkov a oblastí ekologického záujmu, ako sú neobrábané nárazníkové zóny, ktoré môžu zvýšiť prirodzené zadržiavanie vody. V praxi, ako sme informovali v roku 2017³¹, ekologizácia viedla k zmenám v poľnohospodárskych postupoch len na približne 5 % všetkej poľnohospodárskej pôdy EÚ.

57

Podpora v rámci SPP motivuje skôr k odvodňovaniu polí ako zadržiavaniu vody. V rámci SPP na roky 2014 – 2020 sú odvodnené rašeliniská oprávnené na podporu príjmu, zatiaľ čo kontroly niekedy považujú rašeliniská obhospodarované v mokrom stave za neoprávnené. Okrem negatívneho vplyvu na zásoby podzemnej vody odvodňovanie rašelinísk uvoľňuje skleníkové plyny³². V pozmeňujúcich návrhoch Európskeho parlamentu k návrhu³³ Komisie o SPP po roku 2020 sa zohľadňuje paludikultúra (poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo na mokrých pôdach, prevažne rašeliniskách) ako poľnohospodárska činnosť oprávnená na podporu príjmu v rámci SPP.

EÚ podporuje plodiny náročné na vodu v oblastiach s nedostatkom vody prostredníctvom dobrovoľnej viazanej podpory

58

Dobrovoľnú viazanú podporu používajú všetky členské štáty okrem Nemecka na udržanie alebo zvýšenie produkcie niektorých plodín z odvetví, ktoré majú ťažkosti³⁴. EÚ obmedzuje podporu na konkrétne sektory³⁵ vrátane plodín náročných na vodu, ako sú ryža, orechy a ovocie a zelenina (pozri ilustráciu 12).

59

V pravidlách EÚ týkajúcich sa dobrovoľnej viazanej podpory sa uvádza, že „každá viazaná podpora (…) je v súlade s ostatnými opatreniami a politikami Únie“³⁶, čo by malo Komisii umožniť zamietnuť nezlučiteľné režimy. Komisia neposúdila vplyv navrhovaných opatrení na udržateľné využívanie vody.

60

Ani jeden členský štát/región, ktoré sme preskúmali, nezaviedol záruky týkajúce sa využívania vody, ako sú obmedzenia podpory v oblastiach s nedostatkom vody alebo na parcelách bez účinných systémov zavlažovania.

61

Deväť z jedenástich členských štátov/regiónov, ktoré boli predmetom nášho auditu, používa systém dobrovoľnej viazanej podpory na plodiny. Osem podporuje plodiny náročné na vodu bez zemepisného obmedzenia. V dôsledku toho členské štáty používajú fondy EÚ na podporu plodín náročných na vodu v oblastiach s nedostatkom vody. Z ilustrácie 13 vyplýva, že šesť členských štátov využíva dobrovoľnú viazanú podporu na plodiny náročné na vodu v oblastiach s vysokým alebo veľmi vysokým nedostatkom vody.

Krížové plnenie zahŕňa nezákonný odber vody, ale kontroly sú zriedkavé a sankcie sú nízke

62

Krížové plnenie spája priame platby (a niektoré ďalšie platby v rámci SPP) s určitými environmentálnymi povinnosťami. Jedna z podmienok krížového plnenia (GAEC 2) sa vzťahuje na postupy schvaľovania odberu vody stanovené členskými štátmi. Vnútroštátne/regionálne orgány kontrolujú 1 % špecifikovaných skupín poľnohospodárov, ktorí zavlažujú svoje polia, a ukladajú sankcie (zvyčajne 3 % zníženie ich dotácie v rámci BPS alebo SAPS) tým, ktorí nedodržiavajú vnútroštátne/regionálne postupy povoľovania odberu vody.

63

V praxi sa opatrenia od roku 2014, keď sme o nich informovali, zmenili len málo³⁷. Požiadavka GAEC 2 je formulovaná všeobecne: „Ak používanie vody na zavlažovanie podlieha udeleniu povolenia, dodržiavanie schvaľovacích postupov“. Komisia nepožiadala členské štáty, aby stanovili osobitné požiadavky, ako je inštalácia vodomerov a podávanie správ o využívaní vody. GAEC nebude mať žiadny vplyv v členských štátoch so slabými schvaľovacími postupmi. Skutočnosť, že sa nevzťahuje na všetkých príjemcov SPP (napr. príjemcov režimu pre malých poľnohospodárov, neročné platby na rozvoj vidieka alebo pomoc SOT v sektore ovocia a zeleniny alebo olív) a že členské štáty nevykonávajú náležité kontroly, ďalej znižuje jej potenciál.

64

Návrh Komisie týkajúci sa SPP po roku 2020 pokračuje v koncepcii krížového plnenia (teraz premenovanej na „kondicionalitu“). Rozsah pôsobnosti sa rozširuje na režim pre malých poľnohospodárov, ale zároveň vylučuje príjemcov platieb SOT v sektore vinohradníctva a vinárstva.

65

Podľa zásady subsidiarity môžu členské štáty podľa vlastného uváženia vykonávať a presadzovať povinnosť povoľovania odberu vody. Desať členských štátov/regiónov, ktoré boli predmetom nášho auditu, uplatňuje selektívny prístup k uplatňovaniu GAEC 2, pričom pri kontrolách často vynechávajú niektoré vnútroštátne alebo regionálne regulačné požiadavky na odber vody (ilustrácia 14).

66

Jedinou spoločnou kontrolou všetkých kontrolných systémov, ktoré sme preskúmali, je potreba schválenia odberu vody na zavlažovanie. Vo väčšine prípadov kontroly zahŕňajú aj vizuálnu kontrolu parciel s cieľom odhaliť nezákonné čerpanie alebo zavlažovanie. Týka sa to Belgicka (Flámsko), Nemecka (Berlín-Brandenbursko), Španielska (Andalúzia a Kastília-La Mancha), Talianska (Emilia-Romagna), Maďarska a Portugalska. Tri z jedenástich členských štátov a regiónov kontrolujú prítomnosť meračov – Belgicko (Flámsko), Francúzsko (Centre-Val de Loire), Cyprus. Desať z 11 nekontrolovalo obsah povolení, ako je maximálny objem odberu a čas zavlažovania (všetky členské štáty/regióny, ktoré boli predmetom nášho auditu, okrem Belgicka (Flámsko). Podobný nedostatok sa uvádza v podpornej hodnotiacej štúdii o vplyve SPP na vodu³⁸.

67

Z kontrolných štatistík krížového plnenia, ktoré členské štáty predkladajú Komisii, vyplývajú výrazné rozdiely medzi jednotlivými krajinami, ako aj medzi regiónmi. Napríklad v Španielsku je priemerná miera nedodržiavania pravidiel výrazne vyššia v prípade Kastílie-La Mancha ako v Andalúzii (ilustrácia 15). Vo všetkých členských štátoch/regiónoch, za ktoré sme získali údaje, je miera nedodržiavania GAEC 2 nižšia ako miera pri iných kontrolách odberu vody, ako je to opísané v bode 32 (pozri ilustráciu 15). Existuje významné riziko, že kontrolami krížového plnenia sa neodhalia prípady nezákonného odberu vody.

68

V roku 2013 Európsky parlament a Rada vyzvali Komisiu³⁹, aby monitorovala transpozíciu rámcovej smernice o vode do vnútroštátneho práva a jej vykonávanie členskými štátmi a aby predložila návrh na zahrnutie príslušných častí rámcovej smernice o vode do krížového plnenia. Komisia nepredložila návrh na zahrnutie žiadnej časti rámcovej smernice o vode do rámca krížového plnenia na roky 2014 – 2020. V návrhu SPP po roku 2020 sa však výslovne odkazuje na článok rámcovej smernice o vode o kontrolách odberu vody⁴⁰, v dôsledku čoho sú podľa nových pravidiel kondicionality povinné (PPH 1). Týmto sa zavádza jasné prepojenie medzi rámcovou smernicou o vode a platbami SPP poľnohospodárom a mohlo by to zvýšiť silu tohto článku.

Fondy rozvoja vidieka a trhové opatrenia výrazne nepodporujú udržateľné využívanie vody dostatočne

69

Okrem priamych platieb sa z SPP financujú aj investície poľnohospodárov do dlhodobého majetku a podporujú sa osobitné opatrenia, ako je záväzok dodržiavať určité poľnohospodárske postupy. Niektoré investície a opatrenia majú pozitívny vplyv na využívanie vody, zatiaľ čo iné zvyšujú spotrebu vody (pozri aj ilustráciu 16). Financovanie poľnohospodárskych poradenských systémov alebo projektov spolupráce môže mať vplyv aj na využívanie vody, aj keď nepriamo.

Programy rozvoja vidieka sa zriedka využívajú na zlepšenie množstva vody

70

Prostredníctvom programov rozvoja vidieka môžu vnútroštátne alebo regionálne orgány podporovať:

1. poľnohospodárske postupy alebo zelenú infraštruktúru s pozitívnym vplyvom na dostupnosť vody v poľnohospodárskej pôde (opatrenia na zadržiavanie vody);
2. poľnohospodárov za dodatočné náklady a stratu príjmu vyplývajúcu z vykonávania rámcovej smernice o vode;
3. infraštruktúru na čistenie odpadových vôd na opätovné použitie vody pri zavlažovaní.

Preskúmali sme, do akej miery sa tieto možnosti využívajú.

71

Členské štáty môžu použiť finančné prostriedky na rozvoj vidieka na financovanie opatrení na prirodzené zadržiavanie vody (pozri ilustráciu 17). Túto príležitosť využíva päť členských štátov/regiónov, ktoré boli predmetom nášho auditu:

• Belgicko (Flámsko), Španielsko (Andalúzia), Maďarsko, Taliansko (Emilia-Romagna) a Portugalsko financovali agroenvironmentálno-klimatické záväzky⁴¹, ktorých hlavným cieľom je zachovať pôdu, vybudovať organické látky a znížiť eróziu, čím sa prispeje k zvýšeniu zadržiavania vody,
• Belgicko (Flámsko) financovalo jeden projekt týkajúci sa zelenej infraštruktúry na zadržiavanie vody⁴² a Maďarsko osem projektov.

72

Opatrenia na prirodzené zadržiavanie vody môžu priniesť viaceré výhody vrátane dopĺňania podzemných vôd, riadenia sucha a znižovania rizika povodní, ale ich účinnosť je obmedzená, ak sa používajú na malej oblasti⁴³. Sedem z jedenástich členských štátov/regiónov, ktoré boli predmetom nášho auditu, nefinancuje takéto opatrenia prostredníctvom opatrení na rozvoj vidieka (pozri aj ilustráciu 18).

73

Členské štáty môžu použiť finančné prostriedky na rozvoj vidieka⁴⁴ na kompenzáciu poľnohospodárov za dodatočné náklady a straty príjmu vyplývajúce z požiadaviek plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia. Ani jeden z členských štátov/regiónov, ktoré boli predmetom nášho auditu, nevyužil túto možnosť.

74

Vnútroštátne/regionálne orgány môžu do svojich programov rozvoja vidieka⁴⁵ zahrnúť podporu investícií do infraštruktúry na opätovné využívanie odpadových vôd na zavlažovanie. Päť členských štátov/regiónov, ktoré sme preskúmali, túto možnosť nezahrnulo do svojich PRV. V troch členských štátoch/regiónoch je zahrnutá ako súčasť čiastkového opatrenia, ale nebola použitá na financovanie žiadnych projektov. Dva členské štáty financovali relevantné projekty (pozri rámček 2).

Financovanie projektov zavlažovania zo strany EÚ má slabé ochranné opatrenia proti neudržateľnému využívaniu vody

75

Na financovanie projektov zavlažovania sú k dispozícii rôzne formy financovania EÚ. Členské štáty môžu využívať fondy rozvoja vidieka na investície do hmotného majetku alebo na podporu SOT v niektorých sektoroch (ovocie a zelenina, olivy a olivový olej, víno) na financovanie modernizácie alebo prvej inštalácie zavlažovacích zariadení (napr. v poľnohospodárskych podnikoch) alebo infraštruktúry (napr. sietí).

76

Preskúmali sme:

1. v akom rozsahu sa tieto finančné prostriedky využívajú na podporu projektov zavlažovania;
2. či Komisia a členské štáty vymedzili ochranné opatrenia proti neudržateľnému využívaniu vody;
3. či členské štáty kontrolovali príslušné požiadavky.

77

Modernizácia existujúcich zavlažovacích systémov môže zvýšiť efektívnosť využívania vody, napríklad opravou pretekajúcich kanálov, zakrytím otvorených kanálov s cieľom znížiť odparovanie alebo prechodom na efektívnejšie zavlažovacie systémy. Zlepšenie efektívnosti však nie vždy vedie k celkovým úsporám vody, pretože ušetrená voda sa môže presmerovať na iné účely, ako sú plodiny s vyššou spotrebou vody alebo zavlažovanie väčšej plochy. Tento problém je známy ako odrazový efekt⁴⁶. Okrem toho v prípade javu známeho ako „hydrologický paradox“ môže zvýšená efektívnosť zavlažovania znížiť návrat povrchovej vody do riek, čím sa znížia bázické toky, ktoré sú prospešné pre konečných užívateľov a citlivé ekosystémy⁴⁷.

78

Inštalácia novej zavlažovacej infraštruktúry, ktorá rozširuje zavlažovanú oblasť, pravdepodobne zvýši tlak na sladkovodné zdroje, pokiaľ systém nevyužíva dažďovú vodu alebo recyklovanú vodu. V podpornej hodnotiacej štúdii Komisie o vplyve SPP na vodu (pozri poznámku pod čiarou 38) sa toto riziko potvrdilo: „k dnešnému dňu je ťažké zaručiť, aby investície do zavlažovania boli prospešné pre vodné útvary, najmä ak sa zavlažovaná plocha zväčšuje tam, kde sú vodné útvary pod tlakom.“

Podpora investícií v rámci rozvoja vidieka

79

Všetky členské štáty/regióny okrem jedného, ktoré sme posudzovali, využívajú fondy rozvoja vidieka na financovanie investícií s vplyvom na využívanie vody (pozri ilustráciu 18). Nové zavlažovacie systémy a infraštruktúra sú oprávnené vo všetkých desiatich členských štátoch/regiónoch a investície do infraštruktúry na odber vody (napr. studne) sú oprávnené aspoň v troch členských štátoch/regiónoch. V polovici z 24 PRV v našej dodatočnej vzorke boli umožnené investície do novej zavlažovacej infraštruktúry.

80

Podpora investícií do zavlažovania v rámci EPFRV podlieha podmienkam stanoveným v pravidlách EÚ⁴⁸ (pozri ilustráciu 19). Členské štáty môžu stanoviť aj ďalšie požiadavky. V prípade niektorých investícií tri členské štáty/regióny, ktoré boli predmetom nášho auditu, vyžadujú potenciálne úspory vody nad 5 %. V prípade novej zavlažovacej infraštruktúry päť členských štátov/regiónov vyžaduje doklad o vlastníctve pôdy a/alebo platné povolenie na odber vody.

81

Niektoré požiadavky opísané na ilustrácii 19 nie sú podrobnejšie vysvetlené v právnych textoch. Napríklad v rámcovej smernici o vode sa nestanovuje, čo sa myslí pod kvantitatívnym stavom útvarov povrchovej vody. Členské štáty preto musia vymedziť, čo považujú za „menej ako dobrý“ stav z kvantitatívnych dôvodov v prípade útvarov povrchovej vody. V ôsmich členských štátoch/regiónoch, ktoré boli predmetom nášho auditu, nie je jasné, ako a či je to vymedzené. Komisia v tejto súvislosti poskytla nezáväzné usmernenia⁴⁹. Členské štáty tiež odlišne vykladajú, čo je rozšírenie zavlažovanej plochy, keďže môžu zahrnúť plochy zavlažované v nedávnej minulosti ako zavlažované plochy. Niektoré považujú „nedávnu minulosť“ za minulosť do piatich rokov, zatiaľ čo iné až spred roku 2004.

82

Keďže pravidlá EÚ umožňujú viaceré možné výklady a výnimky (pozri ilustráciu 19), existuje riziko, že EÚ financuje projekty zavlažovania, ktoré sú v rozpore s cieľmi rámcovej smernice o vode. Pokiaľ ide o SPP po roku 2020, Komisia navrhla určité zjednodušenie podmienok financovania projektov zavlažovania. Investície do zavlažovania by boli výslovne vylúčené z financovania, ak by neboli v súlade s dosahovaním cieľov rámcovej smernice o vode týkajúcich sa dobrého stavu. Rozšírenie zavlažovanej plochy by nebolo oprávnené, ak by zavlažovanie ovplyvnilo vodné útvary, ktorých stav bol vymedzený ako menej ako dobrý⁵⁰. Bolo by na členských štátoch, aby to transponovali do svojich podmienok oprávnenosti.

83

Súlad s podmienkami na ilustrácii 19 sa dôkladne nekontroluje. Osem členských štátov/regiónov, ktoré sme posudzovali, uvádza, že na základe projektovej žiadosti alebo ex post kontrolujú základné požiadavky (ako je potreba merania vody a potenciálne úspory vody). Sedem členských štátov/regiónov poskytlo listinné dôkazy o ex post kontrolách skutočných úspor vody. V štyroch prípadoch nebolo z dokumentov jasné, ako sa posudzuje zväčšenie zavlažovanej plochy. Požiadali sme dva členské štáty/regióny o podrobnejšie informácie o projektoch. Z dokumentácie, ktorú sme dostali v odpovedi, bolo niekedy nejasné, ako boli požiadavky skontrolované: pri niektorých kontrolách sme nenašli žiadne dôkazy vrátane základného overenia merania vody alebo potenciálnych úspor vody.

Spoločná organizácia trhov

84

EÚ financuje aj infraštruktúru zavlažovania prostredníctvom spoločnej organizácie trhov v troch sektoroch: ovocie a zelenina, olivy a olivový olej a víno. Sektor ovocia a zeleniny dostáva podporu na infraštruktúru zavlažovania v desiatich z 11 členských štátov/regiónov, ktoré boli predmetom nášho auditu, v sektore olív a olivového oleja v dvoch a vo vinárskom sektore v troch. Všetky členské štáty/regióny ponúkajú podporu novej infraštruktúry, ako aj modernizácie existujúcich systémov – s výnimkou sektora olív a olivového oleja, kde sú na podporu EÚ oprávnené len zlepšenia. Pravidlá platné pre investície financované v rámci spoločnej organizácie trhov sa líšia od pravidiel platných v oblasti rozvoja vidieka.

85

V posledných rokoch bolo financovanie projektov zavlažovania v sektore ovocia a zeleniny najvyššie v Španielsku (Andalúzia) a Portugalsku (pozri ilustráciu 20). Francúzsko a Cyprus zaznamenali len malé alebo žiadne využívanie dostupných opatrení. V Taliansku (Emilia-Romagna) neboli orgány schopné poskytnúť údaje o projektoch zavlažovania a súvisiacom financovaní, kontrolách a sankciách.

86

Investície na zníženie spotreby vody v sektore ovocia a zeleniny, ak sú financované v rámci okruhu „Investície prospešné pre životné prostredie“⁵¹, by:

• mali znížiť spotrebu vody aspoň o 5 % v prípade kvapkového zavlažovania alebo podobných systémov;
• nemali viesť k čistému zväčšeniu zavlažovanej plochy, pokiaľ celková spotreba vody na zavlažovanie za celý poľnohospodársky podnik, a to vrátane zväčšenej plochy, nepresiahne priemernú spotrebu vody za predchádzajúcich päť rokov pred uskutočnením investície.

87

Zavlažovaciu infraštruktúru možno financovať aj v rámci iných okruhov, napríklad „Plánovanie výroby“. Ak je to tak, v pravidlách EÚ sa nevyžadujú ochranné opatrenia proti neudržateľnému využívaniu vody, ako je to v prípade financovania z EPFRV (pozri bod 80). V Španielsku (Andalúzia) sa 98 % výdavkov v roku 2018 na opatrenia týkajúce sa zavlažovania a udržateľného využívania vody týkalo projektov plánovania výroby. Tri z 11 členských štátov, ktoré sme posúdili, prekročili rámec pravidiel EÚ a stanovili dodatočné požiadavky pre niektoré alebo všetky projekty zavlažovania (ilustrácia 21).

88

Orgány členských štátov dostatočne nekontrolujú súlad s podmienkami pri investíciách, ktoré budú prínosom pre životné prostredie (bod 86). Po preskúmaní usmernení, administratívnych kontrolných zoznamov a správ z kontrol na mieste sme vo väčšine členských štátov/regiónov nenašli žiadne dôkazy o kontrolách dodržiavania environmentálnych požiadaviek, ktorými sa riadi financovanie SOT.

89

Celkovo možno konštatovať, že financovanie novej infraštruktúry zavlažovania a zlepšenia existujúcich systémov v rámci SOT prináša menej environmentálnych ochranných opatrení, ako je to v prípade EPFRV. Niektoré typy investícií podliehajú podmienkam týkajúcim sa úspor vody a rozšírenia zavlažovanej plochy, neexistujú však žiadne požiadavky na inštaláciu vodomeru pred investíciou alebo ako jej súčasť.

Závery a odporúčania

90

EÚ zaviedla rámcovú smernicu o vode v roku 2000 s cieľom dosiahnuť, aby bol stav všetkých vodných útvarov v EÚ „dobrý“ do roku 2015 alebo (s odôvodnenými výnimkami) najneskôr do roku 2027. Zahŕňalo to ciele týkajúce sa množstva vody. Z nášho auditu vyplynulo, že podpora poľnohospodárstva nebola dôsledne zosúladená s cieľmi politiky v oblasti vodného hospodárstva.

91

Hoci sa v rámci politiky EÚ v oblasti vodného hospodárstva stanovujú ochranné opatrenia proti neudržateľnému využívaniu vody, na poľnohospodárskych výrobcov sa často vzťahujú výnimky. Od roku 2009 dosiahli členské štáty pokrok pri zriaďovaní systémov predchádzajúceho povolenia odberu vody, systémov na odhaľovanie nezákonného využívania vody a mechanizmov stanovovania cien s potenciálom motivovať efektívne využívanie vody. Avšak:

• v členských štátoch, ktoré sme preskúmali (vrátane regiónov s nedostatkom vody) (body 27 — 30), existuje ešte mnoho výnimiek pre poľnohospodárov, pokiaľ ide o povolenia na odber vody,
• mnohé členské štáty neuplatňujú zásadu návratnosti nákladov za vodohospodárske služby v poľnohospodárstve, ako to robia v iných odvetviach (body 36 — 44).

92

Komisia monitoruje vykonávanie rámcovej smernice o vode členskými štátmi a zastáva názor, že by mohlo napredovať rýchlejšie (body 45 — 52).

Odporúčanie 1 – Požadovať odôvodnenie výnimiek z vykonávania rámcovej smernice o vode v poľnohospodárstve

Komisia by mala:

žiadať od členských štátov, aby odôvodnili stanovovanie cien vody pre poľnohospodárstvo a výnimky z požiadavky na predchádzajúce povolenia na odber vody a vysvetlili základ pre vyvodenie záveru, že nemajú významný vplyv na kvantitatívny stav vodných útvarov.

Termín: 2025

93

Režimy priamych platieb v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) priamo neukladajú poľnohospodárom povinnosti týkajúce sa udržateľného využívania vody. Pravidlá EÚ o dobrovoľnej viazanej podpore umožňujú členským štátom financovať plodiny náročné na vodu v regiónoch s nedostatkom vody bez akýchkoľvek kontrol alebo environmentálnych ochranných opatrení. Ex ante kondicionalita pre sektor vodohospodárstva vzťahujúca sa na financovanie rozvoja vidieka podnietila členské štáty k tomu, aby aktualizovali svoje politiky stanovovania cien vody. Zdá sa však, že táto ex ante kondicionalita sa v SPP po roku 2020 pravdepodobne ukončí (body 47 — 49 a 53 — 61).

94

Niekoľko členských štátov využíva dobrovoľnú viazanú podporu na financovanie plodín náročných na vodu v oblastiach s nedostatkom vody (body 60 — 61).

95

Druhá podmienka pre dobrý poľnohospodársky a environmentálny stav (GAEC 2) v rámci krížového plnenia má potenciál znížiť nadmerné využívanie vodných zdrojov v poľnohospodárstve tým, že povzbudí poľnohospodárov k dodržiavaniu postupov členských štátov na schvaľovanie odberu vody. Pravidlá EÚ však neukladajú povinnosti krížového plnenia všetkým poľnohospodárom, ktorí dostávajú finančné prostriedky z SPP, a členské štáty využívajú GAEC 2 na ochranu vodných zdrojov v pomerne obmedzenej miere. Ani jeden z členských štátov v rámci nášho auditu nevykonáva ucelené kontroly požiadaviek GAEC 2 (body 62 — 68).

Odporúčanie 2 – Prepojiť platby v rámci SPP s dodržiavaním environmentálnych noriem

Komisia by mala:

1. podmieniť podporu rozvoja vidieka na investície do zavlažovania vykonávaním politík, ktoré podporujú udržateľné využívanie vody v členských štátoch;
2. prepojiť všetky platby v rámci SPP poľnohospodárom, vrátane platieb prostredníctvom spoločnej organizácie trhov, s explicitnými environmentálnymi požiadavkami na udržateľné využívanie vody, a to aj prostredníctvom kondicionality;
3. požadovať ochranné opatrenia, aby sa zabránilo neudržateľnému využívaniu vody na plodiny financované prostredníctvom dobrovoľnej viazanej podpory.

Termín: 2023 (začiatok nového obdobia SPP)

96

Komisia čiastočne začlenila zásady udržateľného využívania vody do pravidiel pre mechanizmy financovania z SPP, ako je rozvoj vidieka a podpora trhu. Z fondov na rozvoj vidieka sa môžu financovať poľnohospodárske postupy a infraštruktúra, ktoré zlepšujú množstvo vody. Financovanie rozvoja vidieka a podpora trhu sa môžu vyplácať aj na projekty zavlažovania. Platby tohto druhu sú spojené s určitými povinnosťami, ale pravidlá EÚ sú v rámci programov nejednotné, čo umožňuje rôzne výklady a výnimky (body 69 — 89).

97

Členské štáty čiastočne využili rozvoj vidieka a podporu trhu na presadzovanie udržateľného využívania vody v poľnohospodárstve. Zistili sme, že:

• programy rozvoja vidieka zriedkavo podporujú opatrenia na zadržiavanie vody a infraštruktúru opätovného využívania vody (body 70 — 72),
• finančné prostriedky EÚ sa používajú na podporu nových projektov zavlažovania v členských štátoch/regiónoch, ktoré boli predmetom nášho auditu (body 75 — 79 a 84 — 85),
• členské štáty dostatočne nekontrolujú súlad s environmentálnymi podmienkami spojenými s financovaním rozvoja vidieka a podporou trhu (body 80 — 83 a 86 — 89).

98

V návrhu Komisie týkajúcom sa SPP po roku 2020 by sa výslovne vylúčilo financovanie investícií do zavlažovania, ktoré nie sú v súlade s dosahovaním cieľov dobrého stavu z rámcovej smernice o vode. Rozšírenie zavlažovanej plochy by už nebolo oprávnené, ak by ovplyvnilo vodné útvary, ktorých stav je ako menej ako dobrý (bod 82).

Odporúčanie 3 – Využívať finančné prostriedky EÚ na zlepšenie kvantitatívneho stavu vodných útvarov

Komisia by mala:

1. zabezpečiť pri schvaľovaní strategických plánov SPP členských štátov, aby členské štáty uplatňovali pravidlá SPP po roku 2020 tak, aby financované projekty zavlažovania prispievali k cieľom rámcovej smernice o vode;
2. vyhodnotiť vplyv financovania rozvoja vidieka a podpory trhu na využívanie vody v rámci SPP po roku 2020.

Termín: 2023 (začiatok nového obdobia SPP) a 2026 (hodnotenie v polovici trvania)

Túto správu prijala komora I, ktorej predsedá Samo Jereb, člen Dvora audítorov, v Luxemburgu dňa 14. júla 2021.

Skratky

BPS: Režim základnej platby

DVP: Dobrovoľná viazaná podpora

EEA: Európska environmentálna agentúra

EPFRV: Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka

GAEC: Dobrý poľnohospodársky a environmentálny stav

OECD: Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj

PPH: Povinná požiadavka týkajúca sa hospodárenia

PVMP: Plány vodohospodárskeho manažmentu povodia

RDP: Program rozvoja vidieka

SAPS: Režim jednotnej platby na plochu

SOT: Spoločná organizácia trhu

SPP: Spoločná poľnohospodárska politika

WFD: Rámcová smernica o vode

Glosár

Copernicus: systém EÚ na pozorovanie a monitorovanie Zeme, ktorý zhromažďuje a spracúva údaje zo satelitov a snímačov Zeme s cieľom poskytovať environmentálne a bezpečnostné informácie.

Dobrovoľná viazaná podpora: voliteľný spôsob, ako členské štáty môžu poskytovať priame poľnohospodárske platby EÚ na základe objemu výroby poľnohospodárom, ktorí sa rozhodnú žiadať na tomto základe.

Dobrý poľnohospodársky a environmentálny stav: stav, v ktorom poľnohospodári musia udržiavať všetku poľnohospodársku pôdu, najmä pôdu, ktorá sa v súčasnosti nevyužíva na produkciu, s cieľom získať určité platby v rámci SPP. Zahŕňa problematiku, ako je hospodárenie s vodou a pôdou.

Kontrola vhodnosti: hodnotenie s cieľom zistiť akékoľvek prekrývanie, medzery, nezrovnalosti alebo zastarané opatrenia v regulačnom rámci pre oblasť politiky.

Konvergencia: proces prispôsobenia platobných nárokov poľnohospodárov tak, aby odrážali národné alebo regionálne priemery s cieľom zabezpečiť spravodlivejšie rozdelenie priamej poľnohospodárskej podpory.

Krížové plnenie: mechanizmus, v ktorom platby poľnohospodárom závisia od toho, či plnia požiadavky týkajúce sa životného prostredia, bezpečnosti potravín, dobrých životných podmienok zvierat a obhospodarovania pôdy.

Kvantitatívny stav: vyjadrenie, do akej miery je útvar vôd priamo a nepriamo ovplyvnený odbermi.

Náhrada nákladov: zásada, podľa ktorej používateľ služby platí za náklady na túto službu a celkové výnosy poskytovateľa služieb sa rovnajú (alebo prekračujú) náklady na poskytnutie služby.

Odber vody: odstránenie alebo odklonenie vody z vodného prostredia.

Oddelená podpora: platby EÚ poľnohospodárom, ktoré nie sú viazané na výrobu konkrétneho produktu.

Plán vodohospodárskeho manažmentu povodia: dokument týkajúci sa manažmentu určeného povodia v EÚ, v ktorom sa stanovujú opatrenia plánované na splnenie cieľov rámcovej smernice o vode.

Platba za ekologizáciu: platba založená na ploche za poľnohospodárske postupy, ktoré sú prospešné pre životné prostredie a klímu.

Povinná požiadavka týkajúca sa hospodárenia: pravidlo EÚ alebo vnútroštátne pravidlo týkajúce sa obhospodarovania poľnohospodárskej pôdy zamerané na ochranu verejného zdravia, zdravia zvierat a rastlín, dobrých životných podmienok zvierat a životného prostredia.

Priama platba: platba poľnohospodárskej podpory, napríklad podpora na plochu, poskytovaná priamo poľnohospodárom.

Program rozvoja vidieka: súbor vnútroštátnych alebo regionálnych viacročných cieľov a opatrení schválených Komisiou na vykonávanie politiky rozvoja vidieka EÚ.

Režim základnej platby: poľnohospodársky režim EÚ, v ktorom sa platby poľnohospodárom poskytujú na základe oprávnenej plochy.

Vodný útvar: jazero, nádrž, potok, rieka alebo kanál, prechodná oblasť vody pozdĺž pobrežia, úsek pobrežnej vody alebo osobitný objem podzemnej vody.

Odpovede Komisie

https://www.eca.europa.eu/sk/Pages/DocItem.aspx?did=59355

Audítorský tím

V osobitných správach EDA sa predkladajú výsledky jeho auditov, ktoré sa týkajú politík a programov EÚ alebo tém riadenia súvisiacich s konkrétnymi rozpočtovými oblasťami. EDA vyberá a navrhuje tieto audítorské úlohy tak, aby mali maximálny vplyv, pričom sa zohľadňujú riziká z hľadiska výkonnosti či zhody, výška súvisiacich príjmov alebo výdavkov, budúci vývoj a politický a verejný záujem.

Tento audit výkonnosti uskutočnila audítorská komora I – Udržateľné využívanie prírodných zdrojov, ktorej predsedá člen EDA Samo Jereb. Tento audit viedla členka EDA Joëlle Elvinger, podporu jej poskytla Ildikó Preiss, vedúca kabinetu a Charlotta Törneling, atašé kabinetu; Emmanuel Rauch, hlavný manažér; Els Brems, vedúca úlohy; Paulo Braz, zástupca úlohy; Greta Kapustaite, Georgios Karakatsanis, Szilvia Kelemen, Dimitrios Maniopoulos, Dainora Venckeviciene a Krzysztof Zalega, audítori a audítorky. Jazykovú podporu poskytol Thomas Everett. Marika Meisenzahl poskytla grafickú podporu.

Koncové poznámky

¹ Svetová banka, Renewable internal freshwater resources per capita (cubic meters) - European Union.

² Európska komisia – JRC, „World Atlas of Desertification”, Change in aridity - shifts to drier conditions.

³ Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Budovanie Európy odolnej proti zmene klímy – nová stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy [COM(2021) 82 final].

⁴ Európska environmentálna agentúra, „Water and agriculture: towards sustainable solutions”, správa EEA č. 17/2020.

⁵ Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1 – 73).

⁶ Európska komisia, Status of implementation of the WFD in the Member States.

⁷ Smernica 2000/60/ES, článok 18.

⁸ Európska komisia, SWD(2019) 30 final,European Overview - River Basin Management Plans.

⁹ Európska komisia, EU Water Legislation - Fitness Check.

¹⁰ Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov,"SPP do roku 2020:Zvládnutie budúcich výziev v oblasti potravín, prírodných zdrojov a území ", KOM(2010) 0672 v konečnom znení.

¹¹ Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú pravidlá týkajúce sa strategických plánov, ktoré majú zostaviť členské štáty v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (strategické plány SPP) a ktoré sú financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), COM(2018) 392 final.

¹² Európska komisia, ukazovatele SPP – Financing the CAP.

¹³ Európska komisia, SWD(2020) 168 final.

¹⁴ Európska komisia,Voluntary coupled support - Review by the Member States of their support decisions applicable as from claim year 2020.

¹⁵ BIO by Deloitte (v spolupráci s ICF a Univerzitou Cranfield), Optimising water reuse in the EU – Final report prepared for the European Commission (DG ENV), časť I.

¹⁶ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/741 z 25. mája 2020 o minimálnych požiadavkách na opätovné využívanie vody (Ú. v. EÚ L 177, 5.6.2020, s. 32 – 55).

¹⁷ Európska komisia, SWD(2018) 249 final/2 - 2018/0169 (COD).

¹⁸ Udržateľné hospodárenie s vodami – závery Rady, 17. októbra 2016.

¹⁹ Osobitná správa EDA č. 4/2014:Integrácia cieľov politiky EÚ v oblasti vodného hospodárstva do SPP: čiastočný úspech; osobitná správa EDA č. 23/2015:Kvalita vody v povodí Dunaja: pri vykonávaní rámcovej smernice o vode sa dosiahol pokrok, stále však je čo robiť; osobitná správa EDA č. 3/2016: Boj proti eutrofizácii v Baltskom mori: potrebné sú ďalšie a účinnejšie opatrenia.

²⁰ Smernica 2000/60/ES, článok 11.3 písm. e).

²¹ Smernica 2000/60/ES, článok 9.

²² OECD,Drying Wells, Rising Stakes: Towards Sustainable Agricultural Groundwater Use.

²³ WWF,Illegal water use in Spain: Causes, effects and solutions.

²⁴ Druhý plán manažmentu povodia Dunaja (2015), bod 2, s. 10.

²⁵ Európska komisia, Common Implementation Strategy for the Water Framework Directive, Guidance document no. 1 Economics and the environment a Information Sheet on Assessment of the Recovery of Costs for Water Services for the 2004 River Basin Characterisation Report (Art 9).

²⁶ Európska komisia, SWD(2019) 30 final.

²⁷ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320).

²⁸ Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o vykonávaní rámcovej smernice o vode (2000/60/ES) a smernice o povodniach (2007/60/ES), COM(2019) 95 final.

²⁹ Rozsudok Súdneho dvora z 11. septembra 2014 vo veci C-525/12.

³⁰ Osobitná správa EDA č. 10/2018: Režim základnej platby pre poľnohospodárov – operačne na správnej ceste, no na zjednodušenie, zameranie a konvergenciu úrovní pomoci má len obmedzený vplyv.

³¹ Osobitná správa EDA č. 21/2017:Ekologizácia: komplexnejší režim podpory príjmov, ktorý ešte nie je environmentálne účinný.

³² Peatlands in the EU - position paper.

³³ Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 23. októbra 2020 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú pravidlá podpory strategických plánov.

³⁴ Európska komisia,Voluntary coupled support - Review by the Member States of their support decisions applicable as from claim year 2020.

³⁵ Nariadenie (EÚ) č. 1307/2013, článok 52.2.

³⁶ Nariadenie (EÚ) č. 1307/2013, článok 52.8.

³⁷ Osobitná správa EDA č. 4/2014 Integrácia cieľov politiky EÚ v oblasti vodného hospodárstva do SPP: čiastočný úspech, body 38 – 48.

³⁸ GR AGRI a EEIG Alliance Environnement, Evaluation of the impact of the CAP on water. Final report.

³⁹ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 549 – 607), Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady ku krížovému plneniu.

⁴⁰ Smernica 2000/60/ES, článok 11.3 písm. e).

⁴¹ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 487), článok 28.

⁴² Nariadenie (EÚ) č. 1305/2013, článok 17.1 písm. d).

⁴³ Správa EEA č. 17/2020, s. 68.

⁴⁴ Nariadenie (EÚ) č. 1305/2013, článok 30.

⁴⁵ Nariadenie (EÚ) č. 1305/2013, článok 17.

⁴⁶ OECD (2016), Mitigating Droughts and Floods in Agriculture: Policy Lessons and Approaches, OECD Studies on Water, OECD Publishing, Paríž.

⁴⁷ Správa EEA č. 17/2020.

⁴⁸ Nariadenie (EÚ) č. 1305/2013, článok 46.

⁴⁹ Usmerňovací dokument. Podpora prostredníctvom EPFRV na investície do zavlažovania (verzia: november 2014).

⁵⁰ COM(2018) 392 final, článok 68 ods. 3 písm. f).

⁵¹ V súlade s článkom 3 ods. 4, posledným odsekom vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2017/892 z 13. marca 2017, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013, pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny (Ú. v. EÚ L 138, 25.5.2017, s. 57 – 91).

Harmonogram

https://www.eca.europa.eu/sk/Pages/DocItem.aspx?did=59355

Kontakt

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxemburg
LUXEMBURSKO

Tel. +352 4398-1
Otázky: eca.europa.eu/sk/Pages/ContactForm.aspx
Webová stránka: eca.europa.eu
Twitter: @EUAuditors

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (http://europa.eu).

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2021

PDF	ISBN 978-92-847-6711-3	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/03232	QJ-AB-21-022-SK-N
HTML	ISBN 978-92-847-6707-6	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/67912	QJ-AB-21-022-SK-Q

AUTORSKÉ PRÁVA

© Európska únia, 2021.

Politika týkajúca sa opakovaného použitia materiálov Európskeho dvora audítorov (EDA) je stanovená v rozhodnutí Európskeho dvora audítorov č. 6/2019 o politike otvoreného prístupu a opakovanom použití dokumentov.

Pokiaľ sa nestanovuje inak (napr. v osobitnom upozornení o autorských právach), obsah materiálov EDA vo vlastníctve EÚ podlieha licencii Creative Commons Attribution 4.0 International (CC BY 4.0). To znamená, že opakované použitie je povolené pod podmienkou, že sa náležite uvedie zdroj a označia prípadné zmeny. Používateľ nesmie skresliť pôvodný význam či myšlienku dokumentov. EDA nenesie zodpovednosť za žiadne dôsledky opakovaného použitia.

Pri týchto fotografiách je reprodukcia povolená pod podmienkou, že sa uvedie držiteľ autorských práv, zdroj a mená fotografov/architektov (ak sú spomenuté):

Ilustrácia 1: © World Resources Institute, Aqueduct, prístup 22. 3. 2021.

Ilustrácie 5, 9, 14, 18 a 20: Ikony vytvorené v aplikácii Pixel perfect z https://flaticon.com.

Ilustrácia 13: © Európsky dvor audítorov a World Resources Institute, Aqueduct, prístup 22. 3. 2021.

Ilustrácia 17:

Fotografia vľavo hore: © Európska únia, Európska komisia, 2021 / Xavier Lejeune.

Fotografia vpravo hore: © Európska únia, Európska komisia, 2021 / Lukasz Kobus.

Fotografia vľavo dole: © Európska únia, Európska komisia, 2021 / Michal Cizek.

Fotografia vpravo dole: © Európska únia, Európska komisia, 2021 / Pedro Rocha.

V prípade, že konkrétny materiál zobrazuje alebo opisuje identifikovateľné súkromné osoby, napr. fotografie zamestnancov EDA, alebo ak obsahuje prácu tretej strany, používateľ je povinný získať dodatočné povolenie. Ak je súhlas udelený, ruší a nahrádza sa ním uvedené všeobecné povolenie a jasne sa vymedzí každé prípadné obmedzenie týkajúce sa použitia.

V prípade použitia či šírenia obsahu materiálov, ktoré EÚ nevlastní, je potrebné žiadať povolenie priamo od držiteľov autorských práv.

Politika EDA týkajúca sa opakovaného použitia materiálov sa nevzťahuje na softvér ani dokumenty, ktoré podliehajú právam priemyselného vlastníctva, ako sú patenty, ochranné známky, zapísané dizajny, logá a názvy, a používateľovi sa na ne licencia neposkytuje.

V súbore webových sídiel inštitúcií Európskej únie v rámci domény europa.eu sa uvádzajú odkazy na sídla tretích strán. Keďže sú mimo kontroly EDA, odporúčame Vám oboznámiť sa s ich politikami ochrany osobných údajov a autorských práv.

Použitie loga Európskeho dvora audítorov

Logo Európskeho dvora audítorov sa nesmie použiť bez predchádzajúceho súhlasu Európskeho dvora audítorov.

Obráťte sa na EÚ

Osobne
V rámci celej EÚ existujú stovky informačných centier Europe Direct. Adresu centra najbližšieho k vám nájdete na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Telefonicky alebo e-mailom
Europe Direct je služba, ktorá odpovedá na vaše otázky o Európskej únii. Túto službu môžete kontaktovať:

• prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla: 00 800 6 7 8 9 10 11 (niektorí operátori môžu tieto hovory spoplatňovať),
• prostredníctvom štandardného telefónneho čísla: +32 22999696, alebo
• e-mailom na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Vyhľadávanie informácií o EÚ

Online
Informácie o Európskej únii sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie na webovej stránke Europa: https://europa.eu/european-union/index_sk.

Publikácie EÚ
Publikácie EÚ, bezplatné alebo platené, si môžete stiahnuť alebo objednať z kníhkupectva na webovej stránke https://op.europa.eu/sk/publications. Ak chcete získať viac než jeden výtlačok bezplatných publikácií, obráťte sa na službu Europe Direct alebo vaše miestne informačné centrum (pozri https://europa.eu/european-union/contact_sk).

Právo EÚ a súvisiace dokumenty
Prístup k právnym informáciám EÚ vrátane všetkých právnych predpisov EÚ od roku 1951 vo všetkých úradných jazykoch nájdete na webovej stránke EUR-Lex: http://eur-lex.europa.eu.

Otvorený prístup k údajom z EÚ
Portál otvorených dát EÚ (http://data.europa.eu/euodp/sk.) poskytuje prístup k súborom dát z EÚ. Dáta možno stiahnuť a opätovne použiť bezplatne na komerčné aj nekomerčné účely.