Udržateľné používanie prípravkov na ochranu rastlín: obmedzený pokrok v meraní a znižovaní rizík

Zhrnutie

Prípravky na ochranu rastlín (POR) sú pesticídy, ktoré poľnohospodári používajú na ochranu plodín pred škodlivými organizmami, škodcami a chorobami. V EÚ predaj aktívnych zložiek používaných v POR prevyšuje 350 000 ton za rok. POR môžu mať vplyv na kvalitu vody a pôdy, biodiverzitu a ekosystémy a môžu skončiť ako rezíduá v potravinách.

Od roku 1991 EÚ vytvára rámec právnych predpisov s cieľom povoľovať POR, podporovať ich udržateľné používanie a znižovať riziko, že ich používanie predstavuje riziko pre ľudské zdravie a životné prostredie. Komisia schvaľuje účinné látky, ktoré sa môžu používať v POR povolených v členských štátoch, a kontroluje, či členské štáty vykonávajú príslušné právne predpisy EÚ. Taktiež presadzuje integrovanú ochranu proti škodcom s cieľom podporiť používanie preventívnych, prirodzených alebo iných nechemických metód regulácie škodcov predtým, ako sa využijú POR.

Komisia v súčasnosti vyhodnocuje právne predpisy v tejto oblasti politiky vzhľadom na rastúce obavy verejnosti a parlamentov, pokiaľ ide o riziká spojené s používaním pesticídov. Naša práca bola navrhnutá tak, aby doplnila tento proces.

Našim hlavným cieľom bolo posúdiť, či sa vďaka opatreniam EÚ znížili riziká spojené s používaním POR. Komisia a členské štáty prijali opatrenia na podporu udržateľného využívania POR. Zistili sme však, že sa dosiahol obmedzený pokrok v meraní a znižovaní rizík používania POR. Z našej práce vyplynulo, že opatrenia EÚ na udržateľné používanie POR sa rozbiehali pomaly a zistili sme nedostatky v súčasnom rámci EÚ, ktoré uvádzame v tejto správe.

Preskúmali sme, či právne predpisy EÚ poskytli účinné stimuly na zníženie závislosti od POR. V pravidlách EÚ sa vyžaduje, aby poľnohospodári uplatňovali integrovanú ochranu proti škodcom, čo znamená, že by mali použiť POR len vtedy, ak prevencia a iné metódy nefungujú alebo nie sú účinné. Hoci poľnohospodári majú povinnosť uplatňovať integrovanú ochranu proti škodcom, nie sú povinní viesť záznamy o tom, ako ju uplatňovali, a jej presadzovanie je slabé.

Spoločná poľnohospodárska politika môže pomôcť pri podpore udržateľného používania POR, napríklad prostredníctvom povinných poľnohospodárskych poradenských systémov a poskytovaním finančnej podpory na opatrenia, ako je ekologické poľnohospodárstvo a environmentálne režimy. Prepojenie platieb v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky s právnymi požiadavkami môže pomôcť pri presadzovaní týchto pravidiel, ale uplatňovanie integrovanej ochrany proti škodcom nie je v súčasnosti podmienkou na prijímanie platieb v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Sprístupnenie alternatívnych metód a prípravkov s nižším rizikom môže poľnohospodárom pomôcť pri uplatňovaní integrovanej ochrany proti škodcom. EÚ vytvorila v roku 2009 kategóriu „POR s nízkym rizikom“, ale len málo z nich bolo doteraz sprístupnených na používanie.

Preskúmali sme, či Komisia a členské štáty merali riziká spojené s používaním POR a ich vplyv na životné prostredie, a zistili sme, že zozbierané a sprístupnené údaje neboli dostatočné na to, aby umožnili účinné monitorovanie. Dostupné štatistické údaje EÚ o predaji POR sa agregujú na príliš vysokej úrovni, aby boli užitočné, a štatistiky o používaní POR v poľnohospodárstve neboli porovnateľné.

V novembri 2019 Komisia uverejnila odhad dvoch nových harmonizovaných ukazovateľov rizika. Ani jeden ukazovateľ neukazuje, do akej miery je smernica úspešná v dosahovaní cieľa EÚ v oblasti udržateľného využívania POR.

Na základe týchto zistení odporúčame Komisii:

1. skontrolovať, či členské štáty zmenili všeobecné zásady integrovanej ochrany proti škodcom na praktické kritériá a že ich overujú na úrovni poľnohospodárskych podnikov, čo umožní ich prepojenie s platbami v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky v období po roku 2020;
2. zlepšiť štatistiky o POR pri revízii právnych predpisov, aby boli dostupnejšie, užitočnejšie a porovnateľnejšie;
3. posúdiť pokrok dosiahnutý pri plnení cieľov politiky, zlepšiť harmonizované ukazovatele rizika alebo vyvinúť nové, zohľadniac používanie POR.

Úvod

Politika EÚ v oblasti používania prípravkov na ochranu rastlín

Prípravky na ochranu rastlín (POR) sú pesticídy používané na boj proti škodlivým organizmom, škodcom a chorobám, ovplyvňujú životné procesy rastlín, zachovávajú rastlinné produkty alebo ničia či zabraňujú rastu neželaných rastlín alebo častí rastlín. POR zahŕňajú insekticídy, fungicídy a herbicídy.

Používanie POR môže vytvárať tlak na životné prostredie, môže predstavovať riziká pre kvalitu podzemných a povrchových vôd, kvalitu pôdy, biodiverzitu, ekosystémy a ľudské zdravie, a to aj prostredníctvom rezíduí v potravinách. POR postrekované na poliach môžu preniknúť do okolitej pôdy a vody (pozri ilustráciu 1). POR majú vplyv na rastliny a zvieratá a môžu prispieť k strate biodiverzity¹ vrátane zníženia populácií hmyzu. Napríklad medzivládna vedecko-politická platforma pre biodiverzitu a ekosystémové služby určila POR ako jednu z hybných síl úbytku populácie opeľovačov².

Zdroj: Clearwater, R. L., T. Martin and T. Hoppe (eds.), „Environmental sustainability of Canadian agriculture: Agri-environmental indicator report series – Report #4”, Agriculture and Agri-Food Canada, Ottawa, 2016, s. 155.

Od roku 1991 má EÚ spoločné pravidlá udeľovania autorizácií a používania POR (členské štáty mali predtým vlastné právne predpisy). V prílohe I sú uvedené najdôležitejšie právne predpisy EÚ týkajúce sa POR. Všetky POR prechádzajú dvojfázovým postupom udelenia autorizácie: Komisia najprv schváli účinné látky a potom členské štáty môžu schváliť komerčné formy POR obsahujúce povolené účinné látky (pozri prílohu II). V kritériách EÚ na udeľovanie autorizácií sa uvádza, že POR nemajú žiadny škodlivý účinok na zdravie ľudí alebo zvierat a nemajú žiadny neprijateľný účinok na životné prostredie.

Členské štáty pravidelne poskytujú Komisii štatistiky o POR a Eurostat uverejňuje ročné štatistiky EÚ týkajúce sa účinných látok obsiahnutých v predaných POR³. Z ilustrácie 2 vyplýva, že celkový predaj účinných látok používaných v POR v EÚ zostal v posledných rokoch pomerne stabilný. Predaj POR však nie je priamo spojený s rizikami a vplyvmi súvisiacimi s ich používaním. Riziká a vplyvy POR sa líšia v závislosti od ich účinných látok, ale aj od ich zloženia a v závislosti od toho, kde, kedy a ako ich používatelia aplikujú v praxi.

Zdroj: EDA na základe údajov dostupných na webovom sídle Eurostatu (súbor údajov získaných 22. 7. 2019). Tieto údaje nezahŕňajú dôverné informácie, ktoré podľa odhadu Eurostatu predstavujú < 3 % predaja z celkového súboru údajov.

V smernici o trvalo udržateľnom používaní pesticídov z roku 2009⁴ (ďalej len „smernica“) sa stanovuje rámec na dosiahnutie udržateľného používania POR znížením rizík a vplyvov používania POR na ľudské zdravie a životné prostredie a podporou integrovanej ochrany proti škodcom.

Integrovaná ochrana proti škodcom je koncepcia pochádzajúca zo 70-tych rokov 20. storočia, ktorá sa zameriava najmä na prevenciu zamorenia škodcami a využíva udržateľné poľnohospodárske postupy, napríklad striedanie rôznych plodín a výber semien odolných proti škodcom. Zahŕňa aj monitorovanie škodcov a stanovenie spoľahlivých prahových hodnôt, ktoré pomáhajú pri rozhodovaní o tom, či a kedy je potrebná regulácia škodcov. V porovnaní s bežným aplikovaním POR je integrovaná ochrana proti škodcom šetrnejšia k životnému prostrediu a kombinuje postupy „zdravého rozumu“. Integrovaná ochrana proti škodcom je prostriedkom na zníženie závislosti od POR: pri uplatňovaní integrovanej ochrany proti škodcom používajú poľnohospodári chemické POR len v prípade potreby po vyčerpaní preventívnych, fyzikálnych, biologických alebo iných nechemických metód regulácie škodcov (pozri ilustráciu 3). Integrovaná ochrana proti škodcom je dôležitou súčasťou politiky EÚ v oblasti POR a v roku 2014 sa stala povinnou⁵.

Zdroj: EDA na základe prílohy III k smernici 2009/128/ES.

Uľahčenie používania alternatívnych metód a prístupu k prípravkom s nižším rizikom môže pomôcť podporiť udržateľnejšiu reguláciu škodcov. V nariadení⁶ o POR z roku 2009 (ďalej len „nariadenie o POR“) sa zaviedla koncepcia POR s nízkym rizikom. Na to, aby boli POR povolené ako prípravky s nízkym rizikom, môžu obsahovať len účinné látky schválené ako látky s nízkym rizikom⁷ a nesmú obsahovať žiadne „problémové látky“. V septembri 2019 bolo schválených 16 účinných látok s nízkym rizikom (3 % schválených účinných látok). Okrem toho sa v nariadení o POR zaviedol pojem „základné látky“. EÚ schválila 20 takýchto látok, ktoré sa prevažne používajú na iné účely ako na ochranu rastlín (napr. v potravinách).

Komisia, členské štáty a používatelia POR (napr. poľnohospodári) zohrávajú úlohu v politike EÚ v oblasti POR. Na ilustrácii 4 sú uvedené niektoré z hlavných zodpovedností relevantných pre túto správu.

Zdroj: EDA.

Rozsah auditu a audítorský prístup

Rozhodli sme sa vykonať audit politiky EÚ v oblasti POR z dôvodu rastúceho záujmu verejnosti a zainteresovaných strán (vrátane Európskeho parlamentu). Komisia v súčasnosti vyhodnocuje právne predpisy v tejto oblasti politiky a očakávame, že naša správa doplní toto hodnotenie.

Naším hlavným cieľom bolo posúdiť, či sa opatreniami EÚ znížilo riziko spojené s používaním POR, pričom sme sa zamerali na obdobie po revízii rámca EÚ v oblasti POR z roku 2009 (zoznam príslušných hlavných pravidiel EÚ pozri v prílohe I). Na zodpovedanie tejto otázky sme preskúmali, či:

• rámec EÚ poskytuje stimuly na zníženie závislosti od POR vrátane presadzovania integrovanej ochrany proti škodcom a odrádza od používania „štandardných“ a rizikovejších POR,
• Komisia a členské štáty merajú riziká a vplyvy používania POR na životné prostredie.

Naším cieľom nebolo vyhodnotiť vedecké posúdenia POR.

Audit sme uskutočnili v období od februára do septembra 2019. Naša audítorská práca zahŕňala štruktúrované rozhovory v Komisii (Generálne riaditeľstvo pre zdravie a bezpečnosť potravín, Generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, Generálne riaditeľstvo pre životné prostredie a Eurostat) a Európskom úrade pre bezpečnosť potravín, preskúmanie dokumentov a informačné návštevy v troch členských štátoch (Francúzsko, Litva a Holandsko). Tieto členské štáty sme vybrali na základe zemepisných zón (juh, sever a stred)⁸ s cieľom zohľadniť rozdiely v poľnohospodárskych postupoch a podmienkach, ako aj v úsilí znížiť riziká súvisiace s používaním POR (podpora integrovanej ochrany proti škodcom, výskum, finančná podpora) a v počte povolených POR s nízkym rizikom. Navštívili sme Švajčiarsko, aby sme pochopili, ako táto nečlenská krajina EÚ začleňuje podmienky súvisiace s integrovanou ochranou proti škodcom do priamych platieb pre poľnohospodárov. Preskúmali sme národné akčné plány⁹ 18 členských štátov, ktoré sa týkali zníženia rizík používania POR, a programy rozvoja vidieka na obdobie rokov 2014 – 2020 v súvislosti s opatreniami týkajúcimi sa POR a integrovanej ochrany proti škodcom a uskutočnili sme rozhovory s 33 poľnohospodármi, ktorí boli vybraní náhodne na účely nášho vyhlásenia o vierohodnosti.

Pripomienky

Udržateľné používanie prípravkov na ochranu rastlín ovplyvnené pomalým začiatkom

Prvé kroky pri zavádzaní smernice do praxe sa oneskorili

V smernici z roku 2009 sa stanovuje rámec na dosiahnutie udržateľného používania POR a na podporu integrovanej ochrany proti škodcom vrátane používania alternatívnych prístupov a nechemických metód. Členské štáty mali dva roky na transponovanie tejto smernice do svojho vnútroštátneho práva¹⁰.

Komisia skontrolovala včasnosť transpozície a začala postup v prípade nesplnenia povinnosti proti dvom členským štátom¹¹, ktoré do roku 2012 smernicu ešte netransponovali. Komisia však neskontrolovala úplnosť ani správnosť transpozície členskými štátmi. Napríklad sme zistili, že aj keď Francúzsko prijalo opatrenia na vykonávanie smernice vrátane podpory integrovanej ochrany proti škodcom, požiadavky týkajúce sa integrovanej ochrany proti škodcom neboli transponované do francúzskeho práva.

Členské štáty mali do 26. novembra 2012 vypracovať národné akčné plány, v ktorých sa okrem iného stanovujú ich kvantitatívne ciele, úlohy a harmonogramy na zníženie rizík a vplyvov používania POR. Na ilustrácii 5 sú uvedené hlavné udalosti a je znázornený harmonogram uvedenia smernice do praxe.

Zdroj: EDA na základe smernice a dokumentov Komisie.

Zatiaľ čo len jedna tretina členských štátov predložila svoje národné akčné plány Komisii v stanovenom termíne, všetky členské štáty ich predložili do februára 2014. Komisia zaslala varovné listy všetkým členským štátom, pričom poukázala na nedostatky v ich prvých národných akčných plánoch a na problematické oblasti pri vykonávaní smernice. Komisia predložila svoju prvú správu Európskemu parlamentu a Rade¹², ktorá mala byť predložená v novembri 2014, až v októbri 2017.

Členské štáty musia svoje národné akčné plány revidovať a v prípade potreby aktualizovať každých päť rokov. Termíny tejto revízie závisia od načasovania počiatočných plánov a sú v rokoch 2016 až 2019, keďže členské štáty predložili Komisii svoje počiatočné národné akčné plány v rôznych dátumoch. Takmer tri štvrtiny členských štátov meškalo s ich revíziou (jedenásť z nich viac než jeden rok) na základe ich jednotlivých termínov. V čase konania nášho auditu Komisia vypracúvala svoju druhú správu Európskemu parlamentu a Rade (s termínom v novembri 2018).

Komisia prijala viac opatrení od roku 2016

Od roku 2016 Komisia prijala viac opatrení na podporu a presadzovanie vykonávania smernice. K iniciatívam Komisie patrí posúdenie národných akčných plánov a monitorovanie opatrení členských štátov na zavedenie smernice do praxe.

Komisia zaslala členským štátom dotazník a navštívila šesť z nich, aby zhromaždila informácie o vykonávaní smernice. V súhrnnej správe¹³ sú zhrnuté hlavné zistenia, príklady osvedčených postupov, napríklad v oblasti ochrany vody, odbornej prípravy a integrovanej ochrany proti škodcom, a identifikujú sa hlavné prekážky, ktorým členské štáty čelia pri vykonávaní smernice. Niekoľko členských štátov uviedlo ťažkosti s kontrolou integrovanej ochrany proti škodcom a nedostatok finančne životaschopných, účinných nechemických techník regulácie ako prekážky pri zavádzaní integrovanej ochrany proti škodcom do praxe. V roku 2018 sa Komisia presunula z návštev na účely zistenia faktov na audity zhody a začala vydávať odporúčania a požadovať od členských štátov nápravné opatrenia.

Komisia pravidelne pozýva orgány členských štátov na zasadnutia, na ktorých sa diskutuje o vykonávaní smernice. Spustila internetový portál pre udržateľné používanie POR, ktorý obsahuje hlavné informácie, národné akčné plány a odkazy na oficiálne webové sídla členských štátov¹⁴.

Výskumné a inovačné činnosti sú dôležité na zabezpečenie toho, aby boli k dispozícii alternatívne metódy ochrany proti škodcom a POR s nízkym rizikom na vykonávanie integrovanej ochrany proti škodcom. EÚ podporuje výskum zameraný na zabezpečenie ekonomicky uskutočniteľných alternatívnych metód regulácie škodcov. Program EÚ pre výskum Horizont 2020 zahŕňa výzvy na predkladanie projektov týkajúcich sa stratégií, nástrojov a technológií na udržateľnú ochranu proti burinám, alternatív používania POR a integrovanej ochrany proti škodcom. Cieľom európskeho partnerstva v oblasti inovácií zameraných na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť je integrovať rôzne zdroje financovania a spájať poľnohospodárov, poradcov, výskumných pracovníkov, poľnohospodárske podniky, mimovládne organizácie a iných aktérov ako partnerov v oblasti inovácií v poľnohospodárstve. Výsledná sieť spája veľké výskumné a inovačné projekty financované v rámci programu Horizont 2020 s menšími operačnými skupinami pracujúcimi na vnútroštátnej a regionálnej úrovni s cieľom preklenúť medzeru medzi výskumom a praxou.

Opatrenia EÚ poskytujú poľnohospodárom slabé stimuly na prijímanie integrovanej ochrany proti škodcom

Komisia a členské štáty podporujú integrovanú ochranu proti škodcom, ale jej presadzovanie je slabé

Jedným z dôležitých opatrení na dosiahnutie udržateľného používania POR je integrovaná ochrana proti škodcom. V pravidlách EÚ sa integrovaná ochrana proti škodcom vymedzuje ako súbor ôsmich všeobecných zásad (pozri prílohu III), ktorých cieľom je využiť iné preventívne, prirodzené alebo menej škodlivé metódy regulácie škodcov pred použitím chemických prípravkov na ochranu rastlín (pozri aj ilustráciu 3). Možnosť odkazovať na integrovanú ochranu proti škodcom na etiketách POR je spôsob zvyšovania informovanosti. Počas našich návštev v členských štátoch sme zaznamenali len jeden príklad priameho odkazu na integrovanú ochranu proti škodcom: niektoré etikety v Litve zahŕňali pokyny, ktorých cieľom bolo zabrániť rezistencii škodcov voči príslušnému POR.

Komisia a členské štáty prijali opatrenia na podporu a šírenie informovanosti o integrovanej ochrane proti škodcom. Všetky národné akčné plány, ktoré sme preskúmali, zahŕňali informácie o činnostiach odbornej prípravy, výmene poznatkov a nástrojoch na monitorovanie škodcov a prijímanie rozhodnutí. Napríklad systémy monitorovania škodcov a včasného varovania sú neoddeliteľnou súčasťou integrovanej ochrany proti škodcom, pretože pomáhajú poľnohospodárom uplatňovať preventívne a cielenejšie opatrenia na reguláciu škodcov. Komisia zistila, že väčšina (24) členských štátov zaviedla systémy financované z verejných zdrojov na predpovedanie, varovanie a včasnú diagnózu škodcov a kontrolu chorôb. Napríklad Litva vyvinula interaktívny informačný systém, ktorý spája rôzne aspekty podpory používateľov POR pri uplatňovaní integrovanej ochrany proti škodcom (pozri ilustráciu 6).

Zdroj: EDA na základe IKMIS.

V pravidlách EÚ sa vyžaduje, aby používatelia POR uplatňovali všeobecné zásady integrovanej ochrany proti škodcom¹⁵ a členské štáty museli vo svojich národných akčných plánoch opísať, ako zabezpečia, aby všetci profesionálni používatelia¹⁶ budú uplatňovať zásady integrovanej ochrany proti škodcom do januára 2014¹⁷. Komisia zaznamenala nedostatky pri zabezpečovaní uplatňovania integrovanej ochrany proti škodcom v počiatočných národných akčných plánoch a vo svojej správe z roku 2017 určenej Európskemu parlamentu a Rade (pozri bod 15) uviedla, že členské štáty by mali vypracovať kritériá na posúdenie, či poľnohospodári uplatňujú integrovanú ochranu proti škodcom. Z nášho preskúmania vyplynulo, že vo väčšine (12 z 18) revidovaných národných akčných plánov sa neopisovalo, ako členské štáty zabezpečia, aby všetci profesionálni používatelia vykonávali všeobecné zásady integrovanej ochrany proti škodcom.

V roku 2009 Komisia využila externého dodávateľa na vypracovanie usmernenia¹⁸ k stanoveniu zásad integrovanej ochrany proti škodcom. Cieľom tohto dokumentu bolo pomôcť členským štátom pri posudzovaní integrovanej ochrany proti škodcom v ich národných akčných plánoch a poskytnúť usmernenia k monitorovaniu súladu. Národné akčné plány sa však zameriavajú najmä na odbornú prípravu, poradenské činnosti a zvyšovanie informovanosti s cieľom zvýšiť porozumenie integrovanej ochrany proti škodcom. V národných akčných plánoch sa nestanovili konkrétne požiadavky, ktorými by sa všeobecné zásady integrovanej ochrany proti škodcom premietli do činností, ktoré by sa mohli v praxi kontrolovať.

Profesionálni používatelia POR musia viesť záznamy o prípravkoch, ktoré používajú, najmenej tri roky¹⁹. Na základe zásady integrovanej ochrany proti škodcom č. 8 sa od nich vyžaduje, aby skontrolovali úspech svojich opatrení na ochranu rastlín na základe záznamov o používaní POR a monitorovania škodcov. Neexistuje požiadavka EÚ na to, aby používatelia viedli záznamy o iných opatreniach integrovanej ochrany proti škodcom, a Komisia vyzvala členské štáty, aby takéto povinnosti zaviedli do vnútroštátnych právnych predpisov. Len niekoľko členských štátov tak urobilo (pozri napríklad rámček 1).

Komisia počas svojich auditov v členských štátoch v rokoch 2018 a 2019 identifikovala presadzovanie integrovanej ochrane proti škodcom ako slabú stránku. Väčšina (27 z 33) poľnohospodárov, s ktorými sme uskutočnili rozhovory, uviedla, že vedia o integrovanej ochrane proti škodcom a uplatňujú jej zásady vo svojich poľnohospodárskych podnikoch, čo naznačuje významné uvedomenie si tejto koncepcie medzi poľnohospodármi. Členské štáty, ktoré sme navštívili, však nevedeli potvrdiť podiel používateľov, ktorí dodržiavajú zásady integrovanej ochrane proti škodcom, a nekontrolujú to počas inšpekcií. Posudzovanie súladu si vyžaduje odborné znalosti a je náročné, pretože závisí od plodiny, typu pôdy, veľkosti poľnohospodárskeho podniku a vonkajších faktorov, ako sú počasie a druh škodcu.

Členské štáty sú povinné stanoviť pravidlá týkajúce sa sankcií za porušenie pravidiel pre POR. Z troch kontrolovaných členských štátov len Holandsko stanovilo sankcie týkajúce sa integrovanej ochrany proti škodcom. Z auditov Komisie a našich návštev členských štátov nevyplynuli dobré príklady kontroly, či poľnohospodári uplatňujú zásady integrovanej ochrany proti škodcom. Pozri rámček 2 s príkladmi z kontrolovaných členských štátov.

Spoločná poľnohospodárska politika pomáha len málo pri presadzovaní integrovanej ochrany proti škodcom

V Komisii je Generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka zodpovedné za spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP). SPP zahŕňa nástroje, ktoré môžu poľnohospodárom pomôcť s udržateľným používaním POR. Napríklad:

• členské štáty musia zriadiť poľnohospodárske poradenské systémy na poskytovanie poradenstva všetkým poľnohospodárom, a to aj v oblasti integrovanej ochrany proti škodcom,
• poľnohospodári s viac než 15 hektármi ornej pôdy, ktorí dostávajú priame platby, by mali udržiavať oblasti ekologického záujmu na 5 % ich ornej pôdy a od roku 2018 nesmú používať POR na týchto oblastiach,
• osobitné programy v odvetví ovocia a zeleniny podporujú využívanie integrovanej ochrany proti škodcom.

Okrem toho členské štáty môžu využiť opatrenia SPP financované z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka s cieľom podporiť udržateľné používanie POR vrátane integrovanej ochrany proti škodcom. Medzi tieto opatrenia patria agroenvironmentálne a klimatické záväzky, v rámci ktorých môžu členské štáty poskytovať platby za riadenie vstupov (POR a/alebo hnojivá) a udržateľné poľnohospodárske postupy v kontexte integrovaného poľnohospodárstva. Členské štáty môžu využívať SPP aj na podporu ekologického poľnohospodárstva, na ktoré sa v smernici odkazuje ako na druh „ochrany proti škodcom s malou spotrebou pesticídov“²¹. Oblasť ekologického poľnohospodárstva predstavuje 7 % celkovej poľnohospodárskej pôdy v EÚ²². Medzi ďalšie relevantné opatrenia patrí podpora investícií napríklad do presných poľnohospodárskych zariadení. Členské štáty plánujú konkrétne opatrenia vo svojich programoch rozvoja vidieka.

Väčšina platieb v rámci SPP podlieha krížovému plneniu²³. Krížové plnenie je mechanizmus, v ktorom je vyplatenie platieb poľnohospodárom v rámci SPP podmienené splnením základných noriem týkajúcich sa životného prostredia, bezpečnosti potravín, zdravia zvierat a rastlín a dobrých životných podmienok zvierat, ako aj požiadaviek na udržiavanie pôdy v dobrom poľnohospodárskom a environmentálnom stave. Prepojenie platieb SPP s právnymi požiadavkami môže pomôcť pri presadzovaní týchto pravidiel.

Členské štáty musia kontrolovať dodržiavanie pravidiel krížového plnenia a vykonávať kontroly na mieste u najmenej 1 % poľnohospodárov, ktorí dostávajú platby v rámci SPP. Krížové plnenie neznamená, že platby v rámci SPP sú podmienené splnením týchto základných noriem, ale členské štáty ukladajú príjemcom, ktorí ich nespĺňajú, administratívne sankcie. Administratívne sankcie sú v skutočnosti znížením, ktoré neprevyšuje 5 % v prípade porušenia z dôvodu nedbanlivosti. Opakované porušenia môžu mať za následok vyššie sankcie a ak je nesúlad zámerný, zníženie by mohlo byť 20 % alebo viac²⁴.

V rámci krížového plnenia pre SPP na roky 2014 – 2020 sa vyžaduje, aby používatelia POR spĺňali podmienky stanovené na etiketách a zohľadňovali miestne podmienky²⁵, ale nezahŕňa smernicu vrátane uplatňovania zásad integrovanej ochrany proti škodcom. Ďalšie požiadavky krížového plnenia, ako sú ochranné pásma a ochrana podzemných vôd, sú tiež relevantné pre udržateľné používanie POR. Pre porovnanie, na získanie priamych platieb vo Švajčiarsku musia poľnohospodári preukázať „dôkaz o ekologickej výkonnosti“²⁶ podobný všeobecným zásadám integrovanej ochrany proti škodcom vymedzeným v smernici. Švajčiarske orgány v rámci svojich kontrol overujú požiadavky súvisiace s ochranou pôdy a podporou biodiverzity, vytváraním a zaznamenávaním prahových hodnôt škodcov a správnym výberom POR a odôvodnením ich použitia a v prípade poľnohospodárov s viac než tromi hektármi ornej pôdy striedanie plodín.

V odôvodnení 35 nariadenia o POR sa uvádza, že zásady integrovanej ochrany proti škodcom by sa mali zahrnúť do krížového plnenia. Na začiatku obdobia SPP 2014 – 2020 zákonodarca²⁷ vyzval Komisiu, aby po tom, ako všetky členské štáty vykonali smernicu a určili povinnosti, ktoré sú priamo uplatniteľné na poľnohospodárov, navrhla zmenu pravidiel SPP s cieľom zahrnúť príslušné časti smernice do systému krížového plnenia. Komisia nepredložila takýto návrh na SPP v rokoch 2014 – 2020.

V návrhu SPP na obdobie po roku 2020, ktorý vypracovala Komisia, sa rozširuje prepojenie medzi platbami SPP a povinnými požiadavkami („kondicionalita“²⁸) týkajúcimi sa POR. Čiastočne by sa vzťahovala na udržateľné používanie, nezahŕňala by však zásady integrovanej ochrany proti škodcom. Nová povinná požiadavka týkajúca sa hospodárenia č. 13 by odkazovala na smernicu a zahŕňala by v súvislosti s POR zriadenie certifikačných systémov, kontrolu zariadení, obmedzenie používania v chránených oblastiach, manipuláciu a skladovanie. Navrhovaná podmienka dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu č. 8 by si vyžadoval striedanie plodín s cieľom zachovať potenciál pôdy.

Navrhovaná kondicionalita, rovnako ako súčasný mechanizmus krížového plnenia, neznamená, že platby v rámci SPP sú podmienené splnením týchto pravidiel. Členské štáty by namiesto toho uložili prijímateľom, ktorí tieto požiadavky neplnia, administratívne sankcie. Prepojenie platieb v rámci SPP s uplatňovaním integrovanej ochrany proti škodcom môže pomôcť zabezpečiť, že ju poľnohospodári zavedú do praxe.

Nechemické metódy sa vyvíjajú, ale je málo POR s nízkym rizikom

Väčší dôraz sa kladie na nechemické metódy a mnohé členské štáty podporujú koncepcie, ako je biologická kontrola (Francúzsko) a biopesticídy (Holandsko). V smernici sa uvádza, že integrovaná ochrana proti škodcom „podporuje prirodzené mechanizmy na reguláciu škodcov“²⁹ a v zásadách integrovanej ochrany proti škodcom sa uvádza, že biologické metódy by sa mali uprednostňovať pred chemickými³⁰. Vždy, keď je to možné, by sa mali uprednostniť nechemické metódy³¹ vymedzené ako alternatívne metódy vrátane biologickej regulácie škodcov³². V právnych predpisoch EÚ sa uvádzajú aj biologické prípravky³³, ale nezahŕňajú vymedzenie biologickej regulácie škodcov ani biologických prípravkov.

Koncepcia EÚ týkajúca sa POR s nízkym rizikom sa zameriava na riziká, ale povaha účinnej látky predstavuje pre schvaľovací postup rozdiel. Napríklad posudzovanie mikroorganizmov si vyžaduje iné údaje, ako je potrebné na posúdenie chemických látok. Pravidlá EÚ zahŕňajú požiadavky na samostatné údaje a zásady posudzovania pre mikroorganizmy³⁴ a Komisia zriadila pracovnú skupinu na posúdenie požiadaviek na údaje a zásad posudzovania s cieľom ich aktualizácie.

Zatiaľ čo väčšina POR s nízkym rizikom obsahuje mikroorganizmy, mnohé „biologické“ POR nie sú klasifikované ako prípravky s nízkym rizikom. Napríklad vo Francúzsku bolo v júni 2019 povolených 481 POR ako biokontrola a 23 ako POR s nízkym rizikom. Jedným z dôvodov je, že mnohé biokontrolné POR obsahujú účinné látky schválené pred zavedením koncepcie nízkeho rizika v právnych predpisoch EÚ³⁵, ale schvaľovací proces tiež ukazuje, že nie všetky nechemické látky spĺňajú kritériá nízkeho rizika.

V septembri 2019 bolo schválených 487³⁶ účinných látok na používanie v prípravkoch na ochranu rastlín v EÚ, ale len 16 (3 %) z nich bolo schválených ako POR s nízkym rizikom. Komisia určila 57 schválených účinných látok ako potenciálne nízkorizikových³⁷ a uprednostnila ich obnovenie pred inými účinnými látkami³⁸. Komisia a mnohé členské štáty podporujú POR s nízkym rizikom. Vo Francúzsku sú však takéto propagačné opatrenia (napr. výnimka zo zákazu komerčnej reklamy) zamerané skôr na biologickú kontrolu než na POR s nízkym rizikom. Niektorí poľnohospodári (14 z 33), s ktorými sme uskutočnili rozhovory, počuli o POR s nízkym rizikom, ale ani jeden ich nepoužíval. Naopak, všetci poľnohospodári, s ktorými sme uskutočnili rozhovory, počuli o (alebo použili) biologické, fyzikálne (mechanické) alebo iné nechemické metódy regulácie škodcov.

Nie všetky POR založené na 16 účinných látkach s nízkym rizikom sú samotné povolené ako prípravky s nízkym rizikom. Jedným z dôvodov je, že okrem účinných látok POR obsahujú aj iné zložky známe ako „koformulanty“. Na to, aby bol POR povolený ako prípravok s nízkym rizikom, musia byť všetky koformulanty „bez obáv“. Ďalším dôvodom je, že niektoré POR podliehajú „osobitným opatreniam na zmiernenie rizika“³⁹, ktoré boli podľa potreby identifikované v hodnotení rizika. Opatrenia na zmiernenie rizika sú zamerané na minimalizáciu expozície ľudí a životného prostredia POR, napríklad nosením ochranných prostriedkov, ako sú rukavice alebo dodržiavaním nepostrekovaného ochranného pásma. „Všeobecné opatrenia na zmiernenie rizika“ sú tie, ktoré sa považujú za bežné preventívne opatrenia a nebránia tomu, aby sa POR povolili ako prípravky s nízkym rizikom.

Z našej audítorskej práce vyplýva, že kontrolované členské štáty niekedy posudzujú opatrenia na zmiernenie rizika odlišne. Napríklad v Holandsku dva POR obsahujúce účinnú látku s nízkym rizikom fosforečnan železitý neboli povolené ako prípravky s nízkym rizikom, pretože sa považovalo za potrebné nosiť ochranné rukavice. Holandské orgány sa domnievali, že ide o osobitné opatrenie na zmiernenie rizika. Francúzsko a Litva povolili oba POR ako prípravky s nízkym rizikom. Požiadavky na označovanie zahŕňajú nosenie ochranných rukavíc, ale orgány členských štátov to považujú za bežné preventívne opatrenie. V pravidlách EÚ sa nevymedzuje, čo sa považuje za „osobitné opatrenie na zmiernenie rizika“ (na rozdiel od „všeobecného opatrenia na zmiernenie rizika“), a neexistuje žiadne usmernenie v tejto oblasti.

Pravidlá EÚ zahŕňajú zrýchlený harmonogram udelenia autorizácie POR s nízkym rizikom. Z údajov za tri kontrolované členské štáty vyplýva, že autorizácia POR s nízkym rizikom je rýchlejšia ako autorizácia „štandardných“ POR (pozri ilustráciu 7).

Poznámka: Tento údaj zachytáva priemerný čas medzi dátumom podania žiadosti a dátumom udelenia autorizácie. Nie je určený na to, aby odrážal súlad s právnymi lehotami, keďže niektoré činnosti sú počas udeľovania autorizácie oslobodené od týchto lehôt. Údaje za „štandardné“ POR sú založené na postupoch udelenia autorizácie za zónu, za ktorú bol zodpovedný daný členský štát („spravodajský členský štát“).

Zdroj: EDA na základe údajov členských štátov za roky 2015 – 2018.

S cieľom pomôcť poľnohospodárom získať prístup k POR s nízkym rizikom a podporovať integrovanú ochranu proti škodcom Rada v roku 2016 schválila „plán vykonávania na zvýšenie dostupnosti POR s nízkym rizikom a urýchlenie uplatňovania integrovanej ochrany proti škodcom v členských štátoch“. V tomto pláne sa stanovuje 40 opatrení pre Komisiu, členské štáty a externé zainteresované strany. Opatrenia týkajúce sa POR s nízkym rizikom boli zamerané na urýchlenie postupu udeľovania autorizácie, pričom sa zohľadnili znížené poplatky a poskytli usmernenia. Expertná skupina pre udržateľnú ochranu rastlín predstavila stav prijatých opatrení v správe o pokroku⁴⁰. Týmto plánom vykonávania sa zvýšila informovanosť členských štátov, Komisie a zainteresovaných strán o koncepcii nízkeho rizika, ale počet POR s nízkym rizikom zostáva malý.

Komisia začala počítať celoeurópske ukazovatele rizika týkajúce sa používania prípravkov na ochranu rastlín až v roku 2019

Členské štáty monitorujú účinné látky vo vode, ale neexistujú celoeurópske údaje o ich používaní

Monitorovanie životného prostredia je potrebné na potvrdenie, že neexistujú neprijateľné účinky alebo riziká pre životné prostredie vyplývajúce z používania POR. Monitorovanie životného prostredia poskytuje systém varovania a dopĺňa hodnotenie rizík vykonané počas postupu udelenia autorizácie⁴¹.

Členské štáty môžu od výrobcov POR vyžadovať, aby monitorovali účinky povolených POR⁴². Komisia nemá prehľad o tomto monitorovaní. V praxi členské štáty vykonávajú environmentálne monitorovanie najmä podľa iných právnych predpisov, vrátane pravidiel EÚ o monitorovaní v oblasti vodného hospodárstva⁴³. Členské štáty musia monitorovať niekoľko účinných látok a relevantné rezíduá v pozemnej, povrchovej a pitnej vode.

V prípade povrchových vôd EÚ vymedzuje látky, ktoré členské štáty musia monitorovať; 36 z nich sú účinné látky, z ktorých desať je v súčasnosti schválených na používanie v POR⁴⁴. Členské štáty musia monitorovať ďalšie látky okrem tých, ktoré sú stanovené v právnych predpisoch EÚ, ak sú vypúšťané vo významných množstvách. Napríklad Holandsko má rozsiahly systém monitorovania vôd a na doplnenie monitorovania látok vymedzených EÚ monitoruje ďalších 16 účinných látok, ktoré považuje za problematické vo svojich povrchových vodách (12 z nich je v súčasnosti schválených na použitie v prípravkoch na ochranu rastlín v EÚ).

V pravidlách EÚ sa nevymedzujú účinné látky, ktoré sa majú monitorovať v pôde⁴⁵. Komisia však nedávno zozbierala vzorky pôdy v rámci prieskumu využívania pôdy. Spoločné výskumné centrum bude tieto vzorky analyzovať⁴⁶.

Členské štáty zbierajú štatistické údaje o predaji a používaní POR v poľnohospodárstve. V právnych predpisoch EÚ sa od nich vyžaduje, aby každoročne zbierali údaje o účinných látkach obsiahnutých v predávaných POR a aby zostavovali štatistiku používania POR v poľnohospodárstve pre vybrané plodiny počas referenčného obdobia každých päť rokov⁴⁷. Členské štáty zasielajú štatistiky o každej účinnej látke Eurostatu. Podľa pravidiel EÚ o dôvernosti štatistických údajov sa dôverné údaje môžu použiť len na štatistické účely⁴⁸ a v podrobných štatistikách sa nesmie uvádzať totožnosť „štatistických jednotiek“ (v tomto prípade: jednotlivých výrobcov alebo používateľov POR). Pokiaľ ide o POR, právne predpisy EÚ sú ešte reštriktívnejšie. Vyžaduje sa v nich, aby Eurostat agregoval účinné látky konkrétnym spôsobom pred ich zverejnením⁴⁹ a je mu zabránené uverejňovať podrobné štatistiky alebo ich poskytovať iným generálnym riaditeľstvám.

Verejne dostupné štatistiky o POR v EÚ sa týkajú účinných látok obsiahnutých v predávaných POR. Sú agregované do hlavných skupín, ako sú insekticídy, fungicídy a herbicídy na základe vyššie uvedených právnych predpisov EÚ. To napríklad znamená, že Komisia nemôže zverejňovať informácie o jednotlivých účinných látkach alebo o podiele látok schválených ako látky s nízkym rizikom.

V niektorých krajinách (napr. vo Francúzsku) sú údaje o predaji jednotlivých účinných látok verejne dostupné. Komisia podporuje zverejňovanie údajov o predaji všetkých jednotlivých účinných látok, ktoré nie sú chránené dôvernosťou štatistických údajov⁵⁰.

Eurostat doteraz nezverejnil celoeurópske štatistiky zozbierané všetkými členskými štátmi o používaní POR. Členské štáty zasielajú Komisii (Eurostatu) štatistiky o používaní POR v poľnohospodárstve každých päť rokov⁵¹ počnúc rokom 2015. Od členských štátov sa vyžaduje, aby zbierali štatistické údaje o používaní POR v poľnohospodárstve v referenčnom období maximálne 12 mesiacov, ktoré si členský štát zvolí kedykoľvek v rámci päťročného obdobia. Členské štáty takisto vyberajú plodiny na monitorovanie, čo znamená, že údaje nie sú medzi členskými štátmi porovnateľné. Široká škála plodín a referenčných období, ktoré si členské štáty vybrali na účely štatistiky používania, zabránili Eurostatu užitočne kombinovať a porovnávať údaje, a preto sa rozhodol zverejniť len výber údajov o používaní⁵².

Údaje o predaji podľa účinnej látky (namiesto súhrnných údajov do skupín, ako sa v súčasnosti vyžaduje v pravidlách EÚ) by mohli pomôcť pri výbere látok na monitorovanie a zacieliť monitorovanie životného prostredia. Lepšie štatistické údaje o používaní POR by mohli pomôcť pri výklade výsledkov monitorovania a tieto výsledky by boli zmysluplnejšie pri hodnotení rizík súvisiacich s používaním už povolených POR. Podrobnejšie štatistiky by pomohli Generálnemu riaditeľstvu pre zdravie a bezpečnosť potravín sledovať vývoj na trhu a analyzovať potenciálny vplyv rozhodnutí o schválení. Mohlo by to tiež pomôcť pri vývoji užitočnejších hodnotení celkových rizík spojených s používaním POR.

Užitočnosť celoeurópskych ukazovateľov rizík POR je obmedzená

Cieľom rámca politiky EÚ je „dosiahnutie udržateľného používania pesticídov prostredníctvom znižovania rizík a vplyvov používania pesticídov na ľudské zdravie a životné prostredie“. Nevymedzuje sa v ňom však „udržateľné používanie“ a zámer „znížiť riziká a vplyvy používania pesticídov“ nie je premietnutý do konkrétneho vyčísleného cieľa EÚ. Stanovenie konkrétnych a merateľných cieľov a úloh je užitočné pre posúdenie výkonnosti politiky z hľadiska očakávaného účinku.

Členské štáty musia do svojich národných akčných plánov zahrnúť kvantitatívne ciele a úlohy na dosiahnutie zámerov smernice. Komisia počas svojho posúdenia zaznamenala veľké rozdiely v kvalite počiatočných národných akčných plánov a nedostatky pri stanovení merateľných cieľov. Z nášho preskúmania 18 revidovaných národných akčných plánov vyplynulo, že dvanásť z nich zahŕňa kvantitatívne ciele a úlohy založené na vykonávaní činností. Málo (2 z 18) z nich vyčíslilo celkové ciele alebo úlohy na zníženie používania POR alebo rizík súvisiacich s POR.

Na meranie pokroku pri plnení hlavného cieľa smernice sú potrebné celoeurópske ukazovatele rizika: zníženie rizík a vplyvov používania POR. Meranie rizika je zložité, pretože riziká, ktoré predstavujú POR, sa líšia v závislosti od viacerých faktorov, najmä od ich účinných látok, ale aj od ich zloženia, miery použitia (t. j. množstva na hektár a frekvencie) a od toho, kde, kedy a ako ich používatelia aplikujú v praxi. Celoeurópske ukazovatele rizika sa musia harmonizovať, aby sa umožnilo porovnávanie medzi členskými štátmi a zmysluplné posúdenie politiky EÚ.

V smernici sa od členských štátov vyžaduje, aby vypočítavali harmonizované ukazovatele rizika, určili trendy v používaní určitých účinných látok a určili prioritné položky, ktoré si vyžadujú osobitnú pozornosť. V samotnej smernici však takéto harmonizované ukazovatele rizika neboli stanovené. Zákonodarca ju prijal v roku 2009 s prázdnou prílohou („Príloha IV – Harmonizované ukazovatele rizika“).

Niektoré členské štáty vypracovali vnútroštátne ukazovatele na meranie rizík a vplyvu. Takéto vnútroštátne ukazovatele sú užitočné na meranie pokroku pri plnení cieľov a úloh členských štátov, ktoré však nie sú porovnateľné medzi členskými štátmi, a preto sú harmonizované ukazovatele rizika užitočné na meranie rizika a vplyvu v rámci celej EÚ.

Prvotné pokusy Komisie vypracovať ukazovatele neboli úspešné pre chýbajúce údaje. Komisia v roku 2018 navrhla dva harmonizované ukazovatele rizika, ktoré nadobudli účinnosť v júni 2019⁵³. Tieto dva ukazovatele sú zamerané na odhad trendov celkového rizika vyplývajúceho z používania POR za každý členský štát a celú EÚ. Komisia uverejnila retrospektívne výpočty ukazovateľov rizika od roku 2011 na svojom webovom sídle⁵⁴ v novembri 2019. To znamená, že prvý odhad Komisie týkajúci sa rizík spojených s používaním POR v celej EÚ prišiel desať rokov po prijatí smernice.

Ani pri jednom z týchto ukazovateľov sa nezohľadňuje, ako, kde a kedy sa tieto POR používajú, pretože Komisia nemá tieto informácie k dispozícii. Jeden ukazovateľ sa zakladá na štatistikách predaja POR a druhý sa zakladá na počte núdzových autorizácií. Členské štáty môžu udeliť núdzové autorizácie bez toho, aby vykonali štandardný postup udelenia autorizácie, ak škodcovia spôsobujú nebezpečenstvo, ktoré nemožno vyriešiť iným primeraným spôsobom. Núdzové autorizácie sa môžu týkať POR už povolených na iné použitie alebo POR obsahujúcich schválené účinné látky, ktoré ešte nie sú povolené v konkrétnom členskom štáte, ktorý vydáva núdzovú autorizáciu.

Pre oba ukazovatele sa účinné látky kategorizujú na základe nariadenia o POR do štyroch skupín („látky s nízkym rizikom“, „štandardné“, „látky, ktoré sa majú nahradiť“ a „neschválené“) s rôznymi váhami (pozri ilustráciu 8). V prípade POR obsahujúcich účinné látky, ktoré sú „látkami, ktoré sa majú nahradiť“, členské štáty musia zamietnuť alebo obmedziť povolenie, ak sú k dispozícii menej škodlivé alternatívy⁵⁵. Cieľom je presadzovať menej škodlivé látky a poskytnúť priemyslu stimuly na vývoj menej nebezpečných alternatív.

Účelom váh je zohľadniť politické rozhodnutia a podporiť cieľ smernice, ktorým je zníženie rizík a vplyvov POR. Niektoré členské štáty vyjadrili obavy ohľadom odôvodnenia týchto váh. Spochybnili vedecké zdôvodnenie týchto váh. Odlišný váhový koeficient by zmenil výsledok ukazovateľov.

Zdroj: EDA na základe smernice Komisie (EÚ) 2019/782.

Harmonizované ukazovatele rizika sú prezentované ako indexy (východisková hodnota 100), aby bolo možné sledovať trendy rizík od roku 2011 a ochraňovať dôverné údaje. Z grafu Komisie o harmonizovanom ukazovateli rizika založenom na predaji vyplýva, že zníženie rizika je najmä výsledkom zníženého predaja látok v kategórii „nepovolené“. Zvolené váhové koeficienty zvyšujú odhadované zníženie rizika vyplývajúce zo zníženého predaja látok s vyšším rizikom. Tento ukazovateľ neukazuje, do akej miery je smernica úspešná v dosahovaní cieľa EÚ v oblasti udržateľného využívania POR.

Komisia nám oznámila, že má v úmysle zlepšiť ukazovatele rizika; prístup k lepším štatistikám a údajom o používaní POR by jej v tom mohli pomôcť.

Závery a odporúčania

Celkovo Komisia a členské štáty prijali opatrenia na podporu udržateľného využívania POR. Zistili sme však, že sa dosiahol obmedzený pokrok v meraní a znižovaní rizík používania POR. Vykonávanie udržateľného používania POR v rámci politiky EÚ ovplyvnil pomalý začiatok. Komisia neskontrolovala správnu transpozíciu smernice členskými štátmi (pozri body 12 až 16).

V posledných rokoch Komisia aj členské štáty prijali viac opatrení zameraných na zníženie rizika súvisiaceho s používaním POR vrátane úsilia zaviesť integrovanú ochranu proti škodcom do praxe (pozri body 17 až 20).

Uplatňovanie zásad integrovanej ochrany proti škodcom je povinné pre používateľov, ale kontroly dodržiavania predpisov zo strany členských štátov majú obmedzený rozsah. Jedným z dôvodov nedostatočného presadzovania predpisov je, že neexistujú jasné kritériá, ako by mali používatelia uplatňovať všeobecné zásady integrovanej ochrany proti škodcom alebo ako by mali orgány posudzovať súlad s predpismi (pozri body 21 až 27).

Viaceré opatrenia SPP môžu prispieť k vykonávaniu smernice, napríklad presadzovaním integrovanej ochrany proti škodcom a ekologického poľnohospodárstva. V pravidlách SPP sa tiež vyžaduje, aby členské štáty zriadili poľnohospodárske poradenské systémy a poskytovali poradenstvo všetkým poľnohospodárom o integrovanej ochrane proti škodcom. Hoci sú zásady integrovanej ochrany proti škodcom pre poľnohospodárov povinné, nie sú zahrnuté ako podmienka pre platby v rámci SPP. Napriek podpore udržateľnejších poľnohospodárskych postupov existuje málo opatrení, ktoré poľnohospodárov odrádzajú od používania „štandardných“ prípravkov na ochranu rastlín namiesto toho, aby sa obrátili na nechemické alebo alternatívne metódy (pozri body 28 až 35).

Komisia by mala:

1. skontrolovať, že členské štáty premietli všeobecné zásady integrovanej ochrany proti škodcom do praktických a merateľných kritérií a že overujú tieto kritériá na úrovni poľnohospodárskych podnikov;
2. začleniť tieto merateľné kritériá integrovanej ochrany proti škodcom do „kondicionality“ v rámci SPP po roku 2020 a zabezpečiť ich presadzovanie.

Časový rámec: 2022

Pri uplatňovaní integrovanej ochrany proti škodcom by sa používatelia mali obrátiť na POR len vtedy, ak prevencia a iné metódy zlyhajú alebo nie sú účinné. Ak monitorovanie škodcov poukazuje na potrebu opatrení na ich reguláciu, v pravidlách EÚ sa uvádza, že biologické, fyzikálne a iné nechemické metódy by sa mali uprednostňovať pred chemickými. V právnych predpisoch EÚ sa tiež uvádzajú koncepcie biologickej regulácie škodcov a biologických prípravkov, ale nie sú vymedzené. Koncepcia POR s nízkym rizikom bola zavedená v roku 2009, ale doteraz bolo len málo účinných látok schválených ako látky s nízkym rizikom. Komisia a členské štáty prijímajú opatrenia na zvýšenie dostupnosti POR s nízkym rizikom, ale je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie, aby sa dodržali termíny stanovené pre autorizáciu (pozri body 36 až 40).

Monitorovanie životného prostredia je dôležité pre potvrdenie, že neexistujú neprijateľné účinky alebo riziká pre životné prostredie vyplývajúce z používania POR. Monitorovanie POR v životnom prostredí sa v EÚ zameriava najmä na vodu (pozri 44 až 47).

Štatistiky o POR uverejňované Eurostatom sa týkajú účinných látok obsiahnutých v predaných POR zoskupených konkrétnym spôsobom, ktorý je vymedzený v právnych predpisoch EÚ. To obmedzuje informácie, ktoré môže Eurostat zverejňovať alebo dokonca poskytovať iným generálnym riaditeľstvám Komisie, a to vo väčšej miere, ako môže byť odôvodnené len na základe dôvernosti štatistických údajov. Zozbierané štatistické údaje o používaní POR v poľnohospodárstve podľa súčasných právnych predpisov EÚ nie sú porovnateľné a Eurostat doteraz nemohol uverejňovať štatistiky na úrovni EÚ (pozri body 48 až 51).

Lepšie údaje o predaji a používaní POR vrátane viacerých zemepisných informácií by sa mohli použiť na zlepšenie merania súvisiacich rizík a vplyvu na životné prostredie vrátane napríklad vodných útvarov používaných na odber pitnej vody. Prístup k viacerým monitorovacím údajom by mohol pomôcť pri zacielení činností na riešenie vplyvu používania POR na životné prostredie (pozri bod 52).

V záujme zlepšenia štatistiky a monitorovania životného prostredia by Komisia mala riešiť nasledujúce záležitosti pri revízii nariadenia o štatistikách POR:

1. odstránenie reštriktívnych požiadaviek na agregáciu štatistík o POR (článok 3 ods. 4), aby bolo možné zverejňovať užitočnejšie štatistické údaje (napr. POR s nízkym rizikom a účinné látky so špecifickými vlastnosťami);
2. objasnením, zlepšením a zosúladením požiadaviek na štatistiku EÚ v oblasti používania POR v poľnohospodárstve (príloha II), aby boli dostupné, porovnateľné a užitočné.

Časový rámec: 2023

Cieľom smernice je znížiť riziká a vplyvy súvisiace s používaním POR. V novembri 2019 Komisia uverejnila odhad celoeurópskych rizík a vplyvov súvisiacich s používaním POR prostredníctvom výpočtu dvoch nedávno prijatých harmonizovaných ukazovateľov rizika (pozri body 53 až 58). Ani jeden ukazovateľ neukazuje, do akej miery je smernica úspešná v dosahovaní cieľa EÚ v oblasti udržateľného využívania POR.

Užitočnosť prvého ukazovateľa (založeného na štatistike predaja účinných látok v POR) je obmedzená, pretože sa nezohľadňuje, ako, kedy a kde sa POR používajú. Pravidlá dôvernosti takisto obmedzujú podrobnejšiu a užitočnejšiu analýzu.

Druhý ukazovateľ sa zakladá na počte núdzových autorizácií udelených členskými štátmi. Hoci môže byť cenné zhromažďovať údaje o počte núdzových autorizácií, počet autorizácií nehovorí nič o používaní alebo súvisiacich rizikách (pozri body 59 až 63).

S cieľom posúdiť pokrok pri dosahovaní cieľov politiky by Komisia mala zlepšiť harmonizované ukazovatele rizika alebo vypracovať nové, ktoré zohľadnia v prípade harmonizovaného ukazovateľa rizika II poľnohospodárske plochy alebo objemy účinných látok a v prípade harmonizovaného ukazovateľa rizika I spôsob, ako sa POR používajú.

Časový rámec: 2023

Túto správu prijala komora I, ktorej predsedá Nikolaos Milionis, člen Dvora audítorov, v Luxemburgu na svojom zasadnutí dňa 8. januára 2020.

Za Dvor audítorov

Klaus-Heiner Lehne
predseda

Prílohy

Príloha I – Hlavné pravidlá EÚ v oblasti POR

• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS
• Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov
• Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/127/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/42/ES, pokiaľ ide o strojové zariadenia na aplikáciu pesticídov
• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005 z 23. februára 2005 o maximálnych hladinách rezíduí pesticídov v alebo na potravinách a krmivách rastlinného a živočíšneho pôvodu
• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1185/2009 z 25. novembra 2009 o štatistike pesticídov

Príloha II – Hlavné kroky pri posudzovaní bezpečnosti POR v EÚ

Schvaľovanie účinných látok v EÚ

Spoločnosť X predloží žiadosť o schválenie účinnej látky Y členskému štátu EÚ so zámerom zahrnúť ju do prípravku na ochranu rastlín (POR) Z. Spravodajský členský štát vedecky a technicky zhodnotí účinnú látku a vypracuje hodnotiacu správu.

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) je poverený posudzovaním rizík. Vedie verejnú konzultáciu a spolu s členskými štátmi EÚ vykonáva partnerské preskúmanie hodnotiacej správy, ktorú vypracoval spravodajský členský štát. EFSA svoje závery zasiela Európskej komisii.

Komisia je zodpovedná za riadenie rizík. Na základe záverov úradu EFSA navrhuje, či látku Y schváli regulačný výbor zložený zo zástupcov členských štátov. Výbor hlasuje o návrhu a poskytne stanovisko, po ktorom Komisia prijme nariadenie o schválení alebo zamietnutí schválenia účinnej látky Y.

Poznámka: Ďalšie podrobnosti o schvaľovaní účinných látok pozri na adrese: https://ec.europa.eu/food/plant/pesticides/approval_active_substances_en.
Ďalšie podrobnosti o udeľovaní autorizácie POR pozri na adrese: https://ec.europa.eu/food/plant/pesticides/authorisation_of_ppp_en.

Zdroj: EDA na základe informácií poskytnutých Komisiou.

Príloha III – Všeobecné zásady integrovanej ochrany proti škodcom stanovené v prílohe III k smernici

1. Prevencia a/alebo potláčanie škodlivých organizmov by sa mala dosiahnuť alebo podporovať okrem iných možností najmä týmito opatreniami:

• striedania plodín,
• používanie primeraných kultivačných techník (napr. technika odstátej pôdy, časy a hustoty sejby, podsev, ochranná orba, prerezávanie a priama sejba),
• používanie rezistentných/tolerantných kultivarov a štandardného/certifikovaného osiva a množiteľského materiálu, kde je to vhodné,
• používanie vyvážených postupov hnojenia, vápnenia a zavlažovania/drenáže,
• prevencia šírenia škodlivých organizmov prostredníctvom hygienických opatrení (napr. pravidelným čistením strojov a zariadení),
• ochrana a podpora dôležitých prospešných organizmov napr. primeranými opatreniami na ochranu rastlín alebo využívaním ekologickej infraštruktúry na miestach výroby a mimo nich.

2. Škodlivé organizmy musia byť monitorované dostupnými primeranými metódami a nástrojmi. Takéto primerané nástroje by mali zahŕňať pozorovania v teréne, ako aj vedecky podložené varovania, predpovede a prípadne systémy včasného diagnostikovania, ako aj využívanie poradenstva od odborne spôsobilých poradcov.

3. Profesionálny používateľ sa na základe výsledkov monitorovania musí rozhodnúť, či uplatní opatrenia na ochranu rastlín a kedy ich uplatní. Nevyhnutnými prvkami pri rozhodovaní sú pevné a vedecky podložené prahové hodnoty. Ak je to možné, musia sa v prípade škodlivých organizmov pred ošetrením zohľadniť prahové hodnoty určené pre daný región, špecifické oblasti, plodiny a konkrétne klimatické podmienky.

4. Namiesto chemických metód sa musia uprednostniť udržateľné biologické, fyzikálne a iné nechemické metódy, ak poskytujú uspokojivú ochranu pred škodcami.

5. Aplikované pesticídy musia byť čo najviac špecifické pre cieľový druh a musia mať čo najmenej vedľajších účinkov na ľudské zdravie, necieľové organizmy a životné prostredie.

6. Profesionálny používateľ by mal udržiavať používanie pesticídov a iných foriem zásahov na potrebnej úrovni, t. j. znížením dávok, znížením frekvencie aplikácie alebo čiastočnou aplikáciou, s ohľadom na to, aby bolo riziko pre vegetáciu prijateľné a aby nezvyšovali riziko vytvorenia rezistencie u populácií škodlivých organizmov.

7. Ak je známe riziko rezistencie voči opatreniu na ochranu rastlín a ak si množstvo škodlivých organizmov vyžaduje opakovanú aplikáciu pesticídov na plodiny, mali by sa využiť dostupné protirezistenčné stratégie, aby sa zachovala účinnosť prípravkov. To môže zahŕňať používanie viacerých pesticídov s rozličnými spôsobmi účinku.

8. Profesionálny používateľ by mal na základe záznamov o používaní pesticídov a o monitorovaní škodlivých organizmov skontrolovať úspešnosť použitých opatrení na ochranu rastlín.

Termíny a skratky

Integrovaná ochrana proti škodcom: Starostlivé zváženie všetkých dostupných metód ochrany rastlín a následné zavedenie vhodných opatrení, ktoré zabránia rozvoju populácií škodlivých organizmov a udržiavajú používanie prípravkov na ochranu rastlín a iných foriem zásahu na úrovniach, ktoré sú odôvodnené z ekonomického a environmentálneho hľadiska a znižujú alebo minimalizujú riziko pre ľudské zdravie a životné prostredie. „Integrovaná ochrana proti škodcom“ kladie dôraz na pestovanie zdravých plodín pri najmenšom možnom narušení agro-ekosystémov a podporuje prirodzené mechanizmy na reguláciu škodcov.

Látka, ktorá sa má nahradiť: Účinné látky s určitými vlastnosťami, pri ktorých sú členské štáty EÚ povinné zhodnotiť, či ich možno nahradiť (vymeniť) inými vhodnými riešeniami (chemickými a nechemickými).

Pesticídy: Prípravky na ochranu rastlín a biocídne prípravky.

Prípravky na ochranu rastlín (POR): Prípravky, ktoré pozostávajú z účinných látok alebo ich obsahujú a sú určené na ochranu rastlín alebo rastlinných produktov pred škodlivými organizmami alebo na ochranu proti pôsobeniu takýchto organizmov, ktoré ovplyvňujú životné procesy rastlín, zachovávajú rastlinné produkty, ničia neželané rastliny alebo časti rastlín alebo kontrolujú alebo zabraňujú neželanému rastu rastlín.

Prípravky na ochranu rastlín s nízkym rizikom: Prípravky obsahujúce účinné látky, ktoré boli schválené ako látky s nízkym rizikom, môžu byť povolené ako prípravky na ochranu rastlín s nízkym rizikom. Účinná látka môže byť schválená ako látka s nízkym rizikom, ak spĺňa kritériá pravidelného schvaľovania a okrem toho spĺňa kritériá nízkeho rizika uvedené v bode 5 prílohy II k nariadeniu (ES) 1107/2009.

SPP: Spoločná poľnohospodárska politika

Účinné látky: Aktívna zložka proti škodcom alebo chorobám rastlín v prípravku na ochranu rastlín.

Audítorský tím

V osobitných správach EDA sa predkladajú výsledky jeho auditov, ktoré sa týkajú politík a programov EÚ alebo tém riadenia súvisiacich s konkrétnymi rozpočtovými oblasťami. EDA vyberá a navrhuje tieto audítorské úlohy tak, aby mali maximálny dosah, pričom sa zohľadňujú riziká pre výkonnosť či zhodu, výška súvisiacich príjmov alebo výdavkov, budúci vývoj a politický a verejný záujem.

Tento audit výkonnosti uskutočnila audítorská komora I – Udržateľné využívanie prírodných zdrojov, ktorej predsedá člen Dvora audítorov Nikolaos Milionis. Audit viedol člen Dvora audítorov Samo Jereb a podporu mu poskytla atašé kabinetu Kathrine Henderson, hlavný manažér Robert Markus, vedúca úluhy Charlotta Törneling, zástupca vedúcej úlohy Päivi Piki, audítori Greta Kapustaitė, Antonella Stasia, Paulo Oliveira, Dainora Venckevičienė. Michael Pyper poskytol jazykovú podporu.

Zľava doprava: Antonella Stasia, Michael Pyper, Kathrine Henderson, Samo Jereb, Charlotta Törneling, Paulo Oliveira, Päivi Piki, Dainora Venckevičienė.

Koncové poznámky

¹ Geiger, F. et al, „Persistent negative effects of pesticides on biodiversity and biological control potential on European farmland“, Basic and Applied Ecology (Neustále negatívne účinky pesticídov na biodiverzitu a biologický kontrolný potenciál poľnohospodárskej pôdy v Európe“, Základná a aplikovaná ekológia), Elsevier Gmbh, 2010, s. 97 – 105.

² IPBES, „The assessment report of the Intergovernmental Science-Policy Platform on Biodiversity and Ecosystem Services on pollinators, pollination and food production Ecosystem Services on pollinators, pollination and food production (Hodnotiaca správa Medzivládnej vedecko-politickej platformy pre biodiverzitu a ekosystémové služby týkajúca sa opeľovačov, opeľovania a poskytovania ekosystémových služieb v oblasti opeľovačov, opeľovania a výroby potravín), sekretariát Medzivládnej vedecko-politickej platformy pre biodiverzitu a ekosystémové služby, Bonn, Nemecko, 2016.

³ Predané v tejto správe znamená „uvedené na trh“ v zmysle článku 3 ods. 9 nariadenia (ES) č. 1107/2009 Európskeho parlamentu a Rady z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS.

⁴ Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov.

⁵ Článok 14 ods. 4 smernice.

⁶ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS.

⁷ V bode 5 prílohy II k nariadeniu o POR sa stanovujú kritériá EÚ pre látky s nízkym rizikom.

⁸ V prílohe I k nariadeniu o POR sa vymedzujú zemepisné zóny.

⁹ 18 revidovaných národných akčných plánov predložených Komisii do júna 2019: Rakúsko, Belgicko, Česká republika, Cyprus, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Írsko, Litva, Luxembursko, Malta, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko, Španielsko a Švédsko.

¹⁰ Článok 23 smernice.

¹¹ Bulharsko a Luxembursko.

¹² Správu Komisie (COM (2017) 587 final) možno stiahnuť na jej webovom sídle: https://ec.europa.eu/food/plant/pesticides/sustainable_use_pesticides_en.

¹³ GR (SANTE) 2017 – 6291. „Overview Report Sustainable Use of Pesticides” (Súhrnná správa o udržateľnom používaní pesticídov), http://ec.europa.eu/food/audits-analysis/overview_reports/details.cfm?rep_id=114.

¹⁴ https://ec.europa.eu/food/plant/pesticides/sustainable_use_pesticides_en.

¹⁵ V článku 55 nariadenia o POR sa uvádza, že používanie POR musí byť v súlade so smernicou a najmä so všeobecnými zásadami integrovanej ochrany proti škodcom uvedenými v článku 14 a prílohe III k uvedenej smernici.

¹⁶ V článku 3 ods. 1 smernice sa „profesionálny používateľ“ vymedzuje ako každá osoba, ktorá používa pesticídy pri svojej profesionálnej činnosti.

¹⁷ Článok 14 ods. 4 smernice.

¹⁸ Návrh usmernení k stanoveniu zásad integrovanej ochrany proti škodcom (07.0307/2008/504015/ETU/B3).

¹⁹ Článok 67 nariadenia o prípravkoch na ochranu rastlín.

²⁰ Článok 14 právneho aktu č. 155 z roku 2012: nariadenia Európskych spoločenstiev (udržateľné používanie pesticídov) z roku 2012.

²¹ V článku 14 ods. 1 smernice sa odkazuje na ekologické poľnohospodárstvo podľa nariadenia Rady (ES) č. 834/2007 z 28. júna 2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov.

²² V roku 2017 na základe štatistík Eurostatu dostupných na adrese https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Organic_farming_statistics.

²³ Pravidlá krížového plnenia na roky 2014 – 2020 sú vymedzené v článku 93 a prílohe II k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky.

²⁴ Článok 91, 96 a 99 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 Európskeho parlamentu a Rady zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky.

²⁵ Povinná požiadavka týkajúca sa hospodárenia č. 10 Prípravky na ochranu rastlín: Článok 55 prvá a druhá veta nariadenia o POR.

²⁶ Stanovené v článkoch 11 – 25 švajčiarskeho dekrétu o priamych platbách (Ordonnance sur les paiements directs versés dans l’agriculture (Ordonnance sur les paiements directs, OPD; RS 910.13) du 23 octobre 2013).

²⁷ Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady ku krížovému plneniu pripojené k nariadeniu (EÚ) č. 1306/2013.

²⁸ Článok 11 a príloha III k návrhu nariadenia, ktorým sa stanovujú pravidlá týkajúce sa strategických plánov (COM(2018) 392).

²⁹ Článok 3 ods. 6 smernice.

³⁰ Zásada č. 4 všeobecných zásad integrovanej ochrany proti škodcom (pozri prílohu III).

³¹ Článok 14 ods. 1 smernice.

³² Článok 3 ods. 8 smernice.

³³ Napríklad v článku 77 nariadenia o POR sa uvádza, že Komisia môže prijať usmerňovacie dokumenty k obsahu žiadosti týkajúcej sa mikroorganizmov, feromónov a biologických prípravkov.

³⁴ Nariadenie Komisie (EÚ) č. 283/2013 z 1. marca 2013, ktorým sa stanovujú požiadavky na údaje o účinných látkach a nariadenie Komisie (EÚ) č. 284/2013 z 1. marca 2013, ktorým sa stanovujú požiadavky na údaje o prípravkoch na ochranu rastlín.

³⁵ Koncepcia nízkeho rizika bola zavedená v nariadení o POR a prvé schválenie účinnej látky ako látky s nízkym rizikom bolo v roku 2015.

³⁶ Databáza pesticídov EÚ, stiahnutá 9. septembra 2019.

³⁷ Oznámenie Komisie o zozname účinných látok, ktoré predstavujú potenciálne nízke riziko a ktoré sú schválené na použitie na ochranu rastlín (2018/C 265/02).

³⁸ Program obnovy AIR IV.

³⁹ Článok 47 nariadenia o POR.

⁴⁰ Správa o pokroku vo vykonávaní plánu na zlepšenie dostupnosti prípravkov s nízkym rizikom a na zrýchlenie vykonávania integrovanej ochrany proti škodcom v členských štátoch, marec 2019.

⁴¹ Oznámenie Komisie z 10.10.2017. Usmerňujúci dokument o monitorovaní a skúmaní vplyvov používania pesticídov na ľudské zdravie a životné prostredie podľa článku 7 ods. 3 smernice 2009/128/ES, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov (ďalej len „smernica o trvalo udržateľnom používaní pesticídov“).

⁴² Článok 67 ods. 2 nariadenia o POR.

⁴³ Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES zo 16. decembra 2008 o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES z 12. decembra 2006 o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality; smernica Rady 98/83/ES z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu.

⁴⁴ V prípade 29 týchto látok musia členské štáty spĺňať aj environmentálne normy kvality vymedzené v prílohe I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES zo 16. decembra 2008 o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/39/EÚ z 12. augusta 2013, pokiaľ ide o prioritné látky v oblasti vodnej politiky. Ďalších sedem látok je vymedzených v prílohe k vykonávaciemu rozhodnutiu Komisie (EÚ) 2018/840 z 5. júna 2018, ktorým sa zavádza zoznam sledovaných látok na monitorovanie v oblasti vodnej politiky v celej Únii (zoznam sledovaných látok).

⁴⁵ V smernici Rady 86/278/EHS o ochrane životného prostredia a najmä pôdy pri použití splaškových kalov v poľnohospodárstve (články 5 a 9 a príloha IA a IIB) sa špecifikuje monitorovanie ťažkých kovov, vrátane medi. Niekoľko účinných látok v POR obsahuje meď.

⁴⁶ LUCAS 2018; výsledky analýzy pôdy sa očakávajú do roku 2021.

⁴⁷ Článok 3 nariadenia (ES) č. 1185/2009.

⁴⁸ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009/ES z 11. marca 2009 o európskej štatistike.

⁴⁹ V článku 3 ods. 4 nariadenia č. 1185/2009 sa od Komisie vyžaduje, aby pred zverejnením údaje agregovala vo vopred vymedzených skupinách a kategóriách.

⁵⁰ Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o vykonávaní nariadenia (ES) č. 1185/2009 (COM(2017) 109).

⁵¹ Príloha II k nariadeniu (ES) č. 1185/2009.

⁵² Výskumná správa Eurostatu (2019): Štatistika o používaní pesticídov v poľnohospodárstve v Európskej únii (ESTAT E1/AES/2019/RP/1).

⁵³ Smernica Komisie (EÚ) 2019/782 z 15. mája 2019, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES, pokiaľ ide o stanovenie harmonizovaných ukazovateľov rizika.

⁵⁴ https://ec.europa.eu/food/plant/pesticides/sustainable_use_pesticides/harmonised-risk-indicators/trends-hri-eu_en.

⁵⁵ Článok 50 nariadenia o prípravkoch na ochranu rastlín.

⁵⁶ V článku 14 ods. 1 smernice 2009/128/ES sa stanovuje, že členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia na podporu integrovanej ochrany proti škodcom s malou spotrebou pesticídov, pričom, vždy keď je to možné, sa uprednostnia nechemické metódy, a odkazuje sa v ňom na integrovanú ochranu proti škodcom a ekologické poľnohospodárstvo podľa nariadenia Rady (ES) č. 834/2007 z 28. júna 2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov, ktoré bolo nahradené novým nariadením (EÚ) 2018/848 z 30. mája 2018.

⁵⁷ Súhrnná správa o udržateľnom používaní pesticídov [DG(SANTE) 2017-6792], http://ec.europa.eu/food/audits-analysis/overview_reports/details.cfm?rep_id=114.

⁵⁸ http://ec.europa.eu/food/audits-analysis/audit_reports/index.cfm.

⁵⁹ COM(2017) 109 final: Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o vykonávaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1185/2009 z 25. novembra 2009 o štatistike pesticídov.

⁶⁰ COM(2017) 109 final: Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o vykonávaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1185/2009 z 25. novembra 2009 o štatistike pesticídov.

Harmonogram

Kontakt

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG

Tel. +352 4398-1
Otázky: eca.europa.eu/sk/Pages/ContactForm.aspx
Webová stránka: eca.europa.eu
Twitter: @EUAuditors

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (http://europa.eu).

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2020.

AUTORSKÉ PRÁVA

© Európska únia, 2020.

Politika týkajúca sa opakovaného použitia materiálov Európskeho dvora audítorov (EDA) je stanovená v rozhodnutí Európskeho dvora audítorov č. 6/2019 o politike otvoreného prístupu a opakovanom použití dokumentov.

Pokiaľ sa nestanovuje inak (napr. v osobitnom upozornení o autorských právach), obsah materiálov EDA vo vlastníctve EÚ podlieha licencii Creative Commons Attribution 4.0 International (CC BY 4.0). To znamená, že opakované použitie je povolené pod podmienkou, že sa náležite uvedie zdroj a označia prípadné zmeny. Používateľ nesmie skresliť pôvodný význam či myšlienku dokumentov. EDA nenesie zodpovednosť za žiadne dôsledky opakovaného použitia.

V prípade, že konkrétny materiál zobrazuje alebo opisuje identifikovateľné súkromné osoby, napr. na fotografiách zamestnancov EDA, alebo ak obsahuje prácu tretej strany, používateľ je povinný získať dodatočné povolenie. Ak je súhlas udelený, ruší sa ním uvedené všeobecné povolenie a jasne sa vymedzí každé prípadné obmedzenie týkajúce sa použitia.

V prípade použitia či šírenia obsahu materiálov, ktoré EÚ nevlastní, je potrebné žiadať povolenie priamo od držiteľov autorských práv. Politika EDA týkajúca sa opakovaného použitia materiálov sa nevzťahuje na softvér ani dokumenty, ktoré podliehajú právam priemyselného vlastníctva, ako sú patenty, ochranné známky, zapísané dizajny, logá a názvy, a používateľovi sa na ne licencia neposkytuje.

V súbore webových sídiel inštitúcií Európskej únie v rámci domény europa.eu sa uvádzajú odkazy na sídla tretích strán. Keďže sú mimo kontroly EDA, odporúčame Vám, aby ste preskúmali ich politiky ochrany osobných údajov.

Použitie loga Európskeho dvora audítorov

Logo Európskeho dvora audítorov sa nesmie použiť bez predchádzajúceho súhlasu Európskeho dvora audítorov.

Obráťte sa na EÚ

Osobne
V rámci celej EÚ existujú stovky informačných centier Europe Direct. Adresu centra najbližšieho k vám nájdete na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Telefonicky alebo e-mailom
Europe Direct je služba, ktorá odpovedá na vaše otázky o Európskej únii. Túto službu môžete kontaktovať:

• prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla: 00 800 6 7 8 9 10 11 (niektorí operátori môžu tieto hovory spoplatňovať),
• prostredníctvom štandardného telefónneho čísla: +32 22999696 alebo
• e-mailom na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Vyhľadávanie informácií o EÚ

Online
Informácie o Európskej únii sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie na webovej stránke Europa: https://europa.eu/european-union/index_sk.

Publikácie EÚ
Publikácie EÚ, bezplatné alebo platené, si môžete stiahnuť alebo objednať z kníhkupectva na webovej stránke https://op.europa.eu/sk/publications. Ak chcete získať viac než jeden výtlačok bezplatných publikácií, obráťte sa na službu Europe Direct alebo vaše miestne informačné centrum (pozri https://europa.eu/european-union/contact_sk).

Právo EÚ a súvisiace dokumenty
Prístup k právnym informáciám EÚ vrátane všetkých právnych predpisov EÚ od roku 1952 vo všetkých úradných jazykoch nájdete na webovej stránke EUR-Lex: http://eur-lex.europa.eu.

Otvorený prístup k údajom z EÚ
Portál otvorených dát EÚ (http://data.europa.eu/euodp/sk.) poskytuje prístup k súborom dát z EÚ. Dáta možno stiahnuť a opätovne použiť bezplatne na komerčné aj nekomerčné účely.