Boj proti dezertifikácii v EÚ: zvládnutie rastúcej hrozby si vyžaduje viac opatrení

Zhrnutie

I

Dezertifikácia, forma degradácie pôdy v suchých oblastiach, je rastúca hrozba v EÚ, ktorá má významný vplyv na využívanie pôdy. Týmto pojmom sa obvykle označujú procesy súvisiace s ľudskou činnosťou a klímou, ktoré vedú k problémom v suchých oblastiach, ako je zníženie produkcie potravín, neúrodnosť pôdy, zníženie prirodzenej odolnosti pôdy a znížená kvalita vody. Prognózy zmeny klímy v Európe ukazujú, že riziko dezertifikácie sa zvyšuje. V južnej Európe existujú teplé polopúšte a podnebie sa tam mení z mierneho na suché. Tento jav sa rozširuje smerom na sever. Vzhľadom na dlhé obdobia vysokých teplôt a nízky úhrn zrážok v Európe v lete 2018 sa naliehavosť tohto problému opäť dostala do popredia.

II

Skúmali sme, či sa riziko dezertifikácie v EÚ rieši účinným a efektívnym spôsobom. Posúdili sme, či Komisia primerane využíva dostupné údaje a či EÚ podnikla kroky na boj proti dezertifikácii jednotným spôsobom. Kontrolovali sme projekty týkajúce sa dezertifikácie v EÚ a skúmali sme, či je pravdepodobné, že bude do roku 2030 splnený záväzok EÚ dosiahnuť neutralitu degradácie pôdy, keď množstvo a kvalita pôdnych zdrojov zostane stabilná alebo sa zvýši.

III

Dospeli sme k záveru, že zatiaľ čo dezertifikácia a degradácia pôdy sú súčasnými a rastúcimi hrozbami v EÚ, Komisia nemá jasnú predstavu o týchto výzvach a kroky podniknuté na boj proti dezertifikácii nie sú dostatočne koherentné. Komisia neposúdila pokrok pri plnení záväzku dosiahnuť neutralitu znehodnocovania pôdy do roku 2030.

IV

Napriek tomu, že Komisia a členské štáty zbierajú údaje o rôznych faktoroch, ktoré majú vplyv na dezertifikáciu a degradáciu pôdy, Komisia ich neanalyzovala, aby dospela k presvedčivému hodnoteniu týkajúcemu sa dezertifikácie a degradácie pôdy v EÚ.

V

Na úrovni EÚ neexistuje stratégia pre dezertifikáciu a degradáciu pôdy. Namiesto toho existuje celý rad stratégií, akčných plánov a výdavkových programov, ako je napríklad spoločná poľnohospodárska politika, stratégia lesného hospodárstva EÚ alebo stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy, ktoré sú dôležité v boji proti dezertifikácii, ale ktoré sa na ňu nezameriavajú.

VI

Projekty EÚ súvisiace s dezertifikáciou sa realizujú v rôznych oblastiach politiky EÚ, najmä v oblasti rozvoja vidieka, ale aj v oblasti životného prostredia a klímy, výskumu alebo regionálnej politiky. Tieto projekty môžu mať pozitívny vplyv na boj proti dezertifikácii, ale existujú určité obavy, pokiaľ ide o ich dlhodobú udržateľnosť.

VII

V roku 2015 sa EÚ a členské štáty zaviazali dosiahnuť do roku 2030 neutralitu degradácie pôdy v EÚ. Zatiaľ však neprebehlo celkové posúdenie degradácie pôdy na úrovni EÚ a ani nebolo dohodnuté, akú metodiku použiť. Medzi členskými štátmi nedošlo k žiadnej koordinácii a Komisia v tejto súvislosti neposkytla praktické usmernenia. V EÚ zatiaľ neexistuje jasná predstava o tom, ako do roku 2030 dosiahnuť neutralitu degradácie pôdy.

VIII

Na základe uvedených skutočností predkladáme Komisii odporúčania, ktorých cieľom je lepšie porozumieť degradácii pôdy a dezertifikácii v EÚ, posúdiť potrebu zlepšenia právneho rámca EÚ týkajúceho sa pôdy a zintenzívniť úsilie na splnenie záväzku EÚ a členských štátov, aby sa do roku 2030 dosiahla neutralita degradácie pôdy v EÚ.

Úvod

Dezertifikácia v EÚ – rastúca hrozba spôsobená zmenou klímy a ľudskou činnosťou

01

Európa je čoraz viac ovplyvnená dezertifikáciou. Riziko dezertifikácie je najvážnejšie v južnom Portugalsku, v niektorých častiach Španielska a južného Talianska, v juhovýchodnom Grécku, na Malte, Cypre a v oblastiach susediacich s Čiernym morom v Bulharsku a Rumunsku. Zo štúdií vyplýva, že tieto oblasti sú často zasiahnuté eróziou pôdy, salinizáciou, stratou organického uhlíka v pôde, stratou biodiverzity pôdy a zosuvmi pôdy¹. Vzhľadom na dlhé obdobie vysokých teplôt a nízky úhrn zrážok v Európe v lete 2018 sa naliehavosť tohto problému opäť dostala do popredia záujmu.

02

Dezertifikácia je forma degradácie pôdy v suchých oblastiach. Týmto pojmom sa označujú procesy súvisiace s ľudskou činnosťou a klímou, ktoré vedú k problémom v suchých oblastiach, napr. nižšia produkcia potravín, neúrodnosť pôdy, zníženie prirodzenej odolnosti pôdy a znížená kvalita vody (pozri rámček 1).

03

Dezertifikáciu spôsobuje ľudská činnosť, ako aj zmena klímy.

• Ľudská činnosť. Nadmerné využívanie alebo neefektívne využívanie vody, napr. v dôsledku zlých zavlažovacích techník, znižuje celkové zásobovanie vodou v oblasti a môže viesť k strate vegetácie a prípadne k dezertifikácii. Dezertifikáciu môže zapríčiniť nadmerné spásanie a odlesňovanie⁸, pretože sa pri nich odstraňuje alebo poškodzuje vegetácia, ktorá chráni pôdu a udržiava vlhký a úrodný stav. V štúdiách sa zistilo, že faktorom, ktorý zvyšuje náchylnosť pôdy na degradáciu a dezertifikáciu⁹, môže byť opúšťanie pôdy. Nedostatok ľudskej činnosti však môže mať aj prínosy, ako napríklad obnova pôdy, zvýšená biodiverzita alebo aktívna obnova lesov¹⁰.
• Zmena klímy. S tým, ako sa zvyšuje priemerná teplota a suchá a iné extrémne výkyvy počasia sú v dôsledku zmeny klímy čím ďalej tým častejšie a intenzívnejšie (pozri bod 9), zvyšuje sa aj degradácia suchých oblastí (a teda i dezertifikácia). Keď je pôda extrémne suchá, je náchylná na eróziu počas prívalových povodní, keď je ornica rýchlo odplavená, čo ďalej zhoršuje povrch pôdy¹¹.

04

Dezertifikácia môže takisto ovplyvniť zmenu klímy, a to negatívne.

• Pri degradácii pôdy unikajú do atmosféry skleníkové plyny, ktoré môžu mať ďalší vplyv na zmenu klímy a stratu biodiverzity (pozri ilustráciu 1). Biomasa a zásoby uhlíka v pôde sú náchylné na stratu v atmosfére v dôsledku predpokladaného zvýšenia intenzity búrok, prírodných požiarov, degradácie pôdy a počtu ohnísk škodcov¹².
• Pri obnove pôdy sa skleníkové plyny postupne z atmosféry pohlcujú, čo umožňuje rast stromov a vegetácie, ktoré potom môžu pohlcovať viac uhlíka. V oblastiach, kde pôda degraduje, nemôže tento proces fungovať a uhlík sa z atmosféry neabsorbuje.

05

Európska environmentálna agentúra (EEA) v roku 2008 vypracovala štúdiu¹³ o dezertifikácii v južnej, strednej a vo východnej Európe, ktorá sa týkala plochy 1,68 miliónov km². V roku 2017 bola vypracovaná následná štúdia¹⁴ vychádzajúca z rovnakej metodiky. Z tohto výskumu vyplynulo, že plocha územia s vysokou alebo veľmi vysokou citlivosťou na dezertifikáciu sa za menej ako desať rokov zvýšila o 177 000 km², čo je plocha približne zodpovedajúca veľkosti Grécka a Slovenska spolu (pozri tabuľku 1).

Tabuľka 1

Citlivosť na dezertifikáciu v južnej, strednej a vo východnej Európe, 2008 a 2017

	2008		2017		Rozdiel medzi rokmi 2008 a 2017
	tisíc km2	%	tisíc km2	%	tisíc km2	%
Veľmi vysoká	10	1	28	2	+18	+1,1
Vysoká	224	13	383	23	+159	+9,5
Mierna	419	25	381	23	38	2,2
Nízka	560	33	475	28	85	5,1
Veľmi nízka	467	28	413	24	54	3,2
SPOLU	1 680	100	1 680	100	-	-

Zdroj: EDA, na základe Prăvălie a kol., 2017.

06

Na základe následnej štúdie ilustrácia 2 znázorňuje zhoršujúcu sa situáciu v južnej Európe a na Balkáne.

07

Obzvlášť zlá situácia je na Cypre, ktorý nespadal do rozsahu uvedenej štúdie: podľa štúdií je 99 % jeho územia náchylných na dezertifikáciu¹⁶. Príloha I obsahuje mapy územia náchylného na dezertifikáciu v piatich členských štátoch, ktoré sme navštívili (pozri bod 26).

Scenáre zmeny klímy potvrdzujú zvýšenú zraniteľnosť EÚ voči dezertifikácii

08

Prognózy zmeny klímy v Európe naznačujú, že riziko dezertifikácie sa zvyšuje.¹⁷. V južnej Európe existujú teplé polopúšte a podľa štúdií sa v tejto oblasti mení podnebie z mierneho na suché¹⁸. Tento jav sa už rozširuje smerom na sever. Z vedeckých dôkazov vyplýva, že emisie spôsobené ľudskou činnosťou podstatne zvýšili pravdepodobnosť výskytu období sucha v stredomorskom regióne¹⁹.

09

So zmenou klímy sa voda stáva v niektorých častiach Európy čoraz vzácnejšia a zo štúdií vyplýva, že obdobia sucha sa vyskytujú častejšie²⁰. Zvyšuje sa tak zraniteľnosť voči dezertifikácii. Podľa modelov zmeny klímy, ktoré používa Komisia, sa teploty v niektorých regiónoch (napr. v Španielsku) zvýšia do konca tohto storočia o viac než 2 °C. Zároveň sa v rovnakom časovom období odhaduje pokles letných zrážok v južnej Európe o 50 % alebo viac²¹. Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC) vo svojej správe z roku 2018²² s úplným presvedčením potvrdil, že teplota sa pri globálnom oteplení o 1,5 °C v extrémne horúcich dňoch v strednej zemepisnej šírke zvýši asi o 3 °C a pri globálnom oteplení o 2 °C asi o 4 °C a že sa odhaduje, že počet horúcich dní vo väčšine regiónov vzrastie.

10

Modely, ktoré používa Komisia, poskytujú aj prognózy rizika dezertifikácie, ktoré by malo byť významné najmä v Španielsku, južnom Taliansku, Portugalsku a v oblastiach juhovýchodnej Európy vrátane Bulharska, Grécka, Cypru a v delte Dunaja v Rumunsku (pozri ilustráciu 3). Iné štúdie vykazujú mimoriadne prudké zvýšenie sucha a zníženie dostupnosti vody v južnej Európe a v stredomorskom regióne pri posune z globálneho oteplenia o 1,5 °C na 2 °C²³.

– Prognózované zmeny rizika dezertifikácie²⁴ v rámci modelu s hodnotou 2,4 °C (RCP 4,5 – vľavo) a 4,3 °C (RCP 8,5 – vpravo) v období 2071 – 2100 v porovnaní s obdobím 1981 – 2010²⁵.

– Prognózované zmeny indexu sucha v rámci modelu s hodnotou 2,4 °C (RCP 4,5 – vľavo) a 4,3 °C (RCP 8,5 – vpravo) v období 2071 – 2100 v porovnaní s obdobím 1981 – 2010.

Rámec OSN pre boj proti dezertifikácii

11

Dohovor Organizácie Spojených národov o boji proti dezertifikácii (UNCCD) je medzinárodná dohoda, ktorou sa stanovuje globálny rámec na boj proti dezertifikácii. Bol uzavretý v roku 1994 v nadväznosti na samit Zeme v Riu de Janeiro v roku 1992²⁶. Ide o právne záväznú dohodu o otázkach týkajúcich sa pôdy, ktorá sa zaoberá degradáciou pôdy a dezertifikáciou, poskytuje platformu pre adaptáciu, zmierňovanie a budovanie odolnosti. UNCCD má 197 zmluvných strán vrátane EÚ²⁷ a 28 členských štátov. Zmluvné strany sa snažia spolupracovať na zlepšovaní životných podmienok ľudí žijúcich v suchých oblastiach, na zachovaní a obnove úrodnosti pôdy a na zmiernení následkov dezertifikácie a sucha.

12

Zmluvné strany UNCCD môžu dobrovoľne vyhlásiť, že sú „postihnuté dezertifikáciou“. Tieto krajiny musia navrhnúť a implementovať národné akčné programy (NAP) na boj proti dezertifikácii.

13

OSN prijala v roku 2015 Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj²⁸, vrátane záväzku dosiahnuť ciele udržateľného rozvoja Organizácie Spojených národov. Cieľom udržateľného rozvoja č. 15 je „chrániť, obnovovať a podporovať trvalo udržateľné využívanie suchozemských ekosystémov, udržateľne hospodáriť s lesmi, bojovať proti dezertifikácii, zastaviť a zvrátiť degradáciu pôdy, zastaviť stratu biodiverzity“ a zahŕňa cieľ „bojovať proti dezertifikácii, obnovovať degradovanú krajinu a pôdu vrátane pôdy postihnutej dezertifikáciou, suchom a povodňami a snažiť sa vytvoriť svet, v ktorom nedochádza k degradácii krajiny“ do roku 2030 (cieľ 15.3).

14

V roku 2017 bol prijatý strategický rámec UNCCD na roky 2018 – 2030, ktorý sa zameriava na dosiahnutie cieľa udržateľného rozvoja 15.3. EÚ ako zmluvná strana dohovoru potvrdila svoj záväzok dosiahnuť neutralitu degradácie pôdy do roku 2030.

Boj proti dezertifikácii v EÚ

15

EÚ nemá osobitnú stratégiu alebo osobitný právny rámec, pokiaľ ide o dezertifikáciu. Napriek tomu sú však niektoré faktory súvisiace s dezertifikáciou riešené v rámci rôznych výdavkových programov alebo iných stratégií, ako sa uvádza ďalej.

16

V septembri 2006 prijala Komisia tematickú stratégiu na ochranu pôdy²⁹, a zdôraznila, že procesy degradácie pôdy môžu v konečnom dôsledku viesť k dezertifikácii. Cieľom stratégie bolo zabezpečiť udržateľné využívanie pôdy tým, že sa zabráni ďalšej degradácii pôdy a zachovajú sa jej funkcie, ako aj obnovením znehodnotenej pôdy na úroveň funkčnosti, ktorá zodpovedá aspoň súčasnému a plánovanému využitiu. Tematická stratégia na ochranu pôdy z roku 2006 mala štyri piliere: zvyšovanie informovanosti, integrácia s ostatnými politikami, výskum a právne predpisy: návrh rámcovej smernice o pôde³⁰.

17

V návrhu rámcovej smernice o pôde sa od členských štátov vyžadovalo, aby určili oblasti s rizikom degradácie, stanovili ciele ochrany pôdy a realizovali programy zamerané na dosiahnutie týchto cieľov. Navrhovaná smernica mala tiež prispieť k zastaveniu dezertifikácie, ku ktorej dochádza v dôsledku degradácie a straty biodiverzity v pôde. Takmer osem rokov však chýbala v Rade k schváleniu tohto návrhu kvalifikovaná väčšina³¹. V apríli 2014 Komisia návrh stiahla.

18

V apríli 2013 prijala Komisia stratégiu EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy z roku 2013, aby podporila členské štáty pri prijímaní adaptačných opatrení. Zdôrazňuje sa v nej potreba, aby EÚ prijala opatrenia na prispôsobenie sa neodvrátiteľným dôsledkom zmeny klímy a ich hospodárskym, environmentálnym a sociálnym nákladom.

19

V novembri 2013 prijala EÚ všeobecný environmentálny akčný program Únie s cieľom „zabezpečiť, aby do roku 2020 bola krajina v Únii manažovaná udržateľným spôsobom, pôda bola dostatočne chránená a výrazne pokročila sanácia kontaminovaných území“.

20

V stratégii lesného hospodárstva EÚ z roku 2013 sa zdôraznilo, že lesy sú dôležité nielen pre rozvoj vidieka, ale aj pre životné prostredie a boj proti zmene klímy. Lesy sú dôležité z hľadiska boja proti degradácii pôdy a dezertifikácii.

21

Na financovanie opatrení na riešenie dezertifikácie možno použiť rôzne fondy EÚ:

• Vykonávanie spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) spolu s jej zložkami v oblasti rozvoja vidieka³², ekologizácie a krížového plnenia³³ môže mať pozitívny vplyv na poľnohospodársku pôdu. Intenzívne alebo neudržateľné poľnohospodárske postupy však môžu pôdu poškodiť.
• Cieľom európskych štrukturálnych a investičných fondov³⁴ je znížiť regionálne rozdiely v celej EÚ. Jedným z ich tematických cieľov je „adaptácia na zmenu klímy a predchádzanie rizikám“. Z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) alebo Kohézneho fondu možno napríklad spolufinancovať aj projekty na boj proti dezertifikácii, ak členské štáty identifikujú zodpovedajúcu potrebu.
• Ďalšími nástrojmi financovania EÚ, ktoré riešia problém dezertifikácie, sú výskumné programy v rámci 7. rámcového programu a programu Horizont 2020³⁵, nástroj LIFE³⁶ pre životné prostredie alebo Fond solidarity Európskej únie (FSEÚ)³⁷.

22

Hoci výdavkové programy EÚ poskytujú financovanie na projekty v oblasti boja proti dezertifikácii, výška finančných prostriedkov, ktoré EÚ naplánovala a použila na riešenie dezertifikácie, nie je k dispozícii.

23

Rada zriadila pracovnú skupinu pre dezertifikáciu v rámci EÚ³⁸. Táto pracovná skupina pripravuje pozíciu EÚ pre medzinárodné rokovania týkajúce sa dezertifikácie a degradácie pôdy a je jediným pravidelným fórom na diskusiu o UNCCD a otázkach týkajúcich sa dezertifikácie na úrovni EÚ.

24

GR ENV spolu s Radou a ďalšími útvarmi Komisie koordinuje pozíciu EÚ k akciám UNCCD, ako sú konferencie zmluvných strán, ktoré sa konajú každé dva roky. Spoločné výskumné centrum (JRC) zohráva kľúčovú úlohu pri poskytovaní vedeckých podkladových informácií a účastníkov v zozname odborníkov UNCCD. Ostatné útvary Komisie môžu tiež zohrávať úlohu v kontexte boja proti dezertifikácii v EÚ, ako je znázornené v ilustrácii 4. Okrem toho Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre štatistiku (GR ESTAT) vydáva výročnú správu o pokroku smerom k plneniu cieľov udržateľného rozvoja v kontexte EÚ, vrátane posúdenia ukazovateľov o degradácii pôdy v rámci cieľa udržateľného rozvoja 15 (pozri bod 13).

Rozsah auditu a audítorský prístup

25

Vzhľadom na to, že Európa je čoraz viac ovplyvnená dezertifikáciou, pri audite sme skúmali, či sa riziko dezertifikácie v EÚ rieši účinne a efektívne. Konkrétne sme posudzovali, či:

• Komisia a členské štáty dostatočne využívali dostupné údaje,
• EÚ podnikala kroky na boj proti dezertifikácii jednotným spôsobom,
• projekty zamerané na dezertifikáciu v EÚ mali pozitívny vplyv,
• bolo pravdepodobné, že do roku 2030 bude splnený záväzok EÚ týkajúci sa neutrality degradácie pôdy.

26

Audit sme vykonali v období od septembra 2017 do mája 2018 a získali sme audítorské dôkazy z týchto zdrojov:

• dokumentárnych prieskumov a rozhovorov so zamestnancami piatich generálnych riaditeľstiev Komisie³⁹,
• kontrolných návštev v piatich členských štátoch, ktoré boli vyhlásené za štáty postihnuté dezertifikáciou: Španielsko, Taliansko, Cyprus, Portugalsko a Rumunsko, ktoré boli vybrané vzhľadom na svoju zraniteľnosť voči dezertifikácii, a tiež preto, aby sa zohľadnili rôzne klimatické podmienky, vegetácia, ľudské činnosti a zistené riziká. Viedli sme rozhovory, analyzovali strategické dokumenty (vrátane programov rozvoja vidieka), postupy a údaje,
• návštev na základe vzorky 25 projektov, ktoré týchto päť členských štátov označilo za relevantné z hľadiska dezertifikácie a ktoré sú financované alebo spolufinancované EÚ. Tieto projekty zahŕňali investície v oblasti zavlažovania, projekty lesného hospodárstva, striedanie plodín alebo rekonštrukciu kamenných múrov alebo hrádzí s cieľom zabrániť erózii pôdy. Cieľom návštev projektov bolo posúdiť, či mali udržateľný vplyv na riešenie dezertifikácie, a nie vyjadriť stanovisko k ich zákonnosti alebo správnosti. Kontrolovali sme tiež projekty zahŕňajúce výskum technických možností na riešenie dezertifikácie (pozri prílohu III).
• stretnutí s rôznymi zainteresovanými stranami, vrátane UNCCD, EEA a expertov z akademickej obce s cieľom prediskutovať strategické prístupy a techniky na riešenie a monitorovanie dezertifikácie a degradácie pôdy v EÚ.

27

Rozsah auditu nezahŕňal zaberanie pôdy v dôsledku rozvoja miest a iného umelého rozvoja. Podľa EEA⁴⁰ v rokoch 2006 až 2012 bolo v 28 krajinách EÚ zabraných približne 850 km² – menej ako 0,1 % celkovej rozlohy EÚ. Pri riešení otázok auditu uvedených v bode 25 sme neposudzovali rámec ustanovený UNCCD na boj proti dezertifikácii.

Pripomienky

Komisia a členské štáty zbierajú údaje o dezertifikácii a degradácii pôdy, Komisia ich však nevyužíva primeraným spôsobom

28

Preskúmali sme, ako Komisia využívala dostupné údaje o dezertifikácii a degradácii pôdy. Komisia musí získať a analyzovať údaje o dezertifikácii a o rizikách, ktoré sú s ňou spojené, aby mohla rozhodnúť o krokoch potrebných na jej riešenie a následne konať. Tieto údaje musia byť dostatočné, koherentné, spoľahlivé a pravidelne aktualizované a prehodnocované.

Komisia a členské štáty zbierajú údaje súvisiace s dezertifikáciou

29

Kľúčovým systémom, ktorý sa používa na monitorovanie ukazovateľov týkajúcich sa dezertifikácie a znehodnocovania pôdy v EÚ, je program pozorovania Zeme Copernicus, ktorý koordinuje a riadi Komisia⁴¹. Tento systém využíva rôzne technológie, od vesmírnych satelitov až po systémy merania na zemi, v mori a vo vzduchu. Program Copernicus poskytuje údaje otvorene a voľne o širokej škále oblastí: atmosfére, moriach, pevnine, zmene klímy, krízovom riadení a bezpečnosti. Jedna z jeho zložiek, služba monitorovania krajiny v rámci programu Copernicus, poskytuje geografické informácie o krajinnej pokrývke a súvisiacich premenných, napríklad o vegetačnom poraste a vodnom cykle. V roku 2015 bol spustený dodatočný satelit. Jedným z jeho stanovených cieľov je monitorovanie dezertifikácie⁴², ale zatiaľ k nemu ešte nie sú dostupné jasné informácie (pozri tiež bod 39).

30

Komisia pravidelne zbiera užitočné, relevantné informácie o rôznych prvkoch týkajúcich sa stavu pôdy v EÚ vrátane informácií o troch čiastkových ukazovateľoch UNCCD (pozri bod 38).

31

Spoločné výskumné centrum analyzovalo úrodnosť pôdy v správe vypracovanej na základe satelitných pozorovaní medzi rokmi 1982 a 2010 s použitím údajov z programu Copernicus⁴³. Z ilustrácie 5, ktorá vychádza z najnovších komplexných údajov uverejnených Komisiou o dynamike úrodnosti pôdy v EÚ⁴⁴, vyplýva, že horúce a suché stredomorské krajiny sú náchylnejšie na pokles úrodnosti pôdy.

32

Organický uhlík v pôde monitoruje Komisia pomocou viacúčelovej platformy štatistického zisťovania využívania pôdy/krajinnej pokrývky (LUCAS)⁴⁵, štandardizovanej trojročnej analýzy vlastností ornice v celej EÚ, ktorú prevádzkuje JRC. Podľa EEA „Pôda v Európa v priemere pravdepodobne akumuluje uhlík. Pôda v oblastiach trávnych porastov a lesov je úložiskom uhlíka… zatiaľ čo orná pôda je menším zdrojom uhlíka“⁴⁶. Z ilustrácie 6 vyplýva, že oblasti, ktorým hrozí dezertifikácia, v Grécku, Španielsku, Taliansku, Portugalsku a Rumunsku, zodpovedajú oblastiam s nízkym obsahom organického uhlíka v pôde.

33

Krajinná pokrývka a zmena krajinnej pokrývky v EÚ sa pravidelne sledujú prostredníctvom koordinácie informácií o programe pre životné prostredie (CORINE)⁴⁷, ktorý je súčasťou programu Copernicus a riadi ho EEA. Príslušné súbory údajov CORINE sa vypracúvajú každých šesť rokov od roku 2000, naposledy v roku 2012. Poľnohospodárska pôda a lesy spoločne pokrývajú 85 % územia EÚ⁴⁸.

34

Komisia pravidelne zbiera a spracúva doplňujúce údaje o rôznych faktoroch týkajúcich sa dezertifikácie v EÚ, ako je erózia pôdy, suchá, voda, lesné požiare, ako sa uvádza v prílohe II. Komisia ich však nevyužíva na posúdenie rozsahu dezertifikácie a degradácie pôdy.

35

V roku 1992 zverejnila OSN⁴⁹ po prvýkrát Svetový atlas dezertifikácie a v roku 1997 ho aktualizovala. Komisia prevzala zverejnenie atlasu a v roku 2018 uverejnila tretiu verziu atlasu. Obsahuje mapy faktorov, ktoré môžu viesť k dezertifikácii, ako je erózia pôdy, salinizácia, urbanizácia a migrácia. Nový atlas obsahuje mapy a údaje o celej škále interakcií medzi človekom a životným prostredím, ktoré sú relevantné z hľadiska degradácie pôdy, ale neobsahuje žiadne mapy osobitne zamerané na dezertifikáciu. Komisia sa domnieva, že dezertifikácia sa nedá ľahko zmapovať, pretože ide o veľmi zložitý proces, ktorý je podľa štúdií výsledkom mnohých rozličných faktorov⁵⁰.

36

Navštívené členské štáty vypracovali mapy rizika dezertifikácie (pozri prílohu I). Tieto mapy však neboli pravidelne aktualizované a nemožno ich porovnávať, pretože sa v nich používajú odlišné ukazovatele a farebné označenie. Nepodávajú preto komplexný obraz o dezertifikácii na úrovni EÚ.

37

Navštívené členské štáty tiež monitorovali faktory súvisiace s dezertifikáciou a degradáciou pôdy, ako je voda, suchá alebo monitorovanie zrážok. Pokiaľ ide o mechanizmy získavania údajov v pôde, zistili sme, že:

• Španielsko, Taliansko a Rumunsko majú svoje vlastné systémy, ktoré poskytujú konkrétnejšie údaje o pôde, ale do určitej miery sa prekrývajú s mechanizmami EÚ na zber údajov. Vnútroštátne údaje týkajúce sa pôdy boli neúplné, neboli pravidelne zbierané a vykladané a neboli vždy spoľahlivé⁵¹.
• Cyprus a Portugalsko sa pri získavaní údajov o pôde spoliehali výlučne na platforme Komisie LUCAS.

V rámci EÚ neexistuje dohodnutá metodika na posudzovanie dezertifikácie a degradácie pôdy

38

Dezertifikácia a degradácia pôdy sú zložité javy ovplyvnené mnohými vzájomne prepojenými faktormi a vedci sa nezhodujú na tom, ako tieto faktory posudzovať. Zistiť zhoršenie stavu však možno aj pomocou zástupných ukazovateľov. Takýchto ukazovateľov je niekoľko, ale podľa UNCCD sa odporúča použiť tri čiastkové ukazovatele na posúdenie degradácie pôdy: úrodnosť pôdy, organický uhlík v pôde a krajinná pokrývka a zmena krajinnej pokrývky⁵².

39

Komisia a členské štáty sa nedohodli na metodike zostavovania dostupných ukazovateľov, ktoré by umožňovali jednotné posudzovanie dezertifikácie a degradácie pôdy v celej EÚ. Z tohto dôvodu je ťažké porovnať rozsah dezertifikácie v jednotlivých členských štátoch EÚ.

40

V monitorovacej správe o pokroku smerom k plneniu cieľov udržateľného rozvoja v kontexte EÚ v roku 2018 Komisia využíva dva ukazovatele pre degradáciu pôdy, ktoré sú čiastočne zosúladené s ukazovateľmi UNCCD: umelá krajinná pokrývka na obyvateľa a odhadovaná erózia pôdy spôsobená vodou (pozri tabuľku 2). Existuje mnoho ďalších vlastností degradácie pôdy, na ktoré sa tieto ukazovatele nevzťahujú, ako je organický uhlík v pôde, úrodnosť pôdy, salinizácia alebo kontaminácia. Na úrovni Komisie sú k dispozícii doplňujúce informácie o ďalších takýchto relevantných ukazovateľoch (pozri body 30 a 34), ale nepoužívajú sa na posudzovanie degradácie pôdy v EÚ).

EÚ podniká kroky v boji proti dezertifikácii, ale s obmedzenou súdržnosťou

41

Preskúmali sme, či EÚ podniká kroky v boji proti dezertifikácii jednotným spôsobom. Takéto opatrenia si vyžadujú jednotnú štruktúru riadenia a dobrý dlhodobý plán na zmiernenie rizika ekonomicky nevýhodných rozhodnutí a zabránenie rozdrobeným a nekoordinovaným opatreniam.

42

Rámec UNCCD a jeho vykonávanie v EÚ je opísaný v rámčeku 2.

Na úrovni EÚ neexistujú žiadne osobitné právne predpisy o dezertifikácii a pôde

43

Ako sa uvádza v bode 16, tematická stratégia EÚ na ochranu pôdy z roku 2006 obsahovala návrh rámcovej smernice o pôde. Jedným z cieľov navrhovanej smernice bolo prispieť k zastaveniu dezertifikácie, ku ktorej dochádza v dôsledku degradácie a straty biodiverzity pôdy. Legislatívny návrh nezískal v Rade väčšinu hlasov a Komisia ho v roku 2014 stiahla. Teda aj napriek tomu, že iné životne dôležité environmentálne zdroje, ako je voda a ovzdušie, sú upravené v rôznych smerniciach a nariadeniach EÚ, o pôde žiadne podobné integrované právne predpisy EÚ neexistujú.

44

Záverom nedávnej štúdie bolo, že stiahnutie návrhu rámcovej smernice o pôde bolo premárnenou príležitosťou vytvoriť spoločné porozumenie a vízie v súvislosti s ochranou pôdy v EÚ⁵⁶. V tej istej štúdii sa potvrdilo, že zatiaľ čo na úrovni EÚ neexistujú žiadne všeobecné právne predpisy na ochranu pôdy, zabrániť dezertifikácii a degradácii pôdy v celej EÚ pomocou vnútroštátnych právnych predpisov na ochranu pôdy, ak takéto predpisy existujú, sa nepodarilo.

Stratégie, politiky a výdavkové programy EÚ prispievajú k boju proti dezertifikácii, ale osobitne sa na ňu nezameriavajú

45

Neexistuje špecifická stratégia EÚ zameraná na riešenie dezertifikácie a degradácie pôdy. Referencie k dezertifikácii sa riešia v rámci rôznych stratégií, politík a výdavkových programov EÚ, pričom najdôležitejšie z hľadiska otázok dezertifikácie sú SPP a stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy.

46

SPP môže hrať dôležitú úlohu v riešení dezertifikácie, zistili sme však tieto obmedzenia:

• Podľa EEA môžu priame platby spôsobiť zintenzívnenie poľnohospodárstva, čo vedie k strate organických látok v pôde, zníženiu kapacity pôdy zadržiavať vodu, ako aj k zmenám vo využití pôdy⁵⁷.
• Ustanovenia krížového plnenia zahŕňajú tri podmienky dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu zamerané na prevenciu degradácie pôdy, konkrétne na minimálne pokrytie pôdy, na hospodárenie s pôdou s cieľom obmedziť eróziu a na zachovanie organických látok v pôde. Podľa EEA môže krížové plnenie prispieť k zachovaniu úrovne organických látok v pôde a k ochrane pôdy pred eróziou⁵⁸. EDA vo svojej správe č. 26/2016 síce nevyjadril záver priamo o vplyve krížového plnenia na degradáciu pôdy, uviedol však, že informácie, ktoré sú k dispozícii, Komisii neumožnili primerane posúdiť celkovú účinnosť krížového plnenia⁵⁹. V ďalšej správe sa uvádza, že environmentálne vplyvy krížového plnenia nemožno kvantifikovať⁶⁰.
• Ekologizácia nemá plne vyvinutú intervenčnú logiku s jasne vymedzenými a ambicióznymi cieľmi. Jej rozpočet nie je priamo viazaný na dosahovanie cieľov politiky v oblasti životného prostredia a klímy. Okrem toho v závislosti od individuálnej situácie poľnohospodárov a ich poľnohospodárskej pôdy existuje niekoľko výnimiek z pravidiel ekologizácie⁶¹. V našej správe z roku 2017 sme dospeli k záveru, že ekologizácia v podobe, v akej sa v súčasnosti vykonáva, pravdepodobne neprinesie významné prínosy pre životné prostredie a klímu⁶². Zo štatistík, ktoré v roku 2018 uverejnila Komisia v roku 2018⁶³, vyplýva, že podiel využívanej poľnohospodárskej plochy, na ktorú sa vzťahuje aspoň jedna ekologizačná povinnosť v členských štátoch postihnutých rizikom dezertifikácie, ako Grécko, Chorvátsko, Taliansko, Malta, Portugalsko alebo Rumunsko, bol približne len 50 % alebo menej⁶⁴.
• Podľa Komisie sa v programoch rozvoja vidieka členských štátov postihnutých dezertifikáciou uznáva dezertifikácia alebo degradácia pôdy ako riziko. Zamerali sme sa na päť národných programov rozvoja a dva regionálne programy rozvoja vidieka⁶⁵. Z nich:
• všetky programy rozvoja vidieka zahŕňali opatrenia⁶⁶, ako sú agroenvironmentálne a klimatické opatrenia, pomoc pre oblasti s prírodnými prekážkami, lesnícke opatrenia alebo investície do zavlažovania, čo môže prispieť k boju proti dezertifikácii alebo degradácii pôdy;
• Iba jeden program rozvoja vidieka obsahoval konkrétny balík proti dezertifikácii, nemal však dostatočnú koncepciu (pozri rámček 3).

47

Ochrana pôdy je súčasťou návrhu Komisie na ďalšiu SPP⁶⁷, v ktorom sú navrhnuté rozličné normy, ktoré sa týkajú ochrany a kvality pôdy. V návrhu sú tiež stanovené možné ukazovatele výsledkov⁶⁸ a ukazovatele vplyvu, ktoré by členské štáty mohli uplatňovať na vykazovanie informácií o ochrane pôdy. Tieto navrhované prvky novej SPP by mohli poľnohospodárov lepšie motivovať k primeranej starostlivosti o pôdu v EÚ. O týchto návrhoch sa stále rokuje. Je teda príliš skoro na to, aby bolo možné posúdiť, ako by navrhované opatrenia mohli fungovať v praxi.

48

V stratégii EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy z roku 2013 sa uznáva význam boja proti dezertifikácii ako jedného z opatrení na prispôsobenie sa zmene klímy, ktoré sa majú podporiť. Členské štáty sa vyzývajú, aby vypracovali svoje vlastné národné stratégie. S využitím dostupnej dokumentácie v Komisii sme zistili, že z trinástich členských štátov, ktoré sa vyhlásili za postihnuté dezertifikáciou (pozri rámček 2), k novembru 2018:

• osem štátov vrátane päť navštívených členských štátov malo vo svojich stratégiách na prispôsobenie sa zmene klímy, konkrétne akčné plány proti dezertifikácii⁶⁹,
• dva členské štáty, Maďarsko a Slovinsko, sa o dezertifikácii vo svojich adaptačných stratégiách nezmienili,
• tri členské štáty, Bulharsko, Chorvátsko a Lotyšsko, zatiaľ nevypracovali stratégie na prispôsobenie sa zmene klímy.

49

Členské štáty tieto stratégie vykonávajú. Komisia v súčasnosti nemá k dispozícii ucelené údaje za celú EÚ o výsledkoch ich plnenia. Komisia začala v roku 2016 hodnotiť adaptačnú stratégiu EÚ s cieľom preskúmať jej vykonávanie a výkonnosť. Ukončenie hodnotenia sa plánuje do konca roka 2018.

50

Iné politiky a výdavkové programy EÚ sú relevantné z hľadiska dezertifikácie, ale ich vplyv nebol zdokumentovaný (ako sa vysvetľuje ďalej).

51

Regionálne fondy: Z EFRR a Kohézneho fondu sa môžu financovať investície do infraštruktúry na prispôsobovanie sa zmene klímy. Investície do priehrad a zavlažovacích systémov sú z hľadiska dezertifikácie a degradácie pôdy najdôležitejšie. Ich vplyv na pôdu je zmiešaný (pozri body 62 až 63). Podľa EEA môžu mať projekty EFRR na pôdu širokú škálu vplyvov; niektoré investície, napríklad investície do cestnej dopravy, môžu spôsobiť ďalšie rozpínanie miest a zaberanie pôdy⁷⁰. Ďalším fondom, ktorý bol použitý na obnovu pôdy po katastrofách, ktoré zvyšujú riziko dezertifikácie, ako je sucho a lesné požiare, bol Fond solidarity EÚ.

52

Výskum v EÚ: Mnohé výskumné projekty, ktoré sa priamo alebo nepriamo zaoberajú dezertifikáciou⁷¹, sú financované prostredníctvom rámcových výskumných programov EÚ. Zamerali sa hlavne na pochopenie fenoménu dezertifikácie, vývoj ukazovateľov na monitorovanie dezertifikácie alebo na podporu koordinovaných opatrení na zvýšenie informovanosti. Avšak ani členské štáty, ani Komisia účinne nevyužili výsledky výskumu, aby posúdili rozsah dezertifikácie, vybudovali účinný systém kontroly alebo vypracovali súvisiacu stratégiu.

53

Voda: V rámcovej smernici o vode sa uvádza, že nedostatok vody je jedným aspektom integrovaného vodného hospodárstva a jej celkovým cieľom je dosiahnuť dobrý stav európskych vôd do roku 2015. Komisia v máji 2018 predložila návrh nariadenia o opätovnom využívaní vody, ktoré bolo zamerané na opätovné využívanie vyčistenej odpadovej vody na poľnohospodárske zavlažovanie. Zabezpečiť dostupnosť dostatočného množstva kvalitnej vody je v boji proti dezertifikácii zásadnou výzvou.

54

Lesné hospodárstvo: Stratégia lesného hospodárstva EÚ z roku 2013 nie je právne záväzná. Všetkých päť kontrolovaných členských štátov malo vnútroštátne právne predpisy v oblasti lesného hospodárstva. Národné programy v oblasti lesného hospodárstva a národné udržateľné lesnícke postupy majú na pôdu pozitívny vplyv. EÚ podporuje v rámci politiky rozvoja vidieka niektoré lesnícke opatrenia, ktoré môžu mať pozitívny vplyv aj na dezertifikáciu.

55

Rôzne útvary Komisie (pozri bod 24) spolupracujú na ad hoc základe v otázkach dezertifikácie. Komisia v roku 2015 zriadila expertnú skupinu pre ochranu pôdy, aby s členskými štátmi prerokovala, ako by sa mohli riešiť problémy kvality pôdy s použitím cieleného a proporčného prístupu založeného na riziku v rámci záväzného právneho rámca⁷².

56

Na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni preto existuje celý rad stratégií, akčných plánov a výdavkových programov, ktoré sú dôležité z hľadiska boja proti dezertifikácii, no nie sú zamerané na boj proti dezertifikácii.

Projekty financované z prostriedkov EÚ, ktoré sa týkajú dezertifikácie, môžu mať pozitívny vplyv, ale neexistujú žiadne relevantné informácie o výkonnosti týkajúce sa dezertifikácie

57

Posudzovali sme, či projekty zamerané na dezertifikáciu v EÚ majú pozitívny vplyv. Aby tieto projekty pomáhali riešiť dezertifikáciu, musia byť zamerané na príslušné potreby a musia byť environmentálne a finančne udržateľné. Informácie o výkonnosti týkajúce sa účinnosti a efektívnosti výdavkov pomáhajú pri hodnotení výsledkov, ktoré sa dosiahli prostredníctvom rozpočtu EÚ.

58

Zo štúdií vyplynulo, že obnova znehodnotenej pôdy je vo všeobecnosti nákladnejšia ako prevencia dezertifikácie a degradácie pôdy⁷³. Projekty relevantné z hľadiska dezertifikácie by mali byť tiež včasné, pretože oneskorené opatrenia môžu byť potenciálne nákladnejšie alebo nemusia zabrániť nezvratným negatívnym dôsledkom na pôdu.

59

Chýbajú ucelené údaje o plánovaných alebo skutočných výdavkoch na projekty týkajúce sa dezertifikácie na regionálnej, vnútroštátnej úrovni alebo na úrovni EÚ. Nie sú k dispozícii žiadne údaje o tom, koľko takých projektov v EÚ existuje. Zo zoznamov projektov, ktoré nám predložilo päť kontrolovaných členských štátov a ktoré tieto štáty označili za relevantné z hľadiska dezertifikácie, sme vybrali ilustračnú vzorku 25 projektov (pozri bod 26)⁷⁴.

Projekty EÚ môžu mať pozitívny vplyv na boj proti dezertifikácii

60

V našej vzorke sme identifikovali dva mimoriadne úspešné projekty, ktoré sme považovali za príklady osvedčených postupov. Išlo o projekty, ktoré umožnili obohatenie predtým neúrodnej pôdy a jej ochranu pred degradáciou. Okrem toho, že boli zamerané na dezertifikáciu, zníženie erózie a zlepšenie stavu pôdy, mali tieto projekty aj ekonomický prínos pre príjemcov a prispeli k biologickej biodiverzite (pozri rámček 4).

Existujú však určité obavy, pokiaľ ide o ich dlhodobú udržateľnosť

61

Investície do zavlažovania boli najčastejším typom projektu v našej vzorke (10 z 25, z ktorých 9 bolo spolufinancovaných z EPFRV). Zo štúdií vyplýva, že takéto projekty môžu mať na dezertifikáciu a degradáciu pôdy zmiešaný dosah⁷⁵.

62

Na jednej strane môže zavlažovanie zvýšiť rentabilitu pôdy: môže zvýšiť úrodu plodín, najmä z krátkodobého hľadiska, umožniť, aby sa pre poľnohospodársku činnosť použilo viac pôdy a tiež zvýšiť odolnosť voči suchu. Všetky tieto pozitívne účinky sme zaznamenali v projektoch, ktoré sú súčasťou našej vzorky.

63

Na druhej strane môže zavlažovanie spôsobiť problémy s udržateľnosťou: vyčerpané vodné zdroje, kontaminácia podzemných vôd, väčšia erózia pôdy alebo riziko salinizácie⁷⁶ a zníženie úrodnosti pôdy. V záujme riešenia týchto otázok sa v nariadeniach o EPFRV vyžaduje, aby zavlažovacie projekty na získanie spolufinancovania spĺňali špecifické podmienky environmentálnej udržateľnosti⁷⁷. V rámčeku 5 sú opísané problémy dlhodobej udržateľnosti, ktoré sme zistili v prípade dvoch zavlažovacích projektov, ktoré sme navštívili.

64

Projekty lesného hospodárstva (všetky spolufinancované z EPFRV v našej vzorke) majú pozitívny vplyv na predchádzanie dezertifikácii a znehodnocovaniu pôdy: lesná plocha chráni pôdu pred eróziou a schopnosť absorbovať uhlík sa zvyšuje. Obnova lesnatej krajiny môže ochrániť biodiverzitu a znížiť degradáciu pôdy. Iniciatívy v oblasti agrolesníctva môžu tiež pomôcť riešiť degradáciu pôdy prostredníctvom komunitných snáh v okrajovejších oblastiach⁷⁸ . Jeden z týchto štyroch projektov lesného hospodárstva v našej vzorke sme považovali za príklad osvedčených postupov (pozri rámček 4). Projekty lesného hospodárstva sú však menej úspešné, ak je vegetačný porast menej prispôsobený miestnym klimatickým podmienkam (pozri rámček 6).

Obmedzené využitie a rozsah analýzy nákladov a prínosov

65

Analýzy nákladov a prínosov a posúdenia environmentálnej udržateľnosti sú pre projekty týkajúce sa dezertifikácie nevyhnutné. Najbežnejším zdrojom spolufinancovania EÚ v našej vzorke bol EPFRV (17 zo 25 projektov). V nariadení o EPFRV nie je stanovená požiadavka vykonania analýzy nákladov a prínosov. Pre niektoré členské štáty boli povinné pri konkrétnych zavlažovacích projektov, vrátane Cypru a Rumunska. Analýza nákladov a prínosov sa vykonala v prípade šiestich z deviatich zavlažovacích projektov EPFRV v našej vzorke. V týchto prípadoch sa analýza snažila preukázať, že projekt má v porovnaní so scenárom „neurobiť nič“ finančné výhody. V rámci investičných nákladov projektu sa však nezohľadnili náklady na opatrenia na nápravu potenciálne negatívneho vplyvu na životné prostredie (hoci boli potrebné rôzne povolenia od orgánov pre životné prostredie).

Orgány členských štátov neposúdili výkonnosť projektov v oblasti dezertifikácie a degradácie pôdy

66

Členské štáty nie sú povinné získavať údaje o vplyve projektov EÚ na dezertifikáciu a degradáciu pôdy, ani ich hodnotiť⁷⁹. V skutočnosti orgány členských štátov, ktoré sme navštívili, neposudzovali, ako účinne tieto projekty riešia dezertifikáciu.

Komisia neposudzovala pokrok pri plnení záväzku dosiahnuť neutralitu degradácie pôdy do roku 2030

67

Preskúmali sme, či je pravdepodobné, že do roku 2030 bude splnený záväzok EÚ týkajúci sa neutrality degradácie pôdy. Aby bolo možné dosiahnuť tento cieľ na úrovni EÚ, je potrebné degradáciu pôdy pravidelne posudzovať, spolupracovať, koordinovať činnosti v rámci vnútroštátnych hraníc a zavádzať relevantné opatrenia a poskytovať členským štátom pokyny o krokoch na zaistenie neutrality degradácie pôdy. Tieto pokyny by mali zahŕňať šírenie osvedčených postupov a techník na hodnotenie vplyvu investícií do zavlažovania na pôdu a na posudzovanie straty biodiverzity.

68

EÚ a členské štáty podporili záväzok OSN dosiahnuť do roku 2030 neutralitu degradácie pôdy (pozri body 13 a 14). GR ESTAT ročne zverejňuje správu o pokroku smerom k plneniu cieľov udržateľného rozvoja v kontexte EÚ vrátane ukazovateľov, ktoré sa týkajú dvoch aspektov degradácie pôdy: umelej krajinnej pokrývky a erózie pôdy spôsobenej vodou (pozri bod 40 a tabuľku 2). GR ESTAT v mene Komisie analyzuje iba zmeny v týchto ukazovateľoch a nevyvodzuje záver o stave neutrality degradácie pôdy v EÚ⁸⁰.

69

Degradácia pôdy má cezhraničný dosah: pôda nie je statická a príčiny jej degradácie sú často globálne. Degradácia pôdy sa často považuje za lokálny jav, ale častice pôdnej hmoty sa premiestňujú. Štúdie ukazujú, že procesy vodnej a veternej erózie, prachové búrky⁸¹ alebo ľudské činnosti, ako je znečistenie pesticídmi, sú relevantné z hľadiska cezhraničného vplyvu na degradáciu pôdy a majú hospodárske, sociálne a environmentálne dôsledky⁸², ako je zmena klímy, zdravotné problémy a nedostatok potravín. Napriek cezhraničnej povahe problému členské štáty a Komisia nekoordinujú úsilie o dosiahnutie cieľa EÚ týkajúceho sa neutrality degradácie pôdy.

70

Komisia neposúdila pokrok pri plnení záväzku dosiahnuť neutralitu znehodnocovania pôdy do roku 2030. Potvrdzujú to štúdie, napríklad štúdia uskutočnená v mene nemeckej agentúry pre životné prostredie, v ktorej sa uvádza, že „diskusia o vykonávaní cieľov udržateľného rozvoja vo všeobecnosti a najmä neutralita degradácie pôdy sa stále nachádza v počiatočnom štádiu“ a že „EÚ bola hlavným aktérom v procese rozvoja cieľov udržateľného rozvoja, avšak vykonávanie cieľov udržateľného rozvoja v EÚ je pomalé.“⁸³ V EÚ stále neexistuje jasná predstava o tom, ako do roku 2030 dosiahnuť neutralitu degradácie pôdy.

71

V rámci UNCCD bol zriadený dobrovoľný program na podporu krajín, ktoré majú záväzky týkajúce sa neutrality degradácie pôdy, napríklad stanovením vnútroštátnych základných hodnôt, cieľov alebo súvisiacich opatrení. Do novembra 2018 sa na tomto programe zúčastnilo 119 krajín. Taliansko je jediným zúčastneným členským štátom EÚ. Komisia neposkytuje členským štátom usmernenia, pokiaľ ide o praktické aspekty týkajúce sa dosahovania neutrality degradácie pôdy.

Závery a odporúčania

72

Dezertifikácia je forma degradácie pôdy v suchých oblastiach. Pre EÚ predstavuje rastúcu hrozbu s významným vplyvom na pôdu. Zo scenárov budúcich zmien klímy vyplýva rastúca zraniteľnosť EÚ voči dezertifikácii v tomto storočí, vyššie teploty a suchá a menší úhrn zrážok v južných častiach Európy. Jej účinky budú obzvlášť vážne v južnom Portugalsku, vo veľkej časti Španielska, v južnom Taliansku, juhovýchodnom Grécku, na Cypre a na bulharskom a rumunskom pobreží (pozri body 1 až 24).

73

Zistili sme, že riziko dezertifikácie v EÚ sa neriešilo účinne a efektívne. Zatiaľ čo dezertifikácia a degradácia pôdy sú súčasnými a rastúcimi hrozbami v EÚ, Komisia nemá jasný obraz o týchto výzvach a o krokoch prijatých na boj proti dezertifikácii.

74

Zistili sme, že v rámci EÚ neexistuje dohodnutá metodika na posudzovanie dezertifikácie a degradácie pôdy. Napriek tomu, že Komisia a členské štáty zbierajú údaje o rôznych faktoroch, ktoré majú vplyv na dezertifikáciu a degradáciu pôdy, Komisia ich neanalyzuje, aby dospela k presvedčivému hodnoteniu týkajúcemu sa dezertifikácie a degradácie pôdy v EÚ (pozri body 28 až 40).

Odporúčanie 1 – Porozumenie degradácii pôdy a dezertifikácii v EÚ

Komisia by v spolupráci s členskými štátmi mala:

1. stanoviť metodiku a príslušné ukazovatele, počnúc tromi ukazovateľmi UNCCD, na posúdenie rozsahu dezertifikácie a degradácie pôdy v EÚ;

Cieľový dátum vykonania: 31. decembra 2020

2. na základe dohodnutej metodiky porovnávať a analyzovať príslušné údaje o dezertifikácii a degradácii pôdy, z ktorých sa už mnohé zbierajú, a pravidelne ich prezentovať jasným a používateľsky ústretovým spôsobom pre verejné použitie, pokiaľ možno vo forme interaktívnych máp pre užívateľov v EÚ.

Cieľový dátum vykonania: 31. decembra 2021

75

Opatreniam EÚ na boj proti dezertifikácii chýba súdržnosť. EÚ nemá právne predpisy, ktoré by sa osobitne vzťahovali na dezertifikáciu. Napriek tomu, že iné životne dôležité environmentálne zdroje, ako je voda a ovzdušie, sú upravené v rôznych smerniciach a nariadeniach EÚ, o pôde žiadne podobné integrované právne predpisy EÚ neexistujú.

76

Na úrovni EÚ neexistuje stratégia pre dezertifikáciu a degradáciu pôdy. Namiesto toho existuje celý rad stratégií, akčných plánov a výdavkových programov na úrovni EÚ, ako je napríklad spoločná poľnohospodárska politika alebo stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy, ktoré sú dôležité v boji proti dezertifikácii, ale ktoré sa na ňu nezameriavajú. Riešenie dezertifikácie a degradácie pôdy nie je v praxi dobre koordinované (pozri body 41 až 56).

Odporúčanie 2 – Posúdenie potreby zlepšiť právny rámec EÚ týkajúci sa pôdy

Komisia by mala posúdiť vhodnosť súčasného právneho rámca na udržateľné využívanie pôdy v celej EÚ vrátane riešenia dezertifikácie a degradácie pôdy.

Cieľový dátum vykonania: 30. júna 2021

77

Zistili sme, že projekty EÚ môžu mať na dezertifikáciu pozitívny vplyv. Projekty EÚ súvisiace s dezertifikáciou sa realizujú v rôznych oblastiach politiky EÚ, najmä v oblasti rozvoja vidieka, ale aj v oblasti životného prostredia a klímy, výskumu alebo regionálnej politiky. Existujú však určité obavy, pokiaľ ide o ich dlhodobú udržateľnosť. Členské štáty využívali analýzy nákladov a prínosov v obmedzenej miere a neposudzovali vplyv projektov financovaných EÚ na dezertifikáciu, pretože dezertifikácia nebola ich primárnym cieľom (pozri body 57 až 66).

78

Komisia neposúdila pokrok pri plnení záväzku usilovať o dosiahnutie neutrality znehodnocovania pôdy do roku 2030. Nevykonalo sa posúdenie degradácie pôdy na úrovni EÚ. Komisia neposkytla členským štátom praktické usmernenie k tomu, ako dosiahnuť neutralitu degradácie pôdy. V EÚ zatiaľ neexistuje jasná spoločná predstava o tom, ako do roku 2030 dosiahnuť neutralitu degradácie pôdy (pozri body 67 až 71).

Odporúčanie 3 – Dosiahnutie neutrality degradácie pôdy v EÚ do roku 2030

Komisia by mala:

1. podrobne opísať, ako sa do roku 2030 dosiahne záväzok EÚ týkajúce sa neutrality degradácie pôdy a pravidelne podávať správy o pokroku;

Cieľový dátum vykonania: 31. decembra 2020

2. poskytovať členským štátom pokyny k praktickým aspektom ochrany pôdy a dosahovania neutrality degradácie pôdy v EÚ vrátane šírenia osvedčených postupov;

Cieľový dátum vykonania: 31. decembra 2020

3. na požiadanie poskytnúť členským štátom technickú podporu, aby vypracovali národné akčné plány na dosiahnutie neutrality degradácie pôdy do roku 2030, vrátane stanovenia cielených opatrení, jasných čiastkových cieľov a plánu priebežného podávania správ na úrovni členských štátov.

Cieľový dátum vykonávania: 31. decembra 2022

Túto správu prijala komora I, ktorej predsedá Nikolaos A. Milionis, člen Dvora audítorov, v Luxemburgu na svojom zasadnutí dňa 14. novembra 2018.

Akronymy a skratky

CORINE Výbor pre koordináciu a výskum informácií o životnom prostredí

EEA Európska environmentálna agentúra

EFRR Európsky fond regionálneho rozvoja

EPFRV Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka

FSEÚ Fond solidarity Európskej únie

GR AGRI Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

GR CLIMA Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre oblasť klímy

GR ENV Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre životné prostredie

GR ESTAT Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre štatistiku

GR JRC Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre Spoločné výskumné centrum

GR RTD Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre výskum a inováciu

IPCC Medzivládny panel o zmene klímy

LUCAS Štatistický prieskum o využívaní pôdy a krajinnej pokrývky

NAP Národný akčný program na boj proti dezertifikácii v rámci Dohovoru OSN o boji proti dezertifikácii

PRV Program rozvoja vidieka

PRV Rámcová smernica o pôde

RCP Reprezentatívny profil vývoja koncentrácie (Representative Concentration Pathway)

SDG Cieľ udržateľného rozvoja

SPP Spoločná poľnohospodárska politika

UNCCD Dohovor OSN o boji proti dezertifikácii

Koncové poznámky

¹ Montanarella, L., Toth, G., SVC, Desertification in Europe (Dezertifikácia v Európe), 2008.

² Pozri Dohovor Organizácie Spojených národov o boji proti dezertifikácii v krajinách postihnutých vážnym suchom a/alebo dezertifikáciou, hlavne v Afrike (UNCCD) z roku 1994, článok 1.

³ Tamže.

⁴ Pozri napr. Mezivládnu vedeckú platformu o biodiverzite a ekosystémových službách, Assessment Report on Land Degradation and Restoration (Hodnotiaca správa o degradácii a obnove pôdy).

⁵ Pozri Dohovor Organizácie Spojených národov o boji proti dezertifikácii v krajinách postihnutých vážnym suchom a/alebo dezertifikáciou, hlavne v Afrike (UNCCD) z roku 1994, článok 1.

⁶ Tamže.

⁷ Svetový atlas dezertifikácie, JRC, 2018.

⁸ Nadmerné spásanie nastáva, keď poľnohospodári majú príliš veľký počet hospodárskych zvierat na malej ploche alebo keď ich na nej chovajú príliš dlho. Odlesňovanie je často spôsobené ťažbou dreva na palivo alebo aby sa získal priestor pre poľnohospodársku činnosť alebo bývanie.

⁹ Pozri Rubio, J. L. a Recatalá, L., The relevance and consequences of Mediterranean desertification including security aspects (Relevantnosť a dôsledky dezertifikácie v oblasti Stredomoria vrátane bezpečnostných aspektov), Centro de Investigaciones sobre Desertificación, Valencia, Španielsko, 2006 alebo Salvati, L. a Bajocco, S. Land sensitivity to desertification across Italy: Past, present, and future (Citlivosť pôdy na dezertifikáciu v Taliansku: minulosť, súčasnosť a budúcnosť), Applied Geography 31, 2011.

¹⁰ Rey Benayas, J. M., Martins, A., Nicolau, J. M. a Schulz, J. J., Abandonment of agricultural land: an overview of drivers and consequences (Opúšťanie poľnohospodárskej pôdy: prehľad príčin a dôsledkov), CABI Publishing, 2007.

¹¹ Pozri osobitnú správu Dvora audítorov č. 25/2018 Smernica o povodniach: dosiahol sa pokrok pri posudzovaní rizík, je však potrebné zlepšiť plánovanie a vykonávanie.

¹² Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC), „Globálne oteplenie o 1,5 °C“, 2018, schvaľovacie zasadnutie, s. 3 – 72; Settele, J. a kol., Terrestrial and Inland Water Systems (Suchozemské a vnútrozemské vodné plochy), Climate Change 2014: Impacts, Adaptation and Vulnerability. Časť A: Global and Sectoral Aspects. Contribution of Working Group II to the Fifth Assessment Report of the Intergovernmental Panel on Climate Change (Zmena klímy v roku 2014: Vplyv, adaptácia a zraniteľnosť. Časť A: globálne a sektorové aspekty. Príspevok pracovnej skupiny II k piatej hodnotiacej správe Medzivládneho panelu o zmene klímy), [Field, C. B., Barros, V. R., Dokken, D. J., Mach, K. J., Mastrandrea, M. D., Bilir, T. E., Chatterjee, M., Ebi, K. L., Estrada, Y. O., Genova, R. C., Girma, B., Kissel, E. S., Levy, A. N., MacCracken, S., Mastrandrea, P. R. and White, L. L. (eds.)]. Cambridge University Press, 2014, s. 271 – 359.; Seidl, R. a kol., Forest disturbances under climate change, Nature Climate Change, 7, (Škodlivé lesné činitele v rámci zmeny klímy, Zmena klímy v prírode), 7, 2017, s. 395 – 402, 7 doi:10.1038/nclimate3303.

¹³ Štúdia sa týkala Portugalska, Španielska, južného regiónu Francúzska, Talianska, Slovinska, Chorvátska, Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory, Srbska, Albánska, Grécka, bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko, Rumunska a Bulharska.

¹⁴ Prăvălie, R., Patriche, C., Bandoca, G., Quantification of land degradation sensitivity areas in Southern and Central Southeastern Europe. New results based on improving DISMED methodology with new climate data (Vyčíslenie oblastí, v ktorých dochádza k degradácii pôdy v južnej a strednej časti juhovýchodnej Európy. Nové výsledky na základe zlepšenia metodiky DISMED s novými údajmi o klíme), Catena – An Interdisciplinary Journal of Soil Science – Hydrology – Geomorphology focusing on Geoecology and Landscape Evolution, č. 158, 2017; s. 309 – 320.

¹⁵ V obidvoch mapách sa používa rovnaká metodika, aj keď v prípade mapy za rok 2017 bol zohľadnený dodatočný index kvality klímy.

¹⁶ I.A.CO Environmental & Water Consultants, Cyprus, 2008.

¹⁷ Piata hodnotiaca správa Medzivládneho panelu o zmene klímy, správa pracovnej skupiny III Climate Change 2014: Mitigation of Climate Change (Zmeny klímy 2014: zmierňovanie zmeny klímy); EEA, Climate Change Impacts and Vulnerability (Zmena klímy, vplyvy a zraniteľnosť), 2012; Dvor audítorov, Situačná správa: Opatrenia EÚ v oblasti energetiky a zmeny klímy, bod 117.

¹⁸ Pozri napr. Spinoni, J., Vogt, J., Barbosa, P., McVormick, N., Dosio, A., Is Europe at risk of desertification due to climate change? (Je Európa vystavená riziku dezertifikácie v dôsledku zmeny klímy?), Geophysical Research Abstracts Vol. 20, 2018, EGU2018 – 9557, 2018 EGU Valné zhromaždenie.

¹⁹ IPCC, Global Warming of 1.5 °C (Globálne oteplenie o 1,5 °C), 2018, schvaľovacie zasadnutie, s. 3 – 36; Gudmundsson, L. a Seneviratne, S. I., Anthropogenic climate change affects meteorological drought risk in Europe (Antropogénna zmena klímy ovplyvňuje riziko meteorologického sucha v Európe), Environmental Research Letters, 11(4), 2016, 044005, doi:10.1088/1748-46 9326/11.4.044005; Gudmundsson, L., Seneviratne, S. I., a Zhang, X., 2017, Anthropogenic climate change detected in European renewable freshwater resources (Odhalenie antropogénnej zmeny klímy v európskych obnoviteľných sladkovodných zdrojoch), Nature Climate Change (Zmena klímy v prírode), 7, s. 813.

²⁰ Pozri napr. Poljansek, K., Marin Ferrer, M., De Groeve, T., Clark, I., (Eds.), Science for disaster risk management 2017: knowing better and losing less (Veda v službách riadenia rizika katastrof v roku 2017: viac vedieť a menej stratiť), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2017 a http://ec.europa.eu/environment/water/quantity/scarcity_en.htm.

²¹ Vplyvy klímy v Európe. Projekt JRC PESETA II, 2014. Vedecké a politické správy JRC. Údaje Dosio a Parulo, 2011, a Dosio a kol., 2012.

²² IPCC, Global Warming of 1.5 °C (Globálne oteplenie o 1,5 °C), 2018, Zhrnutie pre tvorcov politík, s. 9.

²³ IPCC, Global Warming of 1.5 °C (Globálne oteplenie o 1,5 °C), 2018, schvaľovacie zasadnutie, s. 3 – 41 a s. 3 – 142; Schleussner, C.-F. a kol., Differential climate impacts for policy-relevant limits to global warming: The case of 1.5 °C and 2 °C, Earth System Dynamics, 7(2), 2016b, s. 327 – 351, doi:10.5194/esd-7-327-2016; Lehner, F. a kol., Projected drought risk in 1.5 °C and 2 °C warmer climates, Geophysical Research Letters, 44(14), 2017, s. 7419 – 7428, doi:10.1002/2017GL074117; Wartenburger, R. a kol., Changes in regional climate extremes as a function of global mean temperature: an interactive plotting framework, Geoscientific Model Development, 10, 2017, s. 3609 – 3634, doi:10.5194/gmd-2017-33; Greve, P., Gudmundsson, L., and Seneviratne, S. I., Regional scaling of annual mean precipitation and water availability with global temperature change, Earth System Dynamics, 9(1), 2018, s. 227 – 240, doi:10.5194/esd-9-227-2018; Samaniego, L. a kol., Anthropogenic warming exacerbates European soil moisture droughts, Nature Climate Change, 8(5), 2018, s. 421 – 426, doi:10.1038/s41558-018-0138-5.

²⁴ Na základe rôznych ukazovateľov, ako je index sucha FAO-UNEP, Köppen-Geigerova klasifikácia klímy a Holdridgov model klasifikácie pásiem.

²⁵ Reprezentatívny profil vývoja koncentrácie (Representative concentration pathways – RCP) sú trajektórie koncentrácie skleníkových plynov, ktoré používa Medzivládny panel o zmene klímy. Odhaduje sa, že do obdobia 2081 – 2100 povedie RCP 4,5 k zvýšeniu teploty vzduchu na povrchu v porovnaní s obdobím 1850 – 1900 v pravdepodobnom rozsahu 1,7 až 3,2 °C (priemerná hodnota 2,4 °C). Odhaduje sa, že RCP 8,5 povedie k zvýšeniu teploty vzduchu na povrchu v pravdepodobnom rozsahu 3,2 °C až 5,4 °C (priemerná hodnota 4,3 °C).

²⁶ UNCDD je jedným z troch dohovorov z Ria spolu s Dohovorom Organizácie Spojených národov o biologickej rozmanitosti a Rámcovým dohovorom Organizácie Spojených národov o zmene klímy.

²⁷ V rozhodnutí Rady z 9. marca 1998 sa uvádza, že Rada prijme pozíciu Európskeho spoločenstva k UNCCD na základe návrhu Komisie a že Európske spoločenstvo je v UNCCD zastúpené Komisiou. Zodpovednosťou Komisie je zabezpečiť, aby bol právny rámec EÚ zlučiteľný s UNCCD, a monitorovať, či členské štáty pri vykonávaní právnych predpisov EÚ plnia svoje povinnosti, ktoré im vyplývajú zo skutočnosti, že EÚ je zmluvnou stranou UNCCD.

²⁸ Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj, prijatá 25. septembra 2015 hlavami štátov a predsedov vlád na osobitnom samite Organizácie Spojených národov.

²⁹ COM(2006)231 final.

³⁰ COM(2006) 232 final.

³¹ V roku 2007 menšinový blok piatich členských štátov – Nemecka, Francúzska, Holandska, Rakúska a Spojeného kráľovstva – v Rade pre životné prostredie hlasoval proti návrhu. Zvyšných 22 členských štátov hlasovalo v prospech návrhu. Pozri http://europa.eu/rapid/press-release_IP-08-924_en.htm.

³² Upravený najmä nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 487) – fond, z ktorého sa poskytuje pomoc vidieckym oblastiam v EÚ, ktoré čelia širokej škále hospodárskych, environmentálnych a sociálnych problémov.

³³ Upravené najmä nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 608).
Krížové plnenie zahŕňa pravidlá na predchádzanie erózii pôdy, zachovávanie organických látok v pôde a štruktúry pôdy, zabezpečenie minimálnej úrovne údržby, predchádzanie zhoršovaniu biotopov, ako aj ochranu a hospodárenie s vodou. Ekologizácia je spojená s množstvom udržateľných poľnohospodárskych postupov, ako je udržiavanie trvalých trávnych porastov a diverzifikácia plodín, ktoré majú pozitívny vplyv na pôdu.

³⁴ Európske štrukturálne a investičné fondy sú skupinou piatich samostatných fondov: Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), Európsky sociálny fond, Kohézny fond, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky námorný a rybársky fond.

³⁵ Programy EÚ v oblasti výskumu a inovácií na roky 2014 – 2020 (Horizont 2020) a na roky 2007 – 2013 (7. rámcový program).

³⁶ FR: L’Instrument Financier pour l’Environnement. Finančný nástroj EÚ na podporu projektov v oblasti životného prostredia, ochrany prírody a klímy v celej EÚ.

³⁷ Zriadený s cieľom reagovať na veľké prírodné katastrofy a vyjadriť európsku solidaritu regiónom postihnutým katastrofou v rámci Európy. FSEÚ sa môže využívať len na obnovu pôdy po prírodných katastrofách, nie na prevenciu alebo zmiernenie procesu, ktorý by mohol nastať v budúcnosti.

³⁸ Pracovná skupina pre medzinárodné otázky životného prostredia – dezertifikácia.

³⁹ GR pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (AGRI), GR pre oblasť klímy (CLIMA), GR pre životné prostredie (ENV), GR pre Spoločné výskumné centrum (JRC) a GR pre výskum a inováciu (RTD).

⁴⁰ Európska environmentálna agentúra, Ukazovatele zaberania pôdy, máj 2018.

⁴¹ Vykonáva sa v partnerstve s členskými štátmi, Európskou vesmírnou agentúrou, Európskou organizáciou pre využitie meteorologických satelitov, Európskym centrom pre strednodobé predpovede počasia, agentúrami EÚ a strediskom Mercator Océan.

⁴² Satelit Sentinel-2A, pozri http://www.copernicus.eu/main/sentinel-2a-orbit

⁴³ Cherlet, M., Ivits, E., Sommer, S., Tóth, G., Jones, A., Montanarella, L., Belward, A., Land Productivity Dynamics in Europe, Towards a Valuation of Land Degradation in the EU (Vývoj úrodnosti pôdy v Európe, Hodnotenie degradácie pôdy v EÚ), Spoločné výskumné centrum, Inštitút pre životné prostredie a udržateľný rozvoj, oddelenie riadenia pôdnych zdrojov, 2013.

⁴⁴ Podľa odhadov uvedených v správe 85,1 % celého územia EÚ v súčasnosti nie je ovplyvnených poklesom úrodnosti pôdy, 5,6 % vykazuje skoré príznaky poklesu úrodnosti pôdy a na 1,5 % územia došlo k poklesu úrodnosti pôdy.

⁴⁵ LUCAS 2015 poskytol údaje z pozorovania z viac ako 270 000 bodov v 28 členských štátoch EÚ. Prieskum LUCAS 2018 sa začal v marci 2018 (zahŕňa vyše 240 000 bodov a asi 99 000 interpretácií fotografických snímok) a jeho výsledky budú k dispozícii v roku 2019.

⁴⁶ https://www.eea.europa.eu/data-and-maps/indicators/soil-organic-carbon-1/assessment. Najväčšie emisie CO₂ z pôdy sú spôsobené konverziou (odvodnením) organickej pôdy.

⁴⁷ Program CORINE je založený na analýze satelitných snímok a mapuje 44 tried využívania pôdy, zoskupených do piatich hlavných kategórií: umelé povrchy, poľnohospodárske plochy, lesné a poloprírodné oblasti, mokrade a vodné útvary.

⁴⁸ Pozri správu o kontextových ukazovateľoch za roky 2014 – 2020, aktualizácia v roku 2017.

⁴⁹ Program OSN pre životné prostredie.

⁵⁰ Pozri napr. Cherlet, M., Zdruli, P, Zucca, C, Desertification: Mapping Constraints and Challenges; Encyclopedia of Soil Science (Dezertifikácia: mapovanie obmedzení a výziev; Encyklopédia pôdoznalectva), tretie vydanie, Taylor & Francis, 2017.

⁵¹ JRC vo svojej správe o stave pôdy v Európe za rok 2012 konštatovalo, že mapovanie pôdy v členských štátoch je pre súčasné potreby nedostatočné a že rozdiely medzi jednotlivými národnými súbormi údajov sťažujú cezhraničné analýzy.

⁵² Ďalšími príkladmi sú salinizácia a kontaminácia.

⁵³ Grécko (NAP 2001), Španielsko (NAP 2008), Taliansko (NAP 2000), Portugalsko (NAP 1999) a Rumunsko (NAP 2000).

⁵⁴ Bulharsko a Slovensko.

⁵⁵ V apríli 2018 opätovne potvrdili svoje zistenia o dezertifikácii pre OSN za rok 2008.

⁵⁶ Wunder, S., Kaphengst, T., Frelih-Larsen, Dr. A., McFarland, K., Albrecht, S., Implementing SDG target 15.3 on „Land Degradation Neutrality – Development of an indicator based on land use changes and soil values (Plnenie cieľa udržateľného rozvoja 15.3. O neutralite degradácie pôdy – Vývoj ukazovateľov na základe využívania pôdy a pôdnych hodnôt), Ekologický inštitút, Berlín v mene nemeckej agentúry pre životné prostredie, 2018.

⁵⁷ Pozri správu EEA č. 8/2016 Priame a nepriame vplyvy politík EÚ na pôdu, s. 11 a s. 66.

⁵⁸ Pozri správu EEA č. 8/2016 Priame a nepriame vplyvy politík EÚ na pôdu, s. 66.

⁵⁹ Pozri osobitnú správu č. 26/2016 Zvýšenie účinnosti krížového plnenia a dosiahnutie zjednodušenia ostáva výzvou.

⁶⁰ Švédska rada pre poľnohospodárstvo, Environmentálne vplyvy krížového plnenia, 2011.

⁶¹ Napríklad: malí poľnohospodári, ekologickí poľnohospodári, poľnohospodári s veľkým podielom trávnych porastov. Pozri https://ec.europa.eu/agriculture/direct-support/greening_en.

⁶² Pozri osobitnú správu č. 21/2017 Ekologizácia: komplexnejší režim podpory príjmov, ktorý ešte nie je environmentálne účinný, body 26 až 57.

⁶³ Správa Komisie Priame platby za ekologizáciu, 2018, na základe údajov z roku 2015.

⁶⁴ Veľkosť pozemku, na ktorý sa vzťahujú ekologizačné povinnosti, by mohla byť dokonca nižšia, pretože aj keby sa takéto povinnosti vzťahovali len na jeden pozemok, bez ohľadu na jeho veľkosť, bola by do ukazovateľa zahrnutá plocha celého poľnohospodárskeho podniku.

⁶⁵ Preskúmali sme národné programy rozvoja vidieka všetkých piatich kontrolovaných členských štátov a regionálne programy rozvoja vidieka v Andalúzii (Španielsko) a na Sicílii (Taliansko).

⁶⁶ Tieto opatrenia boli vo všeobecnosti navrhnuté v rámci priority programov rozvoja vidieka „Obnova, zachovanie a posilnenie ekosystémov súvisiacich s poľnohospodárstvom a lesným hospodárstvom“.

⁶⁷ COM(2018) 392 final z 1. júna 2018, Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú pravidlá týkajúce sa podpory strategických plánov, ktoré majú zostaviť členské štáty v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky.

⁶⁸ Navrhované ukazovatele výsledkov zahŕňajú: ukladanie uhlíka v pôde a biomase (R14), zlepšovanie pôdy (R18), udržateľné hospodárenie so živinami (R21).

⁶⁹ Niektoré členské štáty začlenili dezertifikáciu do svojej stratégie v oblasti zmeny klímy prostredníctvom svojich národných akčných plánov.

⁷⁰ Pozri správu EEA č. 8/2016 Priame a nepriame vplyvy politík EÚ na pôdu.

⁷¹ Napr. LEDDRA, PRACTICE, RECARE, BIODESERT.

⁷² http://ec.europa.eu/environment/soil/process_en.htm

⁷³ Nkonya, E., Mirzabaev, A., and von Braun, J., Economics of Land Degradation and Improvement: An Introduction and Overview (Ekonomika degradácie pôdy a zlepšovanie – Úvod a prehľad), Economics of Land Degradation and Improvement – A Global Assessment for Sustainable Development (Ekonomika degradácie pôdy a zlepšovanie – Globálne posúdenie udržateľného rozvoja), 2016, s. 24 – 26; Mezivládna vedecká platforma o biodiverzite a ekosystémových službách, Thematic assessment of land degradation and restoration (Tematické hodnotenie degradácie a obnovy pôdy), marec 2018.

⁷⁴ Pre kontrolované členské štáty bolo náročné vypracovať pre náš audit zoznam projektov týkajúcich sa dezertifikácie, pretože neexistuje žiadna osobitná politika, ktorá by pre ne bola spoločná. Projekty vo všeobecnosti neboli označené ako projekty súvisiace s dezertifikáciou, ale skôr ju riešili nepriamo.

⁷⁵ Podimata, M. V. a Yannopoulos, P. C., Evolution of Game Theory Application in Irrigation Systems (Vývoj aplikácie teórie hier v zavlažovacích systémoch), Agriculture and Agricultural Science Procedia 4, 2015, s. 271 – 281; Muñoz, P., Antón, A., Nuñez, M., Paranjpe, A., Ariño, J., Castells, X., Montero, J.I., Rieradevall, J., International Symposium on High Technology for Greenhouse System Management (Medzinárodné sympózium o špičkových technológiách riadenia systémov skleníkových plynov), ISHS Acta Horticulturae 801, Greensys, 2007; Kattakulov, F., Špoljar, M., Razakov, R., Advantages and disadvantages of irrigation: focus on semi-arid regions. The Holistic Approach to Environment (Výhody a nevýhody zavlažovania v polosuchých regiónoch), 2017, s. 29 – 38. The Holistic Approach to Environment (Holistický prístup k životnému prostrediu), 2017, s. 29 – 38.

⁷⁶ EEA odhaduje, že 25 % zavlažovanej poľnohospodárskej pôdy v stredomorskom regióne je zasiahnutých salinizáciou (Správa o stave životného prostredia za rok 2015).

⁷⁷ Pozri článok 46 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013. Napríklad environmentálna analýza musí preukázať, že investície nebudú mať žiadny negatívny vplyv na životné prostredie.

⁷⁸ IPCC, Globálne oteplenie o 1,5 °C, 2018, schvaľovacie zasadnutie, tabuľka 5.2, s. 5 – 64 a s. 5 – 68.

⁷⁹ Existujúce rámce hodnotenia, najmä pokiaľ ide o EPFRV, nemajú špecifické monitorovacie ukazovatele týkajúce sa dezertifikácie alebo degradácie pôdy, aj keď existujú kontextové ukazovatele, ktoré sú do určitej miery prepojené s degradáciou pôdy: krajinná pokrývka, obsah organických látok v ornej pôde, erózia pôdy spôsobená vodou.

⁸⁰ GR ESTAT vo svojej monitorovacej správe o cieľoch udržateľného rozvoja EÚ za rok 2018 potvrdilo, že jeho analýza cieľa 153 „je zameraná len na dva aspekty: umelú krajinnú pokrývku a eróziu pôdy. Keďže iné procesy degradácie, ako je kontaminácia, strata biodiverzity pôdy, veterná erózia, úbytok organických látok, zhutnenie, salinizácia a dezertifikácia, nie sú zahrnuté do súboru ukazovateľov, výsledky analýzy sú obmedzené.“

⁸¹ Napríklad v roku 2016 vydala cyperská vláda 21 hlásení o prachu.

⁸² Pozri napr. Hagemann, N., SOILS4EU, Transboundary effects of soil degradation in the EU (Cezhraničné účinky degradácie pôdy v EÚ), Centrum pre výskum životného prostredia Helmholtz, 2018 a http://ec.europa.eu/environment/soil/index_en.htm.

⁸³ Wunder, S., Kaphengst, T., Frelih-Larsen, Dr. A., McFarland, K., Albrecht, S., Implementing SDG target 15.3 on Land Degradation Neutrality” – Development of an indicator based on land use changes and soil values (Plnenie cieľa udržateľného rozvoja 15.3. o neutralite degradácie pôdy – Vývoj ukazovateľov na základe využívania pôdy a pôdnych hodnôt), Ekologický inštitút, Berlín v mene nemeckej agentúry pre životné prostredie, 2018, s. 12 a 38.

⁸⁴ Model MEDALUS (Mediterranean Desertification and Land Use) bol z veľkej časti odskúšaný v stredomorských krajinách a je bežne používaný ako nástroj na zistenie najohrozenejších oblastí, pokiaľ ide o degradáciu pôdy.

⁸⁵ Sanjuan, M. E., del Barrio, G., Ruiz, A., Puigdefabregas, J., projekt DesertWatch, 2011.

⁸⁶ COM(2012) 46 final, 13. februára 2012, Vykonávanie tematickej stratégie na ochranu pôdy a prebiehajúce činnosti.

⁸⁷ Prezentácia JRC (Panagos, P.) na seminári GR AGRI „Identifikácia výziev týkajúcich sa erózie pôdy a poľnohospodárstva“, 2018.

⁸⁸ https://esdac.jrc.ec.europa.eu/content/soil-erosion-water-rusle2015

⁸⁹ https://knowledge.unccd.int/glo

⁹⁰ https://www.ipbes.net/assessment-reports/ldr

⁹¹ https://wad.jrc.ec.europa.eu/

⁹² Álvarez-Martínez, J., Gómez-Villar, A., Lasanta, T., 2016. Použitie pasúcich sa kôz na obnovu pastvín napadnutých kríkmi a zabránenie dezertifikácii: predbežná prípadová štúdia v španielskom Kantaberskom pohorí. (The use of goats grazing to restore pastures invaded by shrubs and avoid desertification: a preliminary case study in the Spanish Cantabrian Mountains.) Degrad. pôdy (Land Degrad.) Dev. 27, 3 – 13.

⁹³ https://www.eea.europa.eu/publications/92-9167-056-1/page012.html

⁹⁴ http://ec.europa.eu/environment/soil/pdf/Soil_inventory_report.pdf

⁹⁵ Tabuľka 1 v Krajinná pokrývka v EÚ.

⁹⁶ Zdroj: https://ec.europa.eu/agriculture/organic/consumer-trust/environment_en

⁹⁷ Zdroj: Kontextový ukazovateľ SPP 19 – Plocha s ekologickým poľnohospodárstvom: https://ec.europa.eu/agriculture/cap-indicators/context/2017/c19_en.pdf

⁹⁸ Ú. v. EÚ C 153 z 21. mája 2014 a korigendum v Ú. v. EÚ C 163 z 28. mája 2014.

⁹⁹ Navrhované ukazovatele vplyvu zahŕňajú: „zníženie erózie pôdy“ (I.13) a „zvýšenie sekvestrácie uhlíka“ (I.11). Ukazovateľ „zvýšenie sekvestrácie uhlíka“ je formálne priradený k osobitnému cieľu týkajúcemu sa zmeny klímy, a nie k osobitnému cieľu týkajúcemu sa riadenia prírodných zdrojov, pre ochranu a kvalitu pôdy je však napriek tomu veľmi dôležitý.

¹⁰⁰ https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32013R0525&from=SK

¹⁰¹ https://ec.europa.eu/energy/en/topics/energy-strategy-and-energy-union/governance-energy-union

¹⁰² http://ec.europa.eu/environment/soil/pdf/Soil_inventory_report.pdf

Udalosť	Dátum
Schválenie memoranda o plánovaní auditu/začiatok auditu	15.11.2017
Oficiálne zaslanie návrhu správy Komisii (alebo inému kontrolovanému subjektu)	27.9.2018
Schválenie konečnej správy po námietkovom konaní	14.11.2018
Prijatie oficiálnych odpovedí Komisie (alebo iného kontrolovaného subjektu) vo všetkých jazykoch	13.12.2018

Audítorský tím

V osobitných správach EDA sa predkladajú výsledky jeho auditov, ktoré sa týkajú politík a programov EÚ alebo tém riadenia súvisiacich s konkrétnymi rozpočtovými oblasťami. EDA vyberá a navrhuje tieto audítorské úlohy tak, aby mali maximálny dosah, pričom sa zohľadňujú riziká pre výkonnosť či zhodu, výška súvisiacich príjmov alebo výdavkov, budúci vývoj a politický a verejný záujem.

Tento audit výkonnosti uskutočnila audítorská komora I – Udržateľné využívanie prírodných zdrojov, ktorej predsedá člen EDA Nikolaos Milionis. Audit viedol člen EDA Phil Wynn Owen. Podporu pri príprave správy mu poskytli členovia jeho kabinetu Gareth Roberts, Olivier Prigent, Katharina Bryan a Victoria Gilson, hlavný manažér Colm Friel, vedúca úlohy Ramona Bortnowschi, zástupca vedúcej úlohy Jan Huth, audítori Paulo Braz, Antonio Caruda Ruiz, Marcos Homrich Hickmann, Ioan Alexandru Ilie, Michela Lanzutti, Michail Konstantopoulos, Ioannis Papadakis, Ernesto Roessing a Raluca-Elena Sandu. Richard Moore poskytol jazykovú podporu. Sekretársku výpomoc poskytla Rachel O’Doherty.

Zľava doprava: Olivier Prigent, Phil Wynn Owen, Marcos Homrich Hickmann, Katharina Bryan, Antonio Caruda Ruiz, Jan Huth, Ramona Bortnowschi, Colm Friel, Victoria Gilson, Gareth Roberts, Ernesto Roessing, Richard Moore.

Kontakt

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG

Tel. +352 4398-1
Otázky: eca.europa.eu/sk/Pages/ContactForm.aspx
Webová stránka: eca.europa.eu
Twitter: @EUAuditors

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (http://europa.eu).

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2018.

PDF	ISBN 978-92-847-1504-6	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/700084	QJ-AB-18-031-SK-N
HTML	ISBN 978-92-847-1512-1	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/32789	QJ-AB-18-031-SK-Q

© Európska únia, 2018

Rozmnožovanie je povolené len so súhlasom autora. V prípade použitia či šírenia fotografií a iných materiálov, na ktoré sa nevzťahujú autorské práva Európskej únie, je potrebné žiadať povolenie priamo od držiteľov autorských práv.

OBRÁŤTE SA NA EÚ

Osobne
V rámci celej EÚ existujú stovky informačných centier Europe Direct. Adresu centra najbližšieho k vám nájdete na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Telefonicky alebo e-mailom
Europe Direct je služba, ktorá odpovedá na vaše otázky o Európskej únii. Túto službu môžete kontaktovať:

• prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla: 00 800 6 7 8 9 10 11 (niektorí operátori môžu tieto hovory spoplatňovať),
• prostredníctvom štandardného telefónneho čísla: +32 22999696 alebo
• e-mailom na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

VYHĽADÁVANIE INFORMÁCIÍ O EÚ

Online
Informácie o Európskej únii sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie na webovej stránke Europa: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Publikácie EÚ
Publikácie EÚ, bezplatné alebo platené, si môžete stiahnuť alebo objednať z kníhkupectva EU Bookshop na webovej stránke: https://publications.europa.eu/sk/publications. Ak chcete získať viac než jeden výtlačok bezplatných publikácií, obráťte sa na službu Europe Direct alebo vaše miestne informačné centrum (pozri https://europa.eu/european-union/contact_sk).

Právo EÚ a súvisiace dokumenty
Prístup k právnym informáciám EÚ vrátane všetkých právnych predpisov EÚ od roku 1951 vo všetkých úradných jazykoch nájdete na webovej stránke EUR-Lex: http://eur-lex.europa.eu/homepage.html?locale=sk.

Otvorený prístup k údajom z EÚ
Portál otvorených dát EÚ (http://data.europa.eu/euodp) poskytuje prístup k súborom dát z EÚ. Dáta možno stiahnuť a opätovne použiť bezplatne na komerčné aj nekomerčné účely.