Únia kapitálových trhov – pomalý začiatok smerom k ambicióznemu cieľu

Zhrnutie

I

Únia kapitálových trhov (ÚKT) je rozsiahlou iniciatívou Európskej únie, ktorá sa oficiálne začala akčným plánom Komisie v roku 2015. Hlavným cieľom únie kapitálových trhov je vytvoriť jednotný kapitálový trh, na ktorom budú mať spoločnosti, najmä MSP, lepší prístup k nebankovému financovaniu a na ktorom budú miestne kapitálové trhy prehĺbené a lepšie integrované. Doplnením bankového financovania, posilnením zdieľania súkromného rizika a zabezpečením celkového zníženia rizika by únia kapitálových trhov mala viesť k stabilnejšiemu finančnému systému, ktorý je lepšie vybavený na podporu rastu, tvorbu pracovných miest a zvýšenie príťažlivosti Európy pre zahraničné investície.

II

Akčný plán únie kapitálových trhov z roku 2015 a jeho preskúmanie v polovici trvania z roku 2017 zahŕňali vysoký počet opatrení, ktoré mali mať kumulatívny účinok s cieľom položiť základy únie kapitálových trhov do konca roka 2019. Vzhľadom na vysokú prioritu, ktorú Komisia a zainteresované strany pripisujú tejto hlavnej iniciatíve, sa domnievame, že táto správa je dobre načasovaná, aby podporila ďalší rozvoj únie kapitálových trhov. V našej správe sa rieši, nakoľko dobre Komisia vykonávala svoju úlohu a poukazuje sa na záležitosti, ktoré môžu mať vplyv na úspech únie kapitálových trhov v súčasnosti aj v budúcnosti.

III

V rámci auditu sme preskúmali, či Komisia uspela vo svojich opatreniach smerom k vybudovaniu účinnej únie kapitálových trhov. Na zodpovedanie tejto všeobecnej otázky sme posúdili, či Komisia dosiahla svoje ciele zvýšiť rôznorodosť zdrojov financovania spoločností; či prijala účinné opatrenia na dostatočné podporenie integrovanejších a prehĺbenejších kapitálových trhov; či odstránila cezhraničné prekážky pre účastníkov trhu a náležite navrhla a monitorovala projekt únie kapitálových trhov.

IV

Náš celkový záver je taký, že Komisia vynaložila úsilie na dosiahnutie náročného cieľa, ktorým je vybudovanie únie kapitálových trhov, ale výsledky sa zatiaľ nedostavili. Mnohé z opatrení, ktoré Komisia mohla prijať v rámci svojich právomocí, riešili len úzke oblasti vedúce k cieľom únie kapitálových trhov. Tieto opatrenia (napríklad mäkké opatrenia ako vykonanie analýz na presadzovanie osvedčených postupov) ich samotnou povahou nemohli urýchliť podstatný pokrok pri realizácii únie kapitálových trhov. Ďalším obmedzením, ktorému Komisia čelila, je, že mnohé z kľúčových opatrení sa môžu vykonať len členskými štátmi alebo s ich plnou podporou.

V

Opatreniami na diverzifikáciu zdrojov financovania podnikov sa riešili problémy, ktoré boli príliš úzke na to, aby iniciovali a urýchlili štrukturálny posun viac smerom k trhovému financovaniu v EÚ a mali len obmedzený vplyv. Okrem toho, hoci sú právne predpisy v oblasti sekuritizácie pozitívnym krokom, zatiaľ nepriniesli očakávané oživenie európskeho sekuritizačného trhu po finančnej kríze a nepomohli bankám zvýšiť ich úverovú kapacitu okrem iného v prospech MSP. Transakcie sa naďalej sústreďujú v rámci tradičných tried aktív (t. j. hypotéky, pôžičky na automobily) a v určitých členských štátoch.

VI

Pokiaľ ide o rozvoj miestnych kapitálových trhov, Komisia využila svoju koordinačnú úlohu v procese európskeho semestra. Komisia však nevytvorila ucelenú a jasnú stratégiu EÚ a neodporučila, aby všetky členské štáty s menej rozvinutými kapitálovými trhmi vykonali príslušné reformy. Komisia využila program na podporu štrukturálnych reforiem (SRSP) založený na dopyte okrem iného na financovanie projektov súvisiacich s úniou kapitálových trhov. Hoci intervenčná logika programu SRSP nebola oficiálne zameraná na osobitné potreby kapitálových trhov EÚ, ciele únie kapitálových trhov sa riešili na úrovni projektov. Prístup založený na dopyte však neviedol k poskytovaniu podpory všetkým členským štátom podľa ich potrieb a jeho výsledky ešte nie sú viditeľné.

VII

Poznamenávame, že akčný plán únie kapitálových trhov neviedol k prelomu, pokiaľ ide o riešenie hlavných prekážok, ktoré bránia cezhraničným kapitálovým tokom. Tieto prekážky často vyplývajú z vnútroštátnych právnych predpisov, napríklad v oblasti konkurzného práva a zrážkovej dane či z nedostatočného finančného vzdelávania. Pokrok pri odstraňovaní prekážok bol obmedzený, čiastočne v dôsledku nedostatočnej podpory zo strany členských štátov.

VIII

Pokiaľ ide o koncepciu únie kapitálových trhov, jej ciele neboli vždy dostatočne konkrétne či merateľné. Okrem toho neboli pred začiatkom projektu stanovené žiadne priority. Monitorovanie zo strany Komisie sa obmedzovalo na pokrok v legislatívnych opatreniach. Komisia pravidelne a jednotne nemonitorovala pokrok pri dosahovaní cieľov únie kapitálových trhov.

IX

S cieľom zlepšiť účinnosť projektu únie kapitálových trhov odporúčame Komisii:

1. navrhnúť dobre zacielené opatrenia na ďalšie uľahčenie prístupu MSP na kapitálové trhy;
2. podporovať prehĺbenejšie a lepšie integrované miestne kapitálové trhy;
3. riešiť hlavné cezhraničné prekážky brániace investíciám;
4. vypracovať konkrétne ciele, zásadne dôležité opatrenia a monitorovanie únie kapitálových trhov.

X

Zároveň vyzývame Radu, aby zvážila, ako posunúť ďalej návrh Komisie na riešenie nerovnomerného daňového prístupu k vlastnému kapitálu a dlhu.

Úvod

01

Voľný pohyb kapitálu je spolu s voľným pohybom tovaru, služieb a pracovných síl jednou zo štyroch slobôd a základným cieľom Európskej únie. O dôležitosti a výhodách vytvorenia európskeho kapitálového trhu sa dlho diskutovalo, a to aj v Segrého správe z roku 1966, Lamfalussyho správe z roku 2001 a predchádzajúcich oznámeniach Komisie (napr. z roku 1996, 1998 a 2011). Zatiaľ čo dôraz, rozmery a výzvy súvisiace s rozvojom a integráciou kapitálových trhov sa zmenili, EÚ nikdy nedosiahla dobre fungujúce integrované kapitálové trhy.

02

Existujú geografické rozdiely medzi členskými štátmi v oblasti kapitalizácie, likvidity a hĺbky ich miestnych kapitálových trhov. Členské štáty na západe a severe zvyknú mať prehĺbenejšie kapitálové trhy a samostatne sa posilňujúce kapitálové centrá, zatiaľ čo členské štáty na východe a juhu zaostávajú (pozri ilustráciu 1). Londýn bol doteraz najdôležitejším finančným centrom EÚ. Vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ predstavuje výzvu pre projekt únie kapitálových trhov.

03

Napriek úsiliu vynaloženému v období po finančnej kríze sa väčšina ekonomík členských štátov EÚ stále spolieha viac na bankové financovanie než na financovanie prostredníctvom kapitálového trhu (napr. súkromný kapitál, rizikový kapitál, dlhopisy). MSP v Európe si vyberajú porovnateľne lacnejšie bankové úvery, čo im umožňuje zachovať si úplné vlastníctvo. Napriek tomu, že nebankové financovanie malo v poslednom desaťročí rastúci význam, bankové úvery stále predstavovali približne 45 % celkového dlhového financovania nefinančných korporácií v eurozóne v roku 2018, čo je pokles z približne 60 % v roku 2007¹. Tradície a kultúra sú v tejto súvislosti dôležitým faktorom, čo znázorňuje uprednostňovanie domácich trhov (t. j. tendencia investovať väčšinu portfólia do domácich aktív). Nedostatok ľahko dostupných informácií o spoločnostiach a nedostatočná úroveň finančnej gramotnosti sú ďalšími prekážkami, ktoré obmedzujú dopyt investorov po nástrojoch kapitálového trhu.

04

Únia kapitálových trhov (ÚKT) je rozsiahlou iniciatívou Komisie. Oficiálne sa začala akčným plánom Komisie v roku 2015. Tento hlavný projekt bol oznámený ako súčasť desiatich politických priorít Komisie a zložka v treťom pilieri investičného plánu pre Európu zameraného na zlepšenie investičného prostredia. Cieľom únie kapitálových trhov je doplniť bankovú úniu posilnením zdieľania súkromného rizika a zabezpečením celkového zníženia rizika a v konečnom dôsledku posilniť hospodársku a menovú úniu (HMÚ).

05

Potreba únie kapitálových trhov nebola nikdy taká silná ako v súčasnosti. Brexit zvýraznil politickú potrebu vybudovať prehĺbenejšie a integrovanejšie kapitálové trhy v EÚ, keďže Spojené kráľovstvo, najväčší a najhlbší kapitálový trh a najvýznamnejšie európske centrum financovania začínajúcich podnikov, oficiálne opustilo EÚ 31. januára 2020. Okrem toho celosvetová hospodárska súťaž rastie, čo dokazuje napríklad aj to, že inovačné európske MSP odchádzajú z EÚ hľadajúc lepšie financovanie a prostredie, ktoré je priaznivejšie pre financovanie rýchlo rastúcich firiem. V posledných mesiacoch Komisia zahrnula do svojho naratívu hospodársku neistotu spôsobenú pandémiou ochorenia COVID-19 ako ďalší faktor v prospech únie kapitálových trhov, ktorá by mohla potenciálne mobilizovať súkromné financovanie a urýchliť oživenie hospodárstva.

Ciele únie kapitálových trhov

06

Dôležitým cieľom únie kapitálových trhov je pomôcť znížiť vysokú závislosť od bankového financovania a znížiť náklady na získavanie kapitálu, najmä pre MSP. Podľa Komisie by sa tento cieľ mal dosiahnuť vytvorením stabilného finančného systému, v rámci ktorého by prehĺbenejšie a integrované kapitálové trhy absorbovali viac úspor občanov a zohrávali väčšiu úlohu pri financovaní podnikov. Bankový sektor EÚ má takisto mať prospech z únie kapitálových trhov, ktorá zahŕňa opatrenia na oživenie európskeho sekuritizačného trhu.

07

Doplnením bankovej únie a rozložením rizík na viacerých účastníkov trhu by únia kapitálových trhov mala prispieť k stabilnejšiemu finančnému systému, ktorý je lepšie vybavený na podporu rastu, tvorbu pracovných miest a zvýšenie príťažlivosti Európy pre zahraničné investície. A napokon, integrovanejšie, likvidné a prehĺbenejšie finančné trhy v Európe by nielen zvýšili cezhraničné investičné toky, ale aj podporili silnejšiu medzinárodnú úlohu eura.

08

Akčný plán z roku 2015 a jeho preskúmanie v polovici trvania z roku 2017 zahŕňali súbor legislatívnych a nelegislatívnych opatrení rozdelených do siedmich oblastí intervencie, ktoré by mali okrem iného mať kumulatívny účinok premeny roztrieštených finančných právnych predpisov na súdržný regulačný rámec. Legislatívny rámec a nelegislatívne opatrenia majú za cieľ vybudovať investičný ekosystém, ktorý podporuje prístup na kapitálové trhy a rast hospodárstva. Regulácia môže uľahčiť fungovanie trhu, ale sama o sebe ho nemôže diktovať.

09

Únia kapitálových trhov je nedokončeným programom s prebiehajúcimi prácami. Väčšina legislatívnych aktov sa dodnes nevykonala alebo sa vykonala len nedávno. S cieľom začať prípravné práce na novom pláne Komisia zriadila fórum na vysokej úrovni o únii kapitálových trhov, ktoré tvorilo 28 odborníkov na kapitálové trhy na vysokej úrovni. Záverečná správa fóra bola uverejnená v júni 2020 a obsahuje súbor politických odporúčaní². Komisia uverejnila svoj nový akčný plán³ v septembri 2020.

Úlohy a zodpovednosti v únii kapitálových trhov

10

Podľa zásady subsidiarity sú za určité kľúčové oblasti politiky únie kapitálových trhov (napr. zdaňovanie, platobná neschopnosť a finančné vzdelávanie) zodpovedné členské štáty. Úspech iniciatívy únie kapitálových trhov preto závisí nielen od Komisie, ale aj od politickej vôle a ambícií Európskeho parlamentu, Rady a členských štátov.

11

V rámci Komisie je plánovanie, celkové vykonávanie a koordinácia projektu únie kapitálových trhov v rukách Generálneho riaditeľstva pre finančnú stabilitu, finančné služby a úniu kapitálových trhov (GR FISMA), hoci zapojené sú aj ďalšie útvary Komisie. Generálne riaditeľstvo Komisie na podporu štrukturálnej reformy (GR REFORM), vytvorené v roku 2020 s cieľom nahradiť službu na podporu štrukturálnych reforiem (SRSS), poskytuje technickú podporu prostredníctvom programu na podporu štrukturálnych reforiem (SRSP)⁴ okrem iných úloh s cieľom posilniť kapacitu domácich kapitálových trhov členských štátov. Na fungovanie únie kapitálových trhov nie je vyčlenený osobitný rozpočet.

12

Ďalšie kľúčové orgány vo fungovaní únie kapitálových trhov sú tri európske orgány dohľadu (ESA):

• Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA), ktorý je regulátorom trhu cenných papierov EÚ navrhujúcim vykonávacie opatrenia a špecifikujúci technické pravidlá,
• Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov,
• a Európsky orgán pre bankovníctvo.

Rozsah auditu a audítorský prístup

13

Vzhľadom na dôležitosť únie kapitálových trhov sme kontrolovali jej koncepciu, vykonávanie a účinnosť. Naša správa má za cieľ informovať zainteresované strany a poskytnúť Komisii odporúčania na podporu ďalšieho rozvoja únie kapitálových trhov.

14

Opatrenia, ktoré sme preskúmali, sa týkajú štyroch zo siedmich oblastí intervencie v rámci akčného plánu únie kapitálových trhov, a to: i) financovanie inovácie, nových podnikov a nekótovaných spoločností, ii) uľahčenie vstupu spoločností na verejné trhy a možností spoločností získavať na nich kapitál, iii) maximálne využitie bankových kapacít na podporu širšieho hospodárstva a iv) uľahčenie cezhraničných investícií.

15

Všeobecná otázka tohto auditu znela, či Komisia uspela vo svojich opatreniach smerom k vybudovaniu účinnej únie kapitálových trhov. Na zodpovedanie tejto otázky sme posúdili, či Komisia:

1. pomohla diverzifikovať financovanie spoločností, najmä MSP;
2. pomohla rozvinúť prehĺbenejšie a lepšie integrované miestne kapitálové trhy;
3. prijala účinné opatrenia na riešenie kľúčových cezhraničných prekážok;
4. vybavila úniu kapitálových trhov presvedčivým výkonnostným rámcom.

16

Na účely nášho auditu sme preskúmali dokumentáciu, ktorú mala Komisia k dispozícii, a uskutočnili sme rozhovory s príslušnými zamestnancami Komisie. Preskúmali sme vzorku 10 z 54 projektov relevantných pre úniu kapitálových trhov, ktoré boli financované z programu na podporu štrukturálnych reforiem (SRSP) a jeho prípravné opatrenia v období 2016 – 2019. Pri výbere tejto vzorky sme použili náš odborný úsudok (pozri zoznam projektov v prílohe I), pričom sme sa zamerali na projekty, ktoré sa nachádzali v členských štátoch s menej rozvinutými kapitálovými trhmi (pozri ilustráciu 1). Vykonávanie vybraných projektov pomerne pokročilo, a preto ich výsledky boli pravdepodobnejšie pozorovateľné.

17

Okrem toho sme sa na účely zhromaždenia informácií stretli s orgánmi a zainteresovanými stranami z deviatich vybraných členských štátov, t. j. Bulharska, Česka, Estónska, Talianska, Litvy, Luxemburska, Holandska, Poľska a Rumunska. Uskutočnili sme aj rozhovory so zamestnancami ESMA, Európskej investičnej banky, Európskeho investičného fondu, expertmi a zástupcami Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR), viacerých obchodných a investorských združení a búrz.

18

Uskutočnili sme prieskum medzi orgánmi zodpovednými za reguláciu miestnych kapitálových trhov a za dohľad nad nimi vo všetkých členských štátoch (ministerstvá financií, príslušné vnútroštátne orgány a centrálne banky), európske a národné združenia podnikov, združenia investorov a združenia bánk, ako aj burzy cenných papierov v EÚ.

19

Audit sa vykonával od septembra 2019 do februára 2020. Prácu na audite sme dokončili pred pandémiou ochorenia COVID-19 a táto správa preto nezohľadňuje prípadnú zmenu politiky ani iné zmeny, ku ktorým došlo v reakcii na pandémiu.

Pripomienky

Opatrenia Komisie na diverzifikovanie možností financovania MSP doteraz nemali katalytický účinok

20

V EÚ bolo poskytovanie bankových úverov vždy hlavným zdrojom finančných prostriedkov na financovanie spoločností, najmä MSP. V centre pozornosti iniciatívy únie kapitálových trhov bol prístup k novým zdrojom financovania pre MSP, a to doplnením bankového financovania o trhové financovanie (t. j. rizikový kapitál, súkromný kapitál).

21

V posledných desaťročiach v Európe vzniklo mnoho inovačných startupov (tzv. „jednorožcov“), t. j. začínajúcich podnikov s vysokým potenciálom rastu, ktorých hodnota je viac než 1 mld. USD (pozri ilustráciu 2). Čoraz väčší počet takýchto spoločností sa po ukončení fázy počiatočného rastu presunie mimo EÚ z dôvodu príležitostí na rast. Komisia sa snažila zastaviť tento trend podporou zaraďovania činností MSP do rozsahu pôsobnosti únie kapitálových trhov prostredníctvom niekoľkých opatrení.

22

V rámci MSP existuje veľká rôznorodosť z hľadiska veľkosti, odvetvia, veku, činnosti a vlastníctva, ako aj mnoho cezhraničných rozdielov. Rýchlo rastúce MSP predstavujú približne 11 % z 25 miliónov spoločností⁵ v EÚ. Uľahčenie prístupu k rôznym zdrojom financovania pre rýchlo rastúce spoločnosti je dlhodobou politikou Komisie, ktorá sa začala v roku 1998 akčným plánom Komisie v oblasti rizikového kapitálu⁶. Problém financovania MSP, ktorý sa mení v závislosti od ich fázy rastu (pozri ilustráciu 3), bol predmetom aj viacerých politík Komisie, napríklad akčného plánu z roku 2011 na zlepšenie prístupu MSP k financovaniu⁷. Akčný plán únie kapitálových trhov z roku 2015 je pokračovaním uvedených iniciatív (pozri prílohu II).

23

V akčnom pláne únie kapitálových trhov z roku 2015 a v jeho aktualizácii z roku 2017 sa Komisia zamerala na zlepšenie prístupu MSP k financovaniu tým, že sa zamerala na dve oblasti intervencie: i) financovanie inovácie, nových podnikov a nekótovaných spoločností a ii) uľahčenie vstupu spoločností na verejné trhy a možností spoločností získavať na nich kapitál. Navrhované regulačné zmeny boli najmä revíziami predchádzajúcich pravidiel (prospekt, rastové trhy MSP, európske fondy rizikového kapitálu (EuVECA).

24

Ďalšou intervenčnou oblasťou Komisie bolo iii) posilnenie bankových kapacít na podporu širšieho hospodárstva, ktoré zahŕňalo kryté dlhopisy a sekuritizáciu. Toto politické opatrenie nie je priamo spojené s financovaním MSP, ale zaoberá sa možnosťou, aby sa znížilo využívanie bánk (t. j. znížili sa ich súvahy) bez toho, aby došlo k zníženiu poskytovania úverov súkromnému sektoru.

25

S cieľom preskúmať, či opatrenia v rámci únie kapitálových trhov dosiahli ich cieľ diverzifikovať financovanie MSP, sme posúdili, či Komisia:

1. zlepšila možnosti spoločností na financovanie expanzie vo fázach ich rastu pred prvotnou verejnou ponukou akcií (pozri ilustráciu 3; vrátane rizikového kapitálu a súkromného kapitálu);
2. zlepšila prístup MSP na verejné trhy (t. j. fáza prvotnej verejnej ponuky akcií);
3. obmedzila informačné prekážky, ktoré MSP bránia v identifikácii zdrojov financovania a perspektívnym investorom v investičných príležitostiach;
4. umožnila bankám uvoľniť svoju úverovú kapacitu na podporu MSP.

Čiastočné výsledky v podpore financovania rizikovým kapitálom a kapitálového financovania

26

V rámci akčného plánu únie kapitálových trhov Komisia zaviedla balík opatrení na podporu financovania rizikovým kapitálom a kapitálového financovania v EÚ. Medzi tieto opatrenia patrí reforma regulácie, zriadenie celoeurópskych fondov fondov a podpora osvedčených postupov v oblasti daňových stimulov (pozri tabuľku 1).

27

Trhy rizikového kapitálu a súkromného kapitálu v EÚ sa stále vyznačujú veľkými rozdielmi medzi členskými štátmi z hľadiska veľkosti medzery vo financovaní MSP a dostupnosti zdrojov financovania, najmä pokiaľ ide o inštitucionálnych investorov. V skutočnosti existuje obrovská fragmentácia trhov medzi centrami a periférnymi časťami EÚ, pokiaľ ide o rizikový kapitál a súkromné kapitálové investície (t. j. umiestnenie portfóliových spoločností prijímajúcich finančné prostriedky); tie sa sústreďujú najmä v niekoľkých členských štátoch (t. j. Francúzsko, Nemecko, Holandsko, Dánsko a Švédsko).

28

Preskúmanie nariadení o fondoch EuVECA a európskych fondoch sociálneho podnikania (EuSEF) bolo prvým legislatívnym opatrením zahrnutým do akčného plánu únie kapitálových trhov na podporu cezhraničných spoločností orientovaných na rizikový kapitál a podporu rozvoja menej rozvinutých oblastí na európskom trhu s rizikovým kapitálom. V dôsledku tohto opatrenia sa však počet registrácií fondov EuVECA zvýšil účinne len v tých členských štátoch, ktoré majú dobre rozvinuté trhy s rizikovým kapitálom (napr. Francúzsko a Holandsko).

29

Z našej analýzy údajov o novoregistrovaných fondoch EuVECA a EuSEF a z našich rozhovorov s účastníkmi trhu a zainteresovanými stranami vyplynulo, že označenia EuVECA a EuSEF sa stále nevyužívajú vo väčšine fondov rizikového kapitálu a ukázalo sa, že nie sú rozhodujúce pre expanziu trhu a financovanie MSP. Z výsledkov nášho prieskumu uskutočneného medzi verejnými orgánmi EÚ vyplynulo, že 22 % respondentov sa nedomnieva, že zmeny nariadenia o EuVECA z roku 2017 zvýšili úroveň investícií do podnikov rizikového kapitálu v EÚ, zatiaľ čo 45 % z nich sa domnieva, že je príliš skoro posúdiť to.

30

Zriadenie celoeurópskych fondov fondov rizikového kapitálu predstavuje potenciálnu injekciu vo výške 410 mil. EUR na trhu prostredníctvom rozpočtu EÚ⁸. Toto opatrenie je jediným opatrením financovania v rámci akčného plánu únie kapitálových trhov. Okrem akčného plánu Komisia pôsobí aj v oblasti financovania MSP a poskytuje významné financovanie prostredníctvom programov centrálneho a zdieľaného riadenia. Hoci sa očakávanie, že sa podarí vyzbierať 2,1 mld. EUR od súkromných alebo verejných investorov (t. j. získať päťnásobok sumy vloženej do fondu) ešte musí naplniť, operácie získavania finančných prostriedkov a investičné operácie s tromi fondmi fondov napredujú a majú taký účinok, že priťahujú súkromné investície a zvyšujú veľkosť trhu EÚ s rizikovým kapitálom.

31

S cieľom podporiť trhy súkromného kapitálu a rizikového kapitálu Komisia uverejnila aj správu o systémoch daňových stimulov pre rizikový kapitál a investície podnikateľských anjelov vrátane osvedčených postupov a prezentovala túto správu na dvoch seminároch. Toto opatrenie nebolo následne v členských štátoch kontrolované.

32

Komisia predložila legislatívny návrh na riešenie tzv. rozdielneho prístupu k dlhu a k vlastnému kapitálu. Vo väčšine členských štátov sa k úrokom z dlhu a výnosom z vlastného kapitálu pristupuje rozdielne, čo bráni rozvoju a integrácii trhov. Keďže sú úroky odpočítateľné od základu dane z príjmov právnických osôb, zatiaľ čo kapitálové výnosy nie sú, existuje daňová výhoda pre dlhové financovanie, ktorá ovplyvňuje finančné rozhodnutia spoločností a investorov. Z tohto dôvodu sa odhadlo, že kapitálové náklady na vlastný kapitál sú o 45 % vyššie než náklady na kapitál v prípade dlhu⁹.

33

Komisia sa snažila riešiť túto otázku v rámci únie kapitálových trhov tým, že navrhla zavedenie úľavy na kompenzáciu dane z príjmov právnických osôb v rámci návrhu spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb (CCCTB). Navrhované riešenie však zatiaľ nebolo vykonané, pretože s ním nesúhlasí Rada, ktorá má naďalej výhradnú právomoc v oblasti zdaňovania.

Prístup MSP na verejné trhy sa musí zlepšiť

34

Získavanie kapitálového financovania na verejnom trhu je pre MSP ťažšie ako pre väčšie spoločnosti, pretože sa obávajú straty vlastníctva, a nemajú rovnakú kapacitu na to, aby spĺňali požiadavky na zverejňovanie informácií a znášali príslušné náklady (a to až do výšky 15 % získanej sumy). Komisia stanovila cieľ zjednodušiť a znížiť náklady na vydávanie dlhopisov a akcií na verejných trhoch a zároveň zabezpečiť ochranu investorov. Na tento účel Komisia prijala balík opatrení (pozri tabuľku 2).

35

Makroekonomické podmienky, ako sú likvidita na trhu, záujem investorov, úroveň úrokovej sadzby, očakávaná miera hospodárskeho rastu, očakávaná miera zdanenia a miera inflácie, môžu mať väčší vplyv než náklady na zverejnenie prospektu a ovplyvňujú výber spoločnosti, či má ísť na verejný trh alebo nie. Po finančnej kríze počet prvotných verejných ponúk akcií v EÚ kolísal a v roku 2019 dosiahol spolu 90 prvotných verejných ponúk, ale od roku 2009 sa nezotavil (pozri ilustráciu 4). Najvyšší celkový počet prvotných verejných ponúk akcií v EÚ bol zaznamenaný v roku 2011, keď ich počet dosiahol 415¹⁰.

36

Prístup MSP na verejné trhy nebol doteraz výrazne posilnený ani sa nestal lacnejším, čo dokazujú naše rozhovory a prieskumy. Náklady spojené s uverejnením prospektu klesli len mierne a tento proces je stále náročný a zdĺhavý. Okrem toho náklady na poradenské služby, pokiaľ ide o vydanie prospektu, určujú väčšinu nákladov súvisiacich s jeho uverejnením, čo nie je ľahko ovplyvniteľné opatreniami Komisie.

37

Navyše zmeny v regulácii a nedostatočná harmonizácia vnútroštátnych pravidiel pre emisie pod prahovou hodnotou, pod ktorou sa prospekt nevyžaduje, vytvárajú priestor pre regulačnú arbitráž. Spoločnosti, ktoré plánujú získať do 8 mil. EUR a ktoré majú sídlo v krajine, v ktorej je povinnosť v súvislosti s prospektom nad 1 mil. EUR, môžu uskutočniť cezhraničnú emisiu akcií online (t. j. kapitálové kolektívne financovanie) prostredníctvom platformy zriadenej v inej krajine bez povinnosti týkajúcej sa prospektu pre emisie do výšky 8 mil. EUR.

38

Zároveň poznamenávame, že pri príprave akčného plánu na rok 2015 Komisia nezvážila poskytnutie finančných prostriedkov na podporu prvotných verejných ponúk akcií MSP, napríklad vo forme verejno-súkromného fondu. V marci 2020 Komisia však oznámila svoj zámer zriadiť verejno-súkromný fond investujúci do verejných ponúk¹¹.

39

Ďalšie opatrenie akčného plánu únie kapitálových trhov, nariadenie o rastových trhoch MSP, zahŕňalo zmeny nariadenia o zneužívaní trhu a ďalšie zmeny pravidiel prospektu s cieľom uľahčiť MSP emisiu vlastného kapitálu a dlhu na rastových trhoch MSP. Komisia navrhla aj ďalšie pravidlá na uľahčenie registrácie multilaterálnych obchodných systémov ako rastových trhov MSP a na podporu likvidity verejne kótovaných akcií MSP s cieľom zatraktívniť tieto trhy pre investorov, emitentov a sprostredkovateľov. Legislatívne opatrenie bolo prijaté v roku 2019 a nadobudlo účinnosť v januári 2020. Prijatie tohto opatrenia vyslalo pozitívny signál pre ekosystém MSP, že tvorcovia politík EÚ sú pripravení zaviesť zmeny v prospech MSP.

Obmedzený vplyv pri prekonávaní informačných prekážok

40

Informačné prekážky predstavujú jednu z hlavných bariér, ktoré ovplyvňujú dopyt a ponuku na trhu financovania MSP. Na strane dopytu čelia MSP ťažkostiam pri určovaní dostupných možností financovania. Na strane ponuky majú investori ťažkosti pri posudzovaní úverovej bonity MSP. Komisia sa snažila riešiť obe tieto záležitosti (pozri tabuľku 3).

41

Na strane dopytu Komisia podporila nezáväznú dohodu medzi federáciami bánk a združeniami MSP o všeobecných zásadách, aby banky poskytovali spätnú väzbu MSP, ktorým zamietli žiadosti o úver. Poznamenávame, že táto iniciatíva v plnej miere závisí od jej prijatia zo strany odvetvia. Zásady ešte stále nie sú známe v rámci celého bankového sektora a takáto spätná väzba by nemala výrazný vplyv na žiadosti MSP o úver, keďže len 6 % z nich bolo zamietnutých v eurozóne v roku 2019.

42

Na strane ponuky pokusy o vytvorenie celoeurópskeho informačného systému obsahujúceho informácie o MSP boli zastavené, pretože boli neuskutočniteľné z dôvodu nedostatočného rozpočtu a odborných znalostí. Komisia dospela k záveru, že intervencia EÚ by nepriniesla pridanú hodnotu, pokiaľ miestne a vnútroštátne orgány nenájdu riešenia ako prvé.

43

Poznamenávame, že o zriadení celoeurópskej platformy pre digitálny prístup k verejným finančným a nefinančným informáciám spoločností, európskom jednotnom prístupovom bode (ESAP), sa diskutuje od prijatia smernice o transparentnosti v roku 2013. Hoci tento projekt mohol byť veľmi dôležitý pre úniu kapitálových trhov na prekonanie informačných prekážok, Komisia ho nezahrnula do svojho akčného plánu, ale ho delegovala na orgán ESMA. V roku 2017 ESMA zrušil prioritu projektu z dôvodu nedostatočného rozpočtu, nedostatočnej porovnateľnosti údajov o spoločnostiach z členských štátov a nedostatočného mandátu na validáciu údajov o spoločnostiach, ktoré predložili členské štáty.

Opatrenia na vytvorenie nových bankových úverov pre MSP zatiaľ nemajú pozorovateľný účinok

44

So svojimi opatreniami únie kapitálových trhov v rámci oblasti intervencie maximálne využiť bankové kapacity mala Komisia za cieľ uľahčiť bankové financovanie spoločností a širšieho hospodárstva. Preskúmali sme, či opatrenia Komisie týkajúce sa rámca sekuritizácie, krytých dlhopisov a európskych zabezpečených dlhových cenných papierov boli účinné s cieľom podporiť bankovú kapacitu podporovať podniky v EÚ (pozri tabuľku 4).

45

Vzhľadom na to, že MSP zvyčajne nemajú priamy prístup na kapitálové trhy, fungujúci sekuritizačný trh umožňuje premenu nelikvidných úverov na obchodovateľné cenné papiere. Preto ho možno považovať za nepriamy finančný nástroj pre MSP. Opatrenie v rámci akčného plánu únie kapitálových trhov, nový jednoduchý, transparentný a štandardizovaný (STS) rámec pre sekuritizáciu, bolo iniciatívou, ktorú podporovali regulačné orgány, ako aj odvetvie, aby v podstate vytvorili „zlatý štandard“ pre sekuritizácie najvyššej kvality.

46

Hoci Komisia považovala svoj návrh za „nenáročnú úpravu“ v rámci akčného plánu únie kapitálových trhov, legislatívny proces si vyžiadal viac než dva roky. Hoci nariadenie o STS sekuritizácii nadobudlo účinnosť v januári 2019, väčšina sekundárnych právnych predpisov a usmernení, ktoré sú potrebné na výklad a zabezpečenie súladu s týmto nariadením, nadobudli účinnosť až v septembri 2020.

47

Poznamenávame, že Komisia vo svojom posúdení vplyvu týkajúcom sa nariadenia o sekuritizáciách neposkytla žiadne údaje ani odhad, aký podiel európskeho sekuritizačného trhu by spĺňal nové kritériá STS. Nedostatočná právna zrozumiteľnosť spôsobená oneskoreniami pri prijímaní sekundárnych právnych predpisov a usmernení negatívne ovplyvnila STS transakcie v krátkodobom horizonte¹² (t. j. prvá STS transakcia sa uskutočnila 21. marca 2019, takmer tri mesiace po dátume začiatku uplatňovania), ale situácia sa postupne zlepšila so 143 sekuritizáciami v tom istom roku. Do júna 2020 bolo prijatých ďalších 165 oznámení, teda spolu 308.

48

V roku 2019 sa nové označenie STS vzťahovalo na takmer polovicu trhového podielu EÚ (46 %, približne 100 mld. EUR; pozri ilustráciu 5), ale sekuritizačný trh celkovo nevykazoval znaky rastu. Sekuritizačné transakcie sú naďalej vo veľkej miere sústredené v rámci tradičných tried aktív, ako sú hypotéky a úvery na autá.

49

Pokiaľ ide o dosiahnuté výsledky, konštatujeme, že emisia sekuritizácií pre MSP stále trpí v dôsledku finančnej krízy v rokoch 2007/2008 a zostáva na nízkej úrovni (10,6 % celkovej emisie v roku 2019, pozri ilustráciu 6). V roku 2019 bol celkový objem emitovaných obchodov pre MSP (23 mld. EUR) pod úrovňou z roku 2007/2008 a obdobia pred úniou kapitálových trhov v rokoch 2014/2015 a sekuritizácia úverov pre MSP predstavovala len 1 % STS transakcií v júni 2020. Okrem toho sa sekuritizácia pre MSP sústreďuje v niekoľkých členských štátoch (Belgicko, Taliansko a Španielsko, na základe nesplatených objemov k júnu 2020).

50

Poznamenávame, že v decembri 2019 Rada požiadala Komisiu, aby posúdila, či je potrebné vytvoriť označenia EÚ vrátane „sekuritizácie MSP“, „európskych zabezpečených dlhových cenných papierov pre MSP“, „investičných fondov pre MSP“ a finančných prostriedkov pochádzajúcich z úverov s cieľom zlepšiť podmienky financovania MSP¹³. Okrem toho Komisia v spolupráci so skupinou EIB zaviedla sekuritizačné nástroje na pomoc s financovaním MSP, najmä v regióne strednej, východnej a juhovýchodnej Európy. Napriek tomu tieto transakcie neviedli k nárastu súkromnej účasti.

Nedostatky v úsilí rozvíjať miestne kapitálové trhy

51

Dobre fungujúce miestne trhy ponúkajú podporu financovania a investícií súkromného sektora, čo v konečnom dôsledku vedie k hospodárskemu rastu a tvorbe pracovných miest¹⁴. Kapitálové trhy v EÚ zostávajú heterogénne a sústreďujú sa v západnej a severnej Európe (pozri ilustráciu 1).

52

Akčný plán únie kapitálových trhov sa zameriava na rozvoj miestnych kapitálových trhov posilnením ich špecifických kapacít a uľahčením ich integrácie. Prijaté politické opatrenia však musia v plnej miere dodržiavať zásadu subsidiarity. Vnútroštátne a regionálne orgány sú v prvom rade zodpovedné za rozvoj miestnych trhov.

53

Komisia takisto poskytuje finančné zdroje (napríklad rizikový kapitál alebo záruky za úvery) na podporu MSP buď prostredníctvom programov, ktoré centrálne riadi Európska komisia (napr. program pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP – COSME) alebo prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičných fondov v rámci zdieľaného riadenia (t. j. fondov, na ktorých riadení sa spoločne podieľa EÚ a členské štáty). Tieto opatrenia nepatria do akčného plánu únie kapitálových trhov. Podpora EÚ sa vzťahuje na rôzne finančné nástroje (kapitálové a dlhové nástroje, záruky za úvery a rizikový kapitál, budovanie kapacít a finančné nástroje s rozdelením rizika)¹⁵.

54

Ďalším spôsobom, ako Komisia podporuje rozvoj miestnych kapitálových trhov, je prostredníctvom európskeho semestra, ročného cyklu koordinácie hospodárskych a fiškálnych politík, ktorý bol zavedený v roku 2010 s cieľom zlepšiť hospodársku a sociálnu udržateľnosť EÚ. Každý rok Komisia analyzuje plány jednotlivých krajín týkajúce sa rozpočtových, makroekonomických a štrukturálnych reforiem a následne poskytuje členským štátom odporúčania pre jednotlivé krajiny (OJK) na nasledujúcich 12 – 18 mesiacov, ktoré schváli a oficiálne prijme Rada.

55

V rámci programu SRSP poskytuje EÚ členským štátom EÚ technickú podporu pre inštitucionálne, administratívne a rast posilňujúce reformy vrátane rozvoja ich kapitálových trhov. Program SRSP sa riadi dopytom, inými slovami, členské štáty sa rozhodnú, či predložia Komisii návrhy projektov na financovanie alebo nie.

56

Posudzovali sme, či:

1. má Komisia ucelenú stratégiu na podporu rozvoja miestnych kapitálových trhov;
2. sa európsky semester využil na podporu reforiem súvisiacich s úniou kapitálových trhov v členských štátoch;
3. technická podpora poskytovaná v rámci programu SRSP účinne pomohla v rozvoji kapitálových trhov.

Chýbajúca ucelená stratégia rozvoja miestnych kapitálových trhov

57

V preskúmaní únie kapitálových trhov v polovici trvania v roku 2017 Komisia plánovala vypracovať ucelenú stratégiu EÚ pre rozvoj miestnych a regionálnych kapitálových trhov v celej EÚ. Bolo to jedno z deviatich nových prioritných opatrení v programe únie kapitálových trhov. Komisia nevydala samostatnú strategickú správu, ako to urobila napríklad v prípade udržateľných financií a finančných technológií v marci 2018¹⁶. Len informovala¹⁷ s oneskorením deviatich mesiacov o opatreniach, ktoré by sa mohli prijať na vnútroštátnej a regionálnej úrovni na rozvoj kapitálových trhov. To zaostalo za očakávaniami, ktoré vyplynuli z preskúmania v polovici trvania (pozri prílohu III). Nešlo o stratégiu v zmysle predstavenia dlhodobej perspektívy zahŕňajúcej všetky segmenty kapitálového trhu a neboli do nej zahrnuté konkrétne opatrenia, ktoré by Komisia mala prijať.

58

V našom prieskume sa väčšina orgánov členských štátov domnievala, že akčný plán únie kapitálových trhov mal vo veľkej miere univerzálny prístup a že konkrétne nepodporil rozvoj miestnych trhov (pozri tabuľku 5).

Potenciál európskeho semestra sa nevyužíva naplno na podporu reforiem kapitálových trhov

59

Preskúmali sme, či sa v správach o jednotlivých krajinách zistili významné riziká, pokiaľ ide o rozvoj kapitálových trhov, a či Komisia adresovala členským štátom odporúčania pre jednotlivé krajiny s málo rozvinutými kapitálovými trhmi.

60

V našej vzorke sme zistili, že v správach o jednotlivých krajinách boli identifikované významné riziká a slúžili ako dobrý základ pre formulovanie odporúčaní pre jednotlivé krajiny zamerané na rozvoj kapitálových trhov a lepší prístup k alternatívnym zdrojom financovania pre spoločnosti. Vyskytli sa však niektoré prípady, v ktorých mohli byť výzvy v oblastiach ako vývoj trhu, správa vecí verejných a dohľad lepšie zohľadnené v správach o jednotlivých krajinách za rok 2018 alebo 2019. Okrem toho ani jedna správa o krajine z našej vzorky neobsahovala konkrétne ukazovatele týkajúce sa domácich kapitálových trhov.

61

Zistili sme, že deväť členských štátov v období rokov 2016 – 2019, t. j. po prijatí akčného plánu únie kapitálových trhov, bolo požiadaných, aby vykonali reformy zamerané na kapitálové trhy a lepší prístup k nebankovému financovaniu. Zoznam odporúčaní, ktoré sme zohľadnili, sa nachádza v prílohe IV.

62

Z našej analýzy menej rozvinutých kapitálových trhov v EÚ vyplynulo (pozri prílohu V), že aspoň štyri po sebe nasledujúce roky Komisia neodporučila vykonávanie priamo súvisiacich reforiem desiatim členským štátom, hoci tieto členské štáty stále majú menej rozvinutý kapitálový trh v porovnaní s priemerom EÚ. V piatich z týchto prípadov (Bulharsko, Chorvátsko, Grécko, Lotyšsko a Slovensko) Komisia navrhla odporúčania týkajúce sa širších výziev finančného sektora, napríklad o dohľade nad finančnými službami alebo o justičnom systéme, ktoré môžu mať vplyv na miestny kapitálový trh, aj keď prevažne nepriamy. Pre päť členských štátov s menej rozvinutými kapitálovými trhmi teda neboli vydané odporúčania pre jednotlivé krajiny, ktoré by priamo alebo nepriamo súviseli s cieľmi únie kapitálových trhov¹⁸.

63

Hoci uznávame, že téma kapitálového trhu je len jednou z mnohých politických výziev, ktoré sa majú riešiť v rámci procesu európskeho semestra, kritériá a odôvodnenie stanovenia dôležitosti oblastí, pre ktoré sa majú navrhnúť odporúčania pre jednotlivé krajiny, Komisia jasne nedokumentuje¹⁹. Okrem toho sme nenašli konkrétne odporúčania, ktoré by boli zamerané na podporu cezhraničnej integrácie miestnych kapitálových trhov pri navrhovaní a vykonávaní príslušných reforiem.

64

V súlade s osobitnou správou EDA o európskom semestri²⁰ sme zaznamenali aj to, že v jednom OJK boli reformy súvisiace s úniou kapitálových trhov zmiešané s inými oblasťami politiky, a to aj s nesúvisiacimi (napr. zamestnanosť, sociálne začlenenie). Okrem toho OJK týkajúcim sa kapitálových trhov chýbali ciele, ktoré by umožnili porovnať pokrok na základe jasného harmonogramu vykonávania²¹.

65

Pokiaľ ide o odporúčania pre jednotlivé krajiny z rokov 2016, 2017 a 2018 súvisiace s úniou kapitálových trhov, konštatujeme, že Komisia vo svojom posúdení dospela k záveru, že pokrok dosiahnutý do konca roka 2019 bol čiastočný. Ani jeden z príslušných členských štátov nevykonal v plnej miere alebo v značnej miere odporúčané reformy, čo naznačuje, že časový rámec bol príliš krátky, alebo že členské štáty sa na vnútroštátnej úrovni nestotožnili s vykonávaním odporúčaní pre jednotlivé krajiny.

Technická podpora je zväčša vítaná, ale výsledky sa zatiaľ nedostavili

66

Posúdili sme, či členské štáty s menej rozvinutými trhmi mali prospech z projektov v rámci programu SRSP a či projekty priniesli pridanú hodnotu a viedli k pozitívnym výsledkom v členských štátoch.

67

V akčnom pláne únie kapitálových trhov sa Komisia zaviazala vypracovať stratégiu poskytovania technickej podpory členským štátom na podporu kapacity kapitálových trhov do 3. štvrťroku 2016, čo je dodatočné opatrenie k ucelenej stratégii EÚ pre miestne a regionálne kapitálové trhy (pozri bod 57). V septembri 2016, pred prijatím nariadenia o programe SRSP, však Komisia oznámila, že vyvinula kapacitu na poskytovanie technickej podpory a bude spolupracovať s členskými štátmi na určení prioritných oblastí, ale že nezverejnila žiadny strategický dokument.

68

Podpora v rámci programu SRSP je založená na dopyte a nevyžaduje si spolufinancovanie zo strany členských štátov. Vzťahuje sa na celý cyklus procesu od prípravy a návrhu až po realizáciu projektu. V období 2016 – 2019 sa z programu SRSP a jeho prípravnej akcie financovalo 54 projektov týkajúcich sa únie kapitálových trhov s rozpočtom 14,31 mil. EUR v 20 členských štátoch.

69

Pokiaľ ide o odôvodnenie žiadosti o technickú podporu, ktoré poskytli vnútroštátne orgány, všetkých 10 žiadostí z našej vzorky sa týkalo vykonávania únie kapitálových trhov ako priority Únie. V polovici prípadov (päť žiadostí) orgány tvrdili, že žiadosť bola v súlade s ich vlastným programom reforiem. Len jeden členský štát zo vzorky (Litva) dostal OJK týkajúce sa únie kapitálových trhov a v projektovej žiadosti sa odkazovalo na toto OJK ako na relevantnú okolnosť. Ďalšie dva členské štáty (Bulharsko a Taliansko) dostali všeobecnejšie OJK (týkajúce sa platobnej neschopnosti a dohľadu), ale ich žiadosti neboli prepojené s týmito odporúčaniami pre jednotlivé krajiny.

70

Na ilustrácii 7 sa uvádza počet schválených projektov a ich rozpočet v jednotlivých členských štátoch. Z údajov vyplýva, že medzi krajinami s menej rozvinutými kapitálovými trhmi existujú značné rozdiely (napr. Chorvátsko a Rumunsko v porovnaní s Bulharskom, Maďarskom a Slovenskom).

71

SRSS sa podarilo podporiť viac než jeden projekt relevantný z hľadiska únie kapitálových trhov v deviatich členských štátoch. Zistili sme však, že šesť členských štátov (Slovensko, Bulharsko, Maďarsko, Grécko, Cyprus a Rakúsko) s menej rozvinutými kapitálovými trhmi nerealizovalo žiadny alebo jeden projekt relevantný z hľadiska únie kapitálových trhov. Tri z nich predložili buď nízky počet žiadostí (jednu Slovensko aj Bulharsko) alebo žiadnu (Rakúsko).

72

Hoci intervenčná logika programu SRSP nebola oficiálne zameraná na osobitné potreby kapitálových trhov EÚ, ciele únie kapitálových trhov sa riešili na úrovni jednotlivých projektov. Vybrané projekty navyše jasne preukázali prepojenie s určenými vnútroštátnymi potrebami. Riešili aj väčšinu priorít politických opatrení určených viedenskou iniciatívou v roku 2018²². Zaznamenali sme, že v rámci skupiny krajín strednej, východnej a juhovýchodnej Európy bola vybraná (Česko) len jedna zo šiestich predložených žiadostí týkajúcich sa finančnej gramotnosti, ktorá je kľúčovým problémom menej rozvinutých kapitálových trhov (pozri bod 82). Ostatné boli zamietnuté čiastočne v dôsledku nedostatočnej zrelosti projektu.

73

SRSS mala za cieľ prijať trojfázový/postupný prístup pri následnosti intervencií, t. j. najprv komplexne analyzovať súčasný stav rozvoja kapitálového trhu, potom pomáhať zlepšiť prístup k trhovej infraštruktúre a napokon podporiť úsilie o prehĺbenie a rozšírenie prístupu na kapitálový trh. Na tento účel SRSS stanovila sedem všeobecných oblastí a 26 typov projektov relevantných pre úniu kapitálových trhov, ktoré sa mali potenciálne podporiť²³. Dokument, v ktorom sa uvádzal tento prístup, bol poskytnutý vybraným členským štátom, ktoré boli v rokoch 2017 a 2018 navštívené na mieste.

74

V šiestich z 13 členských štátov s pomerne menej rozvinutými kapitálovými trhmi (Litva, Slovinsko, Slovensko, Maďarsko, Grécko a Cyprus) SRSS dôsledne nedodržiavala tento prístup. To však neznamená, že vybrané projekty neboli relevantné alebo že nepodporovali rozvoj kapitálových trhov. Hoci v prípade týchto členských štátov neexistovala diagnostika alebo stratégia kapitálových trhov, SRSS schválila projekty predložené týmito krajinami, ktoré sa týkali konkrétnych sektorov ich kapitálových trhov.

75

Do marca 2020 členské štáty predložili len dve žiadosti viacerých krajín, obe predložili Estónsko, Lotyšsko a Litva (pozri rámček 1) a boli schválené v rámci programu SRSP. Napriek významným výzvam pri koordinácii takýchto projektov vo všetkých zúčastnených členských štátoch môžu byť ich potenciálne výsledky a vplyv na región významné.

76

Pokiaľ ide o včasné plnenie a dodržiavanie čiastkových cieľov, zistili sme viaceré nedostatky v súvislosti s projektmi v našej vzorke. Takmer vo všetkých týchto projektoch fáza verejného obstarávania a vykonávania projektov trvala dlhšie, ako sa pôvodne odhadovalo, a došlo k oneskoreniam pri predkladaní konečných výsledkov v porovnaní s pôvodným harmonogramom v analýze SRSS. V prípade piatich projektov trvalo (alebo sa očakáva, že bude trvať) značne dlho, kým sa dokončia od predloženia žiadostí (od 30 do 40 mesiacov), a to najmä v dôsledku vyššie uvedených oneskorení.

77

Pokiaľ ide o dosiahnuté výsledky, záver nie je zatiaľ možný, pretože na konci auditu sa väčšina projektov stále vykonávala. Podobne v našom prieskume sa väčšina orgánov členských štátov (57 %) nevyjadrila k významu technickej podpory, ktorá im bola poskytnutá, pretože sa domnievajú, že na dosiahnutie spoľahlivého posúdenia je potrebný dlhší čas. Napriek tomu sme zaznamenali, že doterajšie výsledky boli v rámci našej vzorky zmiešané. V prípade polovice z ôsmich dokončených projektov i) nie všetky odporúčania pôvodne navrhnuté dodávateľom boli nakoniec zahrnuté do záverečnej správy alebo ich vykonanie vnútroštátne orgány zvažovali a ii) celkové vykonávanie odporúčaní zahrnutých do štúdií je pomerne nízke.

78

Ako sa vyžaduje v nariadení o programe na podporu štrukturálnych reforiem, SRSS monitoruje výsledky technickej podpory, ktorú poskytuje. V tejto súvislosti SRSS zasiela dva dotazníky prijímajúcim orgánom. Účastníci trhu, ktorí nie sú zapojení do vykonávania projektov, nie sú požiadaní, aby sa zapojili, hoci môžu poskytnúť nezávislú, praktickú a širšiu spätnú väzbu.

Komisia prijala určité opatrenia v rámci svojich právomocí, neriešila však v plnej miere hlavné cezhraničné prekážky

79

Cezhraničné investície sú ovplyvnené rozdrobeným európskym trhom pozdĺž vnútroštátnych hraníc. Nedostatočná integrácia trhu sa odráža v nízkom podiele aktív v držbe fondov kolektívneho investovania (PKIPCP a AIF), ktoré sú registrované na predaj vo viac než troch krajinách. Zo štatistík vyplýva, že hoci trh s kolektívnymi investičnými fondmi v Európe narástol, trhová aktivita sa sústreďuje v niekoľkých krajinách²⁴. V júni 2017 približne 70 % všetkých spravovaných aktív bolo v držbe investičných fondov, ktoré boli registrované na predaj len na domácom trhu²⁵.

80

Komisia a členské štáty vo svojej správe z 24. marca 2017²⁶ identifikovali tri typy prekážok, ktoré bránia cezhraničným kapitálovým tokom v rôznych fázach investičného cyklu. Výsledkom tejto správy bol spoločný plán opatrení, ktorý zahŕňal len tie prekážky, ktoré boli členské štáty pripravené riešiť. Komisia v rámci akčného plánu únie kapitálových trhov zriadila expertnú skupinu v roku 2016, Európske poobchodné fórum (European PostTrade Forum, EPTF), aby vykonala rozsiahle preskúmanie pokroku dosiahnutého v oblasti cenných papierov po ich zobchodovaní a pri odstraňovaní Giovanniniho prekážok (týkajúcich sa neefektívnosti v cezhraničných mechanizmoch zúčtovania a vyrovnania, ktoré boli zistené v roku 2001 a 2003)²⁷. Niektoré z prekážok, ktoré identifikovala Komisia a členské štáty, uviedlo EPTF vo svojej následnej správe z 15. mája 2017²⁸. Obe správy naznačujú, že mnohé prekážky brániace cezhraničným kapitálovým tokom zostali celé desaťročia nevyriešené.

81

Na základe týchto dvoch správ Komisia navrhla legislatívne aj nelegislatívne opatrenia na zmiernenie prekážok cezhraničných kapitálových tokov. Kontrolovali sme opatrenia v rámci únie kapitálových trhov týkajúce sa finančnej gramotnosti investorov, najmä MSP, konkurzného práva a zrážkových daní (pozri ilustráciu 8).

Komisia mohla urobiť viac na podporu finančnej gramotnosti medzi MSP

82

Prieskumy OECD týkajúce sa finančnej gramotnosti potvrdzujú, že úroveň finančnej gramotnosti meraná z hľadiska finančných poznatkov, správania a postojov zostáva v celej EÚ rôznorodá. Vyplýva z nich aj to, že pohlavie, vek, digitálne zručnosti a finančná odolnosť sú dôležité z hľadiska finančnej gramotnosti²⁹. Vyššie uvedená rôznorodosť úrovní finančnej gramotnosti je zrejmá aj medzi MSP. Z prieskumu Komisie a Európskej centrálnej banky SAFE³⁰ vyplýva, že väčšina manažérov malých spoločností nemá dôveru hovoriť s poskytovateľmi vlastného kapitálu a rizikového kapitálu, a uprednostňujú radšej banky, pokiaľ ide o financovanie. V strednej a východnej Európe sa to v porovnaní so zvyškom EÚ zdá byť výraznejšie.

83

Hoci akčný plán únie kapitálových trhov neobsahoval osobitný záväzok riešiť finančnú gramotnosť, Komisia a členské štáty identifikovali nedostatočnú úroveň finančnej gramotnosti ako prekážku, ktorá odrádza investorov od zachovania alebo zvýšenia ich cezhraničnej expozície. V spoločnom pláne opatrení sa zaviazali „začať výmenu osvedčených postupov v oblasti programov finančnej gramotnosti s prihliadnutím na cezhraničný rozmer“.

84

V súlade s týmto záväzkom podskupina 18 členských štátov, ktorej predsedalo Chorvátsko, prevzala úlohu a v roku 2018 vypracovala neoficiálny dokument, ktorý schválila spoločná skupina odborníkov Komisie a členských štátov pre prekážky voľného pohybu kapitálu. V tomto neoficiálnom dokumente sa okrem iného odporúča, aby členské štáty merali úroveň finančnej gramotnosti a zaviedli dostupné programy finančného vzdelávania založené na dôkazoch. Tiež sa v ňom uvádza, že chýbajú iniciatívy zamerané na cezhraničný rozmer MSP. Okrem toho, „cezhraničný rozmer finančnej gramotnosti MSP by bolo ťažké riešiť, keďže je ešte potrebné urobiť veľa na vnútroštátnej úrovni“. Niektoré členské štáty vyzvali EÚ, aby sa zaoberala touto dôležitou otázkou.

85

V oblasti finančného vzdelávania majú primárnu právomoc členské štáty. Odporúčania vyplývajúce z neoficiálneho dokumentu sú otvorené, pokiaľ ide o to, ako by mala EÚ vykonávať svoju právomoc podporovať členské štáty pri zvyšovaní finančnej gramotnosti, a to aj medzi MSP. Komisia zatiaľ nerozhodla, ako postupovať ďalej. V našom prieskume verejných orgánov 73 % respondentov zastávalo názor, že Komisia by spolu s členskými štátmi mala navrhnúť a financovať konkrétne opatrenia v rámci iniciatívy únie kapitálových trhov s cieľom zvýšiť finančnú gramotnosť retailových investorov a podnikateľov. Zároveň však chýbala podpora zo strany členských štátov, a preto bola expertná skupina pre prekážky voľného pohybu kapitálu v roku 2018 pozastavená³¹.

86

Poznamenávame, že v neoficiálnom dokumente expertnej skupiny o finančnej gramotnosti sa systematicky nezohľadňovalo, ako sa existujúce programy a platformy financovania EÚ, vrátane siete Enterprise Europe Network a Európskeho centra investičného poradenstva, už využívajú na podporu finančnej gramotnosti a ako by sa mohli na tento účel použiť účinnejšie. Napríklad sieť Enterprise Europe, ktorú Komisia spustila v roku 2008, má za cieľ pomôcť podnikom inovovať a rásť na medzinárodnej úrovni okrem iného poskytovaním poradenstva v oblasti financií a financovania. Podobne aj služby dostupné prostredníctvom Európskeho centra investičného poradenstva zahŕňajú finančné poradenstvo s cieľom zvýšiť schopnosť podnikov získať prístup k primeraným zdrojom financovania³².

Je nepravdepodobné, že opatrenia Komisie povedú k významnému zblíženiu konkurzných konaní

87

Silné a efektívne rámce platobnej neschopnosti sú prospešné pre cezhraničné transakcie na kapitálovom trhu. Podľa akčného plánu únie kapitálových trhov neefektívnosť a rozdielnosť právnych predpisov o platobnej neschopnosti sťažujú investorom posúdenie úverového rizika, najmä pokiaľ ide o cezhraničné investície. Komisia uvádza, že zbližovanie konkurzného a reštrukturalizačného konania by cezhraničným investorom poskytovala väčšiu právnu istotu a podnecovala by cezhraničnú aktivitu.

88

Ako bolo oznámené v akčnom pláne únie kapitálových trhov a v jeho preskúmaní v polovici trvania, Komisia navrhla dve legislatívne iniciatívy a jedno nelegislatívne opatrenie týkajúce sa platobnej neschopnosti:

• v smernici o včasnej reštrukturalizácii a druhej šanci³³ sa stanovujú najmä minimálne normy pre postupy, ktorými sa reštrukturalizujú životaschopné spoločnosti predtým, ako sa dostanú do platobnej neschopnosti, a postupy vedúce k oddlženiu,
• Cieľom návrhu nariadenia o rozhodnom práve pre účinky postúpenia pohľadávok na tretie strany³⁴ je zaviesť jednotné kolízne normy, ktoré budú objasňovať postupníkom, ktoré zákony musia dodržiavať pri nadobudnutí vlastníckeho práva k postúpeným pohľadávkam.
• v oznámení³⁵ o rozhodnom práve pre účinky transakcií s cennými papiermi na vlastnícke práva sa objasňuje, že existujú rôzne spôsoby určenia, kde sa účet cenných papierov nachádza alebo kde je vedený, a že všetky vymedzenia pojmov sú rovnako platné na účely určenia, ktoré kolízne normy sa uplatňujú v prípade platobnej neschopnosti alebo iného sporu.

89

Zatiaľ čo tieto dva legislatívne akty stále čakajú na schválenie Radou či transpozíciu do vnútroštátneho práva, ani jedno z týchto opatrení nie je vhodné na to, aby prinieslo významné zbližovanie konkurzných konaní, pretože vo veľkej miere riešia otázky, ktorým účastníci trhu čelia pred začatím konkurzného konania, ako je reštrukturalizácia životaschopných spoločností a objasnenie vlastníckych práv. Takisto podporujú účastníkov trhu s následkami vyplývajúcimi z platobnej neschopnosti, ako je previs dlhu a ťažkosti založiť si nový podnikateľský subjekt. Hoci zbližovanie konkurzných konaní nie je jedným z hlavných cieľov únie kapitálových trhov, Komisia uviedla svoj zámer podporiť takéto zblíženie v akčnom pláne únie kapitálových trhov³⁶.

90

Komisia doteraz neprijala ďalšie opatrenia týkajúce sa harmonizácie hlavných prvkov konkurzných konaní. Dôvodom je, že hmotné právo v oblasti konkurzného konania zostáva výlučnou právomocou členských štátov a úloha EÚ je obmedzená na rozvoj justičnej spolupráce v občianskych veciach, ktoré majú cezhraničné dôsledky. Podľa rozhovorov s Komisiou počas rokovaní Rady o návrhu smernice o reštrukturalizácii a platobnej neschopnosti a už počas predbežných konzultácií s členskými štátmi pred samotným návrhom bola neochota členských štátov riešiť kľúčové oblasti právnych predpisov týkajúcich sa platobnej neschopnosti zrejmá.

91

V porovnávacej štúdii o hmotnom konkurznom práve v EÚ³⁷, ktorú Komisia zadala v roku 2016, sa uvádza, že existuje priestor na harmonizáciu aspektov konkurzného konania. Na jednej strane sa v štúdii ukázalo, že existujú veľké rozdiely vo vnútroštátnych rámcoch pre platobnú neschopnosť, čo sťažuje dosiahnutie spoločného prístupu k harmonizácii. Na druhej strane sa v štúdii poukázalo na záležitosti, ktoré sa považujú za vhodné na to, aby ich zákonodarca EÚ ďalej rozvinul, vrátane kvalifikácie a odbornej prípravy správcov konkurznej podstaty, poradia pohľadávok a poradia priorít, odporovacích žalôb a úprav a procedurálne otázky súvisiace s formálnym konkurzným konaním.

92

Z výsledkov nášho prieskumu verejných orgánov vyplýva, že viac než 50 % respondentov si myslí, že by Komisia mala stanoviť ako prioritu nájdenie spoločného východiska, najmä pokiaľ ide o: a) podmienky na začatie konkurzného konania, b) vymedzenie pojmu platobná neschopnosť a c) poradie pohľadávok v prípade platobnej neschopnosti (pozri ilustráciu 9). 23 % respondentov uviedlo, že by Komisia mala stanoviť spoločný základ pre odporovacie žaloby.

Komisia vydala dobrý kódex správania pre zrážkovú daň, ale nie je záväzný

93

Zrážková daň je priama daň vybraná z pasívnych príjmov vrátane úrokov, dividend, licenčných poplatkov a kapitálových ziskov. Daň je zrazená buď krajinou pobytu alebo krajinou pôvodu alebo obidvomi a investor musí požiadať o vrátenie dane alebo o preplatenie. Komisia a členské štáty v správe o cezhraničných prekážkach (pozri bod 80) identifikovali diskriminačné a zaťažujúce postupy uplatňovania oslobodenia od zrážkovej dane, ktoré bránia cezhraničným investíciám. Podobne EPTF označilo neefektívne postupy výberu zrážkovej dane ako prioritu pre opatrenia na zlepšenie prostredia poobchodných služieb v EÚ³⁸.

94

S cieľom riešiť tieto otázky Komisia 11. decembra 2017 uverejnila kódex správania pre zrážkovú daň. Najmä sa v ňom odporúča, aby vlády prijali opatrenia na zavedenie zjednodušených postupov vrátenia daní vrátane štandardizovaného a harmonizovaného systému na poskytovanie daňových úľav pri zdroji, aby sa nároky vyplývajúce zo zmlúv a oslobodenia od dane uplatňovali priamo a boli zavedené. Kódex je však nezáväzný a niekedy nie je dostatočne prísny, napríklad pri lehotách, dokedy musia daňové orgány v členských štátoch spracovať žiadosti o vrátenie dane.

95

Hoci je Komisia aktívna v presadzovaní jednoduchších postupov zrážkovej dane v EÚ, zatiaľ nenavrhla viac ako nezáväzný kódex správania, pretože právne a politické prekážky v opačnom prípade by boli vysoké. Aj vzhľadom na náročné rokovania na medzinárodnej úrovni predovšetkým nenavrhla smernicu založenú na článku 115 ZFEÚ, pretože by si to vyžadovalo, aby:

• Komisia preukázala, že jej nečinnosť priamo ovplyvňuje riadne fungovanie vnútorného trhu,
• jednomyseľný súhlas Rady a mimoriadny legislatívny postup.

96

Komisia sa od roku 1975 snaží o nájdenie spoločného riešenia týkajúceho sa zrážkovej dane z dividend na základe článku 115 ZFEÚ, zatiaľ však neúspešne. Väčšina členských štátov zamietla nedávne oznámenie Komisie, v ktorom navrhla postupný prechod na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v oblasti zdaňovania³⁹.

97

Komisia namiesto toho monitoruje vykonávanie kódexu správania prostredníctvom dotazníka a seminárov s členskými štátmi. Obe strany okrem iného poukázali na nasledujúce oblasti na ďalšie zlepšenie:

• digitalizácia predkladania žiadostí o vrátenie dane,
• a zavedenie možnosti prijatia alternatívnych dôkazov o pobyte na daňové účely.

98

Ďalej v rámci samitu EÚ o daňovej správe sa daňové správy členských štátov v máji 2020 dohodli, že Komisia zorganizuje osobitný tok práce s cieľom preskúmať legislatívne a nelegislatívne iniciatívy na riešenie súčasných výziev týkajúcich sa zrážkovej dane vrátane možného systému úľavy pri zdroji.

99

Komisia 15. júla 2020 vydala akčný plán pre spravodlivé a jednoduché zdaňovanie⁴⁰. Vzhľadom na to, že daňové prekážky cezhraničného investovania pretrvávajú aj napriek kódexu správania pre zrážkovú daň, Komisia oznámila, že navrhne legislatívnu iniciatívu na zavedenie spoločného a štandardizovaného systému zrážkovej dane vyberanej zrážkou pri zdroji spolu s výmenou informácií a mechanizmom spolupráce medzi daňovými správami. V roku 2022 Komisia plánuje vypracovať posúdenie vplyvu, ktoré môže viesť k návrhu Komisie na smernicu Rady, ktorou sa zavádza systém úľavy na dani pri zdroji.

Únia kapitálových trhov nemala presvedčivý výkonnostný rámec

100

Preskúmali sme, či Komisia:

1. stanovila konkrétne, merateľné, dosiahnuteľné, realistické a časovo ohraničené ciele a opatrenia s dostatočnou prioritou;
2. jasne komunikovala s verejnosťou o únii kapitálových trhov;
3. a zaviedla ucelený systém monitorovania.

Ciele únie kapitálových trhov boli pomerne nejasné a priority boli stanovené neskoro

101

K akčnému plánu únie kapitálových trhov a jeho preskúmaniu v polovici trvania bola pripojená podrobná ekonomická analýza. Pokiaľ ide o konzultačný proces pre zelenú knihu Komisie z roku 2015 o únii kapitálových trhov a jej aktualizáciu z roku 2017, Komisia zorganizovala proces dobre a dobre komunikovala o výsledkoch. Potvrdil to aj náš prieskum. Únia kapitálových trhov vzbudila záujem najmä finančného sektora a štyroch veľkých členských štátov. Menší záujem mali iné podniky/MSP a členské štáty s menej rozvinutými kapitálovými trhmi.

102

Akčný plán únie kapitálových trhov je založený na troch úrovniach cieľov: dvoch celkových, troch strategických a troch operačných. Akčný plán je v rámci operačných cieľov rozdelený na sedem oblastí intervencie, ktoré sú zas rozdelené do 25 konkrétnych cieľov. Konkrétne ciele sa realizujú prostredníctvom 71 opatrení. Táto intervenčná logika (t. j. hierarchia cieľov; pozri ilustráciu 10) bola prezentovaná vo všeobecnosti len v rámci preskúmania v polovici trvania. Prepojenia medzi štyrmi kontrolovanými oblasťami intervencie, ich viacerými konkrétnymi cieľmi, príslušnými opatreniami a ich krížovými vplyvmi neboli vysvetlené v žiadnom dokumente Komisie, hoci sa to vyžaduje v rámci pre lepšiu právnu reguláciu⁴¹.

103

Stanovenie priorít a postupnosti opatrení by bolo pre tento projekt dôležité už od jeho samého začiatku, keďže akčný plán aj preskúmanie v polovici trvania obsahujú vysoký počet opatrení. Opatrenia nemali rovnakú váhu: niektoré mali prípravnú, administratívnu alebo monitorovaciu povahu, zatiaľ čo iné sa týkali legislatívnych návrhov alebo iných nelegislatívnych opatrení s úmyslom mať strategický charakter. Komisia nestanovila jasné priority pre opatrenia v akčnom pláne z roku 2015. Namiesto toho bolo stanovenie priorít len implicitné, a to prostredníctvom načasovania rôznych opatrení, ktoré odráža uskutočniteľnosť a potrebu prípravných prác.

104

Bolo to spôsobené skutočnosťou, že akčný plán bol pripravený ako naliehavá záležitosť, a teda nebola vopred vykonaná analýza, či by niektoré z opatrení malo silnejší účinok ako iné. Deväť prioritných opatrení bolo zavedených až v preskúmaní v polovici trvania z roku 2017. Z našich prieskumov a rozhovorov vyplynulo, že naratív projektu únie kapitálových trhov nebol celkom jasný a jeho viditeľnosť bola obmedzená na špecializované publikum. Okrem toho aj konkrétne ciele pre každú oblasť intervencie boli neurčité a nemerateľné.

105

Na podporu cieľov únie kapitálových trhov Komisia v niektorých prípadoch použila všeobecné odhady (pozri rámček 2).

106

Akčný plán únie kapitálových trhov neobsahoval nevyhnutne zoznam všetkých činností, ktoré prebiehali alebo boli predmetom úvah Komisie a ktoré zodpovedali cieľom projektu. Príkladom je ESAP (pozri bod 43).

Opatrenia týkajúce sa únie kapitálových trhov nemohli reálne splniť vysoké očakávania vzbudené Komisiou

107

Spustenie únie kapitálových trhov a oznámenie o tomto hlavnom projekte boli vnímané účastníkmi trhu ako významný záväzok Komisie vyvolať významný pozitívny vplyv. Oznámenie o tomto projekte vzbudilo očakávania, ktoré boli vyššie, ako sa reálne mohli dosiahnuť s navrhovanými opatreniami a v rámci jeho pôsobnosti.

108

Komisia mala v úmysle svojím akčným plánom z roku 2015 stanoviť základy dobre fungujúcej únie kapitálových trhov do roku 2019. Spoliehanie sa spoločností EÚ na bankové financovanie a nedostatky v rozvoji kapitálových trhov EÚ odrážajú rôzne štrukturálne faktory, ktoré nemožno zmierniť alebo presunúť akčným plánom v priebehu niekoľkých rokov. V marci 2019 však Komisia vo svojej správe o pokroku oznámila, že splnila svoj sľub v danej lehote.

109

Analýzy verejných orgánov (Medzinárodný menový fond, Európska centrálna banka), súkromných združení (Združenie pre finančné trhy v Európe, Európska banková federácia), iniciatív pod vedením odvetvia (Market4Europe) a think tankov (Bruegel, Centrum pre európske politické štúdie, Eurofi) však poukazujú na to, že únia kapitálových trhov zďaleka nie je dokončená a zostáva ešte veľa práce. Táto indikácia je podložená trhovými ukazovateľmi na vysokej úrovni, ako sú ukazovatele finančnej integrácie Európskej centrálnej banky, pomer dlhu k bankovým úverom alebo zloženie finančných aktív domácností. Tieto ukazovatele sa v skutočnosti výrazne nezmenili oproti obdobiu pred začatím akčného plánu únie kapitálových trhov.

110

Názory respondentov našich prieskumov sú rozdielne, pokiaľ ide o to, či akčný plán únie kapitálových trhov a jeho aktualizácia sú príliš ambiciózne, nedostatočne náročné alebo dobre premyslené a v súlade s jeho cieľmi. Respondenti, ktorí kritizovali úniu kapitálových trhov ako príliš ambicióznu, uvádzali v prvom rade zložitosť, ktorá negatívne ovplyvnila jej uskutočniteľnosť. V druhom rade uvádzali, že Komisia podcenila čas potrebný na schválenie opatrení únie kapitálových trhov a preskúmania v polovici trvania spoluzákonodarcami. Zainteresované strany, s ktorými sme uskutočnili rozhovory, opakovane uviedli, že ambície únie kapitálových trhov by mali byť vysoké a mali by byť riadené Komisiou, ale zároveň by mal byť tento projekt realistický a uskutočniteľný, aby sa dosiahol pokrok.

111

Kľúčové opatrenia a páky závisia od iných aktérov, najmä spoluzákonodarcov a členských štátov. Ako je uvedené vyššie (napr. body 85, 90 a 96), podpora členských štátov má zásadný význam, pokiaľ ide o oblasti, ktoré patria do vnútroštátnej právomoci. Komisia v akčnom pláne únie kapitálových trhov a v preskúmaní v polovici trvania uviedla, že nemôže vybudovať úniu kapitálových trhov sama a že úspech tohto projektu závisí aj od politickej vôle členských štátov a od jeho prijatia zo strany odvetvia.

112

Pokiaľ ide o legislatívne opatrenia, Komisia sa zamerala skôr na obmedzený legislatívny program, ktorý zahŕňal 13 iniciatív (pozri prílohu VI). Vo viacerých prípadoch však Komisia musela výrazne znížiť svoje pôvodné ambície, aby dosiahla dohodu spoluzákonodarcov, napríklad v prípade preskúmania európskych orgánov dohľadu, alebo vynechať politicky kontroverzné otázky týkajúce sa únie kapitálových trhov, ako je európske bezpečné aktívum.

113

V niektorých iných prípadoch, aj keď Komisia predložila svoje legislatívne návrhy opatrení únie kapitálových trhov prevažne včas, legislatívny proces trval dlhšie, ako sa očakávalo (pozri bod 46). Podobne aj návrh Komisie na smernicu o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb, ktorá je dôležitá na prekonanie rozdielneho prístupu k dlhu a k vlastnému kapitálu, sa zastavil v Rade (pozri bod 33). Celkovo bolo prijatých 12 (z 13) právnych opatrení, ktoré už nadobudli účinnosť, väčšinou ku koncu časového rámca únie kapitálových trhov. Len päť z tých, ktoré nadobudli účinnosť, sa už plne alebo čiastočne uplatňuje, zatiaľ čo zostávajúcich sedem sa má uplatňovať postupne a účinnosť nadobudne do polovice roka 2022 alebo dokonca neskôr (pozri prílohu VI).

114

Väčšina nelegislatívnych opatrení (t. j. odborné štúdie, osvedčené postupy, konzultácie) bola užitočná na budovanie a výmenu poznatkov o konkrétnych segmentoch trhu, a v niektorých prípadoch viedla k legislatívnemu návrhu (napr. kolektívne financovanie, kryté dlhopisy). Vzhľadom na ich prípravnú a nezáväznú povahu však nemohli predstavovať skutočnú zmenu. Príkladom je oznámenie Komisie o rozhodnom práve pre účinky transakcií s cennými papiermi na vlastnícke práva, ktoré výrazne nezlepšilo právnu istotu v porovnaní so statusom quo.

Komisia pravidelne nemonitorovala celkový pokrok pri dosahovaní cieľov únie kapitálových trhov

115

Monitorovanie je potrebné na to, aby tvorcovia politík a zainteresované strany mohli kontrolovať, či je vykonávanie politiky „na dobrej ceste“, a získať informácie, ktoré by sa mohli použiť na hodnotenie, či dosiahli svoje ciele⁴⁴. Monitorovanie sa môže vykonávať na rôznych úrovniach (t. j. na strategickej úrovni alebo na úrovni jednotlivých politických opatrení), v rôznom čase (v čase zavedenia, počas vykonávania politiky alebo po ňom) a s rôznou frekvenciou (každoročne, štvrťročne atď.).

116

Kontrolovali sme, či Komisia zaviedla primerané opatrenia na celkové monitorovanie vykonávania únie kapitálových trhov. Patrí sem výber ukazovateľov používaných na monitorovanie vývoja únie kapitálových trhov a údajov, ktoré sa používajú na ich vykazovanie.

117

Komisia doteraz používala niekoľko nástrojov (pozri ilustráciu 11) na preskúmanie a podávanie správ o opatreniach v rámci únie kapitálových trhov, ako aj o vývoji na kapitálových trhoch. Ani jeden z týchto nástrojov však nebol osobitne určený na pravidelné monitorovanie celkového pokroku v siedmich oblastiach intervencie únie kapitálových trhov.

118

Zatiaľ čo Komisia začala posudzovať vývoj na kapitálových trhoch v súvislosti so siedmimi oblasťami intervencie únie kapitálových trhov⁴⁵ vo vydaní správy o hospodárskej a finančnej stabilite a integrácii (EFSIR) z roku 2016 – všeobecná publikácia vydaná po prvýkrát v roku 2007 – neaktualizovala tento rámec smerom vpred. Okrem toho mnohé z kľúčových ukazovateľov správy EFSIR z roku 2016 nemali základné opatrenia a cieľové hodnoty.

119

Hlavným dôvodom, prečo Komisia nezachovala systém monitorovania vytvorený v správe EFSIR z roku 2016, bola vznikajúca únia kapitálových trhov, pričom mnohé z politických opatrení sa ešte stále prijímali, a značný časový odstup, v rámci ktorého sa zmeny vo finančných štruktúrach stávajú viditeľnými v kvantitatívnych štatistikách. Tieto problémy však nemali brániť Komisii v tom, aby zaviedla mechanizmy monitorovania a postupne ich rozvíjala.

120

V roku 2020, t. j. päť rokov po začatí únie kapitálových trhov a na výzvu Rady, Komisia zadala vypracovanie štúdie s cieľom vypracovať súbor kľúčových ukazovateľov výkonnosti na monitorovanie pokroku v oblasti únie kapitálových trhov. V súlade s návrhom sa dodávateľ pokúsil stanoviť intervenčnú logiku založenú na dôkazoch. V rámci tohto prístupu sa dodávateľ snažil určiť, ako zmeny v bezprostrednejších výsledkoch politických opatrení únie kapitálových trhov (napr. náklady na kótovanie) ovplyvňujú hlavné ciele únie kapitálových trhov (napr. relatívny podiel kapitálového a dlhového financovania nefinančných korporácií k bankovým úverom).

121

Konzultant vo svojom návrhu záverečnej správy navrhol viac než 50 ukazovateľov týkajúcich sa štyroch oblastí⁴⁶, ktoré by sa mohli zahrnúť do súboru, a odporučil, aby Komisia pri tvorbe svojho súboru kľúčových ukazovateľov výkonnosti venovala pozornosť účelu, skupine užívateľov, štruktúre a zachovaniu. Komisia medzitým prijala kroky na vypracovanie ďalších ukazovateľov, napríklad o integrácii trhu, keďže z práce dodávateľa vyplynulo, že mnohé z bezprostredných ukazovateľov účinku potrebných na intervenčnú logiku nie sú k dispozícii alebo nie sú vhodné v tom zmysle, že prekročili jednu z troch červených čiar⁴⁷.

122

Na to, aby bolo možné podávať správy o ukazovateľoch, sú potrebné vhodné údaje. Poznamenávame, že údaje potrebné na monitorovanie pokroku v jednotlivých politických opatreniach únie kapitálových trhov niekedy neboli k dispozícii alebo neboli dostupné v dostatočnej kvalite a podrobnosti. Môže to tiež brániť snahe merať pokrok vo vykonávaní únie kapitálových trhov vo všeobecnosti. Najmä nedostatok spoľahlivých informácií o cezhraničnej distribúcii investičných fondov je známou medzerou v údajoch, ktorú uznal orgán ESMA v priebehu nášho auditu.

123

Komisia sa vo fáze budovania únie kapitálových trhov snažila čo najlepšie využiť situáciu tým, že zhromaždila údaje z viacerých zdrojov vrátane údajov od orgánu ESMA. Napríklad zatiaľ čo orgán ESMA uchováva informácie o počte zaregistrovaných fondov EuVECA a EuSEF, iné údaje, ako sú získané finančné prostriedky a realizované investície, boli získané z iných zdrojov, ako je Komisia, napríklad od združenia Invest Europe. Okrem toho sa ESMA vo veľkej miere opiera o súkromné zdroje (napr. BAML), pokiaľ ide o jeho odhady trhu sekuritizácie inej ako STS. Spoliehať sa na súkromných poskytovateľov údajov môže byť problematické, pretože zhromažďovanie údajov je časovo náročné, často finančne nákladné a Komisia nemusí byť schopná posúdiť ich kvalitu.

124

Komisia prijala opatrenia na začlenenie doložiek o údajoch do príslušných právnych predpisov o únii kapitálových trhov s cieľom zabezpečiť zber informácií potrebných na účely monitorovania a hodnotenia – ak nie sú dostupné a prístupné z iných zdrojov. Napríklad v nových právnych predpisoch o únii kapitálových trhov⁴⁸ sa orgán ESMA od roku 2022 zaväzuje, že zriadi register EÚ s údajmi o cezhraničnej distribúcii pre fondy PKIPCP, AIFMD a iné fondy. Komisia zdôraznila, že dodatočné požiadavky na podávanie správ, ktoré sa vzťahujú na odvetvie, musia byť dôkladne odôvodnené.

Závery a odporúčania

125

EÚ má finančný systém založený prevažne na úveroch, ktorý sa značne spolieha na financovanie bankami. Komisia vynaložila úsilie posunúť sa smerom k trhovému financovaniu a doplniť bankovú úniu o úniu kapitálových trhov. Hlavnými cieľmi únie kapitálových trhov bolo podporiť rozvoj a integráciu kapitálových trhov v EÚ a zvýšiť alternatívne financovanie pre MSP. Náš celkový záver je taký, že Komisia prijala prvé kroky na dosiahnutie tohto náročného cieľa, ale výsledky sa zatiaľ nedostavili.

126

Mnohé z opatrení, ktoré Komisia mohla prijať v rámci svojich právomocí, boli malými krokmi smerom k dosiahnutiu jej cieľov, ale zatiaľ nedokázali pôsobiť ako katalyzátor zmien v Európe. Hoci nezáväzné mäkké opatrenia, ako sú správy alebo osvedčené postupy, prispeli k budovaniu znalostí o konkrétnych segmentoch kapitálového trhu, mnohé z nich mali vzhľadom na ich povahu pomerne obmedzený vplyv. Komisia tiež čelila obmedzeniu, že mnohé z kľúčových opatrení sa môžu vykonať len členskými štátmi alebo s ich plnou podporou.

127

Akčný plán únie kapitálových trhov z roku 2015 sa vypracoval v nadväznosti na predchádzajúce plány, prevzali sa doň najmä predchádzajúce predstavy a zahrnuli opatrenia, ktoré sú už v štádiu prípravy, alebo sa v ňom navrhli drobné úpravy existujúcich nariadení (t. j. prospektu, EuVECA) s cieľom dosiahnuť pokrok v konkrétnych segmentoch kapitálových trhov. Mnohými politickými opatreniami na diverzifikáciu zdrojov financovania MSP sa riešili problémy, ktoré boli príliš úzke na to, aby iniciovali a urýchlili štrukturálny posun viac smerom k trhovému financovaniu v Európe (pozri body 20 – 39).

128

Napriek úsiliu Komisie v rámci akčného plánu únie kapitálových trhov jej opatrenia na prekonanie informačných prekážok na trhu financovania MSP mali veľmi obmedzený vplyv, pokiaľ ide o uľahčenie zosúladenia záujmov aktérov na trhu. Komisia nezahrnula do akčného plánu únie kapitálových trhov relevantný projekt, ESAP, ktorý bol predmetom diskusie pred akčným plánom únie kapitálových trhov z roku 2015. V dôsledku toho stále prevládajú informačné prekážky na strane dopytu a ponuky (pozri body 40 – 43).

129

Pokiaľ ide o problém bankového financovania, Komisia prijala iniciatívy na zlepšenie ich kapacity poskytovať úvery spoločnostiam v EÚ. Hoci bola iniciatíva v oblasti STS pozitívnym krokom, zatiaľ nepriniesla očakávaný účinok na európskom sekuritizačnom trhu a neuľahčila financovanie MSP. Sekuritizačné transakcie sú naďalej vo veľkej miere sústredené v rámci tradičných tried aktív (t. j. hypotéky a úvery na autá) a v niektorých členských štátoch (pozri body 44 – 50).

Odporúčanie 1 – Navrhnúť dobre zacielené opatrenia na ďalšie uľahčenie prístupu MSP na kapitálové trhy

Komisia by mala zabezpečiť:

1. opatrenia na zvýšenie príťažlivosti kapitálového financovania a verejných emisií dlhopisov pre spoločnosti, najmä MSP;
2. opatrenia na zníženie vplyvu informačnej asymetrie medzi poskytovateľmi a užívateľmi kapitálu, najmä MSP (napr. vytvorením ESAP);
3. zmeny právneho rámca, ktoré zatraktívnia sekuritizáciu MSP pri náležitom zohľadnení potenciálnych rizík.

Časový rámec: 1. štvrťrok 2022

130

Komisia vyhlásila, že má ambíciu podporovať rozvoj kapitálových trhov členských štátov, najmä v krajinách s vysokým potenciálom rozvoja. Na tento účel využila širšie koordinačné procesy EÚ (európsky semester) a finančné nástroje, napríklad program SRSP, ale nie v rámci osobitnej, ucelenej a jasnej stratégie EÚ (pozri body 51 – 58).

131

Európsky semester väčšinou identifikuje výzvy súvisiace s úniou kapitálových trhov. Napriek prijatiu akčného plánu únie kapitálových trhov v roku 2015 a rastúcemu významu tejto témy po Brexite Komisia neodporučila desiatim členským štátom s menej rozvinutými kapitálovými trhmi, aby vykonali priamo relevantné reformy (pozri body 59 – 65).

132

Hoci Komisia poskytuje členským štátom technickú podporu v rámci programu SRSP s nízkou úrovňou finančnej a administratívnej záťaže, táto podpora nie je zakotvená v osobitnej stratégii. Model technickej podpory založený na dopyte neprispel k poskytovaniu podpory členským štátom zodpovedajúc ich potrebám. Okrem toho projekty viacerých krajín sú stále výnimkou v rámci programu SRSP. Väčšina projektov ešte stále prebiehala alebo sa nedávno dokončila. Z našej vzorky napriek tomu vyplynuli zmiešané výsledky, pokiaľ ide o rozsah a pokrok reforiem. Okrem toho sa vo väčšine prípadov nedodržal pôvodný harmonogram vykonávania a analýza služby na podporu štrukturálnych reforiem náležite neodrážala riziká vykonávania (pozri body 66 – 78).

Odporúčanie 2 – Podporovať prehĺbenejšie a lepšie integrované miestne kapitálové trhy

Komisia by mala:

1. vypracovať ucelenú stratégiu na riešenie potrieb miestnych kapitálových trhov;
2. vydávať odporúčania pre jednotlivé členské štáty, ktoré potrebujú pokročiť v trhovom financovaní;
3. posilniť súčasný model technickej podpory založený na dopyte s cieľom osloviť členské štáty s najväčšími potrebami, zameriavajúc sa na výsledky.

Časový rámec: 4. štvrťrok 2022

133

Mnohé prekážky brániace cezhraničným kapitálovým tokom zostali celé desaťročia nevyriešené. Komisia určila, že tieto prekážky často vyplývajú z vnútroštátnych právnych predpisov, vrátane oblasti konkurzného práva a zrážkovej dane či z nedostatočného finančného vzdelávania. V súlade s tým a na žiadosť Rady vypracovala plán spoločne s členskými štátmi na ich riešenie, čo znamenalo, že zahrnuté boli len prekážky, ktoré boli členské štáty ochotné riešiť (pozri body 79 – 81).

134

Expertná skupina pre prekonanie vnútroštátnych prekážok kapitálových tokov odporučila v roku 2018, aby členské štáty merali mieru finančnej gramotnosti a realizovali programy finančného vzdelávania v súlade so zásadami OECD. Komisia zatiaľ neuviedla, či a ako bude podporovať členské štáty v ich úsilí, napríklad prostredníctvom preskúmania príslušných programov financovania EÚ s cieľom lepšie podporiť finančnú gramotnosť spotrebiteľov, investorov a MSP v celej Európe (pozri body 82 – 86).

135

Opatrenia Komisie týkajúce sa platobnej neschopnosti majú potenciál objasniť vlastnícke práva, uľahčiť včasnú reštrukturalizáciu a poskytnúť podnikateľom druhú šancu. Nie je však pravdepodobné, že povedú k zblíženiu konkurzných konaní. Keďže hmotné konkurzné právo zostáva vo výlučnej právomoci členských štátov, Komisia má len malý priestor na napredovanie bez ich podpory (pozri body 87 – 92).

136

V kódexe správania Komisie pre zrážkovú daň sa navrhujú osvedčené postupy na riešenie zložitých postupov pre daňové úľavy a žiadostí o vrátenie dane. Spolieha sa však na dobrovoľné záväzky členských štátov, pričom záväznejšia aproximácia vnútroštátnych postupov na základe odporúčaní kódexu si vyžaduje jednomyseľný súhlas Rady. Predchádzajúce pokusy o reformu postupov pre zrážkovú daň na tomto základe neboli úspešné (pozri body 93 – 99).

Odporúčanie 3: Riešiť hlavné cezhraničné prekážky brániace investíciám

Komisia by mala:

1. posúdiť, ako môže lepšie presadzovať finančnú gramotnosť, a to aj medzi MSP, a posudzovať úsilie členských štátov v tejto oblasti;
2. posúdiť rozsah na zbližovanie alebo harmonizáciu prvkov vnútroštátnych konkurzných konaní, ako sú kritériá pre začatie konkurzného konania, hierarchia pre poradie pohľadávok, poradie priorít, odporovacie žaloby a presadzovanie súbežných reforiem;
3. v závislosti od výsledku posúdenia vplyvu navrhnúť Rade smernicu o systéme úľavy na zrážkovej dani pri zdroji.

Časový rámec: 4. štvrťrok 2022

137

Ciele Komisie v oblasti únie kapitálových trhov boli v mnohých prípadoch nejasné. Priority boli stanovené v rámci procesu neskoro. Oznámenie Komisie týkajúce sa tohto projektu vzbudilo očakávania, ktoré boli vyššie, ako Komisia mohla dosiahnuť s jej vlastnými opatreniami. V niektorých prípadoch spoluzákonodarcovia výrazne znížili ambicióznosť pôvodných návrhov Komisie alebo sa návrhy zastavili v Rade z dôvodu chýbajúceho súhlasu (pozri body 100 – 114).

138

Monitorovanie zo strany Komisie sa obmedzovalo na pokrok v legislatívnych opatreniach, nemonitoruje pravidelne a jednotne, či postupuje pri plnení hlavných cieľov únie kapitálových trhov. Okrem toho v súčasnosti nedokáže posúdiť, do akej miery prispievajú jej politické opatrenia – legislatívne, ako aj nelegislatívne opatrenia – k pokroku v oblasti cieľov únie kapitálových trhov. Okrem toho je zhromažďovanie údajov požadovaných na monitorovanie pokroku pri dosahovaní cieľov únie kapitálových trhov časovo náročné, často nákladné a Komisia nemusí byť schopná posúdiť ich kvalitu. Nie všetky údaje sú ľahko dostupné v dostatočnej kvalite a dostatočne podrobné. Tieto nedostatky sú obzvlášť nepriaznivé vzhľadom na spustenie druhého akčného plánu únie kapitálových trhov v septembri 2020 (pozri body 115 – 119).

139

Päť rokov po začatí únie kapitálových trhov Komisia prijala kroky na vypracovanie súboru ukazovateľov, ktorý možno použiť na posúdenie úspechu únie kapitálových trhov ako celku. Mal by vychádzať z intervenčnej logiky založenej na dôkazoch a mal by byť založený na výbere vhodných ukazovateľov. Údaje potrebné na zostavenie ukazovateľov by sa mali sprístupniť, pričom treba mať na pamäti, že je potrebné udržať záťaž odvetvia spojenú s vykazovaním na nevyhnutné minimum (pozri body 120 – 124).

Odporúčanie 4 – Vypracovať konkrétne ciele, kľúčové opatrenia a monitorovať úniu kapitálových trhov

Komisia by mala:

1. vymedziť konkrétne ciele a včas riešiť kľúčové opatrenia, ktoré sú účinné na skoré dosiahnutie cieľov únie kapitálových trhov;
2. pravidelne monitorovať pokrok pri dosahovaní cieľov únie kapitálových trhov a podávať o ňom správy;
3. vybrať ukazovatele, ktoré sú vhodné a založené na spoľahlivých, včasných a dostupných údajoch.

Časový rámec: 4. štvrťrok 2021

Túto správu prijala komora IV, ktorej predsedá Alex Brenninkmeijer, člen Dvora audítorov, v Luxemburgu dňa 20. októbra 2020.

Prílohy

Príloha I – Prehľad kontrolovaných projektov programu SRSP relevantných z hľadiska únie kapitálových trhov, 2017 – 2018

Členský štát	IDENTIFIKAČNÉ ČÍSLO SRSS	Projekt SRSP	Hlavný výstup v marci 2020	Rozpočet v EUR
Bulharsko	SRSP2017/445	Vytvorenie jednotného kontaktného miesta pre zverejňovanie a šírenie informácií účastníkmi trhu („jediný vstupný bod“)	Technické špecifikácie plánu jednotného vstupného bodu a operačný plán (21. február 2020)	425 000
Česko	SRSP2017/360	Analýza podnikateľských anjelov v Českej republike a podpora podnikateľských anjelov	Štúdia o aktuálnom stave činností podnikateľských anjelov v krajine (16. október 2018)	70 000
Česko	SRSP2017/446	Príprava národnej stratégie rozvoja českého kapitálového trhu	Opisná správa o národnej stratégii rozvoja českého kapitálového trhu v rokoch 2019 – 2023 (schválená v marci 2019)	62 000
Estónsko	SRSP2017/344	Diagnostika kapitálového trhu	Diagnostická správa o estónskom kapitálovom trhu (15. február 2019)	100 000
Estónsko	SRSP2017/39	Reforma právneho a regulačného rámca pre kryté dlhopisy a sekuritizáciu	Návrh zákona o krytých dlhopisoch a dôvodová správa (prijaté 13. februára 2019)	150 000
Taliansko	SRSP2017/508	Talianske kapitálové trhy a únia kapitálových trhov – prístup k financovaniu – diagnostika	Preskúmanie kapitálového trhu Talianska v roku 2020 (31. január 2020)	550 000
Litva	SRSP2017/444	Zlepšenie investičného prostredia pre inštitucionálnych investorov	Diagnostická štúdia (júl 2018) a prezentácia (september 2018)	150 000
Poľsko	SRSP2017/42	Vypracovanie stratégie rozvoja kapitálového trhu	Stratégia rozvoja kapitálových trhov v Poľsku (prijatá 1. októbra 2019)	150 000
Rumunsko	SRSP2017/44	Zriadenie Národnej podpornej banky Rumunska – Rumunská banka pre rozvoj – EximBank S.A.	Realizačná štúdia pre Rumunskú rozvojovú banku (18. júl 2019)	448 125
Litva	SRSP2018/31	Nástroj kapitálovej podpory pre MSP	Návrh právneho predpisu a vykonávacieho plánu vrátane operačných zmien (7. august 2019)	65 000

Pozn. Príjemcom bolo vo všetkých prípadoch národné ministerstvo financií alebo podobný orgán (Taliansko: Ministerstvo hospodárstva a financií, Rumunsko: Ministerstvo verejných financií).

Zdroj: EDA na základe SRSS.

Príloha II – Akčný plán Komisie o únii kapitálových trhov z roku 2015 a jeho predchodcovia – vybrané opatrenia zamerané na prístup k financovaniu

Akčný plán pre rizikový kapitál z roku 1998	Akčný plán na zlepšenie prístupu MSP k financovaniu z roku 2011	Akčný plán únie kapitálových trhov z roku 2015
Prospekt – jeden pasový postup pre veľké spoločnosti a MSP	Zmena smernice o prospekte na primeraný režim poskytovania informácií pre MSP	Nariadenie EÚ o prospekte (v platnosti od júla 2019)
Podrobné preskúmanie nákladov spoločností, ktoré získavajú dlhové a kapitálové financovanie v celej Európe	Označenie rastových trhov MSP v smernici MiFID	Nariadenie o rastových trhoch MSP, ktorým sa mení nariadenie o zneužívaní trhu
Fondy rizikového kapitálu: Právne predpisy Spoločenstva týkajúce sa osobitných uzavretých fondov	Prvý legislatívny návrh nariadenia o EuVECA/EuSEF (neprijatý)	Preskúmanie nariadenia o EuVECA/EuSEF (prijaté a platné od roku 2018)
Zdaňovanie fondov rizikového kapitálu – objasnenie daňového prostredia	Preskúmanie daňových prekážok cezhraničných investícií do rizikového kapitálu	Štúdia o daňových stimuloch pre rizikový kapitál a podnikateľských anjelov
Preskúmanie zdaňovania dlhového kapitálu	Bez opatrenia	Legislatívny návrh spoločného konsolidovaného základu dane z príjmu právnických osôb na riešenie rozdielneho prístupu k dlhu a k vlastnému kapitálu
Bez opatrenia	Jednotný prístupový bod k regulovaným informáciám na úrovni EÚ	Preskúmanie možnosti vyvinúť celoeurópske informačné systémy
Bez opatrenia	Kapitálové financovanie pre MSP: Kapitálový finančný nástroj v rámci programov COSME a Horizont 2020 – fondy fondov; sekuritizácia dlhového portfólia MSP zo strany EIB/EIF	Program celoeurópskych fondov fondov rizikového kapitálu, Venture EU v rámci EIB/EIF
Bez opatrenia	Posilnenie siete Enterprise Europe Network s cieľom poskytnúť MSP lepšie informácie
Bez opatrenia	Preskúmanie trhu s úvermi pre MSP vrátane mechanizmu transparentnosti	Európske všeobecné zásady týkajúce sa spätnej väzby, ktorú majú poskytovať banky MSP, ktorých žiadosti o úver boli zamietnuté

Zdroj: EDA.

Príloha III – Opatrenia únie kapitálových trhov pre rozvoj miestnych kapitálových trhov

Príloha IV – Prehľad priamych odporúčaní pre jednotlivé krajiny vydaných všetkým členským štátom, 2014 – 2019

Pred úniou kapitálových trhov		Po prijatí akčného plánu únie kapitálových trhov (september 2015)
2014	2015	Členský štát	2016	2017	2018	2019
		Belgicko	x	x
		Bulharsko
		Česko
		Dánsko
	x	Nemecko	x	x	x
		Estónsko
x		Írsko			x
Program	Program	Grécko	Program	Program	Program
x		Španielsko
x		Francúzsko
		Chorvátsko
x		Taliansko			x	x
Program	Program	Cyprus	x	x	x	x
		Lotyšsko
		Litva	x
		Luxembursko
x	x	Maďarsko
x	x	Malta
x	x	Holandsko
		Rakúsko		x	x	x
		Poľsko
x	x	Portugalsko	x	x	x
		Rumunsko
	x	Slovinsko	x	x	x	x
		Slovensko
		Fínsko
x	x	Švédsko
x		Spojené kráľovstvo
10 z 26 38 %	7 z 26 27 %	ČŠ s odporúčaniami týkajúcimi sa únie kapitálových trhov	6 z 27 22 %	6 z 27 22 %	7 z 27 26 %	4 z 28 14 %
157	102	Odporúčania pre jednotlivé krajiny spolu	89	78	73	97

Zdroj: EDA na základe databázy CESAR; Brífingu EGOV Európskeho parlamentu, OJK: prehľad, september 2019.

Príloha V – Prehľad priamych a širších odporúčaní pre jednotlivé krajiny vydaných menej rozvinutým členským štátom, 2016 – 2019

Poradie	Členský štát	Priame odporúčania pre jednotlivé krajiny	Širšie odporúčania pre jednotlivé krajiny
28	Litva	Prístup k finančným prostriedkom (2016)	ŽIADNE
27	Rumunsko	ŽIADNE
26	Slovinsko	Prístup k finančným prostriedkom (2016 – 2019)	ŽIADNE
25	Slovensko	ŽIADNE	Spravodlivosť (2017)
24	Bulharsko	ŽIADNE	Dohľad (2016, 2017, 2019), platobná neschopnosť (2016 – 2019)
23	Lotyšsko	ŽIADNE	Platobná neschopnosť (2016)
22	Estónsko	ŽIADNE
21	Maďarsko	ŽIADNE
20	Chorvátsko	ŽIADNE	Platobná neschopnosť (2017)
19	Grécko	ŽIADNE	Platobná neschopnosť (2019)
18	Poľsko	ŽIADNE
17	Česko	ŽIADNE
16	Cyprus	Prístup k finančným prostriedkom (2016 – 2019)	Platobná neschopnosť (2016 – 2018), dohľad (2019)
15	Rakúsko	Prístup k finančným prostriedkom (2017 – 2019)	ŽIADNE

Pozn. (1) Poradie je založené na hĺbkovej analýze miestnych kapitálových trhov spoločnosťou Assikopoulos and Wright, A new sense of urgency: The future of Capital Markets Union, New Financial, november 2019; (2) Za „priame OJK“ sme považovali internú taxonómiu Komisie, najmä „prístup k finančným prostriedkom“ a „zníženie rozdielneho prístupu k dlhu“. S cieľom vyhnúť sa nadmernému označovaniu únie kapitálových trhov sme zaradili odporúčania týkajúce sa otázok, ktoré sa zameriavajú aj na bankový sektor, ako „širšie odporúčania pre jednotlivé krajiny“, napríklad režimy platobnej neschopnosti, dohľad nad finančným sektorom a predaj nesplácaných úverov; (3) Vzhľadom na programy makroekonomických úprav do roku 2018 dostalo Grécko OJK až v roku 2019.

Zdroj: EDA na základe databázy Komisie CESAR.

Príloha VI – Prehľad legislatívnych opatrení únie kapitálových trhov od júla 2020

	Opatrenie	Termín	Komisia	EP	Rada	Prijatie	Platnosť od
1	EuVECA/ Preskúmanie EuSEF	3. štvrťrok 2016	júl 2016			október 2017	marec 2018
2	Nariadenie o prospekte (preskúmanie)	4. štvrťrok 2015	november 2015			jún 2017	júl 2019
3	Nariadenie o STS sekuritizácii	3. štvrťrok 2015	september 2015			december 2017	január 2019
4	Celoeurópsky osobný dôchodkový produkt (PEPP)	2. štvrťrok 2017	jún 2017			jún 2019	12 mesiacov po uverejnení delegovaných aktov
5	Preskúmanie európskych orgánov dohľadu vrátane pravidiel boja proti praniu špinavých peňazí	3. štvrťrok 2017	Prijaté 20.9.2017	Mandát na rokovanie získaný v decembri 2018	Mandát na rokovanie získaný vo februári 2019	december 2019	január 2020 a január 2022
6	Preskúmanie investičných spoločností	2. štvrťrok 2018	Prijaté 20.12.2017			november 2019	jún 2021
7	Kolektívne financovanie	4. štvrťrok 2017 (IA) 1. štvrťrok 2018	Prijaté 8.3.2018	Mandát na rokovanie získaný v novembri 2018	Mandát na rokovanie získaný v júni 2019	4. štvrťrok 2020	4. štvrťrok 2021
8	Kryté dlhopisy	1. štvrťrok 2018	Prijaté 12.3.2018	Mandát na rokovanie získaný v novembri 2018	Mandát na rokovanie získaný v novembri 2018	november 2019	júl 2022
9	Cezhraničná distribúcia investičných fondov	1. štvrťrok 2018 (IA) 2. štvrťrok 2018	Prijaté 12.3.2018			jún 2019	august 2021
10	Pravidlá na uľahčenie prístupu MSP na rastové trhy	2. štvrťrok 2018 (IA) 3. štvrťrok 2018	Prijaté 24.5.2018			november 2019	december 2019 alebo január 2021
11	Nariadenie o infraštruktúre európskych trhov (dohľad)	2. štvrťrok 2017	Prijaté 13.6.2017	Mandát na rokovanie získaný v máji 2018	Mandát na rokovanie získaný v decembri 2018	máj 2019	Jún 2019 – december 2019 – jún 2020 alebo jún 2021
12	Rámce preventívnej reštrukturalizácie, druhej šanci a opatrenia na zvýšenie účinnosti postupov reštrukturalizácie, platobnej neschopnosti a oddlženia (GR JUST)	4. štvrťrok 2016	Prijaté 20.9.2017			jún 2019	júl 2021, júl 2024 a júl 2026
13	Rozhodné právo pre účinky transakcií s pohľadávkami na tretie strany (GR JUST)	4. štvrťrok 2017	Prijaté 12.3.2018	Mandát na rokovanie získaný vo februári 2019	Ešte neschválené

Zdroj: EDA na základe údajov Európskej komisie.

Akronymy a skratky

AIF: Alternatívny investičný fond

AIFMD: Smernica o správcoch alternatívnych investičných fondov

BAML: Bank of America Merrill Lynch

CCCTB: Spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb

EFAMA: Združenie európskych fondov a riadenia aktív

ESAP: Európsky jednotný prístupový bod

ESMA: Európsky orgán pre cenné papiere a trhy

EuSEF: Európsky fond sociálneho podnikania

EuVECA: Európsky fond rizikového kapitálu

IPO: Prvotná verejná ponuka akcií

MSP: Malý a stredný podnik

OJK: Odporúčania pre jednotlivé krajiny

SRSP: Program na podporu štrukturálnych reforiem

SRSS: Služba na podporu štrukturálnych reforiem (teraz GR REFORM)

STS sekuritizácia: Jednoduchá, transparentná a štandardizovaná sekuritizácia

UCITS: Podnik kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov

ÚKT: Únia kapitálových trhov

Glosár

Alternatívne investičné fondy (AIF): Všetky investičné fondy, na ktoré sa nevzťahuje smernica EÚ o PKIPCP, patria do pôsobnosti smernice o správcoch alternatívnych investičných fondov (AIFMD). Patria sem hedžové fondy, fondy rizikového kapitálu, fondy súkromného kapitálu a fondy nehnuteľností.

Európsky jednotný prístupový bod: Plánovaný webový portál EÚ pre rýchly a jednoduchý prístup k štatutárnym informáciám o kótovaných spoločnostiach.

Európsky semester: Ročný cyklus, ktorý zabezpečuje rámec pre koordináciu hospodárskych politík členských štátov EÚ a proces monitorovania.

Fond fondov: Investičný fond, ktorý investuje do iných fondov namiesto investovania priamo do cenných papierov.

Fond rizikového kapitálu: Investičný fond, ktorý spravuje peniaze od profesionálnych investorov a ktorý sa snaží investovať do MSP s vysokým potenciálom rastu.

Hĺbka trhu: Ukazovateľ objemu obchodovania na trhu.

Krytý dlhopis: Druh zabezpečeného dlhopisu vydaného bankou alebo inou úverovou inštitúciou, ktorý je zvyčajne krytý hypotékami alebo úvermi verejného sektora.

Mnohostranný obchodný systém: Samoregulačný nástroj na obchodovanie s finančnými nástrojmi, ktorý je alternatívou tradičných búrz a na rozdiel od nich ho môže spravovať nielen schválený organizátor trhu ale aj investičná spoločnosť.

Nariadenie o Európskom fonde rizikového kapitálu (EuVECA): Nariadenie, ktoré poskytuje základ pre dobrovoľný európsky pas pre kvalifikované fondy rizikového kapitálu a správcovské spoločnosti fondov.

Nariadenie o Európskom fonde sociálneho podnikania (EuSEF): Nariadenie, ktoré poskytuje základ pre dobrovoľný európsky pas pre kvalifikované alternatívne investičné schémy, ktoré sa zameriavajú na sociálne podniky.

Podnik kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP): Investičná spoločnosť, ktorá združuje kapitál investorov a investuje ho kolektívne do portfólia finančných nástrojov, ako sú akcie, dlhopisy a iné cenné papiere. PKIPCP, na ktoré sa vzťahuje smernica EÚ, sa môžu verejne distribuovať retailovým investorom v celej EÚ na základe jediného povolenia od jedného členského štátu.

Pracovná skupina pre úniu kapitálových trhov: Platforma vytvorená v rámci viedenskej iniciatívy na podporu výmeny informácií o finančných trendoch v strednej, východnej a juhovýchodnej Európe a tým rozvíjať miestne kapitálové trhy. Tvoria ju zástupcovia verejného a súkromného sektora z príslušných krajín a medzinárodných inštitúcií, pričom Komisia je koordinátorom.

Prehĺbený kapitálový trh: Trh, na ktorom sa s cennými papiermi obchoduje vo veľkom objeme len s malým rozdielom medzi nákupnými a predajnými cenami.

Program na podporu štrukturálnych reforiem (SRSP): Program EÚ, v rámci ktorého sa poskytuje členským štátom cielená podpora ich inštitucionálnych, administratívnych reforiem a reforiem na podporu rastu bez potreby vnútroštátneho spolufinancovania.

Prvotná verejná ponuka akcií: Prvý predaj akcií spoločnosti verejnosti.

Rastový trh MSP: Druh mnohostranného obchodného systému pre akcie vydané počas troch predchádzajúcich rokov spoločnosťami s priemernou trhovou kapitalizáciou nižšou ako 200 mil. EUR.

Rozdielny prístup k dlhu a k vlastnému kapitálu: Ekonomické deformácie, ktoré sú spôsobené skutočnosťou, že platby úrokov z dlhu sú daňovo odpočítateľné vo väčšine systémov dane z príjmov právnických osôb, ale platby dividend v prípade kapitálového financovania nie sú.

Sekuritizácia: Zoskupovanie rôznych typov nelikvidných finančných aktív, napríklad hypoték, úverov a lízingov, a ich predaj investorom ako likvidných obchodovateľných cenných papierov, napríklad dlhopisov.

Smernica o trhoch s finančnými nástrojmi (MiFID): Právny rámec EÚ na reguláciu finančných trhov a zvyšovanie ochrany investorov. MiFID II nahradila pôvodnú smernicu v roku 2018.

Spoločnosť jednorožec: Súkromná začínajúca spoločnosť s hodnotou nad 1 mld. USD, nazývaná takto pre vzácnosť takýchto podnikov.

Spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb (CCCTB): Jednotný súbor pravidiel na výpočet zdaniteľných ziskov spoločností v EÚ.

Úľava pri zdroji: Forma daňovej úľavy uplatňovaná v okamihu odpočtu dane pri zdroji.

Viedenská iniciatíva: Fórum zriadené v januári 2009, ktoré združilo všetky hlavné verejné a súkromné zainteresované strany v bankovom sektore EÚ na pomoc rozvíjajúcim sa európskym ekonomikám zvládnuť globálnu hospodársku krízu.

Audítorský tím

V osobitných správach EDA sa predkladajú výsledky jeho auditov, ktoré sa týkajú politík a programov EÚ alebo tém riadenia súvisiacich s konkrétnymi rozpočtovými oblasťami. EDA vyberá a navrhuje tieto audítorské úlohy tak, aby mali maximálny vplyv, pričom sa zohľadňujú riziká pre výkonnosť či zhodu, výška súvisiacich príjmov alebo výdavkov, budúci vývoj a politický a verejný záujem.

Tento audit výkonnosti vykonala audítorská komora IV Regulácia trhov a konkurencieschopné hospodárstvo, ktorej predsedá člen EDA Alex Brenninkmeijer. Audit viedol člen EDA Rimantas Šadžius, podporu mu poskytol vedúci kabinetu Mindaugas Pakštys a atašé kabinetu Tomas Mackevičius, hlavná manažérka Marion Colonerus, vedúca úlohy Anna Ludwikowska, audítori a audítorky Athanasios Koustoulidis, Ezio Guglielmi, Nadiya Sultan a Karolina Beneš. Victoria Gilson a Richard Moore poskytli jazykovú podporu.

Koncové poznámky

¹ EDA na základe výročnej správy Európskej centrálnej banky za rok 2017, s. 36.

² Záverečná správa fóra na vysokej úrovni o únii kapitálových trhov, A New Vision for Europe’s Capital Markets Union, 10. júna 2020.

³ Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Únia kapitálových trhov pre ľudí a podniky – nový akčný plán, COM(2020) 590 final z 24.9.2020.

⁴ Nariadenie (EÚ) 2017/825 a nariadenie (EÚ) 2018/1671.

⁵ Zdroj údajov: www.statista.com

⁶ SEC(1998) 552 final, 31. marca 1998.

⁷ COM(2011) 870 final.

⁸ Osobitná správa EDA č. 17/2019, bod 20.

⁹ SWD(2015) 183 final.

¹⁰ IPO Watch Europe 2011 a IPO Watch Europe 2019.

¹¹ Politické usmernenia pre budúcu Európsku komisiu 2019 – 2024.

¹² EUROFI Regulatory Update – April 2020, Relaunching securitisation in the EU, s. 21.

¹³ Závery Rady o prehĺbení únie kapitálových trhov, 5. december 2019.

¹⁴ Správa OECD pre ministrov financií G20 a guvernérov centrálnych bánk – september 2015; Správa pracovnej skupiny viedenskej iniciatívy pre kapitálové trhy.

¹⁵ Osobitná správa EDA č. 17/2019 a Osobitná správa EDA č. 2/2020.

¹⁶ Financing a sustainable European Economy – záverečná správa z roku 2018.

¹⁷ SWD(2019) 99 final.

¹⁸ Česko, Estónsko, Maďarsko, Poľsko a Rumunsko.

¹⁹ Osobitná správa EDA č. 16/2020, body 49 – 50.

²⁰ Osobitná správa EDA č. 16/2020, rámček 5.

²¹ Osobitná správa EDA č. 16/2020, body 51, 63 a odporúčanie 4.

²² Správa pracovnej skupiny viedenskej iniciatívy pre kapitálové trhy, s. 67.

²³ SRSS, Európska komisia: Technická pomoc v oblasti únie kapitálových trhov, 1. verzia, apríl 2017.

²⁴ Pozri napríklad štvrťročnú štatistiku EFAMA z marca 2019 č. 76, výročnú štatistickú správu orgánu ESMA za rok 2020 a ALFI, Global Fund Distribution 2019.

²⁵ COM(2018) 92 final.

²⁶ COM(2017) 147 final.

²⁷ Giovanniniho skupina (november 2001), Cross-Border Clearing and Settlement Arrangements in the European Union (Mechanizmy cezhraničného zúčtovania a vysporiadavania v Európskej únii).

²⁸ COM(2015) 468 final.

²⁹ OECD/INFE (2020), International Survey of Adult Financial Literacy (Medzinárodný prieskum finančnej gramotnosti dospelých).

³⁰ Viedenská iniciatíva (12. marec 2018). Správa pracovnej skupiny pre kapitálové trhy. http://vienna-initiative.com/resources/themes/vienna/wp-content/uploads/2018/03/VI-CMU-Working-Group-Final-Report-March-2018.pdf.

³¹ Zápisnica zo zasadnutia Výboru pre finančné služby z 3. mája 2018.

³² https://eiah.eib.org/about/index.

³³ Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1023 z 20. júna 2019 o rámcoch preventívnej reštrukturalizácie, o oddlžení a diskvalifikácii a o opatreniach na zvýšenie účinnosti reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní a o zmene smernice (EÚ) 2017/1132 (smernica o reštrukturalizácii a insolvencii) (Ú. v. EÚ L 172, 26.6.2019).

³⁴ COM(2018) 96 final.

³⁵ COM(2018) 89 final.

³⁶ COM(2015) 468 final, s. 30.

³⁷ Publikácia EÚ, Study on a new approach to business failure and insolvency (Štúdia o novom prístupe k neúspechu v podnikaní a platobnej neschopnosti), 2016.

³⁸ Správa EPTF, 15. máj 2017.

³⁹ COM(2019) 8 final „Efektívnejšie a demokratickejšie rozhodovanie v oblasti daňovej politiky EÚ“ – 15. január 2019.

⁴⁰ COM(2020) 312 final.

⁴¹ Nástroj 16 „Ako stanoviť ciele” súboru nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu.

⁴² Zelená kniha o únii kapitálových trhov a https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/MEMO_15_5733.

⁴³ Ian Bell et al., Relaunching securitisation in the EU in the Eurofi, Regulatory Update, April 2020, s. 20, 22 – 24.

⁴⁴ Európska komisia. Nástroj 41 súboru nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu, Mechanizmy monitorovania a ukazovatele. https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/file_import/better-regulation-toolbox-41_en_0.pdf.

⁴⁵ Siedma oblasť intervencie – „posilnenie dohľadu“ — sa v preskúmaní v polovici trvania z roku 2017 oddelila od oblasti „uľahčovanie cezhraničných investícií“.

⁴⁶ Týmito štyrmi oblasťami sú 1) financovanie podnikov verejným kapitálom a dlhové trhy, 2) financovanie inovácií, začínajúcich podnikov a nekótovaných spoločností, 3) využívanie kapitálových trhov na posilnenie bankovej kapacity, 4) podpora maloobchodnej účasti.

⁴⁷ Ukazovatele boli zamietnuté, ak prekročili jednu z troch „červených čiar“: neopakovateľnosť, nedostatočné geografické pokrytie a chýbajúce časové rady a rozdiely medzi jednotlivými krajinami.

⁴⁸ Článok 12 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/1156.

⁴⁹ „Inšpirovať a motivovať verejných a súkromných účastníkov trhu k ďalšiemu rastu a integrácii kapitálových trhov vo svojich členských štátoch a regiónoch“.

⁵⁰ Uvádza sa len všeobecný odkaz na zistenie EFSIR z roku 2018, že krajiny strednej, východnej a juhovýchodnej Európy predstavujú 8 % HDP EÚ, ale len 3 % kapitálového trhu EÚ.

⁵¹ Pri audite švédskeho národného kontrolného úradu z roku 2018 sa zistilo, že náklady na tieto účty by mohli byť takmer 4 mld. EUR (42 mld. SEK) v ušlých daňových príjmoch.

⁵² Prieskum o prístupe podnikov k financovaniu v eurozóne, https://www.ecb.europa.eu/stats/ecb_surveys/safe/html/index.en.html

⁵³ COM(2020) 281 final a COM(2020) 280 final.

⁵⁴ COM(2020) 282 final.

⁵⁵ COM(2020) 590.

⁵⁶ Zdroj InvestEurope, 2020.

⁵⁷ COM(2020) 281 final.

⁵⁸ Nariadenie (EÚ) 2017/1129.

⁵⁹ Nariadenie (EÚ) 2017/1129.

⁶⁰ COM(2019) 136 final a SWD(2019) 99 final.

⁶¹ Nariadenie (EÚ) 2017/825.

⁶² Nariadenia (EÚ) 2017/1991, 2017/2402, 2019/1238, 2019/1156, smernice (EÚ) 2019/1160 a 2019/2162.

⁶³ COM(2018) 113.

⁶⁴ Smernica (EÚ) 2019/1023.

⁶⁵ COM(2020) 590.

⁶⁶ https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32009H0784&from=SK

⁶⁷ COM(2020) 282 final.

⁶⁸ Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Nástroj technickej podpory – (COM(2020) 409 final) z 28. 5. 2020.

⁶⁹ COM(2020) 590.

Harmonogram

Udalosť	Dátum
Schválenie memoranda o plánovaní auditu/začiatok auditu	16.7.2019
Oficiálne zaslanie návrhu správy Komisii (prípadne inému kontrolovanému subjektu)	5.8.2020
Schválenie konečnej verzie správy po námietkovom konaní	20.10.2020
Prijatie oficiálnych odpovedí Komisie (alebo iného kontrolovaného subjektu) vo všetkých jazykoch	9.11.2020

Kontakt

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG

Tel. +352 4398-1
Otázky: eca.europa.eu/sk/Pages/ContactForm.aspx
Webová stránka: eca.europa.eu
Twitter: @EUAuditors

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (http://europa.eu).

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2020.

PDF	ISBN 978-92-847-5427-4	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/686569	QJ-AB-20-023-SK-N
HTML	ISBN 978-92-847-5418-2	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/89098	QJ-AB-20-023-SK-Q

AUTORSKÉ PRÁVA

© Európska únia, 2020.

Politika týkajúca sa opakovaného použitia materiálov Európskeho dvora audítorov (EDA) je stanovená v rozhodnutí Európskeho dvora audítorov č. 6/2019 o politike otvoreného prístupu a opakovanom použití dokumentov.

Pokiaľ sa nestanovuje inak (napr. v osobitnom upozornení o autorských právach), obsah materiálov EDA vo vlastníctve EÚ podlieha licencii Creative Commons Attribution 4.0 International (CC BY 4.0). To znamená, že opakované použitie je povolené pod podmienkou, že sa náležite uvedie zdroj a označia prípadné zmeny. Používateľ nesmie skresliť pôvodný význam či myšlienku dokumentov. EDA nenesie zodpovednosť za žiadne dôsledky opakovaného použitia.

V prípade, že konkrétny materiál zobrazuje alebo opisuje identifikovateľné súkromné osoby, napr. fotografie zamestnancov EDA, alebo ak obsahuje prácu tretej strany, používateľ je povinný získať dodatočné povolenie. Ak je súhlas udelený, ruší sa ním uvedené všeobecné povolenie a jasne sa vymedzí každé prípadné obmedzenie týkajúce sa použitia.

V prípade použitia či šírenia obsahu materiálov, ktoré EÚ nevlastní, je potrebné žiadať povolenie priamo od držiteľov autorských práv:

Ilustrácia 8: ikony © 2010 – 2020 Freepik Company S.L. Všetky práva vyhradené

Politika EDA týkajúca sa opakovaného použitia materiálov sa nevzťahuje na softvér ani dokumenty, ktoré podliehajú právam priemyselného vlastníctva, ako sú patenty, ochranné známky, zapísané dizajny, logá a názvy, a používateľovi sa na ne licencia neposkytuje.

V súbore webových sídiel inštitúcií Európskej únie v rámci domény europa.eu sa uvádzajú odkazy na sídla tretích strán. Keďže sú mimo kontroly EDA, odporúčame Vám oboznámiť sa s ich politikami ochrany osobných údajov a autorských práv.

Použitie loga Európskeho dvora audítorov

Logo Európskeho dvora audítorov sa nesmie použiť bez predchádzajúceho súhlasu Európskeho dvora audítorov.

Obráťte sa na EÚ

Osobne
V rámci celej EÚ existujú stovky informačných centier Europe Direct. Adresu centra najbližšieho k vám nájdete na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Telefonicky alebo e-mailom
Europe Direct je služba, ktorá odpovedá na vaše otázky o Európskej únii. Túto službu môžete kontaktovať:

• prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla: 00 800 6 7 8 9 10 11 (niektorí operátori môžu tieto hovory spoplatňovať),
• prostredníctvom štandardného telefónneho čísla: +32 22999696, alebo
• e-mailom na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Vyhľadávanie informácií o EÚ

Online
Informácie o Európskej únii sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie na webovej stránke Europa: https://europa.eu/european-union/index_sk.

Publikácie EÚ
Publikácie EÚ, bezplatné alebo platené, si môžete stiahnuť alebo objednať z kníhkupectva na webovej stránke https://op.europa.eu/sk/publications. Ak chcete získať viac než jeden výtlačok bezplatných publikácií, obráťte sa na službu Europe Direct alebo vaše miestne informačné centrum (pozri https://europa.eu/european-union/contact_sk).

Právo EÚ a súvisiace dokumenty
Prístup k právnym informáciám EÚ vrátane všetkých právnych predpisov EÚ od roku 1952 vo všetkých úradných jazykoch nájdete na webovej stránke EUR-Lex: http://eur-lex.europa.eu.

Otvorený prístup k údajom z EÚ
Portál otvorených dát EÚ (http://data.europa.eu/euodp/sk.) poskytuje prístup k súborom dát z EÚ. Dáta možno stiahnuť a opätovne použiť bezplatne na komerčné aj nekomerčné účely.