Stabilizácia príjmov poľnohospodárov: ucelený súbor nástrojov, treba však ešte vyriešiť ich slabé využívanie a nadmernú kompenzáciu

Zhrnutie

I

Ako uviedla Európska komisia, s poľnohospodárstvom sa spája riziko, ktoré vyplýva z podstaty tejto oblasti, a je potrebné, aby poľnohospodári vyvinuli stratégie na riešenie strát produkcie (napríklad v dôsledku poveternostných udalostí alebo chorôb rastlín či zvierat) a cenovej volatility. Súčasťou spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) sú nástroje na podporu riadenia rizík poľnohospodármi a reakciu na krízy. Ambíciou najnovších návrhov reformy SPP je zvýšiť zameranie na riadenie rizík.

II

Preskúmali sme, či sú nástroje EÚ na predchádzanie rizikám a krízam a na ich riadenie ucelené a či je medzi nimi vzájomná súvislosť. Analyzovali sme, či sa nástroje na riadenie rizík a kríz používali efektívne a či sa prostredníctvom nich dosahovali výsledky. Zamerali sme sa na to, ako poľnohospodári využívali podporu EÚ určenú na poistenie a mimoriadne opatrenia aktivované v sektore ovocia a zeleniny po tom, ako vláda Ruskej federácie v roku 2014 vydala zákaz na časť dovozu z EÚ (ďalej len „zákaz dovozu do Ruska“). Naším celkovým záverom je, že nástroje EÚ na riadenie rizika v poľnohospodárstve a krízové opatrenia čiastočne splnili svoje ciele, avšak nie vždy účinným spôsobom.

III

Zistili sme, že SPP ponúka komplexný súbor nástrojov na zvýšenie odolnosti poľnohospodárov. Na stabilizáciu príjmov niektorých poľnohospodárov majú významný vplyv priame platby (41 mld. EUR ročne). SPP zahŕňa preventívne nástroje, ktoré majú poľnohospodárom pomôcť posilniť svoju odolnosť, zo zistení však vyplýva, že ich vplyv na správanie poľnohospodárov je obmedzený.

IV

Je možné, že spôsob, akým sa ex post opatrenia používajú na riešenie niektorých extrémnych rizík spojených s klímou, nie je v súlade so stratégiou podporovať častejšie využívanie nástrojov, ako je poistenie. Jednotlivé nástroje EÚ na podporu poistenia úrody sa v niektorých ohľadoch prekrývajú.

V

Podpora EÚ sa na účely poistenia stále využíva v malej miere a prínosom bola len pre malý podiel poľnohospodárov. Väčšina poľnohospodárov, ktorá sa poisťuje, to robí bez podpory EÚ, čo vyvoláva otázku, či má podpora EÚ pridanú hodnotu. Zistili sme, že Komisia nezbiera relevantné informácie na monitorovanie využívania nástrojov na riadenie rizík. Veľký podiel podpory EÚ na poistenie sa využíva v sektore vinohradníctva a vinárstva v dvoch členských štátoch, ktoré túto podporu využívajú najviac. S touto podporou je spojené riziko mŕtvej váhy. Poistení poľnohospodári môžu byť menej motivovaní uplatniť odolnejšiu podnikateľskú stratégiu alebo sa prispôsobiť novým klimatickým podmienkam.

VI

Pokiaľ ide o mimoriadne opatrenia zavedené po vyhlásení zákazu dovozu do Ruska, zistili sme, že pri zvažovaní použitia tohto opatrenia neboli použité žiadne osobitné kritériá a že výška podpory závisela hlavne od straty ruského trhu bez toho, aby sa zohľadnili alternatívne príležitosti na predaj do tretieho roku zákazu. Tieto opatrenia trvali štyri roky a namiesto toho, aby ich uplatnenie bolo zdôvodnené mimoriadnymi okolnosťami, ako sa to stanovuje v nariadení, použili sa aj na riešenie súvisiacich problémov štrukturálneho prebytku niektorých typov ovocia.

VII

Zistili sme, že podpora EÚ pre trh s jablkami presiahla príslušné priemerné trhové ceny. Stiahnutie broskýň a nektáriniek na spracovanie bolo pre EÚ nákladné a väčšina šťavy skončila v spracovateľskom priemysle ako nepeňažný príspevok. A napokon, nedokázali sme potvrdiť, že produkty stiahnuté z trhu boli skutočne odstránené, a to buď z dôvodu nedostatočnej vysledovateľnosti alebo preto, že sa tieto produkty vrátili na trh v inej podobe, napríklad spracované ako šťava.

VIII

Naše odporúčania Komisii sa týkajú podnecovania poľnohospodárov k tomu, aby sa lepšie pripravovali na krízy, lepšieho koncipovania a monitorovania podpory určenej na poistenie, objasnenia kritérií na aktiváciu a ukončenie mimoriadnych opatrení a úpravy kompenzácie za operácie v súvislosti so sťahovaním produkcie.

Úvod

Riziko vyplývajúce z podstaty oblasti poľnohospodárstva

01

Ako uviedla Európska komisia, s poľnohospodárstvom sa spája riziko, ktoré vyplýva z podstaty tejto oblasti, a je potrebné, aby poľnohospodári vyvinuli stratégie na riešenie strát produkcie (napríklad v dôsledku poveternostných udalostí alebo chorôb rastlín či zvierat) a cenovej volatility (napríklad v dôsledku geopolitických rizík). Súčasťou spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) sú mechanizmy na podporu riadenia rizík poľnohospodármi a reakciu na krízy. Ambíciou najnovších návrhov reformy SPP je zvýšiť zameranie na riadenie rizík.

02

Poľnohospodárske činnosti sú silne prepojené s klímou. Poveternostné podmienky môžu produkciu zvýšiť aj znížiť. Podľa Európskej environmentálnej agentúry sa v EÚ zvyšuje nebezpečenstvo strát úrody v dôsledku extrémnych poveternostných podmienok¹. V ilustrácii 1 sú zobrazené extrémne poveternostné javy, ako nadmerný dážď, vlny horúčav a suchá, ktoré EÚ zasiahli v lete roku 2018. EDA nedávno predložil správy o rizikách povodní² a dezertifikácie³.

03

Ďalšími rizikovými faktormi, ktoré majú vplyv na poľnohospodársku produkciu, sú dôsledky chorôb rastlín a zvierat. V posledných rokoch sú takéto epidémie časté, čiastočne aj v dôsledku zvýšeného pohybu tovaru a ľudí (ktorý zvyšuje riziko nových patogénov).

04

To, ako sa riešia riziká straty produkcie a cenovej volatility, závisí aj od ich frekvencie a vplyvu. Komisia sa vo svojej analýze odvoláva na klasifikáciu rizík vypracovanú Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), v ktorej sa stanovuje, kedy majú poľnohospodári čeliť rizikám sami, kedy napríklad s pomocou mechanizmov poistenia a kedy sa majú riešiť prostredníctvom verejnej intervencie (pozri ilustráciu 2).

05

Na úrovni poľnohospodárskych podnikov môžu poľnohospodári vyvinúť rôzne stratégie na zníženie vystavenia rizikám. Mnohé z týchto stratégií možno považovať za preventívne. Poľnohospodári môžu diverzifikovať poľnohospodársku produkciu alebo zdroje príjmov, aby tak rozložili riziko strát z jednej zo svojich poľnohospodárskych činností. Môžu si osvojiť aj poľnohospodárske postupy ako používanie odolnejších plodín/zvierat, posilnenie hygienických opatrení, poľnohospodárske postupy prispôsobené miestnym podmienkam a primerané preventívne investície (napríklad siete na ochranu pred krupobitím či udržateľné zavlažovanie). Tieto riešenia môžu doplniť o súkromné/verejné nástroje, ako je poistenie a podielové fondy.

Využívanie SPP na podporu odolného odvetvia poľnohospodárstva

06

Podpora z rozpočtu EÚ na poľnohospodárstvo sa v EÚ riadi v rámci SPP. Komisia v oznámení s názvom Budúcnosť potravinárstva a poľnohospodárstva (2017)⁴ vyhlásila, že je jej ambíciou „ďalej rozvíjať integrovaný a koherentný prístup na predchádzanie rizikám, ich riadenie a zvyšovanie odolnosti, ktorý doplnkovo kombinuje intervencie na úrovni EÚ so stratégiami členských štátov a nástrojmi súkromného sektora zameranými na príjmovú stabilitu a klimatické riziká“.

07

Súčasná SPP a legislatívne návrhy týkajúce sa SPP po roku 2020 sa snažia zaistiť, aby bolo európske poľnohospodárstvo odolnejšie (pozri príklady v ilustrácii 3), a to najmä posilnením stabilnosti (schopnosti poľnohospodárov odolávať vonkajším rušivým javom a zachovať súčasný rozsah funkcií) a do menšej miery posilnením adaptability (schopnosti reagovať na meniace sa vonkajšie okolnosti)⁵.

08

EÚ poskytuje v rámci SPP podporu pre nástroje v každej kategórii rizika. V tabuľke 1 je uvedená podpora EÚ pre nástroje na riadenie rizík (podpora na poistenie a podielové fondy) a mimoriadne opatrenia i to, ako sa financujú z rozpočtu EÚ. V tabuľke sa neuvádza všeobecná podpora, ako sú priame platby poľnohospodárom, ktorá tiež zohráva dôležitú úlohu v tom, ako sa riziko riadi na úrovni poľnohospodárskych podnikov.

09

Podpora z SPP sa financuje v rámci dvoch pilierov. V rámci piliera I EÚ financuje trhové opatrenia, opatrenia týkajúce sa riadenie rizík a predchádzania krízam v niektorých sektoroch (vinohradníctvo a vinárstvo, ovocie a zelenina) a mimoriadne opatrenia. Prostredníctvom piliera II EÚ dáva členským štátom možnosť podporiť tri nástroje na riadenie rizík (M17): poistenie (M17.1), podielový fond (M17.2) a nástroje stabilizácie príjmu (M17.3). 7. augusta 2017 ruská vláda zakázala dovoz produktov, medzi nimi aj ovocia a zeleniny, z niekoľkých krajín vrátane členských štátov EÚ. Po tomto zákaze sa v sektore hospodárskych zvierat (zahŕňajúcom mlieko a mliečne výrobky) a ovocia a zeleniny aktivovali mimoriadne opatrenia proti narušeniu trhu. Mimoriadne opatrenia boli aktivované po prepuknutí afrického moru ošípaných a vtáčej chrípky a na riešenie konkrétnych problémov, ako boli povodne v pobaltských štátoch.

	Pilier II	Pilier I
	Risk management tools		Exceptional measures
Opatrenia	Podpora pre nástroje na riadenie rizík (M17) 2015 – 2018	Podpora na poistenie (sektory vinohradníctva a vinárstva a ovocia a zeleniny) 2015 – 2018	Opatrenia proti narušeniu trhu 2014 – 2018	Opatrenia na podporu trhu súvisiace s chorobami zvierat v dôsledku ohrozenia verejného zdravia alebo zdravia zvierat alebo rastlín 2014 – 2018	Opatrenia na riešenie konkrétnych problémov 2017 – 2018
Výdavky EÚ (v mil. EUR)	682	174	1 454	51	24

Zdroj: Údaje Komisie.

10

Na vnútroštátnej úrovni vypracovali členské štáty rôzne stratégie na riadenie rizík a kríz v poľnohospodárstve. Sedem členských štátov financuje svoje vlastné národne systémy na podporu poistenia (Rakúsko, Bulharsko, Česká republika, Španielsko, Luxembursko, Poľsko a Slovinsko). Všetky členské štáty poskytujú v prípadoch katastrofických udalostí následnú podporu. Napríklad v reakcii na suchá v roku 2018 Nemecko, Francúzsko, Poľsko a Švédsko odškodnili svojich poľnohospodárov z vnútroštátnych zdrojov.

Rozsah auditu a audítorský prístup

11

S ohľadom na vyhlásenie Komisie z roku 2017 o jej ambícii posilniť schopnosť poľnohospodárov v súvislosti s riadením rizík sme preskúmali zavedené nástroje na riadenie rizík a kríz. V situácii, keď sa zvyšujú riziká kríz v dôsledku extrémneho počasia, chorôb zvierat a rastlín a cenovej volatility má naša analýza za účel prispieť k lepšiemu využívaniu podpory EÚ na zlepšenie schopnosti poľnohospodárov zvládať riziká.

12

Preskúmali sme úplnosť a koherentnosť súboru nástrojov EÚ na predchádzanie rizikám a krízam a na ich riadenie a analyzovali sme, či sa nástroje na riadenie rizík a kríz využívali efektívne a či zabezpečili výsledky. Pri preskúmaní nástrojov na riadenie rizík sme sa zamerali na podporu EÚ určenú na poistenie. Ďalšou témou, na ktorú sme sa zamerali, boli mimoriadne opatrenia v sektore ovocia a zeleniny po vydaní zákazu dovozu do Ruska. Mimoriadne opatrenia aktivované v sektoroch mäsa a mlieka sme neskúmali.

13

Hlavná audítorská otázka znela: „Dosiahli sa ciele opatrení EÚ na riadenie rizík a zvládanie kríz efektívnym spôsobom?“ Hľadanie odpovede na túto otázku uľahčili tieto tri podotázky:

• Je ponúkaný súbor nástrojov EÚ na predchádzanie rizikám a krízam a ich riadenie úplný a koherentný?
• Dosiahli sa ciele nástrojov EÚ na riadenie rizík efektívnym spôsobom?
• Dosiahli sa ciele mimoriadnych opatrení EÚ pre sektor ovocia a zeleniny efektívnym spôsobom?

14

Náš audit zahŕňal opatrenia v období 2014 až 2018. Audítorské dôkazy sme zbierali týmito spôsobmi:

• preskúmaním údajov a dokumentov a/alebo rozhovormi so zamestnancami troch generálnych riaditeľstiev Komisie (AGRI, SANTE, ESTAT) a s odborným personálom v OECD,
• kontrolami v štyroch členských štátoch, ktoré boli vybrané tak, aby zahŕňali využitie podpory na poistenie (Taliansko, Francúzsko a Nemecko) a mimoriadne opatrenia (Poľsko, Taliansko a Francúzsko),
• v týchto členských štátoch sme navštívili vnútroštátne orgány, poisťovacie spoločnosti, federácie poisťovní, zaisťovacie spoločnosti, združenia a únie poľnohospodárov a charitatívne organizácie,
• preskúmaním 80 spisov prijímateľov (zaslaných vnútroštátnymi orgánmi), ktoré sa týkalo nástrojov na riadenie rizík a mimoriadnych opatrení, a kontrolou 16 prijímateľov na mieste (vo Francúzsku, v Poľsku, Nemecku, Taliansku a Grécku). Grécko bolo do našej vzorky doplnené z dôvodu transakcie preskúmanej v kontexte nášho auditu zákonnosti a správnosti (výročná správa),
• rozhovormi so 105 poľnohospodármi zo 17 členských štátov o ich stratégiách riadenia rizika (pozri prílohu),
• prieskumom, na ktorom sa zúčastnili vnútroštátne orgány všetkých členských štátov a ktorý sa týkal ich národných stratégií riadenia rizika a kríz v poľnohospodárstve.

Pripomienky

EÚ podporuje množstvo rôznych opatrení na zvýšenie odolnosti poľnohospodárov

15

V tejto časti správy analyzujeme, či súbor nástrojov EÚ na predchádzanie rizikám a krízam a ich riadenie tvorí úplný a koherentný balík. Skúmali sme, či celková koncepcia systému napomáha účinné zvyšovanie odolnosti poľnohospodárov voči rizikám a krízam, ktorým by mohli čeliť.

Nástroje EÚ riešia všetky typy rizík, ktorým čelia poľnohospodári, pričom dôležitú úlohu zohrávajú priame platby

16

SPP zahŕňa množstvo mechanizmov na riešenie rizík, ktoré zasahujú poľnohospodárov (hoci nie všetky z nich sú dostupné všetkým poľnohospodárom). Priame platby znižujú nestálosť príjmov pre väčšinu poľnohospodárov, nedajú sa však dať jednoducho do spojitosti s klasifikáciou rizík OECD (pozri ilustráciu 2). Nástroje, ktoré sa dajú ľahšie dať do spojitosti s úrovňami rizika, sú tie, ktoré sa uvádzajú v tabuľke 2.

17

Z tabuľky 2 vyplýva, že dve skupiny nástrojov priamo riešia riziká a krízy a prispievajú tak k zvyšovaniu odolnosti poľnohospodárov:

• nástroje na riadenie rizík, ako poistenie a podielové fondy, sú navrhnuté tak, aby poľnohospodárov odškodnili v prípade určitých vymedzených rizík,
• mimoriadne opatrenia majú za cieľ stabilizovať trh v prípade vážneho narušenia⁶.

	Príslušná úroveň rizika	Pilier	Nástroje
	Bežné	I	Priame platby
Nástroje na predchádzanie rizikám a ich riadenie Ex ante opatrenia	Obchodovateľné	I	Podpora pre organizácie výrobcov v sektore ovocia a zeleniny vrátane podpory na poistenie úrody a podielové fondy
	Obchodovateľné		Podpora na poistenie úrody a podielové fondy v sektore vinohradníctva a vinárstva
	Obchodovateľné	II	"Nástroje na riadenie rizík: Podpora na poistenie Podpora na podielové fondy (vrátane nástroja stabilizácie príjmu)"
	Bežné		Podpora na investície do prevencie a obnovy
	Bežné		Podpora na investície do hmotného majetku
	Bežné		AdvisoryPoradenské služby, t. j. pre poľnohospodárske podniky
	Bežné		Prenos znalostí a informačné akcie
	Obchodovateľné		SupPodpora pre zriaďovanie skupín a organizácií výrobcov, podpora na rozvíjanie spolupráce
Mimoriadne opatrenia Ex post opatrenia	Katastrofické	I	Verejná intervencia a pomoc na súkromné skladovanie
	Katastrofické		Opatrenia proti narušeniu trhu
	Katastrofické		Opatrenia týkajúce sa chorôb zvierat a straty dôvery spotrebiteľov v dôsledku ohrozenia verejného zdravia alebo zdravia zvierat alebo rastlín
	Katastrofické		Opatrenia na riešenie konkrétnych problémov

Poznámka: Pridelenie nástrojov k jednotlivým úrovniam rizika je orientačné, pretože nástroje sa môžu využívať aj na ostatných úrovniach.

Zdroj: EDA na základe nariadení (EÚ) č. 1305/2013, (EÚ) č. 1307/2013 a (EÚ) č. 1308/2013.

18

Zvýšenie podpory pre príjmy poľnohospodárov môže posunúť niektoré obchodovateľné riziká do kategórie bežných rizík, pretože keď bude poľnohospodárom poskytnutá väčšia ochrana príjmov, zvýši sa aj ich schopnosť zvládnuť riziká priamo v poľnohospodárskom podniku (pozri nasledujúce body)⁷. Na druhej strane poskytnutie takejto príjmovej rezervy môže viesť k tomu, že poľnohospodári budú hospodáriť menej opatrným spôsobom (napríklad tým, že sa zamerajú na jedinú plodinu).

19

Priame platby (predstavujúce ročné náklady vo výške viac než 41 mld. EUR) sú stabilným prvkom príjmov poľnohospodárov a zvyšujú teda odolnosť. Priame platby pôsobia ako tlmič, ktorý poľnohospodárom umožňuje vyrovnať sa s poklesom cien alebo so zníženou produkciou. Oddelené platby (89 % priamych platieb) nie sú viazané na produkciu. Zostávajúcich 11 % tvoria priame platby viazané na produkciu. Podľa Komisie tento dodatočný príjem tvorí približne 26 % príjmov poľnohospodárov⁸. V ilustrácii 4 je zobrazené, aký podiel príjmov poľnohospodárov tvoria len samotné priame oddelené platby. Podiel oddelených platieb na príjmoch poľnohospodárov často tvorí viac než 20 %.

20

V roku 2017 boli priame platby poskytnuté 6,4 milióna poľnohospodárov v EÚ⁹. Z nášho zisťovania uskutočneného vo všetkých členských štátoch vyplynulo, že deväť členských štátov považuje priame platby za dôležitú súčasť stratégie poľnohospodárskych podnikov na riadenie rizík (t. j. priame platby pôsobia ako „bezpečnostná sieť“ a zaručujú „ochranu príjmu“).

21

V ilustrácii 4 je znázornené, že podiel priamych platieb na príjmoch poľnohospodárov zoskupených podľa ekonomickej veľkosti sa pohybuje v rozmedzí od mierne menej než 20 % do mierne viac než 30 %. Z ilustrácie 5 vyplýva, že čím je väčšia ekonomická veľkosť poľnohospodárskeho podniku, tým vyššia je pravdepodobnosť, že sa poľnohospodársky podnik poistí. Využívanie poistenia je nepriamo úmerné podielu priamych platieb na poľnohospodárskom príjme. Tento výsledok vyplynul aj z dotazníka pre poľnohospodárov (pozri prílohu – ilustráciu 24). Keďže priame platby slúžia ako tlmič, ktorý zmierni straty produkcie, znižuje sa aj potreba poistiť sa, pretože riziko by sa dalo zvládnuť na úrovni poľnohospodárskeho podniku¹⁰. Existujú však ďalšie faktory, ktoré by mohli ovplyvniť rozhodnutie poľnohospodára poistiť sa. Značný podiel poľnohospodárov, ktorí dostávajú podporu EÚ, sú poľnohospodármi na čiastočný úväzok, a to platí predovšetkým pre menších poľnohospodárov¹¹. Keďže iné činnosti im poskytujú ďalší zdroj príjmu, ktorý nezávisí od poveternostných podmienok a cien produktov, ich poľnohospodárske podniky sú tak menej vystavené riziku.

22

Podiel poľnohospodárskeho príjmu na celkovom príjme je väčší u poľnohospodárskych podnikov s väčšou ekonomickou veľkosťou. Čím je vyšší podiel poľnohospodárskeho príjmu na celkovom príjme (v kategórii poľnohospodárov s plochou viac než 20 ha pracuje v poľnohospodárstve väčšina z nich na plný úväzok¹²), tým viac sa využíva poistenie (pozri prílohu – ilustráciu 24).

V SPP sa čoraz viac podporuje využívanie preventívnych opatrení

23

Preventívne opatrenia (pozri bod 05) môžu zvýšiť odolnosť poľnohospodárov znížením ich vystavenia rizikám a adaptáciou produkcie na nové riziká. Preventívne a adaptačné stratégie môžu umožniť pokračovanie produkcie napríklad aj v prípade poveternostnej udalosti.

Účinné preventívne opatrenia môžu znížiť straty produkcie

24

Vzhľadom na vplyv zmeny klímy sú opatrenia na posilnenie odolnosti vrátane dlhodobej pripravenosti (adaptácia na nové podmienky) dôležité. V rámčeku 1 sa opisuje, ako sa zmenilo vnímanie súch v Austrálii.

25

Preventívne opatrenia, ktoré poľnohospodári, s ktorými sme sa pri kontrolách zhovárali, najčastejšie zvažovali boli striedanie plodín, adaptované/odolnejšie odrody rastlín a úspory (pozri prílohu – ilustráciu 22). Striedanie plodín je súčasťou správnej poľnohospodárskej praxe, pretože má pozitívny vplyv na úrodnosť pôdy a pomáha udržiavať pod kontrolou buriny, choroby a škodcov.

26

V súčasnosti sa pri priamych platbách väčším poľnohospodárom vyžaduje diverzifikácia plodín (prostredníctvom ekologizačnej platby, nového typu priamej platby zavedeného v roku 2013 na zvýšenie environmentálnej výkonnosti SPP). Podľa nových návrhov SPP by priame platby mohli povzbudiť k väčšiemu striedaniu plodín a nepriamo zvýšiť odolnosť poľnohospodárskeho podniku pod podmienkou, že:

• vnútroštátne normy stanovené členskými štátmi budú dostatočne ambiciózne¹⁵,
• poľnohospodári budú plniť požiadavky týkajúce sa dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu,
• sa dosiahne skutočná zmena správania.

V minulosti sme informovali, že ekologizácia často neviedla k zmenám správania¹⁶.

27

Predchádzanie sanitárnym rizikám znižuje potrebu ex post intervenčných opatrení. Verejné orgány (EÚ a členských štátov) sú intenzívne zapojené do riešenia rizík chorôb zvierat a využívajú pri tom ex ante opatrenia, ako je prevencia (vrátane eradikácie), monitorovanie a nástroje na riadenie rizík. Značné úsilie sa vynakladá vopred, aby sa predišlo potenciálne vysokým nákladom a negatívnym dôsledkom následných (ex post) opatrení (ako bola kríza v dôsledku bovinnej spongiformnej encefalopatie, ktorá EÚ v období 1996 – 1998 stála vyše 5 mld. ECU). Hoci mali tieto snahy značný pozitívny vplyv, v nezávislých štúdiách sa odhaduje, že verejné výdavky na kompenzácie v prípadoch chorôb zvierat a rastlín predstavovali pre členské štáty EÚ v rokoch 2010 až 2014 každoročne 0,5 mld. EUR¹⁷.

Zatiaľ nie je možné vyhodnotiť, do akej miery nové dostupné nástroje zvyšujú odolnosť poľnohospodárov voči cenovým rizikám

28

Komisia považuje¹⁸ forwardové zmluvy a trhy s futuritami (futures) za nástroje na riešenie cenových rizík. Uzatváranie zmlúv (využívanie forwardových zmlúv) bolo štvrtým najčastejším preventívnym opatrením, ktoré poľnohospodári spomenuli pri našich rozhovoroch (pozri prílohu – ilustráciu 22).

29

Podľa právneho rámca EÚ môžu členské štáty požadovať buď použitie povinných zmlúv alebo písomného návrhu na uzavretie zmluvy od prvonákupcu výrobcovi¹⁹. V časti súhrnného nariadenia²⁰ týkajúcej sa poľnohospodárstva boli zavedené zmeny legislatívneho rámca. Výrobca má teraz podľa neho právo vyžadovať zmluvu medzi zmluvnými stranami a/alebo písomný návrh na uzavretie zmluvy od nákupcov. V apríli 2019 nadobudla účinnosť smernica, ktorou sa zakazujú určité nekalé obchodné praktiky v dodávateľskom reťazci (t. j. jednostranné zmeny v zmluve zo strany nákupcu)²¹. Na vyhodnotenie vplyvu týchto nedávnych zmien je ešte príliš skoro.

30

Z piliera II v rámci SPP sa môžu podporiť nástroje stabilizácie príjmov, ktoré ponúkajú kompenzáciu poľnohospodárom v prípade „prudkého poklesu“ ich príjmov. V súhrnnom nariadení sa prah pre kompenzáciu znížil z 30 % na 20 % a zaviedla sa možnosť využiť nástroj stabilizácie príjmov pre konkrétny sektor (napríklad nástroj stabilizácie príjmov špecificky v súvislosti s obilninami). V súčasnosti sa však nepoužívajú žiadne nástroje stabilizácie príjmov podporované z prostriedkov EÚ.

31

V prípade výraznej cenovej volatility sú stále najdôležitejšími nástrojmi EÚ na podporu poľnohospodárov priame platby, trhové intervenčné opatrenia a mimoriadne opatrenia proti narušeniu trhu.

Nástroje EÚ sa v niektorých ohľadoch prekrývajú

32

Systémy podpory EÚ určenej na poistenie existujú v rámci piliera I aj II. Prekrývajú sa v sektoroch vinohradníctva a vinárstva a ovocia a zeleniny. Podpora pre podielové fondy dopĺňa podporu na poistenie len vtedy, keď sa nimi pokrývajú odlišné riziká. Je možné, že mimoriadne opatrenia, ktoré sa aktivujú na riešenie konkrétnych problémov spôsobených extrémnymi udalosťami, nie sú v súlade so stratégiou podporovať častejšie využívanie nástrojov na riadenie rizík, ako je poistenie.

Komplementárnosť medzi poistením a podielovým fondom existuje len vtedy, ak pokrývajú rôzne riziká

33

V pilieri I SPP je podpora na podielové fondy oprávnená na financovanie už od roku 2009 v rámci operačných programov pre sektor ovocia a zeleniny a vnútroštátnych programov v sektore vinohradníctva a vinárstva, no toto financovanie sa nevyužíva. V rámci piliera II sa financovanie, ktoré je k dispozícii na podielové fondy, využíva málo (pozri bod 43).

34

Čiastočným vysvetlením pre slabé využívanie podielových fondov je väčšia zložitosť tohto nástroja. Na to, aby podielový fond fungoval, sa do neho musí zapojiť dostatočný počet poľnohospodárov. Napríklad v Taliansku minimálny počet poľnohospodárov, ktorí sa do podielového fondu musia zapojiť, je 700. Táto zložitosť môže „poľnohospodárov viesť k tomu, aby využili skôr iné dostupné nástroje na riadenie rizík, predovšetkým poistenie“²². Podielové fondy a poistenie sa navzájom dopĺňajú len vtedy, keď podielové fondy pokrývajú riziká, ktoré nepokrýva poistenie. Vo Francúzsku je podpora EÚ na poistenie obmedzená len na „poistenie úrody“ a pokrýva klimatické riziká pre plodiny, zatiaľ čo národný podielový fond, na ktorý sa poskytuje podpora EÚ, pokrýva choroby zvierat a rastlín a prípady znečistenia.

Nevhodné uplatnenie mimoriadnych opatrení môže znížiť motiváciu využívať nástroje na riadenie rizík

35

Neistota, pokiaľ ide o okolnosti, za ktorých sa môžu aktivovať krízové opatrenia, má vplyv na to, ako poľnohospodári vnímajú hranice vlastnej zodpovednosti za riadenie rizík. Čím častejšie sa počas „krízy“ alebo po nej ponúka pomoc z verejných zdrojov, tým menej sú poľnohospodári motivovaní zmierňovať riziká prostredníctvom nástrojov na riadenie rizík, ako je poistenie²³.

36

V roku 2018 Komisia napríklad schválila vykonávacie nariadenie, na základe ktorého sa financuje opatrenie SPP na podporu poľnohospodárov zasiahnutých povodňami a silnými dažďami na konci roku 2017 v niektorých oblastiach Litvy, Lotyšska, Estónska a Fínska. Poľnohospodári boli oprávnení na získanie podpory, ak prišli aspoň o 30 % plochy so zimnou sejbou a ak tieto straty neboli pokryté z iného typu vnútroštátnej pomoci ani z poistenia (vykonávacie nariadenie Komisie
č. 108/2018 – pridelená suma predstavovala 15 mil. EUR, ktorá bola podľa počtu zasiahnutých poľnohospodárov rozdelená takto: 9,12 mil. EUR pre Litvu, 3,46 mil. EUR pre Lotyšsko, 1,34 mil. EUR pre Estónsko a 1,08 mil. EUR pre Fínsko). Poľnohospodári, ktorí boli proti takémuto riziku poistení, preto neboli oprávnení na získanie kompenzácie za straty produkcie. Takéto kritériá môžu v budúcnosti poľnohospodárov odradiť od toho, aby sa poistili.

37

Na druhej strane zapojenie Komisie do riešenia krízy v dôsledku sucha v roku 2018 bolo v súlade s jej stratégiou rozvoja nástrojov na riadenie rizík. Komisia nezaviedla dodatočné (ex post) opatrenia, ale využila pružnosť už existujúcich nástrojov. Konkrétne to znamenalo výnimky z pravidiel ekologizácie a environmentálnych pravidiel, ktoré poľnohospodárom umožnili kosiť trávu alebo pásť dobytok na plochách, ktoré by inak ležali úhorom. To je v súlade s niekoľkými národnými stratégiami, ktorých cieľom je presunúť výdavky z ex post na ex ante opatrenia (prevencia a podpora pre nástroje na riadenie rizík), v siedmich členských štátoch (Rakúsko, Taliansko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Španielsko a Slovinsko).

Komisia sa vo svojich návrhoch reformy SPP snaží posilniť podporu pre nástroje na riadenie rizík, pre ktoré je už k dispozícii vnútroštátna podpora

38

17 členských štátov sa rozhodlo nevyužívať v súčasnom období nástroje na riadenie rizík v rámci piliera II (podpora na poistenie a podielové fondy). Osem z nich považuje svoje súčasné nástroje na riadenie rizík za uspokojivé. Sedem členských štátov, ktoré nevyužívajú nástroje na riadenie rizík v rámci piliera II (pozri bod 10), má vnútroštátnu podporu na poistenie a dva členské štáty majú povinný vnútroštátny systém poistenia²⁴.

39

Komisia vo svojich nových návrhoch SPP odporúča, aby boli členské štáty povinné sprístupniť podporu EÚ na nástroje na riadenie rizík²⁵. Z nášho zisťovania v členských štátoch vyplýva, že 11 z nich s týmto návrhom nesúhlasí. Niekoľko z nich zdôvodňuje použitie svojho vlastného vnútroštátneho systému podpory zásadou subsidiarity.

Pokiaľ ide o nástroje na riadenie rizík, väčšina podpory EÚ je určená na poistenie, no jej využitie je nízke a nerovnomerné

40

Keďže podpora EÚ je sústredená na poistenie (pozri tabuľku 3), aj my sme sa zamerali na túto tému, a to v rámci oboch pilierov SPP. Preskúmali sme riadenie podpory EÚ určenej na poistenie a posúdili využívanie poistenia poľnohospodármi.

41

Viac ako tretina poľnohospodárov je poistená. Spomedzi nich približne 8 % využíva podporu EÚ v rámci piliera II (najmä prostredníctvom poistenia úrody). Viac poľnohospodárov platí za poistenie z vlastných financií a z vnútroštátnych financií, ako z finančných prostriedkov EÚ.

Využívanie nástrojov EÚ na riadenie rizík je nízke a nerovnomerné

42

Ak sme uviedli v bode 39, záujem členských štátov o využitie finančných prostriedkov EÚ na nástroje na riadenie rizík je obmedzený. 17 členských štátov sa neplánuje v rámci piliera II uchádzať o podporu pre nástroje na riadenie rizík.

43

V tabuľke 3 sa opisujú tri nástroje EÚ na riadenie rizík a vyplýva z nej, že v 11 zapojených členských štátoch sa väčšina podpory vynakladá na poistenie. Len tri členské štáty (Francúzsko, Taliansko a Portugalsko) ponúkajú podporu EÚ na podielové fondy a dva (Taliansko a Maďarsko) na podielové fondy určené na stabilizáciu príjmov. Za obdobie 2014 – 2020 sa 91 % plánovaných výdavkov na nástroje na riadenie rizík týka poistenia.

44

V ilustrácii 6 je zobrazené, ktoré členské štáty ponúkajú podporu na poistenie.

45

Z tabuľky 4 vyplýva, že aj v členských štátoch, ktoré ponúkajú systém EÚ, je jeho využitie nízke. Najvyšší podiel poľnohospodárov poistených vďaka podpore EÚ je vo Francúzsku, v Maďarsku, Lotyšsku a Taliansku.

46

Z ilustrácie 7 vyplýva, že:

• podpora EÚ sa dostáva k veľmi malému podielu poľnohospodárov v EÚ,
• viac než 90 % poľnohospodárov, ktorí sa poisťujú, to robia bez podpory EÚ.

47

Poistenie proti jedinému riziku, hlavne proti riziku krupobitia, existuje už od 19. storočia a ide o najviac využívanú formu poistenia. Poistenie proti viacerým rizikám (18 rizík vo Francúzsku a 11 rizík alebo menej v Taliansku), zavedené v nedávnejšej dobe, sa využíva v menšej miere a vyvinulo sa hlavne vďaka verejnej podpore. Komisia necháva na členské štáty, aby sa rozhodli, ktorý typ financovania podporia (s jediným a/alebo s viacerými rizikami).

48

Zistili sme, že vo Francúzsku (2017) bolo proti krupobitiu poistených 5,2 milióna ha pôdy (väčšinou bez podpory) a 4,7 milióna ha bolo krytých poistením s podporou EÚ proti viacerým rizikám, čo znamená, že 36 % využívanej poľnohospodárskej pôdy bolo poistených. V Nemecku bolo proti krupobitiu poistených približne 8 miliónov ha (48 % využívanej poľnohospodárskej plochy)²⁶, a to zväčša bez verejnej podpory²⁷.

49

Pridaná hodnota EÚ je hodnota, ktorú pridáva opatrenie EÚ prostredníctvom politiky, nariadenia, právnych nástrojov a výdavkov EÚ, navyše k hodnote, ktorá by bola vytvorená len samotnými členskými štátmi. Nízke využívanie podpory na poistenie v rámci piliera II a skutočnosť, že veľký počet poľnohospodárov volí poistenie proti jedinému riziku namiesto poistenia proti viacerým rizikám, na ktoré sa poskytuje podpora, vyvoláva otázky o pridanej hodnote podpory EÚ určenej na poistenie.

Komisia nezbiera relevantné informácie o využívaní systémov riadenia rizík

50

Komisia stanovila pre systémy riadenia rizík len jeden celkový ukazovateľ výsledkov: percentuálny podiel poľnohospodárskych podnikov zapojených do systémov riadenia rizík. Vzťahuje sa na dve opatrenia v rámci piliera II: opatrenie 17 a opatrenie 5. Opatrenie 17 sa týka podpory určenej na poistenie, podielové fondy a nástroje stabilizácie príjmov a opatrenie 5 podpory na obnovenie potenciálu poľnohospodárskej produkcie a preventívne opatrenia. Keďže ukazovateľ sa vzťahuje na viaceré činnosti, nemôže ich primerane odrážať.

51

Vo Francúzsku sa tento ukazovateľ napríklad vzťahuje na 99 % poľnohospodárskych podnikov, čo je odrazom povinného členstva v národnom podielovom fonde. V dôsledku toho nie je preto známy omnoho nižší podiel poľnohospodárov, ktorí využili poistene s podporou EÚ, sú zapojení do podielového fondu na stabilizáciu príjmov alebo obnovujú potenciál poľnohospodárskej produkcie. V Taliansku sa ten istý ukazovateľ vzťahuje na menej než 5 % poľnohospodárov, čo zahŕňa hlavne poľnohospodárov, ktorí využívajú poistenie s podporou EÚ.

52

Francúzsko a Taliansko majú aj vnútroštátne ukazovatele pre poistený počet hektárov a kapitálovú hodnotu. Tieto ukazovatele poskytujú užitočnejšie informácie o tom, do akej miery sa v poľnohospodárstve vyžívajú nástroje na riadenie rizík (t. j. merajú výstupy). Užitočný ukazovateľ výsledkov by meral vplyv poistenia na stabilitu príjmu.

Podpora pre poistenie si vyžaduje komplexné systémy riadenia

53

Systémy a postupy vytvorené vnútroštátnymi orgánmi na riadenie poskytovania verejnej podpory pre poistenie (piliere I a II) sú komplexné. Hoci poistné krytie sa poskytuje len pomerne malému počtu poľnohospodárov, počet poistných zmlúv, ktoré sa každý rok spravujú, je značný (140 000 v Taliansku a 70 000 vo Francúzsku). Jeden poľnohospodár môže mať niekoľko poistných zmlúv. Celkový počet zmlúv je teda vyšší ako počet poistených poľnohospodárov. V rámčeku 2 je znázornený taliansky systém na riadenie podpory pre poistenie – jeho súčasťou dva sprostredkovateľské subjekty (Condifesa a CAA), ktoré pomáhajú poľnohospodárom. Hoci členstvo v nich nie je povinné, systém je natoľko zložitý, že vyše 95 % poľnohospodárov sa stane členmi a platí za poskytnuté služby. Odhadujeme, že náklady špecificky spojené s týmto opatrením, ktoré talianski poľnohospodári platia súkromným subjektom, ktoré im uľahčujú prístup k podpore, predstavujú ročne minimálne 2,8 mil. EUR.

54

Z nášho zisťovania vyplynulo, že spomedzi 17 členských štátov, ktoré neuplatnili opatrenie 17, sa päť rozhodlo nepodporiť poisťovanie z dôvodu súvisiacich nákladov a administratívnej záťaže.

Poistenie má pozitívny vplyv na stabilitu príjmov, no vplyv systému podpory EÚ určenej na poistenie je menej jasný

Poistení poľnohospodári majú vyššiu stabilitu príjmov a je väčšia pravdepodobnosť, že dostanú kompenzáciu skôr

55

Porovnali sme vývoj príjmov poistených a nepoistených poľnohospodárov v rokoch 2014 až 2016 bez ohľadu na to, či dostali finančné prostriedky EÚ alebo nie. Na vyhodnotenie rozdielov v príjmoch (vyjadrených ako čistá pridaná hodnota poľnohospodárskeho podniku) za toto obdobie sme uplatnili štandardnú odchýlku (rozptýlenie príjmov v príslušných rokoch). Čím nižšia je štandardná odchýlka, tým stabilnejšie sú príjmy. Z ilustrácie 8 vyplýva, že spomedzi všetkých typov poľnohospodárskych podnikov príjmy poistených poľnohospodárov kolíšu menej ako príjmy nepoistených poľnohospodárov.

56

Vo Francúzsku a v Taliansku poisťovne uhrádzajú kompenzačné platby do konca toho roka, v ktorom sa príslušná poveternostná udalosť stala. V Taliansku sú poisťovatelia podľa poistných zmlúv povinní vyplatiť kompenzáciu pred koncom roka. To poľnohospodárom pomáha riadiť peňažný tok a uľahčuje nepretržitosť činnosti. Zistili sme, že uhrádzanie kompenzácií za udalosti v roku 2018 prostredníctvom ex post opatrení verejných orgánov trvalo dlhšie a bude dokončené až v priebehu roka 2019.

Podpora EÚ na poistenie je zameraná na sektor vinohradníctva a vinárstva

57

V dvoch členských štátoch, ktoré najviac využívajú podporu EÚ na poistenie, sme zaznamenali, že podpora EÚ sa sústreďuje v sektore vinohradníctva a vinárstva. V Taliansku má sektor vinohradníctva a vinárstva dve možnosti, ako získať podporu na poistenie (pozri bod 32). V roku 2015 sa tomuto sektoru poskytla takmer tretina celkovej verejnej podpory na poistenie. Vo Francúzsku sa plocha vinohradov poistených s podporou EÚ rozšírila a presiahla štvrtinu celkovej plochy vinohradov v roku 2017. Poistený kapitál v sektore vinohradníctva a vinárstva môže dosiahnuť až 115 000 EUR/ha, zatiaľ čo priemerný poistený kapitál v poľnohospodárstve predstavoval v roku 2017 vo Francúzsku 1 649 EUR/ha²⁸. Čím je vyšší poistený kapitál, tým vyššie je poistné a výška verejnej podpory.

58

Členské štáty, ktoré prideľujú podporu EÚ na poistenie svojim poľnohospodárom, nemusia robiť výber²⁹. Napríklad jeden prijímateľ, ktorého sme vybrali na administratívnu previerku, je svetovým aktérom v sektore vinohradníctva a vinárstva s vinohradmi po celom svete, odhadovanými vinárskymi aktívami v hodnote 600 mil. EUR a odhadovaným ročným obratom vo výške 50 mil. EUR. Vzhľadom na investovanú sumu, finančnú kapacitu a rizikový profil niektorých prijímateľov, je pravdepodobné, že by svoju produkciu poistili aj bez dotácií, v dôsledku čoho dochádza k účinku mŕtvej váhy. V minulosti sme účinok mŕtvej váhy zistili v súvislosti s podporou EÚ na poistenie³⁰.

Kompenzácie môžu mať vplyv na správanie poľnohospodárov

59

Ako sa uvádza v rámčeku 3, poistení poľnohospodári môžu mať menšiu motiváciu uplatňovať odolnejšie obchodné systémy. Keď poľnohospodári vedia, že im bude vyplatená poistná suma, ak sa ich plodiny neurodia, môže sa im zdať menej dôležité investovať do pestovania odolných plodín a môžu byť menej motivovaní diverzifikovať. Poisťovne často od svojich klientov požadujú určité zmierňujúce činnosti, aby tak znížili riziko. V právnom ustanovení k pilieru I je zmienka o tomto postupe, no v pilieri II nie je na zníženie expozície voči riziku žiadne ustanovenie.

Nedostatočná kontrola nad niektorými mimoriadnymi opatreniami

60

Článok 219 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 umožňuje Komisii prijať mimoriadne opatrenia s cieľom riešiť „hrozby narušenia trhu spôsobené výrazným nárastom alebo poklesom cien na vnútorných alebo vonkajších trhoch alebo inými udalosťami a okolnosťami, ktoré výrazne narušujú alebo ohrozujú trh“. Preskúmali sme, či mimoriadne opatrenia na riešenie významného narušenia trhu v sektore ovocia a zeleniny boli primerane zamerané a či sa operácie sťahovania produkcie z trhu uskutočňovali efektívne. Sústredili sme sa na opatrenia prijaté na trhu s ovocím a zeleninou po vydaní zákazu dovozu do Ruska (pozri bod 09).

61

V reakcii na zákaz, ktorý sa považoval za ohrozenie trhu, Komisia zaviedla mimoriadne opatrenia pre sektor ovocia a zeleniny. Výdavky na tieto mimoriadne opatrenia dosiahli v rokoch 2014 až 2018 výšku 513 mil. EUR, čo zodpovedá 1,8 milióna tony stiahnutých produktov. Opatrenie zahŕňalo stiahnutie ovocia a zeleniny, na ktoré sa vzťahoval zákaz dovozu do Ruska, z trhu rôznymi spôsobmi (pozri ilustráciu 9). Hlavným spôsobom stiahnutia produkcie bola bezplatná distribúcia (predstavovala 60 % stiahnutých množstiev a vyše 86 % vyplatenej sumy).

62

V ilustráciách 10 a 11 sú znázornené hlavné stiahnuté produkty a geografické rozloženie bezplatnej distribúcie.

EÚ nestanovila objektívne parametre pri posudzovaní použitia mimoriadnych opatrení

63

Koncepcia narušenia trhu je pomerne všeobecná a v právnych predpisoch EÚ sa bližšie nerozpracováva. Keďže chýbajú špecifické kritériá, priestor na voľné uváženie o tom, kedy zvážiť použitie mimoriadnych opatrení, je veľký. V súvislosti so zákazom dovozu do Ruska Komisia aktivovala mimoriadne opatrenia na základe siedmich delegovaných nariadení, v ktorých sa spomína riziko narušenia trhu (č. 913/2014, 932/2014, 1031/2014, 1371/2014, 1369/2015, 921/2016 a 1165/2017). Napriek tomu však pokračovanie uplatňovania opatrení nebolo založené na zistení, že straty presiahli stanovenú prahovú hodnotu.

64

Pri stanovovaní výšky podpory EÚ Komisia brala do úvahy údaje o produkcii a vývoze za posledné tri roky pred vydaním zákazu dovozu do Ruska (2011 – 2013). Komisia do tretieho roku zákazu nezvážila alternatívne príležitosti na predaj, ako iné vonkajšie či vnútorné trhy EÚ.

65

Na jablká bola poskytnutá viac než polovica podpory EÚ, a to z hľadiska hodnoty i stiahnutých množstiev. Z ilustrácie 12 vyplýva, že počas zákazu dovozu do Ruska sa objem vývozu na vnútorné trhy EÚ a na trhy mimo EÚ v rokoch 2014 a 2015 zvýšil a celkovo ostal nad priemernou úrovňou spred zákazu. Iné trhy mimo EÚ vykompenzovali stratu ruského trhu. V dôsledku toho, ako vyplýva z  ilustrácie 13, zostala hodnota vývozu jabĺk v rámci EÚ a z EÚ zväčša stabilná, pričom k došlo len k miernemu poklesu v roku 2014 (-4 % v porovnaní s priemerom v rokoch 2011 – 2013). Pokles hodnoty celkového vývozu v roku 2014 bol nižší ako v roku 2019, keď sa nezaviedli žiadne núdzové opatrenia.

66

Z toho vyplýva, že pokiaľ ide o trh s jablkami, pre EÚ ako celok bolo „narušenie trhu“ v dôsledku zákazu dovozu do Ruska obmedzené a netrvalo štyri roky (ako trvali mimoriadne opatrenia). Pokles priameho vývozu do Rusku vykompenzovalo zvýšenie vývozu do iných krajín.

Mimoriadne opatrenia sa uplatnili na tovar, v súvislosti s ktorým existuje štrukturálny prebytok

67

EÚ uplatnila mimoriadne opatrenia aj na podporu stiahnutia broskýň a nektáriniek. Náklady na stiahnutie broskýň a nektáriniek predstavovali 34 % celkových operácií stiahnutia z trhu za Španielsko a 45 % za Grécko. V prvých delegovaných nariadeniach sa odkazuje na zákaz dovozu do Ruska, ako aj na nerovnováhu medzi ponukou a dopytom. „Veľká úroda broskýň a nektáriniek v tejto sezóne, ako aj sezónny pokles spotreby vyvolaný nepriaznivými poveternostnými podmienkami v čase ich zberu vyvolali na trhu ťažkú situáciu.“³² „[…] výnimočnými opatreniami [sa] riešila predovšetkým osobitná situácia v sektoroch broskýň a nektáriniek.“³³

68

Z ilustrácie 14 vyplýva, že produkcia broskýň a nektáriniek sa v Španielsku a Grécku zvyšuje. Narastá aj produkčný potenciál týchto krajín a vysadená plocha, ktorá sa v rokoch 2006 až 2016 zvýšila v Španielsku o 6 % a v Grécku o 20 %. Taliansko, ktoré bolo najväčším pestovateľom broskýň a nektáriniek do roku 2012 (keď ho predbehlo Španielsko), svoju vysadenú plochu znížilo o 30 %³⁴ a postupne znižuje produkciu.

69

Ak sa produkcia zvýši bez toho, aby sa zároveň zvýšila vnútorná spotreba alebo vývoz, vedie to k štrukturálnej nadmernej produkcii: v sadoch sa vypestuje viac, než sa dá absorbovať spotrebou alebo vývozom. V Španielsku stabilný pokles domácej spotreby broskýň nebol vykompenzovaný zvýšením vývozu³⁵.

70

Z ilustrácie 15 vyplýva, že počas štyroch rokov operácií sťahovania produkcie z trhu v Španielsku a Grécku sa miera sťahovania postupne neznižovala (na postupné ukončenie opatrenia), ale skôr odrážala mieru produkcie.

71

Dospeli sme k záveru, že mimoriadne opatrenia boli aspoň čiastočne aktivované z dôvodu štrukturálneho problému nadmernej produkcie broskýň a nektáriniek v Španielsku. Cieľom mimoriadnych opatrení nie je riešiť štrukturálnu nadmernú produkciu, ale narušenie trhu.

Zásada „kto prv príde, ten prv berie“ podnietila rýchlu implementáciu na úkor primeraného zacielenia

72

V súlade s delegovaným nariadením z roku 2014³⁶ využili 85 % podpory (z hľadiska hodnoty a objemu) na základe zásady „kto prv príde, ten prv berie“ Poľsko a Belgicko. V následných nariadeniach bola podpora na stiahnutie produkcie pridelená pre každý členský štát. Z ilustrácie 16 vyplýva, že stanovenie stropov pre každý členský štát, namiesto uplatňovania zásady „kto prv príde, ten prv berie“, umožnilo všetkým členským štátom prístup k podpore v súlade s ich predpokladanými potrebami.

Podpora EÚ na stiahnutie produktov na bezplatnú distribúciu je nákladná

Podpora EÚ pre trh s jablkami presiahla priemerné trhové ceny v predchádzajúcich rokoch

73

Podpora na stiahnutie produktov určených na bezplatnú distribúciu má dve zložky: maximálny príspevok na daný typ produktu a dodatočné náklady na uhradenie výdavkov spojených s triedením, balením a dopravou.

74

Ako sa uvádza v ilustrácii 10, produktom, na ktorý sa poskytlo v súvislosti s bezplatnou distribúciou najviac podpory, boli jablká. Poľsko bolo najväčším príjemcom podpory EÚ – z hľadiska objemu i v peňažnom vyjadrení.

75

V ilustrácii 17 sa porovnáva pomoc na bezplatnú distribúciu (zahŕňajúca cenu produktu vo výške 16,98 EUR/100 kg a triedenie/balenie 18,77 EUR/100 kg) s cenou vytriedeného a zabaleného produktu na poľskom trhu³⁸. Tzv. olympijský priemer trhovej ceny jabĺk za posledných päť rokov pred vydaním zákazu dovozu do Ruska bol v Poľsku o 10 % nižší ako miera poskytnutej podpory EÚ, čo znamená, že producenti dostali nadmernú kompenzáciu.

76

V prvých troch hospodárskych rokoch³⁹ (2014/2015, 2015/2016 a 2016/2017) EÚ vyplatila poľským producentom jabĺk kompenzáciu vo výške 200 mil. EUR za 559 448 ton jabĺk, ktoré boli bezplatne distribuované (nezahŕňa odhad nákladov na dopravu), zatiaľ čo priemerná trhová cena za takýto objem jabĺk predstavovala 182 mil. EUR⁴⁰.

EÚ znášala neúmerne vysoké náklady za spracovanie broskýň a nektáriniek

77

Náklady na núdzové opatrenia týkajúce sa bezplatnej distribúcie broskýň a nektáriniek dosiahli 55 mil. EUR. Náklady na triedenie a balenie broskýň a nektáriniek tvoria približne 37 % a náklady na dopravu 13 %, takže hodnota samotných stiahnutých produktov predstavuje len zhruba 50 % celkových nákladov. Približne 48 mil. EUR (87 %) bolo poskytnutých producentom v Španielsku a Grécku.

78

Náklady hradené z fondu na liter džúsu určeného na spotrebu pre ľudí v núdzi dosiahli až 4,25 EUR na liter, t. j. zhruba štvornásobok ceny litra džúsu v supermarkete. Tieto náklady zahŕňajú platby za hodnotu stiahnutých broskýň a nektáriniek, náklady na triedenie a balenie, náklady na dopravu a platby za nepeňažné príspevky pre spracovateľov džúsu.

Nie je dostatočne preukázané, že stiahnuté produkty sú naozaj odstránené z trhu

79

Broskyne a nektárinky, ktoré sa sťahujú z trhu na bezplatnú distribúciu, sa môžu vzhľadom na ich krátku trvanlivosť za určitých podmienok spracovať. Spracovaný produkt (džús/nektár) sa dáva bezplatne ľuďom v núdzi. Vyše 94 % broskýň a nektáriniek, na ktoré sa poskytla podpora v súvislosti s bezplatnou distribúciou, bola vypestovaná v Španielsku a Grécku. Zo 132 000 ton stiahnutých na bezplatnú distribúciu v Španielsku a Grécku sa 99 000 ton spracovalo na nektár/džús.

80

S cieľom pokryť náklady na spracovanie si spracovatelia džúsu v súlade s pravidlami EÚ ponechali spracovaný produkt ako nepeňažný príspevok⁴¹. Zo záznamov Komisie napríklad vyplýva, že Španielsko schválilo výmenný pomer, podľa ktorého sa spracovateľom džúsu dodalo až 11 kg broskýň výmenou za liter broskyňového nektáru, a výmenný pomer v Grécku bol do 8,5 kg broskýň výmenou za liter broskyňového nektáru. Pozri príklad postupu sťahovania z trhu v ilustrácii 18. Nakoniec sa väčšina stiahnutých produktov vrátila späť na trh vo forme džúsu, pričom len zlomok produkcie sa dostal k ľuďom v núdzi. Povolenie, aby si spracovatelia ponechali väčšinu stiahnutého množstva uhradeného z fondu, akoby bolo určené na spotrebu v čerstvom stave, je v rozpore s cieľom bezplatnej distribúcie.

81

Odhadujeme, že množstvá broskýň a nektáriniek, ktoré sa použili ako nepeňažné príspevky v Grécku a Španielsku, predstavujú pre rozpočet EÚ náklady vo výške 34 mil. EUR. Účinnosť a efektívnosť bezplatnej distribúcie sú ohrozené, pretože 62 % nákladov pokrylo nepeňažné príspevky, v dôsledku čoho sa produkty mohli vrátiť na trh vo forme džúsu, a len 38 % nákladov slúžilo na to, aby sa ľuďom v núdzi zdarma poskytol džús a čerstvé ovocie.

82

Odhadujeme tiež, že spracovatelia si ponechali 20 % až 25 % dodávok broskýň a nektáriniek, ktoré im boli v období 2014 – 2018 poskytnuté ako nepeňažný príspevok na to, aby ho spracovali na džús. Spracovatelia džúsu dostali takmer štvrtinu svojich surovín ako nepeňažný príspevok namiesto toho, aby ich museli kúpiť.

Neúplná vysledovateľnosť niektorých stiahnutých produktov

83

Pomoc pre „iný účel“ je podmienená dodaním destilovaných produktov výhradne na účely energie. Zistili sme, že v Taliansku subjekty vykonávajúce dohľad, ktoré sledovali smerovanie stiahnutých produktov poslaných na destiláciu „iné účely“ súvisiace s priemyslom a energetikou, ukončovali svoje kontroly pred fázou denaturácie alkoholu na účely energie (pozri ilustráciu 19).

Závery a odporúčania

84

Preskúmali sme, či je súbor nástrojov EÚ na predchádzanie rizikám a krízam a na ich riadenie ucelený a či je medzi nástrojmi vzájomná súvislosť. Analyzovali sme, či sa nástroje na riadenie rizík a kríz používali efektívne a či sa prostredníctvom nich dosahovali výsledky. Celkovo sme zistili, že opatrenia EÚ týkajúce sa riadenia rizík v poľnohospodárstve čiastočne dosiahli svoje ciele, no ich využitie bolo slabé a v súvislosti s krízovými opatreniami sa vyskytli prípady nadmernej kompenzácie.

85

Existuje niekoľko opatrení EÚ na zvýšenie odolnosti poľnohospodárov voči cenovej volatilite a stratám produkcie v dôsledku poveternostných udalostí alebo chorôb rastlín a zvierat. Patria medzi ne priame platby, ktoré mnohým malým poľnohospodárom umožňujú zvládať riziká na úrovni poľnohospodárskeho podniku a spravidla znižujú potrebu poistiť sa (body 16 – 23). Hoci sa v rámci SPP môžu podporovať preventívne opatrenia, najmä prostredníctvom požiadaviek týkajúcich sa dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu, v súčasnosti nie je dostatok informácií o tom, že by tieto výrazne ovplyvňovali správanie poľnohospodárov. V budúcnosti by prísnejšie požiadavky na dobrý poľnohospodársky a environmentálny stav (vrátane striedania plodín) mohli byť dôležitým nástrojom na posilnenie odolnosti poľnohospodárov a zlepšenie vplyvu SPP na životné prostredie (body 24 – 26).

86

Preventívne opatrenia sú dôležité a znižujú vystavenie riziku (tzv. expozíciu) (body 23 – 26). Poistení poľnohospodári môžu byť menej motivovaní uplatniť odolnejšiu podnikateľskú stratégiu alebo sa prispôsobiť novým klimatickým podmienkam (bod 59), poisťovne však môžu požadovať, aby ich klienti prijali opatrenia na zníženie rizika. Zistili sme, že v súvislosti s podporou EÚ v oblasti sanitárnych rizík, najmä chorôb zvierat, sa uprednostňovali preventívne/monitorovacie opatrenia (bod 27).

Odporúčanie 1 – Podnecovať poľnohospodárov k tomu, aby sa lepšie pripravovali na krízy

V kontexte zmeny klímy by sa v súvislosti s verejnou podporou mali uprednostňovať preventívne/adaptačné opatrenia, ktoré poľnohospodárov podnecujú k zvýšeniu svojej pripravenosti a odolnosti. Komisia by mala prepojiť podporu EÚ s poľnohospodárskymi postupmi, ktoré znižujú vystavenie riziku (expozíciu) (napr. striedanie plodín) a zmierňujú škody (napr. používanie odolnejších plodín).

Termín: 2021 (vykonávacie nariadenia pre SPP na obdobie po roku 2020)

87

Využívanie podpory EÚ pre nástroje na riadenie rizík je nízke a nerovnomerné. Väčšina členských štátov ju nevyužíva. Podpora EÚ, zameraná na poistenie, sa dostáva len k zlomku poľnohospodárov. Väčšina poľnohospodárov, ktorí sa poisťujú, to robia bez podpory EÚ. Finančné prostriedky EÚ sú v dôsledku rozhodnutí členských štátov, ktoré podporu na poistenie využívajú najviac, zamerané na podporu výrobcov vína. S takouto podporou je spojené riziko mŕtvej váhy. Dospeli sme k záveru, že pridaná hodnota EÚ v súvislosti s touto podporou v súčasnosti nie je dostatočne preukázaná (body 42 – 49 a 57 – 58).

88

Zistili sme, že Komisia nezbiera niektoré relevantné informácie na monitorovanie komplexného uplatňovania nástrojov na riadenie rizík, hoci členské štáty, ktoré toto opatrenie využívajú najviac, majú tieto informácie k dispozícii (body 50 – 52).

Odporúčanie 2 – Lepšie koncipovať a monitorovať podporu určenú na poistenie

Komisia by mala:

1. vzhľadom na nízke využitie podpory na poistenie a sústredenie podpory v určitých sektoroch a u väčších výrobcov posúdiť, či podpora zabezpečuje pridanú hodnotu EÚ;
2. monitorovať výdavky pomocou relevantných ukazovateľov výstupov (ako je poistená plocha a kapitál, čo je ukazovateľ, ktorý sa už na úrovni členských štátov používa) a ukazovateľov výsledkov.

Termín: 2021 (vykonávacie nariadenia pre SPP na obdobie po roku 2020)

89

Komisia prijala opatrenia na riešenie hrozby narušenia trhu v dôsledku zákazu dovozu do Ruska, no pre aktiváciu použitia mimoriadnych opatrení nestanovila konkrétne kritériá. Pri stanovovaní miery podpory neboli zvážené alternatívne príležitosti na odbyt (body 63 – 66). Komisia priznala pestovateľom jabĺk kompenzácie (61 % podpory EÚ), aj keď sa zvyšovali vyvážané množstvá a celková hodnota dovozu bola stále pomerne stabilná. Štrukturálne prebytky sa vyskytli aj pri produkcii broskýň a nektáriniek, na ktoré sa tiež poskytla podpora v rámci týchto opatrení (body 68 – 71).

90

Je možné, že spôsob, akým sa ex post opatrenia používajú na riešenie rizík spojených s klímou, nie je v súlade so stratégiou podporovať častejšie využívanie nástrojov, ako je poistenie (body 24 a 35 – 37).

Odporúčanie 3 – Objasniť kritériá na aktiváciu a ukončenie mimoriadnych opatrení a na ich kombinovanie s inými nástrojmi

Komisia by mala objasniť rozsah intervencie mimoriadnych opatrení:

1. stanovením objektívnych trhových a ekonomických parametrov a kritérií, na základe ktorých sa rozhodne, kedy existujú dôvody na zváženie mimoriadnych opatrení. V týchto parametroch by sa mali zohľadňovať celkové výnosy producentov vrátane vplyvu priamych platieb a zvýšenia výstupov;
2. zameraním využívania mimoriadnych opatrení v prípade extrémnych poveternostných javov na tých poľnohospodárov, ktorí primerane využili nástroje na predchádzanie rizikám a ich riadenie, ak sú tieto nástroje dostatočne vyvinuté a dostupné pre poľnohospodárov.

Termín: 2021

91

Z nášho auditu vyplynulo, že podpora uhradená na bezplatnú distribúciu jabĺk často presahovala trhové ceny a viedla tak k nadmernej kompenzácii (body 73 – 76). Ustanovenia povoľujúce, aby sa čerstvé produkty spracovali v rámci bezplatnej distribúcie, so sebou nesú riziko, že miera podpory bude príliš vysoká a že si spracovatelia ponechajú značnú časť stiahnutých produktov na pokrytie nákladov na spracovanie (body 77 – 82).

Odporúčanie 4 – Upraviť kompenzácie za operácie v súvislosti so sťahovaním produkcie

S cieľom zamedziť nadmerným kompenzáciám by Komisia mala:

1. zabezpečiť, aby podpora na operácie súvisiace so sťahovaním produkcie z trhu neprekročila priemernú trhovú cenu v členskom štáte poľnohospodára pred krízou;
2. posúdiť, či je praktické stanoviť mieru podpory pod 100 %, a v prípadoch, keď členské štáty zohrávajú významnú úlohu pri vymedzovaní kľúčových prvkov systémov podpory, vyžadovať značnú mieru spolufinancovania.

Termín: 2021

Túto správu prijala komora I, ktorej predsedá Nikolaos Milionis, člen Dvora audítorov, v Luxemburgu na svojom zasadnutí dňa 16. októbra 2019.

Príloha

Dotazníky pre poľnohospodárov

Úvodné poznámky

V rámci auditu na účely vyhlásenia o vierohodnosti v roku 2018 sme o riadení rizík diskutovali so 105 poľnohospodármi v 17 členských štátoch. Táto vzorka bola založená na výške poskytnutej dotácie a bola teda zameraná na väčšie poľnohospodárske podniky.

Naše otázky sa týkali rizík a stratégií riadenia rizík na úrovni poľnohospodárskeho podniku.

Akronymy a skratky

CAA: Centrá pre poľnohospodárske poradenstvo (Centri di Assistenza Agricola) – autorizované poradenské centrá pre poľnohospodárov

ESTAT: Eurostat

FADN: Informačná sieť poľnohospodárskeho účtovníctva (Farm Accountancy Data Network)

OECD: Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (Organisation for Economic Co-operation and Development)

SPP: Spoločná poľnohospodárska politika

Glosár

Adaptabilita: Schopnosť systému prispôsobiť vnútorné prvky a procesy v reakcii na meniace sa vonkajšie okolnosti a pokračovať podľa pôvodného plánu tak, aby sa zachovali všetky dôležité funkcie (Folke et al., 2010).

Condifesa: Talianske regionálne združenia poľnohospodárov pre poistenie proti rizikám spojeným so zmenou klímy.

Čistá pridaná hodnota poľnohospodárskeho podniku: Ukazovateľ v informačnej sieti poľnohospodárskeho účtovníctva na opis celkovej hodnoty produkcie poľnohospodárskeho podniku, ku ktorej sú pripočítané dotácie a od ktorej je odčítaná medzispotreba (hodnota tovaru a služieb spotrebovaných v priebehu výrobného procesu) a odpisy.

Hospodársky rok: Referenčné obdobie na analyzovanie a vykázanie rastlinnej výroby a stanovenie cien. Toto obdobie závisí od času zberu.

Mŕtva váha: Situácia, keď sa peniaze z verejných zdrojov použijú na financovanie činnosti, ktorá by sa vykonala aj bez verejnej podpory.

Neuskutočnenie zberu: Ukončenie produkčného cyklu v príslušnej oblasti, keď je produkt dobre vyvinutý a má primeranú, vyhovujúcu a predajnú kvalitu.

Odolnosť: Schopnosť poľnohospodárov odolávať šokom a pokračovať v činnosti. Má tri zložky: stabilnosť, adaptabilita a pretvoriteľnosť.

Olympijský priemer: Priemer rozmedzia po tom, ako sa odstráni najvyššia a najnižšia hodnota.

Pretvoriteľnosť: Schopnosť systému vyvinúť alebo začleniť nové prvky a procesy do takej miery, že sa zmení jeho operačná logika, s cieľom zachovať dôležité funkcie, keď štrukturálne zmeny v ekologickom, hospodárskom alebo sociálnom prostredí spôsobia, že sa systém stane neudržateľný alebo dysfunkčný.

Príjmy: Suma výnosov, ktoré poľnohospodár získa na trhu plus akákoľvek dodatočná verejná podpora a mínus náklady na vstupy.

Stabilnosť: Schopnosť systému odolávať vonkajším rušivým javom a zachovať si predošlý rozsah funkcií bez väčších zmien vnútorných prvkov (Urruty et al., 2016).

Zákaz dovozu do Ruska: 7. augusta 2017 vláda Ruskej federácie zakázala dovoz zoznamu produktov z niekoľkých krajín vrátane členských štátov EÚ.

Zásada „kto prv príde, ten prv berie“: Výberové kritérium, ktorým sa odmeňuje len rýchlosť reakcie.

Zásada subsidiarity: Pravidlo, podľa ktorého EÚ prijme opatrenie len v prípade, že by bolo účinnejšie ako opatrenia na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni.

Zelený zber: Zber nezrelých nepredajných produktov v určitej oblasti. Tieto produkty nesmú byť pred uskutočnením zeleného zberu žiadnym spôsobom poškodené.

Audítorský tím

V osobitných správach EDA sa predkladajú výsledky jeho auditov, ktoré sa týkajú politík a programov EÚ alebo tém riadenia súvisiacich s konkrétnymi rozpočtovými oblasťami. EDA vyberá a navrhuje tieto audítorské úlohy tak, aby mali maximálny dosah, pričom sa zohľadňujú riziká pre výkonnosť či zhodu, výška súvisiacich príjmov alebo výdavkov, budúci vývoj a politický a verejný záujem.

Tento audit výkonnosti vykonala audítorská komora I pod vedením člena EDA Nikolaosa Milionisa. Audit viedol člen EDA Samo Jereb, podporu mu poskytla vedúca kabinetu Kate Henderson a atašé kabinetu Jernera Vrabič, hlavný manažér Helder Faria Viegas, vedúca úlohy Céline Ollier, zástupca vedúcej úlohy Paulo Oliveira, audítori Antonella Stasia, Jan Huth, Michela Lanzutti, Mateusz Minich a Maciej Szymura a asistentka Murielle Siffert.

Zľava doprava: Maciej Szymura, Mateusz Minich, Jerneja Vrabič, Antonella Stasia, Samo Jereb, Céline Ollier, Paulo Oliveira, Michela Lanzutti, Jan Huth, Helder Faria Viegas.

Koncové poznámky

¹ EEA – správa Climate change, impacts and vulnerability in Europe (Zmena klímy, vplyvy a zraniteľnosť v Európe), 2016 – kapitola 5.3 Poľnohospodárstvo.

² Osobitná správa EDA č. 25/2018 – Smernica o povodniach: dosiahol sa pokrok pri posudzovaní rizík, je však potrebné zlepšiť plánovanie a vykonávanie.

³ Osobitná správa EDA č. 33/2018 – Boj proti dezertifikácii v EÚ: zvládnutie rastúcej hrozby si vyžaduje viac opatrení.

⁴ https://ec.europa.eu/eip/agriculture/en/news/future-food-and-farming

⁵ Assessing how policies enable or constrain the resilience of farming system in the European Union: case study results (Posúdenie spôsobu, akým politiky umožňujú alebo obmedzujú odolnosť poľnohospodárskeho systému v Európskej únii: výsledky prípadovej štúdie), 2019.

⁶ Pozri nariadenie (EÚ) č. 1308/2013: článok 219 o mimoriadnych opatreniach v prípade narušenia trhu, článok 220 o chorobách zvierat a strate dôvery spotrebiteľov a článok 221 o konkrétnych problémoch.

⁷ Managing risks in agriculture: a holistic approach (Riadenie rizík v poľnohospodárstve: celostný prístup), 2009, OECD.

⁸ Dokument Komisie týkajúci sa SPP po roku 2013, graf 5. Komisia odhaduje, že celková podpora z verejných zdrojov tvorí 38 % príjmov poľnohospodárov.

⁹ https://agridata.ec.europa.eu/extensions/DashboardIndicators/FarmIncome.html

¹⁰ V štúdii spoločnosti Ecorys o riadení rizík sa uvádza, že korelácia medzi priamymi platbami a nástrojmi na riadenie rizík je neutrálna/záporná (tabuľka 5.6).

¹¹ Podľa databázy štrukturálneho zisťovania fariem sa viac než 30 % poľnohospodárov s menej než 5 ha pôdy venuje druhej zárobkovej činnosti.

¹² Informačný dokument – Budúcnosť SPP, marec 2018.

¹³ Review of the inter-governmental agreement on national drought programme reform (Preskúmanie medzivládnej dohody o reforme národného programu pre prípady sucha).

¹⁴ 12. decembra 2018.

¹⁵ Pozri stanovisko EDA č. 7/2018 k návrhu Komisie týkajúceho sa nariadení o spoločnej poľnohospodárskej politike v období po roku 2020, body 55 – 58, rámček 6.

¹⁶ Pozri osobitnú správu EDA č. 21/2017 – Ekologizácia: komplexnejší režim podpory príjmov, ktorý ešte nie je environmentálne účinný, body 26 – 57.

¹⁷ Odhady uskutočnili Bardaji a Garrido (2016) a boli prezentované v tabuľke 2 dokumentu EU Agricultural Markets Brief (Prehľad o poľnohospodárskych trhoch v EÚ), september 2017.

¹⁸ Risk management schemes in EU agriculture (Systémy riadenia rizík v poľnohospodárstve EÚ), september 2017.

¹⁹ Pozri nariadenie (ES) č. 1308/2013 – článok 148 o v sektore mlieka a článok 168 o ostatných sektoroch okrem sektora cukru.

²⁰ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2393/2017.

²¹ Smernica 2019/633 o nekalých obchodných praktikách vo vzťahoch medzi podnikmi v poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci.

²² EU Agricultural Markets Brief (Prehľad o poľnohospodárskych trhoch v EÚ), september 2017.

²³ Podľa OECD je verejná ex post intervencia „súčasťou systému riadenia rizík, ktorý poľnohospodári zohľadňujú pri plánovaní vlastných rozhodnutí a stratégií“. Pozri dokument Managing risks in agriculture: a holistic approach (Riadenie rizík v poľnohospodárstve: celostný prístup), 2009. Pozri tiež dokument Risk management schemes in EU agriculture (Systémy riadenia rizík v poľnohospodárstve EÚ), časť 3, september 2017.

²⁴ Grécko a Cyprus.

²⁵ Pozri COM(2018) 392, článok 70.

²⁶ Landwirtschaftliche Mehrgefahrenversicherung für Deutschland (Poistenie proti viacerým rizikám v poľnohospodárstve pre Nemecko), Gesamtverband der Deutschen Versicherungswirtschaft, november 2016.

²⁷ V rámci piliera I sa poskytuje podpora na poistenie v sektore ovocia a zeleniny (2,6 mil. EUR/rok) a vinohradníctva a vinárstva (0,164 mil. EUR/rok).

²⁸ Výpočet na základe údajov francúzskeho ministerstva poľnohospodárstva.

²⁹ Pozri článok 49 nariadenia (EÚ) 1305/2013.

³⁰ Osobitná správa EDA č. 10/2013 Spoločná poľnohospodárska politika: Je osobitná podpora, ktorá sa poskytuje podľa článku 68 nariadenia Rady (ES) č. 73/2009, dobre navrhnutá a zavedená?, bod 44.

³¹ Francis Annan a Wolfram Schlenker, Federal Crop Insurance and the disincentive to adapt to extreme heat (Federálne poistenie plodín a chýbajúca motivácia prispôsobiť sa extrémnemu teplu), 2015.

³² Delegované nariadenie č. 913/2014, odôvodnenie 1.

³³ Delegované nariadenie č. 932/2014, odôvodnenie 22.

³⁴ Zdroj údajov: Prehľad GR AGRI (Dash board), 2017.

³⁵ Fruta de hueso: análisis de campaña 2018 (Kôstkové ovocie: analýza sezóny 2018), ministerstvo poľnohospodárstva, rybolovu a výživy.

³⁶ Delegované nariadenie č. 932/2014.

³⁷ Delegované nariadenia (EÚ) č. 1031/2014, 2016/921 a 2017/1165.

³⁸ Článok 98 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 543/2011.

³⁹ Hospodársky rok je obdobie jedného roka vymedzené na predloženie analýzy produkcie, umiestnenia na trh a využitia poľnohospodárskeho produktu. Sezónny rok produkcie jabĺk začína v auguste roku n a končí v júli roku n + 1.

⁴⁰ Olympijský priemer trhovej ceny jabĺk v Poľsku v období 2009/2010 – 2013/2014: 32,54 EUR/100 kg.

⁴¹ Podľa článku 80 ods. 2 nariadenia č. 543/2011.

Harmonogram

Udalosť	Dátum
Schválenie memoranda o plánovaní auditu/začiatok auditu	18. 4. 2018
Oficiálne zaslanie návrhu správy Komisii (prípadne inému kontrolovanému subjektu)	29. 7. 2019
Schválenie konečnej verzie správy po námietkovom konaní	16. 10. 2019
Prijatie oficiálnych odpovedí Komisie (alebo iného kontrolovaného subjektu) vo všetkých jazykoch	21. 11. 2019

Kontakt

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG

Tel. +352 4398-1
Otázky: eca.europa.eu/sk/Pages/ContactForm.aspx
Webová stránka: eca.europa.eu
Twitter: @EUAuditors

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (http://europa.eu).

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2019.

PDF	ISBN 978-92-847-3786-4	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/26266	QJ-AB-19-017-SK-N
HTML	ISBN 978-92-847-3778-9	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/11247	QJ-AB-19-017-SK-Q

© Európska únia, 2019.

Reprodukcia je povolená len s uvedením zdroja.
Na akékoľvek použitie alebo reprodukciu fotografií alebo iného materiálu, ktorý nie je predmetom autorského práva Európskej únie, je potrebné povolenie priamo od držiteľov práv.

Obráťte sa na EÚ

Osobne
V rámci celej EÚ existujú stovky informačných centier Europe Direct. Adresu centra najbližšieho k vám nájdete na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Telefonicky alebo e-mailom
Europe Direct je služba, ktorá odpovedá na vaše otázky o Európskej únii. Túto službu môžete kontaktovať:

• prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla: 00 800 6 7 8 9 10 11 (niektorí operátori môžu tieto hovory spoplatňovať),
• prostredníctvom štandardného telefónneho čísla: +32 22999696 alebo
• e-mailom na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Vyhľadávanie informácií o EÚ

Online
Informácie o Európskej únii sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie na webovej stránke Europa: https://europa.eu/european-union/index_sk.

Publikácie EÚ
Publikácie EÚ, bezplatné alebo platené, si môžete stiahnuť alebo objednať z kníhkupectva na webovej stránke https://op.europa.eu/sk/publications. Ak chcete získať viac než jeden výtlačok bezplatných publikácií, obráťte sa na službu Europe Direct alebo vaše miestne informačné centrum (pozri https://europa.eu/european-union/contact_sk).

Právo EÚ a súvisiace dokumenty
Prístup k právnym informáciám EÚ vrátane všetkých právnych predpisov EÚ od roku 1952 vo všetkých úradných jazykoch nájdete na webovej stránke EUR-Lex: http://eur-lex.europa.eu.

Otvorený prístup k údajom z EÚ
Portál otvorených dát EÚ (http://data.europa.eu/euodp/sk.) poskytuje prístup k súborom dát z EÚ. Dáta možno stiahnuť a opätovne použiť bezplatne na komerčné aj nekomerčné účely.