Správa KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU a RADE

© antishock/stock.adobe.com

Inovačný fond je jedným z najväčších programov financovania na svete pre komerčnú demonštráciu inovačných nízkouhlíkových technológií, ktorého cieľom je priniesť na trh priemyselné riešenia dekarbonizácie Európy a podporiť jej transformáciu na klimaticky neutrálne hospodárstvo. Spomedzi širokej škály finančných nástrojov dostupných na úrovni EÚ zohráva jedinečnú úlohu vďaka svojej veľkosti a zameraniu na posledné kroky pri zavádzaní inovačných čistých technológií.

Inovačný fond, dotovaný sumou viac ako 38 mld. EUR1 financovanou z obchodovania s kvótami formou aukcie v rámci systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Európskej únii, sa zameriava na:

• energeticky náročné priemyselné odvetvia vrátane environmentálne bezpečného zachytávania a využívania oxidu uhličitého (CCU), ktoré podstatne prispieva k zmierneniu zmeny klímy, ako aj výrobkov, ktoré nahrádzajú uhlíkovo náročné výrobky,
• projekty environmentálne bezpečného zachytávania a geologického ukladania CO2 (CCS),
• inovačné technológie výroby energie z obnoviteľných zdrojov a
• technológie uskladňovania energie.

Jeho cieľom je vytvoriť správne finančné stimuly pre spoločnosti, aby ihneď investovali do čistých technológií, a pomôcť im, aby sa stali celosvetovými lídrami v oblasti čistých technológií.

Navrhovaná revízia smernice o ETS, ktorú Komisia predložila v júli 2021 ako súčasť balíka Fit for 552, je zameraná na ďalšie posilnenie fondu zvýšením množstva kvót v rámci ETS, a teda rozpočtu dostupného pre fond, čím sa rozšíri jeho rozsah pôsobnosti o odvetvie námornej dopravy, cestnej dopravy a stavebníctva.

GR pre oblasť klímy má celkovú zodpovednosť za inovačný fond vrátane definovania objemu a politických priorít vo výzvach na predkladanie návrhov a ich základných prvkov a prijatia rozhodnutí o udelení grantu. Európska výkonná agentúra pre klímu, infraštruktúru a životné prostredie (CINEA) je poverená organizovaním výziev na predkladanie návrhov, hodnoteniami, prípravou a podpisovaním grantov a každodenným sledovaním projektov. Európska investičná banka poskytuje pomoc pri vypracúvaní projektov. S členskými štátmi sa vedú konzultácie o rozhodnutiach o financovaní a zozname vybraných projektov, pričom ich úloha je zásadná na to, aby sa dostali k potenciálnym žiadateľom na ich území a podporili ich v predložení žiadosti o projekt (napr. prostredníctvom systémov podpory) a realizácii projektu (napr. prostredníctvom uľahčenia povoľovacieho postupu).

1.1. Účel tejto správy

Podľa článku 23 ods. 6 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/856 z 26. februára 2019, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, pokiaľ ide o prevádzkovanie inovačného fondu (ďalej len „delegované nariadenie“), Komisia každoročne predkladá Rade a Európskemu parlamentu správu o pokroku pri vykonávaní fondu.

Táto správa spĺňa požiadavku za roky 2020 a 2021 zhrnutím výsledkov prvých dvoch výziev fondu, ktoré boli k dispozícii až na konci roka 2021: prvá výzva na predkladanie návrhov veľkých projektov (definovaných ako projekty s celkovými kapitálovými výdavkami viac ako 7,5 mil. EUR) a prvá výzva na predkladanie návrhov malých projektov (definovaných ako projekty s celkovými kapitálovými výdavkami menej ako 7,5 mil. EUR). Prvá výzva na predkladanie návrhov veľkých projektov bola vyhlásená 3. júla 2020 a výsledky boli oznámené 16. novembra 2021, kým prvá výzva na predkladanie návrhov malých projektov bola vyhlásená 1. decembra 2020 a výsledky boli oznámené 27. júla 2021.

V tejto správe sa analyzujú výsledky týchto výziev a ich príspevok k dosiahnutiu cieľov fondu, pričom správa sa zameriava na získané poznatky a politicky relevantné závery.

Hoci druhá výzva na predkladanie návrhov veľkých projektov bola vyhlásená 26. októbra 2021 a druhá výzva na predkladanie návrhov malých projektov 31. marca 2022, tieto výzvy stále prebiehajú, preto budú ich výsledky oznámené v druhej správe o inovačnom fonde.

V článku 24 ods. 3 nariadenia o obchodovaní formou aukcie3 sa uvádza, že Komisia preskúma množstvo zostávajúcich kvót na vydraženie po rozhodnutí o udelení grantu z inovačného fondu v súvislosti s každou výzvou na predkladanie návrhov a iné aspekty týkajúce sa prevádzkovania inovačného fondu. Takéto preskúmania sa uskutočnia každé dva roky, pričom prvé preskúmanie sa uskutoční najneskôr 30. júna 2022. Predkladaná správa spĺňa aj tento účel.

© antishock/stock.adobe.com

2.1. Súkromný záujem o inovačný fond

Vďaka rozsiahlej komunikačnej kampani a vyše 30 seminárom na zvyšovanie informovanosti s početnými priemyselnými združeniami EÚ a členskými štátmi v rokoch 2019 a 20204 prilákali obe výzvy pôsobivý počet žiadostí: 3115 v prípade veľkých projektov a 2326 v prípade malých projektov. Žiadosti sa vzťahovali na všetky oprávnené odvetvia a členské štáty, čím pomohli splniť cieľ fondu financovať projekty v rozsiahlom odvetvovom a geografickom spektre.

Počet žiadostí ukazuje, že priemysel sa zaujíma o rozvoj riešení v oblasti čistých technológií, ktoré prispievajú ku klimatickej neutralite EÚ, a že v rámci fondu sa môže vyberať z rozmanitého portfólia zelených projektov, ktoré potrebujú podporu a mobilizáciu súkromného kapitálu. V porovnaní so žiadosťami prvej výzvy na predkladanie návrhov veľkých projektov prilákala prvá výzva na predkladanie návrhov malých projektov menej žiadostí z energeticky náročných priemyselných odvetví a z odvetvia zachytávania, využívania a ukladania oxidu uhličitého, ale viac žiadostí z odvetví obnoviteľných zdrojov energie a uskladňovania energie.

2.2. Kvalita žiadostí

Komisia v prípade oboch výziev poskytla počas postupov podávania žiadostí rozsiahlu pomoc pre konkrétnu výzvu. Celková kvalita žiadostí bola vysoká, čo viedlo k silnej konkurencii medzi projektmi v oboch výzvach. Kvalita žiadostí v prípade výzvy pre malé projekty však bola nižšia, čo dokazuje nižší počet návrhov spĺňajúcich všetky minimálne prahové hodnoty.

Komisia a CINEA zorganizovali v súvislosti s každou výzvou špecializované webináre7 a informačné dni. Boli podrobne vysvetlené znenia výziev, zodpovedané prípadné otázky žiadateľov a bol poskytnutý vysvetľujúci materiál pre spoločnosti na uľahčenie prípravy žiadostí. Špecializovaný helpdesk zároveň poskytol odpovede na celkovo vyše 1 500 odpovedí týkajúcich sa oboch výziev. Po ukončení výziev bola predložená a uverejnená správa o najlepších postupoch, ktoré by mohli pomôcť potenciálnym žiadateľom8.

V prípade prvej výzvy na predkladanie návrhov veľkých projektov sa v prvej fáze zistilo, že z 311 prijatých žiadostí bolo 19 (5 %) neprípustných alebo neoprávnených9. V prípade prvej výzvy na predkladanie návrhov malých projektov sa zistilo, že z 23210 prijatých žiadostí bolo 55 projektov (24 %) neprípustných alebo neoprávnených a 2 sa nebrali do úvahy (skúšobné návrhy), čo celkovo predstavovalo 175 oprávnených návrhov súťažiacich o granty (pozri Figure 2).

Projekty boli vybraté na základe piatich kritérií na vyhodnotenie návrhov vymedzených v delegovanom nariadení a zneniach výziev (kritériá na vyhodnotenie návrhov boli pre malé projekty zjednodušené):

1. stupeň inovácie;
2. účinnosť zamedzenia emisií skleníkových plynov;
3. stav pokročilosti projektu;
4. rozšíriteľnosť a
5. nákladová efektívnosť.

Projekty v prvej výzve na predkladanie návrhov veľkých projektov získali v kritériách na vyhodnotenie návrhov celkovo vyšší počet bodov než v prípade malých projektov, pričom medzi projektmi bola silnejšia konkurencia (pozri Figure 3). Vo výzve pre veľké projekty, ktorá pozostávala z dvoch kôl hodnotenia, bolo 70 najlepšie hodnotených oprávnených návrhov z prvej fázy pozvaných do druhej fázy. Z týchto 70 návrhov bolo predložených 66. Napokon bolo na prípravu grantu vyzvaných sedem projektov, kým 41 projektov s vysokým hodnotením (t. j. splnili minimálnu prahovú hodnotu vo všetkých kritériách na vyhodnotenie návrhov) nemohlo byť financovaných z dôvodu nedostatočného rozpočtu vo výzve na predkladanie návrhov veľkých projektov.

V prvej výzve na predkladanie návrhov malých projektov zo 175 hodnotených návrhov 137 nespĺňalo všetky prahové hodnoty na vyhodnotenie návrhov. Len 6 návrhov, ktoré spĺňali všetky prahové hodnoty, nemohlo byť financovaných z dôvodu nedostatočného rozpočtu a 32 projektov bolo vyzvaných na prípravu grantu. Granty boli napokon udelené 30 projektom, pričom dva projekty odstúpili.

Z hodnotenia kritérií na vyhodnotenie návrhov vyplývajú značné rozdiely v rozložení stredného bodového hodnotenia medzi týmito dvoma výzvami. V prvej výzve na predkladanie návrhov veľkých projektov dosiahlo viac návrhov bodové hodnotenie presahujúce všetky prahové hodnoty, takže konkurencia pri uchádzaní sa o financovanie bola silnejšia (41 prekročilo prahovú hodnotu a siedmim boli udelené granty), kým v prvej výzve na predkladanie návrhov malých projektov len 38 návrhov dosiahlo bodové hodnotenie nad prahovými hodnotami na vyhodnotenie návrhov a 32 boli udelené granty. Návrhy vo výzve pre malé projekty, ktorým boli udelené granty, však dosiahli pomerne vyššie bodové hodnotenie než návrhy, ktorým boli udelené granty vo výzve pre veľké projekty.

Komisia sa naďalej snaží pomáhať spoločnostiam pri podávaní žiadostí o finančné prostriedky z fondu viacerými webinármi v súvislosti s každou výzvou, usmerňovacími dokumentmi a správami o najlepších postupoch, ako aj inovačnými nástrojmi, akým je samokontrolný dotazník vypracovaný pre druhú výzvu pre malé projekty.

Veľmi vysoký počet žiadostí v prípade oboch výziev a značné nadmerné požiadavky na rozpočet boli predzvesťou silnej konkurencie pri uchádzaní sa o financovanie, a preto boli granty udelené len niekoľkým projektom, pričom mnoho projektov, ktoré splnili všetky prahové hodnoty, nedostalo podporu, najmä vo výzve pre veľké projekty. To naznačuje, že spoločnosti majú o fond vážny záujem, a preto Komisia zvýšila objem druhej výzvy pre veľké projekty o 50 % a takisto uľahčuje opätovné podávanie žiadostí pre projekty z prvého kola výziev, a to zmenou delegovaného nariadenia s cieľom umožniť jednofázové podávanie žiadostí.

2.3. Požadované granty verzus disponibilný rozpočet

Projekty, ktoré sa uchádzali o grant v oboch výzvach, ale najmä veľké projekty, požadovali oveľa viac finančných prostriedkov, než boli sumy k dispozícii v rámci príslušných výziev. Komisia preto navýšila rozpočty výziev na najvyššiu možnú mieru s využitím 20 % flexibility v súlade s rozhodnutím o financovaní. Projekty uchádzajúce sa o grant v prvej výzve na predkladanie návrhov veľkých projektov požadovali spolu 21,7 mld. EUR, čím požiadavky masívne prekročili disponibilný rozpočet vo výške 1 mld. EUR. V prípade prvej výzvy na predkladanie návrhov malých projektov boli nadmerné požiadavky trochu menej výrazné: požadovaný rozpočet bol 12,1 mld. EUR, čo je 10-násobok disponibilného rozpočtu. Na uspokojenie nadmerných požiadaviek Komisia navýšila rozpočty výziev na najvyššiu možnú mieru s použitím 20 % flexibility v súlade s rozhodnutím o financovaní a udelila granty vo výške 1 145 586 747 EUR v prvej výzve na predkladanie návrhov veľkých projektov a vo výške 109 163 733 EUR v prvej výzve na predkladanie návrhov malých projektov.

2.4. Príspevok projektov inovačného fondu ku klimatickej neutralite EÚ

2.4.1. Zníženie emisií skleníkových plynov

Prvé dve výzvy v rámci inovačného fondu podporujú projekty s výrazným potenciálom zníženia emisií skleníkových plynov a príspevku ku klimatickej neutralite EÚ.

Z projektov, ktorým boli udelené granty v prvom kole výziev v rámci inovačného fondu, vyplýva zníženie o 77,4 Mt ekvivalentu CO2 za ich prvých 10 rokov prevádzky. Prvé výsledky zníženia emisií možno očakávať v roku 2023, keď sa uvedú do prevádzky prvé projekty, ktorým boli udelené granty.

2.4.2. Vysoko inovačné projekty so značným potenciálom rozšíriteľnosti

Prvé dve výzvy v rámci inovačného fondu podporujú vysoko inovačné projekty, ktoré uľahčia prechod ku klimatickej neutralite všetkých priemyselných ekosystémov. Projekty musia ponúkať viac než prírastkovú inováciu v porovnaní s najmodernejšími technológiami v EÚ, aby sa mohli zohľadniť na účely poskytnutia financií, pričom častejšie sú hodnotené ako veľmi silné alebo prevratné inovácie. Projekty, ktorým boli udelené granty, majú značný potenciál rozšíriteľnosti, ktorý preukazuje príležitosť na aktivovanie ďalších znížení skleníkových plynov prenesením technológie alebo jej uplatnenia na iné miesta a do iných odvetví a ktorý znamená spoluprácu rôznych aktérov v regionálnom a európskom hospodárstve.

Prvá výzva na predkladanie návrhov veľkých projektov

Projekty hodnotené v prvej fáze prvej výzvy na predkladanie návrhov veľkých projektov ukázali široké spektrum technologických postupov a inovačných riešení v oblasti čistých technológií11. Toto spektrum sa zachovalo v druhej fáze výzvy a v siedmich projektoch, ktorým boli udelené granty.

V rámci prvej výzvy na predkladanie návrhov veľkých projektov sa sedem vybratých projektov12 venovalo problémom v rôznych odvetviach: oceľ, chemické látky (amoniak, metanol, etylénoxid), vodík (zelený a modrý), výroba fotovoltických článkov, cement, betón so zachytením a s využitím oxidu uhličitého, elektrická energia, vykurovanie a chladenie. Projekty, ktorým boli udelené granty, budú prelomové a budú motorom dekarbonizácie vo svojich odvetviach, členských štátoch a regiónoch.

Použité technológie sú prelomové a prvé svojho druhu v navrhovanom rozsahu s veľkým potenciálom rozšíriteľnosti v jednotlivých odvetviach a v hospodárstve:

• oceliareň s priamym znížením emisií na úrovni 1,2 Mt/rok (25 % výroby ocele vo Švédsku) na základe obnoviteľného vodíka v projekte HYBRIT Demonstration,
• elektrolyzér s výkonom 500 MW v projekte HYBRIT Demonstration, elektrolyzér s výkonom 50 MW v projekte SHARC,
• závod na výrobu obojstranných fotovoltických článkov s heteroprechodom (B-HJT) s výkonom 3 GW v projekte TANGO,
• zachytávanie CO2 v cemente (K6), parné reformovanie metánu, výroba amoniaku a etylénoxidu (Kairos@C), príprava na CCU pre rafinérie v projekte SHARC,
• prvá loď svojho druhu na prepravu CO2 v projekte Kairos@C,
• 4 projekty dodávajúce CO2 pre geologické ukladanie na rôznych miestach v Severnom mori (Kairos@C, BECCS@STHLM, SHARC, K6),
• premena komunálneho tuhého odpadu na metanol namiesto jeho energetického zhodnocovania prostredníctvom spaľovania v projekte ECOPLANTA,
• čisté odstraňovanie oxidu uhličitého v projekte BECCS@STHLM.

Hlavnými miestami projektov sú Belgicko, Taliansko, Švédsko (2), Francúzsko, Španielsko a Fínsko, ale vzhľadom na prepravu a ukladanie CO2 budú nenahraditeľnými partnermi Holandsko a Nórsko.

Rozsiahly zásobník projektov s takmer 300 žiadosťami v prípade prvej výzvy na predkladanie návrhov veľkých projektov poukazuje na veľmi široké spektrum technologických postupov, ktoré môžu viesť k zelenej transformácii viacerých odvetví.

V rámci kategórie energeticky náročných priemyselných odvetví sa identifikovali tri hlavné technologické postupy: i) vodík; ii) zachytávanie, využívanie a/alebo ukladanie oxidu uhličitého a iii) biologické riešenia, pričom sa zároveň vo viacerých projektoch využíva viac ako jeden z týchto hlavných postupov a kombinuje sa s inými technickými riešeniami. Ďalšími spoločnými postupmi sú recyklovanie (napr. kovový šrot, plasty), pyrolýza, splyňovanie a elektrifikácia. V značnom počte návrhov (7 %) v rámci kategórie energeticky náročného priemyselného odvetvia je zahrnutá distribúcia vodíka a jeho využitie v rôznych druhoch dopravy (napr. ťažké úžitkové vozidlá, autobusy, vozidlá na palivové články a vodíkový pohon, lode). Asi v pätine z celkového počtu návrhov sa zvažujú rôzne suroviny pre biomasu, prevažne odpad a zvyšky.

© Yaorusheng via Getty Images

V rámci kategórie zachytávania, využívania a ukladania oxidu uhličitého (CCUS) sa väčšina návrhov zameriava na jednu časť hodnotového reťazca CCUS a CO2 sa zachytáva z rôznych zdrojov (biorafinérií, výroby železných a neželezných kovov, cementu a vápna, rafinérií, chemických látok, biotermálnych a geotermálnych zariadení kombinovanej výroby elektriny a tepla, premeny odpadu na energiu alebo okolitého vzduchu) a ich cieľom je vyrábať rôzne produkty (elektrickú energiu a teplo, vodík, metanol, letecké palivá, metán, stavebné materiály, iné chemické látky a iné palivá).

V rámci kategórie obnoviteľných zdrojov energie možno nájsť všetky hlavné druhy technológií: veterná energia na pevnine a na mori, plávajúce a pozemné základy, koncentrovaná slnečná energia, fotovoltika (FV), zariadenia na výrobu FV článkov a modulov, energia z prílivu a odlivu, z vĺn, gradientu slanosti a vodná energia, hlboká geotermálna energia. V mnohých návrhoch v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov sa kombinujú rôzne technológie výroby energie z obnoviteľných zdrojov, ako sú koncentrovaná slnečná energia a FV, koncentrovaná slnečná energia a biomasa, vietor a FV. Variabilné obnoviteľné zdroje energie sa často kombinujú s uskladnením energie pomocou batérií alebo uskladnením tepla alebo s výrobou vodíka.

© Petmal via Getty Images

V rámci kategórie uskladňovania energie sú mnohé návrhy zamerané na hľadanie riešení vnútrodenného uskladňovania elektrickej energie, kým iné návrhy zahŕňajú iné typy uskladnenia, napr. batérie, uskladnenie stlačeného alebo skvapalneného vzduchu, uskladnenie tepla, vodíka a vodnej energie. Niektoré návrhy sa vzťahujú na opatrenia na strane dopytu používaním inteligentných sietí alebo riešení virtuálnych elektrární, kým iné sa zaoberajú zariadeniami na výrobu batérií.

Prvá výzva na predkladanie návrhov malých projektov

V rámci výzvy na predkladanie návrhov malých projektov boli 30 projektom udelené granty14 a toto sú hlavné charakteristiky niektorých projektov:

• Zavedenie prvých technológií svojho druhu do nových odvetví: napr. vývoj prvej mobilnej tepelnej batérie zhodnocovaním priemyselného odpadového tepla na úrovni 6 GWh ročne na dodávanie energie na miesta, kde chýba infraštruktúra diaľkového vykurovania alebo chladenia (projekt WH), alebo vybudovanie a prevádzkovanie jednej z prvých sústav vzduchom prenášanej veternej energie na svete s kapacitou výroby 1,2 MW energie z obnoviteľných zdrojov (projekt NAWEP),
• uplatnenie prvých technológií svojho druhu na existujúce priemyselné procesy: napr. regenerovanie vysokokvalitného oleja z použitého oleja, čo pomôže zabrániť nutnosti vyrábať nespracovaný olej z fosílnych zdrojov (SKFOAAS), alebo prelomová technológia na zlepšenie získavania biometánu a zlepšenie jeho kvality, aby spĺňal požiadavky distribučných sietí, s využitím existujúceho skládkového plynu (W4W),
• zavedenie novej kombinácie existujúcich technológií: napr. výroba nízkouhlíkových agregátov kombinovaním činností rafinérie, spoločnosti na spracovanie odpadu a výrobcu stavebných materiálov (AGGREGACO2), premena námorného prístavu na prvý európsky prístav, ktorý bude schopný mimosieťovej prevádzky na základe vlastného riadenia energetickej komunity využívajúcej 6 300 MWh energie z obnoviteľných zdrojov ročne (GREENMOTRIL) alebo kombinácia technológií vzduchom prenášanej veternej energie, slnečnej fotovoltiky a uskladňovania energie prostredníctvom oxidačno-redukčných prietokových batérií na dodávanie 73 % energie pre základný odber potrebný pre plynový zásobník (AQUILON),
• náhrada existujúcich technológií: napr. zavedenie inovačného riešenia renovácie s cieľom nahradiť fosílne palivá palivom z biomasy v peci na vápno v celulózke (LK2BM).

Projekty uchádzajúce sa o grant v prvej výzve na predkladanie návrhov malých projektov preukázali aj široké spektrum technologických postupov v menších odvetviach a inovačné riešenia v nových odvetviach a na nových trhoch. Technologické postupy 30 projektov, v prípade ktorých boli podpísané dohody o grante, možno zoskupiť do siedmich väčších technologických postupov, pričom väčšina projektov sa vzťahuje na uskladňovanie energie, energiu z obnoviteľných zdrojov a vodík.

2.4.3. Pokročilé projekty

Prvé dve výzvy v rámci inovačného fondu podporujú projekty v stave vysokej finančnej a obchodnej pokročilosti.

Keďže cieľom inovačného fondu je podporovať riešenia v oblasti čistých technológií, ktoré možno rýchlo zaviesť do praxe, projekty musia dosiahnuť finančné uzavretie15 v priebehu maximálne štyroch rokov od podpísania grantu, t. j. najneskôr v rokoch 2025 – 2026 v prípade prvých dvoch výziev. Nasledujúci obrázok znázorňuje, že z 37 projektov, ktorým boli udelené granty, sa očakáva, že 20 (54 %) dosiahne finančné uzavretie do jedného roka, 13 (35 %) do dvoch rokov a štyri projekty (11 %) do troch rokov. Pri malých projektoch sa plánuje dosiahnutie finančného uzavretia relatívne skôr, čo zodpovedá ich menším nákladom a obvykle jednoduchšej finančnej štruktúre.

Okrem toho sa všetky projekty, ktorým boli udelené granty v prvej výzve v rámci inovačného fondu, plánujú uviesť do prevádzky do roku 2026, čo svedčí o vysokej úrovni prevádzkovej pokročilosti. Väčšina projektov, 29 z 37, sa plánuje uviesť do prevádzky do 1. štvrťroka 2025. Týmto by sa zaistili zníženia emisií už pred koncom desaťročia.

2.4.4. Pomoc pri vypracúvaní projektov pre menej pokročilé projekty

Inovačný fond má osobitný nástroj – pomoc pri vypracúvaní projektov17 – na urýchlenie pokroku v projektoch prostredníctvom vysokokvalitnej technickej a finančnej poradenskej podpory, ktorú poskytuje Európska investičná banka (EIB) a ktorá je prispôsobená potrebám projektov. Účelom pomoci pri vypracúvaní projektov je úžitok najmä pre malé projekty a projekty v členských štátoch s nižšími príjmami s cieľom pomôcť dosiahnuť geograficky vyvážené rozdelenie podpory z inovačného fondu. Pomoc pri vypracúvaní projektov je dostupná pre veľké aj malé projekty a môže pomôcť zvýšiť ich šance na dosiahnutie finančného uzavretia a uvedenie do prevádzky. Dohoda o príspevku na poskytovanie pomoci pri vypracúvaní projektov bola podpísaná s Európskou investičnou bankou v apríli 2021 a už sa vykonáva.

© Rido/stock.adobe.com

V rámci každej výzvy sa až 20 návrhom, ktorým bol zamietnutý grant, ponúka pomoc pri vypracúvaní projektov: v prvej výzve na predkladanie návrhov veľkých projektov sa 15 návrhom poskytla možnosť18, aby využili pomoc pri vypracúvaní projektov vo výške 4,4 mil. EUR, a v prvej výzve na predkladanie návrhov malých projektov bola desiatim projektom udelená pomoc pri vypracúvaní projektov vo výške 1,7 mil. EUR.

Projekty, ktorým bola udelená pomoc pri vypracúvaní projektov, takisto pokrývajú veľmi široké spektrum technologických oblastí: od zeleného vodíka a syntetických leteckých palív v energeticky náročných priemyselných odvetviach až po uskladňovanie energie. Očakáva sa, že tieto projekty si podajú znovu žiadosť v budúcich výzvach v rámci inovačného fondu, čo prispeje k vytváraniu kontinuálneho súboru vynikajúcich projektov, ktoré sa majú financovať. Pokiaľ ide o geografické umiestnenie, pomoc pri vypracúvaní projektov prispieva aj k dosiahnutiu dobrého rozloženia projektov podporovaných z inovačného fondu medzi členskými štátmi.

Budúce výzvy sa zamerajú na lepšie využitie potenciálu pomoci pri vypracúvaní projektov s cieľom podporiť projekty v nedostatočne zastúpených krajinách a menších žiadateľov.

2.4.5. Geografická a odvetvová rovnováha

Cieľom inovačného fondu je dosiahnuť geografickú a odvetvovú rovnováhu počas jeho životnosti do roku 2030. Ako je znázornené ďalej, v rámci dvoch uzavretých výziev boli prijaté žiadosti takmer zo všetkých členských štátov, projekty sa vyvíjajú v mnohých členských štátoch, i keď s nižším zastúpením vo východnej Európe. Existuje veľa medziodvetvových a cezhraničných projektov so značným potenciálom dekarbonizovať celé regióny a odvetvia nad rámec štátnych a odvetvových hraníc.

Komisia sa počas vykonávania fondu bude snažiť ďalej rozširovať geografickú rovnováhu tromi osobitnými spôsobmi. Po prvé pravidelné výzvy na predkladanie návrhov malých projektov s nákladmi nižšími ako 7,5 mil. EUR môžu byť viac vhodné pre spoločnosti z menších členských štátov, ktoré zamýšľajú investovať do čistých technológií v menšom rozsahu. Po druhé pomoc pri vypracúvaní projektov, ktorú poskytuje Európska investičná banka veľkým a malým projektom, môže pomôcť spoločnostiam pripraviť lepšie žiadosti a zvýšiť ich šance na získanie grantu z inovačného fondu. Po tretie Komisia zriadila sieť národných kontaktných miest pre inovačný fond vo všetkých členských štátoch, na Islande a v Nórsku19, ktoré môžu poskytovať potenciálnym žiadateľom informácie o fonde a jeho interakciách s vnútroštátnymi nástrojmi financovania a inými programami EÚ dostupnými v každom členskom štáte.

Prostredníctvom prvých dvoch výziev sa podporili projekty takmer zo všetkých odvetví. Technologické postupy projektov uchádzajúcich sa o grant a projektov, ktorým bol udelený grant, ako sa uvádza v oddiele 2.4.2, znázorňujú rozmanitosť súboru projektov a ukazujú, že inovačný fond môže slúžiť všetkým odvetviam, ktoré sú v súčasnosti oprávnené a potenciálne oprávnené v budúcnosti. Z inovačného fondu sa napríklad už podporili projekty relevantné pre vodnú a cestnú dopravu a do roku 2030 sa z neho môže podporiť zelená transformácia celého hospodárstva EÚ, a to financovaním riešení v oblasti čistých technológií, ktoré siahajú od výroby energie až po energeticky náročné priemyselné odvetvia, dopravu, stavebníctvo a poľnohospodárstvo. Na nasledujúcom obrázku je znázornený doterajší vplyv inovačného fondu podľa odvetví.

2.4.6. Finančná podpora prispôsobená potrebám projektov

Podpora z inovačného fondu je prispôsobená potrebám trhu a rizikovým profilom podporovaných projektov. Pomáha to prilákať ďalšie verejné a súkromné zdroje.

Počiatočný rozpočet (1 100 000 000 EUR) pre prvé dve výzvy v rámci inovačného fondu bol pridelený v celej výške a 20 % rozpočtová flexibilita umožnená podľa rozhodnutia o financovaní20 sa takisto použila na uspokojenie nadmerných požiadaviek na rozpočet.

Celkové očakávané kapitálové výdavky vypočítané a oznámené žiadateľmi v ich žiadostiach sa používajú ako náhradné meradlo pre celkové očakávané objemy investícií mobilizovaných na základe grantov z fondu.

Celkové očakávané kapitálové výdavky všetkých projektov, ktorým boli udelené granty vo výzvach z roku 2020, predstavujú sumu 4 783 136 117 EUR (91 % z nich v rámci výzvy pre veľké projekty a 9 % v rámci výzvy pre malé projekty). Z obrázka 12 vyplýva, že granty z inovačného fondu zmobilizujú štvornásobne vyššie investície v porovnaní so svojím objemom.

Celkové očakávané kapitálové výdavky projektov, ktorým boli udelené granty, výrazne prekračujú granty udelené v rámci inovačného fondu. Ilustruje to potrebu dodatočných súkromných a verejných investícií do týchto riešení v oblasti čistých technológií, záväzok spoločností nájsť financovanie pre svoje zelené inovačné riešenia a ukazuje pozitívny pákový efekt grantov v rámci inovačného fondu.

2.5. Príspevok k plneniu ostatných cieľov politiky EÚ

2.5.1. Obehové hospodárstvo, energetická efektívnosť a energia z obnoviteľných zdrojov

Projekty, ktorým boli udelené granty, prinesú v rámci Európskej zelenej dohody ďalšie environmentálne prínosy pre európske hospodárstvo a podporia stratégie EÚ týkajúce sa vodíka, integrácie odvetví a obehového hospodárstva. Projekty, ktorým boli udelené granty, napríklad:

• podporia riešenia rozsiahlej dekarbonizácie energeticky náročných priemyselných odvetví, ako je priamo redukované železo za použitia vodíka21 v oceliarskom odvetví alebo riešenia CCUS v cementárskom priemysle,
• prinesú riešenia na uľahčenie systémovej integrácie obnoviteľných zdrojov energie, ako je ponuka elektriny z obnoviteľných zdrojov počas špičkového odberu používaním autobatérií na druhotné využitie,
• podporia prepojenie sektorov a nepriamu elektrifikáciu prostredníctvom výroby zeleného vodíka pre odvetvia, v ktorých je elektrifikácia zložitá,
• podporia uplatňovanie zásad obehového hospodárstva a energetickej efektívnosti na rôznych úrovniach, napríklad prostredníctvom recyklovania zvyškov materiálov a využívaním tepla, ktoré by sa inak stratilo, ako aj spoluprácu rôznych priemyselných odvetví, podporia náhradu fosílnych palív a zavádzanie dodatočnej inovačnej kapacity energie z obnoviteľných zdrojov, ako je veterná energia, slnečná energia a geotermálna energia.

2.5.2. Pozitívne externé vplyvy na ostatné odvetvia

Hoci je cieľom inovačného fondu podporovať dekarbonizáciu energetických a priemyselných odvetví prostredníctvom výroby a využívania nosičov energie z obnoviteľných zdrojov vrátane vodíka a syntetických palív, inovačný fond dokáže podporovať širokú škálu projektov s uplatnením v odvetviach, na ktoré sa v súčasnosti nevzťahuje ETS, napr. v námornej, cestnej a železničnej doprave a v poľnohospodárstve:

• podporovanie rozvoja nových odvetví a/alebo trhov: napr. výroba vodíka pre dopravu s nulovými emisiami (H2 VALCAMONICA a ZE PAK green H2) alebo náhrada plastov z fosílnych zdrojov [TLP Production (výroba termoplastického lignínu)],
• dekarbonizovanie námornej dopravy prostredníctvom výroby nízkouhlíkového skvapalneného bioplynu (bio-LNG) s cieľom nahradiť konvenčné lodné palivo (FirstBio2Shipping). Prostredníctvom pomoci pri vypracúvaní projektov sú podporované tri ďalšie relevantné projekty: tlačný remorkér s kombináciou batérie a palivového článku v nákladnej doprave (HyPush), veľká námorná výletná loď s inovačnou technológiou veterného pohonu (WAVE) a plavidlo s nulovými emisiami poháňané rozsiahlym systémom palivových článkov, ktorý bude využívať výhradne zelený vodík z obnoviteľných zdrojov (HYDROGEN EU-ROPAX),
• prínos pre poľnohospodárstvo s integrovanými vysokovýkonnými fotovoltickými zavlažovacími systémami (PVI), ktoré si nevyžadujú záložné batérie a ktoré výrazne znižujú riziká spojené s integritou infraštruktúry na distribúciu vody (CO2-FrAMed),
• prispievanie k znižovaniu emisií v dopravnej infraštruktúre: námorný prístav (GREENMOTRIL) a letisko (PIONEER) budú v maximálnej miere využívať energiu z obnoviteľných zdrojov.

© liorpt via Getty Images

2.5.3. Sociálne a hospodárske prínosy

Projekty, ktorým boli udelené granty, vytvoria aj sociálne a hospodárske prínosy, ako je zvýšený rast nových odvetví (napr. výroba zeleného vodíka), tvorba kvalitných pracovných miest v oblasti zelenej transformácie, podpora miestnych hospodárstiev a spolupráca medzi rôznymi priemyselnými odvetviami s cieľom podporiť inováciu a udržateľnosť. Ďalej budú viesť ku konkrétnym hospodárskym prínosom, napríklad nižším cenám nových technológií a výrobkov a novým trhom. Inovačný fond môže pomôcť aj riešiť sociálne aspekty a aspekty pracovných trhov v oblasti spravodlivej zelenej transformácie.

2.5.4. Synergie s inými finančnými nástrojmi

Cieľom inovačného fondu je zabezpečiť synergie s inými nástrojmi na podporu investícií, napr. InvestEU, alebo programami poskytovania úverov Európskej investičnej banky a inými relevantnými programami financovania z prostriedkov EÚ, napr. Horizont Európa alebo Nástroj na prepájanie Európy.

Program InvestEU

Keďže základným cieľom fondu je prilákanie dodatočných verejných a súkromných zdrojov, je dôležité, aby existovali synergie s Programom InvestEU, ktorý je hlavným nástrojom EÚ na podporu investícií (prostredníctvom úverov a iných druhov podpory) potrebných na obnovu, zelený rast, zamestnanosť a spravodlivú transformáciu. Pri špecifickom projekte možno kumulovať finančné prostriedky z Programu InvestEU a inovačného fondu. Okrem toho Európska investičná banka realizuje v rámci Programu InvestEU tematický produkt tzv. zelená transformácia22. Produkt zelená transformácia bude k dispozícii pre vysoko rizikové projekty s vysokou politickou pridanou hodnotou oprávnené v rámci segmentov politiky týkajúcich sa udržateľnej infraštruktúry a výskumu, inovácie a digitalizácie. Produkt bude ťažiť z navýšenia prostriedkov z inovačného fondu23, pričom sa bude zameriavať na ďalšiu podporu projektov rozsiahlej dekarbonizácie v odvetviach energetiky a priemyslu.

Dosah produktu zelená transformácia umožní rozšíriť partnerstvo EU – Breakthrough Energy Catalyst (BEC). Toto partnerstvo spája Európsku komisiu, Európsku investičnú banku a Breakthrough Energy Catalyst24. Memorandum o porozumení medzi týmito zmluvnými stranami bolo podpísané v Glasgowe na 26. konferencii OSN o zmene klímy. Partnerstvo sa usiluje o mobilizáciu až 820 mil. EUR (1 mld. USD) pre inovačné projekty v EÚ v rokoch 2022 až 2027.

© BillionPhotos.com/stock.adobe.com

V januári uverejnil program Breakthrough energy Catalyst Europe výzvu na predkladanie návrhov25 veľkých projektov. Výzva sa zameriava na oblasti čistého vodíka, udržateľných leteckých palív, priameho zachytávania zo vzduchu a ukladania a dlhodobého uskladňovania energie. Finančné prostriedky EÚ pre partnerstvo pochádzajú z programu Horizont Európa26 (vo forme grantov, ktoré sa majú skombinovať pre zvolené operácie) a z inovačného fondu (vo forme navýšenia záruky EÚ dostupnej pre znižovanie rizika poskytovania úverov Európskou investičnou bankou), spravované v rámci produktu zelená transformácia Programu InvestEU. Financovanie programu Catalyst (vo forme grantov a kapitálového financovania) pochádza od dobročinných nadácií a korporácií. Európska investičná banka aj Breakthrough Energy Catalyst poskytnú projektom rovnaké množstvo finančných prostriedkov.

Príklady synergií dosiahnutých projektmi, ktorým boli udelené granty

Účinné a operačné synergie s inými programami Únie, najmä na podporu rýchlejšieho šírenia a zavádzania výsledkov výskumu a inovácií a na umožnenie dosahovania spoločných cieľov a spoločných oblastí činností, sú zakotvené v cieľoch rôznych programov Únie.

Existujúce silné synergie medzi fondom a inými mechanizmami EÚ a vnútroštátnymi mechanizmami financovania už vykazuje viacero projektov, ktorým boli udelené granty v prvom kole výziev v rámci inovačného fondu:

• šesť projektov stavia na predchádzajúcej práci podporovanej v rámci predchádzajúcich programov Horizont Európa – Horizont a RP7 (CarBatteryReFactory, CO2-FrAMed, GtF, Silverstone, TLP a TANGO),
• tri projekty využili podporu aj z iných nástrojov EÚ, ako sú NER300, program LIFE a výzva NPE v odvetví dopravy (CCGeo, FirstBio2Shipping a HELEXIO line).

Okrem toho päť zo siedmich veľkých projektov, ktorým boli udelené granty, už dostáva alebo plánuje dostávať finančnú podporu od národných a regionálnych orgánov (Kairos-at-C, BECCS at STHLM, K6, HYBRIT demonstration a SHARC). Finančné podpory môžu znamenať štátnu pomoc v zmysle článku 107 ZFEÚ. Komisia má výlučnú právomoc posudzovať kompatibilitu opatrení štátnej pomoci s vnútorným trhom a členské štáty musia akúkoľvek takúto pomoc oznámiť podľa článku 108 ZFEÚ.

2.5.5. Výmena poznatkov o riešeniach v oblasti čistých technológií

Inovačný fond na zaistenie zníženia nákladov a zrýchlenej komercializácie čistých technológii v celej Európe podporuje výmenu poznatkov o riešeniach v oblasti čistých technológií medzi projektmi a zainteresovanými stranami.

V delegovanom nariadení sa vyžaduje, aby dohody o grante boli podmienené výmenou poznatkov zo strany prijímateľa grantu. Navrhovateľ projektu musí vo fáze podania žiadosti predložiť plán výmeny poznatkov vzťahujúci sa na celý cyklus projektu. Tieto požiadavky na výmenu poznatkov sú veľmi dôležité na to, aby sa chránil verejný záujem a zároveň rešpektovalo nezverejnenie citlivých obchodných informácií. Uľahčujú prienik demonštrovaných technológií na trh a znižujú riziko pri prechode na veľkokapacitnú výrobu a používanie nízkouhlíkových výrobkov. Výmena poznatkov sa musí začať pri udelení grantu, aby bolo možné vychádzať zo skúseností z vyriešených problémov a zo stratégií na ich zdolanie v kritickej fáze medzi udelením grantu a finančným uzavretím, ako aj medzi finančným uzavretím a začatím prevádzky. Predloženie prvých správ o výmene poznatkov projektmi, ktorým boli udelené granty, sa očakáva v rokoch 2022 – 2023. Neskôr počas prevádzkovej fázy sa snahy o výmenu poznatkov budú zameriavať na technologické zavádzanie projektov.

V rokoch 2020 a 2021 sa úspešne zorganizovalo vyše 10 virtuálnych podujatí na podporu všetkých typov zainteresovaných strán, aby lepšie pochopili súčasný a potenciálny vývoj riešení v oblasti čistých technológií v EÚ, ako je špeciálne podujatie na výmenu poznatkov pre inovačné projekty v oblasti čistých technológií „From NER300 to the Innovation Fund“ (Od NER300 k inovačnému fondu)27, konferencie o financovaní čistých technológií28, webináre o postupe podania žiadosti o grant z fondu a o získaných poznatkoch29 a všeobecné podujatie inovačného fondu počas týždňa udržateľnej energie v roku 2020. Komisia organizovala pravidelné stretnutia skupiny odborníkov pre inovačný fond, na ktorých diskutovala s členskými štátmi a zástupcami priemyslu o vykonávaní a budúcom smerovaní fondu. Okrem toho sa GR pre oblasť klímy a/alebo CINEA zúčastnili na viacerých podujatiach, ktoré zorganizovali tretie strany, s cieľom zvýšiť poznatky a informovanosť o fonde.

2.6. Preskúmanie uvedené v článku 24 ods. 3 nariadenia č. 1031/2010

Podľa článku 24 ods. 3 druhého pododseku nariadenia č. 1031/2010 (známeho aj ako nariadenia o obchodovaní formou aukcie) Komisia preskúma každé dva roky množstvo kvót, ktoré sa majú vydražiť pre inovačný fond, pričom sa zameria predovšetkým na „podporu dostupnú pre budúce výzvy na predkladanie návrhov, maximálnu výšku podpory z inovačného fondu dostupnej na pomoc pri vypracúvaní projektu, ďalej na časť z celkovej výšky podpory z inovačného fondu, ktorá je dostupná pre výzvy na predkladanie návrhov pri malých projektoch a ktorú vyhradila Komisia, na podporu predpokladanú pre projekty, ktoré získali grant, ako aj na úhradu a mieru návratnosti“.

Táto časť tejto správy predstavuje prvé takéto preskúmanie.

Suma dostupná pre každú výzvu na predkladanie návrhov vrátane maximálnej sumy dostupnej pre pomoc pri vypracúvaní projektov je určená v každom rozhodnutí o financovaní a v znení výzvy. Na nasledujúcom grafe je zhrnuté rozhodnutie o financovaní na rok 202030.

Na nasledujúcom grafe je znázornený celkový počet udelených grantov a celkový počet udelených pomocí pri vypracúvaní projektov v rámci každej výzvy.

V nasledujúcej tabuľke je zhrnutie počtu kvót vydražených pre inovačný fond na roky 2020 a 2021 a finančné prostriedky (v EUR) dostupné na účte inovačného fondu v polovici mája 2022.

Dostupné aktíva zahŕňajú viazané sumy na projekty, ktoré dostali granty z prvých dvoch výziev. Zatiaľ sa nevykonali žiadne platby pre projekty v rámci inovačného fondu.

Z celkového hľadiska tempo draženia kvót pre inovačný fond rieši potrebu projektov v oblasti čistých technológií. V kontexte plánu REPowerEU sa rozhodlo, že Komisia túto jeseň zdvojnásobí dostupné finančné prostriedky pre výzvu pre veľké projekty v roku 2022 na približne 3 mld. EUR. Zriadia sa osobitné segmenty REPowerEU na podporu 1. elektrifikácie a používania vodíka v priemysle; 2. výroby čistých technológií a 3. stredne veľkých pilotných projektov validácie vysoko inovačných riešení.

© antishock/stock.adobe.com

Prvé dve výzvy v rámci fondu vzbudili veľmi veľký záujem zo strany podnikov a dostali žiadosti, ktoré zďaleka presahovali dostupný rozpočet jednotlivých výziev, čím vznikla silná konkurencia medzi projektmi v oblasti čistých technológií. Toto jasne poukazuje na silný a rozmanitý súbor projektov v oblasti čistých technológií, ktorý môže fond podporiť vo svojich nasledujúcich výzvach, čo si vyžaduje ďalšie navýšenie rozpočtu. Tretia výzva na predkladanie veľkých projektov sa plánuje na jeseň 2022.

Výzvy na predkladanie návrhov malých projektov zohrávajú jedinečnú rolu pri podporovaní projektov s menšími kapitálovými nákladmi (od 2,5 mil. EUR do 7,5 mil. EUR), ale s potenciálom dekarbonizácie v nových odvetviach a v menších členských štátoch EÚ. Druhá výzva na predkladanie návrhov malých projektov bola vyhlásená 31. marca 2022 s rozpočtom 100 mil. EUR a projekty sa môžu o granty uchádzať do 31. augusta 2022.

Už pri prvých dvoch výzvach a projektoch využívajúcich pomoc pri vypracúvaní projektov dokázal inovačný fond podporiť projekty v rôznych oprávnených odvetviach a krajinách. Fond má viacero nástrojov na ďalšie podporovanie geografickej a odvetvovej rovnováhy projektov, ktorým boli udelené granty. K dispozícii je osobitný nástroj pomoci pri vypracúvaní projektov, ktorý poskytuje Európska investičná banka pre sľubné projekty, ktoré ešte nie sú v pokročilom stave, sieť národných kontaktných miest, helpdesk, ktorý odpovedá na otázky žiadateľov v súvislosti s každou výzvou, viaceré cielené webináre a informačné dni, samokontrolný dotazník. Ukázalo sa, že tieto nástroje pomáhajú spoločnostiam pri príprave ich žiadostí o grant z fondu. Komisia bude tieto nástroje naďalej rozvíjať a využívať s cieľom zlepšiť geografickú a odvetvovú rovnováhu fondu.

Pokiaľ ide o riadenie, jasné definovanie zodpovedností (medzi Európskou komisiou, Európskou výkonnou agentúrou pre klímu, infraštruktúru a životné prostredie, Európskou investičnou banku a členskými štátmi) a spolupráca medzi týmito subjektmi umožnili účinné vykonávanie inovačného fondu v stanovených lehotách.

V oznámení o REPowerEU31 sa uznalo, že fond je jedným z kľúčových nástrojov urýchlenia priemyselnej dekarbonizácie, pričom sa uviedli tri prístupy.

Po prvé zvýšené príjmy vďaka vyššej cene uhlíka umožňujú väčšie výzvy. Na základe skúseností z prvých výziev zo zásobníka projektov vyplýva, že trh dokáže absorbovať zvýšenie dostupného rozpočtu pri súčasnom zachovaní prístupu spočívajúcom v tom, že finančné prostriedky môžu získať len vysoko inovačné projekty s veľkým dosahom, ktoré sú pripravené na uvedenie na trh.

Po druhé inovačný fond môže rozšíriť svoje portfólio nástrojov na podporu projektov v oblasti čistých technológií. Napríklad celoeurópsky ponukový mechanizmus (napr. rozdielové zmluvy alebo rozdielové zmluvy o uhlíku) pre konkrétne technologické oblasti môže byť výkonným nástrojom podporovania vývoja a nákladovo efektívneho zavádzania nízkouhlíkových riešení. Takýto nástroj už Komisia navrhla ako súčasť balíka Fit for 55.

Po tretie pri zachovaní prístupu zdola nahor založeného na excelentnosti sa inovačný fond môže viac zameriavať na strategické priority, ako sa navrhuje v pláne REPowerEU32.

Koncové poznámky

¹ V závislosti od ceny uhlíka sa objem odhaduje s použitím ceny uhlíka 75 EUR/tCO2.

² Hospodárstvo a spoločnosť EÚ v súlade s klimatickými cieľmi (europa.eu).

³ Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1031/2010 z 12. novembra 2010 o harmonograme, správe a iných aspektoch obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov formou aukcie podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii, EUR-Lex - 02010R1031-20191128 - SK - EUR-Lex (europa.eu).

⁴ Policy development (europa.eu) (Rozvoj politiky) v sekcii Stakeholder Engagement (Zapojenie zainteresovaných strán).

⁵ First Innovation Fund call for large-scale projects: (Prvá výzva v rámci inovačného fondu na predkladanie návrhov veľkých projektov: 311 žiadostí o 1 mld. EUR z finančných prostriedkov EÚ pre projekty v oblasti čistých technológií).

⁶ First Innovation Fund call for small-scale projects: (Prvá výzva v rámci inovačného fondu na predkladanie návrhov malých projektov: 232 žiadostí o 100 mil. EUR z finančných prostriedkov EÚ pre malé projekty v oblasti čistých technológií).

⁷ Large-scale projects (europa.eu) (Veľké projekty) a Small-scale projects (europa.eu) (Malé projekty) v sekcii Webinars (Webináre).

⁸ policy_innovation-fund_best_practice_en_0.pdf (europa.eu).

⁹ Podľa delegovaného nariadenia sa umožňuje vykonávanie výziev pre veľké projekty v jednej alebo dvoch fázach, kým výzvy pre malé projekty prebiehajú v jednej fáze. Prvá výzva pre veľké projekty sa uskutočnila v dvoch fázach.

¹⁰ 232 prvotných žiadostí, z ktorých 2 sa nezahrnuli do hodnotenia.

¹¹ Statistics of the proposals received for the first large-scale call of the Innovation Fund in October 2020.docx (europa.eu) (Štatistika návrhov prijatých v rámci prvej výzvy inovačného fondu na predkladanie návrhov veľkých projektov v októbri 2020).

¹² policy_funding_innovation-fund_large-scale_successful_projects_en.pdf (europa.eu).

¹³ policy_innovation-fund_lsc_statistics_en_0.pdf (europa.eu).

¹⁴ Small-scale projects (europa.eu) (Malé projekty).

¹⁵ V rámci inovačného fondu sa finančné uzavretie vymedzuje ako: časový okamih v cykle vývoja projektu, v ktorom sú všetky dohody o projekte a financovaní podpísané a všetky požadované podmienky, ktoré obsahujú, boli splnené.

¹⁶ Údaje založené na žiadosti a prispôsobené podľa potreby na základe najnovších informácií od koordinátorov projektov.

¹⁷ https://ec.europa.eu/clima/eu-action/funding-climate-action/innovation-fund/project-development-assistance_en.

¹⁸ Dohodu o podpore vo forme pomoci pri vypracúvaní projektov s EIB podpísalo 14 veľkých projektov, keďže jeden projekt odstúpil z procesu.

¹⁹ National Contact Points (europa.eu) (Národné kontaktné miesta).

²⁰ https://ec.europa.eu/info/funding-tenders/opportunities/docs/2021-2027/innovfund/wp-call/wp_innovfund-2020_en.pdf.

²¹ Priamo redukované železo za použitia vodíka.

²² EIB, Relevance of Thematic Impact Finance for Innovation Fund eligible projects (Význam financovania s tematickým dosahom pre oprávnené projekty v rámci inovačného fondu) (prezentácia zo 6. 7. 2021 pre 8. zasadnutie IFEG). K dispozícii na adrese: https://ec.europa.eu/clima/system/files/2021-07/20210706_ifeg_4_en.pdf.

²³ Rozhodnutie Komisie C(2021) 7404 z 19. októbra 2021 o činnostiach týkajúcich sa inovačného fondu, ktoré slúži ako rozhodnutie o financovaní na rok 2021 a ako rozhodnutie, ktorým sa vyhlasujú druhé výzvy na predkladanie návrhov, a príloha k nemu.

²⁴ https://www.breakthroughenergy.org/scaling-innovation/catalyst.

²⁵ EU-Catalyst Partnership: (Partnerstvo EÚ – Catalyst: otvára sa výzva na predkladanie návrhov projektov zavádzajúcich nové zelené technológie).

²⁶ V bode 15 prílohy IV k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/695 z 28. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje Horizont Európa, sa podrobne uvádzajú synergie medzi inovačným fondom a Horizontom Európa a v oddiele 5.1 rozhodnutia Rady (EÚ) 2021/764 z 10. mája 2021, ktorým sa zriaďuje osobitný program na vykonávanie programu Horizont Európa, sa stanovuje potreba komplementárnosti medzi inovačným fondom a klastrom 5 programu Horizont Európa.

²⁷ From NER 300 to the Innovation Fund: (Od NER300 k inovačnému fondu: výmena poznatkov pre inovačné projekty v oblasti čistých technológií).

²⁸ First Financing Innovative Clean Tech virtual conference (europa.eu) (Prvá virtuálna konferencia o financovaní čistých technológií), How can the Innovation Fund foster innovative clean tech small-scale projects? (Ako môže inovačný fond podporiť inovačné malé projekty v oblasti čistých technológií?), (Realizácia Európskej zelenej dohody: Financovanie čistých technológií z inovačného fondu).

²⁹ Events and webinars (europa.eu) (Podujatia a webináre).

³⁰ Rozhodnutie Komisie C(2020) 4352 z 2. júla 2020, pokiaľ ide o vyhlásenie výzvy na prekladanie návrhov malých projektov v roku 2020.

³¹ COM(2022) 108 final, REPowerEU: spoločné európske pravidlá pre cenovo dostupnejšiu, bezpečnejšiu a udržateľnejšiu energiu, oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

³² COM(2022) 230 final, Plán REPowerEU, oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

Kontakt

Európska komisia
Generálne riaditeľstvo pre oblasť klímy
1049 Brusel
Belgicko

https://ec.europa.eu/info/departments/climate-action_sk

Sociálne médiá
Twitter https://twitter.com/EUClimateAction
Facebook https://www.facebook.com/EUClimateAction
Instagram https://www.instagram.com/ourplanet_eu/
Linkedin https://www.linkedin.com/showcase/eu-environment-climate/

PDF	ISBN 978-92-76-55638-1	doi:10.2834/16051	ML-09-22-407-SK-N
HTML	ISBN 978-92-76-56192-7	doi:10.2834/512326	ML-09-22-407-SK-Q

© Európska únia, 2022

Politika v oblasti opakovaného použitia dokumentov Európskej komisie sa vykonáva rozhodnutím Komisie 2011/833/EÚ z 12. decembra 2011 o opakovanom použití dokumentov Komisie (Ú. v. EÚ L 330, 14.12.2011, s. 39). Ak nie je uvedené inak, opakované použitie tohto dokumentu je povolené v zmysle medzinárodnej licencie Creative Commons Attribution 4.0 (CC BY 4.0) (https://creativecommons.org/licenses/by/4.0/). To znamená, že opakované použitie je povolené za predpokladu, že sa riadne uvedie zdroj a akékoľvek zmeny.

Akékoľvek použitie alebo reprodukcia prvkov, ktoré nie sú vo vlastníctve Európskej únie, môžu byť podmienené získaním súhlasu príslušných nositeľov práv.

OBRÁŤTE SA NA EÚ

Osobne
V rámci celej EÚ existujú stovky centier Europe Direct. Adresu centra najbližšieho k vám nájdete online (europa.eu/european-union/contact/meet-us_sk).

Telefonicky alebo písomne
Europe Direct je služba, ktorá odpovedá na vaše otázky o Európskej únii. Túto službu môžete kontaktovať:

• prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla: 00 800 6 7 8 9 10 11 (niektorí operátori môžu tieto hovory spoplatňovať),
• prostredníctvom štandardného telefónneho čísla: +32 22999696,
• prostredníctvom formulára na:europa.eu/european-union/contact/write-us_sk.

VYHĽADÁVANIE INFORMÁCIÍ O EÚ

Online
Informácie o Európskej únii sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie na webovej stránke Europa (european-union.europa.eu).

Publikácie EÚ
Publikácie EÚ si môžete pozrieť alebo objednať na webovej stránke op.europa.eu/sk/publications. Ak chcete získať viac výtlačkov bezplatných publikácií, obráťte sa na službu Europe Direct alebo vaše miestne dokumentačné centrum (europa.eu/european-union/contact/meet-us_sk).

Právo EÚ a súvisiace dokumenty
Prístup k právnym informáciám EÚ vrátane všetkých právnych predpisov EÚ od roku 1951 vo všetkých úradných jazykoch nájdete na webovej stránke EUR-Lexu (eur-lex.europa.eu).

Otvorené údaje EÚ
Portál data.europa.eu poskytuje prístup k otvoreným súborom údajov – datasetom z inštitúcií, orgánov a agentúr EÚ. Dáta možno stiahnuť a opätovne bezplatne použiť na komerčné aj nekomerčné účely. Portál poskytuje prístup aj k mnohým súborom údajov – datasetom z európskych krajín.