Prevádzková efektívnosť ECB pri krízovom riadení bánk

Zhrnutie

O jednotnom mechanizme dohľadu

I

Finančná kríza z roku 2008 podnietila veľké zmeny vo finančnom riadení v EÚ. Posilnil sa právny rámec pre bankový dohľad a v roku 2014 bol zriadený jednotný mechanizmus dohľadu (JMD). Dohľad nad veľkými bankami v eurozóne sa stal zodpovednosťou Európskej centrálnej banky (ECB). JMD zahŕňa Európsku centrálnu banku (ECB) a vnútroštátne orgány dohľadu zúčastnených krajín. Jedným z jeho hlavných cieľov je posilniť stabilitu bankového systému eurozóny.

Čo sme kontrolovali

II

V rámci tohto auditu sme preskúmali prevádzkovú efektívnosť riadenia ECB jednej konkrétnej úlohy dohľadu – krízového riadenia. Ide o proces, ktorý využívajú orgány dohľadu na identifikovanie bánk, ktoré majú finančné ťažkosti, a intervenovanie v prípade potreby. Cieľom krízového riadenia je zachovanie finančnej stability a zníženie spoliehania sa na verejné financie. Súčasťou krízového riadenia je predbežné plánovanie ozdravenia bánk s cieľom pripraviť sa na krízové situácie. Jeho súčasťou je tiež identifikovanie zhoršenia finančnej situácie banky orgánom dohľadu a v prípade potreby využitie právomoci včasnej intervencie.

Čo sme zistili

III

ECB vo svojej úlohe dohľadu stanovila celkovo stabilný rámec pre postupy krízového riadenia. Organizačná štruktúra ECB a zdroje na posudzovanie plánov ozdravenia a dohľad nad bankami v kríze sú uspokojivé, a to napriek nedostatkom v počiatočnom plánovaní a potrebe zlepšiť prideľovanie zamestnancov na najnaliehavejšie situácie.

IV

ECB dokončuje opatrenia pre externú spoluprácu a koordináciu s ostatnými orgánmi dohľadu a Jednotnou radou pre riešenie krízových situácií. Zostávajúce problémy však majú potenciál oneskoriť a obmedziť zdieľanie informácií a znížiť efektívnosť koordinácie.

V

Proces ECB pre posúdenie plánov ozdravenia bánk je pozitívny. Sú zavedené postupy na predkladanie a monitorovanie a hodnotitelia majú prístup k užitočným nástrojom a usmerneniam, hoci by ich bolo možné zlepšiť, a to najmä v oblasti ukazovateľov plánov ozdravenia. Okrem toho sa výsledky posúdenia plánov ozdravenia nevyužívajú systematicky na identifikáciu krízy a reakciu na ňu. Taktiež nemôžeme vyvodiť záver o prevádzkovej efektívnosti riadenia tohto procesu v praxi, pretože nám ECB neposkytla dostatočné dôkazy.

VI

Koncepcia prevádzkového rámca krízového riadenia ECB má určité nedostatky a existujú náznaky jeho neefektívneho vykonávania. Usmernenia k posúdeniu včasnej intervencie nie sú dostatočne vypracované a nie sú v nich vymedzené objektívne kritériá či ukazovatele, aby sa určilo, či sa banka dostala do krízovej situácie. Neexistujú usmernenia k čo najlepšiemu využívaniu právomocí ECB alebo najprimeranejších opatrení, ktoré sa majú zvážiť v konkrétnych scenároch. Nezískali sme ucelené dôkazy o skutočnom využívaní jej právomocí, takže nemôžeme vyvodiť záver o efektívnosti jej riadenia v praxi. Usmernenia k posúdeniu „inštitúcií, ktoré zlyhávajú alebo pravdepodobne zlyhajú“, majú tiež obmedzenia z hľadiska rozsahu a podrobností.

Prístup k dôkazom

VII

ECB nám odmietla poskytnúť dôležité dôkazy, ktoré sme požadovali na účely vykonania auditu, čo malo negatívny vplyv na našu audítorskú prácu. To znamená, že naše pripomienky a závery sú predbežné. Môžeme vyvodiť celkové závery o koncepcii procesov ECB, ale nemôžeme potvrdiť prevádzkovú efektívnosť krízového riadenia ECB v praxi.

Čo odporúčame

VIII

Vyjadrujeme niekoľko odporúčaní na zlepšenie krízového riadenia ECB.

IX

V oblasti spolupráce by ECB mala zlepšiť koordináciu s externými aktérmi a prijať interný rámec pre doplnkový dohľad nad finančnými konglomerátmi. Pokiaľ ide o plánovanie ozdravenia, ECB by mala poskytnúť dodatočné usmernenia ku kalibrácii ukazovateľov plánov ozdravenia.

X

Pokiaľ ide o identifikovanie krízy, ECB by mala viac rozvinúť svoje usmernenia k posúdeniam včasnej intervencie a stanoviť ukazovatele pre určenie zhoršenia finančnej situácie banky. Za týchto okolností by tiež mala systematicky využívať informácie z posúdení plánov ozdravenia.

XI

V oblasti reakcie na krízu by ECB mala zabezpečiť, aby sa vyčíslili problémy pred tým, ako sa zvážia opatrenia reakcie na krízu, a zaviesť predkladanie správ na účely systematického monitorovania kvality aktív. Tiež by mala ďalej rozvinúť svoje prevádzkové usmernenia k posúdeniam včasnej intervencie vrátane systematického využívania prehľadu, ktorý získava z posudzovania plánov ozdravenia bánk. A napokon, v oblasti „posúdení inštitúcií, ktoré zlyhávajú alebo pravdepodobne zlyhajú” by ECB mala viac rozvinúť svoje prevádzkové usmernenia.

Úvod

01

Jedným z ponaučení finančnej krízy z roku 2008 bolo, že regulačný rámec bánk bolo potrebné posilniť s cieľom zabezpečiť lepšie krízové riadenie. V Európskej únii (EÚ) bola táto potreba riešená transpozíciou smernice 2014/59/EÚ, všeobecne známou ako smernica o ozdravení a riešení krízových situácií bánk, do vnútroštátneho práva. Stanovuje sa v nej spoločný európsky rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií.

02

V súlade s novými globálnymi štandardmi sa skladá z troch pilierov: plánovanie ozdravenia bankami, včasná intervencia orgánmi dohľadu a riešenie krízových situácií ako posledná možnosť. Európska komisia tiež prijala vykonávacie nariadenia. Spolu s usmerneniami vydanými Európskym orgánom pre bankovníctvo (EBA) sa v nich vykladá a vysvetľuje regulačný rámec a majú za cieľ zabezpečiť jeho jednotné uplatňovanie.

03

V rámci jednotného mechanizmu dohľadu (JMD)¹ má Európska centrálna banka (ECB) od novembra 2014 zodpovednosť za zabezpečenie efektívneho prevádzkového riadenia úloh súvisiacich s posúdením plánov ozdravenia významných bánk a tiež za včasnú intervenciu pri bankách eurozóny. V júli 2017 ECB priamo dohliadala nad 120 významnými bankami v eurozóne, ktoré vlastnili tesne nad 80 % bankových aktív alebo približne 22 000 mld. EUR. ECB odhaduje svoje celkové náklady na prudenciálny dohľad nad bankovým systémom v roku 2017 na 490 mil. EUR, ktorý financujú samotné banky prostredníctvom odvodov.

04

Plánovanie ozdravenia a včasná intervencia majú zabezpečiť zmiernenie krízy či už samotnými bankami alebo opatreniami orgánov dohľadu. Krízové situácie sa na účely tejto správy vymedzujú tak, že k nim dôjde, keď sa okolnosti v banke zhoršia natoľko, že je ohrozená jej finančná situácia. Táto úloha dohľadu si vyžaduje rámec krízového riadenia. Ide o proces prípravy na krízové situácie a identifikáciu a reakciu na ne, keď vzniknú.

05

Plánovanie ozdravenia je novou zložkou regulačného rámca. V rámci smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk sú teraz banky povinné vypracovať a dodržiavať plány ozdravenia, ktoré pozostávajú z opatrení, ktorých cieľom je obnoviť ich finančnú situáciu ako prvú reakciu na jej zhoršenie. Orgány dohľadu nad bankami posudzujú kvalitu týchto plánov a určujú, či sú dôveryhodné a realizovateľné.

06

Podľa názoru Bazilejského výboru pre bankový dohľad (BCBS) „včasnou intervenciou možno predísť tomu, aby sa zistené nedostatky vyvinuli do ohrozenia bezpečnosti a zdravia”². Je to zásadne dôležitá zložka krízového riadenia orgánmi dohľadu. V smernici o ozdravení a riešení krízových situácií bánk bol zavedený ucelený súbor nástrojov včasnej intervencie, v nariadení EÚ, ktorým sa zriaďuje JMD³, sa ECB tiež zverujú právomoci včasnej intervencie.

07

Účinné krízové riadenie preto teraz závisí predovšetkým od prevádzkovej efektívnosti riadenia rozsiahlych právomocí ECB. Medzi ne patrí budovanie kapacít dohľadu s cieľom identifikovať nepriaznivý vývoj a reagovať naň v počiatočnej fáze. Patrí sem aj zabezpečenie primeraného toku informácií interne aj externe a včasné rozhodovanie. Poslednou podmienkou prevádzkovej efektívnosti riadenia krízovej situácie je hladká výmena informácií a efektívna koordinácia s ostatnými orgánmi dohľadu a príslušnými úradmi.

08

Posúdenie plánov ozdravenia a určenie krízových situácií sú citlivé rozhodnutia, ktoré by sa mali opierať o spoľahlivý proces. To isté platí o využívaní právomocí dohľadu, pretože opatrenia musia byť prispôsobené riešeniu problému cielene a proporcionálne. Hlavnou výzvou je stanoviť kritériá, ktoré umožnia jednotný prístup k bankám s rôznymi obchodnými modelmi na rôznych trhoch, nad ktorými vykonávajú dohľad tímy s rôznymi skúsenosťami v oblasti dohľadu.

09

Je preto potrebná rovnováha medzi kritériami, ktoré sú všeobecné a prierezové, a kritériami, ktoré sú špecifické pre danú inštitúciu, a súčasne umožniť pružnosť pri ich uplatňovaní. Všetky kritériá musia byť súčasne dostatočne explicitné a dôkladné na to, aby zabezpečili jednotnosť dohľadu a ochranu pred náklonnosťou k nečinnosti (relatívna výhoda z ničnerobenia) a regulačným zajatím (presadzovanie záujmov banky pred verejnými záujmami).

10

Približne dve tretiny bánk, ktoré boli predmetom postupov krízového riadenia ECB, mali skóre postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (SREP)⁴ štyri (najhoršia klasifikácia pred tým, ako sa banka klasifikuje ako „inštitúcia, ktorá zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá“ (FOLTF), a jedna tretina mala skóre tri. Len jedna banka mala skóre SREP dva. Väčšina bánk podliehala krízovému riadeniu aspoň jeden rok – a niektoré celé obdobie. Z údajov za rok 2016 vyplýva, že 11 % bánk v Európe malo skóre SREP štyri. V druhom štvrťroku 2016 malo päť bánk výšku kapitálu pod spúšťacím bodom pre MDA.

Audítorský prístup a metodika auditu

11

Preskúmali sme, či ECB vo svojej úlohe dohľadu riadila stanovenie prevádzkovo efektívneho rámca postupov krízového riadenia⁵. Konkrétne sme sa zamerali na to, či:

1. metodiky dohľadu ECB a súvisiace postupy efektívne identifikovali a reagovali na významné zhoršenie finančnej situácie banky; a
2. či prevádzkové postupy a opatrenia pre koordináciu a spoluprácu v rámci ECB a s ostatnými relevantnými aktérmi umožňujú efektívne krízové riadenie.

12

V tejto súvislosti sa v rámci auditu preskúmalo nasledovné:

1. organizačná štruktúra ECB a procesy prijímania a prideľovania zamestnancov;
2. jej procesy výmeny informácií, koordinácia a spolupráca interne aj externe s ostatnými zainteresovanými stranami;
3. jej procesy posudzovania plánov ozdravenia vrátane nástrojov a postupov podpory;
4. jej procesy na vykonávanie rámca včasnej intervencie vrátane kritérií a metód na zabezpečenie identifikovania krízy v počiatočnej fáze a primeraných opatrení.

13

Kritériá auditu boli odvodené z týchto zdrojov:

1. príslušné právne predpisy – smernica o ozdravení a riešení krízových situácií bánk, smernica o kapitálových požiadavkách (CRD IV)⁶ a nariadenie o jednotnom mechanizme dohľadu (nariadenie o JMD);
2. príslušné delegované nariadenia Komisie a usmernenia EBA;
3. relevantné všeobecné štandardy (BCBS a Rada pre finančnú stabilitu (FSB)); a
4. vnútorné pravidlá a postupy ECB.

14

Audítorské dôkazy sme zhromaždili prostredníctvom zasadnutí a rozhovorov s kľúčovými zamestnancami ECB pôsobiacimi v oblasti dohľadu a preskúmania niektorých interných dokumentov a verejne dostupných údajov. Okrem našej audítorskej práce v ECB sme všetkým významným bankám zaslali dotazník s cieľom získať spätnú väzbu o efektívnosti procesu plánovania ozdravenia.

15

Audit sa zameral len na prevádzkovú efektívnosť krízového riadenia bánk pod priamym dohľadom ECB (ide o exkluzívne subjekty známe ako „významné inštitúcie” (VI)). Do rozsahu auditu neboli zahrnuté činnosti krízového riadenia „menej významných inštitúcií” (MVI) či interakcia ECB s orgánmi pre riešenie krízových situácií okrem včasnej výmeny informácií. Nekontrolovali sme, či jednotlivé rozhodnutia ECB o dohľade boli primerané alebo nie, ale či by zavedené procesy umožnili prijať rozhodnutia v správnom čase a či posúdenia vykonané pred prijatím rozhodnutí umožnili úsudky založené na dobrých informáciách.

16

Naďalej sme čelili obmedzeniam rozsahu. ECB poskytla rozsiahlu dokumentáciu na účely tohto auditu a použila značná zdroje na podporu nášho auditu, čo umožnilo jeho včasné pokračovanie, a boli zavedené opatrenia spolupráce medzi EDA a ECB na zabezpečenie ochrany dôverných údajov a hladký tok dokumentácie. V dôsledku toho sme získali dostatočné dôkazy p návrhu systému, aby sme v tejto súvislosti mohli vyvodiť primerané závery. Dôkazy poskytnuté v súvislosti s testami kontrol a testovaním vecnej správnosti však neboli dostatočné. Všetky podrobnosti sú uvedené v prílohe I. To znamená, že sme mali obmedzený prístup k audítorským dôkazom v súvislosti s prevádzkovou efektívnosťou vykonávania posúdení plánov ozdravenia a ďalších činností krízového riadenia v praxi a dôkazy nám niekedy neboli poskytnuté okamžite. To znamená, že hoci sme dostali značný objem dokumentácie, nemohli sme odpovedať na všetky naše audítorské otázky na úrovni vhodnej pre tento audit a že túto správu je nevyhnutné potrebné považovať v týchto oblastiach auditu za predbežnú.

Pripomienky

Organizačná štruktúra, prijímanie a prideľovanie zamestnancov na činnosti krízového riadenia

17

Na to, aby boli činnosti ECB v oblasti krízového riadenia prevádzkovo efektívne, je potrebná organizačná štruktúra, ktorou sa podporuje výkonnosť, ako aj primerané personálne obsadenie, t. j. je potrebné určiť potreby v oblasti prijímania zamestnancov na základe jasného plánovania a prijímať a zamestnávať dostatočný počet osôb s primeranými znalosťami. Taktiež by mali existovať procesy na preloženie zamestnancov podľa jednotlivých prípadov v reakcii na núdzové situácie.

Celkovo je organizačná štruktúra primeraná …

18

V ECB sú spoločné dohliadacie tímy (SDT) poverené prebiehajúcim dohľadom, vrátane vykonávania činností dohľadu súvisiacich s posudzovaním plánov ozdravenia bánk a krízovým riadením. SDT vždy vedú zamestnanci ECB. Tvoria ich zamestnanci ECB a zamestnanci menovaní orgánmi dohľadu zúčastnených členských štátov (ČŠ). V rámci predchádzajúceho auditu sme zistili, že ECB nemá dostatočnú kontrolu nad zložením a zručnosťami dohliadacích tímov⁷. Okrem toho v ECB existuje špecializovaná divízia krízového riadenia (CRM), v ktorej sa sústreďujú špecifické odborné znalosti v oblasti krízového riadenia na podporu SDT. Interakcia s CRM môže tiež zabezpečiť jednotnosť procesu prijímania rozhodnutí SDT a prevádzkovú efektívnosť riadenia ich práce (pozri rámček 1).

19

Okrem vyššie uvedeného CRM stanovuje a monitoruje príslušné krízové ukazovatele na základe informácií o rizikách a zraniteľnosti inštitúcií JMD. Tieto informácie prijíma od divízie analýzy rizík (RIA) a útvarov krízového riadenia príslušných vnútroštátnych orgánov (PVO), ako aj údaje o dohľade od Generálneho riaditeľstva ECB pre štatistiku (GR pre štatistiku).

20

Touto organizačnou štruktúrou sa posilňuje efektívnosť prevádzkového riadenia úloh. Zodpovednosti a povinnosti SDT a CRM sú jasne oddelené, čo prispieva k efektívnej interakcii oboch strán a podporuje ju. SDT majú jasné zodpovednosti za priebežný dohľad a tiež sú zapojené do niekoľkých fáz krízového riadenia, počnúc prípravnými činnosťami a končiac včasnou intervenciou či procesom FOLTF.

21

ECB ešte viac zlepšila interakciu s SDT rozdelením CRM do dvoch sekcií: „Operácie krízového riadenia“ a „Politika krízového riadenia a spolupráca“. Prvá sekcia zodpovedá za interakciu s SDT o konkrétnych bankách, zatiaľ čo druhá je poverená úlohami koordinácie politiky krízového riadenia a spolupráce s príslušnými orgánmi, orgánmi pre riešenie krízových situácií a ďalšími zainteresovanými stranami.

… napriek počiatočným nedostatkom v plánovaní

22

Odborná podpora SDT zo strany CRM môže byť zásadne dôležitá z hľadiska prevádzkovej efektívnosti riadenia krízovej situácie, pretože nie je záruka, že členovia SDT majú potrebné zručnosti krízového riadenia.

23

V počiatočnom procese plánovania prijatia zamestnancov CRM nebol vopred stanovený mix zručností. Pri zriadení JMD sa navyše skúsenosti v oblasti krízového riadenia explicitne nepožadovali pri prijímaní zamestnancov SDT. ECB taktiež nemá právomoc zabezpečiť, aby členovia SDT, ktorých vysielajú vnútroštátne orgány, mali potrebné odborné znalosti. Ľudské zdroje v súčasnosti rokujú o možnosti databázy zručností a kvalifikácií potrebných pre JMD.

Celkovo bolo prijímanie zamestnancov do CRM efektívne

24

Na základe preskúmanej vzorky sme dospeli k záveru, že prijímania zamestnancov do CRM bolo vo všeobecnosti efektívne, obzvlášť vzhľadom na výzvu nájsť ľudí s príslušnými odbornými znalosťami. Prijímanie zamestnancov trvalo dva až šesť mesiacov od začiatku do konca a všetci prijatí zamestnanci mali potrebné zručností.

… ale ECB nemá konkrétne postupy na prehodnotenie pridelenia zamestnancov do SDT v krízovej situácii a preloženie zamestnancov, aby bola umožnená prevádzková efektívnosť jej riadenia

25

Ako je vysvetlené v bode 119 našej osobitnej správy⁸, miera rizika subjektu, nad ktorým sa vykonáva dohľad, by mala mať vplyv na počet a hĺbku úloh dohľadu. Rýchle zhoršenie situácie banky by mohlo znamenať obmedzenie zdrojov príslušných SDT. V krízovej situácii môžu SDT znížiť alebo odložiť pravidelné úlohy. Neexistuje však proces na prehodnotenie personálnych potrieb či preloženie zamestnancov, čo potenciálne obmedzuje prevádzkovú efektívnosť riadenia krízovej situácie.

Spolupráca a koordinácia v súvislosti s krízovým riadením

26

Prevádzkovo efektívne krízové riadenie si vyžaduje účinnú spoluprácu a koordináciu príslušných zainteresovaných strán. Obzvlášť to platí pre cezhraničné bankové skupiny vzhľadom na ich zložitý charakter.

27

V právnych predpisoch EÚ⁹ sa požaduje, aby si ECB pri riešení krízovej situácie banky vymieňala informácie a koordinovala svoje činnosti s ostatnými orgánmi. Môže ísť o ďalšie kompetentné orgány bankového dohľadu v rámci kolégií orgánov dohľadu, orgány dohľadu nad poisťovníctvom, orgány pre riešenie krízových situácií a makroprudenciálne orgány.

28

Kolégiá orgánov dohľadu sprostredkúvajú spoluprácu a koordináciu v oblasti dohľadu za bežných okolností aj v kríze. Prevádzkovo efektívne riadenie úloh kolégií by zahŕňalo výmenu príslušných informácií, koordináciu posúdenia krízy a spoluprácu na reakcii na krízu.

29

Kolégiá by mali byť založené na písomných dohodách, v ktorých sa nachádzajú ustanovenia o dôvernosti, využívaní a zdieľaní informácií a spolupráci medzi ich členmi¹⁰. Vzor písomných dohôd a interné postupy ECB poskytujú SDT usmernenia k uzatváraniu písomných dohôd s inými orgánmi. Pokiaľ však ide o krízové situácie, v postupoch ECB nie sú konkrétne pokyny k rozsahu a miere konkrétnych informácií o bankovej skupine, ktoré sa majú vymieňať. V doposiaľ uzatvorených písomných dohodách tieto informácie neboli vždy definované tak, ako sa požaduje. Absencia takýchto opatrení by mohla obmedziť efektívne fungovanie kolégia v krízovej situácii.

Vytvorenie koordinácie a spolupráce s ostatnými orgánmi stále nie je dokončené

30

ECB vo svojej úlohe konsolidujúceho orgánu dohľadu predsedá 34 kolégiám dohľadu, vrátane štyroch medzinárodných kolégií, ktoré nemajú iných účastníkov z EÚ okrem ECB. ECB je v procese uzatvárania písomných dohôd o koordinácii a spolupráci (WCCA), aby uľahčila krízové riadenie v rámci týchto kolégií. K júnu 2017 ECB uzatvorila dohody len s piatimi kolégiami (pozri tabuľku 1). ECB nestanovila priority uzatvorenia týchto dohôd na základe rizika. Rokovania sú niekedy náročné, pretože okrem iného závisia od schopnosti protistrán reagovať. Chýbajúca písomná dohoda o koordinácii a spolupráci by mohla znížiť schopnosť ECB reagovať na krízu včas a efektívne.

Tabuľka 1

Stav písomných dohôd o koordinácii a spolupráci

Stav	Počet inštitúcií
Uzavreté	5
Čaká sa na schválenie ECB	4
V procese interného preskúmania ECB	18
Prebieha (vrátane dvoch globálne systémovo dôležitých bánk)	3
Nezačalo (medzinárodné kolégiá)	4

Zdroj: ECB.

31

Dokumenty poskytnuté ECB obsahujú obmedzené prevádzkové usmernenia pre SDT s cieľom zabezpečiť, aby boli ich úlohy súvisiace s kolégiami riadené jednotne a efektívne v krízovej situácii.

32

Taktiež neexistuje interný rámec pravidiel, aby sa zabezpečilo, že sa dodatočné výzvy vyplývajúce z doplnkového dohľadu ECB nad 29 finančnými konglomerátmi (FICO)¹¹ budú riešiť¹². Absencia takéhoto rámca by mohla mať vplyv na účinnosť a včasnosť intervencie v prípade, že sa finančný konglomerát dostane do krízy.

33

Z týchto dvoch príčin je vzor dohôd o koordinácii a spolupráci ECB obzvlášť relevantný z hľadiska prevádzkovo efektívneho cezhraničného krízového riadenia. Do tohto vzoru však nie je zahrnutý požadovaný minimálny súbor informácií, ktoré si majú vymieňať členovia kolégia v krízovom scenári¹³. V dôkazoch, ktoré sme mali k dispozícii, sa nenachádzali príklady, že by sa ECB dohodla na takomto minimálnom súbore informácií. Časť vzoru, ktorá sa týka interakcie medzi kolégiami orgánov dohľadu a kolégiami orgánov pre riešenie krízových situácií, je taktiež neúplná z dôvodu nedávneho zriadenia orgánov pre riešenie krízových situácií a skutočnosti, že 19 cezhraničných skupín je v súčasnosti zodpovednosťou Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (SRB). ECB uviedla, že plánuje zrevidovať túto časť po dokončení písomných dohôd pre kolégiá na riešenie krízových situácií a skupiny krízového riadenia.

Interakciu so SRB a ďalšími zainteresovanými stranami je potrebné zlepšiť

34

Efektívna interakcia s orgánmi pre riešenie krízových situácií vo všeobecnosti a so SRB ako novým orgánom EÚ povereným riešením zlyhávajúcich bánk obzvlášť sa stala novou a zásadne dôležitou zložkou krízového riadenia.

35

Koordinácia ECB so SRB zahŕňa zdieľanie a výmenu informácií relevantných pre úlohy oboch organizácií. Ide o plánovanie riešenia krízových situácií, stanovenie opatrení včasnej intervencie a vykonanie posúdení FOLTF.

36

Ako prvý krok smerom k efektívnemu toku informácií ECB a SRB podpísali memorandum o porozumení (MoP) v decembri 2015. MoP sa v súčasnosti aktualizuje s cieľom rozšíriť rozsah a mieru informácií poskytovaných SRB na účely plánovania riešenia krízových situácií a v krízových situáciách na základe skúseností za posledné dva roky.

37

Od apríla 2015 má SRB prístup na diaľku k systému Darwin, systému ECB na správu dokumentov a záznamov, a od decembra 2016 má prístup k systému IMAS, systému správy informácií používaného v rámci JMD. Objem informácií o nekrízových situáciách zdieľaných so SRB je obmedzený. Pokiaľ ide krízové situácie, v súčasnosti neexistuje vopred špecifikovaný balík informácií, ktoré sa majú poskytnúť SRB. ECB preto sprístupňuje tie informácie, ktoré považuje za relevantné, a žiadosti SRB sa požadujú, ak potrebuje viac informácií.

38

Ak by sa vopred dohodlo na informáciách, ktoré sa majú zdieľať, uľahčilo by to sprístupnenie údajov pre SRB v krízovej situácii a vyriešila by sa tým súčasná prevádzková neefektívnosť. To samotné však nezabezpečuje, že SRB dostane tieto informácie v počiatočnej fáze krízy. Miera informácií, ktoré sa sprístupňujú, sa nezvyšuje automaticky so zhoršovaním finančnej situácie banky, bodom krízy, ale len ak ECB zvažuje včasnú intervenciu a zadá príslušné označenie vo fáze IMAS alebo ak to ECB považuje za primerané.

39

Tieto nedostatky celkovo vplývali negatívne na prevádzkovú efektívnosť riadenia systému. Namiesto prijatia uceleného súboru údajov na začiatku to vedie k mnohým ad hoc požiadavkám SRB, pre ktorú sa musia údaje pripraviť, schváliť a zaslať. Okrem toho by bolo možné ešte viac zlepšiť proces zdieľania širšieho súboru informácií, ako sa zhoršuje situácia inštitúcie, aby sa posilnila prevádzková efektívnosť riadenia. V našej nedávnej správe o SRB sa nachádzajú ďalšie informácie o spolupráci medzi týmito dvomi orgánmi.

Európsky výbor pre systémové riziká (ESRB)

40

ESRB je zodpovedný za makroprudenciálny dohľad nad finančným systémom v EÚ. Identifikuje a stanovuje priority pre systémové riziká a vydáva varovania a odporúčania pre nápravné opatrenia. Nenašli sme nijaké vypracované postupy, ktorými by sa zabezpečilo, aby ECB zohľadnila pri krízovom riadení systémové riziká pre finančnú stabilitu identifikované ESRB.

Spolupráca s príslušnými orgánmi

41

ECB zaviedla interné procesy pre vypracovanie, prerokovanie a schválenie dohôd o spolupráci alebo MoP s ostatnými relevantnými orgánmi na účely koordinácie v krízovej situácii (pozri obrázok 1). Podpísala MoP s Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy (ESMA) a pokračuje v práci na uzatvorení dohôd o spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi pre trhy, orgánmi dohľadu členských štátov, ktoré nie sú v eurozóne, a vnútroštátnymi orgánmi mimo EÚ.

42

Stanovenie priorít pre uzatvorenie dohôd s nečlenskými krajinami EÚ závisí od súboru faktorov, ako je analýza angažovanosti a štruktúra skupiny. Tieto priority však nie sú odzrkadlené v žiadnom všeobecnom akčnom pláne ECB. Priority sa tiež nestanovujú pri uzatváraní dohôd s vnútroštátnymi orgánmi pre trhy ani s členskými štátmi mimo JMD. V praxi podpísanie MoP s orgánmi mimo EÚ závisí od vôle protistrany spolupracovať. Doposiaľ uzatvorené dohody, ktoré sa týkajú prebiehajúceho dohľadu, neobsahujú konkrétne opatrenia v súvislosti s činnosťami krízového riadenia.

43

Okrem vyššie uvedeného je ECB zo zákona povinná informovať ostatné zainteresované strany o potenciálnej krízovej situácii v závislosti od jej závažnosti. Medzi týmito zainteresovanými stranami je EBA, národné centrálne banky a vlastná menová funkcia ECB.

Plánovanie ozdravenia

44

Kľúčovou povinnosťou vyplývajúcou zo smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk je, aby banky vypracovali a dodržiavali plány na obnovenie ich finančnej situácie v prípade jej náhleho zhoršenia. Ide o tzv. plány ozdravenia. ECB vo svojej funkcii orgánu bankového dohľadu musí každoročne posúdiť kvalitu plánov ozdravenia.

45

Prevádzkovo efektívny proces posudzovania plánov ozdravenia by si vyžadoval jednotné nástroje a jasne vymedzené úlohy a zodpovednosti v ECB. SDT by vykonávali svoje posudzovania a poskytovali by spätnú väzbu bankám v určitých termínoch, pričom by SRB mala príležitosť vyjadriť svoje názory¹⁴.

46

Prevádzkovo efektívny proces by tiež umožňoval promptné poukázanie na potenciálny nedostatok a zabezpečoval by jednotnosť posudzovania plánov ozdravenia v rámci JMD. A napokon, výsledky celkových posúdení by sa systematicky využívali ako vstup do prípravy na krízu a jej riadenie.

Po prechodnej fáze ECB stanovila jednotný harmonogram predkladania plánov ozdravenia …

47

ECB musela časovo rozložiť proces predkladania plánov pre všetky banky pre neskorú transpozíciu smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk v mnohých členských štátoch v roku 2015. Tento proces bol prispôsobený a nový prístup k predkladaniu plánov bol prijatý a zavedený pre druhé kolo v roku 2016, čím sa zvýšila prevádzková efektívnosť tohto procesu.

… ale dosiahnutie spoločných rozhodnutí o plánoch ozdravenia skupín zostávalo výzvou

48

Presný postup, ktorý sa má pri posudzovaní dodržať, závisí od štruktúry banky či bankovej skupiny. Napríklad pre cezhraničné bankové skupiny musí kolégium orgánov dohľadu prijať spoločné rozhodnutie za všetkých jeho členov. V prílohe II je zobrazený proces posudzovania plánov ozdravenia kolégiami orgánov dohľadu.

49

Podľa vyhlásenia ECB došlo v prvom kole predkladania plánov k oneskoreniam z niekoľkých dôvodov. 71 zo 106 bánk (67 %) predložilo svoje plány ozdravenia včas. SRB sa nevyjadrila ani k jednému plánu z cyklu z roku 2015. Keď si proces vyžadoval zapojenie kolégií orgánov dohľadu, oficiálny proces spoločných rozhodnutí bol dokončený len v 11 z 32 prípadov (34 %), t. j. dosiahlo sa spoločné rozhodnutie všetkých členov. Tieto výsledky celkovo poukazujú na určitú neefektívnosť práce kolégií orgánov dohľadu.

Využívanie národných expertov znamená potenciálne konflikty týkajúce sa správy

50

Príslušný orgán zodpovedá za posúdenie plánov ozdravenia¹⁵. V prípade významných inštitúcií je to ECB. Vo vlastnej príručke dohľadu ECB¹⁶ sa zamestnancom PVO umožňuje zúčastňovať sa posúdenia plánov ozdravenia, avšak bez toho, aby boli súčasťou SDT alebo podliehali subkoordinátorovi PVO. Namiesto toho podliehajú vedúcemu príslušného vnútroštátneho útvaru. V osobitnej správe č. 29/2016 (body 140, 141 a 147) sme dospeli k záveru, že rozporuplné hierarchické vzťahy a absencia záväznej spätnej väzby by mohli mať negatívny dosah na výkonnosť a prevádzkovú efektívnosť riadenia postupu posúdenia. V tomto prípade je situácia ešte problematickejšia, pretože neexistuje prepojenie s SDT prostredníctvom subkoordinátora PVO ani oficiálne stanovený proces odovzdania. V príručke sa tiež neposkytujú usmernenia k procedurálnej interakcii medzi koordinátorom SDT a príslušnými národnými expertmi.

CRM monitoruje proces plánovania ozdravenia a poskytuje všeobecné usmernenia SDT a bankám, potrebuje však určité zlepšenia

51

V priebehu dvoch interných preskúmaní CRM identifikovala niektoré záležitosti súvisiace s efektívnym riadením procesu posúdenia. Objavila sa potreba ďalších usmernení k možnostiam ozdravenia, scenárom a ukazovateľom, ktoré boli následne poskytnuté orgánom dohľadu v mnohých oblastiach plánovania ozdravenia. Viedlo to k jednotnejšiemu a efektívnejšiemu prístupu k posúdeniam.

52

Na zvýšenie kvality a dôveryhodnosti plánov ozdravenia a zaručenie prevádzkovej efektívnosti tohto procesu je zásadne dôležité, aby inštitúcie predkladali kľúčové údaje, ktoré sa požadujú v smernici o ozdravení a riešení krízových situácií bánk, jasne a jednotne. Na tento účel ECB poskytla inštitúciám stručný, štandardizovaný vzor vykazovania, ktorý im umožňuje predkladať kľúčové finančné údaje rovnakým spôsobom. Tento vzor obsahuje vopred vymedzené hodnotenia a jeho výhoda je v tom, že prepája informácie z ukazovateľov, scenárov a možností a vyčísľuje ich účinky. Vzor sa pôvodne použil v cykle z roku 2016. Pozitívne je, že už bol revidovaný a mierne aktualizovaný pre ďalšie kolo. Boli doň zapracované ďalšie usmernenia pre banky aj orgány dohľadu.

53

Bez ohľadu na usmernenia, ktoré už CRM vypracovala v spolupráci so sieťou pre riešenie kríz v niekoľkých oblastiach, SDT prostredníctvom rozhovorov overovali a mnohé banky v našom prieskume potvrdili (pozri bod 14) potrebu dodatočnej pomoci, aby sa zvýšila kvalita informácií poskytovaných v plánoch ozdravenia (podrobné odpovede pozri v prílohe III). Jednou osobitne dôležitou oblasťou bola kalibrácia prahových hodnôt ukazovateľov, napr. stanovenie spúšťajúcich úrovní pre pomery/ukazovatele a hodnotenie zvolenej marže nad požiadavkami piliera, kde je však potrebné poznamenať, že EBA už poskytla usmernenia.

54

V tejto súvislosti ECB neposkytla SDT podrobné usmernenia navyše k tým, ktoré už vypracoval EBA¹⁷, k tomu, ako posudzovať kvalitu ukazovateľov (konkrétnejšie primeranosť kalibrácie jednotlivých ukazovateľov), čo by zvýšilo prevádzkovú efektívnosť riadenia tohto procesu. Zistili sme, že k júnu 2017 ECB nevykonala partnerskú analýzu bánk s podobnými obchodnými modelmi a charakteristikami (čo podľa EBA môže umožniť určiť spoločné trendy a osvedčené postupy).

ECB uviedla do praxe právne požiadavky na posudzovanie plánov ozdravenia v nástroji, ktorý je efektívny a zväčša ucelený

55

ECB a PVO spojili sily a vypracovali vzor zahŕňajúci všetky právne požiadavky na posúdenie plánov ozdravenia. Tento vzor zjednodušil prácu orgánov dohľadu, zlepšil kvalitu posúdení a zvýšil prevádzkovú efektívnosť riadenia procesu. Ústnou spätnou väzbou od koordinátorov SDT sa potvrdilo, že vnímajú tento zjednodušený vzor pozitívne.

56

ECB navrhla excelovský nástroj na podporu posúdenia dôveryhodnosti a realizovateľnosti jednotlivých možností ozdravenia. V tomto nástroji sa kombinujú kvalitatívne údaje z posúdení plánov ozdravenia s údajmi špecifickými pre danú banku a údajmi o trhu a vypočítava sa vplyv širokého spektra potenciálnych opatrení v rámci rôznych scenárov. Vzhľadom na to, že umožňuje prístup k mnohým dostupným údajom, a to historickým aj súčasným, mal by pomôcť vytvoriť realistickejší názor na uskutočniteľnosť jednotlivých opatrení, čím zvyšuje prevádzkovú efektívnosť riadenia posúdení.

57

Bol stanovený postup na každoročnú aktualizáciu nástroja na posúdenie plánov ozdravenia pod dohľadom špecializovanej skupiny odborníkov zo siete pre riešenie kríz (CMN). ECB nám poskytla dôkazy o krížovej kontrole tohto nástroja s delegovaným nariadením Komisie (EU) 2016/98 a o tom, ako sa niektoré zložky budú aktualizovať a zapracúvať do nástroja. Tento nástroj tiež obsahuje odkazy na príslušné právne požiadavky na účely zvýšenia efektívnosti.

58

Zaznamenali sme však, že neexistuje oficiálny postup pre analýzu porovnávacích správ EBA¹⁸ ani dokumentácia, z ktorej by vyplývalo, že ich zistenia a závery sú zachytené v samotnom nástroji, čo by mohlo užívateľovi poskytnúť ďalšie usmernenia či praktické príklady. Týmito zložkami by sa zvýšila prevádzková efektívnosť posúdení, pretože by hodnotitelia nemuseli hľadať usmernenia v mnohých navzájom neprepojených dokumentoch.

59

Hoci majú hodnotitelia zvyčajne prístup k IMAS, ECB nestanovila oficiálny postup na poskytovanie usmernení k overovaniu informácií v plánoch ozdravenia odkazom na ich zdroje (napr. audítorské správy, registre, údaje zo SREP, správy z kontrol na mieste), vrátane odkazov na tieto zdroje. Absencia týchto usmernení by mohla mať vplyv na prevádzkovú efektívnosť, obzvlášť ak plány ozdravenia posudzujú národní experti z PVO, ktorí nie sú členmi príslušného SDT, alebo zamestnancami na nižších pozíciách.

… avšak výsledky plánovania ozdravenia sa nevyužívajú systematicky na identifikáciu krízy alebo riadenie

60

Posúdenie plánov ozdravenia končí vyplnením vzoru posúdenia a listom so spätnou väzbou, v ktorom sa banke opisujú nedostatky plánu. V príručke dohľadu sa nachádzajú všeobecné pravidlá využívania týchto informácií. Na presadzovanie prevádzkovej efektívnosti by výsledky posúdení plánov ozdravenia mali byť tiež ústrednou a systematickou zložkou prebiehajúceho procesu dohľadu ECB. V tejto súvislosti však nie sú zavedené konkrétne postupy a neboli definované žiadne zdokumentované výstupy, napr. v podobe súhrnnej správy, na základe ktorých by SDT boli povinné zahrnúť aspekty plánu ozdravenia do ich prebiehajúcej činnosti dohľadu. Príklady pozri v rámčeku 2.

61

Výsledky posúdení plánov ozdravenia zatiaľ nie sú vstupom pre rokovania tímu krízového riadenia konkrétnej inštitúcie (IS-CMT)²⁰ ani nie sú potenciálne využívané pre opatrenia včasnej intervencie. Z vyššie uvedených informácií nie je jasné, či sa okamžite dostupné informácie z procesu posúdenia systematicky využívajú. Napríklad nie je zaručené systematické monitorovanie porušenia ukazovateľov ani vykonávania opatrení na ozdravenie. Tieto nedostatky by mohli negatívne ovplyvniť prevádzkovú efektívnosť riadenia identifikovania krízy, včasnej intervencie a reakcie na krízu.

Subjekty, nad ktorými sa vykonáva dohľad, sú vo všeobecnosti pozitívne v súvislosti s procesom plánovania ozdravenia

62

V rámci auditu sme uskutočnili online prieskum medzi všetkými bankami, ktoré predložili plány ozdravenia ECB. Požiadali sme ich o názor na štandardy stanovené pre plánovanie ozdravenia a ich interakciu s ECB v rámci tohto procesu. Prieskum bol zaslaný všetkým 125 významným inštitúciám a prebiehal od marca do apríla 2017. Dostali sme odpovede od 64 subjektov zo 17 členských štátov (podrobné odpovede pozri v prílohe III).

63

Vo všeobecnosti banky odpovedali pozitívne, pokiaľ ide o proces plánovania ozdravenia, hoci taktiež signalizovali potrebu zlepšenia zrozumiteľnosti a ďalších usmernení s cieľom riešiť zostávajúce nejasnosti v niektorých oblastiach. Patrí medzi ne definovanie signálov včasného varovania a ukazovateľov plánov ozdravenia, kalibrácia ukazovateľov a primerané prahové hodnoty, zosúladenie ukazovateľov s obchodnými modelmi bánk, a metodika prijatá pre reverzné stresové testovanie celého radu scenárov. Desať bánk zdôraznilo duplikovanie žiadostí o informácie a žiadalo jasnejšie oddeliť informácie požadované pre plány ozdravenia a plány riešenia krízovej situácie²¹.

64

Väčšina bánk poukázala na pozitívnu interakciu s ECB, hoci sedem uviedlo, že listy so spätnou väzbou boli oneskorené alebo neboli vôbec zaslané²². Dvanásť bánk vyjadrilo názor, že SDT by mali byť konkrétnejšie pri poskytovaní technickej pomoci bankám, a podobné obavy súviseli s usmerneniami, ako integrovať dcérske spoločnosti do plánov ozdravenia skupiny. A napokon, deväť bánk spochybnilo uplatňovanie zásady proporcionality. Podrobná analýza odpovedí na každú otázku sa nachádza v prílohe III.

Pre obmedzenia vzorky, ktorú nám ECB poskytla, nemôžeme vyvodiť závery o posúdeniach plánov ozdravenia

65

Vzhľadom na obmedzenia opísané v bode 16 sme museli prispôsobiť naše audítorské postupy a mohli sme len porovnať (čiastočne upravené) informácie o vybraných aspektoch troch plánov ozdravenia s dostupnými kritériami/usmerneniami a výslednými posúdeniami. Našim cieľom bolo zhodnotiť, pokiaľ to bolo možné, jednotnosť a konzistentnosť nástroja na posudzovanie ako súčasti prevádzkových procesov používaných vedením. Na tento účel sme preskúmali, pokiaľ to bolo možné, ako boli posúdenia zavedené do praxe a či bankám poskytli efektívnu spätnú väzbu formou úplného zoznamu zistených nedostatkov.

66

Zistili sme menšie potenciálne nezrovnalosti v súvislosti s kritériami posúdenia v časti ukazovateľov a výslednými posúdeniami a spätnou väzbou bankám. Okrem toho informácie o audit traile boli zhoršené skutočnosťou, že hodnotitelia krížovo neodkazujú na príslušné časti plánu ozdravenia alebo spis o dohľade²³ Dôkazy, ktoré nám boli sprístupnené, však nepostačovali, aby sme mohli vyvodiť záver, nakoľko efektívne sa proces plánovania ozdravenia realizuje v praxi. Podrobnú analýzu obmedzenia rozsahu pozri v prílohe I.

Identifikovanie krízy

67

Regulačný rámec EÚ zahŕňa široký rad právomocí na včasnú intervenciu a ďalšie právomoci dohľadu na riešenie bánk v kríze. ECB ako orgán dohľadu stanovila rámec krízového riadenia, ktorý by mal spustiť včasné a účinné reakcie a zabezpečiť vhodné rozhodovanie v kríze.

68

Na to, aby bol tento rámec prevádzkovo efektívny, musí zabezpečiť, aby ECB uplatňovala svoje právomoci v súlade s príslušnými usmerneniami EBA a cieľmi JMD. Prevádzkovo efektívne krízové riadenie závisí od schopnosti dohľadu identifikovať krízu v počiatočnej fáze. Vyžaduje si jasné porozumenie právneho základu pre využívanie včasnej intervencie a ďalších právomoci dohľadu s objektívnymi kritériami pre ich uplatnenie a náležité zohľadnenie zásady proporcionality. V tejto súvislosti sú obzvlášť dôležité primerané procesy a ucelené usmernenia pre zamestnancov vzhľadom na právne výzvy, ktorým ECB čelí pri jednotnom uplatňovaní svojich právomocí.

ECB pridelila úlohy a stanovila všeobecné pracovné postupy pre identifikáciu krízy a reakciu na ňu, ale jej usmernenia k vykonávaniu príslušných ustanovení nie sú vypracované dostatočne

69

Dva hlavné prevádzkové dokumenty krízového riadenia v ECB sú dve kapitoly príručky JMD, ako aj núdzový akčný plán JMD. Rieši sa v nich využívanie právomocí včasnej intervencie a ďalšie prevádzkové aspekty, napr. zriadenie a fungovanie tímu krízového riadenia.

70

Príručka JMD a núdzový akčný plán JMD obsahujú len odkazy na príslušné právne ustanovenia a ustanovenia EBA k právomoci včasnej intervencie a nie konkrétne usmernenia, ako ich implementovať. Oznámenie s názvom usmernenia SREP k posúdeniu včasnej intervencie, ktoré bolo aktualizované v júli 2016, obsahuje okrem odkazov na príslušné právne predpisy a usmernenia EBA aj niekoľko kontrolných otázok a je v ňom zoznam tém, ktoré sa majú dokumentovať. Právomoci ECB a podmienky ich použitia tak, ako sú stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch a nariadení o JMD, nie sú v ňom opísané. V oznámení taktiež nie sú jasné usmernenia k objektívnym zložkám úsudku pri výkone dohľadu ani diskrečná právomoc v tomto kontexte.

71

V usmerneniach SREP k posúdeniu včasnej intervencie z roku 2016 sa nekonkretizuje príslušná regulačná minimálna kapitálová požiadavka (t. j. či zahŕňa pilier 1, pilier 2 a kapitálové rezervy), ani sa v nich neurčujú príslušné požiadavky na likviditu. Takisto sa v ňom nestanovujú ďalšie prudenciálne požiadavky, konkrétne požiadavky týkajúce sa opatrení správy a prevádzkovej kapacity, ktoré sa majú v tejto súvislosti zvážiť. V usmernení sa taktiež nevysvetľuje, čo predstavuje porušenie príslušných regulačných požiadaviek, alebo čo by pravdepodobne v blízkej budúcnosti viedlo k ich porušeniu, hoci toto je základom pre porozumenie využívania jej právomoci.

72

Celkovo mali k júnu 2017 zamestnanci ECB malú podporu v podobe usmernení pre ich úsudok pri výkone dohľadu a diskrečných právomocí. To môže potenciálne negatívne ovplyvniť efektívnosť prevádzkového riadenia ECB pri identifikovaní krízy a reakcii na ňu.

Procesy ECB na identifikovanie krízy …

73

V príručke JMD aj núdzovom akčnom pláne JMD sa uvádza, že činnosti krízového riadenia ECB by sa mali spustiť vtedy, keď dôjde k „významnému zhoršeniu” finančnej situácie inštitúcie. V príručke sa uvádza, že významné zhoršenie by sa malo identifikovať na základe nasledujúcich vstupov:

1. upozornenie na potenciálnu krízovú situáciu samotnou inštitúciou;
2. zistenie zhoršenia situácie SDT najmä na základe pripomienok systému hodnotenia rizík ECB (RAS²⁴);
3. horizontálne monitorovanie zo strany CRM.

74

Oznámenia o potenciálnej krízovej situácii subjektom, nad ktorým sa vykonáva dohľad, boli doteraz skôr výnimkou než pravidlom. V praxi ECB identifikuje krízové situácie počas prebiehajúceho dohľadu.

… neexistuje však spoločný súbor ukazovateľov s jasnými prahovými hodnotami na určenie zhoršenia situácie a kľúčové identifikátory majú niekoľko nedostatkov …

75

V smernici o ozdravení a riešení krízových situácií bánk sa požaduje využitie včasnej intervencie a ďalších právomoci dohľadu, ak banka porušuje alebo z dôvodu rýchle sa zhoršujúcej finančnej situácie na základe posúdenia súboru spúšťajúcich faktorov pravdepodobne v blízkej budúcnosti poruší požiadavky nariadenia, napr. výšku kapitálu. V usmerneniach EBA k využitiu opatrení včasnej intervencie²⁵ sa ECB poskytuje ďalší súbor nástrojov na určenie, či sú splnené podmienky včasnej intervencie.

76

V usmerneniach EBA sa presadzuje, aby spúšťacie faktory špecifické pre danú banku pre posúdenie, či by sa mala aplikovať včasná intervencia, okrem iného zahŕňali skóre SREP, významné zmeny alebo anomálie zistené pri monitorovaní kľúčových finančných a nefinančných ukazovateľov podľa SREP (napr. pomer kapitálu a likvidity), a významné udalosti s potenciálnym prudenciálnym vplyvom. Ak sa príslušné orgány rozhodnú monitorovať kľúčové ukazovatele v rámci SREP, potrebujú podľa EBA určiť ukazovatele a stanoviť prahové hodnoty, ktoré sú relevantné pre špecifické okolnosti jednotlivých inštitúcií či skupín inštitúcií, ktoré zdieľajú podobné charakteristiky. Možné kritériá na rozpoznanie významného zhoršenia situácie zahŕňajú vyčísliteľné kritériá pravdepodobného porušenia požiadaviek nariadenia a mohli by byť spojené so spúšťacími faktormi plánu ozdravenia inštitúcie. To by pomohlo zabezpečiť prevádzkovú efektívnosť riadenia identifikovania krízy a reakcie na ňu.

77

V prevádzkových usmerneniach ECB k opatreniam včasnej intervencie sa rieši táto téma v kontexte SREP. Zdôrazňuje sa v nich relevantnosť skóre SREP ako označenia potenciálnej krízovej situácie, ktoré by malo spustiť posúdenie orgánu dohľadu, či je potrebné použiť právomoc včasnej intervencie. Okrem toho sa v usmerneniach odkazuje na platné právne predpisy a príslušné usmernenia EBA. ECB tvrdí, že používa všetky typy uvedených spúšťacích faktorov, t. j. skóre SREP, významné zmeny či anomálie kľúčových ukazovateľov a významné udalosti, obzvlášť skutočné porušenie regulačných minimálnych požiadaviek. ECB však nedefinovala prahové hodnoty pre konkrétne inštitúcie nad minimálnymi požiadavkami, ktoré by mohli označiť potenciálne („pravdepodobné”) porušenie v budúcnosti. Inými slovami, v tomto systéme skutočné porušenie požiadavky týkajúcej sa dohľadu je ukazovateľom včasnej intervencie. ECB nevyužíva systematicky ukazovatele a spúšťacie faktory, ktoré schválila ako primerané pre identifikovanie krízy jednotlivej banky v kontexte plánovania ozdravenia, ani objektívny prvky, ktoré môžu indikovať situáciu FOLTF podľa usmernení EBA (pozri tiež bod 84). Usmernenia ECB neboli zatiaľ bližšie konkretizované ohľadom významných udalostí navyše k tomu, čo už možno nájsť v usmerneniach EBA.

78

Preto jediný systematický spúšťací faktor, ktorý má ECB pre prevádzkové riadenie činností krízového riadenia, je celkové skóre SREP, ktoré označuje banku vo vysokom riziku²⁶. Skóre SREP sa stanovuje len raz za rok prostredníctvom ročného procesu SREP v septembri. ECB zdôraznila, že skóre možno aktualizovať častejšie na základe jej vlastného priebežného monitorovania ukazovateľov rizík. Neboli nám poskytnuté konkrétne príklady skóre SREP, ktoré pomohlo identifikovať rýchle sa vyvíjajúcu situáciu, alebo že bolo skutočne aktualizované v krízovej situácii. V usmerneniach sa presadzuje vykonávanie posúdení včasnej intervencie v kontexte ročného procesu rozhodnutia SREP.

79

Absencia oficiálnych spúšťacích faktorov neznamená, že ECB vôbec nevyužíva na účely identifikovania krízy celkové hodnotenia založené na menej formálnych kritériách. SDT pravidelne monitorujú široký rad ukazovateľov v rámci SREP, hoci nie je zabezpečené, že sa to deje jednotne vo všetkých SDT a nie všetky vykonané posúdenia podliehajú schváleniu vedením. ECB neanalyzovala komplexne, ktoré ukazovatele alebo iné udalosti hlavne prispeli k identifikovaniu bánk v kríze.

… a systémy monitorovania je potrebné zlepšiť

80

Spúšťacie faktory plánu ozdravenia založené na výkazníctve konkrétnej inštitúcie nie sú zakotvené v IT systéme využívanom ECB. Musí ich monitorovať manuálne každý SDT, ak sa vôbec monitorujú, a (pravdepodobné) porušenia sa automaticky neoznačujú. To nepriaznivo vplýva na prevádzkovú efektívnosť riadenia identifikovania krízy.

81

Na prevádzkovom riadení identifikovania krízy sa podieľajú rôzne útvary ECB. Vypracúvajú celý rad materiálov, ktoré obsahujú informácie relevantné pre identifikovanie krízy, vrátane správ o porušení požiadaviek nariadenia a monitorovania kritických úrovní konkrétnych rizík. Nedokázali sme však určiť, že je jasne definovaný proces pre zhromažďovanie, posudzovanie, vykazovanie a konanie v súvislosti s týmito informáciami. Taktiež sme nedokázali určiť, či a do akej miery SDT alebo vyšší manažment systematicky využíva tieto správy na identifikovanie krízy.

82

Okrem toho sme nezaznamenali nič, čo by naznačovalo existenciu systémov správy informácií, ktoré by označili významné zhoršenie situácie, ak SDT neidentifikuje a/alebo nepodá správu o takýchto prípadoch. Taktiež neexistuje konkrétny postup, ktorý by zabezpečil, že porušenia požiadaviek nariadenia dajú zodpovednému SDT podnet, aby skontroloval, či došlo k významnému zhoršeniu finančnej situácie, alebo či je potrebné posúdenie FOLTF.

83

Konkrétne sme zistili nedostatky v procese monitorovania porušení ukazovateľov plánu ozdravenia. Efektívne monitorovanie by však zvýšilo prevádzkovú schopnosť identifikovať potenciálnu krízu v počiatočnej fáze. Banky vykázali porušenia s oneskorením aspoň o štyri týždne²⁷ vo viac než 40 % prípadov. Porušenia sa týkali ukazovateľov kapitálu (zhruba 30 %), ukazovateľov ziskovosti (26 %), ukazovateľov kvality aktív (17 %) a v menšej miere ukazovateľov likvidity a trhových ukazovateľov.

84

Okrem toho dôkazy poukazovali na to, že SDT nedodržiavajú procesy krízového riadenia ECB vo všetkých prípadoch. Napríklad niektoré porušenia ukazovateľov z plánu ozdravenia neboli oznámené CRM, ako by mali byť. Nedokázali sme potvrdiť, že činnosti krízového riadenia, napr. oficiálne posúdenia včasnej intervencie, boli zvážené dokonca ani v prípadoch porušenia dôležitých regulačných požiadaviek, hoci nám bolo tvrdené, že v niekoľkých prípadoch, ktoré boli zvážené, boli už zavedené opatrenia dohľadu alebo včasnej intervencie na zmiernenie vznikajúceho problému.

85

Taktiež sme nenašli dôkazy o systematickom prístupe, aby sa zabezpečilo, že mikroprudenciálne vplyvy makroekonomického vývoja a vytváranie systémového rizika sa zohľadnia na zvýšenie efektívnosti identifikovania krízy. Útvary ECB poverené dohľadom a menovou politikou si vymieňajú informácie o makro- a mikroprudenciálnom vývoji. Nenašli sme však dôkazy, že ECB konkrétne zohľadňuje tento vývoj pri dohľade, napr. prostredníctvom stupnice pre niektoré rizikové faktory v systéme RAS, alebo ich systematicky posudzuje v rámci SREP. Taktiež nám nebol ukázaný nijaký postup na systematickú kontrolu systémových rizík určených ESRB alebo inými makroprudenciálnymi orgánmi.

86

Nevykonávanie centrálneho monitorovania ukazovateľov taktiež môže potenciálne negatívne ovplyvniť efektívnosť riadenia. Nenašli sme dôkazy, že systémy správy informácií ECB poskytujú vyššiemu manažmentu ucelený, aktuálny prehľad o všetkých inštitúciách s krízovým riadením. Takýto súbor údajov by pomohol vedeniu vykonávať svoje úlohy a tak prispievať k prevádzkovej efektívnosti. Neexistuje systém „vykazovania podľa výnimky“, ktorý by zabezpečil, že sa informácie automaticky dostanú nahor na príslušnú hierarchickú úroveň, ak spĺňajú vopred stanovené kritériá. Zdá sa, že nie je zavedený jasne vymedzený proces následnej kontroly.

87

Podľa správy z interného auditu SDT nevyužívajú efektívne systém následnej kontroly ECB pri prebiehajúcom dohľade a následná kontrola väčšiny požiadaviek z rozhodnutí Rady pre dohľad nebola ani zdokumentovaná (vo vzorke vybranej v rámci interného auditu 81 % prípadov nebolo zaznamenaných v systéme a v 17 % prípadov nebola príslušná činnosť zdokumentovaná).

Do značnej miery závisí od dohliadacích tímov, aby rozhodli, kedy vykonať posúdenia včasnej intervencie a ako ich prezentovať

88

Dôkazy, ktoré sme získali v súvislosti s efektívnosťou prevádzkového riadenia ECB pri identifikovaní krízy, neboli dostatočné ani reprezentatívne. Napriek tomu poukázali na isté koncepčné nedostatky.

89

Na základe dokumentácie a rozhovorov sme zistili, že sa posúdenia včasnej intervencie konajú hlavne v rámci ročného postupu SREP, t. j. v rovnakom čase každý rok. V zásade by oficiálne posúdenia včasnej intervencie mali byť spustené aj na základe významných udalostí v priebehu roka. ECB si stála za tým, že sa takéto prípady vyskytujú, ale v našej vzorke neboli zrejmé. V skutočnosti, na základe obmedzených dôkazov, ktoré sme mali k dispozícii, sa zdá, že v niektorých prípadoch zjavné porušenie dôležitých regulačných požiadaviek neviedlo k oficiálnym posúdeniam včasnej intervencie samostatne od procesu SREP, hoci to nevylučuje možnosť, že ECB aj tak zvažovala prijatie primeraných opatrení dohľadu alebo včasnej intervencie.

90

Podľa usmernení EBA a ECB posúdenia včasnej intervencie, ktoré nám ECB poskytla, vo všeobecnosti obsahovali výroky, či regulačné požiadavky boli alebo pravdepodobne budú porušené. Všetky prípady sa týkali porušenia (alebo pravdepodobného porušenia) požiadaviek na kapitál a ani jedno porušenie (alebo pravdepodobné porušenie) sa netýkalo požiadaviek na likviditu. Nenašli sme odkazy na porušenie iných regulačných požiadaviek, konkrétne závažných nedostatkov zistených v správe inštitúcie a v rámci riadenia rizík počas predchádzajúceho dohľadu ECB, a nijaké systematické zmienky o predchádzajúcich porušeniach.

91

Celkovo sme nedokázali určiť, že sa všetky relevantné zistenia z dohľadu odrážajú v oficiálnych dokumentoch posúdení včasnej intervencie. Závery o porušeniach alebo pravdepodobných porušeniach, ktoré sme videli, boli založené hlavne na údajoch a projekciách vykázaných bankami, dokonca aj v prípadoch, keď ECB mala dôkazy, že vykázané údaje boli sporné, hoci rozumieme, že to mohlo byť zmiernené v niektorých prípadoch analýzami citlivosti poukazujúcimi na rad možných výsledkov pre danú banku, alebo inými opatreniami.

Reakcia na krízu

92

Keď sa identifikuje banka v kríze, od SDT sa očakáva, že zintenzívnia kontrolu v oblasti dohľadu a sú poverené určením primeranej reakcie v úzkej spolupráci s CRM. Patrí sem navrhnutie využitia včasnej intervencie a ďalších právomocí dohľadu a v závislosti od závažnosti krízy môžu vykonať posúdenie FOLTF.

Charakter a rozsah zintenzívnenej činnosti dohľadu vymedzuje každý SDT

93

ECB nám neposkytla dôkazy o oficiálnych usmerneniach týkajúcich sa zintenzívnenia kontroly v oblasti dohľadu (ako, do akej miery a s akými možnosťami). Bolo nám povedané, že zvyčajnou praxou je zvýšenie interakcie s vyšším manažmentom banky a požadovanie častejšieho a podrobnejšieho výkazníctva pred oficiálnym začatím činností krízového riadenia.

Nástroje na monitorovanie likvidity boli zriadené …

94

Dostupnosť úplných a aktuálnych údajov o likvidite je zásadne dôležitá pre prevádzkovú efektívnosť krízového riadenia banky. ECB preto navrhla vzor vykazovania likvidity pre banky, ktorý majú používať v krízových situáciách. Tým sa zabezpečuje poskytovanie kľúčových informácií o financovaní a likvidite. Okrem toho, inštitúcie sú požiadané, aby predložili ich vlastné posúdenie a vysvetlili svoje očakávania.

95

Banky však nie sú povinné zdieľať príslušné predpoklady. Ďalším potenciálnym nedostatkom je skutočnosť, že sa údaje zhromažďujú len na úrovni skupiny, čo by mohlo znamenať, že kríza na úrovni dcérskych spoločností by mohla obmedziť užitočnosť poskytovania kriticky dôležitých informácií, ktoré ECB potrebuje na efektívne riadenie situácie.

… ale na to, aby boli prevádzkovo efektívne, by sa v procese museli vyčísliť vzniknuté alebo pravdepodobné straty

96

Rovnako dôležité pre prevádzkovo efektívne krízové riadenie je identifikovanie a posúdenie vplyvu nepriaznivého vývoja na vlastné imanie. Keďže cieľom včasnej intervencie je obnoviť životaschopnosť banky, je potrebné vypracovať názor na nevykázané a pravdepodobné straty a ďalšie faktory, ktoré sa zatiaľ neodrazili v číselných údajoch banky. Na základe dôkazov, ktoré sme videli, nemôžeme potvrdiť, že existuje efektívny proces vrátane usmernení pre SDT, aby sa zabezpečilo, že sa rozsah daného problému odhadne pred tým, ako sa zvážia opatrenia reakcie na krízu. V opise procesu ECB taktiež zatiaľ nie je zachytená potreba zvážiť, aby sa od bánk požadovalo uplatňovanie špecifickej politiky tvorby rezerv s ohľadom na vlastné zdroje alebo zvýšenie požiadavky druhého piliera na základe vyčísleného posúdenia v takýchto prípadoch mimo procesu ročného rozhodnutia SREP.

97

Riadenie krízovej situácie si tiež vyžaduje podrobnejšie informácie. ECB má štandardný nástroj na monitorovanie nesplácaných úverov, ktorý poskytuje určitý prehľad. Podľa usmernení EBA, ak sa najnižšie skóre SREP kombinuje s obavami o kvalite aktív, ECB by mala zvážiť získanie informácií pre ocenenie aktív banky, a to aj prostredníctvom kontrol na mieste v rámci posúdenia včasnej intervencie. Nenašli sme však nijaké dôkazy o takomto postupe v ECB. V časoch, keď sa vyžaduje rýchle rozhodovanie, absencia týchto informácií môže nepriaznivo ovplyvniť efektívnosť riadenia.

98

ECB má k dispozícii obmedzené tímy pre kontroly na mieste, ktoré by vykonali podrobnú analýzu kvality aktív bánk v kríze. Dokonca aj keď SDT zistia problémy s portfóliom aktív, proces pravidelných kontrol na mieste môže trvať až jeden rok. To obmedzuje prevádzkovú schopnosť reagovať na krízu rýchlo.

99

Niektoré banky majú vysoké skóre SREP pre vysoký pomer nesplácaných úverov alebo iné problémy s kvalitou aktív, ktoré ECB zistila prostredníctvom špecifických postupov. Vedenie ECB nemá k dispozícii súhrnné informácie o tom, v akom rozsahu boli tieto záležitosti riešené prostredníctvom kontrol na mieste alebo inými prostriedkami, a žiadny výhľadový proces na zhromažďovanie informácií týmto spôsobom.

Viac usmernení je požadovaných k právomociam a praktickým opatreniam …

100

Na zabezpečenie prevádzkovej efektívnosti riadenia reakcie na krízu ECB potrebuje:

1. jasne chápať právomocí, ktoré má k dispozícii, a usmernenia k ich využívaniu;
2. jasne chápať rozsah praktických opatrení dostupných pre ktorýkoľvek scenár;
3. prostriedok na zabezpečenie náležitého zohľadnenia zistení z posúdení plánov ozdravenia;
4. usmernenia, nástroje a odborné školenia.

101

Prvou podmienkou prevádzkovo efektívneho krízového riadenia je jasné chápanie právomocí, ktoré má ECB k dispozícii, a právnych podmienok ich využitia. ECB má všeobecné postupy na využívanie právomocí dohľadu, ktoré siahajú až po stanovenie opatrení v krízovej situácii. Taktiež má vzor návrhu rozhodnutia a kontrolný zoznam s otázkami pre výkon posúdenia včasnej intervencie. To však jednotlivým orgánom dohľadu neposkytuje usmernenia k posúdeniu krízovej situácie.

102

Okrem toho, je niekoľko konkrétnych výziev pre presadenie regulačného rámca v krízovej situácii. Znenie nariadenia o JMD a smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk nie je jednotné, sú tam možné prekrývania a medzi jednotlivými opatreniami nie je jasná hierarchia. Navyše existuje riziko, že rozdiely v spôsobe, akým bola smernica o ozdravení a riešení krízových situácií bánk ustanovená vo vnútroštátnych zákonoch zúčastnených krajín, ešte viac zhoršila túto nejednotnosť. Po identifikovaní týchto výziev ECB uskutočnila prieskum medzi PVO začiatkom roka 2016 a predložila Komisii záver, že by sa v právnych predpisoch mala bližšie objasniť včasná intervencia a jej súvis s bežnými opatreniami dohľadu s cieľom zabezpečiť jej efektívne využívanie. Výsledkom však nebolo vypracovanie procesov či usmernení, ktoré by zamestnancom ECB pomohli riešiť stanovené výzvy.

103

ECB nezostavila ucelený zoznam konkrétnych opatrení, ktoré by sa mohli prijať za konkrétnych okolností, a právomocí, na ktorých by boli založené. Okrem toho ECB neanalyzovala, ktoré opatrenia včasnej intervencie alebo iné opatrenia je najvhodnejšie využiť. To zvyšuje riziko, že nebudú prijaté vhodné opatrenia. Ak by sa to vykonávalo, zvýšila by sa konzistentnosť rozhodovania ECB o využívaní jej právomocí a zlepšila by sa prevádzková efektívnosť riadenia tohto procesu. Toto nepriaznivo vplýva na prevádzkovú efektívnosť riadenia reakcie na krízu.

104

Neexistujú dôkazy o postupe na zabezpečenie využitia zistení z posúdenia plánov ozdravenia v súvislosti so štúdiami dôveryhodnosti a uskutočniteľnosti bánk.

… k monitorovaniu vykonávania opatrení …

105

Keď sa stanovia opatrenia dohľadu, od SDT sa očakáva, že budú monitorovať ich vykonávanie a posúdia výsledky. V tejto súvislosti nemá ECB konkrétne prevádzkové usmernenia. Napríklad neexistuje explicitný opis frekvencie potrebných aktualizácií, ktoré opatrenia si budú vyžadovať zvýšenie ich monitorovania, či predĺženie termínov.

106

V správe z vnútorného auditu sa poukázalo na výrazné nedostatky všeobecného systému monitorovania predpokladaných opatrení na zmiernenie rizík alebo požiadaviek stanovených pri prebiehajúcom dohľade (pozri bod 87), čo spochybňuje systematický charakter následnej kontroly.

… k zrozumiteľnosti usmernení k posúdeniam FOLTF

107

Ak sa situácia ešte viac zhorší, napríklad ak sa ukáže, že opatrenia nie sú účinné, ECB môže vykonať posúdenie FOLTF príslušnej banky. V článku 32 ods. 4 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk sa nachádza zoznam okolností, za ktorých sa má banka považovať za FOLTF. V usmerneniach EBA k posúdeniam FOLTF sa stanovuje niekoľko objektívnych zložiek, na ktorých majú byť tieto rozhodnutia týkajúce sa dohľadu založené.

108

ECB vypracovala svoje vlastné interné usmernenia k vykonávaniu týchto usmernení. Výsledkom je však oveľa užší rozsah a menej podrobností, ako mali pôvodné usmernenia. Konkrétne v nich nie je zmienka o objektívnych zložkách, ktoré sa uvádzajú v usmerneniach EBA na účely posúdenia, a nijaké pokyny pre zamestnancov, ako ich využívať²⁸. Podľa nášho názoru tieto usmernenia tiež nedokážu identifikovať potenciálne porušenia opatrení správy a riadenia spoločností, ktoré by sa podľa usmernení EBA mali v tejto súvislosti zvážiť.

109

Vzhľadom na to, že interné usmernenia ECB majú vysvetliť požiadavky uvedené v usmerneniach EBA z prevádzkového hľadiska, ale v plnom rozsahu to nevysvetľujú, nemožno povedať, že proces riadenia posúdení FOLTF je úplne prevádzkovo efektívny.

… a k činnostiam odborného vzdelávania a simuláciám s cieľom zvýšiť prevádzkovú efektívnosť riadenia

110

CRM zorganizovala školenie o krízovom riadení a spätná väzba účastníkov bola celkovo pozitívna. Mal by sa však klásť väčší dôraz na školenia o rámci včasnej intervencie. Účasť zamestnancov PVO v niektorých SDT bola nízka v oblastiach týkajúcich sa krízového riadenia. Okrem toho, ECB nezaviedla štruktúrované zasadnutia o spätnej väzbe s SDT, aby sa identifikovali potreby odborného vzdelávania navyše k tým, ktoré sú uvedené vyššie.

111

V rámci prípravy na krízu divízia CRM zodpovedá v úzkej spolupráci s PVO za zorganizovanie simulácií krízového riadenia. Takéto simulácie však do dnešného dňa nezahŕňali počiatočné fázy potenciálnej krízy ani fázu včasnej intervencie. Neexistuje dokumentácia, ktorá by naznačovala, že ECB vypracovala konkrétnu metodiku alebo usmernenia v tejto súvislosti, ani že ich plánuje vypracovať v blízkej budúcnosti.

Dokumentáciu o reakcii na krízu v posúdeniach včasnej intervencie je potrebné zlepšiť

112

ECB nám poskytla dokumentáciu a informácie, ktoré nám poskytli určitý reálny prehľad o príslušných procesoch v súvislosti s riadením procesov včasnej intervencie, ale s obmedzeniami a úpravami. V dôsledku toho nemôžeme vyvodiť celkový záver a potvrdiť, že ECB stanovila prevádzkovo efektívny proces riadenia, aby zabezpečila využívanie jej právomocí včasnej intervencie v súlade s regulačným rámcom a príslušnými usmerneniami EBA. Videli sme však prípady, keď sa prevádzkové usmernenia ECB k posúdeniam včasnej intervencie nedodržali.

113

V dôkazoch neboli zahrnuté príklady diskusie o právomoci využiť navrhované opatrenie či už na základe nariadenia o JMD alebo vnútroštátnych právnych predpisov, ako sa to požaduje v usmerneniach ECB. Údajne sa to zvažuje v iných dokumentoch, ktoré nám neboli ukázané.

114

Posúdenia včasnej intervencie, ktoré sme videli, taktiež neobsahovali diskusiu o dostupných opatreniach v rámci prevádzkovo efektívneho procesu výberu najvhodnejšieho opatrenia. Vo väčšine prípadov nebolo zo samotného posúdenia jasné, ako by sa navrhovaným opatrením riešilo porušenie alebo pravdepodobné porušenie.

115

V prevádzkových usmerneniach ECB k opatreniam včasnej intervencie sa uvádza, že by sa malo zvážiť, či bolo opatrenie potrebné, vhodné a primerané. Tieto aspekty neboli riešené v dôkazoch, ktoré sme videli. Diskusia o predchádzajúcich opatreniach bola tiež vynechaná, hoci boli podobné novým návrhom. To je v rozpore s explicitnou požiadavkou usmernení ECB.

116

V dokumentoch, ktoré nám boli poskytnuté, sa nevysvetľuje jasne a explicitne, prečo SDT zastávali názor, že by sa navrhovanými opatreniami riešili zistené nedostatky v primeranom čase. Taktiež sme nevideli nijaké dôkazy, že ECB explicitne zvážila opatrenia na ozdravenie ani ďalšie opatrenia konkretizované v pláne ozdravenia v tejto súvislosti, ani že by bola pripravená upriamiť pozornosť na prípady, pri ktorých cítila, že sa ani jedným z navrhovaných opatrení problém nevyrieši.

117

Vo väčšine prípadov zostalo nejasné, či sa ECB skutočne pokúsila vyčísliť rozsah zisteného problému pred jej reakciou na krízu. Konkrétne, neexistoval žiadny postup na zacielenie kontrol na mieste, aby sa vyčíslil dosah nevykázaných a pravdepodobných strát a ďalších faktorov, ktoré zatiaľ neboli zohľadnené v číselných údajoch banky. Posúdenia, ktoré sme videli, neboli dostatočne jasné v tom, či by sa porušenie alebo pravdepodobné porušenie dalo riešiť navrhovanými opatreniami včas, hoci je to explicitná požiadavka v usmerneniach ECB.

118

Na základe dôkazov, ktoré sme videli, sme nemohli potvrdiť, že ECB efektívne monitoruje vykonávanie opatrení včasnej intervencie. Konkrétne sme nedokázali určiť, či existuje rýchla reakcia, či už v podobe dodatočných opatrení alebo posúdenia FOLTF, ako sa to stanovuje pre procesy krízového riadenia ECB.

119

Poskytnuté dôkazy nám len umožnili vykonať audit vybraných aspektov prevádzkovej efektívnosti ECB pri reakcii na krízu. Museli sme si vystačiť s dokumentmi, ktoré sa nám ECB rozhodla poskytnúť, tie však nestačili na to, aby sme mohli vyvodiť celkový záver o vykonávaní prevádzkových procesov krízového riadenia.

Závery a odporúčania

120

ECB vo svojej úlohe dohľadu stanovila stabilný rámec pre postupy krízového riadenia, stále sú však potrebné značné zlepšenia:

1. Organizačná štruktúra je uspokojivá a zabezpečuje celkovo primeraný tok informácií v rámci ECB. Procesy externej spolupráce a koordinácie by sa mohli zlepšiť.
2. Zistili sme určité koncepčné nedostatky v prevádzkovom rámci krízového riadenia, ako aj náznaky jeho neefektívneho vykonávania, ktoré sú podrobne uvedené v nasledujúcich záveroch.

Organizačná štruktúra

121

Organizačná štruktúra je uspokojivá, a to napriek nedostatkom v počiatočnej fáze plánovania (body 17 až 23). Celkovo bolo prijímanie zamestnancov do CRM efektívne (body 24 až 25). ECB v súčasnosti chýbajú postupy na prehodnotenie personálnych potrieb či preloženie zamestnancov do SDT riešiacich krízovú situáciu (bod 25).

Spolupráca a koordinácia v súvislosti s krízovým riadením

122

Vytvorenie koordinácie a spolupráce s ostatnými orgánmi stále nie je dokončené. Sú len obmedzené dôkazy o prevádzkových usmerneniach s cieľom zabezpečiť, aby SDT v krízovej situácii mohli riadiť svoje úlohy súvisiace s kolégiami orgánov dohľadu jednotne a efektívne (body 29 až 31). Okrem toho, zatiaľ neexistuje interný rámec pravidiel pre doplnkový dohľad nad finančnými konglomerátmi (bod 32).

123

Koordinácia ECB so SRB sa zakladá na zdieľaní a výmene informácií relevantných pre ich úlohy. SRB má prístup k širšiemu súboru informácií vo fáze včasnej intervencie, keď to ECB považuje za primerané alebo na žiadosť SRB. Miera informácií, ktoré sa sprístupňujú, sa však automaticky nezvyšuje so zhoršovaním finančnej situácie banky (body 34 až 39).

Odporúčanie 1

ECB by mala posilniť spoluprácu s externými aktérmi:

1. pokračovaním v jej úsilí uzavrieť písomné dohody o koordinácii a spolupráci, pri ktorých je ECB konsolidujúcim orgánom dohľadu, a zlepšením výmeny informácií so SRB. Výmena informácií so SRB by sa mala riešiť v rámci súčasného procesu revízie memoranda o porozumení medzi oboma inštitúciami.
2. prijatím interného rámca pre doplnkový dohľad nad finančnými konglomerátmi.

Cieľový dátum vykonania: 4. štvrťrok 2018.

Plánovanie ozdravenia

124

ECB navrhla primerané interné postupy monitorovania pre proces posúdenia plánov ozdravenia (bod 51) a stanovila jednotný harmonogram predkladania plánov ozdravenia (bod 47). V súvislosti s kolégiami orgánov dohľadu zostávajú niektoré inherentné výzvy (body 48 až 49). Do posúdenia plánov môžu byť zapojení národní experti, čo môže predstavovať riziká z hľadiska správy (body 50). K väčšine aspektov boli poskytnuté dostatočné usmernenia s výnimkou ukazovateľov plánovania ozdravenia (body 51 až 54). ECB uviedla do praxe všetky právne požiadavky v efektívnom nástroji posudzovania, avšak nenašli sme dodatočnú súhrnnú správu ani systematický postup na využívanie posúdení pri prebiehajúcom dohľade v súvislosti s identifikáciou krízy a riadiacimi úlohami (body 55 až 61). Spätná väzba od subjektov, nad ktorými sa vykonáva dohľad, bola celkovo pozitívna (body 62 až 64). Vzhľadom na obmedzenia dokumentácie, ktorú sme mali k dispozícii, sme však nemohli vyvodiť záver o prevádzkovej efektívnosti procesu posúdenia plánov ozdravenia v praxi (body 65 až 66).

Odporúčanie 2

V súvislosti s plánovaním ozdravenia by ECB mala:

1. zlepšiť jednotnosť prístupu k bankám s podobnými obchodnými modelmi a/alebo fungujúcimi v rovnakej jurisdikcii prostredníctvom dodatočných usmernení vrátane kalibrácie ukazovateľov;
2. zamerať sa na dodatočné výstupy v podobe súhrnných správ a prijať opatrenia, aby SDT systematicky využívali posúdenia plánov ozdravenia pri identifikovaní krízy a jej riadení.

Cieľový dátum vykonania: 4. štvrťrok 2018.

Identifikovanie krízy

125

Súčasné usmernenia k identifikovaniu krízy nie sú dostatočne vypracované a nekonkretizujú sa v nich objektívne kritériá, ktoré by prispeli k prevádzkovej efektívnosti riadenia (body 67 až 72). Postupy identifikovania krízy sú zavedené, ale neexistuje súbor ukazovateľov s jasnými prahovými hodnotami na určenie zhoršenia situácie subjektu, nad ktorým sa vykonáva dohľad. Aj toto nepriaznivo vplýva na prevádzkovú efektívnosť krízového riadenia (body 73 až 79). Na prevádzkovú efektívnosť riadenia ECB pri identifikovaní krízy má ďalej vplyv skutočnosť, že posúdenia včasnej intervencie sa zväčša vykonávajú v rámci ročného cyklu SREP a nie v reakcii na dôkazy o významnom zhoršení finančnej situácie banky (body 89 až 91), a príslušná dokumentácia nie je úplne v súlade so zložkami stanovenými v existujúcich usmerneniach.

Odporúčanie 3

ECB by mala:

1. viac rozvinúť svoje usmernenia k posúdeniam včasnej intervencie a definovať súbor ukazovateľov s jasnými prahovými hodnotami pre určenie zhoršenia finančnej situácie banky, využijúc niektoré ukazovatele a spúšťacie faktory, ktoré boli posúdené ako vhodné v rámci posúdenia plánu ozdravenia banky, a prepojiť ich s jasnými eskalačnými procesmi, aby sa mohli prevádzkovo efektívne využívať dostupné informácie;
2. presadzovať rýchle a systematické využívanie posúdení včasnej intervencie hneď, ako sú dostupné dôkazy o významnom zhoršení finančnej situácie banky;
3. zdôrazňovať zabezpečenie kvality posúdení včasnej intervencie, aby sa zabezpečilo dodržiavanie jej interných procesov a usmernení.

Cieľový dátum vykonania: 2. štvrťrok 2018.

126

ECB chýbajú jasne definované postupy a systémy na zhromažďovanie, posudzovanie, vykazovanie a konanie v súvislosti s množstvom informácií, ktoré má k dispozícii, uceleným spôsobom, a jej centralizované monitorovanie a následná kontrola zistení nie sú systematicky dokumentované (body 80 až 86).

Odporúčanie 4

ECB by mala zosúladiť svoje postupy prístupu k informáciám (vrátane informácií o systémových rizikách), aby čo najviac zvýšila svoju schopnosť identifikovať banky v kríze v počiatočnej fáze. Sem by malo patriť zavedenie systému správy informácií na systematické vykazovanie porušení a takmer porušení regulačných požiadaviek a vykonávanie centralizovaných kontrol.

Cieľový dátum vykonania: 1. štvrťrok 2019.

Reakcia na krízu

127

Súčasný prístup ECB k prevádzkovému riadeniu reakcie na krízu nezahŕňa postup, ktorý by zabezpečil, že sa vyčísli rozsah daného problému pred tým, ako sa zvážia opatrenia dohľadu. ECB konkrétne nemá pohotovo k dispozícii tímy pre kontroly na mieste, ktoré by vykonali podrobnú analýzu kvality aktív bánk v kríze (body 96 až 99).

Odporúčanie 5

ECB by mala:

1. viac rozvinúť svoje usmernenia k posúdeniam včasnej intervencie, aby sa zabezpečilo, že sa vyčíslia všetky relevantné zistenia týkajúce sa dohľadu pred tým, ako sa zvážia opatrenia reakcie;
2. stanoviť jasné postupy na získanie uistenia o kvalite aktív inštitúcií, ktorých finančná situácia sa výrazne zhoršila, keď pretrváva neistota ohľadom ocenenia aktív; ECB by konkrétne mala mať k dispozícii tímy pre kontroly na mieste, ktoré by vykonali podrobnú analýzu kvality aktív bánk v kríze.
3. vypracúvať pravidelné správy o pokroku pre vyšší manažment, ktoré by systematickým, uceleným a výhľadovým spôsobom zhŕňali, ako sa riešia banky so zistenými problémami týkajúcimi sa kvality aktív prostredníctvom kontrol na mieste alebo inými spôsobmi.

Cieľový dátum vykonania: 4. štvrťrok 2018.

128

ECB zistila ťažkosti s uplatňovaním opatrení včasnej intervencie (vrátane prekrývania s inými opatreniami), ktoré má k dispozícii pre reakciu na krízu. Kontaktovala legislatívny orgán snažiac sa o právne zmeny, ale neposkytla zamestnancom ECB usmernenia, aby im umožnila riešiť tieto ťažkosti. Taktiež neexistuje opis konkrétnych opatrení, ktoré by sa mohli zvážiť pre celý rad scenárov, a právomoci, na ktorých by boli založené. V tejto súvislosti nevyužíva cenný prehľad, ktorý získala z predchádzajúcich posúdení plánov ozdravenia a krízových situácií, pri určovaní, ktoré právomoci a opatrenia sa majú v danom scenári zvážiť. Obozretné využívanie tohto prehľadu by mohlo výrazne zvýšiť prevádzkovú efektívnosť a zabezpečiť, že všetky prijaté opatrenia budú vhodné a primerané (body 101 až 104).

Odporúčanie 6

ECB by mala ďalej rozvinúť svoje prevádzkové usmernenia k posúdeniam včasnej intervencie s cieľom:

1. riešiť ťažkosti zistené pri uplatňovaní jej právomocí tým, že vyzve Komisiu, aby zvážila legislatívne zmeny na riešenie potenciálnych nedostatkov súčasného rámca;
2. zaviesť ucelený opis konkrétnych opatrení, ktoré sa majú zvážiť pre celý rad scenárov, a právomocí, ktoré sa majú uplatniť. Na tento účel by mala systematicky využívať prehľad, ktorý získala prostredníctvom posúdenia plánov ozdravenia bánk a predchádzajúcich krízových situácií.

Cieľový dátum vykonania: 4. štvrťrok 2018.

129

Rozsah a podrobnosti usmernení ECB k vykonávaniu usmernení EBA týkajúcich sa FOLTF sú príliš úzke a nie sú v jasné v tom, ako využívať objektívne zložky opísané v usmerneniach EBA v rámci posúdení FOLTF (body 107 až 109).

Odporúčanie 7

ECB by mala ďalej rozvinúť svoje prevádzkové usmernenia k posúdeniam FOLTF, a to najmä podrobnejším opisom využívania objektívnych zložiek opísaných v usmerneniach EBA.

Cieľový dátum vykonania: 1. štvrťrok 2018.

130

ECB nám odmietla prístup k dokumentom a informáciám, ktoré boli potrebné na vykonanie našej úlohy. Na základe dokumentov, ktoré sme dostali, sme mohli posúdiť, nakoľko prispel návrh posúdenia plánov ozdravenia a činností krízového riadenia k prevádzkovej efektívnosti. Dôkazy, ktoré nám ECB poskytla o vykonávaní týchto činností, však boli extrémne obmedzené, a preto nám neumožnili vyvodiť závery o prevádzkovej efektívnosti krízového riadenia v praxi (pozri prílohu I).

Odporúčanie 8

ECB by mala v záujme povinnosti zodpovedať sa udeliť Dvoru audítorov prístup ku všetkým požadovaným dokumentom a informáciám, aby si mohol vykonať svoju úlohu.

Cieľový dátum vykonania: okamžite.

Túto správu prijala komora IV, ktorej predsedá Baudilio TOMÉ MUGURUZA, člen Dvora audítorov, v Luxemburgu na svojom zasadnutí dňa 12. decembra 2017.

Skratky

BCBS: Bazilejský výbor pre bankový dohľad

BRRD: Smernica o ozdravení a riešení krízových situácií bánk

CMG: Skupina pre krízové riadenie

CMN: Sieť pre riešenie kríz

CMT: Tím krízového riadenia na vysokej úrovni

CRD: Smernica o kapitálových požiadavkách

CRM: Divízia krízového riadenia

ČŠ: Členské štáty

EAP: Núdzový akčný plán

EBA: Európsky orgán pre bankovníctvo

ECB: Európska centrálna banka

EDA: Európsky dvor audítorov

ESCB: Európsky systém centrálnych bánk

ESMA: Európsky orgán pre cenné papiere a trhy

ESRB: Európsky výbor pre systémové riziká

EÚ: Európska únia

FICO: Finančné konglomeráty

FOLTF: Zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá

FSB: Rada pre finančnú stabilitu

GR pre štatistiku: Generálne riaditeľstvo pre štatistiku

G-SIB: Globálne systémovo dôležité banky

G-SIFI: Globálne systémovo dôležité finančné inštitúcie

ICAAP: Postup hodnotenia primeranosti interného kapitálu

ILAAP: Postup hodnotenia primeranosti internej likvidity

IMAS: Systém správy informácií

IS-CMT: Tím krízového riadenia konkrétnej inštitúcie

JMD: Jednotný mechanizmus dohľadu

KB: Kontaktný bod

MDA: Maximálna rozdeliteľná suma

MoP: Memorandum o porozumení

MVI: Menej významná inštitúcia

Nariadenie o JMD: Nariadenie o jednotnom mechanizme dohľadu

NÚ: Nesplácané úvery

PVO: Príslušný vnútroštátny orgán

RAS: Systém hodnotenia rizík

RG: Rada guvernérov

RIA: Divízia analýzy rizík

RTS: Regulačné technické predpisy

SB: Rada pre dohľad

SDT: Spoločné dohliadacie tímy

SRB: Jednotná rada pre riešenie krízových situácií

SREP: Postup preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu

SRM: Jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií

VI: Významná inštitúcia

WCCA: Písomné dohody o koordinácii a spolupráci

ZFEÚ: Zmluva o fungovaní EÚ

Glosár:

Európsky výbor pre systémové riziká (ESRB): Európsky výbor pre systémové riziká má za úlohu dohliadať nad rizikami vo finančnom systéme v celej EÚ (makroprudenciálny dohľad).

Globálne systémovo dôležité finančné inštitúcie: V novembri 2011 Rada pre finančnú stabilitu (FSB) uverejnila integrovaný súbor politických opatrení na riešenie systémových a morálnych rizík súvisiacich so systémovo dôležitými bankami. V tejto publikácii FSB identifikovala ako globálne systémovo dôležité finančné inštitúcie (G-SIFI) prvotnú skupinu veľkých bánk uplatniac metodiku vypracovanú Bazilejským výborom pre bankový dohľad (BCBS).

Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (SRB): V rámci nového mechanizmu riešenia krízových situácií bánk v eurozóne sa významné právomoci preniesli na Jednotnú radu pre riešenie krízových situácií (SRB). Cieľom rady je zabezpečiť plynulé riešenie krízových situácií bánk na pokraji úpadku s minimálnym dosahom na reálnu ekonomiku a verejné financie. Stanovuje jednotné pravidlá a postupy pre významné banky na pokraji úpadku pod dohľadom ECB a ďalších cezhraničných skupín. Odstraňuje prekážky riešenia krízových situácií, napr. interná organizácia a operácie banky, cezhraničné uznanie opatrení na riešenie krízových situácií.

Jednotný mechanizmus dohľadu (JMD): Jednotný mechanizmus dohľadu (JMD) je systém bankového dohľadu v eurozóne. Zahŕňa ECB a vnútroštátne orgány dohľadu zúčastnených krajín. Jeho cieľom je:

• zaistiť bezpečnosť a zdravie európskeho bankového systému,
• zvýšiť finančnú integráciu a stabilitu,
• zabezpečiť jednotný dohľad.

JMD je jedným z dvoch pilierov bankovej únie EÚ spolu s jednotným mechanizmom riešenia krízových situácií.

Jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií (SRM): Jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií (SRM) je jedným z pilierov bankovej únie popri JMD. Sústreďujú sa v ňom kľúčové kompetencie a zdroje na riadenie zlyhania akejkoľvek úverovej inštitúcie v zúčastnených členských štátoch.

Maximálna rozdeliteľná suma (MDA): Maximálna suma, ktorú banka môže vyplatiť, napr. na bonusy či dividendy.

Nariadenie o jednotnom mechanizme dohľadu (nariadenie o JMD): Nariadenie o jednotnom mechanizme dohľadu (nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami) (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63).

Postup preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (SREP): Postup preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (SREP) pre banky pod priamym dohľadom ECB vykonávajú SDT s cieľom zabezpečiť, aby mali inštitúcie, nad ktorými sa vykonáva dohľad, zavedené primerané opatrenia, stratégie, procesy a mechanizmy, aby mali primeraný kapitál a likviditu v súlade s príslušnými pravidlami, a aby riadne hospodárili a kryli riziká, ktorým sú alebo môžu byť vystavené. Výsledkom postupu SREP je individuálne skóre pre každú banku.

Posúdenie inštitúcií, ktoré zlyhávajú alebo pravdepodobne zlyhajú: Posúdenie vykonané orgánom dohľadu alebo orgánom pre riešenie krízových situácií, ak banka porušuje alebo v blízkej budúcnosti pravdepodobne poruší požiadavky na zachovanie povolenia, čo môže vyvolať jej platobnú neschopnosť alebo spustiť postupy riešenia krízových situácií. Dôvody takéhoto určenia môžu byť okrem iného nasledujúce: vznikli alebo pravdepodobne jej vzniknú straty, ktoré vyčerpajú všetky jej vlastné zdroje; jej aktíva sú alebo pravdepodobne budú v blízkej budúcnosti nižšie ako jej záväzky; nie je alebo v blízkej budúcnosti pravdepodobne nebude schopná uhrádzať svoje záväzky v čase splatnosti.

Príslušný vnútroštátny orgán (PVO): Príslušný vnútroštátny orgán (PVO) je vnútroštátny orgán so zodpovednosťou za bankový dohľad. Môže ísť buď o centrálnu banku alebo špecifický subjekt venujúci sa bankovému dohľadu, prípadne dvojstupňový model. Tento pojem sa používa na zahrnutie rôznych typov inštitúcií, ktoré vykonávajú bankový dohľad v Európe.

Sieť pre riešenie kríz (CMN): Sieť útvarov pre riešenie kríz v príslušných vnútroštátnych orgánoch (PVO)

Skupina pre krízové riadenie (CMG): Domáce a kľúčové hostiteľské orgány všetkých globálne systémovo dôležitých finančných inštitúcií by mali mať vytvorené skupiny pre krízové riadenie, aby podporili pripravenosť na cezhraničné finančné krízy, ktoré ovplyvňujú firmu, a uľahčili ich riadenie a riešenie. Skupiny pre krízové riadenie by mali zahŕňať orgány dohľadu, centrálne banky, orgány pre riešenie krízových situácií, ministerstvá financií a verejné orgány zodpovedné za záručné systémy v jurisdikcii, ktorá je domácou alebo hostiteľskou pre subjekty skupiny, ktoré sú významné pre jej riešenie, a mali by úzko spolupracovať s orgánmi v iných jurisdikciách, v ktorých sú firmy systematický prítomné.

Smernica o kapitálových požiadavkách (CRD): Smernica o kapitálových požiadavkách (smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES) (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).

Smernica o ozdravení a riešení krízových situácií bánk (BRRD): Smernica o ozdravení a riešení krízových situácií bánk (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190)).

Spoločné dohliadacie tímy (SDT): Každodenný dohľad nad významnými inštitúciami v rámci JMD vykonávajú spoločné dohliadacie tímy (SDT). SDT sa skladajú zo zamestnancov ECB a PVO krajín, v ktorých majú sídlo úverové inštitúcie, dcérske spoločnosti bánk alebo významné cezhraničné pobočky príslušnej bankovej skupiny. SDT sa zriaďuje pre každú významnú inštitúciu.

Audítorský tím

V osobitných správach Dvora audítorov sa predkladajú výsledky vybraných auditov výkonnosti a auditov zhody, ktoré sa týkajú konkrétnych rozpočtových oblastí alebo tematických oblastí riadenia. Dvor audítorov vyberá a navrhuje tieto audítorské úlohy tak, aby mali maximálny dosah, pričom sa zohľadňujú riziká pre výkonnosť či zhodu, výška súvisiacich príjmov alebo výdavkov, budúci vývoj a politický a verejný záujem.

Túto správu vypracovala audítorská komora IV, ktorej predsedá člen EDA Baudilio Tomé Muguruza a ktorá sa zameriava na oblasti regulácie trhov a konkurencieschopnej ekonomiky. Audit sa vykonal pod vedením člena EDA Kevina Cardiffa. Pri vypracovaní správy mu podporu poskytli Gediminas Mačys, vedúci kabinetu, Shane Enright, atašé, Tony Murphy, riaditeľ, Zacharias Kolias, riaditeľ, a Mirko Gottmann, vedúci úlohy. Audítorský tím tvorili Paraskevi Demourtzidou, Jörg Genner, Violeta Radu a Giorgos Tsikkos.

Kontakt

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG

Tel. +352 4398-1
Otázky: eca.europa.eu/sk/Pages/ContactForm.aspx
Webová stránka: eca.europa.eu
Twitter: @EUAuditorsECA

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (http://europa.eu).

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2018.

PDF	ISBN 978-92-872-9132-5	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/728125	QJ-AB-17-027-SK-N
HTML	ISBN 978-92-872-9111-0	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/76564	QJ-AB-17-027-SK-Q

© Európska únia, 2018

Rozmnožovanie je povolené len so súhlasom autora. V prípade použitia či šírenia fotografií a iných materiálov, na ktoré sa nevzťahujú autorské práva Európskej únie, je potrebné žiadať povolenie priamo od držiteľov autorských práv.

OBRÁŤTE SA NA EÚ

Osobne
V rámci celej EÚ existujú stovky informačných centier Europe Direct. Adresu centra najbližšieho k vám nájdete na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk

Telefonicky alebo e-mailom
Europe Direct je služba, ktorá odpovedá na vaše otázky o Európskej únii. Túto službu môžete kontaktovať:

• prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla: 00 800 6 7 8 9 10 11 (niektorí operátori môžu tieto hovory spoplatňovať),
• prostredníctvom štandardného telefónneho čísla: +32 22999696, alebo
• e-mailom na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

VYHĽADÁVANIE INFORMÁCIÍ O EÚ

Online
Informácie o Európskej únii sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie na webovej stránke Europa: http://europa.eu

Publikácie EÚ
Publikácie EÚ, bezplatné alebo platené, si môžete stiahnuť alebo objednať z kníhkupectva EU Bookshop na webovej stránke: http://publications.europa.eu/eubookshop. Ak chcete získať viac než jeden výtlačok bezplatných publikácií, obráťte sa na službu Europe Direct alebo vaše miestne informačné centrum (pozri https://europa.eu/european-union/contact_sk).

Právo EÚ a súvisiace dokumenty
Prístup k právnym informáciám EÚ vrátane všetkých právnych predpisov EÚ od roku 1951 vo všetkých úradných jazykoch nájdete na webovej stránke EUR-Lex: http://eur-lex.europa.eu

Otvorený prístup k údajom z EÚ
Portál otvorených dát EÚ (http://data.europa.eu/euodp) poskytuje prístup k súborom dát z EÚ. Dáta možno stiahnuť a opätovne použiť bezplatne na komerčné aj nekomerčné účely.