Education and Training Monitor

1. Učenie sa zamerané na udržateľnosť

Ciele súvisiace s udržateľnosťou sú vo veľkej miere zakotvené v aktualizovanej stratégii globálneho vzdelávania na roky 2025 – 2030, ktorú vláda prijala v septembri 2024. Stratégiou Zelenšie Slovensko sa zaviedli zlepšenia v oblasti environmentálneho vzdelávania už v roku 2019. Slovenská agentúra životného prostredia podporuje aj vzdelávanie v oblasti ekologizácie¹ a čoraz viac projektov realizuje prostredníctvom svojho Zeleného vzdelávacieho fondu². Udržateľnosť je zohľadnená aj v reformovaných učebných osnovách odborného vzdelávania a prípravy. Okrem toho v súčasnosti pilotne spustené učebné osnovy v školách (ISCED 1+2) zahŕňajú zodpovednosť za udržateľnosť života na Zemi. Vo vysokoškolskom vzdelávaní sa však učenie sa zamerané na udržateľnosť neobjavuje medzi prioritami v strategických dokumentoch.³ Udržateľnosť je na Slovensku do procesu učenia sa integrovaná interdisciplinárne. Slovensko je dobrým príkladom postupnej integrácie kompetencie systémového myslenia na všetkých úrovniach vzdelávania. Niektoré ďalšie kompetencie súvisiace s udržateľnosťou, ako napríklad gramotnosť zameraná na budúcnosť a politická sloboda, však potrebujú ďalšie posilnenie (ISCED 24, 34). V učebných osnovách najvyššej úrovne (najmä v ISCED 1) nie sú dostatočne zohľadnené ani kompetencie súvisiace s hodnotením udržateľnosti a individuálnymi a kolektívnymi opatreniami (Európska komisia/EACEA/Eurydice, 2024).

V medzinárodnej štúdii o občianskom vzdelávaní a výchove k občianstvu (ICCS) z roku 2022 sa poukázalo na nedostatky pri vykonávaní politík, pokiaľ ide o učenie sa zamerané na udržateľnosť. Podľa prieskumu sú vedomosti slovenských žiakov o problematike udržateľného rozvoja pod priemerom EÚ17 (484,2 oproti 506,7 v EÚ17). Okrem toho je rozdiel vo vedomostiach žiakov o udržateľnom rozvoji v súvislosti so vzdelaním rodičov na Slovensku najvyšší spomedzi všetkých ostatných skúmaných krajín EÚ (142,49 oproti 76,25 v EÚ17)⁴. Mnohé opatrenia na podporu učenia sa zameraného na udržateľnosť sa realizujú prostredníctvom iniciatív zdola nahor, a to aj s podporou organizácií občianskej spoločnosti, ktoré dobre prepájajú školy s osvedčenými postupmi⁵. Pokiaľ ide o podiel škôl, v ktorých sa žiaci ôsmeho ročníka zúčastnili na aktivitách súvisiacich s udržateľnosťou, Slovensko sa pohybuje okolo priemeru krajín zúčastnených na prieskume (Damiani, V. a kol., 2024). Rozpočtové prostriedky na slovenské školské projekty by sa však mohli ďalej posilniť, napríklad aj na exkurzie alebo školskú infraštruktúru pre bicykle. Finančnými prostriedkami EÚ sa podporuje učenie sa zamerané na udržateľnosť v školách (pozri oddiel 4, rámček 1).

Udržateľnosť je vo všeobecnosti súčasťou počiatočného vzdelávania učiteľov a kontinuálneho profesijného rozvoja. Je však roztrieštená, jej vplyv sa nemeria a kompetencie súvisiace s udržateľnosťou nie sú zahrnuté do rámca kompetencií učiteľov. Podľa správy ICCS 2022 sa na školení o udržateľnosti nezúčastnil vyšší podiel slovenských učiteľov ako v priemere v EÚ (52,9 % oproti 47 % v EÚ17). Napriek tomu sú slovenskí učitelia vo svojej praxi veľmi aktívni a podiel učiteľov, ktorí sa zúčastnili na akciách súvisiacich s udržateľnosťou so žiakmi ôsmeho ročníka (63,4 %) je výrazne nad priemerom EÚ17 (52,8 %). Hoci vedúci pracovníci škôl zohrávajú kľúčovú úlohu pri začleňovaní udržateľnosti do školskej praxe, na Slovensku neexistujú žiadne osobitné ustanovenia na podporu ich vedenia v súvislosti s udržateľnosťou. Zaznamenaný je okrem toho nedostatok kvalifikovaných učiteľov v predmetoch súvisiacich s udržateľnosťou. Napríklad podiel hodín, ktoré vyučujú kvalifikovaní učitelia, patrí medzi najnižšie v etickej (66 %) a občianskej výchove (68 %) (Janotíková, I., Balberčáková, M., 2024). V správe slovenskej školskej inšpekcie (2021) sa uvádza, že občianska výchova, ktorá zahŕňa témy o udržateľnosti, nemá dostatočný priestor vo formálnych učebných osnovách, čo môže vysvetľovať slabé výsledky žiakov. Z pohľadu učiteľov bol medzi kľúčovými prekážkami účinného vykonávania cieľov globálneho vzdelávania uvádzaný nedostatok času (Univerzita Mateja Bela, 2018).

Monitorovanie uplatňovania udržateľnosti v školách by sa mohlo posilniť. Pri hodnotení škôl neexistuje strategický rámec, ktorým by sa mapovali potreby, ani osobitné kritériá týkajúce sa udržateľnosti. Školám by pomohla cielená podpora a ďalšie usmernenia alebo možnosti odbornej prípravy pre učiteľov, ako aj ďalšia podpora pri rozvoji efektívneho vedenia škôl v oblasti celoškolského prístupu k udržateľnosti.

2. Vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve

Kapacita VSRD sa na Slovensku zlepšuje a prebiehajú ambiciózne reformy. Miera účasti detí na VSRD vo veku od 3 rokov do začiatku povinnej základnej školskej dochádzky je však hlboko pod priemerom EÚ (78,6 % oproti 93,1 % v EÚ v roku 2022)⁶. Bez ohľadu na demografické odhady, ktoré naznačujú celkový pokles počtu detí o 3,2 % v rokoch 2023 až 2030, sú kapacity VSRD naďalej nedostatočné. Dopyt po materských školách je v celej krajine nerovnomerný, pričom Bratislava je na čele. Chýbajúce kapacity pre deti vo veku 3 – 5 rokov sú najmä vo východných regiónoch (Košický a Prešovský), pričom sa odhaduje, že počet obyvateľov bude rásť (o 3 %, resp. 5,6 %) (EPI, 2023). Niektoré obce zároveň uvádzajú nedostatočné využitie kapacít, napríklad v Košickom kraji je priemerná obsadenosť novovytvorených kapacít VSRD 76 %, pričom niektoré deti zo zraniteľných skupín, vrátane rómskych, sú výrazne nedostatočne zastúpené. Od septembra 2025 budú mať trojročné deti právny nárok na VSRD v súlade s novelou školského zákona (2023). Krokom dobrým smerom je aj reforma normatívneho financovania materských škôl plánovaná od roku 2025.

Slovensko má najnižšiu mieru zápisu detí do 3 rokov do VSRD v EÚ. V roku 2022 bola na úrovni 2,3 % a v roku 2023 klesla na 1 %, čo je výrazne pod priemerom EÚ v roku 2023 (37,5 %)⁷. Pre túto vekovú skupinu neexistujú žiadne štátne učebné osnovy ani povinné hodnotenia v centrách starostlivosti o deti. V akčnom pláne národnej stratégie rozvoja koordinovaných služieb včasnej intervencie a ranej starostlivosti na roky 2023 – 2025 sa deklaruje podpora výstavby detských jaslí a posilnenie personálnych kapacít, ako aj podpora odmeňovania a odbornej prípravy zamestnancov v oblasti včasnej intervencie a ranej starostlivosti (Úrad vlády, 2022 a 2023). Pre deti zo znevýhodneného prostredia, marginalizovaných rómskych komunít a deti so zdravotným postihnutím zatiaľ na Slovensku štát nevytvára inštitucionálne podmienky pre ich kognitívny, fyzický, sociálny a emocionálny rozvoj, a  vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve je podporovaná sociálnymi službami (Seepro3, 2024).

Nedostatočná atraktívnosť učiteľského povolania a nedostatok kvalifikovaných a motivovaných učiteľov ovplyvňujú kvalitu poskytovania VSRD. V roku 2023, 1 937 detí navštevovalo 97 materských škôl pre deti so špeciálnymi potrebami, a 198 detí navštevovalo 27 špeciálnych tried v bežných materských školách (EPI, 2024).Podpora inkluzívneho vzdelávania v materských školách je v počiatočnom štádiu vykonávania a finančná motivácia učiteľov VSRD je nedostatočná (Seepro3, 2024). Nedostatok odborných podporných pracovníkov navyše prispieva k neschopnosti predškolských zariadení reagovať na rôzne potreby detí. Počet pedagogických asistentov vo VSRD na Slovensku je veľmi nízky. Národné vzdelávacie centrum v súčasnosti vyvíja systém podporných opatrení v oblasti inkluzívneho vzdelávania, ktorým by sa zaviedli programy ďalšieho vzdelávania pre pedagogických a odborných zamestnancov, a to aj v oblasti VSRD. V súlade s odporúčaním pre jednotlivé krajiny, ktoré bolo adresované Slovensku (Európska rada, 2024), je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie na zvýšenie dostupnosti a využívania cenovo dostupného vysokokvalitného vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve pre deti do 3 rokov, najmä pre deti zo znevýhodneného prostredia.

3. Školské vzdelávanie

Približne tretina žiakov zo Slovenska nemá minimálnu úroveň znalostí v matematike, čítaní a prírodných vedách, čo môže mať negatívny vplyv na budúce zručnosti pre konkurencieschopné hospodárstvo. Podľa Programu OECD pre medzinárodné hodnotenie žiakov (PISA) v roku 2022 dosahovalo 33,2 % žiakov slabé výsledky v matematike, 35,4 % v čítaní a 30,6 % v prírodných vedách (priemery EÚ: 29.5 %, 26,2 % a 24,2 %) (OECD, 2023). To je jedna z najvyšších mier nedostatočných výsledkov v EÚ, ktorá vykazuje prudký nárast. V matematike vzrástla na Slovensku o 8,1 percentuálneho bodu oproti 6,6 percentuálneho bodu v EÚ v rokoch 2018 – 2022, čo ovplyvnilo výsledky žiakov so zvýhodnením aj znevýhodnením. V matematike bol v roku 2022 podiel žiakov s nedostatočnými výsledkami 33,2 % (oproti 29,5 % v EÚ). Je to znepokojujúci pokles aj v kontexte predchádzajúcich vynikajúcich výsledkov slovenských žiakov v matematike v polovici 90. rokov, keď sa žiaci 8. ročníka (14 – 15-roční) umiestnili v trendoch v medzinárodných výsledkoch v matematike a prírodných vedách (TIMSS) v roku 1995 na treťom mieste v Európe (ICS, 1995).

Figure 1: Top performance rate in reading, PISA 2012, 2018, 2022 (%)

Znížili sa aj najlepšie výsledky a v čítaní patria k najnižším v EÚ. V roku 2022 predstavoval podiel žiakov s najlepšími výsledkami 3,4 % (EÚ: 6,5 %) v čítaní (pozri obrázok 1); 4,3 % v prírodných vedách (EÚ: 6,7 %) a 7,3 % v matematike (EÚ: 7,9 %). Na zistenie príčin klesajúceho trendu treba ďalší výskum. Zhoršujúce sa výsledky v kľúčových kompetenciách v základných školách (vrátane matematiky a čítania) boli okrem toho zaznamenané aj v nedávnom rozsiahlom inovatívnom testovaní na Slovensku (FinQ, 2023), a to aj u mladších detí (6 – 10 rokov), čo v prípade, ak sa neprijmú žiadne opatrenia, signalizuje možné ďalšie zhoršenie základných zručností v budúcnosti.

Slovensko patrí medzi krajiny s najväčšími rozdielmi vo výsledkoch v závislosti od sociálno-ekonomického prostredia žiakov, čo poukazuje na problémy v oblasti rovnosti a kvality v systéme vzdelávania a odbornej prípravy. V matematike sa sociálno-ekonomický rozdiel v nedostatočných výsledkoch medzi znevýhodnenými a zvýhodnenými žiakmi (pozri obrázok 2) od roku 2018 zvýšil o 10,2 percentuálneho bodu a v roku 2022 dosiahol 50,6 percentuálneho bodu, čo je výrazne nad priemerom EÚ (37,2 percentuálneho bodu), a len približne 6 % znevýhodnených žiakov dosahuje najlepšie výsledky, čo je najmenej v rámci OECD (OECD, 2023a). Na Slovensku viac ako 6 z 10 žiakov zo znevýhodneného sociálno-ekonomického prostredia nedosiahlo minimálnu úroveň kompetencií v matematike (62,6 % oproti 48 % v EÚ), pričom táto miera sa od roku 2018 zvýšila 1,5-krát viac ako v ostatných krajinách EÚ (14,6 percentuálneho bodu oproti EÚ: 9,9 percentuálneho bodu). Index izolácie, ktorým sa meria koncentrácia žiakov so sociálno-ekonomickým znevýhodnením v niektorých školách na Slovensku patrí medzi tri najvyššie v EÚ (0,28 v roku 2022). V správe ICCS 2022 sa potvrdil aj významný vplyv sociálno-ekonomického prostredia na občianske vedomosti slovenských žiakov.⁸ Viac ako 60 % rómskych detí navštevovalo školy, kde boli všetci žiaci alebo väčšina žiakov Rómovia (FRA, 2022).

Obrázok 2: Sociálno-ekonomické rozdiely medzi zvýhodnenými a znevýhodnenými žiakmi v matematike, PISA 2018 – 2022 (percentuálne body)

Okrem toho slovenský vzdelávací systém vykazuje znaky včasného sledovania a zoskupovania žiakov podľa ich schopností (OECD, 2023b). Zdá sa, že v určitých typoch škôl sa sústreďujú žiaci s horšími študijnými výsledkami v matematike (OECD, 2023c), čo naznačuje, že nie všetky školy dostávajú primeranú podporu na naplnenie potrieb všetkých žiakov. Hoci sa na Slovensku v posledných rokoch zlepšuje začlenenie žiakov so špeciálnymi potrebami do bežných škôl, nezdá sa, že by vzdelávací systém dokázal primerane podporovať ich rôznorodé potreby alebo školy.

Pohoda žiakov v škole, duševné zdravie a vzťahy s ostatnými ovplyvňujú študijné výsledky. Zatiaľ čo 74,6 % slovenských žiakov sa cíti byť súčasťou školy, čo je v súlade s priemerom OECD, približne 18 % žiakov sa cíti osamelo (priemer OECD je 16 %). Pozitívny pocit príslušnosti bol spojený s o 12 bodov vyšším skóre v matematike. Približne 70 % žiakov uviedlo, že ich rodina sa pravidelne pýtala na školu, pričom žiaci, ktorí boli doma podporovaní, mali pozitívnejší postoj k učeniu (OECD, 2023c).

Jeden z piatich študentov uviedol, že sa často stretáva so šikanovaním, ktoré postihuje žiakov bez ohľadu na sociálno-ekonomické charakteristiky ich školy. Vystavenie šikanovaniu aspoň niekoľkokrát za mesiac je spojené s poklesom skóre v matematike o 18 bodov⁹. Okrem toho, hoci interakcia s učiteľmi môže mať vplyv na výsledky žiakov, pokiaľ ide o matematiku, len 66 % slovenských žiakov súhlasilo s tvrdením, že ich učitelia boli k dispozícii, keď potrebovali pomoc. S cieľom zaviesť dlhodobé monitorovanie duševného zdravia detí na Slovensku realizuje v súčasnosti Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie národný projekt Duševné zdravie a prevencia zameraný na systémovú podporu duševného zdravia detí, žiakov a študentov prostredníctvom poradenstva a prevencie¹⁰. Jeho prvé výsledky sa predpokladajú v roku 2025.

Zhoršujúce sa výsledky v programe PISA 2022 možno len čiastočne pripísať zatváraniu škôl a dištančnému učeniu sa počas pandémie. Výsledky v čítaní a prírodných vedách klesali už pred týmto obdobím. Počas pandémie viac ako 19 % žiakov uviedlo časté problémy s prístupom k digitálnemu zariadeniu a viac ako 22 % žiakov uviedlo časté problémy s hľadaním pokojného miesta na štúdium. Medzi systémové výzvy patrí nedostatok učiteľov, nízka atraktívnosť učiteľského povolania na Slovensku, ako aj dlhodobo nedostatočné financovanie školstva.¹¹ Na Slovensku sa tiež zvyšuje podiel detí žijúcich v závažnej materiálnej a sociálnej deprivácii (zo 7,9 % v roku 2018 na 10,8 % v roku 2022 oproti 8,4 % v EÚ),¹² čo naznačuje, že je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie na podporu malých detí žijúcich v riziku medzigeneračnej chudoby. Okrem toho niektorí odborníci poukazujú aj na nedostatočne pripravených mladých učiteľov a nedostatky v hodnotení výsledkov vysokých škôl (Petlák, 2023), ako aj na možnú slabšiu motiváciu žiakov v testovaní PISA. Nezávislé Centrum vzdelávacích analýz konštatuje, že v porovnaní s rokom 2018 sa na testovaní v roku 2022 zúčastnilo viac žiakov základných škôl a žiakov programov odborného vzdelávania a prípravy, ktoré ponúkajú doklady o získanej kvalifikácii, čo mohlo takisto prispieť k horším výsledkom PISA 2022 (Ministerstvo financií, 2023). Slovenská komora učiteľov poukazuje aj na problémy, ktoré učitelia majú s prístupom k odbornej príprave na pracovisku z dôvodu administratívnej záťaže.

Vo februári 2024 predložilo ministerstvo školstva na verejnú diskusiu návrh realizačného plánu na roky 2024 – 2026, ktorým sa aktualizuje národný program rozvoja výchovy a vzdelávania. Návrh obsahuje ambiciózne strategické ciele na zlepšenie základných zručností a plánované opatrenia. Napríklad podiel 15-ročných detí so slabými výsledkami v čítaní, matematike a prírodných vedách by mal byť do roku 2030 nižší ako 15 %. Opatrenia zahŕňajú aj projekty na prípravu kvalitných učebných materiálov a zlepšenie monitorovania. V roku 2024 sa poskytnú regionálne príplatky k platom učiteľov (60 miliónov EUR). Z plánu obnovy a odolnosti sa podporuje poskytovanie nových učebníc a odborná príprava učiteľov na Slovensku, čo má za cieľ zlepšiť výsledky slovenských žiakov v budúcnosti.

4. Odborné vzdelávanie a príprava

Slovensko má pomerne rozsiahly sektor OVP, ktorý predstavuje silný pilier vzdelávacieho systému. V roku 2023 bolo v Slovenskej republike do stredoškolského odborného vzdelávania a prípravy (OVP) zapísaných 43 % 15 – 19-ročných študentov. 50 % študentov vo veku 25 – 34 rokov má kvalifikáciu v oblasti odborného vzdelávania a prípravy ako najvyššiu dosiahnutú úroveň. V roku 2023 bolo takmer 8 z 10 (76,5 %) čerstvých absolventov OVP zamestnaných, čo bolo pod priemerom EÚ (81 %). Absolventi OVP zarábajú v priemere o 12 % viac ako osoby bez ukončeného vyššieho sekundárneho vzdelania, zatiaľ čo pracovníci s ukončeným všeobecným sekundárnym vzdelaním majú mzdové výhody vo výške 13 %.¹³

Programy OVP, ktoré neposkytujú žiadne ďalšie možnosti vzdelávania, boli zrušené, čím sa zvýšila priepustnosť sústav vzdelávania. Jedným zo systematických nedostatkov slovenského systému OVP boli programy nižšieho sekundárneho OVP typu F (ISCED 253), keďže neposkytovali záverečné vysvedčenie umožňujúce získať nižšie sekundárne vzdelanie a otvárajúce možnosť pokračovať vo vyššom sekundárnom vzdelaní. Tento problém sa riešil zavedením právnych zmien, ktoré umožnili študentom ukončiť nižšie sekundárne vzdelanie v nižšom strednom odbornom vzdelávaní v dvojročnom a trojročnom kombinovanom programe. Očakáva sa, že reforma zvýši účinnosť slovenského systému OVP.

Slovensko sa snaží zlepšiť kvalitu OVP aj s podporou fondov EÚ. V decembri 2023 Slovensko schválilo národný projekt ESF+ „Zavedenie manažérstva kvality v odbornom vzdelávaní a príprave a vzdelávania dospelých“, ktorého cieľom je vypracovať zastrešujúcu národnú stratégiu zabezpečovania kvality s rozpočtom približne 7 miliónov EUR. Jedným z očakávaných výsledkov projektu je analýza vplyvu do roku 2026. Slovensko ďalej plánuje zabezpečiť celoštátne prijatie a vykonávanie európskeho referenčného rámca zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy.

Ďalej by sa mohol preskúmať potenciál OVP na zlepšenie situácie dlhodobo nezamestnaných, ľudí s nízkou kvalifikáciou a znevýhodnených skupín prostredníctvom zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie. V rámci Európskeho sociálneho fondu+ sa naďalej podporujú inovácie v odbornom vzdelávaní a príprave, pričom len na rok 2023 boli schválené štyri projekty v hodnote 40 miliónov EUR. Pokiaľ ide o účasť študentov na učení sa na pracovisku, Slovensko stále zaostáva za priemerom EÚ (62,1 % oproti 64,5 %). Pozitívne skúsenosti z technickej podpory Svetovej banky s názvom Iniciatíva Catching Up (CURI) I-V v kombinácii s európskymi štrukturálnymi fondmi pri poskytovaní zdrojov a infraštruktúry na získavanie praktických zručností školám odborného vzdelávania a prípravy v Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom kraji by mohli byť príkladom dobrej praxe pre ostatné regióny.

5. Vysokoškolské vzdelanie

Miera dosiahnutého terciárneho vzdelania sa za posledné desaťročie výrazne zvýšila. V roku 2023 malo 39,8 % mladých ľudí vo veku 25 – 34 rokov vysokoškolské vzdelanie v porovnaní s 26,9 % v roku 2013, čo je však stále pod priemerom EÚ (43,1 %). Rodový rozdiel zostáva výrazne nad priemerom EÚ (17,5 percentuálneho bodu oproti 11,2 percentuálneho bodu v EÚ) a podiel žien nastupujúcich do terciárneho vzdelávania (ISCED 5-8) zostal takisto stabilný: približne 57 % v rokoch 2016 – 2022¹⁴. Slovensko však v rokoch 2016 – 2022 zaznamenalo pokles zápisu študentov na vysoké školy o 16,2 %¹⁵. Zároveň došlo aj k poklesu počtu slovenských akademických pracovníkov (o 4,6 %). Ďalšou analýzou by sa mohli objasniť iné faktory tejto zmeny. Podiel verejných výdavkov smerujúcich do terciárneho vzdelávania ako percentuálny podiel HDP klesol na Slovensku z 0,7 % v roku 2015 na 0,6 % v roku 2022¹⁶. Hoci z údajov Európskeho združenia univerzít týkajúcich sa autonómie inštitúcií vysokoškolského vzdelávania vyplýva, že situácia vo väčšine skúmaných krajín zostáva stabilná, na Slovensku bola v roku 2023 identifikovaná znížená autonómia, a to najmä vo finančnej a personálnej oblasti (EUA, 2024).

Miera mobility absolventov na Slovensku je vyššia ako priemer EÚ. Miera mobility prichádzajúcich absolventov na úrovni ISCED 5-8 v roku 2022 bola 3,1 % (EÚ 2,6 %) a miera mobility odchádzajúcich absolventov bola 20,1 % (EÚ 11 %)¹⁷. Podobne ako v niektorých iných malých vzdelávacích systémoch, aj na Slovensku boli toky mobility na účely získania diplomu podstatne väčšie ako toky mobility na účely získania kreditov.¹⁸ Podiel slovenských absolventov, ktorí absolvovali vysokoškolské štúdium v zahraničí, na úrovni 17,5 %, však stále nedosahoval 23 %, čo je cieľ európskeho vzdelávacieho priestoru. Pokiaľ ide o mobilitu študentov, Slovensko vykázalo v roku 2020/2021 vyšší podiel študentov, ktorí sa uchádzajú o vysokoškolské štúdium (približne 10 %), ako je priemer EHEA (2,9 %), a to najmä z Ukrajiny, Česka a Nemecka.

Z programu obnovy a odolnosti sa podporujú reformy zamerané na zlepšenie kvality vysokoškolského vzdelávania prostredníctvom zavedenia financovania založeného na výkonnosti. Do januára 2024 všetky inštitúcie vysokoškolského vzdelávania podpísali zmluvy o výkonnosti. Očakáva sa, že každá univerzita zvýši svoju výkonnosť v rámci 14 ukazovateľov a v roku 2024 môže využiť celkové pridelené prostriedky vo výške 80,4 milióna EUR v závislosti od výkonnosti. Nadchádzajúce overovanie excelentnosti vo výskume (VER 2026) bude zahŕňať nielen hodnotenie vedeckých výstupov, ale aj spoločenského vplyvu a výskumného prostredia, pričom výsledky sa predpokladajú v júni 2026. Vysoké školy okrem toho zaviedli nové postupy na zabezpečenie kvality vzdelávania, ktoré sú teraz predmetom akreditácie Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo. Postupy tejto agentúry boli medzinárodne posudzované¹⁹ vrátane preskúmania združením ENQA²⁰; a v októbri 2023 bola agentúra zapísaná do Európskeho registra zabezpečenia kvality vysokoškolského vzdelávania.²¹A napokon, Slovensko zavádza národné kvalifikačné rámce (2022/2023), ktorými sa podporuje čitateľnosť a porovnateľnosť kvalifikácií.

6. Vzdelávanie dospelých

Účasť na vzdelávaní dospelých sa na Slovensku zlepšila. Ukazovateľ účasti na vzdelávaní dospelých za posledných 12 mesiacov sa v roku 2022 zlepšil (49,5 %) v porovnaní s posledným meraním v roku 2016 (42,6 %) a je výrazne nad priemerom EÚ (39,5 %)²². Účasť na neformálnom vzdelávaní vo vekovej skupine 25 – 64 rokov sa zvýšila na 53,1 % v porovnaní s priemerom EÚ, ktorý predstavuje 44 %. Počet hodín účasti na odbornej príprave však vykazuje znepokojivý trend – klesá na 32 hodín v roku 2022 v porovnaní s priemerom EÚ, ktorý vykazuje nárast na 84 hodín²³, a vyvoláva obavy o jej účinnosť z hľadiska získavania zručností.

Dlho očakávaný zákon o vzdelávaní dospelých má byť prijatý v septembri 2024, účinnosť nadobudne v januári 2025²⁴. Návrhom sa podporuje individuálny prístup k vzdelávaniu dospelých a účinné celoživotné vzdelávanie. Zavádzajú sa v ňom aj nové prvky, ako sú individuálne vzdelávacie účty, mikrocertifikáty, overovanie predchádzajúcich výsledkov vzdelávania a vymedzujú sa základné zručnosti. Tento zákon zabezpečuje účinné pokračovanie vykonávania stratégie celoživotného vzdelávania a poradenstva a jej prvého akčného plánu. Na základe získaných skúseností sa očakáva, že nový akčný plán na roky 2025 – 2027 bude zaslaný na schválenie vláde do marca 2025.

Na odstránenie rozdielov v kvalifikácii medzi dostupnou pracovnou silou a požiadavkami trhu práce je nevyhnutné zamerať sa najmä na skupiny s nižšou kvalifikáciou. Projekty financované z ESF+ sa zameriavajú na zvýšenie zamestnateľnosti rôznych sociálnych skupín a základných zručností. Z EFRR spoločne s ESF+ sa financuje vytvorenie elektronickej platformy pre individuálne vzdelávacie účty a jej pilotné testovanie na 5 000 používateľoch. V rámci ESF+ sa plánuje výzva na predkladanie návrhov, ktorou sa bude monitorovať a posudzovať úroveň kľúčových kompetencií dospelých, a takisto výzva, ktorá bude zameraná na budovanie základných zručností cieľových skupín s nízkou kvalifikáciou (6 miliónov EUR). Okrem toho je cieľom národného projektu zameraného na zručnosti pre trh práce (45 miliónov EUR) odborná príprava, rekvalifikácia a získavanie nových zručností pre mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, zamestnaných aj nezamestnaných. A napokon sa Aliancia sektorových rád, ktorá je takisto financovaná z ESF+, zameriava na poskytovanie prognózovania zručností v rôznych sektoroch s cieľom prispôsobiť programy rekvalifikácie.