Správy o jednotlivých krajinách

1. Vzdelávanie v oblasti STEM

Atraktívnosť štúdia vedy, technológie, inžinierstva amatematiky (STEM) je na Slovensku pomerne nízka anevykazuje veľké znaky zlepšenia. V roku 2023 bol podiel študentov terciárneho vzdelávania, ktorí sú zapísaní do programov STEM (23 %), nižší ako priemer EÚ (26,9 %) a výrazne nižší ako navrhovaný cieľ EÚ na úrovni 32 %. Hoci sa tento podiel od roku 2015 nezmenil (23 %), absolútny počet študentov zapísaných na štúdium STEM sa znížil, a to čiastočne v dôsledku demografických trendov, ktoré ovplyvňujú zápis študentov. Spomedzi odborov STEM je najčastejšou voľbou „inžinierstvo, výroba a stavebníctvo“ (52,9 % oproti 55 % na úrovni EÚ), po čom nasledujú „informačné a komunikačné technológie“, v prípade ktorých je Slovensko nad priemerom EÚ, a to na úrovni 27,5 % oproti 20 %. Odbor „prírodné vedy, matematika a štatistika“ sa javí ako najmenej obľúbená voľba s iba 19,6 % zápisov študentov, čo je výrazne pod priemerom EÚ na úrovni 25 %. Podiel absolventov STEM na Slovensku sa v priebehu rokov výrazne nezmenil a v rokoch 2015 – 2023 sa pohyboval okolo 20 %. V tom istom období zostal priemer EÚ stabilný, ale s oveľa vyššou mierou na úrovni približne 25 % (obrázok 1). V odbornom vzdelávaní a príprave (OVP) bol v roku 2023 podiel študentov zapísaných do programov STEM na úrovni 38,9 %, čo je mierne nad priemerom EÚ, ktorý predstavuje 36,3 %.

Celkový počet odborníkov vzdelaných voblasti STEM je nedostatočný na to, aby uspokojil potreby trhu práce, ato najmä voblasti IKT. U absolventov STEM na Slovensku je zaznamenaná vyššia miera zamestnanosti než u ostatných absolventov terciárneho vzdelávania (98,6 % oproti 91,4 % u absolventov iných odborov ako STEM). Takisto je u nich zaznamenaná jedna z najvyšších mier zamestnanosti v EÚ (priemer: 89,6 % v roku 2024). Odborníci v oblasti IKT patria podľa Európskeho strediska pre rozvoj odborného vzdelávania (Cedefop) medzi desať najžiadanejších profesijných profilov, pričom ročný rast zamestnanosti týchto odborníkov v rokoch 2022 – 2030 sa odhaduje na 3,6 %, čo je viac ako priemer EÚ, ktorý predstavuje 2,5 % (). Okrem toho sa v dôsledku očakávaného odchodu do dôchodku výrazne zvýši počet voľných pracovných miest: odhaduje sa, že do roku 2030 bude potrebných 9 200 odborníkov v oblasti IKT a 2 900 odborníkov v oblasti inžinierstva a výskumu (Cedefop, 2025). Okrem nízkeho podielu absolventov STEM sa v pláne obnovy a odolnosti Slovenska (RRP, 2021) označuje za jednu z hlavných výziev pre krajinu aj strata talentov spôsobená demografickým vývojom a stanovujú sa v ňom rôzne opatrenia, ktoré sa v súčasnosti zavádzajú s cieľom prilákať kvalifikovaných ľudí do krajiny a udržať ich v nej.

Zvýšenie počtu zápisov na doktorandské štúdium voblasti STEM by mohlo pomôcť zlepšiť ponuku zručností, zvýšiť inovačný potenciál akonkurencieschopnosť. Podiel zápisov na doktorandské štúdium v oblasti STEM (ako podiel na celkovom počte zápisov na doktorandské štúdium) bol na Slovensku v roku 2023 na úrovni 36,2 % (EÚ: 41,1 %) a od roku 2015 sa výrazne nezmenil. Podiel doktorandov v oblasti IKT (3,5 % všetkých študentov v roku 2023) sa blíži k priemeru EÚ (3,8 % v roku 2023), čo je menej ako navrhovaný cieľ EÚ na úrovni 5 % do roku 2030. Celkový počet doktorandov v študijných programoch STEM sa v rokoch 2015 až 2023 znížil v súlade s demografickým vývojom.

Ženy sú nedostatočne zastúpené vodboroch STEM, najmä voblasti IKT ainžinierstva. Účasť žien na terciárnom vzdelávaní v oblasti STEM výrazne klesla (z 35,6 % v roku 2015 na 29,4 % v roku 2023) a je pod priemerom EÚ (32,2 % v roku 2023) aj pod navrhovaným cieľom EÚ na úrovni 40 %. Pri zápise do odborov STEM majú ženy tendenciu uprednostňovať „prírodné vedy a matematiku“ (62,1 % v roku 2023), čo je v súlade s trendmi na úrovni EÚ. Naopak, len 18,3 % všetkých doktorandov v oblasti IKT tvoria ženy, pričom priemer EÚ je 24,3 %, čo je výrazne pod navrhovaným cieľom EÚ na úrovni 33 %. Z výskumu, ktorý v roku 2023 uskutočnila slovenská mimovládna organizácia, vyplynulo, že dievčatá odrádza od štúdia technických terciárnych programov a programov IKT nedostatok informácií. Odstránenie rodového rozdielu by pomohlo zvýšiť celkovú mieru zápisu do programov STEM i mieru ukončenia štúdia týchto programov. V OVP na strednej úrovni tvoria ženy len 11,6 % žiakov zapísaných na štúdium STEM (EÚ: 15,4 %), zatiaľ čo navrhovaný cieľ EÚ predstavuje najmenej 25 % do roku 2030.

Nízke výsledky vmatematike ačítaní znižujú počet uchádzačov oštúdium STEM. Zatiaľ čo výsledky žiakov v škole sú kľúčovým faktorom ich záujmu o STEM, u slovenských žiakov možno pozorovať klesajúce zručnosti v matematike a čítaní. Zrušenie povinnosti absolvovať maturitnú skúšku z matematiky na prijatie do programov vysokoškolského vzdelávania, ktoré si vyžadujú matematiku, navyše viedlo k poklesu počtu žiakov, ktorí túto skúšku absolvovali (v roku 2023 len 11,6 %). Absolventi stredných škôl môžu byť preto menej pripravení na štúdium technických odborov ako v minulosti. V školskom roku 2024/2025 boli približne dve tretiny (66,1 %) slovenských uchádzačov prijaté na terciárne štúdium v oblasti STEM bez nutnosti absolvovať prijímacie skúšky. Mladší žiaci takisto dosahujú v matematike (ale nie v prírodných vedách) výsledky pod priemerom EÚ, pričom výsledky sa v porovnaní s rokom 2019 výrazne nezmenili.

Integrovaný prístup kvzdelávaniu voblasti STEM alepšia príprava učiteľov by mohli pomôcť zlepšiť výsledky študentov. Podľa nedávnej štúdie je jednou z hlavných výziev vo vzdelávaní v oblasti STEM na Slovensku nepružnosť učebných osnov, ktorá je zakorenená v tradičných vyučovacích metódach. Hoci cieľom prebiehajúcej reformy učebných osnov je posilniť interdisciplinárnu výučbu, jej realizácia je v počiatočnej fáze. Jej úspech bude do veľkej miery závisieť od potrebnej prípravy a metodologických znalostí učiteľov na osvojenie si moderných vyučovacích prístupov, ako je bádateľsky orientované a interdisciplinárne učenie. Tento nedostatok je čiastočne spôsobený zastaranými programami odbornej prípravy učiteľov na pedagogických fakultách, ktoré sa často zameriavajú na špecializáciu na jeden predmet, a nie na integrované vzdelávanie v oblasti STEM. V tej istej štúdii sa zároveň zistilo, že kvalitu výučby predmetov STEM ovplyvňujú aj nekonzistentné možnosti profesijného rozvoja učiteľov a zastaraná infraštruktúra. Prebiehajúca reforma na primárnom stupni vzdelávania je dobrou príležitosťou na posilnenie prepojenia medzi matematikou a prírodnými vedami v učebných osnovách. Slovensko zároveň čelí poklesu atraktívnosti učiteľského povolania, čo ďalej prehlbuje nedostatok učiteľov v oblasti STEM (Európska komisia, 2023). K riešeniu tohto problému by mohlo prispieť zavedenie finančných aj nefinančných stimulov, ktoré by prilákali mladých absolventov k učiteľstvu v oblasti STEM, ako aj rozšírenie alternatívnych možností vstupu do učiteľského povolania.

Slovensko pracuje na komplexnej stratégii vzdelávania voblasti STEAM. Ambíciou je vykonávať politiky plne v súlade s cieľmi strategického plánu EÚ pre vzdelávanie v oblasti STEM. Cieľom návrhu bude i) zlepšiť kvalitu a dostupnosť vzdelávania v oblasti STEAM na všetkých úrovniach; ii) zvýšiť interdisciplinárnosť učebných osnov a podporiť bádateľsky a projektovo orientovanú výučbu a iii) zlepšiť celoživotné vzdelávanie učiteľov v oblasti STEAM. Cieľom Národného centra pre digitálnu transformáciu vzdelávania je vytvoriť udržateľný ekosystém podpory digitálnej transformácie vzdelávania v regionálnom školstve. S podporou EÚ sa realizujú miestne iniciatívy na zvýšenie miery zápisu žiakov v OVP na štúdium STEM. Patrí k nim aj projekt v rámci programu Erasmus+ zameraný na centrá excelentnosti OVP v oblasti udržateľnej energie, ktorý realizuje Stredná priemyselná škola stavebná a geodetická, Technická univerzita v Košiciach a Slovenská komora stavebných inžinierov. V roku 2026 sa plánujú uverejniť dve výzvy na predkladanie návrhov na inováciu vyučovacích metód v rámci predmetov súvisiacich so STEAM v stredných odborných školách a na gymnáziách. Iniciatívy organizácií občianskej spoločnosti, ako napríklad iniciatíva Aj Ty v IT, poskytujú špecializované kariérne programy pre ženy, ktoré im majú pomôcť nastúpiť na nové pracovné miesta v oblasti IT, zatiaľ čo iniciatíva Ženský algoritmus pomáha rozvíjať záujem dievčat o štúdium STEM.

2. Vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve

Pripravujú sa ambiciózne reformy, ktorých cieľom bude zvýšiť účasť na vzdelávaní astarostlivosti vranom detstve (VSRD), ktorá stále patrí knajnižším vEÚ. V prípade detí vo veku od troch rokov do začiatku povinnej základnej školskej dochádzky sa miera zápisu na VSRD od roku 2022 zvýšila o 2,2 percentuálneho bodu a dosahuje 80,8 %, čo je stále výrazne pod priemerom EÚ, ktorý v roku 2023 predstavoval 94 % (). V jednotlivých regiónoch krajiny existujú značné rozdiely. V roku 2023 bolo na západnom Slovensku do VSRD zapojených 88,2 % detí, zatiaľ čo na východnom Slovensku to bolo len 70,4 % (). V roku 2025 sa v rámci plánu obnovy a odolnosti rozšírili kapacity materských škôl a financovanie sa presunulo z obcí do štátneho rozpočtu. Kľúčové je zlepšenie prístupu a cenovej dostupnosti VSRD pre najmenšie deti, keďže v roku 2023 sa na VSRD zúčastňovalo len 68,9 % trojročných detí (EÚ: 90,3 %). Miera účasti detí do troch rokov, pokiaľ ide o formálnu starostlivosť o deti, sa výrazne zvýšila (o 4,1 percentuálneho bodu od roku 2023), ale zostáva najnižšia v EÚ (5,1 % v roku 2024 oproti 39,3 % v EÚ). Učitelia materských škôl na Slovensku dostávajú jeden z najnižších nástupných platov v EÚ (upravené podľa životnej úrovne, Eurydice, 2025). Ďalšie investície do vysokokvalitných a dostupných služieb VSRD na Slovensku by mohli pomôcť zlepšiť celkové vzdelávacie výstupy. Mohli by takisto prispieť k zníženiu chudoby detí, keďže riziko chudoby a sociálneho vylúčenia detí rastie (z 18,4 % v roku 2020 na 25,3 % v roku 2023). Nedostatočný prístup k vysokokvalitným službám VSRD má obzvlášť negatívny vplyv na deti zo znevýhodneného prostredia, pretože ovplyvňuje ich základné zručnosti a vedie k nerovnostiam v neskoršom živote.

Služby včasnej intervencie pre najmenšie deti často poskytujú súkromné subjekty, ale začali sa pripravovať príslušné vnútroštátne politiky. „Omama“ je mimovládny program, ktorý pomáha rozvíjať základné zručnosti detí. Podobné programy na národnej úrovni by mohli byť prospešné pre zraniteľné deti, najmä deti z marginalizovaných rómskych komunít, a to spolu s rozšírením činnosti poradenských a preventívnych centier alebo s posilnením podpory pediatrickej starostlivosti o deti do troch rokov. Tieto systémové intervencie by mohli mať priaznivý vedľajší účinok na ďalšie oblasti vrátane zlepšenia rodovej rovnosti (Slovensko sa v indexe rodovej rovnosti za rok 2024 umiestnilo na podstatne nižšom mieste, než sa umiestnil priemer EÚ). Slovensko prijalo v roku 2024 koncepciu reformy financovania sociálnych služieb, ktorá vytvára jednotný systém výchovy a vzdelávania. Od roku 2025 sa bude z programu Európsky sociálny fond plus spolufinancovať rozvoj detských jaslí s cieľom posilniť personálne kapacity, ako aj rodičovské zručnosti rodičov zo znevýhodneného prostredia (40 miliónov EUR).

3. Školské vzdelávanie a základné zručnosti

Absencia vškolách arastúci počet prípadov predčasného ukončenia školskej dochádzky vo vidieckych oblastiach vyvolávajú obavy. Podiel osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, vo vekovej skupine 18 až 24 rokov je pomerne nízky (7,5 % oproti 9,3 % v EÚ v roku 2024). Nedávne trendy vo vidieckych oblastiach však začali vyvolávať obavy, pretože miera predčasného ukončenia školskej dochádzky sa neustále zvyšuje (o 3,4 percentuálneho bodu v rokoch 2021 – 2024) a v roku 2024 dosiahla 9,8 % (). Miera dlhodobej absencie je vysoká, keďže podiel študentov, ktorí uviedli, že chýbali v škole viac ako tri po sebe idúce mesiace, bol 11,2 %, čo je jeden z najvyšších podielov spomedzi sledovaných krajín EÚ (PISA 2022). Slovenskí žiaci vymeškali v školskom roku 2022/2023 približne o 60 % viac hodín vyučovania než v školskom roku 2017/2018 (Štátna školská inšpekcia SR, 2024). Zistenia sú obzvlášť znepokojujúce v prípade detí z marginalizovaných rómskych komunít, pretože absencie vznikajú najmä z dôvodu záškoláctva. V nedávnom návrhu novely zákona sa stanovuje dvojaký režim ospravedlňovania absencie (školy s vyšším počtom absencií budú podliehať prísnejšiemu režimu), ale na riešenie tohto problému môžu byť potrebné ďalšie opatrenia.

Úroveň občianskych vedomostí klesá. Podľa medzinárodnej štúdie o občianskom vzdelávaní a výchove k občianstvu (ICCS, 2022) podiel slovenských žiakov ôsmeho ročníka s primeranou úrovňou občianskych vedomostí (na úrovni B+) výrazne klesol zo 71 % v roku 2009 na 60,5 % v roku 2022 (čo je mierne pod priemerom EÚ na úrovni 63,1 %). Odbornú prípravu zameranú na občianske práva a povinnosti absolvovalo iba 46 % slovenských učiteľov (oproti 53 % v priemere krajín, ktoré sa zúčastnili na prieskume OECD). V prípade slovenskej mládeže možno pozorovať pomerne nízku politická angažovanosť, keďže len približne tretina oslovených študentov uviedla, že sa celkom alebo veľmi zaujíma o politické a sociálne otázky (ICCS, 2023).

Pri základných zručnostiach možno pozorovať prudký pokles sprevádzaný prehlbovaním nerovností. Spolu s klesajúcimi najlepšími výsledkami v prípade základných zručností a pomerne slabým kreatívnym myslením slovenských študentov to môže brzdiť rozvoj ľudského kapitálu Slovenska, ako aj obmedzovať konkurencieschopnosť a inovačný potenciál jeho hospodárstva. Podiel 15-ročných žiakov zo znevýhodneného sociálno-ekonomického prostredia, ktorí dosahujú dobré výsledky v akejkoľvek oblasti, bol 7,9 %, čo je hlboko pod priemerom EÚ (16,3 %). Ide o výrazný pokles oproti 14,1 % z roku 2018, čo poukazuje na prehlbovanie nerovností (obrázok 2). V rámci nedávneho preskúmania výdavkov (Ministerstvo školstva SR, Ministerstvo financií SR, 2025) sa analyzovali slabé výsledky v primárnom a sekundárnom vzdelávaní a identifikovalo sa niekoľko základných faktorov vrátane i) nízkych výdavkov na vzdelávanie; ii) nízkej kvality menších škôl a iii) neschopnosti zmierniť vplyv nízkeho sociálno-ekonomického postavenia. V rámci ďalšej národnej analýzy sa navyše zistilo, že na pokles výsledkov žiakov má okrem iného vplyv i) nízka účasť na predprimárnom vzdelávaní; ii) regionálne rozdiely a iii) absencia slovenčiny ako materinského jazyka. V odporúčaní pre Slovensko z roku 2025 sa krajina vyzýva na posilnenie výučby základných zručností, a to aj pre deti zo znevýhodneného prostredia, a zároveň na zabezpečenie rovnakého a inkluzívneho prístupu ku kvalitnému vzdelávaniu na všetkých úrovniach.

Slovensko zaviedlo reformu učebných osnov približne vpolovici základných škôl aplánuje reformu siete stredných škôl. Slovensko plánuje od septembra 2026 postupne zaviesť nové učebné osnovy vo všetkých základných školách. Realizácia reformy sa podporuje prostredníctvom metodického portálu a regionálnych podporných centier. Úspešné zavedenie reformy bude závisieť od zabezpečenia nových vysokokvalitných učebných a vyučovacích materiálov (Ministerstvo školstva SR, 2025), ako aj od zabezpečenia odbornej prípravy v oblasti reformy pre učiteľov. Ministerstvo školstva okrem toho začalo proces optimalizácie siete stredných škôl s cieľom zlepšiť jej efektívnosť a posilniť spoluprácu so zamestnávateľmi a s univerzitami. Samosprávne kraje v roku 2025 schválili 52 projektov, v rámci ktorých sa začínajú zlučovať stredné školy (Ministerstvo školstva SR, 2025).

Zvýšenie atraktívnosti učiteľského povolania apodpory poskytovanej učiteľom by pomohlo zlepšiť kvalitu vzdelávania. Nedostatok učiteľov a nekonkurencieschopné platy spolu s nekvalifikovanou výučbou ovplyvňujú kvalitu vyučovania a učenia sa. Národná inšpekcia napríklad v školskom roku 2023/2024 zistila, že predmety IKT vyučovali nekvalifikovaní učitelia takmer v polovici navštívených základných škôl druhého stupňa. V súčasnosti sa pracuje na určitých zlepšeniach politiky. Platy pedagogických a odborných zamestnancov v regionálnom školstve sa v septembri 2025 zvýšili o 7 % a od januára 2026 sa zvýšia o ďalších 7 %. Vláda navyše zaviedla kompenzačný príspevok na podporu učiteľov v regiónoch, ktoré čelia nedostatku zamestnancov. V odporúčaní pre Slovensko z roku 2025 sa krajina vyzýva na investovanie do odbornej prípravy učiteľov a na zvýšenie počtu zápisov do vzdelávacích programov STEM.

Pripravujú sa opatrenia na posilnenie inkluzívneho vzdelávania adesegregácie. Ich účinná realizácia je kľúčová, pretože segregácia v školách založená na sociálno-ekonomickom zázemí na Slovensku (0,283) patrí k najvyšším spomedzi krajín, ktoré sa zúčastnili na prieskume (PISA 2022). Novelou zákona o výchove a vzdelávaní, ktorá je účinná od roku 2025, sa zavádza vyučovanie len v dopoludňajších hodinách (čím sa zabráni dvojzmennej prevádzke), pričom úplné zavedenie sa vyžaduje do augusta 2029. Novozavedené „adaptačné triedy“ pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami by mohli prispieť k rýchlejšej integrácii do bežného vzdelávania. Ministerstvo školstva v spolupráci s Unicefom podporí z Nástroja technickej podpory Európskej komisie posilňovanie budovania kapacít zainteresovaných strán s cieľom realizovať desegregáciu rómskych detí vo vzdelávaní a monitorovať odstraňovanie segregácie v školách a jej predchádzanie (2025-27). Slovensko zaviedlo od septembra 2025 povinné vzdelávanie aj pre deti s migrantským pôvodom a naďalej poskytuje príspevky na ich jazykové kurzy.

4. Odborné vzdelávanie a príprava

Slovensko má pomerne veľký sektor OVP sdobrými vyhliadkami na zamestnanie absolventov. V roku 2023 je v OVP 69,7 % žiakov, ktorí sú zapísaní na vzdelávanie na strednej úrovni, čo je viac ako priemer EÚ, ktorý predstavuje 52,4 %. Vyhliadky na zamestnanie absolventov OVP sú na Slovensku veľmi dobré, keďže viac ako osem z desiatich (85,6 %) čerstvých absolventov OVP malo v roku 2024 zamestnanie, čo je nad priemerom EÚ (80 %). Napriek tomu bola miera nezamestnanosti absolventov OVP vyššia, než bol priemer EÚ, čo poukazuje na nesúlad. Podiel čerstvých absolventov OVP, ktorí mali skúsenosti s učením sa na pracovisku, bol v roku 2024 na úrovni 58,5 %, čo je pod priemerom EÚ, ktorý predstavuje 65,2 % (). K využitiu potenciálu OVP by prispelo zlepšenie kvality učebných osnov a výučby, ako aj zabezpečenie flexibilnejších možností vstupu odborných pracovníkov do OVP.

Slovensko dosiahlo pokrok vo svojej stratégii zriadenia centier excelentnosti OVP azlepšilo podporu poskytovanú učiteľom OVP aznevýhodneným žiakom. V roku 2024 bolo v rámci celej krajiny vybraných 18 škôl OVP, v ktorých sa zriadia centrá určené na zabezpečenie najmodernejších technológií a podporu regionálneho rozvoja. V rámci národného projektu sa navyše poskytuje rozšírená podpora učiteľom a znevýhodneným žiakom (Cedefop, ReferNet, 2025).

Zvyšuje sa priepustnosť medzi OVP avysokoškolským vzdelávaním azlepšuje sa informovanosť voblasti zručností. V národnom implementačnom pláne Slovenska sa stanovuje transformácia postsekundárneho odborného vzdelávania a prípravy a ich integrácia so sústavou vysokoškolského vzdelávania. Slovensko prostredníctvom zdokonalených dátových systémov posilňuje informovanosť v oblasti zručností. Aliancia sektorových rád začala v roku 2024 predpovedať trendy na trhu práce a aktualizovať profesijné a kvalifikačné normy. Od roku 2024 sa v rámci národného prieskumu pre školy OVP zbierajú údaje o výsledkoch zamestnanosti, pokiaľ ide o relevantnosť učebných osnov OVP na Slovensku (Cedefop, ReferNet, 2025). Na portáli uplatnenie.gov.sk sa poskytujú informácie o výsledkoch absolventov na trhu práce.

5. Terciárne vzdelávanie

Terciárne vzdelávanie zostáva pod priemerom EÚ aexistujú veľké rozdiely medzi ženami amužmi. Len 37,2 % Slovákov vo veku od 25 do 34 rokov malo v roku 2024 terciárne vzdelanie (úroveň 5 – 8) (oproti priemeru EÚ na úrovni 44,2 %), čo predstavuje mierny pokles (o 2,6 percentuálneho bodu) oproti roku 2023 a je to výrazne pod cieľom EÚ. Rodový rozdiel (18,9 percentuálneho bodu) zostal v roku 2024 jedným z najvyšších v EÚ (11,2 percentuálneho bodu). Podiel absolventov doktorandského štúdia sa za posledné desaťročie mierne znížil (z 1,8 % v roku 2013 na 1,3 % v roku 2023) a v súčasnosti je na úrovni priemeru EÚ.

Mobilita študentov je pomerne vysoká. Podiel absolventov, ktorí absolvovali mobilitu v zahraničí (na účely získania kreditov a diplomu, ISCED 5 – 8), je na Slovensku na úrovni 21,0 %, ktorá je jednou z najvyšších v EÚ (11,0 % v roku 2023) a už sa blíži k dosiahnutiu cieľa na úrovni EÚ do roku 2030 (23 %). Mobilita prichádzajúcich študentov na účely získania diplomu (študenti z EÚ na Slovensku, ISCED 5 – 8) bola na úrovni 3,7 %, čo je takisto nad priemerom EÚ (2,7 % v roku 2023).

V roku 2024 boli zavedené výkonnostné zmluvy sinštitúciami vysokoškolského vzdelávania. Ide o nový nástroj na podporu profilovania a diverzifikácie inštitúcií vysokoškolského vzdelávania na základe ich špecifických silných stránok a potenciálu. Zmluva o poskytnutí dotácie s každou verejnou vysokou školou obsahuje merateľné ukazovatele, ktorých splnenie je podmienkou poskytnutia príslušnej časti štátnej dotácie (v celkovej výške 301,5 milióna EUR na roky 2024 – 2026). Centrum vedecko-technických informácií okrem toho uskutočnilo prvý prieskum spokojnosti študentov a prieskum spokojnosti zamestnávateľov (so zapojením viac ako 4 000 spoločností a organizácií), ktorých výsledky sú k dispozícii online (Ministerstvo školstva SR, 2024).

Prebiehajú podstatné zmeny, vďaka ktorým sa zvýši kvalita vysokoškolského vzdelávania. Novela zákona o vysokých školách, ktorá je platná od roku 2025, má okrem iného za cieľ zvýšiť otvorenosť slovenských univerzít voči zahraničným vedeckým a akademickým pracovníkom. Zároveň sa ňou zlepšujú rozhodovacie procesy a správa majetku verejných vysokých škôl. Okrem toho sa pripravuje nový zákon o vysokých školách, ktorý má niekoľko ambicióznych cieľov (pozri rámček).

6. Zručnosti a vzdelávanie dospelých

Účasť dospelých na vzdelávaní sa postupne zvyšuje ablíži sa knárodnému cieľu na úrovni 50%. V roku 2022 sa na vzdelávaní zúčastnilo 49,5 % dospelých v porovnaní so 42,6 % v roku 2016, čo je výrazne nad priemerom EÚ, ktorý predstavuje 39,5 % (Zisťovanie o vzdelávaní dospelých, Eurostat 2022). Podobne ako v iných krajinách je u dospelých s nižšou kvalifikáciou oveľa menšia pravdepodobnosť, že sa zúčastnia na odbornej príprave. Na odbornej príprave sa zúčastnilo len 18,6 % dospelých s nižším ako nižším sekundárnym vzdelaním, a to v porovnaní so 46,1 % dospelých s vyšším sekundárnym vzdelaním a s oveľa vyšším podielom 66,5 % dospelých s terciárnym vzdelaním. V prieskume zručností dospelých PIAAC bol zaznamenaný výrazný pokles zručností dospelých v oblasti gramotnosti v závislosti od veku, a to vrátane mladých dospelých vo veku od 27 do 34 rokov (OECD, 2024). Pokles je za posledné desaťročie markantný, a to najmä v oblasti gramotnosti (s poklesom priemerného skóre o 19,4 bodu). V dôsledku toho približne štvrtina (24 %) dospelých Slovákov rozumie len krátkym a jednoduchým vetám. Napriek tomu dosiahli dospelí Slováci vo všetkých troch meraných zručnostiach (gramotnosť, matematická gramotnosť a adaptívne riešenie problémov) výsledky okolo priemeru EÚ. Je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie, pretože viac ako polovica podnikov na Slovensku uviedla, že ich pracovná sila má určitý stupeň nedostatku zručností (54 %).

Slovensko prijalo nový zákon ovzdelávaní dospelých súčinnosťou od januára 2025 spolu sakčným plánom na roky 2025–2027. Zákonom sa zaviedli mikroosvedčenia ako dôležitý nástroj na zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu. Jeho cieľom je posilniť systém vzdelávania dospelých a podnietiť neformálne vzdelávanie, pričom sa ním zavádza individuálny podporný nástroj pre vzdelávanie dospelých a individuálne vzdelávacie účty, ktoré majú zvýšiť motiváciu dospelých zúčastňovať sa na vzdelávaní. Na rozdiel od odporúčania Rady o individuálnych vzdelávacích účtoch však zákon zatiaľ neumožňuje prenos nárokov medzi rozpočtovými rokmi a nestanovuje sa ním platené voľno na odbornú prípravu.