Education and Training Monitor 2022

1. Kľúčové ukazovatele

Graf 1: Prehľad kľúčových ukazovateľov

Eurostat (UOE, VZPS, COFOG); OECD (PISA). Ďalšie informácie možno nájsť v prílohe I a súbore nástrojov monitora. Poznámky: Priemer EÚ na základe výsledkov programu PISA v čítaní za rok 2018 nezahŕňa Španielsko; použitý ukazovateľ (ECE) sa týka programov vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve, ktoré sa podľa Medzinárodnej štandardnej klasifikácie vzdelávania (ISCED) považujú za vzdelávacie, a preto predstavujú prvý stupeň vzdelávania v systéme vzdelávania a odbornej prípravy – úroveň ISCED 0; ukazovateľ rovnosti ukazuje medzi 15-ročnými žiakmi rozdiel v podiele slabých výsledkov v čítaní, matematike a vo vedách (v kombinácii) medzi najnižšou a najvyššou štvrtinou sociálno-ekonomického postavenia; b = zlom v časovom rade, u = nízka spoľahlivosť, : = nie je k dispozícii, 09 = 2009, 13 = 2013, 18 = 2018, 20 = 2020.

Graf 2: Pozícia vo vzťahu k účastníkom s najlepšími a najhoršími výsledkami

2. Zameranie na rovnosť

Rovnosť a inklúzia vo vzdelávaní sú na Slovensku dlhotrvajúcimi problémami. Podľa programu PISA 2018 chýbajú vyše polovici slovenských 15-ročných žiakov v spodnom sociálnom kvartile základné zručnosti (51,9 %) v porovnaní s 1 % v najvyššom kvartile, čo naznačuje, že sociálno-ekonomické zázemie žiakov výrazne ovplyvňuje ich výkon (OECD, 2019). Celkový podiel žiakov stredných škôl s nízkou úrovňou základných zručností je výrazne vyšší ako priemer EÚ (31 % v porovnaní s 22,5 % v čítaní, 29 % v porovnaní s 22,3 % v prírodných vedách a 25 % v porovnaní s 22,9 % v matematike). Okrem toho sa žiaci so slabými výsledkami a znevýhodnení žiaci často ocitajú v tých istých školách, pričom súvisiaci index izolácie¹ ukazuje, že na Slovensku je to vo väčšej miere ako v iných krajinách EÚ. Vidiecke oblasti a Východné Slovensko, kde je najvyšší podiel škôl so znevýhodnenými žiakmi, majú aj najvyšší výskyt osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu (oddiel 4). V dôsledku toho sa prehlbujú regionálne rozdiely aj v neskorších štádiách vzdelávania: miera dosiahnutého terciárneho vzdelania sa pohybuje od 35 % na Západnom Slovensku po 54,7 % v Bratislavskom kraji. Rozdiel medzi mestom a vidiekom v súvislosti s dosiahnutým stupňom terciárneho vzdelania je takisto veľký: miera dosiahnutia je v mestách 60 % oproti 31,9 % vo vidieckych oblastiach (graf 3). Okrem toho podiel žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorí sú umiestnení v úplne oddelenom vzdelávacom prostredí, je na Slovensku najvyšší spomedzi 23 skúmaných krajín EÚ (5,63 % oproti 1,55 % v EÚ23) (EASNIE, 2020). Tento trend sa týka najmä Rómov (pozri ďalej).

Slovensko na zlepšenie inkluzívnosti plánuje predefinovať svoju koncepciu špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb a vypracovať katalóg vhodných podporných opatrení a systém ich financovania. Investovať sa bude do zlepšenia prístupnosti škôl a inštitúcií vysokoškolského vzdelávania. Začal sa štipendijný program na uľahčenie prístupu k vysokoškolskému vzdelávaniu pre študentov so znevýhodneným sociálno-ekonomickým zázemím. Nedávna novela zákona o vysokých školách² počíta po pandémii so zriadením centier poradenstva vo všetkých inštitúciách vysokoškolského vzdelávania.

Napokon sa pripravuje národná stratégia týkajúca sa rovnosti vo vysokoškolskom vzdelávaní.

Je to kľúčové, keďže dosiahnutý výsledok Slovenska týkajúci sa sociálneho rozmeru v tomto sektore je veľmi slabý (Európska komisia/EACEA/Eurydice, 2022a). Reformy sa zaoberajú odporúčaniami pre danú krajinu vydanými v rámci európskeho semestra (2019 a 2020), pričom volajú po zlepšení kvality a inkluzívnosti vzdelávania a odbornej prípravy na všetkých úrovniach a po rovnakom prístupe ku kvalitnému hlavnému vzdelávaciemu prúdu.

Graf 3: Miera dosiahnutia terciárneho vzdelania (vo veku 25 – 34 rokov) podľa stupňa urbanizácie, 2021 (v %)

Slovensko spustilo prvý plán plnenia stratégie inkluzívneho vzdelávania. Stratégia inkluzívneho vzdelávania do roku 2030, ktorá bola vypracovaná prostredníctvom participatívneho prístupu a rozsiahlych verejných konzultácií, bola prijatá v decembri 2021 (ministerstvo školstva, 2021a). Týka sa šiestich prioritných oblastí: i) inkluzívne vzdelávanie a podporné opatrenia; ii) poradenský systém; iii) desegregácia vo vzdelávaní a výchove; iv) debarierizácia školského prostredia; v) odborná príprava pedagogických a odborných zamestnancov a vi) destigmatizácia. Prvý akčný plán (2022 – 2024)³ zahŕňa komplexné opatrenia na realizáciu strategických cieľov v uvedených oblastiach, ako aj na vypracovanie systémových opatrení na integráciu vysídlených detí z Ukrajiny. Niekoľkým opatreniam však chýba pridelenie rozpočtových prostriedkov a ešte treba vypracovať rámec monitorovania. Podľa akčného plánu má byť na webovom sídle ministerstva školstva zverejňovaná výročná monitorovacia správa.

Desegregácia rómskych detí vo vzdelávaní zostáva výzvou. Rómski žiaci sú často segregovaní vo výlučne rómskych školách alebo triedach⁴. Slovensko podniká kroky na riešenie tejto segregácie, a to najmä prijímaním legislatívnych zmien školského zákona. Zatiaľ je však medzi právnymi predpismi a ich realizáciou v praxi veľký nesúlad. Vzhľadom na decentralizovaný systém financovania je okrem toho zložité monitorovať a hodnotiť prideľovanie prostriedkov a ich využívanie (Verelst, S. a iní, 2020). Keďže Slovensko v rámci svojho národného plánu obnovy a odolnosti naplánovalo nové opatrenia na lepšiu podporu desegregácie, bude potrebné jasné usmernenie týkajúce sa realizácie, monitorovania pokroku a hodnotenia efektívnosti systému. Postup v prípade nesplnenia povinnosti [INFR(2015)2025], ktorý začala Európska komisia v prípade segregácie rómskych žiakov vo vzdelávaní a neprimeraného umiestňovania rómskych žiakov do špeciálnych škôl, pokračuje.

Slovensko plánuje vytvoriť systém poskytujúci podporu rovnosti a financovanie. Podľa národnej analýzy finančný príspevok poskytovaný bežným školám na vzdelávanie žiakov zo znevýhodneného sociálno-ekonomického prostredia (150 EUR na žiaka) nepostačuje na pokrytie potrebnej podpory (ministerstvo školstva, 2021a). Prideľovanie „nenormatívneho financovania“⁵ navyše závisí od iniciatívy vedenia škôl, čo môže narušiť horizontálnu a vertikálnu rovnosť. Okrem toho, keďže financovanie je zodpovednosťou miestnej samosprávy, o množstve pridelených finančných prostriedkov rozhoduje rozpočet obce. Vnútroštátny monitorovací systém sa zameriava len na to, do akej miery je škola v súlade s príslušnými právnymi predpismi, a účinnosť zavedenej štruktúry financovania sa nehodnotí (Verelst, S. a iní, 2020). Školy s väčším počtom znevýhodnených detí majú zároveň často učiteľov pôsobiacich mimo svojho odboru alebo učiteľov, ktorí sú nedostatočne vybavení, prípadne majú menej pedagogických asistentov (Verelst, S. a iní, 2020). Slovensko v súčasnosti rozvíja svoj systém podpory a reviduje zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní s cieľom nájsť riešenie, ktoré lepšie podporuje znevýhodnených žiakov v hlavnom vzdelávacom prúde. Na primerané monitorovanie politiky sú však potrebné pravidelné, podrobné analýzy rozdeľovania a využívania dodatočných zdrojov na rôznych úrovniach politiky (Field a iní, 2007; Schaeffer a Yilmaz, 2008), pričom na Slovensku existuje v tejto oblasti priestor na zlepšenie.

Vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve

Miera účasti na vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve (VSRD) je stále nízka, ale Slovensko zavádza opatrenia na zvýšenie počtu zapísaných detí. V roku 2020 bola miera účasti detí starších ako 3 roky na VSRD 78,1 % (v EÚ 93 %), čo je nárast o 0,5 percentuálneho bodu medzi rokmi 2018 – 2020. V roku 2021 Slovensko zaviedlo povinné predškolské vzdelávanie pre 5-ročné deti, čo pravdepodobne zvýši celkovú mieru vzdelávania v ranom detstve. Podľa predbežnej nezávislej vnútroštátnej analýzy bolo zapísaných 91,5 % 5-ročných detí. Najnižšia miera účasti – ale aj najväčšie zlepšenie v porovnaní s rokom 2020 – sa zaznamenali v najviac znevýhodnených regiónoch: košickom (zlepšenie o 9,8 percentuálneho bodu), prešovskom (o 7,4 percentuálneho bodu) a banskobystrickom (o 7,2 percentuálneho bodu) (CEA, 2022). Cieľom reformy systému financovania predškolského vzdelávania plánovanej na rok 2022 je v rámci národného plánu obnovy a odolnosti zabezpečiť trvalú vnútroštátnu verejnú finančnú podporu, ktorá je nevyhnutná pre ďalšie reformy. Právny nárok na VSRD pre 4-ročné deti sa plánuje na rok 2024 a v roku 2025 sa rozšíri na 3-ročné deti. Má sa to podporiť značnými investíciami do zvýšenia kapacít a reformami na zvýšenie kvalifikácie a zručností pracovníkov v oblasti VSRD. Keďže poskytovatelia predškolského vzdelávania iní ako materské školy sú takisto oprávnení, bude potrebné zabezpečiť kvalitu a inkluzívne prostredie aj v prípade týchto zariadení.

Niektoré znevýhodnené deti čelia prekážkam pri účasti na povinnom predškolskom vzdelávaní. Verejné materské školy poskytujú bezplatné celodenné vzdelávanie a starostlivosť deťom jeden rok pred povinnou školskou dochádzkou. Poplatky v súkromných materských školách za posledný rok sú zlacnené o štátny príspevok (Európska komisia/EACEA/Eurydice, 2022). Najvyšší kontrolný úrad SR však zistil, že v prípade detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, najmä z marginalizovaných rómskych komunít, bola problémom prístupnosť a že finančná bariéra bola spôsobená ďalšími nákladmi, ako sú doprava a osobitné poplatky (Najvyšší kontrolný úrad SR, 2021a). Niektoré obce v snahe podporiť dochádzku tieto náklady dotovali. Najvyšší kontrolný úrad SR odporúča vypracovať komplexnú správu o predškolskom vzdelávaní s konkrétnymi opatreniami na zabezpečenie kapacít, vybavenie priestorov, personálne zabezpečenie (najmä špecialistov pre inklúziu) a podporu sociálno-ekonomicky znevýhodnených rodín.

Slovensko podniká prvé kroky na zlepšenie dostupnosti a inkluzívnosti VSRD pre deti do 3 rokov. Miera počtu detí do 3 rokov zapísaných do formálnej starostlivosti o deti alebo vzdelávania je 4,8 %, zatiaľ čo v prípade tých, ktoré sú ohrozené chudobou alebo sociálnym začlenením, je ešte nižšia, a to 2,3 % v roku 2020. Zariadenia, ktoré poskytujú starostlivosť o deti do 3 rokov, nie sú súčasťou školského systému. Ich hlavným zdrojom financovania sú poplatky rodičov a verejné zariadenia sú čiastočne financované obcami. Cieľom pilotnej grantovej schémy spustenej v rámci národného plánu obnovy a odolnosti⁶ je podporiť poskytovanie VSRD a intervencií pre deti vo veku 0 – 6 rokov, a to najmä tie, ktoré sú zo sociálno-ekonomicky znevýhodneného prostredia, vrátane detí z marginalizovaných rómskych komunít. Zapojenie rómsky hovoriacich žien a práca s rómskymi rodinami v ich domácom prostredí by mali pomôcť prekonať súčasné prekážky v prístupe k VSRD.

Slovensko prijalo integrovanú stratégiu VSRD. S cieľom zabezpečiť komplexnú podporu detí do 7 rokov vrátane detí so zdravotným postihnutím a ich rodičov prijalo Slovensko v júni 2022 stratégiu rozvoja koordinovaných služieb včasnej intervencie a ranej starostlivosti na roky 2022 – 2030⁷ (ministerstvo práce, 2021). Cieľom stratégie je vytvoriť koncepčný rámec, kooperačné väzby medzi centrálnym zdravotníctvom, školstvom a sociálnymi službami a externými zainteresovanými stranami, zlepšiť prístupnosť systémov podpory a vypracovať systém financovania. Zostáva stanoviť vykonávací rámec vrátane rozpočtu a opatrení na monitorovanie a hodnotenie.

4. Školské vzdelávanie

Slovensko pripravuje kurikulárnu reformu primárneho a nižšieho sekundárneho vzdelávania, do ktorej sa zapojí široké spektrum odborníkov a zainteresovaných strán. Verejná konzultácia o dvoch kľúčových reformných dokumentoch, v ktorých sa vysvetľujú dôvody a ciele reformy, navrhované zmeny v učebných plánoch a očakávané vzdelávacie výstupy, sa ukončila v januári (NIVAM, 2022a, 2022b). Od 21. januára do 7. februára sa uskutočnilo deväť webinárov, ktoré sa týkali siedmich vzdelávacích oblastí⁸. Do prípravy reformy sa okrem iných odborníkov a skupín zainteresovaných strán priamo zapojila aj Slovenská komora učiteľov a možnosť vyjadriť sa mali aj rodičia a žiaci. Odborníci práve pripravujú nový štátny vzdelávací program, ktorý obsahuje všetky vzdelávacie štandardy a metodické materiály, pričom kompletný balík bude predložený na verejnú diskusiu v novembri 2022. Realizáciu reformy na školách bude podporovať súbor ďalších dokumentov vrátane Sprievodcu pre étos a kultúru školy ako komunity a Sprievodcu pre prispôsobenie vzdelávacích štandardov podľa potrieb žiakov, ako aj podcasty učiteľov (NIVAM, 2022b). Sieť regionálnych centier na podporu učiteľov, ktorá sa má zriadiť v 16 regiónoch⁹, bude poskytovať kurikulárny manažment a školskú podporu. Vypracúva sa digitálna platforma na podporu rozvoja vzdelávacích programov škôl. Na dosiahnutie potrebných výsledkov budú učitelia potrebovať kvalitnú podporu od mentorov a včasné poskytovanie metodických materiálov, učebných pomôcok a učebníc. Kurikulárnu reformu podporuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti. Nástroj technickej podpory Komisie okrem toho poskytuje Slovensku odborné znalosti na informovanie o digitálnej transformácii škôl a jej uľahčovanie, na účinný prenos reformovaného učebného plánu na regionálnu a školskú úroveň a na meranie účinkov týchto zmien na vzdelávacie výstupy¹⁰. Správa o vykonávaní z pilotného projektu na roky 2021 – 2023 o inovatívnom využívaní digitálnych technológií na základných školách bude zdrojom informácií pre politiku¹¹.

Slovensko prijalo nový zákon o transformácii systému poradenstva a stratégiu celoživotného vzdelávania a poradenstva s cieľom prispieť k predchádzaniu tomu, aby mladí ľudia predčasne ukončovali vzdelávanie a odbornú prípravu. Miera predčasného ukončenia vzdelávania a odbornej prípravy (ELET) sa v roku 2021 zvýšila a dosiahla 7,8 % (v EÚ 9,7 %), a to z nízkeho základu 5,3 % v roku 2012 (v EÚ 12,6 %). Najvyššia miera ELET je stále na Východnom Slovensku, a to 14,4 % (2021)¹², čo je dvojnásobok celoštátnej miery (7,8 %) (graf 4). Podiel osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu a ktoré majú rodičov s nízkym stupňom vzdelania (úroveň ISCED 0-2), je na Slovensku najvyšší v EÚ, a to 69,7 % (v EÚ 26,1 %)¹³. Od 1. januára 2023 by mala nadobudnúť účinnosť nová päťstupňová štruktúra služieb poradenstva, a to v súlade s novou vyhláškou o zariadeniach poradenstva a prevencie (vyhláška č. 24/2022 Z. z.) zo 17. januára 2022¹⁴. V závislosti od potrieb žiakov majú na školách poskytovať podporu jednotliví odborníci, novovzniknuté školské podporné tímy alebo centrá poradenstva a prevencie slúžiace všetkým deťom v núdzi alebo vysokošpecializované centrá. Na základe návrhov, ktoré predložili regionálne vzdelávacie orgány, budú vytvorené nové regionálne siete. Očakáva sa, že reforma sa dokončí do 30. júna 2025. Zavádzajú sa ňou aj ďalšie preventívne a nápravné intervencie stanovené v stratégii celoživotného vzdelávania a poradenstva 2030, ktorá zahŕňa roky 2021 – 2030 a ktorá bola prijatá v novembri 2021 (ministerstvo školstva, 2021b).

Graf 4: Osoby, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, podľa regiónu na Slovensku, 2012 – 2021 (v %)

Slovensko uverejnilo svoj program informatizácie školstva do roku 2030. Vyše polovica (55 %) Slovákov má základné digitálne zručnosti (priemer EÚ je 54 %), ale iba 21 % má pokročilé digitálne zručnosti (v EÚ 26 %) (Európska komisia, 2022). Program informatizácie školstva do roku 2030¹⁵ bol uverejnený 17. mája. Jeho ciele a aktivity vychádzajú z piatich tém: digitálna infraštruktúra a vybavenie na vzdelávanie; digitálne kompetencie; transformácia vzdelávania prostredníctvom digitálnych technológií; rozvoj elektronických služieb a informačných systémov na ministerstve školstva a školách a kybernetická bezpečnosť a informačná bezpečnosť. Prvý akčný plán (2021 – 2024)¹⁶ zahŕňa opatrenia v rámci všetkých týchto kapitol, finančný plán však ešte nebol prijatý. Projekt ESF „IT Akadémia“ je stále kľúčovým pri podpore digitalizácie škôl. Koordinátori pre digitalizáciu na školách sú vymenúvaní a odborne pripravovaní. Okrem toho sa test „IT Fitness“¹⁷, komplexný test zručností v oblasti IKT na Slovensku, rozširuje od roku 2022 do Česka, Maďarska a Poľska.

Slovensko realizuje projekty na kompenzáciu strát vo vzdelávaní spôsobených ochorením COVID-19. Pre nedostatočnú pripravenosť škôl a žiakov z hľadiska informatizácie nemali všetci rovnaký prístup k dištančnému vzdelávaniu. Od roku 2020 preto Slovensko vykonáva kompenzačné opatrenia podporované aj Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti a európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi. Patria medzi ne letné školy (1,22 milióna EUR v rokoch 2020 a 2021), tútorské a mentorské programy „Spolu múdrejší 2“ a „Spolu múdrejší 3“ (9,94 milióna EUR), dotovanie poplatkov za školské kluby (289 575 EUR) a zamestnávanie asistentov vychovávateľov v predškolských zariadeniach (5,07 milióna EUR)¹⁸. Celkovo sa na letných školách zúčastnilo vyše 16 700 žiakov a na programe „Spolu múdrejší 2“ 27 000 žiakov a podporu na navštevovanie školských klubov dostalo viac ako 3 860 žiakov. V roku 2021 Najvyšší kontrolný úrad SR zistil, že je potrebné rozšíriť pokrytie tútorských a mentorských programov pre znevýhodnených žiakov (Najvyšší kontrolný úrad SR, 2021b). Celkový vplyv opatrení sa ešte musí posúdiť.

Slovensko podniká kroky na racionalizáciu svojich verejných výdavkov a riadenia škôl. Podľa novely zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve (č. 596/2003 Z. z.) zo 14. apríla¹⁹ prechádza s účinnosťou od roku 2022 pôsobnosť škôl z ministerstva vnútra na ministerstvo školstva. Ministerstvo školstva zodpovedalo od roku 2013 len za vyššie stredné školy zriaďované krajmi. Obe ministerstvá sa v niektorých riadiacich a finančných úlohách prekrývajú (Európska komisia, 2019). Po novele sa odbory školstva okresných úradov transformujú na krajské úrady školskej správy pod ministerstvom školstva, čím sa vytvorí špecializovaná správa pre štátne školstvo a zjednoduší sa tok prostriedkov do regionálneho školstva. Proti novele namietalo Združenie samosprávnych krajov SK8, ktoré odporúča namiesto toho prehodnotiť kompetencie²⁰.

Nízke platy učiteľov obmedzujú atraktívnosť učiteľského povolania a existuje výrazný nedostatok učiteľov. Na Slovensku sa skutočné priemerné platy učiteľov na predškolskom, primárnom a všeobecnom sekundárnom stupni vzdelávania pohybujú na úrovni 56 % až 75 % platov ostatných pracovníkov s terciárnym vzdelaním; sú takisto stále výrazne pod priemerom platov učiteľov EÚ22 za rok 2020 (OECD, 2021). V júli 2022 vzrástli mzdy vo verejnom sektore o 3 %, zatiaľ čo vo februári bola inflácia 9 %. Ide o prvé zvýšenie platov učiteľov za posledné dva roky. Populácia učiteľov starne: v roku 2020 malo 40,3 % učiteľov základných a stredných škôl (úroveň ISCED 1-3) vyše 50 rokov, zatiaľ čo menej ako 34 rokov malo iba 15,3 %. Nedostatok učiteľov sa stáva výrazným a očakáva sa, že do roku 2023 môže Slovensku chýbať 3 500 učiteľov, najmä v Bratislave²¹.

Vykonali sa komplexné opatrenia na podporu detí a žiakov utekajúcich pred vojnou na Ukrajine. V máji bolo na Slovensku evidovaných vyše 31 000 detí v školskom veku a mladých ľudí z Ukrajiny a vyše 9 700 (31 %) bolo zapísaných do vnútroštátneho školského systému (Európska komisia/EACEA/Eurydice, 2022b). Na podporu ich integrácie pridelilo ministerstvo školstva v marci 200 EUR na žiaka na podporu počiatočných nákladov²² a uverejnilo usmernenie a podporné materiály pre školy a ukrajinských rodičov²³. Na koordináciu zápisu žiakov z radov utečencov môžu školy aktualizovať svoju voľnú kapacitu na centrálnom webovom sídle²⁴. Boli poskytnuté aj kurzy slovenského jazyka pre vysídlené deti a žiakov a webináre pre učiteľov.

5. Odborné vzdelávanie a príprava a vzdelávanie dospelých

Slovensko zavádza reformy do svojich systémov odborného vzdelávania a prípravy (OVP) a vzdelávania dospelých s cieľom riešiť nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami a ich nedostatok. Hospodársky rast krajiny brzdí jej obmedzený počet absolventov v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM), čo vedie k nedostatku na viacerých vysokokvalifikovaných a stredne kvalifikovaných pracovných miestach. Slovensko má medzi krajinami OECD na úrovni EU-ISCED 3-8 jeden z najväčších nesúladov medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami (35 %). V roku 2021 bola miera zamestnanosti absolventov vyššieho sekundárneho OVP 75,3 %, čo je o 5,4 percentuálneho bodu menej ako v roku 2020 (80,7 %) a o 9,3 percentuálneho bodu menej ako v roku 2019²⁵. Účasť dospelých (vo veku 25 – 64 rokov) na vzdelávaní je jedna z najnižších v EÚ – v roku 2021 to bolo 4,8 % (v EÚ 10,8 %). V minulosti to bolo ovplyvnené aj neexistenciou štruktúr riadenia. V rámci národného plánu obnovy a odolnosti sa prijali alebo začali niektoré reformy.

Novela zákona o odbornom vzdelávaní a príprave nadobudla účinnosť 1. januára. Väčšina žiakov vyšších stredných škôl je zapísaná do programov OVP²⁶ (67,3 % v roku 2020 oproti 48,7 % v EÚ). V roku 2021 56,9 % čerstvých absolventov OVP uviedlo, že má skúsenosť s učením sa na pracovisku²⁷. Stredné odborné školy sú povinné vypracúvať svoje programy v spolupráci s príslušnými profesijnými organizáciami alebo so zamestnávateľom, s ktorým škola organizuje praktické vzdelávanie alebo má uzatvorenú zmluvu o duálnom vzdelávaní. Novela prináša aj opatrenia na zlepšenie príležitostí odbornej prípravy pre žiakov, a to aj prostredníctvom lepších vnútropodnikových služieb, internacionalizácie praktickej odbornej prípravy, dlhších učňovských zmlúv a rozšírenia možnosti vykonávania praktickej odbornej prípravy v duálnom vzdelávaní pre učiteľov predškolského vzdelávania a sociálnych pracovníkov.

Slovensko prijalo svoju stratégiu celoživotného vzdelávania a poradenstva na roky 2021 – 2030 a prvý akčný plán na roky 2022 – 2024. Stratégia²⁸, ktorá bola prijatá v novembri 2021, a prvý akčný plán²⁹ vytvárajú pevný strategický rámec na reakciu na novú dynamiku na trhu práce. Predkladajú opatrenia na vytvorenie koherentného systému celoživotného poradenstva, a to aj prostredníctvom nového plánu sledovania uplatnenia absolventov, určenia možností financovania, rozvoja informačných nástrojov a kapacít na riadenie kariérneho rozvoja, zvyšovania kvality celoživotného vzdelávania a poradenstva a takisto zlepšovania medzirezortnej koordinácie. Slovensko si do roku 2030 stanovilo cieľ 50 % účasti dospelých na vzdelávaní za rok, čo je výrazne pod cieľom EÚ na úrovni 60 %.

Riadenie systému vzdelávania dospelých je na Slovensku roztrieštené na základe niekoľkých ad hoc intervencií financovaných najmä z ESF a zameraných väčšinou na uchádzačov o zamestnanie. Národný plán obnovy a odolnosti a súvisiace doplnkové opatrenia v rámci Nástroja technickej podpory Komisie sa zameriavajú najmä na zlepšenie digitálnych zručností dospelých vo veku 70 rokov a viac.

Slovensko plánuje vyskúšať individuálne vzdelávacie účty alebo podobné systémy poskytujúce dospelým nárok na odbornú prípravu, a to s podporou z fondov EÚ. Na základe akčného plánu na roky 2022 – 2024 by pilotný projekt zahŕňal 5 000 účastníkov, z ktorých každému sa pridelí 200 EUR. Majiteľ účtu bude mať úplnú voľnosť („individuálne právo“) rozhodnúť sa o odbornej príprave, či už v rámci vzdelávacieho programu dohodnutého so svojím zamestnávateľom alebo inde.

6. Vysokoškolské vzdelávanie

Dosiahnuté terciárne vzdelanie sa približuje priemeru EÚ, ale rodový rozdiel sa ešte viac zväčšuje. Medzi rokmi 2016 a 2021 prudko vzrástla miera dosiahnutého terciárneho vzdelania o 16,1 percentuálneho bodu a v roku 2021 malo na Slovensku vysokoškolský titul 39,5 % dospelých vo veku od 25 do 34 rokov (v EÚ 41,2 %). Rodový rozdiel v prospech žien sa zvýšil a v roku 2021 dosiahol 23 percentuálnych bodov, čo je druhé najvyššie číslo v EÚ. Absolventi STEM tvorili 22,2 % z celkového počtu absolventov v roku 2020, čo je stále menej ako priemer EÚ (24,9 %)³⁰. Podiel absolventiek STEM zo všetkých absolventov STEM (34,2 %) je vyšší ako priemer EÚ (32,4 %). Miera zamestnanosti čerstvých absolventov terciárneho vzdelávania (vo veku 20 – 34 rokov) bola v roku 2021 84 %, čo je v súlade s priemerom EÚ (84,9 %).

Slovensko novelizovalo svoj zákon o vysokých školách s cieľom reformovať riadenie vysokoškolského vzdelávania a zodpovednosť zaň. Slovenský parlament 23. marca schválil zákon, ktorým sa mení zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách. Cieľom reformy je zlepšiť riadenie a financovanie univerzít, umožniť väčšiu flexibilitu v rámci inštitúcií vysokoškolského vzdelávania a otvoriť akademickú obec podnikaniu a uchádzačom zo zahraničia. Novela, ktorá je súčasťou reforiem vysokoškolského vzdelávania v rámci národného plánu obnovy a odolnosti:

• posilní právomoci správnej rady vrátane rozhodnutí o rozpočte,
• posilní právomoci rektora pri vymenúvaní vedúcich zamestnancov alebo ich výbere a pri návrhoch rozpočtu,
• splnomocní ministra, aby vymenoval rovnaký počet členov správnej rady ako akademická obec,
• bude vyžadovať, aby všetci členovia správnej rady boli externí,
• umožní flexibilitu v riadiacich orgánoch fakúlt,
• zavedie zmluvy o výkone funkcie s inštitúciami vysokoškolského vzdelávania,
• zjednoduší požiadavky na vymenúvanie a zamestnávanie vysokoškolských učiteľov a profesorov vrátane tých zo zahraničia.

Reforma systému zabezpečovania kvality postupuje dobre. Od 1. septembra 2020 sa uplatňujú nové akreditačné štandardy založené na štandardoch a usmerneniach ESG³¹ 2015. Štandardy a postupy novej Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo³² posudzovali odborníci zo združenia ENQA a z registra EQAR. Inštitúcie vysokoškolského vzdelávania musia splniť nové štandardy³³ do 31. augusta 2022 a do decembra 2022 požiadať o hodnotenie svojich vnútorných systémov zabezpečovania kvality. V prípade kladného hodnotenia získa inštitúcia vysokoškolského vzdelávania právo nezávisle vytvárať, upravovať a realizovať študijné programy v študijných odboroch a stupňoch, v prípade ktorých požiadala o posúdenie. Dôjde teda k prechodu od akreditácie jednotlivých študijných programov k akreditácii inštitúcií. Agentúra bude pokračovať v akreditácii nových študijných programov v odboroch, na ktoré inštitúcia zatiaľ nemá oprávnenie. Posúdenie vnútorných systémov zabezpečovania kvality inštitúcií vysokoškolského vzdelávania je naplánované na rok 2023.

Slovensko prijalo stratégiu internacionalizácie vysokého školstva do roku 2030. Stratégia, ktorá bola prijatá v decembri 2021, poskytuje koncepciu pre rozvoj internacionalizácie ako efektívneho nástroja na zvyšovanie kvality vysokoškolského vzdelávania a výskumu do roku 2030³⁴. Zameriava sa na zvýšenie dostupnosti možností medzinárodnej mobility a modernizáciu vysokoškolského vzdelávania v kontexte internacionalizácie.

Príloha I: Zdroje kľúčových ukazovateľov

Príloha II: Štruktúra vzdelávacieho systému