Nástroje uľahčujúce cestovanie v EÚ počas pandémie COVID-19 Relevantné iniciatívy s vplyvom v rozmedzí od úspechu po obmedzené využitie

Zhrnutie

I Po zistení prvých prípadov ochorenia COVID-19 v EÚ začali členské štáty v marci 2020 zavádzať zákazy cestovania a iné obmedzenia voľného pohybu občanov. Na uľahčenie cestovania a pomoc pri vyhľadávaní prípadov ochorenia COVID-19 Komisia vytvorila štyri nástroje:

• Európsku federačnú bránu – bránu, ktorá má zaistiť celoeurópsku interoperabilitu medzi aplikáciami jednotlivých štátov na vyhľadávanie kontaktov,
• digitálny formulár EÚ na vyhľadanie cestujúceho – nástroj, ktorý nahrádza papierové formuláre používané na zber informácií o kontaktoch počas cestovania,
• digitálny COVID preukaz EÚ – potvrdenie o očkovaní proti ochoreniu COVID-19, prekonaní ochorenia alebo negatívnom teste,
• platformu na výmenu informácií o formulároch na vyhľadanie cestujúceho – riešenie pre vnútroštátne orgány v rôznych členských štátoch na výmenu údajov o vyhľadávaní kontaktov.

II Cieľom nášho auditu bolo posúdiť, či Komisia vyvinula účinné nástroje na uľahčenie cestovania v rámci EÚ počas pandémie COVID-19. Naším cieľom bolo nájsť príklady osvedčených postupov v súvislosti s tým, ako Komisia vyvíja IT nástroje na uľahčenie voľného pohybu počas zdravotnej krízy, ako aj identifikovať oblasti, ktoré je potrebné zlepšiť. Tento audit dopĺňa našu osobitnú správu 13/2022, v ktorej sa posudzuje, či Komisia prijala účinné opatrenia na ochranu práva ľudí na voľný pohyb počas pandémie COVID-19.

III Celkovo sme dospeli k záveru, že Komisia napriek obmedzenej právomoci v oblasti politiky verejného zdravia rýchlo navrhla vhodné technologické riešenia na uľahčenie cestovania v EÚ počas pandémie COVID-19. Spôsob využitia týchto nástrojov sa však v jednotlivých členských štátoch výrazne líšil, takže nástroje mali na uľahčenie cestovania nerovnomerný vplyv.

IV Komisia rýchlo zmobilizovala na vytvorenie nástrojov 71 mil. EUR, a to tak, že skombinovala viaceré zdroje financovania a namiesto postupov verejného obstarávania využila existujúce rámcové zmluvy. Brána na vyhľadávanie kontaktov bola k dispozícii krátko po začiatku pandémie a digitálny COVID preukaz EÚ po tom, ako sa na celom kontinente zintenzívnilo úsilie o zaočkovanie. Technická a legislatívna práca na týchto nástrojoch prebehla rýchlo. Niekoľko členských štátov však vypracovalo vlastné digitálne formuláre na vyhľadávanie cestujúcich už predtým, ako riešenie pre tieto formuláre predložila EÚ.

V Komisia pri navrhovaní nástrojov zohľadnila požiadavky na ochranu údajov a osvedčené postupy v oblasti bezpečnosti IT. Komisia však nemá právomoc overovať, či krajiny, ktoré používajú digitálny certifikačný nástroj EÚ pre COVID-19, spĺňajú požiadavky na bezpečnosť IT.

VI Digitálny COVID preukaz EÚ účinne uľahčil cestovanie a zlepšil výmenu informácií a koordináciu cestovných obmedzení. Systém digitálnych preukazov EÚ vo veľkom rozsahu používali členské štáty i mnohé krajiny mimo EÚ. V EÚ a štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) bolo do marca 2022 vydaných vyše 1,7 miliardy preukazov. Okrem toho do jedného mesiaca od nadobudnutia účinnosti nariadenia o digitálnych COVID preukazoch EÚ členské štáty výrazne zharmonizovali svoje cestovné obmedzenia. Zistili sme však, že mechanizmy, pomocou ktorých sa krajiny mali navzájom informovať o incidentoch vyžadujúcich si bezodkladnú reakciu (napr. falošné preukazy), boli zdĺhavé, pretože bolo ťažké nájsť v ostatných krajinách správne náprotivky.

VII Ostatné nástroje, ktoré sme preskúmali, nemali zamýšľaný vplyv, pretože sa používali len v obmedzenom rozsahu. Digitálny formulár EÚ na vyhľadávanie cestujúcich používali len štyri členské štáty, zatiaľ čo ostatné krajiny sa naďalej spoliehali na vnútroštátne riešenia. Platforma na výmenu formulárov a brána na vyhľadávanie kontaktov sa celkovo používali len v obmedzenej miere.

VIII Na základe týchto záverov odporúčame Komisii:

• analyzovať a riešiť dôvody slabého využívania digitálnych formulárov EÚ na vyhľadávanie cestujúcich,
• zefektívniť oznamovanie incidentov týkajúcich sa digitálnych COVID preukazov EÚ,
• pripraviť relevantné nástroje EÚ pre prípad budúcich kríz.

Úvod

01 Sloboda pohybu znamená právo občanov EÚ a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov. Je jednou zo štyroch základných slobôd v EÚ (spolu s voľným pohybom tovaru, služieb a kapitálu) a od vzniku európskeho projektu tvorí jeho jadro¹. Príslušné podmienky a obmedzenia sú stanovené v smernici o voľnom pohybe².

02 Ochrana zdravia ľudí je v kompetencii jednotlivých štátov³. V politike v oblasti zdravia preto Európska komisia zohráva len obmedzenú úlohu, pričom zväčša sa zameriava na koordináciu⁴. Môže podporovať a dopĺňať opatrenia členských štátov, ktoré majú významné právomoci určovať vlastnú politiku v oblasti zdravia⁵.

03 Po zistení prvých prípadov ochorenia COVID-19 začali členské štáty v marci 2020 zavádzať hraničné kontroly a obmedzenia voľného pohybu občanov v snahe obmedziť šírenie pandémie. Komisia však niesla zodpovednosť za monitorovanie toho, či boli tieto obmedzenia v súlade s právnymi predpismi EÚ týkajúcimi sa slobody pohybu. S cieľom obmedziť vplyv opatrení v súvislosti s ochorením COVID-19 na voľný pohyb Komisia prijala rôzne iniciatívy, ktoré mali podporiť koordináciu medzi členskými štátmi.

04 Na uľahčenie cestovania a pomoc pri vyhľadávaní pozitívnych prípadov ochorenia COVID-19 Komisia tiež vytvorila tieto nástroje (ich podrobný opis uvádzame v prílohe I):

• brána na vyhľadávanie kontaktov: Európska federačná brána (EFGS),
• digitálny formulár na vyhľadanie cestujúceho (EU dPLF),
• digitálny COVID preukaz EÚ (EU DCC),
• platforma na výmenu informácií o formulároch na vyhľadanie cestujúceho (ePLF).

05 Jedným z prvých dostupných nástrojov boli aplikácie na vyhľadávanie kontaktov, ktoré používateľov anonymne informovali o tom, že mohli byť v kontakte s infikovanou osobou. Komisia vyvinula prepojenie aplikácií jednotlivých členských štátov na vyhľadávanie kontaktov, takže jedným z prínosov aplikácií bolo aj uľahčenie cestovania v rámci EÚ.

06 S cieľom uľahčiť sledovanie kontaktov pri cestovaní počas pandémie boli cestujúci požiadaní, aby vo formulároch na vyhľadanie cestujúceho uviedli kontaktné údaje a miesto, kde sa budú zdržiavať, a tieto formuláre sa následne zasielali príslušným vnútroštátnym orgánom. V prípade pozitívneho testu orgány použili tieto formuláre na kontaktovanie cestujúcich, ktorí sedeli v blízkosti pozitívnej osoby, a vyzvali ich, aby podstúpili test na ochorenie COVID-19 a prijali preventívne opatrenia. Komisia vytvorila digitálny formulár EÚ na vyhľadávanie cestujúcich, aby zjednodušila používanie vnútroštátnych formulárov v čase cezhraničných zdravotných kríz, ako je pandémia COVID-19. Tretí program EÚ v oblasti zdravia (2014 – 2020) zahŕňal aj spoločné opatrenie „EU Healthy Gateways“, v rámci ktorého sa už pred vypuknutím pandémie COVID-19 začalo pracovať na papierovom formulári s medzinárodnými vzormi pre námornú a pozemnú dopravu. Spoločné opatrenie „EU Healthy Gateways“ sa neskôr využilo na podporu digitalizácie formulárov na vyhľadávanie cestujúcich.

07 Komisia tiež vyvinula digitálny COVID preukaz EÚ, ktorý je overiteľným a vzájomne uznávaným dôkazom o tom, že jeho držiteľ bol proti ochoreniu COVID-19 zaočkovaný alebo bol prednedávnom testovaný s negatívnym výsledkom alebo že ochorenie COVID-19 prekonal. Členské štáty sú povinné tieto preukazy akceptovať, keď sa počas pandémie COVID-19 rozhodnú vyžadovať od cestujúcich dôkaz o vakcinácii, negatívnom výsledku testu alebo prekonaní choroby.

08 Posledným nástrojom, ktorý Komisia vytvorila, bola platforma pre členské štáty na výmenu formulárov na vyhľadávanie cestujúcich. Platforma umožnila tímom vyhľadávajúcim kontakty vymieňať si formuláre priamo a elektronicky, čím sa skrátil čas potrebný na informovanie ohrozených cestujúcich.

09 Na vývoji nástrojov sa podieľalo niekoľko útvarov Komisie. Vlastníkmi systému brány na vyhľadávanie kontaktov boli Generálne riaditeľstvo pre zdravie a bezpečnosť potravín spolu s Generálnym riaditeľstvom pre komunikačné siete, obsah a technológie. Tieto dve generálne riaditeľstvá spolu s Generálnym riaditeľstvom pre spravodlivosť a spotrebiteľov a Generálnym riaditeľstvom pre migráciu a vnútorné záležitosti takisto viedli vývoj digitálnych preukazov EÚ. Okrem toho Generálne riaditeľstvo pre informatiku poskytlo potrebnú IT infraštruktúru.

10 Členské štáty boli do vývoja týchto nástrojov zapojené najmä prostredníctvom siete elektronického zdravotníctva (pozri rámček 1). Prispeli aj agentúry EÚ, napríklad Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb či Európska agentúra pre lieky. Vývoj nástrojov na vyhľadávanie cestujúcich koordinovali členské štáty ako jednotnú akciu financovanú v rámci tretieho programu EÚ v oblasti zdravia, Agentúra Európskej únie pre bezpečnosť letectva a Generálne riaditeľstvo pre mobilitu a dopravu.

11 Účel nástrojov EÚ bol jedinečný, čo znamená, že neexistovali žiadne iné systémy, s ktorými by sa v čase ich vývoja dali porovnať. Na to, aby opísané nástroje EÚ počas pandémie COVID-19 čo najúčinnejšie uľahčovali cestovanie, bolo dôležité, aby ich prijali všetky členské štáty, aby zdravotné údaje používali na riadenie cestovania v EÚ konzistentným spôsobom a aby boli ich cestovné obmedzenia koordinované.

12 Okrem 71 mil. EUR na podporu vývoja IT nástrojov Komisia poskytla členským štátom 100 mil. EUR, aby im pomohla znášať finančnú záťaž spojenú s testovaním na ochorenie COVID-19. V dôsledku väčšej miery testovania a očkovania sa následne zvýšil počet vydaných digitálnych COVID preukazov EÚ. Pri cezhraničnom cestovaní sa môžu využiť niektoré alebo aj všetky tieto nástroje, ako je zobrazené na ilustrácii 1.

Rozsah auditu a audítorský prístup

13 Tento audit dopĺňa našu predchádzajúcu osobitnú správu⁷, v ktorej sme posudzovali, či Komisia prijala účinné opatrenia na ochranu práva na voľný pohyb osôb počas pandémie COVID-19. Prvá správa sa týkala toho, ako Komisia preskúmavala kontroly na vnútorných schengenských hraniciach, súvisiace cestovné obmedzenia a koordinačné úsilie na úrovni EÚ.

14 Cieľom tohto druhého auditu bolo posúdiť, či Komisia vyvinula účinné nástroje na uľahčenie cestovania v rámci EÚ počas pandémie COVID-19. Prostredníctvom tohto auditu sme sa snažili nájsť príklady osvedčených postupov v súvislosti s tým, ako Komisia vyvíja IT nástroje na uľahčenie voľného pohybu počas zdravotných kríz, ako aj identifikovať oblasti, ktoré je potrebné zlepšiť. Na zodpovedanie hlavnej audítorskej otázky sme si položili tieto dve podotázky:

• Vyvinula Komisia vhodné nástroje EÚ na uľahčenie cestovania?
• Využívali členské štáty vo veľkej miere nástroje EÚ a viedlo to k lepšej koordinácii a výmene informácií o cestovných obmedzeniach?

15 Tento audit sa týka obdobia od októbra 2020 do júna 2022 a je zameraný na štyri nástroje EÚ uvedené v bode 04 vrátane súvisiaceho financovania EÚ. Nevenovali sme sa financovaniu EÚ na očkovanie proti ochoreniu COVID-19, ktoré sme už preskúmali v osobitnej správe o obstarávaní vakcín proti ochoreniu COVID-19 v EÚ⁸.

16 Audit sme realizovali prostredníctvom administratívnych kontrol, písomných dotazníkov a rozhovorov s príslušnými zainteresovanými stranami. Preskúmali a analyzovali sme:

• príslušné právne predpisy EÚ s cieľom identifikovať hlavné regulačné požiadavky a povinnosti jednotlivých subjektov,
• interné dokumenty Komisie týkajúce sa technického vývoja a právneho prijatia digitálneho COVID preukazu EÚ, Európskej federačnej brány, digitálneho formulára na vyhľadanie cestujúceho (EU dPLF) a platformy na výmenu informácií o formulároch na vyhľadanie cestujúceho (ePLF),
• publikácie Komisie týkajúce sa cestovania v kontexte pandémie COVID-19, ako sú usmernenia, oznámenia, návrhy odporúčaní alebo návrhy legislatívnych aktov,
• technické špecifikácie nástrojov, posúdenia ich bezpečnosti a rizík, protokoly o penetračných testoch a plány bezpečnosti IT, ktoré mali našim IT expertom umožniť overiť, či nástroje spĺňajú bezpečnostné požiadavky.

17 Na získanie dôkazov, potvrdenie faktov a doloženie údajov zhromaždených z iných zdrojov sme uskutočnili rozhovory:

• so zástupcami Generálneho riaditeľstva Komisie pre spravodlivosť a spotrebiteľov, Generálneho riaditeľstva pre mobilitu a dopravu, Generálneho riaditeľstva pre zdravie a bezpečnosť potravín a Generálneho riaditeľstva pre komunikačné siete, obsah a technológie,
• so zástupcami Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC), ktoré okrem iného zodpovedá za vytvorenie máp rizík a usmernení,
• so zástupcami zdravotníckych orgánov v členských štátoch i krajinách mimo EÚ,
• so zástupcami leteckých spoločností, cestovného ruchu a spotrebiteľských združení.

18 Uskutočnili sme aj prieskum s cieľom získať spätnú väzbu o používaní týchto nástrojov v jednotlivých členských štátoch. Odpovedalo naň 13 z 27 delegátov členských štátov, ktorí tvoria mechanizmus integrovanej politickej reakcie Rady na krízu. To predstavuje 48 % mieru odpovedí. Tento prieskum sme použili na podporu našej analýzy a pripomienok.

Pripomienky

Komisia vyvinula vhodné technologické riešenia, ktoré však členské štáty nie vždy využívali

19 V tejto časti správy skúmame, či Komisia vyvinula vhodné nástroje na uľahčenie cestovania počas pandémie COVID-19, a najmä či:

1. po vypuknutí pandémie rýchlo zmobilizovala finančné prostriedky EÚ;
2. dala nástroje k dispozícii včas;
3. zohľadnila potreby a ochotu členských štátov tieto nástroje používať;
4. brala do úvahy bezpečnosť IT a ochranu súkromia v súvislosti s citlivými zdravotnými údajmi.

20 Skúmali sme, či zdroje financovania a poskytovatelia služieb, ktorých si Komisia vybrala, jej umožnili začať pracovať na vývoji nástrojov okamžite po vypuknutí pandémie. Takisto sme preskúmali aj konzultačný proces, aby sme posúdili, či nástroje zodpovedali prioritám členských štátov. A napokon sme posudzovali aj to, či boli pri nástrojoch uplatnené osvedčené postupy v oblasti ochrany osobných údajov a bezpečnosti IT.

Komisia rýchlo zmobilizovala finančné prostriedky EÚ na nástroje

21 Komisia zmobilizovala finančné prostriedky EÚ z rôznych zdrojov, napríklad z nástroja núdzovej podpory a programu Digitálna Európa. EÚ vyčlenila na vývoj nástrojov 71 mil. EUR. Ilustrácia 2 obsahuje prehľad financovania EÚ, ktoré bolo k dispozícii na nástroje.

22 Na digitálne preukazy EÚ bolo k dispozícii financovanie EÚ v celkovej výške 50 mil. EUR (43 mil. EUR z nástroja núdzovej podpory a ďalších 7 mil. EUR z programu Digitálna Európa). Do marca 2022 bolo z tohto rozpočtu na vývoj a prispôsobenie vnútroštátnych riešení a ich prepojenie s bránou pre digitálny COVID preukaz EÚ vyčlenených 77 %: 21,9 mil. EUR bolo pridelených na záväzky voči súkromnému dodávateľovi a 16,7 mil. EUR bolo vyplatených členským štátom vo forme grantov.

23 Finančné prostriedky EÚ vyčlenené na bránu na vyhľadávanie kontaktov predstavovali celkovo približne 16,8 mil. EUR (z toho 13 mil. EUR z nástroja núdzovej podpory). Komisia odôvodnila toto financovanie potrebou „uľahčiť výmenu údajov medzi krajinami a umožniť vnútroštátnym aplikáciám informovať používateľov o tom, že boli v kontakte s osobou pozitívne testovanou na ochorenie COVID-19, ktorá používa inú vnútroštátnu aplikáciu“.

24 Platforma na výmenu informácií o formulároch na vyhľadanie cestujúceho a digitálny formulár EÚ na vyhľadanie cestujúceho si vyžadovali oveľa menej finančných prostriedkov EÚ: na výmennú platformu bolo vyčlenených zhruba 2,9 mil. EUR (predovšetkým z nástroja núdzovej podpory) a na digitálne formuláre 1,3 mil. EUR (s financovaním z programov EÚ v oblasti zdravia). Finančné prostriedky pridelené na výmennú platformu sa použili na financovanie pilotného projektu testovania realizovateľnosti platformy a na jej rozšírenie tak, aby zahŕňala viac členských štátov a druhov dopravy. Financovanie určené na digitálnu verziu formulárov na vyhľadanie cestujúceho sa použilo na vývoj, cloudový hosting a prenos nástroja do IT prostredia Európskej komisie.

25 EÚ po zavedení digitálnych preukazov navyše sprístupnila 100 mil. EUR na podporu testovania na ochorenie COVID-19 v členských štátoch⁹. Toto financovanie nasledovalo po politickej dohode medzi Európskym parlamentom a Radou z 20. mája 2021 o nariadení o digitálnom COVID preukaze EÚ. Členské štáty využili značnú časť (90 %) týchto pridelených prostriedkov, čo umožnilo vydať na základe testov ďalšie preukazy, ktoré uľahčili cestovanie.

26 Zistili sme, že Komisia tieto finančné prostriedky zmobilizovala rýchlo a zaujala pragmatický prístup k vývoju nástrojov, ktorý zohľadňoval potrebu ich rýchleho zavedenia. Vývoj nástrojov bol časovo obmedzený a neboli oslovení rôzni dodávatelia, aby predložili ponuky. Namiesto použitia verejných súťaží na obstaranie licencií a vytvorenie brány na vyhľadávanie kontaktov, digitálnych COVID preukazov EÚ a platformy na výmenu informácií o formulároch na vyhľadávanie cestujúcich Komisia využila rámcové zmluvy, ktoré podpísala s poskytovateľom IT služieb už 30. októbra 2019 a 24. februára 2020. Rámcovými zmluvami sa stanovujú všeobecné podmienky obchodného vzťahu a sú základom pre podpis konkrétnych zmlúv na jednotlivé dodávky. Prvé finančné prostriedky na vývoj digitálnych formulárov EÚ na vyhľadávanie cestujúcich boli zmobilizované v júli 2020 v rámci spoločného opatrenia „EU Healthy Gateways“, a to presmerovaním finančných prostriedkov z činností, ktoré sa pre pandémiu nemohli realizovať.

27 Pri digitálnych COVID preukazoch EÚ Komisia vybrala dodávateľa pomocou rámcovej zákazky zadanej na základe rokovacieho konania, ktoré začalo v roku 2019 bez uverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania. Podľa Komisie mal vybraný dodávateľ skúsenosti s vývojom brány na vyhľadávanie kontaktov a bol jediný, ktorý mal potrebnú expertízu v súvislosti so softvérom, ktorý sa mal použiť pre digitálne preukazy EÚ.

Komisia vytvorila bránu na vyhľadávanie kontaktov a systém digitálnych COVID preukazov EÚ včas, no pre formuláre na vyhľadávanie cestujúcich mali členské štáty riešenia skôr ako EÚ

28 Keď Svetová zdravotnícka organizácia v marci 2020 vyhlásila pandémiu COVID-19, členské štáty začali zavádzať obmedzenia voľného pohybu¹⁰ a Komisia začala vydávať usmernenia na uľahčenie ich koordinácie¹¹. Brána na vyhľadávanie kontaktov bola sprevádzkovaná sedem mesiacov po vyhlásení pandémie a digitálne preukazy EÚ a formulár na vyhľadanie cestujúceho sa začali používať približne 15 mesiacov od tohto dátumu. Na ilustrácii 3 je znázornený časový prehľad navrhovania a zavádzania nástrojov. Ak berieme do úvahy právne a technické požiadavky na tieto nástroje, ktoré opisujeme nižšie, domnievame sa, že brána na vyhľadávanie kontaktov a digitálne COVID preukazy EÚ boli vyvinuté včas, no o nástrojoch týkajúcich sa formulárov na vyhľadávanie cestujúcich to už neplatí.

29 Prvým vyvinutým nástrojom bola brána na vyhľadávanie kontaktov, systém pre celú EÚ na zabezpečenie interoperability vnútroštátnych aplikácií na vyhľadávanie kontaktov. 13. mája 2020 Komisia vydala súbor usmernení a odporúčaní, ktoré mali pomôcť postupne rušiť cestovné obmedzenia¹² zavedené členskými štátmi. V usmerneniach sa odporúčalo, aby sa pri tom využívali technológie. Brána začala fungovať v októbri 2020, päť mesiacov po tom, ako Komisia vydala usmernenia.

30 Na konci apríla 2020, len mesiac po zavedení prvých obmedzení, bol v rámci spoločného opatrenia „EU Healthy Gateways“ Komisii predložený návrh na digitalizáciu formulárov na vyhľadávanie cestujúcich. Diskusie medzi Komisiou a členskými štátmi však trvali niekoľko mesiacov a návrh bol prijatý v auguste 2020. Rada v októbri 2020 odporučila¹³ vytvoriť spoločný digitálny formulár EÚ na vyhľadávanie cestujúcich. V tom čase už niekoľko členských štátov pokročilo vo vývoji vlastných vnútroštátnych riešení (pozri tabuľku 1).

31 V nadväznosti na odporúčanie Rady začala Komisia v novembri 2020 pracovať na platforme na výmenu informácií o formulároch na vyhľadávanie cestujúcich. Vykonávacie rozhodnutie Komisie¹⁴ upravujúce výmenu formulárov však bolo prijaté až 27. mája 2021. Členské štáty si mohli skutočne začať vymieňať digitálne formuláre na platforme až v júli 2021.

32 Digitálny COVID preukaz EÚ bol štvrtým nástrojom vyvinutým Komisiou. Keďže úzko súvisel s procesom vakcinácie v EÚ, začalo sa na ňom pracovať neskôr ako na iných nástrojoch. Diskusie o preukaze o zaočkovaní proti ochoreniu COVID-19 prebiehali medzi Komisiou a členskými štátmi od novembra 2020 v rámci siete elektronického zdravotníctva¹⁵ (pozri rámček 1), kde Estónsko predložilo prvý pilotný projekt digitálne overiteľného potvrdenia o očkovaní.

33 Európska agentúra pre lieky odporučila povolenie prvej vakcíny 21. decembra 2020 a o niekoľko dní neskôr sa v celej EÚ začali prvé očkovania. O mesiac neskôr, 28. januára 2021, krajiny EÚ prijali základné usmernenia pre interoperabilný dôkaz o očkovaní na lekárske účely¹⁶, jedinečný identifikátor potvrdenia a zásady rámca dôvery.

34 V politickej dohode medzi Európskym parlamentom a Radou z 20. mája 2021 o nariadení o digitálnom COVID preukaze EÚ sa ako termín na zavedenie systému stanovil koniec júna. Komisia preto musela pracovať na technickom vývoji súbežne s legislatívnou prácou na nariadení¹⁷. Pri navrhovaní technickej architektúry zhodnotila predchádzajúce skúsenosti z práce na vývoji brány na vyhľadávanie kontaktov, čo jej umožnilo urýchliť vývoj nástroja. Komisia dokončila svoj legislatívny návrh 17. marca 2021¹⁸. Sedem krajín začalo používať digitálne COVID preukazy EÚ 1. júna 2021, mesiac pred nadobudnutím účinnosti nariadenia, čo umožnilo, aby boli občanom EÚ a osobám s pobytom v EÚ vydané a overené preukazy uznávané v celej EÚ. Do 1. júla boli všetky členské štáty EÚ/EHP (okrem Írska, ktoré sa pripojilo 14. júla 2021, pretože v máji 2021 čelilo kybernetickému útoku na svoju štátnu zdravotnú služby) pripojené k bráne pre digitálne COVID preukazy EÚ.

35 Európsky parlament a Rada prijali nariadenie 14. júna 2021, menej než tri mesiace od predloženia počiatočného návrhu¹⁹. Bolo to veľmi rýchlo, vzhľadom na to, že priemerná dĺžka legislatívneho postupu pri právnych predpisoch EÚ prijatých v prvom čítaní je takmer 18 mesiacov²⁰. Znamenalo to, že digitálne COVID preukazy EÚ mohli byť zavedené v čase, keď sa začínalo letné dovolenkové obdobie a keď sa na celom kontinente zintenzívnilo úsilie o zaočkovanie ľudí: 10. júla 2021 EÚ získala dostatok vakcín na zaočkovanie 71 % svojej dospelej populácie.

Pri vytváraní niektorých nástrojov sa Komisii nepodarilo vyriešiť výhrady určitých členských štátov

36 Potreba zabezpečiť nástroje rýchlo a uľahčiť cestovanie počas pandémie COVID-19 viedla Komisiu k tomu, že ich začala vyvíjať bez toho, aby predtým zrealizovala posúdenia vplyvu. Tieto posúdenia sa používajú na určenie pravdepodobných účinkov verejnej politiky i toho, či je potrebné prijať opatrenia na úrovni EÚ. Podľa usmernení EÚ o lepšej právnej regulácii²¹ je Komisia povinná za normálnych okolností pred prijatím akéhokoľvek nového nariadenia vykonať posúdenie vplyvu politiky. Takisto sa v nich však uznáva, že za mimoriadnych okolností, ako je núdzová situácia, ktorá si vyžaduje rýchlu reakciu, nemusí byť možné alebo vhodné vykonať všetky predpísané kroky.

37 Hoci Komisia nevykonala posúdenie vplyvu, bránu na vyhľadávanie kontaktov a digitálne preukazy prekonzultovala s členskými štátmi v rámci pracovných skupín. Už v decembri 2020 technická podskupina v rámci siete elektronického zdravotníctva analyzovala možnosti podpory digitálnych preukazov o očkovaní a uľahčenia výmeny týchto informácií medzi členskými štátmi. Pred spustením vývoja ostatných nástrojov Komisia takéto podrobné konzultácie neuskutočnila. Pri našom prieskume sa potvrdilo, že nie všetky členské štáty mali záujem využívať všetky nástroje EÚ, ktoré sme posudzovali.

38 Podľa nášho prieskumu takmer polovica z 11 členských štátov, ktoré uviedli, že nevyužili nástroje na vyhľadávanie cestujúcich, nebola ochotná ich použiť z dôvodu ochrany údajov a obáv z právnych dôsledkov. Tri členské štáty uviedli, že už vytvorili vlastné vnútroštátne formuláre na vyhľadávanie cestujúcich prispôsobené ich individuálnym potrebám a v prechode na riešenia EÚ nevideli žiadny prínos.

39 Pri konzultáciách v rámci iniciatívy „Healthy Gateways“, ktoré sa uskutočnili v októbri 2021 a marci 2022 sa navyše ukázalo, že názory členských štátov na užitočnosť nástrojov na vyhľadávanie cestujúcich boli nejednotné. Päť členských štátov EÚ využívalo aspoň jeden z nástrojov a desať o ne vyjadrilo záujem, avšak 12 štátov uviedlo, že nie je pravdepodobné, že ich začnú používať, vrátane dvoch (Dánsko a Švédsko), ktoré uviedli, že o ich používanie nemajú záujem.

40 Pokiaľ ide o bránu na vyhľadávanie kontaktov, nie všetky štáty sa pridali hneď, ako sa riešenie stalo dostupným v septembri 2020. Členské štáty sa pripájali postupne podľa toho, či mali záujem a či boli pripravené ich aplikácie. Do polovice novembra 2020 pripojilo svoje aplikácie šesť členských štátov. Ďalšie sa pridávali postupne do júla 2021, keď bolo pripojených už 19 členských štátov.

Komisia riešila obavy o ochranu údajov a uplatnila osvedčené postupy v oblasti bezpečnosti IT

41 Pri vytváraní nástrojov na riadenie zdravotných údajov je potrebné vyriešiť dve dôležité riziká²²:

1. Ochrana údajov: zdravotné údaje sú veľmi citlivé a vo všeobecnom nariadení EÚ o ochrane údajov sa uznávajú ako osobitná kategória údajov²³. Nástroje na správu takýchto údajov preto musia zahŕňať osobitné záruky a kontroly, ktoré zaručia ochranu uchovávaných a zasielaných informácií. Preskúmali sme posúdenia vplyvu nástrojov na ochranu údajov i to, či zavedené procesy minimalizovali manipuláciu s osobnými údajmi.
2. Bezpečnosť IT: digitalizácia zdravotníckych služieb a prístup k digitálnym zdravotným záznamom zvyšujú riziko kybernetických incidentov, pretože páchateľom počítačovej kriminality poskytujú potenciálne nové prístupové body. Posudzovali sme preto, či boli nástroje vyvinuté a prevádzkované v súlade s osvedčenými bezpečnostnými postupmi²⁴.

42 Z hľadiska ochrany údajov sú zapojené členské štáty tzv. spoločnými prevádzkovateľmi údajov (v zmysle všeobecného nariadenia o ochrane údajov) z celoeurópskych aplikácií, ako je brána na vyhľadávanie kontaktov a niektoré špecifické vlastnosti digitálnych COVID preukazov EÚ. Spoločne nesú zodpovednosť za rozhodovanie o spôsobe a účeloch spracovania osobných údajov a za zavedenie primeraných kontrol. Aby mohli spracúvať osobné údaje, musí každý z nich vypracovať posúdenie vplyvu na ochranu údajov s cieľom identifikovať a zmierniť riziká vyplývajúce z používania takýchto aplikácií. Komisia, ktorá v ich mene vystupuje ako „sprostredkovateľ“, pomáhala členským štátom pri príprave posúdení vplyvu nástrojov EÚ na ochranu údajov, a to poskytnutím podpornej dokumentácie a vzorov²⁵. Používanie týchto vzorov bolo dobrovoľné a Komisia nebola zodpovedná za monitorovanie toho, či ich členské štáty použili, alebo nie.

43 Pri digitálnych COVID preukazoch EÚ aj pri bráne na vyhľadávanie kontaktov bola použitá taká technická architektúra, ktorá minimalizovala zber osobných údajov cez centrálne brány EÚ. V prípade digitálnych COVID preukazov EÚ zostali osobné údaje občanov EÚ vo vnútroštátnych systémoch, za ktoré sú zodpovedné príslušné členské štáty. Centrálna brána dostala len kryptografické informácie (a neskôr zoznamy zrušených preukazov), ktoré vnútroštátne orgány potrebovali na overenie platnosti preukazov. Brána na vyhľadávanie kontaktov spracúvala len pseudonymné osobné údaje vo forme náhodných identifikátorov, známych ako „kľúče“, ktoré generovali aplikácie na vyhľadávanie kontaktov. Tento prístup značne znížil riziká pre ochranu údajov.

44 V nariadení o digitálnom COVID preukaze EÚ nie je stanovený štandardný postup na zrušenie preukazov, ak sa napríklad zistí, že sú falošné. Zúčastnené krajiny mohli zaviesť technické riešenie podľa vlastného výberu. Komisia nebola zodpovedná za posúdenie spoľahlivosti týchto riešení z hľadiska ochrany údajov.

45 Na to, aby sa zabezpečilo, aby bol zrušený preukaz identifikovaný v iných krajinách, by si museli členské štáty navzájom vymieňať informácie vo forme zoznamov zrušených preukazov. Jedna z obáv, ktoré sa vynorili počas nášho auditu, súvisela s tým, že takéto dvojstranné dohody zahŕňajúce rôznych aktérov a rôzne mechanizmy rušenia preukazov sú neefektívne, najmä vzhľadom na rastúci počet nových preukazov.

46 Na vyriešenie týchto obáv Komisia 30. marca 2022, osem mesiacov po zavedení digitálnych COVID preukazov EÚ, uverejnila technické špecifikácie a pravidlá, ktoré mali vytvoriť efektívnejší mechanizmus výmeny zoznamov zrušených preukazov prostredníctvom centrálnej brány. V špecifikáciách sa odporúčali aj tri technológie na distribúciu zoznamov zrušených preukazov z vnútroštátnych databáz do aplikácií používaných na overovanie preukazov. Ak sa tieto navrhnuté riešenia budú uplatňovať správne, možno o nich povedať, že ochraňujú súkromie, hoci jedno z nich (Bloomov filter) zohľadnilo ochranu súkromia oveľa lepšie ako zvyšné dve riešenia²⁶. Používanie týchto riešení bolo však dobrovoľné a Komisia nemala právomoc monitorovať, či ich členské štáty uplatňovali.

47 Bezpečnostné riziká v oblasti informačných technológií možno riešiť a zmierňovať pomocou štruktúrovaného rámca bezpečnosti IT²⁷. Zvyčajne zahŕňa niekoľko prvkov, ako sú mechanizmy riadenia, bezpečnostné politiky, požiadavky a normy. Jeho súčasťou sú aj osvedčené postupy ako aktívne vyhľadávanie nedostatkov (tzv. skenovanie zraniteľnosti) a aktívne testovanie obrany (tzv. penetračné testy).

48 Komisia má vlastný rámec bezpečnosti IT²⁸, ktorý sa vzťahuje na všetky informačné systémy umiestnené v jej dátových centrách vrátane brán pre vyhľadávanie kontaktov a digitálne COVID preukazy EÚ. Rámec zodpovedá medzinárodným normám²⁹. Vyžaduje, aby Komisia vykonala posúdenie rizík každého IT systému, vyriešila príslušné riziká prijatím plánu bezpečnosti IT a uplatňovala súbor formálnych bezpečnostných politík a noriem.

49 Komisia podnikla primerané kroky na zaistenie IT bezpečnosti brány na vyhľadávanie kontaktov. Špecializovaná spoločnosť vykonala pri spustení systému (október 2020) hodnotenie bezpečnosti návrhu a zdrojového kódu brány a nezistila žiadne relevantné nedostatky. Na získanie ďalšieho uistenia o bezpečnosti brány sa zrealizovali tri etické hekerské testy.

50 Komisia tiež stanovila minimálne bezpečnostné požiadavky na vnútroštátne aplikácie na vyhľadávanie kontaktov, ktoré sa pripájajú na výmennú platformu brány na vyhľadávanie kontaktov. Z našej analýzy tejto bezpečnostnej architektúry a z odpovedí členských štátov v prieskume vyplynulo, že technický proces prepájania vnútroštátnych systémov s bránou EÚ (tzv. on-boarding) mal stanovenú štruktúru a jeho súčasťou bolo riešenie bezpečnostných aspektov IT.

51 Pokiaľ ide o digitálne COVID preukazy EÚ, Generálne riaditeľstvo pre informatiku vykonalo posúdenia zraniteľnosti brány a nezávislý konzultant uskutočnil dodatočné penetračné testy. Pri testoch sa potvrdilo, že centrálna brána bola navrhnutá tak, aby zaručovala vysokú mieru bezpečnosti. Väčšina zistených problémov sa týkala skôr infraštruktúry ako zdrojového kódu. K zisteným nedostatkom sa prijali opatrenia. Konzultanti, ktorí vykonali penetračné testy na bráne, odporučili zrealizovať úplný audit viacerých komponentov vrátane tých, ktoré sa môžu používať na vnútroštátnej úrovni, napríklad služby vydávania preukazov alebo mobilných aplikácií. Tento dodatočný audit bol ukončený v apríli 2022 a bezpečnostná architektúra nástroja pri ňom nebola spochybnená.

52 Členské štáty a krajiny mimo EÚ, ktoré boli súčasťou rámca pre digitálne COVID preukazy EÚ, generovali preukazy vo svojich vnútroštátnych systémoch. Ak by boli vnútroštátne systémy narušené a neoprávnené strany by získali prístup, používatelia s nekalými úmyslami by mohli vydať platné, no falošné preukazy. Rozšírenosť takýchto preukazov v obehu mohla ovplyvniť slobodu pohybu, pretože mohla oslabiť dôveru v digitálne COVID preukazy EÚ, a zvýšilo by sa tak riziko, že členské štáty opätovne zavedú dodatočné obmedzenia. Preto bolo dôležité zabezpečiť, aby vnútroštátne systémy zahŕňali primerané bezpečnostné kontroly.

53 Pri bezpečnostných kontrolách v systémoch zapojených členských štátov Komisia vychádzala aj z dotazníkov zameraných na sebahodnotenie krajín, nemala však právomoc overiť, či sa kontroly skutočne dodržiavali (napríklad preskúmaním správ o skenovaní zraniteľnosti, audítorských správ, akčných plánov či medzinárodných osvedčení). Uistenie o bezpečnostnom stave vnútroštátnych systémov bolo preto obmedzené.

54 Pri našich rozhovoroch sa potvrdilo, že v jednej krajine mimo EÚ došlo k bezpečnostnému incidentu v oblasti IT. Vo vnútroštátnom systéme tejto krajiny bolo zraniteľné miesto a kým incident nebol odhalený a vyriešený, neoprávnení používatelia mali prístup do aplikácie a mohli vygenerovať nelegálne preukazy na vnútroštátnej úrovni. Podľa správy o incidente vypracovanej touto krajinou sa to týkalo len niekoľkých preukazov.

55 Neexistujú technické riešenia, ktoré by dokázali zmierniť všetky riziká, a napríklad ani najmodernejšie bezpečnostné kontroly nedokážu zabrániť oprávneným zamestnancom s legitímnym prístupom do vnútroštátnych systémov, aby svoje právomoci nezneužili na generovanie falošných preukazov.

56 Oznamovanie a riešenie incidentov, ako sú falošné preukazy, si preto vyžaduje rýchlu výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi. Zástupcovia členských štátov aj krajín mimo EÚ, s ktorými sme sa rozprávali, nám povedali, že oznamovanie takýchto problémov trvá určitý čas, pretože je zložité identifikovať v ostatných krajinách príslušné náprotivky.

57 V prípade digitálnych formulárov EÚ na vyhľadávanie cestujúcich a platformy na výmenu informácií boli uplatnené tieto odporúčané bezpečnostné postupy pre IT³⁰: dvojstupňová autentifikácia, zabezpečené komunikačné protokoly, firewally pre webové aplikácie a bezpečnostné kontroly fyzického vstupu. Dodávateľ vykonal aj posúdenie rizík v oblasti IT a stanovil štruktúrovaný postup pre pripájanie krajín do systému.

58 Prvý penetračný test tohto systému sa však uskutočnil až v marci 2022, teda rok po pripojení prvej krajiny. Po teste externý poskytovateľ služieb vypracoval implementačný plán na vyriešenie zistení. To znamená, že systém fungoval rok s neodhalenými zraniteľnými miestami.

Vplyv nástrojov EÚ na uľahčenie cestovania počas pandémie COVID-19 bol nerovnomerný

59 V tejto časti správy skúmame, či nástroje EÚ uľahčili cestovanie v EÚ počas prvých rokov pandémie COVID-19. Konkrétne sme posudzovali:

1. či členské štáty využívali nástroje vo veľkej miere, pretože to je potrebné na preukázanie ich účinnosti;
2. a či sa vďaka nástrojom zlepšila koordinácia a výmena informácií medzi členskými štátmi o zavádzaní cestovných obmedzení, a či sa tak riešili dva problémy, o ktorých sa predtým zistilo, že sťažujú cestovanie v EÚ³¹.

60 Zozbierali sme a analyzovali údaje o tom, ako nástroje využívali členské štáty. Takisto sme porovnali cestovné obmedzenia členských štátov pred zavedením digitálneho COVID preukazu EÚ a po ňom.

Nástroje EÚ týkajúce sa formulárov na vyhľadávanie cestujúcich a brána na vyhľadávanie kontaktov nemali zamýšľaný vplyv, pretože členské štáty ich používali len v obmedzenej miere

61 Ak majú mať nástroje EÚ zamýšľaný vplyv, musia sa používať vo veľkej miere. V tabuľke 2 sa sumarizuje, ako využívali nástroje jednotlivé členské štáty. Vyplýva z nej, že jediným nástrojom, ktorý sa používal vo všetkých členských štátoch, bol digitálny COVID preukaz EÚ.

62 Členské štáty nevyužívali digitálne formuláre EÚ na vyhľadávanie cestujúcich ani platformu na výmenu informácií v dostatočnej miere na to, aby mohli tieto nástroje výrazne zabrániť šíreniu ochorenia COVID-19 a uľahčiť bezpečné cestovanie.

63 Digitálny formulár EÚ na vyhľadanie cestujúceho³² používali len štyri členské štáty a 17 krajín sa aj naďalej spoliehalo na vnútroštátne riešenia. Z takmer 27 miliónov formulárov vydaných do februára 2022 bolo 91,6 % (24,7 milióna) talianskych.

64 Podobne veľmi obmedzené bolo aj používanie výmennej platformy. Hoci teoreticky sa nástroj mohol použiť na získanie informácií z ktorejkoľvek vnútroštátnej platformy, no v skutočnosti ho prijali krajiny, ktoré zároveň používali aj formuláre EÚ. Celkové využitie platformy bolo zanedbateľné: v roku 2021 boli na výmenu poskytnuté len tri formuláre a v prvých dvoch mesiacoch roka 2022 len 253 formulárov. S výnimkou jedného formulára všetky z 256 pochádzali zo Španielska.

65 Využívanie aplikácií na vyhľadávanie kontaktov sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líšilo. Niektoré členské štáty nezaviedli žiadnu aplikáciu na vyhľadávanie kontaktov. V štátoch, ktoré to urobili, ich obyvatelia v skutočnosti využívali len obmedzene. Občania EÚ si aplikácie na vyhľadávanie kontaktov stiahli celkovo 74 miliónkrát (do októbra 2021). Na úrovni EÚ však neexistujú štatistiky o tom, koľko ľudí ich skutočne používalo.

66 K 22. máju 2022 presiahol celkový počet potvrdených prípadov ochorenia COVID-19 522 miliónov³³, pričom k tomuto dátumu bolo nahratých 55 miliónov kľúčov. Z údajov z brány na vyhľadávanie kontaktov vyplýva, že členské štáty používali nástroje na vyhľadávanie kontaktov nerovnomerne, pričom 83 % kľúčov nahrali len používatelia z Nemecka (pozri prílohu II).

67 Celkovo boli preskúmané nástroje vyvinuté na riešenie vznikajúcich potrieb, čo sťažilo konzistentné vytváranie synergií medzi nimi. Napríklad aj keď digitálny formulár EÚ na vyhľadanie cestujúceho a platforma na výmenu informácií o týchto formulároch prirodzene súvisia, vyvíjané boli osobitne (digitálny formulár v rámci spoločného opatrenia „EU Healthy Gateways“ a výmenná platforma Agentúrou Európskej únie pre bezpečnosť letectva). Podobne aj usmernenia k skombinovaniu digitálnych COVID preukazov EÚ a formulárov na vyhľadávanie cestujúcich boli na úrovni EÚ sprístupnené až po zavedení týchto dvoch nástrojov a doteraz sa neuplatňujú.

68 Keďže nástroje boli navrhnuté tak, aby fungovali v krátkodobom horizonte, neexistujú pružné postupy na ich dlhodobé používanie alebo rýchlu opätovnú aktiváciu v prípade, že budú potrebné v budúcnosti. Napríklad platnosť súčasného právneho základu pre digitálne COVID preukazy EÚ uplynie v júni 2023 a Európsky parlament a Rada by ho museli obnoviť na základe návrhu Komisie. Počas nášho auditu Komisia uviedla, že z právneho aj technického hľadiska by bolo mimoriadne ťažké obnoviť za krátky čas vydávanie preukazov.

Členské štáty využívali digitálne COVID preukazy EÚ vo veľkej miere, čo uľahčilo cestovanie

69 Brána EÚ pre digitálne preukazy EÚ bola spustená 1. júna 2021 so siedmimi pripojenými členskými štátmi. V priebehu jeden a pol mesiaca sa pripojilo všetkých 27 členských štátov EÚ. Toto riešenie navrhnuté Komisiou pritiahlo veľký záujem aj z krajín mimo EÚ. Do júla 2022 prijalo rámec EÚ pre digitálne COVID preukazy 45 krajín a území mimo EÚ.

70 Členské štáty vydali do 13. októbra 2021 585 miliónov preukazov. O päť mesiacov neskôr bolo vydaných 1,7 miliardy preukazov, väčšina z nich (1,1 miliardy) na základe očkovania. Tento počet je vyšší ako počet obyvateľov EÚ, pretože jedna osoba môže mať viacero preukazov (niekto mohol napríklad pred očkovaním získať dva preukazy o absolvovaní testu). Po každej dávke vakcíny, prekonaní ochorenia alebo teste bol vytvorený jeden digitálny COVID preukaz EÚ. Okrem uľahčenia cestovania členské štáty používali digitálne preukazy na kontrolu prístupu do verejných priestorov, napríklad do reštaurácií alebo divadiel. Na ilustrácii 4 sa nachádza prehľad týchto 1,7 miliardy preukazov podľa jednotlivých členských štátov.

71 Nástroje, ktoré boli predmetom tejto správy, mali za cieľ uľahčiť bezpečné cestovanie. Mnohé členské štáty sa v dôsledku pandémie rozhodli zaviesť rôzne cestovné obmedzenia. V našej osobitnej správe o voľnom pohybe v EÚ počas pandémie COVID-19³⁴sme dospeli k záveru, že v júni 2021 mali členské štáty stále zavedené mnohé nekoordinované cestovné obmedzenia vrátane PCR testovania, karanténnych požiadaviek a zákazov vstupu.

72 Predtým, ako sa začali používať digitálne COVID preukazy EÚ, obmedzenia vstupu cestujúcich boli založené na zdravotnom riziku v geografickej oblasti, z ktorej osoby cestovali. To sa zmenilo v júli 2021 prijatím nariadenia o digitálnom COVID preukaze EÚ, po ktorom sa obmedzenia čoskoro začali uplatňovať na jednotlivcov, a nie na geografické oblasti, a základom sa stala držba platného preukazu.

73 Okrem tohto posunu povahy cestovných obmedzení sa nariadením o digitálnom COVID preukaze EÚ zaviedol aj nový formálny mechanizmus na zlepšenie výmeny informácií o týchto obmedzeniach. Od nadobudnutia účinnosti nariadenia musia členské štáty informovať Komisiu a ostatné členské štáty, keď plánujú zaviesť nové obmedzenia. V týchto oznámeniach sa musia uvádzať dôvody, rozsah a trvanie dodatočných obmedzení. Do marca 2022 predložilo informácie podľa tohto ustanovenia 13 členských štátov.

74 Z konzultácie Komisie o cestovných obmedzeniach v júli 2021 vyplynulo, že všetky členské štáty (okrem Grécka, Maďarska a Talianska, ktoré odpovedali až neskôr) zrušili svoje obmedzenia pre držiteľov digitálnych COVID preukazov EÚ. Na ilustrácii 5 sú znázornené rozdiely v cestovných obmedzeniach pred zavedením systému digitálnych preukazov a hneď po ňom (jún a júl 2021). 12 z 13 respondentov v našom prieskume súhlasilo s tvrdením, že digitálne COVID preukazy EÚ pomohli koordinovať cestovné obmedzenia medzi členskými štátmi.

Závery a odporúčania

75 Dospeli sme k záveru, že Komisia napriek obmedzenej právomoci v oblasti politiky verejného zdravia rýchlo navrhla vhodné technologické riešenia na uľahčenie cestovania v EÚ počas pandémie COVID-19. Vplyv niektorých z týchto nástrojov však závisí od ochoty členských štátov používať ich. Zatiaľ čo digitálny COVID preukaz EÚ mal silnú podporu a účinne uľahčoval cestovanie, dosah ostatných nástrojov bol skromný, pretože sa využívali len v obmedzenej miere.

76 Komisia rýchlo zmobilizovala na vytvorenie nástrojov 71 mil. EUR, a to tak, že skombinovala viaceré zdroje financovania a namiesto postupov verejného obstarávania využila existujúce rámcové zmluvy. Účel nástrojov bol jedinečný, čo znamená, že neexistujú žiadne iné systémy, s ktorými by sa dali porovnať (body 21 – 27).

77 Komisia dala včas k dispozícii bránu na vyhľadávanie kontaktov a digitálny COVID preukaz EÚ. Brána na vyhľadávanie kontaktov navrhnutá na zabezpečenie interoperability aplikácií na vyhľadávanie kontaktov bola spustená v októbri 2020, sedem mesiacov po tom, ako Svetová zdravotnícka organizácia vyhlásila COVID-19 za pandémiu. Pri technickom vývoji systému digitálneho COVID preukazu EÚ sa využili skúsenosti z vývoja brány na vyhľadávanie kontaktov a systém bol dokončený pred tým, ako členské štáty dokončili vykonávanie svojich plánov vakcinácie. Aj legislatívny proces prijímania digitálnych COVID preukazov EÚ bol oveľa rýchlejší ako zvyčajne (body 28 – 35).

78 Komisii sa nepodarilo vyriešiť výhrady niektorých členských štátov k používaniu riešení EÚ pre formuláre na vyhľadávanie cestujúcich, ktoré boli vytvorené po tom, ako niekoľko členských štátov už vyvinulo svoje vlastné nástroje. Výsledkom bolo, že riešenia EÚ využívalo len päť členských štátov (body 36 – 40).

Odporúčanie 1 – Riešiť dôvody slabého využívania digitálnych formulárov EÚ na vyhľadávanie cestujúcich

Komisia by sa mala zaoberať dôvodmi nízkeho využívania digitálneho formulára EÚ na vyhľadávanie cestujúcich a platformy na výmenu informácií a podporiť intenzívnejšie využívanie týchto nástrojov členskými štátmi počas budúcich fáz pandémie COVID-19.

Cieľový dátum vykonania: december 2023

79 Komisia pri navrhovaní nástrojov zohľadnila požiadavky na ochranu údajov aj osvedčené postupy v oblasti IT bezpečnosti. Nástroje EÚ minimalizujú používanie osobných údajov (body 42 – 43). Posúdenia bezpečnostných rizík a penetračné testy sa vo všeobecnosti vykonávali systematicky – jedinou výnimkou boli oneskorené bezpečnostné testy v prípade digitálneho formulára EÚ na vyhľadávanie cestujúcich, v dôsledku čoho nástroj fungoval jeden rok s neodhalenými zraniteľnými miestami (body 47 – 51 a 57 – 58).

80 Pokiaľ ide o digitálne COVID preukazy EÚ, zapojené krajiny si museli prostredníctvom rôznych komunikačných kanálov bilaterálne vymieňať zoznamy falošných preukazov. Takýto prístup znižuje účinnosť blokovania falošných preukazov. Komisia do marca 2022 navrhla pre tento problém realizovateľné riešenia, tie sú však dobrovoľné (body 44 – 46). Okrem toho mechanizmy, pomocou ktorých sa krajiny mali navzájom informovať o incidentoch vyžadujúcich si bezodkladnú reakciu (napr. falošné preukazy), boli zdĺhavé (body 55 – 56).

Odporúčanie 2 – Zefektívniť oznamovanie incidentov týkajúcich sa digitálnych COVID preukazov EÚ

Komisia by mala uľahčiť priamu komunikáciu medzi oficiálnymi kontaktnými osobami v každej krajine zapojenej do systému digitálnych COVID preukazov EÚ, a zefektívniť tak komunikáciu v prípade núdzových situácií v súvislosti s preukazmi.

Cieľový dátum vykonania: jún 2023

81 Keďže kódy používané v digitálnych COVID preukazoch EÚ generovali vnútroštátne systémy zapojených krajín, bolo dôležité, aby tieto systémy zahŕňali primerané bezpečnostné kontroly. Komisia sa spoliehala na sebahodnotenia bezpečnosti IT, ktoré vykonali zapojené krajiny, pretože nemá právomoc overovať, či skutočne dodržiavajú bezpečnostné požiadavky. Uistenie o bezpečnostnom stave vnútroštátnych systémov je preto obmedzené (body 52 – 54).

82 Formuláre EÚ na vyhľadávanie cestujúcich a brána na vyhľadávanie kontaktov nemali zamýšľaný vplyv, pretože sa používali len v obmedzenej miere. Digitálny formulár EÚ na vyhľadávanie cestujúcich používali len štyri členské štáty, zatiaľ čo ostatné krajiny sa naďalej spoliehali na vnútroštátne riešenia. Celkové využitie platformy na výmenu informácií o formulároch na vyhľadávanie cestujúcich bolo zanedbateľné: v roku 2021 boli na výmenu poskytnuté len tri formuláre a v prvých dvoch mesiacoch roka 2022 len 253 formulárov. Prekážkou využívania brány na vyhľadávanie kontaktov bola skutočnosť, že členské štáty používali aplikácie na vyhľadávanie kontaktov len v obmedzenej miere, a veľkú väčšinu informácií generovala len jedna krajina (body 61 – 67).

83 Nástroje, ktoré sme preskúmali, boli vyvinuté na riešenie vznikajúcich potrieb a mali fungovať nezávisle od seba. Z tohto dôvodu, ako aj pre odlišné vnútroštátne riešenia pre vyhľadávanie cestujúcich, bolo ťažšie zabezpečiť rovnomerné prijatie nástrojov EÚ. Nástroje boli tiež navrhnuté tak, aby fungovali v krátkodobom horizonte v reakcii na zdravotnú krízu. Neexistujú špecifické postupy na ich dlhodobé používanie alebo rýchlu opätovnú aktiváciu v prípade, že budú potrebné v budúcnosti. Platnosť súčasného právneho základu pre digitálne COVID preukazy EÚ uplynie v júni 2023 a musel by byť obnovený štandardným legislatívnym postupom EÚ (bod 68).

84 Zistili sme, že digitálne COVID preukazy EÚ účinne uľahčovali cestovanie počas pandémie COVID-19. Preukazy vo veľkom rozsahu využívali členské štáty i niekoľko krajín mimo EÚ. V štátoch EÚ a EHP bolo do marca 2022 vydaných vyše 1,7 miliardy digitálnych COVID preukazov EÚ. Ďalej sme zistili, že do jedného mesiaca od nadobudnutia účinnosti nariadenia o digitálnych COVID preukazoch EÚ členské štáty výrazne zharmonizovali svoje cestovné obmedzenia. Konkrétne všetky členské štáty odstránili cestovné obmedzenia pre občanov EÚ, ktorí sú držiteľmi preukazu, pretože boli plne zaočkovaní, nedávno sa testovali na ochorenie COVID-19 s negatívnym výsledkom alebo toto ochorenie prekonali.

85 Digitálne COVID preukazy EÚ okrem toho zlepšili výmenu informácií a koordináciu cestovných obmedzení, pretože v platnom nariadení sa od členských štátov vyžaduje, aby oznamovali a odôvodňovali zavedenie cestovných obmedzení (body 69 – 74).

Odporúčanie 3 – Pripraviť relevantné nástroje EÚ pre prípad budúcich kríz

Komisia by mala:

1. identifikovať tie nástroje EÚ vytvorené počas pandémie COVID-19, ktoré boli pre občanov a členské štáty najužitočnejšie, a pripraviť postupy na ich rýchlu opätovnú aktiváciu v prípade budúcich núdzových situácií;
2. pomocou synergií a zjednodušení zaistiť, aby boli nástroje EÚ uľahčujúce cezhraničné vyhľadávanie kontaktov počas kríz ľahšie prístupné občanom EÚ;
3. spolu s členskými štátmi analyzovať potrebu ďalších nástrojov na riešenie potenciálnych budúcich kríz.

Cieľový dátum vykonania: september 2023 pre odporúčania a) a c) a september 2024 pre odporúčanie b)

Túto správu prijala komora III, ktorej predsedá Bettina Jakobsen, členka Dvora audítorov, v Luxemburgu 22. novembra 2022

Prílohy

Príloha I – Opis nástrojov EÚ na uľahčenie cestovania počas pandémie COVID-19

Európska federačná brána

Európska federačná brána je systém zaisťujúci interoperabilitu vnútroštátnych aplikácií na vyhľadávanie kontaktov. Vnútroštátne aplikácie na vyhľadávanie kontaktov boli vyvinuté s cieľom informovať občanov o potenciálnych rizikových kontaktoch a pomôcť prerušiť reťazce prenosu ochorenia COVID-19.

Aplikácia na vyhľadávanie kontaktov nepretržite zaznamenáva kontakty s inými používateľmi týchto aplikácií, ktorí sa nachádzajú v blízkosti. S cieľom ochrániť súkromie používateľa generuje brána pre neho kľúč (identifikátor) každých 15 minút. Aplikácia používa Bluetooth na detekciu iných smartfónov v blízkosti a na výmenu kľúčov. Pri každom stretnutí s iným používateľom dôjde k výmene kľúčov. Tieto kľúče sa uložia na telefónoch oboch používateľov.

Keď má používateľ pozitívny test na ochorenie COVID-19, uvedie to v aplikácii, ktorá odošle všetky jeho kľúče za posledných 14 dní na zálohový server jeho krajiny. Server zašle kľúče infikovaného používateľa do aplikácií všetkých používateľov, v ktorých sa porovnajú s kľúčmi uloženými v ich telefóne. Ak sa nájde zhoda, znamená to, že používateľ bol v blízkosti infikovanej osoby a dostane upozornenie.

Väčšina členských štátov prijala tento decentralizovaný prístup, pri ktorom sa kombinácia kľúčov infikovaných osôb posiela do aplikácií používateľov a porovnanie prebehne na ich telefóne. Niekoľko členských štátov si zvolilo centralizovanejší prístup, pri ktorom sa porovnávanie kľúčov a priraďovanie k zariadeniam používateľov robí na centrálnych vnútroštátnych serveroch.

Vnútroštátne platformy na vyhľadávanie kontaktov, ktoré využívajú decentralizovaný prístup, a kompatibilné technologické stavebné prvky si môžu navzájom vymieňať anonymizované kľúče infikovaných ľudí prostredníctvom brány EÚ na vyhľadávanie kontaktov. Brána na vyhľadávanie kontaktov tak cestujúcim umožňuje používať svoje vnútroštátne aplikácie počas ciest v iných krajinách pripojených k bráne EÚ.

Digitálny formulár na vyhľadanie cestujúceho

Úrady verejného zdravotníctva používajú formuláre na vyhľadávanie cestujúcich na uľahčenie vysledovania kontaktov v prípadoch, keď boli cestujúci počas cesty lietadlom, vlakom, loďou alebo autobusom vystavení infekčnej chorobe. Svetová zdravotnícka organizácia a Medzinárodná organizácia civilného letectva začali tieto formuláre vytvárať už pri šírení ochorení v minulosti (najmä eboly).

Krajiny, ktoré vyžadujú vyplnenie formulárov na vyhľadanie cestujúceho, zvyčajne používajú papierové formuláre. Papierové formuláre však majú výrazné obmedzenia – môžu byť ťažko čitateľné a údaje, ktoré obsahujú, sa musia manuálne vkladať do počítačových systémov na automatizované spracovanie. Tieto obmedzenia podnietili mnohé krajiny k tomu, aby vyvinuli elektronické verzie. Digitálny formulár EÚ na vyhľadávanie cestujúcich je webová aplikácia na zjednodušenie používania formulárov na vyhľadávanie cestujúcich v čase cezhraničných zdravotných kríz, ako je pandémia COVID-19.

Cestujúci doplní do formulára údaje o ceste a dostane jedinečný kód QR. Tento kód môžu naskenovať príslušné orgány v cieľových krajinách, aby overili, či cestujúci poskytol požadované informácie. Digitálny formát má uľahčiť a urýchliť zber a výmenu údajov medzi zainteresovanými stranami tak, aby bolo vyhľadávanie kontaktov efektívne a účinné.

Výmena informácií o formulároch na vyhľadanie cestujúceho

Keď sa pri teste zistí, že cestujúci je pozitívny na ochorenie COVID-19, je možné, že údaje z formulára na vyhľadanie cestujúceho zozbierané jednou krajinou budú musieť byť bezpečne poskytnuté iným dotknutým krajinám výlučne na účely vyhľadania kontaktov v súvislosti s ochorením COVID-19. Vzhľadom na limity existujúceho európskeho systému na výmenu zdravotných informácií (systém včasného varovania a reakcie) sa Komisia rozhodla vytvoriť špecializovanú platformu na výmenu údajov z formulárov na vyhľadávanie cestujúcich medzi jednotlivými vnútroštátnymi systémami.

Platforma na výmenu údajov z týchto formulárov umožňuje bezpečný šifrovaný prenos údajov medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a neuchováva žiadne údaje. Orgány členských štátov sa môžu pripojiť buď prostredníctvom systémov EÚ alebo vnútroštátnych systémov pre digitálne formuláre na vyhľadávanie cestujúcich.

Digitálny COVID preukaz EÚ

Digitálny COVID preukaz EÚ je dôkazom o tom, že osoba bola proti ochoreniu COVID-19 zaočkovaná, testovaná s negatívnym výsledkom alebo že ochorenie COVID-19 prekonala. Tieto preukazy vydávajú príslušné vnútroštátne orgány.

Preukazy môžu byť vydané v papierovej aj elektronickej forme. V oboch prípadoch obsahujú kód QR, ktorý ich chráni pred falšovaním. Základom bezpečnosti tohto riešenia je použitie verejných a súkromných kryptografických kľúčov. Existujú dva kľúče: súkromný, ktorý sa používa na digitálny podpis kódu QR, a verejný, ktorý umožňuje overiť digitálny podpis.

Každý vydávajúci orgán má vlastný súkromný kľúč a zodpovedajúci verejný kľúč. Súkromné kľúče sa uchovávajú v bezpečí a verejné kľúče sú uložené v centrálnej vnútroštátnej databáze. Orgán sprístupní systém vydávania po autorizácii príslušným zdravotníckym zariadeniam (napr. nemocniciam a testovacím centrám), čo im umožní podpisovať preukazy digitálne.

Aplikácie na overenie pravosti digitálnych COVID preukazov EÚ získavajú verejné kľúče z vnútroštátnych databáz. Vnútroštátne databázy si vymieňajú verejné kľúče s inými krajinami prostredníctvom brány pre digitálny COVID preukaz EÚ. Brána tak umožňuje vzájomné overovanie preukazov v rôznych krajinách.

Príloha II – Využitie aplikácií na vyhľadávanie kontaktov v EÚ

Prijatie aplikácií na vyhľadávanie kontaktov nebolo v EÚ rovnomerné. Len v dvoch členských štátoch si aplikáciu na vyhľadávanie kontaktov stiahlo viac ako 50 % obyvateľov. Na nasledujúcej ilustrácii je zobrazená odlišná situácia v členských štátoch, ktoré používali decentralizované aplikácie na vyhľadávanie kontaktov.

Stiahnutie aplikácie nemusí znamenať, že vyhľadávanie kontaktov sa skutočne využíva, pretože to si vyžaduje, aby boli aplikácie aktívne a aby občania dobrovoľne nahlasovali svoje pozitívne testy na ochorenie COVID-19. Vždy, keď používatelia nahlásia, že sú pozitívni, príslušné kľúče sa nahrajú do brány na vyhľadávanie kontaktov. Z údajov z brány vyplýva, že využívanie vyhľadávania kontaktov sa v jednotlivých členských štátoch líšilo. Z počtu kľúčov nahratých do brány vyplýva, že prevažná väčšina z nich pochádzala z jednej krajiny.

Glosár

Kontrola hraníc: kontroly a dozor na hraniciach zamerané na osoby, ktoré prekračujú alebo majú v úmysle prekročiť hranicu.

Penetračný test: metóda na posúdenie bezpečnosti IT systému spočívajúca v pokuse o narušenie jeho bezpečnostných prvkov pomocou nástrojov a postupov, ktoré obvykle používajú protivníci.

Prevádzkovateľ: v zmysle všeobecného nariadenia EÚ o ochrane údajov ide o osobu alebo organizáciu, ktorá určuje, ako a na aké účely by sa mali spracúvať osobné údaje.

Schengenský priestor: skupina 26 európskych krajín, ktoré zrušili kontroly cestovných pasov a imigračné kontroly na svojich spoločných hraniciach.

Skenovanie zraniteľnosti proces preverovania sieťových zariadení, počítačových systémov a aplikácií s cieľom identifikovať prípadné problémy a nedostatky.

Odpovede Európskej komisie

https://www.eca.europa.eu/sk/Pages/DocItem.aspx?did=62947

Harmonogram

https://www.eca.europa.eu/sk/Pages/DocItem.aspx?did=62947

Audítorský tím

V osobitných správach EDA sa predkladajú výsledky jeho auditov, ktoré sa týkajú politík a programov EÚ alebo tém riadenia súvisiacich s konkrétnymi rozpočtovými oblasťami. EDA vyberá a navrhuje tieto audítorské úlohy tak, aby mali maximálny vplyv, pričom sa zohľadňujú riziká z hľadiska výkonnosti či zhody, výška súvisiacich príjmov alebo výdavkov, budúci vývoj a politický a verejný záujem.

Tento audit výkonnosti uskutočnila audítorská komora III – Vonkajšie činnosti, bezpečnosť a spravodlivosť, ktorej predsedá členka EDA Bettina Jakobsen. Audit viedol člen EDA Baudilio Tomé Muguruza, podporu mu poskytli vedúci kabinetu Daniel Costa De Magalhães, atašé kabinetu Ignacio García de Parada Miranda, hlavný manažér Alejandro Ballester Gallardo, vedúci úlohy Piotr Senator a audítori João Coelho, Mirko Iaconisi, Ioanna Topa a Andrej Minarovič. Jazykovú podporu poskytol Michael Pyper.

Zľava doprava: Daniel Costa De Magalhães, Andrej Minarovič, Ignacio García de Parada Miranda, João Coelho, Ioanna Topa, Piotr Senator, Baudilio Tomé Muguruza, Mirko Iaconisi a Michael Pyper.

Koncové poznámky

¹ Článok 20 ods. 2 písm. a) a článok 21 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ.

² Smernica 2004/38/ES.

³ Článok 168 ods. 7 Zmluvy o fungovaní EÚ.

⁴ Článok 17 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ).

⁵ Článok 4 ods. 2 písm. k), článok 6 písm. a) a článok 168 ZFEÚ.

⁶ Smernica 2011/24/EÚ o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti

⁷ Osobitná správa 13/2022.

⁸ Osobitná správa 19/2022.

⁹ Vyhlásenie Komisie z 15. júna 2021.

¹⁰ Ilustrácia 4 v osobitnej správe 13/2022.

¹¹ Usmernenia pre opatrenia v oblasti riadenia hraníc na ochranu zdravia a zabezpečenie dostupnosti tovaru a základných služieb, C(2020) 1753 final, Ú. v. EÚ C 86I, 16.3.2020.

¹² Oznámenia Komisie C(2020) 3250, C(2020) 3251 a C(2020) 3139.

¹³ Odporúčanie Rady (EÚ) 2020/1475

¹⁴ Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2021/858.

¹⁵ Elektronické zdravotníctvo a COVID-19, webová stránka Európskej komisie.

¹⁶ Sieť elektronického zdravotníctva,Usmernenia o overiteľných potvrdeniach o očkovaní – základné prvky interoperability, 12.3.2021.

¹⁷ Nariadenie (EÚ) 2021/953.

¹⁸ Návrh nariadeniaCOM(2021) 130.

¹⁹ Postup 2021/0068/COD.

²⁰ Správa o činnosti, Development and Trends of the Ordinary legislative Procedure, Európsky parlament.

²¹ Usmernenia o lepšej právnej regulácii, SWD(2017) 350, 7. júla 2017.

²² ENISA, Taking Care of Health Data.

²³ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679.

²⁴ ISACA, Certified Information System Auditor review manual, 2019; normy Medzinárodnej organizácie pre normalizáciu/normy Medzinárodnej elektrotechnickej komisie 27001.

²⁵ Návrh posúdenia rizík v oblasti ochrany údajov (DPRA-DRAFT).

²⁶ Sieť elektronického zdravotníctva, EU DCC Revocation - B2A Communication between the Backend and the Applications, časť 4.6.3.

²⁷ ISACA, Certified Information System Auditor review manual, 2019.

²⁸ Rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/46 o bezpečnosti komunikačných a informačných systémov v Európskej komisii, a vykonávacie pravidlá C(2017) 8841 final.

²⁹ Normy Medzinárodnej organizácie pre normalizáciu/normy Medzinárodnej elektrotechnickej komisie 27001, 27002, 27005 a 27035.

³⁰ Normy Medzinárodnej organizácie pre normalizáciu/normy Medzinárodnej elektrotechnickej komisie 27001.

³¹ Osobitná správa 13/2022, body 69 – 75.

³² Digitálny formulár EÚ na vyhľadanie cestujúceho.

³³ Týždenná epidemiologická aktualizácia o ochorení COVID-19 – 25. mája 2022, Svetová zdravotnícka organizácia.

³⁴ Osobitná správa 13/2022.

Kontakt

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG

Tel. +352 4398-1
Otázky: eca.europa.eu/sk/Pages/ContactForm.aspx
Webová stránka: eca.europa.eu
Twitter: @EUAuditors

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (https://europa.eu).

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2023.

PDF	ISBN 978-92-847-9215-3	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/13421	QJ-AB-22-027-SK-N
HTML	ISBN 978-92-847-9234-4	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/97166	QJ-AB-22-027-SK-Q

AUTORSKÉ PRÁVA

© Európska únia, 2023

Politika týkajúca sa opakovaného použitia materiálov Európskeho dvora audítorov (EDA) je stanovená v rozhodnutí EDA č. 6/2019 o politike otvoreného prístupu a opakovanom použití dokumentov.

Pokiaľ sa nestanovuje inak (napr. v osobitnom upozornení o autorských právach), obsah materiálov EDA vo vlastníctve EÚ podlieha licencii Creative Commons Attribution 4.0 International (CC BY 4.0). Vo všeobecnosti je preto opakované použitie povolené pod podmienkou, že sa náležite uvedie zdroj a označia prípadné zmeny. Tí, ktorí opakovane používajú obsah EDA, nesmú skresliť pôvodný význam alebo odkaz. EDA nenesie zodpovednosť za žiadne dôsledky opakovaného použitia.

V prípade, že konkrétny materiál zobrazuje alebo opisuje identifikovateľné súkromné osoby, napr. fotografie zamestnancov EDA, alebo ak obsahuje prácu tretej strany, je potrebné získať dodatočné povolenie.

Ak je tento súhlas udelený, ruší sa ním a nahrádza uvedené všeobecné povolenie a jasne sa vymedzí každé prípadné obmedzenie týkajúce sa použitia.

V prípade použitia či šírenia obsahu materiálov, ktoré EÚ nevlastní, je potrebné žiadať povolenie priamo od držiteľov autorských práv.

Politika EDA týkajúca sa opakovaného použitia materiálov sa nevzťahuje na softvér ani dokumenty, ktoré podliehajú právam priemyselného vlastníctva, ako sú patenty, ochranné známky, zapísané dizajny, logá a názvy.

Na súbore webových sídiel inštitúcií Európskej únie v rámci domény europa.eu sa uvádzajú odkazy na sídla tretích strán. Keďže sú mimo kontroly EDA, odporúčame Vám oboznámiť sa s ich politikami ochrany osobných údajov a autorských práv.

Použitie loga EDA

Logo EDA sa nesmie použiť bez predchádzajúceho súhlasu Európskeho dvora audítorov.

OBRÁŤTE SA NA EÚ

Osobne
V rámci celej EÚ existujú stovky centier Europe Direct. Adresu centra najbližšieho k vám nájdete online (europa.eu/european-union/contact/meet-us_sk).

Telefonicky alebo písomne
Europe Direct je služba, ktorá odpovedá na vaše otázky o Európskej únii. Túto službu môžete kontaktovať:

• prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla: 00 800 6 7 8 9 10 11 (niektorí operátori môžu tieto hovory spoplatňovať),
• prostredníctvom štandardného telefónneho čísla: +32 22999696,
• prostredníctvom formulára na:europa.eu/european-union/contact/write-us_sk.

VYHĽADÁVANIE INFORMÁCIÍ O EÚ

Online
Informácie o Európskej únii sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie na webovej stránke Europa (european-union.europa.eu).

Publikácie EÚ
Publikácie EÚ si môžete pozrieť alebo objednať na webovej stránke op.europa.eu/sk/publications. Ak chcete získať viac výtlačkov bezplatných publikácií, obráťte sa na službu Europe Direct alebo vaše miestne dokumentačné centrum (europa.eu/european-union/contact/meet-us_sk).

Právo EÚ a súvisiace dokumenty
Prístup k právnym informáciám EÚ vrátane všetkých právnych predpisov EÚ od roku 1951 vo všetkých úradných jazykoch nájdete na webovej stránke EUR-Lexu (eur-lex.europa.eu).

Otvorené údaje EÚ
Portál data.europa.eu poskytuje prístup k otvoreným súborom údajov – datasetom z inštitúcií, orgánov a agentúr EÚ. Dáta možno stiahnuť a opätovne bezplatne použiť na komerčné aj nekomerčné účely. Portál poskytuje prístup aj k mnohým súborom údajov – datasetom z európskych krajín.