Education and Training Monitor 2023

1. Učiteľské povolanie

Nedostatok učiteľov sa bude pravdepodobne prehlbovať, a to najmä vo veľkých mestách. V školskom roku 2020/2021 školy hlásili voľné pracovné miesta pre približne 2 500 učiteľov (3,4 % všetkých zamestnaných učiteľov), a to najmä v Bratislavskom kraji (Balberčáková, M. a kol., 2023). Odhaduje sa, že do roku 2025 bude na Slovensku chýbať až 1 600 učiteľov ročne. V dôsledku odchodu značného počtu učiteľov do dôchodku sa táto situácia môže stať kritickejšou v rokoch 2026 až 2030. V týchto rokoch môže vo vzdelávacom systéme chýbať viac ako 2 100 učiteľov ročne. Pomerne nízky počet nových učiteľov nebude stačiť na nahradenie učiteľov odchádzajúcich do dôchodku (graf 1). Z analýzy na úrovni EÚ vyplýva, že na Slovensku bolo v roku 2021 26 % učiteľov vo veku 55 rokov a viac, čo je nad priemerom EÚ 24,4 %. Zároveň klesol podiel učiteľov vo veku 25 – 34 rokov z 19,4 % v roku 2015 na 13,8 % v roku 2021, čo je pod priemerom EÚ (15,8 %)¹. Slovensko potrebuje najmä kvalifikovaných učiteľov jazykov, matematiky, fyziky a informačných technológií, ako aj učiteľov základných škôl a odborného vzdelávania a prípravy (Profesia, 2022). Z národných štatistík vyplýva, že výučbu zabezpečujú aj nekvalifikovaní učitelia, a to najmä na základných školách (ISCED 1+2) vo vidieckych oblastiach a na školách odborného vzdelávania a prípravy².

Prognózy v oblasti vzdelávacej politiky sa zlepšujú. V marci 2023 Slovensko prvýkrát zverejnilo regionálnu prognózu vývoja počtu žiakov a učiteľov do roku 2030. Tento analytický nástroj vyvinula Slovenská akadémia vied v spolupráci s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) a poskytuje simulácie vzdelávacej politiky so zohľadnením hospodárskej aktivity a demografických zmien.

Graf 1: Učitelia škôl podľa veku a úrovne vzdelania, 2021

Atraktívnosť učiteľského povolania sa líši podľa regiónu, no celkovo ju obmedzujú nízke platy a nízka prestíž. Slovenskí učitelia majú dojem, že ich práca je len málo uznávaná (OECD, 2019a,b). Z medzinárodného prieskumu OECD v oblasti výučby a učenia sa z roku 2018 (TALIS) vyplynulo, že len 4,5 % učiteľov na Slovensku súhlasí s tým, že ich povolanie je v spoločnosti oceňované. Viac ako polovica opýtaných študentov si učiteľské povolanie nevybrala z dôvodu nízkych platov, tretina sa rozhodla nezvoliť si ho pre nízku úroveň spoločenského uznania a štvrtina pre vysokú mieru pracovného stresu (Perignáthová, M., 2019). To je v súlade so skutočnosťou, že v roku 2021 sa na učiteľských pozíciách zamestnalo menej ako 39 % absolventov pedagogických študijných programov (Balberčáková, M. a kol., 2023). Slovenskí učitelia takisto uvádzali klesajúcu úroveň efektivity (v rokoch 2013 – 2018)³, pričom tendenciou je, že menej času sa venuje vyučovaniu a viac času než v mnohých iných krajinách sa venuje riadeniu triedy (TALIS 2018). V rámci projektu ESF o pracovných trendoch sa hodnotila atraktívnosť učiteľského povolania na vnútroštátnej a regionálnej úrovni. Atraktívnosť práce zahŕňala platový potenciál, stabilitu zamestnania, dostupnosť pracovných príležitostí a vyhliadky do budúcnosti. Platy učiteľov na Slovensku sú v súčasnosti nižšie než platy ostatných vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov (0,76 na primárnom a nižšom sekundárnom stupni a 0,8 na vyššom sekundárnom stupni, OECD 2023). Nástupný plat je relatívne nízky a postupne sa zvyšuje len o 28,8 % až do konca kariéry (Eurydice 2021). Učitelia na nižších stredných školách na Slovensku zarábajú napríklad o 23,4 % menej než ostatní vysokoškolsky vzdelaní zamestnanci (OECD, 2022). Z analýzy takisto vyplýva, že problémy s ponukou učiteľov pretrvávajú v Bratislavskom kraji s vysokými životnými nákladmi a množstvom iných pracovných príležitostí. V menej rozvinutých oblastiach sa platy učiteľov a samotné povolanie považujú za relatívne atraktívne. Po celoštátnom štrajku učiteľov v roku 2022 došlo v roku 2023 k dvom zvýšeniam platov: v januári sa platy zvýšili o 10 % a v septembri o 12 %. Napriek týmto zvýšeniam sa reálne mzdy učiteľov a ostatných zamestnancov škôl výrazne nezlepšili z dôvodu vysokej inflácie, ktorá v roku 2022 dosiahla 12,1 %. V regiónoch s vyššími životnými nákladmi sa uvažuje o regionálnych príplatkoch k platom (Balberčáková, M. a kol., 2022).

Slovensko podniká kroky na zlepšenie počiatočného vzdelávania učiteľov a odbornej prípravy na pracovisku. V obidvoch oblastiach často chýba kvalita a relevantnosť (Santiago, P. a kol., 2016; OECD, 2019a). V rámci svojho plánu obnovy a odolnosti (Európska komisia 2023) sa Slovensko zaviazalo modernizovať svoje študijné programy učiteľstva a zvýšiť odborné požiadavky. Napríklad v roku 2023 sa schválila podmienka, že v každej materskej škole musí byť aspoň jeden zamestnanec s vysokoškolským vzdelaním v programe učiteľstva pre rané a predškolské vzdelávanie, ktorá nadobudne účinnosť v roku 2029. Podľa novely vyhlášky o sústave študijných odborov z roku 2023 budú musieť slovenské vysoké školy do roku 2025 zosúladiť svoje študijné programy učiteľstva s novými učebnými osnovami a požiadavkami na odborné študijné programy, ako aj zaviesť vzdelávanie v oblasti digitálnych zručností pre budúcich učiteľov. Okrem toho sa pripravujú nové mentorské služby pre učiteľov (MŠVVaŠ, 2022). Hoci existujú kurzy odbornej prípravy učiteľov na pracovisku, ktoré poskytujú verejní a uznávaní poskytovatelia, 40 % učiteľov odpovedalo, že nie je v ponuke žiadny relevantný odborný rozvoj, pričom školy uvádzajú, že ich rozpočty na kontinuálny profesijný rozvoj sú nedostatočné (TALIS, 2018). Slovenské reformné opatrenia sú v súlade s odporúčaním vybudovať silnú učiteľskú pracovnú silu zlepšovaním relevantnosti počiatočnej a odbornej prípravy učiteľov a odbornej prípravy učiteľov na pracovisku (OECD, 2020). Úspešné pokračovanie bude závisieť od toho, či budú k dispozícii dostatočné zdroje.

2. Vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve

Slovensko pokračuje v úsilí o zvýšenie ponuky a kvality predškolského vzdelávania, no príliš veľa detí ešte stále nenavštevuje materské školy. Účasť detí vo veku od troch rokov do začiatku povinnej školskej dochádzky na vzdelávaní v ranom detstve patrí naďalej medzi najnižšie v EÚ (77,4 % v roku 2022 v porovnaní s 92,5 % v EÚ)⁴ . Formálna starostlivosť o deti do troch rokov je takisto veľmi nízka (2,3 % v porovnaní s 35,7 % v EÚ v roku 2022 – pozri graf 2) a od roku 2020 dokonca klesla o 2,5 percentuálneho bodu). Dopyt po miestach v materských školách je však veľký. Hoci sa očakáva, že celkový počet detí absolvujúcich VSRD (3 – 6 rokov) v najbližších rokoch mierne klesne (Centrum vedecko-technických informácií SR, 2022), v niektorých krajoch, najmä v Prešovskom, Košickom a Žilinskom kraji, sa očakáva jeho nárast. Niektoré obce v poslednom období zvyšujú poplatky za VSRD, hoci existujú dôkazy o riziku, že zvýšené poplatky znižujú pravdepodobnosť účasti troj- až štvorročných detí na VSRD na Slovensku (Škvarenina O., Martinák D., 2023).

U detí žijúcich v domácnostiach s nízkymi príjmami, detí s menej vzdelanými rodičmi alebo detí z marginalizovaných rómskych komunít je menšia pravdepodobnosť účasti na VSRD. Na VSRD sa menej často zúčastňujú aj deti s väčším počtom súrodencov (mladších ako šesť rokov), so zdravotnými problémami alebo deti osamelých rodičov. Len približne 33 % malých rómskych detí (vo veku od troch rokov do veku povinnej základnej školskej dochádzky) absolvuje VSRD, zatiaľ čo u celkovej populácie je to približne 78 % (Agentúra pre základné práva, 2022).

Graf 2: Účasť detí mladších ako tri roky na formálnej starostlivosti alebo vzdelávaní podľa počtu hodín týždenne, 2022

Na Slovensku chýbajú učitelia v oblasti VSRD, v dôsledku čoho sa zvyšuje počet žiakov na jedného učiteľa – tento pomer sa zvýšil z 9,5 v rokoch 2019 – 2021 na 9,9 v roku 2022 (databáza Centra vedecko-technických informácií SR, 2023). Keďže mnohí učitelia v oblasti VSRD sú v preddôchodkovom veku, situácia sa môže v budúcnosti ešte zhoršiť.

V nových právnych predpisoch sa zaručuje miesto pre troj- až štvorročné deti vo verejných zariadeniach VSRD. Novelou školského zákona sa zavádza právny nárok na miesto v materskej škole pre štvorročné deti od školského roku 2024/2025 a pre trojročné deti od školského roku 2025/2026. V prípadoch, keď v obci nie je voľné miesto, musí miestny úrad zabezpečiť miesto v inej materskej škole v okolí. Očakáva sa, že predošlé zavedenie povinného predškolského vzdelávania pre päťročné deti (platné od septembra 2021) pomôže zvýšiť počet detí tejto vekovej kategórie vo VSRD. Regionálne rozdiely sú však výrazné a takmer polovica troj- až päťročných detí, ktoré neabsolvovali VSRD, býva v Košickom alebo Prešovskom kraji. Na úrovni okresov bol v roku 2021 najvyšší podiel päťročných detí navštevujúcich VSRD v Tvrdošíne (99,8 %) a Bánovciach nad Bebravou (99,5 %), zatiaľ čo najnižší podiel bol v Sobranciach (83,1 %) a Rimavskej Sobote (84,2 %).

Prístup ku kvalitným službám VSRD pomáhajú zvyšovať finančné prostriedky EÚ. Z plánu obnovy a odolnosti sa poskytuje 142 miliónov EUR na zvyšovanie kapacít VSRV a do roku 2026 sa očakáva vytvorenie viac ako 9 100 nových miest v zariadeniach VSRD. V júli 2023 MŠVVaŠ vyhlásilo v rámci plánu obnovy a odolnosti výzvu pre mimovládne organizácie na zvýšenie dostupnosti a zlepšenie kvality inkluzívneho predškolského vzdelávania a na pomoc tehotným ženám pri prekonávaní medzigeneračnej chudoby (6 miliónov EUR). Európsky sociálny fond plus (ESF+) podporuje aj cielené opatrenia na zvýšenie počtu detí zo znevýhodneného prostredia vrátane rómskych detí alebo detí so zdravotným znevýhodnením, ktoré navštevujú VSRD (2,3 milióna EUR na roky 2021 – 2027).

3. Školské vzdelávanie

Výsledky Slovenska v oblasti vzdelávania sú pod priemerom EÚ a rovnosť a inkluzívnosť v jeho vzdelávacom systéme zostávajú výzvou (Európska komisia, 2022). Podiel osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu (18 – 24 rokov), postupne klesol z maxima 9,3 % dosiahnutého v roku 2017 na 7,4 % v roku 2022 a zostáva pod priemerom EÚ (9,6 %). Dosiahnutý stupeň vzdelania je silným indikátorom rizika chudoby a sociálneho vylúčenia a spôsobu jeho prenosu z jednej generácie na druhú. Na Slovensku čelia deti z prostredia s nízkym vzdelaním výrazne vyššiemu riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia, než je priemer EÚ (80,7 % v porovnaní s 61,9 % v EÚ27 v roku 2022)⁵.

Výsledky žiakov štvrtých ročníkov na Slovensku v čítaní zostali v poslednom desaťročí (2011 – 2021) relatívne stabilné. Podľa medzinárodného výskumu čitateľskej gramotnosti žiakov štvrtého ročníka základných škôl (PIRLS, 2021) dosiahli slovenské deti (vo veku 9 – 11 rokov) o niečo lepšie výsledky, než je priemer EÚ19. Celkový výkon od roku 2016 klesol o 6 bodov, čo je jeden z najmenších poklesov zaznamenaných v EÚ. Dievčatá dosahujú lepšie výsledky než chlapci, hoci tento rozdiel sa medzi rokmi 2011 a 2021 znížil. Sociálno-ekonomické postavenie zostáva silným indikátorom čitateľských kompetencií na Slovensku, čo potvrdzuje, že výzvy v oblasti rovnosti existujú⁶. Výsledky štúdie PIRLS z roku 2021 takisto poukázali na súvislosti medzi pohodou detí v škole a výsledkami v oblasti čítania a rozšírenosťou šikanovania, ktorá podnecuje obavy v krajinách zapojených do štúdie.

Slovensko pokračuje v opatreniach na zvýšenie inkluzívnosti vo vzdelávaní. V roku 2022 zverejnilo svoj prvý Akčný plán plnenia Stratégie inkluzívneho prístupu k vzdelávaniu (2022 – 2024). Cieľom tejto stratégie je zlepšenie inkluzívneho vzdelávania, podpora desegregácie a zlepšenie prístupu do škôl, lepšie prepojenie poradenských služieb a poskytovanie lepšej podpory učiteľom. Na podporu týchto opatrení sa v rámci zložky „kvalitné, inkluzívne a dostupné vzdelávanie a odborná príprava pre všetkých“ poskytne 210 miliónov EUR z plánu obnovy a odolnosti.

Rómske deti sú stále často umiestňované do špeciálnych škôl pre žiakov s ľahkými duševnými poruchami. Okrem toho sú mnohé rómske deti, ktoré sú zapojené do hlavného vzdelávacieho prúdu, často segregované v oddelených triedach alebo školách⁷. Približne 65 % rómskych detí vo veku 6 – 15 rokov (v porovnaní s priemerom EÚ10 na úrovni 52 %)⁸ navštevuje školy, v ktorých väčšina alebo všetci ich spolužiaci sú takisto z rómskej komunity, a táto situácia sa v rokoch 2016 až 2020 zhoršila o 5 percentuálnych bodov (Agentúra pre základné práva, 2021). Okrem toho takmer traja zo štyroch mladých Rómov (vo veku 18 až 24 rokov) predčasne opúšťajú vzdelávací systém a podiel mladých Rómov (vo veku 20 až 24 rokov), ktorí ukončili minimálne vyššie stredoškolské vzdelanie, sa znížil o 10 percentuálnych bodov (z roku 2016 na 28 % v roku 2020). Približne 8 % slovenských rómskych rodičov, opatrovníkov alebo študentov (v porovnaní s 11 % v EÚ10) sa pri kontakte so školskými orgánmi cítilo diskriminovaných (Agentúra pre základné práva, 2021).

Je dôležité riešiť segregáciu vo vzdelávaní, pretože porušuje právo detí na vzdelanie a negatívne ovplyvňuje ich životné šance. V apríli 2023 Európska komisia postúpila vec Slovenska Súdnemu dvoru z dôvodu nedostatočnej desegregácie rómskych detí v školách. V roku 2023 Slovensko prijalo vymedzenie pojmu školská segregácia a plánuje vyhlásiť výzvy na podporu desegregácie vo vzdelávaní a starostlivosti. S podporou z plánu obnovy a odolnosti sa rozbieha komplexná reforma školského vzdelávania. Aktívne desegregačné opatrenia by mali ísť ruka v ruke s opatreniami zameranými na vytváranie inkluzívneho prostredia v bežných školách. Účinné vykonávanie národnej Stratégie rovnosti, inklúzie a participácie Rómov, ako aj stratégie pre inkluzívne vzdelávanie by mohlo pomôcť rómskym žiakom získať prístup ku kvalitnému vzdelávaniu v hlavnom vzdelávacom prúde.

Väčšina detí vysídlených z Ukrajiny na zápis do slovenských škôl ešte len čaká. V máji 2023 bolo do školského systému zapísaných približne 10 391 vysídlených detí z Ukrajiny (z toho podľa údajov MŠVVaŠ navštevuje základné školy viac ako 7 040 detí). Napriek veľkému úsiliu vlády, obcí, škôl a mimovládnych organizácií podporiť vysídlené deti bola v rokoch 2022 – 2023 miera zápisu na predškolskom a primárnom stupni vzdelávania len okolo 40 %. Vzhľadom na vážne vzdelávacie a sociálno-psychologické riziká, ktoré to so sebou prináša, MŠVVaŠ v júni 2023 oznámilo, že sa pripravujú legislatívne úpravy na zavedenie povinnej školskej dochádzky pre ukrajinské deti so štatútom dočasnej ochrany od školského roku 2024 – 2025. To si bude vyžadovať posilnenie finančných a ľudských zdrojov školského vzdelávacieho systému.

S podporou finančných prostriedkov z plánu obnovy a odolnosti sa rozbieha komplexná reforma školstva. Zameriava sa na posilnenie digitálnych zručností, kritického myslenia a tvorivosti žiakov, posilnenie inkluzívnosti vzdelávania, zlepšenie mentorstva pre učiteľov a poskytovanie metodickej podpory školám. V roku 2023 sa začala testovacia fáza zavádzania nových učebných osnov pre primárne a nižšie sekundárne vzdelávanie (ISCED 1, ISCED 2) v 40 pilotných školách a v školskom roku 2026 – 2027 sa tieto osnovy majú zaviesť vo všetkých školách. Novelou školského zákona⁹ sa zavádzajú nové iniciatívy na zlepšenie inkluzívnosti v súlade so Stratégiou pre inkluzívne vzdelávanie. Zahŕňa napríklad právo každého dieťaťa so špeciálnymi potrebami od roku 2026 na podporu, ako je doučovanie alebo psychologická pomoc. Bude dôležité zabezpečiť dostatočné a udržateľné finančné prostriedky na vykonávanie týchto opatrení v praxi.

Je zavedená sieť zariadení poradenstva a prevencie, ktoré spolupracujú so školskými tímami pre začlenenie. Približne 160 zariadení pomôže učiteľom a ďalším zamestnancom poskytovať špecializovanú podporu napr. deťom s autizmom alebo so zdravotným znevýhodnením. Slovensko pokračuje v reforme zameranej na vytvorenie jednotného systému financovania štátnych a neštátnych zariadení poradenstva a prevencie. Jej cieľom je posilniť kapacity, keďže sa očakáva nárast počtu detí, ktoré by mohli potrebovať ich služby (napr. z neštátnych poradenských centier).

Digitálne vzdelávanie využíva podporu v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a Nástroja technickej podpory EÚ. Akčný plán informatizácie a digitálnej transformácie vzdelávania na obdobie 2021 – 2024, zverejnený v máji 2023 (MŠVVaŠ), nadväzuje na národnú stratégiu digitálnych zručností. V rámci plánu obnovy a odolnosti sa podporujú mnohé opatrenia v tejto oblasti v prospech škôl, ako je napríklad zlepšenie digitálneho vybavenia škôl alebo poskytovanie príspevkov na nákup jednotlivých digitálnych zariadení, a to aj pre deti zo znevýhodneného prostredia.¹⁰ V rámci Nástroja technickej podpory sa podporovalo získavanie poznatkov z iných krajín o digitálnej transformácii a reformách učebných osnov a nástroj prispel k budovaniu inovačných kapacít slovenských základných škôl, ktoré poskytli MŠVVaŠ podnety na úpravu týchto reforiem.

Slovensko realizovalo viacero projektov, ktoré pomáhajú ľuďom získať zručnosti potrebné pre zelenú transformáciu. V roku 2022 bolo v rámci Zeleného vzdelávacieho fondu schválených 44 projektov zameraných na vzdelávanie detí, mladých ľudí a širokej verejnosti v oblasti životného prostredia (208 007 EUR), z ktorých sa 40 už realizovalo. „Enviroprojekt“ financovaný MŠVVaŠ pomohol v roku 2023 rozvíjať zelené zručnosti v 28 školách. Ochrana životného prostredia bude lepšie začlenená do školských programov odborného vzdelávania a prípravy, ktoré sa špecializujú na ekologické otázky. Slovenská agentúra životného prostredia podporuje aj mimoškolskú environmentálnu výchovu a v roku 2024 plánuje vytvoriť systém certifikácie poskytovateľov environmentálnych a vzdelávacích aktivít.

4. Odborné vzdelávanie a príprava

MŠVVaŠ podporilo duálny systém odborného vzdelávania a prípravy. Vybraným zamestnávateľom a profesijným organizáciám pre príslušné študijné odbory (tzv. odvetvovým nadobúdateľom) bolo na spolufinancovanie ich aktivít pridelených 2,6 milióna EUR (CEDEFOP, pripravuje sa). Na Slovensku sa väčšina žiakov (69,5 %) vyššieho sekundárneho vzdelávania (ISCED 3 – 4) zúčastňuje na odborných programoch¹¹. Viac ako polovica čerstvých absolventov úrovne ISCED 3 a 4 využila počas odborného vzdelávania a prípravy učenie sa na pracovisku¹² (56,5 % v roku 2022), čo je stále mierne pod priemerom EÚ (60,1 %). V roku 2022 bolo na Slovensku zamestnaných 78,7 % čerstvých absolventov sekundárneho odborného vzdelávania a prípravy (ISCED 3 – 4)¹³, čo je tesne pod priemerom EÚ (79,7 %).

5. Vysokoškolské vzdelávanie

Miera dosiahnutého terciárneho vzdelania sa za posledné desaťročie výrazne zvýšila. V roku 2022 malo 39,1 % osôb vo veku 25 – 34 rokov vysokoškolské vzdelanie, čo predstavuje nárast o 12,1 percentuálneho bodu od roku 2012. V porovnaní s predchádzajúcim rokom však tento podiel mierne klesol (o 0,4 percentuálneho bodu) a zostáva pod priemerom EÚ (42 %). Rodový rozdiel v prospech žien sa za posledné desaťročie zdvojnásobil a patrí k najvyšším v EÚ (22,8 percentuálneho bodu oproti 11,1 percentuálneho bodu v EÚ 2022). Podiel absolventov STEM (v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky) je hlboko pod priemerom EÚ¹⁴. Podiel žien medzi absolventmi odborov STEM je nižší než podiel mužov (33,3 % v roku 2021, približne priemer EÚ). Pretrvávajú rodové rozdiely vo výbere štúdia¹⁵, ako aj rodové stereotypy. Napríklad podiel absolventiek odborov IKT je 15,9 %, čo je výrazne pod priemerom EÚ (21,4 % v roku 2021). Zmiernenie rodových rozdielov a pomoc väčšiemu počtu mladých ľudí zo znevýhodneného sociálno-ekonomického prostredia pri vstupe do vysokoškolského vzdelávania by mohlo Slovensku pomôcť dosiahnuť cieľ na úrovni EÚ týkajúci sa miery dosiahnutého terciárneho vzdelania (45 %) do roku 2030.

Slovensko uskutočňuje niekoľko reforiem, ktoré posilňujú kvalitu vysokoškolského vzdelávania a výskumu. Plán obnovy a odolnosti pomôže zlepšiť kvalitu výkonu slovenských vysokých škôl pomocou finančných prostriedkov vo výške 159 miliónov EUR. V roku 2022 bol zavedený nový prístup k akreditácii vysokoškolských programov. Výzva na predkladanie návrhov pre vysoké školy v rámci plánu obnovy a odolnosti vyhlásená v roku 2023 (72 miliónov EUR) má za cieľ posilniť spoluprácu medzi univerzitami. Podpora sa poskytne na rozvoj spoločných študijných programov, integráciu knižničných a IT systémov a prepájanie výskumných a inovačných kapacít. V júli 2023 Úrad vlády SR zverejnil osem výziev v rámci plánu obnovy a odolnosti (227 miliónov EUR) na výskumné a inovačné projekty zamerané na univerzity, výskumné inštitúcie a inovatívne podniky. Dotácie pomôžu inštitúciám rozšíriť výskum a investovať do nových technológií. MŠVVaŠ ďalej vyhlásilo výzvu v rámci plánu obnovy a odolnosti (otvorenú do decembra 2023) na rekonštrukciu infraštruktúry na univerzitách v krajine vrátane internátov (53 miliónov EUR). Okrem toho sa v rámci ESF+, ktorým sa implementuje Program Slovensko (2021 – 2027), počíta s podporou vysokoškolského vzdelávania formou poskytovania poradenských a podporných služieb.

V januári 2023 bola zverejnená hodnotiaca správa o stave vedy a výskumu na Slovensku. Tento dokument s podporou plánu obnovy a odolnosti a na základe predchádzajúceho vzájomného hodnotenia overovania excelentnosti obsahoval spätnú väzbu od externých hodnotiacich komisií (vrátane výskumných expertov z 19 krajín) k profilom kvality vysokých škôl na Slovensku. Obsahuje odporúčania týkajúce sa výskumu, vývoja a ďalších tvorivých činností. Ďalšie hodnotenie sa očakáva v roku 2026 a má zahŕňať hodnotenie výskumnej infraštruktúry a spoločenského vplyvu.

Cieľom nového štipendijného programu je prilákať talentovaných študentov, aby študovali na Slovensku, a podporiť študentov zo znevýhodneného prostredia. Každý piaty slovenský študent terciárneho vzdelávania študuje v zahraničí¹⁶. V nadväznosti na stratégiu internacionalizácie vysokého školstva (2022), ktorej cieľom je znížiť prekážky pre zahraničných študentov a učiteľov v štúdiu na Slovensku, sa zaviedlo ďalšie zjednodušenie prijímania vysokoškolských učiteľov a zlepšenie podmienok verejného zdravotného poistenia s cieľom pomôcť ľuďom usadiť sa.

6. Vzdelávanie dospelých

Očakáva sa, že Stratégia celoživotného vzdelávania a poradenstva na roky 2021 – 2030 bude dokončená prijatím zákonov o celoživotnom vzdelávaní a o vzdelávaní dospelých. Týmito zákonmi sa predpokladá zavedie systému uznávania a validácie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa, ako aj nových prvkov, ako sú napríklad občianska výchova, základné zručnosti a mikrocertifikáty. V novele zákona č. 5/2004 o službách zamestnanosti prijatej v decembri 2022 sa uznala kľúčová úloha, ktorú zohráva Aliancia sektorových rád pri zosúlaďovaní systému celoživotného vzdelávania s potrebami trhu práce.

V rámci Programu Slovensko (2021 – 2027) sa podporuje celoživotné vzdelávanie prostredníctvom mnohých opatrení. Rozpočet vo výške 136 miliónov EUR (86 miliónov EUR z ESF+ a 50 miliónov EUR z EFRR) prispeje k vytvoreniu individuálnych vzdelávacích účtov, rozvoju celoživotného poradenstva, zlepšeniu systému sledovania absolventov, hodnoteniu kľúčových kompetencií dospelých a podpore profesijných kvalifikácií a mikrocertifikátov. Okrem toho sa predpokladajú investície do približne 20 centier excelentnosti odborného vzdelávania a prípravy s cieľom ďalej posilniť ekosystém zručností a lepšie prepojiť vzdelávacie programy s potrebami trhu práce.

S cieľom umožniť zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu nových cieľových skupín vo vzdelávaní dospelých ponúka iniciatíva v oblasti trhu práce „Nestrať prácu – vzdelávaj sa“ podporovaná z ESF vzdelávacie poukazy pre osoby, ktoré si hľadajú prácu, no nie sú nezamestnané. Okrem toho sa prostredníctvom Stratégie celoživotného vzdelávania a poradenstva na roky 2021 – 2030 a nových prvkov v rozvoji zručností (Štátny inštitút odborného vzdelávania, 2023) stanovil rámec pre zavádzanie mikrocertifikátov. V súčasnosti sa skúma návrh na zavedenie individuálnych vzdelávacích účtov so systémom poukážok (CEDEFOP, 2023).

V rámci Fondu na spravodlivú transformáciu a plánu obnovy a odolnosti sa plánujú osobitné investície s cieľom riešiť potreby odbornej prípravy a podpory zručností V rámci Fondu na spravodlivú transformáciu sa vyčlenila podpora na vzdelávanie dospelých a infraštruktúru v orientačnej výške 53 miliónov EUR. Tie budú zahŕňať napríklad finančné prostriedky na rekvalifikáciu pracovníkov v baníckom regióne Horná Nitra. Okrem toho sa v rámci plánu REPowerEU poskytnú finančné prostriedky vo výške približne 30 miliónov EUR na podporu rozvoja zelených zručností v odbornom vzdelávaní a príprave, ako aj na investície do ekologickej infraštruktúry.

Odkazy

• Balberčáková, M. a kol., (2022), , Možnosti regionálneho odmeňovania pedagogických a odborných zamestnancov v školstve. Komentár 02/2022 Inštitútu vzdelávacej politiky https://www.minedu.sk/data/att/25036.pdf

• Balberčáková, M. a kol., (2023), Prognóza počtu žiakov a učiteľov podľa okresov do roku 2030. . Komentár 01/2023 Inštitútu vzdelávacej politiky https://www.minedu.sk/data/att/25814.pdf

• Baliak, M. a kol. (2023), Absolventi vysokých škôl v čase pandémie, Vysokoškolská kohorta 2019/2020 na trhu práce rok po ukončení štúdia.. Komentár 3/2023 Inštitútu vzdelávacej politiky, Inštitútu sociálnej politiky, *20230621_HEvsLM_SK2023_studia.pdf

• Rada Európy: pozičný dokument komisára Rady Európy pre ľudské práva (2017), Boj proti školskej segregácii v Európe prostredníctvom inkluzívneho vzdelávania. Boj proti školskej segregácii v Európe prostredníctvom inkluzívneho vzdelávania | európske webové sídlo o integrácii (europa.eu).

• Európska komisia (2023), pracovný dokument útvarov Komisie o analýze plánu obnovy a odolnosti Slovenska, COM(2023) 375 final, SWD_2023_238_1_PL_autre_document_travail_service_part1_v4.pdf (europa.eu)

• Európska komisia (2022): Európsky monitor odbornej prípravy 2022 – porovnávacia správa

• Európska komisia (apríl 2023):Európska komisia sa rozhodla postúpiť vec SLOVENSKA Súdnemu dvoru Európskej únie z dôvodu nedostatočného riešenia diskriminácie rómskych detí v školách Diskriminácia rómskych detí v škole (europa.eu)

• Eurydice (2023), Slovenská reforma poradenského systému. Slovenska | Eurydice (europa.eu)

• Eurydice (2020), Európsky priestor vysokoškolského vzdelávania v roku 2020: Správa o vykonávaní bolonského procesu. https://eurydice.eacea.ec.europa.eu/publications/european-higher-education-area-2020-bologna-process-implementation-report

• Európske stredisko pre rozvoj odborného vzdelávania (2023), Slovensko: Valentínsky darček pre vzdelávajúcich sa dospelých. Národné správy o odbornom vzdelávaní a príprave, online nástroj Časová os politík odborného vzdelávania a prípravy v Európe

• Agentúra pre základné práva (2022), Survey on Roma Roma in 10 European countries.(Prieskum o Rómoch, Rómovia v 10 európskych krajinách). Hlavné výsledky – Prieskum o Rómoch 2021 (europa.eu)

• Gállová L. (2023), Nové prvky kvalifikačných systémov na rozvoj zručností. https://europass.sk/wp-content/uploads/2023/03/EUROPASS-DOKUMENT-NOVE-PRVKY.pdf

• Medzinárodná asociácia pre hodnotenie výsledkov vzdelávania (IEA) PIRLS (2023), The Progress in International Reading Literacy Study 2021 on reading literacy achievement among fourth-grade students(Štúdia o pokroku v medzinárodnej úrovni čitateľskej gramotnosti 2021 o výsledkoch v čitateľskej gramotnosti žiakov štvrtých ročníkov)

• Inštitút finančnej politiky SR (2022), Reformný kompas Slovenskej republiky

• Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (2023), Hodnotiaca správa o stave vedy a výskumu na Slovensku. https://www.minedu.sk/data/att/25842.pdf https://ver.cvtisr.sk/vysledky/

• Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu, Stratégia celoživotného vzdelávania a poradenstva na roky 2021 – 2030. https://zakladnezrucnosti.sk/wp-content/uploads/2022/10/EN_Strategia-CZVaP_fin.pdf

• Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (2023), Novela č. 245 zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon). ZZ_2008_245_20230530.pdf (slov-lex.sk)

• Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (2023): Poradenské centrá, https://www.minedu.sk/nestatne-poradenske-zariadenia-vysledky-zberu-dat-september-2022/ Sieť zariadení poradenstva a prevencie, https://datawrapper.dwcdn.net/K7rjn/6/

• Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (2023), Iniciatíva v oblasti štipendií: „Študujem doma, Slovensko ma odmení“ Štipendium pre talenty - PortalVS.sk;

• Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (2023), vyhláška Ministerstva školstva SR č. 26/2023, https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2023/26/vyhlasene_znenie.html; Nová vyhláška Ministerstva školstva (287/2022)

• Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu, https://www.minedu.sk/akcny-plan-informatizacie-a-digitalnej-transformacie-vzdelavania-v-sr-na-obdobie-2021-2024/

• Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (2023), https://crinfo.iedu.sk/RISPortal/

• Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (2023), Údaje o ukrajinských žiakoch za máj 2023. Všeobecné informácie| Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

• Úrad vlády zverejnil osem výziev v rámci plánu obnovy a odolnosti na predkladanie projektov v oblasti výskumu a inovácií v celkovej výške 227 miliónov EUR (2023).

• MŠVVaŠ (2023), MŠVVaŠ vyhlásilo výzvu v rámci plánu obnovy a odolnosti na rekonštrukciu infraštruktúry univerzít vrátane internátov vo výške 53 miliónov EUR

• MŠVVaŠ (2023), vyhlásilo v rámci plánu obnovy a odolnosti výzvu pre mimovládne organizácie na predkladanie projektov na podporu starostlivosti o deti v predškolskom veku a tehotné ženy v generačnej chudobe vo výške 6 miliónov EUR

• Ministerstvo zahraničných vecí (2023), https://www.mzv.sk/sluzby/informacie-pre-cudzincov/narodne-vizum

• Ministerstvo zahraničných vecí (2023), https://www.minedu.sk/zoznam-programov-verejne-zdravotne-poistenie-v-sr/

• Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, Národná koalícia pre digitálne zručnosti a povolania Slovenskej republiky, Národná stratégia digitálnych zručností a Akčný plán na roky 2023 – 2026. https://www.mirri.gov.sk/wp-content/uploads/2023/01/NSDZ-a-AP.pdf

• Národný inštitút vzdelávania a mládeže (2023), Novinky. Národný inštitút vzdelávania a mládeže (nivam.sk)

• Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (2022): Národný akčný plán zamestnanosti žien na roky 2022 – 2030

• Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (2022), Uznesenie č. 244 z 24. mája 2023 k návrhu Akčného plánu na roky 2023 – 2025 k Národnej stratégii rozvoja koordinovaných služieb včasnej intervencie a ranej starostlivosti 2022 – 2030, Č. m.: 16440/2023

• Národný inštitút vzdelávania a mládeže (2023), https://nivam.sk/

• Slovenská agentúra životného prostredia (2023), www.sazp.sk

• Slovenská agentúra životného prostredia (2023), www.ewobox.sk, https://www.sazp.sk/zivotne-poředrie/environmentalna-vychova-a-vzdelavanie/certifikacia-poskytovatelov-evvo/

• OECD (2019a), Výsledky TALIS 2018, (zväzok I), Teachers and School Leaders as Lifelong Learners (Učitelia a vedúci pracovníci škôl ako celoživotne sa vzdelávajúce osoby), https://www.oecd.org/education/talis-2018-results-volume-i-1d0bc92a-en.htm

• OECD (2019b, zväzok III), Výsledky PISA 2018 (zväzok III), What School Life Means for Students’ Lives (Čo znamená školský život pre život študentov). https://doi.org/10.1787/acd78851-en

• Profesia a tím, Profesia zmapovala, koľko sa v školstve reálne zarába a či je o miesta učiteľov záujem (2022), https://firma.profesia.sk/profesia-zmapovala-kolko-sa-v-skolstve-realne-zaraba-ci-je-o-miesta-ucitelov-zaujem/

• OECD (2020), Stratégia v oblasti zručností v Slovenskej republike: hodnotenie a odporúčania,OECD Skills Studies, OECD Publishing, Paríž. https://doi.org/10.1787/bb688e68-en

• OECD (2022), Slovak Republic, Education at a Glance, Education Indicators (Slovenská republika, Vzdelávanie v kocke, ukazovatele v oblasti vzdelávania). https://www.oecd-ilibrary.org/sites/95cd5f2c-en/index.html?itemId=/content/component/95cd5f2c-en#chapter-d1e19118

• OECD TALIS 2018 1d0bc92a-en.pdf (oecd-ilibrary.org)

• Perignáthová, M., (2019), Atraktivita učiteľského povolania. Komentár 03/2019 Inštitútu vzdelávacej politiky. https://www.minedu.sk/data/att/15376.pdf

• Santiago, P., a kol. (2016), OECD Reviews of School Resources: Slovak Republic 2015, OECD Reviews of School Resources (Slovenská republika 2015, Prehľad školských zdrojov v rámci OECD). http://dx.doi.org/10.1787/9789264247567-en

• Osobitný prieskum Eurobarometra (2023), Spravodlivosť, nerovnosť a medzigeneračná mobilita. Spravodlivosť, nerovnosť a medzigeneračná mobilita – február 2023 – prieskum Eurobarometra (europa.eu)

• Centrum vedecko-technických informácií SR (2022): Vývojové tendencie ukazovateľov materských, základných a stredných škôl – analýza 2000 – 2001. Vyvojove_tendencie_2022.pdf (cvtisr.sk)

• Centrum vedecko-technických informácií SR (2023): Verification of Excellence in research; Výsledky – Verification of Excellence in Research (cvtisr.sk)

• Škvarenina, O., Martinák D., Education Policy Institute (2023): Komentár 2/2023 k dôvodom nízkej účasti na VSRD v SR, Komentár 02/2023 – Nezaškolení: Dôvody nízkej účasti detí na predprimárnom vzdelávaní | Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (minedu.sk).

• Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (2023), Trexima (20230, Trendy Prace trendyprace.sk

• UNICEF (2023), Transforming Education with Equitable Financing. (Transformácia vzdelávania pomocou spravodlivého financovania). Transforming Education with Equitable Financing.pdf (unicef.org)

• ENVIROPROJEKT (2023), Zoznam schválených projektov environmentálnej výchovy a vzdelávania v roku 2023. https://www.minedu.sk/zoznam-schvalenych-projektov-environmentalnej-vychovy-a-vzdelavania-v-roku-2023/

• Databáza Centra vedecko-technických informácií SR. https://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/statistiky/casove-rady.html?page_id=9724 ->; https://www.cvtisr.sk/buxus/docs//JC/rady/radtab01.xls