Podpora EÚ pre mladých poľnohospodárov by mala byť lepšie zameraná, aby sa podporila účinná generačná výmena

Zhrnutie

I

Celkový počet poľnohospodárov v EÚ-27 zaznamenal v poslednom desaťročí rapídny pokles, zo 14,5 milióna poľnohospodárov v roku 2005 na 10,7 milióna poľnohospodárov v roku 2013. Počet mladých poľnohospodárov (do 44 rokov) klesol z 3,3 milióna v roku 2005 na 2,3 milióna v roku 2013. Keďže počet poľnohospodárov sa znížil vo všetkých vekových skupinách, percentuálny podiel mladých poľnohospodárov v populácii zaoberajúcej sa poľnohospodárstvom zostal pomerne stabilný, mierne nad 20 %. Medzi členskými štátmi však existujú výrazné rozdiely.

II

V rokoch 2007 – 2020 EÚ osobitne pridelila 9,6 mld. EUR na podporu mladých poľnohospodárov, aby posilnila konkurencieschopnosť poľnohospodárskych podnikov a generačnú výmenu v poľnohospodárstve. Spolu so spolufinancovaním opatrenia druhého piliera na podporu začatia činnosti zo strany členských štátov predstavuje celková verejná podpora sumu 18,3 mld. EUR. V období rokov 2007 – 2013 dostalo podporu EÚ na začatie činnosti takmer 200 000 mladých poľnohospodárov. Vyše 70 % finančných prostriedkov EÚ bolo poskytnutých v rámci opatrenia druhého piliera (EPFRV) na podporu začatia činnosti mladých poľnohospodárov, zatiaľ čo zostávajúcich 30 % sa v období rokov 2014 – 2020 poskytuje prostredníctvom priamej platby pre mladých poľnohospodárov v rámci prvého piliera (EPZF).

III

Na pozadí týchto skutočností sme preskúmali, akú úlohu zohráva EÚ pri podpore mladých poľnohospodárov a podpore generačnej výmeny. Tento audit sa vykonával v Komisii a v štyroch členských štátoch, v ktorých majú mladí poľnohospodári najviac výdavkov. Francúzsko, Španielsko, Poľsko a Taliansko. Cieľom auditu bolo zodpovedať túto otázku: „Je podpora EÚ pre mladých poľnohospodárov dobre navrhnutá, aby účinne prispela k zlepšeniu generačnej výmeny?“

IV

Celkový záver je, že podpora EÚ pre mladých poľnohospodárov sa zakladá na nedostatočne vymedzenej intervenčnej logike, s nešpecifikovaným očakávaným výsledkom a dosahom. Mala by byť lepšie zameraná, aby sa podporila účinná generačná výmena. Zistili sme však výrazné rozdiely v opatrení prvého piliera týkajúcom sa platby pre mladých poľnohospodárov a opatrení druhého piliera na podporu začatia činnosti.

V

V prípade platby pre mladých poľnohospodárov v rámci prvého piliera sme zistili, že:

• pomoc sa nezakladá na riadnom posúdení potrieb a jej cieľ neodráža všeobecný cieľ podpory generačnej výmeny. Členské štáty nekoordinovali platbu v rámci prvého piliera s opatrením druhého piliera na podporu začatia činnosti alebo vnútroštátnymi opatreniami.
• ak chýba posúdenie potrieb, pomoc sa poskytuje v štandardizovanej forme (ročná platba na hektár) v takej výške a takom načasovaní, že nie je jasné, na aké konkrétne potreby okrem dodatočného príjmu je podpora zameraná.
• spoločný rámec monitorovania a hodnotenia neposkytoval užitočné ukazovatele na posúdenie účinnosti tejto platby, keďže pre túto platbu nie sú stanovené žiadne ukazovatele výsledkov a nezbierajú sa údaje o príjme a životaschopnosti podporených podnikov.

VI

V prípade opatrenia druhého piliera na podporu začatia činnosti mladých poľnohospodárov sme zistili, že:

• napriek tomu, že sa spravidla zakladá na nejasnom posúdení potrieb, ciele opatrenia sú čiastočne konkrétne, merateľné, dosiahnuteľné, relevantné a časovo ohraničené a odrážajú všeobecný cieľ podpory generačnej výmeny. Bola zaznamenaná určitá účinná koordinácia s investičným opatrením v rámci druhého piliera;
• pomoc sa poskytuje v takej forme (paušálna suma po splnení podnikateľského plánu a v niektorých prípadoch aj bonifikácia úrokov pri úvere), ktorá je priamočiarejším spôsobom zameraná na potreby mladých poľnohospodárov týkajúce sa prístupu k pôde, ku kapitálu a k vedomostiam. Suma podpory je spravidla naviazaná na potreby a upravuje sa tak, aby podnietila konkrétne činnosti (napr. zavedenie ekologického poľnohospodárstva, iniciatívy týkajúce sa šetrenia s vodou a úspor energie);
• podpora je zameraná na poľnohospodárov s vyššou kvalifikáciou, ktorí sa zaväzujú, že vykonajú podnikateľský plán, ktorý povedie k vybudovaniu životaschopných podnikov a ktorí sa často nabádajú prostredníctvom postupu výberu projektov k tomu, aby začali činnosť v znevýhodnených oblastiach. Podnikateľské plány však mali rozdielnu kvalitu a riadiace orgány v niektorých prípadoch neuplatňovali výberové postupy tak, aby sa uprednostnili najlepšie projekty. Výberové kritériá boli zavedené koncom obdobia 2007 – 2013, minimálne prahy boli buď príliš nízke alebo neboli stanovené a sedemročný rozpočet pre opatrenie bol v niektorých členských štátoch vyčerpaný na financovanie takmer všetkých žiadostí, ktoré boli podané na začiatku programového obdobia, takže mladí poľnohospodári, ktorí začali činnosť neskôr, nedostali žiadne finančné prostriedky.
• našli sme málo dôkazov o tom, že opatrenia EÚ uľahčili mladým poľnohospodárom začatie činnosti a zlepšili generačnú výmenu a životaschopnosť podporovaných podnikov, najmä pre nízku kvalitu ukazovateľov stanovených v spoločnom monitorovacom systéme.

VII

Odporúčame Komisii a členským štátom, aby:

1. zlepšili intervenčnú logiku posilnením posudzovania potrieb a vymedzením cieľov, ktoré budú SMART, čo bude odrážať celkový cieľ podpory generačnej výmeny;
2. zlepšili zameranie opatrení prostredníctvom lepších systémov na výber projektov a využívania podnikateľských plánov;
3. zlepšili monitorovanie a hodnotenie rámca a vychádzali pritom z osvedčených postupov, ktoré vytvorili členské štáty vo svojich monitorovacích systémoch a hodnotiacich správach.

Úvod

Klesajúci počet poľnohospodárov

01

Poľnohospodárstvo EÚ čelí poklesu populácie poľnohospodárov. Celkový počet poľnohospodárov v EÚ-27⁵ v poslednom desaťročí rapídne klesol zo 14,5 milióna poľnohospodárov v roku 2005 na 10,7 milióna poľnohospodárov v roku 2013, t. j. zníženie o jednu štvrtinu za menej ako desať rokov. Týka sa to všetkých vekových skupín poľnohospodárov (pozri obrázok 1). Nie je možné zistiť počet poľnohospodárov mladších ako 40 rokov, keďže údaje Eurostatu vo vekovej skupine 35 – 44 rokov nie sú rozdelené do ďalších podskupín⁶.

02

Počet mladých poľnohospodárov (do 44 rokov) klesol z 3,3 milióna v roku 2005 na 2,3 milióna v roku 2013, t. j. zníženie o jednu tretinu za menej ako desať rokov. Percentuálny podiel mladých poľnohospodárov v populácii zaoberajúcej sa poľnohospodárstvom však zostal pomerne stabilný, mierne nad 20 % (pozri obrázok 2).

03

Medzi členskými štátmi existujú výrazné rozdiely: napríklad v Poľsku stúpol podiel mladých poľnohospodárov v populácii zaoberajúcej sa poľnohospodárstvom z 34 % v roku 2007 na 36 % v roku 2013, kým v Španielsku klesol z 21 % v roku 2007 na 16 % v roku 2013. V prílohe I sa uvádza prehľad počtu poľnohospodárov v jednotlivých členských štátoch a rozdiely medzi rokom 2007 a 2013, zatiaľ čo v prílohe II je uvedený vývoj rozdelenia poľnohospodárov podľa veku.

Generačná výmena sa radí medzi priority politického programu

04

V roku 2008 Európsky parlament vyhlásil, že „generačná výmena je potrebná na zachovanie vysokej kvality potravín a bezpečnosti potravín v EÚ, ako aj samozásobovania EÚ v budúcnosti“ a že „SPP sa musí snažiť o odstránenie bariér, ktorým v súčasnosti čelia mladí ľudia, ktorí chcú začať poľnohospodársku činnosť, a to tak, že z generačnej výmeny urobí jednu zo svojich priorít“⁸. V roku 2011 uviedol, že „opatrenia pre mladých poľnohospodárov prijaté v rámci druhého piliera sa ukázali ako nedostatočné, aby zastavili rýchle starnutie populácie v poľnohospodárskom odvetví“ a že „systémy podpory v druhom pilieri by sa mali rozšíriť“⁹. Rada v roku 2014 tiež uviedla, že¹⁰ mladí poľnohospodári a generačná výmena v poľnohospodárstve sú základným predpokladom udržateľnosti a dlhodobej konkurencieschopnosti európskeho poľnohospodárstva.

05

V roku 2015 Komisia tvrdila¹¹, že podpora mladých poľnohospodárov je prioritou. Podľa komisára Phila Hogana¹²: „…generačná výmena je omnoho širšia otázka, ako len znižovanie priemerného veku poľnohospodárov v EÚ. Ide tiež o to umožniť novej generácii vysoko kvalifikovaných mladých poľnohospodárov, aby v plnej miere využili výhody technológie na podporu udržateľných poľnohospodárskych postupov v Európe“. Uviedol, že existujú „prekážky, ktoré mladým ľuďom bránia začať poľnohospodársku činnosť“, pričom ako najvýznamnejšie menoval prístup k pôde, financiám a k vedomostiam.

Podpora EÚ pre mladých poľnohospodárov

06

Celkový rozpočet EÚ osobitne pridelený na podporu mladých poľnohospodárov v období 2007 – 2020 je 9,6 mld. EUR. Poskytuje sa v rámci opatrenia druhého piliera na podporu začatia činnosti a v období 2007 – 2013 sa zdvojnásobil z 3,2 mld. EUR na 6,4 mld. EUR, najmä z dôvodu zavedenia dodatočnej priamej platby pre mladých poľnohospodárov v rámci prvého piliera (pozri obrázok 3). Spolu so spolufinancovaním opatrenia druhého piliera na podporu začatia činnosti zo strany členských štátov predstavujú celkové verejné výdavky 18,3 mld. EUR.

07

Podpora pre mladých poľnohospodárov bola zavedená už v 80. rokoch 20. storočia¹³. Od roku 2000 sa najviac podpory poskytuje v rámci opatrenia druhého piliera na podporu začatia činnosti mladých poľnohospodárov¹⁴. Po tomto opatrení nasledovalo opatrenie „Rozvoj poľnohospodárskych a iných podnikov“ v období 2014 – 2020. Opatrenie sa vykonáva v 92 zo 118 programov rozvoja vidieka (PRV) v 24 z 28 členských štátov.

08

Dodatočná podpora pre mladých poľnohospodárov bola zavedená v období 2014 – 2020 v rámci prvého piliera¹⁵ vo forme dodatočnej platby 25 % pre mladých poľnohospodárov nad rámec priamych platieb.

09

Obrázok 4 poskytuje prehľad nástrojov EÚ zameraných, priamo či nepriamo, na mladých poľnohospodárov v období 2007 – 2020. Ako vyplýva z obrázku 4 audit bol zameraný na opatrenia podporujúce priamo mladých poľnohospodárov: opatrenie druhého piliera na podporu začatia činnosti a dodatočná platba pre mladých poľnohospodárov v rámci prvého piliera.

10

V tabuľke 1 sa porovnávajú hlavné charakteristiky podpory pre mladých poľnohospodárov v rámci prvého a druhého piliera v období 2014 – 2020.

Tabuľka 1

Hlavné charakteristiky podpory pre mladých poľnohospodárov v rámci prvého a druhého piliera v období 2014 – 2020

	Prvý pilier – Európsky poľnohospodársky záručný fond (EPZF) Platba pre mladých poľnohospodárov	Druhý pilier – Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) Opatrenie 6.1 – Rozvoj poľnohospodárskych podnikov a podnikateľskej činnosti mladých poľnohospodárov
Právny základ	Článok 50 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013	Článok 19 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013
Forma podpory	Dodatočná platba pre mladých poľnohospodárov oprávnených na platbu v rámci režimu základnej platby alebo režimu jednotnej platby na plochu.	Pomoc na začatie podnikateľskej činnosti v maximálnej výške 70 000 EUR poskytnutá na základe podnikateľského plánu (konečná platba je podmienená správnym vykonávaním podnikateľského plánu).
Trvanie podpory	Vyplácaná ročne na najviac päť rokov (od roku začatia činnosti).	Jedna platba na podnik/poľnohospodára v najmenej dvoch splátkach.
Vykonávanie	Povinné pre všetky členské štáty, ktoré môžu stanoviť len niekoľko parametrov: rozpočet, metóda výpočtu, limit na počet hektárov, požiadavky na zručnosti a spoločnú kontrolu nad právnickými osobami (pozri bod 40).	Dobrovoľné pre členské štáty/regióny, ktoré vymedzujú priority a ciele v PRV, stanovujú kritériá oprávnenosti a výberové kritériá, vyberajú projekty a predkladajú správy Komisii o vykonávaní opatrení.
Cieľ	„Uľahčiť mladým poľnohospodárom zakladanie podnikov a ich štrukturálne úpravy po počiatočnom založení“1, a prispieť k celkovému cieľu SPP životaschopnej výroby potravín prostredníctvom posilnenia životaschopnosti poľnohospodárskych podnikov2 a podpory generačnej výmeny3
Oprávnení prijímatelia	Poľnohospodári do 40 rokov. Poľnohospodári, ktorí po prvýkrát zriadili podnik ako jeho vedúci alebo ktorí začali činnosť v posledných piatich rokoch pred podaním žiadostí o priamu platbu v roku 2015. Fyzické a právnické osoby, vrátane tých, v ktorých mladý poľnohospodár vykonáva spoločnú kontrolu nad podnikom.	Poľnohospodári do 40 rokov. Poľnohospodári, ktorí po prvýkrát zriadili podnik ako jeho vedúci. Právnické osoby, vrátane tých, v ktorých mladý poľnohospodár vykonáva spoločnú kontrolu nad podnikom.
Počet príjemcov	279 071 (v roku 2015).	193 828 v období 2007 – 2013. Žiadny cieľ na úrovni EÚ v období 2014 – 2020.
Priemerná výška pomoci na jedného príjemcu	1 135 EUR (v roku 2015).	20 000 EUR (v období 2007 – 2013).

1 Preambula (47) nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 a preambula (17) nariadenia (EÚ) č. 1305/2013.

2 Pozri článok 5 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013.

3 Prvý pilier pozri v správe Komisie „Reforma SPP – vysvetlenie hlavných prvkov“ z 26. júna 2013: „V záujme podpory generačnej výmeny by sa základná platba vyplácaná mladým poľnohospodárom do 40 rokov, ktorí začínajú poľnohospodársku činnosť, mala zvýšiť o dodatočných 25 % v prvých piatich rokoch od uvedenia do prevádzky“ a prehľad Európskeho parlamentu „Prvý pilier spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP): Priame platby poľnohospodárom“: „V záujme podpory generačnej výmeny by sa základná platba vyplácaná mladým poľnohospodárom (do 40 rokov), novým poľnohospodárom alebo poľnohospodárskym podnikom zriadeným za predchádzajúcich päť rokov mala zvýšiť o 25 % v prvých piatich rokoch od uvedenia do prevádzky.“

Druhý pilier pozri v článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013, ktorý sa odkazuje na osobitnú prioritu „uľahčenia vstupu poľnohospodárov s primeranými zručnosťami do odvetvia poľnohospodárstva, a najmä generačnej výmeny“.

Zdroj: EDA na základe údajov Komisie.

Rozsah auditu a audítorský prístup

11

Cieľom auditu bolo zodpovedať túto otázku:

Je podpora EÚ pre mladých poľnohospodárov dobre navrhnutá, aby účinne prispela k zlepšeniu generačnej výmeny?

12

Na zodpovedanie tejto otázky sme sa zamerali na opatrenia, ktorými sa priamo podporujú mladí poľnohospodári v období 2007 – 2020 (pozri obrázok 4), najmä opatrenie 112 v druhom pilieri na podporu začatia činnosti pre mladých poľnohospodárov a jeho zodpovedajúce opatrenie 6.1 v období 2014 – 2020 a platbu pre mladých poľnohospodárov v rámci prvého piliera v období 2014 – 2020. Posudzovali sme intervenčnú logiku (časť I správy), zameranie pri vykonávaní opatrení (časť II) a ich výsledky (časť III).

13

Audit prebiehal od apríla do októbra 2016 a týkal sa štyroch členských štátov, ktoré na mladých poľnohospodárov vynaložili najviac prostriedkov: Francúzsko, Španielsko, Poľsko a Taliansko (pozri obrázok 5). Tieto štyri členské štáty predstavujú 56 % celkového rozpočtu EÚ zodpovedajúceho opatreniam, ktorými sa priamo podporujú mladí poľnohospodári v období 2007 – 2020 (pozri obrázok 4). Príloha III poskytuje prehľad o rozpočte EÚ osobitne vyčlenenom pre mladých poľnohospodárov podľa členských štátov.

14

V týchto štyroch členských štátoch sme preskúmali vnútroštátne rámce, ktoré stanovujú intervenčnú logiku a hlavné charakteristiky opatrení, a rozsah koordinácie medzi týmito opatreniami a vnútroštátnymi politikami podporujúcimi generačnú výmenu. Na posúdenie vykonávania a výsledkov opatrení sme sa zamerali na sedem regiónov, ktoré patria k regiónom s najväčšími výdavkami v rámci opatrení na priamu podporu mladých poľnohospodárov:

• Francúzsko (región Pays de la Loire a región Midi-Pyrénées);
• Španielsko (Andalúzia);
• Poľsko (Varmsko-mazúrske vojvodstvo a Dolnosliezske vojvodstvo);
• Taliansko (Emilia-Romagna a Apúlia).

15

Audítorský prístup bol kombináciou auditu systémov kontroly, najmä na úrovni Komisie a členských štátov, a preskúmania vzorky 57 projektov na úrovni konečných príjemcov na overenie vykonávania a výsledku opatrení. Analyzovali sme tiež príslušné štatistiky a štúdie, ktoré poskytol Eurostat (napr. zisťovanie štruktúry poľnohospodárskych podnikov), národné parlamenty a štatistické úrady, univerzity a organizácie mladých poľnohospodárov na úrovni EÚ, členského štátu a na regionálnej úrovni.

16

Z týchto štúdií vyplývalo, že generačnú výmenu ovplyvňujú všeobecné faktory nad rámec opatrení EÚ (napr. ekonomická a sociálna situácia, tendencia bánk poskytovať úvery, možnosti zamestnania v iných odvetviach ako poľnohospodárstvo a vysoká koncentrácia poľnohospodárskej pôdy v pomerne malom počte poľnohospodárskych podnikov¹⁶). Vnútroštátne politiky podporujúce odchod starších poľnohospodárov môžu taktiež zohrávať významnú úlohu, ako uviedlo Nemecko, jeden z členských štátov, ktorý sa podobne ako Dánsko, Írsko, Holandska a Spojené kráľovstvo (Severné Írsko) rozhodol nevykonávať opatrenie druhého piliera na podporu začatia činnosti v období 2014 – 2020. Pri hodnotení v polovici trvania obdobia 2007 – 2013 týkajúcom sa Nemecka (Porýnia-Falcka) sa v skutočnosti ukázalo, že opatrenie 112 na podporu začatia činnosti mladých poľnohospodárov zodpovedajúcim spôsobom neriešilo problém poľnohospodárskych podnikov, ktorým chýbal vhodný nástupca, a že nebolo možné určiť, aký dosah mala takáto podpora na vekovú štruktúru poľnohospodárov. Okrem toho sa Nemecko domnievalo, že systém sociálneho zabezpečenia „Hofabgabeklausel“, podľa ktorého sú poľnohospodári povinní zrieknuť sa svojho poľnohospodárskeho podniku, aby mohli dostávať starobný dôchodok, zohráva významnú úlohu v úspešnej generačnej výmene v poľnohospodárskom odvetví.

Pripomienky

Časť I – Intervenčná logika

17

Komisia a členské štáty by mali navrhnúť primerané politické opatrenia. Na tento účel sme skúmali, či Komisia a členské štáty:

• vykonávali riadne predbežné hodnotenia potrieb v osobitných oblastiach opatrenia;
• rozhodovali, ktoré fondy najlepšie vyhovujú potrebám mladých poľnohospodárov;
• vymedzili konkrétne, merateľné, dosiahnuteľné, relevantné a časovo ohraničené ciele (SMART);
• vymedzili opatrenia na zabezpečenie účinného, efektívneho a koordinovaného využívania rozličných prostriedkov.

Potreby mladých poľnohospodárov určené na všeobecnej úrovni…

18

Ako vyplýva zo štúdií Komisie, rozhovorov s kontrolovanými riadiacimi orgánmi a združeniami mladých poľnohospodárov, prekážky, ktoré bránia mladým ľuďom, aby sa stali poľnohospodármi, možno rozdeliť takto:

1. prístup k pôde: približne 60 % mladých poľnohospodárov v členských krajinách EÚ 28 vykazovalo problémy s kúpou a prenájmom pôdy¹⁷. Podľa viacerých štúdií¹⁸ je problémom vysoká cena pôdy a neochota starších poľnohospodárov odísť do dôchodku;
2. prístup ku kapitálu: približne 35 % mladých poľnohospodárov v 28 členských krajinách EÚ vykazovalo problémy s kúpou alebo prenájmom pôdy¹⁹. Podľa štúdií²⁰ a združení mladých poľnohospodárov, s ktorými sa viedli rozhovory, vo Francúzsku, v Taliansku a Španielsku je problémom zložitosť a dĺžka procesov žiadania o verejnú podporu, a nie nedostatočnosť dotácií;
3. prístup k vedomostiam: približne 20 % mladých poľnohospodárov v 28 členských krajinách EÚ vykazovalo problémy s prístupom k vedomostiam²¹. V roku 2010 len 14 % poľnohospodárov do 35 rokov v 27 členských štátoch EÚ malo úplné poľnohospodárske vzdelanie²², aj keď v rámci EÚ boli výrazné rozdiely. Napríklad vo Francúzsku (región Pays-Loire) malo úplné poľnohospodárske vzdelanie 84 % poľnohospodárov do 35 rokov, v Taliansku (Emilia-Romagna) 27 %, v Poľsku 26 % a v Španielsku (Andalúzia) len 3 %;
4. prístup k dostatočnému a stabilnému príjmu: niektoré členské štáty a združenia mladých poľnohospodárov uviedli takúto potrebu, aj keď v štyroch kontrolovaných členských štátoch nie sú žiadne štatisticky reprezentatívne údaje o príjme mladých poľnohospodárov (do 40 rokov) ani o tom, či sú príjmy v prvých piatich rokoch poľnohospodárskej činnosti spravidla nedostatočné alebo nestabilné alebo je tomu tak až v neskorších rokoch;
5. prístup k základnej infraštruktúre a službám vo vidieckych oblastiach, ktoré sú na rovnakej úrovni, ako majú k dispozícii mladí ľudia, ktorí nežijú vo vidieckych oblastiach, ako je širokopásmové pripojenie, škôlky, školy, dopravné a poštovné služby, zdravotná starostlivosť a zastupovanie pracovníkov v podniku.

… no všeobecné potreby sa ďalej neskúmali

19

Vo väčšine kontrolovaných členských štátoch/regiónoch sa pri našom preskúmaní ukázalo, že nie je známe, či sa tieto prekážky týkajú v rovnakej miere všetkých mladých poľnohospodárov, ktorí začali činnosť v príslušnom regióne, alebo len niektorých z nich, napríklad v určitých zemepisných oblastiach, poľnohospodárskych odvetviach alebo finančných situáciách (napr. ak nezdedili dostatočné pozemky alebo kapitál). Nie je známe ani to, ktoré z týchto prekážok a v ktorom okamžiku procesu začatia činnosti sú závažnejšie.

Prvý pilier

20

Dodatočná platba pre mladých poľnohospodárov v rámci prvého piliera vychádza z predpokladu, že mladí poľnohospodári začínajúci poľnohospodársku činnosť sú v zložitej finančnej situácii²³. Hoci tento predpoklad je možno správny, Komisia pri posúdení dosahu²⁴ neposkytla údaje, ktoré by ho podporili, ani odhad očakávaného dosahu tejto dodatočnej platby na príjem mladých poľnohospodárov na životaschopnosť ich podnikov alebo na mieru generačnej výmeny, ale zameriavala sa len na rozpočtové vplyvy jednotlivých metód navrhnutých na výpočet tejto platby. Nie je jasné, ktoré potreby mladých poľnohospodárov okrem dodatočného príjmu by táto platba mala vyriešiť, ani v čom by mala spočívať jej pridaná hodnota.

21

Taktiež na úrovni členských štátov chýbali dokumenty, štúdie či údaje, ktorými by sa dalo vysvetliť, prečo bola táto dodatočná platba potrebná, alebo ktoré by dokladali predpoklad, že mladí poľnohospodári, ktorí začínajú poľnohospodársku činnosť, majú finančné problémy. V Taliansku sme zistili, že z niektorých nereprezentatívnych údajov na vnútroštátnej úrovni vyplýva, že čistá pridaná hodnota poľnohospodárskeho podniku²⁵ bola v roku 2010 o niečo vyššia (80 000 EUR v priemere) v prípade podnikov, ktoré vlastnili poľnohospodári do 40 rokov, oproti podnikom vo vlastníctve starších poľnohospodárov (73 000 EUR). Nie sú k dispozícii ani údaje o tom, či príjem v prvých rokoch poľnohospodárskej činnosti je vo všeobecnosti nedostatočný alebo nestabilný alebo je tomu tak až v neskorších rokoch.

22

Nariadením (EÚ) 1307/2013 sa na členské štáty delegujú niektoré možnosti v súvislosti s vykonávaním, napr. stanovenie určitého rozpočtu pre platbu alebo určitého limitu na počet hektárov, na základe ktorého by sa mala platba vypočítať (pozri tiež body 39 až 41). Neboli však k dispozícii žiadne dokumenty, štúdie ani údaje, ktoré by poskytli riadne odôvodnenie takýchto možností.

Druhý pilier

23

Všeobecné potreby a pokles počtu mladých poľnohospodárov sa uvádzali vo väčšine kontrolovaných programových dokumentov členských štátov (predbežné posúdenia, programy rozvoja vidieka) súvisiacich s opatrením na podporu začatia činnosti mladých poľnohospodárov v druhom pilieri. Príslušné dôvody, ktoré bránia mladým ľuďom v prístupe k pôde, ku kapitálu, k vedomostiam, príjmu alebo službám, však neboli dostatočne preskúmané a vo všeobecnosti neboli podporené vyčísliteľnými dôkazmi.

Čiastočný nesúlad medzi potrebami a formou podpory

Prvý pilier

24

Keďže chýba posúdenie potrieb, nie je jasné, ktorých konkrétnych potrieb okrem dodatočného príjmu sa platba pre mladých poľnohospodárov v rámci prvého piliera týka. V súvislosti s príjmom sa nám však nepodarilo určiť, či potreba vyššieho a stabilnejšieho príjmu, ktorú by v zásade mala táto platba priamo riešiť, bola vyriešená. Kontrolované členské štáty nemohli poskytnúť štatisticky reprezentatívne údaje o príjmoch mladých poľnohospodárov alebo údaje, z ktorých vyplýva, že ich príjem v prvých rokoch poľnohospodárskej činnosti je vo všeobecnosti nedostatočný alebo nestabilný, alebo je tomu tak až v neskorších rokoch. V súvislosti s ďalšími potrebami:

1. na potrebu zlepšiť prístup k pôde táto platba priamo nenadväzuje, pretože sa poskytuje len mladým poľnohospodárom, ktorí už majú pôdu.
2. potreba lepšieho prístupu ku kapitálu nie je zjavná, keďže nie je známe, či príjemcom tejto platby chýba dostatočný kapitál na prevádzku životaschopného podniku a/alebo dostatočný prístup k úveru na dotovanie investícií, ktorými by sa pravdepodobne zvýšila ich životaschopnosť.
3. táto platba, ktorá sa poskytuje bez toho, aby sa vo väčšine členských štátov vyžadovala minimálna úroveň poľnohospodárskeho vzdelania, sa konkrétne nezameriava na potrebu lepšieho prístupu k vedomostiam.

Druhý pilier

25

V rámci opatrenia druhého piliera na podporu začatia činnosti mladých poľnohospodárov sa pomoc poskytuje vo forme paušálnej sumy (po splnení podnikateľského plánu), bonifikácie úrokov alebo kombinácie oboch metód. Táto pomoc je priamočiarejším spôsobom zameraná na potreby mladých poľnohospodárov, konkrétne:

1. čiastočne rieši potrebu zlepšenia prístupu k pôde, keďže poľnohospodári môžu paušálnu sumu využiť na kúpu pôdy alebo financovanie úveru na kúpu pozemkov;
2. riešenie potreby lepšieho prístupu ku kapitálu je všeobecné, keďže poľnohospodári ho môžu využívať na investície, ktorými by sa mohla zvýšiť životaschopnosť ich podnikov a v niektorých prípadoch aj na získanie dotovaného úveru;
3. toto opatrenie vo všeobecnosti rieši potrebu lepšieho prístupu k vedomostiam, keďže príjemcovia musia mať alebo získať minimálnu úroveň poľnohospodárskeho vzdelania;
4. potreba dostatočného a stálejšieho príjmu je nepriamo riešená podporou opatrení a investícií, ktoré by pravdepodobne viedli k vytvoreniu životaschopných podnikov.

Ciele stanovené na všeobecnej úrovni…

26

Spoločným všeobecným cieľom podpory mladých poľnohospodárov v rámci prvého a druhého piliera na úrovni EÚ je uľahčiť mladým poľnohospodárom začatie podnikateľskej činnosti a umožniť štrukturálne úpravy ich podniku po jeho zriadení, a prispieť k celkovému cieľu SPP životaschopnej výroby potravín prostredníctvom posilnenia životaschopnosti poľnohospodárskych podnikov (pozri tabuľku 1).

… no všeobecný cieľ podpory generačnej výmeny nebol premietnutý do cieľa platby pre mladých poľnohospodárov v rámci prvého piliera

27

V prílohe IV je uvedená intervenčná logika prvého piliera: platba pre mladých poľnohospodárov by mala prispieť k poľnohospodárskej konkurencieschopnosti a posilneniu poľnohospodárskeho príjmu a všeobecnejšie k dosiahnutiu cieľa SPP, ktorým je zabezpečenie životaschopnej výroby potravín. Celkový cieľ podpory generačnej výmeny však nebol odzrkadlený v cieli tejto platby.

28

Keďže chýba posúdenie potrieb, cieľ platby pre mladých poľnohospodárov v rámci prvého piliera zostáva:

1. nedostatočne konkrétny, keďže chýba opis očakávaného výstupu (napr. vyjadrený ako podiel, počet, percento alebo frekvencia) alebo označenie cieľovej populácie mladých poľnohospodárov, ktorým sa má poskytnúť podpora (napr. v určitých zemepisných oblastiach alebo vo finančných situáciách);
2. len čiastočne merateľný, keďže nie je známe, aké percento príjmu mladých poľnohospodárov by táto platba mala predstavovať, ani neexistujú žiadne vyčísliteľné ciele z hľadiska výsledkov, ktoré by táto platba mala vytvárať;
3. nevie sa, či je cieľ dosiahnuteľný alebo do akej miery je dosiahnuteľný, keďže nie je dostatočne konkrétny a merateľný;
4. nevie sa, do akej miery je cieľ relevantný, keďže nie je známe, na ktoré potreby okrem dodatočného príjmu, by sa táto platba mala zamerať a v akom rozsahu je takáto potreba medzi mladými začínajúcimi poľnohospodármi rozšírená (pozri body 19 až 22);
5. nie časovo ohraničená, keďže nie je definované, dokedy by sa cieľ mal splniť.

Všeobecný cieľ podpory generačnej výmeny bol odzrkadlený v cieli opatrenia druhého piliera na podporu začatia činnosti

29

Na úrovni EÚ je cieľom opatrenia druhého piliera na podporu začatia činnosti mladých poľnohospodárov „podporiť začatie činnosti kvalifikovanými poľnohospodármi a najmä generačnú výmenu“ a prispieť k celkovému cieľu SPP, ktorým je životaschopná výroba potravín prostredníctvom posilnenia životaschopnosti poľnohospodárskych podnikov (pozri tabuľku 1). Okrem tohto cieľa pre celú EÚ členské štáty vo svojich PRV na obdobie 2007 – 2013 vymedzili konkrétnejšie ciele pre toto opatrenie, ako je podpora zamestnanosti, udržanie obyvateľstva vo vidieckych oblastiach, zlepšenie konkurencieschopnosti poľnohospodárskych podnikov, zvýšenie ich ziskovosti a využívanie nových technológií a zlepšenie ľudského kapitálu.

30

Zistili sme, že ciele opatrenia druhého piliera na podporu začatia činnosti mladých poľnohospodárov boli v štyroch kontrolovaných členských štátoch čiastočne SMART, keďže boli:

1. primerane konkrétne, keďže cieľom bolo podporiť primerane vyškolených mladých poľnohospodárov a často k nim bol vypracovaný opis očakávaného výsledku (napr. „vytvoriť pridanú hodnotu pomocou diverzifikácie a tvorby pracovných miest“ alebo „zvýšiť ziskovosť poľnohospodárskych podnikov“);
2. čiastočne merateľné, keďže z hľadiska výstupu existoval ukazovateľ cieľa (absolútny počet mladých poľnohospodárov, ktorí mali dostať podporu, a v relatívnom vyjadrení percentuálny podiel celkového počtu podnikov v regióne), ale nebol stanovený žiaden vyčísliteľný cieľ z hľadiska očakávaných výsledkov, ako je potrebná miera generačnej výmeny na dosiahnutie cieľov (pozri bod 71);
3. čiastočne dosiahnuteľné, keďže boli dosiahnuteľné z hľadiska výstupu (počet mladých poľnohospodárov, ktorí mali dostať podporu), ale nie je známe, či boli dosiahnuteľné z hľadiska výsledkov a dosahu na generačnú výmenu;
4. čiastočne relevantné, keďže boli relevantné z hľadiska všeobecnej potreby podporovať generačnú výmenu. Často však nebolo jasné, do akej miery boli relevantné z hľadiska potreby prístupu k pôde, ku kapitálu, k vedomostiam, príjmu alebo službám (pozri body 19 a 23);
5. čiastočne časovo ohraničené, keďže nebola stanovená konečná lehota na dosiahnutie určitej miery mladých/starších poľnohospodárov.

Obmedzená koordinácia medzi opatreniami na podporu napriek tomu, že boli identifikované niektoré osvedčené postupy

Malá koordinácia medzi opatreniami EÚ a vnútroštátnymi opatreniami na podporu mladých poľnohospodárov

31

V štyroch kontrolovaných členských štátoch sme zistili obmedzenú koordináciu medzi podpornými opatreniami EÚ a vnútroštátnymi podpornými opatreniami. Konkrétnejšie:

• Vo Francúzsku existuje široká škála vnútroštátnej pomoci v prospech mladých poľnohospodárov, ako sú daňové výhody, oslobodenia od príspevkov na sociálne zabezpečenie, prioritný prístup ku kúpe poľnohospodárskej pôdy a pomoc na vzdelávacie kurzy. Sú tu informačné strediská, ktoré potenciálnych príjemcov informujú o rozličných pomociach. Existujú tiež koordinačné orgány na zabezpečenie doplnkovosti medzi jednotlivými pomocami, ale žiadne osobitné koordinačné mechanizmy medzi opatreniami EÚ a vnútroštátnymi opatreniami;
• V Taliansku sa v malej miere koordinuje rozsah opatrenia s vnútroštátnym opatrením, ktorým sa mladým poľnohospodárom poskytuje bonifikácia úrokov pri kúpe pozemku (opatrenia EÚ sa touto otázkou zaoberajú len čiastočne) a zavádzajú sa mechanizmy brániace kumulácii tejto pomoci s opatrením EÚ na podporu začatia činnosti v druhom pilieri. Poskytujú sa aj daňové výhody, ktoré nie sú nijako koordinované s opatreniami EÚ;
• V Poľsku sa poskytujú úvery za výhodných podmienok, no neexistujú mechanizmy na koordináciu s opatreniami EÚ;
• V Španielsku sa poskytujú úvery za výhodných podmienok a daňové zvýhodnenia majú priamy vplyv na príjem mladých poľnohospodárov, ako je to pri platbe pre mladých poľnohospodárov v prvom pilieri. Neexistuje však žiadny koordinačný mechanizmus medzi týmito druhmi pomoci, ktoré možno kumulovať.

32

Ani v jednom zo štyroch kontrolovaných členských štátoch nemali orgány prehľad o jednotlivých druhoch pomoci poskytovaných príjemcom na úrovni EÚ a členských štátov. Existuje riziko, že niektorým mladým poľnohospodárom sa poskytuje príliš veľká podpora v porovnaní s ich skutočnými potrebami (napr. získajú platbu EÚ pre mladých poľnohospodárov v prvom pilieri, využívajú opatrenia druhého piliera na podporu začatia činnosti, investície, využívajú diverzifikáciu, odborné vzdelávanie a rôzne vnútroštátne podpory), kým ostatní dostávajú nedostatočnú podporu.

Nijaká koordinácia medzi platbou pre mladých poľnohospodárov v rámci prvého piliera a opatrením druhého piliera na podporu začatia činnosti

33

Napriek tomu, že Komisia uviedla, že cieľom reformy SPP z roku 2013 je „posilniť väzby medzi dvoma piliermi, čo prinesie celistvejší a jednotnejší prístup k podpore politiky”²⁶, v štyroch kontrolovaných členských štátoch sme nezistili žiadnu koordináciu medzi vnútroštátnymi orgánmi, ktoré riadia platbu pre mladých poľnohospodárov v prvom pilieri a opatrením druhého piliera na podporu začatia činnosti. Tieto dve opatrenia riadia rozličné orgány podľa odlišných pravidiel (pozri tabuľku 1). Konkrétne skutočnosť, že príjemca získal podporu z opatrenia druhého piliera na podporu začatia činnosti, nemá žiadny vplyv na možnosť získania platby pre mladých poľnohospodárov v prvom pilieri.

V druhom pilieri je dobrá súčinnosť medzi opatrením na podporu začatia činnosti a investičným opatrením

34

V štyroch kontrolovaných členských štátoch sme zistili rozdielnu mieru koordinácie medzi opatrením na podporu začatia činnosti a investičným opatrením, z čoho vyplynuli niektoré priaznivé synergetické účinky.

35

V Taliansku, kde sa pomoc pre mladých poľnohospodárov poskytovala formou balíka pomoci v súlade s odporúčaním uvedeným v národnom strategickom pláne (pozri rámček 1), sa kombinácia opatrenia na podporu začatia činnosti a investičného opatrenia ukázala ako úspešná.

36

Taktiež v Španielsku (Andalúzii) boli v rokoch 2007 – 2013 zorganizované spoločné výzvy na predkladanie návrhov v súvislosti s opatrením na podporu začatia činnosti a investičným opatrením, čo mladým poľnohospodárom umožnilo získať podporu z oboch opatrení. V rokoch 2014 – 2020 však bol prístup založený na balíku pomoci prerušený a v prípade dvoch opatrení boli zorganizované samostatné výzvy, ktoré sa hodnotili v rozličných časoch na základe rozdielnych výberových kritérií.

37

Vo Francúzsku a v Poľsku fungovalo opatrenie na podporu začatia činnosti a investičné opatrenie osobitne, ale mladí poľnohospodári, ktorí podali žiadosť v rámci investičného opatrenia, dostali 10 % podporu navyše na spolufinancovanie investícií a vo Francúzsku im boli v systéme výberu projektov pridelené dodatočné body.

Časť II – Zameranie opatrení

38

Členské štáty by mali uplatňovať metódy výberu, ktoré uprednostňujú nákladovo najúčinnejšie opatrenia, napríklad prostredníctvom:

• zamerania pomoci na mladých poľnohospodárov s vyššou kvalifikáciou a na znevýhodnené oblasti (napr. v ktorých je generačná výmena najnižšia);
• uplatnenia výberových postupov (napr. súťažné výzvy na predkladanie návrhov na základe jasných a relevantných výberových kritérií) a nástrojov (napr. podnikateľských plánov) na uprednostnenie príjemcov, u ktorých je pravdepodobné, že vďaka pomoci sa zvýši životaschopnosť ich podnikov;
• poskytnutia sumy pomoci naviazanej na zlepšenie ich životaschopnosti;
• poskytnutia pomoci v primeranej časovej lehote, keď je to potrebné na uľahčenie začatia podnikateľskej činnosti mladým poľnohospodárom a štrukturálne úpravy ich podnikov.

Platba pre mladých poľnohospodárov v prvom pilieri: príliš štandardizovaná pomoc

Právny rámec v rámci prvého piliera obmedzuje rozsah zamerania…

39

Platba pre mladých poľnohospodárov v rámci prvého piliera sa poskytuje ročne maximálne na obdobie piatich rokov žiadateľom, ktorí v roku podania prvej žiadosti nemajú viac ako 40 rokov, zriadili poľnohospodársky podnik po prvýkrát ako jeho vedúci alebo už zriadili podnik počas piatich rokov pred podaním prvej žiadosti v rámci systému.

40

Pilier 1 poskytuje dodatočný príjem pre mladých poľnohospodárov. Jeho právny rámec však členským štátom neumožňuje dostatočne zamerať dodatočnú platbu na mladých poľnohospodárov, u ktorých je najviac pravdepodobné, že na to, aby boli životaschopní, potrebujú dodatočnú platbu. V skutočnosti členské štáty môžu len:

1. stanoviť percentuálny podiel vnútroštátneho stropu, ktorý sa použije na financovanie platieb pre mladých poľnohospodárov²⁹ (do výšky 2 % rozpočtu priamych platieb);
2. vybrať medzi tromi metódami výpočtu³⁰ (väčšina členských štátov vrátane Francúzska a Poľska ho vypočítala ako 25 % vnútroštátnej priemernej priamej platby na hektár);
3. stanoviť limit (od 25 do 90 hektárov) na počet hektárov, na základe ktorého sa táto platba vypočíta (väčšina členských štátov ho stanovuje na 90 hektárov);
4. stanoviť požiadavku dodatočnej kvalifikácie a/alebo odbornej prípravy (takéto požiadavky malo 10 členských štátov a jeden región³¹);
5. rozhodnúť, či akceptovať, aby o platbu mohli žiadať aj právnické osoby, nad ktorými vykonávajú spoločnú kontrolu mladí a starší poľnohospodári, alebo či túto možnosť obmedziť na právnické osoby ovládané výhradne mladými poľnohospodármi³².

41

Okrem toho vykonávanie platby pre mladých poľnohospodárov je povinné pre všetky členské štáty vrátane tých, ktoré sa rozhodli nevykonávať opatrenie druhého piliera na podporu začatia činnosti (pozri bod 16). V tabuľke 2 sa uvádza prehľad možností kontrolovaných členských štátov v súvislosti s vykonávaním platby pre mladých poľnohospodárov v prvom pilieri a v prílohe V je uvedený prehľad všetkých 28 členských štátov EÚ.

Tabuľka 2

Možnosti kontrolovaných členských štátoch v súvislosti s vykonávaním platby pre mladých poľnohospodárov v rámci prvého piliera

	Francúzsko	Taliansko	Poľsko	Španielsko
% ročného vnútroštátneho stropu	1 %	1 %	1 %	2 %
Metóda výpočtu:	25 % vnútroštátnej priemernej platby na hektár	Priemerná hodnota nárokov poľnohospodára	25 % vnútroštátnej priemernej platby na hektár	Priemerná hodnota nárokov poľnohospodára
Maximálny limit na počet hektárov, na základe ktorého sa platba vypočíta	34 ha	90 ha	50 ha	90 ha
Požiadavky na dodatočné skúsenosti a/alebo odbornú prípravu	Áno	Nie	Áno	Nie
Umožniť, aby právnické osoby spoločne ovládali mladí a starší poľnohospodári	Áno	Áno	Áno	Áno

Zdroj: EDA na základe údajov Komisie.

… viedlo k príliš štandardizovanej pomoci

42

Táto platba sa teda poskytuje bez ohľadu na:

1. zručnosti žiadateľov a/alebo požiadaviek na odbornú prípravu (vo väčšine členských štátov³³): podporujú sa aj mladí poľnohospodári bez odbornej prípravy v oblasti poľnohospodárstva;
2. miesto, kde príjemcovia vykonávajú činnosť: mladí poľnohospodári v znevýhodnených oblastiach, ktorí vo všeobecnosti mávajú väčšie problémy so životaschopnosťou, nie sú nijako zvýhodnení v porovnaní s tými, ktorí sa nachádzajú v iných oblastiach;
3. životaschopnosť podnikov: podporujú sa aj podniky, ktoré sú už ziskové a nepotrebujú túto dodatočnú platbu na to, aby boli životaschopné (pozri príklady v rámčeku 2).

Platba sa poskytuje aj podnikom, v ktorých majú mladí poľnohospodári menšiu úlohu

43

V prípade spoločného ovládania právnickej osoby s inými poľnohospodármi, ktorí nie sú mladými poľnohospodármi, sa táto platba poskytuje za rovnakých podmienok bez ohľadu na to, akú úlohu má mladý poľnohospodár z hľadiska rozhodovacej právomoci. V tejto situácii dokonca aj malý podiel mladej osoby, ktorá nevykonáva poľnohospodársku činnosť a ako jednotlivec nespĺňa podmienku na aktívneho poľnohospodára v podniku³⁵, môže celý podnik oprávňovať na túto platbu (pozri príklad v rámčeku 3).

44

Existuje riziko, že táto platba sa v rámci EÚ poskytuje viacerým podnikom, v ktorých má mladý príjemca malú úlohu v podniku a obmedzenú rozhodovaciu právomoc a ako jednotlivec by nespĺňal podmienku na aktívneho poľnohospodára ako vo vyššie uvedenom príklade. Z 279 071 žiadateľov³⁷ o túto platbu v EÚ v roku 2015 61 742 (približne 20 % z celkového počtu) vykonáva spoločnú kontrolu nad podnikom. Takmer polovica z nich (t. j. 26 925, približne 10 % z celkového počtu) vykonáva kontrolu svojho podniku spoločne s poľnohospodármi, ktorí nie sú mladí poľnohospodári.

45

Zo štyroch kontrolovaných členských štátov je toto riziko vyššie vo Francúzsku a Taliansku (Emilia-Romagna), kde zriadilo svoje podniky ako právnické osoby 64 % a 42 % príjemcov. Ani od jedného členského štátu sa nám nepodarilo získať údaje o priemernom podiele mladých príjemcov v právnických osobách, ani iné informácie na posúdenie ich skutočnej úlohy (napr. či mladí poľnohospodári majú rozhodujúci vplyv na manažérske rozhodnutia týkajúce sa podnikov, či by príjemca ako jednotlivec spĺňal podmienku na aktívneho poľnohospodára, či je registrovaný ako poľnohospodár v rámci systému sociálneho zabezpečenia).

46

Vo všeobecnosti je tu riziko, že táto platba sa v rámci EÚ poskytuje podnikom, v ktorých mladý poľnohospodár nie je zapojený do každodenného riadenia. Okrem toho vzhľadom na to, že pomoc sa poskytuje za rovnakých podmienok ako pri priamych platbách, nijako sa nekontroluje právny nárok na využívanie pôdy, ktorú mladý poľnohospodár deklaroval, aby mohol prijať túto platbu.

Nie je jasné, či je výška podpory prepojená na potreby

47

V tabuľke 3 sa uvádza prehľad výšky pomoci v štyroch kontrolovaných členských štátoch.

Tabuľka 3

Prehľad výšky pomoci poskytovanej mladým poľnohospodárom v rámci prvého piliera v štyroch kontrolovaných členských štátoch v roku 2015.

Výška podpory (EUR)	Francúzsko1	Taliansko	Španielsko (Andalúzia)	Poľsko
Priemerná	Neznámy	1 143	2 182	1 040
Minimálna	Neznáma	15	16	25
Maximálna	Neznáma	25 887	15 342	3 000

1 Vo februári 2017 francúzske orgány nemohli poskytnúť databázu so zoznamom príjemcov tejto platby v roku 2015 s uvedením sumy získanej na základe tejto platby a iných priamych platieb v rámci prvého piliera, dátum začatia činnosti a žiadosti, počet hektárov a podiel mladého poľnohospodára v podniku (v prípade spoločného ovládania podniku).

Zdroj: EDA na základe údajov členských štátov.

48

Na úrovni EÚ bola priemerná výška podpory poskytnutá v platbe pre mladých poľnohospodárov v roku 2015 1 200 EUR na podnik. Táto suma predstavuje približne 4 % priemerného príjmu podniku (30 000 EUR) v EÚ³⁸ a v niektorých členských štátoch dokonca ešte menej. Napríklad v Taliansku bola priemerná výška podpory 1 143 EUR, čo je menej ako 2 % priemerného príjmu podniku, ktorý riadi mladý poľnohospodár (64 328 EUR)³⁹.

49

Táto suma nie je naviazaná na životaschopnosť alebo iné charakteristické vlastnosti podnikov (pozri bod 42) a nie je známe, či zodpovedá potrebám mladých poľnohospodárov, pretože tie sa neposudzovali (pozri body 19 až 22). Kontrolovaní príjemcovia uviedli, že táto suma bola použitá hlavne na krytie bežných výdavkov a na kompenzáciu nedostatkov v ich príjmoch vyplývajúcich z kolísania poľnohospodárskych cien, čo je situácia, ktorej musia čeliť všetci poľnohospodári, nielen tí do veku 40 rokov. Je preto nepravdepodobné, že by výška podpory, ktorá sa v súčasnosti touto platbou poskytuje, výrazne ovplyvnila životaschopnosť podnikov a rozhodnutia mladých poľnohospodárov o zriadení podniku.

50

Taliansko a Španielsko sa rozhodli vypočítať výšku podpory ako 25 % priemernej hodnoty nárokov každého mladého poľnohospodára. Táto hodnota je naviazaná na historickú hodnotu nárokov každého mladého poľnohospodára, ktorý ich získal alebo si ich prenajal od iných poľnohospodárov (napr. rodičia alebo starší poľnohospodári). Vzhľadom na to, že cieľom tejto platby je uľahčiť začatie činnosti mladým poľnohospodárom, nie je jasné, prečo suma pomoci súvisí s históriou podniku a následne znevýhodňuje mladých poľnohospodárov, ktorí nededili ani nezískali nároky vysokej hodnoty, ktoré predtým mali iní poľnohospodári.

Načasovanie pomoci neuľahčuje začatie činnosti mladých poľnohospodárov

51

Pomoc sa často vyplácala príjemcom, ktorí vykonávali činnosť niekoľko rokov a v niektorých prípadoch (pozri príklady v rámčeku 2) už dosiahli dostatočný a stabilný príjem. To znamená, že načasovanie pomoci vo všeobecnosti nebolo v súlade s požadovanými cieľmi, keďže veľakrát sa pomoc vyplácala príliš neskoro na to, aby sa mladým poľnohospodárom uľahčilo začatie činnosti alebo aby prispela k nejakej štrukturálnej úprave ich podnikov. Nefungovala ani ako motivácia, keďže väčšina mladých kontrolovaných poľnohospodárov začala činnosť predtým, ako sa dozvedeli, že dostanú pomoc.

Systém výberu projektov v druhom pilieri umožňuje dobré zameranie, hoci niekedy neboli uprednostnené najlepšie projekty

Kritériá oprávnenosti a výberu umožnili zameranie podpory na kvalifikovanejších poľnohospodárov a znevýhodnené oblasti…

52

Všetky štyri kontrolované členské štáty zamerali pomoc na kvalifikovanejších poľnohospodárov, lebo požadovali, aby mali dostatočnú úroveň poľnohospodárskeho vzdelania alebo aby ju získali do 36 mesiacov od podania žiadosti. Vďaka podpore sa spravidla zvýšila odborná spôsobilosť mladých poľnohospodárov a ich schopnosť zavádzať inovácie. Napríklad v Taliansku (Emilia-Romagna) má poľnohospodárske vzdelanie 31 % mladých poľnohospodárov, ktorí dostali podporu, zatiaľ čo v rámci všetkých mladých poľnohospodárov, ktorí sú v regióne, má takýto diplom len 25 % z nich. V Španielsku (Andalúzii) absolvovalo 84 % mladých poľnohospodárov, ktorí dostali podporu, nejakú formu poľnohospodárskeho vzdelania oproti len 26 % všetkých poľnohospodárov v regióne a 12 % mladých poľnohospodárov, ktorí prijali podporu, uplatňujú ekologické poľnohospodárske metódy, v porovnaní s len 4 % všetkých mladých poľnohospodárov v regióne.

53

Všetky štyri kontrolované členské štáty podporovali mladých poľnohospodárov, aby začali podnikateľskú činnosť v znevýhodnených oblastiach (napr. oblastiach s prírodnými obmedzeniami, s vyššou nezamestnanosťou):

• Vo Francúzsku a v Taliansku (Emilia-Romagna) sa žiadateľom, ktorí začínali podnikateľskú činnosť v znevýhodnených oblastiach, poskytovala výrazne vyššia podpora (približne o 20 000 EUR viac);
• Taliansko (Apúlia) účinne zvýhodňovalo mladých poľnohospodárov, ktorí začali podnikateľskú činnosť v znevýhodnených oblastiach, jednak pridelením väčšieho počtu bodov vo výberových kritériách, a jednak tým, že v týchto oblastiach dostávali mladí poľnohospodári, ktorí začali podnikateľskú činnosť, dodatočnú sumu vo výške 5 000 EUR. Bolo tak podporených viac mladých poľnohospodárov nachádzajúcich sa vo vidieckych oblastiach so všeobecnými problémami súvisiacimi s rozvojom (12 %) a v stredne rozvinutých vidieckych oblastiach (10,6 %) ako poľnohospodárov vo vidieckych oblastiach v rámci špecializovaného intenzívneho poľnohospodárstva (9,9 %) a v mestských oblastiach (8 %)⁴⁰;
• V Španielsku (Andalúzii) dostávali mladí poľnohospodári, ktorí začali podnikateľskú činnosť v takýchto oblastiach, väčší počet bodov pri výberových kritériách, ako aj dodatočnú sumu (+ 10 %);
• V Poľsku v období 2007 – 2013 dostávali žiadatelia, ktorí začali podnikateľskú činnosť v oblastiach s vyššou nezamestnanosťou, dodatočné body pri výberových kritériách.

… napriek tomu, že na generačnú výmenu sa výberové kritériá zameriavali len zriedkavo

54

Len v Španielsku (Andalúzii) v období rokov 2007 – 2013 a v Poľsku v období rokov 2014 – 2020 bolo výberové kritérium, ktoré priamo podporovalo generačnú výmenu: v Španielsku (Andalúzii) žiadatelia, ktorí založili svoj podnik v nadväznosti na predčasný odchod do dôchodku, získali viac bodov a v Poľsku získal projekt tým viac bodov, čím vyšší bol vekový rozdiel medzi tým, kto predáva podnik, a mladým poľnohospodárom. Avšak v praxi nemali takéto kritériá takmer nikdy rozhodujúci vplyv na zacielenie pomoci, najmä preto, že minimálna bodová hranica bola príliš nízka alebo nebola stanovená (pozri bod 55).

Nedostatky vo výberových systémoch často bránili uprednostňovaniu najlepších projektov

55

Výberové systémy by mali umožniť porovnateľné posúdenie a stanovenie poradia projektov, aby boli uprednostnené nákladovo najúčinnejšie projekty. Na zacielenie podpory na najlepšie projekty však mali výberové kritériá len malý vplyv, pretože boli zavedené až v neskoršej fáze obdobia 2007 – 2013 alebo sa takmer nikdy neuplatňovali na vyradenie projektov s nízkou kvalitou. Dôvodom bola príliš nízka, prípadne vôbec nijaká minimálna bodová hranica potrebná na to, aby bol projekt vybraný, a ďalej nevyvážené rozdelenie sedemročného rozpočtu na dané opatrenie.

56

Napríklad v Taliansku (Apúlii) bol celý rozpočet na obdobie 2007 – 2013 na toto opatrenie vyčerpaný, keďže boli financované takmer všetky žiadosti predložené v rámci výzvy na predkladanie návrhov organizovanej v roku 2009. Táto hranica bola taká nízka, že bolo zamietnutých len osem projektov z 2 424. V dôsledku toho mladým poľnohospodárom, ktorí začali podnikateľskú činnosť v nasledujúcich piatich rokoch a mohli mať lepšie projekty, nebolo možné poskytnúť podporu.

57

Podobne v Španielsku (Andalúzii) bol celý rozpočet opatrenia na obdobie 2014 – 2020 využitý v prvých dvoch výzvach na predkladanie návrhov (2015 a 2016) a minimálny bodový prah bol len jeden bod z 20. Znamená to, že ak sa nezvýši rozpočet na toto opatrenie, nebudú mať mladí poľnohospodári s potenciálne lepšími projektmi do konca programového obdobia možnosť získať podporu.

58

V Poľsku uplatňoval riadiaci orgán do roku 2011, keď bol rozpočet vyčerpaný, systém „kto prv príde, ten prv berie“ bez výberových kritérií. Do roku 2014, keď bol navýšený rozpočet na toto opatrenie a boli zavedené výberové kritériá, nebolo možné zorganizovať žiadne ďalšie výzvy na predkladanie návrhov, čo znemožňovalo mladým poľnohospodárom, ktorí začali podnikateľskú činnosť, v danom trojročnom období získať podporu.

59

Len vo Francúzsku a v Taliansku (Emilia-Romagna) bol rozpočet v programových obdobiach rovnomerne rozdelený s dostatočne vysokými minimálnymi prahmi bodov (hoci vo Francúzsku len za región Midi-Pyrénées v období rokov 2014 – 2020). Vďaka tomu bolo možné každoročne vybrať na financovanie konštantný počet žiadostí dostatočnej kvality.

Málo dôkazov o zlepšenej životaschopnosti

60

Cieľom opatrenia druhého piliera na podporu začatia činnosti mladých poľnohospodárov bolo posilniť životaschopnosť poľnohospodárstva prostredníctvom podpory začínajúcich poľnohospodárov so zodpovedajúcou kvalifikáciou a generačná výmena (pozri bod 29). Podnikateľské plány sú v zásade užitočnými nástrojmi, ktoré mladým poľnohospodárom pomáhajú vybudovať životaschopné podniky. Mali by tiež umožniť, aby riadiace orgány vo fáze výberu posúdili životaschopnosť podnikov a neskôr monitorovali a hodnotili výsledky.

61

V žiadnom z kontrolovaných členských štátov nebol prvotný odhadovaný príjem podnikov (pred projektom) vo výberovom procese použitý na posúdenie ich potenciálu samofinancovania investícií. Okrem toho podnikateľské plány sú síce užitočnými nástrojmi, no našli sme málo dôkazov o zlepšení životaschopnosti (pozri rámček 4).

62

Len v Taliansku (Emilia-Romagna) sme našli dôkazy o zlepšenej životaschopnosti podporených projektov, ako vyplýva zo správy o následnej kontrole (pozri rámček 5).

Suma pomoci spojená s potrebami a upravená na aktivovanie osobitných opatrení

63

Nasledujúca tabuľka 4 poskytuje prehľad o možných sumách pomoci v kontrolovaných členských štátoch v programových obdobiach 2007 – 2013 a 2014 –2020.

Tabuľka 4

Prehľad o sumách pomoci v rámci opatrenia druhého piliera na podporu začatia činnosti v kontrolovaných členských štátoch v období 2007 – 2013 a 2014 – 2020

Programové obdobie 2007 – 2013
Výška podpory (EUR)	Francúzsko	Taliansko (Emilia-Romagna)	Taliansko (Apúlia)	Španielsko (Andalúzia)	Poľsko1
Priemerná	15 440	38 077	40 000	53 270	17 000
Minimálna	8 000	15 000	40 000	24 000	12 000
Maximálna	58 400	40 000	45 000	70 000	24 000
Príklady úprav	Minimálna suma sa zvýšila na 16 500 EUR pri začatí činnosti v horských oblastiach	Zavedenie ekologického poľnohospodárstva, získanie úveru, investície nad 60 000 EUR	+ 5 000 v znevýhodnených oblastiach	+10 % v znevýhodnených oblastiach	Žiadne

Programové obdobie 2014 – 2020
Výška podpory (EUR)	Francúzsko	Taliansko (Emilia-Romagna)	Taliansko (Apúlia)	Španielsko (Andalúzia)	Poľsko
Priemerná	20 282 v regióne Midi-Pyrénées 12 747 v regióne Pays-Loire	Zatiaľ nie je k dispozícii	Zatiaľ nie je k dispozícii	60 331	24 000
Minimálna	8 000	30 000	40 000	30 000	24 000
Maximálna	58 000	50 000	45 000	70 000	24 000
Príklady úprav	+ 30 % v regióne Pays-Loire na začatie činnosti mimo rodinného kruhu	+ 20 000 v znevýhodnených oblastiach	+ 5 000 v znevýhodnených oblastiach	+25 000, ak je štandardná produkcia nad 50 000 EUR	Žiadne

1 K 12. 12. 2014 je to 24 000 EUR (PLN 100 000), zatiaľ čo do 31.12.2011 to bolo 12 000 EUR (PLN 50 000) a od 1.1.2012 do 12.12.2014 to bolo 17 000 EUR (PLN 75 000).

Zdroj: EDA na základe údajov členských štátov.

64

Vo Francúzsku, v Taliansku a Španielsku bola suma pomoci vo všeobecnosti spojená a upravená na základe osobitných potrieb a charakteristických vlastností podnikov (napr. lokalita, štandardná produkcia), ako aj opatrení uvedených v podnikateľských plánoch (napr. inovácie, úvery, investície) v období 2007 – 2013.

65

Úpravy výšky pomoci sa ukázali ako dobrý nástroj na podporu mladých poľnohospodárov na začatie činnosti v ťažších podmienkach (napr. v horských oblastiach, mimo rodinného kruhu, získanie úveru), na zavedenie kvalitných výrobných systémov ako ekologické poľnohospodárstvo, technológie na úsporu vody/energie, na začatie väčších investícií alebo prevádzkovanie rentabilnejších podnikov. V programovom období 2014 – 2020 Komisia však vyžadovala, aby členské štáty nespájali sumu pomoci s investičnými prvkami alebo ich veľkosťou.

66

Poľsko stanovilo pevnú výšku podpory (v súčasnosti 24 000 EUR) pre každého mladého poľnohospodára, ktorý začína činnosť, bez ohľadu na charakteristické vlastnosti podnikov a obsah opatrení a ciele stanovené v podnikateľskom pláne (napr. lokalita, veľkosť, investície atď.). Tento štandardizovaný prístup zvyšuje riziko, že suma pomoci nebude zodpovedať potrebám a úsiliu mladého poľnohospodára, ktorý začal činnosť, a nebude motiváciou na vykonávanie osobitných opatrení.

Vo všeobecnosti primeraný časový rámec pomoci

67

Vo Francúzsku, v Taliansku a Poľsku bol časový rámec pomoci vo všeobecnosti primeraný, keďže vo väčšine prípadov mladí poľnohospodári prijali pomoc do jedného roka od začatia činnosti, t. j. keď potrebovali rozvíjať svoj podnik. Projektové žiadosti boli vo všeobecnosti spracované v primeranom časovom rámci (do šesť mesiacov od podania žiadosti). Mladí poľnohospodári dostali podporu pred vykonaním väčšiny opatrení stanovených v podnikateľskom pláne. Podpora teda pomohla zmierniť problém s prístupom ku kapitálu a niekedy aj so získaním úveru z bánk.

68

Len v Španielsku (Andalúzii) trvalo administratívne spracovanie žiadostí v období 2007 – 2013 dlho a v priemere museli žiadatelia čakať na schválenie projektu 17 mesiacov (omnoho dlhšie ako šesťmesačný limit, ktorý riadiaci orgán stanovil vo výzvach na projekty). V dôsledku toho dvaja príjemcovia z ôsmich kontrolovaných príjemcov uskutočnili ešte niekoľko investícií predtým, ako sa dozvedeli, či boli ich projekty schválené. Okrem toho sa podpora vždy vyplácala na základe výdavkového dokladu, teda až po tom, ako príjemcovia uskutočnili všetky investície. Podpora sa teda vo všeobecnosti poskytovala príliš neskoro z hľadiska potrieb mladých poľnohospodárov, ktorí začínajú činnosť.

Časť III – Monitorovanie a hodnotenie opatrení

69

Na získanie informácií o účinnosti a efektívnosti výdavkov EÚ:

• Komisia by mala zaviesť spoločný rámec monitorovania a hodnotenia (SRMH), ktorý poskytne ukazovatele výstupu, výsledkov a dosahu, ktoré umožnia pokrok, účinnosť a efektívnosť politiky na základe cieľov (pozri obrázok 6);
• členské štáty by mali poskytnúť Komisii všetky informácie, ktoré umožnia monitorovanie a hodnotenie opatrení, aj prostredníctvom vytvorenia užitočných dodatočných ukazovateľov. Pokiaľ je to možné, tieto informácie vychádzajú zo zavedených zdrojov údajov, ako je napríklad informačná sieť poľnohospodárskeho účtovníctva (Farm Accountancy Data Network) a Eurostat;
• hodnotenia výkonnosti by mali vykonávať dodávatelia na zodpovednosť Komisie (pre opatrenia prvého piliera) a členských štátov (pre opatrenia druhého piliera).

Ukazovatele SRMH neumožňujú posúdiť výkonnosť opatrení pri dosahovaní ich cieľov

70

Na preukázanie výkonnosti opatrení EÚ na podporu mladých poľnohospodárov pri dosahovaní ich cieľov (pozri body 26 až 30) by členské štáty mali zbierať údaje o výstupoch a výsledkoch, ktoré sa dosiahli. V SRMH musia členské štáty zbierať informácie minimálne pre tieto ukazovatele výstupu a výsledkov (pozri tabuľku 5).

Tabuľka 5

Prehľad povinných ukazovateľov v rámci SMRH pre opatrenie druhého piliera na podporu začatia činnosti (opatrenie 112 v období 2007 – 2013, opatrenie 6.1 v rokoch 2014 – 2020) a doplnková platba pre mladých poľnohospodárov (v období 2014 – 2020)

Typ ukazovateľa	2007 – 2013 druhý pilier (opatrenie 112 na podporu začatia činnosti mladých poľnohospodárov)	2014 – 2020 druhý pilier (opatrenie 6.1 na podporu začatia činnosti mladých poľnohospodárov)	2014 – 2020 prvý pilier (platba pre mladých poľnohospodárov)
Celkové verejné výdavky (EUR)	5 281 543 934	10 440 973 292	2 621 619 765
Výstup	Počet mladých poľnohospodárov, ktorí dostali podporu Celkový objem investícií	Počet poľnohospodárskych podnikov s plánom podnikateľského rozvoja/investíciami pre mladých poľnohospodárov financovanými z PRV	Počet mladých poľnohospodárov Počet hektárov
Výsledok	Zvýšenie hrubej pridanej hodnoty v podnikoch, ktoré dostali podporu	Percentuálny podiel poľnohospodárskych podnikov s plánom podnikateľského rozvoja/investíciami pre mladých poľnohospodárov financovanými z PRV (z celkového počtu podnikov)	Žiadne
Dosah1	Hospodársky rast (čistá pridaná hodnota na ročnú pracovnú jednotku) Produktivita práce (čistá pridaná hodnota na ročnú pracovnú jednotku)	Poľnohospodársky príjem z podnikania Poľnohospodársky dôchodok z faktorov Celková produktivita faktorov v poľnohospodárstve Variabilita cien komodít v EÚ

1 Na úrovni PRV v období 2007 – 2013 a v súvislosti s cieľom SPP, ktorým je životaschopná výroba potravín v období 2014 – 2020.

71

Podobne ako v predchádzajúcich správach EDA⁴³ sme zistili, že informácie o výkonnosti zozbierané pomocou ukazovateľov SRMH neumožňujú posúdiť účinnosť a efektívnosť opatrení pri dosahovaní ich cieľov. Je to spôsobené najmä tým, že:

• za obdobie 2007 – 2013 vo všetkých kontrolovaných štátoch okrem Talianska (Emilia-Romagna, pozri bod 35) sa jediný ukazovateľ výsledkov v SRMH (Zvýšenie hrubej pridanej hodnoty v podnikoch, ktoré dostali podporu) zakladal na neoveriteľných odhadoch, a nie na skutočných údajoch zhromaždených z podnikov, ktoré dostali podporu;
• za obdobie rokov 2014 – 2020 nie sú žiadne ukazovatele výsledkov v SRMH, ktoré by umožňovali posúdiť zlepšenie životaschopnosti podnikov, čo je konečným cieľom, ku ktorému by takéto opatrenia mali prispieť. Jediný ukazovateľ výsledkov súvisiaci s opatrením druhého piliera na podporu začatia činnosti mladých poľnohospodárov (Percentuálny podiel poľnohospodárskych podnikov s plánom podnikateľského rozvoja/investíciami pre mladých poľnohospodárov financovanými z PRV (z celkového počtu podnikov) nie je skutočný ukazovateľ výsledku, ale skôr ukazovateľ výstupu, keďže sa ním nemeria účinok podpory vo vzťahu k jej cieľom (napr. životaschopnosť podnikov, generačná výmena, vytváranie pracovných miest, zvýšenie vzdelanostnej a inovatívnej úrovne mladých poľnohospodárov, atď.);
• aktuálne údaje o štrukturálnych a finančných charakteristikách podnikov, ktoré dostali podporu (napr. výnosy, príjmy, počet zamestnancov) sa spravidla nezbierajú. Ani odhady príjmov z informačnej siete poľnohospodárskeho účtovníctva nie sú reprezentatívne pre mladých poľnohospodárov alebo pre celkový súbor mladých poľnohospodárov⁴⁴. Pri všetkých kontrolovaných členských štátoch s výnimkou Talianska (Emilia-Romagna, pozri bod 75) preto nie je známe, či podniky, ktoré dostali podporu, skutočne zamestnávajú viac ľudí, rozširujú sa, sú produktívnejšie a životaschopnejšie a vytvárajú väčší príjem ako podniky, ktoré nedostali podporu. Taktiež nie je známe, či podniky, ktoré získali platbu na podporu mladých poľnohospodárov v rámci prvého piliera a podporu na začatie činnosti v rámci druhého piliera, sú v týchto ohľadoch skutočne výkonnejšie ako podniky, ktoré dostali podporu len v rámci jedného opatrenia.

… niektoré členské štáty však vypracovali užitočné ukazovatele

72

Okrem povinných ukazovateľov v rámci SRMH môžu členské štáty stanoviť dodatočné osobitné ukazovatele. Tabuľka 6 poskytuje prehľad dodatočných dobrovoľných ukazovateľov, ktoré stanovili niektoré členské štáty vo vzťahu k opatreniu druhého piliera na podporu začatia činnosti.

Tabuľka 6

Prehľad dodatočných ukazovateľov, ktoré stanovili niektoré kontrolované členské štáty v súvislosti s opatrením druhého piliera na podporu začatia činnosti mladých poľnohospodárov

Typ ukazovateľa	Opatrenie druhého piliera na podporu začatia činnosti mladých poľnohospodárov
Taliansko (Emilia-Romagna)
Výsledok	zvýšenie alebo udržanie zamestnanosti v podnikoch, ktoré dostali podporu počet podporených mladých poľnohospodárov, ktorí zaviedli dobrovoľné certifikačné systémy počet podporených mladých poľnohospodárov, ktorých investície zohľadňujú environmentálne hľadisko a hľadisko dobrých životných podmienok zvierat
Dosah	počet vytvorených pracovných príležitostí
Poľsko
Výsledok	priemerný nárast hospodárskej veľkosti (štandardná produkcia) podporovaných podnikov priemerné percentuálne zvýšenie hospodárskej veľkosti (štandardná produkcia) podporovaných podnikov priemerná veľkosť podporovaných podnikov po vykonaní obchodného plánu
Dosah	počet vytvorených pracovných príležitostí
Španielsko (Andalúzia)
Výstup	počet mladých poľnohospodárov, ktorí založili svoj podnik v dôsledku predčasného odchodu do dôchodku percentuálny podiel žien medzi podporenými mladými poľnohospodármi pri začatí podnikateľskej činnosti
Výsledok	počet vytvorených pracovných príležitostí

Zdroj: Materiál vypracovaný EDA na základe kontrolovaných PRV.

73

Tieto dodatočné ukazovatele vytvorené členskými štátmi umožňujú posúdiť účinnosť opatrení vo vzťahu ku konkrétnym cieľom, ako je vytvorenie pracovných miest, rodová rovnosť, omladenie a inovácie. Napríklad v Taliansku (Emilia-Romagna) vďaka ukazovateľu „Počet podporených mladých poľnohospodárov, ktorí zaviedli dobrovoľné certifikačné systémy“ vieme, že 214 (13 %) z 1640 príjemcov v rámci opatrenia v období rokov 2007 – 2013 zaviedlo tento typ inovácie vo svojich podnikoch. V Španielsku (Andalúzii) vďaka dvom dodatočným ukazovateľom výstupu vieme, že opatrenie bolo menej účinné, ako sa predpokladalo, z hľadiska omladenia poľnohospodárov (len 53 mladých poľnohospodárov, ktorí dostali podporu, začali činnosť v dôsledku odchodu do predčasného dôchodku v porovnaní s cieľovou hodnotou 92) a začatia činnosti žien (len 23 % podporených mladých poľnohospodárov boli ženy v porovnaní s cieľom 45 % a percentuálny podiel žien do 44 rokov v populácii poľnohospodárov v Andalúzii predstavoval 32 %).

Hodnotenia spravidla neposkytujú cenné informácie o vykonávaní opatrení, hoci sme identifikovali jeden osvedčený postup

74

V štyroch kontrolovaných členských štátoch s výnimkou Talianska (Emilia-Romagna) poskytovali hodnotenia v polovici trvania a následné hodnotenia týkajúce sa programového obdobia 2007 – 2013 veľmi málo informácií alebo nespoľahlivé informácie o vykonávaní opatrenia 112 na podporu začatia činnosti mladých poľnohospodárov. Napríklad:

• Francúzsko zatiaľ neposkytlo (na konci februára 2017⁴⁵) správu o následnom hodnotení PRV za obdobie 2007 – 2013, čo malo urobiť do 31. 12. 2016;
• Z následného hodnotenia PRV pre Taliansko (Apúlia) za obdobie 2007 – 2013 vyplynulo, že priemerný obrat podnikov, ktoré dostali podporu, sa zvýšil v priemere o 15 500 EUR od začatia činnosti a že 73 % podnikov, ktoré dostali podporu, prijalo nových zamestnancov. Takéto výsledky však vychádzajú z internetového prieskumu, na ktorý odpovedalo len 16 príjemcov a príslušné vyhlásenia o obrate neboli kontrolované na základe dôkazov;
• Z hodnotenia PRV pre Poľsko v polovici trvania za obdobie 2007 – 2013 vyplynulo, že „Hrubá pridaná hodnota podnikov, ktoré dostali podporu, sa zvýšila v priemere o 35 % do konca roka 2009“, pričom nebol stanovený základný rok pre porovnanie. Z hodnotiacej správy okrem iného vyplývalo, že k tomuto zvýšeniu došlo z veľkej časti vďaka zvýšeniu sumy grantov a dotácií, a nie v dôsledku zvýšenia hodnoty poľnohospodárskej produkcie;
• Z následného hodnotenia PRV pre Španielsko za obdobie 2007 – 2013 vyplynulo, že „Hrubá pridaná hodnota podnikov, ktoré dostali podporu, sa zvýšila v priemere o 23,5 %“, ale nebola vysvetlená metodika odhadu ani zdroj údajov.

75

Len v Taliansku (Emilia-Romagna) PRV na obdobie 2007 – 2013 poskytuje cenné informácie o výkonnosti opatrenia na začatie činnosti mladých poľnohospodárov (pozri rámček 5).

Obmedzené dôkazy o uľahčení začatia činnosti mladých poľnohospodárov

76

V štyroch kontrolovaných členských štátoch sme našli obmedzené dôkazy o tom, že opatrenia EÚ uľahčili začatie činnosti mladých poľnohospodárov tým, že pomohli preklenúť počiatočné prekážky pri vstupe, ako je prístup k pôde, ku kapitálu, k znalostiam a dostatočnému príjmu.

77

Opatrenia EÚ pomohli mladým poľnohospodárom pri prístupe k pôde len v malej miere. V skutočnosti bola platba pre mladých poľnohospodárov v rámci prvého piliera poskytnutá len tým poľnohospodárom, ktorí už mali pôdu, kým druhý pilier len v malej miere povzbudzoval mladých poľnohospodárov k tomu, aby zvýšili veľkosť svojho podniku prostredníctvom kritérií oprávnenosti a výberových kritérií (pozri body 60 až 61), hoci neexistoval žiaden dôkaz o tom, že to viedlo k zvýšeniu životaschopnosti poľnohospodárskych podnikov. Len v prípade Talianska (Emilia-Romagna) boli k dispozícii nejaké dôkazy o tom, že mladí poľnohospodári, ktorí dostali podporu, zvýšili veľkosť svojho podniku viac než tí, ktorí podporu nedostali.

78

Zo všeobecného hľadiska zostal celkový počet hektárov, ktoré vlastnili mladí poľnohospodári, v období rokov 2005 – 2013 stabilný (pozri obrázok 7). Zníženie počtu podnikov, ktoré vlastnili mladí poľnohospodári, bolo vykompenzované zvýšením priemernej veľkosti podnikov.

	Celkový počet hektárov vo vlastníctve mladých poľnohospodárov (v miliónoch)
mil. hektárov	2005	2007	2010	2013
Celkový počet hektárov vo vlastníctve mladých poľnohospodárov	57,7	54,8	55,2	51,9
Celkový počet hektárov vo vlastníctve poľnohospodárov všetkých vekových skupín	172,1	172,8	174,5	173,0

Zdroj: EDA na základe údajov Eurostatu, Štrukturálne zisťovanie fariem v období 2005 – 2013.

79

Opatrenia EÚ priamo pomohli mladým poľnohospodárom s prístupom ku kapitálu vďaka tomu, že im bola poskytnutá finančná podpora. Nie sú však dôkazy (v prípade platby pre mladých poľnohospodárov v rámci prvého piliera), prípadne je k dispozícii málo dôkazov (v prípade opatrenia druhého piliera na podporu začatia činnosti mladých poľnohospodárov) o tom, že pomoc EÚ uľahčila prístup mladých poľnohospodárov k úverom z komerčných bánk:

• vo Francúzsku a v Taliansku (Apúlii) mohla byť pomoc z druhého piliera poskytovaná aj formou bonifikácie úrokov pri úveroch, takáto forma pomoci však mala malý úspech. vo Francúzsku mnohí príjemcovia vyjadrili svoju nespokojnosť s tým, že úvery, ktoré získali, sú neobchodovateľné a nemôžu byť refinancované, takže museli platiť vyššiu pevnú úrokovú mieru, ako je aktuálna trhová úroková miera. v Taliansku (Apúlii) požiadalo o takúto pomoc v období 2007 – 2013 len 37 príjemcov z 2 502 príjemcov, najmä preto, že riadiaci orgán požadoval, aby príjemcovia predtým, ako požiadajú o bonifikáciu úrokov, dokončili podnikateľský plán a uviedli v ňom všetky investície.
• v Taliansku (Emilia-Romagna) a Poľsku sa pomoc v rámci opatrenia druhého piliera na podporu začatia činnosti neposkytovala formou bonifikácie úrokov pri úveroch, hoci v Taliansku (Emilia-Romagna) mohli príjemcovia dostávať vyššiu sumu pomoci, keď získali úver vo výške viac ako 30 000 EUR (pozri tabuľku 4);
• len v Španielsku (Andalúzii), kde sa pomoc z druhého piliera poskytovala aj formou bonifikácie úrokov pri úveroch (567 príjemcom zo 738 príjemcov v období 2007 – 2013) a prístup k úverom je pre mladých poľnohospodárov obzvlášť problematický⁴⁶, boli komerčné banky náchylnejšie poskytovať úvery, ako to vyplýva zo siedmich z ôsmich kontrolovaných príjemcov.

80

Opatrenia EU, najmä opatrenie druhého piliera na podporu začatia činnosti, mali vo všeobecnosti pozitívny vplyv na úroveň znalostí mladých poľnohospodárov, vďaka kritériám oprávnenosti, ktoré uprednostňovali pri vstupe do poľnohospodárskeho odvetvia kvalifikovanejších poľnohospodárov. V Taliansku a Poľsku však platba pre mladých poľnohospodárov v rámci prvého piliera tento pozitívny vplyv na úroveň znalostí nemala, pretože tieto členské štáty nevyžadovali, aby mali alebo získali nejaké konkrétne schopnosti alebo odbornú prípravu.

Chýba jasný vzťah medzi pomocou EÚ a generačnou výmenou

81

Generačná výmena je všeobecnou otázkou, ktorá ovplyvňuje celú populáciu a pracovnú silu v EÚ. Ako je uvedené na obrázku 8, podiel mladých ľudí na celkovej populácii a pracovnej sile klesá rýchlejšie ako na populácii poľnohospodárov.

82

Vo všeobecnosti nie je možné vyvodiť jasný vzťah medzi poskytnutou pomocou EÚ a vývojom počtu mladých poľnohospodárov (pozri obrázok 9). Je tiež zložité zistiť, či a do akej miery pomoc EÚ prispela k zvýšeniu priemernej veľkosti poľnohospodárskeho podniku (pozri body 77 a 78), alebo či toto zvýšenie viedlo k väčšej životaschopnosti podnikov.

83

Dôvody sú rôzne:

• podporu EÚ vo všeobecnosti získa malé percento mladých poľnohospodárov: pomoc EÚ na podporu začatia činnosti EU dostalo len 7 % všetkých mladých poľnohospodárov v 27 členských štátoch EÚ⁴⁷;
• je niekoľko vnútroštátnych politík na podporu mladých poľnohospodárov, ktoré sa zriedkavo koordinujú s opatreniami EÚ (pozri body 16 a 31 až 32).
• monitorovací a hodnotiaci systém nevytvára primerané informácie o dosiahnutí cieľov, najmä pre nízku kvalitu ukazovateľov poskytovaných v rámci spoločného monitorovacieho systému (pozri body 70 až 71) a obmedzené alebo nespoľahlivé informácie o výkonnosti poskytnuté v rámci väčšiny hodnotení (pozri bod 74);
• tento vzťah ovplyvňujú všeobecné faktory nad rámec opatrení EÚ, ako sú ekonomická a sociálna situácia, tendencia bánk poskytovať úvery a možnosti zamestnania v iných odvetviach ako poľnohospodárstvo (pozri bod 16).

Závery a odporúčania

84

Poľnohospodárstvo EÚ čelí poklesu populácie poľnohospodárov. Celkový počet poľnohospodárov v EÚ-27 zaznamenal v poslednom desaťročí rapídny pokles, zo 14,5 milióna poľnohospodárov v roku 2005 na 10,7 milióna poľnohospodárov v roku 2013. Počet mladých poľnohospodárov (do veku 44 rokov) klesol z 3,3 milióna v roku 2005 na 2,3 milióna v roku 2013. Keďže zníženie ovplyvnilo všetky vekové skupiny, percento mladých poľnohospodárov v populácii zaoberajúcej sa poľnohospodárstvom zostalo pomerne stabilné, mierne nad 20 %. Medzi členskými štátmi však existujú podstatné rozdiely (pozri prílohu II).

85

V rokoch 2007 – 2020 EÚ osobitne pridelila 9,6 mld. EUR na podporu mladých poľnohospodárov, aby posilnila konkurencieschopnosť poľnohospodárskych podnikov a generačnú výmenu v poľnohospodárstve. Spolu so spolufinancovaním opatrenia druhého piliera na podporu začatia činnosti zo strany členských štátov predstavuje celková verejná podpora sumu 18,3 mld. EUR. V období rokov 2007 – 2013 dostalo podporu EÚ na začatie činnosti takmer 200 000 mladých poľnohospodárov. Vyše 70 % výdavkov EÚ vzniklo v rámci opatrenia druhého piliera na začatie činnosti mladých poľnohospodárov (EPFRV) a zostávajúcich 30 % sa v období rokov 2014 – 2020 poskytuje v rámci dodatočnej priamej platby pre mladých poľnohospodárov v prvom pilieri (EPZF).

86

Na tomto pozadí sme preskúmali, akú úlohu zohráva EÚ pri podpore mladých poľnohospodárov a podpore generačnej výmeny. Cieľom auditu bolo zodpovedať túto otázku:

Je podpora EÚ pre mladých poľnohospodárov dobre navrhnutá, aby účinne prispela k zlepšeniu generačnej výmeny?

87

Celkový záver je, že podpora EÚ pre mladých poľnohospodárov sa zakladá na nedostatočne vymedzenej intervenčnej logike, s nešpecifikovaným očakávaným výsledkom a dosahom. Mala by byť lepšie zameraná, aby sa podporila účinná generačná výmena.

88

V súvislosti s intervenčnou logikou:

V prípade platby pre mladých poľnohospodárov v rámci prvého piliera sme zistili, že:

• nie je založená na posúdení potrieb, jej cieľ neodzrkadľuje všeobecný cieľ podpory generačnej výmeny a členské štáty ju nekoordinovali s opatrením na podporu začatia činnosti v rámci druhého piliera alebo vnútroštátnymi opatreniami (pozri body 19 až 33);
• keďže chýba posúdenie potrieb, pomoc sa poskytuje v štandardizovanej forme (ročná platba na hektár), v takej sume a v takom načasovaní, že nie je jasné, na aké potreby okrem dodatočného príjmu sa zameriava (pozri body 39 až 51).

V prípade opatrenia druhého piliera na podporu začatia činnosti mladých poľnohospodárov sme zistili, že:

• napriek tomu, že sa spravidla zakladá na nejasnom posúdení potrieb, ciele opatrenia sú čiastočne konkrétne, merateľné, dosiahnuteľné, relevantné a časovo ohraničené a odrážajú všeobecný cieľ podpory generačnej výmeny. Medzi opatreniami druhého piliera na podporu začatia činnosti a investíciami je dobrá koordinácia. Koordinácia s vnútroštátnymi finančnými nástrojmi je však nedostatočná, napr. zvýhodnené úvery na kúpu pôdy (pozri body 19 až 37),
• pomoc sa poskytuje v podobe, ktorá je priamo zameraná na potreby prístupu mladých poľnohospodárov k pôde, ku kapitálu a k vedomostiam. Výška podpory je spravidla naviazaná na potreby a upravuje sa tak, aby viedla k realizácii konkrétnych opatrení, ako je zavedenie ekologického poľnohospodárstva, iniciatívy týkajúce sa šetrenia s vodou a úspor energie, podnikateľská činnosť v znevýhodnených oblastiach (pozri body 25 a 52 až 53).

Odporúčanie 1 – Zlepšenie intervenčnej logiky posilnením hodnotenia potrieb a vymedzením cieľov, ktoré budú SMART

Komisia by pri SPP po roku 2020 mala uviesť (alebo požiadať členské štáty, aby uviedli, na základe ustanovení spoločného hospodárenia) jasnú intervenčnú logiku pre nástroje politiky týkajúce sa generačnej výmeny v poľnohospodárstve. Intervenčná logika by mala zahŕňať:

• riadne posúdenie potrieb mladých poľnohospodárov, ktoré skúma dôvody, prečo sa mladí ľudia, ochotní stať sa poľnohospodármi, stretávajú s prekážkami pri začatí činnosti a stupeň rozšírenia týchto prekážok v jednotlivých zemepisných oblastiach, poľnohospodárske odvetvia alebo iné charakteristické vlastnosti konkrétnych podnikov,
• posúdenie toho, ktoré potreby by sa mohli riešiť v rámci politických nástrojov EU a ktoré potreby sa môžu alebo už sa lepšie riešia v rámci politík členských štátov, ako aj analýza toho, ktoré formy podpory (napr. priame platby, jednorazová platba, finančné nástroje) čo najlepšie prispievajú k plneniu zistených potrieb,
• vymedzenie cieľov SMART, s jasnými a vyčísliteľnými očakávanými výsledkami nástrojov politiky z hľadiska očakávanej miery generačnej výmeny a príspevku k životaschopnosti podnikov, ktoré získali podporu; malo by byť predovšetkým jasné, či cieľom nástrojov politiky je podporiť čo najviac mladých poľnohospodárov alebo zamerať sa na konkrétny typ mladých poľnohospodárov (napr. najvzdelanejší poľnohospodári, poľnohospodári, ktorí začali činnosť v znevýhodnených oblastiach, poľnohospodári, ktorí v podnikoch zaviedli technológie na úsporu energie alebo vody, poľnohospodári, ktorí zvýšili ziskovosť alebo produktivity podnikov, poľnohospodári, ktorí zamestnávajú viac ľudí).

89

Pokiaľ ide o zameranie opatrení:

V prípade platby pre mladých poľnohospodárov v rámci prvého piliera sme zistili, že:

• pomoc sa poskytuje v štandardizovanej podobe bez ohľadu na životaschopnosť podnikov, ich lokalitu a vo väčšine členských štátov, zručností a/alebo úrovne vzdelania príjemcov. V prípade spoločnej kontroly právnických osôb s inými poľnohospodármi, ktorí nie sú mladí poľnohospodári, sa pomoc niekedy poskytuje aj podnikom, v ktorých by mladí poľnohospodári mohli mať len malú úlohu – z hľadiska rozhodovacej právomoci (pozri body 39 až 46).

V prípade opatrenia druhého piliera na podporu začatia činnosti mladých poľnohospodárov sme zistili, že:

• podpora je zameraná na poľnohospodárov s vyššou kvalifikáciou, ktorí sa zaväzujú, že vykonajú podnikateľský plán, ktorý povedie k vybudovaniu životaschopných podnikov a ktorí sa často nabádajú prostredníctvom postupu výberu projektov k tomu, aby začali činnosť v znevýhodnených oblastiach. Podnikateľské plány však mali rozdielnu kvalitu a riadiace orgány často neuplatňovali výberové postupy tak, aby sa uprednostnili najlepšie projekty. Výberové kritériá boli zavedené koncom obdobia 2007 – 2013, minimálne prahy boli buď príliš nízke alebo neboli stanovené a sedemročný rozpočet pre opatrenie bol v niektorých členských štátoch vyčerpaný na financovanie takmer všetkých žiadostí, ktoré boli podané na začiatku programového obdobia, takže mladí poľnohospodári, ktorí začali činnosť neskôr, nedostali žiadne finančné prostriedky (pozri body 52 až 61).

Odporúčanie 2 – Zlepšenie zamerania opatrení

Pri vykonávaní opatrení v rámci SPP po roku 2020 by členské štáty mali zlepšiť zameranie opatrení prostredníctvom:

• uplatňovania kritérií na zabezpečenie výberu nákladovo najúčinnejších projektov, napr. projektov, ktoré prinášajú najvyšší nárast produktivity alebo životaschopnosti podnikov, ktoré získali podporu, alebo najvyšší nárast zamestnanosti v oblastiach s najvyššou nezamestnanosťou alebo v znevýhodnených oblastiach s najnižšou generačnou výmenou,
• uplatňovania jasných kritérií na posúdenie úlohy mladých poľnohospodárov, ktorí majú získať podporu v prípade spoločnej kontroly podnikov (napr. vymedzenie percentuálneho podielu hlasovacích práv alebo podielov, ktoré by mal mať príjemca, aký minimálny percentuálny podiel svojich príjmov by mal pochádzať z jeho činnosti v podniku, ktorý získal podporu), aby sa pomoc nasmerovala na mladých poľnohospodárov, ktorí vykonávajú poľnohospodársku činnosť v podnikoch, ktoré získali podporu, ako svoju hlavnú činnosť,
• uplatňovania dostatočne vysokej minimálnej bodovej hranice, ktorú by mali projekty dosiahnuť, a primerane rozdeliť rozpočet na opatrenia, aby sa zabezpečila rovnaká dostupnosť finančných prostriedkov pre mladých poľnohospodárov, ktorí začali činnosť, počas trvania celého programového obdobia,
• zlepšenia využívania podnikateľských plánov ako nástroja na posúdenie verejného financovania prostredníctvom hodnotenia, vo fáze podávania žiadosti, pravdepodobnej životaschopnosti podnikov bez podpory a, na konci projektov, dosahu pomoci na životaschopnosť podniku a na ďalšie jasne vymedzené ciele (napr. zamestnanosť, zavedenie technológií na úsporu energie alebo vody).

90

Pokiaľ ide o výsledky opatrení:

V prípade platby pre mladých poľnohospodárov v rámci prvého piliera sme zistili, že:

• spoločný rámec monitorovania a hodnotenia neposkytuje užitočné ukazovatele na posudzovanie účinnosti tejto platby, keďže k tejto platbe nie je k dispozícii nijaký ukazovateľ výsledkov a nezbierajú sa údaje o príjme a životaschopnosti podporovaných podnikov (pozri bod 70 až 71).

V prípade opatrenia druhého piliera na podporu začatia činnosti mladých poľnohospodárov sme zistili, že:

• existuje málo dôkazov o tom, že opatrenie EÚ uľahčuje mladým poľnohospodárom začatie činnosti a zlepšuje generačnú výmenu a životaschopnosť podporovaných podnikov, najmä pre nízku kvalitu ukazovateľov poskytnutých v spoločnom systéme monitorovania a hodnotenia. Len v Taliansku (Emilia-Romagna) sme našli dôkazy o tom, že príjemcovia opatrenia na podporu začatia činnosti vytvárali väčšie podniky, ktoré boli produktívnejšie, rentabilnejšie a zamestnávali viac ľudí ako poľnohospodári, ktorí nezískali podporu (pozri body 70 až 83).

Odporúčanie 3 – Zlepšiť systém monitorovania a hodnotenia

Pri vykonávaní opatrení v rámci SPP po roku 2020 by Komisia a členské štáty (v súlade s ustanoveniami zdieľaného hospodárenia) mali zlepšiť systém monitorovania a hodnotenia. Konkrétne:

• Komisia by mala vymedziť ukazovatele výstupu, výsledku a dosahu, ktoré umožnia posúdiť pokrok, účinnosť a efektívnosť nástrojov politiky na základe cieľov, s využitím najlepších postupov, ako sú užitočné ukazovatele vypracované členskými štátmi v ich monitorovacích systémoch (pozri bod 72 a 73),
• členské štáty by mali pravidelne zhromažďovať aktuálne údaje o štrukturálnych a finančných charakteristikách podnikov, ktoré získali podporu (napr. výnosy, príjmy, počet zamestnancov, zavedené inovácie, úroveň vzdelania poľnohospodárov), ktoré umožnia posúdiť efektívnosť a účinnosť opatrení pri dosahovaní požadovaných cieľov politiky,
• Komisia a členské štáty by mali vyžadovať, aby hodnotenia poskytli užitočné informácie o úspechoch projektov a opatrenia boli založené na skutočných údajoch o vývoji štrukturálnych a finančných charakteristík podnikov, ktoré dostali podporu, s využitím najlepších postupov (napr. referenčné porovnávanie, kontrafaktuálne analýzy, prieskumy), ako sú tie, ktoré sa zistili pri tomto audite (pozri bod 75).

Túto správu prijala komora I, ktorej predsedá Phil WYNN OWEN, člen Dvora audítorov v Luxemburgu na svojom zasadnutí dňa 31. mája 2017.

Glosár

Aktívny poľnohospodár: Cieľom ustanovenia o aktívnom poľnohospodárovi uvedenom v článku 9 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013¹ je predchádzať tomu, aby jednotlivci a spoločnosti získali podporu v rámci SPP, ak nevykonávajú poľnohospodársku činnosť alebo táto činnosť len okrajovo súvisí s poľnohospodárstvom. Kľúčovým prvkom ustanovenia o aktívnom poľnohospodárovi je negatívny zoznam podnikov/činností, ktorý zahŕňa letiská, vodárne, realitné služby, železničné služby a stále športové a rekreačné areály. Ak si členské štáty želajú, môžu uplatniť prísnejšie vymedzenie aktívneho poľnohospodára.

Ciele SMART: Konkrétne, merateľné, dosiahnuteľné, relevantné a časovo ohraničené (specific, measurable, achievable, relevant and timed)².

Dosah: Dlhodobé zmeny v spoločnosti, ktoré možno aspoň čiastočne pripísať opatreniu EÚ.

EPFRV: Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka. Financuje sa z neho príspevok EÚ do programov rozvoja vidieka a obvykle sa označuje ako „druhý pilier“ SPP.

EPFZ: Európsky poľnohospodársky záručný fond. Financujú sa z neho predovšetkým priame platby pre poľnohospodárov a opatrenia zamerané na reguláciu alebo podporu poľnohospodárskych trhov a obvykle sa označuje ako „prvý pilier“ SPP.

Informačná sieť poľnohospodárskeho účtovníctva (FADN): Nástroj na hodnotenie príjmu a obchodných poľnohospodárskych podnikov a účinkov SPP. Jej základom sú účtovné údaje z rozsiahlej vzorky viac ako 80 000 poľnohospodárskych podnikov vo všetkých členských štátoch EÚ.

Intervenčná logika: Predstavuje vzťah medzi sociálno-ekonomickými potrebami, ktoré sa riešia v rámci pomoci, a jej cieľmi, vstupmi, procesmi, výstupmi, výsledkami a účinkami.

Mladý poľnohospodár: Podľa prvého piliera osoba, ktorá nemá v čase podania žiadosti viac ako 40 rokov a ktorá prvýkrát zakladá poľnohospodársky podnik ako jeho vedúci alebo ktorá už taký podnik založila v priebehu piatich rokov pred predložením žiadosti, ako je uvedené v článku 50 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013. Podľa druhého piliera osoba, ktorá nemá v čase podania žiadosti viac ako 40 rokov a ktorá prvýkrát zakladá poľnohospodársky podnik ako jeho vedúci a má zodpovedajúce pracovné zručnosti a spôsobilosti, ako je uvedené v článku 2 písm. n) nariadenia (EÚ) č. 1305/2013³. Počet poľnohospodárov do 40 rokov nie je známy, keďže údaje Eurostatu vo vekovej skupine 35 – 44 rokov nie sú rozdelené do ďalších podskupín.

Pilier: SPP pozostáva z dvoch fondov, takisto nazývaných „piliere“: „Prvý pilier“ sa používa na označenie EPZF, z ktorého sa poskytujú priame platby poľnohospodárom, zatiaľ čo „druhý pilier“ sa používa na označenie EPFRV, z ktorého sa financujú programy rozvoja vidieka.

Platobná agentúra: Vnútroštátny alebo regionálny orgán zodpovedný za hodnotenie, výpočet a vyplatenie poľnohospodárskych dotácií.

Platobné nároky: Zavedené v rámci reformy SPP z roku 2003 na vykonávanie režimu jednotnej platby. Platobné nároky boli rozdeľované medzi poľnohospodárov na základe historických údajov (na regionálnej úrovni a na úrovni jednotlivých poľnohospodárov). Na to, aby poľnohospodárovi vznikol na základe reformy z roku 2003 nárok na jednotnú platbu, musel aktivovať platobné nároky, ktoré mal, spolu s rovnakým počtom oprávnených poľnohospodárskych hektárov. Reformou z roku 2013 boli tieto platobné nároky nahradené novo zavedenými platobnými nárokmi v rámci režimu základnej platby. V rámci výnimky si niektoré členské štáty, ktoré splnili určité podmienky, môžu ponechať existujúce platobné nároky.

Poľnohospodársky podnik: Technicky i ekonomicky samostatná jednotka, ktorá má jednotné riadenie a ktorá vykonáva poľnohospodárske činnosti na území EÚ buď ako hlavnú alebo vedľajšiu činnosť. Podnik môže poskytovať aj ďalšie doplnkové (nepoľnohospodárske) produkty a služby.

Priame platby: Prideľujú sa priamo poľnohospodárom a slúžia pre nich ako záchranná sieť. Poskytujú sa najmä vo forme základnej podpory príjmu, ktorá je oddelená od výroby, a stabilizujú príjmy z predaja na trhoch, ktoré sú vystavené volatilite trhu. Poskytujú sa z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu, ktorý sa obvykle označuje ako „prvý pilier“ SPP.

Program rozvoja vidieka (PRV): Programový dokument, ktorý vypracoval členský štát a schválila Komisia, na plánovanie a monitorovanie vykonávania politiky EÚ v oblasti rozvoja vidieka na regionálnej alebo vnútroštátnej úrovni.

Programové obdobie: Viacročný rámec plánovania a vykonávania politík EÚ, ako je politika rozvoja vidieka. Tento audit sa týka období rokov 2007 – 2013 a 2014 – 2020.

Riadiaci orgán: Miestny, regionálny alebo vnútroštátny orgán vymenovaný členským štátom, aby predložil Komisii program rozvoja vidieka a následne ho riadil a vykonával.

SPP (Spoločná poľnohospodárska politika): Súbor právnych predpisov a postupov prijatých Európskou úniou s cieľom ustanoviť spoločnú a jednotnú politiku v oblasti poľnohospodárstva. Pôvodné opatrenia boli zavedené v roku 1962. Táto politika bola odvtedy upravená a rozšírená a prešla niekoľkými reformami.

SRMH (spoločný rámec monitorovania a hodnotenia): Rámec monitorovania a hodnotenia rozvoja vidieka v celej EÚ v programovom období 2007 – 2013. V programovom období 2014 – 2020 zahŕňa obidva piliere SPP (EPFRV a EFPZ).

Výsledok: Okamžité účinky programu na priamych adresátov alebo príjemcov.

Výstup: Dosiahnuté výsledky programu.

Zdieľané hospodárenie: Spôsob plnenia rozpočtu EÚ, pri ktorom sú úlohy týkajúce sa plnenia delegované na členské štáty⁴ a Komisia si ponecháva konečnú zodpovednosť (povinnosti v oblasti dohľadu).

Zisťovanie štruktúry poľnohospodárskych podnikov (FSS): Zisťovanie vykonávajú všetky členské štáty EÚ. Zisťovanie štruktúry poľnohospodárskych podnikov prebieha jednotne v EÚ s použitím spoločnej metodiky a poskytuje porovnateľné a reprezentatívne štatistiky za jednotlivé krajiny a dané obdobie na regionálnej úrovni. FSS sa vykonáva každé tri alebo štyri roky ako výberové zisťovanie a každých desať rokov ako sčítanie.

Audítorský tím

V osobitných správach Dvora audítorov sa predkladajú výsledky vybraných auditov výkonnosti a auditov zhody, ktoré sa týkajú konkrétnych rozpočtových oblastí alebo tematických oblastí riadenia. Dvor audítorov vyberá a navrhuje tieto audítorské úlohy tak, aby mali maximálny dosah, pričom sa zohľadňujú riziká pre výkonnosť či zhodu, výška súvisiacich príjmov alebo výdavkov, budúci vývoj a politický a verejný záujem.

Túto správu prijala audítorská komora I, ktorej predsedá člen EDA Phil Wynn Owen a ktorá sa špecializuje na udržateľné využívanie prírodných zdrojov. Audit viedol člen EDA Janusz Wojciechowski a podporu mu poskytla vedúca kabinetu Kinga Wisniewska-Danek, atašé kabinetu Katarzyna Radecka-Moroz, hlavný manažér Helder Faria Viegas, vedúci úlohy Lorenzo Pirelli a zástupkyňa vedúceho úlohy Malgorzata Frydel. Audítorský tím tvorili Antonio Caruda Ruiz, Anzela Poliulianaite, Carlos Sanchez Rivero, Frédéric Soblet, Matteo Tartaggia a Diana Voinea. Administratívnu výpomoc poskytli Frederique Hussenet, Monika Schmidt a Terje Teppan-Niesen.

Kontakt

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete.
Sú dostupné cez server Európa (http://europa.eu).

Podpora EÚ pre mladých poľnohospodárov by mala byť lepšie zameraná, aby sa podporila účinná generačná výmena
(podľa článku 287 ods. 4 druhého pododseku ZFEÚ)

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2017

PDF	978-92-872-7768-8	1977-5776	10.2865/551487	QJ-AB-17-010-SK-N
HTML	978-92-872-7798-5	1977-5776	10.2865/055048	QJ-AB-17-010-SK-Q

© Európska únia, 2017

Rozmnožovanie je povolené len so súhlasom autora.

AKO ZÍSKAŤ PUBLIKÁCIE EÚ

Bezplatné publikácie:

• jeden kus:
  • prostredníctvom webovej stránky EU Bookshop (http://bookshop.europa.eu);
• viac kusov alebo plagátov/máp:
  • na zastúpeniach Európskej únie (http://ec.europa.eu/represent_sk.htm);
  • v delegáciách, ktoré sídlia v nečlenských krajinách EÚ (http://eeas.europa.eu/delegations/index_sk.htm);
  • kontaktovaním služby Europe Direct (http://europa.eu/europedirect/index_sk.htm);
  • na bezplatnom telefónnom čísle 00 800 6 7 8 9 10 11 (v rámci EÚ) (*).

(*) Za poskytnutie informácií sa neplatí, podobne ako za väčšinu hovorov (niektorí mobilní operátori, verejné telefónne automaty alebo hotely si však môžu účtovať poplatok).

Platené publikácie:

• prostredníctvom webovej stránky EU Bookshop (http://bookshop.europa.eu).