Centrálne riadené intervencie EÚ týkajúce sa rizikového kapitálu: potrebné je lepšie nasmerovanie

Zhrnutie

Rizikový kapitál sa zameriava na financovanie malých, začínajúcich a inovatívnych firiem, ktoré sú považované za firmy s vysokým potenciálom rastu. Často sa považuje za katalyzátor vytvárania pracovných miest a hospodárskeho rastu. Viac než 20 rokov Európska únia (EÚ) poskytuje malým a stredným podnikom rizikový kapitál, aby im pomohla rozbehnúť ich podnikanie. EÚ tiež podporuje udržateľný ekosystém európskeho rizikového kapitálu.

Rozhodli sme sa zamerať na trhy s rizikovým kapitálom pre narastajúcu angažovanosť EÚ v tejto oblasti politiky, ktorú sme doposiaľ nekontrolovali. Skontrolovali sme, ako Komisia vykonáva centrálne riadené intervencie rizikového kapitálu. Posúdili sme, či bol návrh týchto intervencií podložený posúdeniami vplyvu a hodnoteniami a či boli náležite vykonané. Taktiež sme posúdili, či existovala ucelená investičná stratégia.

Audit sa týkal šiestich centrálne riadených intervencií, ktoré sú zavedené od roku 1998, a taktiež sme posúdili návrhy na nástupnícky nástroj v ďalšom viacročnom finančnom rámci (2021 – 2027). Preskúmali sme príslušnú dokumentáciu a uskutočnili rozhovory so zamestnancami Komisie a Európskeho investičného fondu (EIF), zainteresovanými stranami z verejného a súkromného sektora a s akademickou obcou. Okrem toho sme uskutočnili prieskum medzi manažérmi fondov rizikového kapitálu.

Zistili sme, že Komisia zvýšila svoju podporu trhu s rizikovým kapitálom bez toho, aby vykonala celkové posúdenie potrieb trhu vrátane všetkých nástrojov a absorpčnej kapacity. Taktiež sme našli len málo dôkazov o vplyve jej podpory.

Investičná stratégia Komisie nebola ucelená a menej rozvinuté trhy s rizikovým kapitálom a odvetvia činnosti mali malý prospech z centrálne riadených intervencií EÚ.

Komisia a ďalší investori (verejní a súkromní) sa zúčastňujú vo fondoch rizikového kapitálu za rovnakých podmienok, zdieľajúc rovnaké zisky a straty (t. j. podľa zásady pari passu). Nízka miera návratnosti investícií súkromných investorov je jednou z príčin ich nízkeho záujmu o rizikový kapitál v EÚ. Hoci Komisia už umožňuje investície bez zásady pari passu v prípade sociálnych investícií, zatiaľ neanalyzovala možnosť zrieknuť sa výnosov EÚ z investícií v prospech súkromných investorov.

EIF riadi fondy najmä v mene Komisie, Európskej investičnej banky a vnútroštátnych orgánov. Stal sa významným hráčom na trhoch EÚ s rizikovým kapitálom. Jeho postupy si však vyžadujú zjednodušenie, pretože schválenie žiadostí o financovanie môže trvať viac než 12 mesiacov. Politiku prideľovania obchodov EIF je potrebné aktualizovať a zlepšiť. Zistili sme, že EIF čelil ťažkostiam s uzavretím exspirovaných mandátov.

A napokon, Komisia nezhromažďuje informácie o skutočných nákladoch, ktoré vznikajú EIF pri vykonávaní nástrojov podporovaných EÚ. Zistili sme, že uvádzacie poplatky, ktoré Komisia hradí EIF za spustenie nových nástrojov, sa v priebehu času zvyšovali a že nedošlo k úsporám vďaka synergiám a know-how, ktoré EIF získal za posledné dve desaťročia. Taktiež sme zistili, že poplatky neboli úplne prispôsobené tomu, aby motivovali k plneniu všeobecných cieľov fondov.

Komisii predkladáme niekoľko odporúčaní na zlepšenie pridanej hodnoty intervencií EÚ na trhu s rizikovým kapitálom. Komisii odporúčame:

1. vykonať potrebnú analýzu na zlepšenie hodnotenia intervencií EÚ;
2. vypracovať ucelenú investičnú stratégiu;
3. spolu s EIF zjednodušiť jeho riadenie intervencií EÚ.

Úvod

Rizikový kapitál môže byt katalyzátorom inovácií, vytvárania pracovných miest a hospodárskeho rastu. Živý trh s rizikovým kapitálom môže následne priniesť priamy hospodársky prospech. Odborníci a zainteresované strany v EÚ, vrátane Komisie, uznávajú prepojenie medzi inováciami, podnikaním, rizikovým kapitálom a hospodárskym rastom.

Rizikový kapitál: typ súkromného kapitálu

Rizikový kapitál je typ súkromného kapitálu, ktorý sa zameriava na financovanie malých, začínajúcich a inovatívnych firiem alebo startupov, ktoré sú považované za firmy s vysokým potenciálom rastu. Tieto spoločnosti často začínajú len s nápadom a neovereným obchodným modelom, čo znamená, že predstavujú značné riziko. Ak sa však nápad a obchodný model ukážu byť úspešné, tieto spoločnosti môžu napokon prinášať vysokú návratnosť, vďaka čomu môžu dlhodobé výnosy rizikového a súkromného kapitálu prevýšiť tradičné investície.

Inovatívne vznikajúce podniky a startupy potrebujú financovanie na rozvoj svojich nových technológií/inovácií. Súčasne vykazujú nízky počiatočný príjem. Pre tieto začínajúce podniky môže byť ťažké získať dostatočné financovanie od bánk, pretože môžu mať problém poskytnúť požadované miery zábezpeky. Investori rizikového kapitálu zapĺňajú túto medzeru vo financovaní, pretože sú ochotní akceptovať viac rizík než banky s výhľadom vyššej návratnosti alebo zo strategických dôvodov.

Nové spoločnosti prechádzajú rôznymi fázami vývoja, ktoré sú zobrazené na ilustrácii 1.

• Predštartovacia fáza: zárodkovým kapitálom sa podporujú predbežné činnosti, ako je prieskum trhu a výrobkov či vypracovanie obchodného plánu. Zväčša prichádza od majiteľa (majiteľov) podniku, podnikateľských anjelov a/alebo rodiny či priateľov.
• Počiatočná a neskoršia podnikateľská fáza: viac kapitálu je potrebného na rozvoj a realizáciu obchodného modelu. Najmä v tejto fáze vstupuje do hry rizikový kapitál. Ku koncu tejto fázy úspešné spoločnosti začínajú dosahovať zisk.
• Fáza rastu a škálovania: úspešným spoločnostiam sa zvyšujú príjmy a zisky. Ak investori rizikového kapitálu investovali do týchto spoločností, začnú sa snažiť predať tieto spoločnosti (alebo z nich „vystúpiť“), aby sa im vrátila ich investícia.

Zdroj: EDA.

Investície rizikového kapitálu sa zvyčajne uskutočňujú prostredníctvom fondu, v ktorom sa zhromažďuje kapitál viacerých investorov (spoluvlastníkov), ktorý spravuje manažér fondu (hlavný spoločník). Fondy rizikového kapitálu sa spoliehajú na zásadu diverzifikácie: majú širokú expozíciu naprieč rôznorodým portfóliom (zvyčajne od 10 do 20 investičných obchodov), čo im pomáha lepšie riadiť riziká (pozri rámček 1 ohľadom hlavných charakteristík investícií rizikového kapitálu v Európe). V prílohe I je uvedená typická štruktúra fondu rizikového kapitálu.

Fondy rizikového kapitálu tiež môžu ponúknuť odborné znalosti, ktoré pravidelne hľadajú podnikatelia snažiaci sa o rozvoj svojej spoločnosti. Táto cenná služba sa môže týkať spresnia stratégie a komercializácie inovácie, vývoja nového produktu a služby či uvedenia podniku na globálny trh. Spresnená stratégia a skorá viditeľnosť na globálnom trhu sú životne dôležité pre úspech high tech spoločností a iných startupov.

Fond rizikového kapitálu získa návratnosť po predaji spoločnosti (alebo „vystúpení” z nej). Vystúpenie sa udeje buď prvotnou verejnou ponukou akcií na burze (IPO) alebo predajom spoločnosti buď priemyselnému investorovi (predaj podniku) alebo inému fondu rizikového kapitálu či firme zaoberajúcej sa investovaním súkromného kapitálu. Keď spoločnosť z portfólia nemá žiadnu zostatkovú hodnotu, jej účtovná hodnota sa odpíše v súlade s platnými účtovnými štandardmi.

Angažovanosť Komisie na trhu s rizikovým kapitálom

Stratégia Európa 2020 je súčasnou agendou EÚ pre rast a zamestnanosť. Zdôrazňuje sa v nej inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast ako prostriedok na prekonanie štrukturálnych nedostatkov európskej ekonomiky, zlepšenie jej konkurencieschopnosti a produktivity, a zároveň posilnenie udržateľného sociálneho trhového hospodárstva¹. Keďže je rizikový kapitál katalyzátorom inovácií, vytvárania pracovných miest a hospodárskeho rastu, EÚ poskytuje finančné prostriedky na zlepšenie prístupu európskych podnikov počas počiatočnej fázy a fázy rastu. EÚ tiež podporuje udržateľný ekosystém európskeho rizikového kapitálu v Európe².

Intervencie EÚ mobilizujú dodatočné súkromné a verejné finančné prostriedky na poskytovanie finančnej podpory s cieľom maximálne zvýšiť účinnosť rozpočtu EÚ. Tieto priame investície do fondov rizikového kapitálu pochádzajú z rôznych častí rozpočtu EÚ.

• Centrálne riadené intervencie sa financujú z rôznych rozpočtových oblastí, ako je podnikanie, priemysel a výskum. Komisia je priamo zapojená do navrhovania a vytvárania týchto nástrojov, ich investičnej stratégie a určovania výšky príspevku EÚ.
• Intervencie zdieľaného riadenia³, ktoré sa používajú v politike súdržnosti, sú financované z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF). Každá intervencia sa musí vykonať v rámci operačného programu, ktorý riadi riadiaci orgán členského štátu. Riadiaci orgán zodpovedá za návrh finančného nástroja a určenie jeho finančného objemu.

Mnoho štrukturálnych faktorov, ktoré môžu buď podporiť alebo obmedziť rizikový kapitál v celej Európe, je stále zväčša výsadou členských štátov. Napríklad vnútroštátne daňové právo môže spomaliť rozvoj trhu s rizikovým kapitálom⁴, právo obchodných spoločností a pracovné právo môžu klásť prekážky prijímaniu zamestnancov a regulačné prostredie by mohlo utlmiť chuť investorov podstupovať riziká a obmedzovať získavanie finančných prostriedkov⁵.

Trh s rizikovým kapitálom v Európe

Od roku 2012 získavanie finančných prostriedkov európskymi fondmi rizikového kapitálu nepretržite rastie. V roku 2018 sa získali finančné prostriedky v celkovej výške 11,4 mld. EUR, čo bolo desaťročné maximum. Súčasná úroveň prevyšuje úroveň spred krízy v roku 2007. V rokoch 2014 až 2022 má Komisia vyčleniť viac než 3,3 mld. EUR na investície rizikového kapitálu.

Ako vyplýva z ilustrácie 2, v rokoch 2015 až 2017 štátne agentúry⁶ výrazne zvýšili svoju podporu európskych fondov rizikového kapitálu. Podpora klesla v roku 2018. V relatívnych číslach v roku 2010 a 2011 dosiahlo financovanie štátnymi agentúrami najvyššiu úroveň. V roku 2018 štátne agentúry zabezpečili 14 % celkovo získaných finančných prostriedkov, čo je výrazne nižší podiel v porovnaní s dvomi predchádzajúcimi rokmi, ale stále vyšší než úroveň spred krízy v roku 2007.

Zdroj: Údaje poskytnuté EDA združením Invest Europe.

Z ilustrácie 3 vyplýva podobný trend pri investíciách do spoločností. V poslednom desaťročí sa investície európskych fondov rizikového kapitálu zvýšili a v roku 2018 dosiahli najvyššiu úroveň 8,2 mld. EUR. Okrem toho, súčasná úroveň prevyšuje úroveň spred krízy v roku 2007.

Po finančnej kríze boli hodnota a počet vystúpení európskych fondov rizikového kapitálu pomerne stabilné. V roku 2018 fondy rizikového kapitálu vystúpili z 1 193 startupov v hodnote 2,0 mld. EUR, ale nedošlo k návratu na úroveň spred krízy v roku 2007, kedy vystúpili z 1 629 startupov v hodnote 3,1 mld. EUR. Pozr ilustráciu 3.

Zdroj: Údaje poskytnuté EDA združením Invest Europe.

Za 20 rokov, počas ktorých Komisia podporuje fondy rizikového kapitálu prostredníctvom centrálne riadených intervencií EÚ, viazala 1,7 mld. EUR v 140 fondoch, z toho 0,9 mld. EUR bolo vyplatených do polovice roku 2018. Tieto fondy rizikového kapitálu investovali v priemere 3 mil. EUR a vytvorili 48 pracovných miest na jednu spoločnosť. Tieto spoločnosti zamestnávali približne 74 000 osôb v čase investície.

Ako fungujú centrálne riadené intervencie EÚ

Komisia poverí Európsky investičný fond (EIF)/Európsku investičnú banku (EIB) vykonať intervencie rizikového kapitálu za dohodnutú odmenu. Komisia nesie celkovú zodpovednosť s výnimkou jedného prípadu, kedy zodpovednosť zdieľa so skupinou EIB a ďalšími orgánmi. Intervenciami EÚ sa podporilo veľa startupov a niektoré z nich sa stali významnými hráčmi vo svojich odvetviach. V rámčeku 2 sú uvedené príklady rizík a úspechov investícií EIF s mandátom Komisie.

Suma investovaná v rámci centrálne riadených intervencií EÚ so zameraním na rizikový kapitál sa v poslednom desaťročí výrazne zvýšila, a to z 33 mil. EUR za rok (priemer v rokoch 1998 – 2000) na 458 mil. EUR za rok (priemer v rokoch 2014 – 2020).

Tieto nástroje EÚ sú navrhnuté na základe dopytu, čo znamená, že poskytujú financovanie, keď oň fondy rizikového kapitálu požiadajú, pokiaľ spĺňajú kritériá oprávnenosti a prejdú hĺbkovou analýzou a procesom schválenia. V tabuľke 1 je uvedených šesť intervencií EÚ so zameraním na rizikový kapitál, ktoré sú centrálne riadené týmto spôsobom⁷.

Tabuľka 1

Centrálne riadené intervencie EÚ so zameraním na rizikový kapitál

Zdroj: EDA, upravené z právneho základu.

V roku 2015 zákonodarné orgány EÚ prijali nariadenie o Európskom fonde pre strategické investície (EFSI) (pozri prílohu II). Komisia zverila EIB riadenie EFSI a následne EIB delegovala jednu časť EIF¹⁵. EFSI bol zriadený na poskytovanie schopnosti niesť riziko, ktorú tvorila záruka z rozpočtu EÚ vo výške 16 mld. EUR a vlastné zdroje EIB vo výške 5 mld. EUR s cieľom umožniť skupine EIB (EIB a EIF) poskytovať dodatočné financovanie. EFSI bude poskytovať financovanie rizikového kapitálu vo výške 2 320 mil. EUR, čím je najväčší zo všetkých šiestich programov¹⁶.

V apríli 2018 Komisia spustila paneurópsky program fondu fondov. Spoločne s EIF vybrala šesť európskych fondov fondov, z ktorých už dva podpísali dohody. Fond fondov je zlúčením kapitálu, ktorý poskytli viacerí partneri na investovanie do fondov rizikového kapitálu, ktoré zas investujú do startupov. Táto štruktúra umožňuje väčšiu diverzifikáciu rizika, ale pridáva ďalšiu vrstvu správy. Prostredníctvom centrálne riadených intervencií je k dispozícii až 343 mil. EUR a ďalších 67 mil. EUR z vlastných zdrojov EIF. Očakáva sa, že týchto šesť fondov fondov získa ďalších 1,7 mld. EUR od ostatných (verejných alebo súkromných) investorov s cieľom katalyzovať investície vo výške 6,5 mld. EUR do začínajúcich spoločností.

Komisia v júni 2018 uverejnila svoj návrh následníckej intervencie s názvom Program InvestEU¹⁷ v rámci balíka návrhov na ďalší viacročný finančný rámec (2021 – 2027).

Úloha Európskeho investičného fondu

EIF podporuje finančných sprostredkovateľov, ktorí poskytujú financovanie MSP v celej Európe. Jeho hlavným akcionárom je EIB (58,6 % podiel na majetku), EÚ zastúpená Komisiou (29,7 %) a ostatní akcionári vrátane verejných a súkromných bánk a finančných inštitúcií¹⁸. Realizuje intervencie rizikového kapitálu najmä v mene iných, napr. EÚ, EIB (v rámci mandátu v oblasti zdrojov rizikového kapitálu), vnútroštátnych alebo regionálnych orgánov či súkromných investorov. Na ilustrácii 4 sa nachádza prehľad, ako fungujú nástroje rizikového kapitálu podporované EÚ a úloha EIF.

Zdroj: EDA na základe údajov EIF.

EIF sa stal jedným z najväčších hráčov na európskom trhu s rizikovým kapitálom. V roku 2018 len samotný EIF podpísal dohody s fondmi rizikového kapitálu na investovanie sumy 1,4 mld. EUR.

Rozsah auditu a audítorský prístup

Rozhodli sme sa zamerať na trhy s rizikovým kapitálom pre narastajúcu angažovanosť EÚ v tejto oblasti politiky, ktorú sme doposiaľ nekontrolovali. Posúdili sme, či Komisia dobre využívala svoje nástroje rizikového kapitálu tak, že sme preskúmali, či:

1. Komisia vykonávala kvalitné hodnotenia ex ante, priebežné hodnotenia a hodnotenia ex post;
2. investičná stratégia, ktorú EÚ použila na poskytnutie pomoci, bola ucelená;
3. nástroje EÚ boli náležite vykonávané EIF.

Očakávame, že naša správa pomôže Komisii vykonávať jej politiku efektívnejšie a účinnejšie. Pri posudzovaní primeranosti návrhu intervencií sme sa zamerali na obdobie 2014 – 2020. Pri ostatných aspektoch sme zohľadnili všetky centrálne riadené intervencie EÚ od roku 1998. Ak to bolo vhodné, zohľadnili sme aj návrh programu InvestEU na obdobie 2021 – 2027.

S cieľom zhromaždiť audítorské dôkazy sme preskúmali príslušnú dokumentáciu vrátane vzorky dokumentujúcej proces, ako EIF vyberá fondy rizikového kapitálu. Taktiež sme uskutočnili rozhovory so zamestnancami Komisie, EIF, francúzskej Banque Publique d'Investissement a Invest Europe¹⁹, ako aj s akademikmi a manažérmi fondov. Okrem toho sme navštívili združenia rizikového kapitálu a startupov, podporné banky, ministerstvá a fondy rizikového kapitálu v Dánsku a Taliansku. A napokon sme uskutočnili dva prieskumy medzi manažérmi fondov rizikového kapitálu.

Pripomienky

Nedostatky ex ante a ex post hodnotení

Pred začatím novej intervencie musí Komisia vykonať ex ante hodnotenie a/alebo hodnotenie vplyvu vrátane analýzy potrieb trhu. V hodnotení a posúdení by sa mala analyzovať aj štruktúra a potreby financovania spoločností, na ktoré je nástroj zameraný, a dostupné zdroje financovania. Pomocou týchto informácií môže Komisia odhadnúť medzeru vo financovaní a určiť primeraný rozsah jej podpory pre trh s rizikovým kapitálom.

Hlavným cieľom všetkých intervencií EÚ od roku 1998 je zlepšovať prístup podnikov, najmä MSP, k financovaniu podporovaním podnikov a inovácií. Pri každej intervencii sa od Komisie očakáva, že vykoná priebežné hodnotenie a/alebo hodnotenie ex post na posúdenie účinnosti intervencie.

Intervencie neboli založené na primeranom posúdení potrieb trhu

Preskúmali sme, či a ako Komisia určila a vyčíslila medzeru vo financovaní pri intervenciách súčasného programového obdobia (2014 – 2020). Taktiež sme overili, či tak urobila na súhrnnej úrovni EÚ a na úrovni členských štátov. A napokon, analyzovali sme, či medzera vo financovaní bola stanovená pre rôzne fázy životného cyklu spoločnosti (pozri ilustráciu 1).

Zistili sme, že hoci Komisia uskutočnila ex ante hodnotenia a posúdenia vplyvu a analyzovala potreby trhu tým, že posúdila ponuku a dopyt, vyčíslenie medzery vo financovaní nebolo ucelené. Dôvodom boli najmä chýbajúce údaje. Komisia tiež uviedla, že „v odbornej literatúre nie je zhoda na tom, či nízke úrovne investícií do rizikového kapitálu v porovnaní s HDP vo väčšine členských štátov EÚ sú najmä problémom na strane ponuky alebo dopytu, t. j. či je nedostatočná ponuka rizikového kapitálu, alebo či je nedostatok spoločností, do ktorých možno investovať”²⁰.

Napríklad v roku 2011 Komisia uskutočnila hodnotenia ex ante a posúdenie vplyvu centrálne riadeného kapitálového nástroja pre rast (EFG). Zistili sme, že v podkladovej štúdii vykonanej v mene Komisie sa nevysvetľovalo odôvodnenie jej odhadu medzery vo financovaní²¹.

Pri ďalšom centrálne riadenom nástroji, kapitálovom nástroji InnovFin (IFE), sme zistili, že posúdenie z roku 2013 sa uskutočnilo až po uverejnení legislatívneho návrhu a po tom, ako Komisia, Parlament a Rada prerokovali orientačnú výšku rozpočtu.

Taktiež sme zistili, že pri spustení EFSI v roku 2015 Komisia nevykonala ucelené ex ante hodnotenie alebo posúdenie vplyvu medzery vo financovaní alebo potrieb trhu. Takisto nevykonala takéto posúdenie v roku 2017, keď sa záruka EÚ zvýšila o 10 mld. EUR (na 26 mld. EUR) a investičné obdobie predĺžilo z 31. júla 2019 do 31. decembra 2020²².

Aj v roku 2015 bolo uskutočnené špecifické posúdenie v mene Komisie na preskúmanie možnosti využívať štruktúru fondu fondov²³. Na základe rozhovorov so 105 manažérmi fondov rizikového kapitálu vyplynulo, že názory na stav a potreby trhu s rizikovým kapitálom sa rôznili. V posúdení nebola vyčíslená medzera vo financovaní ani sa v ňom neriešila záležitosť absorpcie pri odporúčaní finančnej veľkosti fondu fondov, ktorý sa mal vytvoriť.

Komisia už uskutočnila ex ante hodnotenie/posúdenie vplyvu následníckych intervencií rizikového kapitálu v rámci budúceho programu InvestEU v nasledujúcom období 2021 – 2027. Medzera vo financovaní však opätovne nebola vyčíslená.

Podľa nášho názoru nárast rozpočtových zdrojov pre fondy rizikového kapitálu (pozri tabuľku 1) bez náležitého vyčíslenia medzery vo financovaní môže viesť k riziku, že tieto finančné prostriedky nebudú môcť byť čerpané (pozri rámček 3).

Nedostatočné dôkazy o vplyve intervencií EÚ

Preskúmali sme, či sa v predchádzajúcich priebežných hodnoteniach a hodnoteniach ex post preukázala účinnosť podpory rizikového kapitálu zo strany EÚ. Náležité priebežné hodnotenia a hodnotenia ex post poskytujú cenné informácie pre návrh nových nástrojov.

Odkedy Komisia začala podporovať rizikový kapitál, predložila šesť hodnotení v polovici obdobia a dve záverečné hodnotenia. Zvyčajne sa v hodnoteniach uvádzali výstupy a výsledky, napríklad počet podporených fondov rizikového kapitálu alebo počet spoločností, do ktorých investovali fondy rizikového kapitálu podporované EÚ. V hodnoteniach sa však neanalyzoval vplyv intervencie EÚ na sektor rizikového kapitálu alebo jej ekonomické vplyvy (napr. rast, inovácie, počet udržaných a vytvorených pracovných miest).

Obe hodnotenia ex post boli vykonané priskoro. Napríklad záverečné hodnotenie týkajúce sa nástroja pre rýchlorastúce a inovačné MSP bolo vydané v roku 2011. EIF však mohol schváliť dohody o partnerstve s ručením obmedzeným s fondmi rizikového kapitálu do roku 2013 – mali teda približne päť rokov na investovanie do spoločností.

Priebežné hodnotenie nástroja GIF a hodnotenia ex post ESU 1998 a ESU 2001 boli oslabené obmedzenou dostupnosťou údajov.

• Prvotné nástroje Program štartovacieho kapitálu pre Európske technologické zariadenia 1998 a Program štartovacieho kapitálu pre Európske technologické zariadenia 2001 nemali nijaké ukazovatele výkonnosti. V hodnotení ex post týchto nástrojov sa odporúčalo využívať dobre navrhnuté ukazovatele výkonnosti.
• Hoci sa v právnom základe nástroja GIF stanovili ukazovatele a ciele, týkali sa najmä výstupov. V priebežnom hodnotení nástroja GIF sa preto opätovne odporučilo vypracovať ukazovatele výsledkov a vplyvu, aby mohlo byť záverečné hodnotenie účinné. Komisia pridala ukazovatele, ale záverečné hodnotenie z nich nemohlo vychádzať, pretože bolo vykonané do jedného roka po hodnotení v polovici obdobia.

Hodnotenia sa zväčša opierali o kvalitatívne metódy, ako sú rozhovory a prieskumy. Hoci boli zhromaždené informácie užitočné, neboli podporené kvantitatívnymi metódami.

V priebežných a záverečných hodnoteniach, ktoré vykonala Komisia, sa neanalyzoval kontrafaktuálny scenár. Hodnotitelia neposúdili, koľko pracovných miest bolo vytvorených alebo udržaných v spoločnostiach, ktoré boli financované rizikovým kapitálom v porovnaní s teoretickým číslom, ktoré sa mohlo dosiahnuť bez financovania.

V roku 2011 sa v rámci výskumného projektu financovaného EÚ²⁵ vykonala takáto kontrafaktuálna analýza, v ktorej sa zohľadnil rizikový kapitál zo všetkých zdrojov (nielen z EÚ) a spoločnosti zo siedmich členských štátov a jednej nečlenskej krajiny. V analýze sa dospelo k nasledujúcemu záveru: „Zistenia vo všeobecnosti podporili názor, že investori rizikového kapitálu mali značne pozitívny prístup k rastu a produktivite firiem, ako aj k výkonnosti investície a inovácie. Investori rizikového kapitálu pomohli firmám v ich portfóliu prevýšiť výkonnosť firiem, ktoré neboli podporené rizikovým kapitálom, dokonca aj počas finančnej krízy v rokoch 2008 – 2009. Poskytli ich portfóliovým firmám zdroje a kompetencie potrebné na rýchle prispôsobenie ich produktu/trhovej ponuky počas globálnej krízy.”

Pozitívne je, že EIF uverejnil sériu pracovných dokumentov o hospodárskom prínose investícií podporených EIF a výkonnosti podporených startupov²⁶ vrátane kontrafaktuálnej analýzy. Jediným upozornením je, že v týchto dokumentoch boli preskúmané všetky investície rizikového kapitálu EIF – nielen tie, ktoré podporuje EÚ.

Pokiaľ ide o nástroje programového obdobia 2014 – 2020, Komisia stanovila ukazovatele výsledkov a vplyvu pre EFG, IFE a EFSI. Pre EFG a IFE boli ciele stanovené pre všetky ukazovatele s výnimkou obratu a počtu zamestnancov prijímateľských spoločností (pozri tabuľku 2). Okrem toho, ciele pre IFE sa netýkajú len rizikového kapitálu, ale kombinujú podporu prostredníctvom rizikového kapitálu a dlhového financovania, čo sťažuje zhodnotiť výkonnosť jednotlivých nástrojov.

Zdroj: EDA na základe právnych predpisov a dokumentov Komisie.

V priebežnom hodnotení EFSI sa odporučilo objasniť vplyv iniciatívy na finančný trh a najmä vplyv zlyhania trhu a prípadného hromadného vystúpenia pomocou kontrafaktuálnych scenárov. V priebežnom hodnotení sa uznalo súčasné úsilie skupiny EIB pri testovaní takýchto prístupov pre produkty EFSI, obzvlášť pri stanovovaní potrebnej infraštruktúry údajov²⁷.

Komisii chýbala ucelená investičná stratégia

Zlepšenie prístupu podnikov k financovaniu prostredníctvom paneurópskeho trhu s rizikovým kapitálom si vyžaduje jednotnú a ucelenú politiku a investičnú stratégiu, ktorá má okrem iného za cieľ podporiť menej rozvinuté trhy, znížiť závislosť na verejnom sektore a zjednodušiť intervencie.

Prístup založený na dopyte nepodporuje rozvoj menej rozvinutých trhov s rizikovým kapitálom alebo odvetví

Na posúdenie investičnej stratégie Komisie sme analyzovali súčasný stav z hľadiska krajín, v ktorých majú sídlo fondy rizikového kapitálu podporované EÚ, a prijímateľských spoločností, ako aj z hľadiska vývojových fáz a odvetví činností.

Nedostatočne rozvinuté trhy s rizikovým kapitálom mali malý prospech z centrálne riadených intervencií EÚ

Odkedy Komisia začala svoju činnosť v oblasti rizikového kapitálu v roku 1998, vyčleňovanie financovania bolo založené na zásluhách projektov a nie na zemepisnom umiestnení fondov rizikového kapitálu či investičnom odvetví.

Bez stratégie, ktorá zabezpečuje primerané investície na nerozvinutých trhoch, môžu dostať menej podpory. Toto riziko je potvrdené v hodnoteniach ex ante/posúdeniach vplyvu jej intervencií v období 2014 – 2020 (IFE a EFG), v ktorých bolo poukázané na vysokú koncentráciu investícií rizikového kapitálu v niektorých členských štátoch.

Zistili sme, že koncom júna 2018 dva členské štáty s najvyššou registráciou fondov rizikového kapitálu podporovaných EÚ boli Francúzsko s 20 % a Taliansko so 14 % z celkového počtu fondov. Po týchto krajinách nasledovalo Luxembursko, Spojené kráľovstvo, Holandsko, Nemecko a Fínsko. V 12 členských štátoch fondy rizikového kapitálu podporované EÚ neinvestovali do žiadnych spoločností (pozri ilustráciu 5).

Jedným z faktorov, ktoré manažéri fondu zohľadňujú pri rozhodovaní, kde budú registrovať fond rizikového kapitálu, je platný regulačných rámec. Podľa prieskumu²⁸, ktorý zrealizoval EIF, „manažéri fondov vyzývali na podporu paneurópskych fondov, viac cezhraničných investícií a harmonizované právne rámce a daňové systémy“.

Zdroj: EDA na základe údajov EIF.

Fondy rizikového kapitálu môžu investovať buď len do spoločností v krajine, v ktorej sú registrované, alebo majú zameranie na viacero krajín. K 30. júnu 2018 sa 42 % fondov rizikového kapitálu podporovaných EÚ zameriavalo na viaceré krajiny.

Pokiaľ ide o sumy, ktoré fondy rizikového kapitálu podporované EÚ investovali do spoločností, z ilustrácie 6 vyplýva, že niektoré členské štáty, ktoré boli atraktívne pre rizikový kapitál²⁹, mali najväčší prospech z intervencií EÚ. Francúzsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo vyčnievajú, pretože majú 50 % podiel na týchto investíciách. Keďže tieto členské štáty sú najväčšími ekonomikami v EÚ, zameriavanie sa na ne nepomáha podporovať európsky trh rizikového kapitálu.

V polovici roka 2018 ani jeden z centrálne riadených fondov rizikového kapitálu podporovaných EÚ neinvestoval na Cypre, Malte, v Slovinsku či na Slovensku a len v obmedzenej miere (spolu 29 mil. EUR) sa investovalo v Bulharsku, Českej republike, Maďarsku, Poľsku a Rumunsku.

Zdroj: EDA na základe údajov EIF.

Z našej analýzy údajov vyplýva, že prideľovanie pomoci na základe dopytu uprednostňuje najrozvinutejšie trhy rizikového kapitálu. To úplne neprispieva k stanovenému cieľu EÚ podporovať paneurópsky trh s rizikovým kapitálom ani k niektorým prioritám uvedeným v dohodách o delegovaní. Napríklad, pri troch najnovších kapitálových nástrojoch (t. j. EFG, IFE, EFSI) sa v právnom základe vždy odkazuje na podporu rozvoja rizikového kapitálu na úrovni EÚ. Okrem toho, v článku 2 dohody o mandáte nástroja GIF sa uvádza, že jedným z cieľov nástroja je znížiť deficit na trhu s akciovým a rizikovým kapitálom na účely zlepšenia európskeho trhu s rizikovým kapitálom. V niekoľkých hodnoteniach intervencií EÚ vykonaných Komisiou alebo v mene Komisie sa kritizoval prístup prideľovania založený na dopyte a odporučilo sa uprednostniť aktívnejší prístup.

Napríklad v posúdení vplyvu následníckeho programu InvestEU z roku 2018 (obdobie 2021 – 2027) sa odporúča vyvažovať prístup založený na dopyte na úrovni jednotlivých operácií prísnejším overovaním súladu s cieľmi politík. Komisia nekonkretizovala, ako sa toto vyvažovanie dosiahne v praxi alebo aký vplyv bude mať na prístup založený na dopyte.

Potreby financovania neboli vyčíslené podľa fázy vývoja alebo odvetvia činnosti

Za 20 rokov, počas ktorých Komisia podporuje fondy rizikového kapitálu prostredníctvom rôznych centrálne riadených intervencií, investovala do rôznych fáz vývoja MSP. Na ilustrácii 7 je znázornené, koľko zo 4,6 mld. EUR investovaných fondmi rizikového kapitálu podporovaných EÚ počas tohto obdobia, bolo využitých na jednotlivé vývojové fázy spoločností.

Zdroj: EDA na základe údajov EIF.

Počiatočné fázy, t. j. predštartovacia a štartovacia, predstavujú 56 % celkovej investície. Fondy rizikového kapitálu zvyčajne investujú do vyššieho počtu spoločností v ich počiatočnej fáze ako v neskorších fázach. Priemerné sumy investované do jednotlivých MSP v počiatočných fázach sú napriek tomu nižšie. Fondy rizikového kapitálu podporované EÚ investovali do jedného MSP v priemere 1,36 mil. EUR v predštartovacej fáze a 2,56 mil. EUR v počiatočnej fáze, zatiaľ čo priemerná investícia vo fáze rozvoja³⁰ dosiahla 4,82 mil. EUR na jeden MSP a vo fáze odkúpenia podniku 7,16 mil. EUR.

V našom prieskume 68 % manažérov fondov rizikového kapitálu, ktorí naň odpovedali, zastávalo názor, že verejná účasť na rizikovom kapitáli je najpotrebnejšia pri investíciách v predštartovacej a štartovacej fáze.

Pokiaľ ide o rozdelenie podľa odvetví, spoločnosti činné v sektore počítačov a spotrebnej elektroniky a vied o živej prírode predstavujú viac než 50 % celkových investícií, ktoré uskutočnili fondy rizikového kapitálu podporované EÚ (pozri ilustráciu 8).

Zdroj: EDA na základe údajov EIF.

Hoci EÚ investovala do rôznych vývojových fáz a odvetví činnosti, vyčlenenie finančných prostriedkov nebolo založené na dôkladnej analýze ponuky a dopytu na európskom trhu s rizikovým kapitálom. V ex ante hodnoteniach chýbali údaje o medzere vo financovaní v rôznych vývojových fázach alebo odvetviach činnosti (pozri bod 36).

Poznamenávame, že v posúdení vplyvu programu InvestEU (obdobie 2021 – 2027) Komisia navrhla, aby boli kapitálové nástroje zamerané „na základe odvetvia […] a životného cyklu spoločnosti (na základe analýzy medzery vo financovaní)“³¹. V posúdení sa vôbec neuvádza zacielenie ani analýza podľa členských štátov.

Trh EÚ s rizikovým kapitálom nie je dostatočne atraktívny pre súkromných investorov

Intervenciami podporovanými EÚ by sa mali riešiť zlyhania trhu alebo konkrétnejšie tie zlyhania, ktoré členské štáty nedokážu riešiť sami (na dodržanie zásady subsidiarity a dosiahnutie pridanej hodnoty)³². Konečným cieľom verejnej intervencie je prilákať súkromných investorov s cieľom rozvíjať udržateľný trh s rizikovým kapitálom. Preskúmali sme, či Komisia dokázala podporiť ostatných verejných a súkromných investorov, aby poskytli finančné prostriedky popri EÚ. V hodnotení ex ante IFE z roku 2013 bolo zdôraznené, že nízka návratnosť je jedna z hlavných príčin nízkeho záujmu súkromných investorov o rizikový kapitál. „Okrem bublinového obdobia dot.com v rokoch 1997 – 2000 priemerná ročná návratnosť európskych fondov rizikového kapitálu bola pod 10 % a približne za posledných desať rokov záporná, pričom ani výkonnosť tých najlepšie riadených fondov nebola dostatočne vysoká na to, aby priniesla návratnosť, ktorú hľadajú inštitucionálni investori”³³.

Na to, aby boli intervencie EÚ v súlade s pravidlami štátnej pomoci, stanovila Komisia minimálne ciele pre podiel súkromných investorov vo fondoch rizikového kapitálu podporovaných EÚ. Tieto ciele boli stanovené na 50 % pre prvotné nástroje, ako bol ESU 1998 a ESU 2001, ale potom klesli na 30 % v rámci intervencií v rokoch 2014 – 2020. Je to o to dôležitejšie vzhľadom na to, že Komisia považuje investície s vlastným rizikom realizované EIF/EIB a podpornými bankami za nezávislé a súkromné. Inak Komisia nestanovila nijaké ciele pre účasť súkromného sektora.

Komisia nestanovila dosiahnutie vysokej návratnosti ako cieľ jej intervencií, ani nepožadovala, aby EIF dosahoval zisky z finančných prostriedkov EÚ. EIF je však zo zákona a dohôd o delegovaní povinný uplatňovať zásadu pari passu, podľa ktorej sa verejní a súkromní investori zúčastňujú vo fondoch rizikového kapitálu za rovnakých podmienok, zdieľajú tie isté zisky a straty. Prilákanie súkromných investorov, ktoré je zásadne dôležité pre udržateľný trh s rizikovým kapitálom, je možné len vtedy, ak investície generujú vysoké výnosy.

Podľa účtovnej závierky za rok 2017 investoval ESU 1998 od svojho založenia sumu 101 mil. EUR a zaznamenal celkovú čistú stratu 12 mil. EUR. Podobný obraz sa naskytá pri portfóliách realizovaných ESU 2001 a GIF (ktoré už odpísané alebo predané). ESU 2001 zaznamenal čistú stratu vo výške 82 mil. EUR z investovanej sumy 207 mil. EUR a GIF stratu 88 mil. EUR z investovaných 470 mil. EUR³⁴. Tieto posledné dva nástroje majú stále značnú časť ich investícií ponechaných vo svojich portfóliách (ESU 2001: 31 %; GIF: 64 %). Je príliš skoro, aby bolo možné poskytnúť zmysluplné údaje za novšie intervencie EÚ [pozri tabuľku 3].

V niektorých záverečných a priebežných hodnoteniach Komisie týkajúcich sa centrálne riadených programov sa uvádzalo, že zásada pari passu zlyhala alebo že bola prekážkou pri podnecovaní súkromných investícií. V inom hodnotení (ex ante hodnotenie EFG z roku 2011) sa nedošlo k záveru, či sa má odkloniť od zásady pari passu a rozhodnutie sa odložilo, kým nebude k dispozícii podrobné preskúmanie trhu. V čase konania auditu Komisia takéto posúdenie zatiaľ nevykonala. Komisia umožňuje investície bez zásady pari passu len v prípade sociálnych investícií v rámci okna EFSI pre MSP.

Jedným z argumentov, ktoré Komisia používa pre uplatňovanie zásady pari passu, je, že inak by bolo riziko, že sa investícia bude považovať za štátnu pomoc. Nezlučiteľná štátna pomoc poskytovaná členskými štátmi narúša hospodársku súťaž a Komisia ju môže spätne získať. V usmerneniach Komisie³⁵ a právnom predpise EÚ³⁶ je však jasne stanovené, za akých okolností asymetrické rozdelenie zisku nie je v rozpore s pravidlami štátnej pomoci.

Napríklad, verejný investor môže zvýšiť návratnosť pre súkromných investorov tým, že sa vzdá časti svojej vlastnej návratnosti (v rámci asymetrickej štruktúry návratnosti). To by znamenalo, že by verejný investor neinvestoval za rovnakých podmienok ako ostatní investori v rozpore so zásadou rovnosti pari passu.

V posúdení fondu fondov z roku 2015 sa uvádza: „Väčšina respondentov spomedzi manažérov fondov súkromného kapitálu a rizikového kapitálu argumentovala, že ak EÚ myslí vážne, že podporuje návrat súkromného sektora do európskeho rizikového kapitálu, mala by umožniť súkromnému sektoru mať navrch výmenou za to, že investuje v rizikovejších fázach investícií. Asymetrická návratnosť bola vnímaná ako potenciálna pomoc pri prekonávaní prekážok pri prilákaní súkromných investorov na úrovni fondu fondov.“

Pred zriadením programu európskeho fondu fondov Komisia založila pracovnú skupinu na jeho analýzu. Táto skupina navrhla, aby sa vo výzve na prejavenie záujmu umožnila asymetrická návratnosť, hoci by sa mali uprednostňovať fondy rizikového kapitálu s podmienkami pari passu. Navrhla vyrovnať to investovaním v krajinách s menej rozvinutým prostredím rizikového kapitálu. V rozpore s týmto odporúčaním sa vo výzve na prejavenie záujmu asymetrická návratnosť neumožnila.

Ďalší spôsob, ako môžu verejní investori podporiť samoudržateľný trh rizikového kapitálu, je umožniť postupné stiahnutie sa, t. j. predčasné vystúpenie z fondov rizikového kapitálu. Dohody o partnerstve s ručením obmedzeným podpísané medzi EIF a fondmi rizikového kapitálu ani dohody o dvoch fondoch fondov, ktoré EIF zatiaľ podpísal, však nezahŕňali ustanovenia o predčasnom vystúpení. Poznamenávame, že v posúdení fondu fondov z roku 2015 sa navrhovalo začleniť mechanizmy predčasného vystúpenia.

Zložitosť vyplývajúca z využitia viac než jednej intervencie na poskytnutie podpory EÚ trhu s rizikovým kapitálom

Zatiaľ čo v predchádzajúcich obdobiach Komisia poskytovala svoju podporu trhu s rizikovým kapitálom prostredníctvom jedného nástroja, v období 2014 – 2020 používa na tento účel tri intervencie (t. j. EFG, IFE a kapitálový produkt EFSI SMEW). Preskúmali sme, či Komisia zabezpečila jednotnosť medzi týmito tromi intervenciami.

Cieľom EFG je zlepšiť prístup MSP ku kapitálu v ich fáze rozvoja a rastu, zatiaľ čo sa IFE zameriava na investície v počiatočnej fáze. V príslušných nariadeniach sa umožňujú krížové investície v rôznych fázach. Tieto dva nástroje boli plánované ako dve zložky jediného kapitálového finančného nástroja Únie.

Pri spustení kapitálového produktu EFSI SMEW v polovici roku 2016 (pozri prílohu II) sa zložitosť zväčšila pre kombinovanie rozpočtovej záruky s finančným nástrojom a zapojením Komisie, EIB a EIF.

Aby sa tento nový produkt neprekrýval s už existujúcim EFG, v roku 2016 Komisia rozhodla zmeniť zameranie EFG a zacielila ho zväčša na obchody rizikového kapitálu v nečlenských krajinách EÚ³⁷, ktoré kapitálový produkt EFSI SMEW nemôže pokrývať.

Mať tri nástroje s podobnými cieľmi riadené tromi rôznymi útvarmi Komisie znamenalo znásobenie úsilia v oblasti správy, výkazníctva a monitorovania. Podľa rôznych právnych ustanovení je EIF povinný vypracúvať samostatné operačné správy za každý nástroj aspoň každý druhý rok.

V súčasnosti operačné výkazníctvo EIF o kapitálovom produkte EFSI SMEW nie je dostatočne jasné, pokiaľ ide o rôzne podokná, a je ťažké získať celkový prehľad o štruktúre kombinovaných intervencií.

Poznamenávame, že Komisia uznala neefektívnosť a prekrývanie a navrhla zjednodušiť štruktúru budúceho programu InvestEU (2021 – 2027). Navrhuje mať jeden jediný nástroj na poskytovanie jedinej rozpočtovej záruky namiesto troch nástrojov (EFG, IFE a EFSI).

EIF je základným investorom, ale spôsob, ako riadi intervencie EÚ, možno zjednodušiť

Komisia realizovala svoje centrálne riadené intervencie rizikového kapitálu prostredníctvom EIF od ich počiatku koncom 90-tych rokov. Komisia preto musí zabezpečiť, aby EIF náležite vykonával intervencie EÚ.

EIF je dôležitý hráč

Finančné prostriedky, ktoré sa získali v odvetví rizikového kapitálu v EÚ od verejných investorov, sa v rokoch 2015 až 2016 zdvojnásobili a v roku 2018 stále prevyšovali úroveň spred krízy v roku 2007 (pozri ilustráciu 2). EIF riadi čoraz vyšší počet mandátov (pozri bod 22) a stal sa jedným z najväčších hráčov na európskom trhu s rizikovým kapitálom. V roku 2018 len samotný EIF podpísal dohody s fondmi rizikového kapitálu na investovanie sumy 1,4 mld. EUR, vrátane 214 mil. EUR nástrojmi podporovanými EÚ. Preskúmali sme, či EIF riadil tieto nástroje efektívne.

EIF uskutočnil v roku 2018 prieskum³⁸, z ktorého vyplynulo, že sa jeho účasť považovala za dôležitú, pretože zohrával úlohu základného investora a pomáhal prilákať súkromných investorov zvýšením hodnovernosti fondu. Príslušní manažéri fondov vnímali účasť EIF na investíciách vo všeobecnosti pozitívne.

Väčšina manažérov fondov, ktorí odpovedali na náš prieskum, si cenila proces hĺbkovej analýzy EIF. Jeho kvalita znamená, že je často vnímaná ako „pečiatka schválenia“. Respondenti však tiež uviedli, že EIF bol formálny, zameraný na dodržiavanie pravidiel a že proces schvaľovania žiadosti fondu trvá pridlho. Podľa prieskumu 45 % manažérov fondov povedalo, že EIF trvalo viac než jeden rok, aby schválil žiadosť a 41 % uviedlo, že to trvalo 6 mesiacov až jeden rok. Väčšina respondentov (66 %) uviedla, že boli v kontakte s tromi až piatimi osobami z EIF počas procesu podávania žiadosti, pričom niektoré kontaktné osoby neboli vždy oboznámené s vnútroštátnymi osobitosťami.

V posúdení fondu fondov z roku 2015 sa zdôrazňovala „proticyklická úloha EIF pri zabezpečovaní toho, aby mali inovatívne startupy a MSP naďalej prístup ku kapitálu v období hospodárskeho poklesu“. Uvádza sa však v ňom aj to, že „niekoľko zainteresovaných strán, obzvlášť fondy rizikového kapitálu, združenia rizikového kapitálu a niektorí vnútroštátni prevádzkovatelia fondu fondov vyjadrili názor, že dominantná úloha EIF ako základného investora na európskom trhu rizikového kapitálu a manažéra fondu fondov nastoľovala otázky v súvislosti s dlhodobejšou udržateľnosťou“.

Nástroje podporované EÚ sa prekrývajú s inými nástrojmi, ktoré riadi EIF, namiesto toho, aby ich dopĺňali

EIF vypracoval politiku prideľovania finančných prostriedkov v rámci rôznych mandátov (t. j. politika prideľovania obchodov). Preskúmali sme, či ju EIF vykonával náležite a zvažoval povahu svojich rôznych mandátov.

EIF sa musí rozhodnúť, do ktorého fondu rizikového kapitálu investuje a v rámci ktorého mandátu. V príslušných právnych základoch a dohodách o delegovaní centrálne riadených nástrojov financovaných EÚ sa buď povoľuje alebo nepovoľuje spoluinvestícia s finančnými prostriedkami pochádzajúcimi z iných mandátov.

V rámci ESU 1998 boli spoluinvestície s EIF alebo nástrojmi riadenými EIF výslovne zakázané³⁹. Je to z toho dôvodu, že ESU 1998 bol navrhnutý na doplnenie mandátov riadených EIF na riešenie „tých MSP, ktoré nemôže podporovať EIB ani EIF z dôvodu ich zákonom stanovených kritérií vyššieho rizika⁴⁰“.

Koncept kritérií vyššieho rizika sa zopakoval pri ESU 2001 a GIF, hoci bolo umožnené spoluinvestovanie. Koncom roku 2017 malo 30 % fondov rizikového kapitálu podporovaných týmito dvomi nástrojmi spoluinvestície z iných mandátov EIF (väčšinou z mandátu EIB v oblasti zdrojov rizikového kapitálu⁴¹). Z tohto vyplýva, že vybrané fondy sa nezameriavali na odlišné rizikové segmenty ako ostatné mandáty EIF.

V právnom základe EFG, IFE a EFSI sa už viac neodkazuje na koncept kritérií vyššieho rizika. Vo všetkých troch sa konkretizuje, že tieto nástroje by mali dopĺňať finančné nástroje financované z vnútroštátnych alebo regionálnych programov. Hoci sa v právnom základe EFSI tiež konkrétne podporuje doplnkovosť s existujúcimi operáciami a činnosťami EIB, v právnom základe ďalších dvoch nástrojov o tomto aspekte nie je zmienka.

V nariadení o EFSI sa požadujú usmernenia týkajúce sa kombinovaného využitia nástrojov EÚ a financovania zo strany EIB v rámci záruky EÚ s cieľom zabezpečiť komplementárnosť. Komisia vydala usmernenie ku komplementárnosti EFSI a ESIF. Neexistujú usmernenia k spoluinvestíciám s inými mandátmi riadenými EIF, napr. mandát EIB v oblasti zdrojov rizikového kapitálu.

Pre znásobenie mandátov EIF sa v priebežnom hodnotení intervencie GIF vykonanom v mene Komisie odporučilo, aby EIF vypracoval politiku prideľovania obchodov⁴². EIF má takúto politiku od roku 2009. Po niekoľkých aktualizáciách zostala táto politika nezmenená od konca roka 2011 do roku 2018, kedy došlo k jej revízii.

V politike prideľovania obchodov z roku 2011 je pozoruhodné prekrývanie viacerých mandátov. Pri intervencii GIF však došlo ku spoluinvestovaniu, t. j. EIF investoval finančné prostriedky z niekoľkých mandátov do tých istých fondov rizikového kapitálu⁴³. V politike prideľovania obchodov z roku 2018 neboli vyvodené nijaké závery ohľadom potenciálneho prekrývania. Ak však zvážime preferencie mandátov (napríklad z hľadiska konkrétnych odvetví alebo výkonnosti) a ich zemepisné zameranie, dochádza k prekrývaniu centrálne riadených intervencií EÚ s ostatnými mandátmi.

Hoci v pôvodnej politike (platnej do roku 2018) boli rozhodnutia o pridelení obchodov ponechané výhradne na odborný úsudok EIF, do novej politiky sú zahrnuté kritériá pre kvantitatívne⁴⁴ a kvantitatívne posúdenie s cieľom rozhodnúť, ktorý mandát sa najviac hodí ktorému fondu rizikového kapitálu. EIF nám neposkytol dôkazy o usmerneniach, ktoré dáva svojim zamestnancom, ako uplatňovať tieto kritériá.

EIF testoval svoju novú politiku tak, že ju uplatnil na obchody, ktoré boli uzavreté v roku 2017 a 2018. Z výsledkov tohto spätného testovania vyplynulo, že len na základe kvantitatívneho posúdenia mohol EIF pri niektorých investíciách uskutočnených pomocou centrálne riadených intervencií EÚ použiť iné verejné mandáty, pretože tieto mandáty získali rovnaký alebo vyšší počet bodov, ako mandáty podporované EÚ. EIF nám neposkytol podrobné dôkazy o výpočte jednotlivých bodov.

EIF mal ťažkosti vystúpiť z fondov, ktoré podporuje EÚ

Fond rizikového kapitálu má návratnosť po predaji spoločnosti (alebo „vystúpení“ z nej). Vystúpenie sa udeje buď prvotnou verejnou ponukou akcií na burze (IPO) alebo predajom spoločnosti buď priemyselnému investorovi (predaj podniku) alebo inému fondu rizikového kapitálu či firme zaoberajúcej sa investovaním súkromného kapitálu. Keď spoločnosť z portfólia nemá žiadnu zostatkovú hodnotu, jej účtovná hodnota sa odpíše v súlade s platnými účtovnými štandardmi. Preskúmali sme stratégiu ukončenia angažovanosti fondov na dosiahnutie čo najvyššej návratnosti investícií. Okrem toho sme preskúmali stratégiu ukončenia mandátov v rámci preskúmania.

V roku 2018 tri hlavné spôsoby vystúpenia z európskeho trhu rizikového kapitálu podľa sumy boli: i) predaj podniku s 35 %; ii) prvotná verejná ponuka akcií na burze (IPO) s 22 %; iii) odpisy s 12 %⁴⁵. Manažéri fondov rizikového kapitálu vidia vystúpenie z investícií a trh IPO ako najväčšie výzvy⁴⁶.

V dokumente Start-up Europe Partnership z roku 2017 sa dospelo k záveru, že: „len 2 % európskych rozširujúcich sa podnikov (scaleup) sa dostane na verejné trhy a približne 15 % celkovo získanej sumy v Európe sa získalo cez prvotnú verejnú ponuku akcií […]. To je problém, pretože IPO, okrem toho, že jednoducho poskytujú rastový kapitál, ponúkajú možnosti na vystúpenie z fondov rizikového kapitálu. Bez vystúpení by bolo riziko zaplavenia motora rizikového kapitálu.“⁴⁷

V tabuľke 3 je uvedený počet vystúpení a zostávajúce investície za všetky centrálne riadené intervencie podporované EÚ k 30. júnu 2018.

Trvanie fondu je stanovené v dohode o partnerstve s ručením obmedzeným. EIF čelí ťažkostiam pri ukončení dvoch mandátov Komisie (ESU 1998 a ESU 2001), pretože fondy rizikového kapitálu nedokázali predať všetky spoločnosti v ich portfóliu v priebehu ich životného cyklu. Pri posudzovaní fondov, do ktorých investovať, v rámci ESU 1998 a ESU 2001, EIF venoval malú pozornosť schopnosti fondov riadiť fázu ukončenia investície. Tento problém s vystúpením sa riešil neskoro a dva prvotné nástroje (ESU 1998 a ESU 2001), ktoré už boli ukončené, museli byť predĺžené, aby bol EIF poskytnutý čas na nájdenie spôsobov, ako ukončiť investície.

Zdroj: EDA na základe údajov EIF.

V dôsledku toho v polovici roku 2018 sa ESU 1998, ktorého mandát sa skončil v júli 2014, stále zúčastňoval vo fondoch na prebiehajúcich investíciách v 12 firmách, čo predstavuje 4 % spoločností, do ktorých sa investovalo. Podobne, v polovici roku 2018 sa ESU 2001 stále zúčastňoval vo fondoch na prebiehajúcich účastiach v 98 spoločnostiach, čo predstavuje 31 % investícií.

Poplatky EIF nie sú úplne transparentné ani navrhnuté tak, aby spĺňali ciele politiky

Komisia platí EIF poplatky za riadenie za vykonávanie intervencií rizikového kapitálu EÚ v jej mene⁴⁸. Komisia tiež prepláca EIF niektoré náklady, ktoré považuje za oprávnené za vykonávanie fondov EÚ (iné než náklady na riadenie). Preskúmali sme, či poplatky za riadenie hradené Komisiou boli odôvodnené a či boli navrhnuté tak, aby sa dosahovali ciele politiky.

V dohodách o delegovaní sa stanovujú stropy poplatkov na 5,7 % až 8,5 % intervencie EÚ. (V tabuľke 4 sa nachádzajú podrobnosti o prahových hodnotách poplatkov podľa intervencie).

Zdroj: EDA na základe dohôd o delegovaní.

Okrem poplatkov za riadenie, ktoré Komisia platí EIF, manažéri fondov rizikového kapitálu podporovaných EÚ účtujú aj poplatky za riadenie. Tieto poplatky vo všeobecnosti predstavujú 2 % ročne viazanej sumy. Okrem toho, spustením paneurópskeho programu fondu fondov sa pridala ďalšia administratívna vrstva (pozri bod 20). Manažér každého fondu fondov tiež účtuje poplatky za riadenie, ktoré sa pohybujú od 8 % do 12 % príspevku EÚ viazaného v priebehu životného cyklu fondu (často okolo 12 rokov).

Nedostatočná transparentnosť pri odôvodnení uvádzacích poplatkov

V dohodách o delegovaní medzi Komisiou a EIF sa požaduje v rámci administratívnych poplatkov úhrada uvádzacieho poplatku na začiatku obdobia vykonávania (príloha III). Tieto poplatky majú za cieľ pokryť: i) vypracovanie výzvy na prejavenie záujmu (vrátane podrobných podmienok ako aj požiadaviek na predkladanie správ); ii) zavedenie interných postupov a IT systémov EIF, vrátane webového sídla a iii) vytvorenie štandardizovanej právnej dokumentácie.

Vzhľadom na to, že EIF riadi nástroje podporované EÚ už 20 rokov, dalo by sa očakávať, že vypracoval synergie a získal know-how, ktoré viedli k úsporám, a to najmä vo fáze začiatku nových nástrojov. Nie je to však tak a uvádzacie poplatky, ktoré Komisia platí EIF, sa postupom času zvyšujú. Za nástroj GIF Komisia zaplatila uvádzacie poplatky vo výške 0,3 mil. EUR (0,8 % celkových maximálnych poplatkov). Ak sa pozrieme na nedávnejšie nástroje, uvádzací poplatok sa zvýšil na 2,5 mil. EUR v prípade nástroja EFG (13 % celkových maximálnych poplatkov); 4,0 mil. EUR za IFE (14 % celkových maximálnych poplatkov) a 5,0 mil. EUR za kapitálový produkt EFSI SMEW (7 % celkových maximálnych poplatkov).

Komisia nezhromažďuje informácie o skutočných počiatočných nákladoch, ktoré vznikajú EIF. K procesu dohadovania poplatkov medzi Komisiou a EIF sme sa vyjadrili v našej osobitnej správe č. 20/2017 o nástrojoch záruk za úvery⁴⁹. Zistili sme, že závery tejto správy platia aj pre nástroje rizikového kapitálu, a najmä zistenie, že Komisia nemala k dispozícii podrobné informácie o skutočných nákladoch na systémy, ktoré sa vykonávali v minulosti.

Stimulačné poplatky týkajúce sa politiky sa nehodia úplne na daný účel

Zavedené stimulačné poplatky nemotivujú rozvoj európskeho trhu rizikového kapitálu. Napríklad, EIF sa uhrádza stimulačný poplatok za každú zmluvu podpísanú s manažérom fondu, ktorého výška závisí od toho, koľko zmlúv sa podpíše. Stimulačné poplatky sú však štruktúrované takým spôsobom, že nie je žiadne prepojenie medzi stimulačným poplatkom a akýmkoľvek stanoveným cieľom, pokiaľ ide o počet fondov, do ktorých by mal EIF investovať. Okrem toho sme zaznamenali, že tento poplatok sa postupne nezvyšuje podľa počtu podpísaných zmlúv. Za nástroje GIF a EFG dostáva EIF paušálny poplatok a v prípade nástroja IFE sa najvyššie poplatky hradia za prvé štyri uzatvorené zmluvy.

Stimulačné poplatky nie sú úplne prispôsobené dosiahnutiu cieľov stanovených pre intervencie. Napríklad v prípade EFG stanovila Komisia minimálny cieľ podporiť aspoň 360 oprávnených spoločností. EIF však platí časť stimulačných poplatkov aj v prípade, že sa cieľ nedosiahne (pozri tabuľku 2).

Stimulačné poplatky týkajúce sa politiky nepodporujú úplne investíciu na menej rozvinutých trhoch s rizikovým kapitálom v EÚ alebo odvetviach činnosti. Nástroje ESU 1998/2001 neposkytujú nijaký stimul, aby EIF investoval na nových trhoch. Iné nástroje aspoň obsahujú stimul, hoci sú sumy nízke v porovnaní s inými typmi stimulov, ale menej rozvinuté trhy s rizikovým kapitálom nie sú prioritou.

Závery a odporúčania

EÚ sa angažuje na trhu s rizikovým kapitálom viac než dve desaťročia. Počas tohto obdobia Komisia výrazne zvýšila svoju podporu trhu s rizikovým kapitálom. Výrazný objem financovania zo strany EÚ umožnil posilniť rizikový kapitál v EÚ, ale výzvy zostávajú.

Hodnotenie intervencií EÚ

Zistili sme, že rozhodnutia, ktorými sa určuje rozsah intervencie EÚ, sú založené na nedostatočných informáciách, a to či už z dôvodu chýbajúceho ex ante hodnotenia alebo posúdenia vplyvu, alebo z toho dôvodu, že boli hodnotenia vypracované až po prijatí rozpočtové rozhodnutia. Analýze medzery vo financovaní chýbali viaceré rozmery, pričom na úrovni členských štátov alebo odvetvia činností či fázy podnikania nebola nijaká analýza (pozri body 29 až 36).

Pri návrhu budúcich intervencií bude potrebné, aby Komisia vykonala včasné a zmysluplné priebežné a ex post hodnotenia, zohľadniac získané ponaučenia. Ex post hodnotenia, ktoré boli uskutočnené, sa vo všeobecnosti vykonali priskoro, často dokonca ešte pred skončením programov. Okrem toho, v týchto hodnoteniach chýbala analýza založená na vyčíslených údajoch a kontrafaktuálne scenáre boli prehliadnuté. A tak napriek dvadsaťročnej histórii podpory rizikového kapitálu Komisia zatiaľ poskytla iba obmedzené dôkazy o dosiahnutom vplyve (pozri body 37 až 46).

Komisia by mala zlepšiť informačnú základňu svojich rozhodnutí. Konkrétne by mala:

1. vykonať dôkladnú analýzu zlyhaní trhu či suboptimálnych intervencií na úrovni EÚ, členských štátov a odvetví činnosti, ako aj v rôznych vývojových fázach s cieľom náležite prideľovať finančné zdroje na intervencie rizikového kapitálu.

Časový rámec: pred podpísaním dohôd o delegovaní s implementačnými partnermi (koniec roka 2022).

Na zlepšenie svojich hodnotení by Komisia mala:

2. zabezpečiť zozbieranie relevantných údajov pre hodnotiteľov s cieľom zamerať sa na účinnosť podpory a v prípade potreby použiť kontrafaktuálnu analýzu;
3. vykonať spätné hodnotenia ESU 1998, ESU 2001 a GIF po určitom čase od investičného obdobia, aby bolo možné vyvodiť zmysluplný záver o vplyve intervencií.

Časový rámec: čo najskôr, ale najneskôr do konca roku 2021.

Vypracovanie ucelenej investičnej stratégie

Komisia nezaviedla ucelenú investičnú stratégiu s cieľom rozvíjať paneurópsky trh s rizikovým kapitálom. Pri intervenciách EÚ sa neuprednostňovali krajiny s menej rozvinutými trhmi s rizikovým kapitálom alebo menej rozvinuté odvetvia činnosti. Trh EÚ stále veľmi závisí od zapojenia verejného sektora a je zbytočne zložitý z dôvodu využívania rôznych nástrojov.

Intervencie Komisie na európskom trhu s rizikovým kapitálom sú založené na prístupe založenom na dopyte, podľa ktorého sa podpora poskytuje projektom na základe zásluh a nie podľa zemepisného umiestnenia či odvetvia. Zistili sme však, že tento prístup jasne uprednostňuje najrozvinutejšie trhy s rizikovým kapitálom, čo vedie k sústredeniu investícií, čo úplne neprispieva k paneurópskemu trhu s rizikovým kapitálom (pozri body 49 až 63).

Komisia nestanovila dosiahnutie vysokej návratnosti ako cieľ svojich intervencií. Prilákanie súkromných investorov, ktoré je zásadne dôležité pre udržateľný trh s rizikovým kapitálom, je vo všeobecnosti možné len vtedy, ak investície generujú vysoké výnosy. ESU 1998 investoval od svojho založenia sumu 101 mil. EUR a zaznamenal celkovú čistú stratu 12 mil. EUR. Podobný obraz možno vidieť pri portfóliách realizovaných ESU 2001 a GIF. Komisia doposiaľ poskytovala podporu len na základe zásady pari passu bez toho, aby sa zriekla časti svojej návratnosti v prospech súkromných investorov alebo prevzala viac strát (pozri body 64 až 73).

Na rozvoj paneurópskeho trhu s rizikovým kapitálom by Komisia mala:

1. prijať ďalšie konkrétne opatrenia na podporu investícií v krajinách s menej rozvinutým trhom s rizikovým kapitálom a odvetviami činnosti.

Časový rámec: v čase prípravy nového programového obdobia (koniec roka 2020).

S cieľom znížiť závislosť trhu EÚ s rizikovým kapitálom od zapojenia verejného sektora by Komisia mala:

2. stanoviť primerané ciele na úrovni nástrojov s cieľom prilákať súkromných investorov, zohľadniac špecifické ciele politiky, rozvoj rôznych miestnych trhov s rizikovým kapitálom a odvetví činnosti;
3. preskúmať možnosť začlenenia klauzúl o postupnom vystúpení;
4. preskúmať využívanie asymetrického rozdelenia zisku alebo asymetrického zdieľania rizika v prípade akútneho zlyhania trhu, pričom by sa Komisia vzdala časti svojich výnosov v prospech iných investorov alebo by prevzala na seba prvé straty, ak je ziskovosť záporná.

Časový rámec: do rokovaní o nových dohodách o delegovaní (koniec roka 2022).

Vykonávanie intervencií EÚ

EIF sa stal jedným z najväčších hráčov na európskom trhu s rizikovým kapitálom a riadi čoraz vyšší počet mandátov. Jeho proces hĺbkovej analýzy je dôkladný. Jeho kvalita znamená, že je často vnímaná ako „pečiatka schválenia“. Tento proces však bol často vnímaný ako pridlhý a formálny, pričom 45 % manažérov fondov uviedlo, že EIF trvalo viac než jeden rok, aby schválil žiadosť. Okrem toho, manažéri museli priebežne komunikovať s rôznymi početnými kontaktnými osobami, ktoré boli oboznámené s ich prípadmi v rôznej miere.

Centrálne riadené intervencie EÚ sa prekrývajú s niekoľkými inými verejnými intervenciami, ktoré tiež riadi EIF. Komisia dostala málo informácií o tom, ako EIF rozhodol, do ktorého fondu rizikového kapitálu investuje a v rámci ktorého mandátu (pozri body 86 až 95).

EIF čelí ťažkostiam pri ukončení dvoch mandátov Komisie, ktoré sa majú ukončiť (ESU 1998 a ESU 2001), pretože fondy rizikového kapitálu nedokázali predať všetky spoločnosti v ich portfóliu v priebehu ich životného cyklu. Keďže sa pozornosť tejto záležitosti venovala až neskôr, tieto dva nástroje, ktoré už expirovali, museli byť predĺžené, aby bol EIF poskytnutý čas na nájdenie spôsobov, ako ukončiť investície (pozri body 96 až 101).

Zistili sme, že Komisia hradí značné uvádzacie poplatky za spustenie každého nového nástroja. Nevidíme, že by došlo k úsporám vďaka synergiám a know-how, ktoré EIF získal za posledné dve desaťročia pri riadení nástrojov podporovaných EÚ. Okrem toho, Komisia nebola informovaná o skutočných nákladoch, ktoré EIF vznikli (pozri body 105 až 107).

Stimulačné poplatky týkajúce sa politiky nie sú úplne prispôsobené dosiahnutiu cieľov stanovených pre intervencie, ani neboli navrhnuté tak, aby plne podporovali investície v krajinách s menej rozvinutým trhom rizikového kapitálu alebo menej rozvinutými odvetviami činnosti (pozri body 108 až 110).

Na zvýšenie efektívnosti by mala Komisia spolu s EIF:

1. zjednodušiť proces schvaľovania projektov skrátením súčasnej časovej osi;
2. zabezpečiť uplatňovanie politiky prideľovania obchodov, ktorá zabezpečí doplnkovosť medzi intervenciami EÚ a ostatnými mandátmi riadenými EIF;
3. zabezpečiť určenie dostatočných možností vystúpenia pri schválení investície do fondu.

Časový rámec: v čase prípravy nového programového obdobia (koniec roka 2022).

Poplatky za riadenie, ktoré Komisia platí EIF, by mali:

4. zodpovedať preplateniu nákladov na uvádzacie poplatky, ktoré skutočne vznikli pri zriaďovaní intervencií;
5. byť navrhnuté tak, aby podnecovali dosahovanie všeobecných cieľov intervencií, najmä rozvoj európskeho trhu s rizikovým kapitálom, a mali by sa zvyšovať postupne, keď sa dosiahnu dohodnuté minimálne čiastkové ciele výkonnosti.

Časový rámec: v čase prípravy nového programového obdobia (koniec roka 2022).

Túto správu prijala komora IV, ktorej predsedá Alex Brenninkmeijer, člen Dvora audítorov, v Luxemburgu na svojom zasadnutí dňa 17. septembra 2019.

Za Európsky dvor audítorov

Klaus-Heiner Lehne
predseda

Prílohy

Príloha I - Typická štruktúra fondu rizikového kapitálu

Zdroj: Upravené z príručky odborných štandardov z roku 2018 – Invest Europe.

Príloha II - Kapitálový produkt EFSI SMEW

V júni 2015 Parlament schválil nariadenie o EFSI so zárukou EÚ vo výške 16 mld. EUR. Spolu s príspevkom skupiny EIB vo výške 5 mld. EUR je to spolu 21 mld. EUR. V decembri 2017 Parlament schválil rozšírenie záruky EÚ o 10 mld. EUR na 26 mld. EUR. Aj skupina EIB zvýšila svoj príspevok o 2,5 mld. EUR na 7,5 mld. EUR. Celkovo bolo rozpočtovaných 33,5 mld. EUR. Tento vývoj je znázornený na ilustrácii 9.

Zdroj: Správa EIB/EIF z roku 2017.

Suma 33,5 mld. EUR sa vypláca z dvoch okien: i) okno pre infraštruktúru a inovácie; ii) okno pre MSP. Po rozšírení záruky EÚ z EFSI bolo okno pre MSP zvýšené o 5,5 mld. EUR na 10,5 mld. EUR, z toho rozpočet EÚ bude kryť 6,5 mld. EUR.

Kapitálový produkt EFSI SMEW je súčasťou okna pre MSP. Zahŕňa dve podokná. V rámci podokna 1 EIF poskytuje kapitálové investície do: i) fondov rizikového kapitálu investujúcich do fázy rozvoja a rastu; ii) fondov rizikového kapitálu investujúcich do viacerých fáz; iii) sociálneho vplyvu. Maximálna záruka EÚ kryje 1 mld. EUR a likviditu zabezpečuje EIB. Okrem toho, EIF musí financovať 50 mil. EUR na svoje vlastné riziko.

Podokno 2 je nadriadená tranža IFE. Spolu s nadriadenou tranžou EIB bola pridaná navyše k už existujúcemu nástroju IFE (Horizont 2020). Na ilustrácii 10 sa nachádza prehľad kapitálového produktu EFSI SMEW pred rozšírením záruky EÚ z EFSI.

Zdroj: Riadiaca rada EFSI SB/16/16.

Investícia vo výške 100 EUR v rámci podokna 1 by bola financovaná vo výške 95,2 EUR zo strany EIB, so zárukou EÚ, a 4,8 EUR by bola vlastná účasť EIF. Riziko by bolo rozdelené pari passu v pomere 4,8/95,2.

Ak sa pozrieme na podokno 2, každá investícia je financovaná podľa percenta tranží. Ak si zoberieme investíciu vo výške 100 EUR, 45 EUR by bolo financovaných z podriadenej tranže IFE, 26,5 EUR z nadriadenej tranže EIB so zárukou z rozpočtu EÚ prostredníctvom kapitálového produktu EFSI SMEW, a 28,5 EUR z nadriadenej tranže EIF. IFE by kryl stratu do výšky 45 EUR, nad túto prahovú hodnotu by strata bola nesená pari passu z rozpočtu EÚ a nadriadenej tranže EIF v pomere 26,5/28,5.

V dôsledku rozšírenia záruky EÚ z EFSI sa riadiaci výbor EFSI rozhodol zvýšiť záruku EÚ za kapitálový produkt EFSI SMEW o 1 050 mil. EUR na 2 320 mil. EUR v októbri 2018. Z tohto navýšenia bolo 950 mil. EUR plánovaných pre podokno 1 a 100 mil. EUR pre podokno 2.

Vzhľadom na mechanizmus zdieľania rizika, ktorý je znázornený na ilustrácii 10, bude EIF musieť spoluinvestovať ďalších 47 mil. EUR (4,8 %) do podokna 1. Dodatočné zvýšenie záruky EÚ za podokno 2 EFSI vo výške 100 mil. EUR tiež znamená nárast príspevku EÚ do IFE o 170 mil. EUR a nadriadenej tranže EIF o 108 mil. EUR.

Celková investičná kapacita 2 068 mil. EUR, ako je znázornené na ilustrácii 10, bude teda zvýšená o 1 375 mil. EUR na 3 443 mil. EUR. Táto suma zahŕňa 2 948 mil. EUR z centrálne riadených programov a 495 mil. EUR z vlastných rizikových tranží EIF.

Plánované zvýšenie si vyžiadalo ďalšiu zmenu dohody o delegovaní EFSI, ktorá bola podpísaná až v polovici decembra 2018.

Príloha III - Zloženie poplatkov za riadenie hradené Komisiou EIF podľa nástroja

Zdroj: EDA na základe dohôd o delegovaní.

Akronymy a skratky

CIP: Rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie

COSME: Program pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podniky

EFG: Kapitálový nástroj pre rast

EFSI: Európsky fond pre strategické investície

EIB: Európska investičná banka

EIF: Európsky investičný fond

ESU 1998: Program štartovacieho kapitálu pre Európske technologické zariadenia vo viacročnom programovom období začínajúcom v roku 1998

ESU 2001: Program štartovacieho kapitálu pre Európske technologické zariadenia vo viacročnom programovom období začínajúcom v roku 2001

G&E: Iniciatíva pre rast a zamestnanosť

GIF: Nástroj pre rýchlorastúce a inovačné MSP

HDP: Hrubý domáci produkt

IFE: Kapitálový nástroj InnovFin pre počiatočnú fázu (IFE)

InvestEU: Návrh programu na viacročné programové obdobie 2021 – 2027

IPO: Prvotná verejná ponuka akcií

Kapitálový produkt EFSI SMEW: Kapitálový produkt v rámci špecializovaného nástroja Európskeho fondu pre strategické investície pre MSP (príloha II)

MAP: Viacročný program pre podniky a súkromné podnikanie

MSP: Malé a stredné podniky

RK: Rizikový kapitál

Glosár

Centrálne riadené intervencie: Investície buď financované alebo podporované z rozpočtu EÚ a riadené Komisiou.

Ex ante hodnotenie: Hodnotenie uskutočnené pred vykonaním intervencie, pri ktorom sa napríklad zvažujú potreby, rozsah vzhľadom na medzeru vo financovaní, pridaná hodnota EÚ a potenciálne synergie s ostatnými finančnými nástrojmi.

Finančný nástroj: Finančná podpora z rozpočtu EÚ v podobe kapitálových alebo kvázi kapitálových investícií, úverov alebo záruk a iných nástrojov na zdieľanie rizika.

Fond fondov: Investičný fond, ktorý investuje do iných fondov namiesto priameho investovania.

Fond rizikového kapitálu: Investičný fond, ktorý riadi peniaze od profesionálnych investorov a ktorý sa snaží investovať do malých a stredných podnikov s vysokým potenciálom rastu.

Pari passu: Zásada, podľa ktorej všetci investori investujú za rovnakých podmienok a majú rovnaké práva.

Posúdenie vplyvu: Zhromaždenie a analýza informácií s cieľom určiť pravdepodobné výhody a nevýhody plánovaného opatrenia na účely podpory procesu rozhodovania.

Prvotná verejná ponuka akcií: Proces začatia predaja alebo distribúcie akcií spoločnosti verejnosti po prvýkrát.

Rizikový kapitál: Peniaze investované do podielu v startupoch alebo inovatívnych vznikajúcich podnikoch, ktoré predstavujú značnú mieru rizika a potrebujú odborníka, aby im pomohol s rastom ich podnikania.

Rozpočtová záruka: Právny záväzok ručiť za investície finančných partnerov poskytnutím finančných prostriedkov z rozpočtu EÚ za určitých okolností na účely splnenia platobného záväzku v rámci programu podporovaného EÚ.

Súkromný kapitál: Investícia do spoločnosti, ktorá nie je kótovaná na burze cenných papierov, výmenou za strednodobý až dlhodobý podiel, ktorý sa neskôr odpredá. Kapitálová injekcia, ktorá slúži na začiatok alebo rozvoj financovania.

Štátna pomoc: Priama alebo nepriama štátna podpora pre podnik alebo organizáciu, ktorá ich zvýhodňuje pred konkurenciou. EÚ má pravidlá štátnej pomoci, ktoré bránia narušeniu jednotného trhu. Nad dodržiavaním týchto pravidiel dohliada Komisia.

Základný investor: Dôveryhodný investor, ktorý kúpi významný podiel fondu rizikového kapitálu. Zohráva dôležitú úlohu pri záruke, že určité portfólio bude predané, a podporovaní dopytu vďaka dôveryhodnosti, ktorú do investície prináša.

Audítorský tím

V osobitných správach Európskeho dvora audítorov sa predkladajú výsledky jeho auditov, ktoré sa týkajú politík a programov EÚ alebo tém riadenia súvisiacich s konkrétnymi rozpočtovými oblasťami. EDA vyberá a navrhuje tieto audítorské úlohy tak, aby mali maximálny dosah, pričom sa zohľadňujú riziká pre výkonnosť či zhodu, výška súvisiacich príjmov alebo výdavkov, budúci vývoj a politický a verejný záujem.

Tento audit výkonnosti vykonala audítorská komora IV Regulácia trhov a konkurencieschopné hospodárstvo, ktorej predsedá člen Dvora audítorov Alex Brenninkmeijer. Audit viedol člen Európskeho dvora audítorov Baudilio Tomé Muguruza, podporu mu poskytol vedúci kabinetu Daniel Costa de Magalhães, atašé kabinetu Ignacio García de Parada, analytik Simon Dennett, riaditeľka komory IV Ioanna Metaxopoulou, hlavná manažérka Marion Colonerus a vedúci úlohy Helmut Kern. Audítorský tím tvorili Christian Detry, Ezio Guglielmi a Natalie Hagmayer. Hannah Critoph poskytla jazykovú podporu.

Zľava doprava: Daniel Costa de Magalhães, Christian Detry, Baudilio Tomé Muguruza, Ignacio García de Parada, Ioanna Metaxopoulou, Helmut Kern, Ezio Guglielmi.

Koncové poznámky

¹ Oznámenie Komisie – EURÓPA 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, COM (2010) 2020 final z 3.3.2010.

² http://www.eif.org/what_we_do/equity/venture/index.htm.

³ Komisia koná v spolupráci s členskými štátmi.

⁴ Záležitosti dvojitého zdaňovania, administratívne prekážky týkajúce sa daní, neistota daňovej úpravy.

⁵ https://www.investeurope.eu/policy/key‐topics/investor‐regulation/insurance/.
https://www.investeurope.eu/policy/key‐topics/investor‐regulation/capital‐requirements‐forbanks/.

⁶ Vrátane EIF a EIB.

⁷ Na účely tejto správy sa centrálne riadenými intervenciami EÚ rozumejú finančné nástroje (ESU 1998, ESU 2001, GIF, IFE a EFG) a rozpočtová záruka za kapitálový produkt v rámci okna EFSI pre MSP uvedená v tabuľke 1.

⁸ 98/347/ES: rozhodnutie Rady z 19. mája 1998 o opatreniach finančnej pomoci pre inovačné malé a stredné podniky (MSP), ktoré vytvárajú pracovné miesta – iniciatíva pre rast a zamestnanosť (Ú. v. ES L 155, 29.5.1998, s. 43).

⁹ 2000/819/ES: Rozhodnutie Rady z 20. decembra 2000 o viacročnom programe pre podniky a súkromné podnikanie a konkrétne pre malé a stredné podniky (MSP) (2001 – 2005) (Ú. v. ES L 333, 29.12.2000, s. 84).

¹⁰ Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1639/2006/ES z 24. októbra 2006, ktorým sa ustanovuje rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (2007 až 2013) (Ú. v. EÚ L 310, 9.11.2006, s. 15).

¹¹ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1287/2013 z 11.12.2013, ktorým sa zriaďuje program pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podniky (COSME) (2014 – 2020) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1639/2006/ES (nariadenie o COSME, Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013).

¹² Táto suma zachytáva rozpočtové prídely k 31. decembru 2018. Rozpočtové prídely po odvtedy mohli zmeniť, pretože EFG je súčasťou všeobecného rozpočtového riadku zahrnutého do nariadenia o COSME.

¹³ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006/ES [nariadenie o programe Horizont 2020] (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 104).

¹⁴ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície [nariadenie o EFSI] (Ú. v. EÚ L 169, 1.7.2015, s. 1). Toto nariadenie bolo prijaté v roku 2015 a nevzťahuje sa na celé obdobie 2014 – 2020.

¹⁵ EFSI zmenil úlohu EIF tým, že ho zmluvne zaviazal podieľať sa na financovaní dvoch podokien kapitálového produktu v rámci okna EFSI pre MSP (pozri prílohu II).

¹⁶ EDA uverejnil stanovisko k EFSI: stanovisko č. 2/2016 „EFSI: predčasný návrh na predĺženie a rozšírenie“, a osobitnú správu č. 3/2019 „Európsky fond pre strategické investície: aby bol úplne úspešný, je potrebné prijať opatrenia“.

¹⁷ Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Program InvestEU (COM(2018) 439 final zo 6.6.2018).

¹⁸ http://www.eif.org/who_we_are/index.htm.

¹⁹ Invest Europe je združenie zastupujúce odvetvie súkromného kapitálu, rizikového kapitálu a infraštruktúry v Európe, ako aj ich investorov.

²⁰ Správa JRC v oblasti vedy a politiky, „Zlepšovanie prístupu k financovaniu: ktoré systémy najlepšie podporujú vznik rýchlo rastúcich inovatívnych podnikov?”, s. 12.

²¹ Príloha A k správe z roku 2011 vypracovanej organizáciou Economisti Associati srl v spolupráci s organizáciami EIM Business & Policy Research, The Evaluation Partnership, so Strediskom pre strategické a hodnotiace služby a s Centrom pre európske politické štúdie, s. A.13.

²² Stanovisko EDA č. 2/2016 „EFSI: predčasný návrh na predĺženie a rozšírenie“, bod 26 a osobitná správa EDA č. 3/2019 „Európsky fond pre strategické investície: aby bol úplne úspešný, je potrebné prijať opatrenia“, bod 17.

²³ Oxford Research Centre for Strategy & Evaluation Services, „Assessing the Potential for EU Investment in Venture Capital and Other Risk Capital Fund of Funds” (Posúdenie potenciálu investícií EÚ do rizikového kapitálu a iných fondov fondov rizikového kapitálu), október 2015.

²⁴ Príloha A k správe z roku 2011 vypracovanej organizáciou Economisti Associati srl v spolupráci s organizáciami EIM Business & Policy Research, The Evaluation Partnership, so Strediskom pre strategické a hodnotiace služby a s Centrom pre európske politické štúdie, s. A.13.

²⁵ Projekt VICO, „Final Report Summary – Financing Entrepreneurial Ventures in Europe: Impact on innovation, employment growth, and competitiveness” (Záverečná súhrnná správa – Financovanie podnikateľských činností v Európe: vplyv na inovácie, rast zamestnanosti a konkurencieschopnosť), september 2011 (https://cordis.europa.eu/project/rcn/88431/reporting/en).

²⁶ Pracovný dokument EIF 2016/34 (Helmut Kraemer-Eis, Simone Signore, Dario Prencipe), „The impact of EIF on the Venture Capital ecosystem”, Volume I of The European venture capital landscape: an EIF perspective (Vplyv EIF na ekosystém rizikového kapitálu, zväzok I v preskúmaní európskeho rizikového kapitálu: pohľad EIF), 2016.

²⁷ Európska komisia, „Nezávislé hodnotenie nariadenia o EFSI, záverečná správa“, júl 2018, s. 140.

²⁸ Pracovný dokument EIF 2018/48, „Prieskum EIF o rizikovom kapitáli z roku 2018 – Vnímanie trhu manažérmi fondov a ich názory na verejnú intervenciu”, apríl 2018.

²⁹ Index atraktívnosti rizikového kapitálu a súkromného kapitálu (https://blog.iese.edu/vcpeindex/).

³⁰ Klasifikácia investičných fáz, ktoré používa EIF na kúpu väčšinového alebo kontrolného podielu v spoločnosti, zvyčajne v pokročilejšej fáze, ako je rozvoj a škálovanie.

³¹ Pracovný dokument útvarov Komisie, Posúdenie vplyvu, SWD(2018) 314 final zo 6.6.2018.

³² Článok 209 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 2018/1046 z streda, 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).

³³ Ex ante hodnotenie Komisie, „Finančný nástroj na podporu prístupu k rizikovému financovaniu na výskum a inovácie v programe Horizont 2020“, 2013.

³⁴ Podľa účtovnej závierky týchto nástrojov za rok 2017 hodnota spoločností, ktoré boli stále v portfóliu fondov podporovaných ESU 2001 a GIF (nerealizované zisky), dosahovala 97 mil. EUR resp. 79 mil. EUR.

³⁵ Európska komisia, Usmernenia o štátnej pomoci na podporu rizikových finančných investícií (2014/C 19/04), body 108 – 109.

³⁶ Článok 21 ods. 13 nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 26.6.2014, s. 1).

³⁷ Program COSME je otvorený pre účastníkov z tretích krajín, ktorí sa musia dohodnúť na mechanizmoch s Komisiou.

³⁸ Pracovný dokument EIF 2018/51, „Prieskum EIF o rizikovom kapitáli z roku 2018 – vnímanie pridanej hodnoty EIF manažérmi fondov, september 2018.

³⁹ Napriek tomu, že to bolo zakázané, našli sme jednu spoluinvestíciu s využitím vlastných zdrojov EIF.

⁴⁰ Európska komisia, návrh rozhodnutia Rady o opatreniach finančnej pomoci pre malé a stredné podniky, ktoré sú inovačné a vytvárajú pracovné miesta (KOM(1998) 26 v konečnom znení z 21.1.1998).

⁴¹ EIB dala EIF mandát investovať 9,5 mld. EUR do schopnosti znášať riziko na podporu technológií a priemyselných inovácií. Mandátom v oblasti zdrojov rizikového kapitálu sa EIB zameriava na počiatočné fondy až fondy nižšieho stredného trhu, ktoré sú špecificky zacielené na Európu.

⁴² GR Európskej komisie pre podnikanie a priemysel (GHK a Technopolis), „Priebežné hodnotenie Programu pre podnikanie a inovácie, 2009, s. IV.

⁴³ EIF použil finančné prostriedky z iných mandátov pri 41 % fondoch rizikového kapitálu podporovaných GIF.

⁴⁴ Poradenie je zostavené napríklad na základe stratégie fondu rizikového kapitálu, odvetviach alebo fázach, do ktorých chce investovať, alebo na jeho zemepisnom zameraní. Taktiež existujú vyraďovacie kritériá, ako je kritérium „prvomanažéri”, pretože v rámci niektorých mandátov mimo EÚ nie sú povolení prvomanažéri.

⁴⁵ Invest Europe, Správa o aktivitách v oblasti súkromného kapitálu v roku2018. Ďalšie spôsoby vystúpenia zahŕňajú splatenie prednostných podielov, predaj inej spoločnosti rizikového kapitálu, predaj finančnej inštitúcii, manažérske/vlastnícke odkupy, a iné spôsoby.

⁴⁶ Pracovný dokument EIF 2018/48 (Helmut Kraemer-Eis, Antonia Botsari, Salome Gvetadze, Frank Lang), „Prieskum EIF o rizikovom kapitáli z roku 2018: Vnímanie trhu manažérmi fondov a ich názory na verejnú intervenciu”, 2018.

⁴⁷ Start-up Europe Partnership, Monitor SEP: správa o škálovaní, jún 2017.

⁴⁸ Komisia platí aj poplatky EIB za záruku rizikového kapitálu týkajúcu sa EFSI.

⁴⁹ Osobitná správa č. 20/2017 „Nástroje záruk za úvery financované z EÚ: pozitívne výsledky, potrebné je však lepšie zameranie na prijímateľov a koordinácia s vnútroštátnymi systémami“.

⁵⁰ InvestEurope, 2018 European Private Equity Activity. https://www.investeurope.eu/media/811517/invest-europe-2018-european-private-equity-activity.pdf.

⁵¹ Marco Buti a Philipp Mohl: „Lacklustre investment in the Eurozone: Is there a puzzle?“ Vox, jún 2014. https://voxeu.org/article/raising-investment-eurozone

⁵² Marco Buti: „Lacklustre investment in the Eurozone: The policy response“ Vox, december 2014. https://voxeu.org/article/lacklustre-investment-eurozone-policy-response

⁵³ Bergljot B. Barkbu, Pelin Berkmen, Pavel Lukyantsau, Sergejs Saksonovs a Hanni Schoelermann: „Investment in the Euro Area: Why Has It Been Weak?“ Pracovný dokument MMF č. 15/32, 19. februára 2015. https://www.imf.org/en/Publications/WP/Issues/2016/12/31/Investment-in-the-Euro-Area-Why-Has-It-Been-Weak-42717

⁵⁴ EIB: Investment and Investment Finance in Europe 2013, 14. novembra 2013. https://www.eib.org/en/infocentre/publications/all/investment-and-investment-finance-in-europe.htm

⁵⁵ ESRI: Access to External Financing and Firm Growth. Podkladová štúdia k správe o európskej konkurencieschopnosti 2014, máj 2014. https://www.google.be/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&ved=2ahUKEwjY_475pujeAhVQKuwKHTn6AI4QFjABegQIAxAC&url=https%3A%2F%2Fec.europa.eu%2Fdocsroom%2Fdocuments%2F8786%2Fattachments%2F1%2Ftranslations%2Fen%2Frenditions%2Fpdf&usg=AOvVaw2SPzw1L4aRoQVrA_MZ19Y8

⁵⁶ Florencio Lopez de Silanes Molina, Joseph McCahery, Dirk Schoenmaker a Dragana Stanisic: The European Capital Markets Study. Estimating the Financing Gaps of SMEs. Správa financovaná holandským ministerstvom financií a EBOR, júl 2015. https://web.archive.org/web/20161213054417/http:/www.dsf.nl/wp-content/uploads/2015/09/European-Capital-Markets-Study_2015_FINAL-15-7.pdf

Časový harmonogram

Kontakt

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG

Tel. +352 4398-1
Otázky: eca.europa.eu/sk/Pages/ContactForm.aspx
Webová stránka: eca.europa.eu
Twitter: @EUAuditors

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa [http://europa.eu].

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2019.

© Európska únia, 2019.

Rozmnožovanie je povolené len so súhlasom autora.
V prípade použitia či šírenia fotografií a iných materiálov, na ktoré sa nevzťahujú autorské práva Európskej únie, je potrebné žiadať povolenie priamo od držiteľov autorských práv.

Obráťte sa na EÚ

Osobne
V rámci celej EÚ existujú stovky informačných centier Europe Direct. Adresu centra najbližšieho k vám nájdete na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk

Telefonicky alebo e-mailom
Europe Direct je služba, ktorá odpovedá na vaše otázky o Európskej únii. Túto službu môžete kontaktovať:

• prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla: 00 800 6 7 8 9 10 11 (niektorí operátori môžu tieto hovory spoplatňovať),
• prostredníctvom štandardného telefónneho čísla: +32 22999696, alebo
• e-mailom na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk

Vyhľadávanie informácií o EÚ

Online
Informácie o Európskej únii sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie na webovej stránke Europa: https://europa.eu/european-union/index_sk

Publikácie EÚ
Publikácie EÚ, bezplatné alebo platené, si môžete stiahnuť alebo objednať z kníhkupectva na webovej stránke https://op.europa.eu/sk/publications. Ak chcete získať viac než jeden výtlačok bezplatných publikácií, obráťte sa na službu Europe Direct alebo vaše miestne informačné centrum (pozri https://europa.eu/european-union/contact_sk).

Právo EÚ a súvisiace dokumenty
Prístup k právnym informáciám EÚ vrátane všetkých právnych predpisov EÚ od roku 1952 vo všetkých úradných jazykoch nájdete na webovej stránke EUR-Lex: http://eur-lex.europa.eu

Otvorený prístup k údajom z EÚ
Portál otvorených dát EÚ [http://data.europa.eu/euodp/sk] poskytuje prístup k súborom dát z EÚ. Dáta možno stiahnuť a opätovne použiť bezplatne na komerčné aj nekomerčné účely.