Udržateľné financovanie: na presmerovanie financovania smerom k udržateľným investíciám sú potrebné súdržnejšie opatrenia EÚ

Zhrnutie

I

Európska únia (EÚ) a jej členské štáty podpísali v roku 2015 Parížsku dohodu na posilnenie globálnej reakcie na hrozbu zmeny klímy. Jedným z jej cieľov je zosúladiť finančné toky s cestou k dosiahnutiu nízkych emisií skleníkových plynov a vývoju odolnému voči zmenám klímy. Panuje všeobecná zhoda, že prechod na hospodárstvo s nulovou bilanciou emisií si bude vyžadovať značné verejné a súkromné investície.

II

V roku 2018 Komisia zaviedla akčný plán o udržateľnom financovaní, ktorý zahŕňal opatrenia na presmerovanie súkromného financovania smerom k udržateľným investíciám, riadenie finančných rizík spojených so zmenou klímy a zlepšenie udržateľnej správy a riadenia spoločností v súkromnom sektore. Komisia a Európska investičná banka zároveň pokračovali v úsilí poskytovať verejnú finančnú podporu na udržateľné investície, najmä v súvislosti s opatreniami v oblasti klímy.

III

Skúmali sme, či Komisia prijímala správne opatrenia na presmerovanie financovania smerom k udržateľným investíciám. Náš audit bol zameraný na preskúmanie toho, či sa v akčnom pláne z roku 2018 riešili kľúčové otázky súvisiace s udržateľným financovaním a či sa akčný plán vykonával podľa harmonogramu. Posudzovali sme aj to, či sa pri finančnej podpore EÚ uplatňujú jednotné kritériá udržateľnosti a či táto podpora prispieva k podpore udržateľných investícií.

IV

Správa môže prispieť k vykonávaniu stratégie financovania prechodu na udržateľné hospodárstvo z roku 2021, ktorá nadväzuje a bude vyvrcholením opatrení iniciovaných podľa akčného plánu z roku 2018.

V

Dospeli sme k záveru, že na presmerovanie súkromného a verejného financovania smerom k udržateľným investíciám sú potrebné súdržnejšie opatrenia EÚ. Zatiaľ čo Komisia sústredila svoje opatrenia na zvýšenie transparentnosti na trhu, tieto opatrenia nedoplnila opatreniami na riešenie nákladov neudržateľných hospodárskych činností. Komisia musí okrem toho uplatňovať jednotné kritériá s cieľom určiť udržateľnosť investícií, ktoré podporuje zo svojho rozpočtu, a lepšie zacieliť úsilie na vytváranie udržateľných investičných príležitostí.

VI

V súvislosti s osobitnými regulačnými opatreniami sme zistili, že plánované opatrenia boli správne zamerané na možnosti zlepšenia transparentnosti – a to pokiaľ ide o to, ktoré investície sú udržateľné, aj o to, ako finančný sektor a podniky podávajú správy o udržateľnosti. Mnoho opatrení meškalo a na to, aby boli uplatniteľné, si vyžadujú ďalšie kroky. Dlhšie než bolo plánované trvalo najmä dokončenie spoločného systému klasifikácie udržateľných činností (taxonómia EÚ), ktorý tvorí základ pre označovanie finančných produktov a štandardizáciu zverejňovania informácií o udržateľnosti pre podniky. Domnievame sa, že tieto opatrenia nebudú plne účinné, pokiaľ nebudú doplnené dostatočnými opatreniami na zohľadnenie environmentálnych a sociálnych nákladov neudržateľných činností.

VII

V súvislosti s finančnou podporou EÚ sme zistili, že pri podpore udržateľných investícií a uplatňovaní taxonómie EÚ zohráva významnú úlohu EIB. Z našej analýzy investičnej podpory poskytovanej prostredníctvom Európskeho fondu pre strategické investície však vyplynulo, že fond poskytoval menšiu podporu na opatrenia v oblasti klímy v strednej a vo východnej Európe, kde je jej potreba výrazná, ako v iných regiónoch. Okrem toho sme zistili slabú finančnú podporu pre projekty adaptácie na zmenu klímy, pre ktoré je zložité prilákať súkromné financovanie. Takisto sa domnievame, že EÚ nebola dostatočne aktívna v podpore rozvoja databázy udržateľných projektov a plne nevyužila potenciál národných energetických a klimatický plánov na identifikovanie udržateľných investičných príležitostí.

VIII

Zistili sme tiež, že sa neuplatňuje jednotná a záväzná požiadavka, ktorá by sa vzťahovala na všetky opatrenia financované z prostriedkov EÚ, aby bola dodržaná zásada „nespôsobovať významnú škodu“. Výdavkové programy EÚ, s výnimkou InvestEU, navyše neobsahujú požiadavku, aby sa jednotlivé investície posudzovali na základe sociálnych a environmentálnych noriem porovnateľných s normami, ktoré používa EIB. To znamená, že je možné, že na stanovenie environmentálnej a sociálnej udržateľnosti tých istých činností financovaných v rámci rôznych programov EÚ sa používajú nedostatočne prísne a rozdielne kritériá. Okrem toho mnohé kritériá používané na posudzovanie a sledovanie príspevku rozpočtu EÚ k cieľom v oblasti klímy nie sú také prísne a založené na vedeckých poznatkoch ako kritériá vypracované pre taxonómiu EÚ.

IX

Komisii odporúčame, aby:

• dokončila opatrenia akčného plánu a objasnila mechanizmy dodržiavania predpisov a auditu,
• lepšie prispievala k udržateľnému financovaniu stanovením ceny emisií skleníkových plynov,
• podávala správy o výsledkoch programu InvestEU v oblasti klímy a životného prostredia,
• zvýšila úsilie na vytvorenie databázy udržateľných projektov,
• zásadu „nespôsobovať významnú škodu“ a kritériá taxonómie EÚ uplatňovala jednotne pri celom rozpočte,
• monitorovala výsledky akčného plánu a akýchkoľvek budúcich stratégií a podávala o nich správy.

Úvod

01

Európska únia (EÚ) a jej členské štáty podpísali v roku 2015 Parížsku dohodu na posilnenie globálnej reakcie na hrozbu zmeny klímy. Jedným z jej cieľov je „zosúladiť finančné toky s cestou k nízkym emisiám skleníkových plynov a vývoju odolnému proti zmenám klímy“¹. EÚ a jej členské štáty sa zároveň zaviazali vykonávať Agendu 2030 Organizácie Spojených národov pre udržateľný rozvoj². EÚ má ciele ochrany životného prostredia a udržateľného rozvoja vo svojich zmluvách a je zaviazaná podporovať medzinárodné úsilie na boj proti zmene klímy.

02

Zmena klímy sa uznáva ako riziko pre stabilitu finančného systému³ a hospodárstva ako celku. Dôsledky zmeny klímy sa netýkajú len hospodárskeho vplyvu čoraz extrémnejších poveternostných javov alebo stúpania hladiny morí (fyzické riziká), zahŕňajú aj riziko straty hodnoty investícií z dôvodu zmien politických, technologických a právnych rámcov spojených s bojom proti zmene klímy (riziko prechodu). Zo stresového testu Európskej centrálnej banky (ECB) v oblasti klímy, ktorý sa vzťahuje na celé hospodárstvo, vyplýva, že vplyv rizík vyplývajúcich zo zmeny klímy na podniky a banky by dokonca mohol spustiť recesiu alebo prepad finančného trhu⁴.

03

Výzvou je, ako organizovať a financovať sociálne spravodlivý a environmentálne udržateľný prechod ku klimaticky neutrálnemu a odolnému hospodárstvu. Panuje všeobecná zhoda, že tento prechod si bude vyžadovať značné verejné a súkromné investície. Bude si to vyžadovať získavanie financií na investície potrebné na dosiahnutie uhlíkovo neutrálneho hospodárstva, ako aj posilnenie finančnej stability začlenením environmentálnych a sociálnych aspektov a aspektov správy a riadenia (ESG) do obchodných a investičných rozhodnutí (t. j. udržateľné financovanie).

04

Komisia ešte neodhadla rozsah celkových investícií potrebných na sociálne spravodlivý a environmentálne udržateľný prechod ku klimaticky neutrálnemu a odolnému hospodárstvu do roku 2050, ktorý zahŕňa zmiernenie zmeny klímy aj adaptáciu na zmenu klímy (odolnosť proti zmene klímy). V roku 2020 Komisia odhadla, že dosiahnutie cieľa zníženia emisií skleníkových plynov o 55 % do roku 2030 by si len v samotnom energetickom systéme vyžadovalo dodatočné ročné investície vo výške približne 350 mld. EUR⁵. Komisia okrem toho odhadla, že celkový nedostatok environmentálnych udržateľných investícií je ročne v rozmedzí od 100 do 150 mld. EUR a potreby sociálnych investícií vo výške 142 mld. EUR každoročne do roku 2030⁶. Experti odhadli, že dosiahnutie nulovej bilancie emisií v krajinách EÚ27 do roku 2050 by si v období 2021 – 2050 vyžadovali celkové kapitálové výdavky vo výške približne 1 bil. EUR ročne⁷. Tento odhad zahŕňa čisté technológie a techniky v energetike, doprave, budovách, priemysle, poľnohospodárstve a infraštruktúre na prenos energie.

05

Komisia v roku 2016 zriadila expertnú skupinu na vysokej úrovni pre udržateľné financovanie na poskytovanie poradenstva v oblasti rozvoja stratégie udržateľného financovania⁸. Členmi tejto expertnej skupiny boli vedúci odborníci zastupujúci občiansku spoločnosť, finančný sektor, akademickú obec a pozorovatelia z európskych a medzinárodných inštitúcií⁹. V záverečnej správe expertnej skupiny na vysokej úrovni¹⁰ a v správach iných expertov¹¹ sa konštatuje že, na dosiahnutie požadovanej úrovne udržateľných investícií bude potrebná verejná intervencia, v rámci ktorej by sa mali riešiť aspoň tieto kľúčové otázky:

• trhy neodzrkadľujú úplné sociálne a environmentálne náklady hospodárskych činností: na trhoch sa dostatočne nestanovuje cena negatívnych vedľajších účinkov emisií skleníkových plynov¹² a iných negatívnych environmentálnych a sociálnych účinkov neudržateľných hospodárskych činností¹³. Mnoho podnikov a verejných a súkromných investorov tak má len malý finančný stimul na začlenenie aspektov ESG do svojich rozhodnutí. Expertná skupina na vysokej úrovni konštatovala, že opatrenie vo finančnom systéme nemôže byť náhradou silného signálu prostredníctvom ceny uhlíka¹⁴,
• nedostatočná transparentnosť a zverejňovanie informácií o udržateľných činnostiach: obmedzené zverejňovanie informácií o udržateľnosti v súkromnom a vo verejnom sektore môže viesť k asymetrii informácií o výkonnosti aktív z hľadiska udržateľnosti medzi investormi a spoločnosťami, do ktorých sa investuje. Vzhľadom na nedostatočnú harmonizáciu sa „ekologické“ vymedzenia a kritériá ponechávajú otvorené rôznemu výkladu a environmentálne klamlivým tvrdeniam (tzv. greenwashing). Záujem o udržateľné investície rastie, investorom však chýbajú spoľahlivé a porovnateľné údaje, ktoré potrebujú na prijímanie kvalifikovaných rozhodnutí¹⁵,
• niektoré udržateľné investície čelia potenciálne vyšším rizikám a nákladom financovania: zmeny v právnom, politickom a technologickom prostredí môžu viesť k zvýšeniu rizík týkajúcich sa udržateľných investícií. Posudzovanie a dodržiavanie noriem udržateľnosti môže navyše v prípade udržateľných činností viesť k vzniku vyšších finančných nákladov¹⁶. Udržateľné projekty budú v niektorých prípadoch potrebovať verejnú podporu, aby boli finančne životaschopné (prinášajúce zisk)¹⁷. Projekty adaptácie na zmenu klímy si napríklad často vyžadujú veľké sumy finančných prostriedkov vopred, nemajú stály tok výnosov a prinášajú nefinančné výhody nad rámec projektu, ktorých ekonomické posúdenie je zložité,
• nedostatočná jasnosť v prípade potrieb udržateľných investícií a dostupných projektov: V niektorých odvetviach a oblastiach investorom ochotným investovať sústavne chýbajú informácie o potrebách udržateľných investícií a dostupných projektoch. V niektorých prípadoch je nedostatok dostupných projektov spôsobený nedostatočnou kapacitou alebo nedostatočnými odbornými znalosťami na strane súkromných tvorcov projektov a subjektov verejného sektora. Týka sa to najmä projektov udržateľnej infraštruktúry, ktorých vypracovanie, financovanie a vykonávanie je zložité, ale ktoré sú nevyhnutné na prechod k nízkouhlíkovému hospodárstvu odolnému proti zmene klímy¹⁸.

06

EÚ uznala, že na riešenie týchto otázok je potrebná verejná intervencia. Uznala najmä potrebu súdržnej stratégie, v ktorej sa spájajú opatrenia na reguláciu finančných trhov s finančnou podporou udržateľných investícií. Regulačné opatrenia EÚ zamerané na investorov, podniky a iných účastníkov finančného trhu môžu pomôcť presmerovať súkromné financovanie smerom k udržateľným investíciám.

07

Expertná skupina na vysokej úrovni sformulovala odporúčania, ktoré tvorili základ dokumentu Komisie z roku 2018 s názvom Akčný plán: Financovanie udržateľného rastu¹⁹ (ďalej len „akčný plán“). Akčný plán zahŕňa desať „opatrení“ (pozri ilustráciu 1).

08

Na ilustrácii 2 je zobrazená komplexnosť a vzájomná prepojenosť rôznych opatrení navrhovaných v akčnom pláne s ohľadom na hlavné zainteresované strany zapojené do udržateľného financovania.

09

Podľa viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 plánuje EÚ podporiť verejné a súkromné investície vyčlenením najmenej 30 % rozpočtu EÚ na opatrenia v oblasti klímy. Časť podporená z rozpočtu EÚ sa odhaduje na približne 358 mld. EUR a zahŕňa rozpočtovú záruku súvisiacu s programom InvestEU vo výške 7,9 mld. EUR. Členské štáty budú okrem toho musieť na podporu opatrení v oblasti klímy vyčleniť najmenej 37 % finančných prostriedkov, ktoré získajú v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. To sa odhaduje na približne 268 mld. EUR. Európska investičná banka (EIB) zároveň plánuje poskytnúť financovanie na opatrenia v oblasti klímy a environmentálnej udržateľnosti vo výške približne 192 mld. EUR tak, aby si zachovala svoje celkové objemy financovania. Cieľom programu InvestEU aj cieľom EIB je podporiť dodatočné súkromné a verejné investície iných investorov do opatrení v oblasti klímy vo výške približne 522 mld. EUR. Pomocou finančnej podpory EÚ by sa v období 2021 – 2027 celkovo mohlo zabezpečiť vyše 200 mld. EUR ročne z potrebných približne 1 bil. EUR ročne (pozri bod 04). Na ilustrácii 3 sa uvádza prehľad plánov EÚ a EIB na podporu udržateľných investícií súvisiacich s opatreniami v oblasti klímy a environmentálnej udržateľnosti v období 2021 – 2027.

Rozsah auditu a audítorský prístup

10

Naším cieľom bolo posúdiť, či Komisia prijímala správne opatrenia na presmerovanie financovania smerom k udržateľným investíciám. Na tento účel sme posudzovali, či:

1. sa opatreniami v akčnom pláne riešili uvedené kľúčové otázky (bod 05), najmä:
   
   
   1. neschopnosť trhu zohľadniť environmentálne a sociálne náklady neudržateľných činností;
   2. nedostatočná transparentnosť, pokiaľ ide o to, čo je udržateľné;
   3. vyššie riziká a finančné náklady niektorých udržateľných investícií; a
   4. nedostatočná jasnosť, pokiaľ ide o potreby udržateľných investícií a dostupné projekty;
2. sa opatrenia v akčnom pláne vykonávali podľa plánu.

Posudzovali sme aj to, či je finančná podpora EÚ založená na uplatňovaní súdržných kritérií udržateľnosti a či prispieva k podpore udržateľných investícií.

11

Konštatujeme, že vzhľadom na povahu, druh a načasovanie opatrení v akčnom pláne je príliš skoro hodnotiť ich účinnosť z hľadiska presmerovania súkromného a verejného financovania k udržateľným investíciám.

12

V správe predkladáme komplexný prehľad opatrení EÚ prijatých v oblasti udržateľného financovania. Zdôrazňujeme v nej výzvy a riziká, ktoré musí Komisia riešiť, aby bola stratégia udržateľného financovania úspešná. Naša správa má byť relevantná pre vykonávanie stratégie financovania prechodu na udržateľné hospodárstvo z roku 2021²⁰. Ako sa uvádza v tomto oznámení, opatreniami v akčnom pláne z roku 2018 sa stanovili prvé „stavebné piliere“ rámca EÚ pre udržateľné financovanie, ktorý bude „dokončený a konsolidovaný“ v rámci stratégie na rok 2021. V Príloha VI sú uvedené opatrenia v novej stratégii, pre ktoré sú naše odporúčania relevantné.

13

Základom nášho auditu boli tieto úkony:

• preskúmanie návrhov, usmernení a príslušných správ Komisie o udržateľnom financovaní, najmä pokiaľ sa týkali taxonómie EÚ, označovania udržateľných finančných produktov a zverejňovania informácií o udržateľnosti,
• analýza príslušných ustanovení v platných právnych predpisoch EÚ a regulačných návrhoch, ktoré sa týkali akčného plánu a hlavných výdavkových programov rozpočtu EÚ na obdobia rokov 2014 – 2020 a 2021 – 2027 (Európsky fond regionálneho rozvoja, Kohézny fond, fond na spravodlivú transformáciu, Nástroj na prepájanie Európy, EFSI/InvestEU, Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti),
• preskúmanie publikácií výskumníkov, analytických skupín, medzinárodných organizácií a príslušných orgánov a inštitúcií EÚ na tému udržateľného financovania,
• analýza portfólia investícií Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) a preskúmanie uplatňovania environmentálnych a sociálnych noriem v rámci EIB na základe náhodného výberu 12 operácií prispievajúcich k opatreniam v oblasti klímy,
• pohovory s úradníkmi Komisie a EIB, a
• písomné a ústne vstupy externých expertov použité na analýzu prostredia auditu a poskytnutie spätnej väzby k návrhu pripomienok a záverov.

14

Náš audit nezahŕňal opatrenia Európskej centrálnej banky alebo vnútroštátnych orgánov na presadzovanie udržateľného financovania. Z dôvodu obmedzení spojených s pandémiou ochorenia COVID-19 sme nemohli vykonať kontroly na mieste týkajúce sa vnútroštátnych orgánov a investičných projektov podporených z fondu EFSI.

Pripomienky

Opatrenia EÚ týkajúce sa udržateľného financovania boli potrebné, neriešia však všetky kľúčové otázky

15

V tejto časti správy skúmame, či sa opatreniami EÚ uvedenými v akčnom pláne Komisie riešia otázky identifikované v bode 05, najmä pokiaľ ide o transparentnosť a negatívne externality súvisiace s udržateľnosťou. Zároveň analyzujeme pokrok dosiahnutý pri vykonávaní rôznych opatrení akčného plánu a zdôrazňujeme súvisiace riziká.

Plánované opatrenia sa správne sústredili na zlepšovanie transparentnosti, pokiaľ ide o to, čo je udržateľné

16

Zistili sme, že sedem z desiatich opatrení akčného plánu²¹ bolo zameraných na presmerovanie financovania smerom k udržateľným investíciám zlepšovaním transparentnosti, pokiaľ ide o udržateľnosť hospodárskych činností a finančných produktov. Komisia túto otázku riešila zavedením spoločného systému klasifikácie pre udržateľné činnosti, ktorý sa nazýva taxonómia EÚ (opatrenie 1). Zakladá sa na činnosti technickej expertnej skupiny (TEG), ktorá bola na tento účel zriadená. Taxonómia EÚ predstavuje základ pre ďalšie opatrenia, ktoré si vyžadujú jasné vymedzenie, čo je „udržateľné“.

17

Na pomoc investorom pri identifikovaní udržateľných investičných príležitostí Komisia navrhla zaviesť v celej EÚ normy a značky pre udržateľné finančné produkty (opatrenie 2), požiadavky na poskytovanie poradenstva investorom o udržateľnosti finančných produktov (opatrenie 4) a referenčné hodnoty s cieľom umožniť investorom posúdenie finančnej výkonnosti udržateľných investícií (opatrenie 5).

18

Komisia zároveň navrhla, aby ratingové agentúry a agentúry pre prieskum trhu lepšie začlenili aspekty udržateľnosti do informácií, ktoré poskytujú investorom (opatrenie 6), a aby poskytovatelia finančných produktov a finanční poradcovia informovali klientov o rizikách súvisiacich s udržateľnosťou, ktoré sú spojené s investičnými rozhodnutiami (opatrenie 7). Pokiaľ ide o spoločnosti, v akčnom pláne sa stanovuje zlepšenie podávania správ spoločnosťami najmä o otázkach udržateľnosti súvisiacich s klímou (opatrenie 9).

19

Okrem opatrení súvisiacich s transparentnosťou sa v akčnom pláne stanovilo preskúmanie spôsobov najlepšieho začlenenia aspektov udržateľnosti do „prudenciálnych požiadaviek“ pre banky a poisťovne (opatrenie 8) a presadzovanie udržateľnosti a dlhodobo orientovanej správy a riadenia spoločností (opatrenie 10).

20

Komisia napokon plánovala zvýšiť udržateľné investície uplatňovaním rámca a nástrojov udržateľného financovania vo fondoch EÚ, najmä vo fonde EFSI a v programe InvestEU (opatrenie 3). Toto bolo jediné opatrenie, ktoré bolo zamerané na zníženie rizika a nákladov udržateľných investícií a na podporu tvorby udržateľných projektov. Fondu EFSI a programu InvestEU sa týkajú body 54 – 73.

21

Celkovo sme zistili, že v akčnom pláne sa dôsledne odrážali kľúčové odporúčania uvedené v záverečnej správe expertnej skupiny na vysokej úrovni (bod 07 a Príloha I). Komisia správne za najdôležitejšie a najnaliehavejšie opatrenie považovala prípravu taxonómie EÚ (opatrenie 1).

Opatrenia na zohľadnenie environmentálnych a sociálnych nákladov neudržateľných činností boli nedostatočné

22

Zistili sme, že akčný plán nebol sprevádzaný osobitným opatrením na riešenie otázky environmentálnych a sociálnych nákladov neudržateľných činností (pozri bod 05), ani sa v ňom na túto základnú otázku neodkazovalo, a to napriek tomu, aký význam tejto otázke prikladala expertná skupina na vysokej úrovni vo svojej záverečnej správe. Komisia pracuje na viacerých opatreniach na lepšie zohľadnenie environmentálnych nákladov emisií skleníkových plynov a iných škôd na životnom prostredí (napríklad v dôsledku znečistenia vzduchu, hluku alebo straty prírodného kapitálu), ktoré by mohli pomôcť presmerovať financovanie smerom k udržateľným investíciám. Informácie o niektorých týchto opatreniach uvádzame v nasledujúcich bodoch.

23

V našej predchádzajúcej správe sme konštatovali, že ceny uhlíka musia byť dostatočne vysoké, aby predstavovali správne stimuly na plnenie cieľov opatrení v oblasti klímy²². Komisia začala v roku 2020 pracovať na reforme systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS), aby sa dosiahol cieľ zníženia emisií o 55 % do roku 2030 a cieľ nulovej bilancie emisií skleníkových plynov do roku 2050²³. V rámci systému EU ETS musia podniky pôsobiace v odvetviach ťažkého priemyslu, energetiky a výroby tepla a v sektore komerčnej leteckej dopravy získať na pokrytie svojich nadmerných emisií uhlíka emisné kvóty²⁴. Cena uhlíka je určená dopytom a ponukou týchto kvót. Niektorí experti navrhli zavedenie „cenových koridorov“ alebo aspoň minimálnej ceny emisií skleníkových plynov s cieľom stabilizovať a postupne zvyšovať ich trhovú cenu²⁵. Ďalší experti tvrdia, že existujúce opatrenia na zabezpečenie stability trhu sú zatiaľ relevantné, ale v budúcnosti ich bude potrebné prehodnotiť²⁶.

24

Systém EU ETS v súčasnosti pokrýva len približne 40 % emisií skleníkových plynov v európskom hospodárskom priestore²⁷. Na zvyšok emisií sa vzťahuje nariadenie o spoločnom úsilí EÚ²⁸ a za znižovanie emisií v takých odvetviach ako doprava a stavebníctvo, čo sú dve odvetvia zodpovedné za zvyšovanie emisií, zodpovedajú členské štáty²⁹. V čase auditu 14 členských štátov EÚ oznámilo alebo vykonávalo nejakú formu uhlíkovej dane alebo mechanizmu na určovanie ceny uhlíka so značnými rozdielmi medzi dotknutými odvetviami a v cene uloženej na emisie skleníkových plynov³⁰. Podľa Európskej centrálnej banky žiadny z týchto mechanizmov neumožňoval systematické zvyšovanie cien uhlíka na dosiahnutie vnútroštátnych cieľov zníženia emisií³¹.

25

Bez rovnocenných režimov na určovanie ceny uhlíka v ostatných krajinách existuje riziko, že výroba sa presunie mimo EÚ, do krajín s menej prísnymi politikami na ochranu klímy. Tento tzv. únik uhlíka môže viesť skôr k celkovému zvýšeniu než k zníženiu emisií. Na riešenie týchto otázok Komisia navrhla posun vpred v súvislosti s mechanizmom kompenzácie uhlíka na hraniciach³². Tento mechanizmus by mal zabezpečiť, aby sa v cene dovezených produktov presnejšie odrážala ich uhlíkovú náročnosť. Komisia plánuje uverejniť návrh tohto mechanizmu v druhom štvrťroku 2021³³.

26

Výhodu pre neudržateľné činnosti predstavuje aj dotovanie výrobkov spojených s vysokými emisiami uhlíka. Niektoré členské štáty napríklad stále poskytujú dotácie pre fosílne palivá, pričom na dotovanie produkcie a spotreby ropy, plynu a uhlia vynakladajú v priemere 55 mld. EUR ročne³⁴. Komisia požiadala členské štáty, aby vo svojich národných energetických a klimatických plánoch predložili opatrenia na postupné zrušenie dotácií pre fosílne palivá. Podľa Komisie³⁵ oznámilo zámer zaviesť plány na postupné zrušenie dotovania fosílnych palív trinásť členských štátov³⁶, ale len šesť (Francúzsko, Litva, Lotyšsko, Nemecko, Rakúsko a Španielsko) stanovilo v tomto smere časový rámec.

Mnoho opatrení sa oneskorovalo a vyžaduje si ďalšie kroky na zabezpečenie ich funkčnosti

27

Desať opatrení akčného plánu je rozdelených na 27 čiastkových opatrení so samostatnými termínmi, ktoré sa mali dokončiť najneskôr do konca roka 2019 (Príloha II). Komisia predložila správu o pokroku v súvislosti s cieľmi akčného plánu až v júli 2021.

28

Preskúmali sme povahu plánovaných čiastkových opatrení a stav ich vykonávania do 7. júla 2021. Z nášho skúmania vyplýva, že približne 18 mesiacov po termíne bolo dokončených 21 čiastkových opatrení a šesť sa stále vykonávalo (vrátane dvoch opakujúcich sa opatrení). Vykonávanie jedenástich z 21 dokončených opatrení sa oproti termínom v akčnom pláne oneskorilo (tabuľka 1).

29

Zistili sme, že Komisia nestanovila ukazovatele na monitorovanie výsledkov opatrení akčného plánu a na podávanie správ o týchto výsledkoch. To je mimoriadne dôležité, keďže úspech akčného plánu závisí od prijatia opatrení, ktoré sú dobrovoľné (Príloha II). Bez takýchto ukazovateľov nebude možné monitorovať pokrok a hodnotiť výkonnosť akejkoľvek stratégie EÚ pre presmerovanie financovania do udržateľných investícií.

Taxonómia EÚ sa oneskorila a pred jej plným uplatňovaním je potrebné vyriešiť otvorené otázky

30

Predtým ako Komisia navrhla taxonómiu EÚ, sa niektoré členské štáty pokúšali zmierniť riziko environmentálne klamlivých tvrdení vypracovaním vlastných taxonómií, ktorých výsledkom bola škála rôznych označení a noriem³⁷. Niektoré krajiny mimo EÚ pracujú na vlastných taxonómiách udržateľného financovania, ktoré sú v niektorých prípadoch inšpirované činnosťou EÚ³⁸. Taxonómia EÚ sa chápala ako systém na klasifikovanie udržateľnosti hospodárskych činností na základe vedeckých dôkazov. Primárne ju majú uplatňovať emitenti cenných papierov a dlhopisov, inštitucionálni investori, správcovia aktív a ďalší účastníci finančného trhu ponúkajúci finančné produkty v EÚ, ako aj centrálne banky³⁹ (rámček 1). Môžu ju používať aj subjekty verejného sektora na klasifikovanie udržateľnosti svojich činností.

31

Komisia sa rozhodla zaviesť taxonómiu EÚ prostredníctvom nariadenia EÚ, ktorým sa stanovuje rámec, a súboru právnych aktov prijatých Komisiou, v ktorých sa ďalej špecifikujú kritériá taxonómie EÚ na preverovanie environmentálnej udržateľnosti hospodárskych aktivít. V taxonómii EÚ sa uvádza šesť environmentálnych cieľov (ilustrácia 4). Udržateľné činnosti musia zásadne prispievať aspoň k jednému z nich a nesmú spôsobovať významnú škodu z hľadiska ostatných piatich environmentálnych cieľov.

32

Na to, aby bola hospodárska činnosť kvalifikovaná ako udržateľná v súlade s nariadením o taxonómii, musí spĺňať štyri podmienky uvedené na ilustrácii 5.

33

Zoznam činností, na ktoré sa vzťahuje taxonómia EÚ, sa môže časom meniť. V nariadení o taxonómii sa uznáva potreba pravidelnej revízie zoznamu činností a ich súvisiacich kritérií s cieľom zohľadniť regulačné zmeny a vývoj technológií. Na ilustrácii 6 sa uvádza príklad činností v súlade s taxonómiou EÚ, ktoré významne prispievajú k zmierneniu zmeny klímy.

34

Zistili sme, že vypracovanie taxonómie EÚ sa značne oneskorilo. Hoci Komisia navrhla nariadenie o taxonómii podľa plánu v máji 2018, spoluzákonodarcovia EÚ ho prijali až v júni 2020. Oneskorenie spojené s taxonómiou EÚ má vplyv aj na vykonávanie ďalších opatrení akčného plánu, ktoré si vyžadujú jasné vymedzenie toho, čo je „udržateľné“, najmä pokiaľ ide o zverejňovanie informácií súvisiacich s udržateľnosťou a označovanie finančných produktov. V júni 2021 Komisia prijala právny akt o kritériách taxonómie EÚ na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu, ktorý má nadobudnúť účinnosť od januára 2022. V súvislosti s ďalšími štyrmi environmentálnymi cieľmi uvedenými v taxonómii EÚ Komisia vymenovala novú skupinu expertov (platforma pre udržateľné financovanie⁴²), ktorá má do konca decembra 2021 pripraviť návrh tak, aby akty nadobudli účinnosť v januári 2023. Platforma bude zároveň poskytovať Komisii správu o rozšírení taxonómie EÚ o sociálne ciele a dodržiavaní minimálnych sociálnych záruk⁴³. Komisia okrem toho konzultuje aj s expertnou skupinou členských štátov, ktorá združuje odborníkov z 27 krajín EÚ. Časový harmonogram taxonómie EÚ je zhrnutý v Príloha IV.

35

V našej analýze aj v spätnej väzbe zainteresovaných strán⁴⁴ sa zdôrazňuje, že stále je potrebné určiť udržateľnosť niektorých dôležitých činností a technológií s významným environmentálnym vplyvom, napríklad poľnohospodárstva, výroby elektrickej energie zo zemného plynu⁴⁵ a jadrovej energie (rámček 2).

36

Zistili sme riziko, že taxonómia EÚ nebude taká účinná pri podpore záväzku EÚ dosiahnuť nulovú bilanciu emisií do roku 2050⁴⁸, ak sa delegovanými aktmi oslabujú vedecky založené kritériá, ktoré navrhla technická expertná skupina⁴⁹. Konštatovali sme najmä, že návrh Komisie z roku 2020⁵⁰ je v rozpore s návrhom technickej expertnej skupiny v tom, že určité plynové elektrárne sa klasifikujú ako udržateľné bez toho, aby sa pri nich vyžadovalo, aby do roku 2050 dosiahli nulovú bilanciu emisií, ako navrhli experti. Komisia z návrhu delegovaného aktu uverejneného v apríli 2021 dočasne vylúčila kritériá taxonómie EÚ pre plynové elektrárne a plánuje ich zaradiť neskôr v roku 2021⁵¹.

37

Príspevok taxonómie EÚ a systémov označovania k presmerovaniu súkromného financovania smerom k udržateľným investíciám bude závisieť aj od jej budúceho vývoja. Podľa nariadenia o taxonómii môže taxonómia EÚ v budúcnosti poskytovať kritériá na identifikovanie činností, ktoré významne poškodzujú životné prostredie (tzv. „hnedá taxonómia“), ako aj kritériá týkajúce sa iných cieľov v oblasti udržateľnosti vrátane sociálnych („sociálna taxonómia“)⁵². Dobrovoľné uplatňovanie sa môže ukázať ako problematické, keďže objem nariadenia o taxonómii a delegovaných aktov k dnešnému dňu presahuje 500 strán⁵³ len v prípade dvoch zo šiestich environmentálnych cieľov. Komisia vyvíja digitálne nástroje na uľahčenie využívania taxonómie EÚ a podávania správ o udržateľnosti⁵⁴.

Komisia dosiahla určitý pokrok v zlepšovaní informácií poskytovaných investorom v súvislosti s možnosťami udržateľného financovania

38

Opatrenia 2, 4 a 5 akčného plánu sú zamerané na vytvorenie nástrojov na informovanie investorov o možnostiach udržateľného financovania a využívanie taxonómie EÚ. Takéto nástroje môžu byť pre inštitucionálnych investorov, akými sú dôchodkové fondy, stimulom na presmerovanie financovania smerom k udržateľným investíciám (rámček 3).

39

Opatrením „vytváranie štandardov a značiek“ (opatrenie 2) sa rieši problém, že niektoré finančné produkty sa uvádzajú na trh ako „udržateľné“ a “ekologické!, aj keď významne poškodzujú životné prostredie. Riziko takýchto environmentálne klamlivých tvrdení (tzv. greenwashing) bolo jednou z hlavných obáv inštitucionálnych investorov a ich klientov, ktorí sú ochotní investovať udržateľne, a jedným z hlavných dôvodov na vytvorenie rôznych značiek, akými sú značky TEEC Label vo Francúzsku, FNG Siegel v Nemecku a LuxFLAG v Luxembursku⁵⁷.

40

Technická expertná skupina odporučila v roku 2019 vytvorenie dobrovoľnej normy EÚ pre zelené dlhopisy založenej na kritériách taxonómie EÚ⁵⁸ s cieľom znížiť riziko environmentálne klamlivých tvrdení a presadzovať cezhraničné investovanie. Komisia predložila návrh týkajúci sa normy EÚ pre zelené dlhopisy 6. júla 2021⁵⁹. Napriek tomu, že EÚ vedie v emitovaní zelených dlhopisov, ich trhová hodnota zostáva v súčasnosti nízka (rámček 4). Komisia si zároveň plánuje prostredníctvom vydávania zelených dlhopisov požičať maximálnu sumu 250 mld. EUR na financovanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (RRF)⁶⁰.

41

Pokiaľ ide o iné finančné produkty (t. j. investičné fondy, produkty životného poistenia a vklady), Spoločné výskumné centrum pripravilo návrh kritérií na prepojenie používania environmentálnej značky EÚ s taxonómiou EÚ⁶⁴. Komisia plánuje prijať tieto kritériá do začiatku roku 2022.

42

V súvislosti s praktickým využívaním taxonómie EÚ pre normy a značky finančných produktov stále existuje veľká neistota, pokiaľ ide o spôsoby preukazovania zhody s taxonómiou EÚ. Komisia túto otázku nastolila vo svojich verejných konzultáciách o obnovenej stratégii udržateľného financovania, ktoré sa uskutočnili v roku 2020⁶⁵. Zainteresované strany celkovo súhlasili, že overovatelia zelených dlhopisov EÚ by mali pôsobiť na základe povolenia na úrovni EÚ. Pokiaľ ide o environmentálnu značku EÚ pre finančné produkty, stále nie je jasné napríklad to, akú úlohu bude mať Komisia alebo európske orgány dohľadu pri dohľade nad príslušnými orgánmi osvedčujúcimi používanie environmentálnej značky EÚ, ktorá súvisí s taxonómiou EÚ.

43

Normy a označovanie nie sú jediným spôsobom, ako podnietiť investorov, aby investovali udržateľne. Európsky orgán pre cenné papiere a trhy odporúča ako osvedčený postup prihliadať pri poskytovaní investičného poradenstva na aspekty udržateľnosti⁶⁶. Komisia v apríli 2021 prijala delegované nariadenia Komisie, podľa ktorých sa vo finančnom poradenstve vyžaduje povinné zohľadnenie preferencií retailového klienta z hľadiska udržateľnosti (opatrenie 4), ktoré boli plánované na druhý štvrťrok 2019⁶⁷.

44

Technická expertná skupina Komisie sa domnievala, že investorom chýbajú spoľahlivé nízkouhlíkové indexy, ktoré by ich informovali napríklad o výnosoch z investícií, ktoré sú v súlade s Parížskou dohodou⁶⁸. Na základe správy expertnej skupiny o referenčných hodnotách súvisiacich so zmenou klímy⁶⁹ Komisia v roku 2019 vytvorila index EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou, ako aj index EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy⁷⁰ (opatrenie 5).

Expozícia súkromného sektora voči rizikám v oblasti udržateľnosti zostane nejasná, kým nebudú plne uplatniteľné nové požiadavky EÚ týkajúce sa zverejňovania informácií

45

Na zlepšenie existujúcich požiadaviek na zverejňovanie informácií o udržateľnosti mala Komisia za cieľ zriadiť prostredníctvom opatrení 7 a 9 nový rámec na úrovni EÚ pre finančný sektor a podniky. Investorom a orgánom dohľadu vo finančnom sektore stále chýbajú informácie o expozícii rôznych subjektov voči rizikám v oblasti udržateľnosti a o environmentálnych a sociálnych vplyvoch investícií. Tento nedostatok informácií je brzdou udržateľných investícií, pričom hrozí, že povedie k uviaznutiu aktív. Okrem toho bráni zainteresovaných stranám a občianskej spoločnosti, aby žiadali vyvodenie zodpovednosti podnikov za spôsobenie škody na životnom prostredí a v spoločnosti⁷¹.

46

Opatreniu na úrovni EÚ predchádzali významné vnútroštátne iniciatívy na riešenie tejto otázky. Podľa aktu o prechode francúzskej energetiky na zelený rast z roku 2015⁷² sa napríklad od inštitucionálnych investorov vyžadovalo, aby zverejňovali informácie o vplyvoch svojich investícií na klímu a merali svoje expozície voči rizikám vyplývajúcim zo zmeny klímy. Rada pre finančnú stabilitu vytvorila na nadnárodnej úrovni pracovnú skupinu pre informácie súvisiace s klímou⁷³. Pracovná skupina v roku 2017 odporučila, aby finanční a nefinanční aktéri zverejňovali finančné informácie súvisiace s klímou týkajúce sa ich správy a riadenia, stratégie, riadenia rizík a cieľov⁷⁴. Komisia v roku 2019 zahrnula odporúčania pracovnej skupiny do svojich usmernení k zverejňovaniu informácií súvisiacich s klímou v rámci smernice o zverejňovaní nefinančných informácií⁷⁵, tieto usmernenia však neboli povinné a zverejňované informácie zostávajú nerovnomerné (ďalšie informácie pozri v bode 48).

47

Nariadenie EÚ, ktorým sa zavádzajú povinnosti týkajúce sa zverejňovania informácií o udržateľnosti osobitne pre sektor finančných služieb (SFDR)⁷⁶ (opatrenie 9), bolo prijaté v roku 2019, štyri roky po priekopníckych požiadavkách francúzskeho vnútroštátneho práva. Na ich plné sfunkčnenie musí Komisia ešte prijať technické normy⁷⁷. Podľa tohto nariadenia členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány mali všetky právomoci v oblasti dohľadu a vyšetrovania, ktoré sú potrebné na monitorovanie dodržiavania požiadaviek na zverejňovanie informácií účastníkmi finančného trhu. Zistili sme, že Komisia doposiaľ neposkytla členským štátom dostatočné usmernenia k tomu, ako dohliadať na uplatňovanie požiadaviek SFDR.

48

Na posilnenie zverejňovania informácií o udržateľnosti spoločnosťami nielen v prípade finančných inštitúcií (opatrenie 9) Komisia plánovala vyriešiť nedostatky smernice o zverejňovaní nefinančných informácií vydaním nového návrhu. Smernica sa v súčasnosti vzťahuje len na niektoré veľké spoločnosti s viac ako 500 zamestnancami a audit zverejňovania informácií nie je povinný⁷⁸. V našom preskúmaní z roku 2019 o podávaní správ o udržateľnosti⁷⁹ sme uviedli, že niektoré členské štáty išli nad rámec smernice rozšírením jej rozsahu pôsobnosti a/alebo požadovaním externého auditu nefinančných informácií.

49

V apríli 2021 Komisia uverejnila legislatívny návrh smernice o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov, ktorou sa mení smernica o zverejňovaní nefinančných informácií. Podľa Komisie by sa tento návrh vzťahoval na približne 49 000 kótovaných spoločností v porovnaní so súčasným počtom približne 11 700. Predpokladá vypracovanie európskych štandardov vykazovania nefinančných informácií s podporou Európskej poradnej skupiny pre finančné výkazníctvo a podporuje normalizačné iniciatívy na globálnej úrovni, ktoré vychádzajú z práce pracovnej skupiny pre finančné informácie súvisiace s klímou⁸⁰. V návrhu sa zároveň rieši jedna z kľúčových výziev, ktorú sme identifikovali v našom preskúmaní z roku 2019 o vykazovaní udržateľnosti: zapojenie audítorov. Stanovuje sa v ňom, že externým auditom sa poskytne obmedzené uistenie, pokiaľ ide o vykazovanie informácií o udržateľnosti. Podľa Komisie poskytovanie primeraného uistenia, ktoré sa vyžaduje v prípade finančných správ, ešte nie je možné, keďže chýbajú relevantné štandardy na vykonávanie auditu⁸¹. Ani v nariadení o taxonómii, ani v smernici o zverejňovaní nefinančných informácií sa nevyžaduje, aby subjekty verejného sektora, ktoré nie sú podnikmi, podávali správy o udržateľnosti svojich činností, pokiaľ členské štáty tieto spoločnosti nedefinovali ako subjekty verejného záujmu.

50

Pokiaľ ide o finančné výkazníctvo, zatiaľ nedošlo k žiadnej zmene medzinárodných účtovných štandardov, aby sa zohľadnili otázky, ktoré vznikli v dôsledku zmeny klímy, a výzvy zo strany investorov⁸². Rada pre medzinárodné účtovné štandardy však vydala vzdelávacie materiály o tom, ako by mali oznamujúce spoločnosti riešiť otázky súvisiace s klímou v rámci súčasného súboru medzinárodných štandardov finančného výkazníctva.

Opatrenia v prospech dlhodobejších investícií sa stále pripravujú a neboli predložené nijaké legislatívne návrhy

51

Čiastkové opatrenia Komisie v rámci opatrenia 10 sa sústreďovali na určenie príčin krátkodobého investovania vo finančnom sektore.

52

Akčný plán zahŕňa tri ďalšie opatrenia, ktorými sa môžu podporiť dlhodobé udržateľné investície. Patria k nim lepšie začlenenie udržateľnosti do ratingov a prieskumu trhu (opatrenie 6), začlenenie udržateľnosti do prudenciálnych požiadaviek (opatrenie 8) a preskúmanie alternatívnych účtovných postupov pre portfóliá dlhodobých investícií (čiastkové opatrenie v rámci opatrenia 9). Tieto opatrenia pozostávajú zo štúdií, analýz, konzultácií a zvažovania možných riešení. Podrobnejšie informácie o každom opatrení sú uvedené v Príloha III.

53

Expertná skupina na vysokej úrovni pre udržateľné financovanie vo svojej záverečnej správe konštatovala, že podľa mnohých spoločností má medzinárodný štandard finančného výkazníctva 9⁸³ (IFRS 9) negatívny vplyv na dlhodobé financovanie kapitálových investícií. Komisia vyjadrila vo svojom akčnom pláne záväzok, podať správu o vplyve IFRS 9 na dlhodobé investície do konca roku 2018. Doteraz však Komisia takúto správu nevypracovala. Zmena IFRS 9 závisí od rozhodnutia Rady pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB), ktorá je nezávislá od Európskej únie. Komisia informovala IASB o svojom postoji. Komisia v súčasnosti nepovažuje túto otázku za naliehavú, pretože spoločnosti, ktoré sú potenciálne najviac postihnuté (poisťovne), sa môžu rozhodnúť odložiť uplatňovanie IFRS 9 do roku 2023⁸⁴.

Finančná podpora EÚ pre investície nie je založená na súdržných kritériách udržateľnosti

54

V tejto časti posudzujeme, či sa v akčnom pláne riešili otázky vyšších rizík a nákladov niektorých udržateľných investícií a nedostatok dostupných udržateľných projektov (pozri bod 05). Okrem toho skúmame, ako EÚ uplatňovala osvedčené postupy v oblasti udržateľného financovania v prípade VFR 2014 – 2020 a VFR 2021 – 2027. Opisujeme: a) úlohu EIB pri financovaní opatrení v oblasti klímy a environmentálnej udržateľnosti; b) ako sa z EFSI podporujú oblasti, v ktorých je najväčšia potreba udržateľných investícií, a predpoklady o tom, ako tieto oblasti podporí a pokryje program InvestEU; a c) mechanizmy posudzovania udržateľnosti investícií financovaných z grantov EÚ.

EIB zohráva dôležitú úlohu v oblasti udržateľného financovania

55

Pri našom skúmaní podpory fondu EFSI pre udržateľné investície sme skúmali, akú úlohu zohráva EIB v oblasti udržateľného financovania. Po prvé, skontrolovali sme, či EIB poskytuje financovanie udržateľných projektov za priaznivých podmienok. Po druhé, overovali sme, či EIB pomáha znižovať riziká a náklady udržateľných investícií pre iných investorov. Po tretie, skúmali sme aj iné spôsoby, akými EIB presadzuje používanie zásad udržateľného financovania.

EIB poskytuje finančné prostriedky na projekty opatrení v oblasti klímy za priaznivých podmienok

56

EIB uviedla, že v období rokov 2012 – 2020 použila finančné prostriedky vo výške 197 mld. EUR na podporu investícií vo výške 670 mld. EUR do projektov na ochranu životného prostredia, znižovanie emisií skleníkových plynov a na pomoc krajinám pri adaptácii na dôsledky zmeny klímy⁸⁵. Cieľom EIB je zvýšiť podiel financovania na opatrenia v oblasti klímy a environmentálnej udržateľnosti na 50 % do roku 2025, čo má podľa prognózy viesť k vynaloženiu finančných prostriedkov EIB vo výške 292 mld. EUR v období 2021 – 2030. Cieľom skupiny EIB je podporiť v tomto období investície v oblasti klímy a životného prostredia v hodnote 1 bil. EUR⁸⁶ (tabuľka 2). Podporené investície zahŕňajú príspevky z fondu EFSI a programu InvestEU a financovanie opatrení v oblasti klímy a environmentálnej udržateľnosti, ktoré sa poskytuje z Európskeho investičného fondu (EIF)⁸⁷, spolu s ďalším súkromným a verejným spolufinancovaním podporených projektov. EIB neuverejnila podrobnejšie rozčlenenie svojich prognóz podľa cieľov v oblasti klímy a environmentálnych cieľov. Pokiaľ ide o financovanie podporené z fondu EFSI, EIB ponúkala často financovanie za lepších podmienok (napríklad s priaznivejšou úrokovou sadzbou alebo dlhšou lehotou splatnosti), ako by bol vypožičiavateľ schopný získať na trhu.

EIB kontroluje dodržiavanie environmentálnych a sociálnych noriem

57

Skúmali sme postupy environmentálnej a sociálnej náležitej starostlivosti EIB, ktoré sa uplatňovali na operácie fondu EFSI, aby sme posúdili, ako EIB zaisťuje udržateľnosť projektov EFSI. Na vzorke 12 projektov EFSI sme kontrolovali, ako sa tieto postupy uplatňovali v praxi.

58

Zistili sme, že v prípade investícií s významným environmentálnym a sociálnym vplyvom EIB posudzuje dodržiavanie svojich environmentálnych a sociálnych noriem, ktoré sú zmluvnou podmienkou na získanie financovania⁸⁸. EIB zároveň posudzuje odolnosť projektov voči zmene klímy a môže vyžadovať úpravu projektov s cieľom obmedziť ich riziká súvisiace s klímou (bod 02).

59

Pri skúmaní postupov náležitej starostlivosti EIB sme zistili, že EIB na začlenenie externých negatívnych účinkov emisií do nákladov projektu odhaduje množstvo potenciálnych emisií skleníkových plynov⁸⁹ a používa „tieňovú cenu uhlíka“⁹⁰. Tým sa účinne znižuje ekonomická životaschopnosť projektov s vyššími emisiami a znižujú ich šance na financovanie z prostriedkov EIB

60

Pri investíciách EFSI do fondov, ktoré sme skúmali, bola EIB často prvou skupinou investorov. Vzhľadom na jej spoľahlivé postupy náležitej starostlivosti môže byť včasné zapojenie EIB signálom pre iných potenciálnych investorov, že fond bude pravdepodobne investovať do životaschopných a udržateľných projektov. Mohli by sa tým znížiť ich náklady na náležitú starostlivosť a zvýšiť ich investície.

61

Pokiaľ ide o transparentnosť a zverejňovanie informácií, EIB podáva po dokončení projektu správy o splnení zmluvných environmentálnych a sociálnych podmienok projektu. EIB nebola povinná verejne informovať o skutočných výsledkoch v oblasti klímy a životného prostredia dosiahnutých na úrovni projektov, ktoré sú základom dokončených operácií EFSI. EIB neuverejňuje zoznam základných projektov, ktoré podporuje prostredníctvom investícií do fondov, informácie o environmentálnej či sociálnej výkonnosti týchto projektov preto nie sú zverejnené.

EIB presadzuje udržateľné financovanie prostredníctvom dialógu s investormi o uplatňovaní kritérií udržateľnosti

62

EIB napokon presadzuje udržateľné financovanie tak, že iných verejných a súkromných investorov podnecuje k tomu, aby prijali osvedčené postupy v oblasti udržateľného financovania. O jej pozitívnej úlohe pri tvorbe spoločných zásad na sledovanie financovania opatrení v oblasti zmeny klímy sme už informovali⁹¹ a tu zvažujeme jej úlohu pri vykonávaní environmentálnej a sociálnej náležitej starostlivosti.

63

Zistili sme, že EIB pri uplatňovaní kritérií udržateľnosti na projekty nadväzuje dialóg s ostatnými zúčastnenými investormi, podnikmi a subjektmi verejného sektora. EIB týmto spôsobom podporuje lepšie prijímanie silnejších noriem v oblasti klímy a životného prostredia. EIB aktualizuje svoje postupy náležitej starostlivosti a metodiku sledovania opatrení v oblasti klímy s cieľom zohľadniť kritériá taxonómie EÚ⁹². Malo by sa tým podporiť prijímanie taxonómie EÚ.

Podpora z fondu EFSI nepokrývala všetky oblasti, kde sú udržateľné investície najpotrebnejšie

Z fondu EFSI sa podporilo málo udržateľných investícií v strednej a východnej Európe

64

Analyzovali sme príspevok portfólia EFSI k cieľom v oblasti klímy v období 2015 – 2020. Naša analýza bola obmedzená skutočnosťou, že informácie o sledovaní opatrení v oblasti klímy nepokrývajú investície týkajúce sa MSP, ktoré predstavujú 45 % portfólia (ilustrácia 7). Dôvodom je, že v nariadení o EFSI sa takéto monitorovanie a podávanie správ nestanovuje.

65

V rámci VFR na roky 2021 – 2027 bude sledovanie opatrení v oblasti klímy v prípade programu InvestEU zahŕňať MSP. Partneri vykonávajúci program InvestEU môžu navyše na určenie významného príspevku k environmentálnym cieľom použiť kritériá taxonómie EÚ. Komisia okrem toho zaviedla príslušné kľúčové ukazovatele výkonnosti na meranie výkonnosti projektov udržateľnej infraštruktúry z hľadiska klímy a životného prostredia, akým je ročné zníženie emisií skleníkových plynov⁹³. V porovnaní s fondom EFSI sa tým zlepšia informácie o príspevku programu InvestEU k opatreniam v oblasti klímy a životnému prostrediu. Mechanizmy podávania správ však nezahŕňajú skutočné výsledky dokončených operácií v oblasti klímy a životného prostredia na úrovni základných projektov a používanie kritérií taxonómie EÚ je len dobrovoľné, keďže implementujúci partneri môžu namiesto toho použiť sledovanie opatrení v oblasti klímy alebo inú dohodnutú metodiku.

66

Zistili sme, že v období 2015 – 2020 sa prostredníctvom záruk fondu EFSI v súvislosti s opatreniami v oblasti klímy takmer výlučne podporovali investície na zmiernenie zmeny klímy (ilustrácia 8). Z financovaných investícií do opatrení v oblasti zmeny klímy vo výške 19,4 mld. EUR sa 32,4 % týkalo energie z obnoviteľných zdrojov, najmä zariadení slnečnej a veternej energie. Prostredníctvom ďalších 26,2 % sa financovali investície do energetickej efektívnosti, ktoré pozostávali najmä z financovania obnovy budov a zariadení kombinovanej výroby elektriny a tepla. Len 3,5 % sa týkalo adaptácie na zmenu klímy, čo môže byť odrazom osobitných ťažkostí pri príprave ziskových investícií do adaptácie (bod 05).

67

Expertná skupina na vysokej úrovni v roku 2018 skonštatovala, že by sa mala osobitná pozornosť venovať zrýchleniu investícií do infraštruktúry v krajinách strednej a východnej Európy, keďže tie prestavujú najväčší podiel z hľadiska nedostatku investícií do udržateľnej infraštruktúry⁹⁴. Zistili sme, že sumy operácií fondu EFSI na podporu opatrení v oblasti klímy do roku 2020 zostávali v týchto krajinách okrajové (ilustrácia 9). Celkovo investície do opatrení v oblasti klímy predstavovali 23 % celkového financovania z EFSI v tomto regióne v porovnaní s 52 % v západnej a severnej Európe a 37 % v južnej Európe v období 2015 – 2020. V roku 2021 sa v správe EIB založenej na analýze národných energetických a klimatických plánov členských štátov potvrdila potreba vyšších investícií v oblasti klímy v strednej a východnej Európe⁹⁵.

68

Keďže podpora z programu InvestEU bude, podobne ako v prípade EFSI, závisieť od faktorov ako je dopyt na trhu a dostupnosť iných zdrojov financovania, zlepšenie geografického pokrytia si bude vyžadovať aktívne opatrenia na budovanie kapacity na tvorbu udržateľných projektov v sektoroch a oblastiach, kde chýbajú.

EÚ chýba aktívny prístup na vytvorenie dostatočnej databázy udržateľných projektov

69

Expertná skupina na vysokej úrovni v roku 2018 zdôraznila, že sú potrebné intervencie na úrovni EÚ na pomoc pri tvorbe databázy udržateľných projektov, najmä v strednej a východnej Európe. Vzhľadom na to odporučila zriadenie subjektu EÚ – Sustainability Infrastructure Europe –, ktorý by:

• doplnil existujúce poradné služby pri tvorbe projektov udržateľného investovania,
• pomáhal spájať projekty so súkromnými finančnými investormi,
• spolupracoval s národnými podpornými bankami s cieľom podporiť členské štáty, aby v rámci svojich národných energetických a klimatických plánov vytvárali databázy projektov⁹⁶.

70

Komisia sa v rámci akčného plánu (opatrenie 3) zaviazala posilniť kapacity v oblasti poradenstva pre vypracovanie udržateľných projektov infraštruktúry, nie však zriadiť samostatný subjekt s funkciami predpokladanými pre orgán Sustainability Infrastructure Europe.

71

Komisia plánuje posilniť poradenské služby zriadením Poradenského centra InvestEU. V tomto novom centre sa bude používať podobný prístup ako v Európskom centre investičného poradenstva (EIAH), ktoré bolo zriadené v roku 2015 spolu s EFSI. Pri našom audite tohto centra, ktorý sa uskutočnil v roku 2020, sme zistili, že do konca roka 2018 vykonalo 10 % poradenských úkonov v odvetviach s najvyššou prioritou, ktorými sú energetika, doprava a životné prostredie, v strednej a vo východnej Európe, pričom približne 16 % všetkých úkonov sa týkalo opatrení v oblasti klímy⁹⁷. Do konca marca 2021 sa počet poradenských úkonov v najprioritnejších odvetviach v strednej a východnej Európe zvýšil, pričom 33 % úkonov EIAH sa týkalo opatrení v oblasti klímy. Komisia zároveň podnikla kroky na riešenie nášho odporúčania, ktoré sa týkalo lepšieho zamerania poradenskej pomoci smerom k nenaplneným potrebám.

72

Nový portál InvestEU poskytne realizátorom projektov možnosť uverejniť informácie o svojich projektoch na webovom sídle InvestEU, ktoré je pokračovateľom Európskeho portálu investičných projektov z rokov 2015 – 2020. Portál však nebol navrhnutý tak, aby aktívne usmerňoval investorov alebo poskytoval akékoľvek posúdenie udržateľnosti či iné technické a finančné posúdenie projektov, ktoré na ňom boli uverejnené.

73

Národné energetické a klimatické plány boli okrem iného určené na podporu vytvorenia databázy udržateľných projektov v oblasti klímy a energetiky tým, že sa investorom objasní rozsah a druh investícií, ktoré členské štáty predpokladajú. Zistili sme však, že informácie o investičných potrebách⁹⁸ zahrnuté v plánoch boli neúplné, nesúdržné (Príloha V) a vyznačovali sa veľkými rozdielmi (ilustrácia 10). Hoci Komisia poskytla členským štátom určitú podporu, nevytvorila pre ne spoločný rámec, ktorý by sa uplatňoval pri posudzovaní ich potrieb a určovaní hlavných udržateľných projektov. Existuje preto riziko, že niektoré národné energetické a klimatické plány neprispejú k dôveryhodnej databáze udržateľných projektov v odvetviach a oblastiach, kde v súčasnosti chýba.

V rozpočte EÚ chýbajú súdržné vedecky založené kritériá, ako sa vyhnúť spôsobeniu významnej škody na životnom prostredí

74

Skúmali sme, či právne ustanovenia na roky 2021 – 2027 týkajúce sa výdavkových programov EÚ a fondu na podporu odolnosti a obnovy boli v súlade s opatreniami Komisie v oblasti udržateľného financovania. Hoci taxonómia EÚ a normy, značky a požiadavky týkajúce sa zverejňovania informácií, ktoré sú na nej založené, sú určené najmä účastníkom finančného trhu, môžu sa uplatňovať aj vo verejnom sektore. Ako už bolo uvedené (pozri bod 63), EIB už rozhodla, že bude kritériá taxonómie EÚ uplatňovať na svoje vlastné operácie, ktoré budú zahŕňať operácie podporené v programe InvestEU. Komisia sa zaviazala, že „preskúma, ako možno taxonómiu EÚ využívať v kontexte európskeho ekologického dohovoru vo verejnom sektore nad rámec programu InvestEU“ a zdôraznila význam súdržnosti medzi súkromným a verejným sektorom⁹⁹. Technická expertná skupina odporučila, aby sa v rozpočte EÚ pri všetkých investíciách sledovali zásady taxonómie EÚ „nespôsobovať významnú škodu“¹⁰⁰.

75

Hoci taxonómia EÚ nebola zriadená s cieľom zabrániť financovaniu neudržateľných investícií, kritériá taxonómie EÚ sa môžu uplatňovať, aby sa kontrolovalo, či investícia spôsobuje škodu na životnom prostredí. Skúmali sme, či sa v hlavných výdavkových programoch EÚ budú uplatňovať kritériá taxonómie EÚ na posudzovanie environmentálnej škody porovnateľným spôsobom ako v prípade EIB.

Zásada „nespôsobovať významnú škodu“ sa neuplatňuje na všetky výdavky EÚ

76

Zistili sme, že sa neuplatňuje jednotná a záväzná požiadavka, ktorá by sa vzťahovala na všetky opatrenia financované z prostriedkov EÚ, aby bola dodržaná zásada „nespôsobovať významnú škodu“. Takáto zásada bola zavedená v nariadení o spoločných ustanoveniach (ktoré sa uplatňuje sa na fondy politiky súdržnosti) a v RRF. V čase auditu Komisia uverejnila len príslušné usmernenia k uplatňovaniu zásady „nespôsobovať významnú škodu“ v rámci mechanizmu RRF¹⁰¹. Avšak podľa usmernení k RRF je používanie osobitných kritérií taxonómie EÚ pri uplatňovaní tejto zásady len dobrovoľné¹⁰². Pokiaľ ide o spoločnú poľnohospodársku politiku, zásada „nespôsobovať významnú škodu“ nebola zavedená do príslušných právnych predpisov.

77

Usmernenie k overovaniu udržateľnosti v rámci programu InvestEU¹⁰³ obsahuje odporúčania, ako určiť, či majú projekty environmentálny, klimatický či sociálny vplyv. Usmernenie bolo vypracované v spolupráci s implementujúcimi partnermi a zohľadňuje sa v ňom zásada EÚ „nespôsobovať významné škody“, ako aj relevantné kritériá. V iných výdavkových programoch EÚ sme nenašli nijaké požiadavky na posúdenie jednotlivých investičných projektov vzhľadom na sociálne a environmentálne normy porovnateľné s normami, ktoré sa používajú v rámci EIB alebo programu InvestEU. To znamená, že je možné, že na stanovenie environmentálnej a sociálnej udržateľnosti tých istých činností financovaných v rámci rôznych programov EÚ sa používajú nedostatočne prísne a rozdielne kritériá.

78

Zároveň sme zistili, že v niektorých výdavkových programoch EÚ sa povoľuje financovanie environmentálne škodlivých činností. V politike súdržnosti sa napríklad v niektorých členských štátoch povoľujú obmedzené investície do plynovej infraštruktúry¹⁰⁴. V rámci mechanizmu RRF môžu členské štáty podporiť výnimočne, podľa konkrétneho prípadu, aj investície v oblasti fosílnych palív, ak by prechod z uhlíkovo náročných zdrojov energie viedol k veľkému a rýchlemu zníženiu emisií skleníkových plynov¹⁰⁵. Ako skonštatoval EDA, pri akýchkoľvek investíciách do fosílnych palív hrozí riziko, že sa stanú uviaznutými aktívami¹⁰⁶. Naopak EIB sa rozhodla postupne od začiatku roka 2022 zrušiť podporu pre konvenčnú infraštruktúru pre fosílne palivá a projekty na výrobu energie vrátane zemného plynu¹⁰⁷.

Postupy na sledovanie príspevku rozpočtu EÚ k cieľom v oblasti klímy nie sú také prísne a vedecky založené ako kritériá taxonómie EÚ

79

Hoci EÚ neposudzuje príspevok jednotlivých projektov k dosahovaniu cieľov v oblasti klímy, ako to robí EIB, Komisia sleduje výdavky rozpočtu EÚ viazané na opatrenia v oblasti klímy („sledovanie opatrení v oblasti klímy“). Komisia na tento účel uplatňuje koeficient 100 % na rozpočtové výdavky, ktoré posúdi ako výdavky s významným príspevkom k opatreniam v oblasti klímy, 40 % na výdavky s miernym príspevkom a 0 % na výdavky s nepatrným príspevkom¹⁰⁸. V predchádzajúcich správach EDA sme konštatovali, že táto metodika môže viesť k nadhodnoteniu príspevku k opatreniam v oblasti klímy. Metodiku sme kritizovali najmä za príliš široké uplatňovanie koeficientu 100 %¹⁰⁹ a za nepodávanie správ o skutočných výdavkoch a výsledkoch. Zároveň sme konštatovali, že Komisia nezodpovedá za negatívny vplyv niektorých činností financovaných z prostriedkov EÚ na zmenu klímy¹¹⁰.

80

V rámci systému na obdobie 2021 – 2027 budú musieť činnosti podporované v rámci RRF a fondov politiky súdržnosti v niektorých prípadoch splniť prahové hodnoty, ktoré vychádzajú z kritérií taxonómie EÚ, aby sa nahlasovali ako 100 % prispievanie k opatreniam v oblasti klímy¹¹¹. Komisia však bude na činnosti, ktoré nespĺňajú nijaké kritériá taxonómie EÚ, naďalej uplatňovať koeficient 40 %. Zistili sme, že v prístupe rozpočtu EÚ na sledovanie výdavkov súvisiacich s opatreniami v oblasti klímy sa kritériá taxonómie EÚ neuplatňujú ani v iných oblastiach (rámček 5). Vzhľadom na absenciu súdržného uplatňovania taxonómie EÚ hrozí riziko, že financovanie získané na klimatickú časť Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti nesplní kritériá založené na taxonómii EÚ, ktoré sa budú uplatňovať v prípade normy EÚ pre zelené dlhopisy.

81

Zistili sme, že podpora EÚ pre investície sa musí lepšie zosúladiť so zásadami udržateľného financovania. Financovanie prostredníctvom grantov EÚ neslúži ako príklad uplatňovania kritérií udržateľnosti a zásady „nespôsobovať významnú škodu“ podľa taxonómie EÚ. Používanie kritérií taxonómie EÚ pri udeľovaní grantov a/alebo pri sledovaní výdavkov by poskytlo presnejšie, porovnateľnejšie a viac vedecky založené údaje o sledovaní výdavkov v oblasti klímy. Uplatňovaním taxonómie EÚ na rozpočet EÚ by zároveň EÚ mohla ísť príkladom a zabezpečiť súdržnosť s cieľom akčného plánu presadzovať udržateľné financovanie v súkromnom sektore.

Závery a odporúčania

82

Dospeli sme k záveru, že na presmerovanie súkromného a verejného financovania smerom k udržateľným investíciám je potrebných viac opatrení EÚ. Opatrenia akčného plánu musia byť doplnené a sprevádzané opatreniami na lepšie zohľadnenie sociálnych a environmentálnych nákladov neudržateľných hospodárskych činností. EÚ musí okrem toho uplatňovať jednotné kritériá s cieľom určiť udržateľnosť investícií, ktoré podporuje, a lepšie zacieliť úsilie na vytváranie udržateľných investičných príležitostí.

83

Zistili sme, že sedem z desiatich opatrení akčného plánu bolo zameraných na kľúčovú otázku zlepšenia transparentnosti, pokiaľ ide o udržateľné činnosti a finančné produkty. Len jedno opatrenie bolo zamerané na riešenie kľúčových otázok znižovania rizika a nákladov financovania udržateľných investícií a podporovania tvorby udržateľných projektov. Akčný plán nebol sprevádzaný dostatočnými opatreniami na zohľadnenie environmentálnych nákladov neudržateľných činností (body 15 – 22).

84

Mnoho opatrení akčného plánu meškalo a vyžaduje si ďalšie kroky na zabezpečenie ich funkčnosti. Komisia sa sústredila na prípravu taxonómie EÚ, ktorá by mohla objasniť, aké činnosti sú udržateľné, a poskytnúť základ na zverejňovanie informácií o udržateľnosti súkromným a verejným sektorom. Nadobudnutie účinnosti taxonómie EÚ sa výrazne oneskorilo, čím sa zároveň oneskorujú ostatné opatrenia, ktoré sú na nej založené, napríklad označovanie finančných produktov a zverejňovanie informácií o udržateľnosti. Domnievame sa, že keď taxonómia EÚ nadobudne účinnosť, mohla by byť dobrým vedecky založeným nástrojom pre investorov na preverovanie investičných príležitostí a pre podniky na zosúladenie ich hospodárskych činností s cieľmi v oblasti udržateľnosti (body 27 – 36).

85

Účinnosť taxonómie EÚ a systémov označovania bude do značnej miery závisieť od ich dobrovoľného prijímania a od toho, či je ich dôveryhodnosť podporená primeraným overením. To sa môže ukázať ako problematické vzhľadom na počet a komplexnosť kritérií taxonómie EÚ. Až do plnej uplatniteľnosti nových požiadaviek EÚ týkajúcich sa zverejňovania informácií zostane navyše nejasná expozícia súkromného sektora voči rizikám v oblasti udržateľnosti a vplyv podnikov na životné prostredie a spoločnosť. Podľa nášho názoru Komisia zatiaľ dostatočne neobjasnila mechanizmy pre príslušné orgány členských štátov na overovanie informácií týkajúcich sa udržateľnosti zverejnených účastníkmi finančného trhu a navrhované opatrenia na vykonávanie auditu vykazovania udržateľnosti podnikov čakajú na legislatívne schválenie. Opatrenia v prospech dlhodobejších investícií sa navyše ešte len pripravujú a neboli predložené nijaké legislatívne návrhy (body 37 – 53).

Odporúčanie 1 – Dokončiť opatrenia akčného plánu a objasniť mechanizmy dodržiavania predpisov a auditu

Komisii odporúčame, aby:

1. dokončila oneskorené prvky regulačných opatrení akčného plánu, najmä taxonómiu EÚ, a vykonala činnosti nadväzujúce na prípravné opatrenia v oblasti správy a riadenia spoločností;
2. objasnila mechanizmy na overovanie žiadostí o zosúladenie základných investícií finančných produktov s taxonómiou EÚ;
3. objasnila úlohu audítorov a orgánov dohľadu pri overovaní vykazovania udržateľnosti a zverejňovania informácií spoločnosťami a zverejňovania informácií účastníkmi finančného trhu.

Termín: koniec roka 2022 pre a), b), c)

86

Ako konštatovala expertná skupina na vysokej úrovni, opatrenia Komisie na presmerovanie súkromného financovania smerom k udržateľným investíciám nebudú účinné, ak sa do ceny hospodárskych činností nezahrnú negatívne environmentálne a sociálne vedľajšie účinky. V tejto súvislosti konštatujeme, že Komisia začala pracovať na návrhoch na revidovanie systému EÚ na obchodovanie s emisiami a nariadenia o spoločnom úsilí, ktoré pokrývajú existujúce opatrenia na znižovanie emisií v EÚ (body 22 – 26).

Odporúčanie 2 – Lepšie prispievať k udržateľnému financovaniu stanovením ceny emisií skleníkových plynov

Na lepšie zohľadnenie environmentálnych a sociálnych nákladov neudržateľných hospodárskych činností a na zvýšenie atraktívnosti udržateľného financovania odporúčame, aby Komisia určila dodatočné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa v stanovení ceny emisií skleníkových plynov lepšie odrážali environmentálne náklady.

Termín: koniec roka 2022

87

Finančná podpora EÚ pre investície nie je založená na súdržných normách udržateľnosti. Pri zabezpečovaní financovania udržateľných projektov za priaznivých podmienok a posudzovaní dodržiavania environmentálnych a sociálnych noriem zohráva dôležitú úlohu EIB. EIB zároveň presadzovala udržateľné financovanie prostredníctvom dialógu s investormi o uplatňovaní kritérií udržateľnosti. Dopyt po podpore z fondu EFSI však dostatočne nepokrýval všetky odvetvia a geografické oblasti, v ktorých sú potrebné udržateľné investície. Nižšia podpora z fondu EFSI na opatrenia v oblasti klímy v porovnaní s inými oblasťami smerovala do strednej a východnej Európy a investície do adaptácie na zmenu klímy predstavovali len malý podiel financovania podporeného z fondu EFSI. Zároveň sme zistili, že mechanizmy podávania správ v prípade programu InvestEU nezahŕňajú skutočné výsledky projektov v oblasti klímy a životného prostredia, s ktorými sú spojené finančné operácie, a nezverejňujú sa v nich informácie o sumách financovania z programu InvestEU, ktoré sa sleduje v súlade s kritériami taxonómie EÚ (body 55 – 67).

Odporúčanie 3 – Podávať správy o výsledkoch programu InvestEU v oblasti klímy a životného prostredia

V záujme zvýšenia transparentnosti investícií a výsledkov programu InvestEU odporúčame, aby Komisia:

1. zverejnila, aký objem financovania z fondu InvestEU sa sleduje pomocou taxonómie EÚ;
2. informovala o výsledkoch príslušných ukončených finančných operácií súvisiacich s klímou, ako je skutočné zníženie emisií skleníkových plynov.

Termín: od konca roka 2022.

88

Zistili sme tiež, že EÚ chýba aktívny prístup k vytvoreniu dostatočnej databázy udržateľných projektov. V jednej z predchádzajúcich správ sme konštatovali, že Európske centrum investičného poradenstva vykonalo málo poradenských úkonov v prioritných odvetviach, akými sú energetika a doprava, v strednej a vo východnej Európe. Konštatujeme, že následne sa dosiahol pokrok v zameraní poradenskej pomoci na tieto oblasti a v tvorbe projektov, ktoré by potenciálne mohli byť podporené v rámci záruky InvestEU. Na úrovni EÚ však neexistuje nijaká služba na aktívne nasmerovanie investorov k projektom a nedostatočne sa využíva potenciál národných energetických a klimatických plánov na tvorbu udržateľných projektov (body 69 – 73).

Odporúčanie 4 – Vytvoriť databázu udržateľných projektov

Komisii odporúčame, aby:

1. prioritne nasmerovala poradenskú podporu do oblastí a odvetví s vysokými potrebami udržateľných investícií, ale s nízkou kapacitou na tvorbu potrebných projektov, a to aj v oblasti adaptácie na zmenu klímy;
2. vzhľadom na nadchádzajúcu aktualizáciu národných energetických a klimatických plánov pomohla členským štátom zlepšiť úplnosť a konzistentnosť informácií, ktoré poskytujú vo svojich návrhoch aktualizovaných plánov o investičných potrebách v rôznych odvetviach a regiónoch vrátane adaptácie na zmenu klímy.

Termín: koniec roka 2023

89

Opatrenia na posudzovanie udržateľnosti výdavkov EÚ sa v plnej miere neriadia osvedčenými postupmi v oblasti udržateľného financovania, pokiaľ ide o uplatňovanie zásady „nespôsobovať významnú škodu“ a environmentálne a sociálne kritériá založené na vedeckých poznatkoch, ako sú kritériá vypracované pre taxonómiu EÚ. Zistili sme, že sa neuplatňuje jednotná a záväzná požiadavka, ktorá by sa vzťahovala na všetky opatrenia financované z prostriedkov EÚ, aby bola dodržaná zásada „nespôsobovať významnú škodu“. Hoci takáto zásada bola zavedená pre fondy, na ktoré sa vzťahuje nariadenie o spoločných ustanoveniach a nariadenie o RRF, nebola zavedená napríklad do príslušných právnych predpisov spoločnej poľnohospodárskej politiky. Komisia vydala usmernenia len k uplatňovaniu zásady v rámci RRF. Používanie kritérií taxonómie EÚ pri uplatňovaní tejto zásady v rámci RRF je však dobrovoľné. Ďalej sme zistili, že výdavkové programy EÚ, s výnimkou InvestEU, neobsahujú požiadavku, aby sa jednotlivé investície posudzovali na základe sociálnych a environmentálnych noriem porovnateľných s normami, ktoré používa EIB. To znamená, že je možné, že na stanovenie environmentálnej a sociálnej udržateľnosti tých istých činností financovaných v rámci rôznych programov EÚ sa používajú nedostatočne prísne a rozdielne kritériá (body 74 – 78).

90

Postupy na sledovanie príspevku rozpočtu EÚ k cieľom v oblasti klímy nie sú také prísne a vedecky založené ako kritériá taxonómie EÚ, ktoré sa zaviazala uplatňovať EIB. Pri neuplatňovaní taxonómie EÚ na rozpočet EÚ hrozí, že EÚ ohrozí vlastné úsilie na presadzovanie udržateľného financovania v súkromnom sektore. Zároveň hrozí, že sa nadhodnotí príspevok rozpočtu EÚ k opatreniam v oblasti klímy a nebude porovnateľný s údajmi EIB a programu InvestEU o sledovaní opatrení v oblasti klímy. EÚ napokon hrozí, že financovanie získané na klimatickú časť Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti nesplní normy založené na taxonómii EÚ, ktoré sa budú uplatňovať v prípade normy EÚ pre zelené dlhopisy. To by mohlo mať vplyv aj na ochotu finančného trhu kupovať zelené dlhopisy a financovať Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (body 79 – 81).

Odporúčanie 5 – Uplatňovať zásadu „nespôsobovať významnú škodu“ a kritériá taxonómie EÚ jednotne v celom rozpočte

Komisii odporúčame, aby:

1. uplatňovala zásadu „nespôsobovať významnú škodu“ v súvislosti s celým rozpočtom EÚ;
2. zahrnula do návrhu revidovaného nariadenia o rozpočtových pravidlách zásadu „nespôsobovať významnú škodu“;
3. plne začlenila kritériá taxonómie EÚ do metodiky EÚ na sledovanie opatrení v oblasti klímy, keď budú k dispozícii;
4. doplnila súčasné správy o tom, ako rozpočet EÚ prispieva na opatrenia v oblasti klímy, o zverejnenie výdavkov EÚ na oblasť klímy, s ktorými súvisí uplatňovanie 100 % koeficientu na základe kritérií taxonómie EÚ.

Termín: po prijatí delegovaných aktov o taxonómii EÚ (2022).

91

Komisia napokon predložila správu o vykonávaní akčného plánu až v júli 2021. Komisia navyše nevypracovala ukazovatele výkonnosti v súvislosti s cieľmi akčného plánu. Bez takýchto ukazovateľov nebude možné monitorovať pokrok a hodnotiť výkonnosť v presmerovaní financovania smerom k udržateľným investíciám (body 27 – 29).

Odporúčanie 6 – Monitorovať výsledky akčného plánu a akýchkoľvek budúcich stratégií a podávať o nich správy

Komisii odporúčame, aby:

1. vytvorila spoločné ukazovatele výkonnosti, ktoré umožnia lepšie monitorovanie pokroku;
2. podávala správy o vykonávaní akčného plánu a akejkoľvek novej stratégie udržateľného financovania.

Termín: do konca roka 2023.

Túto správu prijala komora V, ktorej predsedá Tony Murphy, člen Dvora audítorov, v Luxemburgu dňa 20. júla 2021.

Prílohy

Príloha I – Pokrytie kľúčových odporúčaní expertnej skupiny na vysokej úrovni (HLEG) v akčnom pláne

Kľúčové odporúčania HLEG		Príslušné časti akčného plánu
1	Vytvoriť a zachovávať spoločnú taxonómiu na úrovni EÚ v oblasti udržateľnosti	Opatrenie 1: Vytvorenie jednotného systému klasifikácie EÚ pre udržateľné činnosti
2	Objasniť povinnosti investorov, pokiaľ ide o lepšie zohľadnenie dlhodobého horizontu a preferencií v oblasti udržateľnosti	Opatrenie 4: Začlenenie udržateľnosti do poskytovania finančného poradenstva Opatrenie 7: Objasnenie povinností inštitucionálnych investorov a správcov aktív
3	Aktualizovať pravidlá pre zverejňovanie informácií s cieľom zabezpečiť úplnú transparentnosť rizík v oblasti udržateľnosti, počínajúc zmenou klímy	Opatrenie 7: Objasnenie povinností inštitucionálnych investorov a správcov aktív Opatrenie 9: Posilnenie udržateľnosti pri zverejňovaní informácií a vytváraní pravidiel v oblasti účtovníctva
4	Kľúčové prvky retailovej stratégie pre udržateľné financovanie: investičné poradenstvo, environmentálna značka a minimálne normy spoločensky zodpovedného investovania	Opatrenie 2: Vytváranie noriem a značiek pre ekologické finančné produkty Opatrenie 4: Začlenenie udržateľnosti do poskytovania finančného poradenstva
5	Vypracovať a vykonávať oficiálne európske normy a značky v oblasti udržateľnosti, počínajúc zelenými dlhopismi	Opatrenie 2: Vytváranie noriem a značiek pre ekologické finančné produkty
6	Zriadiť nástroj „Sustainable Infrastructure Europe“ (udržateľná infraštruktúra Európy)	Akčný plán nezahŕňa nijaké relevantné opatrenie
7	Riadenie a vedenie (Lepšie zosúladiť kultúru podniku s dlhodobým výhľadom)	Opatrenie 10: Posilnenie udržateľnej správy a riadenia spoločností a zmiernenie krátkodobého výhľadu na kapitálových trhoch
8	Zahrnúť udržateľnosť do mandátu orgánov ESA v oblasti dohľadu a rozšíriť horizont monitorovania rizík	Opatrenie 4: Začlenenie udržateľnosti do poskytovania finančného poradenstva Opatrenie 8: Začlenenie udržateľnosti do prudenciálnych požiadaviek

Príloha II – Plnenie a výsledok opatrení v akčnom pláne EÚ

Príloha III – Najdôležitejší a najnovší vývoj týkajúci sa akčného plánu

Akčný plán	Najdôležitejší a najnovší vývoj
Opatrenie 1: Vytvorenie jednotného systému klasifikácie EÚ pre udržateľné činnosti	Komisia uverejnila v marci 2020 správu Taxonómia: záverečná správa technickej expertnej skupiny pre udržateľné financovanie vrátane odporúčaní týkajúcich sa návrhu taxonómie EÚ. Technická príloha, ktorá je doplnkom správy, obsahuje návrh kritérií technického preverovania hospodárskych činností, ktoré môžu významne prispieť k zmierneniu zmeny klímy a adaptácii na zmenu klímy. V júni 2020 bolo prijaté nariadenie o taxonómii o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií. V novembri 2020 Komisia uverejnila návrh delegovaného aktu, ktorým sa vykonávajú kritériá technického preverovania pre zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na zmenu klímy. V apríli 2021 Komisia uverejnila zmenený návrh delegovaného aktu, ktorým sa vykonávajú kritériá technického preverovania pre zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na zmenu klímy. Delegovaný akt bol prijatý v júni 2021 a bude sa uplatňovať od 1. januára 2022.
Opatrenie 2: Vytváranie noriem a značiek pre ekologické finančné produkty	TES v roku 2019 navrhla vytvorenie dobrovoľnej normy EÚ pre zelené dlhopisy. Podľa tejto normy by sa vyžadovalo, aby financovanie činností bolo v súlade s kritériami technického preverovania taxonómie EÚ. Emitenti by napríklad mali povinnosť podávať správy o činnostiach financovaných prostredníctvom zeleného dlhopisu. Komisia otvorila verejné konzultácie o norme EÚ pre zelené dlhopisy, ktoré sa konali od júna do októbra 2020. Komisia predložila legislatívny návrh týkajúci sa normy pre európske zelené dlhopisy 6. júla 2021. Spoločné výskumné centrum (JRC) Komisie predložilo v októbri 2020 návrh kritérií pre retailové finančné produkty, podľa ktorých sa môžu klasifikovať ako udržateľné. Po vypracovaní kritérií budú prijaté rozhodnutím Komisie, ktoré sa očakáva do konca roku 2021/začiatkom roku 2022. Vypracúvanie kritérií environmentálnej značky EÚ pre retailové finančné produkty prebieha.
Opatrenie 3: Posilnenie investovania do udržateľných projektov	Prijatie nariadenia o programe InvestEU v marci 2021 a zvýšenie zohľadňovania klímy v rozpočte EÚ na 30 %.
Opatrenie 4: Začlenenie udržateľnosti do poskytovania investičného poradenstva	V aktualizovaných usmerneniach ESMA sa stanovuje len to, že začleňovanie udržateľnosti do investičného poradenstva „by bolo osvedčeným postupom“. Komisia 21. apríla 2021 schválila delegované nariadenia o zohľadňovaní preferencií retailového klienta z hľadiska udržateľnosti vo finančnom poradenstve. Týkajú sa investícií a poistného poradenstva.
Opatrenie 5: Vypracovanie referenčných hodnôt udržateľnosti	Zmenou nariadenia o referenčných hodnotách v oblasti klímy z novembra 2019 sa vytvárajú dva druhy referenčných hodnôt EÚ v oblasti klímy: referenčná hodnota EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy a referenčná hodnota EÚ pre investície v súlade s´ Parížskou dohodou. V nariadení sa zároveň požaduje, aby Komisia posúdila uskutočniteľnosť širšej referenčnej hodnoty ESG. Komisia v nadväznosti na záverečnú správu TES o referenčných hodnotách EÚ v oblasti klímy a o zverejňovaní informácií o ESG aspektoch referenčných hodnôt zo 17. júla 2020 prijala delegované akty, ktorými sa stanovuje zverejňovanie informácií týkajúcich sa environmentálnych, sociálnych a správnych faktorov.
Opatrenie 6: Lepšie začlenenie udržateľnosti do ratingov a prieskumu trhu	Orgán ESMA v roku 2019 uverejnil technické odporúčanie k aspektom udržateľnosti na ratingovom trhu a usmernenia k požiadavkám na zverejňovanie informácií uplatňovaným na ratingové agentúry. Komisia v roku 2020 vymenovala analytickú skupinu na vykonanie štúdie o hodnotení a výskume udržateľnosti. Podľa dokumentu z verejných konzultácií o obnovenej stratégii udržateľného financovania má Komisia v úmysle predložiť do konca roka 2021 správu o potrebe posilnenia regulačného rámca v súvislosti so zverejňovaním informácií o aspektoch ESG ratingovými agentúrami.
Opatrenie 7: Objasnenie povinností inštitucionálnych investorov a správcov aktív	Komisia 24. júla 2018 požiadala európske orgány dohľadu, aby vydali technické poradenstvo týkajúce sa možných zmien delegovaných aktov, pokiaľ ide o začlenenie rizík ohrozujúcich udržateľnosť a faktorov s vplyvom na udržateľnosť do postupov a organizácie, dohľad nad produktmi a riadenie zo strany niektorých finančných subjektov (vrátane správcov aktív a inštitucionálnych investorov, poisťovní, investičných a poisťovacích poradcov). Európske orgány dohľadu uverejnili svoju záverečnú správu o technickom poradenstve pre Komisiu 30. apríla 2019. Komisia prijala delegované nariadenia týkajúce sa začlenenia rizík ohrozujúcich udržateľnosť 21. apríla 2021.
Opatrenie 8: Začlenenie udržateľnosti do prudenciálnych požiadaviek	Po zmene nariadenia o kapitálových požiadavkách z roku 2019 je orgán EBA povinný do júna 2025 posúdiť rizikovosť aktív alebo činností vystavených sociálnym a/alebo environmentálnym rizikám (fyzické riziká a riziká prechodu). Spoluzákonodarcovia zároveň orgán EBA poverili, aby do júna 2021 posúdil možné začlenenie rizík ESG do preskúmania a hodnotenia, ktoré vykonáva orgán dohľadu. Komisia v súvislosti so sektorom poisťovníctva prijala technické odporúčanie EIOPA o začlenení rizík v oblasti udržateľnosti do prudenciálneho rámca pre poisťovne, ktoré bolo základom delegovaných aktov alebo tzv. opatrení úrovne 2, prijatých v apríli 2021. V septembri 2019 orgán EIOPA poskytol aj širšie stanovisko k udržateľnosti v smernici Solventnosť II. Komisia vykonáva preskúmanie opatrení úrovne 1, pričom jej cieľom je dokončiť ho v roku 2021, a na tento účel zohľadní stanovisko orgánu EIOPA z roku 2019. Riziká ohrozujúce udržateľnosť v odvetviach bankovníctva, poisťovníctva, správy aktív a dôchodkového zabezpečenia boli predmetom verejných konzultácií Komisie o obnovenej stratégii udržateľného financovania v roku 2020.
Opatrenie 9: Posilnenie zverejňovania informácií o udržateľnosti spoločnosťami	Európska poradná skupina pre finančné výkazníctvo (EFRAG) v roku 2018 po výzve Komisie vytvorila Európske laboratórium pre podnikové výkazníctvo. V roku 2019 Komisia uverejnila usmernenia k zverejňovaniu informácií v súvislosti s klímou, ktoré vychádzali z príspevkov skupiny technických expertov pre udržateľné financovanie. Zo záverov kontroly vhodnosti vyplýva, že smernica NFRD primerane nereaguje na dopyt po informáciách od rôznych skupín zainteresovaných strán, hlavne investorov a organizácií občianskej spoločnosti. Investori potrebujú lepšie pochopiť riziká ohrozujúce udržateľnosť. Niektorí z nich hľadajú finančné produkty, ktoré aktívne riešia environmentálne a sociálne problémy, a preto potrebujú aj informácie o vplyvoch. Organizácie občianskej spoločnosti musia brať spoločnosti na zodpovednosť za ich vplyv, a preto musia mať prístup k týmto informáciám. Európske laboratórium vydalo v roku 2020 svoju prvú správu o tom, ako zlepšiť podávanie správ súvisiacich s klímou. Komisia poverila Európske laboratórium vykonaním prípravných prác v súvislosti s možnými normami EÚ pre zverejňovanie nefinančných informácií. V apríli 2021 Komisia uverejnila návrh smernice o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov, ktorým sa reviduje smernica NFRD a ktorý bol podporený kontrolou vhodnosti rámca EÚ pre verejné podávanie správ spoločnosťami. Správa Komisie o vplyve IFRS 9 na dlhodobé investície, ktorá sa plánovala v akčnom pláne, nebola vypracovaná. Komisia sa domnieva, že takáto analýza v súčasnosti nie je relevantná vzhľadom na revidované pravidlá postupov účtovania finančných aktív poisťovňami. Európsky parlament a Rada prijali v roku 2019 nariadenie o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore finančných služieb (SFDR). Spoluzákonodarcovia požiadali európske orgány dohľadu (ESA), aby do decembra 2020 vypracovali návrh noriem pre informácie a ukazovatele súvisiace s udržateľnosťou. ESA vo februári 2021 uverejnili návrh regulačných technických noriem pre obsah a metodiku zverejňovania informácií podľa SFDR, ktoré by sa po schválení Komisiou mali uplatňovať od marca 2021. ESA musia zároveň do decembra 2021 pripraviť návrh noriem pre zverejňovanie informácií v súvislosti s nepriaznivými vplyvmi v oblasti sociálnych vecí, ľudských práv a boja proti korupcii a úplatkárstvu. Komisia len potom prijme tieto pravidlá v delegovaných a vykonávacích aktoch. Komisia 6. júla 2021 prijala delegovaný akt, ktorým sa dopĺňa článok 8 nariadenia o taxonómii, v ktorom sa stanovuje obsah, metodika a prezentácia informácií, ktoré majú zverejňovať finančné a nefinančné podniky.
Opatrenie 10: Posilnenie udržateľnej správy a riadenia spoločností a zmiernenie krátkodobého výhľadu na kapitálových trhoch	Tri európske orgány dohľadu v roku 2019 na žiadosť Komisie uverejnili svoje správy o probléme krátkodobého výhľadu v rozhodovaní podnikov. ESMA navrhuje posilnené pravidlá na riešenie nenáležitého krátkodobého investovania na trhu s cennými papiermi, EBA vyzýva banky, aby vo svojich stratégiách a obchodných činnostiach zohľadňovali dlhodobé horizonty, EIOPA informuje o potenciálnom nenáležitom krátkodobom tlaku finančných trhov na spoločnosti. Komisia v roku 2020 uverejnila štúdiu o požiadavkách náležitej starostlivosti naprieč dodávateľským reťazcom, v ktorej informuje o potrebe zavedenia nových povinných požiadaviek, a štúdiu o povinnostiach riaditeľov a udržateľnej správe a riadení spoločností, v ktorej dospela k záveru, že základné príčiny krátkodobého výhľadu v spoločnostiach do istej miery spočívajú v regulačných rámcoch a postupoch trhu. Komisia v roku 2020 informovala, že v roku 2021 predloží novú iniciatívu týkajúcu sa udržateľnej správy a riadenia spoločností, ktorej cieľom bude začlenenie faktorov ESG do obchodných stratégií.

Zdroj: EDA.

Príloha IV – Časový harmonogram taxonómie EÚ

Zdroj: EDA.

Príloha V – Národné energetické a klimatické plány (NEKP): odhady a prezentácie investičných potrieb členských štátov

Členské štáty	Opis investičných potrieb	Suma
Rakúsko	Odhadovaný objem celkových investícií pre každú dimenziu energetickej únie na obdobie do roku 2030. V NEKP chýba všeobecné posúdenie zdrojov financovania potrebných investícií.	166 – 173 mld. EUR
Belgicko	Uvádzajú sa investičné potreby v šiestich oblastiach (digitálna transformácia, kybernetická bezpečnosť, vzdelávanie, zdravotná starostlivosť, energetika, mobilita); v konečnom NEKP sa neuvádzajú nijaké prepojenia medzi odhadmi potrieb a opatreniami.	144 – 155 mld. EUR
Bulharsko	Celkové investičné potreby v období 2021 – 2030. Chýbajú informácie o: druhoch nákladov a metodike odhadovania; rozčlenení nákladov podľa dimenzií; o základnej logike modelu a predpokladov a o podiele investičných potrieb, ktoré by boli pokryté jednotlivými zdrojmi.	42,7 mld. EUR
Chorvátsko	Odhad celkových investícií v období 2021 – 2030; čiastočná analýza investičných nákladov a zdrojov.	19 mld. EUR (141 mld. HRK)
Cyprus	Odhad celkových nákladov potrebných investícií (vrátane finančných prostriedkov EÚ, vnútroštátneho financovania a súkromného financovania).	1,4 mld. EUR
	Odhad potrebných finančných prostriedkov (vrátane finančných prostriedkov EÚ a vnútroštátneho financovania).	0,7 mld. EUR
Česko	Odhadované celkové investície; chýba všeobecný prehľad investičných potrieb a finančných prostriedkov; chýbajú informácie o trhových rizikách.	0,038 – 0.19 mld. EUR (1 – 5 mld. CZK)
Dánsko	Kumulované toky verejných a súkromných investícií z podnetu energetickej dohody (domácnosti, priemysel, elektrická energia, plyn a diaľkové vykurovanie).	13 – 24 mld. EUR (100 – 180 mld. DKK)
Estónsko	Výdavkové potreby verejného sektora v rokoch 2021 – 2030 na vykonávanie opatrení v odvetví energetiky.	226 mil. EUR/rok
Fínsko	V pláne sa uvádzajú odhadované údaje o týchto odvetvových investičných potrebách (železničná infraštruktúra, výroba biopalív, elektrina z obnoviteľných zdrojov, hrubý odhad dopytu pre elektrizačnú sústavu). Plán neobsahuje všetky odhadované investície potrebné v období 2020 – 2030. V pláne sa neuvádzajú úplné podrobnosti o zdrojoch investícií potrebných na dosiahnutie cieľa.	11 mld. EUR
Francúzsko	Celkové náklady (budovy, doprava, energetika a elektrizačné sústavy).	2019 – 2023: 46 mld. EUR/rok 2024 – 2028: 64 mld. EUR/rok 2029 – 2033: 85 mld. EUR/rok
Nemecko	Dodatočné investície v programe opatrení v oblasti klímy vyplývajúce z plánovaných politík a opatrení v oblasti konverzie v období 2021 – 2030 (v odvetviach konečného dopytu, údaj v tom istom období predstavuje 184 mld. EUR); plán nezahŕňa odhad investičných potrieb nesúvisiacich s energetikou v takých sektoroch ako poľnohospodárstvo a priemysel.	95,2 mld. EUR
Grécko	Odhady investícií v kľúčových oblastiach NEKP na obdobie rokov 2020 – 2030; v pláne chýba analýza rozdielu medzi investičnými potrebami a dostupnými zdrojmi financovania.	43,8 mld. EUR
Maďarsko	V analyzovanom období 2016 – 2040 dodatočné plne diskontované systémové náklady podľa scenára váženej priemernej splatnosti (WAM).	57 mld. EUR/20 401 mld. HUF (priemerná ročná hodnota 1,64 mld. EUR/582,9 mld. HUF)
Írsko	V národnom rozvojovom pláne na obdobie rokov 2018 – 2027 sa uvádzajú investičné priority pre opatrenia v oblasti klímy na desaťročné obdobie; v konečnom NEKP sa neposudzujú celkové investičné potreby na dosiahnutie cieľov a hlavného cieľa, ktoré sa vymedzujú podľa scenára WAM, hoci sa v ňom zdôrazňuje potreba mobilizovať súkromné investície.	21,8 mld. EUR
Taliansko	Kumulatívne dodatočné investície potrebné v národnom energetickom systéme v období 2017 – 2030.	180 mld. EUR
Lotyšsko	Investície potrebné na dosiahnutie energetických cieľov do roka 2030.	8,2 mld. EUR
Litva	Potreby týkajúce sa financovania plánovaných politík a opatrení na obdobie rokov 2021 – 2030 (energetická efektívnosť, doprava, poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo, priemysel, odpadové hospodárstvo, opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov, adaptácia na zmenu klímy).	Potrebné finančné prostriedky spolu: 14 mld. EUR Potrebné verejné finančné prostriedky: 9,8 mld. EUR
Luxembursko	Investície do energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov (rôzne scenáre) predložené do roku 2040; v pláne chýbajú iné opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov, akými sú investície do verejnej dopravy; zdroje financovania nie sú súdržne prepojené s cieľmi politiky; vôbec sa nerozlišuje medzi súkromnými a verejnými zdrojmi financovania. Preto nie je možné kvantifikovať priamy vplyv opatrení NEKP na verejné financie.	7,95 mld. EUR
Malta	Celkové nediskontované náklady, ktoré znáša vláda v období 2018 – 2030 (investičné náklady podľa odvetví, investície rozdelené podľa technológií, ročné investície do domácností); konečný plán zahŕňa rozčlenenie zdrojov financovania, to však nie je dostatočne podrobné. Implicitným zdrojom veľkej väčšiny finančných prostriedkov je štátny rozpočet, v prípade potreby s určitým financovaním z prostriedkov EÚ, bez ďalších informácií o podiele investičných potrieb, ktoré by sa mohli pokrývať programami financovania na úrovni EÚ.	1,66 mld. EUR
Holandsko	Kumulatívne investície na roky 2019 – 2030 (skupina: zastavané prostredie, nové stavby, existujúce nebytové budovy, existujúce domy, mobilita, palivá z obnoviteľných zdrojov, podpora elektrických vozidiel, nákladná doprava, poľnohospodárstvo a využívanie pôdy, priemysel, výroba elektrickej energie atď.).	56 – 75 mld. EUR
Poľsko	Investičné potreby na roky 2021 – 2030.	približne 195 mld. EUR
Portugalsko	Odhadované celkové a dodatočné investície pre neutralitu energetického odvetvia v rokoch 2016 – 2030 (elektrina, doprava, stavebný priemysel, iné); v pláne sa neuvádzajú podrobnosti o metodike použitej na vypracovanie týchto odhadov; neuvádzajú sa nijaké informácie o zdrojoch z regionálnych rozpočtov.	Dodatočné: 10,8 – 14,7 mld. EUR Celkové: 407 – 431 mld. EUR
Rumunsko	Hodnota celkových investícií na roky 2021 – 2030 (potreba energie, elektrizačné sústavy, elektrárne, parné kotly); plán obsahuje čiastočné posúdenie investičných potrieb a výdavkov, zdroje financovania a iné relevantné informácie.	približne 150 mld. EUR
Slovensko	Celkové investičné náklady na dosiahnutie cieľov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie; identifikované investičné potreby zrozumiteľným spôsobom nezodpovedajú potenciálnym zdrojom financovania.	4,3 mld. EUR
	Obnova verejných budov: celková odhadovaná suma finančných prostriedkov na opatrenia verejného sektora v rokoch 2021 – 2030.	1,24 mld. EUR
	Investičné náklady súvisiace s dekarbonizáciou výroby elektrickej energie.	0,18 mld. EUR/rok
	Investičné náklady súvisiace s dekarbonizáciou výroby tepla.	0,25 mld. EUR/rok
Slovinsko	Prehľad celkových investičných potrieb na roky 2021 – 2030. V pláne sa neuvádza komplexný prehľad kvantifikovaných zdrojov financovania pre jednotlivé investičné oblasti. Podobne sa neanalyzuje komplementárnosť rôznych zdrojov financovania. V pláne nieje zahrnuté posúdenie investičných zdrojov na regionálnej úrovni.	22 mld. EUR
Španielsko	Celkové investície potrebné na dosiahnutie cieľov integrovaného národného energetického a klimatického plánu na roky 2021 – 2030 (úspora a efektívnosť, energia z obnoviteľných zdrojov, siete a elektrifikácia, iné opatrenia).	241 mld. EUR
Švédsko	S výnimkou kapacity na výrobu elektrickej energie a distribučnej infraštruktúry NEKP neobsahuje posúdenie investičných potrieb ani zdrojov financovania zameraných na dosiahnutie cieľov Švédska v oblasti klímy a energetiky.	14,5 mld. EUR (150 mld. SEK)

Zdroj: EDA.

Príloha VI – Nová stratégia Komisie týkajúca sa financovania prechodu na udržateľné hospodárstvo

V júli 2021 Komisia uverejnila Stratégiu financovania prechodu na udržateľné hospodárstvo, ktorá sa neskôr začala nazývať „stratégia udržateľného financovania z roku 2021“. V tomto dokumente Komisia uznáva, že zrealizovanie akčného plánu na rok 2018 si vyžaduje viac práce, a potvrdzuje svoj záväzok dokončiť ju. Komisia sa domnieva, že nový strategický dokument na podporu udržateľného financovania je potrebný vzhľadom na nový globálny kontext a vyvíjajúce sa chápanie toho, čo je teraz potrebné na dosiahnutie cieľov udržateľnosti.

V stratégii udržateľného financovania z roku 2021 sa určujú tieto štyri hlavné oblasti, v ktorých sú potrebné ďalšie opatrenia:

V rámci týchto štyroch priorít Komisia plánuje tieto podrobnejšie opatrenia na konsolidáciu a dokončenie rámca udržateľného financovania:

1)  Pomôcť hospodárskym subjektom pri financovaní ich úsilia v oblasti transformácie (opatrenie 1)

1. Uznať úsilie o transformáciu na ceste k udržateľnosti
2. Zahrnúť do taxonómie EÚ ďalšie udržateľné činnosti, na ktoré sa zatiaľ nevzťahuje prijatý delegovaný akt
3. Rozšíriť rámec noriem a značiek udržateľného financovania

2)  Zlepšiť prístup jednotlivcov a menších spoločností k udržateľnému financovaniu (opatrenie 2)

1. Posilniť prístup jednotlivých investorov a MSP k príležitostiam udržateľného financovania
2. Využiť príležitosti, ktoré digitálne technológie ponúkajú pre udržateľné financovanie
3. Zabezpečiť väčšiu ochranu pred klimatickými a environmentálnymi rizikami
4. Podporovať dôveryhodné sociálne investície
5. Väčšie rozdelenie rizika medzi verejných a súkromných investorov, využívanie nástroje ekologického rozpočtovania členskými štátmi a posilnené zohľadňovanie problematiky klímy a biodiverzity v rozpočte EÚ

3)  Zaistiť, aby finančný sektor prispel k splneniu cieľov zelenej dohody (opatrenie 3, opatrenie 4 a opatrenie 5)

1. Posilniť hospodársku a finančnú odolnosť voči rizikám ohrozujúcim udržateľnosť (finančné výkazníctvo a účtovníctvo, úverové ratingy, riadenie rizík pre udržateľnosť bankami a poisťovateľmi, finančná stabilita)
2. Urýchliť prispievanie finančného sektora k úsiliu o transformáciu (t. j. zverejňovanie informácií zo strany finančných inštitúcií, fiduciárne povinnosti investorov, porovnateľnosť výskumu a hodnotení ESG, monitorovanie rizík greenwashingu, meranie kapitálových potrieb a tokov)

4)  Podporiť medzinárodný konsenzus o udržateľnom financovaní (opatrenie 6)

1. Účasť na medzinárodných fórach
2. Využívať Medzinárodnú platformu pre udržateľné financovanie (IPSF)
3. Podporovať krajiny s nízkymi a strednými príjmami

Vykonaním týchto opatrení a opatrení stratégie udržateľného financovania z roku 2021 sa môžu v budúcnosti vyriešiť niektoré pripomienky a odporúčania z tejto osobitnej správy:

Témy pripomienok a odporúčaní v tejto osobitnej správe	Opatrenia Komisie a opatrenia stratégie udržateľného financovania z roku 2021
Dokončenie opatrení akčného plánu	1 c): Komisia doplní technické kritériá preskúmania pre udržateľné činnosti, na ktoré sa zatiaľ nevzťahuje prvý delegovaný akt EÚ o taxonómii v oblasti klímy.
	1 d): Komisia prijme ďalší delegovaný akt o taxonómii, ktorý sa bude vzťahovať na zvyšné štyri environmentálne ciele.
	3 a): Komisia sa bude usilovať o vypracovanie štandardov finančného výkazníctva, ktoré primerane zohľadňujú štandardy týkajúce sa rizík ohrozujúcich udržateľnosť a podporia účtovanie prírodného kapitálu.
	3 b): Komisia prijme opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa v úverových ratingoch a ratingových výhľadoch systematicky a transparentne zachytávali príslušné riziká ESG.
	3 c): Komisia navrhne zmeny nariadenia o kapitálových požiadavkách/smernice o kapitálových požiadavkách s cieľom zabezpečiť konzistentné začlenenie faktorov ESG do systémov riadenia rizík bánk.
	3 d): Komisia navrhne zmeny v rámci nadchádzajúceho preskúmania smernice Solventnosť II (2021) s cieľom dôsledne začleniť riziká ohrozujúce udržateľnosť do prudenciálneho rámca pre poisťovateľov.
	4 c): Komisia prijme opatrenia na zlepšenie dostupnosti, integrity a transparentnosti prieskumu a hodnotenia trhu ESG.
Objasnenie mechanizmov dodržiavania predpisov a auditu	5 a): Komisia umožní orgánom dohľadu riešiť problém greenwashingu – monitorovať riziká greenwashingu a posúdiť a preskúmať súčasný súbor nástrojov dohľadu a presadzovania, ktorý majú príslušné orgány k dispozícii, s cieľom zabezpečiť, aby právomoci, spôsobilosti a povinnosti v oblasti dohľadu boli vhodné na daný účel s podporou európskych orgánov dohľadu.
Vytvorenie databázy udržateľných projektov	2 a): Komisia sa bude snažiť posilniť postavenie retailových investorov a MSP v prístupe k príležitostiam udržateľného financovania. Program InvestEU poskytne mechanizmy na znižovanie rizika, zatiaľ čo pilier MSP Programu pre jednotný trh bude poskytovať poradenské služby pre MSP prostredníctvom siete Enterprise Europe Network a spoločnej iniciatívy v oblasti klastrov.
	2 e): Komisia bude pracovať na mechanizmoch ekologického rozpočtovania a rozdelenia rizika. Program InvestEU zaistí skupine EIB, národným podporným bankám a iným finančným inštitúciám kapacitu podstupovať riziká a podporovať súvisiace poradenské iniciatívy.
Uplatňovanie zásady „nespôsobovať významnú škodu“ a kritériá taxonómie EÚ jednotne pri celom rozpočte	2 e): Komisia bude pracovať na mechanizmoch ekologického rozpočtovania a rozdelenia rizika. Komisia je odhodlaná vypracovať aktualizované a posilnené metodiky sledovania klímy a biodiverzity. Tieto metodiky sledovania budú kľúčové pri monitorovaní súladu výdavkov v oblasti klímy a biodiverzity v rámci viacročného finančného rámca na obdobie 2021 – 2027 s ambíciami EÚ.
Monitorovanie výsledkov akčného plánu a akýchkoľvek budúcich stratégií a podávanie správ	5 b): Komisia vypracuje spoľahlivý monitorovací rámec na meranie pokroku dosiahnutého finančným systémom EÚ.
	5 c): Komisia zlepší spoluprácu medzi orgánmi s cieľom pracovať na spoločnom prístupe k monitorovaniu riadneho prechodu a monitorovaniu súladu finančného systému EÚ s cieľmi zelenej dohody.

Zdroj: EDA.

Skratky

ECB: Európska centrálna banka

ECRL: Európske laboratórium pre podnikové výkazníctvo

EFRAG: Európska poradná skupina pre finančné výkazníctvo

EFSI: Európsky fond pre strategické investície

EIB: Európska investičná banka

ESG: environmentálny, sociálny a správny dosah

ESMA: Európsky orgán pre cenné papiere a trhy

EU ETS: systém EÚ na obchodovanie s emisiami

EÚ: Európska únia

GHG: skleníkový plyn

HLEG: expertná skupina na vysokej úrovni

IFRS: medzinárodné štandardy finančného výkazníctva

JRC: Spoločné výskumné centrum

NEKP: národný energetický a klimatický plán

NFRD: smernica o zverejňovaní nefinančných informácií

RRF: Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti

TES: technická expertná skupina

VFR: viacročný finančný rámec

Glosár

Adaptácia na zmenu klímy: zníženie zraniteľnosti krajín a spoločenstiev voči zmene klímy zvyšovaním ich schopnosti absorbovať jej vplyvy.

Environmentálne klamlivé tvrdenia (greenwashing): bezdôvodné tvrdenie, že výrobok podporuje životné prostredie a spĺňa environmentálne normy.

Európska zelená dohoda (európsky ekologický dohovor): stratégia rastu, ktorú EÚ prijala v roku 2019 s cieľom dosiahnuť, aby bola EÚ do roku 2050 klimaticky neutrálna.

Faktory environmentálneho, sociálneho a správneho dosahu: súbor noriem používaných investormi a inými zainteresovanými stranami na posúdenie nefinančnej výkonnosti podniku.

InvestEU: investičný podporný mechanizmus na mobilizovanie súkromných investícií do projektov, ktoré majú pre EÚ strategický význam. V roku 2021 sa stal nástupníckym programom fondu EFSI.

Klimatická neutrálnosť: situácia, keď ľudské činnosti nevedú k nijakému čistému účinku na klímu.

Krátkodobý výhľad: zameranie riaditeľov spoločností aj finančných trhov na krátkodobé horizonty s uprednostnením krátkodobých záujmov akcionárov pred dlhodobým rastom podniku.

Opatrenia v oblasti klímy: opatrenia na boj proti zmene klímy a jej vplyvu.

Podávanie správ o udržateľnosti: podávanie správ spoločnosti alebo organizácie o hospodárskych, environmentálnych a sociálnych vplyvoch ich činností a ich expozícii voči riziku z hľadiska udržateľnosti.

Riziká z hľadiska udržateľnosti: environmentálna, sociálna alebo správna udalosť alebo stav, ktoré by v prípade ich vzniku mohli mať skutočný alebo potenciálny zásadný negatívny vplyv na hodnotu investície.

Riziko vyplývajúce zo zmeny klímy: potenciálne negatívne dôsledky zmeny klímy aj prechodu na nízkoemisnú spoločnosť.

Skleníkový plyn: plyn v atmosfére, ako napr. oxid uhličitý alebo metán, ktorý absorbuje a vyžaruje žiarenie, zachytáva teplo, čím sa otepľuje zemský povrch. Tento jav je známy ako skleníkový efekt.

Sledovanie opatrení v oblasti klímy: monitorovanie pokroku smerom k cieľom výdavkov na opatrenia v oblasti klímy.

Taxonómia EÚ: systém klasifikácie EÚ, ktorým sa zisťuje, do akej miery sú hospodárske činnosti environmentálne udržateľné.

Udržateľná investícia: investícia do hospodárskej činnosti, ktorá prispieva k environmentálnemu alebo sociálnemu cieľu, za predpokladu, že takáto investícia nespôsobuje významnú škodu vzhľadom na ktorýkoľvek z týchto cieľov a že spoločnosť, do ktorej sa investuje, dodržiava postupy dobrej správy.

Udržateľné financovanie: začlenenie environmentálnych, sociálnych a správnych aspektov do obchodných a investičných rozhodnutí vo finančnom sektore.

Udržateľný rozvoj: prístup k rozvoju, pri ktorom sa berú do úvahy dlhodobé požiadavky, ako je udržateľnosť výsledkov, ochrana životného prostredia a prírodných zdrojov a sociálna a hospodárska spravodlivosť.

Zásada „nespôsobovať významnú škodu“: zásada, že hospodárskymi činnosťami sa nesmú významne ohroziť environmentálne alebo sociálne ciele.

Zmena klímy: zmeny klimatického systému Zeme, ktorých dôsledkom sú nové dlhodobé prejavy počasia.

Zmiernenie zmeny klímy: zníženie alebo obmedzenie emisií skleníkových plynov z dôvodu ich účinku na klímu.

Odpovede Komisie a EIB

https://www.eca.europa.eu/sk/Pages/DocItem.aspx?did=59378

Koncové poznámky

¹ Organizácia Spojených národov, Parížska dohoda, 2015.

² Európska komisia, Prístup EÚ k udržateľnému rozvoju.

³ ECB, Financial Stability Review (Preskúmanie finančnej stability), máj 2019; Správa Rady pre finančnú stabilitu The implications of climate change for financial stability (Dôsledky zmeny klímy z hľadiska finančnej stability).

⁴ ECB, Shining a light on climate risks: the ECB’s economy-wide climate stress test (Osvetlenie rizík vyplývajúcich zo zmeny klímy: stresový test ECB v oblasti klímy pre celé hospodárstvo), 2021.

⁵ Európska komisia, Správa o stave Únie: Otázky a odpovede k Plánu cieľov v oblasti klímy do roku 2030, 2020.

⁶ Komisia, Investičný plán pre udržateľnú Európu Investičný plán európskeho ekologického dohovoru, 2020, poznámka pod čiarou na s. 1.

⁷ McKinsey & Company, How the European Union could achieve net-zero emissions at net-zero cost (Ako by mohla Európska únia dosiahnuť nulovú bilanciu emisií pri nulovej bilancii nákladov), 2020.

⁸ Európska komisia, Register expertných skupín Komisie a podobných subjektov.

⁹ Európska komisia, High-Level Expert Group on sustainable finance (HLEG) (Expertná skupina na vysokej úrovni pre udržateľné financovanie).

¹⁰ Final Report by the High-Level Expert Group on Sustainable Finance (Záverečná správa expertnej skupiny na vysokej úrovni pre udržateľné financovanie), 2018.

¹¹ EIB a spoločnosť Bruegel, Investment and growth in the time of climate change (Investície a rast v čase zmeny klímy), 2012.

¹² Final Report by the High-Level Expert Group on Sustainable Finance (Záverečná správa expertnej skupiny na vysokej úrovni pre udržateľné financovanie), 2018, s. 11, s. 88 – 89.

¹³ OECD, Sustainable and Resilient Finance: Making sense of the environmental pillar in ESG investing (Udržateľné a odolné financovanie: pochopenie environmentálneho piliera v investovaní podľa ESG), 2020.

¹⁴ Final Report by the High-level Expert Group on Sustainable Finance (Záverečná správa expertnej skupiny na vysokej úrovni pre udržateľné financovanie), 2018, s. 11.

¹⁵ Komisia, Impact assessment accompanying the proposal for a directive on corporate sustainability reporting (Posúdenie vplyvu, ktoré je sprievodným dokumentom k návrhu smernice o podávaní správ o udržateľnosti podnikov), 2021.

¹⁶ MMF, Global Financial Stability Report, October 2019, Chapter 6 - Sustainable Finance (Správa o globálnej finančnej stabilite, 6. kapitola – Udržateľné financovanie), 2019.

¹⁷ Final Report by the High-level Expert Group on Sustainable Finance (Záverečná správa expertnej skupiny na vysokej úrovni pre udržateľné financovanie), 2018, s. 9.

¹⁸ Tamže, s. 35.

¹⁹ Komisia, Akčný plán: Financovanie udržateľného rastu, 2018.

²⁰ Komisia, Communication on the Strategy for Financing the Transition to a Sustainable Economy, 2021.

²¹ Opatrenia 1, 2, 4, 5, 6, 7 a 9.

²² EDA, Systém EÚ na obchodovanie s emisiami: bezodplatné prideľovanie kvót malo byť lepšie zacielené, 2020.

²³ Európska komisia, Zmena klímy – aktualizácia systému EÚ na obchodovanie s emisiami, 2020.

²⁴ Smernica 2003/87/ES o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES.

²⁵ CERRE, The COVID-19 crisis: a crash test for EU Energy and Climate Policies (Kríza spôsobená pandémiou COVID-19: nárazová skúška politík EÚ v oblasti energetiky a klímy), 2020.

²⁶ ERCST(2021) – The Review of the Market Stability Reserve (MSR), 2021.

²⁷ Medzinárodné partnerstvo pre opatrenia v oblasti uhlíka, EU Emissions Trading System (EU ETS) (Systém EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS)), 2021.

²⁸ Nariadenie (EÚ) 2018/842, nariadenie o spoločnom úsilí, 2018.

²⁹ EEA, Trends and projections in Europe 2020 (Trendy a prognózy v Európe za rok 2020), 2020.

³⁰ Taxfoundation.org, Carbon Taxes in Europe (Uhlíkové dane v Európe), 2020.

³¹ ECB, The implications of fiscal measures to address climate change (Dôsledky fiškálnych opatrení na riešenie zmeny klímy), 2020.

³² Oddiel 2.1.1. oznámenia COM(2019) 640 final – Európsky ekologický dohovor.

³³ Európska komisia, Pracovný program Komisie na rok 2021.

³⁴ Euractiv, EU countries have „no concrete plans’ to phase out fossil fuel subsidies: report (Krajiny EÚ nemajú „žiadne konkrétne plány“ na postupné zrušenie dotovania fosílnych palív: správa), 2019.

³⁵ Príloha 2 k správe COM(2020) 950 final – Príloha – Správa o stave energetickej únie za rok 2020 podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy.

³⁶ Belgicko, Bulharsko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Litva, Lotyšsko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Španielsko a Taliansko.

³⁷ Európsky parlament, Sustainable finance – EU Taxonomy (Udržateľné financovanie – taxonómia EÚ).

³⁸ Medzinárodná platforma pre udržateľné financovanie, Výročná správa, október 2020.

³⁹ Technická expertná skupina, Taxonomy: Final report of the Technical Expert Group on Sustainable Finance (Taxonómia: záverečná správa technickej expertnej skupiny pre udržateľné financovanie), 2020, s. 26 – 50.

⁴⁰ ECB, ECB to accept sustainability-linked bonds as collateral (ECB bude akceptovať ako kolaterál dlhopisy spojené s udržateľnosťou), 2020.

⁴¹ Fitch Ratings, ECB's Green Bonds Buying to Boost Eligible Issuers' Liquidity (ECB nákupom zelených dlhopisov podporí likviditu oprávnených emitentov), 2020.

⁴² Európska komisia, Platform on sustainable finance (Platforma pre udržateľné financovanie).

⁴³ Európska komisia, Platform on sustainable finance, Technical work: podskupiny (Platforma pre udržateľné financovanie, Technická činnosť: podskupiny).

⁴⁴ Európska komisia, Spätná väzba prijatá na tému: Udržateľné financie – systém klasifikácie EÚ pre ekologické investície.

⁴⁵ Komisia, Delegované nariadenie Komisie, ktorým sa dopĺňa nariadenie (EÚ) 2020/852 stanovením technických kritérií preskúmania na určenie podmienok, za ktorých sa hospodárska činnosť označuje za významne prispievajúcu k zmierneniu zmeny klímy alebo adaptácii na zmenu klímy, 2021.

⁴⁶ Technická expertná skupina, Taxonomy Report: Technical Annex (Správa o taxonómii: technická príloha), 2020.

⁴⁷ Spoločné výskumné centrum, Technical assessment of nuclear energy with respect to the „do no significant harm’ criteria of Regulation (EU) 2020/852 („Taxonomy Regulation’), 2021.

⁴⁸ Technická expertná skupina (TEG), Taxonomy: Final report of the Technical Expert Group on Sustainable Finance (Taxonómia: záverečná správa technickej expertnej skupiny pre udržateľné financovanie), 2020, s. 53.

⁴⁹ List 123 vedcov, How will the European Union’s Green Deal protect our future if its definitions of Greenness are not aligned with its own ambition of net zero greenhouse gases by 2050? (Ako zelená dohoda Európskej únie ochráni našu budúcnosť, ak vymedzenia zelenosti, ktoré sú v nej uvedené, nie sú v súlade s jej vlastnými ambíciami nulovej bilancie skleníkových plynov do roku 2050?).

⁵⁰ Európska komisia, Systém klasifikácie EÚ pre ekologické investície, 2020, príloha I, s. 112.

⁵¹ Európska komisia, Sustainable finance package (Balík predpisov v oblasti udržateľného financovania), 2021.

⁵² Nariadenie o taxonómii, nariadenie (EÚ) 2020/852 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/2088, odôvodnenie 59.

⁵³ Európska komisia, delegovaný akt, ktorým sa stanovujú kritériá taxonómie EÚ pre zmenu klímy, 2021.

⁵⁴ Komisia, EU Taxonomy Compass.

⁵⁵ IRENA, Mobilising Institutional Capital for Renewable Energy (Mobilizovanie inštitucionálneho kapitálu pre energiu z obnoviteľných zdrojov), 2020.

⁵⁶ Fjärde AP-Fonden, Annual report 2020 (Výročná správa za rok 2020), 2021.

⁵⁷ Európsky parlament, Sustainable finance – EU Taxonomy (Udržateľné financovanie – taxonómia EÚ).

⁵⁸ Technická expertná skupina, Report on EU Green Bond Standard (Správa o norme EÚ pre zelené dlhopisy), 2019.

⁵⁹ Komisia, Proposal for a standard for European green bonds, 2021.

⁶⁰ Európska komisia, Presentation of the NextGenerationEU – Funding strategy to finance the Recovery Plan for Europe (Prezentácia nástroja NextGenerationEU – stratégia financovania plánu obnovy pre Európu), 2021.

⁶¹ Luxemburská burza, A pioneer in green finance (Priekopník v zelenom financovaní), 2021.

⁶² Klasifikované ako „zelené“ emitentom dlhopisov.

⁶³ Climate Bonds Initiative, Sustainable Debt Global State of the Market 2020 (Udržateľný dlh – Globálny stav trhu v roku 2020), 2021.

⁶⁴ Komisia, Retail financial products; a Komisia a Climate & Company a partneri, Testing draft EU ecolabel criteria on UCITS equity funds (Testovanie návrhu kritérií environmentálnej značky EÚ na kapitálových fondoch PKIPCP), 2020.

⁶⁵ Európska komisia, Summary Report of the Stakeholder Consultation on the Renewed Sustainable Finance Strategy (Súhrnná správa z konzultácií so zainteresovanými stranami o obnovenej stratégii udržateľného financovania), 2020.

⁶⁶ ESMA, Guidelines on certain aspects of the MiFID II suitability requirements (Usmernenia k niektorým aspektom požiadaviek smernice MiFID II v oblasti udržateľnosti), 2018.

⁶⁷ Európska komisia, Udržateľné financovanie – povinnosť poisťovní a burzových agentov poskytovať klientom poradenstvo týkajúce sa sociálnych a environmentálnych aspektov.

⁶⁸ Technická expertná skupina, Interim Report on Benchmarks (Priebežná správa o referenčných hodnotách), 2019, s. 11.

⁶⁹ Technická expertná skupina, TEG Final Report on Climate Benchmarks and Benchmarks’ ESG Disclosures (Záverečná správa technickej expertnej skupiny o referenčných hodnotách v súvislosti so zmenou klímy a o zverejňovaní informácií o environmentálnych, sociálnych a správnych aspektoch referenčných hodnôt), 2019.

⁷⁰ Nariadenie (EÚ) 2019/2089 o referenčných hodnotách EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy, referenčných hodnotách EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou a referenčných hodnotách pre zverejňovanie informácií o udržateľnosti.

⁷¹ Európska komisia, Impact assessment accompanying the proposal for a directive on corporate sustainability reporting (Posúdenie vplyvu, ktoré je sprievodným dokumentom k návrhu smernice o podávaní správ o udržateľnosti podnikov), 2021.

⁷² Ministère de la transition écologique, Le reporting extra-financier des investisseurs, 2019.

⁷³ Pracovná skupina pre finančné informácie súvisiace s klímou (TCFD), 2020 Status Report (Správa o stave z roku 2020), 2020.

⁷⁴ TCFD, Final Report, Recommendations of the Task Force on Climate-related Financial Disclosures (Záverečná správa, Odporúčania pracovnej skupiny pre finančné informácie súvisiace s klímou), 2017.

⁷⁵ Úradný vestník C 209/1, 20.6.2019 – Usmernenia k zverejňovaniu nefinančných informácií: doplnok týkajúci sa podávania správ súvisiacich s klímou.

⁷⁶ Nariadenie (EÚ) 2019/2088 o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore finančných služieb.

⁷⁷ Európske orgány dohľadu, Final Report on draft Regulatory Technical Standards (Záverečná správa o návrhu regulačných technických noriem), 2021.

⁷⁸ Smernica 2014/95/EÚ o zverejňovaní nefinančných informácií a informácií týkajúcich sa rozmanitosti niektorými veľkými podnikmi a skupinami.

⁷⁹ EDA, Podávanie správ o udržateľnosti – hodnotenie inštitúcií a agentúr EÚ, 2019.

⁸⁰ Pracovná skupina pre finančné informácie súvisiace s klímou.

⁸¹ Komisia, Questions and answers: Corporate Sustainability Reporting Directive proposal (Otázky a odpovede: návrh smernice o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov), 21. apríla 2021.

⁸² Final Report by the High-level Expert Group on Sustainable Finance (Záverečná správa expertnej skupiny na vysokej úrovni pre udržateľné financovanie), 2018, s. 57.

⁸³ https://www.ifrs.org/issued-standards/list-of-standards/ifrs-9-financial-instruments/

⁸⁴ Komisia, Fitness Check on the EU framework for public reporting by companies, apríl 2021.

⁸⁵ Skupina EIB, Climate and Environmental Sustainability (Klíma a environmentálna udržateľnosť).

⁸⁶ Skupina EIB, Climate Bank Roadmap 2021 – 2025 (Plán klimatickej banky na roky 2021 – 2025), 2020.

⁸⁷ EIF, EIF Operational Plan 2021 – 2023 (Operačný plán EIF na roky 2021 – 2023), s 11.

⁸⁸ EIB, Environmental and Social Standards (Environmentálne a sociálne normy), 2018.

⁸⁹ EIB, Methodologies for the Assessment of Project GHG Emissions and Emission Variations ((Metódy na posúdenie emisií skleníkových plynov a variácií emisií projektu), 2020.

⁹⁰ EIB, EIB Group Climate Bank Roadmap (Plán klimatickej banky na roky 2021 – 2025), príloha V, 2020.

⁹¹ EDA, Vynaložiť najmenej každé piate euro z rozpočtu EÚ na opatrenia v oblasti klímy: na tomto ambicióznom cieli sa pracuje, no hrozí vážne riziko, že nebude splnený, 2016.

⁹² Skupina EIB, Climate Bank Roadmap 2021 – 2025 (Plán klimatickej banky na roky 2021 – 2025), 2020, s. xii.

⁹³ Nariadenie (EÚ) 2021/523, ktorým sa zriaďuje Program InvestEU a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2015/1017.

⁹⁴ Záverečná správa expertnej skupiny na vysokej úrovni pre udržateľné financovanie, 2018, s. 38.

⁹⁵ EIB, Investment Report 2020 – 2021: Building a smart and green Europe in the COVID-19 era (Investície v rokoch 2020 – 2021: Budovanie inteligentnej a zelenej Európy v ére ochorenia COVID-19), 2021.

⁹⁶ Záverečná správa expertnej skupiny na vysokej úrovni pre udržateľné financovanie, 2018, s. 35.

⁹⁷ EDA, Európske centrum investičného poradenstva: zriadené na podporu investícií v EÚ, jeho vplyv však zostáva obmedzený, príloha I.

⁹⁸ Nariadenie (EÚ) 2018/1999 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy.

⁹⁹ COM(2020) 21 final – Investičný plán pre udržateľnú Európu, Investičný plán európskeho ekologického dohovoru.

¹⁰⁰ Technická expertná skupina, Statement of the EU Technical Expert Group on Sustainable Finance: 5 high-level principles for Recovery & Resilience (Vyhlásenie technickej expertnej skupiny EÚ pre udržateľné financovanie: 5 zásad na vysokej úrovni pre obnovu a odolnosť), 2020, s. 2.

¹⁰¹ Nariadenie (EÚ) 2021/241 o zriadení Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

¹⁰² Úradný vestník C 58/1, 18.2.2021.

¹⁰³ Európska komisia, Technical guidance on sustainability proofing for the InvestEU Fund (Technické usmernenia týkajúce sa overovania udržateľnosti vo Fonde InvestEU), 2021.

¹⁰⁴ COM(2018) 372 final – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom fonde regionálneho rozvoja a Kohéznom fonde.

¹⁰⁵ C(2021) 1054 final – Oznámenie Komisie: Technické usmernenie týkajúce sa uplatňovania zásady „nespôsobovať významnú škodu“ podľa nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti.

¹⁰⁶ Úradný vestník C 209/1, 1.9.2020 – Stanovisko EDA č. 5/2020.

¹⁰⁷ EIB, EIB Energy lending policy, 2019.

¹⁰⁸ Komisia, Návrh všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2021 – Výkaz príjmov a výdavkov podľa oddielu, pracovný dokument časť I:programové vyhlásenia o prevádzkových výdavkoch.

¹⁰⁹ EDA, Vynaložiť najmenej každé piate euro z rozpočtu EÚ na opatrenia v oblasti klímy: na tomto ambicióznom cieli sa pracuje, no hrozí vážne riziko, že nebude splnený, 2016.

¹¹⁰ EDA, Sledovanie výdavkov v oblasti klímy v rozpočte EÚ, 2020.

¹¹¹ SWD(2021) 12 final – Pracovný dokument útvarov Komisie, Guidance to Member States: Recovery and Resilience Plans (Usmernenie pre členské štáty: plány obnovy a odolnosti).

¹¹² Technická expertná skupina, Taxonomy Report: Technical Annex, Updated methodology & Updated Technical Screening Criteria (Správa o taxonómii: Technická príloha, Aktualizovaná metodika a aktualizované kritériá technického preverovania), 2020, s. 112, 126 a 140.

¹¹³ Komisia, EU Taxonomy Climate Delegated Act, 2021, s. 3 – 4.

Harmonogram

https://www.eca.europa.eu/sk/Pages/DocItem.aspx?did=59378

Audítorský tím

V osobitných správach EDA sa predkladajú výsledky jeho auditov, ktoré sa týkajú politík a programov EÚ alebo tém riadenia súvisiacich s konkrétnymi rozpočtovými oblasťami. EDA vyberá a navrhuje tieto audítorské úlohy tak, aby mali maximálny vplyv, pričom sa zohľadňujú riziká z hľadiska výkonnosti či zhody, výška súvisiacich príjmov alebo výdavkov, budúci vývoj a politický a verejný záujem.

Tento audit výkonnosti uskutočnila audítorská komora V – Financovanie a správa Únie, ktorej predsedá člen Dvora audítorov Tony Murphy. Audit viedla členka EDA Eva Lindström, podporu jej poskytli vedúca kabinetu Katharina Bryan, ekonóm kabinetu Andrzej Robaszewski, hlavný manažér Ralph Otte, vedúci úlohy Martin Puc, zástupca vedúceho úlohy Tomasz Plebanowicz a audítori James Mcquade, Laura Kaspar, Dana Šmíd Foltýnová, Mircea-Cristian Martinescu a Jan Olšakovský. Jesús Nieto Muñoz poskytol podporu pri tvorbe ilustrácií. Adrian Williams poskytol jazykovú podporu a Valérie Tempez-Erasmi a Monika Elsner sekretársku pomoc.

Kontakt

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG

Tel. +352 4398-1
Otázky: eca.europa.eu/sk/Pages/ContactForm.aspx
Webová stránka: eca.europa.eu
Twitter: @EUAuditors

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (http://europa.eu).

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2020.

PDF	ISBN 978-92-847-6008-4	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/24014	QJ-AB-21-020-SK-N
HTML	ISBN 978-92-847-6606-2	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/572169	QJ-AB-21-020-SK-Q

AUTORSKÉ PRÁVA

© Európska únia, 2021.

Politika týkajúca sa opakovaného použitia materiálov Európskeho dvora audítorov (EDA) je stanovená v rozhodnutí Európskeho dvora audítorov č. 6/2019 o politike otvoreného prístupu a opakovanom použití dokumentov.

Pokiaľ sa nestanovuje inak (napr. v osobitnom upozornení o autorských právach), obsah materiálov EDA vo vlastníctve EÚ podlieha licencii Creative Commons Attribution 4.0 International (CC BY 4.0). To znamená, že opakované použitie je povolené pod podmienkou, že sa náležite uvedie zdroj a označia prípadné zmeny. Používateľ nesmie skresliť pôvodný význam či myšlienku dokumentov. EDA nenesie zodpovednosť za žiadne dôsledky opakovaného použitia.

V prípade, že konkrétny materiál zobrazuje alebo opisuje identifikovateľné súkromné osoby, napr. fotografie zamestnancov EDA, alebo ak obsahuje prácu tretej strany, používateľ je povinný získať dodatočné povolenie. Ak je súhlas udelený, ruší a nahrádza sa ním uvedené všeobecné povolenie a jasne sa vymedzí každé prípadné obmedzenie týkajúce sa použitia.

V prípade použitia či šírenia obsahu materiálov, ktoré EÚ nevlastní, je potrebné žiadať povolenie priamo od držiteľov autorských práv.

Ilustrácie 1, 2, 3, 4, 6, tabuľka v prílohe II, príloha VI: Ikony vytvorené Pixel perfect z https://flaticon.com.

Politika EDA týkajúca sa opakovaného použitia materiálov sa nevzťahuje na softvér ani dokumenty, ktoré podliehajú právam priemyselného vlastníctva, ako sú patenty, ochranné známky, zapísané dizajny, logá a názvy, a používateľovi sa na ne licencia neposkytuje.

V súbore webových sídiel inštitúcií Európskej únie v rámci domény europa.eu sa uvádzajú odkazy na sídla tretích strán. Keďže sú mimo kontroly EDA, odporúčame Vám oboznámiť sa s ich politikami ochrany osobných údajov a autorských práv.

Použitie loga Európskeho dvora audítorov

Logo Európskeho dvora audítorov sa nesmie použiť bez predchádzajúceho súhlasu Európskeho dvora audítorov.

Obráťte sa na EÚ

Osobne
V rámci celej EÚ existujú stovky informačných centier Europe Direct. Adresu centra najbližšieho k vám nájdete na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Telefonicky alebo e-mailom
Europe Direct je služba, ktorá odpovedá na vaše otázky o Európskej únii. Túto službu môžete kontaktovať:

• prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla: 00 800 6 7 8 9 10 11 (niektorí operátori môžu tieto hovory spoplatňovať),
• prostredníctvom štandardného telefónneho čísla: +32 22999696, alebo
• e-mailom na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Vyhľadávanie informácií o EÚ

Online
Informácie o Európskej únii sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie na webovej stránke Europa: https://europa.eu/european-union/index_sk.

Publikácie EÚ
Publikácie EÚ, bezplatné alebo platené, si môžete stiahnuť alebo objednať z kníhkupectva na webovej stránke https://op.europa.eu/sk/publications. Ak chcete získať viac než jeden výtlačok bezplatných publikácií, obráťte sa na službu Europe Direct alebo vaše miestne informačné centrum (pozri https://europa.eu/european-union/contact_sk).

Právo EÚ a súvisiace dokumenty
Prístup k právnym informáciám EÚ vrátane všetkých právnych predpisov EÚ od roku 1951 vo všetkých úradných jazykoch nájdete na webovej stránke EUR-Lex: http://eur-lex.europa.eu.

Otvorený prístup k údajom z EÚ
Portál otvorených dát EÚ (http://data.europa.eu/euodp/sk.) poskytuje prístup k súborom dát z EÚ. Dáta možno stiahnuť a opätovne použiť bezplatne na komerčné aj nekomerčné účely.