Osobitná správa
č.23 2017

Jednotná rada pre riešenie krízových situácií: náročná práca súvisiaca s bankovou úniou už začala, ale zostáva ešte prejsť dlhú cestu

O správe Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (SRB) má sídlo v Bruseli a bola založená v roku 2014 ako súčasť politickej reakcie na finančnú krízu. Jej poslaním je riešiť krízovú situáciu ktorejkoľvek banky v jej pôsobnosti, ktorá zlyháva. V súčasnosti spadá do pôsobnosti rady asi 140 bánk v eurozóne.
Pri audite sa posudzovala kvalita všeobecných pravidiel a pokynov SRB, plánovanie riešenia krízových situácií pre jednotlivé banky a to, či má SRB primerané personálne obsadenie. Vo všetkých týchto oblastiach sme zistili nedostatky, avšak zriadenie Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií ako úplne nového subjektu bolo veľmi náročné a všetky zistené nedostatky je potrebné vnímať v tomto kontexte.
Predkladáme niekoľko odporúčaní týkajúcich sa prípravy plánov riešenia krízových situácií a doplnenia pravidiel a pokynov. Odporúčame tiež, aby SRB zvýšila počet zamestnancov a zlepšila postupy v oblasti ľudských zdrojov.

Táto publikácia je dostupná v 23 jazykoch v tomto formáte:
PDF
PDF General Report

Zhrnutie

I

EÚ v snahe predísť opakovaniu finančnej krízy z roku 2008 v Európe vytvorila nové inštitucionálne štruktúry, ktorých cieľom je zabezpečiť stabilnejší finančný sektor pre jednotný trh. Patrí sem jednotný mechanizmus dohľadu (JMD) a jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií (SRM). Táto správa sa zameriava na Jednotnú radu pre riešenie krízových situácií (SRB), ktorá spolu s vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií v rámci eurozóny tvorí SRM.

II

Bol vytvorený jednotný súbor pravidiel s harmonizovanými právnymi predpismi a pokynmi na riešenie krízových situácií a dohľad nad bankami. So zreteľom na riešenie krízových situácií jednotný súbor pravidiel obsahuje niekoľko prvkov, ktoré spolu usmerňujú prácu SRB. SRB, ktorá bola založená len v roku 2015, je v podstate stále v počiatočnej fáze a vyžaduje sa od nej, aby vo veľmi krátkom čase na seba prevzala veľkú zodpovednosť.

III

Na činnosti SRB by sa malo pozerať ako na súčasť systému, ktorý zahŕňa aj orgány dohľadu (napr. ECB) a regulačné orgány (ako je Európsky orgán pre bankovníctvo). Orgány dohľadu sú poverené trvalým prudenciálnym dohľadom nad bankami v rámci ich právomocí. Ak sú opatrenia na ozdravenie alebo intervenčné opatrenia neúčinné, banka sa posúdi ako banka, ktorá „zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá“, a k slovu sa dostanú orgány pre riešenie krízových situácií. SRB je s pomocou vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií zodpovedná za plánovanie riešenia krízových situácií pre prípad nepredvídaných udalostí v bankách v rámci jej právomocí a za riadenie postupov riešenia krízovej situácie, ak je to potrebné a vhodné. Jej právomoc sa vzťahuje na všetky významné banky a cezhraničné menej významné banky v eurozóne.

IV

Na základe ZFEÚ má Európsky dvor audítorov úplný prístup k takej dokumentácii kontrolovaného subjektu, ako je to potrebné na účely auditu. V priebehu tohto auditu sme získali rozsiahlu dokumentáciu od vedenia a zamestnancov SRB, na základe ktorej sme mohli s istotou dospieť k spoľahlivým záverom v tejto správe. Neboli však poskytnuté všetky požadované dokumenty.

V

Zistili sme, že úloha zriadiť SRB od úplného začiatku vo veľmi krátkom časovom rámci je mimoriadne náročná výzva. Zistili sme nedostatky týkajúce sa vypracovania plánov riešenia krízových situácií SRB. Napriek tomu, že tieto nedostatky je potrebné opraviť v rámci SRB, ako aj v rámci legislatívnych opatrení a postupov spolupráce, ktoré sa na ňu vzťahujú, je potrebné prihliadať na to, že ide o „mladý“ subjekt.

VI

SRB zatiaľ nedokončila plánovanie riešenia krízových situácií pre banky v rámci jej pôsobnosti. Napriek tomu, že dlho a intenzívne pracovala na tom, aby väčšina bánk mala aspoň predbežné návrhy plánov riešenia krízových situácií, plány prijaté v roku 2016 nespĺňali značný počet požiadaviek stanovených v jednotnom súbore pravidiel. Tento problém je síce do určitej miery zmiernený dostupnosťou dodatočných podkladových informácií, no pretrvávajú závažné nedostatky týkajúce sa požiadaviek právnych predpisov.

VII

SRB by mala v prvom rade stanoviť, kedy má byť vypracovaný prvý plán riešenia krízových situácií, ktorý bude v plnom súlade s jednotným súborom pravidiel, pre každú banku v rámci jej kompetencie. Potom by mala pracovať na príprave týchto plánov prostredníctvom stanovenia priorít so zreteľom na ich riskantnosť. Každý plán by sa mal zaoberať riešiteľnosťou krízovej situácie danej banky a uskutočniteľnosťou a dôveryhodnosťou zvolených stratégií riešenia krízových situácií.

VIII

S cieľom zaistiť, aby mal bankový sektor dostatočnú kapacitu na absorpciu strát, SRB musí tiež dokončiť systém pravidiel a usmernení pre plánovanie riešenia krízových situácií vrátane politiky na stanovenie minimálnych požiadaviek na vlastné zdroje a oprávnené záväzky. Usmernenia a príručku na plánovanie riešenia krízových situácií Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií je potrebné vypracovať alebo podľa potreby aktualizovať.

IX

SRB od začiatku čelila ťažkostiam s prijímaním dostatočného počtu zamestnancov s primeranými zručnosťami. Oneskorenia pri obsadzovaní pracovných miest mali negatívny vplyv na všetky oblasti činností SRB, a to napriek angažovanosti a motivácii jej zamestnancov. Je potrebné, aby SRB zvýšila svoje úsilie o prijímanie zamestnancov a primerane personálne zabezpečila funkciu ľudských zdrojov, aby mohla reagovať na potreby v oblasti prijímania zamestnancov, najmä pokiaľ ide o špecializovanejšie a vyššie pozície. SRB by mala zvážiť alternatívne riešenia v prípade, že nie je možné splniť personálne ciele, alebo ak sa vyžadujú predbežné opatrenia.

X

Rozdelenie operatívnych úloh medzi vnútroštátne orgány a SRB, vrátane rozdelenia zodpovedností, je stále nejasné, a vnútorné tímy pre riešenie krízových situácií nemajú dostatok zamestnancov. SRB naliehavo potrebuje riešiť tieto problémy.

XI

SRB získala značné skúsenosti so zavádzaním legislatívneho rámca do praxe. Vzhľadom na tieto skúsenosti by SRB mala zákonodarcu vyzvať, aby urobil zmeny, ktorými sa posilní účinnosť jej práce a príspevok na úrovni systému. Malo by to zahŕňať zmeny ovplyvňujúce jej pôsobnosti a dostupnosť a tok informácií s ECB (najmä v kontexte memoranda o porozumení). SRB by taktiež mala mať k dispozícii nástroj moratória.

Úvod

Banková únia

01

EÚ v snahe predísť opakovaniu finančnej krízy z roku 2008 v Európe zaviedla súbor politík s cieľom vytvoriť bezpečnejší finančný sektor pre jednotný trh. Patria k nim prísnejšie kapitálové pravidlá a pravidlá likvidity pre banky, harmonizované pravidlá pre správu zlyhávajúcich bánk a lepšia ochrana vkladateľov. Spoločne tento nový právny základ a súvisiace orgány a úrady tvoria tzv. bankovú úniu EÚ.

02

Banková únia sa skladá z dvoch inštitucionálnych pilierov. Prvým je spoločný dohľad nad bankami v rámci jednotného mechanizmu dohľadu (JMD). Druhým je postup riadenej likvidácie bánk1, jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií (SRM). Tretí pilier bol navrhnutý vo forme európskeho systému ochrany vkladov. Táto správa sa zameriava na Jednotnú radu pre riešenie krízových situácií (SRB), ktorá spolu s vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií v rámci eurozóny predstavuje „centralizovanú právomoc riešiť krízové situácie“ prostredníctvom jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií zlyhávajúcich bánk.

03

SRB a vnútroštátne orgány majú za úlohu v spolupráci riadiť procesy riešenia krízových situácií bánk. Cieľom riešenia krízových situácií je umožniť kontinuitu vykonávania kritických funkcií banky. Ak banka nemá stanovené zásadné funkcie a jej zlyhanie by neviedlo k ohrozeniu finančnej stability, banka sa zlikviduje v rmi bežného konkurzného konania. Podstatou nového regulačného rámca je minimalizovať výskyt destabilizácie a rušivých zlyhaní bánk a zároveň zabezpečiť primerané ochranné opatrenia pre veriteľov v rámci súboru pravidiel stanovených na úrovni EÚ a členských štátov. Ak sa budú implementovať správne, obmedzia sa tým fiškálne náklady a zvýši sa aj finančná stabilita, ktorá podporuje hospodársky rast.

04

EÚ od roku 2013 rozvíja súbor harmonizovaných pravidiel pre dohľad a riešenie krízových situácií bánk. Z koncepčného hľadiska sú známe ako „jednotný súbor pravidiel“. So zreteľom na riešenie krízových situácií (pozri podrobnosti v prílohe I) jednotný súbor pravidiel pozostáva najmä z nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií, smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk, delegovaných nariadení Komisie a noriem a usmernení Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA).

Jednotná rada pre riešenie krízových situácií

05

SRB je zodpovedná za riešenie krízových situácií všetkých významných bánk v eurozóne, kedykoľvek je to nutné, ako aj menej významných bánk, ktoré pôsobia cezhranične2. Menej významné cezhraničné banky tvorí materská spoločnosť so sídlom v eurozóne a najmenej jedna dcérska spoločnosť so sídlom v inom členskom štáte eurozóny. V januári 2017 spadalo do pôsobnosti SRB 141 bánk, na ktoré pripadá vyše 80 % všetkých bankových aktív v eurozóne. Vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií sú zodpovedné za riešenie krízových situácií všetkých ostatných bánk na vnútroštátnej úrovni, približne 3 250 právnych subjektov3.

06

Hlavné úlohy SRB sú:

  1. vypracúvať plány riešenia krízových situácií pre všetky banky v rámci jej pôsobnosti a stanoviť mieru záväzkov a vlastných zdrojov, ktoré by v prípade riešenia krízových situácií mohli byť zachránené pomocou vnútorných zdrojov (bezpečnostná rezerva známa ako minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (MPVZOZ);
  2. prijímať rozhodnutia o riešení krízových situácií týkajúce sa opatrení, ktoré je potrebné prijať v kontexte riešenia krízových situácií bánk;
  3. zabezpečiť harmonizáciu a jednotnosť v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií;
  4. spravovať jednotný fond na riešenie krízových situácií bánk (SRF), ktorý finančne podporuje procesy riešenia krízových situácií za určitých okolností4.
07

V súlade s nariadením o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií bola SRB zriadená v auguste 2014 a nezávislou agentúrou sa stala v januári 2015. Dočasne ju riadila Komisia (niekoľko mesiacov), kým sa funkcie neujali členovia výkonnej rady. Sídli v Bruseli a na konci roka 2016 mala približne 170 zamestnancov. V podstate ide stále o začínajúci subjekt.

08

SRB prijíma rozhodnutia na výkonných a plenárnych zasadnutiach. Na výkonných zasadnutiach sa zúčastňuje predseda, podpredseda a štyria stáli členovia (ktorí nie sú zástupcami vnútroštátneho orgánu pre riešenie krízových situácií). Predseda (alebo podpredseda) a štyria stáli pozorovatelia hlasujú na výkonných zasadnutiach. Na výkonných zasadnutiach, na ktorých sa rieši situácia konkrétnej banky, sa zúčastňuje aj zástupca vnútroštátneho orgánu pre riešenie krízových situácií z daného členského štátu (rozšírené výkonné zasadnutie). Na plenárnych zasadnutiach sa zúčastňuje zástupca každého vnútroštátneho orgánu pre riešenie krízových situácií a plenárne zasadnutia sa musia podieľať na rozhodnutiach o riešení krízových situácií, ak bola z jednotného fondu na riešenie krízových situácií za posledných dvanásť mesiacov poskytnutá podpora spolu viac ako 5 mld. EUR (alebo v prípade podpory likvidity presahujúcej 10 mld. EUR).

Spolupráca SRB s inými orgánmi

09

Postup riešenia situácie banky s finančnými ťažkosťami môže mať tri operatívne fázy (pozri obrázok 1), ktoré nasledujú po príprave a plánovaní. Prvou je fáza ozdravovania, kde je banka povinná vykonať opatrenia stanovené v jej pláne ozdravenia. Plán ozdravenia posudzuje orgán dohľadu, ktorým je v prípade bánk, ktoré majú v eurozóne značný význam, ECB.

10

Nasledujúca (závažnejšia) fáza je včasná intervencia, keď je dozorný orgán oprávnený vykonať konkrétne opatrenia. SRB nie je rozhodovacím orgánom v prvých dvoch fázach, ale má spoločnú zodpovednosť za monitorovanie podmienok banky a pripravuje možné opatrenia na riešenie krízových situácií uvedené v ďalšej fáze.

11

Tretia fáza je riešenie krízovej situácie a práve tu nadobúda úloha SRB zásadný význam. Aktivácia riešenia krízovej situácie nastáva, ak ECB informuje Jednotnú radu pre riešenie krízových situácií o tom, že banka pod jeho dohľadom sa považuje za subjekt, ktorý „zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá“ (FOLTF), alebo ak Jednotná rada pre riešenie krízových situácií nezávisle dospeje k rovnakému záveru. SRB sa môže rozhodnúť začať riešiť krízovú situáciu subjektu len vtedy, ak sú splnené zároveň tieto podmienky, t. j. nie sú k dispozícii žiadne iné alternatívne opatrenia a riešenie krízy (namiesto uplatnenia konkurzných pravidiel) je považované za opatrenie vo verejnom záujme. Keďže tento systém zahŕňa ECB, SRB a rôzne iné vnútroštátne a európske orgány, nevyhnutným predpokladom na úspech je veľmi dobrá komunikácia a vzájomné porozumenie.

Obrázok 1

Od ozdravenia k riešeniu krízovej situácie

Zdroj: EDA, prevzaté od ECB.

12

SRB môže prijať program riešenia krízových situácií s využitím jednotného fondu na riešenie krízových situácií len vtedy, ak Komisia rozhodne, že je to prípustné podľa pravidiel v oblasti štátnej pomoci. Komisia následne schváli výšku prostriedkov fondu stanovenú v programe riešenia krízových situácií.

Rozsah auditu a audítorský prístup

Rozsah auditu a metodika

13

Preskúmali sme, či je SRB prispôsobená na to, aby mohla účinne riešiť krízové situácie bánk. Analyzovali sme najmä:

  1. kvalitu plánovania riešenia krízových situácií jednotlivých bánk zo strany SRB (pozri body 2483);
  2. či bola SRB primerane vytvorená, aby bol zabezpečený súlad s právnym rámcom pre plánovanie riešenia krízových situácií (pozri body 84102);
  3. či má SRB primerané ľudské zdroje na vykonávanie úloh, ktoré jej boli zverené (pozri body 103142) a dostatočný rámec spolupráce (pozri body 103142).
14

Závery a odporúčania v tejto správe (pozri body 143158) budú vychádzať z tejto štruktúry.

15

Pokiaľ ide o písm. a), skúmali sme, či sú plány riešenia krízových situácií SRB náležité a systematické a či zahŕňajú posúdenie riešiteľnosti krízovej situácie a stanovenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky.

16

Na tento účel bol použitý kontrolovaný súbor obsahujúci 58 dokončených plánov riešenia krízových situácií, ktoré SRB vypracovala pre banky do konca januára 2017. Z týchto plánov nám SRB bola ochotná poskytnúť päť kľúčových kapitol (pozri bod 26). Z daného súboru sme v každej kapitole kontrolovali osem náhodne vybraných príkladov, pričom z jedného plánu sme kontrolovali najviac dve kapitoly. Preskúmali sme tak spolu 40 kapitol (týkajúcich sa 31 rozličných bánk). SRB odstránila z vybraných kapitol všetky údaje špecifické pre konkrétne banky a údaje pochádzajúce z ECB. Tento prístup umožnil audítorskému tímu podrobnejšie sa zamerať na kritické aspekty plánov a vyvodiť dôležité závery, ale neumožnil získať celkový prehľad o ich úplnosti a vnútornej súdržnosti. Museli sme preto požiadať o dodatočné informácie (pozri bod 36), čo sa nám podarilo v prípade troch bánk.

17

Pokiaľ ide o písm. b), posudzovali sme, či SRB uplatňuje vhodný systém pravidiel, vrátane príručiek, usmernení a rámcov pre plánovanie riešenia krízových situácií.

18

V súvislosti s písm. c) sme posudzovali, či SRB prijala správny počet zamestnancov s primeranými zručnosťami a ponúka im ďalšiu odbornú prípravu. Kontrolovali sme tiež účinnosť spolupráce Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií s vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií a ECB.

19

Pri našom audite sme uplatnili kritériá pochádzajúce z týchto zdrojov:

  1. právne požiadavky nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií a smernice o ozdravení a riešení krízových situácií;
  2. delegované nariadenie Komisie upravujúce obsah plánov riešenia krízových situácií;
  3. zoznam kľúčových atribútov Rady pre finančnú stabilitu týkajúcich sa účinných režimov riešenia krízových situácií pre finančné inštitúcie;
  4. model štyroch obranných línií vytvorený Inštitútom pre finančnú stabilitu5.
20

Väčšinu audítorskej práce v teréne sme vykonali od októbra 2016 do júla 2017 a využívali sme plány riešenia krízových situácií prijaté najneskôr v januári 2017.

21

Audítorské dôkazy tvoria informácie, ktoré sme zhromaždili počas stretnutí a rozhovorov so zamestnancami SRB, ako aj počas kontroly internej dokumentácie SRB, ďalej verejne dostupné údaje, vyjadrenia SRB6 (v príslušných prípadoch) a údaje z prieskumu 20 vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií7.

Prístup k dôkazom a otázky týkajúce sa dôvernosti

22

Práva na výkon auditu a mandát pre tento audit výkonnosti vyplývajú zo všeobecných ustanovení článku 287 ZFEÚ, ktorý udeľuje Európskemu dvoru audítorov úplný prístup k všetkým dokumentom, ktoré sú potrebné na splnenie audítorskej úlohy. V priebehu auditu SRB tvrdila, že v prípade špecifických údajov a postupov SRB vo vzťahu ku konkrétnym bankám vznikajú pre obavy ohľadom finančnej stability osobitné problémy týkajúce sa dôvernosti informácií (pozri tiež bod 16). V zmluve sa v tomto ohľade nestanovujú žiadne osobitné výnimky, ale podarilo sa nám dosiahnuť osobitný režim, pokiaľ ide o spracovanie a ochranu tohto typu údajov, a spolupracovali sme s vedením SRB na tom, aby boli znížené akékoľvek skutočné alebo zdanlivé riziká a zároveň zabezpečený prístup k údajom potrebným pre audit, a to aj prostredníctvom rozsiahlej práce s anonymizovanými údajmi, vždy so zreteľom na potreby auditu.

23

Spolupráca a pomoc zo strany SRB umožnili vykonať skutočne rozsiahlu audítorskú prácu a vyvodiť spoľahlivé závery uvedené v tejto prvej osobitnej správe o činnostiach Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií. Dokumentácia bola vo veľkej miere k dispozícii, aj keď s určitými výnimkami. Konkrétne absencia niektorých dokumentov k danej politike ktoré SRB označila len za dokumenty v podobe návrhu) viedla okrem iných dôsledkov k tomu, že sme nemohli v plnej miere posúdiť, či sú politiky SRB úplne v súlade s jednotným súborom pravidiel. Skutočnosť, že sme nemali prístup najmä k anonymizovaným údajom v súvislosti s plánmi riešenia krízových situácií tiež znamenala, že sme neposudzovali ich úplnosť a vnútornú súdržnosť. Napriek tomu sme boli schopní vyvodiť niektoré podložené závery týkajúce sa plánov riešenia krízových situácií, ako bude zrejmé z tejto správy (pozri prílohu II).

Pripomienky

Plány riešenia krízových situácií: ešte zďaleka nie sú hotové

24

V tejto časti sa skúmajú hlavné prvky plánov riešenia krízových situácií, ktoré vypracovala SRB, a zistenia správ týkajúcich sa súladu s jednotným súborom pravidiel.

Plánovanie prebieha

25

Plánovanie riešenia krízových situácií, teda stála operačná úloha SRB, sa uplatňuje na všetky banky v rámci jej pôsobnosti, a nielen tie, ktoré sa považujú za banky v ťažkostiach. Proces plánovania riešenia krízových situácií začína vypracovaním plánu riešenia krízových situácií. V tejto súvislosti je potrebné, aby SRB určila zásadné funkcie banky a hlavné oblasti obchodnej činnosti. V ďalšom kroku SRB posudzuje, či je možné banku likvidovať v rámci vnútroštátnych insolvenčných konaní. SRB uplatňuje tento štandardný prístup, pokiaľ nedôjde k záveru, že uplatnenie postupu riešenia krízových situácií je vo verejnom záujme. V prípade, že prijme rozhodnutie vo verejnom záujme, SRB musí vypracovať stratégiu riešenia krízových situácií, ktorá bude zodpovedať špecifickým podmienkam banky. Následne zvažuje možné prekážky účinného riešenia krízovej situácie banky8, keďže plán riešenia krízových situácií by sa mal zaoberať tým, ako takéto prekážky zmierniť. Na obrázku 2 je znázornený proces plánovania riešenia krízových situácií.

Obrázok 2

Proces plánovania riešenia krízových situácií9

Zdroj: SRB.

26

Plán riešenia krízových situácií obsahuje tieto hlavné kapitoly10:

  1. Strategická obchodná analýza: stanovuje zásadné funkcie banky a hlavné oblasti obchodnej činnosti;
  2. Uprednostňovaná stratégia riešenia krízových situácií: v tejto kapitole sa posudzuje uskutočniteľnosť a dôveryhodnosť stratégie riešenia krízových situácií;
  3. Finančná a prevádzková kontinuita: posúdenie finančných a prevádzkových predpokladov na zabezpečenie kontinuity pri riešení krízových situácií;
  4. Zhrnutie posúdenia riešiteľnosti krízovej situácie: posúdenie existencie podstatných prekážok brániacich riešiteľnosti krízovej situácie, a spôsobu, ako ich možno odstrániť. V tejto kapitole SRB stanovuje aj MPVZOZ;
  5. Zhrnutie pre vedenie.
Prístup SRB k plánovaniu riešenia krízových situácií
27

SRB pripravuje plány riešenia krízových situácií v štyroch fázach. Začína prechodným plánom riešenia krízových situácií, ktorý sa následne aktualizuje a rozširuje.

  1. Prechodné plány riešenia krízových situácií (alebo plány v prvej fáze) sú zamerané na hľadiská strategickej obchodnej analýzy. Nemusia sa schvaľovať na rozšírenom výkonnom zasadnutí SRB (pozri bod 8) a sú určené hlavne na interné použitie.
  2. V druhej fáze sú plány komplexnejšie ako prechodné plány riešenia krízových situácií a schvaľujú sa na rozšírenom výkonnom zasadnutí (pozri bod 8). Zasielajú sa kolégiám pre riešenie krízových situácií, aby k nim prijali rozhodnutia, ale nie sú v nich určené podstatné prekážky alebo MPVZOZ.
  3. V plánoch v tretej fáze sa identifikujú rezervy v podobe minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na konsolidovanej úrovni.
  4. V plánoch v štvrtej fáze sa identifikujú podstatné prekážky a minimálne požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na konsolidovanej úrovni a na úrovni jednotlivých subjektov.
28

Do januára 2017 bola SRB zákonodarcom poverená úlohou prijať 130 plánov riešenia krízových situácií11 bez toho, aby sa v právnych predpisoch uvádzali nejaké čiastkové kroky. Vzhľadom na nedostatok zdrojov sa zatiaľ nepodaril dosiahnuť tento cieľ (pozri body 103124). Do konca januára 2017 vypracovala 65 plánov v druhej fáze, z ktorých sa prijalo 6412, a pripravila prechodné plány riešenia krízových situácií pre ďalších 32 bánk (pozri obrázok 3).

29

V právnych predpisoch13 sa vyžaduje, aby SRB stanovila konkrétny dátum, do ktorého majú byť vypracované v súlade s jednotným súborom pravidiel prvé plány riešenia krízových situácií, ale SRB to neurobila.

Obrázok 3

Stav plánov riešenia krízových situácií na konci januára 2017

Zdroj: EDA na základe údajov SRB.

30

V roku 2016 začali vnútorné tímy pre riešenie krízových situácií SRB pripravovať komplexné plány v druhej fáze. Podľa vyhlásení SRB išlo o podrobné plány v rozsahu od 150 do 300 strán. V druhej polovici roku 2016 SRB na výkonnom zasadnutí prijala politické rozhodnutie pripravovať kratšie plány riešenia krízových situácií v dĺžke približne 40 strán. Toto rozhodnutie bolo prijaté s cieľom uľahčiť rozhodovací proces a lepšie ho zvládnuť.

31

Napriek tomu, že jednotlivé banky sa svojou mierou komplexnosti od seba navzájom líšia, toto orientačné obmedzenie dĺžky sa vzťahuje na všetky plány. Vedie to však k tomu, že informácie, ktoré sú potrebné alebo povinné, nie sú zahrnuté, ako sa uvádza v ďalšej časti.

32

V obrázku 4 je zhrnutá štruktúra SRB pre plány riešenia krízových situácií od roku 2017 a je v ňom znázornené, ktorej zainteresovanej strane sa jednotlivá časť plánu zasiela. SRB nezasiela všetkým zainteresovaným stranám rovnaký súbor informácií. A čo je dôležité, ani kolégiá na riešenie krízových situácií ani SRB na výkonnom zasadnutí nedostávajú podkladové technické poznámky, ktoré obsahujú dôležité informácie ako napríklad alternatívne stratégie riešenia krízových situácií. V právnych predpisoch neexistuje žiadne ustanovenie, ktoré by obmedzovalo výmenu príslušných informácií s členmi kolégia14.

Obrázok 4

Štruktúra a prijímatelia plánov riešenia krízových situácií od roku 2017

Plán Prílohy Podkladové technické poznámky Prezentačné slajdy
Obsah Výsledky a všeobecné zhrnutie požadovanej analýzy Štandardizované prílohy, ako sú zoznamy (kontaktných osôb, systémov IT atď.), vzory údajov o záväzkoch/vzory EBA, posúdenie riešiteľnosti krízových situácií, odôvodnený návrh na minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, plány riešenia krízových situácií vo viacerých okamihoch, návrhy banky na odstránenie prekážok Technické analýzy/základné predpoklady, z ktorých vychádzajú hlavné prvky plánu riešenia krízových situácií (napríklad zásadné funkcie, prístup k infraštruktúre finančného trhu, nástroje riešenia krízových situácií/alternatívne stratégie, prístup ku krátkodobej likvidite, zaťaženosť aktív, prevádzková kontinuita) Na predloženie plánu kolégiám pre riešenie krízových situácií
Spoločne s15: SRM, rozšírené výkonné zasadnutie, členovia kolégia pre riešenie krízových situácií SRM, rozšírené výkonné zasadnutie, členovia kolégia pre riešenie krízových situácií SRM, ECB Členovia kolégia pre riešenie krízových situácií, pozorovatelia kolégia pre riešenie krízových situácií

Zdroj: Údaje prevzaté zo SRB.

33

V pláne práce SRB na rok 2017 sa počítalo s vypracovaním 27 z 33 prechodných plánov riešenia krízových situácií, ktoré sa do konca januára 2017 nezačali realizovať. 32 už existujúcich prechodných plánov riešenia krízových situácií malo prejsť do druhej fázy a 65 existujúcich plánov v druhej fáze malo pokročiť do tretej fázy. Konečný termín je prvý štvrťrok 2018.

34

S ohľadom na pokrok, ktorý sa dosiahol do konca júla 2017, očakávaný objem práce a súčasný stav zamestnancov SRB sa tento plán javí ako príliš optimisticky (pozri tiež body 114, 124 a 125).

Prehľad obsahu plánov riešenia krízových situácií

35

Jednotný súbor pravidiel obsahuje usmernenia týkajúce sa obsahu plánov riešenia krízových situácií. Na posúdenie súladu SRB sme vytvorili rozsiahly súbor kritérií, ktoré vychádzajú z požiadaviek jednotného súboru pravidiel týkajúcich sa plánov riešenia krízových situácií, a preskúmali sme plány vo vzorke. Ako bude uvedené v nasledujúcich bodoch, samotné plány riešenia krízových situácií spĺňali len malú časť uplatnených kritérií.

36

Jednotná rada pre riešenie krízových situácií nám povedala, že napriek tomu, že v samotných plánoch riešenia krízových situácií môžu niektoré podrobnosti chýbať, k takmer polovici očakávaných celkových plánov mala značné množstvo doplňujúcich podkladových informácií. Hoci tieto informácie neboli formálne súčasťou plánov riešenia krízových situácií, pre SRB boli dôležitým zdrojom poznatkov na to, aby sa dôkladne zoznámila so situáciou bánk vo svojej pôsobnosti a mohla vo vzťahu k nim prijímať rozhodnutia. Pri preskúmaní týchto informácií týkajúcich sa troch bánk sme sa uistili, že v údajoch SRB bolo menej nedostatkov, ako by sa mohlo zdať na základe prečítania samotných plánov riešenia krízových situácií. V súvislosti s požiadavkami jednotného súboru pravidiel však predsa len pretrvávajú významné nedostatky.

V plánoch riešenia krízových situácií stále chýbajú kľúčové prvky

37

V nasledujúcich bodoch uvádzame oblasti, v ktorých naše hodnotenie ukázalo, že plány riešenia krízových situácií SRB nespĺňajú požiadavky jednotného súboru pravidiel.

Strategická obchodná analýza
38

V tejto oblasti plány riešenia krízových situácií zaostávajú v mnohých smeroch. Neobsahovali napríklad zodpovedajúci opis štruktúry príslušných bankových skupín ani posúdenie obchodných modelov, riadenia alebo vlastníckej štruktúry na účely plánovania riešenia krízových situácií, a namiesto konkrétnych informácií o jednotlivých subjektoch sa ako jediné finančné informácie uvádzali všeobecné a konsolidované údaje, ako sa stanovuje v príručke na plánovanie riešenia krízových situácií. Tieto nedostatky boli čiastočne, ale nie v plnom rozsahu, zmiernené dostupnosťou ďalších údajov v podkladových informáciách a poznámkach.

39

Čo je však dôležité, v plánoch, ktoré boli súčasťou vzorky, chýbali informácie o zásadných vnútorných a vonkajších prepojeniach na úrovni organizácie16. SRB síce mala informácie o významných protistranách, nepodarilo sa nám nájsť ich analýzu, na základe ktorej by sme vedeli identifikovať možné riziko nákazy.

Zásadné funkcie
40

V strategickej obchodnej analýze by sa malo posúdiť, ktoré funkcie sú tak dôležité, že ich ukončenie by malo vplyv na finančnú stabilitu alebo reálnu ekonomiku. Pri posudzovaní by sa malo tiež zvážiť, do akej miery by sa funkcie banky mohli nahradiť funkciami inej banky alebo bánk na trhu. V kapitolách vo vzorke SRB nie vždy jasne zdôvodnila svoje posúdenia.

41

SRB však urobila významný pokrok tým, že vnútorným tímom pre riešenie krízových situácií poskytla usmernenia v podobe vzorového dokumentu na získavanie údajov o zásadných funkciách, ktorý sa má začať používať od roku 2017.

42

SRB nebola schopná poskytnúť prehľad zásadných funkcií ku každej banke, ktorá spadá do jej pôsobnosti. Vo väčšine kapitol zo vzorky sa prijímanie vkladov považovalo za zásadnú funkciu. V niektorých plánoch riešenia krízových situácií sa rozlišovalo medzi retailovými a firemnými vkladmi, ale nie vo všetkých.

43

Potenciálna potreba vylúčiť záväzky, napr. nekryté uprednostňované vklady, zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov, ktoré vyplývajú z ich postavenia ako súčasť „zásadnej funkcie“, znižuje výšku záväzkov, ktoré sú k dispozícii na záchranu pomocou vnútorných zdrojov, a preto je mimoriadne dôležité zabezpečiť primeranú rezervu v podobe minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a rezervy. V doteraz vypracovaných plánoch riešenia krízových situácií však nebola stanovená výška minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a rezervy, čím sa zvyšuje pravdepodobnosť, že krízové situácie bánk budú považované za neriešiteľné.

Uprednostňovaná stratégia riešenia krízových situácií
Posúdenie dôveryhodnosti a uskutočniteľnosti likvidácie
44

Pred určením stratégie riešenia krízových situácií, musí SRB posúdiť, či je likvidácia na základe bežného konkurzného konania vierohodná, a ak áno, či je tiež možná.

45

Pri posudzovaní dôveryhodnosti likvidácie SRB zohľadňuje jej pravdepodobný dosah na finančný systém. Konkrétne treba posúdiť, či by sa likvidáciou dosiahli ciele riešenia krízových situácií17, ktoré zahŕňajú ochranu zaručených vkladov18.

46

Pri posudzovaní dôveryhodnosti SRB vo viacerých prípadoch uviedla, že relevantný systém ochrany vkladov (SOV) nebol schopný plniť požiadavky smernice o systémoch ochrany vkladov a nemal ani dostatok finančných prostriedkov na riešenie likvidácie významnej banky. Je preto zložitejšie dosiahnuť cieľ, ktorým je ochrana krytých vkladov, prostredníctvom likvidácie.

47

Pri posudzovaní uskutočniteľnosti likvidácie musí SRB preskúmať, či je možné prostredníctvom riadiacich informačných systémov bánk získať informácie požadované v rámci smernice o systémoch ochrany vkladov. Napríklad je nutne poznať celkovú hodnotu krytých vkladov na každého vkladateľa, pretože zo systému ochrany vkladov sa musí v stanovenej lehote vyplatiť každému vkladateľovi garantovaná suma vo výške 100 000 EUR19.

48

V plánoch riešenia krízových situácií vo vzorke sme nenašli žiadne informácie o objeme dostupných finančných prostriedkov systému ochrany vkladov, ktoré by toto posúdenie uľahčili.

49

Vnútroštátne systémy ochrany vkladov nemajú právu povinnosť spolupracovať s Jednotnou radou pre riešenie krízových situácií. Napriek tomu sa v delegovanom nariadení navrhuje, aby sa SRB radila s vnútroštátnymi systémami ochrany vkladov20, hoci SRB tak neurobila.

50

Vo väčšine plánov riešenia krízových situácií sa dospelo k záveru, že likvidácia nie je dôveryhodná, našli sme však len veľmi neurčito formulované dôvody na vyvodenie takýchto záverov, napríklad, že by mala značné nepriaznivé vplyvy na vnútroštátny bankový sektor. Konkrétnejšie údaje, ktoré sa vyžadujú podľa jednotného súboru pravidiel, nám neboli poskytnuté21.

51

Vo verejnom záujme je možné prijať opatrenie na riešenie krízových situácií, ak je to nevyhnutné a primerané vzhľadom na dosiahnutie cieľov riešenia krízových situácií. Musí byť taktiež stanovené, že likvidáciou by sa nesplnili ciele v oblasti riešenia krízových situácií v rovnakom rozsahu. Jediné takéto vyhlásenia tohto typu v plánoch riešenia krízových situácií boli veľmi všeobecné a neobsahovali ďalšie podrobnosti.

52

Chýbalo tiež povinné vyhlásenie o tom, aký vplyv by mala likvidácia z hľadiska nárokov banky na mimoriadnu verejnú podporu22.

Určenie uprednostňovanej stratégie riešenia krízových situácií
53

Do konca januára 2017 vypracovala SRB stratégie riešenia krízových situácií, ktoré vychádzajú z toho, že možné prekážky (ktoré by mohli byť podstatné) sa budú riešiť niekedy v budúcnosti, keď budú stanovené aj kvóty v súvislosti s MPVZOZ.

54

Zistili sme, že neexistujú uprednostňované stratégie riešenia krízových situácií, ktoré by sa zaoberali aj nepredvídaným krátkodobým vývojom. Ak by teda v blízkej budúcnosti bolo potrebné prijať rozhodnutia týkajúce sa riešenia krízových situácií, je pravdepodobné, že sa od plánov odchýlia.

55

Jednotný súbor pravidiel obsahuje požiadavku opísať všetky alternatívy uprednostňovanej stratégie riešenia krízových situácií, o ktorých sa uvažuje, v prípade, že by sa uprednostňovaná stratégia nedala realizovať23. Zistili sme, že prevažná väčšina kapitol vo vzorke sa nezaoberala alternatívami k uprednostňovanej stratégii.

56

V súlade s jednotným súborom pravidiel je nevyhnutné, aby sa v kapitole o stratégii riešenia krízových situácií uvádzal odhad časového rámca na realizáciu všetkých podstatných aspektov plánu24. Žiadna kapitola zo vzorky však takýto časový rámec neobsahovala.

Určenie nástrojov riešenia krízových situácií a príslušných právomocí
57

V prevažnej väčšine plánov je vybraným nástrojom riešenia krízových situácií záchrana pomocou vnútorných zdrojov otvorenej banky. Podľa tohto scenára by banka v ideálnom prípade zavrela v piatok a znovu otvorila ako obvykle v pondelok po tom, ako bolo počas víkendu prijaté opatrenie na riešenie krízových situácií formou záchrany pomocou vnútorných zdrojov.

58

V niektorých plánoch riešenia krízových situácií sa uvádza, že informačné systémy bánk by mali problémy s včasným poskytnutím potrebných údajov na účely záchrany pomocou vnútorných zdrojov.

59

SRB v rámci vnútorného prieskumu skúmala rôzne operačné otázky týkajúce sa nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov. V preskúmaní sa dospelo k záveru, že je potrebné pokračovať v práci, najmä pokiaľ ide o predpokladaný časový rámec a praktické aspekty kaskádovitého zníženia hodnoty a konverzií. SRB má poskytovať interné usmernenia o vykonávaní nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov až v štvrtom štvrťroku 2017, hoci v prevažnej väčšine plánov riešenia krízových situácií je už vytvorený rámec pre využívanie tohto nástroja.

60

Záchrana vkladov a dlhopisov pomocou vnútorných zdrojov v priebehu 48 hodín by bola veľkou technickou výzvou pre mnohé banky vzhľadom na zložitosť ich riadiacich a informačných systémov. Ešte pred tým, ako sa môže uskutočniť plán záchrany pomocou vnútorných zdrojov, riadiace systémy musia byť schopné vypočítať sumu, ktorá je k dispozícii na záchranu pomocou vnútorných zdrojov. V súčasnosti SRB od bánk nepožaduje, aby testovali možné využitie nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov s cieľom preukázať uskutočniteľnosť.

61

Podľa nášho názoru schopnosť banky absorbovať straty bude nadhodnotená, ak bude zahŕňať aj záväzky, ktoré nie je možné zachrániť pomocou vnútorných zdrojov v rámci časového rámca naplánovaného v stratégii riešenia krízových situácií.

62

Komisia nedávno navrhla zavedenie nástroja moratória na úrovni EÚ, ktorý by sa mohol použiť napríklad na pozastavenie bankových platobných záväzkov na maximálne obdobie piatich pracovných dní. V tomto návrhu sa uvádza, že aj keby bol orgán dohľadu povinný radiť sa s orgánom pre riešenie krízových situácií, orgán pre riešenie krízových situácií by sám nebol oprávnený tento nástroj aktivovať25. Možnosť využívania nástroja moratória samotnými orgánmi pre riešenie krízových situácií by mohla poskytovať flexibilitu (nielen v súvislosti s príslušnou bankou) v rámci prípravy na záchranu pomocou vnútorných zdrojov.

63

V súlade s jednotným súborom pravidiel je nevyhnutné, aby sa posudzovala vykonateľnosť nástrojov riešenia krízových situácií26. V žiadnom z plánov riešenia krízových situácií, ktoré sú vo vzorke, sme tieto informácie nenašli.

64

Podľa jednotného súboru pravidiel je nevyhnutné, aby SRB uviedla právomoci v oblasti riešenia krízových situácií, ktoré má v úmysle využiť v plánoch riešenia krízových situácií27. V ani jednej vzorke sme však žiadnu zmienku v tomto ohľade nenašli. Medzi tieto právomoci môže patriť napríklad právomoc predĺžiť splatnosť alebo ukončiť osobitné zmluvy namiesto toho, aby konali globálne ako v prípade moratória. Právomoci sú uvedené vo vzore programu riešenia krízových situácií. Pri určovaní toho, ktorý príklad by sa mal použiť, je však potrebné analyzovať a pochopiť druh záväzkov, na ktoré sa vzťahujú právomoci, a plány riešenia krízových situácií, ktoré boli súčasťou vzorky, neobsahovali takéto podrobné informácie.

Posúdenie uskutočniteľnosti a dôveryhodnosti uprednostňovanej stratégie riešenia krízových situácií
65

Nezistili sme nijaké posúdenie uskutočniteľnosti zvolených stratégií riešenia krízových situácií v žiadnej z kapitol vo vzorke. Z toho vyplýva, že v plánoch sa nedospelo k záveru, či sa uprednostňovaná stratégia riešenia krízových situácií môže uplatňovať účinne a včas, ako sa požaduje v jednotnom súbore pravidiel28.

66

Orgány pre riešenie krízových situácií musia tiež posúdiť dôveryhodnosť stratégie, čo znamená, že zohľadnia pravdepodobný vplyv riešenia krízových situácií na finančné systémy a reálnu ekonomiku. Avšak ani toto posúdenie sa v plánoch vo vzorke nenachádzalo. SRB neposúdila prípadné dôsledky vybraných nástrojov riešenia krízových situácií (najmä pokiaľ ide o nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov). Nevzala do úvahy ani účinky na iné finančné inštitúcie, MSP a retailových investorov29.

Oceňovanie v súvislosti s riešením krízovej situácie
67

V súlade s jednotným súborom pravidiel je nevyhnutný opis informácií, ktoré sú potrebné na vykonanie stratégie riešenia krízových situácií30. Jej dôležitou súčasťou je poskytovanie informácií o oceňovaní banky na účely riešenia krízových situácií, čo je veľmi zložitý a časovo náročný postup. V žiadnej kapitole vo vzorke sme takéto vyhlásenie nenašli. Z toho vyplýva, že SRB nemohla posúdiť realizovateľnosť poskytovania takýchto informácií, ako sa to od nej vyžaduje31.

Finančná a prevádzková kontinuita
68

V jednotnom súbore pravidiel sa uvádza, že plány riešenia krízových situácií musia obsahovať analýzu finančných požiadaviek vyplývajúcich zo stratégie riešenia krízových situácií. Plány, ktoré sme preskúmali, však v kapitole o finančnej kontinuite nepresahovali rámec všeobecných vyhlásení o financovaní. Chýbali informácie o prostriedkoch financovania pobočiek a dcérskych spoločností nachádzajúcich sa v nezúčastnených členských štátoch počas riešenia krízových situácií32.

69

V plánoch zároveň chýbali informácie o vykonateľnosti dohôd o úrovni poskytovaných služieb v prípade riešenia krízovej situácie. Ak sú zásadné funkcie oddelené, nie je jasné, či budú dohody o úrovni poskytovaných služieb naďalej vykonateľné. Mnohé plány sa vôbec nezmieňujú o pohotovostných opatreniach, najmä vo vzťahu k platobným a zúčtovacím systémom.

Posúdenie riešiteľnosti krízových situácií
70

Krízová situácia banky sa považuje za riešiteľnú, ak je realizovateľné a dôveryhodné buď ju likvidovať v rámci bežného konkurzného konania, alebo riešiť jej krízovú situáciu uplatnením opatrení na riešenie krízových situácií.

71

V žiadnom z dokumentov vo vzorke SRB nedospela ku kategorickému záveru, či by sa krízová situácia banky dala naozaj vyriešiť. Niektoré kapitoly obsahovali stručné zhrnutie posúdenia riešiteľnosti, no vo väčšine z nich bolo zhrnutie obmedzené na niekoľko identifikovaných potenciálnych prekážok.

72

Nariadenie o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií obsahuje požiadavku, aby SRB včas informovala Európsky orgán pre bankovníctvo, ak sa krízová situácia banky považuje za neriešiteľnú. Do júla 2017 SRB neposlala EBA žiadne oznámenie v tomto ohľade.

Podstatné prekážky
73

Podľa jednotného súboru pravidiel je nevyhnutné, aby SRB identifikovala a riešila podstatné prekážky brániace riešeniu kritických situácií a klasifikovala ich prinajmenšom podľa týchto kategórií: a) štruktúra a operácie; b) finančné zdroje; c); informácie; d) cezhraničné otázky; e) právne otázky. Napriek tejto zákonnej povinnosti sa proces riešenia podstatných prekážok ešte nezačal. SRB v plánoch v druhej fáze len identifikovala potenciálne prekážky.

74

Podľa SRB bude celý proces určovania podstatných prekážok vrátane konzultácie s príslušnými orgánmi a spoločných rozhodnutí kolégií pre riešenie krízových situácií trvať približne jeden rok a v súčasnosti sa očakáva, že začne v roku 2018.

75

Obrázok 5 je z príručky na plánovanie riešenia krízových situácií a je na ňom vyznačený predpokladaný časový interval na riešenie prekážok v závislosti od uskutočniteľnosti vykonávania a významu opatrenia.

Obrázok 5

Časový interval na riešenie prekážok

Zdroj: SRB.

76

Ako sa uvádza v bode 28, do konca prvého štvrťroku 2018 by malo byť k dispozícii iba 65 plánov v tretej fáze. Za predpokladu, že plány riešenia krízových situácií prejdú do polovice roku 2019 do štvrtej fázy, banky budú mať dostatok času na vyriešenie všetkých podstatných prekážok do polovice roka 2022.

Minimálna požiadavka na oprávnené záväzky (MPVZOZ)
77

Jedným z hlavných aspektov plánu riešenia krízových situácií je určenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (MPVZOZ). Ide o výpočet minimálnej výšky vlastných zdrojov a záväzkov (vrátane vkladov), ktoré musí mať banka v držbe na konverziu alebo odpísanie v prípade záchrany pomocou vnútorných zdrojov. SRB ešte nestanovila ciele v oblasti MPVZOZ na konsolidovanej úrovni ani na úrovni jednotlivých subjektov.

78

Orientačné nezáväzné kvóty na MPVZOZ vypočítané na konsolidovanej úrovni boli neformálne prediskutované s bankami počas seminárov, ktoré sa uskutočnili v roku 2016, neboli však poskytnuté kolégiám pre riešenie krízových situácií. Zatiaľ neboli brané do úvahy faktory špecifické pre jednotlivé banky, ako napríklad vylúčenie určitých záväzkov zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov, podstatné prekážky a požiadavky vyplývajúce z postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (Supervisory review and evaluation process – SREP).

79

Vzhľadom na to, že ešte neboli definované požiadavky na MPVZOZ, skutočné kvóty MPVZOZ sa nemonitorujú.

Zhrnutia pre vedenie
80

SRB musí do všetkých plánov riešenia krízových situácií zaradiť zhrnutie položiek pre vedenie, t. j. prvkov stanovených v právnom rámci33. Informácie uvedené v zhrnutiach, ktoré sme preskúmali, túto požiadavku nespĺňajú. Chýbajúce prvky sú uvedené v prílohe III.

Zverejnenie plánov riešenia krízových situácií
81

SRB je povinná zverejniť všetky významné časti plánov riešenia krízových situácií príslušným bankám. Doteraz banky dostali len obmedzené orientačné informácie, ako napríklad výpočty MPVZOZ na úrovni skupiny alebo možné prekážky. V nariadení o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií sa tiež požaduje, aby SRB zohľadnila spätnú väzbu bánk. Plány riešenia krízových situácií, ktoré sme preskúmali, však neobsahovali žiadne pripomienky od príslušných bánk.

82

SRB tvrdí, že v rôznych častiach jednotného súboru pravidiel sa neúmyselne uplatňujú odlišné pravidlá, pokiaľ ide o otázku zverejnenia. Zatiaľ čo v nariadení o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií34 sa hovorí o podstatných prvkoch plánu riešenia krízových situácií, v smernici o ozdravení a riešení krízových situácií bánk35 a v delegovanom nariadení Komisie36 sa požaduje iba zverejnenie zhrnutia pre vedenie.

Obmedzený súlad so súborom pravidiel

83

Na zhrnutie našich pripomienok v bodoch 3782, plány, ktoré boli zaradené do vzorky, nie sú v súlade s jednotným súborom pravidiel. Miera súladu so smernicou sa zvyšuje, ak sa berú do úvahy podkladové informácie uvedené v bode 36, aj keď sme si vedomí toho, že tieto informácie nie sú zostavené pre všetky banky.

Usmernenia pre plánovanie riešenia krízových situácií je potrebné zlepšiť

84

Kontrolovali sme vlastný systém príručiek a postupov pre plánovanie riešenia krízových situácií Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií a zistili sme, že základné usmernenia existujú, ale je potrebné ďalej pracovať.

Príručky a formuláre je potrebné aktualizovať a zlepšiť

85

Na zabezpečenie riadneho a konzistentného prístupu k plánovaniu riešenia krízových situácií medzi mnohými aktérmi v tomto procese sú potrebné primerané postupy, príručky a usmernenia. SRB prijala primerané opatrenia na riadenie tohto procesu, a to vypracovaním príručky na plánovanie riešenia krízových situácií, ktorá sa pripravuje s pomocou vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií. SRB v súčasnosti pracuje aj na niekoľkých dokumentoch v oblasti vnútornej a vonkajšej politiky.

86

Cieľom príručky na plánovanie riešenia krízových situácií je podporiť jednotný prístup k plánovaniu riešenia krízových situácií v Jednotnej rade pre riešenie krízových situácií a vo vnútroštátnych orgánoch pre riešenie krízových situácií. SRB ju schválila ako pracovnú verziu interného dokumentu v marci 2016. Odvtedy sú vnútorné tímy pre riešenie krízových situácií povinné používať ju pri príprave plánov riešenia krízových situácií. Príručka na plánovanie riešenia krízových situácií bola zmrazená (bez aktualizácie) počas jedného roka, aby bolo možné získať spätnú väzbu, pokiaľ ide o prvé skúsenosti vnútorných tímov pre riešenie krízových situácií s prácou s ňou.

87

Okrem už uvedeného SRB vypracovala alebo má v úmysle vypracovať vzory na predkladanie informácií37 s cieľom zabezpečiť, aby všetky potrebné informácie, ktoré dostáva od bánk, mali štandardný formát pre plánovanie riešenia krízových situácií a rozhodovanie. Tieto vzory dopĺňajú informácie, ktoré sú už poskytnuté vo vzoroch ECB a EBA38. V osobitných prípadoch môže SRB požiadať o informácie aj priamo banku.

88

Z dôvodov uvedených nižšie je potrebné príručku na plánovanie riešenia krízových situácií ďalej rozvíjať. SRB však už plánovanú aktualizáciu dvakrát odložila, prvýkrát na koniec roka 2017 a potom na druhý štvrťrok 2018.

89

Prvým dôvodom pre aktualizáciu príručky na plánovanie riešenia krízových situácií je obsiahnuť politické usmernenia k viacerým špecifických otázkam. Napríklad, ako sa vyžaduje podľa jednotného súboru pravidiel príručka na plánovanie riešenia krízových situácií upravuje určenie podstatných prekážok, nevyžaduje sa však, aby sa touto otázkou zaoberali plány riešenia krízových situácií v druhej fáze.

90

Po druhé, v príručke na plánovanie riešenia krízových situácií sa nezohľadňujú niektoré dôležité právne predpisy. Napriek tomu, že v delegovanom nariadení Komisie39 sa napríklad vyžaduje, aby plány riešenia krízových situácií zahŕňali aj zhrnutie pre vedenie, príručka na plánovanie riešenia krízových situácií sa na túto požiadavku neodvoláva. Podobne platí, že hoci podľa príručky na plánovanie riešenia krízových situácií je posúdenie riešiteľnosti nevyhnutné, vzor zhrnutia pre vedenie nestanovuje takéto vyhlásenie. Okrem toho ani v kapitole o zhrnutí pre vedenie ani v kapitole o posúdení riešiteľnosti krízových situácií sa nestanovuje požiadavka informovať orgán EBA v prípade, že krízová situácia banky sa považuje za neriešiteľnú40.

91

Po tretie, príručku na plánovanie riešenia krízových situácií je potrebné aktualizovať s cieľom zohľadniť politické rozhodnutie zo septembra 2016 prestať vypracovávať komplexné plány riešenia krízových situácií, a namiesto toho vypracovať skrátené verzie v rozsahu približne 40 strán (pozri bod 30). Doposiaľ však neboli poskytnuté nijaké usmernenie, pokiaľ ide o obsah skrátených plánov riešenia krízových situácií. K tejto zmene v prístupe k plánovaniu riešenia krízových situácií došlo v čase, keď už boli vypracované mnohé prechodné plány riešenia krízových situácií a mnohé plány v druhej fáze alebo boli v štádiu vývoja na základe hĺbkovej analýzy. Niektoré vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií v prieskume, ktorý sme uskutočnili, odpovedali, že na prepracovanie plánov riešenia krízových situácií museli vynaložiť cenné zdroje.

92

Jednotný súbor pravidiel41 umožňuje uplatňovanie zjednodušených povinností pre niektoré banky42 v kontexte plánovania riešenia krízových situácií. Do mája 2017 SRB nevyužila túto možnosť pre žiadnu banku v rámci jej pôsobnosti43 a v príručke na plánovanie riešenia krízových situácií sa nešpecifikuje obsah zjednodušených plánov riešenia krízových situácií a príslušné kritériá oprávnenosti44. Polovica vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií v našom prieskume potvrdila, že chýbajú usmernenia SRB v tejto otázke. V priebehu auditu nám SRB neposkytla žiadnu politickú poznámku na túto tému.

93

Okrem zlepšenia príručky na plánovanie riešenia krízových situácií existuje určitý priestor aj na zlepšenie podávania správ vypracovaných Jednotnou radou pre riešenie krízových situácií. Jedným z cieľov bolo získať informácie, ktoré nie sú k dispozícii z iných zdrojov, čím sa zabráni zdvojovaniu práce zo strany bánk. Neexistujú žiadne väzby medzi vzormi SRB a EBA, no zároveň žiadajú o poskytnutie niektorých obdobných informácií. Napríklad v prevažnej väčšine prípadov vyžaduje vzor pre údaje o záväzkoch SRB (LDT) a vzor pre štruktúru záväzkov EBA45 podobné informácie o derivátoch. V snahe zabrániť prílišnému zaťaženiu bánk žiadosťami o poskytnutie údajov, ktoré sa prelínajú, SRB na rok 2017 povolila bankám, aby poskytli údaje len vo vzore SRB. Svedčí to o zložitosti systému v podobe, v akej bol vytvorený.

Politické poznámky

94

V snahe zabezpečiť konzistentné uplatňovanie existujúcich právnych predpisov a harmonizovanej metodiky v rámci plánov riešenia krízových situácií SRB vypracovala podrobný pracovný program aj s počtom politických poznámok, ktoré majú byť vypracované v roku 2017 a v prvej polovici roka 2018. Vzhľadom na to, že toto vypracovanie politických usmernení o kľúčových témach stále prebieha, bude ťažké zohľadniť ich v plánoch riešenia krízových situácií za rok 2017.

95

Interné lehoty SRB na prípravu politických poznámok v roku 2017 boli revidované v júli 2017, čo malo za následok oneskorené dokončenie niekoľkých poznámok. Vzhľadom na to, že útvar zodpovedný za túto úlohu je v súčasnosti má výrazný nedostatok zamestnancov pozri bod 109), súčasné cieľové dátumy ukončenia sa taktiež javia ako výzva.

96

Na viacerých miestach v prieskume vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií uviedli, že SRB by mala klásť väčší dôraz na identifikovanie osvedčených postupov a poskytovanie jednotných usmernení pre plánovanie riešenia krízových situácií.

97

V jednotnom súbore pravidiel46 je stanovená požiadavka, aby sa v plánoch riešenia krízových situácií zohľadňovali relevantné scenáre vrátane prípadu idiosynkratického zlyhania alebo zlyhania v čase širšej finančnej nestability alebo iných udalostí na úrovni celého systému. SRB v jednej politickej poznámke žiada, aby sa plány riešenia krízových situácií zakladali len na idiosynkratickom scenári a ďalšie scenáre sa používali na testovanie dôveryhodnosti a uskutočniteľnosti uprednostňovanej stratégie riešenia krízových situácií. Zistili sme, že v plánoch riešenia krízových situácií zaradených do vzorky neexistujú dôkazy o tom, že by boli vykonané nejaké testy, ani opis predpokladaných scenárov k plánom vo vzorke.

98

Ako vyplýva zo samotnej vnútornej analýzy Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií zameranej na plány riešenia krízových situácií, v plánoch nie sú dostatočne zohľadnené príslušné scenáre. SRB uviedla, že na to, aby bolo možné dôsledne určiť, ktorý scenár sa má použiť, sú potrebné ďalšie usmernenia.

99

Ďalšia absencia jednotnej metodiky sa zistila vo vlastnej prierezovej analýze SRB týkajúcej sa prvej vlny plánov riešenia krízových situácií (vypracovaných v roku 2016). Na základe analýzy sa zistilo, že v dôsledku rozličných výkladov existujúcich právnych predpisov a chýbajúcej harmonizovanej metodike došlo k rozporom medzi plánmi a dostatočnou úrovňou podrobností. Napríklad niektoré vnútorné tímy pre riešenie krízových situácií vykonali posúdenia podľa oblastí obchodnej činnosti, a nie podľa právnických osôb. V niekoľkých plánoch bolo súkromné bankovníctvo a služby v oblasti správy aktív považované za zásadné, v iných analogických prípadoch zas za funkcie, ktoré nie sú zásadné.

Politika v oblasti podstatných prekážok a MPVZOZ

100

Na súlad plánov riešenia krízových situácií s legislatívnym rámcom majú vplyv ďalšie dve politické rozhodnutia SRB. Po prvé, jednotný súbor pravidiel obsahuje požiadavku, aby sa v plánoch riešenia krízových situácií stanovili podstatné prekážky47. Ide o konzultačný proces, ktorý si vyžaduje zdroje, trvá približne jeden rok a mal by viesť k následným opatreniam zo strany SRB na vyriešenie zistených prekážok. SRB prijala interné politické rozhodnutie o začatí tohto procesu v roku 2018. Dovtedy (pozri body 73 a 74) bude len identifikovať potenciálne prekážky, pri ktorých nebude formálne konať, pretože nie sú považované za „podstatné“. Podľa nášho názoru táto predbežná zásada nie je v súlade s právnymi požiadavkami.

101

Po druhé, SRB nevypracovala žiadnu definitívnu politiku na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje a oprávnené záväzky. SRB uverejnila predbežný prístup, ktorý použila v roku 201648 a ktorý sa opieral o „informatívne“ ciele v oblasti MPVZOZ (pozri bod 78). Záverečná politická poznámka k MPVZOZ s cieľom stanoviť záväzné ciele, je naplánovaná až na koniec 2017. Z nášho prieskumu vyplynulo, že vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií majú osobitný záujem na tom, aby SRB pokročila v tejto politickej poznámke a v poznámke o podstatných prekážkach. Opatrenia v týchto otázkach sú dôležité na to, aby sa zabezpečil súlad plánov s jednotným súborom pravidiel a aby mali banky dostatočnú schopnosť absorbovať straty.

Kontroly riadenia a zabezpečenie kvality

102

SRB nám poskytla len všeobecný opis svojho rámca vnútornej kontroly a rámca na zabezpečenie kvality. Mnohé zistenia uvedené v tejto správe (pozri body 3782) poukazujú na nedostatky v týchto kontrolách riadenia. Potvrdzuje to i vlastná prierezová analýza SRB, v ktorej sa zistilo niekoľko kvalitatívnych nedostatkov v plánoch riešenia krízových situácií.

SRB trpí vážnym nedostatkom zamestnancov

103

Audit sa zameral na otázky ľudských zdrojov od okamihu zriadenia SRB a v rámci neho sa zistilo nedostatočné stanovenie priorít pri prijímaní zamestnancov, ktoré je nevyhnutné v počiatočnej fáze.

Trvalo pozadu za cieľmi v oblasti ľudských zdrojov

104

Komisia pôvodne odhadovala, že požiadavka SRB na zamestnancov bude predstavovať 309 ekvivalentov plného pracovného času (FTE)49. Tento číselný údaj bol čiastočne získaný z referenčného porovnávania s Federálnou spoločnosťou na poistenie vkladov v USA (US Federal Deposit Insurance Corporation), ktorá má podobný rozsah úloh v oblasti riešenia krízových situácií. V pôvodnom pláne sa počítalo s tým, že SRB dosiahne tento počet do konca roku 2015. V septembri 2016 SRB preskúmala svoje personálne potreby a pôvodný odhad 350 ekvivalentov plného pracovného času, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2017, zvýšila. V návrhu viacročného rozpočtu na roky 2018 – 2020 sa predpokladá ďalšie zvýšenie na 410 ekvivalentov plného pracovného času do konca roku 2019, čo predstavuje nárast o 33 % v porovnaní s pôvodným odhadom.

105

Skutočný počet zamestnancov od samého začiatku trvalo zaostáva za cieľom. Počiatočné nábory organizovala Komisia. Keď SRB prevzala úplnú zodpovednosť za nábor v marci 2015, mala 35 zamestnancov. Tento počet sa zvýšil na 101 zamestnancov na konci roku 2015 a na 171 na konci roku 2016.

106

Situácia je najvážnejšia, pokiaľ ide prijímanie expertov v oblasti riešenia krízových situácií a v oblasti politiky, v prípade ktorých boli potreby v rokoch 2015 a 2016 podhodnotené. Takisto je kritický nedostatok zamestnancov IT a pracovníkov sekretariátu.

107

Nedostatok personálu v riaditeľstvách poverených plánovaním riešenia krízových situácií výrazne ovplyvnil proces plánovania riešenia krízových situácií. Má obzvlášť veľký vplyv na pracovnú záťaž koordinátorov vnútorného tímu pre riešenie krízových situácií, z ktorých väčšina zodpovedá za viac než desať bánk. Povinnosti SRB podľa právnych predpisov, ako je napríklad jej zodpovednosť za plánovanie riešenia krízových situácií pre cezhraničné menej významné banky, vyvolávajú dodatočný tlak na už aj tak obmedzené zdroje.

108

V plánoch pracovných miest SRB rieši potreby týkajúce sa zamestnancov z hľadiska celkového počtu a žiaduceho štatútu a tried. SRB určila, koľko zamestnancov potrebuje na vykonanie práce v závislosti od veľkosti bankovej skupiny. Nehodnotila však odborné znalosti a iné schopnosti potrebné v jednotlivých riaditeľstvách a oddeleniach poverených plánovaním riešenia krízových situácií. Niektoré riaditeľstvá nemajú konkrétnych odborníkov (napríklad odborníci na oceňovanie) a zamestnancov s príslušnými jazykovými znalosťami alebo ich majú nedostatok. Niektoré oddelenia majú vysoký podiel pracovníkov s malými skúsenosťami.

109

Z dôvodu nedostatku pracovníkov nebola dokončená dôležitá práca v oblasti politík a usmernení. Na konci marca 2017 malo riaditeľstvo zodpovedné za stratégiu riešenia krízových situácií, procesy a metodiky len jednu tretinu cieľového počtu zamestnancov. Riaditeľstvá poverené plánovaním riešenia krízových situácií, aby čiastočne vykompenzovali nedostatok personálu, venovali značnú časť svojho času na prácu v oblasti politiky a na iné otázky, ktoré nesúviseli s riešením krízových situácií (25 % v roku 2016), namiesto toho, aby sa zamerali na svoje hlavné činnosti.

110

Vysoká fluktuácia znamenala nedostatok personálu v IT oddelení, v ktorom tiež chýba primeraný informačný systém, a preto nemôže účinne podporiť proces plánovania riešenia krízových situácií. Súčasťou stratégie v oblasti informačných technológií, ktorá sa v súčasnosti pripravuje, by malo byť zavedenie vylepšeného informačného systému pre plánovanie riešenia krízových situácií.

111

Nedostatok personálu SRB mal za následok vysokú mieru nadčasov, ktoré predstavovali približne 15 000 hodín alebo 6 % celkového pracovného času počas prvých desiatich mesiacoch roku 2016.

112

V Európe sa oblasť riešenia krízových situácií bánk rozvíja a profesia experta na riešenia krízových situácií je stále pomerne nová. Vzhľadom na túto situáciu väčšina zamestnancov prijatých na pracovné miesto expertov v oblasti plánovania riešenia krízových situácií potrebuje získať poznatky o tejto práci. Okrem toho v posledných dvoch až troch rokoch musela SRB vo veľkej miere súťažiť s inými orgánmi EÚ (Komisia a ECB) a bankovým sektorom, aby získala kvalifikovaných pracovníkov50. Takmer 75 % vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií v našom prieskume uviedlo, že rovnako bolo ťažké prijať zamestnancov na riešenie krízových situácií na pracovné miesta v členskom štát.

113

SRB potvrdila, že prijímanie zamestnancov je náročné, a to z dôvodu zdĺhavých postupov prijímania zamestnancov, obmedzeného počtu vhodných kandidátov na vysoko konkurenčnom trhu práce a nedostatku uchádzačov, ktorí by boli ochotní pracovať v SRB na zmluvu pre dočasných zamestnancov.

114

SRB náš tiež informovala, že nedosiahne svoje personálne ciele na rok 2017, v dôsledku čoho bude pre ňu ťažké v plnej miere plniť svoj právny mandát. Okrem toho očakáva, že ešte ani v roku 2020 nebude celkový počet zamestnancov, ktorí budú k dispozícii Jednotnej rade pre riešenie krízových situácií, zodpovedať počtu, ktorý sa považuje za potrebný na to, aby mohol v plnej miere plniť svoje povinnosti.

Nedostatok zamestnancov vo funkcii ľudských zdrojov má vplyv na prijímanie zamestnancov

115

V súčasnosti, v prvých rokoch existencie Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií, je prijímanie zamestnancov mimoriadne dôležité, a to z dôvodu trvania postupov prijímania zamestnancov a veľkého objemu potrebných zamestnancov. Vo svojej výročnej správe za rok 2015 SRB uviedla, že zavedenie účinnej funkcie ľudských zdrojov je jedna z kľúčových priorít počas počiatočnej fázy.

116

V marci 2015, keď SRB prevzala prijímanie zamestnancov od Komisie, pozostával tím ľudských zdrojov z dvoch osôb, z ktorých jeden pracoval v oblasti prijímania zamestnancov. Na konci roku 2015 sa celkový počet zamestnancov ľudských zdrojov zvýšil na sedem, z ktorých len dvaja boli zodpovední za prijímanie zamestnancov. V decembri 2016 mal tím ľudských zdrojov stále obmedzenú kapacitu – tím pozostával zo siedmich zamestnancov, z ktorých iba traja pracovali v oblasti prijímania zamestnancov.

117

Tím ľudských zdrojov využíval na inzerciu voľných pracovných miest iba obmedzené náborové prostriedky, ako boli jeho vlastné webové stránky a webové stránky EÚ týkajúce sa prijímania zamestnancov, ako aj v sociálne médiá, no nie špecializovanú finančnú tlač. Okrem toho nemá na mieru vytvorené nástroje IT na prijímanie a riadenie zamestnancov. To viedlo ku chybe pri overovaní žiadostí o zamestnanie a neefektívnym postupom pri kontrole dokumentácie o zamestnancoch.

118

Program odbornej prípravy SRB, ktorý je sčasti otvorený aj pre zamestnancov vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií, sa zameriava na posilnenie znalostí zamestnancov o základné informácie o riešení krízových situácií a zvyšovanie informovanosti o skutočných prípadoch riešenia krízových situácií. Vybrané podujatia odbornej prípravy sú príkladmi osvedčených postupov. Patria sem prezentácie prípadových štúdií zamerané na rozvoj okrem iného spoločnej kultúry riešenia krízových situácií a semináre organizované v čase obeda.

Rámec spolupráce s vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií a ECB je potrebné zlepšiť

119

Pri audite, ktorý bol zameraný na vzťah medzi SRB a vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií, ako aj SRB a ECB, sa zistilo, že je potrebné zlepšiť spoločné využívanie informácií a spoluprácu.

Nedostatočná jasnosť v spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií

120

SRB je povinná koordinovať svoju činnosť a spolupracovať s vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií.

121

SRB sa rozhodla zriadiť vnútorné tímy pre riešenie krízových situácií v záujme vyriešenia krízových situácií všetkých bankových skupín v rámci svojej kompetencie, ktoré sú zložené kombináciou zamestnancov SRB a vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií. Vnútorné tímy pre riešenie krízových situácií sú vždy pod vedením zamestnancov SRB. SRB vytvorila spolu 75 vnútorných tímov pre riešenie krízových situácií, pričom niektoré z nich zodpovedali za viac ako jednu skupinu.

122

Rozdelenie úloh medzi SRB a vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií je stále nejasné. SRB zriadila na konci roku 2016 pracovnú skupinu s cieľom dohodnúť sa na operatívnom rozdelení práce. Podľa nášho názoru je ťažké odhadnúť personálne a rozpočtové potreby bez jasného rozdelenia úloh.

123

V nariadení o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií sa neuvádza presný rozsah účasti Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií a vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií vo vnútorných tímoch pre riešenie krízových situácií. V dôsledku toho SRB nemá kontrolu nad zložením, postavením, odbornými znalosťami alebo hodnotením výkonnosti zamestnancov, ktorých pridelili vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií na prácu vo vnútorných tímoch pre riešenie krízových situácií. Môže len vyjadriť svoje názory na minimálny počet zamestnancov potrebných na úrovni vnútorného tímu pre riešenie krízových situácií a na mieru účasti vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií. Plánované údaje na rok 2017 predstavujú pomer piatich zamestnancov SRB k šiestim zamestnancom vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií. Na porovnanie priemerný pomer zamestnancov ECB a zamestnancov v príslušných vnútroštátnych orgánoch (PVO) v spoločných dohliadacích tímoch je 1: 351.

124

Súčasný počet zamestnancov vnútorného tímu pre riešenie krízových situácií nie je dostatočný na vykonávanie práce, ktorá im bola pridelená. Do konca roka 2016 pridelila SRB do vnútorných tímov pre riešenie krízových situácií približne 60 FTE. Tento počet sa má podľa plánu zvýšiť na 170 do konca roka 2017, hoci je jasné, že ak sa nezmení súčasné rozdelenie úloh, značná časť týchto zamestnancov bude naďalej pridelená na prácu v oblasti politík a iných otázok, ktoré nesúvisia s riešením krízových situácií.

125

Personálne ciele na rok 2017 neboli realistické vzhľadom na problémy s náborom pracovníkov. V roku 2017 mali vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií v pláne prideliť 155 FTE na prácu do vnútorných tímov pre riešenie krízových situácií. Priemerné rozdelenie zamestnancov SRB pre každú banku by teda do konca roku 2017 bolo 0,9 FTE a zamestnancov vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií 1,1 FTE, čo je celkovo len 2,0 FTE na jednu banku. Tento údaj sa vzhľadom na veľkosť a zložitosť mnohých bánk a požadovaný stupeň dôkladného plánovania zdá byť nízky.

126

SRB ako kľúčový koordinátor v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií nielen vydáva usmernenia pre vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií, ale tiež zodpovedá za konzistentné uplatňovanie právneho rámca. Na tento účel je SRB oprávnená požadovať od vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií informácie o plnení ich úloh. Monitorovanie práce vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií týkajúcej sa menej významných bánk je tiež dôležité, keďže SRB môže za určitých okolností prevziať priamu zodpovednosť za menej významné banky. K máju 2017 SRB nevyužila svoju možnosť priamej právomoci, pokiaľ ide o menej významné banky. Zatiaľ nezaviedla ani funkciu dohľadu nad vnútroštátnym orgánmi pre riešenie krízových situácií. Z tohto dôvodu jej chýbajú informácie o prebiehajúcej práci v rámci vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií.

127

SRB však zaviedla systém včasného varovania, na základe ktorého sú vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií povinné informovať o menej významných bankách, ktoré vykazujú závažné príznaky zhoršenia. Okrem toho ECB poskytuje Jednotnej rade pre riešenie krízových situácií zoznam prioritných menej významných bánk a týmto spôsobom identifikovala od mája 2017 93 bánk52.

128

V snahe zaistiť jednotné uplatňovanie legislatívneho rámca SRB môže preskúmať návrh rozhodnutia vnútroštátneho orgánu pre riešenie krízových situácií, napr. o plánoch riešenia krízových situácií, a vyjadriť sa k nemu, ak to považuje za potrebné. V roku 2016 boli vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií zamerané na významné banky, a preto vypracovali veľmi málo plánov riešenia krízových situácií pre menej významné banky. V priebehu auditu nás však SRB informovala, že vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií budú v budúcnosti klásť väčší dôraz na plánovanie so zreteľom na menej významné banky. Vo svojom pracovnom programe na rok 2017 SRB oznámila, že bude ďalej rozvíjať svoju úlohu v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií prostredníctvom monitorovania a posudzovania návrhov rozhodnutí o riešení krízových situácií prijatých vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií v otázkach menej významných bánk v ich pôsobnosti. Tým by sa významne zvýšila pracovná záťaž SRB.

129

Hneď po tom, ako bola SRB zriadená, zorganizovala niekoľko cvičných skúšok simulácie zlyhania banky s ECB, Komisiou, Radou a príslušnými orgánmi Spojeného kráľovstva a USA. Avšak žiadny vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií sa nezúčastnil na týchto cvičeniach, ktoré sa týkali rozhodovacieho procesu, nie však celého procesu riešenia krízových situácií. Okrem toho, hoci organizácia SRB, vrátane jej zamestnancov a IT zdrojov, sa odvtedy výrazne zmenila, žiadne ďalšie cvičné skúšky neprebiehali.

Nedostatky rámca spolupráce s ECB

130

ECB ako priamy orgán v prípade väčšiny bánk v rámci pôsobnosti Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií by mal poskytnúť SRB širokú škálu informácií o týchto bankách.

131

SRB a ECB uzavreli memorandum o porozumení na uľahčenie spolupráce medzi nimi. Memorandum o porozumení sa opiera o právnu povinnosť zúčastnených strán spolupracovať. V súlade s požiadavkou nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií53 SRB a ECB zverejnili memorandum o porozumení na svojich webových stránkach, ale zatiaľ neboli uverejnené štyri prílohy.

132

Domnievame sa, že memorandum o porozumení a jeho prílohy nie sú dostatočne komplexné na to, aby SRB mala všetky informácie, ktoré vyžaduje na plnenie svojich úloh od ECB, včasným a účinným spôsobom. V kontexte prípravy riešenia krízových situácií sa určité informácie týkajúce sa likvidity a kapitálu, ktoré by mohli byť pre SRB užitočné, automaticky nevymieňajú v rámci ECB54. Namiesto toho je SRB povinná predložiť ECB osobitné žiadosti o tieto informácie, čo zaberá čas a zdroje. Z audítorských dôkazov vyplýva, že iné informácie, ako sú napríklad výsledky kontrol na mieste, ECB spoločne využíva len čiastočne a nie vždy rýchlo. Posúdenia SREP sa spoločne nevyužívajú v rozsahu požadovanom v jednotnom súbore pravidiel55.

133

Okrem toho memorandum o porozumení nezaručí, aby SRB získala informácie od oddelenia krízového riadenia ECB, ktoré by pomohli aj pri plánovaní riešenia krízových situácií. Dokonca aj všeobecné informácie, ako je zoznam bánk, ktoré sú v súčasnosti monitorované týmto oddelením, neboli doteraz formálne spoločne využívané.

134

V memorande o porozumení sa stanovuje, že ECB a SRB sa môžu dohodnúť, že sa zúčastnia na kontrolách na mieste organizovaných tým druhým. SRB zatiaľ nevykonala žiadnu inšpekciu na mieste a ani sa na žiadnej inšpekcii ECB nezúčastnila.

135

SRB je zodpovedná za 15 cezhraničných menej významných bánk, ktoré sú pod priamym dohľadom príslušných vnútroštátnych orgánov a nepriamym dohľadom ECB. Tento nesúlad medzi mandátmi oboch orgánov predstavuje výzvy pre SRB. Napríklad ECB má nejaké informácie o dohľade týkajúce sa všetkých bánk v eurozóne, ktorých časť dostáva buď od bánk alebo od príslušných vnútroštátnych orgánov. ECB však nepridelila Jednotnej rade pre riešenie krízových situácií prístup k príslušným informáciám o 15 cezhraničných menej významných bankách. SRB preto musí stanoviť ďalšie rámce spolupráce zahŕňajúce systémy výmeny informácií so 17 vnútroštátnymi orgánmi dohľadu56 a takisto organizovať prenos údajov samostatne s každou z nich. Takéto zdvojovanie úsilia spotrebúva zdroje SRB a je neefektívne.

136

Najdôležitejšou súčasťou spolupráce medzi SRB a ECB je krízové riadenie. Ako sa uvádza v bodoch 911, existujú tri fázy v rámci postupu riešenia krízovej situácie banky, z ktorých jednou je včasná intervencia.

137

V jednotnom súbore pravidiel je stanovená požiadavka vymedziť súbor spúšťacích faktorov pre aktiváciu opatrení včasnej intervencie57. Orgán EBA vydal usmernenie na podporu konzistentného používania týchto spúšťacích mechanizmov. V usmernení sa najskôr identifikujú spúšťacie faktory založené na hodnotení v rámci postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu, ktoré sa aktualizuje aspoň raz ročne. ECB používa tento spúšťací mechanizmus. V usmernení sa ďalej uvádza, že opatrenia včasnej intervencie by mohli byť vyvolané udalosťami veľkého významu. ECB uvádza, že tiež používa tento spúšťací mechanizmus, ktorý je fakultatívnym prístupom. Tretí prístup, ktorý možno použiť, je určiť spúšťacie faktory založené na kľúčových ukazovateľoch. To by umožnilo kvantitatívny prístup, ale ECB ho v súčasnosti nepoužíva. Ak je porušený spúšťací faktor, orgán dohľadu musí posúdiť, či by sa mala aktivovať fáza včasnej intervencie. V súlade usmernením EBA včasná intervencia nie je aktivovaná automaticky, ale orgán dohľadu by mal jasne zdokumentovať porušenie spúšťacích faktorov, vrátane dôvodov na neprijatie opatrenia. Po tom, ako sa ECB rozhodne uplatňovať opatrenia včasnej intervencie, oznámi toto rozhodnutie58 Jednotnej rade pre riešenie krízových situácií.

138

Na to, aby bola SRB pripravená čeliť kríze, je nevyhnutné, aby sa fáza včasnej intervencie uskutočnila primeraným spôsobom. Oznámenie včasnej intervencie Jednotnej rade pre riešenie krízových situácií umožňuje, aby aktualizovala svoj plán riešenia krízových situácií a navrhla program riešenia krízových situácií na základe čo najaktuálnejších informácií. V súlade s pravidlami o včasnej intervencii má SRB pridelené aj určité osobitné práva, ako napríklad právo požadovať od banky, aby kontaktovala možných kupujúcich59. Banku však možno vyhlásiť za „FOLTF“, aj keď nedošlo k včasnej intervencii, ako sa to stalo v roku 2017.

139

Vo fáze včasnej intervencie je potrebné, aby ECB a SRB úzko spolupracovali na monitorovaní banky a vymieňali si všetky informácie potrebné na aktualizáciu plánu riešenia krízových situácií a prípravu na riešenie krízových situácií.

140

ECB a SRB by mali zabezpečiť konzistentnosť všetkých činností vo fáze včasnej intervencie60. Na tento účel SRB vypracovala, ale ešte neprijala (do júla 2017), súbor procesných krokov. V súčasnosti neexistuje formálny rámec alebo predbežné usmernenia na riešenie problémov bánk v rámci príprav na riešenie krízových situácií.

141

Ako sa uvádza v bode 11, SRB môže vykonať svoje vlastné posúdenie FOLTF za určitých okolností61. SRB zatiaľ nezaviedla rámec na posúdenie, či banka zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá. Podľa informácií, ktoré sme mali na konci našej audítorskej práce v teréne, SRB ešte nevykonala posúdenie FOLTF.

142

Súčasný právny rámec poskytuje ECB štatút stáleho pozorovateľa na všetkých zasadnutiach Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií. Toto postavenie priznáva právo na prístup k dôležitým informáciám zo širokého spektra politických oblastí. SRB však nemá rovnaké postavenie na zasadnutiach Rady pre dohľad ECB. ECB môže prizvať predsedu Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií na niektoré stretnutia ako pozorovateľa, ale nie je povinná tak urobiť. Napriek tomu, že ECB vyjadrila názor, že predseda Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií je v praxi pozvaný na zasadnutia, na ktorých sa rokuje o otázkach v rámci pôsobnosti SRB, ECB nemá túto povinnosť. Z tohto dôvodu SRB závisí od dobrej vôle ECB, pokiaľ ide o tok určitých informácií, ktoré potrebuje na prípravu na riešenie krízových situácií.

Závery a odporúčania

143

Koncepcia a vytvorenie rámca pre riešenie krízových situácií bánk v Európe bola zložitá úloha, keďže likvidácia bánk riadeným spôsobom nie je jednoduchá. Bol potrebný nový prístup vzhľadom na to, že pred krízou nebolo riešenie krízových situácií bánk súčasťou každodenných činností bankových regulačných orgánov a orgánov dohľadu. SRB je stále na začiatku svojej existencie. Vytvorenie Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií od úplného začiatku, a navyše vo veľmi krátkom časovom rámci, predstavovalo pre jej vedenie veľmi veľkú výzvu. Príslušné právne predpisy navyše obsahovali málo ustanovení o fázovom prístupe k realizácii, a to aj napriek tomu, že v nich boli stanovený značný počet úloh, ktoré sa mali realizovať. Všetky zistené nedostatky je potrebné vnímať v tomto kontexte.

144

SRB z rôznych dôvodov čelila ťažkostiam s prijímaním dostatočného počtu zamestnancov s primeranými zručnosťami. Už na samotnom začiatku v roku 2015 nespĺňala svoje ciele v oblasti prijímania zamestnancov. Neefektívne postupy prijímania zamestnancov na náročnú pozíciu v kombinácii s trhom práce, na ktorom je silná konkurencia, len prispeli k pomalému tempu prijímania zamestnancov. Tieto oneskorenia pri obsadzovaní pracovných miest mali negatívny vplyv na všetky oblasti činností SRB (najmä plánovanie riešenia krízových situácií a prácu v oblasti politík) napriek angažovanosti a motivácii jej zamestnancov.

145

Celkovo sme dospeli k záveru, že v tomto pomerne ranom štádiu, existujú nedostatky v schopnosti SRB plniť si svoje úlohy a na zlepšenie systému sú potrebné viaceré opatrenia (pozri ďalej).

Plánovanie riešenia krízových situácií ešte nie je dokončené

146

SRB zatiaľ nedokončila plánovanie riešenia krízových situácií pre banky v rámci jej pôsobnosti. Hoci prístup SRB je vypracovať plány v niekoľkých fázach, zatiaľ žiaden plán nepostúpil do záverečnej fázy a nesúlad s jednotným súborom pravidiel je značný (pozri body 27 a 83).

147

Medzi problémové oblasti patrí určenie podstatných prekážok a kvóty na MPVZOZ. SRB nesplnila svoju povinnosť stanoviť dátum, do ktorého má byť vypracovaný prvý plán riešenia krízových situácií pre každú banku (pozri bod 29).

148

Napriek tomu, že SRB veľmi intenzívne pracovala a preukázala veľkú mieru angažovanosti na tom, aby väčšina bánk mala zavedené aspoň predbežné návrhy plánov riešenia krízových situácií, dosiaľ prijaté plány nemožno považovať za plány, ktoré by boli v súlade s jednotným súborom pravidiel. Tento problém je síce do určitej miery zmiernený dostupnosťou podkladových informácií o mnohých bankách, ku ktorým boli vypracované plány, no pretrvávajú závažné nedostatky súvisiace s požiadavkami právnych predpisov.

149

Nariadenie o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií obsahuje požiadavku, aby SRB včas informovala Európsky orgán pre bankovníctvo, ak sa domnieva, že krízová situácia banky je neriešiteľná (pozri bod 72). Zistili sme, že v ani jednom pláne riešenia krízových situácií vo vzorke sa nenachádza výslovné vyhlásenie Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií, že krízová situácia banky by sa skutočne dala vyriešiť (pozri bod 71).

150

Plány riešenia krízových situácií neobsahujú posúdenie uskutočniteľnosti zvolenej stratégie riešenia krízových situácií (pozri bod 65). Z toho vyplýva, že v plánoch, ktoré sme preskúmali, sa nedospelo k záveru, či by sa uprednostňovaná stratégia mohla uplatňovať účinne a včas, ako sa požaduje v jednotnom súbore pravidiel. Takisto tam neboli ani hodnotenia dôveryhodnosti zvolenej stratégie (pozri bod 66). Napokon SRB od bánk nevyžaduje, aby testovali uplatňovanie nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov (pozri bod 60).

Odporúčanie 1

SRB by mala dokončiť plánovanie riešenia krízových situácií pre banky v rámci jej pôsobnosti takto:

  1. určiť dátum dokončenia plánu riešenia krízových situácií, ktorý je v úplnom súlade s pravidlami, pre každú banku v rámci jej pôsobnosti s prioritným prístupom s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň pripravenosti pre rizikovejšie banky, ako aj akčný plán na včasné vykonávanie;
  2. zahrnúť do všetkých plánov riešenia krízových situácií osobitné vyhlásenie o riešiteľnosti krízových situácií a bezodkladne informovať orgán EBA, ak považuje krízovú situáciu banky za neriešiteľnú;
  3. v každom pláne riešenia krízových situácií posúdiť uskutočniteľnosť a dôveryhodnosť zvolenej stratégie riešenia krízových situácií, pričom zohľadní, či je možné plán uplatniť účinne a včas. SRB by na posúdenie dôveryhodnosti mala preskúmať možný vplyv vybraných nástrojov na riešenie krízovej situácie na iné finančné inštitúcie, MSP a retailových investorov. SRB by mala požadovať, aby banky vykonávali skúšky, aby sa preukázalo, že záväzky je možné účinne zachrániť pomocou vnútorných zdrojov v časovom rámci stanovenom v pláne riešenia krízových situácií.

Cieľový dátum vykonania odporúčania a): čo najskôr, ale najneskôr do júna 2018.

Cieľový dátum vykonania odporúčania b) a c): čo najskôr, ale najneskôr do konca roka 2018.

Systém pravidiel pre plánovanie riešenia krízových situácií ešte nie je dokončený

151

SRB ešte nezaviedla úplný systém pravidiel týkajúcich sa plánovania riešenia krízových situácií. Konkrétne, stále nemá dostatočné alebo primerané usmernenia v týchto oblastiach:

  1. Napriek dôležitosti stanovenia minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky a podstatných prekážok zamestnancom Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií a vnútroštátneho orgánu pre riešenie krízových situácií neboli poskytnuté úplné usmernenia alebo im neboli poskytnuté žiadne usmernenia týkajúce sa spôsobu ich stanovenia v prípade bánk v rámci ich pôsobnosti (pozri bod 100).
  2. Príručka na plánovanie riešenia krízových situácií nebola aktualizovaná tak, aby odrážala kľúčové politické zmeny a vývoj v oblasti právnych predpisov; v súčasnej verzii poskytuje iba obmedzené a nezáväzné usmernenia pre vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií (pozri bod 88).
  3. Politická poznámka o uplatňovaných scenároch nespĺňa požiadavky smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk (pozri bod 97).

Odporúčanie 2

SRB by mala dokončiť svoj systém pravidiel pre plánovanie riešenia krízových situácií. Konkrétne by mala:

  1. pripraviť jasné a dôsledné politiky o MPVZOZ a podstatných prekážkach, ktoré budú zohľadňovať súčasný regulačný rámec EÚ. Politiky by sa mali uplatňovať vo všetkých plánoch riešenia krízových situácií ako prostriedok na zabezpečenie toho, aby banky v rámci pôsobnosti SRB mali dostatočnú kapacitu na absorpciu strát;
  2. aspoň raz ročne aktualizovať príručku na plánovanie riešenia krízových situácií, aby sa v nej odrážali hlavné zmeny politík, vývoj legislatívneho rámca a získané skúsenosti, a vyhlásiť príručku na plánovanie riešenia krízových situácií za záväznú;
  3. zaradiť do príručky na plánovanie riešenia krízových situácií usmernenia k scenárom riešenia krízových situácií požadovaných v rámci smernici o ozdravení a riešení krízových situácií bánk.

Cieľový dátum vykonávania: do júna 2018

Nedostatok ľudských zdrojov

152

SRB má nedostatok pracovníkov, odkedy sa stala operatívne nezávislou (pozri body 105110). Napriek určitému zlepšeniu, ku ktorému došlo v nedávnom období, vedenie SRB nezabezpečilo, aby mala funkcia ľudských zdrojov dostatočné personálne obsadenie a prijímaniu zamestnancov nepridelilo dostatočnú prioritu (pozri bod 116). Kým sa SRB nepriblíži k splneniu svojich potrieb v oblasti personálneho obsadenia, musí sa naďalej prednostne venovať prijímaniu zamestnancov na oddelenie pre ľudské zdroje, aby v ňom pracovali kvalifikovaní odborníci v oblasti prijímania pracovníkov.

153

Z dôvodu nedostatku personálu SRB nebola schopná v plnej miere plniť svoj štatutárny mandát na vypracovanie plánov riešenia krízových situácií, prijímanie rozhodnutí o riešení krízových situácií a zabezpečenie harmonizácie a súdržnosti v rámci SRM (pozri bod 114).

Odporúčanie 3

SRB by mala zvýšiť svoje úsilie o prijímanie zamestnancov a primerane personálne zabezpečiť funkciu ľudských zdrojov, aby mohla reagovať na potreby v oblasti prijímania zamestnancov. Osobitnú pozornosť by mala venovať prijímaniu expertov v oblasti riešenia krízových situácií a v oblasti politiky, a to aj na vyššej riadiacej úrovni. SRB by mala zvážiť alternatívne riešenia v prípade, že nie je možné splniť personálne ciele, alebo ak sa vyžadujú predbežné opatrenia, napríklad zvýšenie počtu vyslaných pracovníkov alebo využívanie externých zdrojov.

Cieľový dátum vykonávania: do júna 2018

Rámec spolupráce s vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií je potrebné zlepšiť

154

Rozdelenie prevádzkových úloh medzi vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií a Jednotnú radu pre riešenie krízových situácií vrátane rozdelenia zodpovedností je stále nejasné (pozri bod 122). Súčasný počet zamestnancov vnútorného tímu pre riešenie krízových situácií je nedostatočný (pozri body 124 a 125). Zabezpečenie zamestnancov vnútorných tímov pre riešenie krízových situácií je úlohou SRB a vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií a SRB nemá oficiálne právomoci, aby mohla ovplyvniť zabezpečenie zamestnancov vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií vo vnútorných tímoch pre riešenie krízových situácií (pozri bod 123). Neexistujú žiadne pravidelné cvičné skúšky na testovanie fungovania procesu riešenia krízových situácií vo vnútroštátnych orgánoch pre riešenie krízových situácií (pozri bod 129).

Odporúčanie 4

SRB by mala:

  1. objasniť operatívne rozdelenie úloh a povinností s vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií;
  2. zabezpečiť, aby vnútorné tímy pre riešenie krízových situácií disponovali primeraným počtom zamestnancov, a to aj naliehaním na vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií, aby pridelili dodatočných pracovníkov, ak je to potrebné;
  3. pravidelne vykonávať cvičné skúšky riešenia krízových situácií bánk a zabezpečiť, aby boli do nich plne zapojené vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií.

Cieľový dátum vykonania odporúčania a): čo najskôr.

Cieľový dátum vykonania odporúčania b): najneskôr do konca roka 2018.

Cieľový dátum vykonania odporúčania c): čo najskôr a potom pravidelne.

Memorandum o porozumení s ECB je potrebné zlepšiť

155

Podľa nášho názoru súčasné memorandum o porozumení s ECB neumožňuje zabezpečiť, aby SRB dostávala z ECB konzistentné a včasné informácie (pozri body 132 a 133). Okrem toho nie všetky časti memoranda o porozumení sú verejne prístupné, čo nie je v súlade s právnym rámcom (pozri bod 131). Rokovania medzi SRB a ECB, ktoré v súčasnosti prebiehajú, poskytujú príležitosť na úplné vyriešenie týchto otázok.

Odporúčanie 5

SRB by mala spolupracovať s ECB s cieľom prispôsobiť memorandum o porozumení a zabezpečiť, aby získala všetky informácie potrebné pre jej funkciu riešenia krízových situácií. Memorandum o porozumení by sa malo v prípade zmeny zverejniť tak, ako sa to vyžaduje v právnom rámci.

Cieľový dátum vykonávania: v rámci prebiehajúcich rokovaní s ECB, ale najneskôr do marca 2018

Legislatívny rámec predstavuje výzvy pre SRB

156

Súčasný legislatívny rámec vytvára nesúlad medzi právomocami SRB a ECB. Zatiaľ čo SRB je priamo zodpovedná za plánovanie riešenia krízových situácií menej významných cezhraničných bánk, ECB nad nimi vykonáva dohľad len nepriamo. Tým sa Jednotnej rade pre riešenie krízových situácií pridáva dodatočná administratívna záťaž, keďže musí priamo a samostatne komunikovať s mnohými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi (pozri bod 135).

157

Súčasná situácia, keď má ECB štatút stáleho pozorovateľa na všetkých zasadnutiach SRB, ale nie naopak, spôsobuje, že SRB plne závisí od dobrej vôle ECB, pokiaľ ide o tok informácií (pozri bod 142).

158

Právny rámec v súčasnosti neumožňuje, aby SRB ukladala operatívne moratórium na banku, ktorá je v režime riešenia krízovej situácie, a v súčasnom návrhu Komisie na zmenu smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk sa s takýmto nástrojom v budúcnosti nepočíta (pozri bod 62).

Odporúčanie 6

Vzhľadom na doterajšie skúsenosti s uvedením aktuálneho rámca do praxe by SRB mala:

  1. vyzvať zákonodarcu, aby zmenil príslušné nariadenia s cieľom zosúladiť právomoci orgánu dohľadu a orgánu pre riešenie krízových situácií týkajúce sa cezhraničných menej významných bánk;
  2. vyzvať zákonodarcu, aby zabezpečil automatickejší tok informácií od orgánu dohľadu týkajúcich sa bánk, ktoré sú vystavené riziku, a iných prebiehajúcich udalostí ovplyvňujúcich úlohu SRB;
  3. vyzvať zákonodarcu, aby zvážil sprístupnenie nástroja moratória aj pre Jednotnú radu pre riešenie krízových situácií.

Cieľový dátum vykonávania: do marca 2018.

Túto správu prijala komora IV, ktorej predsedá Baudilio TOMÉ MUGURUZA, člen Dvora audítorov, v Luxemburgu na svojom zasadnutí dňa 28. novembra 2017.

Za Dvor audítorov

Klaus-Heiner LEHNE
predseda

Prílohy

Príloha I

Prehľad najdôležitejších prvkov jednotného súboru pravidiel

Typ Oblasť Autor Názov Odkaz
Smernica Dohľad a riešenie krízových situácií bánk Európsky parlament, Rada Smernica o ozdravení a riešení krízových situácií bánk: Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A32014L0059
Nariadenie Dohľad a riešenie krízových situácií bánk Európsky parlament, Rada Nariadenie o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií: Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 http://eur-lex.europa.eu/legal-content/sk/ALL/?uri=celex:32014R0806
Smernica Prudenciálne požiadavky a dohľad Európsky parlament, Rada Smernica o kapitálových požiadavkách (CRD) IV: SMERNICA Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:32013L0036
Nariadenie Prudenciálne požiadavky EP, Rada CRR: Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:32013R0575
Smernica Systémy ochrany vkladov EP, Rada Smernica o systéme ochrany vkladov: Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ zo 16. apríla 2014 o systémoch ochrany vkladov http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:32014L0049
Normy, pokyny, odporúčania a stanoviská Dohľad a riešenie krízových situácií bánk; prudenciálne požiadavky; systémy ochrany vkladov EBA, Komisia Záväzné regulačné a vykonávacie technické predpisy; nezáväzné usmernenia, odporúčania a stanoviská http://www.eba.europa.eu/regulation-and-policy/single-rulebook

Príloha II

Zoznam neposkytnutých dôkazov

č. Opis/názov dokumentu Dátum žiadosti
1. Dokument, v ktorom sa rozpracúva úloha prevádzkových riaditeľstiev 27. februára 2017
2. Informácie o zložení plne personálne obsadeného oddelenia pre plánovanie riešenia krízových situácií z hľadiska typov pracovných miest (zručnosti a odborné znalosti) 22. decembra 2016
3. Podkladové informácie (analýza) o tom, ako boli vymedzené jednotlivé pracovné miesta súvisiace s riešením krízových situácií 27. februára 2017
4. (Návrh) príručky krízového riadenia uvedenej v pracovnom programe SRB na rok 2017 17. januára 2017
5. (Návrh) stratégie v oblasti IT a zdôvodnenie 8. februára 2017
6. Formulár s údajmi o likvidite ECB 17. januára 2017
7. Prehľad vnútorných politických rozhodnutí 28. apríla 2017
8. Správy ECB podľa článku 13 ods. 1 nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií, o včasnej intervencii alebo opatreniach týkajúcich sa dohľadu 10. januára 2017
9. Spätná väzba, ktorú SRB poskytla ECB v súvislosti s plánmi ozdravenia JMD a súvisiaca komunikácia 10. januára 2017
10. Usmernenia ECB týkajúce sa posúdenia plánov riešenia krízových situácií 10. januára 2017
11. Plány ozdravenia banky 14. marca 2017

Príloha III

Zoznam prvkov, ktoré chýbajú v zhrnutiach pre vedenie zaradených do vzorky

  • Zhrnutie hlavných oblastí obchodnej činnosti alebo zásadných funkcií, prečo sú zachované a ktoré by sa mali oddeliť
  • Zhrnutie časového rámca na riešenie krízových situácií
  • Zhrnutie všetkých alternatív stratégie riešenia krízových situácií
  • Zhrnutie všetkých alternatív rozhodovacieho procesu pre realizáciu stratégie riešenia krízovej situácie
  • Zhrnutie mechanizmov pre spoluprácu a koordináciu medzi príslušnými orgánmi
  • Zhrnutie informácií na účely oceňovania
  • Mechanizmy na výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi;
  • Zhrnutie, v ktorom sa uvádza, či sú informácie podľa článku 11 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk aktuálne.
  • Zhrnutie mechanizmov na zabezpečenie prístupu k platobným systémom na zachovanie zásadných funkcií
  • Zhrnutie posúdenia prenosnosti pozícií klienta
  • Potvrdenie o tom, že riešenie krízovej situácie nie je financované z mimoriadnej verejnej finančnej podpory, núdzovej pomoci na zabezpečenie likvidity alebo akejkoľvek neštandardizovanej pomoci centrálnej banky na zvýšenie likvidity
  • Zhrnutie opatrení navrhnutých zo strany banky alebo skupiny, alebo ktoré požaduje orgán pre riešenie krízových situácií na riešenie alebo odstránenie prekážok

Odpoveď SRB

I. Súvislosti

Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (SRB) spolu s vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií zúčastnených členských štátov bankovej únie tvoria jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií (SRM), jeden z pilierov bankovej únie, ktorého poslaním je zabezpečiť riadne riešenie krízových situácií zlyhávajúcich bánk a bankových skupín v rámci bankovej únie s minimálnym vplyvom na reálnu ekonomiku a verejné financie. Jednou z kľúčových úloh SRB je plánovanie riešenia krízových situácií pre subjekty a skupiny v rámci jej pôsobnosti.

Keďže SRB sa blíži k tretiemu výročiu svojho vzniku a druhému výročiu získania plného súboru právomocí riešiť krízové situácie, je čas vyhodnotiť doterajší pokrok. SRB v danej súvislosti víta správu Európskeho dvora audítorov, ktorá pomôže SRB dosiahnuť ďalší pokrok v plnení tejto kľúčovej úlohy.

SRB v tejto súvislosti považuje za nevyhnutné zdôrazniť výzvy, ktorým čelila počas prvých rokov jej pôsobenia, významný pokrok, ktorý SRB dosiahla spolu s vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií, a ďalší postup na zabezpečenie realizácie svojej vízie stať sa dôveryhodným a uznávaným orgánom pre riešenie krízových situácií so silnou schopnosťou riešiť krízové situácie.

II. Rozsah auditu a audítorský prístup (bod IV zhrnutia a body 13 – 23)

Odpoveď na bod IV zhrnutia a bod 23

SRB by chcela pozitívne poukázať na harmonickú spoluprácu medzi Európskym dvorom audítorov a SRB počas celého auditu. SRB poskytla Európskemu dvoru audítorov rozsiahly prístup k svojim záznamom a zamestnancom. Všetky výnimky pre tento prístup vychádzali z týchto riadne odôvodnených dôvodov:

  • požadované dokumenty ešte neboli zavedené, alebo v čase auditu na mieste existoval len ich návrh,
  • požadované dokumenty pochádzali od ECB alebo súviseli s prácou ECB. V takýchto prípadoch SRB požiadala Európsky dvor audítorov, aby adresoval žiadosti priamo ECB a
  • požadované dokumenty obsahovali prísne dôverné informácie (t. j. citlivé informácie týkajúce sa konkrétnej banky, v prípade ktorých je SRB spravidla viazaná požiadavkami na zachovávanie dôvernosti, ako je článok 88 nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií). V takom prípade SRB v záujme použitia noriem najvyššej dôvernosti poskytla audítorskému tímu čiastočný prístup k určitým dokumentom za prísnych podmienok.

III. Plány riešenia krízových situácií (body V – VII zhrnutia a body 24 – 83)

Európsky dvor audítorov zdôrazňuje, že v oblasti plánovania riešenia krízových situácií je potrebné vykonať ďalšiu prácu vrátane stanovenia termínov na dokončenie plne vyhovujúcich plánov riešenia krízových situácií.

Zo všeobecného hľadiska Európsky dvor audítorov preskúmal kľúčové prvky v plánoch riešenia krízových situácií, ktoré vypracovala SRB v roku 2016 (ďalej len „plány riešenia krízových situácií z roku 2016“), a preto jeho zistenia neodrážajú pokrok dosiahnutý počas cyklu plánovania riešenia krízových situácií za rok 2017. Mnohé z jeho zistení boli riešené v plánoch riešenia krízových situácií, ktoré boli pripravené v tomto roku. Správa Európskeho dvora audítorov okrem toho obsahuje niektoré výhľadové informácie v súvislosti s cyklami plánovania riešenia krízových situácií od roku 2017. Nižšie uvedené pripomienky SRB sa okrem iného zameriavajú na zohľadnenie súčasného prioritného prístupu SRB. SRB neustále stanovuje priority vo svojich činnostiach. Tento pravidelný cyklus stanovovania priorít je založený na riziku, vychádza z váženia pravdepodobnosti a možného vplyvu rizík, ktoré SRB musí riešiť, pričom pracovné priority SRB tak možno flexibilne prispôsobiť na základe najnovších informácií.

Odpoveď na bod VII:

SRB oficiálne nestanovila jednotlivý termín na dokončenie plne vyhovujúcich plánov riešenia krízových situácií pre všetky banky vo svojej pôsobnosti. SRB však súlade so svojím prioritným prístupom už identifikovala banky vzhľadom na ich i) rizikovosť [napr. banky s hodnotením v rámci postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (ďalej len „hodnotenie v rámci SREP“) s číslom 4]; ii) zložitosť a iii) veľkosť (napr. globálne systémovo dôležité banky) a zahrnula ich medzi svoje prioritné banky. Takéto banky budú medzi prvými bankami so záväznými cieľmi v oblasti MPVZOZ na konsolidovanej úrovni v cykle plánovania riešenia krízových situácií tohto roka. Tieto banky budú navyše medzi prvou vlnou bánk s plne vyhovujúcim plánom riešenia krízových situácií. Identifikácia podstatných prekážok sa začne v roku 2018 a potom budú nasledovať oznámenia Európskemu orgánu pre bankovníctvo (EBA), pokiaľ ide o riešiteľnosť krízovej situácie bánk. Cieľom SRB je mať do roku 2020 plne vyhovujúce plány riešenia krízových situácií pre všetky jej banky. Treba poznamenať, že ak SRB zistí, že niektorá banka má podstatnú prekážku plánovanú aj na rok 2019, plánovanie riešenia krízových situácií pre túto banku sa pozastaví až do odstránenia podstatnej prekážky, ako sa stanovuje v článku 17 ods. 2 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk. V takom prípade by prijatie plne vyhovujúceho plánu riešenia krízových situácií bolo oneskorené.

Odpoveď na body 30 a 31:

SRB sa v roku 2016 rozhodla zahrnúť do plánov riešenia krízových situácií iba kľúčové informácie, a to s cieľom uľahčiť proces rozhodovania (v rámci krízy a mimo nej), ako aj horizontálne hodnotenia a porovnateľnosť medzi plánmi riešenia krízových situácií. Tieto plány riešenia krízových situácií zahŕňali prílohy (napr. o identifikácii zásadných funkcií a hlavných oblastí obchodnej činnosti, o existencii finančných vzájomných závislostí) a boli ďalej podporené podkladovými dokumentmi, ktoré obsahovali základnú analýzu a podrobné informácie. Uvedené podkladové dokumenty odrážajú zložitosť každej situácie, a preto sa výrazne líšia v počte strán.

Odpoveď na bod 32:

Práca SRB v oblasti plánovania riešenia krízových situácií od roku 2017 zabezpečuje okrem prípravy plánov riešenia krízových situácií a ich príloh aj prípravu podkladových technických poznámok. Podkladové technické poznámky boli zavedené do plánovania riešenia krízových situácií ako interné pracovné dokumenty SRM pre jednotlivé banky, ktoré obsahujú technickú analýzu a predpoklady, z ktorých vychádzajú plány riešenia krízových situácií, pričom všetky informácie relevantné pre rozhodovanie o plánovaní riešenia krízových situácií sú zahrnuté buď v hlavnom texte plánu riešenia krízových situácií, alebo v jeho prílohách. Počas cyklu plánovania riešenia krízových situácií za rok 2017 vnútorné tímy pre riešenie krízových situácií vytvorili podkladové technické poznámky týkajúce sa zásadných funkcií, prístupu k infraštruktúram finančného trhu a prevádzkovej kontinuity. Alternatívne stratégie riešenia krízových situácií tvoria súčasť plánov riešenia krízových situácií, a nie podkladových technických poznámok.

Odpoveď na bod 33:

Očakáva sa, že do prvého štvrťroka 2018 približne jedna tretina zo 120 bankových skupín, pre ktoré je SRB orgánom pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, bude mať takzvanú „fázu tri“ plánov riešenia krízových situácií (t. j. plány riešenia krízových situácií, ktoré sú komplexnejšie ako tie, ktoré sa prijali v roku 2016 a ktoré zvyčajne zahŕňajú stanovenie cieľa v oblasti MPVZOZ na konsolidovanej úrovni.

Odpoveď na bod 38:

Pokiaľ ide o pripomienky Európskeho dvora audítorov k strategickej obchodnej analýze, SRB poznamenáva, že plány riešenia krízových situácií z roku 2016 zahŕňali vlastnícku štruktúru a opis obchodných modelov bánk vrátane identifikácie zásadných funkcií a hlavných oblastí obchodnej činnosti.

Zatiaľ čo SRB súhlasí s tým, že určité finančné informácie na úrovni právnických osôb sú užitočné pre plánovanie riešenia krízových situácií, čo je dôvod, prečo boli uvedené v príručke plánovania riešenia krízových situácií, neexistuje právna požiadavka týkajúca sa zahrnutia konkrétnych finančných informácií do plánov riešenia krízových situácií.

Odpoveď na bod 41:

Okrem pokroku SRB v oblasti zásadných funkcií, ktorý už bol uvedený v správe Európskeho dvora audítorov, SRB by rada poznamenala, že v roku 2017 vypracovala aj politiku týkajúcu sa hodnotenia relevantných údajov a určenia zásadných funkcií, ktorá sa uplatňuje od roku 2017.

Odpoveď na bod 42:

V odpovedi na vyhlásenie Európskeho dvora audítorov, že v niektorých plánoch riešenia krízových situácií z roku 2016 sa rozlišovalo medzi retailovými a firemnými vkladmi, ale nie vo všetkých, by SRB rada poznamenala, že vo vzorovom dokumente na určenie zásadných funkcií, ktorý je uvedený v bode 41 správy Európskeho dvora audítorov, sa rozlišuje medzi vkladmi domácností, firemnými (MSP a podniky, ktoré nie sú MSP) a vládnymi vkladmi ako potenciálnymi zásadnými funkciami. Tento rozdiel sa preto odráža v plánoch riešenia krízových situácií v rámci cyklu plánovania riešenia krízových situácií za rok 2017.

Odpoveď na bod 43:

SRB by chcela objasniť, že v súlade s právnym rámcom sú zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov automaticky vylúčené len zaručené vklady, t. j. vklady do 100 000 EUR [článok 27 ods. 3 písm. a) nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií/článok 44 ods. 2 písm. a) smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk]. Všetky ostatné vklady vrátane vkladov s prioritným postavením sú v zásade oprávnené na záchranu pomocou vnútorných zdrojov a zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov môžu byť vylúčené, iba ak orgán na riešenie krízových situácií uplatní svoju diskrečnú právomoc v zmysle článku 27 ods. 5 nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií/článku 44 ods. 3 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk, a to len vo výnimočných prípadoch.

V prípade, že sa prijímanie vkladov považuje za zásadnú funkciu, vylúčenie týchto záväzkov zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov sa tým automaticky nevyžaduje, keďže schopnosť banky pokračovať v prijímaní vkladov nie je nevyhnutne oslabená tým, že výška týchto vkladov sa zníži po záchrane pomocou vnútorných zdrojov: na to aj naďalej slúži zavedená infraštruktúra a banka bude pokračovať vo svojej obchodnej činnosti po vyriešení krízovej situácie. Preto by ich vylúčenie mohlo byť odôvodnené len vtedy, ak sa za výnimočných okolností považuje za nevyhnutné na základe dôvodov finančnej stability v súlade s článkom 27 ods. 5 písm. c) nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií/článkom 44 ods. 3 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk, a to len vo výnimočných prípadoch.

SRB by okrem toho rada poznamenala, že v praxi má prevažná väčšina bánk v rámci pôsobnosti SRB významné úrovne iných druhov záväzkov, ktorých postavenie je pod vkladmi s prioritným postavením (t. j. vkladmi fyzických osôb a MSP nad 100 000 EUR), ktoré sa celé musia zachrániť pomocou vnútorných zdrojov ako prvé pred záchranou vkladov s prioritným postavením pomocou vnútorných zdrojov. Preto je v praxi menej pravdepodobné, že vznikne potreba vylúčiť vklady s prioritným postavením zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov, pretože je menej pravdepodobné, že tieto vklady budú predmetom záchrany pomocou vnútorných zdrojov.

Napokon treba poznamenať, že SRB stanoví ciele v oblasti MPVZOZ na konsolidovanej úrovni pre prioritné banky v rámci cyklu plánovania riešenia krízových situácií za rok 2017.

Odpoveď na bod 47:

Malo by sa objasniť, že od orgánov pre riešenie krízových situácií sa nevyžaduje posúdenie schopnosti banky vykazovať vo všetkých prípadoch informácie požadované systémom ochrany vkladov. V článku 24 delegovaného nariadenia Komisie 2016/1075 (ďalej len „delegované nariadenie 2016/1075“) sa vysvetľuje, že orgány pre riešenie krízových situácií najskôr posúdia dôveryhodnosť bežného insolvenčného konania. Uskutočniteľnosť – a teda aj schopnosť banky vykazovať potrebné informácie v systéme ochrany vkladov – je potrebné posúdiť iba vtedy, ak sa zistí, že bežné insolvenčné konanie je dôveryhodné. Preto sa v prevažnej väčšine plánov riešenia krízových situácií z roku 2016 takéto posúdenie nevyžadovalo, pretože likvidácia banky na základe bežného insolvenčného konania sa nepovažovala za dôveryhodnú.

Odpoveď na bod 48:

SRB by rada poznamenala, že právny rámec nevyžaduje, aby SRB zahrnula hodnotenie dostupných finančných prostriedkov systému ochrany vkladov. Najmä v článku 24 ods. 4 delegovaného nariadenia 2016/1075 sa vyžaduje, aby pri posudzovaní uskutočniteľnosti likvidácie SRB posúdila len schopnosť banky poskytnúť relevantné informácie.

Okrem toho úroveň financovania ex ante systému ochrany vkladov nepredstavuje celú sumu finančných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii pre systém ochrany vkladov, keďže v smernici 2014/49/EÚ (ďalej len „smernica o systémoch ochrany vkladov“) sa pre systém ochrany vkladov stanovujú dodatočné zdroje financovania, napríklad financovanie ex post.

Odpoveď na bod 60:

Nedostatočnosť informačných systémov bánk na všetky účely riešenia krízových situácií vrátane záchrany pomocou vnútorných zdrojov sa identifikovala ako potenciálna prekážka riešenia krízových situácií pre mnohé banky SRB. SRB požiadala svoje banky, aby zlepšili svoje riadiace informačné systémy s cieľom riešiť túto problematiku a orgán EBA zvolal pracovnú skupinu, aby bankám poskytla ďalšie usmernenia, pokiaľ ide o schopnosti, ktoré sa očakávajú od ich riadiacich informačných systémov na splnenie požiadaviek orgánov pre riešenie krízových situácií.

Odpoveď na bod 61:

Záchrana záväzkov pomocou vnútorných zdrojov sa vykonáva na základe správneho príkazu, a preto nadobúda účinnosť v čase tohto príkazu. Následné vykonávanie záchrany pomocou vnútorných zdrojov môže trvať určitý čas, ale záväzky sa počas tohto obdobia vykonávania nevyhnú záchrane pomocou vnútorných zdrojov.

Odpoveď na bod 62:

Pozri odpoveď na bod XI zhrnutia (pozri oddiel VII tejto odpovede).

Odpoveď na bod 63:

Pokiaľ ide o vykonateľnosť nástrojov riešenia krízových situácií, v článku 25 ods. 3 písm. e) delegovaného nariadenia 2016/1075 sa odkazuje na „vykonateľnosť nástrojov riešenia krízových situácií, ktoré sa budú uplatňovať najmä v tretích krajinách“. Tento bod sa má vykladať tak, že sa vzťahuje len na vykonateľnosť nástrojov riešenia krízových situácií v tretích krajinách, a nie v EÚ, keďže podľa článku 66 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk sa opatrenia na riešenie krízových situácií prijaté v jednom členskom štáte uplatňujú v iných členských štátoch. Preto ak rozhodným právom je právo členského štátu EÚ, nie je potrebné uskutočniť analýzu vykonateľnosti.

Odpoveď na bod 66:

SRB by rada poznamenala, že v rozsahu, v akom má banka veľké objemy emisie retailových dlhopisov, sa táto skutočnosť považuje za potenciálnu prekážku úspešnému využívaniu nástrojov riešenia krízových situácií a banky už boli vyzvané, aby v budúcnosti znížili sumu takýchto emisií.

Odpoveď na bod 67:

Nedostatočnosť informačných systémov bánk na všetky účely riešenia krízových situácií vrátane oceňovania sa identifikovala ako potenciálna prekážka riešenia krízových situácií pre mnohé banky SRB. Pozri odpoveď SRB na bod 60.

Odpoveď na bod 69:

SRB by rada poznamenala, že v prvej polovici roku 2017 boli vypracované usmernenia o prevádzkovej kontinuite pri riešení krízových situácií a infraštruktúrach finančného trhu, a preto plány riešenia krízových situácií za rok 2017 budú v tejto súvislosti obsahovať podrobnejšie informácie.

Odpoveď na bod 76:

Pozri odpoveď SRB na bod 33.

Odpoveď na bod 77:

V rámci cyklu plánovania riešenia krízových situácií za rok 2017, ktorý sa má vykonávať v roku 2018, SRB stanoví záväzné ciele v oblasti MPVZOZ na konsolidovanej úrovni pre prioritné banky.

Odpoveď na bod 78:

SRB by rada poznamenala, že hodnotenie v rámci SREP okrem iných faktorov (napr. veľkosť, zložitosť) sa použilo pri určovaní zoznamu prioritných bánk, ktoré budú ako prvé mať záväzný konsolidovaný cieľ v oblasti MPVZOZ v rámci cyklu plánovania riešenia krízových situácií za rok 2017.

Pri stanovení záväzného konsolidovaného cieľa v oblasti MPVZOZ bude SRB brať do úvahy kapitálové požiadavky v rámci piliera 2 banky, ktoré odrážajú posúdenie krízovej situácie orgánom dohľadu, keďže banky s vyšším hodnotením v rámci SREP sú zvyčajne vystavené vyšším kapitálovým požiadavkám v rámci piliera 2. Kapitálové požiadavky v rámci piliera 2 sú neoddeliteľnou súčasťou výpočtu výšky absorpcie strát, ako aj výšky rekapitalizácie MPVZOZ banky a SRB ich používa pri stanovovaní svojich cieľov v oblasti MPVZOZ.

SRB však vždy získala len hodnotenie banky v rámci SREP a kópiu listu bankám, v ktorom sa uvádzajú ich kapitálové požiadavky v rámci piliera 2. V tomto štádiu SRB nedostala podrobnú analýzu ani hodnotenie, ktoré by podporilo hodnotenie banky v rámci SREP, a preto sa takáto analýza alebo hodnotenie nepoužíva na ďalšie oznámenie cieľa banky v oblasti MPVZOZ. V súvislosti s revíziou memoranda o porozumení s ECB sa predpokladá, že SRB bude mať prístup k podrobnému hodnoteniu v rámci SREP pre prioritné banky, teda banky s hodnotením v rámci SREP s číslom 4 alebo hodnotením v rámci SREP s číslom 3 s podhodnotením s číslom 4.

Odpoveď na bod 79:

Banky boli informované o orientačných nedostatkoch pri plnení svojich cieľov v oblasti MPVZOZ v roku 2016 a v štvrtom štvrťroku 2017 sa uskutočňujú semináre s bankami, počas ktorých sa banky aktualizujú, pokiaľ ide o nedostatky na základe údajov z konca roka od roku 2016. Súčasťou záväzných konsolidovaných cieľov v oblasti MPVZOZ, ktoré sa majú stanoviť v roku 2017, bude prechodné obdobie, počas ktorého budú tieto banky povinné vyplniť zistený nedostatok v oblasti MPVZOZ.

Odpoveď na bod 80:

V článku 22 ods. 1 delegovaného nariadenia 2016/1075 sa vyžaduje „zhrnutie plánu vrátane opisu inštitúcie alebo skupiny a súhrn položiek uvedených v bodoch 2 až 8“ toho istého článku. Uvádza sa „súhrn položiek“, a nie „súhrn každej položky“. V článku 22 ods. 2 až 8 delegovaného nariadenia 2016/1075 sa uvádzajú kategórie informácií, ktoré sa majú zahrnúť do plánu. Z toho dôvodu je požiadavkou zhrnutie rôznych kategórií.

Odpoveď na bod 81:

Plány riešenia krízových situácií z roku 2016 boli prvými plánmi, ktoré SRB prijala, a teda boli prvými plánmi, ktoré sa mali v rámci zhrnutia zverejniť bankám. Preto v čase prijatia plánov riešenia krízových situácií z roku 2016 nebola prijatá žiadna spätná väzba. Doteraz prijatá spätná väzba od bánk sa odzrkadlí v následných iteráciách plánov riešenia krízových situácií.

IV. Usmernenia pre plánovanie riešenia krízových situácií (bod VIII zhrnutia a body 84 – 102)

Odpoveď na bod VIII zhrnutia a bod 84:

SRB by chcela zdôrazniť, že má ambiciózny pracovný program na prípravu usmernení k rôznym témam riešenia krízových situácií, pričom dodanie týchto usmernení je plánované v rôznych obdobiach počas roka 2017 a prvej polovice roka 2018. V tejto súvislosti by SRB rada orientačne upozornila na usmernenia vypracované v súvislosti s týmito témami: usmernenia pre vnútorné tímy pre riešenie krízových situácií týkajúce sa zásadných funkcií, prístup k infraštruktúram finančného trhu, prevádzková kontinuita a MPVZOZ. Tieto usmernenia formovali prípravu plánov riešenia krízových situácií v roku 2017.

Pokiaľ ide o MPVZOZ, SRB v októbri 2017 prijala politiku na stanovenie MPVZOZ a v roku 2017 stanoví záväzné konsolidované ciele v oblasti MPVZOZ. Politika v oblasti MPVZOZ bola oznámená vnútorným tímom pre riešenie krízových situácií a bude formovať prípravu plánov riešenia krízových situácií v rámci cyklu plánovania riešenia krízových situácií za rok 2017.

Odpoveď na bod 91:

V reakcii na vyhlásenie Európskeho dvora audítorov, že „doposiaľ nebolo poskytnuté nijaké usmernenie, pokiaľ ide o obsah skrátených plánov riešenia krízových situácií“, by SRB rada poznamenala, že pripravila vzory pre plány riešenia krízových situácií, ktoré majú používať vnútorné tímy pre riešenie krízových situácií. Tieto nové vzory poskytujú usmernenie, pokiaľ ide o obsah plánov.

Odpoveď na bod 92:

Na začiatku roka 2016 bola vytvorená špeciálna pracovná skupina pozostávajúca zo zástupcov SRB a vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií s cieľom pracovať na otázke zjednodušených povinností. Výsledkom tejto práce bolo, že SRB v septembri 2016 vypracovala a prijala politickú poznámku o zjednodušených povinnostiach pre menej významné inštitúcie a predložila ju na svojom plenárnom zasadnutí.

V politickej poznámke sú vymedzené hlavné zásady, ktorými sa riadi uplatňovanie zjednodušených povinností pre menej významné inštitúcie, a uvádzajú sa v nej minimálne požiadavky na obsah plánov riešenia krízových situácií pre inštitúcie, ktorých sa týkajú zjednodušené povinnosti.

Medzitým sa na úrovni orgánu EBA uskutočňovali prebiehajúce práce v súvislosti s návrhom regulačného technického predpisu na uplatňovanie zjednodušených povinností. Regulačný technický predpis bol predmetom verejnej konzultácie, ktorá sa ukončila 8. augusta 2017, a Komisia ho naďalej podporuje. Regulačný technický predpis nahrádza politickú poznámku SRB, ktorá bude následne preskúmaná a aktualizovaná po schválení regulačného technického predpisu a jeho zverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Pokiaľ ide o banky v priamej pôsobnosti SRB, neprijalo sa žiadne rozhodnutie o uplatnení zjednodušenej povinnosti na tieto banky. Vzhľadom na veľkosť a zložitosť bánk v pôsobnosti SRB sa očakáva, že zjednodušené povinnosti sa budú vzťahovať len na niekoľko bánk v rámci pôsobnosti SRB, ak existujú, a tak rozhodnutia o zjednodušených povinnostiach neboli prioritou SRB.

Odpoveď na bod 93:

SRB v roku 2017 zriadila expertnú sieť pre podávanie správ o riešení krízových situácií, ktorá bola zodpovedná za hodnotenie existujúcich zdrojov informácií, identifikáciu nedostatkov v informáciách a predkladanie návrhov na zlepšenie podávania správ o riešení krízových situácií. Zistenia tejto siete sa začlenili do nového súboru vzorov EBA, ktorý vypracovala sieť odborníkov EBA poverená preskúmaním vykonávacích technických predpisov týkajúcich sa podávania správ o riešení krízových situácií (ako sa uvádza vo vykonávacom nariadení Komisie 2016/1066). V novom súbore vzorov EBA sa zohľadňujú vzory, ktoré predtým vypracovala SRB (napríklad vzor pre údaje o záväzkoch, vzory týkajúce sa infraštruktúry finančného trhu a zásadných funkcií). Nový súbor vzorov EBA je teraz plne kompatibilný s existujúcimi vzormi SRB. Treba poznamenať, že SRB v oznamovacom období 2017 dala pokyn bankám, aby nevypĺňali určité vzory EBA, ak informácie, ktoré sa mali poskytnúť v týchto vzoroch, už boli zahrnuté vo vzoroch SRB.

Odpoveď na bod 94:

Pozri odpoveď SRB na bod VIII zhrnutia a bod 84.

Odpoveď na bod 99:

SRB vypracovala vzor týkajúci sa zásadných funkcií a usmernenia pre sebahodnotenie bánk, ktoré sa použili na zhromažďovanie údajov a informácií v cykle plánovania za rok 2017. Okrem toho spolu s vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií vypracovala politické usmernenia týkajúce sa určovania zásadných funkcií s cieľom posilniť konzistentnosť medzi vnútornými tímami pre riešenie krízových situácií pri posudzovaní kritickosti. Vzor a usmernenia už v porovnaní s rokom 2016 viedli k lepšej konzistentnosti a porovnateľnosti hodnotenia zásadných funkcií, keďže zosúladili metodiku a ukazovatele používané na identifikáciu zásadných funkcií. Treba však poznamenať, že analýza zásadných funkcií nie je nie je len mechanický úkon; konečný výsledok sa opiera o odborný posudok vnútorných tímov pre riešenie krízových situácií. Vzhľadom na to, že rôzne závery a analýzy sú teraz lepšie porovnateľné, sa očakáva, že nezrovnalosti medzi vnútornými tímami pre riešenie krízových situácií a krajinami budú ľahšie zistené a časom ich počet klesne. SRB na uľahčenie takýchto porovnaní vypracovala nástroj na referenčné porovnávanie a použila tento nástroj na podporu vnútorných tímov pre riešenie krízových situácií, aby lepšie formovali svoje posudky.

Odpoveď na bod 100:

Hoci v súvislosti s identifikovanými potenciálnymi prekážkami sa neplánujú podniknúť žiadne formálne kroky do roku 2018, banky sú o týchto potenciálnych prekážkach informované a boli vyzvané, aby prijali vhodné opatrenia na ich odstránenie.

Odpoveď na bod 101:

Pozri odpoveď SRB na bod VIII zhrnutia a bod 84.

Odpoveď na bod 102:

SRB v roku 2017 prijala súbor 16 noriem vnútornej kontroly, ktorý obsahuje 96 požiadaviek, ktoré sú podnietené najmä revidovanými normami vnútornej kontroly na dosiahnutie účinného riadenia vydanými Európskou komisiou v júni 2014. Pracovný plán úradu pre vnútornú kontrolu na rok 2018 poskytne plán vykonávania noriem vnútornej kontroly v rámci SRB.

V. Primeranosť zdrojov v SRB (bod IX zhrnutia a body 103 – 118)

Odpoveď na bod IX:

Pozri odpoveď SRB na body 114 a 115.

Odpoveď na bod 105:

Zatiaľ čo rok 2016 sa ukázal byť ťažkým rokom, pokiaľ ide o plnenie cieľov SRB v oblasti ľudských zdrojov, v roku 2017 SRB vynaložila značné úsilie na prednostné vykonávanie svojich náborových kampaní a zamestnala približne 160 zamestnancov, ktorí už sú členmi SRB alebo sa stanú členmi SRB počas nasledujúcich týždňov/mesiacov.

Odpoveď na body 106 – 109:

Pozri odpoveď SRB na body 114 a 115.

Odpoveď na bod 110:

Nedostatok personálu v tíme pre IKT sa v súčasnosti rieši inzerciou množstva voľných pracovných miest, ktorá je naplánovaná na najbližšie mesiace. Tím by mal byť v priebehu roka 2018 v plnom počte. Medzitým už prebieha celý rad projektov rozvoja. V záujme podpory činností plánovania riešenia krízových situácií sa dosiahla dohoda s ECB o prispôsobení a používaní hlavného nástroja pre dohľad, t. j. systému IMAS, na účely riešenia krízových situácií. Prvé vydanie tohto nového systému sa plánuje zaviesť v celom SRM do konca prvého štvrťroku roku 2018.

Odpoveď na bod 114:

SRB od začiatku roka 2017 plánovala a vykonávala množstvo veľkých výberových postupov, ktoré vyústili do zamestnania viac ako 100 zamestnancov. V skratke, začiatkom roka 2018 bude mať SRB 306 zamestnancov. Náborový tím vykonáva množstvo výberov, ktoré agentúre umožnia dosiahnuť cieľ 350 zamestnancov v roku 2018.

Odpoveď na bod 115:

Už počas auditu bola SRB v procese výberu zamestnancov v triede AST, ako aj AD s cieľom posilniť tím pre ľudské zdroje. Výsledkom je, že funkcia ľudských zdrojov má v súčasnosti 15 zamestnancov a sedem z nich pracuje výhradne v oblasti náboru. SRB navyše prijala niekoľko dočasných zamestnancov na podporu postupov prijímania zamestnancov počas prvých šiestich mesiacov roku 2017. SRB teda bola schopná uskutočniť tri veľké výbery pre oddelenia riešenia krízových situácií, čo jej umožnilo vybrať ďalších 80 zamestnancov, ktorí už sú členmi SRB alebo sa stanú členmi SRB počas nasledujúcich týždňov/mesiacov.

VI. Spolupráca s vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií (bod X zhrnutia a body 120 – 129)

Odpoveď na bod X zhrnutia a body 122 a 124:

SRB na svojom plenárnom zasadnutí nedávno prijala cieľový funkčný model, ktorý prideľuje funkcie a úlohy v rámci SRM vrátane fungovania vnútorných tímov pre riešenie krízových situácií. Doterajšie skúsenosti SRB ukázali, že v súčasnosti existuje väčšia jasnosť, pokiaľ ide o rozdelenie úloh medzi SRB a vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií. Získaná jasnosť sa odrazí v pripravovanom preskúmaní rámca spolupráce medzi SRB a vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií.

Pokiaľ ide o ľudské zdroje, pozri odpovede SRB na body 114 a 115.

Odpoveď na body 126 a 128:

Obmedzená funkcia dohľadu fungovala od júna 2016, keď bol od vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií prijatý prvý návrh opatrenia v oblasti riešenia krízových situácií. Odvtedy SRB posúdila približne 430 návrhov opatrení v oblasti riešenia krízových situácií, ktoré predložilo 9 vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií. Napriek obmedzeným zdrojom dostupným pre funkciu dohľadu SRB sa reaktívny dohľad vykonáva v súlade s požiadavkami nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií.

SRB v októbri 2016 zriadila aj pracovnú skupinu pre dohľad nad menej významnými inštitúciami, ktorá sa venovala otázkam súvisiacim s prácou vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií v súvislosti s menej významnými inštitúciami. SRB prostredníctvom tejto pracovnej skupiny v súčasnosti získava dôležité informácie o prebiehajúcej práci v rámci vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií. Funkcia dohľadu SRB nevyžaduje dohľad nad každodennými činnosťami vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií, ale sa skôr zameriava na zabezpečenie jednotného a efektívneho fungovania SRM v rámci celej bankovej únie.

VII. Rámec spolupráce s ECB a legislatívne návrhy (bod XI zhrnutia a body 130 – 142)

Odpoveď na bod XI zhrnutia (vzhľadom na legislatívne návrhy a nástroj moratória):

SRB spolupracuje s Komisiou na možných zmenách nariadenia o SRM. To zahŕňa poskytnutie oboch potenciálnych revízií smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk na riešenie technických problémov, ako aj otázok politiky na vyššej úrovni. Pokiaľ ide o návrh na moratórium, SRB podporila návrh Komisie z novembra 2016 a poukázala na možné prínosy pre orgány pre riešenie krízových situácií. SRB podporuje dostupnosť nástroja moratória ako výnimočného opatrenia, ktoré sa má použiť v prípade potreby na účinné uplatňovanie nástrojov riešenia krízových situácií. Trvanie nástroja moratória by malo byť dostatočne dlhé na to, aby bol účinný, ale nemalo by byť príliš dlhé, aby neohrozilo stabilitu finančného trhu. Rozsah pôsobnosti nástroja moratória by mal zabezpečiť aj účinnosť moratória a mal by umožniť orgánu na riešenie krízových situácií pokryť dostatočné záväzky na splnenie cieľov tohto nástroja. Ak sa správne navrhne, prínosy takéhoto nástroja môžu prevážiť riziká.

Odpoveď na bod XI zhrnutia a body 132 a 133:

SRB a ECB sú v procese aktualizácie memoranda o porozumení medzi nimi vzhľadom na ich dvojročné skúsenosti s existujúcim memorandom o porozumení. Nové memorandum o porozumení bude zahŕňať väčšiu automatickú výmenu informácií, pokiaľ ide o banky, najmä tie banky, ktoré sú označené ako banky s rizikom zlyhania (hodnotenie v rámci SREP s číslom 4 alebo 3, s podhodnotením v rámci SREP s číslom 4). Nové memorandum o porozumení má byť dohodnuté a vykonané najneskôr do konca prvého štvrťroka 2018. Okrem toho správy inštitúcie o postupe hodnotenia primeranosti internej likvidity (ILAAP) a postupe hodnotenia primeranosti interného kapitálu (ICAAP) sa teraz automaticky vymieňajú s vnútornými tímami pre riešenie krízových situácií pre všetky banky na základe rozhodnutia Rady ECB pre dohľad.

Odpoveď na bod 141:

V reakcii na vyhlásenie Európskeho dvora audítorov, že SRB zatiaľ nestanovila metodiku na posúdenie, či banka zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, SRB poznamenáva, že v tejto oblasti aktívne pripravuje svoju politiku a zisťuje, kde by potenciálne mohla využiť túto spôsobilosť, s prihliadnutím na prepojenie medzi oceňovaním 1 a FOLTF, ako aj na potrebu vyhnúť sa vytváraniu prekrývajúcich sa posúdení, ktoré by viedli k tomu, že by pôsobila ako tieňový orgán dohľadu.

SRB okrem toho poznamenáva, že hoci úloha SRB vo vzťahu k vyhláseniu o FOLTF je dôležitá ako záruka v rámci systému na minimalizáciu odkladu dohľadu, primárnu zodpovednosť za vykonanie takéhoto posúdenia nesie orgán pre dohľad, ktorý má najlepší prístup k všetkým relevantným informáciám.

V čase auditu SRB túto právomoc nevykonávala (vo všetkých nedávnych krízových prípadoch ECB prevzala rozhodnutie o FOLTF, ako sa stanovuje v nariadení o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií).

VIII. Závery a odporúčania

Odpoveď na odporúčanie 1:

Odporúčanie je čiastočne akceptované. A to najmä:

  1. Zatiaľ čo SRB formálne nestanovila individuálny termín na dokončenie plne vyhovujúcich plánov riešenia krízových situácií pre všetky banky vo svojej pôsobnosti, SRB už používa prioritný prístup (pozri odpovede SRB v časti „Plány riešenia krízových situácií“ vyššie). Podľa druhého prístupu už boli identifikované banky s vyššou rizikovosťou a tvoria súčasť prioritných bánk SRB, ktoré majú prospech z najkomplexnejších plánov riešenia krízových situácií SRB, t. j. plánov „fázy tri“. Dokončenie plne vyhovujúcich plánov riešenia krízových situácií pre všetky banky SRB je naplánované aj na rok 2020, pričom niektoré plány dosiahnu úroveň úplnosti v roku 2019.
  2. Identifikácia podstatných prekážok sa začne v roku 2018 a výsledkom budú oznámenia orgánu EBA, pokiaľ ide o riešiteľnosť bánk.
  3. Toto odporúčanie bude dodržané v rámci cyklu plánovania riešenia krízových situácií za rok 2018.
Odpoveď na odporúčanie 2:

Odporúčanie je akceptované s výnimkou dátumu vykonávania. A to najmä:

  1. Politika SRB v oblasti MPVZOZ bola prijatá v októbri 2017 a bude vykonávaná v rámci cyklu plánovania riešenia krízových situácií za rok 2017. Politika na odstránenie prekážok sa pripraví v roku 2018 na vykonávanie v rámci cyklu plánovania riešenia krízových situácií za rok 2018. Všetky banky SRB budú mať plne vyhovujúce plány riešenia krízových situácií do cyklu plánovania riešenia krízových situácií za rok 2020.
  2. Príručka plánovania riešenia krízových situácií bude aktualizovaná v roku 2018.
  3. Usmernenie týkajúce sa scenárov riešenia krízových situácií, ktoré majú byť podľa regulačného rámca zahrnuté do plánov riešenia krízových situácií, bude zahrnuté do príručky plánovania riešenia krízových situácií, ktorá bude aktualizovaná v roku 2018.
Odpoveď na odporúčanie 3:

Odporúčanie je akceptované. Najmä vzhľadom na odpovede poskytnuté v bodoch 114 a 115 by SRB rada poznamenala, že sa už podnikli významné kroky, ktoré umožnia začiatkom roka 2018 dosiahnuť cieľové úrovne, pokiaľ ide o ľudské zdroje v oddelení ľudských zdrojov SRB a v SRB všeobecne.

Odpoveď na odporúčanie 4:

Odporúčanie je akceptované. A to najmä:

  1. Pokiaľ ide o odporúčanie na objasnenie operatívneho rozdelenia úloh a povinností s vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií, SRB na svojom plenárnom zasadnutí nedávno prijala cieľový funkčný model, ktorý prideľuje funkcie a úlohy v rámci SRM vrátane fungovania vnútorných tímov pre riešenie krízových situácií. Väčšia jasnosť získaná v dôsledku predchádzajúcich skúseností, sa odrazí aj v pripravovanom preskúmaní rámca spolupráce medzi SRB a vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií.
  2. Zatiaľ čo SRB môže zabezpečiť len primerané personálne obsadenie vnútorných tímov pre riešenie krízových situácií, pokiaľ ide o zamestnancov SRB, SRB oznámi odporúčanie Európskeho dvora audítorov vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií a prerokuje s nimi možnosť v prípade potreby prideliť ďalší personál.
  3. SRB by rada poznamenala, že už naplánovala dve cvičné skúšky na rok 2018.
Odpoveď na odporúčanie 5:

Odporúčanie je akceptované. SRB a ECB predovšetkým v súčasnosti aktualizujú memorandum o porozumení. Malo by byť prijaté najneskôr v prvom štvrťroku roku 2018. Memorandum o porozumení a jeho príloha budú uverejnené v nadväznosti na to.

Odpoveď na odporúčanie 6:

Odporúčanie je akceptované. A to najmä:

  1. Pozri odpoveď SRB na bod XI.
  2. SRB predtým poznamenala, že je dôležité zlepšiť tok informácií od orgánu dohľadu (a to aj prostredníctvom možnej účasti SRB v Rade pre dohľad na automatickom základe), a naďalej bude zdôrazňovať túto problematiku. Pozri aj odpoveď SRB na body 132 a 133.
  3. Pozri odpoveď SRB na bod XI.

Skratky

EBA: Európsky orgán pre bankovníctvo

ECB: Európska centrálna banka

EDA: Európsky dvor audítorov

FOLTF: Zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá (Failing or likely to fail)

FTE: Ekvivalent plného pracovného času (Full-time equivalent)

JMD: Jednotný mechanizmus dohľadu

MoP: Memorandum o porozumení

MPVZOZ: Minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky

Nariadenie o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií: Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 30.7.2014, s. 1).

Prechodný plán riešenia krízových situácií: Prechodný plán riešenia krízových situácií

PVO: Príslušný vnútroštátny orgán

Smernica o ozdravení a riešení krízových situácií bánk: Smernica o ozdravení a riešení krízových situácií bánk (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190)).

Smernica o systéme ochrany vkladov: Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ zo 16. apríla 2014 o systémoch ochrany vkladov (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 149).

SRB: Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (Single Resolution Board)

SREP: Postup preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (Supervisory review and evaluation process)

SRF: Jednotný fond na riešenie krízových situácií bánk

SRM: Jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií (Single Resolution Mechanism)

Systém ochrany vkladov: Systém ochrany vkladov

Vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií: Vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií

ZFEÚ: Zmluva o fungovaní Európskej únie

Glosár

Dohľad: Bankový dohľad je monitorovanie finančnej výkonnosti a operácií bánk verejnými orgánmi zamerané na zaistenie ich bezpečného a riadneho fungovania a uplatňovania pravidiel a predpisov.

Hlavná oblasť obchodnej činnosti: Hlavné významné zdroje príjmov alebo zisku banky.

Kolégiá pre riešenie krízových situácií: Orgány pozostávajúce z členov viacerých vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií a zriadené na zabezpečenie spolupráce všetkých príslušných orgánov vo všetkých fázach riešenia krízových situácií cezhraničnej bankovej skupiny.

Minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky: Požiadavka, ktorú musia banky trvalo dodržiavať tým, že budú držať nástroje, ktoré by sa počas riešenia krízových situácií dali ľahko zachrániť pomocou vnútorných zdrojov, aby bolo možné absorbovať straty a rekapitalizovať banky v prípade, že sa dostanú do finančných ťažkostí a následne sa začne riešiť ich krízová situácia.

Nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov: Nástroj riešenia krízových situácií, ktorým sa znižujú záväzky banky, čo vedie k nútenému zníženiu nominálnej hodnoty vkladov a dlhopisov klientov. Záväzky, na ktoré sa môže vzťahovať nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov, sa nazývajú „záväzky schopné záchrany pomocou vnútorných zdrojov“.

Podstatné prekážky: Vážne prekážky, ktoré by mohli brániť likvidácii alebo riešeniu krízovej situácie banky, ktoré zistili orgány pre riešenie krízových situácií pri posudzovaní riešiteľnosti krízovej situácie bánk. Orgány pre riešenie krízových situácií majú rozsiahle právomoci vyžadovať od bánk, aby vyriešili alebo odstránili takéto prekážky v stanovenom časovom rámci. SRB by napríklad mohla požadovať, aby sa banka zbavila konkrétnych aktív, obmedzila svoje činnosti alebo zmenila právne či prevádzkové štruktúry.

Riešenie krízových situácií: Riešenie krízových situácií je riadená likvidácia zlyhávajúcej banky s cieľom zaistiť kontinuitu jej základných funkcií a zachovať finančnú stabilitu. Cieľom je tiež chrániť verejné zdroje minimalizáciou závislosti od mimoriadnej verejnej finančnej podpory.

Systém ochrany vkladov: Systém ochrany vkladov je systém na ochranu vkladateľov, ktorým sa zabezpečí, aby boli chránení do určitého stropu a v rámci určitých obmedzení pred stratami v prípade zlyhania banky.

Vnútorné tímy pre riešenie krízových situácií: Podľa článku 83 nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (ďalej len „SRB“) môže zriadiť vnútorné útvary na riešenie krízovej situácie zložené z vlastných zamestnancov a zo zamestnancov vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií, ako aj v náležitých prípadoch z pozorovateľov z členských štátov mimo eurozóny. Vnútorné tímy pre riešenie krízových situácií sú kľúčové pre spoluprácu a komunikáciu medzi SRB a vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií pri vypracúvaní plánov riešenia krízových situácií. Tieto tímy sú zriadené pre všetky banky v pôsobnosti SRB a predsedajú im koordinátori vymenovaní z radov zamestnancov SRB na vedúcich pozíciách.

Zásadné funkcie: Bankové činnosti, služby alebo operácie, ktorých prerušenie by pravdepodobne viedlo k narušeniu finančnej stability alebo základných služieb reálneho hospodárstva.

Koncové poznámky

1 Pojem „banka“ v tejto správe odkazuje na subjekty uvedené v článku 2 nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií SRM.

2 Článok 7 ods. 2 nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií a https://srb.europa.eu/en/node/44

3 https://www.bankingsupervision.europa.eu/banking/list/who/html/index.en.html

4 Jednotný fond na riešenie krízových situácií sa skladá z príspevkov od bánk v eurozóne. Ak sú naň prevedené straty, môže sa použiť len v prípade, že akcionári alebo veritelia, vrátane držiteľov dlhopisov, už absorbovali straty v rozsahu aspoň 8 % z celkových záväzkov, aby vyriešili krízovú situáciu banky (článok 27 ods. 7 a článok 76 ods. 3 nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií).

5 http://www.bis.org/fsi/fsipapers11.htm.

6 Písomné vyhlásenia SRB v reakcii na žiadosti o poskytnutie dôkazov.

7 Jednotný mechanizmus pre riešenie krízových situácií má 19 zúčastnených členských štátov, ale v Španielsku sa riešením krízových situácií zaoberajú dva orgány, takže prieskumu sa zúčastnilo 20 respondentov.

8 Článok 17 bod 5 písm. g) smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk.

9 V obrázku sa uvádza riešenie krízových situácií v jednom okamihu a vo viacerých okamihoch. Týmto pojmom sa označuje počet právnych subjektov, pri ktorých SRB uplatní opatrenia na riešenie krízových situácií. Riešenie krízových situácií v jednom okamihu znamená, že opatrenia na riešenie krízových situácií sa budú uplatňovať len vo vzťahu k jednému subjektu, napríklad holdingovej spoločnosti v bankovej skupine, zatiaľ čo prístup riešenia krízových situácií vo viacerých okamihoch stanovuje, že opatrenia na riešenie krízových situácií sa budú uplatňovať vo vzťahu k viacerým subjektom, napríklad niekoľkým dcérskych spoločnostiam.

10 Strana 19 úvodu SRB do plánovania riešenia krízových situácií: https://srb.europa.eu/en/node/163.

11 V januári 2017 spadalo do pôsobnosti SRB 141 bánk (osem globálnych systémovo významných bánk, 118 ďalších významných bánk a 15 cezhraničných menej významných bánk). Za súčasť skupiny sa však považovalo jedenásť bánk, preto sa vyžadovalo len 130 plánov riešenia krízových situácií.

12 SRB prijala 58 plánov riešenia krízových situácií, v prípade ktorých bola orgánom pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, a šesť plánov riešenia krízových situácií, v prípade ktorých mal túto úlohu iný orgán pre riešenie krízových situácií (pozri v článku 2 ods. 1 bod 44 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk).

13 Článok 8 ods. 12 nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií.

14 V článku 88 ods. 3 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk sa vyžaduje len to, aby vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií, ktoré sú z krajiny mimo EÚ, podliehali požiadavkám na dôvernosť.

15 V kontexte tejto tabuľky „SRM“ znamená, že plány riešenia krízových situácií sú spoločné s vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií, ktoré sú členmi vnútorných tímov pre riešenie krízových situácií. Členmi kolégia na riešenie krízových situácií sú vymedzení v článku 88 ods. 2 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk. Pozorovateľmi kolégia pre riešenie krízových situácií sú napríklad orgány pre riešenie krízových situácií z nečlenských krajín EÚ (článok 88 ods. 3 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk) alebo vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií, keď sa SRB zúčastňuje ako člen kolégia pre riešenie krízových situácií.

16 Často chýbali napríklad vnútroskupinové aktíva a pasíva, vnútroskupinové vlastné zdroje, vnútroskupinové deriváty a vnútropodnikové dohody o prevode straty.

17 Článok 24 ods. 2 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/1075.

18 Článok 14 ods. 1 nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií.

19 Článok 8 smernice o systéme ochrany vkladov.

20 Odôvodnenie 20 k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2016/1075.

21 Článok 24 ods. 2 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/1075.

22 Článok 24 ods. 1 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/1075.

23 Odôvodnenie 22 a článok 22 ods. 2 písm. d) delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/1075.

24 Článok 22 ods. 2 písm. d) delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/1075.

25 Článok 29a návrhu Komisie na zmenu smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=COM:2016:0852:FIN

26 Článok 25 ods. 3 písm. a) a e) delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/1075.

27 Článok 10 ods. 7 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk.

28 Články 26 až 31 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/1075.

29 Článok 32 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/1075.

30 Článok 22 ods. 3 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/1075.

31 Článok 29 ods. 3 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/1075.

32 Článok 22 ods. 5 a ods. 2 písm. d) delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/1075.

33 Článok 22 ods. 1 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/1075.

34 Článok 8 ods. 6 nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií.

35 Článok 10 ods. 1 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk.

36 Článok 72 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/1075.

37 Vzory SRB obsahujú údaje o záväzkoch, týkajú sa zásadných funkcií, infraštruktúry finančného trhu a hlavných oblastí obchodnej činnosti (v štádiu vývoja).

38 Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1066.

39 Článok 22 ods. 2 až 8 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/1075.

40 Článok 10 ods. 4 a 5 nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií.

41 Článok 4 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk.

42 Usmernenie EBA 2015/16.

43 Podľa článku 4 ods. 10 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk SRB môže uplatniť zjednodušené povinnosti len na menej významné banky. Pokiaľ ide o menej významné banky v rámci právomoci národných orgánov pre riešenie krízových situácií, z prieskumu vyplynulo, že zjednodušené povinnosti boli plánované pre 2 400 menej významných bánk.

44 Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) uverejnil konzultačný dokument, ktorý sa zaoberá kritériami oprávnenosti. Poskytuje usmernenia v prípade, že banka spĺňa podmienky na uplatňovanie zjednodušenej povinnosti. EBA uverejní záverečný regulačný technický štandard po skončení konzultácií (8.8.2017).

45 Príloha i) vzoru pre údaje o záväzkoch a príloha V vzoru EBA.

46 Článok 8 ods. 6 nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií a článok 10 ods. 3 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk.

47 Článok 10 ods. 7 nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií a článok 17 ods. 1 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk.

48 https://srb.europa.eu/en/node/201.

49 COM 2013(520) final z 10. júla 2013. Tento údaj nezahŕňa vyslaných národných expertov ani stážistov.

50 Napríklad podľa výročnej správy ECB o činnostiach dohľadu za rok 2015 bolo prijatých 1074 ekvivalentov plného pracovného času: 769 pre obchodné oblasti týkajúce sa bankového dohľadu a 305 pre spoločné služby. V správe za rok 2016 sa uvádza, že bolo schválených ďalších 160 ekvivalentov plného pracovného času.

51 Bod 110 osobitnej správy EDA č. 29/2016 „Jednotný mechanizmus dohľadu – Dobrý začiatok, ale potreba ďalších zlepšení“ (http://www.eca.europa.eu).

52 https://www.bankingsupervision.europa.eu/about/ssmexplained/html/hplsi.sk.html.

53 Článok 30 ods. 7 nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií.

54 Tieto informácie sa poskytujú prostredníctvom postupu hodnotenia primeranosti interného kapitálu a postupu hodnotenia primeranosti internej likvidity zozbieraných na účely SREP.

55 Článok 4 ods. 1 delegovaného nariadenia (EÚ) 2016/1450.

56 Materské spoločnosti a dcérske spoločnosti 15 cezhraničných cezhraničných menej významných bánk sa nachádzajú v 17 rôznych členských štátoch.

57 Článok 27 ods. 1 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk a usmernenie EBA GL/2015/03.

58 Článok 13 ods. 1 nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií.

59 Článok 13 ods. 3 nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií.

60 Článok 13 ods. 5 nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií.

61 Článok 18 ods. 1 nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií.

Udalosť Dátum
Prijatie memoranda o plánovaní auditu/začiatok auditu 8. 11. 2016
Oficiálne zaslanie návrhu správy Jednotnej rade pre riešenie krízových situácií 12. 10. 2017
Prijatie záverečnej správy po námietkovom konaní 28. 11. 2017
Oficiálne odpovede Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií prijaté vo všetkých jazykoch 11. 12. 2017

Audítorský tím

V osobitných správach Dvora audítorov sa predkladajú výsledky vybraných auditov výkonnosti a auditov zhody, ktoré sa týkajú konkrétnych rozpočtových oblastí alebo tematických oblastí riadenia. Dvor audítorov vyberá a navrhuje tieto audítorské úlohy tak, aby mali maximálny dosah, pričom sa zohľadňujú riziká pre výkonnosť či zhodu, výška súvisiacich príjmov alebo výdavkov, budúci vývoj a politický a verejný záujem.

Túto správu vypracovala audítorská komora IV, ktorej predsedá člen EDA Baudilio Tomé Muguruza a ktorá sa zameriava na oblasti regulácie trhov a konkurencieschopnej ekonomiky. Audit sa vykonával pod vedením člena EDA Kevina Cardiffa. Pri vypracovaní správy mu podporu poskytli Gediminas Mačys, vedúci kabinetu, Shane Enright, atašé, Zacharias Kolias, riaditeľ a hlavný manažér a Helmut Kern, vedúci úlohy. Audítorský tím tvorili Matthias Blaas, Helmut Frank, Vasileia Kalafati, Anna Ludwikowska, Radek Majer, Heikki Kivisto a Natalie Hagmayer.

Zľava doprava: Natalie Hagmayer, Anna Ludwikowska, Shane Enright, Helmut Kern, Radek Majer, Helmut Frank, Kevin Cardiff, Matthias Blaas, Zacharias Kolias, Vasileia Kalafati, Gediminas Mačys.

Kontakt

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG

Tel. +352 4398-1
Otázky: eca.europa.eu/sk/Pages/ContactForm.aspx
Webová stránka: eca.europa.eu
Twitter: @EUAuditors

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (http://europa.eu).

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2017.

PDFISBN 978-92-872-9054-0ISSN 1977-5776doi:10.2865/06256QJ-AB-17-026-SK-N
HTMLISBN 978-92-872-9045-8ISSN 1977-5776doi:10.2865/982462QJ-AB-17-026-SK-Q

© Európska únia, 2017.

Rozmnožovanie je povolené len so súhlasom autora. V prípade použitia či šírenia fotografií a iných materiálov, na ktoré sa nevzťahujú autorské práva Európskej únie, je potrebné žiadať povolenie priamo od držiteľov autorských práv.

OBRÁŤTE SA NA EÚ

Osobne
V rámci celej EÚ existujú stovky informačných centier Europe Direct. Adresu centra najbližšieho k vám nájdete na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Telefonicky alebo e-mailom
Europe Direct je služba, ktorá odpovedá na vaše otázky o Európskej únii. Túto službu môžete kontaktovať:

  • prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla: 00 800 6 7 8 9 10 11 (niektorí operátori môžu tieto hovory spoplatňovať),
  • prostredníctvom štandardného telefónneho čísla: +32 22999696 alebo
  • e-mailom na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

VYHĽADÁVANIE INFORMÁCIÍ O EÚ

Online
Informácie o Európskej únii sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie na webovej stránke Europa: http://europa.eu

Publikácie EÚ
Publikácie EÚ, bezplatné alebo platené, si môžete stiahnuť alebo objednať z kníhkupectva EU Bookshop na webovej stránke: http://op.europa.eu/eubookshop. Ak chcete získať viac než jeden výtlačok bezplatných publikácií, obráťte sa na službu Europe Direct alebo vaše miestne informačné centrum (pozri https://europa.eu/european-union/contact_sk).

Právo EÚ a súvisiace dokumenty
Prístup k právnym informáciám EÚ vrátane všetkých právnych predpisov EÚ od roku 1951 vo všetkých úradných jazykoch nájdete na webovej stránke EUR-Lex: http://eur-lex.europa.eu.

Otvorený prístup k údajom z EÚ
Portál otvorených dát EÚ (http://data.europa.eu/euodp) poskytuje prístup k súborom dát z EÚ. Dáta možno stiahnuť a opätovne použiť bezplatne na komerčné aj nekomerčné účely.