Výnimočná podpora pre výrobcov mlieka v EÚ v rokoch 2014 – 2016
Potenciál na zlepšenie budúcej efektívnosti

Zhrnutie

Z hľadiska hodnoty predstavuje mliekarenský sektor jeden z najvýznamnejších poľnohospodárskych sektorov EÚ. Po tom, ako priemerná cena mlieka od výrobcov z EÚ dosiahla začiatkom roka 2014 vrchol, začala klesať. V polovici roka 2016 začali ceny znovu stúpať.

Súčasťou spoločnej poľnohospodárskej politiky je viacero nástrojov na riešenie narušenia trhu. Priame platby zohrávajú stabilizačnú úlohu, keďže poľnohospodárom poskytujú stály zdroj príjmov. Cieľom tzv. bezpečnostnej siete je podporovať ceny dočasným odstránením prebytku mliečnych výrobkov z trhu. Komisia takisto môže prijať výnimočné opatrenia proti hrozbám narušenia trhu, pričom tak urobila v rokoch 2014 až 2016.

Skúmali sme, do akej miery Európska komisia a príslušné orgány v členských štátoch zvládli svoju reakciu na narušenie trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami v rokoch 2014 – 2016. Zistili sme, že Komisia a členské štáty celkovo prijali rozsiahle opatrenia na pomoc poľnohospodárom počas narušenia trhu, ale že analýza, ktorú vykonali, vo všeobecnosti nepostačovala na rozhodnutie o úrovni potrebnej podpory a na jej zameranie.

V roku 2019 sme vypracovali správu o používaní výnimočných opatrení na stabilizáciu príjmu poľnohospodárov v sektoroch ovocia a zeleniny. Táto správa je zameraná na výrobcov mlieka v EÚ. Hoci sa nezaoberá vplyvom pandémie COVID-19, analyzuje sa v nej to, ako si Komisia poradila s predchádzajúcou krízou a ako sa z nej môže poučiť.

Komisia reagovala na ruský zákaz rýchlo. Pred koncom roka 2014 poskytla finančnú podporu na výnimočné opatrenia v pobaltských štátoch a vo Fínsku, ktorých sa zákaz dotkol najviac. Riešenie súvisiacej trhovej nerovnováhy však trvalo dlhšie a s opatreniami, ktoré Komisia prijala v septembri 2016 na podporu dobrovoľného znižovania výroby, sa spájala určitá miera účinku mŕtvej váhy.

Komisia navrhla výnimočné opatrenia na zmiernenie problémov poľnohospodárov s likviditou, ale bez toho, aby primerane posúdila potreby alebo stanovila ciele. Členské štáty vzhľadom na flexibilitu, ktorú majú k dispozícii v rámci zdieľaného riadenia, uprednostnili výnimočné opatrenia, ktoré sa jednoducho realizovali, a rozhodli sa pre rozsiahlu distribúciu finančných prostriedkov. Snaha o zameranie pomoci bola obmedzená.

Hoci EÚ vyčlenila rezervu na krízové situácie v odvetví poľnohospodárstva, Komisia ju počas narušenia trhu nevyužila. Komisia odvtedy navrhla zmeny s cieľom posilniť úlohu rezervy na krízové situácie v budúcnosti. Od roku 2018 možno z programov rozvoja vidieka podporovať širšiu škálu nástrojov riadenia rizika pre poľnohospodárov, u ktorých došlo k poklesu príjmov, vrátane sektorových nástrojov stabilizácie príjmu. K decembru 2020 sme identifikovali dva programy rozvoja vidieka, v rámci ktorých sa ponúka podpora na nástroje stabilizácie príjmu, no ani jeden z týchto nástrojov nebol funkčný.

Na základe hodnotení vykonávaných po narušení trhu sa dospelo k celkovým záverom vo vzťahu k výnimočným opatreniam na úrovni EÚ a Komisia odvtedy podnikla kroky na zlepšenie svojich postupov krízového riadenia. Neposúdila však primerane účinky opatrení prijatých členskými štátmi.

Komisii predkladáme niekoľko odporúčaní týkajúcich sa:

1. lepšieho riešenia trhovej nerovnováhy,
2. lepšieho rozpočtovania a zamerania,
3. prípravy na narušenia trhu v budúcnosti.

Úvod

Mliekarenský sektor EÚ

Kravské mlieko z hľadiska hodnoty predstavuje jeden z dvoch najvýznamnejších poľnohospodárskych sektorov v EÚ (59,3 mld. EUR v roku 2019), ktorý v súčasnosti zodpovedá približne za 14 % poľnohospodárskej produkcie¹. V roku 2019 sa v krajinách, ktoré sú najvýznamnejšími výrobcami mlieka (Nemecko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Holandsko, Poľsko, Taliansko a Írsko), vyrábali z hľadiska objemu asi tri štvrtiny mlieka v EÚ (pozri ilustráciu 1). Od roku 1984 do roku 2015 prevádzkovala EÚ systém kvót na mlieko, ktorého cieľom bolo obmedziť celkovú výrobu mlieka v EÚ. Od roku 2009 sa celkové kvóty členských štátov postupne zvyšovali, až bol systém 1. apríla 2015 zrušený.

Zdroj: GR pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka – Krátkodobý výhľad, jeseň 2020, dodávky kravského mlieka (v tisícoch ton) – výpočet EDA.

V roku 2019 predstavovala celková výroba mlieka v EÚ približne 168 miliónov ton², z ktorých výrobcovia mlieka dodali približne 95 %³ mliekarniam. Dodávky výrobcov mlieka mliekarniam sa prudko zvýšili v rokoch 2014 a 2015 a potom rástli pomalším tempom (pozri ilustráciu 2).

Zdroj: GR pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka – Krátkodobý výhľad, jeseň 2020 – výpočet EDA.

Od roku 2013 do roku 2015 sa dodávky mliekarniam zvýšili vo všetkých okrem dvoch členských štátov. Spomedzi krajín s najväčšou výrobou došlo k nárastu nad priemer v EÚ v Írsku, Spojenom kráľovstve, Poľsku a Holandsku. V roku 2016 sa dodávky rôznym tempom naďalej zvyšovali v pätnástich členských štátoch, zatiaľ čo vo zvyšných trinástich vrátane Spojeného kráľovstva a Francúzska klesali (pozri tabuľku 1).

Počas desiatich rokov od roku 2009 do roku 2019 sa spotreba mliečnych výrobkov (t. j. mlieka a výrobkov získaných z mlieka, ako je maslo, syr a sušené mlieko) v EÚ zvyšovala v priemere o 0,8 % ročne, zatiaľ čo vývoz z EÚ rástol priemerne o 5,5 % ročne (pozri ilustráciu 3) v reakcii na rýchlo rastúci celosvetový dopyt. Po tomto období rastu EÚ do roku 2019 vyvážala približne 15 % svojej produkcie⁴. Počas obdobia 2016 – 2019 boli tromi najväčšími vývozcami na svete EÚ (27 %), Nový Zéland (25 %) a Spojené štáty (14 %), pričom medzinárodný obchod s mliečnymi výrobkami predstavoval približne 9 % svetovej výroby⁵.

Zdroj: GR pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka – Výhľad EÚ v oblasti poľnohospodárstva na roky 2019 – 2030 a Krátkodobý výhľad, jeseň 2020 – výpočet EDA. Ekvivalenty mlieka vypočítané pomocou koeficientov Komisie na úrovni 6,57 pre maslo, 3,58 pre syr, 7,57 pre sušené odstredené mlieko, 7,56 pre sušené plnotučné mlieko, 7,48 pre srvátku a 0,85 pre čerstvé mliečne výrobky.

Narušenie trhu s mliekom v rokoch 2014 – 2016

Dobré poveternostné podmienky v roku 2014 a vysoké ceny mlieka v predchádzajúcich rokoch podporili významný nárast výroby mlieka v EÚ. Od roku 2013 do roku 2015 sa dodávky mlieka do mliekarní zvýšili približne o 8 % alebo asi o 11 miliónov ton (pozri ilustráciu 2), čo je výrazný nárast v porovnaní s trendom domácej spotreby a objemom vývozu (pozri bod 04 a ilustráciu 3). Zrušenie kvót EÚ na mlieko bolo ohlásené na rok 2015 a ako v predchádzajúcich rokoch, niektorí výrobcovia zaplatili pokutu za ich prekročenie.

V máji 2014 bol dopyt po vývoze mliečnych výrobkov z EÚ naďalej veľký⁶. V auguste 2014 Ruská federácia zakázala dovoz mliečnych výrokov z EÚ v reakcii na sankcie EÚ v súvislosti s Ukrajinou a rast čínskeho dovozu sa spomalil. Rusko bolo pre mliečne výrobky z EÚ, najmä pre syr, najväčším vývozným trhom, ktorý v roku 2013 predstavoval približne 14 % celkového vývozu z hľadiska hodnoty⁷ a spotrebu 1,6 % celej výroby mlieka v EÚ⁸. Vývoz do Číny v roku 2013 predstavoval 7 % vývozu mliečnych výrobkov z EÚ z hľadiska hodnoty, pričom Čína nakupovala najmä sušené odstredené mlieko a sušenú srvátku.

Podľa správy Komisie⁹ „[P]otom, ako sektor mlieka a mliečnych výrobkov koncom roka 2013 a začiatkom roka 2014 zaznamenal historicky vysoké ceny mlieka a mliečnych výrobkov, vstúpil do fázy globálnej nerovnováhy medzi ponukou a dopytom, ktorou sa trh vyznačoval v priebehu roka 2015 a prvej polovice roka 2016“.

Ceny mlieka počas roka a medziročne zvyčajne kolíšu. Ceny stúpajú v zime (keď je výroba mlieka najnižšia) a klesajú, keď sa počas jari výroba zvýši. Dvanásťmesačný kĺzavý priemer cien mlieka je preto v prípade kolísania lepším vodidlom ako mesačné ceny (pozri ilustráciu 4). Počas obdobia od rozšírenia EÚ v roku 2004 sa ročný kĺzavý priemer ceny mlieka dodaného mliekarniam v EÚ zväčša pohyboval v rozpätí od 28 do 35 eurocentov/kg. Od polovice roku 2013 do roku 2016 najprv priemerná mesačná cena stúpla nad toto rozpätie a potom na krátky čas klesla približne na 26 centov.

Zdroj: Oznámenia členských štátov podľa článku 12 písm. a) nariadenia 2017/1185, príloha II bod 4 písm. a) – sumy vážené podľa množstiev dodaných do mliekarní. Výnimočná podpora, ktorej sa týka tento audit, bola dostupná v období zvýraznenom zelenou farbou, pozri prílohu.

Ceny a kolísanie sa v jednotlivých členských štátoch značne líšili. V júni 2016 bol cenový rozdiel najväčší a dosahoval 38,1 centu/kg medzi Litvou (16,9 centu/kg) a Cyprom (55,0 centu/kg). Cena v siedmich členských štátoch bola nižšia ako 22,5 centu/kg, zatiaľ čo v štyroch členských štátoch¹⁰ bola vyššia ako 36,5 centu/kg.

Ročný obrat z výroby mlieka sa od roku 2012 do roku 2014 zvyšoval a potom od roku 2014 do roku 2016 klesal (pozri ilustráciu 5). Priemerný obrat v rokoch 2013 a 2014 dosahoval 53,4 mld. EUR a v rokoch 2015 a 2016 44,8 mld. EUR, čo je mierne nižšia suma ako obrat v roku 2012.

Zdroj: Eurostat v prípade mesačných dodávok kravského mlieka (apro_mk_colm) – stredisko pre monitorovanie trhu s mliekom v prípade historických cien surového mlieka v EÚ – výpočet EDA.

Informačná sieť poľnohospodárskeho účtovníctva je hlavným štatistickým nástrojom Komisie na monitorovanie príjmu a podnikateľských činností komerčných poľnohospodárskych podnikov. Zahŕňa viaceré ukazovatele príjmu¹¹, ako je čistá pridaná hodnota poľnohospodárskeho podniku na ročnú pracovnú jednotku a čistý príjem poľnohospodárskeho podniku. Oba ukazovatele v rokoch 2015 – 2016 v porovnaní s rokmi 2012 – 2013 klesli v prípade špecializovaných poľnohospodárov v sektore mlieka a mliečnych výrobkov v EÚ, prvý približne o 7 % a druhý približne o 16 %.

Dynamika sa v jednotlivých členských štátoch významne líšila. Pri porovnaní rokov 2015 – 2016 a rokov 2012 – 2013 sa napríklad ukazovateľ čistej pridanej hodnoty poľnohospodárskeho podniku na ročnú pracovnú jednotku znížil v 14 z 25 členských štátov, pre ktoré sú dostupné údaje, ale vo zvyšných 11 sa zvýšil. Celkové rozpätie sa pohybovalo od 35 % poklesu v Holandsku po 110 % nárast na Slovensku.

Dostupné mechanizmy na riešenie kolísania cien

Kolísanie cien ovplyvňuje príjem výrobcov. Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) poskytuje mechanizmy na zmiernenie tohto rizika: priame platby, bezpečnostnú sieť a výnimočné opatrenia.

Priamymi platbami sa stabilizujú príjmy poľnohospodárskych podnikov

Poľnohospodári v sektore mlieka a mliečnych výrobkov majú dva hlavné zdroje príjmov: výnosy z predaja mlieka a priame platby z rozpočtu EÚ. Väčšina priamych platieb z rozpočtu EÚ sa zakladá na počte obrábaných hektárov bez ohľadu na výrobu. Kolísanie objemu vyrobeného mlieka alebo ceny, ktorú platia mliekarne, nemá vplyv na sumu priamej pomoci vyplácanú poľnohospodárom.

V 19 členských štátoch môžu poľnohospodári v sektore mlieka a mliečnych výrobkov okrem priamych platieb na hektár dostávať aj samostatnú priamu platbu spojenú s výrobou, ktorá sa nazýva dobrovoľná viazaná podpora (pozri rámček 1). Navyše môžu využiť opatrenia na rozvoj vidieka, ako je podpora poľnohospodárov v oblastiach s prírodnými obmedzeniami výroby a subvencie na rôzne druhy investícií.

Ako sme poznamenali v predchádzajúcom texte¹², priamymi platbami sa znižuje vplyv kolísania cien a výstupov. Keď sa využívajú spolu s inými subvenciami v rámci SPP, najmä s platbami na rozvoj vidieka pre oblasti s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami, ponúkajú významnú ochranu proti zmenám príjmu.

Bezpečnostná sieť v sektore mlieka a mliečnych výrobkov

V nariadení č. 1308/2013, teda v nariadení o spoločnej organizácii trhov (SOT), sa stanovujú ďalšie nástroje na stabilizáciu poľnohospodárskych trhov a riešenie narušenia trhu.

Na mliečne výrobky sa môžu vzťahovať trhové intervenčné opatrenia, bežne nazývané aj „bezpečnostná sieť“. Účelom týchto opatrení je riešiť trhovú nerovnováhu a podporovať ceny dočasným odstránením nadbytkov mliečnych výrobkov z trhu, najmä v mesiacoch, keď výroba dosahuje najvyššiu úroveň. Mlieko obsahuje vodu, laktózu, tuky a bielkoviny. Oddelením tuku od bielkovín sa vyrába maslo a odstredené mlieko. Bezpečnostná sieť má podobu verejnej intervencie na trhu, v rámci ktorej sa skupuje maslo a sušené odstredené mlieko, ako aj verejnej pomoci na súkromné skladovanie masla, sušeného odstredeného mlieka a niektorých druhov syra¹³.

Podľa nariadenia o spoločnej organizácii trhov stanovuje množstvá a ceny vo verejnej intervencii Rada¹⁴. V roku 2013 Rada rozhodla¹⁵, že členské štáty môžu každý rok od 1. marca do 30. septembra zakúpiť až 109 000 ton sušeného odstredeného mlieka za pevnú cenu 169,80 EUR/100 kg. Táto cena je rovnaká v celej EÚ, vďaka čomu je verejná intervencia atraktívnejšia v regiónoch s najnižšími cenami mlieka.

V rokoch 2014 – 2016 Komisia na základe článku 219 nariadenia o spoločnej organizácii trhu predĺžila obdobie verejnej intervencie na celý rok. Rada takisto zvýšila strop na rok 2016 na množstvá sušeného odstredeného mlieka, ktoré bolo možné kúpiť za pevnú cenu, na 350 000 ton. Tieto množstvá zodpovedali obsahu bielkovín v približne 3,8 milióna tonách mlieka, t. j. 2,5 % produkcie mlieka v EÚ. V roku 2015 Komisia zaviedla dodatočné opatrenia, ktorými chcela prevádzkovateľov povzbudiť, aby skladovali vyššie množstvá sušeného odstredeného mlieka. Tieto opatrenia mali podobu poskytnutia vyššej miery podpory na skladovanie počas dlhšieho obdobia jedného roka.

Keďže trhová cena masla bola od roku 2009 vyššia ako nákupná cena stanovená v prípade intervencie v rámci bezpečnostnej siete, počas rokov 2014 – 2016 k verejnej intervencii nedošlo. Trhová cena sušeného odstredeného mlieka klesla pod nákupnú cenu v druhej polovici roka 2015 prvýkrát od roku 2009 a v roku 2016 sa z trhu v 14 členských štátoch odstránilo 336 000 ton sušeného odstredeného mlieka.

Keď sa cena mlieka zvýšila, Komisia predala od mája 2018 do februára 2019 viac než 90 % verejných zásob sušeného odstredeného mlieka. Celkové čisté náklady na verejnú intervenciu v prípade sušeného odstredeného mlieka v rámci rozpočtu EÚ predstavovali od roku 2015 do roku 2019 136,9 mil. EUR. EÚ takisto počas rovnakého obdobia vynaložila 39,3 mil. EUR na pomoc na súkromné skladovanie masla, sušeného odstredeného mlieka a syra.

Výnimočné opatrenia

V článku 219 nariadenia o spoločnej organizácii trhov sa Komisii umožňuje prijať výnimočné opatrenia proti hrozbám narušenia trhu. Môže tak urobiť prostredníctvom delegovaných aktov, ktoré prijíma po porade s expertnými skupinami zástupcov z jednotlivých členských štátov. Na ilustráciu 6 sú znázornené rôzne úlohy a povinnosti Komisie a členských štátov v postupe výnimočných opatrení.

Zdroj: EDA na základe uplatniteľných nariadení EÚ.

Na ilustráciu 7 sa uvádza zjednodušený chronologický prehľad výnimočných opatrení, ktoré Komisia prijala od roku 2014 do roku 2016. V súlade s článkom 228 nariadenia o spoločnej organizácii trhov Komisia predovšetkým prijala päť delegovaných nariadení (pozri prílohu), ktorými poskytla podporu poľnohospodárom v sektore mlieka a mliečnych výrobkov a iným sektorom chovu hospodárskych zvierat.

Zdroj: EDA na základe údajov Komisie.

Rozsah auditu a audítorský prístup

Cieľom tohto auditu bolo určiť, do akej miery Európska komisia a príslušné orgány v členských štátoch zvládli reakciu na narušenie trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami v rokoch 2014 – 2016. Konkrétnejšie sme preskúmali, ako Komisia reagovala na narušenie trhu, posúdila potrebu výnimočných opatrení a zamerala tieto opatrenia a ako ich členské štáty vykonali. Takisto sme sa zaoberali tým, či Komisia a členské štáty posúdili výsledok výnimočnej podpory a vyvodili potrebné závery s cieľom pripraviť sa na budúce narušenia trhu s mliekom.

V roku 2019 sme vypracovali správu o používaní výnimočných opatrení na stabilizáciu príjmu poľnohospodárov v sektoroch ovocia a zeleniny¹⁶. Táto správa je zameraná na výrobcov mlieka v EÚ. Rozsah auditu sa vzťahoval na opatrenia výnimočnej podpory zavedené delegovanými nariadeniami uvedenými v prílohe. Preskúmali sme aj opatrenia v bezpečnostnej sieti v rozsahu, v akom dopĺňali výnimočné opatrenia.

V nadväznosti na pandémiu COVID-19 Komisia 30. apríla 2020 prijala nariadenia o plánovaní výroby mlieka organizáciami výrobcov a o pomoci na súkromné skladovanie sušeného odstredeného mlieka, masla a určitých syrov. Hoci riadenie Komisie, pokiaľ ide o vplyv pandémie COVID-19 na trhy s mliekom a mliečnymi výrobkami, nebolo predmetom našej audítorskej práce, v tejto správe sa zaoberáme otázkou, ako Komisia reagovala na predchádzajúcu krízu a aké ponaučenia môže získať zo spôsobu, akým túto krízu riešila.

Audit sme vykonávali od júla 2019 do decembra 2020 na základe kritérií auditu, ktoré sme stanovili pomocou politických dokumentov EÚ, právnych predpisov, legislatívnych diskusií, štúdií a iného uverejneného materiálu.

Uskutočnili sme rozhovory s úradníkmi Komisie a preskúmali sme jej dokumentáciu s cieľom analyzovať, ako inštitúcia posúdila potrebu výnimočných opatrení, vypracovala tieto opatrenia, monitorovala ich vykonávanie a hodnotila ich účinky. Prihliadli sme na prácu Útvaru Komisie pre vnútorný audit, ktorý v minulosti skúmal postupy krízového riadenia Generálneho riaditeľstva pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (GR AGRI).

Navštívili sme aj príslušné orgány v Írsku, vo Francúzsku, v Taliansku a vo Fínsku, kde sme:

• zhromaždili audítorské dôkazy prostredníctvom analýzy dokumentov a údajov,
• uskutočnili rozhovory so zástupcami orgánov zodpovedných za tvorbu a vykonávanie výnimočných opatrení,
• preskúmali dokumenty, ktoré sú dokladmi k 120 náhodne vybraným platbám, a navštívili 12 poľnohospodárov.

Okrem týchto návštev sme preskúmali využívanie výnimočných opatrení v Nemecku, kde sme takisto využili prácu, ktorú na výnimočných opatreniach vykonali dve nemecké inštitúcie¹⁷. Týchto päť členských štátov sme vybrali na základe súm výnimočnej podpory, ktorú prijali, povahy opatrení, ktoré vykonali, a osobitostí ich sektorov mlieka a mliečnych výrobkov, ako je expozícia voči ruskému trhu alebo zmeny v celkových dodávkach mlieka.

Napokon sme zaslali dotazník:

• príslušným vnútroštátnym orgánom v 16 členských štátoch¹⁸, ktoré spoločne prijali viac než 80 % finančných prostriedkov EÚ na výnimočné opatrenia, ktoré sú prínosom pre výrobcov mlieka. Miera odozvy dosiahla 100 %,
• 56 odborným subjektom spomedzi hlavných subjektov pôsobiacich v sektore mlieka a mliečnych výrobkov. Miera odozvy dosiahla 44,6 %.

Pri vypracúvaní zistení sme analyzovali a použili vyplnené dotazníky v spojení s inými zdrojmi dôkazov.

Pripomienky

Komisia na ruský zákaz reagovala rýchlo, ale riešenie súvisiacej trhovej nerovnováhy jej trvalo dlhšie

V minulosti sme vo svojej správe¹⁹ uviedli, že „[K]oncepcia narušenia trhu je pomerne všeobecná a v právnych predpisoch EÚ sa bližšie nerozpracováva“ a že „priestor na voľné uváženie o tom, kedy zvážiť použitie mimoriadnych opatrení, je [v tejto situácii] veľký“. Na účely tohto auditu sme posudzovali, či Komisia určila nerovnováhu na trhu v primeranom čase a či navrhla primerané výnimočné opatrenia.

Komisia reagovala na ruský zákaz rýchlo

Stredisko pre monitorovanie trhu s mliekom, teda orgán zriadený v apríli 2014, ktorý sa skladá zo zamestnancov Komisie a z odborníkov na trh zo sektorových organizácií, je poverené analýzou a šírením údajov o trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami. Jeho hospodárska rada v správe z 24. septembra 2014 uviedla, že „[C]eny klesajú z vysokých úrovní a sú pod tlakom vzhľadom na problémy, ktoré trh má s absorpciou zvýšenej výroby v hlavných regiónoch vyrábajúcich mlieko na svete, čo ešte zhoršil ruský zákaz dovozu. Ak sa výroba nespomalí, tento klesajúci trend by mohol pokračovať.“ Rada v súvislosti s nerovnováhou na trhu s mliekom varovala aj v štyroch správach z prvej polovice roka 2016. Napríklad 23. februára 2016 poznamenala: „Hoci vývoj z hľadiska ceny a svetového dopytu prináša istú úľavu, predajné ceny mlieka a komodity v sektore mlieka a mliečnych výrobkov sú naďalej pod tlakom vzhľadom na zhoršujúcu sa trhovú rovnováhu v EÚ. Zlepšenie pomeru medzi ponukou a dopytom je naďalej nevyhnutné.“

Komisia v roku 2014 pomocou údajov strediska pre monitorovanie trhu s mliekom odhadla rozsah vplyvu ruského zákazu²⁰ na trh EÚ s mliekom a mliečnymi výrobkami, najmä z hľadiska strateného vývozu masla, syra a sušenej srvátky. Pred krízou sa do Ruska vyvážala približne štvrtina výroby mlieka a mliečnych výrobkov vo Fínsku a viac než 15 % v troch pobaltských štátoch. Tieto štyri členské štáty v roku 2013 predstavovali 3,6 % dodávok mlieka v EÚ, ale približne tretinu vývozu EÚ do Ruska. V roku 2014 Komisia vydala prvý balík výnimočnej finančnej podpory pre poľnohospodárov v sektore mlieka a mliečnych výrobkov v pobaltských štátoch a vo Fínsku, pričom zohľadnila príslušné objemy výroby mlieka a mieru poklesu cien mlieka.

V období oživenia bol na trhu nadbytok verejných zásob sušeného odstredeného mlieka

Krátko po ruskom zákaze dovozu začala Komisia v septembri 2014 poskytovať podporu súkromným hospodárskym subjektom skladujúcim sušené odstredené mlieko. Toto opatrenie nemalo jasný vplyv na ceny sušeného odstredeného mlieka, ktoré do polovice roka 2016 ďalej klesali. Verejná intervencia sa uskutočnila od júla 2015 do septembra 2016, keď trhová cena dosiahla intervenčnú cenu. Ceny sušeného odstredeného mlieka boli naďalej nízke, až kým sa na začiatku roka 2019 nepredali takmer všetky intervenčné zásoby (pozri ilustráciu 8). V posúdení opatrenia Komisiou v apríli 2019 sa dospelo k záveru, že nákupom veľkých množstiev v rámci verejnej intervencie sa podarilo vyrovnať pokles cien, ale opatrenie malo negatívny vplyv na rovnováhu na trhu so sušeným odstredeným mliekom a prispelo k oneskoreniu zvýšenia cien.

Zdroj: EDA na základe údajov strediska pre monitorovanie trhu s mliekom.

Opatrenie na podporu dobrovoľného zníženia výroby nadobudlo účinnosť v čase, keď výroba začala klesať

V septembri 2015 Komisia prijala nariadenie 2015/1853, ktorým poskytla výnimočnú podporu sektoru chovu hospodárskych zvierat EÚ. Podpora v nariadení nebola podmienená znížením alebo zmrazením objemu výroby mlieka. V apríli 2016 Komisia prijala pravidlá²¹, ktorými organizáciám výrobcov a družstvám dočasne umožnila uzatvárať dobrovoľné partnerské dohody a prijímať spoločné rozhodnutia o plánovaní výroby mlieka, ale oni túto možnosť nevyužili. Podľa Komisie to bolo pravdepodobne spôsobené nedostatočným súvisiacim financovaním, ako aj skutočnosťou, že akékoľvek zníženie výroby by bolo prínosom aj pre poľnohospodárov, ktorí sa nezaviazali znížiť výrobu (tzv. parazitovanie).

V júli 2016 Komisia oznámila budúce nariadenie 2016/1612, ktorým sa poskytla podpora na dobrovoľné zníženie výroby, a nariadenie 2016/1613, ktorého súčasťou takisto boli dobrovoľné zníženia ako činnosť oprávnená na výnimočnú podporu. V tom čase z najnovších informácií, ktoré mala Komisia k dispozícii, vyplýval značný pokles mesačnej ceny v máji 2016, a to o 4,0 % na úroveň 26,2 centu/kg (o 14 % menej ako v máji 2015), a z odhadov členských štátov vyplývalo, že ceny v júni 2016 ďalej klesali. Z najnovších dostupných údajov z apríla 2016 vyplývalo, že nárast dodávok sa spomaľuje, a podľa prognózy Komisie mali v druhej polovici roka 2016 klesať²². V septembri 2016 Komisia prijala dve nariadenia.

V nariadení 2016/1612 sa stanovovala úroveň pomoci na 14 EUR/100 kg mlieka a celkový rozpočet 150 mil. EUR s cieľom znížiť objem dodávaný mliekarniam približne o 1,1 milióna ton počas trojmesačného obdobia znižovania. Komisia nevypracovala odhad, do akej miery alebo kedy toto zníženie ovplyvní ceny.

Z tabuľky 2 vyplýva, že zníženie dodávok podporované nariadením 2016/1612 zodpovedalo 1,69 % objemu mlieka dodávaného do mliekarní v EÚ v referenčnom období od októbra 2015 do januára 2016. To predstavovalo 833 551 ton alebo 75 % množstva, ktoré Komisia očakávala. Komisia nezískala údaje o objeme mlieka, ktorý bol z trhu odstránený prostredníctvom schém členských štátov vykonávaných podľa nariadenia 2016/1613. Zistili sme, že tento druh podporných opatrení stál 200 až 250 mil. EUR zo sumy 390 mil. EUR, ktorá sa na mliekarenský sektor vynaložila z finančných prostriedkov EÚ na základe týchto dvoch nariadení.

Obdobie znižovania v prípade schémy dobrovoľného znižovania výroby (od októbra 2016 do januára 2017) nasledovalo po tom, ako sa v auguste 2016 začala cena mlieka zvyšovať. Výroba mlieka už v skutočnosti od júna 2016 klesala v reakcii na historicky nízke ceny (pozri ilustráciu 9). Od júna do septembra 2016 dodávky mlieka klesli v porovnaní s rovnakými mesiacmi v predchádzajúcom roku približne o 1 milión ton, čo je objem presahujúci zníženia podporované opatrením na dobrovoľné zníženie. Preto je vysoko pravdepodobné, že niektorí podporovaní výrobcovia by výrobu znížili aj tak. K podobným záverom dospeli v Thünenovom inštitúte, keď skúmali využívanie výnimočnej podpory pre nemeckých výrobcov mlieka podľa nariadenia 2016/1613²³, pričom poznamenali, že výrobcovia výrobu mlieka znížili už pred nadobudnutím účinnosti opatrení pomoci.

Zdroj: Výpočet EDA na základe údajov Eurostatu (APRO_MK_COLM).

Francúzske orgány uviedli, že by uvítali podporu dobrovoľného znižovania skôr, teda hneď, ako sa zaviedli výnimočné opatrenia²⁴. Nemecké orgány vo vyplnenom dotazníku poznamenali, že dokonca aj pri klesajúcich cenách niektorí poľnohospodári v sektore mlieka a mliečnych výrobkov výrobu zvýšili, aby pokryli fixné náklady, čo ešte zvýšilo tlak z hľadiska ponuky. Celkovo sa výroba mlieka v Nemecku do júna 2016 stále zvyšovala. Z tohto pohľadu Nemci vyjadrili názor, že opatrenia na dobrovoľné znižovanie mohli byť účinnejšie, keby sa vykonali skôr. V Nemecku 20 % poľnohospodárov zo schémy vystúpilo pred predložením žiadostí o platbu.

Vo svojom internom posúdení opatrení riadenia krízy na poľnohospodárskom trhu z roku 2019 Komisia dospela k záveru, že „načasovanie opatrenia neumožňuje tvrdiť, že malo vplyv na znižovanie výroby, keďže to sa v čase zavedenia opatrenia už začalo. V rámci schémy sa však poskytovala podpora iba poľnohospodárom prispievajúcim k zníženiu výroby, ktoré napomáhalo zvýšeniu cien“. Komisia identifikovala zníženie výroby ako jeden z mnohých iných faktorov, ktoré ovplyvnili zvýšenie cien v druhej polovici roka 2016 (pozri rámček 2).

Viazaná podpora znižuje motiváciu prispôsobiť výrobu počas narušenia trhu

Dobrovoľná viazaná podpora pre poľnohospodárov v sektore mlieka a mliečnych výrobkov (pozri bod 15) vychádza z veľkosti ich stád ako platba na hlavu. S cieľom obmedziť dodávky mlieka a prispôsobiť sa tak novým trhovým podmienkam aj v rámci opatrení na dobrovoľné zníženie výroby museli niektorí poľnohospodári zmenšiť svoje stádo. V septembri 2016 Komisia prijala výnimku²⁶ na rok nároku 2017, čím členským štátom umožnila vyplatiť viazanú podporu poľnohospodárom v sektore mlieka a mliečnych výrobkov na základe veľkosti ich stáda v roku 2016, aj keď sa medzitým zmenšilo. Nariadeniami 2017/2393 a 2020/2220 bola Komisia splnomocnená prijímať podobné ustanovenia na roky nároku 2018 až 2022²⁷. Týmito ustanoveniami sa riešili praktické dôsledky nejednotnosti politiky od roku 2017, ale počas obdobia narušenia trhu s mliekom sa viazanou podporou znížili stimuly pre poľnohospodárov zamerané na prispôsobenie výroby znížením veľkosti stád.

Komisia vypracovala celkové posúdenie vplyvu narušenia trhu a zacielenie podpory ponechala na vnútroštátne orgány

Počas obdobia 2014 – 2016 Komisia zaviedla dočasné výnimočné opatrenia na podporu poľnohospodárov v sektore mlieka a mliečnych výrobkov. Cieľom týchto opatrení nebola úplná kompenzácia poľnohospodárov za klesajúce ceny, ale predovšetkým zmiernenie ťažkostí s peňažným tokom. Kontrolovali sme, či Komisia analyzovala vplyv trhovej nerovnováhy na sektor mlieka a mliečnych výrobkov pred prijatím výnimočných opatrení a či sa v nich zohľadnila finančná situácia a peňažný tok poľnohospodárov v tomto sektore.

Takisto sme posudzovali, či Komisia prijala kroky na zabezpečenie toho, aby bola pomoc dostatočne zameraná, so zohľadnením spôsobu, akým narušenie ovplyvnilo finančnú situáciu poľnohospodárov v sektore mlieka a mliečnych výrobkov, ako aj cieľa EÚ podporovať vyvážený a environmentálne udržateľný rozvoj vidieckych oblastí. Kontroloval sme, či Komisia zamerala podporu spôsobom, ktorý reagoval na riziká morálneho hazardu a účinku mŕtvej váhy, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou schém výnimočnej podpory a zníženia výroby.

Komisia sa snažila riešiť problémy poľnohospodárov s likviditou

Výnimočné opatrenia sú jedným z viacerých nástrojov, ktoré sú k dispozícii v rámci SPP. Iné subvencie v rámci SPP, najmä priame platby výrobcom (pozri body 14 – 16), zohrávajú stabilizačnú úlohu ako príjmová rezerva. Podiel priamych platieb na príjmoch poľnohospodárskych podnikov v sektore mlieka a mliečnych výrobkov²⁸ sa zvýšil v roku 2015 a 2016, keď klesali výnosy z predaja mlieka (pozri ilustráciu 10). Spomedzi piatich členských štátov, na ktoré sme sa zameriavali, mali priame platby obzvlášť významnú stabilizačnú úlohu vo Fínsku, kde sa ich podiel na príjme poľnohospodárskych podnikov v sektore mlieka a mliečnych výrobkov v rokoch 2013 – 2018 pohyboval na úrovni od 76 % do 96 %.

Zdroj: Výpočet EDA na základe údajov siete FADN. Celkové priame platby (SE606) a iné dotácie okrem dotácií na investície, v % čistej pridanej hodnoty poľnohospodárskeho podniku (SE415). Iné dotácie okrem dotácií na investície vypočítané ako celkový objem dotácií okrem dotácií na investície (SE605) mínus celkové priame platby (SE606).

Napriek stabilizačnému účinku subvencií EÚ na príjem môže náhly pokles cien vyvolať problémy s likviditou. V septembri 2015 Komisia umožnila členským štátom vyplatiť až 70 % priamych platieb na rok 2016 a 85 % platieb na rozvoj vidieka na základe plochy od 16. októbra 2015 (o šesť týždňov skôr), ak už dokončili administratívnu kontrolu žiadostí o platbu, a to v porovnaní s maximálnymi preddavkami 50 % a 75 % podľa bežných pravidiel²⁹. Komisia túto výnimku znovu udelila aj v nasledujúcom roku.

V septembri 2015 Komisia aktivovala aj výnimočné opatrenia na podporu poľnohospodárov pre celú EÚ. Vo svojich odpovediach na našu osobitnú správu č. 23/2019³⁰ o výnimočných opatreniach v sektoroch ovocia a zeleniny Komisia súhlasí s tým, že v analýze, na základe ktorej Komisia môže navrhnúť aktiváciu alebo ukončenie takýchto opatrení, by sa mali zohľadniť celkové výnosy producentov vrátane vplyvu priamych platieb. Komisia pri stanovení svojho rozpočtu na podporu likvidity v kontexte narušenia trhu s mliekom v rokoch 2014 – 2016 neposúdila rozsah problémov poľnohospodárskych podnikov v sektore mlieka a mliečnych výrobkov s peňažným tokom. Zistili sme, že v praxi zohrávala veľkú úlohu pri prideľovaní rozpočtových prostriedkov suma dostupných zdrojov.

Slabé cielenie v prvých delegovaných nariadeniach Komisie

Komisia pridelila približne 80 % finančných prostriedkov členským štátom pomerne podľa kvót na výrobu mlieka jednotlivých krajín v rokoch 2014 – 2015. V prípade zostávajúcich 20 % zohľadnila ďalšie faktory: priemernú cenu mlieka, závislosť od ruského trhu, vplyv sucha na krmoviny a podiel malých poľnohospodárskych podnikov.

Dvomi delegovanými nariadeniami pre pobaltské štáty a Fínsko (pozri bod 34) sa sprístupnila pomoc EÚ na „cielenú podporu výrobcov mlieka postihnutých zákazom dovozu […] do Ruska“. V odôvodneniach delegovaného nariadenia 2015/1853 sa uvádzalo, že „[S] cieľom zabezpečiť, aby pri zohľadnení obmedzených rozpočtových zdrojov bola pomoc zameraná na tých poľnohospodárov, ktorí sú najviac zasiahnutí narušením trhu, by príslušné členské štáty mali mať možnosť rozdeliť svoju príslušnú sumu najefektívnejšími kanálmi“. V žiadnom z týchto troch nariadení sa nevymedzovalo, akým spôsobom majú vnútroštátne orgány financovanie zamerať. V odôvodneniach sa uvádzalo, že pomoc sa členským štátom poskytuje „s cieľom podporiť poľnohospodárov v sektoroch chovu hospodárskych zvierat, v ktorých dochádza k najväčšiemu poklesu cien a priamym následkom predĺženia ruského zákazu dovozu, ako aj vplyvu sucha na kŕmne plodiny“.

V delegovanom nariadení 2016/1613 sa uvádzalo, že „členské štáty [by] mali vybrať najvhodnejšie opatrenia, najmä pokiaľ ide o stabilizáciu trhu a hospodársku udržateľnosť“, a stanovilo sa sedem činností, ktoré musia výrobcovia mlieka vykonávať, aby boli oprávnení na výnimočnú pomoc. Popri znížení alebo zmrazení objemu výroby (pozri bod 36 a nasledujúce body) sa v zozname uvádzali činnosti v oblasti životného prostredia a klímy, riadenie rizík a kvality a projekty spolupráce. Týmto súborom podmienok sa zaviedol rozsiahlejší prvok zamerania ako v predchádzajúcich nariadeniach.

Nejasné výsledky pokusu Komisie zamerať sa na udržateľnosť v rámci chovu mliekového dobytka

Výroba mlieka má viaceré dôsledky na politiku v oblasti životného prostredia a klímy. Chov mliekového dobytka, predovšetkým intenzívny chov, má komplexný vplyv na pôdu, ovzdušie aj vodu, a to najmä z dôvodu používania hnojív a hnoja a hospodárenia s nimi a enterickej fermentácie u kráv. Výrazný nárast výroby je v rozpore s ambíciou EÚ znižovať emisie skleníkových plynov. Na konci roka 2014 mali chovatelia hospodárskych zvierat v šiestich členských štátoch (v Belgicku, Dánsku, Írsku, Holandsku, Spojenom kráľovstve a Taliansku) výnimku, pokiaľ ide o strop dusíka na hektár za rok v maštaľnom hnoji na úrovni 170 kg v ohrozených pásmach vymedzených v smernici o dusičnanoch³¹, ktorá je určená na ochranu vody pred znečistením z poľnohospodárskych zdrojov. Poľnohospodári, ktorí výnimku využívajú, sú viazaní osobitnými povinnosťami vo vzťahu k hospodáreniu s hnojom a obhospodarovaniu pôdy.

Delegovaným nariadením 2016/1613 sa zaviedlo určité zameranie na udržateľnosť. Tri zo siedmich činností, ktorým sa výrobcovia mlieka museli venovať, aby boli oprávnení na výnimočnú pomoc, sa osobitne spájali s environmentálnymi otázkami: drobné poľnohospodárstvo, používanie metód extenzívnej výroby a metód výroby šetrnej k životnému prostrediu a ku klíme. Členské štáty museli pomoc podmieniť jednou alebo viacerými z týchto siedmich činností.

Komisia posúdila, ktoré činnosti si členské štáty vybrali. Zistila, že trinásť členských štátov uviedlo ako podmienku pomoci drobné poľnohospodárstvo, dvanásť stanovilo metódy výroby šetrnej k životnému prostrediu a ku klíme a sedem metódy extenzívnej výroby (pozri rámček 3). Tieto surové informácie však nie sú dostatočné na posúdenie využívania alebo vplyvu týchto opatrení.

Riziko morálneho hazardu v prípade opatrení výnimočnej podpory

V minulosti sme vo svojej správe³³ uviedli, že „[Č]ím častejšie sa počas ‚krízy‘ alebo po nej ponúka pomoc z verejných zdrojov, tým menej sú poľnohospodári motivovaní zmierňovať riziká prostredníctvom nástrojov na riadenie rizík, ako je poistenie“. Tým vzniká morálny hazard, keďže poľnohospodári majú motiváciu zvýšiť svoju expozíciu voči riziku. Majú napríklad väčšiu motiváciu zvýšiť výrobu, pretože predpokladajú, že ak sa dopyt nezvýši a ceny klesnú, dostanú podporu z rozpočtu EÚ.

Počas rokov 2014 – 2016 prispeli k poklesu cien mnohé faktory, ale predovšetkým nadmerná ponuka (pozri body 05 a 06). V rokoch, ktoré predchádzali narušeniu trhu, poľnohospodári v niektorých členských štátoch výrazne zvýšili výrobu mlieka, pričom využili vyššie ceny, a niektorí výrobu ďalej zvyšovali aj po tom, ako ceny začali klesať (pozri bod 03 a tabuľku 1). Výsledná nadmerná výroba mala negatívny vplyv na trhové ceny. Všimli sme si, že GR AGRI diskutovalo o vhodnosti používania výnimočných opatrení na kompenzáciu poľnohospodárov, ktorí sa na vlastnú zodpovednosť rozhodli investovať a prispievali k nadmernej výrobe. Vylúčilo myšlienku vyplácania dlhov poľnohospodárov výmenou za nižšiu výrobu, pretože sa domnievalo, že to predstavuje jasné riziko morálneho hazardu. Komisia však túto otázku v delegovaných nariadeniach, ktorými sa poskytuje podpora likvidity poľnohospodárom v sektore mlieka a mliečnych výrobkov, neriešila.

V štúdii z roku 2018 uskutočnenej pre Komisiu sa takisto zistilo, že existencia bezpečnostnej siete mohla viesť k tomu, že výrobcovia sušeného odstredeného mlieka venovali menšiu pozornosť krátkodobým trhovým signálom. Dospelo sa v nej k záveru, že sa to pravdepodobne stalo počas narušenia trhu, najmä v Holandsku, ale aj v Poľsku, Španielsku a Česku³⁴.

Vysoké riziko účinku mŕtvej váhy v prípade opatrení na zníženie výroby

Ďalšie riziko spojené s výnimočnými opatreniami, a najmä s podporou dobrovoľného zníženia výroby, je účinok mŕtvej váhy. Nižšie ceny mlieka znižujú motiváciu vyrábať a od poľnohospodárov v sektore mlieka a mliečnych výrobkov sa preto očakáva, že na nižšie ceny budú reagovať znížením výroby. Táto reakcia je často čiastočná alebo oneskorená, niekedy z dôvodu potrieb spojených s peňažným tokom (napr. dlhová služba), potreby pokryť vysoké fixné náklady alebo parazitovania. V rokoch 2014 – 2016, keď ceny ďalej klesali, by niektorí výrobcovia boli znížili výrobu aj bez podpory.

Komisia rýchlo určila inherentné riziko účinku mŕtvej váhy vo svojej výnimočnej podpore na dobrovoľné zníženie výroby. V delegovaných nariadeniach však nenavrhla záruky, ktoré by tomuto riziku zabránili.

Zastávame názor, že nariadením 2016/1612 sa vytvoril účinok mŕtvej váhy, pretože sa ním poskytla podpora aj poľnohospodárom, ktorí by aj tak výrobu ukončili. Zistili sme, že riziko bolo osobitne vysoké vo Fínsku, kde štvrtina žiadateľov v rámci schémy znížila svoje dodávky o viac ako 90 % (čo predstavuje 60 % celkového zníženia). V štúdii Thünenovho inštitútu z roku 2018³⁵, v ktorej sa posudzovalo dobrovoľné opatrenie na zníženie výroby mlieka v Nemecku, sa takisto dospelo k záveru, že účinok mŕtvej váhy predstavuje síce nekvantifikovateľné, ale závažné riziko.

V nariadení 2016/1612 sa oprávneným poľnohospodárom nezakázalo presunúť svoje stáda do iných poľnohospodárskych podnikov, kde mohli ďalej vyrábať mlieko. Za týchto okolností nemala pomoc na trh žiadny účinok, pretože celková výroba zostala rovnaká. Skúmali sme napríklad jeden prípad v Írsku, v rámci ktorého žiadateľ „znížil“ dodávky mlieka tým, že presunul približne 200 kráv spolu s úverom na dojacie zariadenia a pôdu inému poľnohospodárovi, ktorý počas obdobia znižovania ďalej dodával mlieko týchto kráv.

Na rozdiel od nariadenia 2016/1612, v ktorom pravidlá schémy stanovovala najmä Komisia, si členské štáty podľa nariadenia 2016/1613 mohli vytvoriť vlastné pravidlá dobrovoľných opatrení na zníženie alebo stabilizáciu výroby mlieka. Zistili sme, že vnútroštátne orgány zaviedli určité záruky s cieľom znížiť riziko účinku mŕtvej váhy tým, že vylúčili žiadateľov, ktorí ukončovali alebo ukončili výrobu (Nemecko, Fínsko) alebo ktorí presunuli kravy do iného poľnohospodárskeho podniku (Nemecko).

Členské štáty uprednostnili jednoduchosť a rozsiahlu distribúciu podpory

Podľa štyroch z piatich delegovaných nariadení Komisie o výnimočných opatreniach mali členské štáty pri tvorbe a realizácii schém značný priestor na voľné uváženie. Výnimkou bolo nariadenie 2016/1612 o podpore na zníženie výroby mlieka.

Posudzovali sme, do akej miery členské štáty využívali efektívnu organizáciu práce, aby sa zamerali na najviac dotknutých poľnohospodárov a rozdelili finančné prostriedky.

Z údajov Komisie vyplýva, že 21 členských štátov vyplácalo výrobcom mlieka podporu podľa delegovaných nariadení z rokov 2014 a 2015 za každý liter dodaného mlieka, za každú dojnicu alebo ako paušálnu sumu. Tieto platby predstavovali približne 250 mil. EUR z celkovej sumy približne 350 mil. EUR, ktoré sa vynaložili z finančných prostriedkov EÚ v mliekarenskom sektore na základe týchto nariadení. Viac než polovica finančných prostriedkov EÚ podľa delegovaných nariadení z roku 2016 sa vynaložila na dobrovoľné schémy na zníženie výroby mlieka alebo jej zachovanie na aktuálnej úrovni (pozri bod 39). Na ilustrácii 11 je zobrazená kombinácia opatrení v piatich členských štátoch, na ktoré sme sa zameriavali, ktoré predstavujú 64 % zo 737 mil. EUR vynaložených podľa nariadení uvedených v prílohe.

Zdroj: EDA na základe údajov poskytnutých navštívenými členskými štátmi.

V Írsku, vo Francúzsku a v Taliansku sme zistili schémy, v rámci ktorých prijímatelia nemuseli podávať žiadne osobitné žiadosti o podporu. Orgány finančné prostriedky vyplácali po nahliadnutí do databáz používaných v prípade iných platieb v rámci SPP alebo do údajov, ktoré poskytli mliekarne (pozri ilustráciu 12). V Írsku orgány uplatňovali nariadenie 2015/1853 priamo, teda bez akýchkoľvek ďalších vnútroštátnych vykonávacích pravidiel. To írskym orgánom umožňovalo vyplácať finančné prostriedky väčšine prijímateľov tri mesiace pred konečným termínom.

Zdroj: EDA.

V delegovaných nariadeniach sa členským štátom poskytuje značný priestor na voľné uváženie pri zameraní podpory (pozri body 49 – 51). Deväť zo sedemnástich respondentov v našom prieskume orgánov členských štátov spomenulo použitie aspoň jedného kritéria zamerania, pričom v štyroch prípadoch³⁶ uviedli kritériá spojené s finančnou stratou z dôvodu poklesu cien. Osem respondentov nespomenulo žiadne kritériá zamerania.

Používanie paušálnych platieb (pozri ilustráciu 11) bolo síce jednoduché, ale nezohľadňovala sa pri ňom úroveň finančných ťažkostí, ktorým jednotliví poľnohospodári čelili. Vo Francúzsku sa všetkým prijímateľom poskytovala rovnaká paušálna suma 1 000 EUR a v Írsku sa všetkým poskytovalo 1 395 EUR. Tieto sumy predstavovali 37 % celkovej výnimočnej pomoci rozdelenej vo Francúzsku a 49 % v Írsku.

Dva z piatich členských štátov, na ktoré sme sa zameriavali, používali pomerný prístup. V Taliansku a vo Fínsku bola dôvodom vyplácania prostriedkov všetkým poľnohospodárom v sektore mlieka a mliečnych výrobkov na základe objemu mlieka, ktorý dodávali prvým kupujúcim, alebo počtu dojníc rýchla kompenzácia poľnohospodárov pomerne k ich strate obratu.

V prípadoch, keď členské štáty používali kritériá zamerania, z nášho posúdenia ich účinnosti vyplynul zmiešaný výsledok (pozri rámček 4).

Nemecko, Írsko a Francúzsko poľnohospodárom subvencovali bankové úvery. Tieto opatrenia prispeli k refinancovaniu poľnohospodárskych podnikov, keďže sa znížila suma ročných splátok a úroku a/alebo došlo k reštrukturalizácii úverov. Na rozdiel od tradičných grantov EÚ zabezpečili, aby poľnohospodári finančne prispeli v podobe splatenia istiny a úroku. Tento prístup je spôsobom všeobecnej podpory podnikov s potrebami v oblasti likvidity (pozri rámček 5). Zistili sme, že existovali aj schémy úverov iniciované mliekarňami so súkromnými finančnými prostriedkami s cieľom zvýšiť finančnú odolnosť sektora.

Komisia sa poučila zo skúseností, no posúdenie opatrení nedokončila

Preskúmali sme, či poznatky získané z nedávnych skúseností na základe posúdenia výnimočných opatrení umožnili orgánom EÚ aj vnútroštátnym orgánom, aby sa lepšie pripravili na potenciálne narušenia trhu v budúcnosti.

V septembri 2016 Komisia navrhla zmenené pravidlá pre nástroje riadenia rizika podporované politikou rozvoja vidieka EÚ s cieľom zvýšiť príťažlivosť týchto nástrojov pre poľnohospodárov. Od roku 2018 sa napríklad súhrnným nariadením³⁷ zaviedla možnosť nástrojov stabilizácie príjmu pre poľnohospodárov v konkrétnych sektoroch, ktorým klesol príjem aspoň o 20 %³⁸. Od decembra 2020 sa rovnaká minimálna prahová hodnota uplatňuje na nástroje stabilizácie príjmu, ktoré nie sú určené pre konkrétne sektory³⁹. V tom čase sme v celej EÚ identifikovali dva programy rozvoja vidieka, v rámci ktorých sa ponúka podpora na nástroje stabilizácie príjmu, no žiadny z týchto nástrojov nebol funkčný.

V nadväznosti na správu z vnútorného auditu z roku 2017 týkajúcu sa riadenia krízy poľnohospodárskeho trhu zo strany GR AGRI Komisia v roku 2018 zmenila svoje vnútorné postupy s cieľom lepšie určovať scenáre rizika v sektore poľnohospodárstva 24 mesiacov do budúcnosti. Ak sa určí nové významné riziko, Komisia podľa nového postupu musí byť pripravená v prípade potreby navrhnúť súbor možných zmierňujúcich opatrení v primeranej lehote.

Komisia zvažovala, že na financovanie výnimočných opatrení v rokoch 2014 – 2016 použije rezervu na krízové situácie v odvetví poľnohospodárstva. Ide o núdzovú rezervu, ktorá sa udržiava tým, že sa na rozpočet priamych platieb uplatní ročné zníženie vo výške 400 mil. EUR (v stálych cenách z roku 2011). Ak sa toto zníženie nepoužije do konca daného rozpočtového roka, preplatí sa poľnohospodárom v nasledujúcom roku. EÚ v praxi rezervu na krízové situácie nikdy nepoužila. V medziinštitucionálnej dohode medzi Parlamentom, Radou a Komisiou sa vyžaduje, aby „[a]kémukoľvek návrhu Komisie na presun prostriedkov z tejto rezervy [predchádzalo] preskúmanie možnosti prerozdelenia rozpočtových prostriedkov“. Na tomto základe Komisia dospela k záveru, že na riešenie narušenia v rokoch 2014 – 2016 nemôže aktivovať rezervu na krízové situácie, pretože v rozpočte SPP boli k dispozícii iné zdroje.

V ďalšom viacročnom finančnom rámci SPP (2021 – 2027) Komisia navrhla posilniť úlohu a potenciálny vplyv rezervy na krízové situácie, keďže jej použitie sa stalo pružnejším a umožnilo sa, aby sa ročné nevyužité sumy presunuli do nasledujúceho rozpočtového roka. Komisia takisto navrhla financovať rezervu nezávisle od priamych platieb poľnohospodárom, ale stále v rámci celkového rozpočtu SPP.

V rámci balíka na podporu sektorov poľnohospodárstva a potravinárstva v reakcii na výskyt ochorenia COVID-19⁴⁰ vrátane opatrení uvedených v bode 27 Komisia prijala nariadenie⁴¹, ktorým výnimočne umožnila väčšiu flexibilitu pri využívaní finančných prostriedkov EÚ, a to aj v prípade programov rozvoja vidieka. Jednou oblasťou flexibility je, že na finančné nástroje podporované z programov rozvoja vidieka je oprávnený samostatný prevádzkový kapitál, nie iba kapitál spojený s investičnými nákladmi.

Komisia uskutočnila a financovala⁴² štúdie o využívaní výnimočných opatrení na úrovni EÚ, ktoré poskytli informácie o predchádzaní kríze a jej riadení v sektore poľnohospodárstva. Žiadna z nich však nebola zameraná na účinky opatrení pomoci realizované členskými štátmi podľa nariadení 2015/1853 a 2016/1613. Pri vnútornom posúdení Komisie sa dospelo k záveru, že je náročné zhodnotiť priamy vplyv opatrení vzhľadom na ich rôznorodosť a povahu informácií poskytnutých Komisii.

V delegovanom nariadení 2016/1613⁴³ sa od členských štátov vyžadovalo, aby Komisii do 15. októbra 2017 poskytli výstupné údaje (vyplatené sumy na jednotlivé opatrenia, počet a druh prijímateľov) a hodnotenie účinnosti opatrení. Z našej práce v piatich členských štátoch, na ktoré sme sa zameriavali, vyplynulo, že hoci zaslali požadované údaje, Francúzsko, Taliansko a Fínsko nevykonali hodnotenie opatrení.

Závery a odporúčania

Preskúmali sme, do akej miery Európska komisia a príslušné orgány v členských štátoch zvládli reakciu na narušenie trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami v rokoch 2014 – 2016 a či vyvodili primerané závery pre prípad budúcich krízových situácií.

Zistili sme, že Komisia a členské štáty prijali rozsiahle opatrenia na pomoc poľnohospodárom počas narušenia trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami v rokoch 2014 – 2016, ale že súvisiaca analýza vo všeobecnosti nepostačovala na rozhodnutie o úrovni potrebnej podpory a na jej zameranie. Komisia na ruský zákaz dovozu mliečnych výrobkov z EÚ síce reagovala rýchlo, ale riešenie súvisiacej trhovej nerovnováhy jej trvalo dlhšie. Navrhla opatrenia na zmiernenie problémov poľnohospodárov s likviditou, ale bez toho, aby primerane posúdila potreby alebo stanovila ciele. Členské štáty vzhľadom na flexibilitu, ktorú majú k dispozícii v rámci zdieľaného riadenia, uprednostnili výnimočné opatrenia, ktoré sa jednoducho realizovali, a rozhodli sa pre rozsiahlu distribúciu finančných prostriedkov. Snaha o zameranie pomoci bola obmedzená. Komisia odvtedy prijala určité kroky na zlepšenie riadenia trhovej nerovnováhy, ale nedokončila posúdenie opatrení.

V nadväznosti na ruský zákaz a pred koncom roka 2014 Komisia poskytla výnimočnú finančnú podporu pobaltským štátom a Fínsku, ktorých sa zákaz dotkol najviac. Pokles cien spôsobili aj iné faktory, najmä nadmerná ponuka. Komisia prijala kroky na zníženie ponuky zavedením podpory na súkromné skladovanie, predĺžením verejnej intervencie a umožnením plánovania výroby organizáciám výrobcov a družstvám. Tieto opatrenia však zahŕňali kompromisy. Napríklad hoci verejný nákup sušeného odstredeného mlieka spočiatku prispel k absorpcii časti nadmernej ponuky, nahromadené verejné zásoby negatívne ovplyvňovali trhovú cenu sušeného odstredeného mlieka (body 33 – 36).

V septembri 2016 Komisia prijala opatrenia na dobrovoľné znižovanie výroby. Výroba od júna 2016 aj tak klesala a opatrenia nadobudli účinnosť až po tom, ako sa cena mlieka začala znovu zvyšovať (body 37 – 42). V tejto situácii existovalo závažné riziko účinku mŕtvej váhy. Niektoré vnútroštátne orgány zaviedli záruky s cieľom znížiť toto riziko tým, že vylúčili žiadateľov, ktorí ukončovali alebo ukončili výrobu alebo ktorí presunuli kravy do iného poľnohospodárskeho podniku (body 58 – 62). Poľnohospodárov navyše počas narušenia trhu mohlo od zmenšenia veľkosti stád, ktoré by bolo spôsobom zníženia výroby, odrádzať to, že by mohli prísť o dobrovoľnú viazanú podporu (bod 43).

1. preskúmala, či podmienky spojené s podporou z SPP, napríklad v prípade viazanej podpory, prispievajú k nadmernej ponuke;
2. znížila riziko účinku mŕtvej váhy tým, že zváži zahrnutie primeraných ochranných opatrení do nariadenia.

Cieľový dátum vykonania: 2022

Komisia navrhla opatrenia na podporu poľnohospodárov, ale pri stanovovaní rozpočtu nekvantifikovala ich potreby. Iná podpora v rámci SPP, najmä priame platby, zohráva v čase narušenia trhu stabilizačnú úlohu, keďže predstavuje rezervu v prípade zmeny cien. Komisia vo svojom posúdení rozpočtových potrieb nezohľadnila celkové výnosy výrobcov. Namiesto toho zohrávala veľkú úlohu pri prideľovaní rozpočtových prostriedkov suma dostupných zdrojov (body 44 – 48).

V ďalších delegovaných nariadeniach Komisia uviedla, že pomoc bola určená na poskytnutie cielenej podpory poľnohospodárom, ale nevymedzila, ako by to mali vnútroštátne orgány dosiahnuť (body 49 – 51). Členské štáty často prijímali priamočiare prístupy na zjednodušenie realizácie, ako sú paušálne platby alebo platby v pomere k veľkosti poľnohospodárskych podnikov. Päť členských štátov, na ktoré sme sa zameriavali, vo všeobecnosti uprednostňovalo jednoduché opatrenia a rozsiahlu distribúciu finančných prostriedkov (body 63 – 71).

Výroba mlieka má viaceré dôsledky na životné prostredie a klímu. V poslednom z piatich delegovaných nariadení (Komisia ho prijala v roku 2016) sa zohľadňovali isté otázky v oblasti udržateľnosti, ale v súčasnosti nie sú k dispozícii dostatočné informácie na posúdenie vplyvu súvisiacich opatrení. Nenašli sme žiadne dôkazy o tom, že by Komisia pri príprave ktoréhokoľvek z ostatných štyroch nariadení vzala do úvahy alebo posúdila potenciálne dôsledky na životné prostredie a klímu (body 52 – 54).

V rokoch, ktoré predchádzali narušeniu trhu v rokoch 2014 – 2016, poľnohospodári v niektorých členských štátoch výrazne zvýšili výrobu mlieka, pričom využili vyššie ceny, a výrobu ďalej zvyšovali aj po tom, ako ceny začali klesať. Komisia vo svojich delegovaných nariadeniach, ktorými sa poľnohospodárom v sektore mlieka a mliečnych výrobkov poskytovala podpora likvidity, neriešila riziko morálneho hazardu, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou týchto okolností (body 55 – 57).

V záujme zabezpečenia efektívnejšieho využívania verejných finančných prostriedkov by Komisia mala:

1. stanoviť prahy na analýzu potenciálne významných narušení trhu;
2. byť pripravená na analýzu pravdepodobného vplyvu narušenia trhu na sektor mlieka a mliečnych výrobkov so zohľadnením stabilizačného účinku existujúcej podpory, a ak dospeje k záveru, že je potrebná výnimočná podpora, mala by ju spojiť s jasnými cieľmi a cieľovými hodnotami.

Cieľový dátum vykonania: 2022

Vzhľadom na zložité pravidlá a dostupné zdroje v rozpočte SPP nehrala rezerva na krízové situácie v odvetví poľnohospodárstva počas narušenia trhu v rokoch 2014 – 2016 žiadnu úlohu. Komisia navrhla zmeny s cieľom posilniť úlohu rezervy na krízové situácie v budúcnosti (body 75 a 76). Od roku 2018 sa navyše súhrnným nariadením zaviedla možnosť sektorových nástrojov stabilizácie príjmu. K decembru 2020 sme identifikovali dva programy rozvoja vidieka, v rámci ktorých sa ponúka podpora na nástroje stabilizácie príjmu, no žiadny z týchto nástrojov nebol funkčný (bod 73).

Na základe hodnotení vykonávaných po narušení trhu sa dospelo k celkovým záverom vo vzťahu k výnimočným opatreniam na úrovni EÚ a Komisia odvtedy podnikla kroky na zlepšenie svojich postupov krízového riadenia. Neposúdila však primerane účinky opatrení prijatých členskými štátmi. Zastávame názor, že z analýzy tohto druhu by mohli vyplynúť dôležité závery a poznatky, ktoré by zvýšili pripravenosť na prípadné narušenia trhu v budúcnosti (body 72 – 79).

Aby Komisia získala poznatky z narušenia trhu v rokoch 2014 – 2016 a prispela k príprave na budúcnosť, mala by analyzovať účinky rôznych modelov poskytovania výnimočnej pomoci na konanie a likviditu poľnohospodárskych podnikov v sektore mlieka a mliečnych výrobkov, ako aj na stabilizáciu trhu a životné prostredie spolu s úlohou riadenia rizík výrobcami a mliekarňami a následne by mala uverejniť svoje zistenia.

Cieľový dátum vykonania: 2024

Túto správu prijala komora I, ktorej predsedá Samo Jereb, člen Dvora audítorov, v Luxemburgu dňa 19. mája 2021.

Za Dvor audítorov

Klaus-Heiner Lehne
predseda

Príloha – Delegované nariadenia o opatreniach výnimočnej podpory v mliekarenskom sektore

(*) Výdavky iba v mliekarenskom sektore. Celková suma dostupná pre všetky sektory chovu hospodárskych zvierat bola 420 mil. EUR podľa nariadenia 2015/1853 a 350 mil. EUR podľa nariadenia 2016/1613.
(**) Výdavky z celkovej dostupnej sumy 150 mil. EUR.
(¹) Zahŕňa všetko mlieko dodané mliekarniam v roku 2013 v dotknutých členských štátoch, a to aj poľnohospodármi, ktorým sa neposkytla podpora EÚ.
(²) Od dátumu uverejnenia nariadenia do konečného termínu na platby prijímateľom.

Zdroj: EDA na základe údajov Komisie.

Akronymy a skratky

FADN: informačná sieť poľnohospodárskeho účtovníctva (Farm Accountancy Data Network)

FAO: Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (Organizácia Spojených národov)

GR AGRI: Generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka – Európska komisia

MMO: stredisko pre monitorovanie trhu s mliekom (Milk Market Observatory)

SMP: sušené odstredené mlieko (Skimmed milk powder)

SPP: spoločná poľnohospodárska politika

WMP: sušené plnotučné mlieko (Whole milk powder)

Slovník pojmov

Čistá pridaná hodnota poľnohospodárskeho podniku: ukazovateľ používaný v informačnej sieti poľnohospodárskeho účtovníctva, ktorý opisuje celkovú hodnotu výroby poľnohospodárskeho podniku vrátane subvencií po odpočítaní odpisov a hodnoty tovaru a služieb, ktoré sa spotrebujú počas výrobného procesu. Ide o sumu dostupnú na úhradu všetkých fixných výrobných faktorov poľnohospodárskeho podniku (pôdy, práce a kapitálu), a to vlastných aj externých.

Čistý príjem poľnohospodárskeho podniku: ukazovateľ informačnej siete poľnohospodárskeho účtovníctva, ktorý opisuje sumu dostupnú na úhradu vlastných výrobných faktorov poľnohospodárskeho podniku. Počíta sa odrátaním miezd, nájomného a úrokov, ktoré poľnohospodár platí z čistej pridanej hodnoty poľnohospodárskeho podniku, a prirátaním zostatku subvencií a daní z investícií.

Delegovaný akt (delegované nariadenie): právne záväzný akt, ktorý používa Komisia v prípade, že Parlament a Rada nemajú žiadne námietky, na doplnenie alebo zmenu nepodstatných častí právnych predpisov EÚ napríklad poskytnutím podrobností o vykonávacích opatreniach.

Ekvivalent mlieka: miera ekvivalentného množstva tekutého plnotučného mlieka používaného v mliečnych výrobkoch, ako je kondenzované/zahustené mlieko, sušené mlieko, jogurt, smotana, kazeín, odstredené mlieko a srvátka.

Európske štrukturálne a investičné fondy: päť hlavných fondov EÚ, ktoré spoločne podporujú hospodársky rozvoj v EÚ: Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond, Kohézny fond, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka a Európsky námorný a rybársky fond.

Finančný nástroj: finančná podpora z rozpočtu EÚ v podobe kapitálových alebo kvázi-kapitálových investícií, úverov alebo záruk či iných nástrojov na rozdelenie rizika.

Informačná sieť poľnohospodárskeho účtovníctva: nástroj založený na prieskumoch komerčných poľnohospodárskych podnikov členskými štátmi, ktorý sa používa na hodnotenie úrovne príjmov poľnohospodárskych podnikov v EÚ a na určenie vplyvu spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Mliečne výrobky: mlieko a výrobky získavané z mlieka, ako je maslo, syr a sušené mlieko.

Priame platby: platby na podporu v poľnohospodárstve, najmä pomoc spojená s plochou, ktoré sa poskytujú priamo poľnohospodárom v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu.

Thünenov inštitút: nemecký výskumný inštitút v pôsobnosti spolkového ministerstva potravinárstva a poľnohospodárstva.

Účinok mŕtvej váhy: situácia, keď by sa činnosť vykonala aj bez verejnej podpory.

Audítorský tím

V osobitných správach EDA sa predkladajú výsledky jeho auditov, ktoré sa týkajú politík a programov EÚ alebo tém riadenia súvisiacich s konkrétnymi rozpočtovými oblasťami. EDA vyberá a navrhuje tieto audítorské úlohy tak, aby mali maximálny vplyv, pričom sa zohľadňujú riziká z hľadiska výkonnosti či zhody, výška súvisiacich príjmov alebo výdavkov, budúci vývoj a politický a verejný záujem.

Tento audit výkonnosti uskutočnila audítorská komora I – Udržateľné využívanie prírodných zdrojov, ktorej predsedá člen EDA Samo Jereb. Audit viedol člen EDA Nikolaos Milionis.

Koncové poznámky

¹ Eurostat data explorer – úhrnné účty pre poľnohospodárstvo – hodnoty v základných cenách – aktualizované 9. marca 2020.

² Európska komisia, EU agricultural outlook – For markets and income 2019-2030 (Výhľad EÚ v oblasti poľnohospodárstva – trhy a príjmy na roky 2019 – 2030), december 2019, s. 82, tabuľka 9.23 v prílohe – Bilancia trhu EÚ s mliekom.

³ Eurostat data explorer –produkcia kravského mlieka a získané výrobky – mesačné údaje – aktualizované 31. marca 2020.

⁴ Výpočet Komisie na základe údajov a odhadov Eurostatu. Súvisiace súvahy sa uverejňujú v krátkodobých výhľadoch Komisie.

⁵ Vypočítané na základe objemu ekvivalentov mlieka, ktorý uviedla FAO v správe Food Outlook (Výhľad v oblasti potravín) – november 2020 – tabuľka 19 v dodatku.

⁶ Pozri správu zo zasadnutia hospodárskej rady strediska pre monitorovanie trhu s mliekom, 27. mája 2014.

⁷ Vypočítané na základe údajov o obchode EÚ dostupných v databáze Komisie Access2Markets, kódy harmonizovaného systému 0401 až 0406.

⁸ Podľa štúdie vypracovanej pre Komisiu: vypracovali inštitút Wageningen Economic Research a spoločnosť Ecorys – hodnotenie pre Komisiu, Improving crisis prevention and management criteria and strategies in the agricultural sector (Zlepšovanie kritérií a stratégií predchádzania kríze a riadenia krízy v poľnohospodárskom odvetví, 05.087713), záverečná správa, august 2019, s. 37.

⁹ Správa Komisie: Vývoj situácie na trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami a vykonávanie ustanovení balíka predpisov týkajúcich sa mlieka, COM(2016) 0724 final.

¹⁰ Ďalšie informácie nájdete na portáli agropotravinárskych údajov Komisie.

¹¹ Viac informácií o hodnotení Komisie, pokiaľ ide o príjmy poľnohospodárskych podnikov, nájdete v našej osobitnej správe č. 01/2016: Je systém Komisie na hodnotenie výkonnosti v súvislosti s príjmami poľnohospodárov dobre navrhnutý a vychádza zo spoľahlivých údajov?

¹² Osobitná správa EDA č. 23/2019: Stabilizácia príjmov poľnohospodárov: ucelený súbor nástrojov, treba však ešte vyriešiť ich slabé využívanie a nadmernú kompenzáciu.

¹³ Článok 17 nariadenia o spoločnej organizácii trhov.

¹⁴ Články 14 a 15 nariadenia o spoločnej organizácii trhov.

¹⁵ Nariadenie Rady (EÚ) č. 1370/2013 zo 16. decembra 2013, ktorým sa určujú opatrenia týkajúce sa stanovovania niektorých druhov pomoci a náhrad súvisiacich so spoločnou organizáciou trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, články 2 a 3.

¹⁶ Osobitná správa EDA č. 23/2019: Stabilizácia príjmov poľnohospodárov: ucelený súbor nástrojov, treba však ešte vyriešiť ich slabé využívanie a nadmernú kompenzáciu.

¹⁷ Bundesrechnungshof a Thünenov inštitút.

¹⁸ Belgicko, Česko, Dánsko, Nemecko, Estónsko, Írsko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Holandsko, Poľsko, Rumunsko a Fínsko.

¹⁹ Bod 63 osobitnej správy EDA č. 23/2019.

²⁰ Informácie o ruskom zákaze dovozu sú k dispozícii na webovom sídle Komisie.

²¹ Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/558 a vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/559.

²² Správa zo zasadnutia hospodárskej rady strediska pre monitorovanie trhu s mliekom – 28. júna 2016, najmä s. 68.

²³ Andrea Rothe a Sascha A. Weber, Evaluierung über die in Deutschland erfolgte Umsetzung der Milchmengenverringerungsmaßnahme sowie der Milchsonderbeihilfe (Hodnotenie vykonávania opatrenia na zníženie množstva mlieka a osobitnej schémy pomoci v mliekarenskom sektore v Nemecku), pracovný dokument Thünenovho inštitútu č. 88.

²⁴ Pozri aj hodnotiacu podpornú štúdiu EZHZ Agrosynergie pre Komisiu – Evaluation on the impact of the CAP measures towards the general objective „viable food production’ (Hodnotenie vplyvu opatrení SPP na dosahovanie všeobecného cieľa „životaschopnej potravinárskej výroby“), august 2018, oddiel 8.5 Včasnosť reakcie Komisie na krízy trhu, s. 147.

²⁵ Európska komisia, Výhľad EÚ v oblasti poľnohospodárstva: Perspektíva pre poľnohospodárske trhy a príjem v EÚ v rokoch 2016 – 2026, december 2016, s. 32.

²⁶ Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1616.

²⁷ Článok 3 ods. 11 písm. c) nariadenia (EÚ) 2017/2393 a článok 9 ods. 14 nariadenia (EÚ) 2020/2220.

²⁸ Pojem príjem, ktorý tu používame, vymedzujeme ako čistú pridanú hodnotu poľnohospodárskeho podniku.

²⁹ Článok 75 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013.

³⁰ Odporúčanie 3 písm. a) správy, s. 46 a odpovede Komisie, s. 9.

³¹ Smernica Rady 91/676/EHS o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov.

³² Bundesrechnungshof, Abschließende Mitteilung an das Bundesministerium für Ernährung und Landwirtschaft über die Prüfung der Maßnahmen zur Entwicklung des Marktes von Milch und Milcherzeugnissen, 19. septembra 2019.

³³ Osobitná správa č. 23/2019, bod 35.

³⁴ EZHZ Agrosynergie, pozri v predchádzajúcom texte, oddiel 9.2 Účinky trhových opatrení na rozhodnutia v oblasti výroby v krátkodobom horizonte: tvorba príležitostného nadbytku, s. 152 – 154.

³⁵ Pozri v predchádzajúcom texte.

³⁶ V Česku, Nemecku, Španielsku a vo Francúzsku.

³⁷ Článok 1 ods. 19 nariadenia (EÚ) 2017/2393, ktorým sa vkladá článok 39a do nariadenia (EÚ) č. 1305/2013.

³⁸ Ďalšie informácie o stabilizácii príjmu a iných nástrojoch riadenia rizík podporovaných v rámci SPP nájdete v našej osobitnej správe č. 23/2019.

³⁹ Článok 39 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 v znení článku 7 ods. 7 nariadenia (EÚ) 2020/2220.

⁴⁰ Viac informácií nájdete na webovom sídle Komisie.

⁴¹ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/558 z 23. apríla 2020, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1301/2013 a (EÚ) č. 1303/2013, pokiaľ ide o špecifické opatrenia na zabezpečenie mimoriadnej flexibility pri využívaní európskych štrukturálnych a investičných fondov v reakcii na výskyt ochorenia COVID-19.

⁴² EZHZ Agrosynergie, pozri v predchádzajúcom texte, a písomná správa inštitútu Wageningen Economic Research a spoločnosti Ecorys, pozri v predchádzajúcom texte.

⁴³ Článok 3 písm. b) nariadenia (EÚ) 2016/1613.

⁴⁴ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2393 z 13. decembra 2017, ktorým sa mení nariadenie EÚ) č. 1305/2013 (Ú. v. EÚ L 350, 29.12.2017, s. 15 – 49).

⁴⁵ Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1853 z 15. októbra 2015, ktorým sa stanovuje dočasná mimoriadna pomoc pre poľnohospodárov v sektoroch chovu hospodárskych zvierat (Ú. v. EÚ L 271, 16.10.2015, s. 25 – 30).

⁴⁶ Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1612 z 8. septembra 2016, ktorým sa poskytuje pomoc na zníženie výroby mlieka C/2016/5681 (Ú. v. EÚ L 242, 9.9.2016, s. 4 – 9).

⁴⁷ Nariadenie (EÚ) 2017/2393, článok 1 ods. 19, ktorým sa do nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 vkladá článok 39a.

⁴⁸ Pozri článok 39 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 zmenený článkom 7 ods. 7 nariadenia (EÚ) 2020/2220.

⁴⁹ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/872 z 24. júna 2020, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1305/2013 (Ú. v. EÚ L 204, 26.6.2020, s. 1 – 3).

⁵⁰ Wageningen Economic Research a spoločnosť Ecorys – hodnotenie pre Komisiu, „Improving crisis prevention and management criteria and strategies in the agricultural sector“ (Zlepšovanie kritérií a stratégií predchádzania krízam a krízového riadenia v odvetví poľnohospodárstva, 05.087713), záverečná správa, august 2019.

⁵¹ Stratégia „z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu, COM(2020) 381 final, 20.5.2020.

Harmonogram

Kontakt

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG

Tel. +352 4398-1
Otázky: eca.europa.eu/sk/Pages/ContactForm.aspx
Webová stránka: eca.europa.eu
Twitter: @EUAuditors

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (http://europa.eu).

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2021.

AUTORSKÉ PRÁVA

© Európska únia, 2021.

Politika týkajúca sa opakovaného použitia materiálov Európskeho dvora audítorov (EDA) je stanovená v rozhodnutí Európskeho dvora audítorov č. 6/2019 o politike otvoreného prístupu a opakovanom použití dokumentov.

Pokiaľ sa nestanovuje inak (napr. v osobitnom upozornení o autorských právach), obsah materiálov EDA vo vlastníctve EÚ podlieha licencii Creative Commons Attribution 4.0 International (CC BY 4.0). To znamená, že opakované použitie je povolené pod podmienkou, že sa náležite uvedie zdroj a označia prípadné zmeny. Používateľ nesmie skresliť pôvodný význam či myšlienku dokumentov. EDA nenesie zodpovednosť za žiadne dôsledky opakovaného použitia.

V prípade, že konkrétny materiál zobrazuje alebo opisuje identifikovateľné súkromné osoby, napr. fotografie zamestnancov EDA, alebo ak obsahuje prácu tretej strany, používateľ je povinný získať dodatočné povolenie. Ak je súhlas udelený, ruší a nahrádza sa ním uvedené všeobecné povolenie a jasne sa vymedzí každé prípadné obmedzenie týkajúce sa použitia.

V prípade použitia či šírenia obsahu materiálov, ktoré EÚ nevlastní, je potrebné žiadať povolenie priamo od držiteľov autorských práv:

Ilustrácie 6 a 11: Ikony vytvorené v aplikácii Pixel perfect z https://flaticon.com.

Politika EDA týkajúca sa opakovaného použitia materiálov sa nevzťahuje na softvér ani dokumenty, ktoré podliehajú právam priemyselného vlastníctva, ako sú patenty, ochranné známky, zapísané dizajny, logá a názvy, a používateľovi sa na ne licencia neposkytuje.

V súbore webových sídiel inštitúcií Európskej únie v rámci domény europa.eu sa uvádzajú odkazy na sídla tretích strán. Keďže sú mimo kontroly EDA, odporúčame Vám oboznámiť sa s ich politikami ochrany osobných údajov a autorských práv.

Použitie loga Európskeho dvora audítorov

Logo Európskeho dvora audítorov sa nesmie použiť bez predchádzajúceho súhlasu Európskeho dvora audítorov.

Obráťte sa na EÚ

Osobne
V rámci celej EÚ existujú stovky informačných centier Europe Direct. Adresu centra najbližšieho k vám nájdete na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Telefonicky alebo e-mailom
Europe Direct je služba, ktorá odpovedá na vaše otázky o Európskej únii. Túto službu môžete kontaktovať:

• prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla: 00 800 6 7 8 9 10 11 (niektorí operátori môžu tieto hovory spoplatňovať),
• prostredníctvom štandardného telefónneho čísla: +32 22999696, alebo
• e-mailom na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Vyhľadávanie informácií o EÚ

Online
Informácie o Európskej únii sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie na webovej stránke Europa: https://europa.eu/european-union/index_sk.

Publikácie EÚ
Publikácie EÚ, bezplatné alebo platené, si môžete stiahnuť alebo objednať z kníhkupectva na webovej stránke https://op.europa.eu/sk/publications. Ak chcete získať viac než jeden výtlačok bezplatných publikácií, obráťte sa na službu Europe Direct alebo vaše miestne informačné centrum (pozri https://europa.eu/european-union/contact_sk).

Právo EÚ a súvisiace dokumenty
Prístup k právnym informáciám EÚ vrátane všetkých právnych predpisov EÚ od roku 1952 vo všetkých úradných jazykoch nájdete na webovej stránke EUR-Lex: http://eur-lex.europa.eu.

Otvorený prístup k údajom z EÚ
Portál otvorených dát EÚ (http://data.europa.eu/euodp/sk.) poskytuje prístup k súborom dát z EÚ. Dáta možno stiahnuť a opätovne použiť bezplatne na komerčné aj nekomerčné účely.