Práva duševného vlastníctva EÚ: Ochrana nie je úplne dokonalá

Zhrnutie

I Práva duševného vlastníctva zohrávajú v hospodárstve EÚ významnú úlohu. Priemyselné odvetvia náročné na práva duševného vlastníctva tvoria takmer 45 % hrubého domáceho produktu EÚ v hodnote 6,6 bilióna EUR a 29 % zamestnanosti. Európska komisia a ďalšie orgány EÚ spolupracujú s orgánmi členských štátov na zabezpečení ochrany práv duševného vlastníctva, ktorá je kľúčovým faktorom úspechu jednotného trhu.

II Európska komisia zodpovedá za prípravu legislatívnych návrhov o procese a postupoch registrácie a presadzovania práv duševného vlastníctva EÚ. Zodpovedá aj za zabezpečenie riadneho vykonávania týchto opatrení a za poskytovanie usmernení členským štátom. Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo registruje ochranné známky a dizajny EÚ. Orgány členských štátov sú zodpovedné za schvaľovanie žiadostí o registráciu zemepisných označení EÚ a za kontroly presadzovania práv duševného vlastníctva EÚ.

III V tomto audite sa posudzovala ochrana ochranných známok, dizajnov a zemepisných označení EÚ v rámci jednotného trhu v rokoch 2017 až 2021. Tento audit sme vykonali, pretože sme nikdy neuskutočnili audit ochrany práv duševného vlastníctva a hlavné iniciatívy Komisie v tejto oblasti mali byť dokončené do roku 2019. Nedostatočná ochrana práv duševného vlastníctva ovplyvňuje konkurencieschopnosť EÚ v globálnej ekonomike. Predkladáme odporúčania, ako zlepšiť regulačný rámec práv duševného vlastníctva, jeho implementáciu a presadzovanie.

IV Pozreli sme sa na to, či Komisia poskytla potrebné legislatívne a podporné opatrenia na ochranu uvedených práv duševného vlastníctva. Navštívili sme Komisiu, Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo a päť členských štátov, aby sme posúdili, ako implementovali regulačný rámec EÚ pre práva duševného vlastníctva a či sa správne vykonávali kontroly presadzovania práv duševného vlastníctva.

V Náš celkový záver je, že rámec EÚ na ochranu práv duševného vlastníctva je vo všeobecnosti pevný a spoľahlivý, hoci stále existujú nedostatky.

VI Zistili sme, že Komisia zaviedla primerané legislatívne a podporné opatrenia na ochranu ochranných známok EÚ. Právne predpisy o dizajnoch EÚ sú však neúplné a zastarané a v právnych predpisoch o zemepisných označeniach existujú nedostatky. Okrem toho sme dospeli k záveru, že chýba jasná metodika na určenie poplatkov EÚ za ochranné známky a dizajny.

VII Hoci je správa ochranných známok a dizajnov EÚ zo strany Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo vo všeobecnosti správna, zistili sme nedostatky v jeho rámci zodpovednosti a v jeho systémoch financovania, kontroly a hodnotenia. Okrem toho sa v členských štátoch a Komisii vyskytli nedostatky vo vykonávaní rámca EÚ pre zemepisné označenia.

VIII Členské štáty neuplatňovali smernicu o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva jednotne a vo vykonávaní kontrol presadzovania práv colnými orgánmi sú nedostatky.

IX Odporúčame, aby Komisia:

• dokončila a aktualizovala regulačné rámce EÚ pre práva duševného vlastníctva,
• posúdila mechanizmy riadenia a metodiku určovania poplatkov,
• rozvíjala iniciatívy na zlepšenie systémov zemepisných označení EÚ,
• zlepšila rámec presadzovania práv duševného vlastníctva.

X Odporúčame, aby Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo:

• zlepšil systémy financovania, kontroly a hodnotenia európskych projektov spolupráce.

Úvod

Čo sú práva duševného vlastníctva?

01 Práva duševného vlastníctva sú práva súvisiace s duševnými výtvormi ako vynálezy, literárne a umelecké diela, dizajny, symboly, názvy a zobrazenia používané v obchodnom styku¹. Ochrana práv duševného vlastníctva umožňuje tvorcom získať uznanie a zabrániť neoprávnenému používaniu ich diel a získavaniu výhod z nich. Používateľom a spotrebiteľom tiež poskytuje záruky týkajúce sa kvality a bezpečnosti tovaru.

02 Duševné vlastníctvo pozostáva z dvoch kategórií: 1) autorské práva – napr. týkajúce sa literárnych diel, filmov a hudby a 2) práva priemyselného vlastníctva – zahŕňajúce patenty, ochranné známky, dizajny, zemepisné označenia a obchodné tajomstvá. Hlavné znaky ochranných známok, dizajnov a zemepisných označení, na ktoré sa tento audit zameriaval, sú zhrnuté v ilustrácii 1.

03 Ochrana práv duševného vlastníctva je kľúčovým prvkom umožňujúcim EÚ konkurovať v globálnej ekonomike. Priemyselné odvetvia náročné na práva duševného vlastníctva tvoria takmer 45 % celkovej hospodárskej činnosti (HDP) EÚ v hodnote 6,6 bilióna EUR a tvoria 29 % celkovej zamestnanosti v EÚ. Odhaduje sa však, že falšované výrobky predstavujú 6,8 % celkového dovozu EÚ (121 mld. EUR) ročne, stratu predaja vo výške 83 mld. EUR v legitímnom hospodárstve a stratu 400 000 pracovných miest².

Regulačný rámec EÚ pre práva duševného vlastníctva

04 Regulačný rámec EÚ pre práva duševného vlastníctva je založený na nariadeniach, smerniciach EÚ a existujúcich medzinárodných dohodách o duševnom vlastníctve. Poskytuje ochranu vo všetkých členských štátoch EÚ, čím vytvára jednotný systém EÚ pozostávajúci z práv duševného vlastníctva EÚ a jednotlivých štátov. Medzinárodné a európske ťažiská ochrany práv duševného vlastníctva sa uvádzajú v ilustrácii 2 a prílohe I.

Postup registrácie práv duševného vlastníctva EÚ

05 Registrácia duševného vlastníctva v EÚ chráni práva vlastníkov vo všetkých členských štátoch EÚ. Pre ochranu autorských práv nie je potrebná žiadna registrácia. Európske patenty je možné zaregistrovať na Európskom patentovom úrade. Registráciu ochranných známok a dizajnov EÚ spravuje Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO). Každý jednotlivec alebo spoločnosť z ktorejkoľvek krajiny na svete sa môže prihlásiť prostredníctvom jedinej žiadosti, ktorá je spoplatnená. Rôzne kroky v procese registrácie sú zobrazené v ilustrácii 3.

06 Postup registrácie zemepisných označení EÚ, ktorý sa v súčasnosti obmedzuje na poľnohospodárske výrobky, potraviny, vína a liehoviny, nie je rovnaký ako v prípade ochranných známok a vzorov EÚ. V prípade zemepisných označení sú do postupu podávania žiadostí zapojené príslušné orgány členských štátov a žiadosti podávajú výrobcovia alebo skupiny výrobcov z EÚ (pozri ilustráciu 4).

Presadzovanie práv duševného vlastníctva EÚ

07 Účinné presadzovanie práv duševného vlastníctva je potrebné na podporu inovácií a investícií a predchádzanie falšovaniu. Falšovanie je zložitý a narastajúci problém. Okrem luxusného tovaru sa falšovatelia čoraz viac zameriavajú na širokú škálu produktov každodennej spotreby. Okrem toho, že spôsobujú hospodárske škody, zločinci obchodujúci s falšovanými farmaceutickými a zdravotníckymi výrobkami rýchlo využili pandémiu COVID-19³.

08 Komisia vyvinula niekoľko nástrojov na boj proti falšovaniu a inému porušovaniu práv duševného vlastníctva. Cieľom smernice o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (IPRED)⁴ je priblížiť právne poriadky tak, aby zabezpečovali vysokú, rovnocennú a jednotnú úroveň ochrany na vnútornom trhu. Nariadenie o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi⁵ poskytuje colným orgánom procesné pravidlá na presadzovanie práv duševného vlastníctva v súvislosti s tovarom podliehajúcim colnému dohľadu alebo colnej kontrole. Okrem toho sa akčný plán EÚ v colnej oblasti zameriava na boj proti porušovaniu práv duševného vlastníctva na vonkajšej hranici na roky 2018 až 2022⁶ a obsahuje štyri strategické ciele (pozri ilustráciu 5).

Hlavné zainteresované strany ochraňujúce práva duševného vlastníctva v EÚ

09 Európska komisia a ďalšie orgány EÚ spolupracujú s členskými štátmi, aby zabezpečili, že práva duševného vlastníctva sú v EÚ náležite chránené.

10 Komisia je zodpovedná za (pozri rámček 1):

1. iniciovanie právnych predpisov na vytvorenie európskych vlastníckych práv s cieľom zabezpečiť jednotnú ochranu; vypracovanie návrhov v snahe harmonizovať a posilniť právne predpisy týkajúce sa práv duševného vlastníctva v EÚ;
2. overovanie správnej transpozície a vykonávania právnych predpisov EÚ v oblasti práv duševného vlastníctva vnútroštátnymi orgánmi a začatie postupov v prípade nesplnenia povinnosti proti členským štátom;
3. dohľad nad účinnou ochranou práv duševného vlastníctva pred porušovaním na jednotnom trhu, podpora MSP a ich ochrana a uľahčenie výmeny informácií a spolupráce medzi členskými štátmi;
4. identifikovanie všetkých nedostatkov v právnom rámci EÚ, aby ich bolo možné vyriešiť a zabezpečiť, aby boli k dispozícii rovnaké podmienky na globálnej úrovni.

11 EUIPO ako zodpovedná agentúra EÚ takisto zohráva dôležitú úlohu za riadenie registrácie ochranných známok a dizajnov EÚ. Spolupracuje s národnými a regionálnymi úradmi duševného vlastníctva EÚ, ktoré sú zodpovedné za registráciu národných ochranných známok a dizajnov. Okrem toho, Európske stredisko pre sledovanie porušovania práv duševného vlastníctva (ďalej len „stredisko“), ktoré je pod záštitou EUIPO, vykonáva širokú škálu úloh týkajúcich sa výskumu, zvyšovania informovanosti, šírenia najlepších postupov a podpory presadzovania všetkých druhov práv duševného vlastníctva. Na podporu boja proti falšovaniu a pirátstvu Europol⁷ a EUIPO spojili v roku 2016 svoje sily, aby vytvorili koalíciu na koordináciu boja proti trestnej činnosti v oblasti duševného vlastníctva, ktorá pôsobí v rámci Europolu.

12 Orgány duševného vlastníctva členských štátov spravujú národné ochranné známky a dizajny. Príslušné vnútroštátne orgány analyzujú súlad žiadostí o zemepisné označenia EÚ pred ich zaslaním na schválenie Komisii. Colné orgány sú zodpovedné za hraničné kontroly presadzovania v oblasti porušovania práv duševného vlastníctva, zatiaľ čo iné orgány presadzovania práva, konkrétne polícia, sú zodpovedné za odhaľovanie vnútroštátnych porušení práv duševného vlastníctva. V niektorých členských štátoch môžu byť colné orgány na základe vnútroštátnych právnych predpisov oprávnené konať aj v oblasti odhaľovania tovaru, ktorý už bol uvedený na vnútorný trh a existuje pri ňom podozrenie z porušovania práv duševného vlastníctva.

Rozsah auditu a audítorský prístup

13 V rámci auditu sa posudzovalo, či sú práva duševného vlastníctva týkajúce sa ochranných známok EÚ, dizajnov EÚ a zemepisných označení v rámci jednotného trhu dobre chránené. Rozsah auditu nezahŕňal autorské práva a patenty. Zamerali sme sa najmä na to, či regulačný rámec EÚ pre práva duševného vlastníctva poskytoval dostatočnú ochranu v súlade so zásadami správneho finančného riadenia a verejnej zodpovednosti a či sa uvedené práva duševného vlastníctva EÚ dostatočne presadzovali. Náš audit zahŕňal obdobie od januára 2017 do apríla 2021.

14 Tento audit sme vykonali, pretože v oblasti ochrany práv duševného vlastníctva sme audit nikdy predtým neuskutočnili a hlavné iniciatívy Komisie v rámci ochranných známok EÚ mali byť dokončené do roku 2019. Okrem toho je ochrana práv duševného vlastníctva kľúčovým prvkom pre konkurencieschopnosť EÚ v globálnej ekonomike a pre podporu inovácií. Cieľom auditu bolo poskytnúť odporúčania na zlepšenie rámca duševného vlastníctva EÚ a jeho presadzovania.

15 Pri audite sme sa zaoberali tým, či:

1. Komisia poskytla potrebný regulačný rámec práv duševného vlastníctva;
2. Komisia, EUIPO a členské štáty riadne implementovali regulačný rámec práv duševného vlastníctva týkajúci sa ochranných známok, dizajnov a zemepisných označení EÚ;
3. členské štáty správne uskutočnili kontroly presadzovania práv duševného vlastníctva.

16 V našom audite boli získané dôkazy z rôznych zdrojov:

1. dokladové administratívne preskúmanie a analýzy príslušných právnych predpisov, správ, údajov a štatistík, odberu vzoriek, ako aj preskúmanie dokumentov poskytnutých kontrolovanými subjektmi;
2. rozhovory s príslušnými zamestnancami Komisie (GR GROW, TAXUD a AGRI), úradu OLAF, úradu EUIPO (vrátane strediska), Europolu a piatich členských štátov (Grécko, Francúzsko, Litva, Maďarsko a Rumunsko), ktorých sme vybrali na základe kvantitatívnych rizikových kritérií.

Pripomienky

V celkovo zdravých regulačných rámcoch práv duševného vlastníctva existujú nedostatky

Rámec pre ochranné známky EÚ je zavedený, ale smernica nie je plne transponovaná

17 Cieľom smernice o ochranných známkach je zosúladiť hlavné procesnoprávne predpisy v rámci vnútroštátnych systémov ochranných známok a systémov ochranných známok EÚ. Zosúladenie ustanovení o postupoch je nevyhnutné na uľahčenie získania a spravovania registrácie ochrannej známky⁸. Na dosiahnutie tohto cieľa musia byť požiadavky hmotnoprávnej ochrany, ako sú podmienky na získanie a zachovanie registrovanej ochrannej známky, vo všeobecnosti rovnaké vo všetkých členských štátoch. Preto by mal byť právny rámec pre ochranné známky EÚ úplný, aktuálny a zosúladený na úrovni EÚ.

18 Po našom preskúmaní listinných dôkazov a diskusiách so zástupcami Komisie sa domnievame, že smernicu o ochranných známkach transponovali dva z vybraných členských štátov (Maďarsko a Litva) (príloha II). Hoci hlavným dátumom transpozície bol 14. január 2019, z vybraných členských štátov sa transpozícia oneskorila⁹ a nie je úplná v prípade Grécka, Francúzska a Rumunska.

Nedostatky v rámci riadenia a zodpovednosti úradu EUIPO

19 Postup udelenia absolutória Európskym parlamentom sa uplatňuje v závislosti od štruktúry financovania agentúr, ako sa stanovuje v nariadení o rozpočtových pravidlách EÚ¹⁰. Úrad EUIPO ako plne samofinancovaná agentúra je vylúčený z absolutória Európskeho parlamentu, ktoré mu namiesto neho udeľuje jeho rozpočtový výbor¹¹. V postupe udelenia absolutória sa zohľadňuje aj náš ročný audit zákonnosti a správnosti finančných výkazov, ktorý podľa potreby zahŕňa odporúčania na riešenie nedostatkov v operáciách organizácie. Okrem toho sa postup udelenia absolutória opiera o pravidelné externé hodnotenia úradu EUIPO a rozdelenie funkcií a zodpovedností medzi tri orgány: výkonného riaditeľa, ktorý je zodpovedný za riadenie úradu EUIPO a plnenie rozpočtu, správnu radu, ktorá je zodpovedná za prijatie ročného pracovného programu, a rozpočtový výbor¹².

20 Podľa ustanovení nariadenia o OZEÚ o zodpovednosti úrad EUIPO poskytuje Európskemu parlamentu a Európskej komisii ročný pracovný program, ktorý prijal, svoju výročnú správu, viacročný strategický program (päť rokov) a ročnú účtovnú závierku. Výkonný riaditeľ úradu EUIPO uskutočnil výmenu názorov s výborom JURI Európskeho parlamentu o viacročnom strategickom programe na rok 2025. Správna rada konzultuje s Komisiou o ročnom pracovnom programe úradu EUIPO a je povinná zohľadniť stanovisko Komisie pri jeho prijímaní¹³.

21 V nariadení o ochranných známkach EÚ sa stanovuje obmedzená účasť Európskeho parlamentu a Komisie. V dôsledku toho obmedzený vplyv Komisie a Európskeho parlamentu na rozhodnutia správnej rady alebo rozpočtového výboru EUIPO vyplýva z koncepcie nezávislosti regulačných agentúr. Komisia ani Európsky parlament teda nemajú rozhodujúci vplyv na rozhodnutia správnej rady alebo rozpočtového výboru, o čom svedčí prijatie nariadenia o rozpočtových pravidlách úradu EUIPO napriek opačnému hlasovaniu oboch zástupcov Komisie¹⁴.

22 V našom stanovisku 1/2019 k nariadeniu o rozpočtových pravidlách úradu EUIPO sme vyjadrili obavy v súvislosti s postupom udelenia absolutória úradu a opäť sme navrhli, aby úrad podliehal všeobecnému rozpočtovému postupu a postupu udeľovania absolutória Európskemu parlamentu, a nie rozpočtovému výboru, a to z dôvodu, že jeho príjmy pochádzajú z výkonu verejnej moci podľa práva EÚ. Opakovane uvádzame, že rovnaké zásady vyvodzovania zodpovednosti by sa mali vzťahovať na všetky orgány EÚ¹⁵. Takéto obavy vyjadruje aj Výskumná služba Európskeho parlamentu v štúdii¹⁶, v ktorej sa domnieva, že bez formálneho postupu na vypracovanie odporúčaní pre plne samofinancované agentúry je zodpovednosť naďalej problematická.

23 Na zabezpečenie riadnej zodpovednosti vrátane nezávislého fungovania je potrebné jasne vymedziť rozdelenie právomocí, v tomto prípade medzi správnu radu a rozpočtový výbor. Členovia riadiaceho orgánu by okrem toho nemali mať žiadne iné vzťahy, ktoré by významne zasahovali do ich úlohy¹⁷. Správna rada a rozpočtový výbor úradu EUIPO pozostávajú z jedného zástupcu z každého členského štátu, jedného zástupcu Európskeho parlamentu a dvoch zástupcov Komisie, a teda majú spolu 30 hlasov.

24 Hoci je zloženie správnej rady a rozpočtového výboru v súlade s nariadením o OZEÚ, zistili sme, že zástupcovia oboch orgánov sú vo veľkej miere tí istí. V oboch orgánoch je prítomných 26 z 30 hlasujúcich členov (alebo ich náhradníkov). Preto sa domnievame, že v takejto situácii by schopnosť jednotlivca uplatňovať úsudok alebo plniť svoj mandát mohla byť oslabená alebo ovplyvnená jeho iným mandátom. Táto situácia spolu s absenciou externého postupu udeľovania absolutória vytvára nedostatky v mechanizmoch riadenia, keďže tí istí jednotlivci (alebo ich podriadení) rozhodujú o schválení rozpočtu aj o postupe udeľovania absolutória za jeho plnenie.

25 V nariadení o ochranných známkach EÚ bola Komisia zaviazaná, aby do 24. marca 2021 prvýkrát posúdila vplyv, účinnosť a efektívnosť úradu EUIPO a jeho pracovných postupov. Toto hodnotenie prebieha a výsledky sa očakávajú do konca roku 2022.

Rámec pre dizajny EÚ je zastaraný a neúplný

26 Cieľom smernice o dizajnoch bolo zosúladiť právne predpisy členských štátov o ochrane dizajnov¹⁸ s cieľom vytvoriť systém dizajnov EÚ. Na dosiahnutie tohto cieľa by mal byť právny rámec pre dizajny EÚ úplný, aktuálny a zosúladený na úrovni EÚ.

27 Dizajn EÚ má „jednotný charakter“, čo znamená, že má rovnaký účinok v celej EÚ. Je nevyhnutné zosúladiť vnútroštátne systémy a systémy EÚ na registráciu dizajnov, pretože zaregistrované národné dizajny majú prednosť pri žiadosti o registrovaný dizajn EÚ.

28 Regulačný rámec pre dizajny EÚ je neúplný a zastaraný, čo v praxi vedie k mnohým rozdielom medzi systémami EÚ a vnútroštátnymi systémami a medzi členskými štátmi. Táto situácia spôsobuje právnu neistotu pri zápise dizajnov v rôznych členských štátoch. Komisia vykonala externé hodnotenie a verejnú konzultáciu, posúdenie vplyvu a je v procese aktualizácie regulačného rámca pre dizajny. Vyššie uvedené nedostatky sa môžu vyriešiť vypracovaním nového legislatívneho návrhu.

29 Podľa hodnotenia bol proces transpozície všetkými členskými štátmi ukončený 1. júna 2004. V rámci hodnotenia sa odhalilo množstvo významných nedostatkov, ktoré je potrebné odstrániť, aby sa dokončilo zosúladenie vnútroštátnych a registračných systémov EÚ. V rámci nášho auditu bolo tiež identifikovaných niekoľko aspektov, ktoré odôvodňujú revíziu rámca dizajnu EÚ Komisiou.

30 Vo vybraných členských štátoch sme zistili nedostatočný súlad medzi vnútroštátnym rámcom pre dizajn a rámcom pre dizajn EÚ v tom, že počas procesov podávania žiadostí, skúmania, zverejňovania a registrácie implementovali rôzne postupy a lehoty (pozri prílohu V). Zistili sme nasledujúce rozdiely v postupoch podávania žiadostí:

1. Žiadosti možno podávať elektronicky alebo v papierovej forme. V roku 2020 bola väčšina žiadostí podaná elektronicky (EUIPO 98,17 %, Litva 78 %, Maďarsko 50 %, Rumunsko 23 %) a Grécko a Francúzsko akceptovali iba elektronické žiadosti.
2. Úrad EUIPO ponúka registrovaným prihlasovateľom dizajnov EÚ možnosť vybrať si za určitých podmienok možnosť „zrýchleného postupu“ (v roku 2020 túto možnosť využilo 38,7 % žiadostí o zápis dizajnu EÚ). Francúzsko a Rumunsko ponúkajú aj rýchlejší postup registrácie. Ostatné vybrané členské štáty však nezavádzajú podobné postupy.

31 Zaznamenali sme aj ďalšie rozdiely medzi národným systémom a systémom EÚ pre dizajny, a to:

1. orgány zodpovedné za odvolacie konania nie sú rovnaké: vnútroštátne súdy v členských štátoch a odvolacia rada v EUIPO;
2. chýba zosúladenie poplatkov a štruktúry poplatkov (pozri prílohu VI);
3. neexistuje žiadna povinnosť národných úradov pre duševné vlastníctvo (NIPO) poskytovať mediáciu a arbitráž.

32 Zistili sme tiež, že tlačený opis a znázornenie dizajnu nie sú štandardizované a v nariadení a smernici EÚ o dizajnoch sa nestanovuje, že dizajny možno opísať alebo znázorniť pomocou bežných technológií, ako je 3D zobrazovanie alebo video.

33 Nariadenie o dizajnoch EÚ chráni nezapísané dizajny EÚ pre výrobky, ktoré majú často krátku komerčnú životnosť, pre ktoré je ochrana bez bremena registračných formalít výhodou a dĺžka trvania ochrany je menej dôležitá. Okrem Rumunska, ktoré má „databázu nezapísaných dizajnov“ (a ktorá dodnes neobsahuje žiadne záznamy), žiadny z vybraných členských štátov neponúka túto ochranu.

34 Zistili sme, že právne predpisy o dizajnoch rozširujú ochranu na náhradné diely v štyroch z piatich vybraných členských štátov. Takáto ochrana (doložka o opravách) nie je stanovená ani v nariadení EÚ o dizajnoch, ani v Maďarsku.V tabuľke 1 sú znázornené rozdiely medzi kontrolovanými členskými štátmi a úradom EUIPO.

35 Zistili sme, že medzi registračnými systémami EÚ a vnútroštátnymi systémami registrácie existujú rôzne možnosti odkladu publikácie dizajnu vrátane rozdielov v možnom období odkladu a poplatkoch (tabuľka 2).

Štruktúra poplatkov za práva duševného vlastníctva neodráža skutočné náklady

Nedostatok jasnej metodiky na určovanie poplatkov EÚ

36 Poplatky za ochrannú známku a dizajny EÚ sú stanovené v predpisoch o poplatkoch za ochrannú známku EÚ a dizajny. V kritériách¹⁹ na stanovenie poplatkov sa vyžaduje, aby:

1. príjmy, ktoré vytvárajú, boli v zásade dostatočné na to, aby bol rozpočet úradu (EUIPO) vyrovnaný;
2. existovala koexistencia a komplementárnosť medzi ochrannou známkou EÚ a vnútroštátnymi systémami ochranných známok;
3. práva majiteľov ochranných známok EÚ sa v členských štátoch efektívne presadzujú.

37 Ako sa uvádza v našej osobitnej správe 22/2020, Európska agentúra pre bezpečnosť letectva, Európska agentúra pre cenné papiere a trhy a Prekladateľské stredisko pre orgány Európskej únie (CdT) plne vypočítavajú náklady na služby súvisiace s poplatkami, ktoré účtujú. Overili sme uplatňovanie kritérií na stanovovanie poplatkov a zistili sme, že úrad EUIPO nazhromaždil v roku 2020 značné prebytky (308,75 mil. EUR), ako sa uvádza v jeho súvahe (pozri ilustráciu 6). Takisto sme zaznamenali, že hoci výška a štruktúra poplatkov úradu EUIPO sú založené na sociálnych, finančných a hospodárskych kritériách, neumožňujú transparentným spôsobom určiť pokrytie nákladov, ktoré je potrebné na posúdenie efektívnosti hlavných činností úradu EUIPO. V súlade s tým sa štruktúra jednotkových nákladov výrazne líši od štruktúry poplatkov a jednotkové náklady sa výrazne líšia od poplatkov.

38 V stanovisku č. 1/2019 sme usúdili²⁰, že úrad EUIPO by mal spolu s Komisiou preskúmať možnosť využitia rozpočtových prebytkov na podporu finančných nástrojov určených na podporu výskumných a inovačných činností európskych podnikov. Príkladom využitia rozpočtového prebytku je iniciatíva Ideas Powered for business SME Fund (Fond pre MSP), ktorý poskytuje grantovú schému vo výške 20 mil. EUR na pomoc európskym MSP pri prístupe k ich právam duševného vlastníctva.

39 Okrem toho sme v našej porovnávacej analýze poukázali na značné rozdiely medzi poplatkami EÚ a poplatkami účtovanými vnútroštátnymi orgánmi piatich vybraných členských štátov (tabuľka 3). Zistili sme napríklad, že poplatky EÚ za podanie a obnovenie vlastníckych práv boli najmenej trojnásobkom najdrahších vnútroštátnych poplatkov (Francúzsko).

40 Analyzovali sme informácie, ktoré úrad EUIPO predložil Európskej komisii, štúdiu Európskeho parlamentu z roku 2013 s názvom The income of fully self-finance agencies and EU budget, štúdiu INNO-tec z roku 2010, štúdiu Max Planck z roku 2011, posúdenia vplyvu z rokov 2009 a 2013 a hodnotenie Európskej komisie. Zistili sme, že tieto dokumenty neobsahovali žiadnu analýzu vzťahu medzi výškou poplatkov, ich kritériami a službami poskytovanými úradom EUIPO a neurčovali minimálnu úroveň poplatkov EÚ, ktorá by bola zlučiteľná s vnútroštátnymi systémami ochranných známok.

41 Na základe tejto analýzy konštatujeme, že hoci boli určené kritériá na stanovenie daní, neexistuje jasná metodika na určenie štruktúry a výšky poplatkov EÚ. Úroveň poplatkov je preto vysoká, čo vedie k akumulácii prebytkov. Hromadenie významných prebytkov je v rozpore so zásadou dosahovania dostatku na dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu, ktorá je stanovená v nariadení. V štúdii spoločnosti Max Planck sa zistilo, že organizácie používateľov kritizovali nedostatočnú transparentnosť daní.

Vysoké poplatky vedú k neefektívnemu mechanizmu kompenzácie

42 Úrad EUIPO je povinný²¹ kompenzovať členským štátom dodatočné náklady, ktoré im vzniknú v súvislosti s účasťou na systéme ochranných známok EÚ, a to v rozsahu, aby úradu EUIPO v danom roku nevznikol žiadny rozpočtový deficit. Mechanizmus kompenzácie bol aktivovaný pre roky 2018, 2019 a 2020 (pozri ilustráciu 7).

43 Poplatok za žiadosť zahŕňa náklady na zápis národnej ochrannej známky. Zaznamenali sme, že suma kompenzovaná mechanizmom kompenzácie bola podobná ako poplatok za žiadosť pre Litvu. Za rok 2020 predstavoval kompenzačný príspevok 310 000 EUR a počet registrovaných národných ochranných známok bol 1 771. Kompenzačný príspevok registrovanej národnej ochrannej známky bol preto 175 EUR, čo je podobné poplatku za prihlášku litovskej ochrannej známky (180 EUR).

44 V nariadení EÚ o ochranných známkach sa zaviedli ročné kľúčové ukazovatele výkonnosti na rozdelenie sumy kompenzácie medzi členské štáty. Výsledky týchto kľúčových ukazovateľov výkonnosti zaznamenávajú členské štáty na nástroji ePlatform úradu EUIPO spolu s vyhlásením každého NIPO. Zistili sme, že kontroly na overenie presnosti údajov deklarovaných národnými úradmi pre duševné vlastníctvo, ktoré určujú rozdelenie výšky náhrady, neboli vykonané úradom EUIPO. Úrad EUIPO považuje toto vyhlásenie za dostatočné na odôvodnenie metodiky, výpočtu a presnosti štatistík zaznamenaných členskými štátmi na nástroji ePlatform.

45 Zaznamenali sme, že kľúčové ukazovatele výkonnosti, na základe ktorých sa vypočítavajú sumy kompenzácie, nie sú SMART – konkrétne, merateľné, dosiahnuteľné, realistické a časovo ohraničené (pozri rámček 2). Okrem toho, mechanizmus kompenzácie nezabezpečuje, aby príslušné vnútroštátne orgány dostali náležitú kompenzáciu za vzniknuté dodatočné náklady, keďže sumy kompenzácie sa neprevádzajú do ich rozpočtov, ale do vnútroštátnych rozpočtov.

Rámec pre zemepisné označenie EÚ sa obmedzuje na poľnohospodárske výrobky

46 Na sektory zemepisných označení sa vzťahujú tri systémy zemepisných označení EÚ pre a) poľnohospodárske výrobky a potraviny, b) vína, c) liehoviny.

47 Zistili sme, že základné pravidlá a princípy zápisu sú vo všeobecnosti zosúladené. Zaznamenali sme však, že schéma zemepisného označenia pre poľnohospodárske výrobky a potraviny nezahŕňa celú škálu tovarov klasifikovaných ako poľnohospodárske výrobky podľa Dohody WTO o poľnohospodárstve. Neexistuje ani systém EÚ na registráciu nepoľnohospodárskych výrobkov (remeselné a priemyselné dizajny), hoci niektoré členské štáty majú vnútroštátne právne predpisy na ochranu takýchto výrobkov. Chýbajúci celoeurópsky ochranný režim pre všetky výrobky sťažuje alebo znemožňuje zabezpečenie ich ochrany, keďže samotné vnútroštátne systémy ochrany sú nedostatočné.

Rámce pre práva duševného vlastníctva sú dobre implementované, hoci je možné zaznamenať určité nedostatky

Úrad EUIPO do veľkej miery správne implementuje rámce pre ochranné známky a dizajny EÚ napriek niektorým nedostatkom

48 Na základe nášho posúdenia postupov registrácie a súvisiacich činností sa domnievame, že úrad EUIPO riadne vykonal nariadenia EÚ o ochranných známkach a dizajnoch EÚ. Procesy podávania žiadostí, skúmania, zverejňovania a registrácie sú certifikované podľa noriem ISO 9001 a ISO 10002 a EUIPO tiež zaviedol systém kontroly kvality, ktorý zahŕňa definíciu súboru kľúčových ukazovateľov výkonnosti a hodnôt pre dosiahnutie súladu.

49 Pri vykonávaní nariadenia EÚ o ochranných známkach sme však zistili nasledujúce nedostatky.

50 V nariadení EÚ o ochranných známkach sa poskytuje možnosť, aby úrad EUIPO vytvoril mediačné centrum na priateľské riešenie sporov o ochranných známkach EÚ a zapísaných dizajnoch EÚ. Úrad EUIPO síce zaviedol službu alternatívneho riešenia sporov na poskytovanie bezplatných mediačných služieb pre odvolacie konania, tá však nezahŕňa pozorovacie a námietkové postupy.

51 Každý zástupca fyzickej alebo právnickej osoby, ktorý prichádza do kontaktu s úradom EUIPO, musí mať zákonné splnomocnenie konať ako zástupca vo vnútroštátnych záležitostiach duševného vlastníctva. Zistili sme, že podmienky na získanie štatútu zástupcu, sa medzi kontrolovanými členskými štátmi líšia, čím sa vytvárajú nerovnaké podmienky pre tých, ktorí chcú pôsobiť ako zástupcovia.

52 Nariadením EÚ o ochranných známkach a nariadením EÚ o dizajne sa vytvorili registre ochranných známok EÚ a zapísaných dizajnov EÚ a zaviedla sa povinnosť zapisovať ochranné známky a dizajny do registra. Uskutočnili sme výber na základe analýzy rizika a overili vzorku 20 ochranných známok EÚ a šiestich zapísaných dizajnov EÚ, aby sme skontrolovali presnosť a úplnosť registrov. V prípade zapísaných ochranných známok sme našli príklady nesprávneho štatútu ochrannej známky EÚ (šesť ochranných známok vo vzorke), procedurálnej chyby (jedna ochranná známka) a opomenutia (päť ochranných známok). V prípade zapísaných dizajnov EÚ sa neúplnosť týkala druhého jazyka žiadosti v jednej vzorovej položke. V dôsledku nedostatkov, ktoré sme identifikovali, úrad EUIPO zistil 522 nezrovnalostí v zápisoch, ktoré sa skúmajú od prípadu k prípadu a opravujú manuálne. Stanovuje sa v ňom aj zavedenie vnútornej kontroly s cieľom splniť požiadavky na konzistentnosť a presnosť údajov.

53 Výsledok prieskumu EUIPO z roku 2019  medzi používateľmi odhalil zvýšenú nespokojnosť používateľov s konzistentnosťou rozhodnutí odvolacej rady (miera spokojnosti nižšia ako 53 %). Konzistentnosť rozhodovania je dôležitým prvkom harmonizácie systémov ochranných známok EÚ a zapísaných dizajnov EÚ. Väčšia konzistentnosť v rozhodnutiach jurisdikčných orgánov by viedla k väčšej efektívnosti systému znížením potreby odvolaní a súdnych sporov na Všeobecnom súde Európskeho súdneho dvora.

Kritériá niektorej finančnej podpory pre členské štáty obsahujú nedostatky

54 Podľa nariadenia EÚ o ochranných známkach a v súlade so zásadami správneho finančného riadenia je EUIPO zodpovedný za realizáciu spolupráce medzi inštitúciami EÚ a NIPO s cieľom podporiť zbližovanie postupov a nástrojov v oblasti ochranných známok a dizajnov.

55 NIPO spolupracujú s úradom EUIPO najmä prostredníctvom európskych projektov spolupráce, ktoré sú súčasťou ročných dohôd o spolupráci. V úzkej spolupráci s úradom EUIPO a národnými úradmi pre duševné vlastníctvo sa realizovalo alebo sa realizuje veľký počet dôležitých projektov spolupráce. Úrad EUIPO od roku 2020 prispieva do niektorých európskych projektov spolupráce formou paušálnych súm vypočítaných samostatne pre každého prijímateľa.

56 V nariadení EÚ o rozpočtových pravidlách sa stanovuje, že paušálne sumy by mali byť založené na spravodlivej, rovnocennej a overiteľnej metóde výpočtu, ktorá zabezpečí správne finančné riadenie. V nariadení EÚ o rozpočtových pravidlách sa neposkytuje usmernenie k metodike výpočtu paušálnych súm.

57 V metodike implementovanej úradom EUIPO na výpočet paušálnych súm (príloha VII) sme zistili tieto nedostatky:

1. overené údaje z minulosti o jednotlivých prijímateľoch sa týkali iba jedného roka;
2. klasifikácia činností dostatočne nerozlišuje rôzne typy projektov, preto boli na rozdielne činnosti pridelené podobné paušálne sumy;
3. pri výpočte priemernej dennej sadzby NIPO zahŕňali platy všetkých interných profilov zamestnancov zúčastňujúcich sa na projektoch ECP 2019. Podobné projekty však predstavovali odlišné profily zamestnancov.

58 Dva z európskych projektov spolupráce zahrnuté v dohodách o spolupráci sa týkali prevádzkových nákladov na TMView a DesignView, čo sú verejné databázy ochranných známok a dizajnov. Zistili sme, že prevádzkové náklady nesúviseli so skutočnými nákladmi na údržbu databáz NIPO a na poskytovanie údajov o národných ochranných známkach a dizajnoch.

59 Tiež sme zistili, že priemerné prevádzkové náklady na dizajn sa v roku 2020 vo vybraných členských štátoch výrazne líšili (pozri tabuľku 4), čím vznikla medzi kontrolovanými členskými štátmi nerovnaká situácia.

Nedostatky v procese registrácie poľnohospodárskych výrobkov

60 Právne predpisy EÚ poskytujú rámec na zápis výrobkov so zemepisným označením na úrovni EÚ, ale nezahŕňajú vnútroštátnu fázu kontroly. V súlade so zásadou subsidiarity má každý členský štát svoj vlastný proces kontroly, ale musí dodržiavať kritériá a podmienky pre dôkladné hodnotenie stanovené príslušným systémom, ako je ustanovené v právnych predpisoch o zemepisných označeniach (bod 46). Každý členský štát sa tiež môže slobodne rozhodnúť, či bude účtovať poplatky za procesy registrácie a kontroly.

Neefektívnosť postupov registrácie Komisie

61 Žiadosti o registráciu zemepisných označení analyzujú a schvaľujú príslušné orgány každého členského štátu a následne sa predkladajú Komisii spolu s podpornou dokumentáciou (príloha VIII). Členské štáty poskytujú tieto informácie buď prostredníctvom systému IT eAmbrosia EÚ alebo e-mailom. Podávanie prostredníctvom systému eAmbrosia nie je povinné pre poľnohospodárske výrobky a potraviny a členské štáty s najväčším počtom žiadostí zvyčajne využívajú zasielanie e‑mailom.

62 Databáza eAmbrosia obsahuje všetky registrované zemepisné označenia vrátane označení z krajín mimo EÚ zaregistrovaných na základe priamej žiadosti adresovanej Komisii. Všetky žiadosti odoslané cez IT systém sa automaticky nahrávajú do verejnej verzie platformy. Keďže všetky žiadosti musia byť zverejnené vo verejnej verzii eAmbrosia, Komisia musí nahrať e-mailové žiadosti manuálne. Pre zamestnancov Komisie to znamená dodatočnú prácu, pri ktorej sa môžu vyskytnúť chyby.

Zdĺhavé vnútroštátne postupy a postupy Komisie na analýzu a registráciu žiadostí o zemepisné označenia

63 Postupom registrácie zemepisných označení v členských štátoch by nemali brániť žiadne prekážky. Fáza vnútroštátnej kontroly a fáza kontroly zo strany Komisie, ktorá obsahuje požiadavky na postupy podávania žiadostí, uverejňovania, odvolania a registrácie zemepisných označení, by preto mali mať stanovené jasné termíny a mali by byť transparentné.

64 Aby sme skontrolovali časový rámec a procesy schvaľovania zemepisných označení vo vybraných členských štátoch, vybrali sme niekoľko žiadostí o registráciu zemepisných označení a zmien existujúcich registrácií (príloha IX). Aj keď vo vybraných členských štátoch boli zverejnené jasné požiadavky na postupy podávania žiadostí, zverejňovania, odvolania a registrácie, zistili sme, že termíny kontroly prijaté vo vnútroštátnych právnych predpisoch boli len zriedka dodržané, pričom schvaľovacie procesy trvali až 60 mesiacov. Tieto dlhé oneskorenia spôsobil zložitý proces zabezpečenia kvality a špecifických vlastností poľnohospodárskych produktov.

65 V prípade tých istých vzoriek vybraných na úrovni Komisie sa tiež zistilo, že proces schvaľovania je zdĺhavý (príloha X). Zaznamenané oneskorenia v dĺžke až 48 mesiacov boli vysvetlené komplexnou analýzou a prekladom prijatých spisov a dlhými oneskoreniami pri prijímaní odpovedí od členských štátov na otázky Komisie.

Rozdiely v kontrolách zemepisných označení členských štátov a chýbajúce usmernenia Komisie

66 Kontroly zemepisných označení sa vykonávajú v súlade s nariadením 2017/625 o úradných kontrolách. Nariadenie nie je špecifické pre zemepisné označenia a nestanovuje štandardizované pravidlá EÚ na kontrolu zemepisných označení. Neboli navrhnuté ani prijaté žiadne ďalšie doplnkové právne predpisy o kontrole zemepisných označení.

67 Každý navštívený členský štát mal svoje vlastné pravidlá a postupy kontroly. Niektoré členské štáty uplatňovali kontroly registrácie pred schválením žiadosti o zemepisné označenie na vnútroštátnej úrovni, zatiaľ čo iné ich uplatňovali až potom (ročne alebo v rôznych intervaloch). Zistili sme, že kontrolné postupy a ich frekvencia neboli medzi vybranými členskými štátmi štandardizované a poplatky za kontrolu účtované operátorom sa výrazne líšili, od žiadnych poplatkov až po 300 EUR na deň.

68 Komisia organizuje školenia v rámci iniciatívy „Lepšia odborná príprava pre bezpečnejšie potraviny“ a každoročné diskusné semináre s členskými štátmi o kontrolách zemepisných označení. Neposkytla však oficiálne usmernenie o kontrolných postupoch, analýze rizík ani o optimálnej frekvencii kontrol. Rozdielne zaobchádzanie s výrobcami zemepisných označení v rôznych členských štátoch vedie k tomu, že niektorým výrobcom vznikajú vyššie náklady a povinnosti spojené s dodržiavaním predpisov ako iným.

Spolupráca v oblasti zemepisných označení v rámci EÚ vo všeobecnosti prebieha hladko

69 EUIPO v spolupráci s Komisiou spravuje portál (GIview) na uľahčenie komunikácie s orgánmi presadzovania práva. GIview obsahuje registračné údaje z databázy eAmbrosia a zemepisných označení mimo EÚ chránených v EÚ podľa medzinárodných alebo dvojstranných dohôd, údaje o príslušných orgánoch, kontrolných orgánoch skupinách výrobcov, a informácie o výrobkoch registrovaných ako zemepisné označenia (fotografie, mapy, popisy a odkazy na webové sídla skupín výrobcov).

70 V súvislosti s riadením systémov zemepisných označení členskými štátmi Komisia trikrát ročne zvoláva skupiny odborníkov, aby prediskutovali výzvy a osvedčené postupy v tomto sektore. Komisia okrem toho v rokoch 2018 až 2020 zorganizovala 17 mini seminárov s členskými štátmi. Zistili sme, že orgány vo vybraných členských štátoch ocenili tieto semináre a možnosť diskutovať a riešiť problematické žiadosti.

Presadzovanie práv duševného vlastníctva nie je optimálne

71 Práva duševného vlastníctva je potrebné účinne a primerane chrániť a zároveň zabezpečiť, aby sa opatrenia a postupy na presadzovanie nestali prekážkami legitímneho obchodu²². Na dosiahnutie tohto cieľa by legislatívne systémy na presadzovanie práv duševného vlastníctva v členských štátoch mali zabezpečiť vysokú, rovnocennú a homogénnu úroveň ochrany práv duševného vlastníctva na vnútornom trhu²³. Colné orgány členských štátov by mali mať možnosť zadržať tovar podozrivý z porušovania práv duševného vlastníctva, ktoré sú chránené právnymi predpismi EÚ a vnútroštátnymi právnymi predpismi. Ak má Komisia a členské štáty tieto potreby naplniť, mala by mať spoľahlivý rámec EÚ na presadzovanie práv duševného vlastníctva.

Smernica o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva sa neuplatňuje jednotne

72 Cieľom Komisie je zabezpečiť, aby v celej EÚ existovali rovnocenné legislatívne systémy, ktoré budú zabezpečovať vysokú, rovnocennú a homogénnu úroveň ochrany duševného vlastníctva na vnútornom trhu. Ako sa uvádza v záveroch Rady z 1. marca 2018, opatrenia, postupy a opravné prostriedky smernice IPRED sa v členských štátoch neuplatňujú jednotne. Okrem usmernení^[24] Komisie na riešenie nedostatočnej jednotnosti úrovne ochrany duševného vlastníctva na vnútornom trhu Komisia zriadila novú expertnú skupinu pre politiku priemyselného vlastníctva, ktorá sa zaoberá presadzovaním práv duševného vlastníctva a v súčasnosti pripravuje súbor nástrojov EÚ na boj proti falšovaniu.

73 Zodpovednosťou Komisie je monitorovať úplnú a správnu transpozíciu smernice IPRED do vnútroštátnych právnych predpisov členskými štátmi. Zistili sme však niekoľko nedostatkov týkajúcich sa nesúladu alebo čiastočného súladu transpozície smernice IPRED v kontrolovaných členských štátoch, ako sa uvádza v hodnotení smernice IPRED z roku 2017 a v podpornej štúdii z roku 2017. Tieto sústavné oneskorenia predstavujú nedostatky, ktoré viedli k rozdielom v ochrane duševného vlastníctva na jednotnom trhu.

74 Zistili sme, že v smernici IPRED sa neriešia potreby digitálneho veku. V tejto súvislosti Komisia navrhla akt o digitálnych službách (DSA), od ktorého sa očakáva, že prispeje k boju proti nezákonnému obsahu online, a to objasnením režimu zodpovednosti podľa smernice o elektronickom obchode a zvýšením povinností „hĺbkovej analýzy“ online platforiem. Návrh aktu o digitálnych službách však poskytuje zvýšenú zodpovednosť len pre veľké platformy, ostatní sprostredkovatelia budú naďalej využívať možnosti oslobodenia od zodpovednosti. Komisia vytvorí súbor nástrojov EÚ proti falšovaniu, v ktorých objasní úlohy a povinnosti aktérov vrátane online platforiem, pričom bude vychádzať z ustanovení aktu o digitálnych službách.

V rámci presadzovania práv duševného vlastníctva colnými orgánmi chýbajú kľúčové prvky

75 Úlohou Komisie je podporovať moderné, harmonizované prístupy k colným kontrolám a colnej spolupráci. Mala by sa usilovať o vysokú úroveň ochrany vnútorného trhu EÚ, najmä s cieľom zabrániť obchodnej diverzii a falšovaniu v rámci EÚ. Riadne presadzovanie práv duševného vlastníctva colnými orgánmi by malo zohľadňovať aj povinnosti a zodpovednosť za zničenie tovaru. Preskúmali sme colný rámec EÚ na presadzovanie práv duševného vlastníctva a spôsob jeho implementácie v piatich vybraných členských štátoch.

Ochrana práv duševného vlastníctva je variabilná

76 Podľa nariadenia o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi by sa colné opatrenia týkajúce sa tovaru podozrivého z porušovania práv duševného vlastníctva mali týkať tovaru, ktorý podlieha alebo by mal podliehať colnému dohľadu alebo kontrole, a najmä ak tento tovar:

1. je navrhovaný na prepustenie do voľného obehu, vývoz alebo spätný vývoz;
2. vstupuje na colné územie Únie alebo vystupuje z tohto územia;
3. je umiestnený do osobitného colného režimu.

77 Komisia v oznámení objasnila²⁵, že colné opatrenia na presadzovanie práv duševného vlastníctva sú povolené len pre tovary pochádzajúce z tretích krajín, ktoré sú určené na predaj v Európskej únii, okrem tých, ktoré sa týkajú ochranných známok EÚ a národných ochranných známok. Balík o ochranných známkach²⁶, ktorý nadobudol účinnosť v roku 2016, rozšíril ochranu práv majiteľa ochrannej známky EÚ alebo národnej ochrannej známky, a to aj v prípade, že tovar nie je určený na uvedenie na jednotný trh. To znamená, že ochrana práv duševného vlastníctva stanovená v nariadení o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi nie je rovnaká pre všetky práva duševného vlastníctva a pre všetok tovar pod colným dohľadom a kontrolou. Komisia neaktualizovala všetky právne predpisy EÚ o duševnom vlastníctve v oblasti hmotného práva, ktoré sú potrebné na zabezpečenie rovnakého zaobchádzania so všetkými právami duševného vlastníctva EÚ.

78 Toto nariadenie o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi sa nevzťahuje na tovar nekomerčného charakteru, ktorý sa nachádza v osobnej batožine cestujúcich (článok 1 ods. 4). Výklad „tovaru nekomerčného charakteru“ závisí od každého členského štátu. Vo vybraných členských štátoch sme zaznamenali rozdielne výklady, ktoré viedli k nerovnomernej ochrane práv duševného vlastníctva.

Žiadna spoločná stratégia riadenia a kontroly rizík práv duševného vlastníctva

79 Podľa Colného kódexu Únie môžu colné orgány vykonávať akékoľvek kontroly, ktoré považujú za potrebné, na tovare z krajín mimo EÚ, ktorý sa dováža na colné územie Únie. Tieto kontroly musia byť primerané a vykonávané v súlade s kritériami analýzy rizík. Zistili sme však, že Komisia ešte nevypracovala spoločný rámec riadenia rizík v oblasti práv duševného vlastníctva, stratégiu colnej kontroly EÚ pri porušovaní práv duševného vlastníctva ani rizikové profily práv duševného vlastníctva. Okrem toho sme zistili, že z piatich vybraných členských štátov len Francúzsko malo národnú stratégiu riadenia rizík v oblasti práv duševného vlastníctva alebo stratégiu kontroly porušovania práv duševného vlastníctva.

Rôzne postupy v EÚ na likvidáciu falšovaného tovaru

80 Pri štandardnom postupe v súlade s nariadením²⁷, keď pri colnej kontrole vznikne podozrenie, že tovar môže byť falšovaný, sa držiteľovi rozhodnutia (držiteľovi práva) a držiteľovi tovaru (alebo deklarantovi) zašle oznámenie. Na základe ich odpovedí, ktoré majú byť doručené do 10 pracovných dní, sa skontrolujú podmienky zničenia. Po splnení všetkých podmienok sa prijme rozhodnutie o zničení. Keď podozrenie nie je opodstatnené (alebo držiteľ práva nechce konať), tovar je uvoľnený. Ak deklarant alebo držiteľ tovaru namieta proti zničeniu, držiteľ práva musí iniciovať postupy v prípade nesplnenia povinnosti na určenie porušenia.

81 V nariadení o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi sa ustanovuje aj zjednodušený postup likvidácie malých poštových alebo expresných kuriérskych zásielok. Na žiadosť držiteľa rozhodnutia o schválení žiadosti môže byť tovar zničený s výslovným alebo predpokladaným súhlasom jediného deklaranta alebo držiteľa tovaru. Počas kontrolovaného obdobia využilo postup pri malých zásielkach 23 členských štátov, t. j. 85 % členských štátov. Okrem toho dva členské štáty nevyužili tento postup, ale uplatnili svoje vnútroštátne trestné konania. Dva členské štáty nevyužili tento postup ani porovnateľný postup počas rovnakého obdobia. Podľa niektorých vybraných členských štátov je definícia malých zásielok v nariadení o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi príliš obmedzujúca v kontexte zvýšeného objemu elektronického obchodu, čo bráni colnému presadzovaniu práv duševného vlastníctva.

82 Jeden vybraný členský štát používa namiesto postupu malých zásielok osobitný postup zaistenia mimo rozsahu pôsobnosti nariadenia. V prípade malých zásielok je postup zaistenia obzvlášť účinným a rýchlym nástrojom na stiahnutie tovaru podozrivého z porušovania práv duševného vlastníctva z trhu. Náklady vyplývajúce z postupu zaistenia sa nepožadujú od držiteľov práv, ale znášajú ich colné orgány.

83 Nariadenie o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi obsahuje nepovinné ustanovenia týkajúce sa nákladov na zničenie, čo v EÚ vytvorilo odlišné postupy. Podľa správy Komisie o vykonávaní uvedeného nariadenia približne 85 % členských štátov žiada držiteľa rozhodnutia, aby znášal náklady na zničenie podľa štandardného postupu. Približne 46 % členských štátov žiada držiteľa rozhodnutia, aby znášal náklady na zničenie v rámci štandardných postupov a postupov pre malé zásielky. Dva členské štáty znášajú náklady, ktoré im vznikli v súvislosti so skladovaním a zničením tovaru podľa nariadenia o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi v rámci štandardného postupu. Pokiaľ ide o náklady na zničenie v rámci postupu malých zásielok, niektoré členské štáty konajú ad hoc.

84 Náklady na zničenie a skladovanie môžu byť veľmi vysoké, takže držitelia práv môžu váhať s podniknutím krokov. Okrem toho si zničenie nebezpečného tovaru (napr. chladiaceho plynu alebo pesticídov) vyžaduje nákladnú likvidáciu a špecifické vybavenie, ktoré nie je dostupné vo všetkých členských štátoch, aj keď je držiteľ práv ochotný za zničenie zaplatiť. V niektorých krajinách mimo EÚ, ako sú USA, náklady na zničenie hradí federálna vláda prostredníctvom fondu, ktorý je financovaný z pokút a zaistenia majetku za porušenie práv duševného vlastníctva. Rôznorodosť postupov v jednotlivých členských štátoch, pokiaľ ide o náklady na zničenie, vytvára situáciu rozdielneho zaobchádzania s držiteľmi práv.

Žiadny harmonizovaný rámec pre sankcie a pokuty za porušovanie práv duševného vlastníctva

85 Colné orgány môžu držiteľom rozhodnutia uložiť sankcie.

86 Vnútroštátne colné zákony tiež stanovujú colné sankcie pre deklaranta a držiteľa tovaru a/alebo ich zástupcu. Sankcie za porušenie hmotného práva duševného vlastníctva nie sú v členských štátoch harmonizované.

87 V niektorých členských štátoch nie sú sankcie za porušenie hmotného práva duševného vlastníctva a vnútroštátnych colných predpisov dostatočne odrádzajúce a mohli by byť podnetom na obchodnú diverziu.

Rôzne praktiky nahlasovania porušení práv duševného vlastníctva

88 Keďže v nariadení o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi sa nestanovuje časový rámec na nahlasovanie zadržania v celoeurópskom informačnom systéme proti falšovaniu a pirátstvu (COPIS), členské štáty majú rôzne postupy.

89 Spoločné rozhranie medzi COPIS a AFIS (informačný systém úradu OLAF pre boj proti podvodom) umožňuje automatický prenos údajov o porušovaní práv duševného vlastníctva z COPIS do colného informačného systému úradu OLAF pre pozastavenie práv duševného vlastníctva (CIS+). Prevažná väčšina členských štátov však údaje do CIS+ nevkladá (iba deväť členských štátov prenieslo informácie do CIS+, čo predstavuje 9 % prípadov COPIS). Aj keď je mechanizmus zavedený, členské štáty ho väčšinou nevyužívajú.

90 Neexistuje žiadny špecifický horizontálny nástroj na výmenu informácií o presadzovaní práv duševného vlastníctva s príslušnými orgánmi v krajinách mimo EÚ. Komisia nikdy neprijala vykonávacie akty stanovujúce potrebné praktické opatrenia týkajúce sa výmeny údajov a informácií s krajinami mimo EÚ.

Nedostatky v colných kontrolách členských štátov

91 V nariadení o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi sa vyžaduje, aby vnútroštátne colné orgány vykonávali kontroly presadzovania práv duševného vlastníctva a dôsledne podávali správy o zadržaní tovaru.

92 Preskúmali sme vykonávanie nariadenia o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi v piatich vybraných členských štátoch prostredníctvom analýzy, preskúmania a testovania kľúčových komponentov zavedených systémov a postupov. To zahŕňalo náhodný výber vzoriek žiadostí o prijatie opatrení (AFA) a zadržaní hlásených v COPIS. Celkovo mali vybrané členské štáty vhodné nástroje na analýzu rizík, pričom spracovanie žiadostí o prijatie opatrení a presadzovanie colných opatrení na tovar porušujúci práva duševného vlastníctva boli uspokojivé. Pri vykonávaní colných kontrol sme však zistili tieto obmedzenia:

1. štyri členské štáty akceptovali intervenčnú prahovú hodnotu zadanú do žiadostí o prijatie opatrení držiteľmi práv, ktoré neboli uvedené v nariadení o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi²⁸;
2. v troch členských štátoch sa vyskytli nedostatky súladu s lehotami na oznamovanie pre držiteľov/žiadateľov o rozhodnutia a deklarantov/držiteľov tovaru;
3. dva členské štáty nepoužili rozhranie COPIS-AFIS (CIS+);
4. členské štáty vyvinuli rôzne postupy a časové rámce na podávanie správ.

93 Nejednotná implementácia smernice IPRED a obmedzenia pri implementácii kontrol presadzovania práv duševného vlastníctva colnými orgánmi v členských štátoch ovplyvňujú presadzovanie práv duševného vlastníctva v EÚ a boj proti falzifikátom. Domnievame sa, že ochrana práv duševného vlastníctva v EÚ sa líši podľa miesta dovozu. Preto existuje riziko, že podvodníci a falšovatelia presmerujú obchod na miesta v EÚ s menej prísnymi kontrolami a sankciami.

Závery a odporúčania

94 Náš celkový záver je, že rámec EÚ na ochranu práv duševného vlastníctva je vo všeobecnosti pevný a spoľahlivý, hoci stále existujú nedostatky. Predkladáme odporúčania, ako zlepšiť regulačný rámec práv duševného vlastníctva, jeho implementáciu a presadzovanie.

95 Cieľom smernice o dizajnoch bolo zosúladiť právne predpisy členských štátov o ochrane dizajnov s cieľom vytvoriť systém dizajnov EÚ. To vyžaduje úplný a aktuálny právny rámec, ktorý zosúladí ustanovenia nariadenia a smernice pre dizajny. Zistili sme však rozdiely medzi dizajnmi EÚ a vnútroštátnymi systémami, pokiaľ ide o procesy podávania žiadosti, preskúmania a publikovania. Okrem toho sme zistili, že neexistuje žiadny právny rámec na ochranu nepoľnohospodárskych výrobkov (pozri body 26 – 35 a 46 – 47).

96 Rámec EÚ na presadzovanie práv duševného vlastníctva je zavedený a riadne funguje. Zistili sme však, že v tomto rámci a jeho implementácii existujú určité nedostatky, napríklad akceptovanie intervenčných prahových hodnôt nešpecifikovaných v nariadení zo strany členských štátov a obmedzená definícia malých zásielok (pozri body 76 – 78, 81 a 92).

Odporúčanie 1 – Dokončiť a aktualizovať regulačné rámce EÚ pre práva duševného vlastníctva

Komisia by mala predložiť legislatívne návrhy s cieľom:

1. poskytnúť ochranu zemepisných označení iných nepoľnohospodárskych výrobkov;
2. rozšíriť ochranu presadzovania ochranných známok EÚ na všetky práva duševného vlastníctva EÚ, zaviesť intervenčné prahové hodnoty a rozšíriť definíciu malých zásielok.

Termín: koniec roka 2025

97 Dospeli sme k záveru, že chýba jasná metodika na určovanie poplatkov v EÚ, čo vedie k takej úrovni poplatkov, ktorá vytvára akumulované prebytky. Okrem toho sme zistili nedostatky v právnych predpisoch týkajúcich sa rámca riadenia a zodpovednosti úradu EUIPO (pozri body 19 – 25 a 36 – 41).

Odporúčanie 2 – Posúdiť mechanizmy riadenia a metodiku určovania poplatkov

Komisia by sa mala v rámci svojho posúdenia vplyvu, účinnosti a efektívnosti úradu EUIPO a jeho pracovných metód (stanovených v článku 210 nariadenia o OZEÚ) zaoberať mechanizmami riadenia a neexistenciou jasnej metodiky stanovovania poplatkov, ako je zdôraznené v tejto správe.

Termín: koniec roka 2025

98 Domnievame sa, že úrad EUIPO splnil svoje pridelené úlohy týkajúce sa správy a propagácie ochranných známok a dizajnov EÚ. Preto dobre prispel k ochrane ochranných známok a dizajnov EÚ (pozri bod 48).

99 Úrad EUIPO vyvinul systém spolupráce s členskými štátmi s cieľom podporiť zbližovanie postupov a nástrojov prostredníctvom projektov zahrnutých do dohôd o spolupráci. Zistili sme však, že chýbajú usmernenia týkajúce sa metodiky výpočtu paušálnych súm, problému s prevádzkovými nákladmi a rozdielov medzi členskými štátmi (pozri body 54 – 59).

Odporúčanie 3 – Zlepšiť systémy financovania, kontroly a hodnotenia

Úrad EUIPO by mal zabezpečiť:

1. spoľahlivú metodiku výpočtu paušálnych súm;
2. riadne odôvodnenie prevádzkových nákladov verejných databáz EÚ pre ochranné známky a dizajny EÚ;
3. zlepšiť systémy hodnotenia európskych projektov spolupráce.

Termín: koniec roka 2023

100 Stále existujú problémy s registráciou a kontrolou týkajúce sa implementácie rámca zemepisných označení. Domnievame sa, že veľmi zdĺhavý proces schvaľovania zemepisného označenia vytvára zbytočnú prekážku pre výrobcov, ktorí sa chcú zaregistrovať. Okrem toho, rozdielne zaobchádzanie s výrobcami zemepisných označení v rôznych členských štátoch vedie k tomu, že niektorým výrobcom vznikajú vyššie náklady a povinnosti na dodržiavanie predpisov ako iným (pozri body 60 – 68).

Odporúčanie 4 – Zlepšiť systémy zemepisného označenia EÚ

Komisia by mala včas analyzovať a registrovať žiadosti o zemepisné označenia a poskytnúť členským štátom oficiálne usmernenia o kontrolách zemepisných označení.

Termín: koniec roka 2025

101 Nejednotné vykonávanie smernice IPRED a obmedzenia colných kontrol presadzovania práv duševného vlastníctva colnými orgánmi v členských štátoch nepriaznivo ovplyvňujú presadzovanie a boj proti falzifikátom. Domnievame sa, že ochrana práv duševného vlastníctva v EÚ sa líši podľa miesta dovozu a v rámci EÚ existujú rôzne postupy na likvidáciu falšovaného tovaru. To bol prípad malých zásielok a nebezpečných výrobkov (pozri body 72, 74, 79 – 84 a 88 – 93).

Odporúčanie 5 – Zlepšiť rámec presadzovania práv duševného vlastníctva

Komisia by mala:

1. vytvoriť stratégiu kontroly založenú na riadení rizík v oblasti práv duševného vlastníctva;
2. lepšie monitorovať smernicu o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (IPRED) a presadzovanie colnými orgánmi v členských štátoch;
3. štandardizovať predkladanie správ o činnosti.

Termín: koniec roka 2023

Túto správu prijala komora IV, ktorej predsedá Mihails Kozlovs, člen Európskeho dvora audítorov, v Luxemburgu dňa 15. marca 2022.

Prílohy

Príloha I – Ťažiská ochrany práv duševného vlastníctva

Medzinárodný rámec

• Parížsky dohovor o ochrane priemyselného vlastníctva (1883)
• Bernský dohovor o ochrane literárnych a umeleckých diel (1886)
• Všeobecná deklarácia ľudských práv, článok 27 ods. 2
• Dohoda o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva

Rámec Európskej únie

• Charta základných práv EÚ, článok 17 ods. 2.

Regulačný rámec pre ochranné známky EÚ

• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie
• Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2436 zo 16. decembra 2015 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok
• Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2018/625 z 5. marca 2018, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 o ochrannej známke Európskej únie a ktorým sa zrušuje delegované nariadenie (EÚ) 2017/1430
• Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/626 z 5. marca 2018, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 o ochrannej známke Európskej únie a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie (EÚ) 2017/1431
• Rozhodnutie predsedníctva odvolacích senátov z 27. februára 2020 o rokovacom poriadku pred odvolacími senátmi
• Dohoda z Nice o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb na účely registrácie známok

Regulačný rámec pre dizajny EÚ

• Nariadenie Rady (ES) č. 6/2002 z 12. decembra 2001 o dizajnoch spoločenstva
• Smernica 98/71/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 1998 o právnej ochrane dizajnov
• Nariadenie Komisie (ES) č. 2245/2002 z 21. októbra 2002, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 6/2002 o dizajnoch spoločenstva
• Nariadenie Komisie (ES) č. 2246/2002 zo 16. decembra 2002 o poplatkoch splatných úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a dizajny) v súvislosti so zápisom dizajnov spoločenstva

Regulačný rámec pre zemepisné označenia EÚ

• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 z 21. novembra 2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny
• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 992/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007
• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/787 zo 17. apríla 2019 o definovaní, popise, prezentácii a označovaní liehovín, používaní názvov liehovín pri prezentácii a označovaní iných potravín, ochrane zemepisných označení liehovín, používaní etylalkoholu a destilátov poľnohospodárskeho pôvodu v alkoholických nápojoch a o zrušení nariadenia (ES) č. 110/2008
• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 251/2014 o vymedzení, opise, obchodnej úprave, označovaní a ochrane zemepisných označení aromatizovaných vínnych výrobkov a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 1601/91
• Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 664/2014 z 18. decembra 2013, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012, pokiaľ ide o stanovenie symbolov Únie pre chránené označenia pôvodu, chránené zemepisné označenia a zaručené tradičné špeciality a pokiaľ ide o určité pravidlá týkajúce sa určovania pôvodu, určité procesné pravidlá a určité dodatočné prechodné pravidlá
• Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 668/2014 z 13. júna 2014, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny
• Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/33 zo 17. októbra 2018, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013, pokiaľ ide o žiadosti o ochranu označení pôvodu, zemepisných označení a tradičných pojmov v sektore vinohradníctva a vinárstva, námietkové konanie, obmedzenie používania, zmeny špecifikácií výrobkov, zrušenie ochrany a označovanie a obchodnú úpravu
• Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/34 zo 17. októbra 2018, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013, pokiaľ ide o žiadosti o ochranu označení pôvodu, zemepisných označení a tradičných pojmov v sektore vinohradníctva a vinárstva, námietkové konanie, zmeny špecifikácií výrobkov, register chránených názvov, zrušenie ochrany a používanie symbolov, ako aj pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013, pokiaľ ide o primeraný systém kontrol
• Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/1235 z 12. mája 2021, ktorým sa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/787 dopĺňa o pravidlá týkajúce sa žiadostí o zápis zemepisných označení liehovín do registra, zmien špecifikácií výrobku, zrušenia zápisu do registra a registra
• Vykonávacie Nariadenie Komisie (EÚ) 2021/1236 z 12. mája 2021, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/787, pokiaľ ide o žiadosti o zápis zemepisných označení liehovín do registra, námietkové konanie, zmeny špecifikácií výrobkov, zrušenie zápisu do registra, používanie symbolu a kontrolu
• Vykonávacie Nariadenie Komisie (EÚ) 2020/198 z 13. februára 2020, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 251/2014, pokiaľ ide o zriadenie registra zemepisných označení chránených v sektore aromatizovaných vínnych výrobkov a o zaradenie existujúcich zemepisných označení do tohto registra

Rámec EÚ pre presadzovanie práv duševného vlastníctva

• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 608/2013 z 12. júna 2013 o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi a zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1383/2003
• Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1352/2013 zo 4. decembra 2013, ktorým sa stanovujú formuláre podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 608/2013 o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi
• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (prepracované znenie)
• Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva
• Nariadenie č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie Brusel I)
• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I)
• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II)
• Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode („smernica o elektronickom obchode“)
• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 386/2012 z 19. apríla 2012 o poverení Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a dizajny) úlohami súvisiacimi s vymožiteľnosťou práv duševného vlastníctva, vrátane zhromažďovania zástupcov verejného a súkromného sektora ako Európskeho strediska pre sledovanie porušovania práv duševného vlastníctva Text s významom pre EHP
• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/625 z 15. marca 2017 o úradných kontrolách a iných úradných činnostiach vykonávaných s cieľom zabezpečiť uplatňovanie potravinového a krmivového práva, pravidiel o zdraví a pohode zvierat, o prípravkoch na zdravie ochranu rastlín (nariadenie o úradných kontrolách)

Príloha II – Transpozícia smernice o ochranných známkach do vnútroštátnych právnych predpisov

Príloha III – Ochranné známky: správne lehoty členských štátov

Príloha IV – Transpozícia smernice o dizajnoch EÚ do vnútroštátnych právnych predpisov

Príloha V – Dizajny: správne lehoty členských štátov

Príloha VI – Dizajny členských štátov – Poplatky a štruktúra poplatkov (k 1. januáru 2021)

Príloha VII – Kritériá použité EUIPO na výpočet paušálnych súm

Propagačné činnosti. Metóda je založená na prístupe jednotlivých NIPO odkazom na certifikované alebo kontrolovateľné údaje o vykonávaní činností NIPO v roku 2018. Vypočítala sa priemerná suma, berúc do úvahy celkovú sumu vykonanú na kategóriu a počet aktivít na kategóriu vykonaných v roku 2018. Sú definované tri kategórie: 1. poskytovanie informácií a poradenstva, 2. podujatia zamerané na šírenie informácií, a 3. činnosti strediska: činnosti/podujatia na zvyšovanie informovanosti a presadzovanie.

Denné sadzby. Metóda je založená na sadzbách poskytnutých každým NIPO na pokrytie úsilia súvisiaceho s realizáciou projektov, aktivít a účasti pracovných skupín na dohodách o spolupráci z roku 2019. Vypočítala sa priemerná sadzba na NIPO so zreteľom na všetky sadzby zo všetkých interných profilov zamestnancov poskytnutých každým NIPO.

Osobodni na aktivity. Pri tejto metóde sa využíva odhad potrebného úsilia podľa stupňa zložitosti každej činnosti a dostupných záznamov z minuloročného výkonu. Medzi požadované úsilie patrí: 1. účasť NIPO v pracovných skupinách – deväť osobodní, 2. kolaboratívna sieťová kontrola jazyka projektu – 36 osobodní, 3. dodržiavanie bežných postupov – 30 osobodní, a 4. projekt judikatúry strediska – 20 osobodní.

Príloha VIII – Podporné dokumenty k žiadostiam o registráciu zemepisných označení

Každý členský štát má zavedený svoj vlastný postup takejto kontroly a kroky a postupy sa v jednotlivých členských štátoch líšia. Okrem toho sa každý členský štát rozhodne, či bude účtovať poplatok za postup registrácie a kontroly, pričom na úrovni EÚ neexistuje harmonizovaný prístup. Komisia prostredníctvom rôznych legislatívnych aktov zaviedla harmonizované pravidlá pre procesy zemepisného označovania, konkrétne postupy, formu a predkladanie námietok voči zemepisným označeniam, žiadosti o zmenu a doplnenie a zrušenie už zaregistrovaných zemepisných označení. Vnútroštátne orgány predkladajú Komisii žiadosti o registráciu zemepisného označenia spolu s touto podpornou dokumentáciou:

1. vyhlásenie členského štátu týkajúce sa podmienok zodpovedajúcej schémy;
2. podrobnosti o všetkých prípustných vyjadreniach o námietke prijatých počas vnútroštátneho námietkového konania;
3. podrobnosti o akejkoľvek prechodnej vnútroštátnej ochrane;
4. informácie o všetkých vnútroštátnych súdnych konaniach, ktoré môžu ovplyvniť postup registrácie (víno a liehoviny – „pravidlo Piadina“) a
5. informácie o príslušnom orgáne a, ak je to možné, o kontrolnom orgáne.

Príloha IX – Zemepisné označenie. Postup schvaľovania na úrovni Komisie

1. Po prijatí žiadostí Komisia:
   
   
   • skontroluje žiadosť v súlade s článkom 50 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 pre poľnohospodárske výrobky a potraviny, článkom 10 delegovaného nariadenia (EÚ) 2019/33 pre vinárske produkty, článkom 26 nariadenia (EÚ) 787/2019 pre liehoviny a článkom 14 nariadenia (EÚ) č. 251/2014 pre aromatizované vína s cieľom posúdiť, či spĺňajú regulačné požiadavky;
   • v prípade potreby sa od žiadajúceho členského štátu vyžiadajú vysvetlenia v lehote šiestich mesiacov od dátumu prijatia žiadosti (predĺžená, ak sú potrebné ďalšie vysvetlenia);
   • ak je kontrola kladná, uskutoční sa prvé uverejnenie v Úradnom vestníku EÚ, séria C, čo umožní zainteresovaným stranám so sídlom mimo žiadajúceho členského štátu podať námietky v lehote dvoch mesiacov pre sektor vína a aromatizovaných vín a troch mesiacov pre poľnohospodárske výrobky, potraviny a liehoviny (s ďalšími dvoma mesiacmi na podanie odôvodnenej námietky);
   • ak prijaté námietky nie sú prípustné alebo sú následne stiahnuté alebo nie sú doručené žiadne námietky, zemepisné označenie sa zapíše prostredníctvom nariadenia uverejneného v Úradnom vestníku EÚ, séria L;
   • ak je kontrola negatívna, Komisia prijme rozhodnutie o zamietnutí (článok 52 ods. 1 nariadenia č. 1151/2012, článok 97 ods. 4 nariadenia č. 1308/2013, článok 30 ods. 1 nariadenia 2019/787). Príslušný výbor musí o takomto rozhodnutí hlasovať.
2. V prípade prijatia prípustných námietok sa medzi prihlasovateľom a namietateľom (namietateľmi) začne priateľské konanie (tri mesiace na diskusiu s možným predĺžením o tri mesiace), čo vedie k týmto možnostiam:
   
   
   • ak sa medzi stranami dosiahne dohoda, ktorá nemení podstatu žiadosti, zemepisné označenie sa zapíše;
   • ak sa dosiahne dohoda, ktorá zahŕňa zmenu podstaty žiadosti, proces kontroly sa vykoná odznova;
   • ak sa nedosiahne dohoda, Komisia je povinná prijať konečné rozhodnutie, kladné alebo záporné, a predloží vykonávacie nariadenie na schválenie výboru pre kvalitu, ktorý tvoria členské štáty.
3. Aby sa predišlo duplicite analýzy zo strany príslušných orgánov v členských štátoch a Komisie, Komisia skúma prijaté žiadosti, aby sa zabezpečilo, že sa dodržiavajú právne predpisy Únie, neexistujú žiadne zjavné chyby a že záujmy zainteresovaných strán mimo členského štátu žiadosti sa berú do úvahy. V praxi Komisia skúma iba jednotný dokument (ktorý obsahuje súhrn špecifikácií výrobku a technických charakteristík).
4. Jednotný dokument je dokument určený na uverejnenie v Úradnom vestníku EÚ v prípade schválenia. Keď Komisia zistí nezrovnalosti, chyby alebo nejasný text, pošle e-mail žiadajúcemu členskému štátu. Uverejnený jednotný dokument sa preloží do všetkých úradných jazykov EÚ. Špecifikácie výrobku (s podrobným popisom všetkých technických procesov súvisiacich s výrobou) zaslané žiadateľmi sú vypracované v národnom jazyku žiadateľa.

Príloha X – Zemepisné označenie, žiadosti 2017 – 2020

1. Od roku 2017 do roku 2020 dostala Komisia 211 žiadostí o registráciu výrobkov s chráneným zemepisným označením EÚ. Komisia počas príslušného obdobia zapísala 57 výrobkov so zemepisným označením a zverejnila 18 námietok. Zvyšných 136 žiadostí (64 %) bolo v rôznych štádiách analýzy. Analýza 57 zaregistrovaných žiadostí trvala deväť až 49 mesiacov, pričom Komisia pripísala oneskorenia problémom, ako je potreba prekladať dokumenty, problémy s IT a znížený počet zamestnancov.

   

   Zdroj: EDA, na základe údajov Komisie.

2. Vybrali sme 22 žiadostí o registráciu zemepisného označenia EÚ v navštívených členských štátoch, z ktorých 14 bolo predložených Komisii a zvyšok analyzovali vnútroštátne orgány. Komisia schválila sedem žiadostí, pričom analýza trvala 16 až 48 mesiacov od podania žiadosti. V prípade siedmich schválených žiadostí trvalo celkové obdobie analýzy (vrátane počiatočnej vnútroštátnej kontroly) 20 až 56 mesiacov. Pri dvoch zo 14 žiadostí Komisia nedodržala počiatočnú šesťmesačnú lehotu²⁹ na analýzu a otázky pre žiadajúce členské štáty, čím sa postup registrácie zemepisného označenia potenciálne oneskoril.

   

   Zdroj: EDA, na základe údajov Komisie.

3. Vybrali sme 22 žiadostí o zmenu už zaregistrovaných zemepisných označení EÚ v navštívených členských štátoch, z ktorých 18 bolo predložených Komisii a zvyšok analyzovali vnútroštátne orgány. Komisia schválila 11 žiadostí, pričom analýza trvala tri až 48 mesiacov od podania žiadosti. V prípade 11 schválených žiadostí trvalo celkové obdobie analýzy (vrátane vnútroštátnej kontroly) šesť až 60 mesiacov. Pri piatich z 18 žiadostí Komisia nedodržala počiatočnú šesťmesačnú lehotu na analýzu a otázky pre žiadajúce členské štáty, čím sa postup registrácie zemepisného označenia potenciálne oneskoril.

Skratky

AFA: Žiadosť o prijatie opatrení

AFIS: Informačný systém úradu OLAF pre boj proti podvodom

BoA: Odvolacia rada

CA: Dohoda o spolupráci

COPIS: Celoeurópsky informačný systém proti falšovaniu a pirátstvu

DSA: Akt o digitálnych službách

ECP: Európsky projekt spolupráce

EUIPO: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo

EUROPOL: Agentúra Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva

GR BUDG: Generálne riaditeľstvo pre rozpočet

GR GROW: Generálne riaditeľstvo pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP

GR SANTE: Generálne riaditeľstvo pre zdravie a bezpečnosť potravín

GR AGRI: Generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

GR TAXUD: Generálne riaditeľstvo pre dane a colnú úniu

HIPO: Maďarský úrad duševného vlastníctva

INPI: Francúzsky národný inštitút duševného vlastníctva

IP: Duševné vlastníctvo

IPR: Právo duševného vlastníctva

IPRED: Smernica o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva

KPI: Kľúčový ukazovateľ výkonnosti

MSP: Malé a stredné podniky

NIPO: Národný úrad pre duševné vlastníctvo

OECD: Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj

OLAF: Európsky úrad pre boj proti podvodom

OSIM: Rumunský štátny úrad pre vynálezy a ochranné známky

SPB: Litovský štátny patentový úrad

Ukazovatele SMART: Konkrétne, merateľné, dosiahnuteľné, realistické a časovo ohraničené ukazovatele

WTO: Svetová obchodná organizácia

ZFEÚ: Zmluva o fungovaní Európskej únie

Glosár

Dizajn: vzhľad výrobku vyplývajúci z jeho ozdobných alebo estetických aspektov, ktorý môže pozostávať z trojrozmerných prvkov (tvar alebo povrch) alebo z dvojrozmerných prvkov (vzory, línie alebo farba).

Doložka o oprave: jej cieľom je obmedziť ochranu náhradných dielov používaných na opravu výrobku. Účelom je zabrániť vytvoreniu trhov na vlastnú spotrebu, kde je obmedzený počet konkurencieschopných dodávateľov (napr. automobilov). Liberalizácia používania náhradných dielov by mala umožniť väčšiu hospodársku súťaž na trhu s náhradnými dielmi s výhodou väčšieho výberu a nižších cien pre spotrebiteľov.

Držiteľ práva: držiteľ práva duševného vlastníctva, osoba s licenciou na používanie duševného vlastníctva alebo ich oprávnený zástupca.

Intervenčný prah: prahová hodnota požadovaná držiteľmi práv na obmedzenie opatrení na presadzovanie colných predpisov na množstvá falšovaného tovaru nad určitú úroveň.

ISO 10002: usmernenia pre proces vybavovania sťažností súvisiacich s produktmi a službami v rámci organizácie vrátane plánovania, návrhu, rozvíjania, prevádzky, údržby a zlepšovania.

ISO 9001: norma založená na množstve princípov manažérstva kvality vrátane silnej orientácie na zákazníka, motivácie a vplyvu vrcholového manažmentu, procesného prístupu a neustáleho zlepšovania.

Malá zásielka: poštová alebo expresná kuriérska zásielka, ktorá obsahuje maximálne tri jednotky alebo ktorá má hrubú hmotnosť menej ako 2 kilogramy.

OBI: Helénska organizácia priemyselného vlastníctva.

Ohlasovateľ: osoba, ktorá podáva colné vyhlásenie vo vlastnom mene, alebo osoba, v mene ktorej sa takéto vyhlásenie podáva.

Ochranná známka: znak alebo symbol používaný na rozlíšenie produktov alebo služieb subjektu a ktorý môže byť zaregistrovaný na účely ochrany.

Patent: právny titul, ktorý možno udeliť každému technickému vynálezu, ktorý je nový, zahŕňa „invenčný krok“ a je priemyselne využiteľný.

Pirátstvo: neoprávnené kopírovanie alebo používanie diela chráneného právami duševného vlastníctva.

Trieda: formálna kategória na vymedzenie tovarov a/alebo služieb.

Zemepisné označenia: označenie, ktoré možno použiť len vtedy, ak výrobok pochádza z konkrétneho miesta pôvodu, má určité vlastnosti a spĺňa definované kritériá kvality.

Odpovede Komisie

https://www.eca.europa.eu/sk/Pages/DocItem.aspx?did=61056

Odpovede úradu EUIPO

https://www.eca.europa.eu/sk/Pages/DocItem.aspx?did=61056

Harmonogram

https://www.eca.europa.eu/sk/Pages/DocItem.aspx?did=61056

Audítorský tím

V osobitných správach EDA predkladajú výsledky jeho auditov, ktoré sa týkajú politík a programov EÚ alebo tém riadenia súvisiacich s konkrétnymi rozpočtovými oblasťami. EDA vyberá a navrhuje tieto audítorské úlohy tak, aby mali maximálny vplyv, pričom sa zohľadňujú riziká z hľadiska výkonnosti či zhody, výška súvisiacich príjmov alebo výdavkov, budúci vývoj a politický a verejný záujem.

Tento audit výkonnosti vykonala audítorská komora IV Regulácia trhov a konkurencieschopné hospodárstvo, ktorej predsedá člen EDA Mihails Kozlovs. Audit viedla členka Dvora audítorov Ildikó Gáll-Pelcz a pomáhala jej vedúca kabinetu Claudia Kinga Bara, atašé kabinetu Zsolt Varga, hlavný manažér John Sweeney, vedúci úlohy Benny Fransen a audítori a audítorky Dan Danielescu, Joaquin Hernandez Fernandez, Carlos Soler Ruiz a Esther Torrente Heras. Grafickú podporu poskytla Giuliana Lucchese.

Koncové poznámky

¹ Vymedzenie práv duševného vlastníctva Svetovou organizáciou duševného vlastníctva.

² Správa o stave porušovania práv duševného vlastníctva, jún 2020, Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO).

³ Virálny marketing – Falzifikáty, nekvalitný tovar a trestná činnosť v oblasti duševného vlastníctva v kontexte pandémie COVID-19, 17. apríla 2020, Europol.

⁴ Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (Ú. v. EÚ L 157, 30.4.2004, s. 45 – 86).

⁵ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 608/2013 z 12. júna 2013 o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi (Ú. v. EÚ L 181, 29.6.2013, s. 15 – 34).

⁶ Závery Rady k akčnému plánu EÚ v colnej oblasti na boj proti porušovaniu PDV na roky 2018 – 2022, (Ú. v. EÚ C 24, 21.1.2019, s. 3).

⁷ Agentúra Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva.

⁸ Odôvodnenie 9, smernica o ochranných známkach.

⁹ Lehota bola 14. január 2019.

¹⁰ Článok 70 ods. 4.

¹¹ Článok 176 ods. 2 nariadenia o OZEÚ.

¹² Články 153, 157 a 171 nariadenia o ochranných známkach EÚ.

¹³ Pozri články 153, 157, 172 a 176 nariadenia o OZEÚ.

¹⁴ Rozhodnutie BC-19-07.

¹⁵ Pozri stanoviská EDA 3/2015 a 2/2018 a situačnú správu EDA o opatreniach EÚ týkajúcich sa povinnosti zodpovedať sa a verejného auditu z roku 2014, okrem iného.

¹⁶ Výskumná služba Európskeho parlamentu (2018): EU Agencies, Common Approach and Parliamentary Scrutiny, štúdia, strana 8.

¹⁷ IFAC-CIPFA (2014): International framework: good governance in the public sector, s. 24.

¹⁸ Odôvodnenia 3 a 4.

¹⁹ V nariadení Komisie č. 2246/2002 sa zohľadňuje len prvé kritérium.

²⁰ Stanovisko 1/2019.

²¹ Článok 172 ods. 4 nariadenia EÚ o ochranných známkach.

²² Správa Komisie o vykonávaní nariadenia Rady (EÚ) č. 608/2013.

²³ Odôvodnenie 10, smernica o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva.

²⁴ COM(2017) 708 final.

²⁵ Oznámenie Komisie 2016/C 244/03.

²⁶ Nariadenie (EÚ) 2015/2424 a smernica (EÚ) 2015/2436.

²⁷ Nariadenie (EÚ) č. 608/2013 o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi.

²⁸ V nariadení (EÚ) č. 608/2013 sa nestanovuje možnosť obmedziť presadzovanie konkrétneho práva duševného vlastníctva colnými orgánmi na základe množstva tovaru porušujúceho autorské práva zachyteného colnými orgánmi.

²⁹ Článok 10 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/33.

Kontakt

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG

Tel. +352 4398-1
Otázky: eca.europa.eu/sk/Pages/ContactForm.aspx
Webová stránka: eca.europa.eu
Twitter: @EUAuditors

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (https://europa.eu).

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2022.

PDF	ISBN 978-92-847-7663-4	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/79324	QJ-AB-22-004-SK-N
HTML	ISBN 978-92-847-7637-5	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/650727	QJ-AB-22-004-SK-Q

AUTORSKÉ PRÁVA

© Európska únia, 2022

Politika týkajúca sa opakovaného použitia materiálov Európskeho dvora audítorov (EDA) je stanovená v rozhodnutí EDA č. 6/2019 o politike otvoreného prístupu a opakovanom použití dokumentov.

Pokiaľ sa nestanovuje inak (napr. v osobitnom upozornení o autorských právach), obsah materiálov EDA vo vlastníctve EÚ podlieha licencii Creative Commons Attribution 4.0 International (CC BY 4.0). Vo všeobecnosti je preto opakované použitie povolené pod podmienkou, že sa náležite uvedie zdroj a označia prípadné zmeny. Tí, ktorí opakovane používajú obsah EDA, nesmú skresliť pôvodný význam alebo odkaz. EDA nenesie zodpovednosť za žiadne dôsledky opakovaného použitia.

V prípade, že konkrétny materiál zobrazuje alebo opisuje identifikovateľné súkromné osoby, napr. fotografie zamestnancov EDA, alebo ak obsahuje prácu tretej strany, je potrebné získať dodatočné povolenie.

Ak je tento súhlas udelený, ruší a nahrádza sa ním uvedené všeobecné povolenie a jasne sa vymedzí každé prípadné obmedzenie týkajúce sa použitia.

V prípade použitia či šírenia obsahu materiálov, ktoré EÚ nevlastní, je potrebné žiadať povolenie priamo od držiteľov autorských práv.

Politika EDA týkajúca sa opakovaného použitia materiálov sa nevzťahuje na softvér ani dokumenty, ktoré podliehajú právam priemyselného vlastníctva, ako sú patenty, ochranné známky, zapísané dizajny, logá a názvy.

Na súbore webových sídiel inštitúcií Európskej únie v rámci domény europa.eu sa uvádzajú odkazy na sídla tretích strán. Keďže sú mimo kontroly EDA, odporúčame Vám oboznámiť sa s ich politikami ochrany osobných údajov a autorských práv.

Použitie loga EDA

Logo EDA sa nesmie použiť bez predchádzajúceho súhlasu Európskeho dvora audítorov.

Obráťte sa na EÚ

Osobne
V rámci celej EÚ existujú stovky informačných centier Europe Direct. Adresu centra najbližšieho k vám nájdete na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Telefonicky alebo e-mailom
Europe Direct je služba, ktorá odpovedá na vaše otázky o Európskej únii. Túto službu môžete kontaktovať:

• prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla: 00 800 6 7 8 9 10 11 (niektorí operátori môžu tieto hovory spoplatňovať),
• prostredníctvom štandardného telefónneho čísla: +32 22999696, alebo
• e-mailom na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Vyhľadávanie informácií o EÚ

Online
Informácie o Európskej únii sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie na webovej stránke Europa: https://europa.eu/european-union/index_sk.

Publikácie EÚ
Publikácie EÚ, bezplatné alebo platené, si môžete stiahnuť alebo objednať z kníhkupectva na webovej stránke https://op.europa.eu/sk/publications. Ak chcete získať viac než jeden výtlačok bezplatných publikácií, obráťte sa na službu Europe Direct alebo vaše miestne informačné centrum (pozri https://europa.eu/european-union/contact_sk).

Právo EÚ a súvisiace dokumenty
Prístup k právnym informáciám EÚ vrátane všetkých právnych predpisov EÚ od roku 1951 vo všetkých úradných jazykoch nájdete na webovej stránke EUR-Lex: https://eur-lex.europa.eu.

Otvorený prístup k údajom z EÚ
Portál otvorených dát EÚ (https://data.europa.eu/sk.) poskytuje prístup k súborom dát z EÚ. Dáta možno stiahnuť a opätovne použiť bezplatne na komerčné aj nekomerčné účely.