Ekologizácia: komplexnejší režim podpory príjmov, ktorý ešte nie je environmentálne účinný

Zhrnutie

I

Ekologizácia (alebo ekologizačná platba) je nový typ priamej platby pre poľnohospodárov, ktorý bol zavedený pri reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) v roku 2013. Bol navrhnutý na uplatňovanie zásady, že poľnohospodári by mali byť odmeňovaní za verejné statky, ktoré poskytujú. Prostredníctvom tohto mechanizmu mala ekologizácia zlepšiť environmentálnu výkonnosť SPP.

II

V tejto správe sa uvádzajú zistenia nášho auditu zameraného na ekologizáciu. Naša hlavná audítorská otázka znela, či ekologizácia dokázala zvýšiť environmentálnu a klimatickú výkonnosť SPP v súlade s cieľom stanoveným v právnych predpisoch EÚ.

III

V úsilí odpovedať na túto hlavnú audítorskú otázku sme skúmali:

• intervenčnú logiku, existenciu jasných a dostatočne ambicióznych cieľov ekologizácie a odôvodnenie prideľovania rozpočtových prostriedkov v rámci tejto politiky;
• prínosy pre životné prostredie a klímu, ktoré možno od ekologizácie očakávať;
• zložitosť, ktorú ekologizácia pridáva SPP.

IV

Celkovo sme dospeli k záveru, že ekologizácia v podobe, v akej sa v súčasnosti vykonáva, pravdepodobne významne nezvýši environmentálnu a klimatickú výkonnosť SPP.

V

Zistili sme, že Komisia nevypracovala úplnú intervenčnú logiku pre ekologizačné platby. Nestanovila ani jasné a dostatočne ambiciózne environmentálne ciele, ktoré by sa mali ekologizáciou podľa očakávaní dosiahnuť. Okrem toho prideľovanie rozpočtových prostriedkov na ekologizáciu nie je odôvodnené environmentálnym obsahom politiky. Ekologizačná platba v podstate zostáva režimom podpory príjmov.

VI

Zistili sme aj, že ekologizácia pravdepodobne neprinesie významné prínosy pre životné prostredie a klímu, najmä z dôvodu výraznej mŕtvej váhy, ktorá má vplyv na politiku. Predovšetkým sa domnievame, že ekologizácia viedla k zmenám v poľnohospodárskych postupoch len na približne 5 % všetkej poľnohospodárskej pôdy EÚ.

VII

Nakoniec sme zistili, že pravdepodobné výsledky tejto politiky neodôvodňujú výraznú zložitosť, ktorú ekologizácia pridáva SPP. Časť tejto zložitosti je výsledkom prekrývania medzi ekologizáciou a inými environmentálnymi nástrojmi SPP vrátane noriem v oblasti dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu pôdy (GAEC). Ekologizácia pripomína GAEC v tom, že je v podstate tiež súborom základných environmentálnych podmienok platných pre podporu príjmov.

VIII

Na základe týchto zistení uvádzame tieto odporúčania:

• V súvislosti s ďalšou reformou SPP by mala Komisia vyvinúť kompletnú intervenčnú logiku pre príspevok SPP na plnení environmentálnych a klimatických cieľov EÚ, ktorá by zahŕňala konkrétne ciele a vychádzala by z aktuálneho vedeckého chápania príslušných javov.
• V rámci prípravy na vypracovanie svojho návrhu na ďalšiu reformu SPP by mala Komisia preskúmať a zhodnotiť vykonávanie súčasnej SPP. Pri vytváraní svojho návrhu by sa Komisia mala riadiť týmito zásadami:
  • Poľnohospodári by mali mať prístup k platbám SPP len vtedy, keď spĺňajú súbor základných environmentálnych noriem v oblastiach, na ktoré sa vzťahujú súčasné GAEC a všeobecné požiadavky na ekologizáciu (pričom oba tieto súbory požiadaviek majú prekračovať rámec environmentálnej legislatívy). Sankcie za nedodržiavanie týchto kombinovaných noriem by mali byť dostatočné na to, aby slúžili ako odstrašujúci prostriedok. Všetky takéto základné normy by sa navyše mali úplne začleniť do environmentálnej referenčnej úrovne pre každú plánovanú činnosť týkajúcu sa poľnohospodárstva.
  • Osobitné miestne potreby týkajúce sa životného prostredia a klímy možno náležite riešiť prostredníctvom intenzívnejšej plánovanej činnosti týkajúcej sa poľnohospodárstva, ktorá sa zakladá na dosiahnutí výkonnostných cieľov a financovaní odrážajúcom posúdenie priemerných vzniknutých nákladov a straty príjmu v súvislosti s opatreniami a postupmi, ktoré prekračujú rámec environmentálnej referenčnej úrovne.
  • Keď majú členské štáty pri vykonávaní SPP možnosť vybrať si z viacerých možností, mali by ešte pred ich vykonaním povinne preukázať, že možnosti, ktoré si zvolili, sú účinné a efektívne z hľadiska dosiahnutia cieľov tejto politiky.

Úvod

01

Európska únia (EÚ) vypláca poľnohospodárom priame dotácie v rámci prvého piliera¹ svojej spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Kľúčovým cieľom týchto priamych platieb je podpora príjmu poľnohospodárov. SPP však čelí čoraz väčšej kritike za to, že dostatočne neprispieva k obmedzeniu negatívneho vplyvu, ktorý majú niektoré poľnohospodárske postupy na životné prostredie a klímu².

02

„Ekologizačná platba“ alebo „ekologizácia“³ – nový typ priamej platby zavedený s reformou SPP v roku 2013 – je najnovším pokusom riešiť túto otázku. Je to jediná priama platba, ktorej hlavným stanoveným cieľom je „ekologizovať“, t. j. zvýšiť environmentálnu výkonnosť SPP⁴.

03

V dôvodovej správe priloženej tomuto legislatívnemu návrhu⁵ Komisia tvrdila, že poľnohospodárske podniky „budú potrebovať podporu pri prijímaní a udržovaní poľnohospodárskych systémov a postupov, ktoré sú mimoriadne vhodné na plnenie cieľov v oblasti životného prostredia a klímy, pretože poskytovanie takých verejných statkov sa do trhových cien nepremieta“. Tento dôraz na vynakladanie verejných prostriedkov na verejné statky a na odmeňovanie poľnohospodárov za pozitívne externality (t. j. za vykazovanie pozitívneho vplyvu, ktorý by inak trh neodmenil) tiež zvyšuje legitímnosť výdavkov SPP ako celku.

04

Ekologizácia nie je voliteľný režim. Všetci poľnohospodári, ktorí sa podieľajú na režimoch priamych platieb SPP (ako je napríklad režim základných platieb alebo režim jednotnej platby na plochu), musia požiadať aj o ekologizačnú platbu. Menšie podniky však môžu využívať podporu v rámci ekologizácie bez toho, aby museli spĺňať všetky požiadavky na ekologizáciu alebo čo len jednu z nich. Požiadavky na ekologizáciu sa nevzťahujú ani na podniky, ktoré sa považujú za ekologické už svojou podstatou: napríklad, ekologickí poľnohospodári dostávajú ekologické platby bez toho, aby museli preukázať, že dodržiavajú tri ekologizačné postupy.

05

Požiadavky na ekologizáciu zahŕňajú tri poľnohospodárske postupy, ktoré majú byť všetky jednoduché, všeobecné, mimozmluvné a ročné a majú byť prospešné pre životné prostredie a klímu:

1. v rámci diverzifikácie plodín sú poľnohospodári s viac ako 10 hektármi ornej pôdy povinní pestovať aspoň dve plodiny. Najmenej jedna ďalšia (t. j. tretia) plodina sa musí zaviesť v poľnohospodárskych podnikoch, ktoré majú viac ako 30 hektárov ornej pôdy. Podiel ornej pôdy, ktorú môžu poľnohospodári vyčleniť pre hlavnú plodinu, sa obmedzuje na 75 %. V poľnohospodárskych podnikoch, kde sa vyžadujú aspoň tri plodiny, nesmú dve hlavné plodiny dokopy zaberať viac ako 95 % ornej pôdy. Hlavným stanoveným cieľom diverzifikácie plodín je zlepšiť kvalitu pôdy⁶;
2. zachovanie trvalého trávneho porastu kombinuje dva samostatné mechanizmy. Členské štáty musia:
   • monitorovať (na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni) podiel trvalého trávneho porastu na celkovej poľnohospodárskej ploche, na ktorú sa vzťahujú priame platby SPP. Ak tento podiel klesne o viac ako 5 % z referenčnej úrovne, členské štáty musia požiadať poľnohospodárov, aby obnovili trvalý trávny porast, ktorý predtým zmenili na iné využívanie pôdy;
   • určiť plochy trávneho porastu, ktoré sú z environmentálneho hľadiska najcitlivejšie. Konverzia a orba takéhoto trvalého trávneho porastu citlivého z hľadiska životného prostredia (ESPG) sú zakázané.

   Podľa právnych predpisov EÚ sa trvalý trávny porast zachováva v rámci ekologizácie predovšetkým na účely sekvestrácie uhlíka⁷. Prvoradým účelom ochrany environmentálne citlivého trvalého trávneho porastu je ochrana oblastí s cennou biodiverzitou (okrem celkového cieľa sekvestrácie uhlíka);

3. poľnohospodári s viac ako 15 hektármi ornej pôdy musia vyčleniť ekvivalent 5 % tejto pôdy na oblasti ekologického záujmu (OEZ). V právnych predpisoch EÚ sa stanovuje 19 rôznych typov OEZ, prostredníctvom ktorých môžu poľnohospodári plniť túto povinnosť, vrátane pôdy ležiacej úhorom, medziplodín, plodín viažucich dusík a niekoľkých typov krajinných prvkov. Jednotlivé členské štáty sa však môžu rozhodnúť ponúknuť svojim poľnohospodárom menej možností OEZ. Hlavným cieľom vymedzeným pre OEZ je chrániť a zlepšiť biodiverzitu⁸.

06

Okrem ekologizácie má SPP dva ďalšie dôležité nástroje na dosahovanie environmentálnych a klimatických cieľov:

1. krížové plnenie je mechanizmus spájajúci väčšinu platieb SPP so súborom základných noriem na zabezpečenie dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu pôdy (GAEC) a určitých povinností známych ako povinné požiadavky týkajúce sa hospodárenia (SMR). SMR sú vymedzené v príslušných právnych predpisoch EÚ týkajúcich sa životného prostredia, zmeny klímy, verejného zdravia, zdravia zvierat a rastlín a dobrých životných podmienok zvierat. Poľnohospodárom, ktorí tieto normy a požiadavky nespĺňajú, hrozia sankcie znižujúce všetky ich priame platby, zvyčajne o 1 % až 5 %;
2. environmentálne opatrenia v rámci rozvoja vidieka (druhý pilier SPP) – ako je napríklad agroenvironmentálno-klimatické opatrenie – pripomínajú ekologizačnú platbu v tom, že odmeňujú poľnohospodárov za určité postupy, ktoré sú prospešné pre životné prostredie a klímu. Na rozdiel od ekologizácie majú však tieto opatrenia zmluvný charakter na základe dobrovoľných záväzkov poľnohospodárov. Prémie vyplácané poľnohospodárom odrážajú dodatočné náklady a stratu príjmov, ktoré z takýchto záväzkov vyplývajú⁹.

07

Komisia považuje ekologizáciu za strednú vrstvu v trojvrstvovej „pyramíde“ nástrojov SPP na ochranu životného prostredia (pozri obrázok 1). Základné normy a požiadavky krížového plnenia, ktoré sa vzťahujú na najširšiu skupinu poľnohospodárov a najväčšiu plochu, tvoria spodnú vrstvu pyramídy a ambicióznejšie environmentálne záväzky v rámci rozvoja vidieka, ktoré sa vzťahujú na menšiu skupinu dobrovoľníkov a menšiu plochu, tvoria vrchnú časť. Spoločne majú mať tieto nástroje kombinované a doplňujúce sa účinky.

08

EÚ vynakladá na novú ekologizačnú platbu značnú sumu: 12 mld. EUR ročne, čo predstavuje 30 % všetkých priamych platieb SPP a takmer 8 % celkového rozpočtu EÚ. Pre poľnohospodárov (ktorí dostali svoje prvé ekologizačné platby v rozpočtovom roku 2016 za žiadosti predložené v roku 2015) sa to premieta do priemernej sadzby vo výške približne 80 EUR za hektár ročne s určitými odchýlkami medzi členskými štátmi a v niektorých prípadoch aj v rámci členských štátov. Po zavedení ekologizácie Európsky parlament a Rada (rozpočtové orgány) presunuli tieto finančné prostriedky z iných priamych platieb. Preto, ako je znázornené na obrázku 2, celkový rozpočet na priame platby SPP zostal od roku 2013 do roku 2017 pomerne stabilný.

09

Ekologizácia sa vykonáva v rámci zdieľaného hospodárenia, pričom Komisia si ponecháva celkovú zodpovednosť za plnenie rozpočtu EÚ a úlohy súvisiace s plnením deleguje na členské štáty. Medzi tieto delegované úlohy patrí zriaďovanie a prevádzkovanie systémov na zhromažďovanie žiadostí poľnohospodárov, vykonávanie administratívnych kontrol a kontrol na mieste a výpočet a vyplácanie správnych súm pomoci. Na potreby ekologizácie musia členské štáty navyše stanoviť určité kľúčové parametre, napríklad pokiaľ ide o označenie ESPG a výber typov OEZ.

Rozsah auditu a audítorský prístup

10

Náš audit sa týkal návrhu ekologizácie a prvých dvoch rokov jej vykonávania (roky podávania žiadostí 2015 a 2016), ako aj súdržnosti medzi týmto režimom a ostatnými environmentálnymi nástrojmi SPP, t. j. krížovým plnením a environmentálnymi opatreniami v rámci rozvoja vidieka.

11

Naším hlavným cieľom bolo posúdiť, či ekologizácia dokázala zvýšiť environmentálnu a klimatickú výkonnosť SPP v súlade s cieľom stanoveným v príslušných právnych predpisoch EÚ. V úsilí odpovedať na túto hlavnú audítorskú otázku sme skúmali:

1. intervenčnú logiku, existenciu jasných a dostatočne ambicióznych cieľov ekologizácie a odôvodnenie prideľovania rozpočtových prostriedkov v rámci tejto politiky;
2. prínosy pre životné prostredie a klímu, ktoré možno od ekologizácie očakávať;
3. zložitosť, ktorú ekologizácia pridáva SPP.

12

Naša práca zahŕňala:

1. analýzu informácií z viacerých zdrojov vrátane právnych predpisov, usmernení a pracovných dokumentov Komisie, výmeny korešpondencie a informácií medzi Komisiou a členskými štátmi, údajov o vykonávaní ekologizácie, ako aj kritického preskúmania literatúry;
2. návštevy príslušných generálnych riaditeľstiev Komisie (GR AGRI, GR CLIMA, GR ENV a JRC) a zainteresovaných strán na úrovni EÚ (COPA-COGECA a BirdLife);
3. rozhovory (prostredníctvom dotazníkov a návštev alebo videokonferencií) s orgánmi piatich členských štátov: Grécka, Španielska (Kastília a León), Francúzska (Akvitánsko a Nord-Pas-de-Calais), Holandska a Poľska;
4. cielené administratívne preskúmanie rizika dvojitého financovania, ktoré zahŕňalo desať ďalších členských štátov: Belgicko (Valónsko), Českú republiku, Nemecko (Brandenbursko), Írsko, Taliansko (Kampánia), Litvu, Rakúsko, Slovinsko, Fínsko a Spojené kráľovstvo (Wales);
5. analýzu našich vlastných výsledkov auditu z vyhlásenia o vierohodnosti z roku 2016, najmä pokiaľ ide o zmeny v poľnohospodárskych postupoch, ktoré možno pripísať ekologizácii.

Pripomienky

V rámci ekologizácie chýba plne vyvinutá intervenčná logika s jasne vymedzenými ambicióznymi cieľovými hodnotami a jej rozpočet nie je priamo prepojený s plnením environmentálnych a klimatických cieľov politiky

Ekologizačná platba má dva odlišné ciele: zvýšenie environmentálnej a klimatickej výkonnosti SPP a podporu príjmu poľnohospodárov

13

Zavedenie ekologizácie bolo pokusom o uplatnenie zásady, že poľnohospodári by mali byť odmeňovaní za environmentálne verejné statky, ktoré poskytujú. Tento nový prístup sa odráža v cieli vymedzenom pre ekologizáciu v príslušných právnych predpisoch EÚ a uvádza sa v bode 2: zlepšiť environmentálnu a klimatickú výkonnosť SPP.

14

Ekologizácia slúži aj na iný účel – podporuje príjmy poľnohospodárov. Hoci táto funkcia ekologizácie sa v právnych predpisoch vyslovene neuvádza, implicitne vyplýva z klasifikácie ekologizácie ako priamej platby.

Konkrétny prínos ekologizácie k dosahovaniu cieľov EÚ týkajúcich sa pôdy, klímy a biodiverzity nie je jasne vymedzený

15

Na hlavné otázky týkajúce sa životného prostredia a klímy, ktorými sa ekologizácia zaoberá, ako sú kvalita pôdy, sekvestrácia uhlíka a biodiverzita, sa vzťahujú širšie stratégie EÚ (pozri rámček 1).

16

Nie je jasné, ako má ekologizácia prispieť k širším cieľom EÚ vymedzeným v týchto strategických dokumentoch:

1. Komisia nevypracovala úplnú intervenčnú logiku pre ekologizáciu. Nestanovila ani konkrétne, merateľné ciele politiky¹⁷. Inými slovami, neexistujú plány, v ktorých by sa spresňovalo, aké zlepšenia chce EÚ pomocou ekologizácie dosiahnuť z hľadiska biodiverzity, kvality pôdy a čistých emisií uhlíka z poľnohospodárskej pôdy. Stanovenie takýchto konkrétnych cieľov je vo svojej podstate ťažké vzhľadom na množstvo faktorov, ktoré sú v hre a z ktorých niektoré sú vonkajšie (t. j. mimo kontroly politických činiteľov) a niektorým zase dobre nerozumieme;
2. predpokladom na stanovenie takýchto cieľov je mať k dispozícii metódu na meranie príslušných javov a znalosti ich súčasného stavu. Naše poznatky o východiskovej situácii – t. j. o kvalite poľnohospodárskej pôdy, zásobách uhlíka pod trvalým trávnym porastom a situácii, pokiaľ ide o biodiverzitu v poľnohospodárskych podnikoch v čase zavedenia ekologizácie – sú však len útržkovité. Príklady týchto problémov sa uvádzajú v rámčeku 2.

Pôvodný návrh Komisie bol z environmentálneho hľadiska ambicióznejší…

17

Ekologizácia v takej podobe, ako ju pôvodne navrhovala Komisia, bola ambicióznejším opatrením so zameraním na životné prostredie, s prísnejšími požiadavkami a menším počtom výnimiek, než vykazujú súčasné ekologizačné postupy. Na obrázku 3 sa uvádza prehľad významných zmien medzi koncepciou, ktorá sa pôvodne rozoberala v posúdení vplyvu z roku 2011²⁴ (rozsiahla štúdia analyzujúca alternatívne možnosti politiky pre reformu SPP na roky 2014 – 2020), legislatívnym návrhom Komisie a právnymi predpismi, ktoré boli nakoniec prijaté.

18

Konečný výsledok legislatívneho procesu kontrastuje s pôvodným prístupom Komisie vyjadreným v tomto vyhlásení uvedenom v posúdení vplyvu z roku 2011: „Na zabezpečenie účinnosti ekologizácie je dôležité nezvoliť si prístup v štýle ‚menu‘ so zoznamom opatrení, ktorý ponúka členským štátom a/alebo poľnohospodárom možnosť voľby. Takýto prístup by do značnej miery znížil ekologizačný účinok, najmä ak platba nezodpovedá úsiliu, ktoré sa požaduje od poľnohospodárov, čo by ich viedlo k tomu, že by si vyberali opatrenia, ktoré už dodržiavajú, alebo opatrenia s najnižšími nákladmi, čo by prinášalo menej environmentálnych prínosov. Okrem toho, čím väčší výber by sa v rámci ekologizácie v prvom pilieri ponúkal, tým komplikovanejšie by bolo zabezpečiť súlad s krížovým plnením, najmä s GAEC (riziko príliš rozdielnych referenčných úrovní medzi členskými štátmi), a následne s druhým pilierom, kde by hrozilo riziko dvojitých platieb. Preto by sa mal uprednostniť prístup k ekologizácii len s niekoľkými opatreniami, ktoré majú významné environmentálne prínosy“. Riziká, pred ktorými Komisia varovala v roku 2011, sa v skutočnosti z veľkej časti naplnili (pozri body 24, 36 až 37, 47 až 49 a 59 až 68).

… ale chýbalo jasné preukázanie toho, čo by sa prostredníctvom navrhovaných ekologizačných postupov mohlo dosiahnuť

19

Ako sa uvádza v bode 16, Komisia nevymedzila konkrétne, kvantifikované ciele pre navrhované ekologizačné postupy. Posúdenie vplyvu z roku 2011 navyše predstavovalo len čiastočnú demonštráciu účinnosti navrhovaných ekologizačných postupov, pričom sa zameriavalo predovšetkým na aspekty zmierňovania zmeny klímy:

1. pokiaľ ide o zachovanie trvalého trávneho porastu, Komisia zdôraznila, že sekvestrácia uhlíka v pôde po zmene ornej pôdy na trávny porast je výrazne pomalšia ako strata uhlíka vyplývajúca zo zmeny trvalého trávneho porastu na ornú pôdu. Na základe toho Komisia obhajovala ochranu zásob uhlíka prostredníctvom povinného zachovania existujúceho trvalého trávneho porastu na úrovni poľnohospodárskeho podniku namiesto systému založeného na monitorovaní príslušného podielu na regionálnej alebo vnútroštátnej úrovni;
2. pokiaľ ide o navrhované ekologické opatrenie vyňatia pôdy z produkcie/OEZ, okrem prediskutovania jeho čiastočne pozitívneho a čiastočne negatívneho očakávaného vplyvu z hľadiska zmiernenia zmeny klímy sa v posúdení vplyvu jasne nepreukázala environmentálna účinnosť tohto opatrenia, najmä pokiaľ ide o biodiverzitu;
3. na záver, v posúdení vplyvu sa predložili vedecké dôkazy o pozitívnych účinkoch striedania plodín, najmä z hľadiska zvýšenia obsahu organickej hmoty v pôde vrátane uhlíka. Z praktických dôvodov však Komisia navrhla nahradiť striedanie plodín diverzifikáciou plodín (pozri bod 41).

20

Stručne povedané, dvaja spoluzákonodarcovia EÚ (Európsky parlament a Rada) dostali návrh na dôležitú reformu priamych platieb SPP s obmedzenými informáciami o tom, čo by sa novými opatreniami podľa očakávaní dalo dosiahnuť. Súhlasíme s názorom vyjadreným v dokumente, v ktorom sa analyzuje legislatívny proces týkajúci sa ekologizácie²⁵, že „skutočnosť, že Komisia už hneď na začiatku procesu jasne neopísala environmentálne prínosy, ktoré by sa mali prostredníctvom ekologizácie dosiahnuť, sťažila Komisii aj ostatným objasnenie toho, do akej miery postupné oslabenia textu ovplyvnili dosiahnutie výsledkov“.

21

Následné zmeny, ktoré väčšinou iniciovali dvaja spoluzákonodarcovia, neboli sprevádzané žiadnym vedeckým odôvodnením, ktoré by preukazovalo ich environmentálnu účinnosť – zameriavali sa hlavne na zníženie úsilia požadovaného od poľnohospodárov.

Rozpočtové prostriedky vyčlenené na ekologizáciu sa však nezmenili, pretože vychádzali z politického rozhodnutia, a nie z plnenia environmentálnych a klimatických cieľov politiky

22

Vyčlenenie 30 % celkového rozpočtu na všetky priame platby SPP na ekologizáciu bolo kľúčovým prvkom nielen najnovšej reformy SPP, ale aj viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020. Práve v tomto širšom kontexte navrhla vyčlenenie týchto prostriedkov najskôr Komisia v roku 2011²⁶ a následne ho v roku 2013 podporila Európska rada²⁷.

23

Tieto pridelené rozpočtové prostriedky ostali počas celého legislatívneho procesu na rovnakej úrovni – približne 12 mld. EUR ročne – napriek výrazným zmenám v environmentálnom a klimatickom obsahu politiky z hľadiska jej požiadaviek (ktoré sa časom znížili) a rozsahu rôznych výnimiek (ktorý sa zväčšil). To dokazuje, že rozhodnutie prideliť 30 % priamych platieb SPP na ekologizáciu neodráža úroveň ambícií tohto nového nástroja z hľadiska životného prostredia a klímy. Ekologizácia v podstate ostáva opatrením na podporu príjmu.

24

Predovšetkým sme zistili, že miera ekologizačných platieb (v priemere približne 80 EUR za hektár) nebola založená na nákladoch poľnohospodárov na vykonávanie ekologizácie²⁸.

1. Tieto náklady sa v posúdení vplyvu z roku 2011 odhadovali v priemere na približne 30 EUR na hektár, a to na základe náročnejších požiadaviek na ekologizáciu, ako sa pôvodne plánovalo (pozri bod 17).
2. Podľa štúdie JRC²⁹, v ktorej sa modeluje hospodársky vplyv súčasných požiadaviek na ekologizáciu, na 71 % všetkých poľnohospodárov nemá ekologizácia vôbec žiadny vplyv, pričom týmto poľnohospodárom nevznikajú v súvislosti s jej vykonávaním žiadne náklady na dodržiavanie požiadaviek. Z 29 % poľnohospodárov, na ktorých má ekologizácia vplyv, viac ako dve tretiny znášajú náklady na dodržiavanie požiadaviek, ktoré predstavujú menej ako 25 EUR na hektár. V prípade viac ako 40 % poľnohospodárov sú tieto náklady nižšie ako 10 EUR na hektár. Približne 2 % poľnohospodárov však majú náklady presahujúce sumu 100 EUR na hektár (tieto prípady sa často týkajú poľnohospodárskych podnikov s malými plochami, ktoré sa špecializujú na kapitálové činnosti a činnosti s vysokým podielom ľudskej práce, ako je napríklad produkcia zeleniny).
3. Odhadovaný vplyv ekologizácie na príjmy poľnohospodárov (vypočítaný ako rozdiel medzi príjmami – vrátane predaja a dotácií – a variabilnými výrobnými nákladmi vrátane nákladov na hnojivá, pesticídy, osivá a krmivá) je veľmi obmedzený. JRC vo svojej nedávnej štúdii³⁰ odhadlo, že zavedenie ekologizácie v skutočnosti zvýšilo príjmy poľnohospodárov o približne 1 % (hlavne z dôvodu malého zvýšenia cien v dôsledku obmedzeného poklesu produkcie). Podľa predbežných výsledkov návrhu správy uvedenej v podbode 24 písm. b) sa vplyv ekologizácie na príjmy poľnohospodárov odhaduje na úrovni -1 %³¹.

25

Rozpočet na ekologizáciu sa nezakladá na odhade hospodárskej hodnoty očakávaných environmentálnych a klimatických prínosov. Nižšie uvedené skutočnosti ponúkajú určitý kontext:

1. zakladanie návrhu politiky na ocenení očakávaných verejných statkov je osvedčený postup. Najvýznamnejší pokus o vypracovanie metodík oceňovania ekosystémov a biodiverzity sa uskutočnil v rámci projektu TEEB³²;
2. EÚ predtým prisudzovala hodnotu určitým environmentálnym otázkam: napríklad v posúdení vplyvu³³ tematickej stratégie EÚ na ochranu pôdy z roku 2006 sa náklady na pokles obsahu organickej hmoty v pôde odhadovali na úrovni 3,4 až 5,6 mld. EUR ročne (vrátane nákladov na mieste aj mimo neho);
3. na základe svojej metaanalýzy vedeckej literatúry JRC odhadlo hodnotu poľnohospodárskej krajiny EÚ v rozmedzí 134 – 201 EUR za hektár a celkovú hodnotu poľnohospodárskej krajiny EÚ v rozmedzí 24,5 – 36,6 mld. EUR ročne³⁴;
4. premietnutie environmentálnych prínosov do peňažného vyjadrenia prináša značné ťažkosti. Táto úloha je o niečo jednoduchšia, keď možno environmentálne prínosy priamo prepojiť s reálnymi nákladmi alebo príjmami (napr. hodnota zníženého znečistenia dusičnanmi vo vode sa dá odhadnúť na základe nákladov na úpravu znečistenej vody). Ťažšie je, ak žiadne takéto priame prepojenie nie je možné, ako v prípade zvýšenej alebo zachovanej biodiverzity;
5. v prípade ekologizácie však žiadne ekonomické zhodnotenie environmentálnych prínosov nebolo možné, pretože, ako sa uvádza v bode 16, samotné očakávané environmentálne prínosy neboli vyjadrené vo forme kvantifikovaných cieľov.

Ekologizácia v podobe, v akej sa v súčasnosti vykonáva, pravdepodobne neprinesie významné prínosy pre životné prostredie a klímu

Ekologizácia viedla k veľmi obmedzenej zmene poľnohospodárskych postupov…

26

Po prvom roku vykonávania ekologizácie Komisia podala správu³⁵ o počiatočných výstupoch politiky z hľadiska poľnohospodárskej pôdy a poľnohospodárskych podnikov, na ktoré sa vzťahuje. Na obrázku 4 je znázornené, že v roku 2015 sa na 24 % poľnohospodárskych podnikov v EÚ vzťahovala aspoň jedna ekologizačná povinnosť. Tieto podniky však predstavujú až 73 % poľnohospodárskej pôdy v EÚ³⁶. V roku 2016 sa podiel poľnohospodárskej pôdy patriacej podnikom, na ktoré sa vzťahovala aspoň jedna ekologizačná povinnosť, zvýšil na 77 %. Komisia považuje toto číslo za kľúčový ukazovateľ výsledkov ekologizácie.

27

V kapitole 7 našej výročnej správy za rok 2016³⁷ sme predložili výsledky našej analýzy vplyvov ekologizácie na využívanie pôdy (z hľadiska diverzifikácie plodín a OEZ) po prvom roku jej vykonávania. Pri tejto analýze sme vychádzali z porovnania poľnohospodárskych postupov z rokov 2014 a 2015 (t. j. v poslednom roku pred zavedením ekologizácie a v prvom roku jej vykonávania)³⁸.

28

Na obrázku 5 sú znázornené výsledky tejto analýzy. V prípade diverzifikácie plodín aj OEZ sme zistili, že pre väčšinu podnikov v našej vzorke (a pre väčšinu poľnohospodárskej pôdy³⁹) si zavedenie ekologizácie nevyžadovalo žiadnu zmenu poľnohospodárskych postupov. Dôvodom bolo buď to, že dotknuté podniky spĺňali požiadavky na ekologizáciu už v roku 2014, alebo že boli od týchto požiadaviek oslobodené.

29

Ako sme uviedli v našej výročnej správe⁴⁰, identifikovali sme „niektoré pozitívne zmeny v poľnohospodárskych postupoch po zavedení tohto režimu, obzvlášť z hľadiska OEZ“. V prípade tých podnikov, kde zavedenie ekologizácie skutočne viedlo k pozitívnej zmene v poľnohospodárskej praxi, sme odhadli podiel ornej pôdy, na ktorej došlo k takýmto zmenám. Zistili sme, že tento podiel bol okolo 15 %⁴¹ v prípade diverzifikácie plodín a okolo 4 %⁴² v prípade OEZ. Vzhľadom na podniky, v ktorých sa vôbec nevyžadovala zmena poľnohospodárskych postupov, ako aj na skutočnosť, že orná pôda tvorí približne 60 %⁴³ celkovej poľnohospodárskej pôdy v EÚ, to znamená, že približne 1 % poľnohospodárskej pôdy EÚ si vyžadovalo rozsiahlejšiu diverzifikáciu plodín a približne 1 % si po zavedení ekologizácie vyžadovalo nové OEZ.

30

Naše odhady sú veľmi podobné odhadom, ku ktorým dospelo JRC. Na základe pokročilého agroekonomického modelovania výskumní pracovníci Komisie odhadujú⁴⁴, že celkovo 4,5 % poľnohospodárskej pôdy EÚ si vyžadovalo prerozdelenie (t. j. zmenu poľnohospodárskej praxe) z dôvodu nových požiadaviek na ekologizáciu vrátane 1,8 % v záujme diverzifikácie plodín, 2,4 % v záujme OEZ a 1,5 % v záujme trvalého trávneho porastu⁴⁵ (pozri obrázok 6).

31

Je dôležité poznamenať, že naše odhady aj odhady JRC sa týkajú plochy, na ktorej –po zavedení ekologizácie – došlo k zmene poľnohospodárskej praxe. Nepredstavujú plochu, na ktorú mali tieto zmeny pozitívny vplyv. Najmä OEZ môžu prinášať výhody, ktoré presahujú ich hranice (napr. nárazníkový pás s voľne rastúcimi kvetmi môže poskytnúť biotop pre opeľovače, ktoré by sa následne rozšírili na susedné pozemky).

32

Odhad, že ekologizácia viedla k zmene poľnohospodárskych postupov len na približne 5 % poľnohospodárskej pôdy EÚ, je v ostrom kontraste s kľúčovým ukazovateľom výsledkov Komisie uvedeným v bode 26 (pozri tiež obrázok 4), podľa ktorého v roku 2015 ekologizácii podliehalo 73 % poľnohospodárskej plochy EÚ (77 % v roku 2016).

33

Tento rozdiel možno vysvetliť tak, že sa pozrieme na to, čo sa na základe ukazovateľa výsledkov Komisie meria, a to na podiel poľnohospodárskej pôdy EÚ patriacej podnikom, na ktoré sa vzťahuje aspoň jedna ekologizačná povinnosť. Preto aj keby sa ekologizačná povinnosť vzťahovala len na jeden pozemok, bez ohľadu na jeho veľkosť by sa plocha celého poľnohospodárskeho podniku aj tak zaradila do ukazovateľa Komisie. Inými slovami, tento ukazovateľ meria všetku pôdu patriacu poľnohospodárskym podnikom, ktoré nie sú úplne vyňaté z ekologizácie (alebo sú skrátka mimo systému priamych platieb SPP). Vzhľadom na dostupné údaje o štruktúre poľnohospodárskych podnikov EÚ a rôzne prahy pre udelenie výnimiek, ktoré sa v rámci ekologizácie uplatňujú, mohla Komisia odhadnúť hodnotu tohto ukazovateľa ešte pred vykonaním politiky. Tento údaj má preto pri monitorovaní výsledkov dosiahnutých prostredníctvom ekologizácie len obmedzené použitie. Neodráža napríklad to, aké rozšírené sú v skutočnosti postupy ekologizácie – napríklad by sa nezmenil, ani keby sa požiadavka týkajúca sa OEZ zvýšila z 5 % na 7 %.

… čo dokazuje výrazná mŕtva váha v návrhu politiky

34

Obmedzený rozsah zmien poľnohospodárskych postupov v dôsledku ekologizácie súvisí s výraznou úrovňou mŕtvej váhy⁴⁶ v rámci ekologizačnej platby.

35

Mŕtva váha vyplývajúca z prekrývania medzi ekologizáciou a krížovým plnením sa rozoberá v bodoch 59 až 61. Týmto prekrývaním sa vzhľadom na jeho obmedzený rozsah (potenciálne sa týka len niekoľkých typov OEZ) a zmierňujúce faktory (požiadavky v rámci krížového plnenia zvyčajne nie sú totožné s požiadavkami v rámci ekologizácie) môže vysvetliť len malá časť pozorovanej mŕtvej váhy.

36

Väčšina mŕtvej váhy v rámci ekologizácie je spôsobená miernosťou požiadaviek na ekologizáciu, ktoré vo všeobecnosti odrážajú bežnú poľnohospodársku prax. To platí najmä v prípade diverzifikácie plodín. Ako sa uvádza v bode 30, Spoločné výskumné centrum odhadlo, že pred zavedením ekologizácie nespĺňalo požiadavky na diverzifikáciu plodín len približne 1,8 % všetkej poľnohospodárskej pôdy v EÚ.

37

Pokiaľ ide o OEZ, zistili sme, že v Poľsku by rôzne poľnohospodárske postupy a funkcie, ktoré boli zavedené už v roku 2014, pokryli požiadavku na ekologizáciu s 30 % rezervou. V rámci celej EÚ nahlásili poľnohospodári, na ktorých sa vzťahuje povinnosť týkajúca sa OEZ na úrovni 5 %, dvojnásobok požadovaných OEZ⁴⁷.

38

Navyše, ako sa uvádza v bodoch 4 a 26, mnohé podniky sú síce oslobodené od požiadaviek na ekologizáciu, ale predsa dostávajú ekologizačné platby. Podľa údajov, ktoré členské štáty nahlásili Komisii, v roku 2015 až 76 % poľnohospodárskych podnikov EÚ, ktoré tvoria 27 % všetkej poľnohospodárskej pôdy v EÚ, nepodliehalo vôbec žiadnym ekologizačným povinnostiam (pozri obrázok 4). Tieto údaje zahŕňajú poľnohospodárov, ktorí si na svoju pôdu nenárokujú priame platby SPP⁴⁸. Spomedzi príjemcov ekologizačných platieb bolo celkovo 65 % podnikov, ktoré obhospodarujú okolo 16 % poľnohospodárskej pôdy EÚ nahlásenej na príjem priamych platieb, plne oslobodených od všetkých ekologizačných povinností.

39

Niektoré výnimky sa týkajú celého súboru všetkých ekologizačných povinností, zatiaľ čo iné sa vzťahujú na jednotlivé ekologizačné postupy. Čo je však dôležitejšie, ako sa uvádza v tabuľke 1, niektoré výnimky sú zamerané na podniky, ktoré sú „ekologické podľa definície“, t. j. mali by poskytovať environmentálne verejné statky zodpovedajúce ekologizácii. Komisia odôvodňuje zvyšné výnimky potrebou zjednodušenia a zohľadnenia nákladov a prínosov. Príslušní poľnohospodári dostávajú verejné prostriedky na ekologizáciu bez toho, aby museli na oplátku poskytovať akékoľvek súvisiace verejné statky.

Tabuľka 1

Rôzne motívy výnimiek z ekologizácie

Príslušný ekologizačný postup	ODÔVODNENIE VÝNIMKY
	„ekologický podľa definície“	zjednodušenie/náklady a prínosy/iné
všetky	ekologické poľnohospodárske podniky	podniky v rámci režimu pre malých poľnohospodárov podniky len s trvalými plodinami
diverzifikácia plodín	podniky s vysokým podielom trávneho porastu	podniky s menej ako 10 ha ornej pôdy
OEZ	podniky s vysokým podielom trávneho porastu podniky s prírodnými prekážkami v krajinách s vysokým podielom lesov	podniky s menej ako 15 ha ornej pôdy

Zdroj: Európsky dvor audítorov, na základe dokumentov Európskej komisie.

Diverzifikácia plodín je pre pôdu menej prínosná než striedanie plodín

40

Ekologizačný postup diverzifikácie plodín nahradil voliteľný GAEC týkajúci sa striedania plodín, ktorý platil do roku 2014. Medzi týmito dvoma postupmi existujú významné rozdiely. Pri striedaní plodín poľnohospodári menia plodiny pestované na jednotlivých pozemkoch z roka na rok. To obmedzuje vyčerpávanie živín nachádzajúcich sa v pôde a šírenie patogénov. Napriek požiadavke, aby sa na území poľnohospodárskeho podniku pestovali v danom roku aspoň dve plodiny, diverzifikácia plodín nezaručuje, aby časom dochádzalo k podobnej zmene plodín na danej pôde.

41

V posúdení vplyvu z roku 2011 Komisia uznala, že „diverzifikácia plodín nemusí mať plné environmentálne prínosy striedania plodín“, ale zistila, že lepšie zodpovedá ročnej povahe priamych platieb. Vyskytli sa aj obavy zo zvýšenej náročnosti kontroly dodržiavania požiadaviek na striedanie plodín, najmä pokiaľ ide o zmenu tvaru a/alebo majiteľa pozemkov.

42

Komisia tiež uznala, že požiadavka na pestovanie strukovín v rámci diverzifikácie plodín by mohla zlepšiť environmentálne a klimatické prínosy tohto opatrenia. Táto myšlienka sa však nepremietla do návrhu Komisie vzhľadom na obavy týkajúce sa zlučiteľnosti tejto požiadavky s pravidlami WTO⁴⁹. Strukoviny boli napokon zahrnuté do ekologizácie ako jeden z typov OEZ (plodiny viažuce dusík).

Účinok ochrany trávnych porastov na čisté emisie z poľnohospodárskej pôdy by sa mohol zlepšiť prostredníctvom lepšieho zacielenia

43

Z obrázku 7 vyplýva, že podiel trvalého trávneho porastu v EÚ, ktorý sa v súčasnosti pohybuje na úrovni okolo 30 %, sa za posledných desať rokov výrazne nezmenil. Za zvýšením o 1,5 percentuálneho bodu medzi referenčným podielom platným v rokoch 2007 – 2014 (v zásade na základe údajov z roku 2005) a ročným podielom z roku 2016 sa však skrýva strata viac ako 3 miliónov ha nahláseného trvalého trávneho porastu, čo predstavuje pokles o 7,2 %.

44

Podiel trvalého trávneho porastu sa zvýšil najmä preto, lebo pokles plochy nahláseného trvalého trávneho porastu – čitateľ pomeru – bol pomalší než pokles menovateľa pomeru, t. j. celkovej nahlásenej poľnohospodárskej pôdy. Tá sa zmenšila o 11,7 % (strata viac ako 19 miliónov ha). Okrem toho je súčasná definícia trvalého trávneho porastu širšia ako v minulosti, keďže zahŕňa pastviny, na ktorých neprevládajú trávy a iné bylinné krmoviny. Údaje pre EÚ ako celok vykazujú v priemere výrazné rozdiely na úrovni členských štátov (pozri prílohu I).

45

Označenie trvalého trávneho porastu ako ESPG ponúka novú ochranu trvalého trávneho porastu pred konverziou na úrovni pozemku. Táto nová forma ochrany má však obmedzený rozsah: ESPG predstavuje približne 16 % všetkých trvalých trávnych porastov v EÚ (s výraznými rozdielmi medzi členskými štátmi).

46

Navyše, ako sa znázorňuje v prílohe II, približne 96 % ESPG sa nachádza v oblastiach sústavy Natura 2000, ktoré tvoria len 18 % všetkých trvalých trávnych porastov EÚ. Vzhľadom na to, že oblasti sústavy Natura 2000 boli vymedzené na základe kritérií týkajúcich sa biodiverzity, takáto koncentrácia ESPG v týchto oblastiach je pre biodiverzitu pozitívna. Z hľadiska zachovania zásob uhlíka, ktoré je hlavným stanoveným cieľom ekologizačného postupu na zachovanie trvalého trávneho porastu, by však ochrana trvalého trávneho porastu pred konverziou alebo orbou mala byť zameraná na pozemky s vysokým obsahom uhlíka, ktorý sa už nahromadil v pôde, pričom mnohé z týchto pozemkov sa pravdepodobne nachádzajú mimo oblastí sústavy Natura 2000. Označiť ESPG mimo oblastí sústavy Natura 2000 sa doteraz rozhodlo len šesť členských štátov⁵⁰.

Prevaha produktívnych oblastí ekologického záujmu spolu s nedostatočnými požiadavkami na hospodárenie znižujú potenciálne prínosy ekologizácie pre biodiverzitu

47

Ako sa uvádza v bode 9, jedno z rozhodnutí, ktoré musia členské štáty prijať v súvislosti s vykonávaním ekologizácie, je výber typov OEZ. Môžu si vybrať zo zoznamu 19 rôznych typov vrátane piatich, ktoré sú kompatibilné s poľnohospodárskou výrobou (pozri obrázok 8). Všetkých 28 členských štátov zahrnulo do svojho výberu produktívne OEZ.

48

Z ukazovateľov výstupov ekologizácie, ktoré oznámili členské štáty (zhrnuté v prílohe III), vyplýva, že v poľnohospodárskych podnikoch prevládajú „produktívne“ OEZ (najmä plodiny viažuce dusík medziplodiny). V roku 2015 ich podiel vo všetkých OEZ, ktoré nahlásili poľnohospodári, dosahoval 54 %, pričom v nasledujúcom roku sa zvýšil na 58 %. Plodiny viažuce dusík sú najbežnejším typom produktívnych OEZ, po ktorom nasledujú medziplodiny.

49

Z dvoch štúdií z roku 2016⁵¹ vyplýva, že dve hlavné produktívne OEZ – medziplodiny a plodiny viažuce dusík – neponúkajú žiadne významné prínosy pre biodiverzitu, ale môžu prispieť k zlepšeniu kvality vody a pôdy, a to aj prostredníctvom zvýšenia úrovne pôdneho organického uhlíka v ornej pôde⁵².

50

Dodatočné požiadavky týkajúce sa osobitných postupov riadenia, ako sú napríklad obmedzenia v používaní hnojív a pesticídov alebo minimálne obdobia, keď musí byť na poli prítomný vegetačný porast, zohrávajú dôležitú úlohu pri určovaní toho, aký vplyv majú rôzne OEZ na biodiverzitu. Z piatich členských štátov, ktoré sme skúmali, len Holandsko zaviedlo požiadavky na postupy riadenia (obmedzenie používania prípravkov na ochranu rastlín v prípade medziplodín), ktoré prekračovali minimum požadované v súlade s právnymi predpismi EÚ. Aj v nedávnej správe Komisie o OEZ⁵³ sa dospelo k záveru, že len niekoľko členských štátov si vybralo možnosti zamerané na to, aby sa zvýšila environmentálna účinnosť povinnosti týkajúcej sa OEZ. Komisia riešila tento problém v rámci svojej nedávnej zmeny⁵⁴ sekundárnych právnych predpisov, na základe ktorej sa zaviedol zákaz používania pesticídov na produktívnych OEZ. V dôsledku tej istej zmeny sa zaviedlo aj niekoľko zjednodušujúcich opatrení (pozri bod 66).

Členské štáty využívajú flexibilitu v rámci pravidiel ekologizácie skôr na obmedzenie zaťaženia poľnohospodárov a samých seba než na to, aby maximalizovali očakávaný environmentálny a klimatický prínos

51

Členské štáty majú pri vykonávaní ekologizácie značný priestor na voľné uváženie, najmä pokiaľ ide o výber typov OEZ a označenie ESPG⁵⁵.

52

V prípade piatich členských štátov, ktoré sme skúmali, bolo hlavným dôvodom prijatých rozhodnutí obmedzenie zaťaženia poľnohospodárov a príslušných orgánov. Členské štáty vo všeobecnosti uprednostnili tie typy OEZ, ktoré už boli bežným znakom ich obvyklej poľnohospodárskej praxe. Svoju úlohu zohrali aj technické ťažkosti s kontrolou niektorých OEZ a vytváraním informačných systémov pre určité OEZ (pozri bod 67 a rámček 5). Maximalizácia ekologických a klimatických prínosov ekologizácie bola druhoradá.

53

Z piatich členských štátov len dva (Holandsko a Poľsko) dali vypracovať štúdie alebo odborné stanoviská s cieľom preskúmať environmentálny a klimatický vplyv rôznych možností vykonávania ekologizácie. V oboch členských štátoch sa príslušné orgány rozhodli, že nebudú dodržiavať niektoré kľúčové odporúčania, a uprednostnili možnosti, ktoré si od poľnohospodárov vyžadovali menšie úsilie (pozri tabuľku 2).

Tabuľka 2

Selektívne využívanie vedeckých odporúčaní členskými štátmi, pokiaľ ide o vykonávanie ekologizácie

Typ OEZ	odporúčaný expertmi vzhľadom na prínosy pre biodiverzitu?	zvolený orgánmi členských štátov	zvolený orgánmi členských štátov na základe rady expertov?
Holandsko
medze	√	√	√
pôda ležiaca úhorom	×	×	√
výmladková plantáž rýchlo rastúcich drevín	×	√	×
plodiny viažuce dusík	×	√	×
medziplodiny	×	√	×
Poľsko
nárazníkové zóny	√	√	√
priekopy	×	√	×
výmladková plantáž rýchlo rastúcich drevín	×	√	×

Zdroj: Výsledky auditu Európskeho dvora audítorov.

54

Komisia dohliada na to, ako členské štáty vykonávajú ekologizáciu. Táto práca sa opisuje v bode 69. Ako sa však znázorňuje v rámčeku 3, Komisia má veľmi obmedzené právomoci na to, aby členské štáty primäla k väčšiemu zameraniu na životné prostredie pri vykonávaní ekologizácie.

Ekologizácia má obmedzený vplyv na environmentálne opatrenia v rámci druhého piliera

55

Jedným z pozitívnych účinkov, ktoré sa mohli očakávať od zavedenia ekologizácie, bol posun v zameraní výdavkov na rozvoj vidieka smerom k ambicióznejším environmentálnym a klimatickým opatreniam. Nezistili sme žiadne náznaky toho, že by došlo k takémuto pozitívnemu posunu.

56

V piatich členských štátoch, na ktoré sme sa zamerali, sme porovnali súčasné typy operácií (t. j. rôzne balíky záväzkov, ku ktorým sa poľnohospodári môžu prihlásiť) v rámci agroenvironmentálno-klimatického opatrenia s príslušnými typmi operácií z predchádzajúceho programového obdobia (2007 – 2013). Na základe toho sme posúdili, či členské štáty zvýšili referenčnú úroveň pre agroenvironmentálno-klimatické opatrenie a či by sa takáto zmena mohla pripísať zavedeniu ekologizácie.

57

Z našej analýzy celkovo vyplynula silná kontinuita v operáciách realizovaných v rámci agroenvironmentálno-klimatického opatrenia. Záväzky, ktoré sa v súčasnosti navrhujú poľnohospodárom, sú často totožné so záväzkami platnými počas obdobia 2007 – 2013. Zistili sme, že referenčná úroveň takmer všetkých analyzovaných typov operácií sa počas obdobia 2014 – 2020 nezvýšila (prinajmenšom v žiadnych aspektoch týkajúcich sa ekologizácie). Vo väčšine prípadov to ani nebolo potrebné, pretože referenčná úroveň prekračovala požiadavky na ekologizáciu už počas predchádzajúceho obdobia. V iných prípadoch príslušné záväzky nemali nič spoločné s ekologizačnými postupmi.

Ekologizácia pridáva SPP na zložitosti

Ekologizácia sa prekrýva s inými environmentálnymi nástrojmi SPP, ale Komisia a členské štáty zmierňujú súvisiace riziko mŕtvej váhy a dvojitého financovania

58

Pyramídový model troch nástrojov SPP na ochranu životného prostredia, ktorý sa rozoberá v bode 7 a znázorňuje na obrázku 1, je idealizovaným zobrazením zásady, že ekologizácia by mala presahovať krížové plnenie a tvoriť referenčnú úroveň⁵⁶ pre opatrenia na rozvoj vidieka. V skutočnosti to tak vždy nie je a medzi ekologizáciou a dvomi ďalšími vrstvami pyramídy existuje výrazné prekrývanie, ako sa znázorňuje na obrázku 9.

Prekrývanie medzi ekologizáciou a krížovým plnením je bežné, ale riziko mŕtvej váhy sa zmierňuje prostredníctvom rozdielov v podrobných požiadavkách

59

Prekrývanie medzi ekologizáciou a krížovým plnením sa týka určitých prvkov alebo postupov, ktoré sú chránené alebo vyžadované v rámci GAEC alebo SMR a súčasne o nich možno vyhlásiť, že spĺňajú požiadavky na OEZ. Medzi hlavné dotknuté typy OEZ patria medziplodiny, nárazníkové zóny a rôzne typy krajinných prvkov. Ako sa znázorňuje na obrázku 10, takéto prekrývanie sme zistili v štyroch z piatich vybratých členských štátov.

60

Takéto prekrývanie vytvára mŕtvu váhu, ktorú vo väčšine prípadov zmierňujú rozdiely medzi požiadavkami v rámci ekologizácie a požiadavkami v rámci krížového plnenia (napr. pri medziplodinách si ekologizácia vyžaduje zmes aspoň dvoch rastlín, zatiaľ čo v prípade GAEC 4 alebo SMR 1 zvyčajne postačuje jediný druh).

61

Skúmané členské štáty vo všeobecnosti nezaviedli žiadne dodatočné obmedzenia, postupy ani kontroly s cieľom vyhnúť sa mŕtvej váhe v rámci ekologizačných platieb spôsobenej prekrývaním s požiadavkami na krížové plnenie alebo túto mŕtvu váhu obmedziť. Zistili sme jednu výnimku: v Holandsku medziplodiny požadované v súlade SMR 1 nemožno vyhlásiť za OEZ.

Prekrývanie medzi ekologizáciou a rozvojom vidieka (druhý pilier SPP) vo všeobecnosti členské štáty dobre zvládajú

62

K prekrývaniu medzi ekologizáciou a environmentálnymi opatreniami na rozvoj vidieka, ako je napríklad agroenvironmentálno-klimatické opatrenie⁵⁷, môže dochádzať vtedy, keď poľnohospodári v rámci druhého piliera prijmú záväzky, ktoré majú podobnú povahu ako štandardné požiadavky na ekologizáciu. Takéto prekrývanie je možné preto, lebo v právnych predpisoch EÚ sa nevyžaduje, aby sa ekologizačné povinnosti zahrnuli do príslušnej referenčnej úrovne rozvoja vidieka⁵⁸. Právne predpisy EÚ⁵⁹ však členským štátom ukladajú povinnosť predchádzať akémukoľvek dvojitému financovaniu ekologizačných postupov, a to v prípade potreby aj znížením súm vyplácaných poľnohospodárom v rámci rozvoja vidieka. Komisia vydala pre členské štáty podrobné usmernenie o tom, ako zabrániť takémuto dvojitému financovaniu (pozri aj bod 68).

63

V 15 členských štátoch, ktoré boli predmetom nášho auditu (päť prostredníctvom audítorských návštev alebo videokonferencií a desať prostredníctvom cieleného preskúmania dokumentácie – pozri bod 12), sme preskúmali rôzne typy operácií (t. j. rôzne balíky záväzkov) v rámci agroenvironmentálno-klimatického opatrenia. Zistili sme, že približne tretina typov operácií v našej vzorke zahŕňala záväzky, ktoré sa prekrývajú s požiadavkami na ekologizáciu. Zistili sme tiež, že členské štáty si boli vo všeobecnosti vedomé tohto prekrývania a navrhli osobitné postupy, ktoré boli v niektorých prípadoch pomerne zložité, na vylúčenie možnosti dvojitého financovania.

64

V rámčeku 4 sa uvádzajú príklady typického prekrývania medzi záväzkami vyplývajúcimi z agroenvironmentálno-klimatického opatrenia a ekologizačnými postupmi a rôzne metódy, ktoré používajú členské štáty na zabránenie dvojitému financovaniu.

Zložitosť pravidiel ekologizácie zahŕňa výzvy v oblasti vykonávania, ktoré už Komisia čiastočne vyriešila

65

Poľnohospodári kritizujú ekologizáciu pre zložitosť jej pravidiel. Vo svojich odpovediach na verejné konzultácie o skúsenostiach s prvým rokom vykonávania ekologizácie hodnotila COPA-COGECA – organizácia zastupujúca poľnohospodárov na úrovni EÚ – pravidlá týkajúce sa vykonávania všetkých ekologizačných postupov ako náročné, a to nielen z hľadiska dodržiavania, ale aj pochopenia.

66

Komisia vo svojom „preskúmaní ekologizácie po roku jej uplatňovania“⁶⁰ navrhla zjednodušiť a zosúladiť určité požiadavky na ekologizáciu, a to bez ohľadu na to, či by sa to dalo dosiahnuť bez zníženia environmentálnych prínosov. V dokumente sa uvádzajú potenciálne vylepšenia, napríklad zlúčenie niektorých podobných typov OEZ (napr. nárazníkových zón a medzí), zmiernenie určitých obmedzení týkajúcich sa postupov riadenia a časových lehôt a zvýšenie tolerancií, pokiaľ ide o veľkosť a umiestnenie krajinných prvkov. Komisia zahrnula tieto zjednodušujúce opatrenia do svojej nedávnej zmeny⁶¹ sekundárnych právnych predpisov. Prostredníctvom tej istej zmeny sa zaviedol aj zákaz používania pesticídov na produktívnych OEZ (pozri bod 50).

67

Vykonávanie ekologizácie nebolo pre členské štáty jednoduchou úlohou. Po prvé, vyžadovalo si významné finančné a organizačné úsilie. Existujúce informačné systémy sa museli prispôsobiť, najmä systém identifikácie poľnohospodárskych pozemkov (LPIS)⁶² v členských štátoch, ktoré sa rozhodli pre typy OEZ trvalého charakteru (t. j. všetky krajinné prvky – okrem medzí –, ale aj terasy, hektáre agrolesníckej plochy, výmladkové plantáže rýchlo rastúcich drevín a zalesnené oblasti). V rámčeku 5 sa znázorňuje, ako môže zaťaženie súvisiace s vytvorením vrstvy OEZ ovplyvniť zvolené riešenia členských štátov týkajúce sa OEZ.

68

Členské štáty navyše zistili, že niektoré pravidlá ekologizácie sú mätúce. Pýtali sa Komisie na rôzne aspekty vykonávania ekologizačných platieb. Komisia tieto otázky spolu s odpoveďami uverejnila na vyhradenej webovej platforme dostupnej všetkým členským štátom. V rámčeku 6 sa uvádza príklad položených otázok. Tá istá platforma sa použila na šírenie ďalších foriem usmernení o ekologizácii: záverov zo stretnutí skupín expertov a usmerňujúcich dokumentov, v ktorých sa sumarizovali najdôležitejšie aspekty vykonávania. Päť členských štátov, ktoré sme skúmali, bolo vo všeobecnosti spokojných s kvalitou aj včasnosťou usmernení, ktoré dostali od Komisie.

69

Komisia je zodpovedná za monitorovanie vykonávania ekologizácie zo strany členských štátov. Dôležitou súčasťou tejto povinnosti je pravidelná kontrola rôznych oznámení, ktoré musia členské štáty predložiť, pokiaľ ide o ich zvolené riešenia týkajúce sa vykonávania ekologizácie a výstupy ekologizácie na úrovni poľnohospodárskeho podniku. Zistili sme, že Komisia si splnila tieto úlohy dobre. Komisia predovšetkým systematicky identifikuje a sleduje príslušné členské štáty v súvislosti s rôznymi problémami týkajúcimi sa oneskoreného predkladania informácií⁶³ alebo nesprávneho uplatňovania právnych predpisov EÚ. Ako však vyplýva z bodu 54 a rámčeka 3, Komisia nemôže ukladať členským štátom povinnosť uprednostňovať tie možnosti vykonávania ekologizácie, ktoré sú prínosnejšie pre životné prostredie a klímu.

Postupy ekologizácie pripomínajú GAEC, ale zahŕňajú vyššie potenciálne sankcie za nedodržiavanie povinností

70

Pred zavedením ekologizácie bolo jediným prepojením medzi priamymi platbami SPP a environmentálnymi a klimatickými cieľmi EÚ krížové plnenie. Rovnako ako pri ekologizácii, krížové plnenie je povinné pre poľnohospodárov, ktorí využívajú priame platby SPP. Rozdiel je v tom, že neexistuje odmena za plnenie povinností týkajúcich sa krížového plnenia. Porušenia krížového plnenia môžu viesť k sankciám, ktoré znižujú všetky priame platby pre príjemcu (zvyčajne o 1 % až 5 %). Pri ekologizácii dostane poľnohospodár osobitnú platbu za dodržiavanie povinných postupov. Zrážky za nedodržiavanie postupov vo všeobecnosti zodpovedajú ploche, na ktorej sa postupy nedodržiavajú a ktorá tvorí určitý podiel celkovej plochy poľnohospodárskeho podniku podliehajúcej ekologizačným povinnostiam, a môžu dosahovať až 100 % platby⁶⁴. Od roku podávania žiadostí 2017 sa administratívne sankcie budú uplatňovať na hornej hranici týchto zrážok – v prípadoch, keď počiatočná zrážka presiahne 3 %. Tieto sankcie sa budú obmedzovať na 20 % ekologizačnej platby pre poľnohospodára za rok podávania žiadostí 2017 a na 25 % tejto platby od roku podávania žiadostí 2018.

71

Ekologizácia v praxi funguje dosť podobne ako krížové plnenie⁶⁵. Ekologizačná platba sa prezentuje ako forma odmeny za ekologické a klimatické verejné statky poskytované poľnohospodármi. Tento režim sa však môže považovať aj za mechanizmus penalizujúci nesplnenie súboru základných environmentálnych a klimatických podmienok (podobne ako v prípade GAEC), ktoré sú súčasťou režimu podpory príjmu. Jediný významný rozdiel v porovnaní s krížovým plnením je v tom, že pri ekologizácii by sankcie za závažné porušenia boli zvyčajne vyššie.

Závery a odporúčania

72

Naša hlavná audítorská otázka v tejto správe znela, či ekologizácia dokázala zvýšiť environmentálnu a klimatickú výkonnosť SPP v súlade s cieľom stanoveným v príslušných právnych predpisoch EÚ.

73

Celkovo sme dospeli k záveru, že ekologizácia v podobe, v akej sa v súčasnosti vykonáva, pravdepodobne významne nezvýši environmentálnu a klimatickú výkonnosť SPP.

74

V úsilí odpovedať na túto hlavnú audítorskú otázku sme skúmali:

1. intervenčnú logiku, existenciu jasných a dostatočne ambicióznych cieľov ekologizácie a odôvodnenie prideľovania rozpočtových prostriedkov v rámci tejto politiky (pozri body 13 až 25);
2. prínosy pre životné prostredie a klímu, ktoré možno od ekologizácie očakávať (pozri body 26 až 57);
3. zložitosť, ktorú ekologizácia pridáva SPP (pozri body 58 až 71).

75

Ekologizácia slúži na dva odlišné ciele. Na jednej strane má zlepšiť environmentálnu a klimatickú výkonnosť SPP. Na druhej strane – ako priama platba SPP – zostáva nástrojom na podporu príjmu poľnohospodárov. V právnych predpisoch sa jasne stanovuje len prvý z týchto cieľov (pozri body 13 až 14).

76

Ekologizačná platba nemá úplne vyvinutú intervenčnú logiku. Komisia nestanovila konkrétne ciele ani inak neurčila, čo by sa podľa očakávaní dalo prostredníctvom ekologizácie dosiahnuť pre životné prostredie a klímu. Na akékoľvek posúdenie účinnosti politiky budú mať navyše vplyv len útržkovité poznatky o východiskových situáciách, najmä pokiaľ ide o biodiverzitu a kvalitu pôdy vrátane obsahu organického uhlíka (pozri body 15 až 16).

77

Pôvodný návrh Komisie týkajúci sa ekologizácie bol z environmentálneho hľadiska ambicióznejší. Následné zmiernenie environmentálneho obsahu politiky nezmenilo navrhovanú úroveň financovania. Tá bola od začiatku stanovená na 30 % priamych platieb SPP. Dotácie na ekologizáciu v priemere výrazne prevyšujú náklady poľnohospodárov (vrátane straty príjmu) na splnenie požiadaviek na ekologizáciu. Dôvodom je to, že rozpočet na ekologizáciu bol pevne stanovený bez spojitosti s úrovňou environmentálnych ambícií politiky. Ekologizácia v zásade ostáva režimom podpory príjmu (pozri body 17 až 25).

78

Ekologizácia pravdepodobne neprinesie významné prínosy pre životné prostredie a klímu, najmä z dôvodu výraznej mŕtvej váhy, ktorá ovplyvňuje politiku. Táto mŕtva váha vyplýva predovšetkým zo skutočnosti, že požiadavky na ekologizáciu sú vo všeobecnosti nenáročné a do veľkej miery odrážajú bežnú poľnohospodársku prax. Okrem toho vďaka rozsiahlym výnimkám môže väčšina poľnohospodárov (65 %) využívať ekologizačné platby bez toho, aby skutočne podliehali ekologizačným povinnostiam. Výsledkom je, že ekologizácia vedie k pozitívnej zmene poľnohospodárskych postupov len na veľmi obmedzenom podiele poľnohospodárskej pôdy EÚ. Odhadujeme, že poľnohospodári vytvorili nové OEZ a zvýšili diverzifikáciu plodín len na približne 3,5 % ornej pôdy, t. j. okolo 2 % všetkej poľnohospodárskej pôdy EÚ. Navyše podľa štúdie JRC nové požiadavky na ekologizáciu týkajúce sa trvalého trávneho porastu viedli k zmene poľnohospodárskych postupov len na 1,5 % poľnohospodárskej pôdy EÚ. Celkovo bolo v dôsledku ekologizácie prerozdelených približne 5 % pôdy obhospodarovanej v EÚ (pozri body 26 až 39).

79

Zistili sme tiež, že určité obmedzenia pri navrhovaní znižujú účinnosť troch ekologizačných postupov. Diverzifikácia plodín by nemohla priniesť úplné environmentálne prínosy striedania plodín. Označenie ESPG sa zakladalo hlavne na kritériách týkajúcich sa biodiverzity a takmer vôbec sa nezameriavalo na trvalý trávny porast bohatý na uhlík mimo oblastí sústavy Natura 2000. Na záver, prevaha typov produktívnych OEZ v kombinácii s nedostatkom zmysluplných požiadaviek na riadenie obmedzila pozitívny vplyv OEZ na biodiverzitu (pozri body 40 až 50).

80

Členské štáty majú pri vykonávaní ekologizácie značný stupeň flexibility, najmä pokiaľ ide o výber typov OEZ a označenie ESPG. Zistili sme, že vo všeobecnosti nevyužívajú túto flexibilitu na maximalizáciu environmentálnych a klimatických prínosov politiky. V rámci ekologizačných postupov sa nesnažia identifikovať osobitné environmentálne a klimatické potreby a zameriavať sa na ne. Skôr sa snažia vykonávať ekologizáciu spôsobom, ktorý minimalizuje zaťaženie pre ne a pre ich poľnohospodárov. Komisia má obmedzené právomoci na to, aby členské štáty primäla k možnostiam vykonávania ekologizácie, ktoré ponúkajú väčšie environmentálne prínosy (pozri body 51 až 54).

81

Ekologizácia má na referenčnú úroveň environmentálnych opatrení v rámci druhého piliera len obmedzený vplyv, a to najmä preto, že záväzky, ktoré sa v rámci týchto opatrení navrhli poľnohospodárom, boli vyššie ako požiadavky na ekologizáciu ešte pred zavedením ekologizačných platieb (pozri body 55 až 57).

82

Ekologizácia výrazne pridáva SPP na zložitosti, čo vzhľadom na výsledky, ktoré od ekologizácie možno očakávať, nie je odôvodnené (pozri body 78 až 81). Táto zložitosť vzniká v neposlednom rade pre to, ako sa ekologizácia prekrýva s inými environmentálnymi nástrojmi SPP (krížové plnenie a environmentálne opatrenia v rámci druhého piliera), čo vytvára riziko mŕtvej váhy a dvojitého financovania. Niektoré rozhodnutia a opatrenia Komisie a členských štátov tieto riziká zmierňujú. V rámci nedávnej zmeny sekundárnych právnych predpisov sa riešili určité obavy poľnohospodárov a členských štátov, pokiaľ ide o zložitosť politiky. Zistili sme tiež, že dohľad Komisie nad tým, ako členské štáty vykonávajú ekologizáciu, bol dobrý (pozri body 58 až 69).

83

Ekologizácia pripomína GAEC v tom, že je v podstate tiež súborom základných environmentálnych podmienok platných pre podporu príjmov. Od GAEC ju odlišujú vyššie potenciálne sankcie za nedodržiavanie povinností (pozri body 70 až 71).

Odporúčanie 1

V súvislosti s ďalšou reformou SPP by mala Komisia vypracovať úplnú intervenčnú logiku pre environmentálne a klimatické opatrenia EÚ týkajúce sa poľnohospodárstva, ktorá by zahŕňala konkrétne ciele a vychádzala by z aktuálneho vedeckého chápania príslušných javov.

1. Ako súčasť intervenčnej logiky by Komisia mala vymedziť potreby, vstupy, procesy, dôsledky, výsledky, vplyvy a príslušné vonkajšie faktory.
2. Komisia by mala stanoviť konkrétne cieľové hodnoty pre príspevok SPP na plnení environmentálnych a klimatických cieľov EÚ.
3. S cieľom umožniť navrhnutie účinnej politiky a následne monitorovať a hodnotiť jej vykonávanie by Komisia mala vytvoriť modely a súbory údajov týkajúcich sa biodiverzity, stavu pôdy (vrátane obsahu uhlíka v pôde) a ďalších dôležitých environmentálnych a klimatických otázok.

Plánovaný dátum vykonania: koniec roka 2019.

Odporúčanie 2

V rámci prípravy na vypracovanie svojho návrhu na ďalšiu reformu SPP by mala Komisia preskúmať a zhodnotiť vykonávanie súčasnej SPP. Pri vytváraní tohto návrhu by sa Komisia mala riadiť týmito zásadami:

1. poľnohospodári by mali mať prístup k platbám SPP len vtedy, ak spĺňajú súbor základných environmentálnych noriem:
   1. Tieto normy by mali zahŕňať oblasti, na ktoré sa vzťahujú aktuálne GAEC a všeobecné požiadavky na ekologizáciu (oba tieto súbory požiadaviek majú prekračovať rámec environmentálnej legislatívy). To by zjednodušilo systém priamych platieb SPP tým, že by sa zabránilo umelým a nejasným rozdielom medzi v zásade podobnými nástrojmi;
   2. sankcie za nedodržiavanie týchto kombinovaných noriem by mali byť dostatočné na to, aby slúžili ako odstrašujúci prostriedok;
   3. v snahe zabrániť dvojitému financovaniu by sa všetky takéto základné normy mali naplno začleniť do environmentálnej referenčnej úrovne pre každú plánovanú činnosť týkajúcu sa poľnohospodárstva;
2. osobitné, miestne potreby týkajúce sa životného prostredia a klímy možno náležite riešiť prostredníctvom intenzívnejšej plánovanej činnosti týkajúcej sa poľnohospodárstva, ktorá sa zakladá na:
   1. dosiahnutí výkonnostných cieľov;
   2. a financovaní odrážajúcom posúdenie priemerných vzniknutých nákladov a straty príjmu v súvislosti s opatreniami a postupmi, ktoré prekračujú rámec environmentálnej referenčnej úrovne.
3. Keď majú členské štáty pri vykonávaní SPP možnosť vybrať si z viacerých možností, mali by ešte pred ich vykonaním povinne preukázať, že možnosti, ktoré si zvolili, sú účinné a efektívne z hľadiska dosiahnutia cieľov tejto politiky.

Plánovaný dátum vykonania: koniec roka 2019.

Túto správu prijala komora I, ktorej predsedá Phil WYNN OWEN, člen Dvora audítorov, v Luxemburgu na svojom zasadnutí dňa 15. novembra 2017.

Glosár a skratky

Druhý pilier SPP: časť spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá zahŕňa opatrenia na rozvoj vidieka.

ESPG: trvalý trávny porast citlivý z hľadiska životného prostredia (environmentally sensitive permanent grassland). Pozemky s trvalým trávnym porastom, predovšetkým tie, ktoré sa nachádzajú v oblastiach sústavy Natura 2000 a ktoré boli určené členskými štátmi vzhľadom na ich význam pre biodiverzitu, a najmä chránené druhy žijúce v oblastiach s trávnym porastom a ich habitaty. V rámci ekologizácie sú takéto pozemky chránené pred konverziou na iné využívanie pôdy alebo orbou.

EÚ: Európska únia.

GAEC: dobrý poľnohospodársky a environmentálny stav (Good Agricultural and Environmental Condition). Spoločný pojem pre súbor základných noriem platných v rámci krížového plnenia, ktorým sa vymedzuje dobrý poľnohospodársky a environmentálny stav pôdy.

GR AGRI: Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka.

GR CLIMA: Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre oblasť klímy.

GR ENV: Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre životné prostredie.

JRC: Spoločné výskumné centrum. Generálne riaditeľstvo Európskej komisie.

Krížové plnenie: systém spájajúci väčšinu platieb SPP so súborom základných noriem na zabezpečenie dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu pôdy (GAEC) a určitých povinností známych ako povinné požiadavky týkajúce sa hospodárenia (SMR). SMR sú vymedzené v príslušných právnych predpisoch EÚ týkajúcich sa životného prostredia, zmeny klímy, verejného zdravia, zdravia zvierat a rastlín a dobrých životných podmienok zvierat.

Natura 2000: najväčšia súvislá ekologická sieť chránených území na svete, ktorá zahŕňa 18 % pevniny v celej EÚ a rozsiahle morské oblasti.

OEZ: oblasti ekologického záujmu. Pôda na území poľnohospodárskych podnikov určená na osobitné postupy alebo prvky prospešné pre životné prostredie. V rámci ekologizácie musia poľnohospodárske podniky zvyčajne vyčleniť aspoň 5 % svojej ornej pôdy na OEZ.

Podnik: poľnohospodársky podnik, t. j. všetka pôda a všetky zvieratá nachádzajúce sa na území toho istého členského štátu, spravovaný jedným poľnohospodárom (ktorý môže byť fyzická alebo právnická osoba alebo skupina takýchto osôb) a využívaný na poľnohospodárske činnosti.

Priame platby: pomoc poskytovaná priamo poľnohospodárom, ktorá im slúži ako záchranná sieť. Priame platby majú prevažne formu podpory základného príjmu, ktorá nesúvisí s výrobou. Pomáhajú stabilizovať príjmy poľnohospodárov vyplývajúce z predaja na trhoch, ktoré podliehajú volatilite. Priame platby sa poskytujú z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu, ktorý sa zvyčajne označuje ako „prvý pilier SPP“.

Prvý pilier SPP: časť spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá zahŕňa priame platby pre poľnohospodárov a trhové opatrenia.

Rozvoj vidieka: politika EÚ, zvyčajne označovaná ako druhý pilier SPP, ktorá sa zaoberá hospodárskymi, environmentálnymi a sociálnymi potrebami vidieckych oblastí EÚ. Platby na rozvoj vidieka sa hradia z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka so spolufinancovaním zo strany členských štátov.

SMR: povinné požiadavky týkajúce sa hospodárenia (Statutory Management Requirements). Spoločný pojem pre súbor povinností vymedzených v príslušných právnych predpisoch EÚ týkajúcich sa životného prostredia, zmeny klímy, verejného zdravia, zdravia zvierat a rastlín a dobrých životných podmienok zvierat, ktoré sa uplatňujú v rámci krížového plnenia.

SPP: spoločná poľnohospodárska politika. Súbor právnych predpisov a postupov prijatých Európskou úniou s cieľom ustanoviť spoločnú a jednotnú politiku v oblasti poľnohospodárstva. Pôvodné opatrenia boli zavedené v roku 1962. Táto politika bola odvtedy upravená a rozšírená a prešla niekoľkými reformami.

Účinok mŕtvej váhy: situácia, keď by sa podporovaná činnosť alebo projekt úplne alebo čiastočne vykonali bez poskytnutia verejnej pomoci.

Audítorský tím

V osobitných správach Dvora audítorov sa predkladajú výsledky jeho auditov, ktoré sa týkajú politík a programov EÚ alebo tém riadenia súvisiacich s konkrétnymi rozpočtovými oblasťami. Dvor audítorov vyberá a navrhuje tieto audítorské úlohy tak, aby mali maximálny dosah, pričom sa zohľadňujú riziká pre výkonnosť či zhodu, výška súvisiacich príjmov alebo výdavkov, budúci vývoj a politický a verejný záujem.

Túto správu prijala audítorská komora I, ktorej predsedá člen Dvora audítorov Phil Wynn Owen a ktorá sa špecializuje na udržateľné využívanie prírodných zdrojov. Audit viedol člen Dvora audítorov Samo Jereb a podporu mu poskytli atašé kabinetu Jerneja Vrabic, hlavný manažér Robert Markus a vedúci úlohy Michal Machowski. Audítorský tím tvorili Aris Konstantinidis, Paivi Piki, Carlos Sanchez Rivero, Dainora Venckeviciene a Krzysztof Zalega.

Kontakt

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG

Tel. +352 4398-1
Otázky: eca.europa.eu/sk/Pages/ContactForm.aspx
Webová stránka: eca.europa.eu
Twitter: @EUAuditors

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (http://europa.eu).

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2017.

PDF	ISBN 978-92-872-8719-9	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/399538	QJ-AB-17-021-SK-N
HTML	ISBN 978-92-872-8657-4	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/760871	QJ-AB-17-021-SK-Q

© Európska únia, 2017.

V prípade použitia či šírenia fotografií a iných materiálov, na ktoré sa nevzťahujú autorské práva Európskej únie, je potrebné žiadať povolenie priamo od držiteľov autorských práv.

OBRÁŤTE SA NA EÚ

Osobne
V rámci celej EÚ existujú stovky informačných centier Europe Direct. Adresu centra najbližšieho k vám nájdete na tejto webovej stránke: http://europa.eu/contact.

Telefonicky alebo e-mailom
Europe Direct je služba, ktorá odpovedá na vaše otázky o Európskej únii. Túto službu môžete kontaktovať:

• prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla: 00 800 6 7 8 9 10 11 (niektorí operátori môžu tieto hovory spoplatňovať),
• prostredníctvom štandardného telefónneho čísla: +32 22999696 alebo
• e-mailom na tejto webovej stránke: http://europa.eu/contact.

VYHĽADÁVANIE INFORMÁCIÍ O EÚ

Online
Informácie o Európskej únii sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie na webovej stránke Europa: http://europa.eu

Publikácie EÚ
Publikácie EÚ, bezplatné alebo platené, si môžete stiahnuť alebo objednať z kníhkupectva EU Bookshop na webovej stránke: http://op.europa.eu/eubookshop. Ak chcete získať viac než jeden výtlačok bezplatných publikácií, obráťte sa na službu Europe Direct alebo vaše miestne informačné centrum (pozri http://europa.eu/contact).

Právo EÚ a súvisiace dokumenty
Prístup k právnym informáciám EÚ vrátane všetkých právnych predpisov EÚ od roku 1951 vo všetkých úradných jazykoch nájdete na webovej stránke EUR-Lex: http://eur-lex.europa.eu.

Otvorený prístup k údajom z EÚ
Portál otvorených dát EÚ (http://data.europa.eu/euodp) poskytuje prístup k súborom dát z EÚ. Dáta možno stiahnuť a opätovne použiť bezplatne na komerčné aj nekomerčné účely.