Boj proti plytvaniu potravinami: príležitosť pre EÚ zlepšiť efektívnosť využívania zdrojov v potravinovom dodávateľskom reťazci

Zhrnutie

I

Plytvanie potravinami je celosvetový problém, ktorý sa v posledných rokoch dostal do popredia verejného a politického programu. Jeho význam bude rásť, a to najmä vzhľadom na potrebu nasýtiť rastúcu celosvetovú populáciu. Potraviny sú vzácnou komoditou a ich výroba môže byť náročná na zdroje. Podľa súčasných odhadov globálne približne jedna tretina potravín vyrobených pre ľudskú spotrebu skončí ako potravinový odpad alebo potravinové straty, čo má za následok hospodárske aj environmentálne náklady.

II

Na tomto pozadí Dvor audítorov preskúmal, akú úlohu môže hrať EÚ v boji proti plytvaniu potravinami. Pozreli sme sa na opatrenia, ktoré boli doposiaľ prijaté, aj na to, ako rôzne nástroje politík EÚ fungujú s cieľom znížiť plytvanie potravinami. Zamerali sme sa na činnosti prevencie a darovania, ktoré sa najviac uprednostňujú v boji proti plytvaniu potravinami.

III

V rámci auditu sa preskúmala otázka: „Prispieva EÚ k potravinovému dodávateľskému reťazcu efektívne využívajúcemu zdroje účinným bojom proti plytvaniu potravinami?“ Zistili sme, že v súčasnosti to tak nie je, ale v správe sa zdôrazňujú spôsoby, ktoré by sa mohli využiť v rámci súčasných politík na účinnejšie riešenie tohto problému. Mnoho potenciálnych zlepšení si nevyžaduje nové iniciatívy ani viac verejného financovania, ale ide skôr o lepšie zosúladenie existujúcich politík, lepšiu koordináciu a jasné stanovenie zníženia plytvania potravinami ako cieľa politiky. Konkrétne sa auditom zistilo, že:

1. Napriek rastúcemu významu plytvania potravinami v politickom programe sa ambícia Komisie v priebehu času znížila. Opatrenia, ktoré boli doposiaľ prijaté, sú roztrieštené a nesúvislé, a chýba koordinácia na úrovni Komisie. Chýbajúca spoločná definícia plytvania potravinami a dohodnutého východiskového stavu, z ktorého by sa stanovili ciele pre zníženie plytvania, brzdí ďalší pokrok.
2. Plytvanie potravinami je problémom v celom potravinovom dodávateľskom reťazci, a preto by mali byť opatrenia zamerané na celý reťazec s potenciálnymi prínosmi pre všetkých zainteresovaných. Dôraz by sa mal klásť na prevenciu, pretože prínosy predchádzania plytvaniu prevyšujú prínosy jeho riešenia neskôr. Hoci je niekoľko politík EÚ s potenciálom bojovať proti plytvaniu potravinami, tento potenciál sa nevyužíva a ponúkané príležitosti sa ešte len budú musieť využiť. Zjavne chýba posúdenie vplyvu rôznych politík EÚ na boj proti plytvaniu potravinami. Hlavné oblasti politiky, ako je poľnohospodárstvo, rybné hospodárstvo a bezpečnosť potravín zohrávajú všetky úlohu a mohli by sa využiť na zlepšenie boja proti plytvaniu potravinami. Je potrebné uznať, že v priebehu času zmeny politík, vrátane reforiem SPP a politiky rybného hospodárstva, mali pozitívny vplyv. Napríklad odklonom od poľnohospodárskej politiky založenej na intervenciách sa znížila nadmerná výroba. V správe je zdôraznených niekoľko osvedčených postupov, ale ich pozitívny vplyv bol skôr náhodný než výsledok cieleného politického opatrenia.
3. Pokiaľ ide darovanie potravín, niekoľko prekážok, ktoré v súčasnosti existujú, napríklad rôzne výklady právnych ustanovení, by sa mohli riešiť s cieľom uľahčiť darovanie potravín, ktorými by sa inak plytvalo.

IV

V správe sa uvádzajú tri odporúčania:

1. Stratégia EÚ na boj proti plytvaniu potravinami by sa mala posilniť a lepšie koordinovať. Komisia by mala stavať na svojich počiatočných krokoch vypracovať akčný plán na nadchádzajúce roky.
2. Pri koordinácii rôznych politík s potenciálom bojovať proti plytvaniu potravinami by Komisia mala zohľadniť plytvanie potravinami v jej budúcich posúdeniach vplyvu a lepšie zosúladiť rôzne politiky EÚ, ktorými možno bojovať proti plytvaniu potravinami.
3. Na uľahčenie darovania potravín, ktorými by sa inak plytvalo, by Komisia mohla užitočne objasniť výklad právnych ustanovení, ktoré odrádzajú od darovania. Komisia by mala podporovať ďalšie využívanie existujúcich možností na darovanie a zvážiť, ako uľahčiť darovanie v ostatných oblastiach politiky.

Úvod

01

Plytvanie potravinami je uznávaným problémom, ktorého politický a spoločenský význam v posledných rokoch vzrástol. V početných politických vyhláseniach na vysokej úrovni sformulovaných v poslednom desaťročí sa vyjadruje potreba bojovať proti plytvaniu potravinami. Potravinami sa plytvá v celom potravinovom dodávateľskom reťazci vo fáze výroby, spracovania, maloobchodu a spotreby. Plytvanie potravinami možno definovať mnohými rôznymi spôsobmi a neexistuje jedinečná metodika na jeho meranie. Napriek tomu sa všeobecne uznáva, že globálne približne jedna tretina potravín vyrobených pre ľudskú spotrebu skončí ako potravinový odpad alebo potravinové straty¹. Súvisiace ročné hospodárske a environmentálne náklady na tento odpad v celom svete odhaduje Organizácia Spojených národov na asi 1,7 bil. USD.

Téma auditu

Ako definovať plytvanie potravinami?

02

V súčasnosti neexistuje odsúhlasená definícia plytvania potravinami na úrovni EÚ. Rôzne definície používajú členské štáty, aj Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) používa svoju vlastnú definíciu².

03

V júli 2014 sa v rámci európskeho výskumného projektu FUSIONS navrhol ďalší rámec na vymedzenie potravinového odpadu³ a v marci 2016 sa navrhla metodika na meranie a monitorovanie množstva potravinového odpadu⁴. Nedávno, v júli 2016 partnerstvo viacerých zainteresovaných strán uverejnilo všeobecnú normu vykazovania a podávania správ pre potravinové straty a plytvanie potravinami⁵.

04

Na účely tejto správy plytvanie potravinami znamená akýkoľvek výrobok alebo časť výrobku vypestovaného, uloveného alebo spracovaného pre ľudskú spotrebu, ktorý mohol byť skonzumovaný, ak by sa s ním zaobchádzalo inak alebo bol inak uskladnený. Hoci uznávame, že táto definícia nemusí byť priamo kompatibilná so súčasným regulačným rámcom EÚ, ostatné definície, napríklad tie, ktoré používajú FUSIONS, FAO a členské štáty navštívené v priebehu tohto auditu, sa tiež odchyľujú od tohto rámca.

Hierarchia odpadového hospodárstva uplatnená na plytvanie potravinami

05

V hierarchii odpadového hospodárstva sa uprednostňujú činnosti spracovania odpadu od najvyššej po najnižšiu prioritu na základe environmentálnej udržateľnosti. V rámcovej smernici EÚ o odpade⁶ je vymedzená hierarchia odpadového hospodárstva EÚ⁷. Túto hierarchiu možno uplatniť na potravinový odpad, ale mala by byť mierne upravená, aby sa zohľadnili osobitosti potravín. Niekoľko členských štátov prispôsobilo hierarchiu odpadového hospodárstva na potraviny s prioritami uvedenými na obrázku 1.

06

Podľa definície použitej v tejto správe plytvanie potravinami tvoria tri základné úrovne vyššie uvedenej hierarchie (recyklovanie, iné zhodnotenie a skládkovanie). Tri najvyššie úrovne (predchádzanie vzniku, darovanie a krmivo pre zvieratá) sú opatrenia, ktoré možno prijať pred plytvaním potravinami a najviac sa uprednostňujú (z hospodárskeho a environmentálneho hľadiska). Tento audit sa zameral na prevenciu a darovanie, dve najvyššie úrovne hierarchie.

Údaje o plytvaní potravinami

07

Podľa Európskej komisie sa každoročne vyplytvá približne 88 miliónov ton potravín v EÚ⁸. Odhaduje sa, že celkový potravinový odpad EÚ vzrastie na približne 126 miliónov ton do roku 2020, ak sa neprijmú dodatočné preventívne činnosti alebo opatrenia⁹. Údaje o potravinovom odpade sa výrazne líšia v závislosti od zdroja. Jednou z príčin je zjavne odlišný výklad toho, čo predstavuje potravinový odpad (t. j. chýba definícia), a rôzne metodiky používané na jeho meranie. V rôznych štúdiách sa uvádzajú odlišné údaje za jednotlivé sektory potravinového dodávateľského reťazca. V tabuľke 1 sú uvedené výsledky z výberu týchto štúdií, z ktorých vyplýva, že sa potravinami plytvá v celom potravinovom dodávateľskom reťazci, hoci k porovnávaniu výsledkov by sa malo pristupovať opatrne, pretože použitá metodika a definícia potravinového odpadu nie sú jednotné.

Tabuľka 1

Podiel plytvania potravinami v rôznych fázach potravinového dodávateľského reťazca (%) podľa rôznych štúdií¹

	FAO (Európa)	Foodspill (Fínsko)	FH Münster (Nemecko)	Bio Intelligence Service (EÚ)	Fusions2 (EÚ)
Výrobné odvetvie	23	19 - 23	22	34,2	11
Spracovateľské odvetvie	17	17 - 20	36	19,5	19
Odvetvie maloobchodu	9	30 - 32	3	5,1	17
Spotrebitelia	52	28 - 31	40	41,2	53

1 Analýza WRI na základe štúdie Globálne potravinové straty a plytvanie potravinami – rozsah, príčiny a predchádzanie vzniku, FAO 2011. Rím: FAO OSN: jún 2013; http://www.mtt.fi/foodspill, 2011; https://www.fh-muenster.de/isun/lebensmittelabfall-projekte.php, 2012; výpočty ITAS na základe metodiky SIK (Gustavsson et al., 2013); FUSIONS, „Odhady plytvania potravinami v Európe“, 2016.

2 V štúdii sa uznáva, že „je pomerne veľká neistota ohľadom tohto odhadu“ (s. 27). Najmä pokiaľ ide o údaje o výrobnom sektore sú odhady založené na údajoch len zo šiestich krajín a „odhadovaná neistota ±17 % je pravdepodobne podhodnotená“ (s. 21).

K plytvaniu potravinami dochádza v celom potravinovom dodávateľskom reťazci

08

Situácie, v ktorých dochádza k plytvaniu potravinami, môžu byť rôzne, ale vyskytujú sa v každej fáze potravinového dodávateľského reťazca. V niekoľkých štúdiách sa analyzovali rôzne spôsoby, ako sa plytvá potravinami¹⁰. Niekoľko situácií je uvedených na obrázku 2.

Náklady spojené s plytvaním potravín

09

Náklady spojené s plytvaním potravín tvoria minimálne dva rôzne typy nákladov: hospodárske a environmentálne náklady. Hospodárske náklady zahŕňajú nielen náklady spojené s hodnotou samotných výrobkov, ale aj náklady spojené s výrobou, prepravou a uskladnením nevyužitých výrobkov, ako aj náklady na ich spracovanie. Z environmentálneho hľadiska plytvanie potravinami predstavuje plytvanie zdrojmi v celom životnom cykle výrobku, ako je pôda, voda, energia a ostatné vstupy a následné zvýšenie emisií skleníkových plynov.

10

Vzhľadom na ťažkosti pri získavaní úplných, spoľahlivých a zjednotených údajov o súčasných množstvách existujúceho potravinového odpadu, akýkoľvek odhad odpadu nebude dostatočne spoľahlivý. Napriek tomu v niekoľkých štúdiách boli pokusy stanoviť náklady súvisiace s potravinovým odpadom a tieto číselné údaje možno použiť ako ukazovatele potenciálneho rozsahu problému plytvania potravinami.

11

FAO posúdila náklady týkajúce sa plytvania potravinami v globálnej miere a zistila, že okrem odhadovaných hospodárskych nákladov vo výške 1 bil. USD ročne (hodnota nevyužitých výrobkov a dotácie vyplatené na ich výrobu) environmentálne náklady (napr. emisie skleníkových plynov, nedostatok vody a erózia) dosahujú asi 700 mld. USD¹¹.

Plytvanie potravinami a trhové sily

12

Dôvody plytvania potravinami sa líšia podľa úlohy jednotlivých aktérov v potravinovom dodávateľskom reťazci. Vo všeobecnosti obchodné subjekty (výrobcovia, spracovatelia a maloobchodníci) prijímajú rozhodnutia s cieľom maximalizovať zisk, hoci niektoré rozhodnutia môžu znamenať plytvanie potravinami v určitej miere. Hoci rôzni prevádzkovatelia nemajú za cieľ vytvárať potravinový odpad, napriek tomu je to častým dôsledkom.

13

Spotrebitelia prijímajú rozhodnutia, ktoré môžu viesť k plytvaniu potravinami z úplne iných príčin. Pre nich je to skôr dosiahnutie uspokojenia, či už z hľadiska splnenia ich nutričných potrieb alebo v iných ohľadoch (napr. množstvo, prebytok, rôznorodosť, cena atď.).

14

Dôvody plytvania potravinami sú vnútorne spojené s problémom, kto zaplatí náklady spojené s plytvaním potravinami. Pokiaľ ide o hospodárske náklady na potravinový odpad, sú najmenej tri rôzne skupiny aktérov, ktoré ich hradia: spotrebitelia, konkrétni prevádzkovatelia potravinového dodávateľského reťazca a charity.

• Prevádzkovatelia v potravinovom dodávateľskom reťazci si započítavajú náklady na plytvanie potravinami a zahŕňajú ich do ceny výrobku pre konečného spotrebiteľa. Napríklad maloobchodný predajca s veľkou pravdepodobnosťou určí cenu výrobku dostatočne vysoko na to, aby zohľadnil náklady na predané aj očakávané nepredané výrobky.
• Časť nákladov na plytvanie potravinami možno preniesť z jedného prevádzkovateľa potravinárskeho podniku na iného. Napríklad, ak medzi obchodnými subjektmi existuje výrazná nerovnováha vo vyjednávacej sile, náklady na potravinový odpad môžu byť tlačené na stranu slabšieho prevádzkovateľa.
• Časť nákladov na plytvanie potravinami možno aj externalizovať na charity formou darovania potravín. Charity často nesú náklady na vytriedenie, uskladnenie, nakladanie a spracovanie, ktoré by inak boli hradené prevádzkovateľmi, ktorí tieto potraviny darujú.

Environmentálne náklady na plytvanie potravinami platí celá spoločnosť najmä prostredníctvom rastúceho nedostatku prírodných zdrojov (ktoré sa z dlhodobého hľadiska môžu premietnuť do nárastu cien týchto zdrojov). V prílohe I je na dvoch konkrétnych príkladoch znázornené, ako trhové sily vplývajú na plytvanie potravinami. Hoci sa táto správa nezameriava na tieto trhové sily, uvedomujeme si ich význam v boji proti plytvaniu potravinami. Komisia a Európsky parlament¹² uznali úlohu týchto síl v potravinovom dodávateľskom reťazci.

Plytvanie potravinami a EÚ

15

Plytvanie potravinami je celosvetový problém. Hoci opatrenia EÚ týkajúce sa plytvania potravinami budú mať zo svojej podstaty obmedzený vplyv na celosvetovej úrovni, EÚ ako dôležitý aktér na medzinárodnej scéne môže vplývať na objem plytvania potravinami prostredníctvom rôznych politík, za ktoré zodpovedá (napríklad spoločná poľnohospodárska politika, spoločná rybárska politika, politika v oblasti bezpečnosti potravín, politika v oblasti odpadového hospodárstva). V tomto kontexte Komisia nesie zodpovednosť, pretože je iniciátorom právnych ustanovení EÚ, ktoré môžu mať vplyv na plytvanie potravinami.

16

Na úrovni Európskej komisie Generálne riaditeľstvo (GR) pre zdravie a bezpečnosť potravín je poverené oblasťou plytvania potravinami. V tejto súvislosti prijíma niekoľko opatrení (napríklad zriaďovanie pracovných a odborných skupín) a komunikačných iniciatív. Niekoľko iných GR Komisie tiež zohráva úlohu v predchádzaní plytvaniu potravinami, pretože niekoľko politík a ustanovení EÚ môže mať vplyv na vytváranie potravinového odpadu (napr. poľnohospodárska politika, politika v oblasti rybného hospodárstva, politika v oblasti bezpečnosti potravín, politika v oblasti odpadového hospodárstva) (pozri prílohu II).

17

Zodpovednosť, ktorú nesú členské štáty za potravinový odpad, je rovnako dôležitá. Členské štáty môžu podporovať alebo obmedzovať predchádzanie plytvaniu potravinami a darovanie potravín v závislosti od toho, ako uzákoňujú ustanovenia EÚ. Ich zodpovednosť je preukázateľne ešte dôležitejšia, pretože môžu začať svoje vlastné iniciatívy (mimo rámca EÚ) na riešenie plytvania potravinami¹³.

Audit

Rozsah auditu a audítorský prístup

18

Je mnoho štúdií o plytvaní potravinami, ale ani jedna z nich sa nezameriava na zodpovednosť EÚ¹⁴ v tejto súvislosti. Cieľom tohto auditu, ktorý vykonal Dvor audítorov, bolo preto poskytnúť ucelenú analýzu témy plytvania potravinami z celkovej perspektívy EÚ.

19

Uvedomujeme si, že politiky a právne ustanovenia preskúmané v rámci tohto auditu majú iné ciele než predchádzanie plytvaniu potravinami. Hoci rôzne nástroje EÚ neriešia konkrétne problém plytvania potravinami, aj tak majú vplyv na správanie rôznych aktérov v potravinovom reťazci. Toto správanie môže viesť k nárastu alebo poklesu objemu plytvania. EÚ má schopnosť ovplyvňovať plytvanie potravinami prostredníctvom rôznych fondov, ktoré má k dispozícii, a prostredníctvom rôznych ustanovení, ktoré vplývajú na fungovanie aktérov v potravinovom dodávateľskom reťazci. Tento audit sa zameral výlučne na predchádzanie vzniku a darovanie, pretože tieto činnosti sú najviac uprednostňované spôsoby boja proti plytvaniu potravinami v hierarchii plytvania potravinami (pozri obrázok 1).

20

Určili sme nástroje EÚ (fondy a právne ustanovenia nespojené s fondmi), uvedené v prílohe II, s vplyvom na predchádzanie plytvaniu potravinami a/alebo na uľahčenie darovania potravín. Na účely tejto správy sme zatriedili sektory potravinového dodávateľského reťazca do štyroch skupín (výrobcovia, spracovatelia, maloobchodníci a spotrebitelia).

21

Hlavným cieľom tohto auditu bolo posúdiť, či právne ustanovenia EÚ a ich vykonávanie členskými štátmi prispieva k pozitívnemu správaniu rôznych aktérov potravinového dodávateľského reťazca v súvislosti s plytvaním potravinami. Pri audite sa riešila táto celková audítorská otázka:

Prispieva EÚ k potravinovému dodávateľskému reťazcu efektívne využívajúcemu zdroje účinným bojom proti plytvaniu potravinami?

22

V rámci auditu sa len zvážili účinky politík a právnych ustanovení, pokiaľ ide o plytvanie potravinami v samotnej EÚ, a vylúčil sa vplyv v krajinách mimo EÚ.

23

V tejto správe sa najprv posudzuje, do akej miery Komisia ako výkonný orgán EÚ premietla politické vyhlásenia na vysokej úrovni o boji proti plytvaniu potravinami do činností. Po druhé, v správe sa opisujú možnosti boja proti potravinovému odpadu, ktoré sa nevyužívajú v rámci existujúcich politík.

24

Audit sa týkal týchto období:

• v súvislosti s fondmi spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP): obdobia 2007 – 2013 aj obdobia 2014 – 2020;
• v súvislosti s Európskym fondom pre rybné hospodárstvo (EFRH) a Európskym námorným a rybárskym fondom (ENRF): obdobia 2007 – 2013 a 2014 – 2020;
• v súvislosti s Fondom európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD): obdobia 2014 – 2020;
• v súvislosti s právnymi ustanoveniami, ktoré sa netýkajú fondov: v rámci auditu sa zohľadnili tie právne ustanovenia, ktoré boli zavedené v čase konania auditu, ako aj uverejnené návrhy nových ustanovení.

25

Audit sa uskutočnil od júla 2015 do mája 2016¹⁵ a audítorské dôkazy boli zhromaždené prostredníctvom:

• preskúmania dokumentov a rozhovorov s útvarmi Komisie. Audit sa týkal šiestich GR: GR pre zdravie a bezpečnosť potravín (SANTE), GR pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP (GROW), GR pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (AGRI), GR pre životné prostredie (ENV), GR pre námorné záležitosti a rybárstvo (MARE), GR pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie (EMPL);
• audítorských návštev v piatich členských štátoch: Taliansko (Lazio), Holandsko, Portugalsko, Rumunsko a Fínsko. V každom z týchto členských štátov bolo zvyčajne navštívené ministerstvo pôdohospodárstva (za SPP a ENRF), ministerstvo životného prostredia (za stratégiu a témy týkajúce sa smernice o odpade), ministerstvo sociálnych záležitostí (za FEAD), ministerstvo zdravotníctva (za potravinový a hygienický balík) a ministerstvo financií (za finančné stimuly). Taktiež sa vykonali kontroly na mieste u príslušných príjemcov pomoci EÚ;
• konzultačných stretnutí s príslušnými zainteresovanými stranami vrátane Copa a Cogeca, združenia Independent Retail Europe, zástupcov z WRAP (charita v Spojenom kráľovstve), SOMARO (rumunská nezisková organizácia) a výskumného projektu EÚ FUSIONS, poslanca francúzskeho Národného zhromaždenia, zástupcov pracovného výboru Snemovne lordov v Spojenom kráľovstve a zástupcu Spojeného kráľovstva na zasadnutiach výboru pre štandardy UNECE.

Pripomienky

Politické vyhlásenia na vysokej úrovni neboli premietnuté do dostatočnej činnosti

26

V posledných rokoch vzrástol význam boja proti plytvaniu potravinami a začal sa objavovať vo verejných programoch na všetkých politických úrovniach (pozri prílohu III). Európsky parlament opakovane žiadal Komisiu (v roku 2011, 2012, 2015 a 2016), aby prijala opatrenia na zníženie plytvania potravinami. Členské štáty začali stanovovať ciele na zníženie potravinového odpadu a Rada Európskej únie, G20 a Organizácia Spojených národov zdôraznili potrebu bojovať proti plytvaniu potravinami v celom potravinovom dodávateľskom reťazci. Príklady:

• Európsky parlament „vyzýva tiež Komisiu, aby vypracovala konkrétne opatrenia na obmedzenie potravinového odpadu na polovicu do roku 2025 a zároveň na predchádzanie produkcii biologického odpadu“ (2011);
• G20 zastáva názor, že „zníženie potravinových strát a potravinového odpadu je dobrým cieľom pre spoločné opatrenie G20“ (2015);
• Organizácia Spojených národov uviedla vo svojom programe udržateľného rozvoja, že do roku 2030 je jej cieľom „znížiť o polovicu celosvetové plytvanie potravinami na jedného obyvateľa na maloobchodnej a spotrebiteľskej úrovni, ako aj znížiť potravinové straty vo výrobnom procese a v dodávateľských reťazcoch vrátane strát, ktoré nastávajú v období po zbere úrody“ (2015);
• Rada Európskej únie „podporuje úsilie všetkých zúčastnených strán o zníženie plytvania potravinami, ktoré prispeje k dosiahnutiu cieľa udržateľného rozvoja č. 12.3, ktorým je znížiť o polovicu globálny potravinový odpad na obyvateľa na úrovni maloobchodu a spotreby, ako aj k zníženiu potravinových strát pozdĺž výrobných a dodávateľských reťazcov vrátane strát po zbere do roku 2030“ (2016)¹⁶.

Napriek týmto opakovaným politickým vyhláseniam ambície Komisie v priebehu času klesajú a doposiaľ prijaté opatrenia sú roztrieštené a nesúvislé.

Klesajúce ambície v strategických dokumentoch Komisie v priebehu času

27

Komisia by mala ako výkonný orgán EÚ riešiť politické vyhlásenia na vysokej úrovni vyjadrené v priebehu času. Od roku 2011 Komisia uverejnila niekoľko dokumentov, v ktorých sa zaviazala bojovať proti plytvaniu potravinami:

• v septembri 2011 v pláne pre Európu efektívne využívajúcu zdroje¹⁷ Európska komisia určila potraviny ako jeden z kľúčových sektorov, v ktorých by mohlo dôjsť k zlepšeniu efektívnosti zdrojov. V pláne z roku 2011 bolo tiež oznámené uverejnenie „oznámenia o udržateľných potravinách“ v roku 2013, v ktorom by Komisia okrem iného ďalej posúdila, ako obmedziť potravinový odpad v celom potravinovom dodávateľskom reťazci. Do júna 2016 vyššie uvedené oznámenie nebolo ešte uverejnené;
• po verejnej konzultácii Komisie v lete 2013 o „udržateľnosti potravinového systému“, ktorá zahŕňala aj časť o predchádzaní vzniku a znížení plytvania potravinami, v júli 2014 Komisia uverejnila návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady¹⁸, ktorou sa okrem iných mení aj smernica o odpade. Návrh novej smernice o odpade však Európska komisia stiahla v decembri 2014 so zámerom nahradiť ho niečím „ambicióznejším“¹⁹,
• v decembri 2015 Komisia prijala balík predpisov o obehovom hospodárstve, ktorý zahŕňal revidované legislatívne návrhy o odpade. Záležitosť boja proti plytvaniu potravinami je súčasťou týchto návrhov.

28

Pri analýze vyššie uvedených dokumentov sme však zaznamenali, že ambícia Komisie v súvislosti s plytvaním potravinami sa v priebehu času znížila. Ako vyplýva z obrázku 3, ciele zníženia plytvania boli znížené, povinnosť členských štátov predkladať správy o potravinovom odpade sa odložila, termín pre Komisiu prijať vykonávací akt na zavedenie spoločnej metodiky na meranie plytvania potravinami sa opakovane odložili a stále neexistuje definícia potravinového odpadu na úrovni celej EÚ. Rovnako nebol nikdy definovaný východiskový stav (referenčná úroveň za daný rok), z ktorého by vychádzal cieľ zníženia plytvania potravinami (pozri rámček 1).

29

Hoci neexistuje konkrétna politika EÚ o plytvaní potravinami, rôzne politiky EÚ majú alebo by mohli mať naň vplyv. Komisia však nepreskúmala tieto politiky s cieľom posúdiť, či sú dostatočne zosúladené s potrebou bojovať proti potravinovému odpadu (ďalej je to rozvinuté v bodoch 33 až 80). Členské štáty uznávajú potrebu bojovať proti plytvaniu potravinami a vzhľadom na chýbajúcu koordinovanú politiku na úrovni EÚ riešia tento problém rôznymi spôsobmi vrátane legislatívnych prístupov (pozri rámček 2). Niektoré členské štáty tiež explicitne vyzvali Komisiu, aby prijala opatrenia na úrovni EÚ (pozri rámček 3).

Roztrieštené a nesúvislé opatrenia na technickej úrovni

30

Hoci uznávame, že plytvanie potravinami bolo predmetom diskusie na početných fórach (napr. Fórum na vysokej úrovni pre lepšie fungovanie potravinového dodávateľského reťazca), opatrenia Komisie na technickej úrovni sa obmedzujú na zriadenie pracovných skupín a skupín odborníkov. Tieto skupiny boli zriadené, aby konzultovali zainteresované strany a podporovali Komisiu ako aj členské štáty v nájdení spôsobov prevencie a zníženia plytvania potravinami bez ohrozenia bezpečnosti potravín. V roku 2012 Komisia zriadila pracovnú skupinu pre straty a plytvanie potravinami (ďalej len pracovná skupina). Účastníkmi tejto pracovnej skupiny boli zainteresované strany v potravinovom dodávateľskom reťazci²¹ a zástupcovia rôznych útvarov Európskej komisie²².

31

V roku 2014 Komisia zriadila skupinu odborníkov pre straty a plytvanie potravinami (ďalej len skupina odborníkov). Účastníkmi tejto skupiny odborníkov boli zástupcovia členských štátov a zástupcovia rôznych zainteresovaných riaditeľstiev Európskej komisie²³. Táto skupina odborníkov zatiaľ zasadala dvakrát. Na jeseň 2015 Komisia vyzvala odborníkov z členských štátov, aby sa zúčastnili sa špecializovanej konferencii o predchádzaní plytvania potravinami v októbri 2015 v rámci Expa 2015. V apríli 2016 Komisia uverejnila výzvu na predkladanie návrhov na účasť na novej platforme spustenej na riešenie problému plytvania potravinami. Zatiaľ nebolo objasnené, či táto platforma bude fungovať popri skupine odborníkov, alebo ju nahradí.

32

Zasadnutia pracovných skupín a skupín odborníkov sa nekonali dostatočne často, aby boli hybnou silou skutočnej zmeny (pozri rámček 4). Okrem toho činnosť v oblasti plytvania potravinami nemala kontinuitu pre zmeny v oblasti zodpovednosti v rámci Komisie²⁴ na jednej strane a pre zmenu účastníkov zasadnutí na druhej strane.

Existujúce politiky by mohli byť lepšie zosúladené na účinnejší boj proti plytvaniu potravinami

33

EÚ ovplyvňuje každodenné životy ľudí v Európe rôznymi spôsobmi, napríklad prostredníctvom nariadení a smerníc, niekedy aj financovaním projektov, investíciami do určitých postupov, čim podporuje určité typy správania. Zamerali sme sa na niekoľko oblastí politiky EÚ, ktoré môžu ovplyvniť rôznych aktérov v potravinovom dodávateľskom reťazci v súvislosti s plytvaním potravinami (poľnohospodárstvo, rybné hospodárstvo, bezpečnosť potravín, životné prostredie, sociálne veci a daňový systém). Hoci predchádzanie plytvaniu potravinami nie je primárnym cieľom týchto politík, našu prácu sme zamerali na tie aspekty, ktoré by buď mohli pomôcť predchádzať plytvaniu potravinami, alebo uľahčiť darovanie potravín. Zistili sme niekoľko príležitostí na integrovanie boja proti plytvaniu potravinami do existujúcich politík. Tieto príležitosti sa ešte len musia využiť.

Zosúladenie politík na lepšiu prevenciu proti plytvaniu potravinami

Spoločná poľnohospodárska politika (SPP)

34

Plytvanie potravinami sa vyskytuje v celom potravinovom dodávateľskom reťazci (pozri tabuľku 1). Prostredníctvom priamych platieb, trhových opatrení a platieb na rozvoj vidieka SPP môže ovplyvňovať vytváranie potravinového odpadu vo fáze výroby, spracovania a maloobchodného predaja v potravinovom dodávateľskom reťazci. Okrem toho vzhľadom na to, že nová SPP silne zdôrazňuje koncept efektívnosti zdrojov²⁶, je primerané očakávať, že by SPP mala riešiť aj tému plytvania potravinami.

Historický vývoj SPP a súčasný charakter priamych platieb

35

V prvých rokoch SPP fixné ceny výrobkov a vývozné náhrady poskytovali poľnohospodárom stimuly produkovať poľnohospodárske výrobky. Od 70-tych rokov až do začiatku 80-tych rokov 20. storočia to viedlo k prebytkom a obrovským zásobám výrobkov, ako je maslo, sušené odstredené mlieko, obilniny a hovädzie mäso v celej EÚ. Miery pomoci sa výrazne znížili v rámci reformy SPP z roku 1992 a zaviedli sa viazané priame platby²⁷ na kompenzáciu tohto poklesu. Od roku 2005 oddelenie priamych platieb od výroby bolo ďalším krokom smerom k trhovo založenej SPP. Výdavky EÚ na vývozné náhrady začali klesať od 90-tych rokov 20. storočia a teraz sú všetky sadzby vývozných náhrad stanovené na nulu.

36

V nadväznosti na tieto reformy SPP sa výrobné prebytky znížili a úroveň intervenčných zásob klesla. Prechodom od podpory výrobkov k podpore výrobcov sa nadbytočná výroba z prvotných rokov účinne znížila, čo pravdepodobne prispelo k zníženiu plytvania potravinami.

37

V súčasnosti väčšina priamych platieb už viac nepodporuje priamo výrobu konkrétnej plodiny či výrobku; prispievajú len nepriamo k výrobe poľnohospodárskych výrobkov tým, že poskytujú finančnú podporu výrobcom. V roku 2013 priame platby EÚ dosiahli výšku 41,7 mld. EUR. Podľa údajov FAOSTAT v tom istom roku EÚ vyprodukovala nasledujúce množstvá výrobkov (pozri tabuľku 2). Na obrázku 4 sú uvedené objemy plytvania poľnohospodárskymi výrobkami v celom svete. Hoci tieto dva súbory údajov nemožno priamo porovnať, naznačujú, že EÚ podporuje priamo alebo nepriamo výrobky, pri ktorých sa na celosvetovej úrovni vyskytuje výrazné plytvanie.

Tabuľka 2

Objem poľnohospodárskej výroby EÚ v roku 2013 (mil. ton)

Obilniny	Škrobová koreňová zelenina	Olejniny a strukoviny	Ovocie	Mäso	Mlieko a vajcia	Zelenina
309,55	54,44	34,62	62,19	44,3	164,33	64,66

Zdroj: FAOSTAT.

38

Obmedzený podiel priamych platieb EÚ (asi 6 % v roku 2014) sa stále viaže na výrobu. V tejto súvislosti môžu členské štáty využívať dobrovoľnú viazanú podporu. Prostredníctvom tohto režimu (dostupného od roku 2015) väčšina členských štátov zvýšila svoj podiel viazanej podpory na ich priamych platbách. V desiatich členských štátoch sa podiel viazaných platieb zvýšil o viac než 10 percentuálnych bodov (napr. v Poľsku predstavovali 3,5 % priamych platieb v roku 2014 a zvýšili sa na 15 % v roku 2015). V ďalších piatich členských štátoch sa tento podiel zvýšil o viac než sedem percentuálnych bodov. Najdôležitejšie sektory, ktoré dostávajú viazané platby sú: hovädzie mäso (41 % z celku); mlieko (20 %); ovce a kozy (12 %) a bielkovinové plodiny (11 %).

39

Viazanú podporu „možno poskytnúť len tým sektorom alebo tým regiónom členského štátu, v ktorých majú určité typy hospodárenia alebo určité poľnohospodárske sektory, ktoré sú osobitne významné pre hospodárstvo, spoločnosť alebo životné prostredie, určité ťažkosti²⁸“. Ak si zoberieme ako príklad sektor mliečnych výrobkov, z údajov vyplýva, že niekoľko členských štátov (Česká republika, Francúzsko, Poľsko, Taliansko, Španielsko, Litva, Slovensko a Malta) podporujú všetkých svojich mliekarenských výrobcov prostredníctvom dobrovoľnej viazanej podpory. Keďže je podpora spojená s počtom dojníc oznámených členskými štátmi, v praxi môže poskytnúť stimul udržať či dokonca zvýšiť existujúcu výrobu, hoci cieľom nariadenia je tomu predísť²⁹. V rámci auditu sme zistili prípady, keď sa tak stalo, a Komisia uznáva, že toto riziko nie je pokryté jej kontrolami. Z pohľadu plytvania potravinami viazané platby podporujú výrobu konkrétnych výrobkov, pri ktorých je riziko, že na ne neexistuje dopyt.

40

Komisia nezrealizovala žiadne štúdie o vplyve následných reforiem SPP (vrátane oddelenia platieb) na množstvá poľnohospodárskej výroby a odhadovaný účinok na plytvanie potravinami. Nikdy nezahrnula posúdenie plytvania potravinami do svojich posúdení vplyvu pri priamych platbách EÚ a neposúdila, v akej miere viazané platby vplývali na ponuku konkrétnych výrobkov, pri ktorých je riziko, že po nich dopyt nie je (pozri obrázok 4).

Trhové opatrenia

41

Trhové intervenčné opatrenia (verejné intervencie, súkromné skladovanie, stiahnutie z trhu, zelený zber a neuskutočnenie zberu) predstavujú malý podiel rozpočtu SPP a ich využitie rovnomerne klesalo od polovice 90-tych rokov po reforme SPP v roku 1992. Tieto opatrenia sa používajú na podporu odstránenia (budúcich) dodávok, ktoré prevyšujú dopyt, keď sa ceny oslabia. Výrobky môžu byť buď uskladnené, kým sa trhové ceny nezvýšia, a potom sa vrátia na trh na predaj, vývoz alebo darovanie, alebo sa ich možno zbaviť iným spôsobom (napr. zničiť). Trhové opatrenia preto priamo vytvárajú v prípade zeleného zberu a neuskutočnenia zberu potravinový odpad a môžu viesť, najmä pri stiahnutí z trhu, k plytvaniu potravinami.

42

Podľa Komisie majú trhové opatrenia dva hlavné ciele: a) pokračovanie v zameraní na trh a b) záchranná sieť pre poľnohospodárov v prípade narušenia trhu³⁰. Komisia však nevymedzila rozsah tejto záchrannej siete a v závislosti od využitia trhových opatrení možno dosiahnuť len jeden z týchto dvoch cieľov. Citát zo švédskej štúdie³¹ znázorňuje vzťah medzi využitím trhových opatrení a plytvaním potravinami: „Keď sú ceny také nízke, že sa situácia považuje za krízovú, poľnohospodárska politika EÚ ponúka podporu pestovateľom. Ak sa tieto finančné prostriedky použijú na podporu situácie štrukturálnej nadvýroby a nielen počas bezprostrednej krízy, môže to mať vplyv nielen na zabetónovanie štrukturálnych nerovnováh, ale aj na zvýšenie plytvania“.

43

Využívanie mechanizmu verejných intervencií neustále klesalo od reformy SPP v roku 1992. Väčšina výrobkov uskladnených v rámci verejnej intervencie sa vrátila na trh alebo bola darovaná ľuďom v núdzi a súčasné zásoby sú veľmi nízke. V poslednom čase sa však zásoby začali opäť zvyšovať³². V tomto kontexte môže nadobudnúť význam možnosť distribuovať výrobky bezplatne. V súčasnosti však neexistujú právne opatrenia, ktoré by to umožnili (pozri body 75 a 76).

44

V rokoch 2008 až 2015 bolo v EÚ stiahnutých z trhu 1,8 miliónov ton ovocia a zeleniny a viac než 45 500 ha pôdy bolo zožatých pred dozretím alebo sa zber neuskutočnil vôbec. EÚ za to vyplatila 380 mil. EUR v kompenzáciách príslušným výrobcom. Podľa údajov Komisie 66 % výrobkov stiahnutých z trhu skončilo ako potravinový odpad. Okrem týchto priamych nákladov (kompenzácie vyplatené výrobcom) by sa pri celkových nákladoch na plytvanie potravinami mali zohľadniť aj výrobné náklady a náklady výrobcov na dopravu, ako aj náklady na spracovanie vytvoreného odpadu. Okrem toho by sa mali zohľadniť aj súvisiace environmentálne náklady v priebehu životného cyklu výrobkov.

45

Každoročne sú týmito trhovými opatreniami ovplyvnené tisícky ton výrobkov a časť z nich sa zničí. Je preto na mieste posúdiť potenciálny dosah plánovaných trhových opatrení na vytváranie či predchádzanie plytvaniu potravinami. Takéto posúdenie nebolo vykonané v rámci nedávnej reformy SPP ani pri trhových opatreniach prijatých od roku 2014 (reakcia na zákaz dovozu do Ruska a kríza výrobných cien); v druhom prípade aj napriek uzneseniu Európskeho parlamentu z júla 2015, v ktorom vyzýva Komisiu, „ aby pri vykonávaní posúdenia vplyvu príslušných nových legislatívnych návrhov hodnotila ich možný vplyv na oblasť potravinového odpadu“ (pozri prílohu III).

Vývozné náhrady

46

Vývozné náhrady mohli byť v minulosti podnetom na výrobu poľnohospodárskych výrobkov, pri ktorých sa vytváral značný potravinových odpad na globálnej úrovni. Na zasadnutí Svetovej obchodnej organizácie v Nairobi 19. decembra 2015 sa dohodlo zrušenie dotácií na vývoz. Toto rozhodnutie môže pomôcť predchádzať potenciálnej nadvýrobe.

Program na podporu konzumácie mlieka v školách a program na podporu konzumácie ovocia v školách

47

V rámci programu na podporu konzumácie mlieka v školách EÚ dotuje náklady na rôzne mliečne výrobky distribuované deťom v školách. V rámci programu na podporu konzumácie ovocia v školách EÚ poskytuje školopovinným deťom ovocie a zeleninu s cieľom podporiť dobré stravovacie návyky mladých ľudí³³. Oba programy majú sprievodné opatrenia, pričom sú tieto opatrenia povinné pri programe podpory konzumácie ovocia a dobrovoľné pri programe podpory konzumácie mlieka. Podľa súčasného nariadenia medzi sprievodné opatrenia oboch programov „môže patriť informovanie o vzdelávacích opatreniach (…) o boji proti mrhaniu jedlom“³⁴. V čase konania auditu však ani jeden členský štát zatiaľ nevyužil príležitosť na sprievodné opatrenia programu podpory konzumácie mlieka v školách na vzdelávanie o vytváraní a predchádzaní plytvaniu potravinami. Pri programe na podporu konzumácie ovocia v školách len niektoré členské štáty využili povinné sprievodné opatrenia na tento účel³⁵.

Rozvoj vidieka

48

Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) má potenciál prispievať k zníženiu plytvania potravinami v primárnej výrobe a v sektore spracovania potravín (napríklad pomáhaním znižovať úmrtnosť zvierat v poľnohospodárskych podnikoch, pomáhaním znížiť straty po zbere, zlepšením podmienok spracovania či pomáhaním znížiť straty v priebehu spracovania).

49

Napriek skutočnosti, že zníženie plytvania potravinami nie je konkrétne uvedené v rôznych nariadeniach o rozvoji vidieka, činnosť na zníženie potravinového odpadu možno financovať v rámci niekoľkých opatrení, ako je prenos znalostí a informačné činnosti, investície do hmotných aktív (napr. menej poškodzujúce zariadenia, lepšie skladovanie po zbere, prispôsobené priestory pre zvieratá na účely zníženia ochorení a úmrtnosti), platby na dobré životné podmienky zvierat alebo činnosti spolupráce³⁶. Článok 53 ods. 3 je jediným článkom v nariadení o rozvoji vidieka, v ktorom sa explicitne odkazuje na potenciál siete EIP „zníženia strát po zbere a plytvania potravinami“.

50

Komisia konkrétne nepodporila členské štáty, aby využívali EPFRV na financovanie boja proti plytvaniu potravinami. Kontrolované členské štáty konkrétne neuvádzali potravinový odpad ani neodkazovali na boj proti potravinovému odpadu ako na potrebu či cieľ v ich programoch na roky 2007 – 2013 a 2014 – 2020, hoci mali na to príležitosť. Napriek tomu niekoľko orgánov v kontrolovaných členských štátoch uznalo potenciál EPFRV prispieť k zníženiu plytvania potravinami a prezentovali konkrétne príklady projektov, aby to preukázali (pozri rámček 5). Tieto príklady však nie sú výsledkom strategického a plánovaného prístupu k boju proti plytvaniu potravinami, ale len náhodným účinkom vykonávania EPFRV v týchto konkrétnych členských štátoch. V čase konania auditu väčšina členských štátov len začala zavádzať svoje dohody a projekty EIP, čo znamená, že je v súčasnosti príliš ťažké poskytnúť prehľad o plytvaní potravinami, ktorý bol začlenený do činností EIP.

51

Napriek niektorým dobrým príkladom sa potenciál EPFRV pomôcť znížiť plytvanie potravinami na úrovni výrobcov a spracovateľov zatiaľ naplno nevyužíva.

Spoločná rybárska politika (SRP)

52

Rybári nevylovia len ryby, na ktoré sa konkrétne zamerajú alebo na ktorých výlov majú povolenie. Až donedávna sa neželané časti úlovkov vyhadzovali späť do mora, často uhynuté. To mnohí vnímali ako neakceptovateľné plytvanie obmedzenými zdrojmi. V roku 2013 bola schválená reforma spoločnej rybárskej politiky (SRP) s cieľom ukončiť tento postup zavedením povinnosti vylodiť úlovky. Prostredníctvom Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo³⁷ mali/majú členské štáty možnosť financovať projekty na prípravu povinnosti vylodiť úlovky a na pozitívne ovplyvňovanie miery prežitia rýb v akvakultúre. Ďalšou zložkou reformy SRP, ktorá potenciálne ovplyvňuje plytvanie potravinami, je zrušenie kompenzácie za stiahnutie rýb z trhu (pozri bod 61).

Odhadzovanie úlovkov do mora a povinnosť vylodiť úlovky

53

Európsky parlament a Rada zastávajú názor, že „nechcené úlovky a odhodené úlovky predstavujú značné plytvanie“ a zaviedli povinnosť vylodiť všetky výlovky („povinnosť vylodiť úlovky“)³⁸. Povinnosť vylodiť úlovky sa zavádza postupne v rokoch 2015 až 2019. Podľa povinnosti vylodiť úlovky musia všetky úlovky zostať na palube, vylodiť a spočítať na základe kvót. Druhy, ktoré majú vysokú mieru prežitia pri vypustení do mora, môžu byť z tejto povinnosti vyňaté. Podľa nariadení ryby s nedostatočnou veľkosťou nemôžu byť uvedené na trh na priamu ľudskú spotrebu.

54

Podľa Komisie je cieľom znížiť miery odhadzovania úlovkov z 15 – 25 % na 5 %³⁹. Miery odhadzovania úlovkov však závisia od typu rybolovu, druhov a roku (napr. odhadzovanie do mora pri rybolove blízko alebo na morskom dne (rybolov pri dne) v Severnom mori sú v priemere 40 % úlovku⁴⁰, celková miera odhadzovania úlovkov v Stredozemnom mori sa odhaduje na 18,6 % všetkých úlovkov⁴¹). Komisia plánuje stanoviť presnejšie ciele podľa druhov alebo podľa geografickej oblasti vo viacročných plánoch EÚ, ktoré sa v súčasnosti vypracúvajú.

55

Je zrejmé, že povinnosť vylodiť úlovky má potenciál znížiť plytvanie potravinami, ak sa bude správne vykonávať, t. j. ak povedie k väčšej selektívnosti, čím sa zníži množstvo nechcených úlovkov (napr. rýb s nedostatočnou veľkosťou). Naopak, ak rybolovná činnosť nebude viac selektívna, všetky ulovené konzumovateľné ryby, ktoré nemožno použiť na ľudskú spotrebu (napr. pre požiadavky na minimálnu veľkosť) budú predstavovať plytvanie potravinami podľa definície použitej v tejto správe.

56

S cieľom účinnejšie monitorovať vykonávanie povinnosti vylodiť úlovky je dôležité mať spoľahlivé údaje o úlovkoch a odhadzovaní rýb. Komisia však zatiaľ nemá niektoré z týchto údajov k dispozícii, pretože:

• elektronický lodný denník⁴² pre rybárske plavidlá určitej veľkosti zatiaľ nebol v členských štátoch plne zavedený;
• napriek povinnosti rybárov od 1. januára 2010 zaznamenávať odhady všetkých odhodených výlovkov nad 50 kg v ich lodnom denníku členské štáty nemajú povinnosť zasielať tieto údaje o odhodených úlovkoch Komisii;
• požiadavka zaznamenávať odhadzovanie úlovkov, ako aj druhov nedosahujúcich minimálnu ochrannú veľkosť (predtým odhodené) ako samostatné záznamy v elektronickom lodnom denníku bola zavedená až v máji 2015;

Bez týchto údajov je ťažké získať informácie o rozsahu plytvania potravinami v súvislosti s rybami.

Fondy rybného hospodárstva

57

Prostredníctvom Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo (EFRH) a Európskeho námorného a rybárskeho fondu (ENRF) mali/majú členské štáty možnosť financovať projekty na uľahčenie vykonávania povinnosti vylodiť úlovky, napr. investície do selektívneho rybárskeho výstroja, zariadenia na zaobchádzanie s nechcenými úlovkami na palube, výskumu o miere prežitia rýb, investície na spracovanie odhodených rýb na pobreží atď. Štyri z piatich kontrolovaných členských štátov využívajú EFRH najmä na financovanie výskumných projektov alebo projektov na zostrojenie a testovanie selektívnejšieho rybárskeho výstroja (pozri rámček 6), ale počet tohto typu projektov bol veľmi nízky v dvoch z týchto členských štátov. Projekty na uľahčenie povinnosti vylodiť úlovky možno tiež financovať prostredníctvom ENRF, ale od schválenia operačných programov v decembri 2015 v čase konania auditu zatiaľ neboli vybrané žiadne projekty na financovanie.

58

Prostredníctvom ENRF môžu členské štáty tiež financovať projekty, ktoré majú pozitívny vplyv na mieru prežitia rýb v akvakultúre. V jednom z kontrolovaných členských štátov sa EFRH využíva na financovanie projektov s cieľom bojovať proti ochoreniam rýb, čím sa zvyšuje miera prežitia rýb v príslušných farmových chovoch⁴³.

59

EFRH aj ENRF môžu potenciálne pomôcť znížiť plytvanie potravinami, hoci to nie je explicitne uvedené v príslušných nariadeniach. Tento potenciál kontrolované členské štáty zatiaľ naplno nevyužili.

Stiahnutie rýb z trhu

60

V období rokov 2007 – 2013 EÚ platila členským štátom kompenzácie za stiahnutie rýb z trhu, keď bola cena rýb príliš nízka. V rokoch 2007 – 2014 bolo členským štátom vyplatených za siahnutie rýb z trhu 25,4 mil. EUR (v priemere 3,2 mil. EUR ročne). To zodpovedá 51 386 tonám rýb (v priemere 6 423 ton rýb ročne). Nie sú dostupné informácie o množstve rýb, ktoré boli zničené alebo použité na iné než potravinové účely. Podľa Komisie jedinou istotou v súvislosti s konečným určením týchto rýb je, že sa nepoužili na priamu ľudskú spotrebu.

61

Komisia vo svojom oznámení o reforme SRP uvádza, že „vynakladanie finančných prostriedkov z verejných zdrojov na ničenie rýb už nie je ďalej obhájiteľné“. Potvrdila to aj verejná konzultácia Komisie uskutočnená v roku 2009⁴⁴. Okrem toho v tomto systéme sa už viac neodzrkadľovala „meniaca sa rovnováha ponuky a dopytu“. Podľa nového nariadenia o SOT s produktmi rybolovu a akvakultúry, ktoré nadobudlo účinnosť v roku 2014⁴⁵, sa už neudeľuje finančná kompenzácia za siahnutie rýb z trhu a ich zničenie. Organizácie výrobcov sa stále môžu rozhodnúť stiahnuť ryby z trhu⁴⁶, ale na svoje vlastné náklady. Zrušením kompenzácií za stiahnutie rýb z trhu dala Európska únia jasný signál európskemu rybnému hospodárstvu, aby zrušilo postupy, ktorými sa plytvá zdrojmi, a lepšie zosúladilo rybolovné činnosti s dopytom.

Politika v oblasti bezpečnosti potravín

62

Politika Európskej komisie v oblasti bezpečnosti potravín má za cieľ zabezpečiť, aby boli potravinové výrobky bezpečné na konzumáciu verejnosťou. Na tento účel Komisia prijíma legislatívne opatrenia a monitoruje, či členské štáty zabezpečujú, aby maloobchodníci, výrobcovia a spracovatelia potravín dodržiavali tieto pravidlá. Primárnym cieľom pravidiel v oblasti bezpečnosti potravín a hygieny je zabezpečiť bezpečnú konzumáciu potravín. Napriek tomu pri vykonávaní týchto pravidiel v praxi by sa malo dávať pozor, aby nevzniklo riziko plytvania potravinami prekročením základných požiadaviek na bezpečnosť potravín. V rámci auditu sa určilo niekoľko oblastí, v ktorých je potrebné ďalšie úsilie Komisie a členských štátov v súvislosti s predchádzaním plytvaniu potravinami, výmenou osvedčených postupov v oblasti hygieny, požiadavkami na vysledovateľnosť a označovanie dátumom.

Príručka správnej hygienickej praxe

63

„Príručka správnej hygienickej praxe“ je príručka praktických usmernení vypracovaných konkrétnymi sektormi v členských štátoch (napr. sektor maloobchodu, mletia zrna, fľaškovania vody), ako dodržiavať všeobecné právne predpisy v oblasti hygieny potravín a súvisiace požiadavky. V príručke sa uvádzajú rady a poskytujú usmernenia podnikom, ako spĺňať platné nariadenia v oblasti hygieny, napríklad, ako posudzovať riziká z hľadiska bezpečnosti potravín v ich podniku, ako prijímať preventívne opatrenia na riešenie týchto rizík, prípadne ako riešiť kontrolu teploty, kontrolu škodcov atď. Tieto usmernenia umožňujú prispôsobiť bezpečnostné požiadavky konkrétnym situáciám a potenciálne znížiť plytvanie potravinami, pretože stanovené požiadavky sú len natoľko prísne, aby sa mohla splniť požadovaná úroveň bezpečnosti.

64

Európska komisia vedie register vnútroštátnych usmernení k správnej hygienickej praxi s cieľom vymieňať si medzi členskými štátmi a potravinárskymi podnikmi osvedčené postupy. Za niektoré členské štáty však tento register obsahuje neaktuálne informácie a usmernenia, ktoré už nie sú platné. Iné členské štáty nezaväzujú súkromné spoločnosti, ktoré vypracovali takéto usmernenia, aby ich zverejnili. Napriek existencii registra niekoľko kontrolovaných členských štátov vyjadrilo obavy, pokiaľ ide o skutočnosť, že je nedostatočná výmena znalostí v tejto oblasti na úrovni EÚ.

Stiahnutia výrobkov od používateľa a z trhu

65

V prípade stiahnutia výrobkov od používateľa alebo z trhu z dôvodu bezpečnosti potravín je zásadne dôležitá vysledovateľnosť. Čím presnejší je systém vysledovateľnosti, tým menšie je riziko plytvania potravinami, pretože výrobky, ktoré sa majú vrátiť/stiahnuť možno presnejšie identifikovať. Vo všeobecnom potravinovom práve⁴⁷ sa požaduje, aby prevádzkovatelia mali systém vysledovateľnosti výrobku o „jeden krok vpred a jeden krok späť“⁴⁸. V smernici 2011/91/EÚ⁴⁹ sa určuje, že potraviny by mali mať identifikácie alebo rozlíšenia dávky, do ktorej patria, ale nepožaduje sa v nej odkaz na veľkosť dávky. V praxi vysledovateľnosť dávok závisí od spoločnosti.

66

Štyri z piatich členských štátov⁵⁰ kontrolovaných v rámci tohto auditu nestanovili ďalšie požiadavky alebo usmernenia k veľkosti dávok a orgány len v dvoch kontrolovaných členských štátoch⁵¹ vyhlásili, že vyzvali výrobcov a spracovateľov, aby prispôsobili veľkosti dávok (pozri rámček 7). Z informácií zhromaždených v členských štátoch vyplýva, že stiahnuté množstvá sa niekedy ťažko odhadujú a často informácie potrebné na identifikovanie výrobkov, ktoré je potrebné stiahnuť, sú príliš vágne. Kód, ktorým sa identifikujú množstvá, ktoré sa majú stiahnuť, nie je jednotný. Môže to byť kód dávky alebo dátum exspirácie, a príslušné množstvá v dávke môžu byť veľmi odlišné, a to aj pri podobných výrobkoch.

Dátumy na etiketách

67

Nejednoznačné označovanie potravín dátumom je hlavným faktorom, ktorý prispieva k zmätku spotrebiteľov ohľadom bezpečnosti potravín. Označenie dátumom by malo byť dostatočne jasné pre spotrebiteľov, aby sa predišlo konzumácii nebezpečného jedla a vyhadzovaniu bezpečného jedla. Podľa zákona EÚ⁵² musia byť výrobky označené buď dátumom minimálnej trvanlivosti alebo dátumom spotreby. „Dátum minimálnej trvanlivosti“ (alebo „dátum minimálnej trvanlivosti potravín“) je dátum, do ktorého si potravina, ak je riadne skladovaná, uchová svoje špecifické vlastnosti, a „dátum spotreby“ uvádza posledný deň, v ktorý sa výrobok považuje za bezpečný.

68

Napriek iniciatívam orgánov, aby tieto informácie kolovali v navštívených členských štátoch, „dátum minimálnej trvanlivosti“ a „dátum spotreby“ používajú výrobcovia/spracovatelia/maloobchodníci odlišne. Rovnaké (alebo veľmi podobné) výrobky môžu byť označené „dátumom minimálnej trvanlivosti“ alebo „dátumom spotreby“, čo podporuje zmätok a vedie k tomu, že sa úplne konzumovateľné potraviny vyhodia, ako na to poukazujú príklady zozbierané počas tohto auditu (pozri rámček 8). Okrem toho, ako vyplýva z výsledkov prieskumu Flash Eurobarometer 425, spotrebitelia nie sú si celkom vedomí rozdielov medzi „dátumom minimálnej trvanlivosti“ a „dátumom spotreby“, pretože len 47 % opýtaných vedelo správnu definíciu „dátumu minimálnej trvanlivosti“ a len 40 % „dátumu spotreby“, pričom medzi jednotlivými členskými štátmi boli výrazné rozdiely⁵³.

69

Podľa ustanovení EÚ výrobky, ktoré si vyžadujú „dátum minimálnej trvanlivosti“, môžu byť stále predávané aj po tomto dátume. Napriek tomu k dnešnému dňu sú stále členské štáty, v ktorých je nezákonné predávať výrobky po dátume minimálnej trvanlivosti (napr. Rumunsko, Slovensko) (pozri tiež rámček 9).

Objasnenie a zosúladenie politík a ustanovení na uľahčenie darovania potravín

70

Darovanie potravín je druhá najuprednostňovanejšia voľba, aby nedošlo k plytvaniu potravinami (pozri body 5 a 6). V EÚ existuje silná kultúra darovania potravín a Komisia uznáva dôležitosť uľahčenia darovania potravín ako spôsob na zníženie plytvania potravinami v EÚ⁵⁵. Na úrovni rôznych oblastí politiky EÚ je stále niekoľko prekážok v darovaní potravín, napr. nedostatočne jasné existujúce právne ustanovenia, chýbajúce právne ustanovenia či právne ustanovenia, ktoré sa v praxi nevyužívajú. Prekonanie týchto prekážok by prispelo k zosúladeniu politík EÚ na účely uľahčenia darovania potravín.

Chýbajúca jasnosť v existujúcich právnych ustanoveniach

Hierarchia odpadového hospodárstva

71

V článku 4 rámcovej smernice o odpade⁵⁶ aj v návrhu smernice z roku 2015, ktorou sa mení niekoľko smerníc o odpade, sa uvádza hierarchia odpadového hospodárstva, ktorá sa má uplatňovať v Európskej únii (pozri bod 5), ale nekonkretizuje sa, ako sa má toto poradie priorít uplatňovať v konkrétnom prípade potravín a neuvádza sa definícia pojmu „potravinový odpad“. V textoch EÚ sa preto neobjasňuje, či sa má darovanie potravín počítať ako plytvanie potravinami, alebo naopak, či by sa darovanie malo považovať za spôsob predchádzania plytvaniu potravinami⁵⁷. To má zas dôsledky pre monitorovanie plytvania potravinami⁵⁸ a na prijímanie opatrení na zníženie potravinového odpadu.

Politika v oblasti bezpečnosti potravín

72

V právnych predpisoch v oblasti hygieny potravín z roku 2002 sa neobjasňujú povinnosti potravinových bánk či iných charít pri narábaní s darovanými potravinami. Konkrétne, v práve EÚ⁵⁹ sa nekonkretizuje, či sa potravinové banky a charity majú považovať za „prevádzkovateľov potravinárskeho podniku“⁶⁰, ktorí preto musia dodržiavať potravinové právo. Členské štáty preto prijali rôzne výklady potravinových bánk a iných charít pracujúcich s darovanými potravinami (pozri rámček 10). Od roku 2013 niekoľko členských štátov prijalo svoje vlastné usmernenia pre potravinové banky a charity, v ktorých sa objasňuje darovanie v súvislosti s otázkami zodpovednosti a vysvetľuje, ako vykladať aspekty bezpečnosti potravín, napríklad dátumy exspirácie, vysledovateľnosť, označovanie dátumom a zmrazovanie potravín. Komisia teraz zhromaždila vnútroštátne a sektorové usmernenia o redistribúcii potravín zdieľané viacerými aktérmi na jej webovej stránke, aby podporila výmenu ako osvedčený postup medzi členskými štátmi. Hoci samotná Komisia od roku 2012 opakovane vyzýva na usmernenia EÚ k darovaniu potravín s cieľom objasniť túto záležitosť, v čase konania auditu v júni 2016 Komisia uviedla, že stále len pracuje na prvom návrhu týchto usmernení⁶¹. Komisia má preto potenciál prispieť k objasneniu existujúcich právnych ustanovení v tejto oblasti.

Daň z pridanej hodnoty

73

Mnoho zainteresovaných strán vidí fiškálne stimuly ako najmocnejší nástroj na podporu darovania potravín. Rozhovory o fiškálnych stimuloch na úrovni EÚ sa zameriavajú na to, ako by sa mala DPH uplatňovať na darované potraviny. Bolo to témou početných zasadnutí Komisie. Právne predpisy EÚ o DPH sami o sebe nepredstavujú prekážku darovaniu týchto typov potravín, ale výklad zo strany niektorých členských štátov môže stále byť prekážkou darovaniu potravín (pozri rámček 11).

Nevyužité príležitosti na uľahčenie darovania potravín pre chýbajúce právne ustanovenia

Spoločná rybárska politika

74

Podľa Komisie v priebehu rokovaní o reforme SRP bola možnosť začleniť darovanie do zreformovanej SRP prerokovaná s legislatívnym orgánom a napokon bola zamietnutá. Preto stále neexistuje mechanizmus na podporu darovania rýb stiahnutých z trhu, ani mechanizmus na podporu darovania rýb, ktoré nemožno umiestniť na trh (napr. pre nedostatočnú veľkosť).

Spoločná poľnohospodárska politika

75

Ako je vysvetlené v bode 35, EÚ mala mnoho rokov značné zásoby masla, sušeného odstredeného mlieka, obilnín atď. Špecializovaný program (Program distribúcie potravín pre najodkázanejšie osoby Spoločenstva – MDP) existoval v rámci SPP na darovanie časti intervenčných zásob ľuďom v núdzi prostredníctvom charít.

76

Od 90-tych rokov využívanie mechanizmu verejných intervencií neustále klesalo a takisto aj zásoby. Od roku 2014 bol MDP nahradený iným programom, mimo SPP, s názvom FEAD. Hoci sa v oboch platných nariadeniach⁶³ uvádza možnosť používať výrobky z intervenčných zásob prostredníctvom FEAD, potrebné vykonávacie akty Komisie, ktorými sa stanovujú príslušné postupy, stále chýbajú.

Príležitosti na uľahčenie darovania nevyužité dostatočne

Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby

77

FEAD existuje od roku 2014. Na rozdiel od MDP hlavné zameranie FEAD⁶⁴ nie je sprístupniť výrobky z intervenčných zásob najodkázanejším osobám, ale poskytnúť im materiálnu a nemateriálnu pomoc.

78

V nariadení o FEAD⁶⁵ sa stanovujú spôsoby uľahčenia darovania potravín, ale Komisia aktívne nepropaguje členským štátom tento aspekt FEAD a len niekoľko členských štátov ho skutočne využilo:

• v článku 23 ods. 4 sa stanovuje možnosť voľne distribuovať potraviny z intervenčných zásob najodkázanejším osobám v rámci FEAD. V praxi to len jeden členský štát (Fínsko) z 28 začlenil do svojho operačného programu (OP) FEAD;
• v článku 26 ods. 2 písm. d) sa stanovuje možnosť financovania nákladov na získavanie, dopravu, skladovanie a distribúciu darovaných potravín. Podľa Komisie to len štyri členské štáty (Estónsko, Taliansko, Luxembursko a Slovensko) začlenili do svojich OP ako činnosť v rámci programu, ale bez vyčlenenia konkrétneho rozpočtu.

Spoločná poľnohospodárska politika

79

Keď výrobcovia stiahnu ovocie a zeleninu z trhu, môžu získať financovanie EÚ za ich likvidáciu (pozri bod 44). Keď darujú tieto výrobky niektorým orgánom, dostanú vyššiu kompenzáciu než v prípade ich zneškodnenia. Napriek vyššej kompenzácii z údajov získaných v priebehu tohto auditu vyplýva, že menej než 40 % ovocia a zeleniny stiahnutých z trhu bolo skutočne darovaných v období rokov 2007 – 2015. Údaje sa značne líšia medzi jednotlivými členskými štátmi, aj z roka na rok. Z auditu vyplynulo, že v jednom členskom štáte kontrolovanom počas auditu sú závažné problémy so spoľahlivosťou údajov (pozri rámček 12).

80

Jednou z ťažkostí, ktoré uvádzali orgány členských štátov v súvislosti s voľnou distribúciou ovocia a zeleniny niektorým verejným zariadeniam⁶⁶ je skutočnosť, že podľa zákona EÚ voľná distribúcia nie je povolená ako náhrada za množstvá, ktoré tieto zariadenia bežne nakupujú. Hoci je toto ustanovenie zavedené na predchádzanie zasahovaniu na trhu, v praxi pre ťažkosti s kontrolou, či sa toto ustanovenie dodržiava, sú niektoré orgány úplne odrádzané od darovania výrobkov týmto typom zariadení.

Závery a odporúčania

81

Plytvanie potravinami je celosvetový problém, ktorý sa v posledných rokoch dostal do popredia verejného a politického programu, jeho význam bude pravdepodobne ďalej rásť, a to najmä vzhľadom na potrebu nasýtiť rastúcu celosvetovú populáciu. Potraviny sú veľmi vzácnou komoditou a ich výroba môže byť náročná na zdroje. Súčasné odhady naznačujú, že globálne približne jedna tretina potravín vyrobených pre ľudskú spotrebu skončí ako potravinový odpad alebo potravinové straty, čo má za následok hospodárske aj environmentálne náklady.

82

Na tomto pozadí sme preskúmali, akú úlohu môže hrať EÚ v boji proti plytvaniu potravinami. Hoci si uvedomujeme význam trhových síl v boji proti plytvaniu potravinami, v rámci auditu sa preskúmali doteraz prijaté opatrenia a ako fungujú rôzne nástroje politík EÚ s cieľom znížiť plytvanie potravinami. Audit sa zameral na činnosti prevencie a darovania, ktoré sa najviac uprednostňujú v boji proti plytvaniu potravinami.

83

V rámci auditu sa preskúmala otázka: „Prispieva EÚ k potravinovému dodávateľskému reťazcu efektívne využívajúcemu zdroje účinným bojom proti plytvaniu potravinami?“ Zistili sme, že v súčasnosti to tak nie je, a v správe sa zdôrazňujú spôsoby, ktoré by sa mohli využiť v rámci súčasných iniciatív a politík na účinnejšie riešenie problému plytvania potravinami. Mnoho potenciálnych zlepšení si nevyžaduje nové iniciatívy ani viac verejného financovania, ale ide skôr o lepšie zosúladenie existujúcich politík, lepšiu koordináciu v Komisii a medzi Komisiou a členskými štátmi a jasné stanovenie zníženia plytvania potravinami ako jedného z cieľov existujúcich politík.

84

Európsky parlament, Rada a Komisia spolu s členskými štátmi vyjadrili želanie bojovať s problémom plytvania potravinami. Opatrenia, ktoré boli zatiaľ prijaté na splnenie tohto želania, sú roztrieštené a nesúvislé, a chýba odsúhlasená stratégia pre celú EÚ a koordinácia na úrovni Komisie. Napriek rastúcemu významu plytvania potravinami v politickom programe sa ambícia Komisie v priebehu času znížila (body 26 až 32). Je tomu tak napriek tomu, že boj proti plytvaniu potravinami je oblasť, kde prevláda zhoda, že Komisia môže hrať vedúcu úlohu. Chýbajúca spoločná definícia plytvania potravinami a dohodnutého východiskového stavu, z ktorého by sa stanovili ciele pre zníženie plytvania, brzdí ďalší pokrok v tejto oblasti. Preto odporúčame:

Odporúčanie 1

Úsilie EÚ bojovať proti plytvaniu potravinami by sa malo posilniť a lepšie koordinovať. EÚ by pritom mohla prevziať väčšiu úlohu na príslušných fórach na globálnej úrovni. Implikuje to koordinovanú činnosť orgánov EÚ a členských štátov s cieľom čo najskôr sa dohodnúť na spoločnej stratégii.

Na technickej úrovni by Komisia mala teraz vypracovať akčný plán na nadchádzajúce roky, ktorý by pokrýval rôzne oblasti politiky. Tento plán by mal zahŕňať odsúhlasené opisy, čo predstavuje plytvanie potravinami vo všetkých fázach potravinového reťazca, a metodiku merania vplyvov tejto stratégie.

85

Zamerali sme sa na niekoľko oblastí politiky EÚ, ktoré môžu ovplyvniť rôznych aktérov v potravinovom dodávateľskom reťazci v súvislosti s plytvaním potravinami (poľnohospodárstvo, rybné hospodárstvo, bezpečnosť potravín, životné prostredie, sociálne veci a daňový systém). Mali by sa prijať opatrenia zamerané na celý potravinový dodávateľský reťazec s potenciálnymi prínosmi pre všetkých zainteresovaných. Dôraz by sa mal klásť na prevenciu, pretože prínosy predchádzania plytvaniu prevyšujú prínosy jeho riešenia neskôr.

86

Hoci je niekoľko politík EÚ s potenciálom bojovať proti plytvaniu potravinami, tento potenciál sa nevyužíva naplno a ponúkané príležitosti sa ešte len budú musieť využiť. Zjavne chýba posúdenie vplyvu rôznych politík EÚ na boj proti plytvaniu potravinami. Hlavné oblasti politiky, ako je spoločná poľnohospodárska politika, vrátane rozvoja vidieka, spoločná rybárska politika a politika bezpečnosti potravín zohrávajú všetky úlohu a mohli by sa využiť na zlepšenie boja proti plytvaniu potravinami (body 34 až 69). V priebehu času zmeny politík, vrátane reforiem SPP a politiky rybného hospodárstva, mali pozitívny vplyv, napríklad odklonom od poľnohospodárskej politiky založenej na intervenciách, ktorou sa vytvárala nadvýroba. V správe je zdôraznených niekoľko osvedčených postupov, ale ich pozitívny vplyv na plytvanie potravinami bol skôr náhodný než výsledok cieleného politického opatrenia. Preto odporúčame:

Odporúčanie 2

S cieľom koordinovať rôzne politiky s potenciálom bojovať proti plytvaniu potravinami by Komisia mala zohľadniť plytvanie potravinami v jej budúcich posúdeniach vplyvu. Komisia by mala lepšie zosúladiť rôzne politiky a zvážiť, ako by mohli byť vypracované, aby sa zamerali na tento problém. Konkrétne:

1. pokiaľ ide o SPP by téma plytvania potravinami mala byť zahrnutá do nadchádzajúceho preskúmania tejto politiky. Komisia by mala taktiež podporovať členské štáty, aby uprednostňovali cieľ boja proti plytvaniu potravinami pri plánovaní svojich budúcich výdavkov, napríklad tým, že ho stanovia ako jeden z cieľov v budúcom programovom období rozvoja vidieka;
2. pokiaľ ide o spoločnú rybársku politiku, je potrebné dôkladnejšie monitorovanie povinnosti vylodiť úlovok rýb a Komisia by mala odteraz uľahčovať využívanie dostupných fondov EÚ na investície do boja proti plytvaniu potravinami;
3. pri vypracúvaní politiky v oblasti bezpečnosti potravín by Komisia mala ešte viac uľahčiť výmenu osvedčených postupov v oblasti hygieny a monitorovať, ako sa vykonávajú požiadavky na vysledovateľnosť. Pokiaľ ide o označovanie potravín, Komisia by mala posúdiť potrebu intervenovať s cieľom predísť postupom označovania, ktoré spôsobujú plytvanie potravinami.

87

Darovanie potravín, ktoré by inak skončili ako potravinový odpad, sa už vyskytuje v celej EÚ, napríklad potravinové banky. Napriek tomu stále existuje niekoľko prekážok darovať potraviny a chýba jasnosť a konzistentnosť v niektorých právnych ustanoveniach, ktoré sa týkajú darovania. Niekoľko príležitostí na uľahčenie darovania potravín, ktoré by inak skončili ako potravinový odpad, nebolo využitých (body 70 až 80). Preto zdôrazňujúc, že úsilie by sa malo v prvom rade zamerať na predchádzanie plytvaniu potravinami, odporúčame:

Odporúčanie 3

Komisia by mala propagovať voľbu darovania potravín, ktoré sú bezpečné na konzumáciu a ktorými by sa inak plytvalo. Konkrétne a čo najskôr, ako je prakticky možné:

1. objasnením výkladu právnych ustanovení, ktoré odrádzajú od darovania potravín, najmä odkazom na rámcovú smernicu o odpade a všeobecné potravinové právo;
2. posúdením vplyvu rozšírenia darovania potravín na tie oblasti politiky, v ktorých sa neuskutočňuje, najmä vo vzťahu k spoločnej rybárskej politike;
3. doplnením legislatívnych požiadaviek, aby bolo možné využívať potraviny z poľnohospodárskych zásob z verejných intervencií; a
4. a podporovaním členských štátov využívať existujúce ustanovenia na darovanie s osobitným odkazom na ovocie a zeleninu stiahnutú z trhu a na FEAD.

Túto správu prijala komora I, ktorej predsedá Phil WYNN OWEN, člen Dvora audítorov v Luxemburgu na svojom zasadnutí dňa 10. novembra 2016.

Pojmy a skratky

COPA Cogeca: COPA – Výbor profesionálnych poľnohospodárskych organizácií (európska organizácia zastupujúca poľnohospodárov), Cogeca – Všeobecná konfederácia poľnohospodárskych družstiev

DAS: Vyhlásenia o vierohodnosti Európskeho dvora audítorov

DPH: Daň z pridanej hodnoty

DVP: Dobrovoľná viazaná podpora

EFRH: Európsky fond pre rybné hospodárstvo

EIP: Európske partnerstvo v oblasti inovácií

ENRF: Európsky námorný a rybársky fond

EPFRV: Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka

EPZF: Európsky poľnohospodársky záručný fond

Eurostat: Štatistický úrad Európskej únie

FAO: Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo

FAOSTAT: Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo, odbor štatistiky

FEAD: Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby

G20: (alebo skupina G20) je medzinárodné fórum vlád a guvernérov centrálnych bánk z 20 najväčších ekonomík

GR AGRI: Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

GR CNECT: GR Európskej komisie pre komunikačné siete, obsah a technológie

GR EMPL: Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie

GR ENER: Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre energetiku

GR ENTR: Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre podnikanie a priemysel Nový názov: Generálne riaditeľstvo pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP (GROW)

GR ENV: Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre životné prostredie

GR GROW: Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie a malé a stredné podniky (MSP)

GR MARE: Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre námorné záležitosti a rybné hospodárstvo

GR MARKT: Generálne riaditeľstvo pre vnútorný trh a služby

Nový názov: Generálne riaditeľstvo pre finančnú stabilitu, finančné služby a úniu kapitálových trhov (FISMA)

GR RTD: Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre výskum a inováciu

GR SANCO: Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre zdravie a spotrebiteľov Nový názov: Generálne riaditeľstvo pre zdravie a bezpečnosť potravín (SANTE)

GR SANTE: Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre zdravie a bezpečnosť potravín

GR TAXUD: Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre dane a colnú úniu

GR: Útvary a služby Európskej komisie známe ako generálne riaditeľstvá (GR)

MDP: Program distribúcie potravín pre najodkázanejšie osoby

Neuskutočnenie zberu: Nezobratie komerčnej produkcie z obhospodarovanej oblasti v priebehu bežného výrobného cyklu. Nezahŕňa zničenie produktov v dôsledku poveternostnej udalosti alebo choroby.

Pomoc na súkromné skladovanie: Pomoc na uskladnenie výrobkov. Pomáha to stabilizovať trh s daným výrobkom v prípade prebytku a oslabenia cien.

Rozvoj vidieka: Politika rozvoja vidieka EÚ dopĺňa systém priamych platieb a trhových opatrení a jej cieľom je zlepšenie niektorých aspektov hospodárskej, environmentálnej a spoločenskej situácie vo vidieckych oblastiach EÚ.

SOT: Spoločná organizácia trhov

SPP: Spoločná poľnohospodárska politika

SRP: Spoločná rybárska politika

Stiahnutie z trhu: Stiahnutie výrobkov z trhu (ich nepredanie)

UNECE: Európska hospodárska komisia OSN

Verejná intervencia: Keď trhové ceny niektorých poľnohospodárskych výrobkov klesnú pod vopred stanovenú úroveň, Európska komisia sa môže rozhodnúť stabilizovať trh nakúpením nadbytočných dodávok, ktoré môžu byť potom uskladnené v členských štátoch, kým nestúpnu trhové ceny.

VON: Všeobecná obchodná norma

Vývozné náhrady: Vývozné náhrady môže platiť EÚ obchodným spoločnostiam, ktoré predávajú niektoré poľnohospodárske výrobky v tretích krajinách. Náhrada zvyčajne pokrýva rozdiel medzi cenou na vnútornom trhu EÚ a cenou na svetových trhoch.

WRAP: (Akčný program pre odpadové hospodárstvo a zdroje) Charita a spoločnosť v Spojenom kráľovstve, ktorá spolupracuje s vládami, podnikmi a komunitami pri poskytovaní praktických riešení s cieľom zlepšiť efektívnosť a urýchliť prechod na udržateľné hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje.

Zelený zber: Celkový zber nepredajných (ale nie poškodených) produktov v určitej oblasti pred bežným zberom

Audítorský tím

V osobitných správach EDA sa predkladajú výsledky vybraných auditov výkonnosti a auditov zhody, ktoré sa týkajú konkrétnych rozpočtových oblastí alebo tematických oblastí riadenia. EDA vyberá a navrhuje tieto audítorské úlohy tak, aby mali maximálny dosah, pričom sa zohľadňujú riziká pre výkonnosť či zhodu, výška súvisiacich príjmov alebo výdavkov, budúci vývoj a politický a verejný záujem.

Túto správu prijala audítorská komora I, ktorej predsedá člen EDA Phil Wynn Owen a ktorá sa špecializuje na udržateľné využívanie prírodných zdrojov. Audit viedla členka EDA Bettina Jakobsen a pomáhali jej Katja Mattfolk, vedúca kabinetu; Kim Storup, atašé kabinetu; Michael Bain, hlavný manažér, Maria Eulàlia Reverté i Casas, vedúca úlohy. Členmi audítorského tímu boli Els Brems, Klaus Stern, Diana Voinea a Paulo Oliveira.

O tejto publikácii

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG

Tel. +352 4398-1
Otázky: eca.europa.eu/sk/Pages/ContactForm.aspx
Webová stránka: eca.europa.eu
Twitter: @EUAuditors

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete.
Sú dostupné cez server Európa (http://europa.eu).

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2017

PDF	ISBN 978-92-872-6415-2	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/65542	QJ-AB-16-032-SK-N
HTML	ISBN 978-92-872-6875-4	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/98154	QJ-AB-16-032-SK-Q

© Európska únia, 2017

Rozmnožovanie je povolené len so súhlasom autora.

V prípade použitia či reprodukcie obrázku 4 na s. * a fotografií v rámčeku 6 na s. * je potrebné žiadať povolenie priamo od držiteľa autorských práv.

AKO ZÍSKAŤ PUBLIKÁCIE EÚ

Bezplatné publikácie:

• jeden kus:
  • prostredníctvom webovej stránky EU Bookshop (http://bookshop.europa.eu);
• viac kusov alebo plagátov/máp:
  • na zastúpeniach Európskej únie (http://ec.europa.eu/represent_sk.htm);
  • v delegáciách, ktoré sídlia v nečlenských krajinách EÚ (http://eeas.europa.eu/delegations/index_sk.htm);
  • kontaktovaním služby Europe Direct (http://europa.eu/europedirect/index_sk.htm);
  • na bezplatnom telefónnom čísle 00 800 6 7 8 9 10 11 (v rámci EÚ) (*).

(*) Za poskytnutie informácií sa neplatí, podobne ako za väčšinu hovorov (niektorí mobilní operátori, verejné telefónne automaty alebo hotely si však môžu účtovať poplatok).

Platené publikácie:

• prostredníctvom webovej stránky EU Bookshop (http://bookshop.europa.eu).