Smernica o povodniach: dosiahol sa pokrok pri posudzovaní rizík, je však potrebné zlepšiť plánovanie a vykonávanie

Zhrnutie

I

Povodne môžu spôsobovať zranenia a straty na životoch, viesť k značným hospodárskym nákladom a poškodzovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo. V Európe sa závažné povodne vyskytujú čoraz častejšie. V posledných rokoch bol zaznamenaný vyše dvojnásobok prívalových povodní stredného až veľkého rozsahu než na konci 80. rokov 20. storočia. Priťažujúcim faktorom je zmena klímy, ktorá vedie k zmenám zrážok a poveternostných podmienok, zvyšovaniu hladiny morí a následne k častejším a závažnejším povodniam. Niekoľko javov, ako je erózia pobrežia, búrky na mori a vysoký príliv a vetry, ktoré ženú prílivové vlny na pevninu, zvyšuje riziko záplav v pobrežných oblastiach.

II

Európska únia v reakcii na nárast výskytu záplav prijala v roku 2007 smernicu o povodniach. V tomto rámci sme sa snažili zistiť, či predchádzanie povodniam, ochrana pred nimi a pripravenosť na ne podľa smernice o povodniach boli založené na riadnej analýze a či zvolený prístup mohol byť účinný.

III

Zistili sme, že smernica o povodniach mala z celkového hľadiska pozitívny vplyv, vykonávanie opatrení týkajúcich sa povodní však trpí nedostatkami pri prideľovaní finančných prostriedkov. Všetky členské štáty začali vykonávať plány manažmentu povodňových rizík, sú však potrebné zlepšenia. Všimli sme si, že stále ostávajú veľké výzvy pre budúcnosť týkajúce sa oveľa hlbšieho začlenenia zmeny klímy, poistenia proti povodniam a priestorového plánovania do manažmentu povodňových rizík.

IV

Zistili sme, že v dôsledku smernice o povodniach sa zlepšila koordinácia medzi Komisiou a členskými štátmi, a to najmä prostredníctvom úlohy Komisie v oblasti dohľadu a monitorovania a prostredníctvom špecializovanej pracovnej skupiny, ktorá bola vytvorená ako fórum pre koordináciu a výmenu vedomostí a najlepších postupov. Členské štáty, ktoré sme navštívili, uznávajú pozitívnu úlohu, ktorú smernica o povodniach zohrala v oblasti štandardizácie hodnotenia a manažmentu povodňových rizík. Smernica takisto vychádza z existujúcich prác, najmä z dlhodobej spolupráce medzi členskými štátmi, a vyžaduje sa v nej, aby členské štáty vykonávali činnosti na zvýšenie informovanosti o povodniach medzi určitými občanmi.

V

Zdroje financovania v rámci plánov manažmentu povodňových rizík boli identifikované a zabezpečené len čiastočne a finančné prostriedky na cezhraničné investície boli obmedzené. Hodnotiace postupy, prostredníctvom ktorých sa tieto obmedzené zdroje rozdeľovali, vo všeobecnosti predstavovali nedostatky a peniaze sa neprideľovali v súlade so stanovenými prioritami.

VI

Pokiaľ ide o vykonávanie projektov týkajúcich sa povodní, väčšina členských štátov na dosiahnutie najvýhodnejšieho pomeru medzi kvalitou a cenou použila analýzu nákladov a prínosov, my sme však zistili určité nedostatky pri používaní tejto analýzy. Pozornosť bola venovaná zabezpečeniu súladu projektov s rámcovou smernicou o vode, niektoré členské štáty však museli v tejto súvislosti vynaložiť väčšie úsilie. Projekty zelenej infraštruktúry predstavujú nákladovo efektívne prostriedky na zníženie povodňového rizika, plány dvoch tretín kontrolovaných členských štátov však na zelenú infraštruktúru neboli zamerané.

VII

Pri pohľade na budúce výzvy sme zistili, že kontrolované členské štáty nemohli zohľadniť vplyv zmeny klímy na rozsah, početnosť a miesto výskytu povodní. Členské štáty vo všeobecnosti používali historické údaje, čo so sebou prináša riziko, že sa nezohľadnia budúce poveternostné podmienky alebo prípadné zmeny v početnosti a závažnosti povodní. Pokiaľ ide o neštrukturálne opatrenia týkajúce sa povodní, zistili sme, že ak členské štáty zvolili súkromné poistenie proti záplavám, krytie zostalo obmedzené. Na zmiernenie povodňového rizika sa zaviedli určité právne predpisy v oblasti využívania pôdy a priestorového plánovania, členské štáty by však mali spraviť viac na ich zlepšenie.

VIII

Na základe týchto zistení odporúčame Komisii, aby:

• kontrolovala, či členské štáty zvyšujú zodpovednosť prostredníctvom merateľných a časovo ohraničených cieľov opatrení týkajúcich sa povodní v plánoch manažmentu povodňových rizík,
• posudzovala a informovala o tom, či členské štáty určujú zdroje financovania, ktoré by pokryli potreby vyplývajúce z plánov manažmentu povodňových rizík, a stanovila vhodnú lehotu a vyzvala členské štáty k tomu, aby spoločne zvážili potenciálne cezhraničné investície do protipovodňových opatrení v medzinárodných povodiach,
• spolufinancovala protipovodňové opatrenia len v prípade, že sú projekty uprednostňované na základe objektívnych a relevantných kritérií, ako je kvalitná analýza nákladov a prínosov, a prípadne kritériá cezhraničného dosahu projektov,
• presadzovala súlad novej protipovodňovej infraštruktúry navrhnutej členskými štátmi v plánoch manažmentu povodňových rizík s rámcovou smernicou o vode a kontrolovala, či v prípadoch, keď členské štáty žiadajú o spolufinancovanie EÚ, analyzovali uskutočniteľnosť významných doplnkových ekologických opatrení,
• kontrolovala, či plány manažmentu povodňových rizík obsahujú opatrenia na zlepšenie poznania a modelovania vplyvu zmeny klímy na povodne. vo svojom preskúmaní dokumentov požadovaných pre druhý cyklus kontrolovala, či členské štáty do ochrany, prevencie a pripravenosti v súvislosti s povodňovými rizikami lepšie začleňujú účinky zmeny klímy, a skontrolovala, či členské štáty naplánovali také opatrenia, aby sa zvýšilo povedomie verejnosti o prínosoch poistenia proti riziku povodní a rozšírilo sa jeho krytie, napríklad prostredníctvom spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom v oblasti poistenia proti povodniam,
• kontrolovala, či členské štáty využili svoje plány manažmentu povodňových rizík na to, aby posúdili, do akej miery sú pravidlá plánovania využívania pôdy v členských štátoch v súlade so smernicou o povodniach, a poskytla členským štátom osvedčené postupy a poradenstvo.

Úvod

Prečo sú povodne dôležité

01

Povodne môžu spôsobovať zranenia, straty na životoch, viesť k značným hospodárskym nákladom, poškodzovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo a byť príčinou presídľovania obyvateľstva. Napríklad za menej než dva týždne v máji a júni 2016 zapríčinili záplavy v deviatich členských štátoch¹smrť najmenej 18 ľudí a spôsobili škody v hodnote vyše 3,7 mld. EUR. V máji a júni 2013 si podobné udalosti vyžiadali najmenej 26 mŕtvych a spôsobili škody v hodnote vyše 13 mld. EUR v siedmich členských štátoch².

02

Hospodárske náklady spojené s hydrologickými javmi v celej EÚ predstavovali v období 1980 – 2017 približne 166 mld. EUR. To predstavuje asi tretinu strát spôsobených klimatologickými udalosťami³. Podľa vývoja za nezmenených okolností⁴ sa odhaduje, že výška škôd v celej EÚ v dôsledku povodní spôsobených kombináciou zmeny klímy a hospodárskych zmien stúpne zo 7 mld. EUR ročne v kontrolnom období 1981 – 2010 na 20 mld. EUR ročne do 20. rokov 21. storočia, 46 mld. EUR ročne do 50. rokov 21. storočia a 98 mld. EUR ročne do 80. rokov 21. storočia⁵.

03

Od roku 1985 sú povodne v Európe čoraz častejšie. Z vývoja v posledných rokoch vyplýva, že bol zaznamenaný vyše dvojnásobok prívalových povodní stredného až veľkého rozsahu⁶ než na konci 80. rokov 20. storočia⁷.

Význam zmeny klímy

04

Vplyvom meniacej sa klímy EÚ zažíva silnejšie dažde, prudšie búrky a zvyšovanie hladiny morí. Podľa Európskej environmentálnej agentúry (EEA)⁸ sa následky riečnych, dažďových a pobrežných povodní v Európe zhoršia v dôsledku vyššej miestnej a regionálnej intenzity a početnosti povodní.

05

Z pozorovaného vývoja klímy a jej projekcie do budúcnosti vyplývajú značné regionálne odchýlky v zrážkach v Európe. Z predpovedí vyplýva nárast ročných dažďových zrážok v severnej Európe. Úhrn zrážok v zime by sa do posledných dvadsať rokov tohto storočia v niektorých častiach Európy mohol zvýšiť o vyše 25 % (pozri obrázok 1).

06

Ak riečny systém nemá dostatočnú kapacitu odvádzať vodu, aby sa vyrovnal s objemom vody v dôsledku zrážok, výsledkom sú riečne záplavy. Na veľkých riekach, ako sú Dunaj, Rýn alebo Labe, sa povodne môžu prejaviť dlho po zrážkach a môžu trvať mesiace⁹.

07

Na stredozemnom pobreží EÚ sa však úhrn ročných zrážok môže do posledného dvadsaťročia tohto storočia znížiť až o vyše 50 %¹⁰. Dlhšie a častejšie obdobia bez dažďa by mohli spôsobiť poškodenie krajinnej pokrývky, čo vyvolá eróziu a zvýši odtok vody počas búrok¹¹.

08

V celej Európe sa môže výrazne zvýšiť intenzita zrážok¹². Priestorovo úzko ohraničené a veľmi intenzívne zrážky môžu mať za následok prívalové povodne. Môžu viesť k stratám na životoch a rozsiahlym škodám¹², najmä v mestách bez zodpovedajúceho odvodňovania. Prívalové povodne sú stále častejšie, a to najmä v Stredomorí a na horách¹³. Prívalové povodne je ťažšie predpovedať, pretože ich spôsobuje špecifická meteorologická dynamika súvisiaca s miestnymi podmienkami, ako je topografia, vetry a vzdialenosť od mora. Na zlepšenie predpovedí takýchto udalostí je potrebný osobitný výskum (pozri rámček 1).

09

Niekoľko javov, ako sú erózia pobrežia, búrky na mori, vysoký príliv a vetry, ktoré ženú prílivové vlny na pevninu, zvyšuje riziko záplav v pobrežných oblastiach EÚ. Stúpanie hladiny morí vyvolané zmenou klímy toto riziko ešte zvyšuje (pozri rámček 2).

10

Hladina morí nebude stúpať v celej EÚ rovnomerne, ale podľa scenára Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC), ktorý počíta so zvýšením globálnej teploty o 1,8 °C, bude väčšina pobrežia do konca tohto storočia čeliť zvýšeniu hladiny o viac než 30 cm v porovnaní s obdobím 1986 – 2005¹⁷ (pozri obrázok 2). Podľa scenára počítajúceho s vysokými emisiami (zvýšenie teploty o 3,7 °C do konca storočia v porovnaní s obdobím 1986 – 2005¹⁸) by sa hladina mohla zvýšiť o 45 až 82 cm.

11

Predpokladá sa, že očakávané zvýšenie hladiny morí a zmeny frekvencie a intenzity prudkých búrok spôsobia v pobrežných oblastiach v celej Európe značné škody²⁰. V týchto husto osídlených oblastiach sa nachádza značný objem majetku. Táto kombinácia klimatických rizík a rozsiahle využívanie oblasti zvyšuje rozsah potenciálnych strát a dodáva zložitosť pri modelovaní rizika cenovej neistoty²¹.

12

Všetky uvedené skutočnosti budú ďalej zhoršené početnejšími, intenzívnejšími a trvalými klimatickými javmi všetkého druhu²². Topenie ľadovca pravdepodobne oslabí hlavné morské prúdy, vrátane Golfského prúdu, a vzdušné prúdy, vrátane tryskového prúdenia, medzi Amerikou a Európou²³. Tieto zmeny by mohli zmeniť poveternostné podmienky v Európe, napríklad by mohli predĺžiť obdobia búrok, zrážkové obdobia alebo suchá.

13

V tabuľke 1 ďalej sa uvádza súhrn javov uvedených v bodoch 5 až 12 a ich vplyv na rôzne druhy záplav.

Tabuľka 1

Prehľad javov súvisiacich so zmenou klímy a ich vplyv na povodne

	Vplyv na závažnosť…
Jav súvisiaci so zmenou klímy	Riečne záplavy	Záplavy v dôsledku dažďových zrážok	Pobrežné záplavy
Väčší úhrn zrážok ročne v niektorých častiach Európy, intenzívnejšie zrážky	⇧	⇧
Menší úhrn zrážok ročne v niektorých častiach Európy, ale vyšší odtok a intenzívnejšie udalosti	⇩	⇧
Stúpanie hladiny morí	⇧ (ústia riek)		⇧
Častejšie, intenzívnejšie a trvalejšie extrémne poveternostné javy všetkého druhu	⇧	⇧	⇧

Čo robí EÚ?

Aké riešenia na predchádzanie povodniam, na ochranu pred nimi a na prípravu na ne existujú?

14

V nadväznosti na závažné povodne v strednej Európe a južnom Francúzsku v roku 2002, EÚ v roku 2007 prijala smernicu o povodniach²⁴, ktorej cieľom je koordinovať prevenciu, ochranu a pripravenosť v súvislosti s povodňami v rámci jednotlivých členských štátov a medzi nimi, a to na úrovni povodia. Proti povodniam sa najlepšie bojuje na úrovni povodí, a to prostredníctvom rôznych opatrení na zníženie povrchového odtoku, spomalenie riečneho toku, umožnenie, aby sa záplavová voda vyliala v oblastiach, kde sa nachádza pôda v prírodnom stave a poľnohospodárska pôda, ochranu zraniteľného majetku (pozri opatrenia na úrovni povodia na obrázku 3) a opatrení, ktoré nezhoršujú záplavy ďalej po prúde, ako sa vyžaduje v smernici o povodniach (pozri prístup na zabránenie záplavám ďalej po prúde na obrázku 4).

15

Zelená a sivá infraštruktúra, opísané ďalej, sa môžu kombinovať s cieľom vyriešiť problémy spojené s povodňami na úrovni povodia, ako je znázornené aj na obrázkoch 3 a 4:

• Tradičné riešenia protipovodňovej ochrany zahŕňajú priehrady, hrádze, kanály, ochranu proti prudkým búrkam a bariéry vo všeobecnosti²⁵. Často sú vyrobené z betónu a nazývajú sa šedá infraštruktúra.
• Záplavové oblasti, mokrade alebo obnova meandrov riek môžu zmenšiť dosah povodní. Takéto riešenia sa nazývajú zelená infraštruktúra. Podľa článku 7 smernice o povodniach by v plánoch manažmentu povodňových rizík mali byť zohľadnené oblasti s potenciálom zadržať povodne, napríklad prirodzené záplavové oblasti.

16

Okrem technickej sivej a zelenej infraštruktúry (pozri prílohu I) môžu ohrozenie ľudí a majetku povodňami znížiť aj iné riešenia. Patrí k nim plánovanie využívania pôdy²⁶, činnosti na zvýšenie informovanosti²⁷ a poistenie. Tieto opatrenia označujeme ako neštrukturálne opatrenia.

Úloha Európskej komisie a členských štátov

17

V rámci Komisie má Generálne riaditeľstvo pre životné prostredie vzhľadom na transpozíciu a vykonávanie smernice o povodniach úlohu koordinácie a dohľadu. Generálne riaditeľstvo má takisto právomoc začať postup v prípade nesplnenia povinnosti členskými štátmi. Do vykonávania opatrení týkajúcich sa povodní zasahujú aj iné generálne riaditeľstvá Komisie, najmä Generálne riaditeľstvo pere poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a pre regionálnu a mestskú politiku, a to prostredníctvom svojich povinností v rámci zdieľaného riadenia európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF²⁸) (pozri bod 21).

18

Komisia plánuje dokončiť svoje hodnotenie právnych predpisov týkajúcich sa vody v roku 2019, aby mohla riadiť budúci vývoj vodnej politiky EÚ, vrátane manažmentu povodňových rizík.

19

Členské štáty zodpovedajú za samotné vykonávanie smernice o povodniach v záujme riadenia povodňových rizík. Na tento účel členské štáty vymenovali orgány pre správne územia povodí. V smernici sa od členských štátov vyžaduje, aby posudzovali riziko povodní na všetkých územiach, ktoré obvykle nie sú zaplavené, zaznamenávali rozsah minulých a pravdepodobných budúcich povodní, mapovali ohrozený majetok a osoby a prijímali opatrenia na zmiernenie rizika povodní (pozri rámček 3).

20

Členské štáty podľa smernice musia aj koordinovať svoje postupy manažmentu povodňových rizík v povodiach patriacich viacerým štátom a vyhýbať sa opatreniam, ktoré zvyšujú povodňové riziká v susedných krajinách. Prvý cyklus vykonávania plánov manažmentu povodňových rizík podľa smernice sa vzťahuje na obdobie 2016 – 2021, druhý cyklus na obdobie 2022 – 2027.

21

V prípade programov EŠIF v rámci spoločného hospodárenia členské štáty pripravujú programové dokumenty, ktoré Komisia neskôr posúdi a schváli. Členské štáty navrhujú, vykonávajú a monitorujú opatrenia programov. Z týchto programov sa môžu spolufinancovať opatrenia súvisiace s povodňami, ktoré sú zahrnuté v plánoch manažmentu povodňových rizík.

Finančné prostriedky dostupné v EÚ

22

Výdavky manažmentu povodňových rizík sa financujú z rozpočtu členských štátov, ako aj z rozpočtu EÚ. Členské štáty ani Európska komisia nezbierajú ani nevykazujú údaje o výdavkoch súvisiacich s povodňami systematicky.

23

V nadväznosti na prieskum³⁰ týkajúci sa výdavkov členských štátov súvisiacich s povodňami Komisia odhadla, že 17 členských štátov, ktoré mali dostupné informácie, vynaložilo v priebehu štyroch rokov do roku 2015 z národných a únijných zdrojov spolu v priemere 2,5 mld. za rok³¹

24

Sumy vyhradené na povodne v rámci EFRR, Kohézneho fondu a EPFRV nie je možné vyčísliť. Výdavky z EFRR a Kohézneho fondu za obdobie 2014 – 2020 na prispôsobovanie sa zmene klímy a predchádzanie rizikám súvisiacim so zmenou klímy, ku ktorým patria povodne, ako aj erózia, požiare, búrky a sucho, a ich riadenie predstavovali približne 6,3 mld. EUR,³² t. j. priemerne asi 0,9 mld. EUR ročne. Povodní sa teda týka iba neznáma časť z tejto sumy. Spoľahlivé odhady výšky prostriedkov v rámci EPFRV súvisiacich s povodňami nie sú k dispozícii.

Rozsah auditu a audítorský prístup

25

Snažili sme sa zistiť, či predchádzanie povodniam, ochrana pred nimi a pripravenosť na ne podľa smernice o povodniach boli založené na spoľahlivom rámci a či zvolený prístup mohol byť účinný.

26

Konkrétne sme skúmali, či mala smernica o povodniach celkovo pozitívny vplyv pri ustanovovaní rámca opatrení týkajúcich sa povodní, či členské štáty spravovali použité finančné zdroje náležitým spôsobom a či svoje plány manažmentu povodňových rizík vykonávali správne, ako aj to, či dostatočne zohľadnili niektoré z významných budúcich problémov.

27

Na základe politických dokumentov EÚ, právnych predpisov, pokynov Komisie, štúdií a iných publikácií, rokovaní s orgánmi členských štátov³³, ako i pilotnej misie, ktorú sme uskutočnili v Holandsku v septembri 2017, sme stanovili kritériá auditu. Preskúmali sme aj dostupnú literatúru a konzultovali s odborníkmi z oblastí zmeny klímy a poistenia proti povodniam.

28

V období od októbra do decembra 2017 sme uskutočnili audity vo vybratých povodiach v týchto ôsmich členských štátoch: Slovinsko, Taliansko, Španielsko, Portugalsko, Rumunsko, Bulharsko, Rakúsko a Česká republika³⁴. V týchto povodiach³⁵ sme tiež priamo na mieste kontrolovali 31 spolufinancovaných projektov týkajúcich sa povodní³⁶, aby sme posúdili ich súlad so smernicou o povodniach a plány manažmentu povodňových rizík.

29

Zaoberali sme tiež tým, či Komisia³⁷ zabezpečila náležité vykonávanie smernice o povodniach a opatrenia týkajúce sa povodní v iných oblastiach politiky.

30

Vzhľadom na to, že ide o rané štádium výdavkového obdobia 2016 – 2021 v rámci plánov manažmentu povodňových rizík, sa táto správa zameriava na plánované výdavky uvedené v týchto plánoch a v programoch EŠIF. V správe sa preto neposudzuje celková účinnosť opatrení naplánovaných pre prvý cyklus vykonávania smernice o povodniach.

31

Z rozsahu našej práce sme vylúčili núdzové opatrenia a opatrenia zamerané na obnovu, pretože sme túto oblasť už kontrolovali³⁸ a v žiadnom prípade nespadá do pôsobnosti smernice o povodniach.

Pripomienky

Smernica o povodniach mala celkovo pozitívne účinky…

32

V tejto časti sa posudzuje, či smernica o povodniach úspešne vytvorila rámec, ktorý, vychádzajúc z existujúcich rozvojových programov v členských štátoch a s účasťou všetkých relevantných zainteresovaných strán, podporil pokrok hodnotenia a manažmentu povodňových rizík.

Vďaka smernici sa zlepšila koordinácia medzi Komisiou a členskými štátmi

33

Komisia preskúmala predbežné hodnotenia povodňových rizík a mapy povodňového ohrozenia a povodňových rizík, ktoré jej členské štáty zaslali³⁹. Plány manažmentu povodňového rizika sú stále ešte predmetom skúmania. Táto činnosť by mala zabezpečiť informácie pre správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade o vykonávaní smernice o povodniach, ktorú má predložiť do decembra 2018, a v ktorej sa zohľadní aj zmena klímy.

34

Komisia skontrolovala⁴⁰, ako členské štáty transponovali smernicu o povodniach do vnútroštátneho práva. Do júla 2018 Komisia ukončila všetky konania o nesplnení povinnosti týkajúce sa transponovania, dva prípady však zostali otvorené, pretože Grécko a Španielsko plány manažmentu povodňových rizík predložili s oneskorením.

35

Vykonávanie smernice o povodniach sa musí skoordinovať s rámcovou smernicou o vode. Komisia túto koordináciu zabezpečuje najmä prostredníctvom spoločnej stratégie vykonávania, ktorá podporuje obidve smernice, a najmä prostredníctvom pracovnej skupiny pre povodne, známej ako pracovná skupina F, v rámci ktorej si členské štáty vymieňajú svoje skúsenosti.

36

Zistili sme, že pracovná skupina F je úspešné fórum, ktorého prostredníctvom Komisia a členské štáty spolupracujú⁴¹.

37

V smernici o povodniach sa stanovuje, aby povinnosť hodnotenia rizika a plánovania bola v právomoci členských štátov. Celkovo sme zistili, že zodpovedné orgány v členských štátoch zabezpečili jasné rozdelenie úloh a povinností medzi rôzne subjekty na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni.

Smernica o povodniach viedla k pokroku pri hodnotení povodňových rizík

38

Jedným z kľúčových výstupov smernice o povodniach je štandardizovaná definícia povodňových rizík. Povodňové riziko je pravdepodobnosť výskytu povodne v kombinácii s jej dôsledkami pre ľudí, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodárstvo. Všetky kontrolované členské štáty tento prístup používali na určenie povodňového rizika.

39

Všetky členské štáty, ktoré sme navštívili, dodržiavali vo svojich postupoch vyhodnocovania a riadenia päťstupňový prístup (pozri obrázok 5) stanovený v smernici o povodniach.

40

Mapy povodňového ohrozenia ukazujú rozsah povodní v rozličných pravdepodobnostných scenároch. Všetky kontrolované členské štáty používali tri pravdepodobnostné scenáre vyžadované v smernici o povodniach: povodne s nízkou pravdepodobnosťou, so strednou pravdepodobnosťou a s vysokou pravdepodobnosťou. V smernici o povodniach sa vyžaduje aj to, aby sa v mapách povodňového ohrozenia pre každý pravdepodobnostný scenár okrem rozsahu povodne zobrazila aj hĺbka vody (pozri jeden z príkladov v prílohe II), a ak je to vhodné, rýchlosť prúdenia toku. Tieto parametre sú kľúčové pri hodnotení možných strát na majetku a životoch v dôsledku povodne, a to najmä v prípade prívalových povodní. Členské štáty vypracovali mapy s použitím komplexných modelov, kalibrovaných prostredníctvom meraní v teréne (pozri aj body 63 až 67).

Smernica o povodniach vychádzala z predchádzajúcich prác vrátane existujúcej dlhodobej spolupráce medzi členskými štátmi

41

S cieľom vyhnúť sa duplicite práce sa v smernici o povodniach členským štátom povoľuje, aby používali existujúce hodnotenia rizík a dokumenty o plánovaní. Taliansko a Portugalsko napríklad využili existujúce dokumenty, namiesto aby uskutočnili nové predbežné vyhodnotenie povodňových rizík, čím bola zaistená kontinuita postupov.

42

V smernici o povodniach sa stanovuje povinnosť, že zodpovedné orgány musia v každej fáze procesu hodnotenia rizík a plánovania zohľadniť cezhraničné aspekty (pozri rámček 4).

43

Cezhraničné opatrenia týkajúce sa povodní sú založené na existujúcej dlhodobej spolupráci medzi členskými štátmi a týkali sa najmä výmeny informácií v rámci dvojstranných stretnutí, oznamovania hydrologických predpovedí a harmonizácie technických noriem. Navštívené členské štáty zatiaľ nevypracovali medzinárodné plány manažmentu povodňových rizík na úrovni medzinárodných oblastí povodí podľa odporúčaní v smernici o povodniach⁴².

Členské štáty vykonávali činnosti na zvýšenie informovanosti občanov o povodniach

44

Informovanie verejnosti a konzultácie s verejnosťou zvyšujú informovanosť občanov o povodňových rizikách. Podľa smernice o povodniach musia členské štáty sprístupniť verejnosti predbežné hodnotenie povodňového rizika, mapy povodňového ohrozenia a povodňových rizík a plány manažmentu povodňového rizika. Zistili sme, že všetky členské štáty túto požiadavku splnili sprístupnením týchto informácií na internete.

45

Holandsko a Portugalsko dokonca analyzovali úroveň informovanosti o povodňovom riziku, čo bol osvedčený postup. Zistili však, že úroveň informovanosti ostala nízka.

… pri prideľovaní finančných prostriedkov sa však vyskytli nedostatky

46

V tejto časti preskúmame postupy, ktoré členské štáty používajú na prideľovanie finančných prostriedkov na manažment povodňových rizík.

Ciele v plánoch manažmentu povodňových rizík vo všeobecnosti nie sú merateľné ani časovo ohraničené

47

Zo zásad riadneho finančného hospodárenia vyplýva, že politické ciele musia byť formulované tak, aby boli konkrétne, merateľné, dosiahnuteľné, realistické a časovo ohraničené. Podľa článku 7 smernice o povodniach musia členské štáty stanoviť vhodné ciele manažmentu povodňových rizík a plány manažmentu povodňových rizík musia obsahovať opatrenia na ich dosiahnutie.

48

V Rakúsku boli ciele časovo ohraničené a orgány používali sedem kategórií na sledovanie pokroku opatrení. V Holandsku sme zistili merateľné ciele v prípade programu s názvom „Priestor pre rieku“ (pozri bod 67).

49

V siedmich ďalších kontrolovaných členských štátoch však boli ciele politík v plánoch manažmentu povodňových rizík celkovo príliš všeobecné. Napríklad v pláne pre povodie Východných Álp v Taliansku neboli ciele smernice o povodniach prispôsobené povodiu a ostali vo všeobecných pojmoch: na zníženie nepriaznivých následkov povodní na i) ľudské zdravie, ii) životné prostredie, iii) kultúrne dedičstvo a iv) hospodársku činnosť. V tomto pláne neboli stanovené merateľné ciele s časovo ohraničenými čiastkovými cieľmi. Komisia v roku 2015 dospela k podobným zisteniam pri svojom posúdení návrhu plánov manažmentu povodňových rizík.

Identifikované a zabezpečené boli nedostatočné finančné prostriedky pre plánované opatrenia týkajúce sa povodní a financovanie pre cezhraničné investície bolo obmedzené

50

V plánoch manažmentu povodňových rizík by sa mali určiť zdroje na financovanie opatrení týkajúcich sa povodní a orgány členských štátov by mali zabezpečiť potrebné finančné prostriedky. Posúdili sme, do akej miery boli v plánoch manažmentu povodňových rizík určené finančné prostriedky z vnútroštátnych zdrojov a zo zdrojov EÚ skutočne k dispozícii na potreby opatrení týkajúcich sa povodní vrátane na účely cezhraničných investícií.

Zdroje financovania boli určené a zabezpečené len sčasti

51

V plánoch manažmentu povodňových rizík šiestich z deviatich kontrolovaných členských štátov nebol jasne identifikovaný zdroj a výška finančných prostriedkov potrebných na financovanie týchto plánov (pozri rámček 5). V posúdení Komisie spomínanom v bode 49 sa uvádza, že len malá časť preskúmaných navrhovaných plánov obsahovala jasné informácie o dostupnom rozpočte.

52

Plány manažmentu povodňových rizík nie sú programy financovania. Suma zaznamenaná v pláne nemusí byť nevyhnutne k dispozícii. Orgány zodpovedné za povodie, ktoré riadia vykonávanie plánov, vo všeobecnosti nemajú nijaké finančné právomoci. Plány financuje viacero orgánov, ktoré prijímajú rozhodnutia podľa svojich vlastných postupov. Táto situácia prispieva k zvyšovaniu neistoty v oblasti financovania opatrení týkajúcich sa povodní. Napríklad v správnom území povodia Východných Álp v Taliansku odhadujeme rozdiel v hodnote vyše 1,1 mld. EUR, t. j. 80 %, medzi plánovanými výdavkami a dostupnými finančnými prostriedkami.

53

Našli sa však aj dôkazy o snahe zabezpečiť financovanie pre opatrenia týkajúce sa povodní. Holandský fond Delta Fund vyčlenil približne 7 mld. EUR na investície týkajúce sa povodní do roku 2030 a určil svoje finančné potreby až do roku 2050. Slovinsko jasne určilo zdroje financovania na približne 75 % z 540 mil. EUR potrebných na obdobie 2017 – 2021.

Finančné prostriedky EÚ pomohli financovať niektoré plány manažmentu povodňových rizík

54

V štyroch členských štátoch, ktoré sme navštívili, tvorili finančné prostriedky EÚ značný podiel financovania (pozri rámček 6).

55

V Španielsku nemali dva navštívené orgány zodpovedné za povodie rovnaký prístup k finančným prostriedkom EÚ: protipovodňové opatrenia v jednom povodí neboli oprávnené na spolufinancovanie z EFRR a zároveň nebolo zabezpečené financovanie z vnútroštátnych prostriedkov⁴⁴. To viedlo k deficitu v rozpočte dvoch kontrolovaných projektov. Naproti tomu v druhom povodí sa z operačného programu v rámci EFRR financovalo 15 % plánu manažmentu povodňových rizík.

56

Rumunsko vyčlenilo 44 % rozpočtu na špecifický cieľ v rámci prioritnej osi „Podpora prispôsobovania sa zmene klímy, predchádzanie a riadenie rizika“ v operačnom programe pre rozsiahlu infraštruktúru (pozri rámček 6) na projekt ochrany pobrežia, ktorého cieľom je obnoviť 13 km pláží pri Čiernom mori. Tento projekt bude prospešný pre miestny trh s nehnuteľnosťami a cestovný ruch. To znamená, že by zostávajúce finančné prostriedky EÚ vo výške 239 mil. EUR v rámci tohto operačného programu mohli pokryť náklady asi na dve tretiny určených projektov s vysokou prioritou zameraných na prevenciu povodní a ochranu pred nimi.

Výdavky týkajúce sa povodní určené na cezhraničné investície boli obmedzené

57

Cezhraničné projekty tvorila najmä výmena informácií (pozri body 20, 42 a 43). Financovanie na infraštruktúru súvisiacu s povodňami s možným medzinárodným dosahom bolo obmedzené. Zistili sme však aj pozitívne príklady a jeden z nich je uvedený v rámčeku 7.

Postupy hodnotenia projektov by mali byť viac prepojené s prioritami v plánoch manažmentu povodňových rizík

58

V smernici o povodniach sa požaduje, aby sa v plánoch manažmentu povodňových rizík uprednostňovali opatrenia na základe cieľov. Preskúmali sme, či členské štáty používali takéto postupy na hodnotenie a výber projektov.

59

Zistili sme prípady určovania priorít založeného na objektívnych kritériách (pozri rámček 8).

60

Plány manažmentu povodňových rizík, ktoré sme skúmali, obsahovali hodnotiace postupy. V siedmich z deviatich kontrolovaných členských štátov však tieto postupy predstavovali nedostatky. Napríklad v Českej republike, Portugalsku, Rumunsku a Slovinsku bola hlavným kritériom hodnotenia pripravenosť projektu na vykonávanie namiesto jeho potenciálnej účinnosti. V Rumunsku bol projekt, ktorý sa neumiestnil medzi prioritnými projektmi v súlade so schválenou metodikou, napriek tomu navrhnutý na financovanie v rámci operačného programu, lebo bola vyhotovená štúdia uskutočniteľnosti.

Hoci členské štáty začali vykonávať svoje plány manažmentu povodňových rizík, sú potrebné zlepšenia

61

Smernica o povodniach vyžaduje, aby sa v plánoch manažmentu povodňových rizík brali do úvahy náklady na projekty a ich prínosy. V tejto časti sa posudzuje miera, v akej členské štáty pri vykonávaní svojich plánov manažmentu povodňových rizík zohľadnili tieto aspekty, a to prostredníctvom technológií a údajov dobrej kvality, analýzy nákladov a prínosov a modelov.

62

Ďalej sa posudzuje, do akej miery členské štáty koordinovali vykonávanie smernice o povodniach s vykonávaním rámcovej smernice o vode a primerane zvážili využitie zelenej infraštruktúry na riešenie rizika povodní⁴⁶.

Údaje: kľúčový vstup na riadenie povodňových rizík

63

Manažment povodňových rizík potrebuje kvalitné údaje o počasí a zrážkach, topografii a krajinnej pokrývke, riečnych a hydrologických režimoch a o ľudských činnostiach. Zistili sme, že údaje týkajúce sa ohrozenia a rizík sa získavajú z rôznych zdrojov, ako je program CORINE⁴⁷, sčítanie ľudu, topografické údaje a informácie z obchodných registrov a meteorologické a hydrologické údaje. Predpovede povodní a systémy včasného varovania (pozri aj bod 43) sa vo všeobecnosti ukázali ako kľúčové na zvýšenie pripravenosti.

64

V Rumunsku sme zistili nedostatky týkajúce sa topografických údajov a údajov o využívaní pôdy, ktoré sú dôležité na vytvorenie modelu povrchového odtoku a výsledných riečnych tokov. Vzali sme takisto na vedomie, že Rumunsko nedávno prijalo iniciatívy na zvýšenie kvality údajov.

65

Zistili sme, že všetky kontrolované členské štáty boli presvedčené o prínose investovania do technológií a údajov používaných v modeloch, ktoré pomáhajú pri riadení povodňových rizík. Napríklad Španielsko, Portugalsko, Rumunsko a Slovinsko investovali do inštalácie a modernizácie meracích staníc na meranie zrážok a hladiny riek (pozri rámček 9). Tieto stanice môžu lepšie zabezpečovať informácie pre meteorologické a hydrologické predpovede, najmä pokiaľ ide o krátkodobé udalosti, ako sú prívalové povodne (pozri bod 8 a rámček 1).

66

Údaje získané z monitorovacích staníc sa môžu doplniť informáciami z iných zdrojov. Napríklad inovačný pilotný projekt s názvom „WeSenseIT“ v kontrolovanom správnom území povodia v Taliansku umožňuje občanom výmenu informácií prostredníctvom sociálnych médií alebo aplikácií pre smartfón. Tieto údaje sa pridajú k údajom získaným monitorovacími stanicami. Cieľom tejto dvojsmernej komunikácie medzi občanmi a orgánmi je zlepšenie schopnosti reagovať. Plán manažmentu povodňových rizík obsahuje opatrenie na rozšírenie tohto projektu na celé povodie.

Hoci väčšina kontrolovaných členských štátov používala analýzu nákladov a prínosov a modely na tvorbu projektov, sú potrebné zlepšenia

67

Vo všetkých kontrolovaných členských štátoch orgány používali na zmapovanie povodňových rizík modelovanie a prístup založený na dôkazoch (pozri bod 40). Modelovanie takisto pomohlo pri návrhu projektov týkajúcich sa povodní. Napríklad vodné modely pomohli orgánom určiť, aké opatrenie bolo potrebné (pozri napríklad rámček 10).

68

Všetky členské štáty s výnimkou Talianska a Portugalska používali pri navrhovaní alebo výbere projektov analýzu nákladov a prínosov. Tieto analýzy však mali viacero nedostatkov. Napríklad v Španielsku bola analýza nákladov a prínosov stále v štádiu vývoja a nepoužívala sa systematicky a primerane.

Koordinácia vykonávania smernice o povodniach a rámcovej smernice o vode vo všeobecnosti viedla k vzniku synergií

69

Plány manažmentu povodňových rizík v Taliansku, Slovinsku a v rámci jedného povodia v Španielsku boli zamerané aj na súlad s rámcovou smernicou o vode. V talianskych a slovinských plánoch manažmentu povodňových rizík sa identifikovali opatrenia v súčinnosti s cieľmi obidvoch smerníc a opatrenia, ktoré s nimi boli v rozpore. V Taliansku bolo približne 25 % opatrení označených za opatrenia v súčinnosti s rámcovou smernicou o vode, pričom iba 1 % opatrení s ňou bolo v možnom rozpore.

70

Preskúmali sme však projekty v Bulharsku a Rumunsku, kde opatrenia týkajúce sa povodní neboli v súlade s rámcovou smernicou o vode. Bulharské orgány nepovažovali zelenú infraštruktúru (pozri body 71 až 76) za alternatívny spôsob zadržiavania vody proti prúdu v žiadnom z navštívených projektov⁴⁸ (pozri rámček 11). V Rumunsku orgány plánovali použiť betón a kameň na posilnenie 6 km nábrežia rieky bez toho, aby zvážili riešenia v oblasti zelenej infraštruktúry.

Projekty zelenej infraštruktúry majú viacero výhod, ich zavádzanie do praxe však môže byť ťažké

71

V nedávnej správe EEA⁴⁹ sa uvádza, že zelená infraštruktúra je nákladovo efektívny spôsob zníženia rizika povodní. Komisia prijala opatrenia, predovšetkým prostredníctvom pracovnej skupiny F, zamerané na podporu ekologických riešení, a to najmä vydaním usmernení⁵⁰. Preskúmali sme, do akej miery sa plány manažmentu povodňových rizík zameriavali na zelenú infraštruktúru ako na nástroj manažmentu povodňových rizík, a analyzovali sme spôsob realizácie zelenej infraštruktúry.

Málo plánov sa zameriava na zelenú infraštruktúru…

72

Portugalské a španielske plány manažmentu povodňových rizík boli zamerané na zelenú infraštruktúru. Napríklad všetky protipovodňové ochranné opatrenia v jednom španielskom pláne manažmentu povodňových rizík predstavovali zelenú infraštruktúru. V projekte v inom španielskom povodí, v ktorom sme spravili kontrolu, sme si všimli kombináciu sivých a zelených techník (pozri rámček 12).

73

V šiestich ďalších členských štátoch však zelená infraštruktúra nebola významnou súčasťou plánov manažmentu povodňových rizík, ktoré sme skúmali. V Českej republike tvorila zelená infraštruktúra iba 15 % ochranných opatrení. V Taliansku sa menej než 2 % zo 469 relevantných opatrení týkalo zelenej infraštruktúry.

… a prekážky bránia ich realizácii

74

V najmenej troch členských štátoch niektoré zainteresované strany nepodporovali zelenú infraštruktúru. V slovinskom pláne bol záujem podporiť zelenú infraštruktúru napriek tomu, že občania a miestne subjekty s rozhodovacími právomocami uprednostňovali sivú infraštruktúru, ktorú považovali za účinnejšiu pri ochrane proti povodniam. Tento skepticizmus sme zistili aj v Bulharsku, kde doteraz nebola vytvorená žiadna zelená infraštruktúra, a to aj napriek jej začleneniu do vnútroštátneho katalógu opatrení.

75

Zistili sme aj praktické prekážky pre realizáciu zelenej infraštruktúry. Rumunské orgány napríklad tvrdili, že závažnou prekážkou pre zavedenie zelenej infraštruktúry je neexistencia katastra nehnuteľností, ktorý zohráva kľúčovú úlohu pri zisťovaní vlastníkov pôdy. Bulharským orgánom chýba metodika na určovanie potenciálne vhodných pozemkov, na ktorých by sa mohla realizovať zelená infraštruktúra. Talianske a španielske orgány vysvetlili, že za nedostatok zelenej infraštruktúry môžu zložité správne a právne postupy či nedostatočné množstvo dostupnej pôdy.

76

Ekologické opatrenia proti záplavám sa mohli potenciálne financovať aj z EPFRV⁵¹. Zistili sme však, že malá úloha, ktorú v súčasnosti zohráva EPFRV v tejto oblasti, je ďalšou prekážkou pre zelenú infraštruktúru (pozri bod 24). Napríklad plány manažmentu povodňových rizík, ktoré sme skúmali v Bulharsku, Taliansku, Portugalsku, Slovinsku a Rumunsku neobsahovali EPFRV ako zdroj spolufinancovania pre protipovodňové opatrenia. Európska komisia v roku 2016 tiež dospela k záveru, že⁵²: „v prípade väčšiny programov rozvoja vidieka sa premeškala príležitosť podporiť opatrenia zamerané na prirodzené zadržiavanie vody […], ktoré môžu slúžiť ako účinné nápravné opatrenia.“

Určité vážne problémy ostali nevyriešené

77

Jedným z hlavných dôvodov na zavedenie smernice o povodniach bolo vziať na vedomie neprestajne sa vyvíjajúce riziko povodní v dôsledku zmeny klímy. V smernici o povodniach sa dokonca uvádza, že v dôsledku zmeny klímy bude častejšie dochádzať k rozsiahlym záplavám.

78

V predbežnom hodnotení povodňového rizika v prvom cykle sa musel zohľadniť vplyv zmeny klímy na základe informácií, ktoré sú dostupné alebo ich možno ľahko získať⁵³. V druhom cykle, ktorý sa začne v roku 2022, sa pri preskúmaniach týchto hodnotení a plánov manažmentu povodňových rizík, ktoré vykonali členské štáty, „zohľadní pravdepodobný vplyv klimatických zmien na výskyt povodní“⁵⁴.

79

V smernici o povodniach sa takisto odporúča v prípade potreby použiť netechnické opatrenia (pozri bod 16). Posúdili sme aj to, do akej miery orgány pri manažmente povodňových rizík využívali opatrenia, ako napríklad poistenie proti povodniam a plánovanie využívania pôdy.

Nedostatok aktuálnych vedomostí o pravdepodobnom dosahu zmeny klímy na povodne

80

Kontrolované členské štáty neboli schopné zohľadniť vplyv zmeny klímy na rozsah, početnosť a miesto výskytu povodní. Niektoré trendy, ako častejšie prívalové povodne, boli síce uznané, zatiaľ sa však nezohľadnili v povodňových modeloch.

Nedostatočné vedomosti o vplyve zmeny klímy na záplavy v dôsledku dažďových zrážok a na zrážkový režim

81

Bulharsko, Rumunsko a Slovinsko nemajú dostatočné informácie o vplyve zmeny klímy na zrážkový režim a súvisiace povodne a v tejto súvislosti plánujú uskutočniť štúdie v druhom cykle vykonávania smernice o povodniach, ktorý sa má začať v roku 2022. České orgány predpovedali viac zrážok na jar a na jeseň a menej v lete a zime. Český hydrometeorologický ústav nemal v úmysle zvýšiť vo svojich modeloch pravdepodobnosť povodní z dôvodu zmeny klímy.

82

V južnej Európe sa podľa agentúry EEA medzi rokmi 1960 až 2015 znížil ročný úhrn zrážok na Pyrenejskom polostrove⁵⁵. V tej istej správe agentúra varovala pred zvýšením škôd vyplývajúcich z kratších a priestorovo úzko ohraničených prívalových povodní. Talianske, portugalské ani španielske orgány však nevyčíslili vplyv zmeny klímy na pravdepodobnosť riečnych záplav a záplav v dôsledku dažďových zrážok.

Stúpanie hladiny morí sa plne nezohľadňuje

83

Stúpanie hladiny morí vyvolané zmenou klímy zvyšuje riziko pobrežných záplav (pozri body 9, 10 a 13). V rámci prvého cyklu vykonávania smernice o povodniach kontrolované členské štáty s morským pobrežím (Bulharsko, Španielsko, Taliansko, Holandsko, Rumunsko a Slovinsko) s výnimkou Portugalska vo všeobecnosti vytýčili na pobrežiach oblasti s potenciálne významnými povodňovými rizikami.

84

Hlavným záverom seminára pracovnej skupiny pre povodne venovaného zmene klímy, ktorý sa uskutočnil v marci 2017, bolo, že väčšina členských štátov zohľadnila zmenu klímy, iba keď vytvárali oblasti s potenciálne významnými povodňovými rizikami na pobrežiach, ale nie vo vnútrozemí. Navyše sme zistili, že zväčša nie je jasné, ako sa v uplatňovaných metodikách zohľadnil budúci vývoj zvyšovania hladiny morí. Bulharsko sa ukázalo byť výnimkou, keď poskytlo rôzne rozpätia hodnôt pre zvyšovanie hladiny morí vyvolané zmenou klímy, pričom zohľadnilo tri úrovne pravdepodobnosti v dvoch scenároch.

85

Pre členské štáty s kľúčovými mestami, obyvateľmi a infraštruktúrou v pobrežných regiónoch bude čoraz dôležitejšie, aby si uvedomili pravdepodobné zvyšovanie hladín oceánov a morí. Pravdepodobné riziko zvyšovania hladín morí bolo vyjadrené číselnou hodnotou až do roku 2050; väčšia neistota postihuje možnú mieru zmeny medzi rokmi 2050 až 2100 (pozri obrázok 6), keď sa tempo zvyšovania hladiny môže ešte viac zrýchliť.

Členské štáty vo všeobecnosti používali historické údaje, čo so sebou prináša riziko, že sa nezohľadnia zvýšenie riziká súvisiace s klímou

86

V smernici o povodniach sa na účely zohľadnenia vplyvu zmeny klímy na povodne nevyžaduje mapovanie. Pri mapovaní povodňových rizík všetky kontrolované členské štáty použili scenáre povodní založené na troch pravdepodobnostiach stanovených v smernici o povodniach (pozri bod 40). Tieto pravdepodobnosti záplav sú vyjadrené z hľadiska „pravdepodobnej doby opakovania“ alebo ako percentuálna hodnota odzrkadľujúca pravdepodobnosť výskytu povodne v danom roku. Tieto spoločné klasifikácie boli založené na súboroch historických štatistických údajov, v ktorých sa zohľadňujú iba historické hydrologické a meteorologické profily. Neodzrkadľujú však budúce poveternostné podmienky alebo prípadné zmeny v početnosti a závažnosti povodní v dôsledku zmeny klímy. Na zohľadnenie týchto budúcich podmienok je potrebná primeraná spôsobilosť pripravovať prognózy (pozri body 80 až 82).

87

Zistili sme takisto, že podobne sa investičné rozhodnutia často riadili hodnotením rizika založeným na úrovni vyjadrenej ochrany, napríklad „raz za 100“ rokov. Takýto prístup by mohol skresliť investičné rozhodnutia z dôvodu nedostatočnej informovanosti o premenlivých rizikových profiloch vyplývajúcich z rýchlo sa meniacej klímy (pozri body 4 až 13).

88

Následky prívalových povodní spôsobených obdobiami intenzívnejších zrážok (pozri body 4, 8 a 82) a vplyv zvýšenia hladiny morí (pozri rámček 13) sa môžu podceniť, čím vzniká riziko, že investície budú zaplavené alebo znehodnotené skôr, než sa očakávalo, a tak sa z nich stanú „uviaznuté aktíva“.

Keď si členské štáty zvolili súkromné poistenie proti povodniam, pokrytie poistením ostalo na nízkej úrovni

89

V stratégii EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy sa ako hlavné opatrenie odporúča „podporovať poistenie a ďalšie finančné produkty pre investície a obchodné rozhodnutia odolné voči zmene klímy“⁵⁶. Poistné upravené podľa povodňového rizika môže pomôcť zvýšiť informovanosť súkromných osôb o riziku povodní a zabrániť osídľovaniu oblastí ohrozených záplavami. Poistné platby na základe vznesenia nárokov v dôsledku povodní takisto môžu podporiť oživenie hospodárstva po katastrofe. Podľa údajov odvetvia poisťovníctva⁵⁷ bolo v Európe v období rokov 1980 – 2017 poistením krytých približne 25 % strát v dôsledku povodne.

90

Komisia pri monitorovaní vykonávania tejto stratégie v členských štátoch zistila, že poistné nástroje zatiaľ ešte neboli riadne začlenené do vnútroštátnych rozhodovacích procesov v oblasti adaptácie ani do širších stratégií riadenia rizík v oblasti klímy. Cieľom Komisie pri príprave stratégie EÚ bolo zvýšiť využívanie poistenia proti prírodným katastrofám. Pokiaľ bude poistením krytý nízky počet ľudí, poistné proti povodniam ostane vysoké, v dôsledku čoho sa ešte viac znižuje dopyt po poistení⁵⁸.

91

Zistili sme, že pokrytie poistením proti povodniam je nízke. Hoci existujú rozličné modely poistenia (pozri obrázok 7), najrozšírenejším poistením v kontrolovaných členských štátoch bolo poskytovanie nepovinného súkromného poistenia proti povodniam. Tento model sa využíva v Bulharsku, Českej republike, Taliansku, Portugalsku a Slovinsku. Rumunský systém je takisto súkromný a poistenie proti povodniam je údajne povinné pre obytné budovy. V Bulharsku, Taliansku a Rumunsku bol počet ľudí, ktorí mali poistenie proti povodniam, nízky (pozri rámček 14).

92

Organizácia OECD takisto dospela k záveru, že nízka miera pokrytia poistením by mohla viesť k vysokému tlaku na vlády, aby poskytli kompenzácie za straty v dôsledku povodne, čo by spomalilo rast pokrytia poistením⁵⁸. Príklad takejto situácie sme našli v Rakúsku, kde podľa záverov nedávnej štúdie⁵⁹ systém verejných kompenzácií „Katastrophenfonds“ môže odrádzať odvetvie poisťovníctva od toho, aby prevzalo väčšiu úlohu pri odškodňovaní strát v dôsledku extrémnych poveternostných javov.

93

V Holandsku je veľmi vysoká miera rizika⁶⁰, ktorá vyplýva z potenciálne závažných pobrežných záplav alebo prelomenia hrádzí, vysvetlením, prečo je potrebný verejný zásah. Systém verejnej ochrany a prevencie v skutočnosti funguje ako kolektívne poistenie či verejný systém poistenia proti povodniam alebo prelomeniu hrádzí.

94

V Španielsku systém na krytie mimoriadnych rizík vrátane povodní spravuje verejný subjekt v spolupráci so súkromným sektorom. Zistili sme, že režim financovania tohto systému a rozsah jeho krytia aktív má určité prednosti (pozri rámček 15).

Členské štáty na zmiernenie povodňového rizika zaviedli určité právne predpisy v oblasti využívania pôdy a priestorového plánovania, musia však spraviť viac

95

V smernici o povodniach sa takisto spomína využívanie pôdy a priestorové plánovanie ako aspekty, ktoré treba zohľadniť v plánoch manažmentu povodňových rizík. Tieto činnosti sú dôležité na obmedzenie expozície obyvateľov a majetku v oblastiach ohrozovaných povodňami (pozri bod 16) a na zníženie povrchového odtoku z oblastí nachádzajúcich sa vyššie proti prúdu.

96

Zistili sme, že všetky kontrolované členské štáty zaviedli pravidlá plánovania využívania pôdy, ktorými sa obmedzujú alebo zakazujú určité činnosti v oblastiach ohrozených záplavami. Rakúsko, Slovinsko a Španielsko jasne začlenili svoju politiku priestorového plánovania do manažmentu povodňových rizík (pozri rámček 16).

97

V piatich kontrolovaných členských štátoch však často neboli jasne vymedzené oblasti ohrozené záplavami alebo nie vždy existovalo priame spojenie s mapami povodňového ohrozenia vyplývajúcimi z uplatňovania smernice o povodniach. Napríklad, hoci Rumunsko zaviedlo obmedzenia v “zaplaviteľných oblastiach“, tento pojem nebol jasne vymedzený a v zákone sa nespája s mapovaním povodňových rizík. V právnych predpisoch sa neuvádzal druh ani frekvencia povodní, ani hĺbka vody.

98

Plány manažmentu povodňových rizík z Bulharska, Českej republiky, Portugalska a Rumunska obsahovali opatrenia, ktoré zatiaľ neboli zavedené, na aktualizáciu právnych predpisov v oblasti plánovania alebo na lepšie začlenenie plánovania využívania pôdy do manažmentu povodňových rizík, čím krajiny uznali nedostatky v súčasných právnych predpisoch. Cieľom portugalských vnútroštátnych preventívnych opatrení je vytvorenie povodňových oblastí podľa scenárov povodní. Opatrenie má určiť podmienky výstavby v oblastiach so strednou pravdepodobnosťou povodní a úplne zakázať výstavbu v oblastiach, kde je pravdepodobnosť záplav vysoká.

99

Všetky kontrolované členské štáty majú právne prostriedky na presun majetku, napríklad prostredníctvom vyvlastnenia (pozri obrázok 8). Orgány v kontrolovaných členských štátoch však vysvetlili, že sa tieto právomoci uplatňujú len zriedkavo alebo sa vykonávajú iba ako posledná možnosť. Toto platilo všade, predovšetkým z toho dôvodu, že podmienky na presun majetku a ľudí bolo z právneho hľadiska ťažké splniť a tento postup je nákladný.

Závery a odporúčania

100

Zistili sme, že smernica o povodniach mala celkovo pozitívny vplyv (pozri body 32 až 45), a to najmä z hľadiska koordinácie medzi Komisiou a členskými štátmi (pozri body 33 až 37) a hodnotenia povodňových rizík (pozri body 38 až 40). Vyskytli sa nedostatky, ale aj niektoré osvedčené postupy, a to pri prideľovaní finančných prostriedkov (pozri body 50 až 57), určovaní priority opatrení týkajúcich sa povodní (pozri body 58 až 60) a plnení plánov manažmentu povodňových rizík (pozri body 61 až 76). Veľkou výzvou pre budúcnosť ostáva oveľa pevnejšie zakotvenie zmeny klímy, systémov poistenia proti povodniam a priestorového plánovania do manažmentu povodňových rizík (pozri body 77 až 99).

101

Smernicou o povodniach sa zlepšila koordinácia medzi Komisiou a členskými štátmi a viedla k pokroku pri hodnotení povodňových rizík. Smernica vychádzala z existujúcich prác vrátane dlhodobej spolupráce medzi členskými štátmi. Cezhraničná spolupráca sa však týkala najmä výmeny informácií a nerozvinula sa na medzinárodnú spoločnú tvorbu plánov pre spoločné povodia (pozri body 32 až 45).

102

Ciele stanovené v plánoch manažmentu povodňových rizík vo všeobecnosti neboli vyčíslené ani časovo ohraničené. V siedmich kontrolovaných členských štátoch sme zistili, že v plánoch manažmentu povodňových rizík boli stanovené príliš široké ciele politík. Táto skutočnosť bránila vyhodnoteniu výsledkov a vytvoreniu rámca zodpovednosti zainteresovaných orgánov (pozri body 47 až 49).

Odporúčanie 1 – Zvýšenie zodpovednosti

Komisia by ako dozorný orgán podľa smernice o povodniach pri preskúmaní plánov manažmentu povodňových rizík druhého cyklu a nasledujúcich cyklov mala skontrolovať, že členské štáty stanovujú merateľné a časovo ohraničené ciele opatrení týkajúcich sa povodní, v dôsledku čoho sa v súlade so smernicou o povodniach môže vyhodnotiť pokrok pri ich dosahovaní. O všetky prípady osvedčených postupov pri určovaní cieľov by sa mala podeliť so všetkými členskými štátmi.

Cieľový dátum vykonania: marec 2022.

103

Zistili sme, že na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ boli zdroje financovania identifikované a zabezpečené len čiastočne a finančné prostriedky na cezhraničné investície boli obmedzené. Plány manažmentu povodňových rizík nie sú programy financovania, takže uvedené sumy nemusia byť nevyhnutne k dispozícii. Táto situácia prispieva k zvyšovaniu neistoty v oblasti financovania opatrení týkajúcich sa povodní (pozri body 50 až 56). Financovanie cezhraničných investícií bolo obmedzené (pozri bod 57).

Odporúčanie 2 – Zlepšenie identifikácie finančných prostriedkov v plánoch manažmentu povodňových rizík, a to aj na cezhraničné opatrenia

V druhom cykle vykonávania smernice o povodniach by Komisia ako dozorný orgán podľa tejto smernice mala kontrolovať, či členské štáty:

1. určili zdroje financovania na uspokojenie investičných potrieb vyplývajúcich z plánov manažmentu povodňových rizík a vytýčili časový rozvrh čerpania v súlade s dostupným financovaním;
2. pri všetkých protipovodňových opatreniach v medzinárodných povodiach zvážili možnosť cezhraničných investícií.

Cieľový dátum vykonania: marec 2022.

104

Postupy hodnotenia na prideľovanie prostriedkov na protipovodňové opatrenia by mali byť viac prepojené s prioritami v plánoch manažmentu povodňových rizík. V siedmich kontrolovaných členských štátoch tieto postupy predstavovali nedostatky. Napríklad v štyroch členských štátoch bola hlavným kritériom na získanie priority pripravenosť projektu na vykonávanie namiesto jeho potenciálnej účinnosti (pozri body 58 až 60).

105

Manažment povodňových rizík potrebuje kvalitné údaje o poveternostných podmienkach, topografii, hydrológii a o ľudských činnostiach. Zistili sme, že kontrolované členské štáty vedeli o výhodách investovania do technológií a údajov používaných v modeloch, ktoré pomáhajú pri riadení povodňových rizík. Vo všetkých kontrolovaných členských štátoch sme takisto zistili, že modelovanie pomohlo pri vykonávaní projektov týkajúcich sa povodní (pozri body 63 až 67).

106

Väčšina kontrolovaných členských štátov pri navrhovaní alebo výbere projektov používala analýzu nákladov a prínosov. Stretli sme sa s prípadmi, keď sa zistili nedostatky (pozri bod 68).

Odporúčanie 3 – Zlepšenie postupov určovania priorít a dosahovania lepšieho pomeru medzi kvalitou a cenou

V prípade, keď sú potrebné finančné prostriedky EÚ, by Komisia ako dozorný orgán podľa smernice o povodniach a v rámci režimu spoločného hospodárenia mala spolufinancovať iba tie protipovodňové opatrenia, ktoré boli určené ako priority v súlade s budúcimi plánmi manažmentu povodňových rizík. Členské štáty by tieto priority mali určovať na základe objektívnych a relevantných kritérií vrátane:

• kvalitnej analýzy nákladov a prínosov v záujme dosiahnutia najvýhodnejšieho pomeru medzi kvalitou a cenou za investície a
• v náležitých prípadoch kritéria zohľadňujúceho cezhraničný dosah projektov.

Cieľový dátum vykonania: marec 2022.

107

Koordinácia vykonávania smernice o povodniach a rámcovej smernice o vode vo všeobecnosti viedla k vzniku synergií. V niektorých plánoch manažmentu povodňových rizík boli viditeľné známky úsilia zachovať súlad s rámcovou smernicou o vode. V Bulharsku a Rumunsku však projekty, ktoré sme navštívili, neboli v súlade s rámcovou smernicou o vode (pozri body 69 a 70).

Odporúčanie 4 – Dosiahnuť dodržiavanie rámcovej smernice o vode členskými štátmi

Komisia by ako dozorný orgán podľa smernice o povodniach a rámcovej smernice o vode mala presadzovať súlad novej protipovodňovej infraštruktúry navrhnutej členskými štátmi v plánoch manažmentu povodňových rizík s rámcovou smernicou o vode.

Cieľový dátum vykonania: január 2019.

108

Projekty zelenej infraštruktúry majú viacero výhod. Ponúkajú nákladovo efektívne prostriedky na zníženie povodňového rizika a Komisia prijala kroky na podporu zelených riešení (pozri bod 71). Tieto projekty sa takisto môžu účinne použiť v kombinácii so sivou infraštruktúrou (pozri bod 72 a rámček 12) ako dodatočné opatrenia.

109

Zelené riešenia však niekedy môže byť ťažké zaviesť do praxe. Plány manažmentu povodňových rizík v šiestich kontrolovaných členských štátoch neboli zamerané na zelenú infraštruktúru. Až na nedostatočnú podporu zainteresovaných strán v určitých prípadoch sme narazili na praktické prekážky pre vytváranie zelenej infraštruktúry, ako je neexistencia vhodnej metodiky, katastra nehnuteľností alebo nedostupnosť pozemkov (pozri body 72 až 76).

Odporúčanie 5 – Skontrolovať, či členské štáty analyzovali uskutočniteľnosť vykonávania ekologických opatrení prípadne v kombinácii so sivou infraštruktúrou

Komisia by ako dozorný orgán podľa smernice o povodniach a rámcovej smernice o vode mala kontrolovať, či členské štáty v prípadoch, keď sa žiada o spolufinancovanie EÚ, analyzovali uskutočniteľnosť vykonania významných ekologických opatrení, a to samostatne alebo v kombinácii s riešeniami sivej infraštruktúry.

Cieľový dátum vykonania: január 2019.

110

Kontrolované členské štáty neboli schopné zohľadniť vplyv zmeny klímy na rozsah, početnosť a miesto výskytu povodní. Niektoré trendy, ako prívalové povodne, boli síce uznané, zatiaľ sa však nezohľadnili v povodňových modeloch (pozri body 81 a 82).

111

Stúpanie hladiny morí vyvolané zmenou klímy zvyšuje riziko pobrežných záplav. Väčšina členských štátov zohľadnila zmenu klímy, iba keď vytvárali oblasti s potenciálne významnými povodňovými rizikami na pobrežiach. Zistili sme však, že zväčša nie je jasné, ako sa v uplatňovaných metodikách zohľadnil budúci vývoj zvyšovania hladiny morí. Pre väčšinu členských štátov, a najmä pre členské štáty s kľúčovými mestami, obyvateľmi a infraštruktúrou v pobrežných regiónoch, bude čoraz dôležitejšie, aby si uvedomovali pravdepodobnosť zvyšovania hladiny morí a aby preto začali plánovať (pozri body 83 až 85).

112

Členské štáty vo všeobecnosti používali historické údaje, čo so sebou prináša riziko, že sa nezohľadnia zvýšené a nestále riziká vyplývajúce zo zmeny klímy. Pri mapovaní sa pravdepodobnosť záplav vyjadruje z hľadiska „pravdepodobnej doby opakovania“ alebo ako percentuálna hodnota odzrkadľujúca pravdepodobnosť výskytu povodne v danom roku. Tieto údaje založené na historických údajoch neodzrkadľujú budúce poveternostné podmienky alebo prípadné zmeny v početnosti a závažnosti povodní. Investičné rozhodnutia často trpeli rovnakým problémom. Následky prívalových povodní a vplyv zvýšenia hladiny morí sa môžu podceniť, čím vzniká riziko, že investície sa skôr ukážu ako nedostatočné a stanú sa z nich „uviaznuté aktíva“ (pozri body 86 až 88).

Odporúčanie 6 – Lepšie začlenenie účinkov zmeny klímy do manažmentu povodňových rizík

A – Komisia by ako dozorný orgán podľa smernice o povodniach mala skontrolovať, že plány manažmentu povodňových rizík obsahujú opatrenia na zlepšenie znalostí o vplyve zmeny klímy na povodne a jeho modelovania.

Cieľový dátum vykonania: júl 2019.

B – Pri preskúmaní dokumentov potrebných pre druhý cyklus vykonávania smernice o povodniach by Komisia ako dozorný orgán podľa tejto smernice mala kontrolovať, či členské štáty:

1. odhadujú a modelujú vplyv zmeny klímy na povodne s použitím štúdií a výskumu;
2. vyvíjajú vhodné nástroje na lepšiu analýzu a predpovede:
   • záplav v dôsledku dažďových zrážok vrátane prívalových povodní,
   • pobrežných záplav z dôvodu zvyšovania hladiny morí;
3. ak dosah zmeny klímy nie je merateľný, plánujú flexibilné opatrenia, aby v prípade potreby bolo možné upraviť úroveň ochrany.

Cieľový dátum vykonania: marec 2019 (predbežné hodnotenie povodňového rizika) a marec 2022 (plány manažmentu povodňových rizík).

113

V kontexte čoraz väčších rizík súvisiacich so zmenou klímy (pozri body 4 až 13) predstavuje poistenie nástroj na manažment povodňových rizík (pozri bod 16). Hoci existujú rozličné modely poistenia, najrozšírenejším poistením v kontrolovaných členských štátoch bolo poskytovanie nepovinného súkromného poistenia proti povodniam. Keď si členské štáty zvolili súkromné poistenie proti povodniam, pokrytie poistením ostalo na nízkej úrovni, čo znamená, že pretrvávalo zlyhanie trhu. Zistili sme, že v dôsledku spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom, pokiaľ ide o poistenie proti povodniam, sa zvýšila miera poistenia majetku (pozri body 89 až 94).

Odporúčanie 7 – Zvýšenie informovanosti verejnosti o výhodách poistenia proti povodniam a úsilie o rozšírenie poistenia

Komisia by vo svojom preskúmaní plánov manažmentu povodňových rizík na druhý cyklus mala kontrolovať, či členské štáty naplánovali opatrenia:

1. na zvýšenie informovanosti verejnosti o výhodách poistenia proti povodňovým rizikám a
2. na zvýšenie pokrytia poistením, napr. prostredníctvom spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom, pokiaľ ide o poistenie proti povodniam.

Cieľový dátum vykonania: marec 2022.

114

Na zmiernenie povodňového rizika sa zaviedli určité právne predpisy v oblasti využívania pôdy a priestorového plánovania, členské štáty však musia spraviť viac. Všetky kontrolované členské štáty zaviedli niektoré pravidlá plánovania využívania pôdy, ktorými sa obmedzujú alebo zakazujú určité činnosti v oblastiach ohrozených záplavami. Zistili sme prípady, keď členské štáty jasne začlenili svoju politiku priestorového plánovania do manažmentu povodňových rizík (pozri body 95 a 96).

115

Niektoré právne predpisy v oblasti využívania pôdy a priestorového plánovania však neboli dostatočne konkrétne a úplné, aby sa v nich správne zohľadnili povodňové riziká. Niektoré plány manažmentu povodňových rizík obsahovali opatrenia na aktualizáciu právnych predpisov v oblasti plánovania alebo na lepšie začlenenie plánovania využívania pôdy do manažmentu povodňových rizík v budúcnosti, čím sa v nich uznali nedostatky súčasných právnych predpisov, tieto opatrenia však ešte neboli vykonané. Aj keď existujú právne prostriedky na presun majetku, napríklad vyvlastnenie, tieto právomoci sa uplatňujú len zriedkavo alebo sa vykonávajú iba ako posledná možnosť (pozri body 97 až 99).

Odporúčanie 8 – Posúdenie zosúladenia plánov manažmentu povodňových rizík s pravidlami plánovania využívania pôdy

Komisia by ako dozorný orgán podľa smernice o povodniach mala:

1. kontrolovať, či členské štáty použili svoje plány manažmentu povodňových rizík na posúdenie, do akej miery sú pravidlá plánovania využívania pôdy v členských štátoch navrhnuté primerane a do akej miery sa účinne presadzujú v oblastiach ohrozovaných povodňami; a
2. šíriť osvedčené postupy a usmernenia členským štátom.

Cieľový dátum vykonania: marec 2020.

Túto správu prijala komora I, ktorej predsedá Nikolaos MILIONIS, člen Dvora audítorov, v Luxemburgu na svojom zasadnutí dňa 19. septembra 2018.

Glosár

Manažment povodňových rizík: Postupy používané pri identifikácii, analýze a zmierňovaní povodňových rizík pred ich vznikom, ktoré sú zamerané na tieto aspekty:

• prevencia: zabránenie škodám spôsobeným povodňami, napr. zákazom výstavby v oblastiach ohrozených záplavami,
• ochrana: prijatie opatrení na zníženie pravdepodobnosti povodní alebo vplyvu záplav na určitú lokalitu, ako je obnovenie záplavových oblastí a mokradí,
• pripravenosť: informovanie verejnosti o tom, čo treba robiť v prípade povodne.

Oblasť s potenciálne významným povodňovým rizikom: Oblasti, ktoré boli označené ako miesta, v ktorých je potenciálne významné riziko povodní spôsobených riekami, dažďom, podzemnou vodou, morom a prírodnými či umelými jazerami.

Plán manažmentu povodňových rizík: Dokument, v ktorom sa stanovujú vhodné ciele a opatrenia na predchádzanie povodniam, na ochranu pred nimi a na prípravu na povodne. Členské štáty vypracúvajú plány manažmentu povodňových rizík a koordinujú plánované opatrenia na úrovni povodí.

Pobrežné záplavy: Záplavy nízkopoloženého pobrežného územia vodou z mora, ústí riek alebo pobrežných jazier spôsobené javmi, ako sú extrémne hladiny prílivu, prílivové vlny, alebo spôsobené pôsobením vĺn.

Povodeň: Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC) vymedzuje povodeň ako „pretečenie obvyklého ohraničenia toku alebo iného útvaru vody alebo nahromadenie vody v oblastiach, ktoré za normálnych okolnosti nie sú zaplavené vodou“.

Povodie: Časť územia, z ktorého všetok povrchový odtok odteká prostredníctvom siete potokov, riek a jazier do mora jediným vyústením, ústím alebo deltou rieky.

Povodňové ohrozenie: Pravdepodobnosť výskytu potenciálne ničivých povodní za určité obdobie.

Prívalová povodeň: Prívalové povodne sú podmnožinou záplav spôsobených dažďovými zrážkami. Prívalová povodeň je povodeň, pri ktorej sa hladina vody zdvíha a klesá pomerne rýchlo a bez varovania, zvyčajne v dôsledku intenzívnych zrážok na pomerne malom území.

Rámcová smernica o vode: Smernica 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).

Riečne záplavy: Záplavy, ku ktorým dochádza pri prekročení kapacity prírodného alebo umelého odvodňovacieho systému, ako je rieka, potok alebo odvodňovací kanál.

Správne územia povodia: Hlavné jednotky pre vodohospodársky manažment povodí. Väčšina správnych území povodia podľa smernice o povodniach predstavuje územia podľa rámcovej smernice o vode.

Záplavy spôsobené dažďami: Povodeň spôsobená silnými dažďovými zrážkami, pri ktorých sa zaplavia preplnené prírodné alebo mestské odvodňovacie systémy. Nadbytočná voda sa nemôže vstrebať a tečie po uliciach alebo steká svahoch.

Zelená infraštruktúra: Plánovaná sieť prírodných alebo poloprírodných plôch v mestskom či vo vidieckom prostredí, ktorá je určená na riešenie klimatických výzev a zároveň má slúžiť na podporu alebo obnovenie prírodných a ekologických procesov. Príkladom zelenej infraštruktúry v súvislosti s touto správou je obnovenie záplavovej oblasti na predchádzanie povodniam v zraniteľných oblastiach.

Audítorský tím

V osobitných správach EDA sa predkladajú výsledky jeho auditov, ktoré sa týkajú politík a programov EÚ alebo tém riadenia súvisiacich s konkrétnymi rozpočtovými oblasťami. Dvor audítorov vyberá a navrhuje tieto audítorské úlohy tak, aby mali maximálny dosah, pričom sa zohľadňujú riziká pre výkonnosť či zhodu, výška súvisiacich príjmov alebo výdavkov, budúci vývoj a politický a verejný záujem.

Tento audit výkonnosti uskutočnila audítorská komora I – Udržateľné využívanie prírodných zdrojov, ktorej predsedá člen Dvora audítorov Nikolaos Milionis. Audit viedol člen EDA Phil Wynn Owen a podporu mu poskytol vedúci kabinetu Gareth Roberts a atašé kabinetu Olivier Prigent, hlavný manažér Robert Markus, vedúci úlohy Bertrand Tanguy a audítori Marco Bridgford, Katharina Bryan, Ingrid Ciabatti, Laure Gatter, Victoria Gilson, Jan Kubat, Liia Laanes a Radostina Simeonova. Hannah Critoph poskytla jazykovú podporu a Annette Zimmerman sekretársku podporu.

Kontakt

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG

Tel. +352 4398-1
Otázky: eca.europa.eu/sk/Pages/ContactForm.aspx
Webová stránka: eca.europa.eu
Twitter: @EUAuditors

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (http://europa.eu).

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2018.

PDF	ISBN 978-92-847-0976-2	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/141623	QJ-AB-18-024-SK-N
HTML	ISBN 978-92-847-0973-1	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/152272	QJ-AB-18-024-SK-Q

© Európska únia, 2018

Rozmnožovanie je povolené len so súhlasom autora. V prípade použitia či šírenia fotografií a iných materiálov, na ktoré sa nevzťahujú autorské práva Európskej únie, je potrebné žiadať povolenie priamo od držiteľov autorských práv.

OBRÁŤTE SA NA EÚ

Osobne
V rámci celej EÚ existujú stovky informačných centier Europe Direct. Adresu centra najbližšieho k vám nájdete na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Telefonicky alebo e-mailom
Europe Direct je služba, ktorá odpovedá na vaše otázky o Európskej únii. Túto službu môžete kontaktovať:

• prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla: 00 800 6 7 8 9 10 11 (niektorí operátori môžu tieto hovory spoplatňovať),
• prostredníctvom štandardného telefónneho čísla: +32 22999696 alebo
• e-mailom na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

VYHĽADÁVANIE INFORMÁCIÍ O EÚ

Online
Informácie o Európskej únii sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie na webovej stránke Europa: https://europa.eu/european-union/contact_sk

Publikácie EÚ
Publikácie EÚ, bezplatné alebo platené, si môžete stiahnuť alebo objednať z kníhkupectva EU Bookshop na webovej stránke: https://op.europa.eu/sk/publications. Ak chcete získať viac než jeden výtlačok bezplatných publikácií, obráťte sa na službu Europe Direct alebo vaše miestne informačné centrum (pozri https://europa.eu/european-union/contact_sk).

Právo EÚ a súvisiace dokumenty
Prístup k právnym informáciám EÚ vrátane všetkých právnych predpisov EÚ od roku 1951 vo všetkých úradných jazykoch nájdete na webovej stránke EUR-Lex: http://eur-lex.europa.eu/homepage.html?locale=sk.

Otvorený prístup k údajom z EÚ
Portál otvorených dát EÚ (http://data.europa.eu/euodp) poskytuje prístup k súborom dát z EÚ. Dáta možno stiahnuť a opätovne použiť bezplatne na komerčné aj nekomerčné účely.