Osobitná správa
Č.08 2017

Kontroly rybárstva EÚ: je potrebné väčšie úsilie

O správe:V tejto správe sa skúma účinnosť systému kontroly rybárstva EÚ, ktorý je kľúčovým prvkom na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti populácií rýb a odvetvia rybárstva. Zistili sme, že členské štáty ešte nevykonávali všetky povinné kontroly a že samotný kontrolný systém je potrebné aktualizovať. Vyskytli sa nedostatky týkajúce sa overovania správnosti kapacity flotíl, kontroly malých plavidiel, spoľahlivosti vykazovaných údajov o úlovkoch a rovnakého zaobchádzania s prevádzkovateľmi rybárskych plavidiel pri uplatňovaní sankcií. Predkladáme niekoľko odporúčaní Európskej komisii a členským štátom na zlepšenie kontrol rybárstva.

Táto publikácia je k dispozícii v 23 jazykoch a v týchto formátoch:
HTML PDF EPUB PRINT
html logo PDF Special Report EPUB Special Report Paper Special Report

Zhrnutie

I

Cieľom spoločnej rybárskej politiky (SRP) je zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť populácií rýb a odvetvia rybárstva. Mnohé populácie stále podliehajú nadmernému rybolovu, preto je potrebné pokračovať v úsilí o účinné riadenie rybárstva. Z tohto dôvodu SRP zahŕňa opatrenia na obmedzenie kapacity rybárskych flotíl a riadenie rybárstva zavedením obmedzení na úlovky (ako sú kvóty) a rybolovnú činnosť (ako sú obmedzenia rybolovného úsilia alebo technické pravidlá pre určité kategórie rybolovu). Na to, aby bola spoločná rybárska politika úspešná, je potrebné vytvoriť a zrealizovať účinný systém kontroly. Systém kontroly SRP bol naposledy reformovaný v roku 2009 s cieľom nápravy vážnych nedostatkov, ktoré sa v tom čase vyskytovali a boli identifikované v osobitnej správe Dvora audítorov č. 7/2007.

II

Cieľom nášho auditu bolo odpovedať na otázku: „Má EÚ zavedený účinný systém kontroly rybárstva?“

III

Od nášho auditu v roku 2007 a reformy nariadenia o kontrole dosiahli členské štáty a Komisia pokrok v niekoľkých oblastiach. Zistili sme však, že vzhľadom na výrazné nedostatky vo väčšine kontrolovaných oblastí Európska únia ešte nemá zavedený dostatočne účinný systém na kontrolu rybárstva, aby mohla podporiť úspešnosť SRP. Členské štáty ešte v plnej miere neimplementovali nariadenie EÚ o kontrole rybárstva a niektoré ustanovenia nariadenia by bolo potrebné zmeniť, aby mohli členské štáty účinne kontrolovať rybolovné činnosti.

IV

Členské štáty, ktoré sme kontrolovali, dostatočne neoverovali správnosť údajov o kapacite svojich flotíl a informácií o plavidlách v registri flotily. Hoci v nariadení o kontrole sa osobitne stanovujú pravidlá na overovanie dokumentov a fyzické overovanie výkonu motora, v prípade overovania hrubej tonáže to tak nie je. Zaznamenali sme, že štyri členské štáty, ktoré sme kontrolovali, neoverovali tonáž svojich rybárskych plavidiel a dve z nich ešte nevykonali požadované overovanie výkonu motora. Okrem toho sme zistili značný počet rozdielov medzi údajmi o plavidlách zaznamenanými v registri flotily a údajmi, ktoré sa nachádzali v podporných dokumentoch.

V

Zistili sme, že kontrolované členské štáty vo všeobecnosti vykonávali opatrenia na riadenie rybárstva primerane. Systémy monitorovania plavidiel (VMS) členských štátov, ktoré využívajú satelitnú monitorovaciu technológiu, poskytli dôležité informácie na monitorovanie a kontrolovanie rybolovných činností. V dôsledku uplatňovania pravidiel nariadenia o kontrole však v rámci VMS nebolo monitorovaných 89 % flotily EÚ, čo bránilo účinnému riadeniu rybárstva v prípade niektorých druhov rybolovu a niektorých druhov.

VI

Členské štáty, ktoré sme kontrolovali, dobre riadili využívanie rybolovných kvót, ktoré im boli pridelené. Keď však orgány členského štátu povolili organizáciám výrobcov, aby riadili rozdeľovanie kvót, nie vždy vedeli, ktoré kritériá boli použité pri rozdeľovaní kvót jednotlivým príjemcom. Pre túto nedostatočnú transparentnosť je pre členské štáty zložité zistiť, kto sú skutoční príjemcovia rybolovných možností, a následne posúdiť potenciálne negatívny vplyv na životné prostredie a miestne hospodárstva a prijať potrebné nápravné opatrenia, kde je to vhodné. Okrem toho nedostatočnou transparentnosťou sa zvyšuje riziko, že budú uprednostnené osobitné záujmy niektorých hospodárskych subjektov na úkor iných. Dodržiavanie opatrení na riadenie rybárstva sa monitorovalo ťažko, najmä v prípade plavidiel, ktoré neboli napojené na satelitné systémy monitorovania plavidiel. Zistili sme však aj príklady osvedčených postupov, keď profesijné rybárske organizácie požadovali, aby ich členovia dodržiavali dodatočné, ale cielenejšie opatrenia na ochranu rybolovných zdrojov, ako sa požadovalo v rámci spoločnej rybárskej politiky.

VII

Údaje o rybolovných činnostiach získané v rámci nariadenia o kontrole neboli dostatočné úplné a spoľahlivé. Údaje o úlovkoch plavidiel, ktoré predkladajú vyhlásenia v papierovej forme a ktoré predstavujú významnú časť flotily EÚ, boli neúplné a často nesprávne zaznamenané v databázach členských štátov. Medzi vykázanými vykládkami a následnými záznamami o prvom predaji boli výrazné rozdiely. Dva zo štyroch členských štátov si dostatočne nevymieňali informácie týkajúce sa činností plavidiel z jedného vlajkového členského štátu v inom členskom štáte a nesledovali ich. Postupy validácie údajov členských štátov neboli dostatočné. Okrem toho medzi údajmi o celkových úlovkoch zaznamenaných členskými štátmi a údajmi, ktoré mala k dispozícii Komisia, boli výrazné rozdiely. V nariadení o kontrole sa stanovuje požiadavka, aby členské štáty zasielali súhrnné údaje podľa populácií. Skutočnosť, že sa v nariadení nestanovuje požiadavka, aby sa uvádzali podrobnosti o rybolovných oblastiach, veľkosti plavidiel a rybárskych výstrojoch, však obmedzuje podrobnú analýzu činnosti európskej flotily.

VIII

Členské štáty, ktoré sme kontrolovali, vo všeobecnosti plánovali a vykonávali inšpekcie rybolovu dobre. Účinnosť inšpekcií však znižovala skutočnosť, že inšpektori nemali prístup k informáciám o plavidlách v reálnom čase. Členské štáty zaviedli štandardizované inšpekčné postupy, ale zistili sme, že v niektorých prípadoch inšpektori nepoužívali dostupné formuláre na vykazovanie. Výsledky inšpekcií neboli vždy správne vykázané v národných databázach. Zistili sme tiež, že uložené sankcie neboli vždy odrádzajúce. Bodový systém, jedna z hlavných inovácií súčasného nariadenia o kontrole, ktorého cieľom bolo zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s prevádzkovateľmi rybárskych plavidiel, sa v jednotlivých členských štátoch, ktoré sme kontrolovali, a dokonca aj v rámci rovnakého členského štátu uplatňoval v rôznom rozsahu. Napokon v súčasnosti neexistuje žiaden európsky register priestupkov a sankcií, ktorý by umožnil lepšie sledovanie použitých bodov, účinnejšiu analýzu rizík a väčšiu transparentnosť medzi členskými štátmi.

IX

Komisii a členským štátom predkladáme viaceré odporúčania, ktoré sú zamerané na zlepšenie spoľahlivosti informácií o rybárskych flotilách, monitorovania opatrení na riadenie rybárstva, spoľahlivosti údajov týkajúcich sa rybárstva a inšpekcií a sankcií.

Úvod

Európska rybárska politika

01

Prvotným cieľom spoločnej rybárskej politiky (SRP) v súlade s najnovšou revíziou z roku 2013 je zabezpečiť, aby bolo odvetvie rybolovu a akvakultúry environmentálne, ekonomicky a sociálne dlhodobo udržateľné. Je to výzva, keďže v minulosti zaznamenali niektoré populácie rýb vo vodách Európskej únie pokles v dôsledku nadmerného rybolovu. Cieľom SRP je preto znížiť tlak na populácie rýb uplatňovaním preventívneho prístupu2 a stanovením obmedzení výlovu na základe najlepších dostupných vedeckých informácií o zdrojoch; zameriava sa aj na dosiahnutie rovnováhy medzi kapacitou flotily a dostupnými rybolovnými zdrojmi. Z tohto dôvodu EÚ stanovila strop kapacity európskej flotily, ktorý by sa mal postupne vyvážiť dostupnými rybolovnými možnosťami (pozri rámček 1), ako aj opatreniami na riadenie rybárstva, na zabezpečenie udržateľnosti odvetvia rybolovu.

Rámček 1

Vyváženie kapacity flotily rybolovnými možnosťami

Cieľom EÚ je dosiahnuť trvácnu rovnováhu medzi kapacitou rybárskej flotily a rybolovnými možnosťami. SRP stanovuje strop kapacity rybárskej flotily pre každý členský štát prostredníctvom výkonu motora (kilowatty (kW)) a hrubej tonáže (GT). Nové rybárske plavidlá sa môžu zaradiť do flotily len po vyradení rovnakej kapacity z flotily (v kW a GT). Členské štáty uchovávajú informácie o flotilách vo svojich registroch flotily.

Členské štáty sú povinné zaviesť opatrenia na postupné prispôsobenie rybolovnej kapacity svojich flotíl svojim rybolovným možnostiam. Licencie na rybolov spolu s informáciami o kapacite a rybárskom výstroji sú jedným z hlavných nástrojov používaných na riadenie kapacity. V prípade segmentov flotily s nadmernou kapacitou musia členské štáty vykonávať akčný plán na zníženie kapacity na primeranú úroveň.

Členské štáty každoročne predkladajú správy o svojom úsilí vyvážiť rybolovnú kapacitu a rybolovné možnosti. Tieto správy využívajú sériu biologických, ekonomických ukazovateľov a ukazovateľov založených na plavidlách, ktoré stanovila Komisia. Zasielajú sa Komisii a skúma ich vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybárstvo. Komisia každoročne vypracúva súhrnnú správu pre Európsky parlament a Radu po zohľadnení správ členských štátov a analýzy Vedeckého, technického a hospodárskeho výboru.

02

Ako však vyplýva z najnovších vedeckých informácií, napriek určitým zlepšeniam nadmerný lov mnohých populácií rýb, najmä v Stredozemnom a Čiernom mori, pokračuje. Obrázok 1 znázorňuje situáciu rozličných populácií rýb podľa morských oblastí.

Obrázok 1

Stav posudzovaných populácií rýb z regionálnych morí v Európe so zreteľom na dobrý environmentálny stav1

1 Dobrý environmentálny stav znamená, že rozličné využitie morských zdrojov sa vykonáva na udržateľnej úrovni, čím sa zabezpečuje ich kontinuita pre budúce generácie.

Zdroj: Webová stránka Európskej agentúry pre životné prostredie (údaje poskytla Medzinárodná rada pre výskum mora pre severovýchodný Atlantik a vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybárstvo pre Stredozemné more a Čierne more), aktualizovaná v roku 2016.

03

Riadiace opatrenia, ktoré prijala Európska únia, možno rozdeliť do dvoch hlavných kategórií (pozri rámček 2):

  • Opatrenia na kontrolu výstupov, ktoré pozostávajú hlavne z obmedzenia množstva úlovkov z príslušného druhu rybolovu, najmä prostredníctvom celkového povoleného výlovu (TAC) a kvót.
  • Opatrenia na kontrolu vstupov, ktoré sa týkajú použitých rybolovných prostriedkov a zahŕňajú pravidlá týkajúce sa činnosti flotily, ako sú obmedzenia prístupu rybárskych plavidiel do určitých vôd, kontroly rybolovného úsilia o reguláciu kapacity rybolovu a využívania plavidiel a technické opatrenia, ktorými sa upravuje používanie rybárskeho výstroja a časové obdobia a zemepisné oblasti, v ktorých je povolený rybolov.

Rámček 2

Hlavné opatrenia EÚ na riadenie rybárstva

1. Opatrenia na kontrolu výstupov

TAC a kvóty

TAC alebo rybolovné možnosti (vyjadrené v tonách alebo počtoch) sú maximálne množstvá rýb, ktoré možno vyloviť v rámci príslušného druhu rybolovu, z danej oblasti a počas daného obdobia. V EÚ sú TAC stanovené pre väčšinu komerčne využívaných populácií rýb. Komisia každoročne vypracúva návrhy (každé dva roky pri hlbokomorských populáciách rýb) na základe vedeckých odporúčaní poradných orgánov. K poradným orgánom patria národné výskumné ústavy, vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybárstvo a Medzinárodná rada pre výskum mora. V prípade populácií rýb, ktoré sa obhospodarujú spoločne s krajinami mimo EÚ, sa TAC dohodnú s týmito krajinami.

Návrhy Komisie týkajúce sa TAC prerokúvajú viaceré výbory a potom ich prerokúva Rada ministrov rybárstva v Rade pre poľnohospodárstvo každý rok v decembri. Rada ministrov, ktorá nie vždy súhlasí s návrhmi Komisie, prijíma TAC na ďalší rok pre každý druh a každú oblasť.

TAC sa rozdeľujú do národných kvót v rozsahu stanovenom v roku 1983 a priebežne sa aktualizujú v závislosti od pristúpenia nových členských štátov do Európskej únie. Členské štáty si však môžu vymieňať kvóty počas roka. Kvóty môžu sprevádzať dodatočné opatrenia na obmedzenie období rybolovu, používania určitého rybárskeho výstroja alebo prístupu k určitým rybolovným oblastiam.

2. Opatrenia na kontrolu vstupov

Overovanie veľkosti ôk rybárskych sietí

Zdroj: Európsky dvor audítorov.

Rybolovné úsilie

Riadenie rybolovného úsilia je kombináciou obmedzenia kapacity flotily a množstva času, ktoré môže flotila stráviť na mori. EÚ vymedzuje rybolovné úsilie ako kapacitu flotily [tonáž (GT) a výkon motora (kW)] x počet dní na mori. Prístupy sú prispôsobené všetkým druhom rybolovu so zreteľom na typ rybárskeho výstroja a hlavné ulovené druhy. Obmedzenia rybolovného úsilia sa bežne uplatňujú spolu s TAC. Príklady obmedzení rybolovného úsilia možno nájsť v pláne riadenia populácie soley a platesy v Severnom mori, v pravidlách týkajúcich sa rybolovu v západných vodách alebo v plánoch riadenia pre Stredozemné more.

Technické opatrenia

Technické opatrenia sú súbor pravidiel, ktoré upravujú používanie výstroja, miesto a čas rybolovu. Patrí sem návrh rybárskeho výstroja a špecifikácie použitia, minimálna veľkosť ôk siete, požiadavky na selektívny rybársky výstroj na zníženie vedľajších úlovkov (necieľových alebo nechcených ulovených druhov) a oblasti a obdobia zákazu rybolovu.

Na vykonávanie, monitorovanie a presadzovanie týchto opatrení na riadenie rybárstva môžu členské štáty využívať nástroje, ako sú licencie a povolenia na rybolov, registre flotily, systémy detekcie plavidiel (VMS) a strediská monitorovania rybolovu (FMC) (pozri glosár), informácie o úlovkoch a vykládkach pre plavidlá plaviace sa pod ich vlajkou, inšpekčné činnosti a v prípade potreby sankcie.

Systém kontroly SRP

04

Ak má SRP zabezpečiť, aby boli populácie rýb a odvetvie rybárstva udržateľné, je nevyhnutné v rámci SRP zaviesť účinný systém kontroly opatrení na riadenie flotily a rybárstva. Patria sem kontroly kapacity a činnosti flotily, dodržiavanie riadiacich opatrení a opatrení na presadzovanie práva, keď sa zistí porušovanie pravidiel, a v prípade potreby sankcie. Okrem toho je potrebný rámec na zabezpečenie spoľahlivosti údajov o flotile a úlovkoch, aby bolo možné prijať primerané opatrenia na riadenie rybárstva a podporiť vedecké správy.

05

Hoci SRP je operatívna od 70. rokov 20. storočia, prvé systémy kontroly vznikli v 90. rokoch 20. storočia. Neboli však dostatočné na to, aby zabezpečili dodržiavanie SRP. Dvor audítorov o týchto problémoch informoval v roku 20073. Po našej správe boli v roku 2009 prijaté rozsiahle reformy systému kontroly SRP4, a to v nariadení Komisie o kontrole a v roku 2011 vo vykonávacích pravidlách Komisie.

06

Podľa nariadenia o kontrole sú členské štáty zodpovedné za kontroly a musia prideliť primerané zdroje a vytvoriť potrebné štruktúry na vykonanie kontrol v celom výrobnom reťazci. Sú v ňom stanovené osobitné požiadavky na kontrolu rybárskych flotíl, dodržiavanie riadiacich opatrení, požiadavky na predkladanie správ, inšpekcie a sankcie. Medzi kľúčové nástroje riadenia flotily patrí register flotily (obsahuje všetky charakteristické vlastnosti rybárskych plavidiel, licencie na rybolov, povolenia na rybolov atď.) a satelitný systém monitorovania polohy plavidiel.

07

Požiadavky týkajúce sa nahlasovania plavidiel závisia od veľkosti plavidla a rôznia sa, od žiadnych oznamovacích povinností pri plavidlách s dĺžkou do 10 metrov až po požiadavky týkajúce sa elektronického podávania správ pri väčších plavidlách (ďalšie informácie sa nachádzajú v prílohe I). Na obrázku 2 je znázornené zloženie flotily EÚ.

  • Plavidlá s dĺžkou do 10 metrov nie sú povinné vykazovať svoje rybolovné činnosti;
  • Plavidlá s dĺžkou od 10 do 12 metrov sú povinné predkladať informácie o svojich úlovkoch a vykládkach na papieri;
  • Plavidlá s dĺžkou nad 12 metrov sú povinné predkladať elektronické informácie o svojich úlovkoch a vykládkach. Plavidlá s dĺžkou od 12 do 15 metrov však môžu byť oslobodené od elektronického nahlasovania.

Obrázok 2

Zloženie flotily EÚ podľa dĺžky

Zdroj: Register flotily Európskej únie (84 280 rybárskych plavidiel k 31.12.2015).

08

Systém kontroly by mali posilniť činnosti dohľadu a inšpekcie. V prípade nedodržiavania pravidiel sa v nariadení o kontrole stanovuje, že členské štáty musia uplatňovať účinné, primerané a odradzujúce sankcie. Každý členský štát rozhodne, aké sankcie uplatní, v súlade so zásadou subsidiarity. V snahe zabezpečiť spravodlivé ukladanie sankcií sa od roku 2012 od členských štátov požaduje, aby zaviedli systém pokutových bodov, ktorý sa vzťahuje na držiteľov licencií na rybolov a kapitánov rybárskych plavidiel. Tieto body sa používajú v prípade závažného porušenia platných pravidiel uplatňovania SRP. Ak sa zaznamená niekoľko vážnych priestupkov, získané body môžu viesť k pozastaveniu a napokon k stiahnutiu licencie na rybolov a k neoprávnenosti financovania z Európskeho námorného a rybárskeho fondu.

Úloha Komisie a Európskej agentúry pre kontrolu rybárstva

09

Komisia monitoruje celkové vykonávanie SRP členskými štátmi. Od členských štátov dostáva príslušné údaje, predovšetkým o úlovkoch, používaní kvót, rybolovnom úsilí a kapacite rybárskej flotily. Komisia môže tiež vykonávať audity a inšpekcie a zúčastňovať sa na vnútroštátnych inšpekciách.

10

Keď Komisia skonštatuje, že vnútroštátne orgány nepresadzujú pravidlá rybárstva správne, snaží sa najskôr o vyriešenie problémov formou konzultácie. Až do vyriešenia tejto otázky môže rybolov uzavrieť. Komisia môže tiež vypracovať akčný plán, na ktorom sa dohodne s vnútroštátnymi orgánmi, na zlepšenie situácie. Keď členský štát neprijme primerané opatrenia, Komisia môže začať konanie o porušení povinnosti voči príslušnému členskému štátu.

11

Európska agentúra pre kontrolu rybárstva (EFCA) pomáha zabezpečiť, aby boli pravidlá SRP uplatňované účinne a jednotne formou operatívnej koordinácie kontroly členských štátov a inšpekčných činností. EFCA je takisto zodpovedná za koordináciu spoločných kontrol a inšpekcií, ktoré vykonávajú členské štáty5. Tieto konkrétne hľadiská však neboli počas auditu analyzované.

Rozsah auditu a audítorský prístup

12

Zamerali sme sa na primeranosť hlavných požiadaviek nariadenia o kontrole rybárstva a ich vykonávanie v členských štátoch, ktoré sme kontrolovali. Snažili sme sa zodpovedať celkovú otázku auditu: „Má EÚ zavedený účinný systém kontroly rybárstva?“ Hlavnú audítorskú otázku tvorili tieto podotázky:

  1. Majú členské štáty spoľahlivé informácie o charakteristikách svojej flotily? Na zodpovedanie tejto otázky sme preskúmali, ako členské štáty kontrolovali zložky kapacity flotily (z hľadiska kW a GT) a či aktualizovali register flotily.
  2. Vykonávajú sa opatrenia na riadenie rybárstva dobre? V rámci tejto podotázky sme kontrolovali, ako členské štáty využívali systémy monitorovania plavidiel a ako riadili rybolovné kvóty, režimy rybolovného úsilia a technické opatrenia. Pri našej revízii sme skúmali celkové otázky a nezameriavali sme sa na osobitné druhy rybolovu.
  3. Sú údaje potrebné na riadenie rybárstva úplné a spoľahlivé? Na zodpovedanie tejto podotázky sme skúmali, ako členské štáty zabezpečili, aby údaje o úlovkoch a vyhlásenia o vykládke boli ucelené, jednotné a potvrdené. Overovali sme, ako si členské štáty vymieňali informácie o riadení, najmä keď plavidlá z jedného vlajkového členského štátu6 lovili vo vodách iného štátu. Skúmali sme tiež, ako Komisia konsolidovala údaje členských štátov.
  4. Sú inšpekcie a sankcie plánované, vykonávané a uplatňované primerane? Skúmali sme, ako členské štáty plánovali a vykonávali svoje inšpekcie rybárstva a predkladali o nich správy. Skúmali sme aj to, či členské štáty na základe inšpekcií ukladali účinné sankcie. V rámci tohto skúmania sme brali do úvahy najmä to, či sankcie boli alebo neboli odrádzajúce a ako sa systém trestných bodov vykonával v praxi.
13

Audit sme uskutočnili v období od apríla do októbra 2016. Zahŕňal kontroly v Európskej komisii a v štyroch členských štátoch (Španielsko, Francúzsko, Taliansko a Spojené kráľovstvo (so zameraním na Škótsko7)). Tieto členské štáty boli vybrané preto, lebo predstavujú viac ako polovicu kapacity flotily EÚ a takmer polovicu rybolovných úlovkov EÚ a ich flotily boli aktívne v Atlantiku a v Stredozemnom mori, čo predstavovalo výrazné rozdiely, pokiaľ išlo o opatrenia v oblasti rybárstva a opatrenia na riadenie flotily.

Pripomienky

Informácie o charakteristikách flotily, ktoré boli k dispozícii v registri, neboli vždy správne a overené

14

Na zníženie tlaku na populácie sa v SRP stanovujú povinné stropy kapacity flotily pre členské štáty a riadiace opatrenia pre špecifické populácie rýb alebo rybolov. Členské štáty požadujú spoľahlivé a aktuálne informácie o kapacite a technických charakteristikách svojich rybárskych plavidiel, aby sa zabezpečil súlad s ich kapacitným stropom a platnými riadiacimi opatreniami. Z tohto dôvodu sme skúmali, ako členské štáty overovali kilowatty (kW) a hrubú tonáž (GT) svojich plavidiel a ako monitorovali spoľahlivosť svojich registrov flotily.

Kontroly rybolovnej kapacity boli neúplné

15

Podľa nariadenia o kontrole musia členské štáty overiť, či je dodržaný ich povolený strop kapacity v kilowattoch (kW) a hrubej tonáži (GT), ktoré sa používajú v rámci SRP ako ukazovatele schopnosti plavidla loviť ryby. Povolená kapacita plavidiel je zaznamenaná v registri flotily.

16

Napriek ustanoveniam v nariadení o kontrole však doteraz neboli prijaté žiadne podrobné pravidlá týkajúce sa hrubej tonáže flotíl. V dôsledku toho členské štáty nevykonávali úplné merania svojich plavidiel. V nariadení o kontrole sa naopak stanovujú postupy na kontrolu výkonu motora. Členské štáty sú podľa tohto nariadenia od januára 2012 povinné vykonávať analýzu rizika a vybrať reprezentatívnu vzorku, na ktorej musia následne vykonať hĺbkovú dokladovú kontrolu; v nariadení sa však nestanovuje požadovaná frekvencia kontrol. Ak z kontroly vyplynie, že podrobnosti o plavidle by mohli byť nesprávne, je potrebné výkon motora skontrolovať fyzicky8. Hoci pri fyzických kontrolách sú potrebné značné zdroje, umožňujú identifikovať všetky zmeny výkonu motora po tom, ako sa plavidlo a jeho motor uvedú do prevádzky. Podľa správy Komisie z roku 2016 určenej Európskemu parlamentu a Rade o úsilí, ktoré členské štáty vynaložili v roku 2014 na dosiahnutie udržateľnej rovnováhy medzi rybolovnou kapacitou a rybolovnými možnosťami9, 17 z 23 európskych pobrežných krajín prijalo plány na výber vzorky na kontrolu výkonu motora do konca roka 2015.

17

V štyroch krajinách, ktoré sme kontrolovali, len Španielsko a Spojené kráľovstvo (Škótsko) vykonali túto kontrolu na základe plánu na výber vzorky tak, ako sa vyžaduje. Podrobnosti sú uvedené v rámčeku 3.

Rámček 3

Overovanie výkonu motora uskutočnené v súlade s požiadavkami nariadenia o kontrole

V Škótsku sa fyzické kontroly vykonali v roku 2013 a 2015. Analýza rizík a veľkosť vzorky na dokladové kontroly boli vykonané na vnútroštátnej úrovni. Len jedno plavidlo z 24 fyzicky skontrolovaných plavidiel malo vyšší výkon motora, ako bolo vykázané v registri.

V Španielsku sa dokladové kontroly vykonali na náhodnej vzorke 97 plavidiel a fyzické kontroly sa v roku 2015 vykonali v prípade 15 plavidiel z tejto vzorky. V siedmich prípadoch z 15, t. j. 7 % pôvodnej vzorky a 47 % kontrolovaných plavidiel sa pri fyzických kontrolách zistilo, že skutočný výkon motora plavidiel bol vyšší, ako bolo vykázané v registri.

V obidvoch krajinách prijali orgány potrebné kroky, na základe ktorých boli plavidlá povinné opraviť svoju nadmernú kapacitu a v prípade potreby im bol vydaný zákaz pokračovať v rybolove.

18

Francúzsko dokončilo analýzu rizík a začalo kontroly dokumentov zamerané na výkon motora. Výsledky neboli k dispozícii v čase nášho auditu. Podľa informácií získaných počas auditu Taliansko nezačalo tento proces.

19

Podľa správy Komisie z roku 2016, ktorá sa týkala kapacity flotily, všetky pobrežné členské štáty dodržiavali svoje stropy kapacity flotily (pozri obrázok 3). Šesť štátov (Bulharsko, Grécko, Chorvátsko, Taliansko, Rumunsko a Slovinsko) však vykonávalo činnosti na takmer 95 % svojho kapacitného stropu z hľadiska kW a preto bolo pri týchto štátoch vyššie riziko prekročenia stropu. Na konci roka 2015 prijalo plány na výber vzorky na kontrolu výkonu motora len Chorvátsko a Bulharsko.

20

Hoci kontroly, ktoré vykonávali španielske orgány (pozri rámček 3) nemožno extrapolovať na zvyšok flotily, poukazujú na dôležitosť systematického prístupu k fyzickému overovaniu výkonu motora, najmä v prípade členských štátov, ktoré sa blížia k svojim stropom kapacity flotily.

Obrázok 3

Dodržiavanie stropov kW členskými štátmi (s výnimkou najvzdialenejších regiónov) v novembri 2015

Zdroj: COM(2016) 380 final.

Informácie v národných registroch flotily neboli vždy správne

21

Každý členský štát vedie národný register, t. j. databázu, v ktorej všetky rybárske plavidlá plaviace sa pod vlajkou daného členského štátu, musia byť zaregistrované podľa právnych predpisov EÚ. Európska komisia vedie register flotily EÚ, ktorý obsahuje príslušné informácie o plavidle, ktoré členské štáty pravidelne poskytujú zo svojich národných registrov. Patria sem informácie, ako je názov plavidla a registračné číslo, hlavný a pomocný rybársky výstroj, celková dĺžka, hrubá tonáž (GT) a výkon motora (kW).

22

Register rybárskej flotily je základný nástroj SRP. Umožňuje monitorovať dodržiavanie stropov kapacity rybárskej flotily a poskytuje základné údaje pre riadiace opatrenia, ako sú obmedzenia rybárskeho výstroja, ohlasovacie povinnosti plavidiel a systém monitorovania plavidiel.

23

Kontrolovali sme správnosť národných registrov a identifikovali značný počet nezrovnalostí medzi registrom a zdrojovými dokumentmi, ktoré boli súčasťou vzorky10 plavidiel v troch zo štyroch členských štátov (pozri rámček 4). Nespoľahlivé informácie z registra znižujú spoľahlivosť registra EÚ ako základného nástroja na riadenie SRP.

Rámček 4

Zistené nezrovnalosti v registri flotily

Vo Francúzsku sme zistili nezrovnalosti v rozličných typoch údajov v registri flotily v 45 % testovaných prípadov. V 26 % prípadov to boli nezrovnalosti vo výkone motora a v 16 % prípadov nezrovnalosti v dĺžke.

Pokiaľ ide o Taliansko, zistili sme, že postupy riadenia národných registrov a registra EÚ boli také komplikované, že na zaznamenanie zmien charakteristík plavidiel do registra bolo potrebných niekoľko mesiacov, v dôsledku čoho vznikali rozdiely v obdivoch registroch. Zistili sme, že 19 plavidiel nebolo zaznamenaných v registri EÚ, no boli zaznamenané v národnom registri a 9 plavidiel nebolo zaznamenaných v národnom registri, no boli uvedené v registri EÚ. Okrem toho v prípade 46 plavidiel sme zistili rozdiely medzi oboma registrami.

V prípade Škótska sme zistili, že v 60 % testovaných prípadov sa kapacita plavidiel v registri flotily nezhodovala s kapacitou vykázanou v registračných dokladoch plavidla; vo väčšine prípadov kapacita zaznamenaná v registri flotily prekračovala kapacitu vykázanú v príslušných dokumentoch v priemere o 30 %.

24

Členské štáty sú povinné aktualizovať register EÚ každé tri mesiace o dodatočné aktualizácie, keď dôjde k výraznej zmene. Na základe porovnania údajov z národných registrov s registrom EÚ na konci roka 2015 sme zistili, že register EÚ bol vo všeobecnosti aktualizovaný a odrážal informácie v národných registroch, pričom jedinou výnimkou z kontrolovaných členských štátov bolo Taliansko.

Opatrenia na riadenie rybárstva boli správne vykonávané, ale v požiadavkách kontroly pre malé plavidlá boli výrazné nedostatky

25

Monitorovanie rybárskych činností je neoddeliteľnou súčasťou každej politiky udržateľnosti rybárstva a umožňuje zhromažďovať informácie, ktoré sa používajú pri vypracúvaní a hodnotení primeraných opatrení na riadenie rybárstva11. Kvalita tohto monitorovania bude mať dosah na účinnosť riadiacich opatrení.

26

SRP obsahuje balík opatrení na riadenie rybárstva (pozri bod 3 a rámček 2) vrátane kvót, obmedzení rybolovného úsilia a technických opatrení pre špecifické druhy rybárstva. Členské štáty sú tiež povinné vykonávať a monitorovať opatrenia na riadenie rybárstva stanovené vo vnútroštátnych a medzinárodných právnych predpisoch (vrátane uznesení regionálnych organizácií pre riadenie rybárstva) a zabezpečiť, aby plavidlá EÚ a zahraničné plavidlá plaviace sa vo vodách EÚ dodržiavali platné predpisy a obmedzenia.

Systémy monitorovania plavidiel poskytujú dôležité informácie na monitorovanie, ale nezahŕňajú veľkú časť rybárskej flotily

27

Z nariadenia o kontrole vyplýva povinnosť, aby členské štáty mali stredisko monitorovania rybolovu (FMC) a automaticky spracúvali údaje zo systému monitorovania plavidiel (VMS), ktoré poskytujú rybárske plavidlá plaviace sa pod ich vlajkou. Údaje o identifikácii plavidla, pozícii, dátume, čase, kurze a rýchlosti plavidla sa šíria satelitnými sledovacími zariadeniami, ktoré sú namontované na palube plavidiel (pozri obrázok 4). Získavajú sa tým veľmi cenné informácie v reálnom čase na monitorovanie rybolovných činností a plánovanie inšpekcií. FMC môže napríklad za pomoci informácií o rýchlosti a pozícii, ktoré poskytlo plavidlo, zistiť, či rybárske plavidlo loví v oblasti obmedzeného rybolovu. Následne môže skontrolovať, či má plavidlo potrebné povolenie alebo povolené charakteristiky na rybolovné činnosti v tejto oblasti.

Obrázok 4

Fungovanie FMC

Zdroj: GR MARE.

28

V kontrolovaných členských štátoch boli systémy VMS vo všeobecnosti správne využívané na plánovanie inšpekcií a monitorovanie rybolovných činností plavidiel napojených na systém. V Taliansku však na rozdiel od ostatných kontrolovaných krajín systém automaticky neupozorňoval, keď rybárske plavidlá vstúpili do oblastí obmedzeného rybolovu, aby mohli orgány skontrolovať, či má plavidlo povolenie na rybolov. Členské štáty niekedy stanovujú prísnejšie podmienky, ako sú požadované v nariadení o kontrole. Napríklad v snahe lepšie kontrolovať činnosť plavidiel v rámci národného plánu riadenia pre Stredozemné more12 Španielsko požadovalo, aby boli všetky vakové siete13 a plavidlá s vlečnými sieťami14 bez ohľadu na veľkosť napojené na VMS. Okrem toho niektoré regionálne orgány v Španielsku požadovali, aby boli všetky plavidlá loviace v určitých chránených zónach vybavené jednoduchšími lokalizačnými systémami (nie VMS).

29

V nariadení o kontrole je stanovená požiadavka, aby bolo zariadenie VMS umiestnené na všetkých rybárskych plavidlách s dĺžkou najmenej 12 metrov. Členské štáty môžu oslobodiť z uplatňovania tejto požiadavky plavidlá s dĺžkou menej ako 15 metrov, ak lovia len vo vodách svojho vlajkového členského štátu alebo ak od okamihu vyplávania po návrat do prístavu nikdy na mori nestrávia viac ako 24 hodín.

30

Pri analýze informácií v registri flotily EÚ sme zistili, že 2 % plavidiel s dĺžkou viac ako 15 metrov, ktoré mali licenciu na rybolov, nemalo žiadny VMS, čo je v rozpore s požiadavkami nariadenia o kontrole. Komisia túto nezrovnalosť zistila, ale v čase auditu nebola opravená.

31

Vzhľadom na obmedzené požiadavky v nariadení o kontrole k 31. decembru 2015 nemalo 89 % rybárskych plavidiel EÚ v registri EÚ na palube zariadenie VMS (pozri obrázok 5). Z nich 95 % tvorili plavidlá s dĺžkou do 12 metrov, ktoré v súlade s nariadením o kontrole nie sú povinné mať VMS. Členské štáty väčšinu plavidiel s dĺžkou od 12 do 15 metrov (79 %) oslobodili od povinnosti inštalovať VMS. Uznávame, že je potrebné predchádzať zaťažovaniu prevádzkovateľov malých plavidiel drahými a zložitými lokalizačnými systémami. Skutočnosť, že významná časť rybárskej flotily nie je vybavená VMS, však predstavuje výrazný nedostatok systému na riadenie rybárstva, pretože:

  • keď nie sú vybavené VMS (alebo inými diaľkovými systémami na určenie miesta, kurzu a rýchlosti plavidiel), plavidlá vstupujúce do oblastí obmedzeného rybolovu alebo loviace v neoprávnených časoch možno odhaliť len prostredníctvom leteckého alebo námorného dohľadu (hliadkové rybárske plavidlá). Oblasti obmedzenia rybolovu a obdobia zákazu rybolovu predstavujú významné technické opatrenia pre obnovu populácie rýb.
  • Plavidlá s dĺžkou od 12 do 15 metrov môžu byť oslobodené od požiadavky nainštalovania VMS a od predkladania elektronických vyhlásení, ak na mori nestrávia viac ako 24 hodín a lovia len v pobrežných vodách. Tieto podmienky však bez VMS možno kontrolovať len s ťažkosťami, pokiaľ riadiace orgány prístavu nepožadujú, aby ich plavidlá informovali, keď vstupujú do prístavu alebo prístav opúšťajú, ako sa to deje v Taliansku.
  • Plavidlá oprávnené loviť v rámci režimu rybolovného úsilia možno účinne kontrolovať, len ak sú vybavené VMS, pokiaľ dostatočne rýchlo neposkytnú iné informácie (elektronické alebo papierové rybárske denníky15 alebo potvrdenia o predaji s uvedením času a oblasti), čo sa však nestáva často (pozri rámček 5);
  • Údaje o činnosti nemôžu byť predmetom krížovej kontroly (ulovené druhy a množstvá s oblasťou úlovku oznámenou prostredníctvom VMS). Táto skutočnosť tiež bráni automatickej kontrole využívania kvót.

Prístav v Stredozemí

Zdroj: Európsky dvor audítorov.

Obrázok 5

Podiel plavidiel flotily EÚ s VMS alebo bez VMS podľa kategórie dĺžky

Zdroj: Európsky dvor audítorov na základe z registra flotily EÚ.

32

Plavidlá bez VMS majú spravidla dĺžku do 15 metrov. Hoci samostatne nemusia uloviť veľké množstvo rýb, ich celkový objem úlovku v prípade niektorých druhov rybolovu a najmä ich vplyv na niektoré druhy môže byť výrazný. Obzvlášť to platí o Stredozemnom mori, kde väčšinu plavidiel tvorili plavidlá s dĺžkou do 15 metrov a mnohé populácie rýb boli vážne ohrozené (pozri obrázok 1).

Celkový povolený výlov, kvóty a režimy rybolovného úsilia boli spravidla dobre riadené, ale niekedy bolo ťažké monitorovať technické ochranné opatrenia

33

Ako sa uvádza v úvode (bod 3 a rámček 2), riadenie rybolovných zdrojov EÚ sa zakladá najmä na celkovom povolenom výlove (TAC) alebo rybolovných možnostiach stanovených pre rovnakú populáciu rýb, ktoré si potom vymieňajú krajiny EÚ vo forme národných kvót, režimov rybolovného úsilia a technických opatrení. Príloha II obsahuje ďalšie informácie o tom, ako členské štáty, ktoré sme kontrolovali, vykonávali režim kvót a režim rybolovného úsilia. V rámci SRP sa vyžaduje, aby sa prideľovanie vnútroštátnych kvót členskými štátmi zakladalo na transparentných a objektívnych kritériách. Tieto kritériá môžu zohľadniť vplyv rybolovu na životné prostredie (napr. typ rybárskeho výstroja alebo techniky, ktoré používajú plavidlá), dodržiavanie predpisov v minulosti, príspevok k miestnemu hospodárstvu a historické úrovne úlovkov.

34

Členské štáty používali rozdielne postupy, ktoré neboli plne oznámené Komisii. Niektoré štáty prideľovali kvóty priamo rybárskym plavidlám a niektoré umožnili, aby kvóty riadili organizácie výrobcov. V tomto prípade členský štát nie vždy vedel, ktoré kritériá boli použité pri rozdeľovaní kvót alebo súm pridelených jednotlivým príjemcom. Bolo to tak v Škótsku a vo Francúzsku v prípade väčšiny druhov. Pre nedostatočnú transparentnosť je pre členské štáty zložité zistiť, kto sú skutoční príjemcovia rybolovných možností, aký majú rybársky výstroj a charakteristiky a následne posúdiť potenciálne negatívny vplyv napríklad na životné prostredie a miestne hospodárstva a prijať potrebné nápravné opatrenia, kde je to vhodné. Nedostatočnou transparentnosťou rozdeľovania kvót sa zvyšuje riziko, že budú uprednostnené osobitné záujmy niektorých hospodárskych subjektov na úkor iných.

35

Členské štáty sú zodpovedné za zabezpečenie neprekročenia kvót. Keď sa vyčerpajú kvóty, ktoré sú k dispozícii, pre dané druhy rýb, členský štát musí zakázať rybolov a informovať Komisiu. Komisia poskytuje členským štátom systém výmeny informácií, ktorý im tiež umožňuje riadiť kvóty a prenášať medzi sebou limity. Na konci roka Komisia porovnáva prideľovanie (vrátane prenosov od iných členských štátov) a čerpanie kvót členskými štátmi. Ak bolo čerpanie v prípade jedného alebo viacerých druhov vyššie ako pridelené kvóty, kvóty na tieto druhy rýb pridelené príslušnému členskému štátu sa odpočítajú z rozpočtových prostriedkov pridelených na nasledujúci rok.

36

Preskúmali sme systém zavedený na monitorovanie čerpania kvót v štyroch kontrolovaných členských štátoch. Zistili sme, že čerpanie bolo podrobne monitorované na základe osobitných postupov, ktoré si od členských štátov vyžadovali značné administratívne úsilie (pozri prílohu II). Pri tých druhoch, na ktoré sa vzťahujú kvóty, by sa týmito postupmi vyvážili nedostatky zistené v riadení všeobecných údajov o úlovkoch (pozri body 42 až 71). Porovnali sme vyhlásenia členských štátov pre Komisiu týkajúce sa čerpania kvót za rok 2015 s údajmi o úlovkoch, ktoré poskytli členské štáty (v prípade Španielska, Talianska a Spojeného kráľovstva z údajov týkajúcich sa jednotlivých plavidiel). Nezistili sme výrazné rozdiely.

37

Členské štáty riadili stanovené obmedzenia pre režimy rybolovného úsilia (pozri rámček 2) udeľovaním povolení na rybolov plavidlám, ktoré dodržiavali požadované podmienky (napr. na charakteristiky plavidla alebo rybársky výstroj). Bol stanovený maximálny počet dní rybolovných činností po zohľadnení celkovej kapacity oprávnených plavidiel. Na monitorovanie využívania tohto rybolovného úsilia členské štáty obvykle vypočítali počet dní, ktoré plavidlá strávili na mori, manuálne. Niekedy bolo zložité získať tieto informácie, keď plavidlá neboli vybavené VMS, a členské štáty preto potrebovali ďalšie informácie, ktoré by im umožnili určiť alebo odhadnúť toto obdobie (rybárske denníky, potvrdenia o predaji). Členské štáty používali rozdielne prístupy k výpočtu dní na mori16. Ak sa režim vzťahuje na rozličné členské štáty, môže to viesť k nezrovnalostiam, pokiaľ ide o skutočný čas, ktorý jednotlivé členské štáty prideľujú plavidlám na rybolov, a k nesprávnostiam pri výpočte využívania konsolidovaného úsilia.

38

V súčasnosti existuje viac ako 30 nariadení obsahujúcich technické opatrenia v rybárstve (pozri rámček 2), ktoré sa vzťahujú na vody EÚ a vody mimo EÚ, v ktorých lovia plavidlá EÚ. V marci 2016 predložila Komisia návrh nariadenia o technických opatreniach s dôrazom na regionalizáciu a zjednodušenie17.

39

Technické opatrenia sú obzvlášť dôležité v Stredozemnom mori, kde sa na rozdiel od Atlantiku systém riadenia rybárstva nezakladá na kvótach a populácie rýb nie sú v dobrom environmentálnom stave (pozri obrázok 1). Podľa Komisie18 odhadom v 95 % hodnotených populácií rýb v Stredozemnom mori dochádza k nadmernému rybolovu.

40

Zistili sme, že pre rybárov bolo komplikované prijímať technické opatrenia a pre inšpektorov zas ich kontrolovať, keďže v Stredozemnom mori sa uplatňovalo veľmi veľa technických opatrení19. Potvrdili to i zainteresované strany,20 s ktorými sme sa rozprávali. Navyše väčšinu rybárskych plavidiel loviacich v Stredozemnom mori tvorili malé plavidlá21 a v dôsledku toho boli oslobodené od požiadavky inštalovať systém monitorovania plavidiel a elektronické komunikačné systémy. Je to ďalší faktor, ktorý je prekážkou riadenia rybárstva, keďže možnosti kontroly činností flotily a úlovkov sú obmedzené.

41

Zistili sme, že najmä v Španielsku a vo Francúzsku profesijné rybárske organizácie požadovali, aby ich členovia dodržiavali ďalšie technické a kontrolné opatrenia nad rámec regulačného rámca EÚ (napr. ďalšie zastavenie prác nad rámec časov nariadených orgánmi, väčšie množstvá minimálnych úlovkov, povinnosti VMS pre menšie plavidlá, dodatočné partnerské kontroly). Tieto opatrenia boli viac prispôsobené špecifikám príslušných regiónov a pre rybárov bolo preto ľahšie porozumieť im a uplatňovať ich. Je možné plne využiť tieto poznatky a záväzok na regionálnej úrovni, najmä v rámci budúceho rozhodovacieho procesu na regionálnej úrovni (pozri bod 38).

Údaje o rybárstve zhromažďované podľa nariadenia o kontrole boli neúplné a nespoľahlivé

42

V snahe dosiahnuť cieľ udržateľne využívaných rybolovných zdrojov je potrebné nájsť rovnováhu medzi existujúcimi úrovňami populácií rýb a intenzitou rybolovu. Spoľahlivé a komplexné údaje o úlovkoch rýb sú veľmi dôležité z hľadiska vedeckého posúdenia populácií rýb, ako aj prijatia primeraných riadiacich opatrení na ochranu alebo obnovu populácií. Po schválení musia byť opatrenia správne uplatňované a činnosť flotily musí byť kontrolovaná.

43

Podľa nariadenia o kontrole sú všetky plavidlá s celkovou dĺžkou 10 a viac metrov povinné predkladať súbor dokumentov elektronicky (prostredníctvom systému elektronického nahlasovania (ERS22)) alebo na papieri. Patria sem rybárske denníky, vyhlásenia o vykládke a potvrdenia o predaji pri množstvách nad stanovený strop. Ustanovenia nariadenia o kontrole a postupy, ktoré používajú všetky kontrolované členské štáty, sú stanovené v prílohe I.

44

Podľa nariadenia o kontrole sú členské štáty povinné vykonávať krížové kontroly s cieľom zabezpečiť, aby ich údaje boli dostatočne kvalitné. Krížové kontroly pokrývajú údaje VMS, údaje o rybolovných činnostiach, informácie o predaji, podrobné údaje uvedené v povoleniach a licenciách na rybolov a údaje zo správ z inšpekcií.

45

Informácie, ktoré členské štáty poskytli v súvislosti s rybolovnými činnosťami v súlade s nariadením o kontrole (vykládky, úlovky a úsilie), sa používajú aj na iné účely. Je to hlavný zdroj informácií, ktorým sa spĺňa povinnosť členských štátov poskytnúť štatistické údaje o vykládkach v súlade s právnymi predpismi23. Predstavuje tiež zdroj podľa rámca pre zber údajov (pozri prílohu III), ktorý bol vytvorený na podporu vedeckých odporúčaní v kontexte SRP.

46

Analyzovali sme spoľahlivosť príslušných údajov o úlovkoch, ktoré mala Komisia k dispozícií a ktoré sme získali z týchto zdrojov:

  • rybárske denníky alebo rovnocenné dokumenty používané na zaznamenávanie úlovkov,
  • vyhlásenia o vykládke na zaznamenanie skutočných vyložených množstiev,
  • potvrdenia o predaji, ktoré zaznamenávajú množstvá predané prvému odberateľovi.

Priamy predaj spotrebiteľom z rybárskych plavidiel

Zdroj: Európsky dvor audítorov.

Údaje o úlovkoch členských štátov týkajúce sa menších plavidiel bez elektronických vyhlásení boli neúplné a niekedy nesprávne

47

Spoľahlivé ucelené údaje o rybolovných činnostiach sú kľúčové na účinné riadenia rybárstva. Na to, aby sa údaje dali konsolidovať a využívať na úrovni EÚ, musia byť porovnateľné medzi jednotlivými členskými štátmi a musia byť poskytnuté včas.

48

V nariadení o kontrole sa nestanovuje povinnosť, aby plavidlá s dĺžkou do 10 metrov nahlasovali úlovky a vykládky. Členské štáty musia monitorovať činnosti týchto plavidiel, aby zabezpečili ich súlad s pravidlami SRP na základe plánov na výber vzorky alebo požiadaviek, aby tieto plavidlá predkladali potvrdenia o predaji alebo mesačné vyhlásenie o svojich úlovkoch. Členské štáty môžu navyše prinútiť kapitánov týchto plavidiel, aby si viedli rybársky denník.

49

Zaznamenali sme, že Francúzsko a Škótsko požadovali, aby plavidlá s dĺžkou do 10 metrov vypĺňali zjednodušený formulár rybárskeho denníka. V Španielsku sa všetky predaje museli uskutočniť prostredníctvom aukčného centra a potvrdenia o predaji boli k dispozícii.

50

Taliansko nezbieralo údaje o úlovkoch alebo vykládkach pri plavidlách s dĺžkou do 10 metrov. Tieto plavidlá mali navyše podľa nariadenia o kontrole (pozri prílohu I) povolenie na priamy predaj spotrebiteľovi bez povinnosti deklarovať predaj. Taliansko však v rozpore s nariadením o kontrole nezaviedlo plán na výber vzorky na zber údajov o rybolovnej činnosti pre túto kategóriu plavidiel. Namiesto toho používalo informácie zbierané na iné účely24, odlišnou metódou zberu a s odlišnými cieľmi, ako sú ciele uvedené v nariadení o kontrole, pričom tieto informácie sa nezakladali na analýze rizík a získali sa niekoľko mesiacov po tom, ako sa uskutočnila rybolovná činnosť.

51

Podiel plavidiel v kontrolovaných členských štátoch25 používajúcich papierové a elektronické vyhlásenia údajov je uvedený v obrázku 6. Z toho vyplýva, že pomerne málo plavidiel používalo elektronické vyhlásenia. V Španielsku a Taliansku bola väčšina plavidiel s dĺžkou od 12 do 15 metrov (85 % a 90 % plavidiel) oslobodená od predkladania elektronických vyhlásení.

Obrázok 6

Pomer plavidiel, ktoré registrovali údaje o úlovkoch a vykládkach, a formát údajov

Zdroj: Informácie z registra flotily EÚ a z členských štátov.

52

Zo svojej povahy sa pri papierových vyhláseniach zvyšuje riziko, že v databázach členských štátov o úlovkoch budú zaznamenané chyby. Kontrolovali sme teda vzorku vyhlásení o úlovkoch a vykládkach v papierovej forme so záznamami databázy členských štátov o úlovkoch. Kontrolovali sme aj to, či boli plavidlá v registri rybárskych flotíl vedené ako aktívne.

53

Z auditu vyplynulo, že informácie boli neúplné, vyskytovali sa chyby v prepise údajov a v niektorých prípadoch sa zaznamenávali úlovky plavidiel, ktoré boli v registri rybárskych flotíl vedené ako neaktívne. V rámčeku 5 sa uvádzajú hlavné nedostatky, ktoré sme zistili.

Rámček 5

Chyby a nedostatky systému týkajúce sa vyhlásení v papierovej forme

Vo Francúzsku je systém vyhlásení v papierovej forme využívaný v prípade 87 % flotily, ktorá predstavuje približne 16 % úlovkov. Poskytovateľ zodpovedný za zadávanie informácií z papierových vyhlásení do databázy dostal úplné informácie o úlovkoch len za 45 % plavidiel využívajúcich takéto vyhlásenia. Prepis týchto údajov do databázy sa oneskoril o šesť mesiacov. Z analýzy vzorky vyhlásení vyplynuli výrazné rozdiely (viac ako 50 kg alebo 10 %) medzi fyzickými vyhláseniami o úlovkoch a potvrdeniami o predaji a medzi vyhláseniami uloženými v databáze. Francúzsko v rámci akčného plánu vytvoreného s Komisiou26 stanovilo kvantitatívne ukazovatele, pomocou ktorých sa dá jednoducho monitorovať miera predkladania papierových vyhlásení podľa regiónu.

V Taliansku sme pri krížovej kontrole plavidiel, ktoré vykazovali úlovky za rok 2015 v elektronickom systéme zaznamenávania úlovkov, a aktívnych plavidiel v registri flotily zistili, že 30 plavidiel, ktoré deklarovalo úlovky v elektronickom systéme, už nebolo aktívnych v registri počas daného roka. Systém tento typ chyby nezablokoval.

V Španielsku sme dostali informácie len k 60 % našej vzorky. Informácie o úlovkoch plavidiel, o ktorých sme mali informácie, boli správne prepísané z papierových vyhlásení.

V Škótsku, kde boli všetky plavidlá povinné predložiť vyhlásenie o úlovkoch, chýbali len 2 % vyhlásení o vykládke. Kvalita prepísaných údajov bola vo všeobecnosti dobrá, hoci v 10 % skúmaných dokumentov bol vykázaný nesprávny dátum vykládky.

54

Údaje o úlovkoch sú významným zdrojom informácií pre vedecké analýzy a poradenstvo27 a pre odhad tlaku na populácie rýb. Spoľahlivosť týchto informácií je znížená pre chýbajúce údaje o úlovkoch v prípade plavidiel s dĺžkou do 10 metrov a pre nedostatky zistené pri spracúvaní vyhlásení o úlovkoch v papierovej podobe. Samotná Komisia zdôraznila28 potrebu presných údajov o úlovkoch a vyzdvihla dôležitosť chýbajúcich informácií od malých plavidiel, ktoré nepodliehajú požiadavkám podávania správ o úlovkoch.

Údaje o predaji neboli dostatočne komplexné ani konzistentné s vyhláseniami o vykládke

55

Podľa nariadenia o kontrole sú členské štáty povinné vykonávať krížovú kontrolu v súvislosti s informáciami o rybolovných činnostiach (ako sú informácie o úlovkoch, vykládkach a potvrdenia o predaji). Týmito opatreniami by sa mala zlepšiť spoľahlivosť údajov o úlovkoch.

56

Vykonali sme krížovú kontrolu vyhlásení o vykládke a potvrdení o predaji na vzorke plavidiel (pozri poznámku pod čiarou 11). Zistili sme, že potvrdenia o predaji neboli vždy k dispozícii a vyskytli sa závažné nevysvetlené rozdiely medzi vyhláseniami o vykládke a množstvami zaznamenanými ako predané. Vzhľadom na to, že členské štáty následne využívajú tieto informačné zdroje na validáciu údajov, závažnosť rozdielov, ktoré sme zistili v našej vzorke, poukazuje na to, že existuje značný priestor na zlepšenie. Podrobnosti sú uvedené v rámčeku 6.

Rámček 6

Chyby a systémové nedostatky týkajúce sa krížových kontrol medzi vyhláseniami o vykládke a potvrdeniami o predaji

Vo Francúzsku zaslalo všetky potvrdenia o predaji len 67 % plavidiel zaradených do vzorky. V prípade 15 % plavidiel neboli k dispozícii žiadne potvrdenia o predaji. Pri porovnaní údajov o vykládke a potvrdení o predaji týkajúcich sa plavidiel, ku ktorým boli k dispozícii všetky informácie, sme našli chyby v 2,6 % prípadov.

V Taliansku chýbali potvrdenia o predaji v prípade 17,5 % plavidiel, hoci vyhlásenia o vykládke chýbali len pri jednom plavidle. Pri porovnaní údajov o vykládke a potvrdení o predaji týkajúcich sa plavidiel, ku ktorým boli k dispozícii všetky informácie, sme našli chyby v 29 % prípadov (plavidlá s dĺžkou nad 15 metrov s potvrdeniami o predaji a vyhláseniami o vykládke).

V Španielsku sme v našej vzorke zaznamenali chýbajúce potvrdenia o predaji v 39 % vykládok. Bolo to z toho dôvodu, že autonómna oblasť zodpovedná za zasielanie potvrdení o predaji nemala na tento účel zavedený systém. Španielsko pracovalo na riešení tohto problému. Pri porovnaní potvrdení o predaji a vyhlásení o vykládke na vzorke plavidiel sme nenašli žiadne výrazné rozdiely.

V Škótsku sme zistili nezrovnalosti medzi vyhláseniami o vykládke a potvrdeniami o predaji v 62,5 % plavidiel vo vzorke.

Systém výmeny informácií medzi členskými štátmi bol neúčinný

57

V nariadení o kontrole sa stanovuje výmena informácií medzi členskými štátmi, ktorá je dôležitá pri riešení častých prípadov, keď plavidlá chytia, vyložia alebo predajú svoje úlovky v iných členských štátoch, ako sú štáty, z ktorých pochádzajú. Komisia na túto výmenu sprístupnila členským štátom online platformu, ale nemonitoruje tento typ výmeny informácií medzi členskými štátmi.

58

V prípade členských štátov, v ktorých sme vykonali audit, sme pomocou krížovej kontroly porovnali údaje o vykládkach plavidiel jedného členského štátu s údajmi v inom členskom štáte, ktorý bol zapojený do auditu. Zistili sme, že Francúzsko chybne deklarovalo úlovky zo španielskych plavidiel, ktoré boli vyložené v Spojenom kráľovstve a predané vo Francúzsku, ako „vykládka vo Francúzsku“. Tiež sme zistili, že Taliansko nedeklarovalo ako „vykládka v Taliansku“ žiadne úlovky, ktoré vyložili španielske plavidlá v jeho prístavoch v roku 2015. Španielsko však zaslalo oznámenia o vykládke týkajúce sa jeho rybárskych plavidiel talianskym orgánom, ktoré teda mali byť oboznámené s úlovkami, ktoré vyložili španielske plavidlá.

59

Komisia si uvedomuje, že systémy členských štátov na výmenu informácií nie sú spoľahlivé a vedú k tomuto typu chýb pri prenose. Zaznamenala, že vnútorná organizácia uchovávania údajov a systémov prenosu členských štátov je často príliš komplexná a IT systémy sú často nekompatibilné v rámci členských štátov.

60

Škótski inšpektori používali iný online systém na výmenu dokumentov na sprístupnenie prepravných listín v prípade úlovkov, ktoré v ich prístavoch vyložili plavidlá plaviace sa pod vlajkou iných členských štátov. Keď sa úlovky prepravujú mimo Škótska, členský štát má možnosť skontrolovať kamióny prepravujúce tovar, ak sa to považuje za potrebné, a vykonať krížovú kontrolu informácií s ďalšími údajmi. Hoci ide o pozitívny príklad spolupráce, zároveň to poukázalo na skutočnosť, že výmena údajov a informácií o existujúcich platformách by mohla byť účinnejšia.

Systémy a procesy na schvaľovanie údajov sa vyznačovali nedostatkami

61

Každý členský štát musí po tom, ako zabezpečí zaznamenanie požadovaných údajov v súlade s nariadením o kontrole vytvoriť svoj vlastný systém schvaľovania údajov na zistenie nezrovnalostí, chýb a chýbajúcich údajov.

62

Preskúmali sme, či kontrolovaný členský štát vytvoril alebo nevytvoril primerané systémy schvaľovania. Hlavné nedostatky schvaľovania sa týkali nespoľahlivých algoritmov a nedostatočných krížových kontrol medzi jednotlivými informačnými zdrojmi a databázami. Sú znázornené v rámčeku 7.

63

Okrem požiadaviek nariadenia o kontrole vykonali niektoré kontrolované členské štáty dodatočné kontroly údajov na ďalšie zlepšenie kvality kontrol:

  1. krížová kontrola identifikačného čísla plavidla a registra s cieľom zistiť, či bolo plavidlo aktívne. V Taliansku, ktoré bolo jedinou krajinou, o ktorej sme zistili, že túto kontrolu nevykonávala, vykazovali úlovky plavidlá, ktoré už neboli registrované v registri flotily (pozri rámček 5).
  2. kontrola toho, že vo vyhláseniach o úlovkoch a vykládkach sa uvádzali rybolovné oblasti. V Taliansku, ktoré bolo jedinou krajinou, o ktorej sme zistili, že túto kontrolu nevykonávala, sme zistili, že v roku 2015 sa 50 576 ton rýb deklarovalo ako vykládka bez uvedenia rybolovnej oblasti, kým 2 774 ton rýb bolo deklarovaných ako úlovky bez uvedenia rybolovnej oblasti.
  3. kontrola toho, či bola dodržaná 10 % tolerancia29 podľa druhov medzi vyhlásením o úlovkoch a vyhlásením o vykládke. Zo štyroch krajín kontrolovaných počas auditu len Škótsko zriadilo systém automatického porovnávania.

Rámček 7

Nedostatky schvaľovania údajov v členských štátoch

Vo Francúzsku boli údaje o vykládke a predaji spracúvané automaticky pomocou elektronickej aplikácie na vykonávanie krížových kontrol a opráv na základe série algoritmov. Zistili sme, že použité algoritmy boli nespoľahlivé. Vyprodukovali početné prípady duplicity, chyby druhov a ďalšie chyby. Keď sa údaje o úlovkoch a vykládke líšili alebo keď boli údaje o úlovkoch, vykládke alebo predaji príliš vzdialené, systém vybral jednu hodnotu, ktorá by mohla byť chybná, a neuchovával históriu pôvodných údajov. Orgány zaviedli systém na určenie a opravu anomálií v rámci akčného plánu, ale boli potrebné ďalšie zlepšenia.

V Taliansku boli informácie o rybárskej flotile a jej činnosti obsiahnuté vo viacerých nezávislých databázach (register flotily, licencie, údaje o úlovkoch atď.), ale krížové kontroly požadované v nariadení o kontrole neboli vykonané. Vzhľadom na oneskorenia postupu verejného obstarávania a nedostatočných zdrojov nebol zatiaľ zrealizovaný žiadny systém validácie.

Systém schvaľovania v Španielsku umožňoval vykonávať krížové kontroly len pri vyhláseniach o úlovkoch a vykládke. Iné informačné zdroje stanovené v nariadení o kontrole (najmä VMS) ešte neboli použité.

Škótske orgány používali krížové kontroly požadované v nariadení o kontrole, ako aj iné kontroly, ktoré považovali za pridanú hodnotu (satelitné informácie VMS sa porovnávali s leteckým a námorným pozorovaním, ktoré vykonávali inšpekčné plavidlá a lietadlá zaznamenané v systéme monitorovania, kontroly a dohľadu; porovnávali sa údaje z rybárskeho denníka a údaje z vyhlásení o vykládke, aby sa zabezpečilo, že plavidlá budú dodržiavať požiadavky týkajúce sa vyhlásení o vykládke a budú odhalené chyby v úlovkoch v rybárskom denníku).

64

Napriek snahe členských štátov v čase auditu tri zo štyroch členských štátov nedodržiavali všetky požiadavky. Francúzsko a najmä Taliansko stále musia dosiahnuť významný pokrok.

Komisia nedostala komplexné súbory schválených údajov od členských štátov

65

Podľa nariadenia o kontrole musí každý vlajkový členský štát Komisii elektronickým spôsobom oznamovať súhrnné údaje o úlovkoch všetkých populácií alebo skupín populácií podliehajúcich TAC alebo kvótam do 15. dňa nasledujúceho mesiaca. Členské štáty musia tiež štvrťročne oznamovať Komisii súhrnné množstvá populácií, ktoré sa líšia od tých, ktoré sa zasielajú mesačne. Tieto informácie predstavujú hlavný zdroj údajov Komisie o využívaní kvót a rybolovnej činnosti flotily EÚ. Komisia tieto údaje posiela ďalej regionálnym organizáciám pre riadenie rybárstva. Je teda dôležité, aby boli údaje spoľahlivé, aby sa mohlo prijať správne rozhodnutie o riadení rybárstva.

66

Členské štáty predkladajú informácie o úlovkoch aj Eurostatu, ktorý zostavuje štatistiky v oblasti rybárstva za EÚ.

67

Prostredníctvom krížovej kontroly sme porovnali súhrnné údaje o úlovkoch, ktoré mala k dispozícii Komisia (GR MARE a Eurostat), ktoré sa vzťahovali na štyri kontrolované krajiny, s údajmi, ktoré poskytli priamo vnútroštátne orgány. Zistili sme výrazné nezrovnalosti, ktoré sa podrobne uvádzajú v tabuľke 1.

Tabuľka 1

Rozdiely medzi údajmi členských štátov, GR MARE a Eurostatu

Úlovky podľa členských štátov (1 000 ton)Zdroj údajov201320142015
ŠpanielskoÚdaje členského štátu878910870
GR MARE483942926
Eurostat9041 237902
MARE oproti členskému štátu-45 %3 %6 %
MARE oproti Eurostatu-47 %-24 %3 %
FrancúzskoÚdaje členského štátu542537477
GR MARE574536436
Eurostat529544497
MARE oproti členskému štátu6 %0 %-8 %
MARE oproti Eurostatu9 %-1 %-12 %
TalianskoÚdaje členského štátu767680
GR MARE382823
Eurostat173177191
MARE oproti členskému štátu-50 %-63 %-72 %
MARE oproti Eurostatu-78 %-84 %-88 %
Spojené kráľovstvoÚdaje členského štátu628759708
GR MARE911752707
Eurostat618752702
MARE oproti členskému štátu45 %-1 %0 %
MARE oproti Eurostatu47 %0 %1 %

Zdroj: Členské štáty, GR MARE a Eurostat.

68

Vysvetlenia k týmto rozdielom boli rôzne: chýbali informácie týkajúce sa určitých segmentov flotily alebo určitých populácií, revízia údajov členskými štátmi alebo duplicita údajov (pozri rámček 8).

Rámček 8

Problémy vedúce k nezrovnalostiam medzi zdrojmi údajov

Určité populácie a segmenty flotily neboli zaradené do údajov, ktoré sa zaslali GR MARE

Vo Francúzsku vznikol rozdiel medzi údajmi členských štátov a informáciami zaslanými GR MARE v roku 2015 preto, že údaje týkajúce sa úlovkov, na ktoré sa vzťahujú dohody o partnerstve v odvetví rybárstva s krajinami mimo EÚ, boli zaslané osobitne v odlišnom elektronickom formáte, ako požadovala Komisia, a neboli uložené v systéme Komisie. Keďže Francúzsko používalo rovnaký formát v roku 2014, malý rozdiel v celkových hrubých sumách vznikol v dôsledku nadhodnotenia iných údajov.

Taliansko nezaslalo informácie týkajúce sa úlovkov plavidiel s dĺžkou do 10 metrov ani plavidiel, ktoré sú povinné predkladať rybárske denníky v papierovej forme. Tieto plavidlá predstavovali spolu 85 % všetkých plavidiel a najmenej 23 % celkových úlovkov.

Členské štáty nie vždy zasielali následné opravy GR MARE

Údaje Komisie za Španielsko za roky 2014 a 2015 nezahŕňali opravy po lehote stanovenej GR MARE. V roku 2013 tento členský štát nezaslal žiadne údaje týkajúce sa druhov, ktoré nepodliehajú TAC a kvótam.

Duplicita údajov v databáze Komisie v súvislosti s mesačnými alebo štvrťročnými vyhláseniami do roku 2013

Bol to prípad Spojeného kráľovstva v roku 2013 pri údajoch o určitých druhoch rýb.

69

Zatiaľ čo rozdiely medzi súhrnnými údajmi GR MARE a Eurostatu sa mierne znížili, testy, ktoré vykonalo GR MARE na vzorke druhov, poukázali na to, že pri niektorých druhoch stále existujú výrazné nezrovnalosti. Vzhľadom na to, že údaje o jednotlivých druhoch by mohli byť vyššie alebo nižšie, mohol by vzniknúť nesprávny dojem zlepšenia v súhrnných údajoch. Obidva útvary zriadili pracovnú skupinu na zlepšenie kvality údajov a riešenie nezrovnalostí.

70

Rozsah celkových rozdielov zvyšuje pochybnosti o spoľahlivosti, komplexnosti a porovnateľnosti údajov o úlovkoch, ktoré má Komisia k dispozícii. Tieto údaje sa používajú aj v rámci pre zber údajov a poskytujú informácie, ktoré prispievajú k vedeckým stanoviskám a rozhodnutiam o riadení rybárstva. Nespoľahlivosť údajov preto komplikuje riadenie rybárstva a vytvára riziko, že sa nie vždy prijmú správne rozhodnutia (napr. o TAC, kvótach, rybolovnom úsilí alebo technických opatreniach).

71

V nariadení o kontrole sa navyše stanovuje požiadavka, aby členské štáty zasielali súhrnné údaje o úlovkoch podľa populácií. Skutočnosť, že sa v nariadení nestanovuje požiadavka, aby sa uvádzali podrobnosti o rybolovných oblastiach, veľkosti plavidiel a rybárskych výstrojoch, však obmedzuje možnosť vykonať hĺbkovú analýzu údajov o úlovkoch (napr. dosah segmentu flotily na konkrétnu populáciu).

Systém inšpekcií bol funkčný, no v dôsledku nedostatkov pri uplatňovaní sankcií bolo presadzovanie menej účinné

72

Účinný systém inšpekcií je jedným z kľúčových faktorov na zabezpečenie udržateľnosti rybolovných činností a zaistenie dlhodobej budúcnosti tohto odvetvia. Systém musí overiť dodržiavanie predpisov o riadení rybárstva (napríklad fungovanie VMS, predkladanie vyhlásení, dodržiavanie špecifikácií na rybársky výstroj, veľkosť rýb atď.), ktoré sa vzťahujú na všetkých prevádzkovateľov v odvetví rybolovu, a zaviesť sankcie v prípade nedodržiavania pravidiel. Členské štáty sú zodpovedné za vytvorenie potrebných štruktúr a poskytovanie financovania, vybavenia a zamestnancov potrebných na inšpekcie a sankcie. Pri vykonávaní týchto úloh je potrebné zohľadniť zásady nediskriminácie a nenarúšania hospodárskej súťaže medzi odvetviami, plavidlami a ľuďmi, ako sa uvádza v nariadení o kontrole. Tieto zásady sú obzvlášť dôležité vzhľadom na inherentný cezhraničný charakter rybolovných činností, keď plavidlá môžu aktívne pôsobiť vo vodách iných členských štátov.

Členské štáty vo všeobecnosti plánovali inšpekcie dobre, ale správy o inšpekciách bolo potrebné ďalej štandardizovať a lepšie zaznamenávať

73

Ak má systém inšpekcií fungovať správne30, členské štáty musia mať zavedené vhodné štruktúry a vykonávať analýzy rizík na určenie úrovní rizík pre jednotlivé flotily, činnosti a prevádzkovateľov. Na základe identifikovaného rizika by mali vypracovať ročný inšpekčný plán a prideliť potrebné finančné zdroje, vybavenie a zamestnancov. Členské štáty by mali vytvoriť elektronickú databázu, ktorá by im umožnila monitorovať uplatňovanie plánu, následne analyzovať a využívať výsledky inšpekcie. Databáza by sa mala aktualizovať a mala by obsahovať všetky správy o inšpekciách a dozore, ktoré vypracovali ich úradníci. Keď sa rybárske plavidlo, ktoré je predmetom inšpekcie, plaví pod vlajkou iného členského štátu, je pri zistení akéhokoľvek porušenia pravidiel počas inšpekcie potrebné ihneď zaslať príslušnej krajine kópiu správy o inšpekcii.

Inšpekčné činnosti boli vo všeobecnosti dobre naplánované

74

Preskúmali sme organizovanie inšpekčných činností v kontrolovaných členských štátoch31 a postupy zavedené na vykonávanie analýz rizika a vypracovanie a realizáciu plánov inšpekcií. V prílohe IV sa vysvetľuje spôsob organizovania inšpekcií v kontrolovanom členskom štáte.

75

Počas auditu sme zistili, že analýza rizík bola vykonaná v štyroch členských štátoch, ktoré sme kontrolovali, a s výnimkou Francúzska bola koordinovaná na vnútroštátnej úrovni so zreteľom na národné a miestne riziká. Plány inšpekcií boli vypracované na základe týchto analýz rizika. Vo Francúzsku bola koordinácia medzi vnútroštátnou, regionálnou a miestnou úrovňou oslabená pre zložitú administratívnu organizáciu.

76

Zistili sme, že členské štáty mali niekedy ťažkosti pri vykonávaní plánov inšpekcií. Orgán poskytujúci zdroje vo Francúzsku a v Španielsku nestanovil priority inšpekcie. Vo Francúzsku boli niekedy nezrovnalosti medzi stanovenými úlohami a pridelenými zdrojmi, takže v dôsledku toho nemohli kontrolné tímy pokryť všetky cielené vykládky a počet inšpekcií v posledných rokoch klesol. Podľa orgánov členských štátov by úroveň priorít rybárskych inšpekcií mohli znížiť externé faktory (napr. pri prisťahovaleckej kríze v Stredozemnom mori bolo potrebné použiť námorné zdroje).

77

Členské štáty poskytli inšpektorom škálu nástrojov a databáz IT, aby im pomohli pri výkone ich práce a predkladaní správ o nej. S výnimkou Španielska a jedného francúzskeho departementu však inšpektori nemali prístup k informáciám pri kontrole na mieste (napr. prostredníctvom mobilných terminálov). Namiesto toho, aby získali informácie, museli telefonovať na stredisko monitorovania rybolovu. Predstavuje to problém najmä v tých prípadoch, keď sa inšpekcia nemôže naplánovať vopred, ale musí sa vykonať ad hoc pri príchode do prístavu. V týchto prípadoch by rýchly prístup k informáciám umožnil účinnejšie zacieliť plavidlá, ktoré majú byť predmetom inšpekcie. Keďže navyše chýba prístup v reálnom čase počas inšpekcií, inšpektori nemôžu vykonávať krížovú kontrolu identity plavidla, povolení a charakteristík s dokumentmi na palube. To ešte viac sťažuje nájdenie chýb v databáze, ako sú napr. chyby odhalené počas auditu (pozri (pozri rámček 4), a nepovolené zmeny charakteristík plavidla. V niektorých prístavných orgánoch vo Francúzsku mali inšpektori zo svojej kancelárie veľmi ťažký prístup k aplikáciám IT, čo im znemožnilo efektívne sa pripraviť na inšpekcie.

Inšpekčné postupy bolo nutné ďalej štandardizovať

78

Orgány členských štátov by v snahe efektívne kontrolovať dodržiavanie pravidiel pri rybárskych inšpekciách a spravodlivo zaobchádzať s prevádzkovateľmi rybárskych plavidiel mali vykonávať podobné inšpekcie štandardizovaným spôsobom a vypracovať primerané inšpekčné protokoly a príručky. Preskúmali sme, ako sa v kontrolovanom členskom štáte vykonávali inšpekcie týkajúce sa vykládky. Pri inšpekciách sa používal jednotný vzor správy podľa jednotlivých členských krajín (Taliansko a Francúzsko) alebo inšpekčné príručky a vzory (Španielsko a Škótsko) okrem oblasti francúzskeho Stredozemia, kde inšpektori počas inšpekcie používali odlišné kontrolné zoznamy alebo nepoužívali žiadne kontrolné zoznamy. Vytvorené štandardizačné nástroje poskytli dobrý rámec na zabezpečenie súladu s nediskriminačným princípom pre kontrolné činnosti, ale nie vždy sa využívali.

79

Európska agentúra pre kontrolu rybárstva (EFCA) je zodpovedná za organizovanie prevádzkovej koordinácie kontrolných činností členských štátov. Poskytuje pomoc členským štátom a Komisii, najmä prostredníctvom regionálnych plánov spoločného nasadenia32. Zaznamenali sme, že v kontexte plánov spoločného nasadenia na rybolov tuniaka modroplutvého a mečiara veľkého v Stredozemnom mori boli pri inšpekciách týkajúcich sa vykládky k dispozícii veľmi komplexné kontrolné zoznamy. Nie sú však povinné a predstavujú len pedagogickú podporu a v praxi sa nepoužívali na vnútroštátne inšpekcie v Taliansku a vo Francúzsku napriek tomu, že sú dobrým nástrojom na štandardizáciu inšpekčných prístupov.

Vo vnútroštátnych databázach neboli vykázané všetky inšpekčné činnosti

80

Podľa nariadenia o kontrole sú členské štáty povinné viesť elektronickú databázu, do ktorej ukladajú všetky správy o inšpekciách a dozore súvisiace s rybárstvom33 (vrátane inšpekcií prepravy a inšpekcií trhu). Ak sú správne udržiavané, takéto databázy sú účinným nástrojom pomoci na lepšie plánovanie, vykonávanie inšpekcií a predkladanie správ o nich. Zistili sme, že inšpekčné databázy neboli vždy plne funkčné a systematicky neobsahovali správy o inšpekciách vykonaných všetkými orgánmi zapojenými do rybolovných činností (napr. preprava, subjekty prvého predaja, na vnútroštátnej či regionálnej úrovni), ako je uvedené v rámčeku 9.

Rámček 9

Príklady nedostatkov so zreteľom na inšpekčnú databázu a databázu dozoru

Elektronická databáza inšpekcií vo Francúzsku nebola plne funkčná v roku 2015 (pomalá a zložitá pre používateľov). Počet zaznamenaných správ bol teda nízky, preto sa systém nemohol používať na efektívne plánovanie, monitorovanie a koordináciu inšpekcií.

Regionálne orgány v Španielsku mohli vykonávať inšpekciu plavidiel, pri ktorých vykonali inšpekciu aj ústredné orgány. Na koordináciu ich práce bola v roku 2012 vytvorená pracovná skupina. V čase nášho auditu neexistovala žiadna elektronická databáza, ktorá by obsahovala všetky inšpekcie podľa jednotlivých plavidiel a ktorá by predstavovala hodnotný zdroj informácií pre jednotlivé inšpekčné orgány.

Uplatnené sankcie neboli vždy odrádzajúce, primerané a účinné

81

Na to, aby boli inšpekcie účinné a aby došlo k zníženiu prípadov porušovania pravidiel SRP, musia na ne nadväzovať sankcie, ak je to potrebné. Tieto sankcie, ktoré ukladajú členské štáty, musia byť odrádzajúce, primerané a účinné34. Mali by zohľadňovať závažnosť a potenciálnu ekonomickú výhodu, ktorá vyplýva z porušovania predpisov.

82

V snahe zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s prevádzkovateľmi bez ohľadu na to, v akých vodách došlo k porušeniu predpisov, a zároveň zachovať právo členských štátov zriadiť svoj vlastný systém sankcií v súlade so zásadou subsidiarity, bol v nariadení o kontrole stanovený bodový systém v prípade závažného porušenia predpisov týkajúci sa licencie alebo kapitána plavidla. Bodový systém sa začal uplatňovať 1. januára 2012. Ak celkový počet bodov dosiahne určitú úroveň alebo ju prekročí, platnosť licencie na rybolov sa pozastaví alebo sa licencia na rybolov odoberie natrvalo.

Uplatnené sankcie vždy nebránili v tom, aby sa predišlo opakovanému porušovaniu pravidiel
83

Členské štáty používali viaceré systémy sankcií pri porušení pravidiel v súvislosti so SRP, ako sa uvádza v tabuľke 2.

Tabuľka 2

Postupy členských štátov týkajúce sa sankcií

Členský štátTyp sankcie
Španielsko

Bol použitý administratívny postup.

Výška uloženej pokuty zodpovedala kategórii porušenia pravidiel a bola určená v závislosti od environmentálneho vplyvu, opakovania a závažnosti porušovania pravidiel. Hodnotu úlovku bolo možné pripočítať k celkovej sume sankcie.

Bodový systém bol použitý len čiastočne.

Francúzsko

Bolo použité administratívne a trestné konanie podľa uváženia inšpekčného orgánu. O uplatnených trestnoprávnych sankciách neboli na vnútroštátnej úrovni k dispozícii žiadne informácie.

Hoci vo vnútroštátnych právnych predpisoch boli stanovené pevné sumy alebo sankcie úmerné ekonomickým výhodám, v praxi každý verejný orgán určil sankcie bez toho, aby tieto úvahy zohľadnil.

Nebol použitý žiadny bodový systém.

Taliansko

Inšpekčné orgány použili administratívne a trestné konanie.

O sume pokuty rozhodol verejný orgán v intervale stanovenom v právnych predpisoch. Medzi sankciami a ekonomickou výhodou s výnimkou niekoľkých prípadov nebol zistený žiadny vzťah.

V záujme zrýchlenia ponúkli orgány na výber medzi platbou minimálnej sumy pokuty na dvakrát alebo tretiny maximálnej pokuty, ktorá zodpovedala danej kategórii porušenia predpisov a sumy, o ktorej rozhodol sudca.

Bodový systém sa používal pri závažných porušeniach predpisov.

Spojené kráľovstvo (Škótsko)

Použilo sa administratívne a trestné konanie.

Pokuty sa ukladali zriedkavo a častejšie sa vykonávali preventívne opatrenia ako samotné sankcie. Pri ich uplatňovaní rozhodovali o finančných pokutách verejné orgány v intervale stanovenom vo vnútroštátnych právnych predpisoch so zreteľom na ekonomickú výhodu.

Obmedzené používanie bodového systému (neuplatňuje sa konzistentne a nie vo všetkých prípadoch závažného porušenia predpisov).

Zdroj: Právne predpisy, informácie na mieste a databázy porušovania predpisov a sankcií.

84

Zistili sme, že požiadavka prepojenia sankcie s ekonomickou výhodou súvisiacou s porušovaním predpisov bola v Španielsku systematicky uplatňovaná. V Škótsku bola systematicky uplatňovaná v niekoľkých prípadoch, v ktorých sa rozhodlo o uložení pokuty. Hoci v právnych predpisoch v Taliansku35 a vo Francúzsku boli stanovené niektoré prípady, vo všeobecnosti sa v praxi neuplatňovala.

85

V snahe odhadnúť odrádzajúci účinok sankcie sme analyzovali zoznam sankcií v kontrolovaných členských štátoch, aby sme zistili, ktorým plavidlám bola sankcia uložená viackrát. Počet plavidiel s viac ako piatimi porušeniami predpisov je uvedený v tabuľke 3.

Tabuľka 3

Flotila, inšpekcie, porušovanie predpisov a opakované porušovanie predpisov v kontrolovaných členských štátoch v období rokov 2013 – 2015

Členský štátCelková flotila k 31.12.2015Inšpekcie na mori a pri vykládke spoluCelkový počet inšpekcií, pri ktorých sa zistilo porušenie predpisov% inšpekcií, pri ktorých došlo k porušeniu predpisovPlavidlá s viac ako piatimi porušeniami predpisov v priebehu troch rokov spolu% flotily s viac ako piatimi porušeniami predpisov
Španielsko9 39623 1464 70320 %250 %
Francúzsko16 91039 5151 5854 %431 %
Taliansko212 31618 0383 53620 %721 %
Spojené kráľovstvo (Škótsko)32 01516 9905 15030 %1698 %

1 Údaje za Francúzsko zahŕňajú inšpekcie vykonané viacerými príslušnými orgánmi a obchodným reťazcom. Za obdobie rokov 2014 – 2015 sme mali len čiastočné údaje (pozri rámček 9).

2 Príslušné orgány zodpovedné za inšpekcie v Taliansku sú taktiež zodpovedné za inšpekcie po prvom predaji a mali tiež ďalšie povinnosti mimo rámca nariadenia o kontrole.

3 Celková flotila Spojeného kráľovstva bola 6 232; 2 015 bol počet plavidiel v Škótsku na konci roka 2015 podľa štatistických údajov Marine Scotland.

Zdroj: Údaje prijaté od členských štátov.

86

V Španielsku bol počet plavidiel s viac ako piatimi porušeniami predpisov v rokoch 2013 až 2015 v rámci podielu na celkovej flotile zanedbateľný. Túto skutočnosť možno vysvetliť tým, že pokuty môžu byť zo zákona dvojnásobné, ak kapitán v priebehu 18 mesiacov spáchal rovnaký priestupok alebo ak došlo k akémukoľvek porušeniu v lehote troch rokov od posledného porušenia predpisov.

87

Škótsko má zďaleka najvyšší podiel plavidiel s viac ako piatimi porušeniami pravidiel, keď v období rokov 2013 až 2015 porušilo predpisy viac ako päťkrát až 169 jednotlivých prevádzkovateľov. Hoci pokuta pri opakovanom porušení predpisov, v dôsledku ktorého bola uložená sankcia, je dvojnásobná, počet uplatnených pokút bol veľmi nízky. V praxi sa v nadväznosti na porušenie predpisov vo väčšine prípadov používali poradné listy a slovné i písomné varovania. Tieto „mierne opatrenia“ sa uplatňovali aj v prípadoch vážneho porušenia (napr. lov rýb po uzavretí príslušného druhu rybolovu) a nezdalo sa, že by sa týmito opatreniami predchádzalo opakovaniu. Napriek tomu, že úsilie v oblasti inšpekcií a ich pokrytia bolo vyššie ako v iných členských štátoch, dochádzalo k častejšiemu opakovanému výskytu, čo poukazuje na menej odrádzajúci účinok sankcií.

88

V Taliansku sa najviac opakovali porušenia pravidiel plavebného kódexu (značenie plavidiel, pravidlá týkajúce sa posádky), ktorý nie je súčasťou SRP. Vo Francúzsku nemali audítori prehľad o všetkých sankciách, keďže útvary orgánu pre námorné záležitosti (Územné riaditeľstvo pre pôdu a more, Medziregionálne riaditeľstvo pre námorné záležitosti a Námorné riaditeľstvo pre morský rybolov a akvakultúru) nedostali žiadne informácie o sankciách uložených súdom v rámci trestného konania. Analýza je teda neúplná.

Bodový systém sa neuplatňoval jednotne
89

Zistili sme, že bodový systém pri závažnom porušení predpisov, ktorý je požiadavkou v nariadení o kontrole36, bol zavedený v Taliansku a fungoval dobre. Čiastočne sa používal v Španielsku, nejednotne v Škótsku a vo Francúzsku sa nepoužíval. Viac podrobností je uvedených v rámčeku 10.

Rámček 10

Systémy trestných bodov členských štátov

V Španielsku sa systém trestných bodov EÚ uplatňoval v obmedzenom množstve prípadov (49 v období rokov 2013 až 2015). Systém sa uplatňoval s obozretnosťou so zreteľom na sociálno-hospodársky dosah odobratia licencií na rybolov. Aj bez prideľovania bodov boli licencie v skutočnosti dočasne pozastavené pri porušení predpisov, ktoré sa považovali za obzvlášť závažné, a majitelia a kapitáni boli dočasne vylúčení z prevádzkovania plavidla.

V Škótsku sa systém trestných bodov neuplatňoval jednotne. V rozpore so zásadou nediskriminácie stanovenou v nariadení o kontrole prijali orgány odlišné prístupy pri podobných porušeniach v závislosti od činností a sankcií, ktoré na ne nadväzovali. Body sa uplatňovali len pri závažných porušeniach predpisov po vydaní rozsudku súdu. V prípade závažných porušení predpisov postúpených súdu s cieľom vymáhať pokuty stanovené v rámci administratívneho konania alebo pri vydaní varovania či poradného listu neboli pripočítané žiadne body. V období rokov 2013 až 2015 boli použité body len v siedmich prípadoch.

Vo Francúzsku sa systém trestných bodov EÚ nepoužíval. Chýbali jasné vnútroštátne pravidlá a postupy týkajúce sa zodpovednosti za sankcie a body. Komisia vypracovala s Francúzskom akčný plán na riešenie nedostatkov v súvislosti s organizovaním a vykonávaním inšpekcií a sankcií. Akčný plán nebol v čase nášho auditu dokončený.

90

Neplatili rovnaké podmienky pre prevádzkovateľov rybárskych plavidiel, keďže členské štáty neuplatňovali bodový systém jednotne. Prevádzkovatelia EÚ, ktorí spáchali príslušný závažný priestupok v rôznych členských štátoch alebo v rôznych regiónoch v rámci rovnakého členského štátu, nedostali body.

91

Ak dôjde k porušeniu predpisov vo vodách iného členského štátu, za uplatnenie bodov je zodpovedný vlajkový členský štát. Členské štáty si vymieňajú údaje so zreteľom na porušenie pravidiel. V súčasnosti však neexistuje žiaden európsky register priestupkov a sankcií, ktorý by umožnil lepšie sledovanie použitých bodov, účinnejšiu analýzu rizík a väčšiu transparentnosť medzi členskými štátmi.

92

EFCA vypracovala systém elektronického podávania správ (EIR), ktorý ponúkla členským štátom ako ich národnú databázu správ o inšpekcii. Členské štáty by mohli používať tento nástroj na výmenu informácií o inšpekciách a bodoch.

Závery

93

Spoločná rybárska politika si vyžaduje zavedený účinný systém kontroly, aby mohla úspešne zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť populácií rýb a odvetvia rybárstva. Rámec kontroly v oblasti rybárstva bol naposledy revidovaný v roku 2009 v nariadení Rady na riešenie známych nedostatkov, ktoré sa v tom čase vyskytovali a ktoré boli identifikované v osobitnej správe Dvora audítorov č. 7/2007. Stanovujú sa v ňom zásady a pravidlá na kontrolu rybolovných činností, opatrení na riadenie rybárstva, požiadaviek na údaje a inšpekcie a sankcie.

94

Hodnotili sme, či EÚ mala alebo nemala zavedený dostatočne účinný systém kontroly rybárstva, a to prostredníctvom preskúmania hlavných požiadaviek nariadenia EÚ o kontrole rybárstva a ich vykonávania v členských štátoch. Analyzovali sme, ako členské štáty kontrolovali zložky kapacity flotily (hrubá tonáž a výkon motora) a či aktualizovali, prípadne neaktualizovali svoj register flotily; či boli opatrenia na riadenie rybárstva dobre vykonávané; či údaje potrebné na riadenie rybárstva boli úplné a spoľahlivé a či inšpekcie a sankcie boli primerane naplánované, vykonané a uplatnené.

95

Od nášho auditu v roku 2007 a reformy nariadenia o kontrole dosiahli členské štáty a Komisia pokrok v niekoľkých oblastiach. Zistili sme však, že vzhľadom na výrazné nedostatky vo väčšine kontrolovaných oblastí EÚ ešte nemá zavedený dostatočne účinný systém na kontrolu rybárstva, aby mohla podporiť úspešnosť SRP. Členské štáty ešte v plnej miere nevykonávali nariadenie EÚ o kontrole rybárstva a niektoré ustanovenia nariadenia by bolo potrebné zmeniť, aby mohli členské štáty účinne kontrolovať rybolovné činnosti.

96

Členské štáty, ktoré sme kontrolovali, dostatočne neoverovali správnosť kapacity svojich flotíl z hľadiska hrubej tonáže a výkonu motora. Hoci v nariadení o kontrole sa osobitne stanovuje postup na overovanie dokumentov a fyzické overovanie výkonu motora, v prípade overovania hrubej tonáže to tak nie je. Zaznamenali sme, že štyri členské štáty, ktoré sme kontrolovali, neoverovali tonáž svojich rybárskych plavidiel a dve z nich ešte nevykonali požadované overovanie výkonu motora. Ak sa tieto kontroly vykonali, zistili sa pri nich rozdiely medzi skutočným a zdokumentovaným výkonom motora. Poukazuje to na potrebu vykonávať takéto kontroly, najmä vzhľadom na to, že niektoré členské štáty takmer dosahujú svoj strop kapacity flotily (pozri body 14 až 20). Počas auditu sme zistili značný počet rozdielov medzi údajmi o plavidlách zaznamenanými v registri flotily a údajmi, ktoré sa nachádzali v podporných dokumentoch (pozri body 21 až 24).

Odporúčanie 1 - Zlepšenie spoľahlivosti informácií o rybárskych flotilách

Členské štáty by v snahe zlepšiť správnosť informácií o rybolovnej kapacite mali do roku 2018

  1. vytvoriť postupy na overenie správnosti informácií zaznamenaných v ich národných registroch flotily,

V kontexte prípadných budúcich zmien nariadenia o kontrole a v snahe zlepšiť správnosť informácií o rybolovnej kapacite odporúčame Komisii, aby do svojho legislatívneho návrhu zaradila

  1. podrobné pravidlá na pravidelné overovanie dokumentov a overovanie na mieste v súvislosti s ukazovateľmi hrubej tonáže (GT) a výkonu motora (kW) používanými na výpočet rybolovnej kapacity.
97

Členské štáty sú povinné vykonávať opatrenia na riadenie rybárstva stanovené vo vnútroštátnych, v európskych a medzinárodných právnych predpisoch (body 25 a 26). Monitorovanie a kontrolovanie rybolovných činností je nevyhnutné na zabezpečenie udržateľnosti rybárstva. Zistili sme, že systémy monitorovania plavidiel (VMS) členských štátov, ktoré využívajú satelitnú monitorovaciu technológiu, poskytli dôležité informácie na tieto činnosti a členské štáty vo všeobecnosti vykonávali opatrenia na riadenie rybárstva primerane. V dôsledku uplatňovania pravidiel nariadenia o kontrole však v rámci VMS nebolo monitorovaných 89 % flotily EÚ. Táto skutočnosť bránila účinnému riadeniu rybárstva (body 25 až 32).

98

Členské štáty, ktoré sme kontrolovali, investovali značné zdroje do riadenia využívania rybolovných kvót, ktoré im boli pridelené, a robili to správne. Keď však orgány členského štátu povolili organizáciám výrobcov, aby riadili rozdeľovanie kvót, nie vždy vedeli, ktoré kritériá boli použité pri rozdeľovaní kvót jednotlivým príjemcom. Pre túto nedostatočnú transparentnosť je pre členské štáty zložité zistiť, kto sú skutoční príjemcovia rybolovných možností, a následne posúdiť ich potenciálne negatívny vplyv na životné prostredie a miestne hospodárstva a prijať potrebné nápravné opatrenia, kde je to vhodné. Okrem toho nedostatočnou transparentnosťou sa zvyšuje riziko, že budú uprednostnené osobitné záujmy niektorých hospodárskych subjektov na úkor iných (body 33 až 36). Režimy rybolovného úsilia sa ťažko monitorovali, najmä pri plavidlách, ktoré neboli napojené na VMS, a členské štáty používali rozličné prístupy pri výpočte dní na mori, čo je jeden z hlavných prvkov týchto režimov (bod 37). Existovalo príliš veľa technických opatrení a pre rybárov bolo niekedy komplikované ich použiť a pre inšpektorov zas ich kontrolovať. Zistili sme však aj príklady osvedčených postupov, keď profesijná rybárska organizácia požadovala, aby jej členovia dodržiavali dodatočné, no cielenejšie opatrenia na ochranu rybolovných zdrojov, ako sa požadovali v rámci spoločnej rybárskej politiky (body 38 až 41).

Odporúčanie 2 - Zlepšenie monitorovania opatrení na riadenie rybárstva

V kontexte prípadných budúcich zmien nariadenia o kontrole a v snahe zlepšiť monitorovanie činností malých rybárskych plavidiel odporúčame Komisii, aby do svojho legislatívneho návrhu zaradila

  1. odstránenie výnimiek VMS pre plavidlá s dĺžkou od 12 do 15 metrov,
  2. požiadavku na nainštalovanie menších a lacnejších lokalizačných systémov pre plavidlá s dĺžkou do 12 metrov.

Členské štáty by v snahe zabezpečiť transparentnosť rozdeľovania rybolovných kvót mali do roku 2019

  1. informovať Komisiu o svojom systéme prideľovania kvót v súlade s článkom 16 nariadenia o SRP, ako aj o spôsobe začlenenia transparentných a objektívnych kritérií do rozdeľovania rybolovných kvót medzi zainteresovanými osobami.
99

Údaje o rybolovných činnostiach získané v rámci nariadenia o kontrole neboli dostatočné úplné a spoľahlivé. Údaje o úlovkoch plavidiel predkladajúcich vyhlásenia v papierovej forme, ktoré predstavujú významnú časť flotily EÚ, boli neúplné. Okrem toho sme zistili významnú chybovosť a systémové nedostatky pri zaznamenávaní papierových vyhlásení v databázach členských štátov (body 47 až 54). Medzi vykázanými vykládkami a následnými záznamami o prvom predaji boli výrazné rozdiely (body 55 až 56). Dva zo štyroch členských štátov si dostatočne nevymieňali informácie týkajúce sa činností plavidiel z jedného vlajkového členského štátu v inom členskom štáte, hoci sa vyskytli niektoré dobré bilaterálne iniciatívy (body 57 až 60). Odhalili sme nedostatky v schvaľovaní údajov a v procesoch krížovej kontroly členských štátov, ktoré znemožňujú odhalenie nezrovnalostí, chýb a chýbajúcich informácií (body 61 až 64). Okrem toho medzi údajmi o celkových úlovkoch zaznamenanými členskými štátmi a údajmi, ktoré mali k dispozícii rôzne útvary Komisie, boli výrazné rozdiely (body 65 až 70). Napokon v nariadení o kontrole sa nestanovuje požiadavka, aby členské štáty zasielali údaje o úlovkoch aj s podrobnosťami o rybolovnej oblasti, veľkosti plavidiel a rybárskom výstroji, čo obmedzuje podrobnú analýzu činnosti európskej flotily (bod 71).

Odporúčanie 3 - Zlepšenie spoľahlivosti údajov týkajúcich sa rybárstva

1. V snahe zlepšiť úplnosť a spoľahlivosť údajov o rybárstve

členské štáty by do roku 2019 mali

  1. preskúmať a zlepšiť proces zaznamenávania a overovania údajov o rybolovných činnostiach v papierovej podobe,
  2. zabezpečiť, aby mali spoľahlivé údaje o činnosti plavidiel s dĺžkou do 10 metrov a aby na ich zber uplatňovali pravidlá stanovené v nariadení o kontrole rybárstva,
  3. dokončiť schvaľovanie a krížovú kontrolu údajov o rybárskych činnostiach.

Komisia by do roku 2020 mala

  1. zriadiť platformu na výmenu informácií, ktorú budú používať členské štáty na zasielanie schválených údajov v štandardných formátoch a so štandardným obsahom, aby mali jednotlivé útvary Komisie rovnaké informácie ako členské štáty,
  2. presadzovať vypracovanie lacnejšieho, jednoduchšieho systému, ktorý bude jednoduchý pre používateľov, na uľahčenie elektronického oznamovania rybolovných činností pri plavidlách s dĺžkou do 12 metrov.
  3. analyzovať zostávajúce problémy s úplnosťou a spoľahlivosťou údajov na úrovni členského štátu a rozhodnúť o primeraných opatreniach s členskými štátmi, kde je to potrebné.

2. V kontexte prípadných budúcich zmien nariadenia o kontrole a v snahe zlepšiť úplnosť a spoľahlivosť údajov týkajúcich sa rybárstva odporúčame Komisii, aby do svojho legislatívneho návrhu zahrnula

  1. odstránenie výnimiek systému elektronického nahlasovania a elektronických vyhlásení pre plavidlá s dĺžkou od 12 do 15 metrov alebo zohľadnenie alternatívnych riešení,
  2. preskúmanie povinnosti členských štátov týkajúce sa predkladania údajov o úlovkoch podľa nariadenia o kontrole tak, aby zahŕňali podrobné údaje o rybolovnej oblasti, veľkosti plavidiel a rybárskom výstroji.
100

Účinný systém inšpekcií v rybárstve je nevyhnutný na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej rybárskej politiky a udržateľnosti rybolovných činností (pozri bod 72). Zistili sme, že vo všeobecnosti boli inšpekcie plánované dobre. Účinnosť inšpekcií však znižovala skutočnosť, že inšpektori nemali prístup k informáciám o plavidlách v reálnom čase (body 73 až 77). Kontrolované členské štáty zaviedli štandardizované inšpekčné postupy, ale zistili sme, že v niektorých prípadoch inšpektori nepoužívali dostupné formuláre na vykazovanie (body 78 až 79). Výsledky inšpekcií navyše neboli vždy správne vykázané v národných databázach (bod 80).

101

Na to, aby boli inšpekcie účinné, musia byť doložené odrádzajúcimi, primeranými a účinnými sankciami, vrátane bodového systému pre závažné prípady, aby sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie s prevádzkovateľmi rybárskych plavidiel (body 81 a 82). Zistili sme, že uložené sankcie neboli vždy odrádzajúce (body 83 až 88). Bodový systém sa v jednotlivých členských štátoch, ktoré sme kontrolovali, a dokonca aj v rámci rovnakého členského štátu uplatňoval v rôznom rozsahu a preto nebolo zaručené rovnaké zaobchádzanie s prevádzkovateľmi. Napokon v súčasnosti neexistuje žiaden európsky register priestupkov a sankcií, ktorý by umožnil lepšie sledovanie použitých bodov, účinnejšiu analýzu rizík a väčšiu transparentnosť medzi členskými štátmi (body 89 až 92).

Odporúčanie 4 - Zlepšenie inšpekcií a sankcií

1. V snahe zlepšiť inšpekcie

členské štáty by do roku 2019 mali

  1. keď nadobudne účinnosť nové nariadenie o technických kontrolách, po porade s Európskou agentúrou pre kontrolu rybárstva (EFCA) vypracovať a používať štandardné protokoly a správy o inšpekcii, ktoré budú lepšie prispôsobené špecifickým regionálnym a technickým podmienkam rybárstva, ako sú podmienky stanovené v prílohe XXVII k nariadeniu 404/2011;

V kontexte prípadných budúcich zmien nariadenia o kontrole odporúčame Komisii, aby do svojho legislatívneho návrhu zahrnula

  1. povinnosť pre členské štáty, aby využívali systému elektronického podávania správ s cieľom zabezpečiť vyčerpávajúci charakter a aktualizáciu výsledkov ich vnútroštátnych kontrol a vymieňať výsledky inšpekcií s ďalšími príslušnými členskými štátmi.

2. Členské štáty by v snahe zabezpečiť účinnosť systému sankcií do roku 2019 mali

  1. náležite zohľadniť opakované porušovanie predpisov alebo stálych páchateľov pri stanovovaní sankcií,
  2. v záujme zabezpečenia rovnakých podmienok pre prevádzkovateľov v plnej miere implementovať bodové systémy a zabezpečiť ich dôsledné uplatňovanie v rámci svojich území.

V kontexte prípadných budúcich zmien nariadenia o kontrole odporúčame Komisii, aby do svojho legislatívneho návrhu zahrnula

  1. ustanovenie o systéme na výmenu údajov o priestupkoch a sankciách v spolupráci s EFCA a členskými štátmi.

Túto správu prijala komora I, ktorej predsedá Phil WYNN OWEN, člen Dvora audítorov, v Luxemburgu na svojom zasadnutí dňa 5. apríla 2017.

Za Dvor audítorov

Klaus-Heiner LEHNE

predseda

Prílohy

Príloha I

Údaje o rybolove – typy dokumentov vyžadovaných v kontrolovaných členských štátoch

Požiadavky v nariadení o kontroleŠpanielskoFrancúzskoTalianskoŠkótsko

Rybárske denníky

Požiadavka neplatí pre plavidlá s celkovou dĺžkou do 10 metrov. Členské štáty môžu vyžadovať, aby tieto plavidlá predkladali lodné denníky, záznamy o predaji či mesačné vyhlásenia o úlovku.

Členské štáty musia na základe plánov na výber vzorky monitorovať aktivity plavidiel s dĺžkou do 10 metrov, na ktoré sa táto požiadavka nevzťahuje, aby sa uistili, že dodržiavajú pravidlá spoločnej rybárskej politiky.

Plavidlá s celkovou dĺžkou aspoň 10 metrov, no menej než 12 metrov, musia predkladať údaje o úlovku v denníkoch v papierovej podobe.

Plavidlá s celkovou dĺžkou aspoň 12 metrov, no menej než 15 metrov, musia spravidla predkladať údaje v elektronickej podobe, no môžu byť od tejto požiadavky oslobodené.

Všetky plavidlá s celkovou dĺžkou 15 metrov a viac sú povinné zasielať údaje o úlovku v elektronickej podobe.

Členské štáty môžu pre svoje plavidlá prijať prísnejšie opatrenia.

Pri plavidlách s dĺžkou do 10 metrov sa nevyžadujú rybárske denníky.

85 % plavidiel s dĺžkou od 12 do 15 metrov (6 % celej flotily) bolo oslobodených od požiadavky predkladať denník v elektronickej podobe.

Pri plavidlách s dĺžkou do 10 metrov sa predkladajú mesačné denníky rybolovu, tzv. „fiche de pêche“.

Len 42 plavidiel s dĺžkou od 12 do 15 metrov (1 % celej flotily) bolo v roku 2016 oslobodených od požiadavky predkladať denník v elektronickej podobe.

Pri plavidlách s dĺžkou do 10 metrov sa nevyžadujú rybárske denníky.

90 % talianskych plavidiel s dĺžkou od 12 do 15 metrov (15 % celej flotily) bolo oslobodených od požiadavky predkladať denník v elektronickej podobe.

Pri plavidlách s dĺžkou do 10 metrov sa predkladajú zjednodušené týždenné rybárske denníky.

Pri požiadavke predkladať za plavidlá s dĺžkou od 12 do 15 metrov denník v elektronickej podobe sa neuplatňujú žiadne výnimky.

Záznamy o predaji

Musia sa zasielať:

- elektronicky registrovanými nákupcami s ročným obratom vyše 200 000 EUR,

- písomne alebo pokiaľ možno elektronicky nákupcami s ročným obratom do 200 000 EUR.

Komisia môže členským štátom s uspokojivým systémom výberu vzorky udeliť výnimku:

- pre produkty plavidiel s dĺžkou do 10 metrov,

- pre množstvá vyložených produktov rybolovu, ktoré neprekračujú 50 kg ekvivalentu živej váhy za druh.

Záznamy o predaji nie sú povinné pre súkromných nákupcov množstiev do 30 kg.

Členské štáty môžu od požiadaviek na vysledovateľnosť oslobodiť malé množstvá predané spotrebiteľovi priamo z rybárskeho plavidla, a to v hodnote do 50 EUR na spotrebiteľa na deň.

Všetky čerstvé ryby sa musia predať na aukcii. Dražobník zasiela záznamy o predaji autonómnym oblastiam, ktoré ich zasielajú vnútroštátnym orgánom.

Predaj na aukcii alebo inak. Kupujúci musí byť zaznamenaný.

Záznamy o predaji sa zasielajú elektronicky prostredníctvom špecializovaného systému ale elektronických vyhlásení.

Záznamy o predaji nie sú povinné pre súkromných nákupcov množstiev do 30 kg.

Malé množstvá predané spotrebiteľovi priamo z rybárskeho plavidla (v hodnote do 50 EUR na spotrebiteľa na deň) sú oslobodené od požiadavky predkladať záznam o predaji.

Pri prvom predaji musia byť produkty rybolovu prepravené do aukčných stredísk, k registrovanému nákupcovi alebo do organizácie výrobcov.

Nepovinné pre súkromných nákupcov množstiev do 30 kg.

Malé množstvá predané spotrebiteľovi priamo z rybárskeho plavidla (v hodnote do 50 EUR na spotrebiteľa na deň) sú oslobodené od požiadavky predkladať záznam o predaji.

Ryby sa predávajú na aukcii alebo registrovaným nákupcom.

Váženie produktov rybolovu

Ak členský štát neprijal plán na výber vzorky, všetky produkty rybolovu musia byť odvážené pomocou systémov schválených príslušnými orgánmi.

Váženie sa musí vykonať pri vykládke, predtým, ako sa produkty uskladnia, prepravia alebo predajú. Odchylne od tohto pravidla môžu členské štáty povoliť váženie produktov rybolovu po ich prepravení.

Výnimky v súvislosti s vážením sa môžu udeliť len v prípadoch, keď členský štát prijal plán kontroly založený na riziku, ktorý bol schválený Komisiou.

Výsledky váženia sa používajú pri vypracúvaní vyhlásení o vykládke, záznamov o predaji atď.

Všetky aukčné strediská majú potrebné zariadenia na váženie a označovanie. Váženie je povinné pri vykládke. Plán na výber vzorky existuje, nevzťahuje sa však na niektoré druhy, pri ktorých musí byť odvážených 100 % úlovku. Aukčné strediská musia zaslať záznamy o predaji autonómnym oblastiam, ktoré ich následne preposielajú elektronicky v štandardnom formáte do 15. dňa nasledujúceho mesiaca (častejšie pri druhoch, na ktoré sa vzťahujú kvóty).

Váženie po transporte a pred prvým predajom nie je povolené.

Ak prístavy disponujú potrebným zariadením na váženie, úlovok sa spravidla váži pri vykládke.

Váženie po preprave je povolené. Medziregionálne riaditeľstvá pre námorné záležitosti zodpovedajú za výnimky, pri ich udeľovaní a správe však nepoužívajú štandardné kritériá.

Po tom, ako kapitán rybárskeho plavidla alebo jeho zástupca vyloží úlovok, na ktorom sa vykoná súbor operácií váženia pri vykládke, použijú sa systémy, ktoré boli osvedčené, no neboli schválené zo strany EÚ.

Váženie po transporte a pred prvým predajom nie je povolené.

Ryby predávané na aukcii sa vážia v súlade s plánom výberu vzorky schváleným Komisiou. Vážia sa všetky ryby predané registrovaným nákupcom.

Úlovok sa zvyčajne váži pri vykládke. Váženie po preprave je povolené. Za správnosť váženia zodpovedajú registrovaní nákupcovia a predajcovia.

Zdroj: Informácie získané počas auditov a právne predpisy.

Príloha II

Správa kvót a rybolovného úsilia

KVÓTYRYBOLOVNÉ ÚSILIE
Španielsko

Kvóty sa spravidla prideľujú jednotlivým plavidlám.

Monitorovanie sa vykonáva systematicky a v prípade druhov, pri ktorých sa môžu kvóty rýchlo vyčerpať, aj dvakrát denne.

Kvóty sa monitorujú na základe údajov z elektronických denníkov a zo záznamov o predaji. V prípade nezrovnalostí medzi týmito dvomi zdrojmi orgány použijú vyšší údaj.

Monitorovanie vychádza z údajov VMS; každý deň, keď rýchlosť plavidla nedosahuje päť uzlov, sa považuje za deň rybolovu.

Rybolovné úsilie plavidiel bez VMS sa počíta na základe rybárskych denníkov (v písomnej alebo elektronickej forme).

Pri plavidlách s dĺžkou do 10 metrov sa používajú záznamy o predaji, pričom každý záznam o predaji predstavuje jeden deň rybolovu.

Francúzsko

Kvóty sa udeľujú hlavne organizáciám výrobcov.

Organizácie výrobcov monitorujú čerpanie kvót, ktoré im boli pridelené, na základe plánov riadenia schválených na vnútroštátnej úrovni. Úrad pre riadenie zdrojov námorného riaditeľstva pre morský rybolov a akvakultúru monitoruje celoštátne čerpanie kvót. Úrad pri svojich výpočtoch vychádza z potvrdených údajov o úlovkoch vo svojom systéme (SACROIS) a krížové kontroly údajov vykonáva na základe informácií získaných od organizácií výrobcov.

Medziregionálne riaditeľstvá pre námorné záležitosti nevykonávajú žiadne regionálne kontroly s cieľom sledovať monitorovanie čerpania kvót zo strany organizácií výrobcov.

Na monitorovanie rybolovného úsilia orgány používajú manuálne tabuľky.

Údaje VMS a údaje o oznamovacích povinnostiach nie sú vždy dostupné. Orgány odhadujú aktivitu na základe minulých úlovkov plavidla, no je možné, že nesprávne vyhlásenia nebudú odhalené.

Oprávnenia na rybolov majú elektronickú formu a inšpektori nie sú počas inšpekcií vždy schopní nahliadnuť do údajov plavidla a informácií o aktivite, ktoré sú online, takže je pre nich ťažké skontrolovať, či má dané plavidlo povolenie loviť druh, ktorý je na palube.

Taliansko

Jediný druh, na ktorý sa v Taliansku vzťahuje kvóta, je tuniak modroplutvý.

Kvóty sa rozdeľujú celoštátne medzi tieto kategórie: plavidlá s vakovou sieťou, plavidlá s lovnými šnúrami, pasce, rekreačný rybolov a rezervná kvóta ako tolerancia pre vedľajší úlovok.

Čerpanie kvót monitoruje MIPAAF. Povolené plavidlá musia počas rybárskeho výjazdu predkladať denné vyhlásenia o úlovku, aj vtedy, ak je úlovok nulový. Údaje o čerpaní kvót zaslané z Talianska a údaje, ktoré mala k dispozícii Komisia, boli tie isté.

Škótsko

Väčšina kvót sa prideľuje organizáciám výrobcov (približne 97 %), pričom malý podiel sa ponecháva pre plavidlá s dĺžkou do 10 metrov a väčšie nesektorové plavidlá.

Centrálne orgány monitorujú úlovky druhov, na ktoré sa vzťahujú kvóty. V systéme sa podľa údajov o plavidle a úlovku automaticky vypočíta čerpanie kvót rybárskymi plavidlami v organizácii výrobcov. Tieto správy sa každý týždeň zasielajú všetkým organizáciám výrobcov, ktorým boli udelené kvóty. Keď sa vyčerpá konkrétna kvóta udelená organizácii výrobcov, táto informácia sa zverejní na webovej stránke vlády.

Rybolovné úsilie sa spravidla prideľuje na jednotlivé plavidlá. Orgány z prideleného úsilia vyčleňujú časť a rybárskym plavidlám sa rozdelí sa len 95 % úsilia, aby bola ponechaná poistná rezerva v prípade, že sa pridelené úsilie prekročí.

Orgány využívajú informácie z denníkov na monitorovanie čerpania rybolovného úsilia a dodržiavania podmienok týkajúcich sa rybolovného úsilia a do svojich inšpekcií zahŕňajú aj prvok súvisiaci s rybolovným úsilím. Počet dní sa pri všetkých typoch vyhlásenia (elektronické, písomné a týždenné) počíta na základe dĺžky rybárskeho výjazdu.

Informácie o čerpaní úsilia sa v systéme generujú automaticky, pričom sa zohľadňuje trvanie rybárskych výjazdov, na ktoré sa vzťahujú režimy rybolovného úsilia, ako aj výkon motora príslušného plavidla.

Efektívnosť automatizovaného systému pre plavidlá s rybárskymi denníkmi v papierovej forme (približne 23,6 % plavidiel s povolením za posledné tri roky) závisí od kvality údajov vložených do systému. Pri našom audite sme zistili 10 % chybovosť v súvislosti s dátumami vykládok.

Príloha III

Rámec pre zber údajov

EÚ stanovila rámec1 pre zber, správu a používanie štandardizovaných údajov o rybolove na účely vedeckej analýzy v kontexte spoločnej rybárskej politiky. V medziach tohto rámca sú členské štáty povinné zbierať biologické, environmentálne, technické a sociálno-ekonomické údaje o rybolove, akvakultúre a spracovateľských odvetviach. Časť z týchto údajov sa týka rybolovných aktivít a bola získaná v súlade s požiadavkami nariadenia o kontrole: informácie z VMS, rybárske denníky, vyhlásenia o vykládke, záznamy o predaji. Tieto údaje sa zasielajú vedeckým inštitúciám, ktoré ich využívajú ako integrálnu súčasť odhadov tvoriacich posúdenia populácie rýb (spolu s biologickými údajmi zozbieranými v súlade s rámcom pre zber údajov). Sú zásadné aj pre vedecké riadiace opatrenia a na hodnotenie cieľov v oblasti riadenia. Napríklad údaje o kapacite, úsilí a vykládkach sú potrebné na výpočet úlovku na jednotku úsilia, na to, aby mohli vedci identifikovať najvhodnejšie spôsoby rybolovu („métiers“) na výber vzorky biologických údajov, ako aj na rozčlenenie ekonomických údajov o flotile, aby ich bolo možné kombinovať s biologickými údajmi2.

Príloha IV

Organizácia inšpekcií v kontrolovaných členských štátoch

1. Španielsko

V Španielsku za kontrolné a inšpekčné činnosti do prvého predaja zodpovedá Generálny sekretariát (GS) pre rybolov, pod vedením ministerstva poľnohospodárstva, potravín a životného prostredia, v jurisdikcii centrálnej vlády.

GS pre rybolov vypracúva ročný plán inšpekcií (Plan de actuación general de control e inspección pesquera), v ktorom sa priority stanovujú na základe špecifických charakteristík flotily, rybolovnej oblasti a rybárskeho subjektu. Miestne orgány vypracúvajú v súlade so všeobecným rámcom a prioritami vlastnú analýzu rizika a plán inšpekcií. Minister pre verejnú správu sprístupňuje miestne zdroje v rámci pôsobnosti GS pre rybolov.

Ostatné orgány (autonómne oblasti, armáda, vojenská polícia Guardia Civil) vykonávajú inšpekcie v oblastiach morského rybolovu, prepravy, marketingu a spracovania. Tieto inšpekcie môžu prebiehať nezávisle alebo v spolupráci s GS pre rybolov. Autonómne oblasti sú zodpovedné za inšpekcie vo vnútrozemských vodách, inšpekcie týkajúce sa mäkkýšov, kôrovcov a ostnatokožcov a akvakultúry, zdravotných aspektov a vysledovateľnosti všetkých produktov od ich prvého predaja.

2. Francúzsko

Vo Francúzsku za kontrolu a inšpekcie v oblasti rybolovu zodpovedajú viaceré orgány:

  • na centrálnej úrovni ministerstvo životného prostredia, energetiky a námorné riaditeľstvo pre morský rybolov a akvakultúru, a národné stredisko pre dohľad nad rybolovom (Centre National de Surveillance de la Pêche – CNSP),
  • na regionálnej úrovni medziregionálne riaditeľstvo pre námorné záležitosti, ktoré riadi medziregionálny námorný prefekt a pracuje pod vedením námorného riaditeľstva pre morský rybolov a akvakultúru,
  • na miestnej úrovni územné riaditeľstvo pre pôdu a more, ktoré riadi územný prefekt pod vedením regionálneho prefekta,
  • v zámorských departmánoch a územiach vykonávajú všetky úlohy, ktoré v kontinentálnom Francúzsku uskutočňujú medziregionálne riaditeľstvá pre námorné záležitosti a územné riaditeľstvo pre pôdu a more, riaditeľstvá pre námorné záležitosti (DM).

Námorné riaditeľstvo pre morský rybolov a akvakultúru vypracúva národné polročné plány založené na analýze rizika. Nezohľadnili sa pri nej informácie kontrolných útvarov o rizikových oblastiach, kontrole prijatia opatrení k zisteným prípadom porušenia pravidiel atď. Plán sa vzťahuje na marketing a prepravu podľa nariadenia o kontrole (vysledovateľnosť) a odkazuje na ostatné verejné orgány, ktoré vykonávajú inšpekcie morského rybolovu, ako sú orgán pre námorné záležitosti, námorníctvo, colné orgány, pobrežná stráž, národné policajné orgány a orgán pre predchádzanie podvodu.

CNSP koordinuje inšpekcie na mori a poskytuje podporu pre inšpekcie vykládok.

Medziregionálne riaditeľstvá pre námorné záležitosti vypracúvajú vlastné regionálne plány v súlade s národnými plánmi. Regionálne plány by mali byť založené na podrobnej analýze rizika a ich inšpekčných prioritách. Zatiaľ čo bretónske medziregionálne riaditeľstvo pre námorné záležitosti zrealizovalo veľmi podrobnú analýzu rizika (vzťahujúcu sa aj na subjekty uskutočňujúce svoj prvý predaj a prepravu), analýza rizika stredozemného medziregionálneho riaditeľstva pre námorné záležitosti bola povrchná a systémové riziká sa v nej definovali na základe zaznamenaných porušení pravidiel.

Miestne plány (územné riaditeľstvo pre pôdu a more) nie sú založené na regionálnych plánoch. Vychádzajú z analýzy rizika alebo zacielenia koordinovaného CNSP a, s výnimkou stredozemného regiónu, z rizík zistených kontrolnými útvarmi. Toto posúdenie rizika sa zatiaľ neodráža v národných a regionálnych plánoch kontroly v podobe plánu riadenia rizika a nie je prepojené s miestnymi iniciatívami.

Územné riaditeľstvo pre pôdu a more a ostatné miestne inšpekčné orgány zabezpečujú zdroje pre inšpekcie vykládok a fázy po vykládke.

3. Taliansko

V Taliansku je Generálneho riaditeľstvo pre námorné záležitosti a akvakultúru (GR MFA) talianskeho ministerstva poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva (MIPAAF) jediným zodpovedným orgánom v zmysle článku 5 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1224/2009 (nariadenie o kontrole).

Pri výkone svojich povinností môže využívať služby kancelárie správcu prístavu /pobrežnej stráže, ako národné stredisko monitorovania rybolovu (National Fishing Control Centre – NFCC). Za monitorovanie rybolovu, obchod a správu rybárskych produktov, ako aj za vyšetrovanie priestupkov zodpovedá vojenský a civilný personál ústredných a decentralizovaných námorných orgánov, ako aj ďalších orgánov presadzovania práva (Guardia Finanza, Carabinieri atď.).

4. Škótsko

V Škótsku je za kontrolu a inšpekcie rybolovu do fázy prvého predaja zodpovedné Marine Scotland. Posudzovanie rizika prebieha nepretržite a na regionálnej úrovni sa organizuje každé dva týždne pre rôzne oblasti, prístavy a segmenty aktivít. Netvorí základ podrobného plánu inšpekcií, no stanovujú sa v ňom hlavné priority, ktoré musia rybárske úrady zohľadniť pri plánovaní svojich činností. Miestni inšpektori patria k Marine Scotland.

Pri niektorých operáciách na overenie súladu spolupracuje Marine Scotland s ostatnými vládnymi organizáciami a organizáciami verejného sektora, ako je Škótska polícia, Námorná a pobrežná agentúra, úrad pre ochranu zdravia a bezpečnosť (Health and Safety Executive) a Daňový a colný úrad Jej Veličenstva.

Odpovede Komisie

Zhrnutie

I

Cieľom reformovanej spoločnej rybárskej politiky (SRP) je zabezpečiť, aby boli rybolovné a akvakultúrne činnosti dlhodobo environmentálne udržateľné a aby sa riadili spôsobom, ktorý je v súlade s cieľmi dosahovania hospodárskeho a sociálneho prínosu a prínosu v oblasti zamestnanosti a prispenia k dostupnosti dodávok potravín, a to pri uplatnení prístupu predbežnej opatrnosti a ekosystémového prístupu k riadeniu rybárstva.

V tomto kontexte je nevyhnutný účinný režim kontroly, ktorým sa zabezpečí dôveryhodnosť, spoľahlivosť a účinnosť tejto politiky. Jeho cieľom je zabezpečiť, aby členské štáty plnili svoje povinnosti v oblasti kontroly a aby mali zavedený účinný systém kontroly, a zároveň aby sa pravidlá v EÚ uplatňovali rovnakým harmonizovaným spôsobom. Na základe odporúčaní osobitnej správy Dvora audítorov č. 7/2007 boli pravidlá kontroly v roku 2008 prepracované s cieľom riešiť zistené nedostatky.

III

Komisia súhlasí s názorom, že na základe auditu Dvora audítorov z roku 2007 sa systém EÚ na kontrolu rybárstva významne zlepšil, a to prostredníctvom prijatia nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009 (ďalej len „nariadenie o kontrole“) a sprievodného vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 404/2011. Komisia súhlasí aj s tým, že členské štáty môžu ďalej zlepšiť vykonávanie tohto nariadenia a že pretrvávajú isté nedostatky.

IV

Komisia potvrdzuje, že pravidlá týkajúce sa overovania hrubej tonáže by mohli zlepšiť kontrolu kapacity flotily.

Pokiaľ ide o nezrovnalosti v registri flotily, Komisia sa domnieva, že nedostatky zistené Dvorom audítorov by v zásade mali byť vyriešené prostredníctvom vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2017/218 o registri rybárskej flotily Únie prijatého 6. februára 2017.

V

Komisia potvrdzuje, že časť rybárskej flotily EÚ je oslobodená od požiadavky nainštalovať systém monitorovania plavidiel (VMS) na palubu plavidla. Táto požiadavka sa však vzťahuje na 11 % flotily, ktoré predstavujú viac ako tri štvrtiny množstva ulovených rýb. Niektoré členské štáty navyše nainštalovali VMS aj na plavidlá s dĺžkou menej ako 12 metrov, hoci to na základe nariadenia o kontrole nie je povinné.

Komisia uznáva, že používanie sledovacích systémov je možné v prípade malých plavidiel ešte zlepšiť.

VI

Kritériá prideľovania rybolovných možností členskými štátmi sú vymedzené v spoločnej rybárskej politike. Podľa Komisie nemá uplatňovanie týchto kritérií osobitný vplyv na režim kontroly a jeho účinnosť.

Komisia súhlasí s názorom, že zlepšenie transparentnosti, pokiaľ ide o typ kritérií používaných na prideľovanie kvót, by pomohlo vyhnúť sa uprednostňovaniu istých osobitných záujmov na úkor iných.

VII

Komisia súhlasí, že niektoré členské štáty stále nezabezpečujú úplný prenos údajov o úlovkoch a potvrdení o predaji, a to najmä v prípade plavidiel s dĺžkou menej ako 12 metrov. Komisia vykonáva systematickú následnú kontrolu situácií porušovania pravidiel SRP s využitím príslušných nástrojov, ktoré má k dispozícii.

Okrem toho počas auditov a inšpekcií pravidelne posudzuje vykonávanie kontrolných požiadaviek v maloobjemovom rybolove.

Nariadenie o Európskom námornom a rybárskom fonde navyše umožňuje financovanie vybavenia rybárskych plavidiel zariadeniami ERS, a to bez ohľadu na veľkosť plavidiel.

Pokiaľ ide o súhrnné údaje, situácia je takáto: členské štáty musia zasielať súhrnné údaje o úlovkoch vždy aj s informáciou o populáciách rýb a rybolovných oblastiach, ak sa uplatňuje režim rybolovného úsilia. Existujú aj presne stanovené prípady, keď musia posielať informáciu o veľkosti plavidiel a rybárskom výstroji, vo všeobecnosti to však nie je povinné. Ak sú potrebné údaje o úlovkoch, Komisia si môže na základe nariadenia o kontrole vyžiadať údaje z ERS priamo od členských štátov. Tento postup je v súčasnosti vo fáze testovania.

VIII

Na základe súčasných pravidiel kontroly sú členské štáty povinné zaznamenávať všetky porušenia, ktorých sa dopustili držitelia licencií na rybolov a kapitáni, do vnútroštátneho registra. Týmito pravidlami sa podporuje aj výmena informácií o porušeniach medzi členskými štátmi. Komisia poznamenáva, že súčasné rozdiely v súdnych systémoch jednotlivých členských štátov môžu mať vplyv na vykonávanie týchto ustanovení v EÚ.

Komisia uznáva, že súčasné nariadenie o kontrole neumožňuje vytvorenie komplexného systému na výmenu údajov o porušeniach a sankciách.

Komisia vo všeobecnosti podporuje vývoj noriem EÚ, spoločného prístupu ku kontrolným činnostiam a spoločných informačných platforiem na výmenu údajov s cieľom dosiahnuť stabilné rovnaké podmienky.

IX

Komisia berie tieto odporúčania na vedomie. Zatiaľ nebolo prijaté rozhodnutie o preskúmaní nariadenia o kontrole. Na základe týchto odporúčaní bude Komisia medzitým pokračovať v podpore a zabezpečovaní plného vykonávania súčasných kontrolných požiadaviek.

Komisia zároveň konštatuje, že niektoré z týchto odporúčaní sú určené členským štátom.

Úvod

01

Nariadením o kontrole sa zriaďuje systém Únie na kontrolu, inšpekciu a presadzovanie s cieľom zabezpečiť dodržiavanie pravidiel SRP.

06

Hoci Komisia zodpovedá za hodnotenie vplyvu tohto nariadenia na SRP a za kontrolu vykonávania pravidiel členskými štátmi, úspech tejto politiky závisí od účasti všetkých dotknutých strán. Komisia potvrdzuje, že prideľovanie primeraných prostriedkov zo strany členských štátov a riadny rozvoj administratívnej kapacity sú kľúčovými faktormi na dosiahnutie cieľov SRP.

07

S cieľom obmedziť administratívne zaťaženie členských štátov a rybárov sa nariadením o kontrole zavádza osobitný zjednodušený režim pre plavidlá s dĺžkou menej ako 10 metrov. Tento režim spočíva v tom, že členské štáty vytvoria plány odberu vzoriek s cieľom monitorovať činnosti týchto plavidiel podľa metodológie prijatej Komisiou v súlade s postupom výboru.

08

Bodový systém zavedený nariadením o kontrole bol zameraný na vytvorenie rovnakého systému sankcionovania v celej EÚ.

Právny rámec EÚ však neobsahuje harmonizované pravidlá týkajúce sa sankcií za porušenia pravidiel SRP. Keďže na úrovni EÚ neexistujú jednotné pravidlá sankcií, každý členský štát uplatňuje svoje vnútroštátne právne predpisy a postupy. Neexistencia harmonizovaných sankcií sa týka mnohých iných politík Únie, nielen SRP.

Komisia sa však domnieva, že vyjasnenie režimu kontrol, pokiaľ ide o sankcie za vážne porušenia pravidiel SRP, by ďalej zlepšilo účinnosť systému kontroly a rovnaké podmienky v rámci neho.

10

Komisia sa domnieva, že v prípadoch, keď sa rozhodlo o prijatí a vykonávaní akčných plánov, sa potvrdila účinnosť týchto nástrojov pri náprave systematických nedostatkov v členských štátoch.

11

Komisia sa domnieva, že Európska agentúra pre kontrolu rybárstva (EFCA) mala doposiaľ rozhodujúcu úlohu pri vývoji a posilňovaní harmonizovaného a koherentného prístupu s kompatibilnými systémami na podávanie správ, výmenu údajov a vysledovateľnosť produktov rybolovu.

Z hodnotenia nariadenia o kontrole však vyplynulo, že úlohy a zodpovednosti Komisie, EFCA a členských štátov bude možno treba podrobnejšie vyjasniť tak, aby sa dosiahla lepšia súčinnosť.

Poznámky

16

V nariadení o kontrole sa uvádza, že sa môžu prijať podrobné pravidlá na overovanie tonáže rybárskych pravidiel. Komisia bude naďalej zabezpečovať, aby členské štáty dodržiavali existujúce pravidlá týkajúce sa maximálnej rybolovnej kapacity.

Rámček 3 – Overovanie výkonu motora uskutočnené v súlade s požiadavkami nariadenia o kontrole

Na základe zistení Komisie počas auditov výkonu motora vykonaných v roku 2016 v členských štátoch v oblasti Atlantického oceánu Španielsko tieto kontroly vykonalo raz (pričom overovanie neschválil príslušný orgán na overovanie výkonu motora), zatiaľ čo Spojené kráľovstvo má zavedený trvalejší/systematickejší postup overovania výkonu motora.

Komisia plánuje v roku 2017 štúdiu, ktorú má vykonať externý dodávateľ vo vybratých členských štátoch EÚ, o vykonávaní požiadaviek stanovených v nariadení o kontrole, pokiaľ ide o fyzické overovanie výkonu motora.

18

Monitorovanie výkonu motora bolo súčasťou cyklu auditov v rokoch 2015 – 2016 vo všetkých členských štátoch vrátane Francúzska. Komisia naďalej vykonáva následnú kontrolu v tejto oblasti s cieľom zabezpečiť prijatie primeraných opatrení.

Komisia je v úzkom kontakte s talianskymi orgánmi a bola informovaná, že na rok 2017 Taliansko pripravuje nový plán odberu vzoriek.

19

Komisia súhlasí s analýzou Dvora audítorov. Chcela by však upozorniť, že hoci niektoré plány odberu vzoriek ešte nie sú prijaté, Komisia kontroluje, či sa strop dodržiava, a to na základe registra flotily EÚ a prostredníctvom ročných vnútroštátnych správ o flotile, ktoré členské štáty musia zasielať Komisii. Členské štáty pristupujú k overovaniu aj v prípade, keď nemajú plán odberu vzoriek.

20

Komisia sa domnieva, že riziko prekročenia stropov kapacity flotily zistené Dvorom audítorov by v zásade malo byť vyriešené prijatím vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2017/218 zo 6. februára 2017 o registri rybárskej flotily Únie.

23

Komisia prijala nové nariadenie o registri rybárskej flotily Únie 6. februára 2017. Účinnosť nadobudne 1. februára 2018 [vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/218]. V novom nariadení sa zavádzajú nové postupy s cieľom zabezpečiť, aby sa register rybárskej flotily Únie aktualizoval takmer v reálnom čase a aby obsahoval spoľahlivé informácie.

Rámček 4 – Zistené nezrovnalosti v registri flotily

Pokiaľ ide o nezrovnalosti v registri flotily, Komisia sa domnieva, že nedostatky zistené Dvorom audítorov by v zásade mali byť vyriešené prijatím vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2017/218 zo 6. februára 2017 o registri rybárskej flotily Únie.

24

Na základe nového nariadenia o registri rybárskej flotily Únie sa budú aktualizácie z vnútroštátnych registrov vykonávať takmer v reálnom čase. Aktualizácia údajov o plavidlách sa bude zabezpečovať dvomi spôsobmi: a) prostredníctvom priameho predloženia akejkoľvek udalosti rybárskeho plavidla zapísaného do vnútroštátneho registra rybárskej flotily členskými štátmi najneskôr do konca pracovného dňa alebo b) prostredníctvom prehľadov aktuálneho stavu. Ak obsah prehľadu aktuálneho stavu nebude čitateľný, úplný, presný alebo spoľahlivý, bude tento prehľad zamietnutý a Komisia oznámi svoje pripomienky členskému štátu, ktorý bude musieť vykonať potrebné zmeny vo vnútroštátnom registri najneskôr do piatich pracovných dní od oznámenia Komisie.

Spoločná odpoveď Komisie na body 25 a 26: Komisia vykonala vo väčšine členských štátov audit systémov registrácie úlovkov a systémov validácie údajov a vykonáva systematickú následnú kontrolu zistených nedostatkov.

30

Komisia vie o tejto nezrovnalosti a v súčasnosti ju s dotknutými členskými štátmi rieši.

Uvedené 2 % sa týkajú akvakultúrnych plavidiel. V minulosti sa na základe nariadenia o VMS poskytlo oslobodenie od povinnosti inštalácie VMS všetkým plavidlám určeným výlučne na využívanie v rámci akvakultúry a pôsobiacim výlučne v rámci základných čiar členských štátov.“ [pozri článok 2 nariadenia Komisie (ES) č. 2244/2003].

V aktuálnom nariadení o kontrole sa toto oslobodenie zrušilo pre plavidlá s dĺžkou viac ako 15 metrov a zachovalo sa len pre plavidlá s dĺžkou do 15 metrov [pozri článok 9 ods. 5 nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009]. Členské štáty však neaktualizovali existujúce údaje o akvakultúrnych plavidlách v registri flotily.

V novom vykonávacom nariadení o registri flotily (ktoré nadobudne účinnosť 1. februára 2018) už neexistuje ani požiadavka registrácie akvakultúrnych plavidiel v registri flotily.

Spoločná odpoveď Komisie na body 31 a 32: Komisia zdôrazňuje, že 11 % flotily, na ktoré sa vzťahuje požiadavka na inštaláciu VMS, predstavuje viac ako tri štvrtiny množstva ulovených rýb.

S cieľom obmedziť administratívne zaťaženie členských štátov a rybárov sa nariadením o kontrole zavádza osobitný zjednodušený režim pre plavidlá s dĺžkou menej ako 10 metrov, ktorý pozostáva z vytvorenia plánov odberu vzoriek členskými štátmi. Niektoré členské štáty navyše VMS nainštalovali aj na plavidlá s dĺžkou menej ako 12 metrov, hoci to nie je povinné.

Komisia sa domnieva, že väčšinu plavidiel, ktoré predstavujú vysoké riziko pre ochranu, možno sledovať a kontrolovať. Uznáva však, že používanie sledovacích systémov je možné v prípade malých plavidiel ešte zlepšiť.

34

Komisia môže potvrdiť, že informácie, ktoré prijala, sú pomerne heterogénne, a preto ešte nemôže poskytnúť prehľad o tom, ako sa táto metóda v členských štátoch uplatňuje.

V marci 2016 sa Komisia v súlade s článkom 16 nariadenia o SRP obrátila na pobrežné členské štáty so žiadosťou o informácie týkajúce sa ich systému prideľovania kvót. Členské štáty navyše požiadala, aby poskytli aj informácie o tom, ako zabezpečujú zahrnutie zásad stanovených v článku 17, najmä pokiaľ ide o transparentné a objektívne kritériá vrátane environmentálnych, sociálnych a hospodárskych kritérií, do metódy prideľovania. Z príspevkov prijatých Komisiou vyplýva, že najčastejšou spoločnou črtou systémov prideľovania v EÚ je historický záznam o úlovkoch v tých prípadoch, keď obsahuje rozdelenie podielov úlovkov medzi oprávnených účastníkov v rybárstve. Členské štáty uviedli, že používajú rôzne súbory systémov prideľovania rybolovných možností či prístupu k nim, ktoré nemusia nevyhnutne zahŕňať systémy rozdelenia podielov úlovku. Väčšina z nich potvrdila, že zohľadňuje sociálne, hospodárske a environmentálne kritériá, čo je v súlade s cieľmi SRP.

Na Súdnom dvore navyše prebieha konanie vo veci C-540/16, Spika a i., ktoré sa týka návrhu na začatie prejudiciálneho konania v súvislosti s výkladom článkov 16 a 17 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013. Odpoveď na túto predbežnú otázku by umožnila reflexiu o základných princípoch metód prideľovania vnútroštátnych kvót.

Európsky parlament okrem toho v roku 2015 financoval štúdiu o prideľovaní vnútroštátnych kvót:

http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2015/540357/IPOL_STU(2015)540357_EN.pdf

37

Pre plavidlá, ktoré sú oslobodené od požiadaviek na inštaláciu VMS, sa v nariadení o kontrole predpokladajú iné komunikačné prostriedky, ktoré podliehajú rozhodnutiam zákonodarcov.

38

Komisia súhlasí s analýzou Dvora audítorov a chce poukázať na to, že stále prebieha diskusia s Európskym parlamentom a Radou o návrhu technických opatrení.

41

Komisia súhlasí s názorom Dvora audítorov, že treba podporovať opatrenia, ktorými sa vytvárajú regionálne požiadavky v oblasti ochrany a ktoré sú prispôsobené regiónom, keďže takéto opatrenia sú v súlade so zásadami, ktorými sa riadi SRP, najmä s jej regionalizovaným prístupom.

48

S cieľom obmedziť administratívne zaťaženie členských štátov a rybárov sa nariadením o kontrole zavádza osobitný zjednodušený režim pre plavidlá s dĺžkou menej ako 10 metrov. Tento režim spočíva v tom, že členské štáty vytvoria plány odberu vzoriek s cieľom monitorovať činnosti týchto plavidiel podľa metodológie prijatej Komisiou v súlade s postupom výboru.

Komisia by takisto chcela dodať, že kontrola činností pravidiel s dĺžkou menej ako 10 metrov, ktoré sú v súčasnosti členskými štátmi oslobodené od vedenia rybárskeho denníka (napr. kontroly prostredníctvom odberu vzoriek v čase vykládky), by sa mohla zlepšiť.

50

Komisia súhlasí s analýzou Dvora audítorov a domnieva sa, že plány odberu vzoriek by po prijatí mali obsahovať odhady úlovkov.

Rámček 5 – Chyby a nedostatky systému týkajúce sa vyhlásení v papierovej podobe

Komisia vie o tom, že vo Francúzsku sa stále nezabezpečuje úplný prenos údajov o úlovkoch a potvrdení o predaji. Chcela by však zdôrazniť, že od roku 2014 zaznamenala významný pokrok, a to najmä pokiaľ ide o malé plavidlá. S cieľom kontrolovať vykonávanie opatrení akčného plánu Komisia realizuje pravidelné audity.

Členské štáty vytvorili systémy registrácie úlovkov (na zber, registráciu a spracovanie kontrolných údajov), ktoré sú v súlade s nariadením o kontrole a integrujú elektronické údaje a údaje v papierovej podobe.

Niektoré členské štáty však používajú informačné systémy, ktoré stále primerane neumožňujú vzájomnú výmenu údajov a nezaručujú krížovú kontrolu z rôznych zdrojov údajov.

Komisia bude naďalej venovať osobitnú pozornosť systému registrácie úlovkov a bude ho následne kontrolovať.

Pokiaľ ide o Škótsko, plavidlá vykázali nesprávne dátumy vykládky. Ak sa porovnávajú napríklad s potvrdeniami o predaji, je možné, že potvrdenie o predaji obsahuje dátum predaja namiesto dátumu vykládky. Tento typ nezrovnalosti sa zistil v Spojenom kráľovstve v rámci auditov vysledovateľnosti.

56

Komisia súhlasí zo závermi Dvora audítorov o tom, že existuje priestor na zlepšenie, pokiaľ ide o prenos údajov o úlovkoch a potvrdení o predaji, ktoré stále nie sú úplné, najmä pre malé plavidlá, a pokiaľ ide o krížové kontroly a validáciu údajov.

Komisia však v uplynulých rokoch zaznamenala významný pokrok. Účinným nástrojom v tejto oblasti sú najmä akčné plány a vykonávanie príslušných opatrení.

Rámček 6 – Chyby a systémové nedostatky týkajúce sa krížových kontrol medzi vyhláseniami o vykládke a potvrdeniami o predaji

Komisia vie o týchto nedostatkoch, a preto ich rieši v rámci akčného plánu.

Komisia sa domnieva, že v uplynulých rokoch sa dosiahol celkový pokrok a zvýšila sa účinnosť kontrolných činností v Taliansku. Plné vykonávanie systému registrácie úlovkov je stále významným problémom.

Komisia vie o tomto nedostatku týkajúceho sa potvrdení o predaji, ktorý bol súčasťou akčného plánu. Španielsko nedávno vyvinulo nástroj TRAZAPES, ktorý umožní automatický prenos potvrdení o predaji z autonómnych oblastí ústrednému orgánu. Komisia bude v rámci budúcich auditov opätovne hodnotiť pokrok Španielska.

60

Elektronický systém na výmenu prepravných listín, ktorý bol zavedený v Škótsku, sa v nariadení o kontrole skutočne nevyžaduje. Nariadenie o kontrole umožňuje, aby vnútroštátny systém presahoval rámec minimálnych ustanovení obsiahnutých v tomto nariadení. Komisia súhlasí s tým, že elektronický systém EÚ na prepravné listiny umožňujúci výmenu údajov medzi členskými štátmi by zlepšil spoľahlivosť údajov o úlovkoch.

Rámček 7 – Nedostatky schvaľovania údajov v členských štátoch

Komisia potvrdzuje, že sa v súčasnosti pracuje na ďalších zlepšeniach v kontexte akčného plánu.

64

Validácia údajov je súčasťou prebiehajúceho akčného plánu vo Francúzsku, pričom by mala umožniť ďalšie zlepšenia v tejto oblasti.

67

Komisia poznamenáva, že najmä v Španielsku a Spojenom kráľovstve možno pozorovať klesajúci trend nezrovnalostí.

71

Členské štáty musia zasielať súhrnné údaje o úlovkoch s informáciou o populáciách rýb a rybolovných oblastiach, ak sa uplatňuje režim rybolovného úsilia. Existujú takisto presne stanovené prípady, keď musia posielať informácie o veľkosti plavidiel a rybárskom výstroji, vo všeobecnosti to však nie je povinné. Ak sú potrebné údaje o úlovkoch, Komisia si môže na základe nariadenia o kontrole vyžiadať údaje z ERS priamo od členských štátov. Tento postup je v súčasnosti vo fáze testovania.

73

Komisia súhlasí s tým, že v súlade s nariadením o kontrole musia mať členské štáty zavedené primerané štruktúry na kontrolu rybárstva. V rámci Európskeho námorného a rybárskeho fondu bola zavedená ex ante kondicionalita s cieľom zabezpečiť, aby mali členské štáty administratívnu kapacitu na vykonávanie nariadenia o kontrole predtým, než sa im z fondu pridelia akékoľvek prostriedky.

79

Európska agentúra pre kontrolu rybárstva v spolupráci s členskými štátmi a Komisiou poskytuje základné študijné osnovy pre inšpektorov členských štátov a v súčasnosti vyvíja platformu na vzdelávanie v EÚ.

89

Na základe súčasných pravidiel kontroly sú členské štáty povinné zaznamenávať všetky porušenia, ktorých sa dopustili držitelia licencií na rybolov a kapitáni, do vnútroštátneho registra. Týmito pravidlami sa podporuje aj výmena informácií týkajúcich sa porušení medzi členskými štátmi. Komisia ukončila internú štúdiu o systémoch sankcionovania členských štátov, v ktorej sa analyzoval odrádzajúci účinok, účinnosť a proporcionalita systémov sankcionovania, ktoré členské štáty v súčasnosti používajú. Komisia poznamenáva, že súčasné rozdiely v súdnych systémoch jednotlivých členských štátov môžu mať vplyv na vykonávanie týchto ustanovení v celej EÚ.

92

Komisia uznáva dôležitosť systematického využívania systému elektronického nahlasovania inšpekcií.

Závery

95

Komisia súhlasí s poznámkou Dvora audítorov, že od auditu v roku 2007 a od reformy nariadenia o kontrole dosiahli členské štáty a Komisia pokrok.

Treba však preskúmať, či si niektoré ustanovenia tohto nariadenia nevyžadujú zmenu s cieľom zlepšiť účinnosť systému kontroly rybárstva.

Odporúčanie 1 – Zlepšenie spoľahlivosti informácií o rybárskych flotilách
  1. Komisia konštatuje, že toto odporúčanie je určené členským štátom a bude sa ním ďalej zaoberať.
  2. Komisia toto odporúčanie čiastočne prijíma:
  • Pravidlá overovania hrubej tonáže, ako aj výkonu motora by mohli byť užitočné.
  • Rozhodnutie o preskúmaní nariadenia o kontrole ešte nebolo prijaté a akýkoľvek návrh Komisie bude podliehať lepšej právnej regulácii, najmä verejnej konzultácii a posúdeniu vplyvu, ktoré nemožno prejudikovať. Komisia bude v tomto kontexte prihliadať na odporúčanie Dvora audítorov.
97

Komisia súhlasí, že vďaka využitiu VMS a v niektorých prípadoch aj iných sledovacích zariadení sa zlepšilo monitorovanie činnosti flotily vo vodách EÚ.

Komisia by chcela odkázať na svoje odpovede na body 31 a 32.

98

Kritériá prideľovania rybolovných možností členskými štátmi sú vymedzené v spoločnej rybárskej politike. Podľa Komisie uplatňovanie týchto kritérií v súčasnosti nesúvisí s vykonávaním nariadenia o kontrole. Z príspevkov, ktoré Komisia prijala od členských štátov vyplýva, že najčastejším spoločným kritériom, ktoré sa používa na prideľovanie kvót v EÚ, sú historické záznamy o úlovkoch. Takisto sa zdá, že v súlade s cieľmi SRP sa zohľadňujú sociálne, hospodárske a environmentálne kritériá. Na Súdnom dvore navyše prebieha konanie vo veci C-540/16, Spika a i., ktoré sa týka návrhu na začatie prejudiciálneho konania v súvislosti s výkladom článkov 16 a 17 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013. Odpoveď na túto predbežnú otázku by umožnila reflexiu o základných princípoch metód prideľovania vnútroštátnych kvót.

Európsky parlament okrem toho v roku 2015 financoval štúdiu o prideľovaní vnútroštátnych kvót:

http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2015/540357/IPOL_STU(2015)540357_EN.pdf

Pre plavidlá, ktoré nie sú pripojené na VMS, sa v nariadení o kontrole stanovujú iné komunikačné prostriedky na monitorovanie rybolovného úsilia, ktoré však ešte nie sú úplne zavedené.

Pokiaľ ide o zjednodušenie technických opatrení, Komisia už navrhla zjednodušenie právneho rámca a zjednodušenie povinností rybárov. O návrhu sa v súčasnosti diskutuje na medziinštitucionálnej úrovni.

Komisia súhlasí s názorom Dvora audítorov, že v súlade so zásadami SRP treba podporovať osvedčené postupy, a to najmä tie, ktoré sú prispôsobené regiónom.

Odporúčanie 2 – Zlepšenie monitorovania opatrení na riadenie rybárstva
  1. Komisia toto odporúčanie čiastočne prijíma:
  • Zrušenie výnimiek od povinnosti VMS pre plavidlá s dĺžkou od 12 do 15 metrov by zlepšilo monitorovanie a kontrolu činnosti rybárskych flotíl.
  • Rozhodnutie o preskúmaní nariadenia o kontrole ešte nebolo prijaté a akýkoľvek návrh Komisie bude podliehať lepšej právnej regulácii, najmä verejnej konzultácii a posúdeniu vplyvu, ktoré nemožno prejudikovať. Komisia bude v tomto kontexte prihliadať na odporúčanie Dvora audítorov.
  1. Komisia čiastočne prijíma toto odporúčanie:
  • Inštalácia menších a lacnejších lokalizačných systémov na plavidlá s dĺžkou menej ako 12 metrov by zlepšila monitorovanie a kontrolu rybolovných činností.
  • Rozhodnutie o preskúmaní nariadenia o kontrole ešte nebolo prijaté a akýkoľvek návrh Komisie bude podliehať lepšej právnej regulácii, najmä verejnej konzultácii a posúdeniu vplyvu, ktoré nemožno prejudikovať. Komisia bude v tomto kontexte prihliadať na odporúčanie Dvora audítorov.
  1. Komisia konštatuje, že toto odporúčanie je určené členským štátom.
99

V nariadení o kontrole sa stanovuje, že členské štáty nahlasujú Komisii všetky ryby ulovené a vyložené v EÚ okrem niekoľkých výnimiek, ako sú napríklad predané množstvá menšie ako 30 kilogramov.

Komisia súhlasí zo závermi Dvora audítorov, že existuje priestor na zlepšenie, pokiaľ ide o prenos údajov o úlovkoch a potvrdení o predaji, ktoré stále nie sú úplné, najmä pre malé plavidlá.

V posledných rokoch však Komisia v rámci auditov a overovacích misií týkajúcich sa registrácie úlovkov a systémov validácie údajov vykonaných od roku 2010, ako aj v rámci systematickej následnej kontroly situácií porušovania pravidiel SRP zaznamenala významný pokrok a pokles počtu nezrovnalostí, najmä pri malých plavidlách.

Členské štáty vytvorili systémy registrácie úlovkov, ktoré sú v súlade s nariadením o kontrole a integrujú elektronické údaje, ako aj údaje v papierovej podobe. Niektoré členské štáty však používajú informačné systémy, ktoré stále primerane neumožňujú vzájomnú výmenu údajov a nezaručujú krížovú kontrolu z rôznych zdrojov údajov. Komisia bude tejto otázke naďalej venovať mimoriadnu pozornosť.

Odporúčanie 3 – Zlepšenie spoľahlivosti údajov týkajúcich sa rybárstva 1.

Komisia berie na vedomie termín navrhnutý Dvorom audítorov a predpokladá, že sa vzťahuje len na vykonávanie existujúcich pravidiel.

  1. Komisia konštatuje, že toto odporúčanie je určené členským štátom a už začala monitorovať jeho vykonávanie.
  2. Komisia konštatuje, že toto odporúčanie je určené členským štátom a už začala monitorovať jeho vykonávanie.
  3. Komisia konštatuje, že toto odporúčanie je určené členským štátom a už začala monitorovať jeho vykonávanie.
  4. Komisia toto odporúčanie prijíma. Komisia už začala jeho vykonávanie prostredníctvom vývoja integrovaného programu správy údajov o rybárstve vrátane iniciatívy dopravnej vrstvy FLUX.
  5. Komisia toto odporúčanie prijíma.
  6. Komisia toto odporúčanie prijíma a bude pokračovať v jeho vykonávaní prostredníctvom pravidelných kontrol a hodnotenia uplatňovania pravidiel kontroly rybárstva členskými štátmi.
2.

Spoločná odpoveď Komisie na písmená g) a h): Komisia tieto odporúčania čiastočne prijíma. Rozhodnutie o preskúmaní nariadenia o kontrole ešte nebolo prijaté a akýkoľvek návrh Komisie podlieha lepšej právnej regulácii, najmä verejnej konzultácii a posúdeniu vplyvu, ktoré nemožno prejudikovať. Komisia bude v tomto kontexte prihliadať na odporúčanie Dvora audítorov.

100

Komisia súhlasí s názorom Dvora audítorov, že výsledky inšpekcií by sa mali presnejšie a systematickejšie uvádzať vo vnútroštátnych databázach. Potvrdzuje, že vývoj noriem EÚ v oblasti inšpekcií, riadenia rizík, harmonizovaného prístupu ku kontrolným činnostiam a spoločných informačných platforiem na výmenu správ o inšpekciách sú kľúčovými nástrojmi na dosahovanie účinného a silného systému inšpekcií.

Úloha, ktorú zohráva Európska agentúra pre kontrolu rybárstva (EFCA) pri vytváraní a posilňovaní harmonizovaného a koherentného prístupu s kompatibilnými systémami na podávanie správ a výmenu údajov o produktoch rybolovu, je v tejto súvislosti rozhodujúca.

101

Na základe súčasných pravidiel kontroly sú členské štáty povinné zaznamenávať všetky porušenia, ktorých sa dopustili držitelia licencií na rybolov a kapitáni, do vnútroštátneho registra. Týmito pravidlami sa podporuje aj výmena informácií o porušeniach medzi členskými štátmi.

Komisia sa domnieva, že všetky členské štáty majú zavedený právny rámec na sankcionovanie porušení SRP. Súhlasí však s názorom Dvora audítorov, že úroveň sankcií sa medzi jednotlivými členskými štátmi výrazne líši.

Komisia by chcela zdôrazniť, že z dôvodu neexistencie legislatívnych opatrení na riešenie súčasných slabých stránok právnych ustanovení EÚ týkajúcich sa ukladania sankcií nie je možné dosiahnuť významný pokrok smerom k účinnejším sankciám za porušenia pravidiel SRP v členských štátoch EÚ.

Odporúčanie 4 – Zlepšenie inšpekcií a sankcií 1.
  1. Komisia konštatuje, že toto odporúčanie je určené členským štátom a bude sa ním ďalej zaoberať.
  2. Komisia toto odporúčanie čiastočne prijíma:
  • Povinné používanie systému elektronického nahlasovania inšpekcií by pomohlo zlepšiť inšpekcie.
  • Rozhodnutie o preskúmaní nariadenia o kontrole ešte nebolo prijaté a akýkoľvek návrh Komisie bude podliehať lepšej právnej regulácii, najmä verejnej konzultácii a posúdeniu vplyvu, ktoré nemožno prejudikovať. Komisia bude v tomto kontexte prihliadať na odporúčanie Dvora audítorov.
2.
  1. Komisia konštatuje, že toto odporúčanie je určené členským štátom.
  2. Komisia konštatuje, že toto odporúčanie je určené členským štátom.
  3. Komisia toto odporúčanie čiastočne prijíma. Rozhodnutie o preskúmaní nariadenia o kontrole ešte nebolo prijaté a akýkoľvek návrh Komisie bude podliehať lepšej právnej regulácii, najmä verejnej konzultácii a posúdeniu vplyvu, ktoré nemožno prejudikovať. Komisia bude v tomto kontexte prihliadať na odporúčanie Dvora audítorov.

Komisia súhlasí s potrebou posilniť výmenu informácií týkajúcich sa porušovania pravidiel SRP s cieľom zabezpečiť účinnejšiu analýzu rizík a posilnenie transparentnosti medzi členskými štátmi.

Skratky

EFCA: Európska agentúra pre kontrolu rybárstva

ERS: Systém elektronického nahlasovania rybárskych činností (Electronic Reporting System for the fisheries activities)

: Európska únia

FAO: Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo

FIDES: Systém elektronickej výmeny údajov o rybárstve (Fisheries Information Data Exchange System)

FMC: Stredisko monitorovania rybolovu (Fisheries Monitoring Centre)

GFCM: Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more (General Fisheries Commission for the Mediterranean)

GT: Hrubá tonáž (Gross Tonnage)

kW: Výkon motora v kilowattoch

RFMO: Regionálna organizácia pre riadenie rybárstva

SRP: Spoločná rybárska politika

TAC: Celkový povolený výlov (Total Allowable Catch)

VMS: Systém monitorovania plavidiel (Vessels Monitoring System)

Glosár

Eurostat: Štatistický úrad Európskej únie.

GR MARE: Generálne riaditeľstvo pre námorné záležitosti a rybárstvo

Licencia na rybolov: Úradný dokument udeľujúci jeho držiteľovi právo určené vnútroštátnymi predpismi využívať určitú rybolovnú kapacitu na komerčné využívanie živých vodných zdrojov. Obsahuje minimálne požiadavky, ktoré sa týkajú identifikácie, technických charakteristík a vybavenia rybárskeho plavidla Únie.

Malé plavidlá: Len na účely tejto správy plavidlá s dĺžkou do 15 metrov.

Národný register flotily: Register, ktorý si každý členský štát vedie o všetkých rybárskych plavidlách, ktoré sa plavia pod jeho vlajkou.

Povolenie na rybolov: Úradný dokument, ktorý dopĺňa licenciu na rybolov, oprávňuje rybárske plavidlo Únie vykonávať osobitné rybolovné činnosti počas konkrétneho obdobia, v určitej oblasti alebo pre určité druhy rybolovu za osobitných podmienok.

Regionálna organizácia pre riadenie rybárstva: Subregionálna, regionálna alebo podobná organizácia s právomocou uznávanou medzinárodným právom zavádzať ochranné a riadiace opatrenia, ktoré sa týkajú živých morských zdrojov, za ktoré na základe jej ustanovujúceho dohovoru alebo dohody zodpovedá.

Register flotily EÚ: Register, ktorý vedie Komisia, obsahuje informácie o všetkých rybárskych plavidlách Únie.

Rybolovná kapacita: Rybolovná kapacita je množstvo rýb, ktoré môže plavidlo alebo flotila vyloviť za určité obdobie, ak sú plne využité, a pod podmienkou existencie príslušných zdrojov. V rámci spoločnej rybárskej politiky sa meria ako tonáž plavidla v GT (hrubá tonáž) a jeho výkon v kW (kilowatt), ako sú vymedzené v článkoch 4 a 5 nariadenia Rady (EHS) č. 2930/861.

Rybolovné úsilie: Rybolovné úsilie je výsledok kapacity a činnosti rybárskeho plavidla; v prípade skupiny plavidiel je to súčet rybolovného úsilia každého jedného plavidla v danej skupine.

Stredisko monitorovania rybolovu: Operačné stredisko zriadené vlajkovým členským štátom a vybavené počítačovým hardvérom a softvérom, ktorý umožňuje automatické prijímanie údajov, ich spracovanie a elektronický prenos.

Systém elektronického podávania správ o inšpekcii: Systém vytvorený agentúrou EFCA na to, aby členským štátom umožnil výmenu údajov zo správ o inšpekcii.

Systém monitorovania plavidiel: Satelitný systém monitorovania rybárskych plavidiel, ktorý v pravidelných intervaloch poskytuje orgánom správy rybolovu (stredisko monitorovania rybolovu) informácie o mieste, kurze a rýchlosti plavidiel.

Vlajkový štát: Štát, v ktorom je zaregistrované príslušné plavidlo.

Koncové poznámky

Glosár

1 Nariadenie Rady (EHS) č. 2930/86 z 22. septembra 1986, ktoré definuje charakteristické vlastnosti rybárskych plavidiel (Ú. v. ES L 274, 25.9.1986, s. 1).

Úvod

2 Článok 4 ods. 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22): „prístup predbežnej opatrnosti k riadeniu rybárstva“ podľa článku 6 dohody OSN o populáciách rýb znamená prístup, v rámci ktorého by sa nedostatok primeraných vedeckých informácií nemal používať ako dôvod na oddialenie alebo neprijatie opatrení na hospodárenie s cieľovým druhom, na účely jeho ochrany, ochrany príbuzných alebo závislých druhov a necieľových druhov a ich prostredia.

3 Osobitná správa č. 7/2007 o systémoch kontrol, inšpekcií a sankcií týkajúcich sa pravidiel zachovania zdrojov rybného hospodárstva Spoločenstva (Ú. V. EÚ C 317, 28.12.2007, s. 1).

4 Nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009 z 20. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 847/96, (ES) č. 2371/2002, (ES) č. 811/2004, (ES) č. 768/2005, (ES) č. 2115/2005, (ES) č. 2166/2005, (ES) č. 388/2006, (ES) č. 509/2007, (ES) č. 676/2007, (ES) č. 1098/2007, (ES) č. 1300/2008, (ES) č. 1342/2008 a ktorým sa zrušujú nariadenia (EHS) č. 2847/93, (ES) č. 1627/94 a (ES) č. 1966/2006 (Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 1). Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 404/2011 z 8. apríla 2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky rybného hospodárstva (Ú. v. EÚ L 112, 30.4.2011, s. 1).

5 Spoločné kontroly sa organizujú v rámci plánov spoločného nasadenia pre špecifické kontrolné a inšpekčné programy.

6 Členský štát, v ktorom je plavidlo zaregistrované.

Rozsah auditu a audítorský prístup

7 Každá krajina v Spojenom kráľovstve zriadila svoje vlastné systémy v záujme splnenia povinností stanovených v SRP. Audit bol vykonaný v Škótsku a naše pripomienky a závery sa vzťahujú na škótske systémy a postupy. Údaje o úlovkoch však boli kontrolované za Spojené kráľovstvo, keďže tieto štyri krajiny neoznamujú informácie Komisii jednotlivo.

Pripomienky

8 Článok 41 nariadenia o kontrole a články 62 a 63 jeho vykonávacích pravidiel.

9 COM(2016) 380 final z 10. júna 2016 „Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o úsilí, ktoré členské štáty vynaložili v roku 2014 na dosiahnutie udržateľnej rovnováhy medzi rybolovnou kapacitou a rybolovnými možnosťami“.

10 Napriek tomu, že sme žiadali informácie pre našu vzorku 20 plavidiel na jeden kontrolovaný prístav v členských štátoch, nie vždy sme získali všetky požadované informácie. V dôsledku toho sa veľkosť skutočne analyzovanej vzorky v jednotlivých členských štátoch líšila.

11 Sprievodca pre manažéra v rybárstve, FAO, 2009.

12 V súlade s článkom 19 nariadenia Rady (ES) č. 1967/2006 z 21. decembra 2006 o riadiacich opatreniach pre trvalo udržateľné využívanie zdrojov rybného hospodárstva v Stredozemnom mori a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1626/94 (Ú. v. EÚ L 409, 30.12.2006, s. 11) sú členské štáty povinné prijať riadiace plány vo svojich pobrežných vodách pre určité kategórie rybolovu.

13 Plavidlo s vakovou sieťou je plavidlo, ktoré používa veľkú stenu sieťoviny rozvinutú okolo celej zóny alebo húfu rýb.

14 Plavidlo s vlečnou sieťou je plavidlo, ktoré ako rybársky výstroj používa veľkú sieť nazývanú „vlečná sieť“.

15 V rybárskom denníku sa zaznamenáva rybolovná činnosť plavidla.

16 Napríklad v Španielsku sa rybolovné úsilie počíta v násobkoch celých dní, kým v Škótsku sa počet dní počíta na základe dĺžky rybárskeho výjazdu.

17 COM(2016) 134 final z 11. marca 2016.

18 COM(2016) 380 final.

19 Základom riadenia technických opatrení v rámci európskeho rybárstva je nariadenie Rady (ES) č. 1967/2006. Všeobecný regulačný rámec pre Stredozemné more dopĺňajú dve nariadenia: Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1343/2011 z 13. decembra 2011 o niektorých ustanoveniach týkajúcich sa rybolovu v oblasti dohody o GFCM (Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more) a o zmene a doplnení nariadenia Rady (ES) č. 1967/2006 o riadiacich opatreniach pre trvalo udržateľné využívanie zdrojov rybného hospodárstva v Stredozemnom mori (Ú. v. EÚ L 347, 30.12.2011, s. 44) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1627 zo 14. septembra 2016 o viacročnom pláne obnovy populácie tuniaka modroplutvého vo východnom Atlantiku a v Stredozemnom mori, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 302/2009 (Ú. v. EÚ L 252, 16.9.2016, s. 1). Uplatňuje sa ďalších šesť nariadení EÚ a iné vnútroštátne právne predpisy.

20 Rybári, inšpektori, orgány atď.

21 „Malé plavidlá označované ako viacúčelové menšie plavidlá s celkovou dĺžkou do 12 m […] predstavujú 80 percent celkového počtu plavidiel“ [v Stredozemnom mori a v Čiernom mori]. Situácia v rybárstve v Stredozemnom mori a v Čiernom mori v roku 2016, GFCM.

22 Systém elektronického nahlasovania (ERS) sa používa na zasielanie informácií o plavidlách, výletoch a úlovkoch (názov plavidla, dátum úlovku, dátum odchodu z prístavu a príchodu, dĺžka výletu, typ výstroje a veľkosť ôk siete, odhadované množstvá jednotlivých druhov, odhadzovanie úlovkov…) príslušnému orgánu vlajkového členského štátu.

23 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1921/2006 z 18. decembra 2006 o predkladaní štatistických údajov o vyloďovaní produktov rybolovu v členských štátoch a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 1382/91 (Ú. v. EÚ L 403, 30.12.2006, s. 1).

24 V kontexte nariadenia o rámci pre zber údajov.

25 Nemáme tieto informácie pre zvyšok EÚ.

26 Vykonávacie rozhodnutie Komisie o vytvorení akčného plánu na opravu nedostatkov vo francúzskom systéme kontroly rybárstva (C(2014) 3594 final).

27 Napríklad na podporu Komisie pri vypracúvaní návrhu ročných rybolovných možností pre určité druhy a výročná správa o kapacite európskej flotily.

28 Správa o kapacite flotily za rok 2016 (pozri rámček 1).

29 V súlade s nariadením o kontrole je povolená miera odchýlky (tolerancie) medzi odhadovanou a skutočnou váhou úlovkov.

30 Pozri článok 5 nariadenia o kontrole.

31 V prípade Spojeného kráľovstva sme skúmali len škótsky systém.

32 Plány spoločného nasadenia sú vytvorené pre rybolov alebo oblasti, ktoré Európska komisia a príslušný členský štát považujú za prioritu. Týkajú sa buď európskych vôd, ku ktorým Európska komisia v spolupráci s členskými štátmi prijíma špecifický kontrolný a inšpekčný program pre rybolov, alebo medzinárodných vôd v pôsobnosti regionálnej organizácie pre riadenie rybárstva (RFMO).

33 Článok 78 nariadenia o kontrole.

34 Článok 89 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1224/2009.

35 Orgány nedávno zaviedli ustanovenia o prepojení niektorých závažných porušení predpisov s ekonomickou hodnotou rýb, ale tieto prípady boli obmedzené (povinnosť vylodiť úlovky a minimálne veľkosti rýb). Uplatňovanie právnych predpisov nebolo možné overiť vzhľadom na to, že boli schválené až po audite.

36 Článok 92 nariadenia (ES) č. 1224/2009.

Prílohy

1 V roku 2000 bol vypracovaný rámec EÚ pre zber a správu údajov o rybolove, z ktorého sa v rámci reformy z roku 2008 stal rámec pre zber údajov (Data Collection Framework – DCF). V roku 2015 Komisia predložila návrh na revíziu (COM(2015) 294 final).

2 Dokument SWD(2015) 118 final z 18. júna 2015 „Vytváranie nového rámca Únie na zber, správu a využívanie údajov v odvetví rybolovu a na podporu vedeckého poradenstva v oblasti spoločnej rybárskej politiky“, ktorý je prílohou k „návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vytvorení rámca Únie pre zber, správu a využívanie údajov v odvetví rybárstva a pre podporu vedeckých odporúčaní súvisiacich so spoločnou rybárskou politikou“.

UdalosťDátum
Schválenie memoranda o plánovaní auditu/začiatok auditu24.2.2016
Oficiálne zaslanie návrhu správy Komisii (alebo inému kontrolovanému subjektu)17.2.2017
Schválenie konečnej správy po námietkovom konaní5.4.2017
Prijatie oficiálnych odpovedí Komisie (alebo iného kontrolovaného subjektu) vo všetkých jazykoch3.5.2017

Audítorský tím

V osobitných správach EDA sa predkladajú výsledky vybraných auditov výkonnosti a auditov zhody, ktoré sa týkajú konkrétnych rozpočtových oblastí alebo tematických oblastí riadenia. EDA vyberá a navrhuje tieto audítorské úlohy tak, aby mali maximálny dosah, pričom sa zohľadňujú riziká pre výkonnosť či zhodu, výška súvisiacich príjmov alebo výdavkov, budúci vývoj a politický a verejný záujem.

Tento audit výkonnosti uskutočnila audítorská komora I, ktorej predsedá člen EDA Phil Wynn Owen a ktorá sa špecializuje na udržateľné využívanie prírodných zdrojov. Audit viedol člen EDA Janusz Wojciechowski a podporu mu poskytla vedúca kabinetu Kinga Wiśniewska-Danek, atašé kabinetu Katarzyna Radecka-Moroz, hlavný manažér Colm Friel, vedúca úlohy Maria Luisa Gómez-Valcárcel. Audítorský tím tvorili Oana Dumitrescu, Armando do Jogo, Aris Konstantinidis, Bernard Moya, Mihaela Pavel a Frédéric Soblet.

Zľava doprava: Oana Dumitrescu, Armando do Jogo, Maria Luisa Gómez-Valcárcel, Bernard Moya, Janusz Wojciechowski, Frédéric Soblet, Kinga Wiśniewska-Danek, Aris Konstantinidis, Katarzyna Radecka-Moroz, Colm Friel.

Kontakt

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete.
Sú dostupné cez server Európa (http://europa.eu).

Kontroly rybárstva EÚ: je potrebné väčšie úsilie
(podľa článku 287 ods. 4 druhého pododseku ZFEÚ)

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2017

PDF 978-92-872-7398-7 1977-5776 10.2865/735144 QJAB17008SKN
HTML 978-92-872-7421-2 1977-5776 10.2865/62742 QJAB17008SKQ

© Európska únia, 2017

AKO ZÍSKAŤ PUBLIKÁCIE EÚ

Bezplatné publikácie:

(*) Za poskytnutie informácií sa neplatí, podobne ako za väčšinu hovorov (niektorí mobilní operátori, verejné telefónne automaty alebo hotely si však môžu účtovať poplatok).

Platené publikácie: