Európska štatistika Potenciál na ďalšie zlepšenie kvality

Zhrnutie

I Oficiálna štatistika je verejným statkom, ktorého cieľom je opísať hospodárske, demografické, sociálne a environmentálne javy. Má zásadný význam ako opora pre politikov, popredných predstaviteľov podnikov, ale aj jednotlivcov a domácností pri rozhodovaní založenom na dôkazoch. EÚ potrebuje štatistiky vo všetkých oblastiach – od navrhovania, implementácie, monitorovania a hodnotenia politík EÚ až po výber a prideľovanie finančných prostriedkov EÚ – a mimoriadne dôležitá je ich vysoká kvalita. Dosahuje sa pomocou týchto kritérií: relevantnosť, presnosť, porovnateľnosť a koherentnosť, včasnosť a časová presnosť a prístupnosť a zrozumiteľnosť.

II V roku 2012 sme uverejnili osobitnú správu o kvalite európskej štatistiky. V nadväznosti na ňu sme v roku 2016 zistili, že niektoré z dohodnutých zlepšení sa v plnej miere nevykonali. Keďže odvtedy došlo k novému vývoju v oblasti európskej štatistiky, rozhodli sme sa vykonať nový audit na tú istú tému. Cieľom je, aby naše zistenia a odporúčania prispeli k účinnosti procesov riadenia kvality Eurostatu, a tak pomohli zlepšiť spoľahlivosť európskej štatistiky.

III V rámci tohto auditu sme posudzovali, či Komisia účinne poskytuje európske štatistiky vysokej kvality. V úsilí odpovedať na túto otázku sme preskúmali, či má Komisia ucelenú stratégiu a účinné programy (489 mil. EUR pridelených v období 2013 – 2020) v oblasti tvorby štatistík. Posúdili sme aj to, či Eurostat poskytuje primeranú podporu, zaviedol spoľahlivé hodnotenie kvality údajov a zabezpečuje, aby mali všetci používatelia prístup na transparentnom a rovnakom základe. Na to sme vybrali štatistické činnosti v troch tematických oblastiach (práca, podniky a zdravie) a skontrolovali sme, či sa pri zbieraní údajov v období 2017 – 2020 prostredníctvom hodnotiacich činností Eurostatu zabezpečovala kvalita. Napokon sme preskúmali, či sa plne využil potenciál partnerských preskúmaní na zabezpečenie kvality európskych štatistík.

IV Naším celkovým záverom je, že Komisia vo všeobecnosti poskytuje tvorcom politík, podnikom a občanom dostatočne kvalitnú štatistiku. Stále je však potrebné vyriešiť niekoľko nedostatkov.

V Štatistické stratégie Eurostatu odrážajú priority stanovené v po sebe nasledujúcich programoch, ale nemerali, aký pokrok sa dosiahol. Európsky poradný výbor pre štatistiku, hlavný orgán zastupujúci používateľov, účinne nezastupuje všetkých používateľov, napríklad kolektívne názory akademickej a výskumnej komunity. Okrem toho sa v plnej miere neplnia potreby používateľov, pretože v kontrolovaných oblastiach chýbajú údaje.

VI Napriek zvýšenému financovaniu prostredníctvom európskeho štatistického programu tvorba pravidelných európskych štatistík naďalej sčasti závisí od financovania inými útvarmi Komisie. Niekoľko z 13 analyzovaných projektov financovaných z prostriedkov EÚ neposkytovalo pridanú hodnotu prostredníctvom inovačného zamerania, ale jednoducho sa financovali povinné činnosti.

VII Podpora Eurostatu pre členské štáty je zväčša primeraná. Právomoci Eurostatu v oblasti overovania sú ale v skúmaných oblastiach obmedzené. Zistili sme tiež, že správy o kvalite zasielané členskými štátmi nie sú harmonizované medzi štatistickými procesmi a v rámci nich a nie sú rovnako podrobné. Eurostat navyše nevykonáva hĺbkové hodnotenie všetkých aspektov kvality, napríklad porovnateľnosti a koherentnosti. Na zdravotné a podnikové štatistiky má vplyv aj včasnosť, pretože niektoré súbory údajov možno predložiť až do 24 mesiacov po skončení referenčného roka.

VIII Eurostat vytvoril kalendár zverejňovania, v ktorom chýbajú niektoré podrobnosti. Nemá všeobecnú politiku v oblasti revízie, na svojom webovom sídle plne neopisuje pravidlá, ktorými sa riadi prístup pred zverejnením, ani nezverejňuje podrobný zoznam používateľov s privilegovaným prístupom.

IX Hoci sa zlepšila koncepcia postupu partnerského preskúmania Európskeho štatistického systému, jeho frekvencia a pokrytie národných štatistických systémov stále nie sú vhodné na zabezpečenie nepretržitého zlepšovania kvality. Okrem toho Komisia a členské štáty len čiastočne vyriešili kľúčové odporúčania z partnerského preskúmania za roky 2013 – 2015 v oblasti zvyšovania nezávislosti a nestrannosti.

X Na základe nášho auditu odporúčame Komisii:

• lepšie plniť potreby používateľov tým, že zabezpečí väčšiu inkluzívnosť európskeho štatistického systému,
• zamerať sa na posilnenie finančnej nezávislosti európskeho štatistického programu a uprednostniť inovačné projekty,
• zlepšiť správy členských štátov o kvalite a hodnotenia kvality európskej štatistiky,
• zvážiť súčasnú prax poskytovania štatistík pred ich zverejnením,
• posúdiť možnosť posilnenia mandátu Európskeho poradného grémia pre riadenie v oblasti štatistiky.

Úvod

V znalostiach je sila: úloha oficiálnej štatistiky

01 Oficiálna štatistika je „nevyhnutným prvkom informačného systému v demokratickej spoločnosti a slúži vláde, hospodárstvu a verejnosti poskytovaním údajov o hospodárskej, demografickej, sociálnej a environmentálnej situácii“¹. Ako verejný statok ju rozvíjajú, tvoria a šíria národné štatistické orgány a medzinárodné organizácie. Oficiálne európske štatistiky sa týkajú samotnej EÚ, jej členských štátov a regiónov a krajín Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO).

02 Európske štatistiky vysokej kvality sú dôležité, aby tvorcom politík pomáhali navrhnúť a monitorovať hospodárske, demografické, sociálne a environmentálne politiky smerujúce k rastu a udržateľnému rozvoju. Sú zásadné aj pre výber a prideľovanie finančných prostriedkov EÚ a mimoriadne dôležité pre podniky, výskumných pracovníkov a širšiu verejnosť. Pandémia ochorenia COVID-19 ukázala, že naliehavo potrebujeme údaje v takmer reálnom čase dodané rýchlymi, flexibilnými a koordinovanejšími štatistickými systémami (pozri prílohu I).

03 Kvalita je viacrozmerná koncepcia, ale jednoducho sa vymedzuje ako „vhodnosť na používanie“ a „vhodnosť na daný účel“. V súvislosti s európskou štatistikou sa kvalita dosahuje pomocou týchto kritérií: relevantnosť, presnosť, porovnateľnosť a koherentnosť, včasnosť a časová presnosť a prístupnosť a zrozumiteľnosť (pozri tabuľku 1). Tieto rozmery sú vzájomne prepojené a medzi niektorými z nich sa dochádza ku kompromisom.

Právny rámec pre tvorbu európskej štatistiky

04 Právny rámec EÚ sa vyvíjal v priebehu času, do veľkej miery v reakcii na potreby inštitúcií EÚ. V Zmluve o fungovaní EÚ² sa uvádza, že tvorba štatistík „je v súlade s požiadavkami nestrannosti, spoľahlivosti, objektivity, vedeckej nezávislosti, hospodárnosti a štatistického utajenia dôverných dát; hospodárskym prevádzkovateľom pritom nemajú spôsobiť nadmerné bremeno“.

05 V nariadení o európskej štatistike³ sa stanovuje európsky štatistický systém (EŠS) ako partnerstvo medzi Eurostatom (generálne riaditeľstvo Komisie a štatistický úrad EÚ) a národnými štatistickými úradmi a inými vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za rozvoj, tvorbu a šírenie európskej štatistiky v jednotlivých členských štátoch. Súčasťou tohto partnerstva sú aj štatistické orgány krajín EZVO.

06 V nariadení sa ďalej vymedzuje, ako by mal byť EŠS organizovaný, uvádzajú sa hlavné povinnosti jeho partnerov a poskytuje sa rámec pre rozvoj, tvorbu a šírenie európskej štatistiky na základe základných štatistických zásad. Poskytuje aj právny základ pre prípravu európskych štatistických programov (ďalej len „programy“), ktorými sa vymedzujú hlavné oblasti a ciele rozvoja, tvorby a šírenia európskej štatistiky na obdobie zodpovedajúce viacročnému finančnému rámcu. Zcelkovej sumy 489 mil. EUR sa v rámci predchádzajúceho programu (2013 – 2020) poskytlo 193 mil. EUR vo forme grantov krajinám EŠS (a ďalších 181 mil. EUR poskytli iné generálne riaditeľstvá (GR) ako subdelegované úvery). Súčasný program (2021 – 2027) má plánované výdavky 552 mil. EUR⁴ vrátane 74 mil. EUR vo forme viazaných rozpočtových prostriedkov na rok 2021⁵. Komisia v súčasnosti zvažuje revíziu nariadenia so zameraním na nové zdroje údajov, technológie a poznatky, zdieľanie údajov a štatistické odpovede v prípade krízy.

07 Štatistické zásady stanovené v nariadení sa ďalej rozpracúvajú v Kódexe postupov pre európsku štatistiku (ďalej len „kódex postupov“), účelom ktorého je zabezpečiť dôveru verejnosti k európskym štatistikám⁶. Kódex postupov bol naposledy revidovaný v roku 2017 (pozri ilustráciu 1).

Riadenie Európskeho štatistického systému

08 Zodpovednosť za zber potrebných údajov na zostavovanie európskej štatistiky na verejné použitie (EÚ a členskými štátmi) prináleží dvom štatistickým systémom so samostatnými právnymi rámcami a s odlišnými štruktúrami riadenia. Ide o Európsky štatistický systém (ESS)⁷ a Európsky systém centrálnych bánk (ESCB)⁸.

09 EŠS usmerňuje Výbor pre Európsky štatistický systém, ktorému predsedá Eurostat a je zložený zo zástupcov národných štatistických úradov členských štátov. Výbor poskytuje EŠS odborné vedenie pri rozvoji, tvorbe a šírení štatistík. Zodpovedá aj za Kódex postupov pre európsku štatistiku.

10 Eurostat pôsobí ako štatistický úrad EÚ. Má za úlohu viesť úsilie o zosúladenie štatistiky v úzkej spolupráci s národnými štatistickými úradmi. Jeho základnou funkciou je spracúvať a zverejňovať porovnateľné štatistické informácie na európskej úrovni prostredníctvom hodnotenia kvality údajov predložených členskými štátmi.

11 EŠS pomáha Európsky poradný výbor pre štatistiku⁹ (ďalej len „poradný výbor“) a na jeho činnosť v súvislosti s vykonávaním Kódexu postupov pre európsku štatistiku dohliada Európske poradné grémium pre riadenie v oblasti štatistiky (ESGAB)¹⁰, subjekt nezávislých odborníkov na štatistku (pozri ilustráciu 2).

Rozsah auditu a audítorský prístup

12 Celkovým cieľom tohto auditu bolo posúdiť, či Komisia účinne poskytuje európske štatistiky vysokej kvality. V tomto dokumente odkazujeme na Eurostat, keď informujeme o oblastiach, za ktoré má ako štatistický úrad EÚ výlučnú zodpovednosť.

13 Na zodpovedanie audítorskej otázky sme posúdili, či:

• má Komisia ucelenú stratégiu a účinné programy na tvorbu štatistík vysokej kvality,
• Eurostat poskytuje primeranú podporu, zaviedol spoľahlivé hodnotenie kvality údajov a zabezpečuje, aby mali všetci používatelia prístup na transparentnom a rovnakom základe,
• sa plne využívajú partnerské preskúmania na zabezpečenie a ďalšie zlepšenie kvality štatistík.

14 V roku 2012 sme uverejnili osobitnú správu o kvalite európskej štatistiky¹¹. V nadväznosti na ňu sme v roku 2016 zistili, že niektoré z odporúčaní sa ešte v plnej miere nevykonali. Z tohto dôvodu a vzhľadom na nový vývoj v oblasti európskej štatistiky sme sa rozhodli vykonať nový audit na tú istú tému. Preskúmali sme teda pokrok dosiahnutý od januára 2013 do decembra 2021. Cieľom je, aby naše zistenia a odporúčania prispeli k účinnosti procesov riadenia kvality Eurostatu, a tak pomohli zlepšiť kvalitu európskych štatistík.

15 Vybrali sme tri tematické oblasti (práca, podniky a zdravie) a skontrolovali sme, či sa pri zbieraní údajov v období 2017 – 2020 prostredníctvom hodnotiacich činností Eurostatu zabezpečovala štatistika vysokej kvality v súlade s kritériami kvality stanovenými v nariadení č. 223/2009. Svoju analýzu sme zamerali na tieto štatistické činnosti (pozri prílohu II):

• výberové zisťovanie pracovných síl EÚ (ZPS),
• štrukturálna podniková štatistika,
• oblasť zdravia pozostávajúca zo štatistík výdavkov na zdravotnú starostlivosť, iných štatistík zdravotnej starostlivosti (okrem výdavkov) a štatistík príčin úmrtí.

16 Preskúmali sme všetky rozmery kvality (pozri bod 03) v členských štátoch zaradených do vzorky (Chorvátsko, Taliansko, Cyprus, Litva a Fínsko). Pokiaľ ide o včasnosť, časovú presnosť a úplnosť, vďaka ľahko dostupnej dokumentácii sme zahrnuli všetky členské štáty EÚ. Vzorku sme vybrali pomocou šiestich kritérií zabezpečujúcich relevantnosť, významnosť, široké geografické pokrytie a dobrú kombináciu rôznych štatistických systémov, t. j. založených na prieskumoch alebo administratívnych údajoch.

17 Náš audit zahŕňal aj príspevky ďalších útvarov Komisie (GR pre zamestnanosť, sociálne veci a začlenenie (EMPL), GR pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP (GROW), GR pre zdravie a bezpečnosť potravín (SANTE)] a ESGAB a poradného výboru k tvorbe európskych štatistík. Neskúmali sme kvalitu údajov zasielaných členskými štátmi, európske štatistiky vypracované ESCB ani využívanie nových zdrojov údajov.

18 Našu prácu sme založili na kritériách z rôznych zdrojov, napríklad dohodnutých zásadách oficiálnej štatistiky, príslušných vykonávacích usmerneniach a medzinárodných najlepších postupoch (pozri prílohu III).

19 Okrem preskúmania údajov a štatistík sme sa pozreli na príslušné právne predpisy, medzinárodné usmernenia a odporúčania a dokumenty, ktoré poskytla Komisia a vybrané členské štáty – vrátane ich odpovedí na podrobné dotazníky týkajúce sa celého rozsahu auditu. Preskúmali sme vzorku 13 grantov relevantných pre tri tematické oblasti (pozri prílohu IV), ktoré riadi Eurostat v rámci programu na roky 2013 – 2020. Tieto granty sa týkajú projektov, ktoré realizujú vnútroštátne štatistické úrady alebo iné vnútroštátne orgány v našich piatich členských štátoch.

20 Uskutočnili sme rozhovory so zamestnancami Komisie, Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb, národných štatistických úradov a iných vnútroštátnych orgánov v piatich členských štátoch a troch medzinárodných organizácií (MOP, OECD a WHO). Ako pozorovatelia sme sa tiež zúčastnili na zasadnutiach Výboru pre EŠS a uskutočnili sme rozhovory so súčasnými a bývalými členmi riadiacich orgánov EŠS (ESGAB a poradného výboru), so zástupcami Štatistického úradu EZVO, Federácie európskych národných štatistických spoločností, Kráľovskej štatistickej spoločnosti a s odborníkmi na pracovnú, podnikovú a zdravotnú štatistiku. Z dôvodu pandémie COVID-19 sa všetky rozhovory uskutočnili len formou videokonferencie.

Pripomienky

Stratégia a programy splnili očakávania, ale nebolo dostatočné zameranie na inováciu a neboli splnené všetky potreby používateľov

21 Komisia vykonáva svoje strategické priority hlavne prostredníctvom po sebe nasledujúcich programov, ktoré by mali byť navrhnuté tak, aby reagovali na potreby používateľov európskej štatistiky a v prípade potreby sa v nich zohľadňovali všetky neočakávané zmeny (pozri ilustráciu 3). V nasledujúcich oddieloch skúmame, či:

1. sú štatistické programy Komisie a strategické plány Eurostatu dobre navrhnuté, ucelené a účinne monitorované;
2. programy spĺňajú potreby používateľov;
3. programy poskytujú hodnotu za peniaze prostredníctvom grantov pre národné štatistické systémy.

Strategické plány a programy do veľkej miery splnili očakávania inštitúcií, ale pokrok sa nemeral dostatočne

22 Preskúmali sme program na roky 2013 – 2020 a strategické plány Eurostatu na roky 2016 – 2020 a 2020 – 2024, ročné štatistické pracovné programy od roku 2013 a dokumentáciu o monitorovaní a hodnotení programov. Preskúmali sme aj súčasný program v rámci Programu pre jednotný trh EÚ na roky 2021 – 2027, mechanizmus používaný na stanovovanie priorít v období 2013 – 2020 a podstatu rokovaní v rámci EŠS v priebehu roka 2019 o úprave týchto priorít na obdobie 2021 – 2027.

23 Zistili sme, že program na roky 2013 – 2020 bol do veľkej miery navrhnutý tak, aby spĺňal očakávania a potreby inštitucionálnych používateľov európskej štatistiky, a jeho súčasťou bol monitorovací rámec. Komisia však neskôr usúdila, že niektoré KPI, ktoré sa pôvodne používali na meranie účinnosti programu, nesúviseli s cieľmi programu a nedal sa nimi preukázať vplyv financovania z prostriedkov EÚ. Tieto KPI sa nahradili inými (pozri ilustráciu 4). Toto nahradenie a zmena metodiky v prieskume spokojnosti užívateľov neumožnila merať pokrok dosiahnutý za celé osemročné obdobie.

Dostatočne sa neplnia potreby používateľov a stále chýbajú údaje

24 V záujme zabezpečenia relevantnosti sa štatistiky musia v prvom rade zostavovať s ohľadom na používateľov. Tvorba štatistík nie je cieľom sama osebe, ale musí slúžiť osobám, ktoré tieto údaje používajú na zlepšenie politiky a výsledkov. S ohľadom na tento cieľ by mal Eurostat konzultovať so všetkými druhmi používateľov, aby určil potreby, ktorými sa musí zaoberať strategické plánovanie. Ako hlavný subjekt zastupujúci používateľov by poradný výbor mal pomáhať zabezpečovaním, aby sa v procese plánovania programov zohľadňovali ich požiadavky, a nadväzovaním vzťahov s radami používateľov vnútroštátnych štatistík¹² (pozri ilustráciu 5).

25 Eurostat určuje potreby používateľov rôznymi kanálmi. Napríklad usporadúva každoročné vypočutia na konzultáciu s ostatnými útvarmi Komisie, organizuje dvojročný prieskum spokojnosti používateľov a vykonáva príležitostné menej reprezentatívne konzultácie o konkrétnych produktoch (európsky štatistický prehľad týkajúci sa obnovy).

26 Poradný výbor uprednostňuje potreby vyplývajúce z politík a iniciatív EÚ. Okrem toho 12 členovia vymenovaní Komisiou v ňom pôsobia ako fyzické osoby a nezastupujú vedecké združenia, univerzity a výskumné inštitúcie, z ktorých pochádzajú¹³. V dôsledku toho nezabezpečujú kolektívne hľadisko. Ďalší kľúčoví používatelia a zainteresované strany, napríklad občianska spoločnosť, mimovládne organizácie zastupujúce zraniteľné a marginalizované skupiny a medzinárodné organizácie sa na ňom nezúčastňujú.

27 Poradný výbor od svojho založenia nedosiahol významný pokrok pri nadväzovaní vzťahov s používateľmi štatistík na vnútroštátnej úrovni. Až v roku 2021 totiž vypracoval prehľad 23 rád používateľov vnútroštátnych štatistík a naplánoval, že s nimi posilní spoluprácu. Okrem toho sme pri svojej práci našli dôkazy, že bola prerušená činnosť talianskej rady používateľov a v Chorvátsku zatiaľ nepôsobí žiadna takáto rada.

28 V rámci nášho auditu sme zistili nedostatky v štatistikách zdravotnej starostlivosti (okrem výdavkov) a chorobnosti. Štatistiky zdravotnej starostlivosti (okrem výdavkov), napríklad štatistiky zdrojov a činností zdravotnej starostlivosti, sú dobrovoľné a súbory údajov stále nie sú úplné, pretože nie všetky členské štáty Eurostatu predkladajú dohodnuté údaje. Prijatie návrhu vykonávacieho nariadenia vymedzujúceho minimálny zoznam požiadaviek je naplánované a zaslanie prvých údajov sa očakáva v roku 2023. Pokiaľ sa niektorým členským štátom neudelia výnimky, očakáva sa, že kvalita (vrátane úplnosti) sa zlepší. Štatistiky chorobnosti sa pripravujú viac ako 10 rokov a stále neboli dokončené.

29 Zistili sme aj ďalší významný nedostatok v súvislosti s vymedzením MSP v EÚ, ktoré Eurostat neuplatňuje správne z dôvodu ťažkostí so získaním všetkých finančných údajov z niektorých členských štátov. Klasifikácia MSP v európskej štatistike je založená len na počte zamestnancov (menej ako 250 osôb), ale nezohľadňujú sa v nej finančné kritériá (ročný obrat a celková súvaha).

Financovanie štatistiky EÚ nie je primerane financované a dostatočne neuprednostňuje inovatívne projekty

30 Komisia by mala riešiť kľúčové potreby používateľov a dopĺňať vnútroštátne financovanie tým, že národným štatistickým systémom poskytne primerané finančné zdroje, ako sa odporúča v medzinárodných usmerneniach (pozri prílohu III). Financovanie programov sa prideľuje prostredníctvom ročných pracovných programov, ktoré vypracúva a prijíma Komisia, a zahŕňa financovanie prostredníctvom grantov, obstarávania a iných dohôd. Viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027 zahŕňa 552 mil. EUR na program – približne 78,9 mil. EUR ročne (+29 % v porovnaní s ročným priemerom v období 2013 – 2020). Ročný príspevok EÚ na EŠS predstavuje 2,4 % celkových odhadovaných nákladov na tvorbu oficiálnej štatistiky (približne 3 mld. EUR v roku 2020 podľa prieskumu na posúdenie nákladov vykonaného Eurostatom¹⁴).

31 Granty sú najčastejšie používaným a najlepšie etablovaným prostriedkom na podporu rozvoja nových štatistík v reakcii na potreby, ktoré určili inštitucionálni používatelia. Riadia sa dopytom a financuje sa z nich približne 70 % nákladov na projekty rozvoja štatistických činností, napríklad vytvorenie nových modulov prieskumu, osobný zber údajov a telefonické rozhovory.

32 Eurostat tiež spravuje granty financované inými útvarmi Komisie (napr. GR EMPL a GR SANTE) mimo programu (pozri ilustráciu 6). Podobne ako v prípade činností financovaných v rámci programu, aj cieľom týchto grantov je podporiť rozvoj štatistík na splnenie osobitných potrieb GR – aj keď niekedy slúžia aj na štatistické činnosti, ktoré už sú povinné. V tejto súvislosti sme v roku 2012 predložili tieto odporúčania: „V snahe dosiahnuť úplné vykonávanie Kódexu postupov pre európsku štatistiku by Komisia mala: e) […] postupne prestať používať mechanizmus subdelegovania operačných úverov na tvorbu štatistiky“. Zastávame názor, že súčasná úprava, keď je Eurostat finančne závislý od iných GR, nie je v plnom súlade s medzinárodnými odporúčaniami a najlepšími postupmi týkajúcimi sa primeraných zdrojov a nepodporuje nezávislosť inštitúcie.

33 Zistili sme, že z grantov EÚ sa zväčša hradia potreby inštitúcií, pričom z veľkého počtu sa financujú povinné štatistické činnosti a v niektorých prípadoch sa hradia bežné personálne náklady národných štatistických systémov. Len z niekoľkých grantov sa financujú inovačné projekty (napr. pilotné štúdie o štatistike chorobnosti) so značnou pridanou hodnotou, ktoré by sa na vnútroštátnej úrovni inak nefinancovali.

34 Financované projekty je potrebné posudzovať, aby sa skontrolovalo, či dosiahli svoje ciele a či poskytujú prínosy úmerné k investovaným zdrojom. Hoci sa jednotlivé granty posudzovali, vo všeobecnosti neexistovalo odôvodnenie kvalitatívneho posúdenia výsledkov, čo by mohlo obmedziť rozsah následnej kontroly a znížiť udržateľnosť výsledkov.

Eurostat poskytuje národným štatistickým systémom primeranú podporu, ale nedostatky v hodnotení a šírení informácií pretrvávajú

35 Úlohou Eurostatu je rozvíjať, vytvárať a šíriť európske štatistiky¹⁵. Na tento účel poskytuje podporu národným štatistickým úradom, hodnotí kvalitu údajov poskytnutých členskými štátmi podľa stanovených kritérií (pozri bod 03) a následne ich konsoliduje a zverejňuje. Kritériom kvality „relevantnosť“ sa zaoberajú body 24 až 29 a kritériami „prístupnosť a zrozumiteľnosť“ body 59 až 69.

36 Eurostat by mal mať účinný systém riadenia kvality s písomnými postupmi hodnotenia kvality pre každú tematickú oblasť¹⁶ (pozri ilustráciu 7).

37 V nasledujúcich oddieloch skúmame, či Eurostat:

1. poskytuje národným štatistickým úradom primeranú podporu;
2. dôkladne hodnotí kvalitu prichádzajúcich údajov;
3. pri šírení štatistík zabezpečuje transparentný a rovnaký prístup všetkých používateľov.

Eurostat poskytuje národným štatistickým systémom primeranú podporu

38 Vo svojej úlohe koordinátora zlepšovania kvality európskej štatistiky by Eurostat mal členským štátom poskytovať včasnú a primeranú podporu a rozvíjať siete spolupráce na podporu výmeny poznatkov¹⁷. Z dostupných dokumentov sme zistili, že podpora Eurostatu pre členské štáty je zvyčajne primeraná a včasná. Napríklad začiatok pandémie COVID-19 vytvoril bezprecedentný dopyt vlád, médií a verejnosti ako celku po rýchlej a spoľahlivej štatistike v niekoľkých oblastiach (pozri prílohu I). Krátko po vypuknutí pandémie Eurostat vydal usmernenia a metodické poznámky k tvorbe súborov údajov ako VZPS.

39 Eurostat však nemá písomné interné postupy na poskytovanie podpory, najmä pokiaľ ide o časový rámec. Našli sme príklady zložitých metodických problémov, ktorých riešenie trvá dlho. Napríklad otázka, ako spracúvať údaje o dlhodobej starostlivosti (rozlíšenie medzi sociálnou a zdravotnou starostlivosťou), pretrváva od zavedenia systému zdravotných účtov z roku 2011 v roku 2015¹⁸. Problém má vplyv na úplnosť a porovnateľnosť údajov v tejto oblasti. Na tejto otázke začala vo februári 2022 pracovať osobitná skupina a očakáva sa, že do konca roku 2023 predloží správu.

Podávanie správ členských štátov o kvalite nie je v plnej miere harmonizované a zdokumentované

40 V príručke EŠS sa poskytujú usmernenia pre partnerov EŠS k príprave správ o kvalite tvorcov a používateľov štatistík v súvislosti s celou škálou štatistických procesov a výstupov. Za každý štatistický súbor údajov by sa tieto správy mali harmonizovať medzi štatistickými procesmi a v rámci nich, aby sa zabezpečil súlad s usmerneniami pre sprístupňovanie zásadných informácií o postupoch zberu a overovania údajov používateľom a tvorcom.

41 Preskúmali sme, či boli správy o kvalite predložené členskými štátmi v troch tematických oblastiach nášho auditu v súlade s príručkou EŠS a či zahŕňali informácie, ktoré boli vhodné aj harmonizované na umožnenie riadneho posúdenia a pochopenia príslušných štatistických výstupov.

42 V odvetvových právnych predpisoch sa od členských štátov vyžaduje, aby Eurostatu zasielali správy o kvalite a metaúdaje v intervale najviac päť rokov. Dlhý interval medzi dvoma správami zvyšuje riziko, že sa medzi dvoma súbormi údajov zmení opis zdrojov a metód. Okrem toho jeden z piatich členských štátov v našej vzorke (Chorvátsko) ešte nepredložil očakávanú správu o kvalite údajov o príčinách úmrtí. Neuplatňuje sa právna požiadavka na predloženie správy o kvalite údajov o zdravotnej starostlivosti (okrem výdavkov), od členských štátov sa však očakáva, že predložia súbor metaúdajov, čo nie je v súlade so štruktúrou správ o kvalite.

43 Vyskytujú sa rozdiely v podávaní správ medzi štatistickými činnosťami a dokonca aj v rámci nich. Medzi členskými štátmi v našej vzorke sa líši úroveň podrobnosti. Niektoré neposkytujú dostatočné informácie na správne pochopenie a zhodnotenie kvality údajov. Okrem toho, s výnimkou príčin úmrtia, štruktúra správ o kvalite nie je v súlade s usmerneniami. Tieto nesúlady vedú k neúplným informáciám, ktoré môžu byť pre používateľov mätúce.

Hodnotenie kvality Eurostatom v plnej miere nezabezpečovalo spoľahlivosť údajov

44 Eurostat má zo zákona právomoc vykonávať v členských štátoch overovanie na mieste v štatistických oblastiach ako postup pri nadmernom deficite a hrubý národný dôchodok. V troch oblastiach zahrnutých do nášho auditu podobné právomoci nemá. Vzhľadom na to, že príspevky EÚ prostredníctvom niekoľkých nástrojov financovania, ako je nový Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, sa vypočítavajú na základe európskych štatistík, pri ktorých nemá Eurostat žiadne právomoci na overovanie údajov (napr. práca a obyvateľstvo), a preto nemôže zabezpečiť spoľahlivosť, hrozí, že akékoľvek pridelenie finančných prostriedkov EÚ na základe takýchto údajov môže byť nepresné.

45 Eurostat vyvinul písomné postupy na validáciu údajov v každej z tematických oblastí, ktoré sme skúmali. Tieto postupy ale nezahŕňajú hĺbkovejšie overovanie kvality údajov v členských štátoch, napríklad na mieste.

46 Eurostat tiež vytvoril návody na použitie a usmernenia k monitorovaniu súladu s právnymi predpismi EÚ v oblasti štatistiky. V týchto usmerneniach chýba časový rámec pre jeho vlastné kroky, pokiaľ zistí, že členský štát nedodržal lehoty stanovené v pravidlách.

47 Eurostat využíva rôzne nástroje IT na vykonávanie validačných kontrol (v záležitostiach ako logika, hodnovernosť, konzistentnosť, miera revízie a ročné miery zmeny). Niektoré z týchto kontrol sú zabudované do súborov zahŕňajúcich dotazník, ktorý členský štát musí vyplniť, aby mohol odhaliť a opraviť prípadné chyby pred odoslaním. Po validácii sa členským štátom odošle validačná správa na schválenie. Až potom sa ich údaje môžu rozsiahlejšie šíriť.

48 Eurostat, OECD a WHO zbierajú a navzájom si rozdeľujú validáciu údajov o výdavkoch na zdravotnú starostlivosť a o iných oblastiach zdravotnej starostlivosti (okrem výdavkov) a uplatňujú kontroly rovnakým spôsobom. Validácia údajov o výberovom zisťovaní pracovných síl, príčinách úmrtia a výdavkoch na zdravotnú starostlivosť je vo všetkých členských štátoch podobná. Záverečné posúdenia kvality pre každý členský štát však nie sú štruktúrované a nedokumentujú ani nenavrhujú sa v nich riešenia všetkých zistených problémov. V ostatných tematických oblastiach [štatistika zdravotnej starostlivosti (okrem výdavkov) a štrukturálna podniková štatistika] nám boli poskytnuté súbory údajov, ale nie záverečné posúdenia kvality. Zistili sme, že Eurostat vie o problémoch s kvalitou údajov vyplývajúcich z jeho validačných činností alebo informácií poskytnutých členskými štátmi. Niektoré problémy s kvalitou údajov sa riešia dlho (pozri napríklad analýzu týkajúcu sa údajov o dlhodobej starostlivosti v bode 39).

49 V období, na ktoré sa vzťahuje náš audit, sme odhalili nedostatky, pokiaľ ide o presnosť údajov v troch kontrolovaných oblastiach (pozri rámček 1).

50 Skúmali sme, či Eurostat analyzoval súlad s koncepčnými rámcami a stupeň porovnateľnosti a koherentnosti údajov, a zistili sme nedostatky vo všetkých tematických oblastiach zahrnutých do nášho auditu (pozri rámček 2).

51 Tiež sme zistili, že údaje o „príčinách úmrtia“ vykazujú výrazné rozdiely, čo naznačuje, že napriek niekoľkým usmerneniam o harmonizácii sa nekódujú vo všetkých členských štátoch rovnako. Na ilustrácii 8 je znázornená slabá porovnateľnosť údajov o „príčinách úmrtia“ na demenciu: prejavujú sa výrazné rozdiely v spôsobe, akým členské štáty kódujú demenciu, jednu z najnákladnejších chorôb¹⁹ a druhú najčastejšiu príčinu úmrtia v krajinách s vysokým príjmom²⁰. Okrem toho, hoci Alzheimerova choroba celosvetovo predstavuje 60 – 70 % všetkých prípadov demencie²¹, jej podiel v kategórií príčin úmrtia „demencia“ sa v roku 2018 líšil od 3,4 % na Malte po 99,9 % v Rumunsku. Zistili sme aj veľké nezrovnalosti v podiele úmrtí zapríčinených respiračnými ochoreniami ako zápal pľúc a chrípka.

52 Nezrovnalosti vo výstupoch v oblasti zdravia možno pripísať nielen rozdielom v systémoch zdravotnej starostlivosti alebo zdravotnému stavu obyvateľstva, ale aj vnútroštátnym a/alebo automatickým postupom kódovania, ktoré môžu viesť k tomu, že údaje nie sú porovnateľné.

53 V štatistike je pre účinné rozhodovanie dôležitá včasnosť a časová presnosť. V troch kontrolovaných oblastiach sa v odvetvových právnych predpisoch poskytujú referenčné obdobia a konkrétne dátumy, dokedy členské štáty musia predložiť údaje a správy o kvalite/súbory metaúdajov Eurostatu (pozri ilustráciu 9). Väčšina členských štátov predkladá údaje, len keď a len ako je stanovené v právnych predpisoch.

54 Ako je uvedené v ilustrácii 9, štatistiky v niektorých oblastiach možno predkladať do 24 mesiacov po referenčnom období, čo znižuje prínos pre používateľov. V roku 2018 len šesť, v roku 2019 len deväť a v roku 2020 len osem členských štátov dobrovoľne zaslalo údaje o výdavkoch na zdravotnú starostlivosť do štyroch mesiacov od konca referenčného roka, čo predstavuje včasnejšie údaje. Navyše EŠS v prípade potreby nemá potrebnú procesnú flexibilitu, aby rýchlo reagoval novými súbormi údajov. To sa osobitne prejavilo v súvislosti s pandémiou COVID-19, údaje o ktorej do zdravotných a podnikových štatistík neboli rýchlo dostupné. Najmä pokiaľ ide o údaje o príčinách úmrtí, bolo potrebné nájsť alternatívne spôsoby výpočtu miery úmrtnosti, konkrétne zorganizovať dobrovoľný zber údajov o týždenných úmrtiach s cieľom umožniť výpočet mesačnej nadmernej úmrtnosti (pozri prílohu V).

55 Zaznamenali sme nedostatky týkajúce sa časovej presnosti vo všetkých štatistických oblastiach, na ktoré sa vzťahoval náš audit. Oneskorené doručenie údajov, ktoré už nie sú aktuálne, spôsobuje, že celý proces nie je účinný z hľadiska plnenia potrieb používateľov. Dostupné informácie o skutočných dátumoch, keď členské štáty predložili údaje, poskytujú dôkazy o oneskoreniach v prípade VZPS a zdravotných štatistík, pokiaľ ide o zákonné lehoty. Príklady oneskorení zdravotnej štatistiky sú uvedené v rámčeku 3. V súvislosti so štrukturálnou podnikovou štatistikou neboli takéto údaje k dispozícii, a tak sme nedokázali posúdiť situáciu v tejto oblasti.

56 Pri zostavovaní súhrnných údajov EÚ by mal Eurostat v prípade potreby odhadnúť údaje členského štátu. Zistili sme, že členské štáty často neposkytli údaje v troch tematických oblastiach zahrnutých do nášho auditu alebo ich poskytli neskoro. V týchto prípadoch [napríklad pri štatistikách zdravotnej starostlivosti (okrem výdavkov) a štrukturálnej podnikovej štatistike] Eurostat využil na získanie súhrnných údajov EÚ odhady. Výnimkou boli súhrnné údaje EÚ o príčinách úmrtia za rok 2018, ktoré neboli zostavené, pretože Eurostat neposkytol odhad za Francúzsko (pozri rámček 3).

Pri podávaní správ Parlamentu a Rade chýbajú harmonizované informácie a monitorovacie ukazovatele

57 Napokon sa od Komisie požaduje, aby každé tri roky Parlamentu a Rade podávala správy o kvalite štatistík, ktoré šíri, okrem zdravotných štatistík. Analyzovali sme dve najnovšie odoslané správy týkajúce sa VZPS a štrukturálnej podnikovej štatistiky. Zistili sme, že správy neboli rovnako podrobné a informácie nestačili na vytvorenie jasného obrazu o existujúcich nedostatkoch (pozri rámček 4).

58 Ani v jednej správe sa nepoužívali podrobné monitorovacie ukazovatele na preukázanie pokroku vykonávania právnych predpisov o VZPS a štrukturálnej podnikovej štatistike. Pre každý štatistický výstup sú potrebné vhodné ukazovatele, aby sa umožnilo riadne monitorovanie vykonávania nariadení a zostavenie harmonizovaných informácií o kvalite údajov.

Postupy šírenia nie sú dostatočne harmonizované

59 Na zabezpečenie prístupnosti a zrozumiteľnosti pri šírení štatistiky by Eurostat okrem iného mal mať zavedené vhodné písomné postupy so zásadami zverejňovania a kalendárom zverejňovania²². V zásadách zverejňovania by sa malo rozlišovať medzi rôznymi druhmi publikácií a členení a kalendár zverejňovania a politika revízií by sa mali vopred uverejniť.

60 Z preskúmaných dokumentov vyplýva, že Eurostat vytvoril súbor nástrojov a postupov, napríklad redakčné pravidlá, ktoré sa uplatňujú na proces šírenia. Neexistujú však pravidlá, v ktorých by sa stanovoval časový rámec od zberu po zverejnenie údajov Eurostatom vrátane stanovenia požiadavky na zverejňovania údajov všetkých členských štátov v rovnakom čase. Od druhej polovice roka 2021 Eurostat vypracúva a zverejňuje ročný kalendár zverejňovania kľúčových produktov v súlade s kódexom postupov.

61 Skontrolovali sme dátumy zverejnenia údajov z VZPS a údajov o výdavkoch na zdravotnú starostlivosť, jediné súbory, ktoré nám boli sprístupnené. V rokoch 2018 – 2020 Eurostat nezverejňoval údaje všetkých členských štátov z VZPS v ten istý deň. To isté platilo pre údaje o výdavkoch na zdravotnú starostlivosť, pretože niektoré členské štáty (pozri bod 54 a rámček 3) predkladali údaje a odpovedali na otázky Eurostatu neskoro. Oneskoreným zverejnením sa predĺžilo obdobie medzi referenčným rokom a dátumom zverejnenia.

62 Eurostat v súlade s kódexom postupov vypracoval a zverejnil ročný kalendár zverejňovania kľúčových produktov na rok 2022. Pokiaľ však ide o tri tematické oblasti nášho auditu, určité podrobnosti (ukazovatele, rozčlenenie podľa úrovne klasifikácie, referenčné obdobia, položky podliehajúce revízii atď.) sa nezverejňujú.

63 Jedným z účelov politiky v oblasti revízie a kalendára je informovať používateľov o predvídateľnom vplyve plánovaných zmien na porovnateľnosť, čím sa im poskytnú nástroje na lepšie predvídanie a zvládanie zlomov v časovom rade (pozri prílohu III). Zistili sme, že Eurostat aktualizoval údaje s prichádzajúcimi predloženiami a v prípade potreby revízie a opráv. Eurostat nemá všeobecnú politiku v oblasti revízie, ale pre oblasti ako podniková štatistika boli vytvorené osobitné zásady. V iných oblastiach ako výdavky na zdravotnú starostlivosť a príčiny úmrtia sa údaje revidujú, ale nepodliehajú spoločnej politike. Revízie závisia od politík jednotlivých členských štátov.

Prístup pred zverejnením by mohol negatívne ovplyvniť rovnosť a umožniť únik informácií

64 V záujme vybudovania dôvery k oficiálnym štatistikám sa v právnom rámci EÚ aj medzinárodných štatistických zásadách stanovuje, že so všetkými používateľmi sa musí zaobchádzať rovnako²³. V príslušných medzinárodných usmerneniach sa to uvádza ešte výslovnejšie, keďže sa v nich odkazuje na súbežný prístup (pozri prílohu III).

65 V partnerskom preskúmaní v roku 2014 ESGAB usúdilo, že existujú presvedčivé dôvody na úplný zákaz poskytovania pred zverejnením a odporučilo úplné preskúmanie vplyvu takéhoto kroku (pozri prílohu VI: 2014/11). Odvtedy ESGAB sformulovalo štyri ďalšie odporúčania týkajúce sa okrem iného zníženia frekvencie a počtu štatistík podliehajúcich poskytnutiu pred zverejnením a harmonizácie a transparentnosti postupov poskytovania pred zverejnením medzi partnermi ESS (2015/5, 2015/6, 2015/7, 2018/1²⁴). Zaznamenali sme, že Eurostat dosiahol pri plnení týchto odporúčaní určitý pokrok. ESGAB v roku 2021 požiadalo, aby Eurostat vykonal kritické preskúmanie svojho postupu poskytovania štatistík pred ich zverejnením v rámci Komisie (pozri prílohu VI: 2021/4). V reakcii na to Eurostat súhlasil, že poskytne prehľad súčasného stavu existujúcich memoránd o porozumení s ďalšími útvarmi Komisie.

66 Prístup pred zverejnením sa odôvodňuje na úrovni EŠS na základe kódexu postupov²⁵. Eurostat poskytuje prístup pred zverejnením k niektorým kľúčovým údajom svojmu vlastnému vrcholovému manažmentu, GR pre hospodárske a finančné záležitosti, GR EMPL a ECB, ako aj médiám. Akreditované spravodajské agentúry dostávajú nové publikácie, na ktoré sa vzťahuje embargo, vopred elektronickými prostriedkami²⁶. Naproti tomu taliansky národný štatistický úrad poskytuje prístup pred zverejnením len na briefingoch pre novinárov bez vonkajšieho kontaktu (systém s uzavretým prístupom – tzv. lock-up)²⁷. Zastávame názor, že systém Eurostatu nezabezpečuje predchádzanie úniku údajov.

67 Prístup k makroekonomickým údajom pred zverejnením predstavuje riziko hospodárskeho obohatenia osôb so skorým prístupom (pozri rámček 5). Možnosť prístupu pred zverejnením by mohlo vytvoriť príležitosti na získanie hospodárskych úžitkov, ktoré by mohlo vážne narušiť trhy.

68 Na účely transparentnosti sa v medzinárodných najlepších postupoch odporúča prikladať k tlačovým správam zoznam osôb s prístupom pred zverejnením. Na webovom sídle Eurostatu sa však neposkytujú vyčerpávajúce informácie o všetkých používateľoch a určených pracovných pozíciách s prístupom pred zverejnením.

69 V rámci EŠS najmenej desať krajín (Česko, Dánsko, Chorvátsko, Taliansko, Poľsko, Slovinsko, Fínsko, Švédsko, Island a Nórsko) zakázalo prax poskytovania prístupu pred zverejnením vládam a/alebo médiám. Postupy pred zverejnením v rámci EŠS teda zostávajú neharmonizované (pozri bod 65).

Potenciál partnerských preskúmaní na dosiahnutie zlepšení nebol plne využitý

70 Partnerské preskúmania sa používajú na posúdenie celkového dodržiavania zásad kódexu postupov Eurostatom a národnými štatistickými systémami. Tento kódex je základom spoločného rámca kvality EŠS. Národné štatistické systémy podliehajú partnerskému preskúmaniu tímom odborníkov a partnerské preskúmanie Eurostatu vykonáva ESGAB. Od prvého prijatia kódexu postupov v roku 2005 EŠS zorganizoval tri kolá samoregulovaných partnerských preskúmaní, čo znamená, že rozhodnutia o nich prijíma interne Výbor pre Európsky štatistický systém (pozri ilustráciu 2). V nasledujúcich oddieloch skúmame, či:

1. Komisia účinne vykonala odporúčania z druhého partnerského preskúmania;
2. Eurostat účinne monitoruje pokrok národných štatistických systémov pri vykonávaní odporúčaní z druhého partnerského preskúmania;
3. návrh tretieho kola partnerských preskúmaní národných štatistických systémov je vhodný na daný účel.

Komisia dosiahla primeraný pokrok pri väčšine odporúčaní z partnerských preskúmaní

71 S cieľom zabezpečiť, aby mali odporúčania ESBAG maximálny vplyv, je dôležité, aby ich Komisia vykonala urýchlenie a čo najúplnejšie. Ak sa tak neurobí, malo by sa poskytnúť riadne odôvodnenie v súlade s medzinárodnými štatistickými usmerneniami, odporúčaniami a najlepšími postupmi.

72 V roku 2014 ESGAB vykonalo druhé partnerské preskúmanie Eurostatu a vydalo 16 odporúčaní v šiestich hlavných oblastiach: právne predpisy, o ktoré sa opierajú postupy vymenovania a prepúšťania vrcholového manažmentu, architektúra štatistických právnych predpisov, súdržnosť európskej štatistiky, šírenie, komunikácia a používatelia a koordinácia (pozri prílohu VI). Eurostat v reakcii vytvoril plán vykonávania obsahujúci 20 opatrení na zlepšenie²⁸.

73 Zistili sme, že Komisia dosiahla dobrý pokrok v súvislosti s väčšinou odporúčaní z partnerského preskúmania, najmä s tými, ktoré sa týkajú architektúry právnych predpisov a komunikácie a používateľov. Niektoré kľúčové odporúčania v oblastiach nezávislosti a nestrannosti (právne predpisy o vymenúvaní a prepúšťaní členov vrcholového manažmentu a prístup pred zverejnením – pozri body 64–69) však neboli prijaté a/alebo sa účinne neriešili²⁹.

74 V partnerskom preskúmaní v roku 2014 ESGAB vydalo štyri odporúčania týkajúce sa celej škály právnych predpisov EÚ o prijímaní do zamestnania, vymenúvaní a prepúšťaní vrcholových manažérov Eurostatu (pozri prílohu VI: 2014/1 – 2014/4). Eurostat však tieto odporúčania neprijal a nenavrhol zodpovedajúce opatrenia na zlepšenie. Eurostat uviedol, že odporúčania buď prekračujú rámec kódexu postupov (2014/1, 2014/2 a 2014/4) alebo sa dostatočne riešia v právnom rámci EÚ (2014/3). V nasledujúcom partnerskom preskúmaní (2021) ESGAB niektoré svoje odporúčania v tejto oblasti zopakovalo (pozri prílohu VI: 2021/1 a 2021/2), pričom tieto odporúčania stále neboli prijaté.

75 V roku 2012 sme predložili aj toto odporúčanie³⁰: „V snahe dosiahnuť úplné vykonávanie Kódexu postupov pre európsku štatistiku by Komisia mala: […] d) posilniť odbornú nezávislosť hlavného štatistika Európskej únie tým, že mu bude udelený mandát na dobu určitú po získaní kladného stanoviska ESGAB a schválení Európskym parlamentom a Radou“. Napriek podpore Európskeho parlamentu naše odporúčanie nebolo vykonané, keďže Komisia usúdila, že existujúci právny rámec je primeraný a potrebné záruky už sú zavedené.

Spôsob, akým Eurostat posudzuje vykonávanie opatrení na zlepšenie z partnerských preskúmaní členskými štátmi, je do veľkej miery založený na vzájomnej dôvere štatistických úradov

76 Koordinačná úloha Eurostatu zahŕňa účinné monitorovanie odporúčaní predložených členským štátom ako výsledok odborných partnerských preskúmaní. Po druhom partnerskom preskúmaní (2013 – 2015) Eurostat využíval ročné dotazníky na monitorovanie vykonávania dohodnutých opatrení na zlepšenie národnými štatistickými úradmi (2016 – 2019). Vo všeobecnosti bolo celé monitorovanie do veľkej miery založené na dôvere, keďže opatrenia na zlepšenie sa vykonávali na zodpovednosť národných štatistických úradov, ktoré museli zabezpečiť, aby boli primerané, úplné a vhodne zdokumentované. Len pri poslednom monitorovaní v roku 2019 Eurostat vyvinul úsilie na overenie oznámeného pokroku tým, že členským štátom zaslal žiadosti o objasnenie.

77 Na ilustrácii 10 je zobrazený pokrok národných štatistických úradov pri vykonávaní opatrení na zlepšenie, ktoré vyplynuli z druhého partnerského preskúmania, v priebehu času. Podľa poslednej dostupnej monitorovacej správy bolo 155 z 910 určených opatrení (17 %) na konci roka 2019 stále nedokončených (pozri podrobnejšie rozdelenie v prílohe VII)

78 Zistili sme, že vykonávaniu opatrení na zlepšenie bránilo, keď záviseli od subjektov mimo národného štatistického úradu alebo keď chýbala politická vôľa a/alebo podpora. Tento druh opatrení zvyčajne zahŕňal legislatívne zmeny (napr. v oblasti vymenúvania a prepúšťania riaditeľov národných štatistických úradov, prístupu k administratívnym údajom, vytvorenia orgánov dohľadu), ale niektoré sa týkali ľudských alebo finančných zdrojov či dokonca vývoja IT.

79 V Taliansku a vo Fínsku bol pozastavený legislatívny proces, pričom opatrenia viac ako sedem rokov po druhom partnerskom preskúmaní stále nie sú dokončené. V Chorvátsku a na Cypre boli potrebné legislatívne zmeny vykonané po značnom oneskorení trvajúcom približne päť rokov. Vrcholoví zástupcovia kľúčových zainteresovaných strán (ministerstvá, parlament) neboli do procesu preskúmania zapojení dostatočne skoro, aby sa uľahčilo vykonávanie kľúčových opatrení v otázkach týkajúcich sa štruktúry a riadenia inštitúcií (odborná nezávislosť).

80 Okrem odbornej nezávislosti národné štatistické orgány potrebujú primerané ľudské, finančné a technické zdroje na vykonávanie svojich štatistických programov (pozri prílohu III). Preskúmali sme výročné správy ESGAB, partnerské preskúmania členských štátov a informácie o zdrojoch a piatich krajín v našej vzorke a ďalších zainteresovaných strán sme sa opýtali na ich názory na riadenie národných štatistických systémov.

81 Zistili sme, že stále nie je vždy zaručená odborná nezávislosť, najmä pokiaľ ide o vymenúvanie a prepúšťanie riaditeľov národných štatistických úradov. Keďže iné vnútroštátne orgány sú zvyčajne súčasťou ministerstva, ich nezávislosť je dokonca ešte neistejšia. Naše pozorovanie potvrdzuje zistenie Eurostatu, že 25 zo 72 opatrení na zlepšenie (35 %) týkajúcich sa odbornej nezávislosti ešte nebolo v decembri 2019 dokončených (pozri prílohu VII).

82 Niektoré národné štatistické úrady sa s nami tiež podelili o svoje obavy týkajúce sa ich finančnej závislosti a uviedli, že majú nedostatočné zdroje vzhľadom na rastúci dopyt po nových štatistikách a potrebu významných investícií do technológií. V tomto ohľade v novembri 2021 Rada uznala, že Eurostatu aj národným systémom sa musia poskytnúť primerané ľudské a finančné zdroje, aby mohli ďalej pracovať s novými zdrojmi údajov a digitálnymi technológiami³¹.

Návrh partnerských preskúmaní sa v priebehu času zlepšil, ale pretrvávajú závažné nedostatky

83 Cieľom partnerských preskúmaní je posúdiť dodržiavanie zásad kódexu správania partnermi EŠS. Kódex správania je základom spoločného rámca kvality stanoveného na zabezpečenie kvality európskej štatistiky. Naproti tomu najpokročilejšie štatistické systémy mimo Európy podliehajú len vlastnému posúdeniu. Okrem súladu je ďalším účelom poskytnúť odporúčania, ktoré pomôžu štatistickým orgánom zlepšiť sa a rozvinúť svoje štatistické systémy. Na ilustrácii 11 sú uvedené kľúčové fázy partnerských preskúmaní.

84 V tabuľke 2 je uvedené, ako sa kľúčové prvky návrhu partnerských preskúmaní vyvíjali v priebehu času. Cieľom prvého partnerského preskúmania (2005 – 2007) bolo hlavne zvýšiť povedomie o kódexe postupov a išlo o úvodné preskúmanie pre všetkých účastníkov. Malo však značné nedostatky³². Druhé preskúmanie (2013 – 2015) sa zlepšilo, pokiaľ ide o návrh, zahŕňalo externých odborníkov a dosiahlo väčšie medzinárodné uznanie. V treťom preskúmaní (2021 – 2023) sa tiež vykonalo niekoľko ďalších odporúčaní ESGAB. Členské štáty v našej vzorke boli vo všeobecnosti spokojné s príspevkom Eurostatu k návrhu procesu a zdôraznili, že boli od začiatku zapojené do vypracúvania metodiky.

85 Počas našich stretnutí so zainteresovanými stranami sme zistili, že existuje konsenzus, že partnerské preskúmania je potrebné vykonávať dostatočne často, aby bolo možné nepretržite zlepšovať kvalitu v rámci ESS. Priemerný čas medzi druhým a tretím kolom bude sedem a pol roka a v prípade Slovenska to bude takmer 10 rokov. S týmto oneskorením nie je možné riadne zachytiť účinky zmien, ako je technologický pokrok a nové zdroje údajov, v súvislosti s ktorými musí byť EŠS naďalej ostražitý a prispôsobivý.

86 V partnerských preskúmaniach sa musia hodnotiť aj kritické prvky jednotlivých národných štatistických systémov v ich úplnosti, aby boli komplexné a spravodlivé pre všetky krajiny. V metodike z roku 2020 sa však stanovuje najviac šesť zúčastnených iných vnútroštátnych orgánov na krajinu, čo je svojvoľná prahová hodnota, ktorá nezohľadňuje stupeň decentralizácie tvorby európskej štatistiky v rámci krajiny (pozri prílohu VIII). Okrem toho bola odporúčaná metodika nejasná a subjektívna a neuplatňovala porovnateľné kritériá výberu na všetky krajiny. Navyše iné zúčastnené vnútroštátne orgány vyberajú národné štatistické úrady namiesto toho, aby sa vyberali na úrovni EÚ, ako by sa vyžadovalo na zabezpečenie vierohodnosti a konzistentnosti preskúmania. Pri výbere vnútroštátnych orgánov nemá slovo ani ESGAB, ani odborníci na partnerské preskúmanie.

87 Mnoho národných štatistických úradov obmedzilo počet iných vnútroštátnych orgánov na tri. Aj táto prahová hodnota je svojvoľná, čo spôsobuje riziko vylúčenia iných vnútroštátnych orgánov kľúčových pre európsku štatistiku. Vnútroštátny štatistický úrad dokonca výslovne uviedol, že jeho východiskom bolo vybrať len tri iné vnútroštátne orgány. Prijatím tohto prístupu nezahrnul iný vnútroštátny orgán zodpovedajúci za údaje o príčinách úmrtia – subjekt, ktorý dva roky po sebe nepredložil Eurostatu požadované údaje.

88 ESGAB bolo založené na zlepšenie nezávislosti, integrity a zodpovednosti Eurostatu a EŠS³³, aby sa reagovalo na nedostatky národných systémov³⁴. Úloha ESGAB je však obmedzená na to, že Parlamentu a Rade predkladá výročnú správu obsahujúcu jeho nezávislé posúdenie vykonávania kódexu postupov v EŠS ako celku s dôrazom na Eurostat, a nie národné štatistické systémy. V roku 2012 sme odporučili vytvoriť funkciu dohľadu rozšírením rozsahu pôsobnosti ESGAB³⁵. Hoci bolo odporúčanie prijaté, účinne sa nevykonalo.

89 Súčasná „samoregulovaná povaha“ partnerských preskúmaní EŠS znamená, že sa o ich návrhu (načasovanie, rozsah, prístup, postup výberu iných vnútroštátnych orgánov a zloženie a výber tímu odborníkov) dohoduje prostredníctvom konzultácií medzi partnermi, ktorí zastupujú celú škálu skôr vnútroštátnych než širších európskych záujmov. Napriek nezávislosti od vnútroštátnych záujmov ESGAB nerozhoduje o kľúčových aspektoch návrhu.

Závery a odporúčania

90 Naším celkovým záverom je, že Komisia vo všeobecnosti poskytuje tvorcom politík, podnikom a občanom dostatočne kvalitné európske štatistiky. Stále je však potrebné vyriešiť niekoľko nedostatkov.

91 V strategických plánoch Eurostatu sa zohľadňujú najmä inštitucionálne priority stanovené v po sebe nasledujúcich európskych štatistických programoch. Nemerajú však pokrok pri dosahovaní cieľov (pozri body 22–23).

92 Európsky poradný výbor pre štatistiku, hlavný orgán zastupujúci používateľov, vo svojom súčasnom zložení účinne nezastupuje všetkých používateľov, napríklad medzinárodné organizácie a kolektívne názory akademickej a výskumnej komunity. Európsky poradný výbor pre štatistiku okrem toho nedosiahol významný pokrok v rámci vzťahov s radami používateľov na vnútroštátnej úrovni. Potreby používateľov sa v plnej miere neplnia, pretože v kontrolovaných oblastiach chýbajú údaje. V európskom štatistickom programe sa vždy neuprednostňovali opatrenia na doplnenie týchto chýbajúcich údajov s cieľom zlepšiť relevantnosť európskej štatistiky a Eurostat správne neuplatňuje vymedzenie MSP (pozri body 24–29).

Odporúčanie 1 – Lepšie plniť potreby používateľov

V záujme lepšieho plnenia potrieb používateľov by Komisia mala zvýšiť inkluzívnosť Európskeho poradného výboru pre štatistiku s vyváženým a účinným zastúpením všetkých používateľov, s pomocou odborníkov na konkrétne oblasti.

Cieľový dátum vykonania: 2023

93 Napriek zvýšenému financovaniu prostredníctvom európskeho štatistického programu tvorba európskych štatistík naďalej sčasti závisí od financovania inými útvarmi Komisie. Poskytnutým financovaním sa z veľkej časti hradia inštitucionálne potreby. Hoci z niekoľkých grantov EÚ sa financujú inovačné projekty, z veľkého počtu sa v skutočnosti financujú povinné štatistické činnosti. Pridaná hodnota, ktorú by európsky štatistický program mohol priniesť uľahčovaním realizácie inovačných projektov, je teda obmedzená. Hoci sa jednotlivé granty posudzovali, vo všeobecnosti neexistovalo odôvodnenie kvalitatívneho posúdenia výsledkov, čo by mohlo obmedziť rozsah následnej kontroly a znížiť udržateľnosť výsledkov (pozri body 30–34).

Odporúčanie 2 – Zamerať sa na posilnenie finančnej nezávislosti európskeho štatistického programu a uprednostniť inovačné projekty

Komisia by mala:

1. posúdiť, či by sa dala znížiť závislosť nasledujúceho európskeho štatistického programu od viacerých zdrojov financovania;
2. uprednostňovať inovačné projekty s jasnou pridanou hodnotou EÚ.

Cieľový dátum vykonania: 2024

94 Eurostat má zavedený primeraný systém riadenia kvality. Jeho podpora pre členské štáty je zväčša primeraná. Neexistujú však interné usmernenia, v ktorých by sa stanovoval rámec pre poskytovanie podpory a komplexné metodické problémy sa riešia dlho, čo má vplyv na niekoľko rozmerov kvality údajov vrátane porovnateľnosti (pozri body 35–39).

95 Zistili sme, že správy členských štátov o kvalite nie sú vždy v súlade s usmerneniami a nie sú harmonizované medzi štatistickými procesmi a v rámci nich. Úroveň podrobnosti sa medzi členskými štátmi líši, čo sťažuje riadne pochopenie a hodnotenie kvality údajov. Frekvencia podávania správ o kvalite sa medzi štatistickými činnosťami líši a podávanie správ nie je povinné pri všetkých z nich. Tieto nedostatky vedú k neúplným informáciám pre používateľov (pozri body 40–43).

96 Eurostat nie je oprávnený vykonávať overovanie na mieste v troch kontrolovaných oblastiach. Validuje údaje predložené členskými štátmi, ale nie vždy riadne dokumentuje výsledok svojich hodnotení. Nevykonáva hĺbkové hodnotenie všetkých aspektov kvality, napríklad porovnateľnosti a koherentnosti (pozri body 44-52).

97 Včasnosť je problémom najmä pri zdravotných a podnikových štatistikách, pretože niektoré súbory údajov možno predložiť 14 až 24 mesiacov po skončení referenčného roka. Z dôvodu chýbajúcich údajov v reálnom čase o „príčinách úmrtia“ sa miera úmrtnosti na COVID-19 odhaduje alternatívnymi spôsobmi. V dôsledku oneskoreného doručovania údajov je celý proces pre používateľov neúčinný. Eurostat má usmernenia na posudzovanie súladu s nariadeniami, ale nejdú tak ďaleko, že by sa v nich stanovoval harmonogram. EŠS nie je dostatočne flexibilný, aby rýchlo reagoval. Pokiaľ ide o chýbajúce údaje o príčinách úmrtia na vnútroštátnej úrovni Eurostat nevypracoval odhady, takže nie sú dostupné súhrnné údaje za EÚ (pozri body 53–56).

98 Pokiaľ sa to požaduje v právnych predpisoch, Komisia predkladá Európskemu parlamentu a Rade správy o kvalite štatistiky. Tie však nevytvárajú jasný obraz o existujúcich nedostatkoch a chýbajú v nich podrobné monitorovacie ukazovatele, ktorými by sa preukazoval pokrok v súvislosti s nariadeniami. V niektorých kľúčových odvetvových nariadeniach, napríklad v oblasti zdravia, sa predloženie takýchto správ nevyžaduje (pozri body 57–58).

Odporúčanie 3 – Zlepšiť správy členských štátov o kvalite a posúdenia kvality európskych štatistík

Komisia by mala:

1. zabezpečiť, aby správy o kvalite, ktoré dostáva od členských štátov, boli založené na spoločných normách a obsahovali úplné a porovnateľné informácie;
2. vykonávať dôslednejšie a lepšie zdokumentované hodnotenia v oblastiach pracovnej, podnikovej a zdravotnej štatistiky s cieľom zlepšiť presnosť údajov, včasnosť a časovú presnosť, porovnateľnosť a koherentnosť.

Cieľový dátum vykonania: 2024

99 Hoci Eurostat vytvoril kalendár zverejňovania na šírenie štatistiky, v tomto kalendári chýbajú určité podrobnosti. Okrem toho Eurostat ešte nemá všeobecnú politiku v oblasti revízie a nezverejňuje údaje zo zisťovania pracovných síl a údaje o výdavkoch na zdravotnú starostlivosť všetkých členských štátov v tej istý deň (pozri body 59–63).

100 Eurostat poskytuje niektorým útvarom Komisie a médiám prístup k údajom pred zverejnením, čo by mohol viesť k príležitostiam na hospodársky prospech a únikom. Poskytovanie prístupu pred zverejnením sa na webovom sídle Eurostatu plne neopisuje a nezverejňuje sa zoznam všetkých používateľov s privilegovaným prístupom (pozri body 64–69).

Odporúčanie 4 – Zvážiť súčasnú prax poskytovania štatistík pred ich zverejnením

Komisia by mala:

1. dôkladne posúdiť nevyhnutnosť a pridanú hodnotu udeľovania prístupu pred zverejnením;
2. ak sa takýto prístup zachová, zverejniť komplexné informácie o prístupe pred zverejnením a posilniť svoje záruky pred možnými únikmi.

Cieľový dátum vykonania: 2023

101 Komisia dosiahla dobrý pokrok v súvislosti s väčšinou odporúčaní z partnerského preskúmania, napríklad s tými, ktoré sa týkajú architektúry právnych predpisov a komunikácie a používateľov. Neprijala však niektoré kľúčové odporúčania o nezávislosti s nestrannosti (pozri body 70–75).

102 Spôsob, akým Eurostat posudzuje vykonávanie opatrení na zlepšenie z partnerských preskúmaní členskými štátmi, je do veľkej miery založený na vzájomnej dôvere štatistických úradov. Vykonávaniu niektorých opatrení na zlepšenie bránila závislosť od subjektov mimo národného štatistického úradu a chýbajúca politická vôľa. Kľúčové opatrenia na zlepšenie, napríklad zmena vnútroštátnych právnych predpisov o štatistike, sa vykonali len čiastočne. Okrem toho vo všetkých členských štátoch ešte neprevláda odborná nezávislosť, najmä na úrovni vnútroštátnych orgánov (pozri body 76–82).

103 Návrh nástroja na partnerské preskúmanie používaného na posudzovanie súladu Eurostatu a EŠS s kódexom správania sa od jeho prvého použitia zlepšil. Partnerské preskúmania však nie sú dostatočne časté, aby umožnili nepretržité zlepšovanie kvality a nie vždy komplexne zahŕňajú národné štatistické systémy. Napriek nezávislosti Európskeho poradného grémia pre riadenie v oblasti štatistiky od vnútroštátnych záujmov má tento subjekt obmedzenú úlohu v navrhovaní partnerských preskúmaní (pozri body 83–89).

Odporúčanie 5 – Posúdiť možnosť posilnenia mandátu Európskeho poradného grémia pre riadenie v oblasti štatistiky

Komisia by mala posúdiť možnosť a vhodnosť rozšírenia súčasného mandátu Európskeho poradného grémia pre riadenie v oblasti štatistiky o rozhodovanie o všetkých kľúčových prvkoch návrhu partnerského preskúmania.

Cieľový dátum vykonania: 2023

Túto správu prijala komora IV, ktorej predsedá Mihails Kozlovs, člen Dvora audítorov, v Luxemburgu na svojom zasadnutí dňa 26. októbra 2022.

Prílohy

Príloha I – Oficiálna štatistika v kontexte krízy spôsobenej pandémiou COVID-19

COVID-19 predstavoval významné výzvy pre štatistické systémy, pričom sa na orgány zodpovedné za štatistické operácie vyvíjal značný tlak. Najnaliehavejšou výzvou bolo včas poskytovať štatistiky o verejnom zdraví a poskytovať primerané informácie o „reálnom sektore“ hospodárstva, konkrétne domácnostiach a MSP.

Pandémia spočiatku narušila toky údajov z podnikov a domácností, čím spôsobila problémy pre oficiálnu štatistiku. Tradičné osobné metódy zberu údajov už neboli možné a niektoré prieskumy nebolo možné vykonať a museli sa odložiť. COVID-19 predstavoval aj výzvu pre existujúce normy, pokiaľ ide o výklad a primeranosť. V dôsledku toho sa oficiálna štatistika musela rýchlo prispôsobiť meniacim sa podmienkam. Začali sa široko používať alternatívne metódy zberu údajov, napríklad telefonáty, internetové aplikácie alebo veľké dáta. Táto transformácia však môže mať vplyv na kvalitu a porovnateľnosť údajov. Najprv tvorcovia politík a médiá v prvom rade plnili dopyt po celosvetových epidemiologických údajoch v takmer reálnom čase pomocou prehľadov, napríklad toho, ktorý vyvinula Univerzita Johnsa Hopkinsa, ktoré pôsobili nezávisle od oficiálnych štatistických systémov. Neskôr vytvorili svoje vlastné prehľady WHO a ECDC, čím vyplnili medzeru, ale vyskytovali sa problémy s porovnateľnosťou.

Podľa ESGAB bola reakcia EŠS na krízu COVID-19 pozitívna. Hoci na niekoľko fáz tvorby štatistických údajov mala pandémia závažný vplyv, krajiny EŠS a Eurostat dokázali naďalej bez prerušenia vytvárať kľúčové ukazovatele. Na zabezpečenie nepretržitej kvality a porovnateľnosti štatistík v zmenenom prostredí Eurostat zverejnil viac ako 30 usmernení, v ktorých sa riešili všeobecné aj odvetvové metodické otázky. Eurostat tiež vytvoril osobitný oddiel na svojom webovom sídle, aby používateľom poskytoval najnovšie informácie. Poskytol zoznam súborov údajov o COVID-19 a spustil európsky štatistický prehľad týkajúci sa obnovy, ktorý momentálne zahŕňa 27 ukazovateľov obnovy týkajúcich sa zdravotných, sociálnych, hospodárskych, podnikových a environmentálnych tém. Napokon Eurostat zaviedol niekoľko nových krízových ukazovateľov (napr. týždenné úmrtia a mesačná abnormálna úmrtnosť), aby sa lepšie posúdili účinky pandémie. V novembri 2020 sa riaditelia národných štatistických úradov a Eurostat dohodli na koordinovanej reakcii na budúce krízy s vplyvom na ESS v rámci tzv. Memoranda z Wiesbadenu, ktoré by mohlo uľahčiť spoločný prístup k budúcim krízam.

Príloha II – Vybrané štatistické činnosti

Príloha III – Príklady medzinárodných štatistických usmernení, odporúčaní a najlepších postupov

Príloha IV – Zoznam projektov vybraných na audit

Príloha V – Hľadanie alternatív pre včasnejšie údaje o úmrtiach na COVID-19

Prvé úmrtia na COVID-19 v Európe boli potvrdené vo februári 2020. Nie je však nádej, aby sa úplné európske štatistiky príčin úmrtí za rok 2020 zverejnili skôr ako v roku 2023 (pozri ilustráciu 10). S cieľom riešiť informačné potreby počas pandémie sa zbierali dva súbory údajov v takmer reálnom čase: počet úmrtí na COVID-19 na dennej báze a úmrtia ako životne dôležité demografické udalosti na týždennej báze.

Počet úmrtí na COVID-19 Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) uverejňuje počet úmrtí na COVID-19 v Európe od zdrojov ako ministerstvá zdravotníctva a úrady pre verejné zdravie. WHO a Univerzita Johnsa Hopkinsa uverejňujú tie isté štatistiky na celosvetovej úrovni. Z dôvodu rozdielov medzi štátmi v klasifikácii príčin úmrtí, ako aj niekoľkých problémov s nedostatočným a nadmerným pokrytím sa však môžu údaje výrazne líšiť a sťažovať porovnanie krajín. Napríklad Belgicko na začiatku pandémie registrovalo všetky úmrtia, ktoré mohli súvisieť s ochorením COVID-19 ako úmrtia skutočne spôsobené ochorením COVID-19 bez toho, aby sa požadovali laboratórne testy. Naproti tomu Taliansko vyžadovalo pozitívny výsledok testu, aby sa úmrtie pripísalo ochoreniu COVID-19, a na Cypre sa používala kombinácia týchto dvoch prístupov.

Úmrtia a abnormálna úmrtnosť: Túto metódu, za ktorú zodpovedajú vnútroštátne štatistické úrady, odborníci považujú za vhodnejšie meradlo celkového vplyvu pandémie na úmrtia, hoci sa nezohľadňujú nedávne demografické zmeny ako starnutie obyvateľstva. Zachytáva úmrtia na COVID-19, ktoré neboli správne diagnostikované a nahlásené, ako aj úmrtia z iných príčin, ktoré možno pripísať celkovým podmienkam počas pandémie. EŠS zaviedol zber údajov o týždenných úmrtiach v apríli 2020 a v decembri 2020 sa začala zverejňovať abnormálna úmrtnosť. Národné štatistické úrady naďalej zasielali Eurostatu týždenné údaje o úmrtiach na dobrovoľnom základe.

Vnasledujúcej tabuľke sa uvádzajú údaje za roky 2020 a 2021 v krajinách EÚ a EZVO vypočítané použitím obidvoch metodík. Abnormálna úmrtnosť je približne o 34 % vyššia ako číselné údaje ECDC o úmrtiach na COVID-19.

Príloha VI – Odporúčania ESGAB, 2014 a 2021

Príloha VII – Zhrnutia opatrení národných štatistických úradov na zlepšenie – stav k 31. decembru 2019

Príloha VIII – Pokrytie národných štatistických systémov v treťom kole partnerských preskúmaní

Skratky

CoD: príčiny úmrtí

CoP: Kódex postupov pre európsku štatistiku

ECB: Európska centrálna banka

ECDC: Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb

ESP: európsky štatistický program

ESS: európsky štatistický systém

EZVO: Európske združenie voľného obchodu

GR EMPL: Generálne riaditeľstvo Komisie pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie

GR GROW: Generálne riaditeľstvo Komisie pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP

GR SANTE: Generálne riaditeľstvo Komisie pre zdravie a bezpečnosť potravín

IVO: iný vnútroštátny orgán

MOP: Medzinárodná organizácia práce

MSP: malé a stredné podniky

NŠÚ: národný štatistický úrad

OECD: Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj

ŠPŠ: štrukturálna podniková štatistika

VZPS: výberové zisťovanie pracovných síl

WHO: Svetová zdravotnícka organizácia

Glosár

Abnormálna úmrtnosť: počet úmrtí zo všetkých príčin meraný počas krízy, ktoré sú nad rámec úmrtí, ktoré by bolo možné zaznamenať za „bežných“ podmienok.

Chorobnosť: stav, keď má niekto ochorenie.

Chýbajúce údaje: nedostupnosť údajov potrebných na osobitný účel.

Inštitucionálny používateľ štatistiky: vnútroštátna alebo medzinárodná organizácia, napríklad národná vláda alebo národná centrálna banka, alebo inštitúcia, orgán alebo útvar EÚ.

Kľúčový ukazovateľ výkonnosti: vyčísliteľná miera vyjadrujúca výkonnosť vo vzťahu ku kľúčovým cieľom.

Malé a stredné podniky: definícia veľkosti, ktorá sa vzťahuje na spoločnosti a iné organizácie, na základe počtu zamestnancov a určitých finančných kritérií. Malé podniky majú menej ako 50 zamestnancov a obrat alebo celková súvaha neprevyšuje 10 mil. EUR. Stredné podniky zamestnávajú menej ako 250 zamestnancov a majú obrat do 50 mil. EUR alebo celkovú súvahu do 43 mil. EUR.

Metaúdaje: údaje, ktorými sa vymedzujú a opisujú iné údaje.

Mikroúdaje: údaje o jednotlivcovi, domácnosti, podniku alebo organizácii.

Nestrannosť: zásada, podľa ktorej sa štatistika musí rozvíjať, tvoriť a šíriť neutrálne a tak, aby sa so všetkými používateľmi zaobchádzalo rovnako.

Nezamestnaný: nezamestnaná osoba vo veku od 15 alebo 16 do 74 rokov, ktorá počas referenčného týždňa nemá prácu, pripravená na nástup do zamestnania v rámci nasledujúcich dvoch týždňov (alebo ktorá si už našla zamestnanie, do ktorého nastúpi do troch mesiacov) a ktorá si aktívne hľadala zamestnanie niekedy počas predchádzajúcich štyroch týždňov.

Občianska spoločnosť: časť spoločnosti oddelená od vlád a podnikov, ktorá sa skladá zo združení a z ďalších zoskupení zastupujúcich spoločné záujmy vo verejnej sfére.

Príčina úmrtia: Choroba alebo zranenie, ktorým sa začal rad chorobných dejov, ktoré priamo viedli k úmrtiu, alebo okolnosti úrazu či násilného činu, ktorý viedol k smrteľnému zraneniu.

Relatívna štandardná chyba: meradlo štatistickej presnosti odhadu. Menšie relatívne štandardné chyby poukazujú na spoľahlivejšie výsledky a vyššie na menej spoľahlivé výsledky.

Systém zdravotníckych účtov: štandardný hospodársky rámec pre zdravotnícke účtovníctvo v krajinách EŠS použitím účtovných pravidiel, ktoré sú metodicky zlučiteľné so systémom národných účtov na vytvorenie komplexných, konzistentných a medzinárodne porovnateľných účtov, ktoré spĺňajú kľúčové potreby používateľov.

Štandardizovaná miera úmrtnosti: miera úmrtnosti obyvateľstva upravená v súlade so štandardnou vekovou štruktúrou na zlepšenie porovnateľnosti v priebehu času a medzi rôznymi krajinami.

Údaje/dáta: súbory hodnôt kvalitatívnych a kvantitatívnych premenných, napríklad fakty alebo merania, z ktorých možno vyvodiť informácie.

Odpovede Komisie

https://www.eca.europa.eu/sk/Pages/DocItem.aspx?did=62590

Harmonogram

https://www.eca.europa.eu/sk/Pages/DocItem.aspx?did=62590

Audítorský tím

V osobitných správach EDA sa predkladajú výsledky jeho auditov, ktoré sa týkajú politík a programov EÚ alebo tém riadenia súvisiacich s konkrétnymi rozpočtovými oblasťami. EDA vyberá a navrhuje tieto audítorské úlohy tak, aby mali maximálny vplyv, pričom sa zohľadňujú riziká z hľadiska výkonnosti či zhody, výška súvisiacich príjmov alebo výdavkov, budúci vývoj a politický a verejný záujem.

Tento audit výkonnosti vykonala audítorská komora IV Regulácia trhov a konkurencieschopné hospodárstvo, ktorej predsedá člen EDA Mihails Kozlovs. Audit viedla členka Dvora audítorov Ildikó Gáll-Pelcz a podporu jej poskyli Claudia Kinga Bara, vedúca kabinetu, Zsolt Varga, atašé kabinetu; Sabine Hiernaux-Fritsch, hlavná manažérka; Athanasios Koustoulidis, vedúci úlohy; Maria Isabel Quintela a Ezio Guglielmi, audítorka a audítor. Jazykovú podporu poskytol Thomas Everett.

Koncové poznámky

¹ Hospodárska a sociálna rada OSN, rezolúcia prijatá Hospodárskou a sociálnou radou 24. júla 2013: 2013/21 – Základné zásady oficiálnej štatistiky, 2013.

² Článok 338 ZFEÚ.

³ Nariadenie (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009), naposledy zmenené nariadením (EÚ) 2015/759.

⁴ Článok 4 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/690 z 28. apríla 2021.

⁵ Článok 03 02 05 „Vytváranie a šírenie vysokokvalitných štatistík o Európe“ schváleného rozpočtu na rok 2021, dostupné na https://data.europa.eu/eli/budget/2021/1/oj.

⁶ Článok 11 nariadenia (ES) č. 223/2009.

⁷ Ako sa opisuje v článku 4 nariadenia č. 223/2009.

⁸ Štatistická funkcia ESCB je založená na článku 5 Štatútu ESCB a ECB.

⁹ Stanovené rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 234/2008/ES.

¹⁰ Stanovené rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 235/2008/ES.

¹¹ Osobitná správa EDA 12/2012: Zlepšili Komisia a Eurostat proces tvorby spoľahlivej a hodnovernej európskej štatistiky?.

¹² Pozri články 1 a 3 rozhodnutia č. 234/2008/ES z 11. marca 2008.

¹³ Pozri článok 4 rozhodnutia č. 234/2008/ES z 11. marca 2008.

¹⁴ Eurostat, Support for the Final Evaluation of the European Statistical Programme 2013 – 2020, júl 2021, s. 43.

¹⁵ Článok 6 nariadenia (EÚ) č. 223/2009.

¹⁶ Rozhodnutie Komisie 2012/504/EÚ a Kódex postupov pre európsku štatistiku.

¹⁷ Článok 6 ods. 3, články 7, 15 a 18 nariadenia (EÚ) č. 223/2009, rozhodnutie Komisie 2012/504/EU.

¹⁸ Nariadenie Komisie (EÚ) 2015/359, ktorým sa vykonáva nariadenie (ES) č. 1338/2008.

¹⁹ El-Hayek, Y., Tip of the Iceberg: Assessing the Global Socioeconomic Costs of Alzheimer’s Disease and Related Dementias and Strategic Implications for Stakeholders, Journal of Alzheimer’s Disease, 70, 2019, s. 323 – 341.

²⁰ WHO, The top 10 „causes of death’, 9. decembra 2020.

²¹ WHO, Dementia: Key facts, 2. september 2021.

²² Ako sa bližšie uvádza v kódexe postupov z roku 2017.

²³ Článok 2 a článok 18 ods. 1 nariadenia č. 223/2009, v znení zmien; článok 6 ods. 2 rozhodnutia Komisie o Eurostate z roku 2012 a kodifikované zásady OSN (UNFP a Zásady medzinárodných štatistických činností).

²⁴ ESGAB’s Annual Report 2015 a Opinion of the ESGAB concerning the implementation of the Commission’s commitment on confidence (2018).

²⁵ Zásada 6: „Všetci používatelia by mali mať prístup k rovnakým údajom v rovnakom čase. Akýkoľvek prednostný prístup zo strany akéhokoľvek vonkajšieho používateľa k štatistikám pred ich zverejnením je obmedzený, riadne odôvodnený, kontrolovaný a zverejnený.“

²⁶ Protocol on impartial access to Eurostat data for users, január 2014.

²⁷ ISTAT, Embargo: a policy for transmitting correct information.

²⁸ Odporúčania ESGAB a opatrenia Eurostatu na zlepšenie v reakcii na odporúčania.

²⁹ Výročná správa ESGAB z roku 2021.

³⁰ Osobitná správa EDA 12/2012.

³¹ Závery Rady o štatistike EÚ schválené Radou ECOFIN, 9. november 2021.

³² Pozri osobitnú správu EDA 12/2012: Zlepšili Komisia a Eurostat proces tvorby spoľahlivej a hodnovernej európskej štatistiky? a výročnú správu ESGAB z roku 2011.

³³ Stanovené rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 235/2008/ES.

³⁴ COM(2005) 217 final a W. Radermacher (2011), European Statistics: People Count.

³⁵ Osobitná správa EDA 12/2012: Zlepšili Komisia a Eurostat proces tvorby spoľahlivej a hodnovernej európskej štatistiky?.

Kontakt

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG

Tel. +352 4398-1
Otázky: eca.europa.eu/sk/Pages/ContactForm.aspx
Webová stránka: eca.europa.eu
Twitter: @EUAuditors

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (https://europa.eu).

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2022.

PDF	ISBN 978-92-847-9042-5	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/587764	QJ-AB-22-023-SK-N
HTML	ISBN 978-92-847-9056-2	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/436512	QJ-AB-22-023-SK-Q

AUTORSKÉ PRÁVA

© Európska únia, 2022

Politika týkajúca sa opakovaného použitia materiálov Európskeho dvora audítorov (EDA) je stanovená v rozhodnutí EDA č. 6/2019 o politike otvoreného prístupu a opakovanom použití dokumentov.

Pokiaľ sa nestanovuje inak (napr. v osobitnom upozornení o autorských právach), obsah materiálov EDA vo vlastníctve EÚ podlieha licencii Creative Commons Attribution 4.0 International (CC BY 4.0). Vo všeobecnosti je preto opakované použitie povolené pod podmienkou, že sa náležite uvedie zdroj a označia prípadné zmeny. Tí, ktorí opakovane používajú obsah EDA, nesmú skresliť pôvodný význam alebo odkaz. EDA nenesie zodpovednosť za žiadne dôsledky opakovaného použitia.

V prípade, že konkrétny materiál zobrazuje alebo opisuje identifikovateľné súkromné osoby, napr. fotografie zamestnancov EDA, alebo ak obsahuje prácu tretej strany, je potrebné získať dodatočné povolenie.

Ak je tento súhlas udelený, ruší a nahrádza sa ním uvedené všeobecné povolenie a jasne sa vymedzí každé prípadné obmedzenie týkajúce sa použitia.

V prípade použitia či šírenia obsahu materiálov, ktoré EÚ nevlastní, je potrebné žiadať povolenie priamo od držiteľov autorských práv.

Ilustrácia 2 – ikony: tieto symboly boli navrhnuté pomocou zdrojov z webovej stránky Flaticon.com. © Freepik Company S.L. Všetky práva vyhradené.

Politika EDA týkajúca sa opakovaného použitia materiálov sa nevzťahuje na softvér ani dokumenty, ktoré podliehajú právam priemyselného vlastníctva, ako sú patenty, ochranné známky, zapísané dizajny, logá a názvy.

Na súbore webových sídiel inštitúcií Európskej únie v rámci domény europa.eu sa uvádzajú odkazy na sídla tretích strán. Keďže sú mimo kontroly EDA, odporúčame Vám oboznámiť sa s ich politikami ochrany osobných údajov a autorských práv.

Použitie loga EDA

Logo EDA sa nesmie použiť bez predchádzajúceho súhlasu Európskeho dvora audítorov.

OBRÁŤTE SA NA EÚ

Osobne
V rámci celej EÚ existujú stovky centier Europe Direct. Adresu centra najbližšieho k vám nájdete online (europa.eu/european-union/contact/meet-us_sk).

Telefonicky alebo písomne
Europe Direct je služba, ktorá odpovedá na vaše otázky o Európskej únii. Túto službu môžete kontaktovať:

• prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla: 00 800 6 7 8 9 10 11 (niektorí operátori môžu tieto hovory spoplatňovať),
• prostredníctvom štandardného telefónneho čísla: +32 22999696,
• prostredníctvom formulára na:europa.eu/european-union/contact/write-us_sk.

VYHĽADÁVANIE INFORMÁCIÍ O EÚ

Online
Informácie o Európskej únii sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie na webovej stránke Europa (european-union.europa.eu).

Publikácie EÚ
Publikácie EÚ si môžete pozrieť alebo objednať na webovej stránke op.europa.eu/sk/publications. Ak chcete získať viac výtlačkov bezplatných publikácií, obráťte sa na službu Europe Direct alebo vaše miestne dokumentačné centrum (europa.eu/european-union/contact/meet-us_sk).

Právo EÚ a súvisiace dokumenty
Prístup k právnym informáciám EÚ vrátane všetkých právnych predpisov EÚ od roku 1951 vo všetkých úradných jazykoch nájdete na webovej stránke EUR-Lexu (eur-lex.europa.eu).

Otvorené údaje EÚ
Portál data.europa.eu poskytuje prístup k otvoreným súborom údajov – datasetom z inštitúcií, orgánov a agentúr EÚ. Dáta možno stiahnuť a opätovne bezplatne použiť na komerčné aj nekomerčné účely. Portál poskytuje prístup aj k mnohým súborom údajov – datasetom z európskych krajín.