Voľný pohyb pracovníkov – základná sloboda zabezpečená, ale mobilite pracovníkov by pomohlo lepšie zameranie finančných prostriedkov EÚ

Zhrnutie

O mobilite pracovnej sily

I

Voľný pohyb pracovníkov je jednou zo štyroch základných slobôd Únie. EÚ oslávi v roku 2018 50. výročie zakladajúceho nariadenia o voľnom pohybe pracovníkov. Zahŕňa zrušenie akejkoľvek diskriminácie členských štátov na základe štátnej príslušnosti, pokiaľ ide o zamestnávanie, odmenu za prácu a ostatné pracovné podmienky. V roku 2015 žilo v členskom štáte EÚ, ktorý nie je krajinou ich štátnej príslušnosti, 11,3 milióna mobilných pracovníkov z EÚ-28 v produktívnom veku. To zodpovedá 3,7 % celkového obyvateľstva v produktívnom veku v EÚ.

Ako sme vykonávali audit

II

Posudzovali sme, ako Komisia zabezpečuje voľný pohyb pracovníkov, a účinnosť opatrení EÚ uľahčujúcich mobilitu pracovnej sily. Náš audit sme vykonávali od októbra 2016 do júla 2017 v Komisii a v piatich členských štátoch s najväčším prílevom pracovníkov so štátnou príslušnosťou iného štátu a najväčším odlivom pracovníkov do iných krajín (Nemecko, Luxembursko, Poľsko, Rumunsko a Spojené kráľovstvo).

Čo sme zistili

III

Zistili sme, že Komisia poskytuje pracovníkom EÚ informácie o ich právach prostredníctvom niekoľkých kanálov, no existujú príležitosti na zlepšenie povedomia o týchto právach.

IV

Prekážky brániace presťahovaniu do inej krajiny a práci v nej (napríklad uznávanie odborných diplomov) sú dlhodobé. Komisia a členské štáty síce prijali niekoľko opatrení na ich odstránenie, no tieto prekážky pretrvávajú.

V

Členské štáty sú na rôznych úrovniach, pokiaľ ide o údaje o nerovnováhach v zručnostiach a pracovných silách na regionálnej i vnútroštátnej úrovni. Komisia s členskými štátmi na zlepšení týchto údajov ďalej spolupracuje.

VI

EÚ podporuje mobilitu pracovnej sily prostredníctvom ESF v členských štátoch, ktoré to označili za svoju potrebu. Mobilita pracovníkov však nebola vymedzená ako samostatná investičná priorita a táto činnosť nebola počas procesu schvaľovania súčasného programového obdobia ESF monitorovaná. Rozsah, v akom sa ESF na tento účel používa, je preto neznámy.

VII

Hlavným zdrojom známeho financovania na podporu mobility pracovnej sily je program Komisie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) so 165 mil. EUR na roky 2014 až 2020. Zistili sme, že časť EURES programu EaSI má podobné ciele politiky, ako sú ciele ESF v oblasti mobility pracovnej sily, čo znamená že požadovaná doplnkovosť obidvoch fondov EÚ je výzvou.

VIII

Preskúmali sme 23 projektov EURES, ktoré boli riadené cezhraničnými partnerstvami a podporované z EaSI. Zistili sme, že len málo projektov malo stanovené výsledky (napr. uchádzači o zamestnanie, ktorí našli zamestnanie) a že nedostatky v monitorovaní projektov spôsobili, že nebolo možné zlúčenie výstupov a výsledkov na úrovni programu.

IX

Portál pre pracovnú mobilitu EURES je hlavným nástrojom na úrovni EÚ, ktorý uľahčuje mobilitu pracovnej sily, avšak má významné nedostatky, v neposlednom rade pre významný podiel pracovných miest ponúkaných vnútroštátnymi verejnými službami zamestnanosti a uverejnených na portáli EURES. Okrem toho naša analýza voľných pracovných miest umiestnených na portáli ukázala, že ponuky sú pre užitočné vyhľadávanie pracovných miest často nedostatočné, napr. 39 z 50 ponúk, ktoré sme preverovali, neobsahovalo lehotu na podanie žiadosti.

X

Meranie pracovných miest obsadených vďaka časti EURES programu EaSI je základným meradlom účinnosti programu. Podľa údajov Komisie viedla v roku 2016 podpora poradcov EURES určená uchádzačom o zamestnanie k obsadeniu 28 934 pracovných miest. Tento údaj predstavuje len 3,7 % kontaktov medzi uchádzačmi o zamestnanie a poradcami EURES. Okrem toho väčšina verejných služieb zamestnanosti, medzi ktorými sme vykonávali prieskum, uviedla, že nie sú schopné merať počet skutočne obsadených pracovných miest alebo že tento ukazovateľ prestali merať.

Čo odporúčame

XI

Odporúčame, aby Komisia:

1. merala povedomie občanov EÚ o existujúcich nástrojoch, ktoré poskytujú informácie o voľnom pohybe pracovníkov a ktoré slúžia na nahlasovanie prípadov diskriminácie;
2. lepšie využívala dostupné informácie s cieľom určiť typy diskriminácie voči slobode pohybu;
3. spolupracovala s členskými štátmi na zlepšení zberu a využívania údajov o formách a tokoch mobility pracovnej sily a nerovnováhach na trhu práce;
4. zlepšila koncepciu financovania EÚ určeného na mobilitu pracovnej sily.

XII

Odporúčame, aby členské štáty:

Úvod

Voľný pohyb pracovníkov: základná sloboda

01

Voľný pohyb pracovníkov je jednou zo štyroch základných slobôd Únie¹. V roku 2018 oslávi EÚ 50. výročie zakladajúceho nariadenia o voľnom pohybe pracovníkov. Je to dôležité právo vzťahujúce sa na každého pracovníka a základná zložka jednotného trhu. V rámci tejto slobody sa s pracovníkmi EÚ z iných členských štátov EÚ zaobchádza rovnako ako s vlastnými štátnymi príslušníkmi, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, pracovné podmienky a všetky ďalšie sociálne a daňové výhody. Znamená to, že všetky vnútroštátne orgány a verejní alebo súkromní zamestnávatelia musia uplatňovať a rešpektovať práva plynúce z článku 45 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (pozri rámček 1). Táto sloboda je rovnako zaručená v krajinách EZVO (Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko). Je potrebné uviesť, že voľný pohyb pracovníkov sa líši od slobody všetkých občanov EÚ voľne sa pohybovať a zdržiavať sa na území členských štátov.

02

Podľa posledných dostupných údajov z celkového počtu 306 miliónov obyvateľov EÚ v produktívnom veku okolo 11 miliónov mobilných pracovníkov EÚ-28 v produktívnom veku (20 – 64 rokov) žilo dlhodobo v inom členskom štáte, ktorý nie je krajinou ich štátnej príslušnosti, čo predstavuje 3,7 % celkového obyvateľstva v produktívnom veku v EÚ-28. Pokiaľ ide o ročný tok mobilných pracovníkov v produktívnom veku, v roku 2014 sa presťahovalo 1,1, milióna osôb (tento počet zahŕňa približne 100 000 štátnych príslušníkov štátov EZVO, ktorí sa presťahovali do Únie, a zodpovedá 0,4 % celkového počtu obyvateľstva v produktívnom veku). Ďalších 1,3 milióna osôb prekračuje každý deň hranice za prácou v inom členskom štáte, než býva (pozri tabuľku 1).

Tabuľka 1

Údaje o mobilných pracovníkoch v inom členskom štáte (2015)

Rozsah	Typ mobility
11,3 milióna	„Dlhodobí“ mobilní pracovníci z EÚ-28 v produktívnom veku (20 – 64 rokov) žijúci v EÚ-28
3,7 %	… ako podiel na celkovom obyvateľstve v produktívnom veku EÚ-28
8,5 milióna	Aktívni mobilní pracovníci z EÚ-28 (zamestnaní alebo hľadajúci prácu)
1,3 milióna	Cezhraniční pracovníci z EÚ-28 (20 – 64 rokov) v roku 2015
1,1 milióna	Ročný tok mobilných pracovníkov z EÚ-28 a EZVO v produktívnom veku, ktorí sa presťahovali v roku 2014
0,4 %	… ako podiel na celkovom obyvateľstve v produktívnom veku žijúcom v EÚ-28 a EZVO
0,6 milióna	Mobilní pracovníci, ktorí sa vrátili do krajiny svojej štátnej príslušnosti v roku 2014

Pozn.: Ročný tok mobilných pracovníkov nezahŕňa spätnú mobilitu.

Zdroj: Annual Report on intra-EU Labour Mobility (Výročná správa o mobilite pracovnej sily v rámci EÚ), záverečná správa, Európska komisia, december 2016.

03

Hlavnými cieľovými krajinami pre 11,3 milióna mobilných pracovníkov bolo Nemecko, ktoré prijalo najväčší počet mobilných pracovníkov v produktívnom veku (2,7 milióna alebo 22 % všetkých mobilných pracovníkov), po ktorom nasledovalo Spojené kráľovstvo s 2,1 milióna. Krajinami s najväčším podielom mobilných pracovníkov na obyvateľstve v produktívnom veku boli Luxembursko (43 %), Švajčiarsko (19 %), Cyprus (15 %) a Írsko (10 %).

04

Nedávni aktívni mobilní pracovníci sú vymedzení ako osoby, ktoré žili v inej krajine EÚ, ako je krajina ich štátnej príslušnosti, až desať rokov. Údaje o počte týchto mobilných pracovníkov sú uvedené v ilustrácii 1.

Povinnosti týkajúce sa mobility pracovnej sily

05

Na pochopenie rôznej úrovne zodpovednosti za zabezpečenie voľného pohybu pracovníkov je potrebné si uvedomiť, že sloboda pohybu sa uplatňuje priamo v členských štátoch a že akékoľvek prípady diskriminácie je teda možné žalovať na vnútroštátnom súde. Komisia môže tiež konať priamo, čo môže viesť ku konaniam o nesplnení povinnosti proti členskému štátu na Európskom súdnom dvore. Zodpovednosť za politiku zamestnanosti a sociálnu politiku však nesú v prvom rade členské štáty. Tieto spoločné povinnosti sú opísané v ilustrácii 2.

Európska komisia a mobilita pracovnej sily

06

Sťahovať sa do inej krajiny za prácou je v zásade individuálne rozhodnutie. Mobilitu pracovnej sily však možno uľahčiť a financovanie EÚ môže opatrenia súvisiace s mobilitou pracovnej sily užitočne podporiť. Komisia vo svojom dokumente „EURÓPA 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu²“ z roku 2010 zasadzuje mobilitu pracovnej sily do kontextu lepšieho vyrovnania dopytu a ponuky, ktoré je podporované zo štrukturálnych fondov Únie, predovšetkým z ESF. Presadzuje „komplexnú politiku regulovanej migrácie za prácou zameranú na budúcnosť, ktorá by flexibilným spôsobom reagovala na priority a potreby trhov práce“. Komisia v posledných rokoch vydala niekoľko strategických dokumentov, legislatívnych návrhov a pokynov v oblasti mobility pracovnej sily a zdôraznila jej význam ako politiky EÚ (pozri ilustráciu 3).

Opatrenia financované EÚ uľahčujúce mobilitu pracovnej sily

07

ESF je riadený Komisiou a členskými štátmi. Jedným z jeho cieľov je zvýšiť geografickú a profesijnú mobilitu pracovníkov v rámci Európskej únie³. Na programové obdobie 2014 – 2020 disponuje finančnými prostriedkami vo výške 86,4 mld. EUR. Z tejto sumy bolo asi 27,5 mld. EUR vyčlenených na konkrétny tematický cieľ: „podpora udržateľnej a kvalitnej zamestnanosti a mobility pracovnej sily“⁴, v rámci ktorého môžu členské štáty financovať opatrenia v oblasti mobility pracovnej sily. Sumy, ktoré členské štáty na tieto účely použili, nie sú známe.

08

Program v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI), ktorý riadi Komisia, sa skladá z troch os, z ktorých os EURES (Európska sieť sociálnych služieb) má za cieľ uľahčovať mobilitu pracovnej sily. Program EaSI je v období 2014 – 2020 financovaný sumou 919 mil. EUR. Finančné prostriedky na činnosti v rámci časti EURES programu EaSI predstavujú sumu 165 mil. EUR, t. j. 18 % celkového objemu prostriedkov. Z časti EURES programu EaSI sa financujú činnosti na podporu dobrovoľnej geografickej mobility pre pracovníkov. Prehľad týchto činností sa uvádza v ilustrácii 4.

Rozsah auditu a audítorský prístup

09

Posudzovali sme, ako Komisia zabezpečuje voľný pohyb pracovníkov, a účinnosť opatrení EÚ, ktorými sa uľahčuje mobilita pracovných síl.

10

Konkrétne sme skúmali:

• informačné nástroje, ktoré Komisia zaviedla na podporu pracovníkov, ktorí sa zaujímajú o presťahovanie do iného členského štátu alebo sa doň už presťahovali, a ďalej opatrenia, ktorými Komisia rieši existujúce prekážky mobility pracovnej sily, vrátane údajov, ktoré Komisia zhromaždila o tokoch mobility pracovnej sily a jej formách (časť I),
• ako účinne sa finančnými prostriedkami EÚ podporuje mobilita pracovnej sily prostredníctvom ESF a programu EaSI v programovom období 2014 – 2020 (časť II).

11

Náš audit prebiehal od októbra 2016 do júla 2017 a vykonali sme tieto skúmania:

• preskúmali sme opatrenia Komisie v súvislosti s mobilitou pracovnej sily,
• navštívili sme príslušné vnútroštátne orgány v Nemecku, Luxembursku, Poľsku, Rumunsku a v Spojenom kráľovstve, s ktorými sme uskutočnili pohovory,
• preskúmali sme 23 dokončených projektov cezhraničného partnerstva v rámci časti EURES programu EaSI, ktoré boli financované v rokoch 2015 a 2016, a uskutočnili sme pohovory s projektovými manažérmi v Nemecku, Luxembursku, Poľsku a Spojenom kráľovstve,
• uskutočnili sme prieskum v 28 národných úradoch pre koordináciu siete EURES a vo švajčiarskom národnom úrade pre koordináciu, aby sme preskúmali fungovanie siete EURES a analyzovali kvalitu 50 ponúk voľných pracovných miest umiestnených na portáli pre pracovnú mobilitu EURES.
• Audítorskému tímu poskytovala podporu aj skupina odborníkov v oblasti mobility pracovnej sily⁵.

12

Pri tomto audite sa neposudzoval dosah Brexitu na slobodu pohybu, ktorá je kľúčovou časťou prebiehajúcich rokovaní medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom. Podobne sa pri audite nehodnotil dosah švajčiarskeho referenda o imigrácii z roku 2014, ktorého výsledok ovplyvní voľný pohyb pracovníkov EÚ do Švajčiarska, keď bude premietnutý do švajčiarskych právnych predpisov.

Pripomienky

Časť I – Komisia zaviedla nástroje na zabezpečenie slobody pohybu pracovníkov, no má neúplné informácie o tom, ako mobilita funguje v praxi

13

V časti I sa skúmajú nástroje, ktoré Európska komisia zaviedla na podporu pracovníkov, ktorí sa zaujímajú o presťahovanie do iného členského štátu alebo sa doň už presťahovali. Ďalej sa v nej riešia existujúce prekážky mobility pracovnej sily a opatrenia, ktoré Komisia prijala na ich odstránenie. V časti I tiež posudzujeme údaje, ktoré Komisia zhromažďuje, aby mohla monitorovať toky mobility pracovnej sily a jej formy a nerovnováhy na trhu práce.

Komisia vytvorila nástroje na informovanie občanov o ich právach, avšak nevie, aké povedomie o nich občania majú

14

Je dôležité, aby osoby pracujúce v inej krajine alebo osoby, ktoré si hľadajú zamestnanie v inej krajine, mali k dispozícii informácie o podmienkach a právach. Okrem toho tí, pre ktorých by takéto informácie boli užitočné, musia vedieť, že existujú a sú im k dispozícii.

15

Komisia poskytuje občanom informácie o právach a príležitostiach v súvislosti s mobilitou pracovnej sily prostredníctvom dvoch špecializovaných webových stránok: VAŠA EURÓPA a EURES (pozri rámček 2).

16

Členské štáty okrem toho zriadili vlastné zdroje informácií pre občanov EÚ pracujúcich v inej krajine alebo pre vlastných štátnych príslušníkov, ktorí uvažujú o práci v inom členskom štáte. Tieto systémy môžu byť podporované orgánmi štátnej správy, odbormi alebo inými subjektmi (pozri rámček 3).

17

Komisia meria spokojnosť užívateľov s portálmi VAŠA EURÓPA a EURES. V roku 2016 ohodnotilo 64 % návštevníkov portál VAŠA EURÓPA ako dobrý alebo vynikajúci nástroj, 25 % ako uspokojivý a 5 % ako slabý alebo veľmi slabý. Z užívateľov portálu EURES 40 % uviedlo, že EURES sa dá ľahko nájsť a že služby využijú znovu.

18

Komisia meria spokojnosť užívateľov, no povedomie občanov ani o jednom z týchto systémov nemerala. Potreba zvýšiť povedomie sa odráža i v zisteniach správy Komisie z roku 2017⁸, v ktorej sa uvádza, že z tých, ktorí EURES už využívajú, väčšina našla tieto stránky pri vyhľadávaní na internete alebo náhodou.

Komisia vytvorila systémy na oznamovanie diskriminácie voči voľnému pohybu, avšak rozsah tejto diskriminácie na úrovni EÚ zostáva neznámy

19

Pracovníci si musia byť vedomí svojich práv a musia mať možnosť nahlasovať prípady diskriminácie voči slobode pohybu pracovníkov. Prehľad o rozsahu a druhoch existujúcej diskriminácie je nevyhnutný, ak sa majú účinne riešiť.

20

SOLVIT je systém Európskej komisie umožňujúci občanom sťažovať sa na nespravodlivé predpisy alebo rozhodnutia verejnej správy členských štátov. V roku 2016 sa v systéme SOLVIT riešilo 2 414 prípadov, ktoré sa týkali všetkých aspektov jednotného trhu. Jednou kategóriou sťažností je voľný pohyb pracovníkov a ďalšie kategórie môžu tiež nepriamo súvisieť so slobodou pohybu. Patrí sem uznávanie odborných diplomov, sociálne zabezpečenie alebo prístup k vzdelávaniu pre rodinných príslušníkov. V roku 2016 sa voľného pohybu pracovníkov týkalo 34 prípadov.

21

V roku 2010 iniciovala Komisia 33 súdnych konaní proti členským štátom ohľadom slobody pohybu a 21 sa týkalo otázok sociálneho zabezpečenia, ktoré majú na tieto práva nepriamy dosah.

22

V porovnaní s 11,3 milióna mobilných pracovníkov v produktívnom veku v EÚ je počet prípadov v systéme SOLVIT, ako aj konaní o nesplnení povinnosti veľmi nízky.

23

Okrem systému SOLVIT zriadili niektoré členské štáty vlastné samostatné systémy, prostredníctvom ktorých môžu občania oznamovať a riešiť prípady diskriminácie. Napríklad zahraniční pracovníci v Luxembursku sa môžu obrátiť na národný inšpektorát práce, ktorý môže sťažnosť ďalej riešiť. V iných členských štátoch, napríklad v Nemecku, sa môžu pracovníci obracať na informačné kancelárie prevádzkované odbormi, kde pracujú špecializovaní mediátori, ktorí môžu sťažnosť prevziať a postúpiť vnútroštátnym orgánom alebo priamo osloviť zamestnávateľov v snahe o zmierovacie konanie.

24

Mimo vlastný systém SOLVIT a sieť právnych odborníkov prostredníctvom portálu VAŠA EURÓPA – PORADENSTVO vie Komisia o prípadoch oznámených v členských štátoch len málo, pretože sa bežne Komisii nevykazujú. Nepozná teda celkový rozsah diskriminácie voči slobode pohybu. Podľa smernice z roku 2014⁹ mali členské štáty do roku 2016 určiť subjekty na propagáciu, analýzu, monitorovanie a podporu rovnakého zaobchádzania s pracovníkmi Únie a ich rodinnými príslušníkmi. Tieto určené subjekty majú vykonávať prieskumy a analýzy týkajúce sa neodôvodnených obmedzení a prekážok v súvislosti s právom na voľný pohyb alebo diskriminácie na základe štátnej príslušnosti.

Komisia podnikla opatrenia na riešenie iných obmedzení mobility pracovnej sily, ale niektoré prekážky pretrvávajú

25

Pracovníci môžu tiež narážať na prekážky pri voľnom pohybe, ktoré síce nepredstavujú porušenie ich práv, ale napriek tomu môžu mobilitu pracovnej sily ovplyvniť (napríklad uznávanie kvalifikácie).

26

„Problémy, ktorým (občania EÚ, ktorí chcú cestovať, alebo reálne cestujú) čelia, sú v istom zmysle odpoveďou na otázku, prečo je geografická mobilita stále na relatívne nízkej úrovni: podľa prieskumu pracovných síl v EÚ žilo v roku 2011 len 3,1 % európskych občanov v produktívnom veku … v inom členskom štáte EÚ ako vo svojom”¹⁰.

27

V tabuľke 2 sú predstavené prekážky často uvádzané v dokumentoch Komisie, ktoré bránia mobilite pracovnej sily, ako aj opatrenia Komisie a naše posúdenie účinnosti prijatých opatrení. V tabuľke sa uvádza, že Komisia prijala opatrenia na riešenie týchto prekážok mobility pracovnej sily. Z pohľadu európskych pracovníkov, ktorí majú v úmysle pracovať v inom členskom štáte, však nie sú vždy účinné. Odstránenie týchto prekážok zostáva pre Európsku úniu stále výzvou. Tieto zostávajúce prekážky je potrebné vidieť v súvislosti s nevyužitým potenciálom mobility pracovnej sily v Únii: z dostupných údajov z prieskumu v roku 2014 vyplýva, že asi 2,9 milióna občanov EÚ sa chcelo v nasledujúcich 12 mesiacoch presťahovať za prácou, ale len niečo vyše 1 milión pracovníkov tak urobilo.

Tabuľka 2

Prekážky brániace mobilite pracovnej sily, opatrenia prijaté Komisiou a posúdenie ich účinnosti

Prekážky	Zodpovednosť	Prijala Komisia opatrenia?	Príklad prijatého opatrenia	Je prekážka brániaca mobilite pracovnej sily účinne odstránená?
Nedostatok informácií o zákonných právach na voľný pohyb pracovníkov	Európska komisia	Áno	Komisia zriadila: VAŠA EURÓPA EURES SOLVIT	Áno
Nedostatok informácií o pracovných príležitostiach	Európska komisia a členské štáty	Áno	Komisia spolu s vnútroštátnymi verejnými službami zamestnanosti prevádzkuje portál pre pracovnú mobilitu EURES, ktorý obsahuje všeobecné informácie o národných trhoch práce a poskytuje priamy prístup k ponukám voľných pracovných miest.	Nie úplne Portál pre pracovnú mobilitu EURES neobsahuje všetky ponuky voľných pracovných miest v danej krajine; ponuky sú často neúplné (pozri body 51 až 57.)
Rozdiely v oblasti sociálneho zabezpečenia	Európska komisia a členské štáty	Áno	Komisia v decembri 2016 navrhla v rámci tzv. balíka opatrení v oblasti mobility pracovných síl revíziu súčasného nariadenia č. 883/2004 a jeho vykonávacieho nariadenia s cieľom užšie prepojiť vyplácanie dávok s členským štátom, ktorý vyberal príspevky na sociálne zabezpečenie, aby sa systém stal spravodlivejší a nestrannejší.	Nie celkom Členské štáty v súčasnosti kladú väčší dôraz na doplnkové formy dôchodkového príjmu, ktoré dopĺňajú základné národné dôchodkové systémy. Smernica 98/49/ES o zabezpečení doplnkových dôchodkových práv zamestnaných a samostatne zárobkovo činných osôb neupravuje „prenosnosť“ doplnkových dôchodkov, t. j. možnosť preniesť tieto dôchodkové nároky pri presťahovaní sa do iného členského štátu (ktoré je však už možné v národných dôchodkových systémoch). Nedostatočná prenosnosť môže byť vážnou prekážkou mobility pracovníkov.
Uznávanie odborných a akademických diplomov	Európska komisia a členské štáty	Áno	Automatické uznávanie univerzitných diplomov Vytvorenie európskeho rámca pre regulované profesie Európsky profesijný preukaz je nový nástroj uľahčujúci uznávanie diplomov, ktorý je k dispozícii len od 18. januára 2016.	Nie úplne V správe o mobilite pracovnej sily z roku 2016 sa uvádza, že uznávanie odborných diplomov zostáva významnou prekážkou mobility.

Pozn.: Podrobnejšie informácie o prijatých opatreniach a o tom, ako sme ich posudzovali, sú uvedené v prílohe I k tejto správe.

Zdroj: EDA.

28

V nasledujúcom príklade v rámčeku 4 sa opisuje, aké opatrenia Komisia prijala a prečo to nebolo úplne účinné.

Komisia monitoruje toky mobility pracovnej sily a jej formy, ale údaje dostupné v členských štátoch môžu byť lepšie využité na pochopenie nerovnováh na trhu práce

29

Zber kvalitných údajov o tokoch mobility pracovnej sily a jej formách je nevyhnutný na podporu rozhodovania v súvislosti s mobilitou pracovnej sily na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ.

30

Výberové zisťovanie pracovných síl je najväčším európskym výberovým zisťovaním domácností o účasti osôb vo veku 15 rokov a starších na trhu práce. Výberové zisťovanie pracovných síl je hlavným zdrojom údajov, pomocou ktorého Komisia monitoruje štruktúru pohybu pracovnej sily¹¹. Výročná správa o mobilite pracovnej sily vychádza hlavne z údajov z výberového zisťovania pracovných síl a poskytuje súhrnné údaje o množstvách a ročných tokoch. Každý rok sa správa zameriava na konkrétne témy. V roku 2016 k nim patrili cezhraniční pracovníci a spätná mobilita.

31

Pokiaľ ide o monitorovanie mobility pracovníkov, výberové zisťovane pracovných síl má určité obmedzenia, ktorých si je Komisia vedomá¹²:

• odpovede na zisťovanie sú povinné len v 12 členských štátoch a je známe, že miera neodpovedí medzi cudzincami je veľmi vysoká, najmä pre jazykové problémy,
• v mnohých členských štátoch cudzinci, ktorí nedávno prišli, a krátkodobí pracovníci nemusia byť zahrnutí do zisťovania, pretože zisťovanie v súlade s odporúčaniami medzinárodného sčítania sa týka len osôb, ktorí v členskom štáte zostali rok a viac,
• malá veľkosť vzorky v mnohých krajinách znižuje schopnosť analyzovať údaje podľa štátnej príslušnosti.

32

V roku 2005 Komisia konštatovala, že okrem výberového zisťovania pracovných síl je potrebné zlepšiť informácie o tokoch mobility pracovnej sily medzi členskými štátmi EÚ. Komisia vypracúva ročný prehľad o relevantných zdrojoch údajov dostupných v členských štátoch. V roku 2016 takmer všetky krajiny uviedli, že centralizovaným spôsobom zhromažďujú údaje o štátnych príslušníkoch iného členského štátu EÚ, ktorí sú buď zamestnaní alebo sú zaregistrovaní ako uchádzači o zamestnanie. Niektoré verejné služby zamestnanosti zbierajú údaje opisujúce individuálny „profil“ pracovníkov EÚ, ako napríklad nemecký systém, ktorý obsahuje informácie o povolaní či zamestnaní, druhu vykonávanej práce a vzdelaní pracovníka. Ukázalo sa však, že tieto údaje sa zložito využívajú, pretože medzi členskými štátmi chýba porovnateľnosť.

33

Komisia v roku 2010 iniciovala projekt „Monitorovanie vývoja na trhu práce v Európe“. Jeho cieľom bolo zhromaždiť aktuálne informácie o voľných pracovných miestach, ktoré by zároveň slúžili ako nástroj včasného varovania o nedostatočnej ponuke či nesúlade na trhoch práce v EÚ. Naplneniu tohto cieľa bránili obmedzené údaje, napríklad malá dostupnosť porovnateľných údajov o voľných pracovných miestach podľa členských štátov. Tento cieľ sa ďalej premietol v nariadení o sieti EURES z roku 2016¹³, v ktorom je stanovená požiadavka, aby sa v národných pracovných programoch členských štátov zohľadňovali údaje o tokoch mobility a jej formách a analýza údajov o existujúcom a predpokladanom nedostatku a nadbytku pracovných síl. V správe Komisie z roku 2016¹⁴ sa podrobne opisuje výskum nedostatkov a prebytkov pracovných síl a skúma sa možné vyrovnávanie týchto nedostatkov a prebytkov medzi krajinami.

34

Zistili sme, že pokiaľ ide o kvalitu a hĺbku informácií o nerovnováhach v zručnostiach a pracovných silách a ich rozsahu, členské štáty sú na rôznych úrovniach. Z navštívených členských štátov predkladá Nemecko a Spojené kráľovstvo údaje, ktorí idú nad rámec toho, čo je schopná poskytovať Komisia, a môžu ich dvojstranne využívať s verejnými službami zamestnanosti v iných členských štátoch (pozri rámček 5). V správe Komisie z roku 2016 sa poukazuje aj na potrebu zlepšiť zhromažďovanie takýchto údajov vo všetkých členských štátoch. Pre túto štúdiu mohlo informácie o rozsahu nedostatkov a prebytkov na svojich národných trhoch práce poskytnúť len 13 z 26 verejných služieb zamestnanosti, ktoré predložili údaje. V čase ukončenia nášho auditu sa na komplexnom posúdení nedostatkov či prebytkov v zručnostiach a pracovných silách vo všetkých členských štátoch stále pracuje.

Časť II – Nedostatky v koncepcii a monitorovaní financovaných činností EÚ na uľahčenie mobility pracovnej sily

35

V tejto časti správy sa skúma účinnosť financovania EÚ, ktoré má uľahčovať mobilitu pracovnej sily. Na tieto účely sú k dispozícii programy ESF a EaSI. Analyzovali sme finančné prostriedky pridelené z oboch fondov a to, či sa ciele ESF a EaSI vzájomne dopĺňajú. Ďalej sme preverovali, či tieto programy účinne podporujú mobilitu pracovnej sily a ako sú tieto činnosti monitorované.

36

Pokiaľ ide o činnosti v rámci časti EURES programu EaSI, preskúmali sme dve zložky: projekty EURES riadené cezhraničnými partnerstvami so zameraním na ich koncepciu a monitorovanie výkonnosti, a tiež portál pre pracovnú mobilitu EURES, najmä to, ako účinne spája uchádzačov o zamestnanie a voľné pracovné miesta.

Celkové financovanie EÚ určené na mobilitu pracovnej sily nie je známe a nie je zabezpečená doplnkovosť fondov

37

Ak EÚ financuje činnosti zamerané na zásadnú prioritu, ako je mobilita pracovných síl, Komisia by mala zabezpečiť, aby bolo možné finančné prostriedky identifikovať a monitorovať. Ak je k dispozícii niekoľko fondov EÚ, mala by byť zabezpečená ich doplnkovosť.

38

Ilustrácia 5 zachytáva finančné porovnanie programov EÚ, ktoré sa týkajú mobility pracovnej sily. ESF je teoreticky hlavným nástrojom na podporu zamestnanosti, ktorej súčasťou je i mobilita pracovnej sily. V rámci jedného tematického cieľa ESF, t. j. cieľa „podpora udržateľnosti a kvality zamestnanosti a mobility pracovnej sily“ (tzv. „TC 8“) a jeho súvisiacej investičnej priority „modernizácia inštitúcií trhu práce vrátane mobility pracovnej sily“ (tzv. „IP 7“) môžu členské štáty programovať pracovné činnosti spojené s mobilitou pracovnej sily. Je možné vidieť, že finančné prostriedky z ESF v rámci TC 8 s 27,5 mld. EUR, ktoré môžu členské štáty využiť na riešenie mobility pracovnej sily, sú výrazne vyššie ako z programu EaSI s 919 mil. EUR, konkrétne jeho osi EURES so 165 mil. EUR, ktorá je tiež určená na riešenie problémov týkajúcich sa mobility pracovnej sily.

39

V súčasnom programovom období 2014 – 2020 pre ESF mohli členské štáty plánovať svoje vnútroštátne činnosti týkajúce sa siete EURES (napríklad osobné náklady a náklady na IT vznikajúce v zúčastnených verejných službách zamestnanosti) a vytváranie konkrétnych programov a stratégií mobility na miestnej, regionálnej, národnej a cezhraničnej úrovni s využitím ESF. Komisia predstavila tento nový prístup členským štátom v roku 2013 a zdôraznila, že cieľom je lepšie fungovanie trhov práce tým, že sa podporí medzinárodná geografická mobilita pracovnej sily¹⁶.

40

Počas schvaľovania operačných programov ESF v rokoch 2013 a 2014 Komisia nemonitorovala, do akej miery členské štáty v skutočnosti programovali opatrenia v oblasti mobility pracovnej sily. V septembri 2015 po schválení príslušných operačných programov ESF sa Komisia pokúsila zhromaždiť takéto informácie a zaslala členským štátom dotazník, ktorým zisťovala údaje o objeme plánovaného rozpočtu v rámci ESF na opatrenia týkajúce sa mobility pracovnej sily v rámci EÚ a na opatrenia EURES. Odpovedalo však len 15 členských štátov. Z nich 12 uviedlo, že budú služby EURES podporovať prostredníctvom ESF. Pokiaľ ide o finančné prostriedky pridelené na uvedené opatrenia, hodnotiteľ prieskumu dospel k záveru, že „kvôli veľkej rozmanitosti odpovedí a veľmi rôznorodému vykazovaniu výdavkov za rok alebo celkovo nie je možné porovnávať súbor dát prijatých z 15 krajín.“ V rámčeku 6 sa opisuje, ako jednotlivé členské štáty ESF na tieto účely využívajú.

41

V koncepcii ESF nebola mobilita pracovnej sily v EÚ vymedzená ako samostatná investičná priorita¹⁷, ani nebola určená žiadnym iným spôsobom. V dôsledku toho sa nedajú určiť skutočné rozpočty ESF vyčlenené na opatrenia EURES alebo opatrenia mobility pracovnej sily v 28 členských štátoch, nie je teda možné zistiť, aké finančné prostriedky boli použité na aké účely.

42

Preskúmali sme operačné programy ESF v navštívených členských štátoch a neboli sme schopní stanoviť sumy, ktoré boli pridelené na mobilitu pracovnej sily. Z prieskumu a našich návštev v členských štátoch sme zistili, že programovanie opatrení zameraných na mobilitu pracovnej sily v rámci ESF pre ne nepredstavovalo prioritu. V Rumunsku bol kladený dôraz na povzbudenie spätnej mobility, pretože stály odliv pracovníkov z Rumunska vytvoril nedostatok pracovných síl v kľúčových odvetviach hospodárstva (pozri rámček 7).

43

V základnom nariadení, v ktorom sa vymedzujú horizontálne pravidlá pre všetky európske štrukturálne a investičné fondy („EŠIF“, ktoré zahŕňajú aj ESF)¹⁸, sa požaduje, aby boli rôzne EŠIF a ďalšie fondy EÚ koordinované a aby sa dopĺňali. V základnom nariadení o EaSI sa tiež požaduje, aby činnosti vykonávané v rámci programu EaSI boli „v súlade a navzájom sa dopĺňali s ostatnými činnosťami Únie, napríklad európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi (EŠIF)“¹⁹. Ako však vyplýva z ilustrácie 6, program EaSI, ako aj ESF zahŕňajú veľmi podobné opatrenia zamerané na porovnateľné ciele v súvislosti s mobilitou pracovnej sily. Oba fondy sa týkajú alebo sa môžu týkať mobility pracovnej sily na nadnárodnej úrovni a predpokladajú konkrétne opatrenia na podporu mobility vrátane podpory spolupráce príslušných inštitúcií.

Cezhraničné partnerstvá uľahčujú mobilitu pracovnej sily, ale v koncepcii ich projektov a vo vykazovaní účinnosti existujú nedostatky

44

Cezhraničné partnerstvá časti EURES programu EaSI sa zaoberajú mobilitou pracovnej sily. Združujú partnerov z aspoň dvoch zúčastnených členských štátov (alebo pridružených krajín), obvykle vnútroštátne verejné služby zamestnanosti, ale aj iné subjekty, ako sú organizácie zamestnávateľov, odborové zväzy alebo iné regionálne združenia. Cezhraničné partnerstva sa môžu v rámci časti EURES programu EaSI uchádzať o ročné financovanie projektov pre svoje činnosti. V rámčeku 8 sa uvádza príklad projektu cezhraničného partnerstva financovaného z časti EURES programu EaSI.

Vo fáze podania žiadosti sú len v malom počte projektov vymedzené zamýšľané kvantitatívne výsledky

45

Preskúmali sme 23 projektov cezhraničných partnerstiev (11 z roku 2015 a 12 z roku 2016²⁰) a naše hodnotenie projektov sa nachádza v prílohe II. Zistili sme, že činnosti financované a schválené Komisiou ako súčasť ročného postupu, sú často opakovaním činností z predchádzajúceho roku. Najbežnejšími činnosťami bolo organizovanie konferencií a veľtrhov práce, semináre, kurzy písania životopisov alebo jazyková príprava. Inovatívnejšie riešenia zahŕňali využívanie sociálnych médií (Facebook, Linkedin, Twitter) či nadväzovanie kontaktov s univerzitami. Podobné inovatívne riešenia sú súčasťou programov len zriedka.

46

Zistili sme, že 21 projektových žiadostí obsahovalo kvalitatívny opis stavu, napríklad opis tokov mobility a vysvetlenie cezhraničnej mobility v regióne. Len deväť projektov však obsahovalo kvantitatívnu východiskovú hodnotu s číselnými údajmi, na základe ktorých možno merať pokrok (ilustrácia 7). Ďalšie štyri projekty v každom roku zahŕňali štatistické údaje, ktoré sa mohli použiť ako kvantitatívna východisková hodnota na meranie pokroku, ale neboli použité na tento účel.

47

Podľa dohody o grante pre projekty sa musia zbierať a predkladať informácie, „pokiaľ ide o výstupy a výsledky opatrení“. Napriek tomu sme pri našom preskúmaní zistili, že ciele pre výstupy (napr. počet účastníkov na veľtrhoch práce organizovaných cezhraničnými partnerstvami) boli vymedzené len v 16 z 23 vybraných projektov a len v deviatich projektoch boli vymedzené výsledky (najčastejšie to bol počet zamýšľaných pracovných miest). V prípade niektorých projektov neexistovala žiadna priama súvislosť medzi výstupmi a výsledkami, pretože ciele pre výstupy boli stanovené, ale neboli definované očakávané výsledky. V rokoch 2015 až 2016 sme zistili zlepšenia v stanovovaní cieľov výsledkov, keďže v roku 2015 obsahovalo cieľ pre výsledky len 18 % projektov, no v roku 2016 sa tento podiel zvýšil na 58 %.

48

V rámčeku 9 sa opisujú odlišné postupy v rámci projektov, ktoré sme posudzovali, pokiaľ ide o ich koncepciu a monitorovanie výkonnosti.

Monitorovací systém EaSI neumožňuje zlúčenie výsledkov projektov cezhraničných partnerstiev na úrovni programu

49

Komisia monitoruje činnosti projektov cezhraničného partnerstva pomocou štandardného vzoru na predkladanie správ, ktorý musí vyplniť každý koordinátor projektu. Správa obsahuje kvalitatívny a kvantitatívny oddiel. V kvantitatívnej časti sa nevykazujú žiadne výstupy či výsledky súvisiace s mobilitou pracovnej sily. Mnohí projektoví koordinátori používajú kvalitatívnu časť správy na vysvetlenie výstupov a niekedy výsledkov, ale vzhľadom na to, že tento opis sa nevyžaduje, vykazovaným informáciám chýba dôslednosť a jednotnosť, čo sťažuje zlúčenie výstupov a výsledkov.

50

V roku 2016 Komisia zaviedla ďalší vzor na podávanie správ pre projekty cezhraničného partnerstva. Pre nový vzor sa vyžadujú údaje, ktoré, ako sme zistili v prípade kontrolovaných projektov, nebolo možné získať pre novo zavedené štatistické klasifikácie. Okrem toho niektoré dodatočné údaje požadované pre nový vzor nepochádzajú zo samotného projektu cezhraničného partnerstva, ale z mesačného dotazníka, ktorý Komisia zasiela všetkým poradcom EURES v EÚ. Znižuje sa tým spoľahlivosť vykazovaných údajov za jednotlivé projekty, keďže údaje pochádzajú z projektových činností. Opatrenia, ktoré sa prijali na zlepšenie monitorovania ex post, je potrebné celkovo ďalej zdokonaľovať.

Komisia sa usiluje o to, aby sa z portálu pre pracovnú mobilitu EURES stal skutočný európsky nástroj na umiestňovanie a nábor pracovníkov, ale dosiahnutie tohto stavu bude náročné

51

Portál EURES umožňuje uchádzačom o prácu nájsť informácie o trhoch práce v ostatných členských štátoch a ponúka im prístup k ponukám voľných pracovných miest zo všetkých krajín EÚ a EZVO prostredníctvom portálu pre pracovnú mobilitu EURES. Podobne zamestnávateľom umožňuje uverejniť voľné pracovné miesta pre uchádzačov o zamestnanie v iných krajinách. Portál spravuje Komisia²¹.

Podiel dostupných pracovných príležitostí prostredníctvom portálu pre pracovnú mobilitu EURES je nízky

52

Vo svojom návrhu reformy siete EURES v roku 2016 (nariadenie (EÚ) 2016/589) Komisia uviedla, že „v záujme podpory voľného pohybu pracovníkov by sa na portáli EURES mali uverejňovať všetky voľné pracovné miesta, ktoré boli verejnosti sprístupnené prostredníctvom VSZ a ďalších členov siete EURES …“ Ako jedno z hlavných obmedzení siete EURES označila Komisia v roku 2014 „neúplný súbor voľných pracovných miest dostupných na úrovni EÚ“.

53

Podľa údajov z prieskumu, ktoré nám poskytli národné úrady pre koordináciu v 11 členských štátoch, bolo v roku 2016 viac ako 90 % voľných pracovných miest ponúkaných verejnými službami zamestnanosti umiestnených tiež na portáli pre pracovnú mobilitu EURES. Naopak v štyroch členských štátoch ich bolo umiestnených menej ako 20 %, ako možno vidieť v ilustrácii 8. Celkovo sa významný podiel pracovných miest ponúkaných vnútroštátnymi verejnými službami zamestnanosti neuverejňuje na portáli pre pracovnú mobilitu EURES.

53

Analyzovali sme údaje z prieskumu, ktoré poskytli národné úrady pre koordináciu, a porovnávali sme podiel voľných pracovných miest ponúkaných vnútroštátnymi verejnými službami zamestnanosti uverejnených na portáli EURES od roku 2015 do roku 2016. V 13 členských štátoch bol podiel rovnaký alebo sa zvýšil, avšak v deviatich klesol. Z údajov uvedených v ilustrácii 9 je možné odhadnúť, že medzi rokmi 2015 a 2016 sa podiel pracovných miest ponúkaných vnútroštátnymi verejnými službami zamestnanosti a uverejnených na portáli pre pracovnú mobilitu EURES celkovo znížil o 15 %.

55

Nariadenie (EÚ) 2016/589 členským štátom tiež umožnilo, aby zamestnávateľom poskytli možnosť voľné pracovné miesto na portáli pre pracovnú mobilitu EURES nezverejňovať, „a to po tom, ako zamestnávateľ objektívne posúdi požiadavky týkajúce sa dotknutého pracovného miesta, konkrétne osobitné zručnosti a kompetencie požadované pre riadny výkon pracovných úloh, na základe čoho zamestnávateľ odôvodní neuverejnenie voľného pracovného miesta výlučne z týchto dôvodov.“ V členských štátoch, ktoré sme navštívili, to v prevažnej miere vysvetľuje, prečo je počet voľných pracovných miest na portáli EURES výrazne nižší ako na portáloch pracovných miest vnútroštátnych verejných služieb zamestnanosti. Zamestnávatelia sa môžu jednoducho rozhodnúť, že svoje voľné pracovné miesta na portáli EURES neuverejnia bez toho, aby sa vyžadovalo ďalšie odôvodnenie.

56

No aj keby verejné služby zamestnanosti umiestnili na portál pre pracovnú mobilitu EURES všetky ponuky voľných pracovných miest, ktoré majú vo svojich národných databázach, predstavovalo by to len malú časť všetkých voľných pracovných miest. Napríklad v Luxembursku predstavujú voľné pracovné miesta vo vnútroštátnej databáze verejnej služby zamestnanosti len 18 % všetkých prijatých pracovníkov na trhu práce za rok. Voľné pracovné miesta ponúkané luxemburskými zamestnávateľmi umiestnené na portáli pre pracovnú mobilitu EURES predstavujú len 4 % prijatých pracovníkov za rok.

57

Z osôb využívajúcich aspoň jednu z 11 rôznych webových stránok pre občanov, ktoré sa zaoberajú kvalifikáciou a zamestnávaním, v nedávnom prieskume²² len 36 % používateľov uviedlo, že by pri hľadaní práce v inej krajine veľmi pravdepodobne využili portál EURES. Ďalej zo spätnej väzby konečných používateľov vyplynulo, že desať z 27 národných úradov pre koordináciu, ktoré odpovedali na náš prieskum, sa domnieva, že EURES je ako portál pre uchádzačov o zamestnanie alebo ako portál pre zamestnávateľov menej účinný ako systém ich verejnej služby zamestnanosti.

Informácie o ponúkaných voľných pracovných miestach poskytované uchádzačom sú neúplné

58

Snažili sme sa o pochopenie praktických ťažkostí, s ktorými sa musia vyrovnávať uchádzači o zamestnanie pri používaní portálu EURES, a analyzovali sme oznámenia o voľných pracovných miestach s použitím určitých referenčných hodnôt, ktoré sme považovali za prospešné pri akomkoľvek hľadaní zamestnania. Zvolili sme si dve povolania, „elektrotechnik/inžinier pre elektroniku“ a „ošetrovateľ/ošetrovateľka“. Celkovo sme náhodným spôsobom pre každé povolanie vybrali 50 voľných pracovných miest, ktoré boli umiestnené na portáli EURES v deviatich krajinách. Z prieskumu vyplynulo, že je stále možné výrazne zlepšiť informácie, ktoré sú dostupné pre uchádzačov o zamestnanie. Napríklad v 39 ponukách nebola uvedená lehota na podanie žiadosti, 28 z nich neobsahovalo informácie o požadovanom stupni vzdelania, 26 z nich neuvádzalo úroveň požadovanej kvalifikácie pre pracovné miesto, 44 neuvádzalo ani dátum nástupu na zverejnené pracovné miesto, 33 neobsahovalo informácie o dĺžke pracovného času za týždeň a 35 neposkytovalo údaje o plate.

Monitorovanie pracovných miest obsadených vďaka sieti EURES je nespoľahlivé, napriek tomu, že je to kľúčový ukazovateľ výkonnosti pre EaSI

59

Meranie pracovných miest obsadených vďaka využívaniu siete EaSI-EURES je meradlom jej účinnosti. Podľa Komisie za rok 2016 viedla podpora poradcov siete EURES k obsadeniu 28 934 pracovných miest. Tento údaj znamená, že k obsadeniu pracovného miesta viedlo 3,7 % kontaktov medzi uchádzačmi o zamestnanie a poradcom siete EURES.

60

Komisia tieto údaje zhromažďuje tak, že priamo oslovuje poradcov EURES prostredníctvom mesačného zisťovania. Vyskytujú sa problémy s presnosťou údajov: odpovie v priemere 60 % poradcov a ich spätná väzba je založená na jednotlivých odhadoch, ktoré nie sú ďalej potvrdzované. Keď sme počas návštev vykonávali rozhovory s národnými úradmi pre koordináciu, často neboli schopné potvrdiť platnosť číselných údajov, ktoré Komisia používa vo verejne dostupných monitorovacích dokumentoch. Na to, aby bolo možné zhromaždiť spoľahlivejšie údaje na meranie výkonnosti činností časti EURES programu EaSI, reforma siete EURES v roku 2016 takisto vyžadovala, aby Komisia navrhla podrobné špecifikácie na zber a analýzu údajov s cieľom monitorovať a vyhodnotiť fungovanie siete EURES²³.

61

Keď sme vykonávali prieskum medzi národnými úradmi pre koordináciu, iba 3 z 27 národných úradov pre koordináciu, ktoré odpovedali, uviedli, že sú schopné merať pracovné umiestnenia. Túto činnosť komplikujú dva hlavné problémy:

• zamestnávatelia môžu voľné pracovné miesta stiahnuť bez upovedomenia, ak bolo pracovné miesto obsadené uchádzačom z portálu EURES (toto uviedlo 21 členských štátov),
• ponuky voľných pracovných miest umiestnené na portáli EURES sa systematicky ďalej nesledujú (ponuky sa napríklad uzatvárajú po určenom štandardnom čase) (16 členských štátov).

Národné úrady pre koordináciu Spojeného kráľovstva a Nemecka už tento ukazovateľ vo svojich databázach voľných pracovných miest nemerajú, merajú skôr účinnosť pomocou ukazovateľa výsledkov, ako je miera nezamestnanosti. Komisia v súčasnosti skúma systém merania výkonnosti EURES, vrátane ukazovateľov výkonnosti, ale má v úmysle zachovať ukazovateľ pracovného umiestnenia. Ak má byť spoľahlivý, bude musieť prekonať vyššie uvedené problémy.

Závery a odporúčania

62

Celkovo sme dospeli k záveru, že Komisia zaviedla niekoľko nástrojov na zabezpečenie voľného pohybu pracovníkov. Je ich však možno zlepšovať. Okrem toho nie je možné určiť opatrenia financované EÚ uľahčujúce mobilitu pracovnej sily v rámci ESF alebo nie je možné dostatočne monitorovať ich účinnosť, pokiaľ ide o program EaSI.

63

Komisia poskytuje celý rad nástrojov, ktorými pracovníkov informuje o ich právach. Nie je však známe, do akej miery o týchto nástrojoch vedia občania. Pracovníci môžu ohlásiť prípady diskriminácie voči slobode pohybu cez viacero komunikačných kanálov, ale celkový obraz o takýchto prípadoch neexistuje. Iné obmedzenia slobody pohybu naďalej pretrvávajú, a to napriek opatreniam, ktoré Komisia prijala (pozri body 14 až 28).

64

Hlavným nástrojom Komisie na zber údajov o mobilite pracovnej sily je výberové zisťovanie pracovných síl, ktoré však neposkytuje úplný obraz o tokoch mobility pracovnej sily a jej formách. Lepšie údaje existujú v členských štátoch, ale práca na zbere porovnateľných údajov na celoeurópskej úrovni, aby sa tak podporila mobilita pracovnej sily, ešte stále prebieha (pozri body 29 až 34).

65

Z finančných prostriedkov EÚ možno podporovať mobilitu pracovnej sily prostredníctvom ESF a programu EaSI. Pre podobnosť príslušných cieľov je vzájomná doplnkovosť výzvou. Komisia nevie, ako všetky členské štáty využívajú ESF na podporu mobility pracovnej sily. Monitorovací rámec EaSI má viacero nedostatkov. Finančné prostriedky použité v rámci programu EaSI mali len malý dosah, pokiaľ ide o zaznamenané pracovné umiestnenia v porovnaní s počtom mobilných pracovníkov (pozri body 35 až 50).

66

Portál EURES sa stane skutočným európskym nástrojom na umiestňovanie pracovníkov len vtedy, ak budú vyriešené nedostatky, ako je nízka miera voľných pracovných miest, ktoré sa na ňom uverejňujú (pozri body 51 až 60).

67

Preto odporúčame:

Odporúčanie 1 – Merať povedomie občanov EÚ o existujúcich nástrojoch, ktoré poskytujú informácie o voľnom pohybe pracovníkov a ktoré slúžia na oznamovanie prípadov diskriminácie

1. Komisia by mala merať, do akej miery sú občanom známe EURES, VAŠA EURÓPA a SOLVIT.
2. Keď bude miera povedomia známa, Komisia a členské štáty by mali tieto údaje použiť na účinné zameranie a podporu týchto nástrojov.

Cieľový dátum vykonania: júl 2018.

Odporúčanie 2 – Lepšie využívať dostupné informácie s cieľom určiť typy diskriminácie voči slobode pohybu

Komisia by mala lepšie využívať ľahko dostupné údaje v členských štátoch, aby lepšie určila oblasti diskriminácie, a ako sa líšia medzi členskými štátmi. Takéto informácie umožnia, aby boli opatrenia na riešenie diskriminácie lepšie zamerané.

Cieľový dátum vykonania: december 2018.

Odporúčanie 3 – Zlepšiť zber a využívanie údajov o formách a tokoch mobility pracovnej sily a nerovnováhach na trhu práce

Komisia by mala spolu s členskými štátmi zlepšiť zber údajov o mobilite pracovnej sily a ich porovnateľnosť, konkrétne zloženie pracovníkov, ktorí sú pripravení presunúť sa, a potenciál mobility pracovnej sily riešiť nerovnováhy na trhu práce.

Tieto analýzy by mali následne viesť ku konkrétnym intervenciám, ktoré by riešili nerovnováhy v zručnostiach a na trhu práce. Malo by sa to uskutočniť včas, aby členské štáty v nasledujúcom programovom období mohli na tomto základe rozhodnúť o pridelení finančných prostriedkov na európske programy, ako je ESF.

Cieľový dátum vykonania: marec 2020.

Odporúčanie 4 – Zlepšiť koncepciu financovania EÚ určeného na mobilitu pracovnej sily

V súčasnosti je na mobilitu pracovnej sily osobitne zameraný ESF a program EaSI. Komisia by mala posúdiť, ako môže zlepšiť koncepciu financovania z prostriedkov EÚ s cieľom zabezpečiť doplnkovosť a lepšie monitorovanie výkonnosti finančných prostriedkov EÚ.

Cieľový dátum vykonania: marec 2020 (v kontexte preskúmania viacročného finančného rámca).

Odporúčanie 5 – Zlepšenie monitorovania účinnosti časti EURES programu EaSI, najmä v súvislosti s obsadzovaním pracovných miest

1. Komisia by mala zlepšiť svoj monitorovací rámec pre projekty cezhraničného partnerstva financované z časti EURES programu EaSI, aby bola vo fáze podania žiadosti jasná súvislosť medzi cieľmi, výstupmi a výsledkami cezhraničných partnerstiev na úrovni programu.
2. Komisia by mala zlepšiť systém merania výkonnosti časti EURES programu EaSI tým, že členským štátom poskytne podrobné špecifikácie pre zber a analýzu dát, na základe ktorých by členské štáty mali zbierať spoľahlivé údaje činnostiach siete EURES, najmä pokiaľ ide o pracovné miesta.

Cieľový dátum vykonania: júl 2018.

Odporúčanie 6 – Zlepšenie obmedzení na portáli pre pracovnú mobilitu EURES

Členské štáty by sa mali zaoberať súčasnými obmedzeniami na portáli pre pracovnú mobilitu EURES, aby sa z neho do roku 2018 stal „skutočný európsky nástroj na umiestňovanie a nábor pracovníkov“. Dá sa to dosiahnuť tým, že:

1. na portáli EURES bude väčší podiel voľných pracovných miest ponúkaných vnútroštátnymi verejnými službami zamestnanosti, čo znamená, že členské štáty musia riešiť, za akých podmienok sa môžu zamestnávatelia rozhodnúť neumiestniť svoje voľné pracovné miesta na portáli EURES;
2. zlepší sa kvalita oznámení o voľných pracovných miestach, čo znamená, že vnútroštátne verejné služby zamestnanosti členských štátov umiestnia na portál pracovných miest EURES len oznámenia s kvalitnými informáciami, t. j. lehotou na podanie žiadosti, typom ponúkanej pracovnej pozície, údajmi o plate a miestom výkonu práce. Ak budú poskytované takéto informácie, zlepšia sa výsledky pre uchádzačov o zamestnanie a pre zamestnávateľov.

Cieľový dátum vykonania: júl 2019.

Túto správu prijala komora II, ktorej predsedá Iliana IVANOVA, členka Dvora audítorov, v Luxemburgu na svojom zasadnutí dňa 24. januára 2018.

Glosár a skratky

Aktívni pracovníci: všetky osoby, ktorú sú buď zamestnané alebo nezamestnané (definícia podľa výberového zisťovania pracovných síl v EÚ).

Cezhraničné partnerstvá: sú zoskupenia členov a pridružených partnerov siete EURES, ktoré sú finančné podporované z programu EaSI. Zoskupenia dlhodobo spolupracujú medzi členskými štátmi a podporujú mobilitu cezhraničných pracovníkov. Tvoria ich regionálne či miestne služby zamestnanosti, sociálni partneri a ďalšie organizácie (napríklad obchodných komôr, odborov, univerzít, miestnych orgánov, atď.) pozostávajúce z aspoň dvoch susedných členských štátov.

Cezhraniční pracovníci: občan EÚ alebo EZVO, ktorý pracuje v inej krajine EÚ alebo EZVO, než v ktorej má bydlisko.

Dlhodobá mobilita pracovnej sily: znamená, že niekto sa prisťahuje za prácou do iného členského štátu na obdobie najmenej jedného roka.

EÚ-28: všetkých 28 členských štátov Únie.

Európska sieť sociálnych služieb (EURES): Európska sieť organizácií pracovného trhu má za cieľ uľahčovať slobodný pohyb pracovníkov v rámci Únie. Sieť sa skladá z Európskeho úradu pre koordináciu, národných úradov pre koordináciu, partnerov siete EURES a pridružených partnerov siete EURES. Sieť EURES, ktorá začala svoju činnosť v roku 1993, slúži na výmenu informácií o voľných pracovných miestach a žiadostiach o zamestnanie a poskytuje informácie, ktoré sa týkajú životných a pracovných podmienok. Tieto informácie sa využívajú spoločne s portálom pre pracovnú mobilitu. Činností siete sa okrem 28 členských štátov EÚ zúčastňuje aj Nórsko, Island, Lichtenštajnsko a Švajčiarsko. Spolu v sieti aktívne pôsobí viac ako 850 poradcov siete EURES, ktorí poskytujú podporu a poradenstvo.

Európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF): viac než polovica finančných prostriedkov EÚ sa poskytuje prostredníctvom piatich európskych štrukturálnych a investičných fondov. Spoločne ich riadi Európska komisia a členské štáty EÚ. Účelom týchto fondov je investovať do tvorby pracovných miest a udržateľného a zdravého európskeho hospodárstva a životného prostredia.

Európske združenie voľného obchodu (EZVO): Európske združenie voľného obchodu je medzivládna organizácia Islandu, Lichtenštajnska, Nórska a Švajčiarska zriadená na podporu voľného obchodu a hospodársku spoluprácu medzi jeho členmi, v Európe a na celom svete.

Európsky profesijný preukaz (European Professional Card – EPC): je elektronický certifikát vydávaný prvým postupom na uznávanie kvalifikácie pre celú EÚ, ktorý je úplne online.

Európsky sociálny fond (ESF): cieľom Európskeho sociálneho fondu je posilniť hospodársku a sociálnu súdržnosť v Európskej únii prostredníctvom zlepšovania možností zamestnania a pracovných príležitostí (najmä prostredníctvom činností spojených s odbornou prípravou), podpory vysokej úrovne zamestnanosti a zvyšovania počtu a kvality pracovných miest.

Mobilita pracovnej sily: právo všetkých občanov EÚ na voľný pohyb pracovníkov, ako je vymedzené v článku 45 Zmluvy o fungovaní EÚ. Zahŕňa právo na pohyb a pobyt pracovníkov, právo rodinných príslušníkov na vstup a pobyt a právo pracovať v inom členskom štáte, ako aj právo na rovnaké zaobchádzanie ako so štátnymi príslušníkmi tohto členského štátu. V niektorých krajinách sa uplatňujú obmedzenia pre občanov pochádzajúcich z nových členských štátov.

Mobilní pracovníci: občania EÚ-28, ktorí sa sťahujú do iného členského štátu alebo krajiny EZVO, ako je krajina ich štátnej príslušnosti, aby hľadali zamestnanie alebo sa dlhodobo alebo trvalo začlenili do trhu práce.

Nedávni mobilní pracovníci: pracovníci, ktorí žili v inej krajine EÚ, ako je krajina ich štátnej príslušnosti, až desať rokov.

Operačný program (OP): program stanovujúci priority a konkrétne ciele členských štátov a opisujúci spôsob využitia financovania (spolufinancovanie z EÚ a vnútroštátnych verejných a súkromných zdrojov) v priebehu daného obdobia (vo všeobecnosti sedem rokov) na financovanie projektov. Tieto projekty musia prispieť k dosiahnutiu určitého počtu cieľov vymedzených na úrovni EÚ. OP môžu byť financované z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), Fondu súdržnosti a Európskeho sociálneho fondu (ESF). Operačný program vypracúva členský štát a pred uhradením akýchkoľvek platieb z rozpočtu EÚ ho musí schváliť Komisia.

Pracovník: Pojem zahŕňa zamestnané osoby, ako aj osoby zaregistrované ako uchádzači o zamestnanie alebo nezamestnané osoby.

Priame hospodárenie: Spôsob plnenia rozpočtu EÚ priamo útvarmi Komisie.

Produktívny vek: vek medzi 15 a 64 rokov (kategorizácia, ktorú používa EUROSTAT); v publikáciách, ako je správa o mobilite pracovnej sily, Komisia túto kategóriu upravuje na osoby vo veku 20 až 64 rokov, a to je tiež definícia použitá v tejto správe.

Programové obdobie: viacročný finančný rámec, v rámci ktorého sa plánujú a využívajú výdavky zo štrukturálnych fondov a z Kohézneho fondu.

Sloboda pohybu: a pobytu pre občanov EÚ bola zavedená Maastrichtskou zmluvou v roku 1992. Po postupnom rušení vnútorných hraníc na základe schengenských dohôd nasledovalo prijatie smernice 2004/38/ES o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia EÚ. Táto sloboda sa líši od slobody pohybu pracovníkov.

SOLVIT: je systém Európskej komisie umožňujúci občanom sťažovať sa na nespravodlivé predpisy alebo rozhodnutia verejnej správy členských štátov.

Spätná mobilita: migračný pohyb občanov EÚ-28 späť do krajiny ich štátnej príslušnosti z iného členského štátu.

Stratégia Európa 2020: desaťročná stratégia Európskej únie pre rast a zamestnanosť začala v roku 2010 s cieľom vytvoriť podmienky pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast.

Tematický cieľ: cieľ, ktorý by sa mal podporiť z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Tematické ciele nadväzujú na strategické ciele na úrovni EÚ.

Vaša Európa: webová stránka, ktorú spravuje Európska komisia a ktorá občanom EÚ a podnikom poskytuje informácie, pomoc a rady v súvislosti s právami EÚ (t. j. cestovanie, práca, nakupovanie, možnosti financovania, podnikanie a postupy).

Verejné služby zamestnanosti (VSZ): organizácie členských štátov, ktoré zodpovedajú za vykonávanie aktívnych politík trhu práce a poskytovanie kvalitných služieb zamestnanosti vo verejnom záujme. Môžu byť súčasťou príslušných ministerstiev, verejných orgánov alebo právnických osôb zriadených podľa verejného práva.

Výberové zisťovanie pracovných síl (VZPS): európske výberové zisťovanie domácností EÚ, ktoré poskytuje štvrťročné a ročné údaje o účasti na trhu práce osôb vo veku 15 rokov a starších.

Východisková hodnota: účelom východiskových hodnôt je určiť referenčnú hodnotu, na základe ktorej sa následne stanovujú a posudzujú ciele.

Výsledok: bezprostredný účinok programu na prijímateľov (napr. stážisti, ktorí našli zamestnanie, zníženie znečisťujúcich látok v očistenej odpadovej vode, zníženie času na cestovanie atď.).

Výstup: niečo, čo sa vytvorí alebo dosiahne pomocou zdrojov pridelených na pomoc (napr. kurzy odbornej prípravy poskytnuté nezamestnaným mladým ľuďom, počet čistiarní odpadových vôd alebo počet kilometrov vybudovaných ciest atď.).

Zamestnanosť a sociálna inovácia (EaSI): program EÚ, ktorého os EURES má za cieľ presadzovať činnosti na podporu dobrovoľnej geografickej mobility pracovníkov na spravodlivom základe a na prispievanie k vysokej úrovni kvalitných a udržateľných pracovných miest.

Zdieľané hospodárenie: spôsob plnenia rozpočtu EÚ, pri ktorom európska komisia deleguje vykonávanie úloh na členské štáty, pričom nesie konečnú zodpovednosť za rozpočet.

V osobitných správach EDA sa predkladajú výsledky jeho auditov, ktoré sa týkajú politík a programov EÚ alebo tém riadenia súvisiacich s konkrétnymi rozpočtovými oblasťami. EDA vyberá a navrhuje tieto audítorské úlohy tak, aby mali maximálny dosah, pričom sa zohľadňujú riziká pre výkonnosť či zhodu, výška súvisiacich príjmov alebo výdavkov, budúci vývoj a politický a verejný záujem.

Tento audit výkonnosti vykonala audítorská komora II, ktorej predsedá členka EDA Iliana Ivanova a ktorá sa špecializuje na výdavkové oblasti investícií na podporu súdržnosti, rastu a začlenenia. Audit viedol člen EDA George Pufan.

Kontakt

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG

Tel. +352 4398-1
Otázky: eca.europa.eu/sk/Pages/ContactForm.aspx
Webová stránka: eca.europa.eu
Twitter: @EUAuditors

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (http://europa.eu).

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2018.

PDF	ISBN 978-92-872-9282-7	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/197617	QJ-AB-18-003-SK-N
HTML	ISBN 978-92-872-9333-6	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/862497	QJ-AB-18-003-SK-Q

© Európska únia, 2018

Rozmnožovanie je povolené len so súhlasom autora. V prípade použitia či šírenia fotografií a iných materiálov, na ktoré sa nevzťahujú autorské práva Európskej únie, je potrebné žiadať povolenie priamo od držiteľov autorských práv.

OBRÁŤTE SA NA EÚ

Osobne
V rámci celej EÚ existujú stovky informačných centier Europe Direct. Adresu centra najbližšieho k vám nájdete na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Telefonicky alebo e-mailom
Europe Direct je služba, ktorá odpovedá na vaše otázky o Európskej únii. Túto službu môžete kontaktovať:

• prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla: 00 800 6 7 8 9 10 11 (niektorí operátori môžu tieto hovory spoplatňovať),
• prostredníctvom štandardného telefónneho čísla: +32 22999696 alebo
• e-mailom na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

VYHĽADÁVANIE INFORMÁCIÍ O EÚ

Online
Informácie o Európskej únii sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie na webovej stránke Europa: http://europa.eu

Publikácie EÚ
Publikácie EÚ, bezplatné alebo platené, si môžete stiahnuť alebo objednať z kníhkupectva EU Bookshop na webovej stránke: https://op.europa.eu/sk/web/general-publications/publications. Ak chcete získať viac než jeden výtlačok bezplatných publikácií, obráťte sa na službu Europe Direct alebo vaše miestne informačné centrum (pozri http://europa.eu/contact).

Právo EÚ a súvisiace dokumenty
Prístup k právnym informáciám EÚ vrátane všetkých právnych predpisov EÚ od roku 1951 vo všetkých úradných jazykoch nájdete na webovej stránke EUR-Lex: http://eur-lex.europa.eu.

Otvorený prístup k údajom z EÚ
Portál otvorených dát EÚ (http://data.europa.eu/euodp) poskytuje prístup k súborom dát z EÚ. Dáta možno stiahnuť a opätovne použiť bezplatne na komerčné aj nekomerčné účely.