Európske environmentálne ekonomické účty: užitočnosť pre tvorcov politík je možné zlepšiť

Zhrnutie

I

Európske environmentálne ekonomické účty (EEEA) sú dôležitým zdrojom údajov na monitorovanie a hodnotenie environmentálnych politík, ako je 7. environmentálny akčný program, a pokroku pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja OSN. EEEA je štatistický rámec pozostávajúci z komplexného súboru tabuliek a účtov opisujúcich vzťah medzi životným prostredím a hospodárstvom EÚ.

II

Kontrolovali sme, či Komisia vytvorila, spravovala a používala európske environmentálne ekonomické účty dobre. Z nášho auditu vyplynulo, že Komisia nestanovila potreby týkajúce sa údajov o EEEA z dlhodobého hľadiska na tvorbu environmentálnej politiky. Komisia nestanovila potreby týkajúce sa EEEA, ani neuviedla podrobnosti o tom, ktoré ukazovatele sú potrebné. Hoci existuje stratégia pre EEEA, chýba ucelený akčný plán na realizáciu cieľov. Zistili sme, že v po sebe nasledujúcich stratégiách sa niektoré strategické ciele viac než desať rokov opakovali.

III

Komisia a členské štáty rozhodli, či budú moduly EEEA povinné alebo nie, z veľkej časti na základe dostupnosti a zrelosti údajov a skôr podľa administratívnej záťaže v členských štátoch než na základe potrieb zhromaždených údajov. Komisia vykonávala moduly EEEA bez úplnej analýzy nákladov a prínosov. Moduly EEEA sa nevyužili v plnej miere na monitorovanie kľúčových politík v oblasti životného prostredia.

IV

Vďaka rýchlejšiemu sprístupňovaniu údajov sa zlepší ich užitočnosť. Zistili sme, že hoci Komisia uverejnila niektoré údaje skôr, ako sa požadovalo, nevyužila všetky prostriedky na rýchlejšie poskytovanie údajov. Neexistuje kalendár uverejňovania údajov, z ktorého by sa dalo zistiť, kedy budú údaje k dispozícii.

V

Na základe našich zistení odporúčame Komisii zlepšiť:

1. strategický rámec pre údaje o EEEA;
2. význam modulov EEEA pri tvorbe environmentálnej politiky;
3. včasnosť údajov EEEA.

Úvod

01

Je dôležité, aby tvorcovia politiky mali k dispozícii aktuálne a spoľahlivé informácie na monitorovanie hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho pokroku smerom k udržateľnému rozvoju. Environmentálne ekonomické účty sú štatistickým rámcom, ktorý pozostáva z komplexného súboru tabuliek a účtov. Tieto účty opisujú vzťah medzi životným prostredím a hospodárstvom vrátane vplyvu hospodárstva na životné prostredie.

02

Štatistická komisia Organizácie Spojených národov schválila systém environmentálneho ekonomického účtovníctva na celosvetovej úrovni ako medzinárodný štatistický štandard pre environmentálne ekonomické účtovníctvo. Systém používa pojmy, definície a klasifikácie v súlade so systémom národných účtov Organizácie Spojených národov, ktorý vypracovala Organizácia Spojených národov (OSN), Komisia, Medzinárodný menový fond, Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a Svetová banka. To uľahčuje tvorbu medzinárodne porovnateľných štatistík a účtov.

03

V roku 1994 Európska komisia predložila prvú stratégiu¹ „zeleného národného účtovníctva“. Odvtedy Komisia spolupracovala s členskými štátmi, OSN a OECD na analýze rozsahu štatistických údajov dostupných pre „európske environmentálne ekonomické účty“ (EEEA). Komisia a členské štáty vykonávajú EEEA v rámci európskej stratégie pre environmentálne účty v súlade so systémom environmentálneho ekonomického účtovníctva OSN.

04

V právnom rámci EEEA² sa stanovuje spoločný štandard pre zber, zostavovanie, zasielanie a vyhodnocovanie účtov. V tabuľke 1 je uvedený súhrn šiestich súčasných modulov. Komisia zbiera údaje o dvoch ďalších moduloch na dobrovoľnej báze – európske lesnícke účty a účty dotácií na ochranu životného prostredia a podobných transferov. Vyvíja ďalšie tri dodatočné moduly – účty prírodného kapitálu/účty ekosystémov, vodné účty a účty výdavkov na riadenie zdrojov. V EEEA sa vykazujú údaje za 64 hospodárskych činností plus domácnosti. Podrobnejšie informácie o EEEA sa nachádzajú v prílohe 1.

Zdroj: EDA.

05

EEEA stanovujú podiel sektora environmentálnych tovarov a služieb na celkovom hospodárstve a objem výroby a spotreby prírodných zdrojov a energie. V účtoch sa napríklad identifikujú najviac znečisťujúce činnosti alebo činnosti, ktoré najviac vyčerpávajú prírodné zdroje. Účty umožňujú určiť náklady na ochranu životného prostredia a kto za ňu platí. EEEA používajú a dopĺňajú existujúce environmentálne štatistiky (odpad a lesníctvo) a ekonomické štatistiky (zložky národných účtov, verejné financie a podnikovú štatistiku). Modul účtov emisií do ovzdušia môže byť napríklad odvodený zo súpisov skleníkových plynov³ alebo z energetickej štatistiky.

06

EEEA môžu poskytnúť odpovede na tieto otázky:

• Aké sú dôsledky našich súčasných modelov výroby a spotreby pre udržateľnosť?
• Aký vplyv by mali nové ekologické dane? Kto nesie daňové zaťaženie – výrobcovia (výrobné odvetvia) alebo spotrebitelia (domácnosti)?
• Aké tlaky na životné prostredie spôsobujú naše obchodné modely v krajinách, ktoré nie sú členmi EÚ?
• Koľko ľudí pracuje v oblasti životného prostredia, vyrába environmentálne tovary a služby ako veterné turbíny alebo solárne panely?

07

Hlavnými používateľmi EEEA sú Komisia a Európska environmentálna agentúra. Napríklad EEEA sú kľúčovým zdrojom údajov na monitorovanie a hodnotenie environmentálnych politík, ako je 7. environmentálny akčný program EÚ (7. EAP), a na meranie pokroku smerom k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja⁴ (pozri ilustráciu 1). Medzi ďalších potenciálnych používateľov EEEA patria členské štáty EÚ a výskumní pracovníci.

08

Eurostat podporuje rozvoj a využívanie EEEA. Všetky členské štáty zostavujú svoje príslušné účty a každoročne predkladajú Komisii údaje o EEEA. Komisia hodnotí kvalitu účtov podľa zásad kvality a kritérií európskej štatistiky⁵ a poskytuje metodické usmernenia na zlepšenie kvality a spoľahlivosti údajov. V ilustrácii 2 sú zhrnuté úlohy a zodpovednosti jednotlivých zainteresovaných strán.

09

Európske environmentálne ekonomické účty sú jednou z viacerých metód, prostredníctvom ktorých Európska komisia zhromažďuje a skúma informácie o environmentálnych otázkach. Medzi ďalšie metódy patria súpisy skleníkových plynov, rastúce využívanie satelitných snímok, špecifické výskumné projekty a modelovanie životného prostredia a hospodárstva vykonávané Spoločným výskumným centrom. Silnou stránkou EEEA je integrácia s ostatnými štatistickými údajmi, najmä integrácia s ekonomickými údajmi, čo umožňuje tvorcom politík posúdiť vzájomné pôsobenie environmentálnych a ekonomických záležitostí.

Rozsah auditu a audítorský prístup

10

EEEA sú dôležitým zdrojom informácií pre environmentálne politiky. Kvalita a relevantnosť EEEA sú preto nevyhnutné na maximalizáciu ich vplyvu. Posúdenie EEEA je obzvlášť relevantné teraz, pretože údaje za prvé tri moduly EEEA sa zberajú od roku 2013 a za ďalšie tri moduly od roku 2017. V súčasnosti sa zvažujú nové moduly. Posúdením modulov, ktoré sa v tomto štádiu vykonávajú, sa môže získať niekoľko ponaučení a výsledky sa môžu uplatniť pri navrhovaní nových modulov.

11

Cieľom auditu bolo posúdiť, ako Komisia riadila vývoj EEEA a či spĺňajú potreby tvorcov politiky EÚ. Našou všeobecnou audítorskou otázkou bolo „Vytvorila, spravovala a používala Komisia európske environmentálne ekonomické účty dobre?“. Na zodpovedanie tejto otázky sme posúdili:

• či Komisia pri navrhovaní a vývoji EEEA zohľadnila potreby útvarov Komisie (najmä GR pre životné prostredie, GR Spoločné výskumné centrum a Eurostat) a Európskej environmentálnej agentúry,
• využívanie EEEA na monitorovanie a hodnotenie environmentálnych politík, ako je 7. EAP EÚ, a na meranie pokroku pri plnení cieľov udržateľného rozvoja,
• ako Komisia posúdila kvalitu údajov členských štátov o EEEA a či boli poskytnuté včasné metodické usmernenia.

12

Audítorské dôkazy sme zbierali týmito spôsobmi:

• preskúmanie postupných európskych stratégií pre environmentálne účty, politických dokumentov, zápisníc zo zasadnutí na rôznych úrovniach a príslušných podporných dokumentov,
• prieskumy a rozhovory s príslušnými útvarmi Komisie, ktoré pripravujú a využívajú EEEA. Tento audit sa týkal GR pre životné prostredie (GR ENV), GR Spoločné výskumné centrum (GR JRC), Štatistického úradu Európskej únie (Eurostatu) a Európskej environmentálnej agentúry (EEA), ktorí boli používateľmi údajov. Týkal sa tiež Eurostatu ako hlavného poskytovateľa údajov o EEEA,
• preskúmaním údajov z obdobia 2015 – 2017 štyroch členských štátov s pomerne ucelenými súbormi údajov (Belgicko, Maďarsko, Poľsko a Švédsko) za nasledujúce moduly: účty emisií do ovzdušia, dane spojené so životným prostredím podľa hospodárskej činnosti a účty materiálových tokov v rámci celého hospodárstva s cieľom skontrolovať spôsob, akým Eurostat vykonal hodnotenie kvality,
• preskúmaním úplnosti, časovej presnosti⁶ a včasnosti⁷ spisov za všetky členské štáty a všetkých šesť modulov EEEA.

13

Nezopakovali sme postupy členských štátov na zabezpečenie kvality s cieľom posúdiť spoľahlivosť údajov.

Pripomienky

Strategický rámec pre EEEA zatiaľ nie je ucelený

Komisia nezostavila úplný súbor potrieb údajov o EEEA

14

Komisia by mala koordinovať svoje potreby v oblasti environmentálnych informácií. Mala by vymedziť údaje potrebné na analýzu politiky (s uvedením úrovne podrobnosti, najnovších údajov a periodicity) a zabezpečiť spoluprácu a pravidelný konštruktívny dialóg medzi príslušnými útvarmi. Komisia by mala konzultovať s poskytovateľmi a používateľmi údajov s cieľom zabezpečiť, aby boli k dispozícii príslušné údaje na podporu rozvoja politiky a iných iniciatív.

15

Zistili sme, že v súvislosti s európskou environmentálnou štatistikou a účtami sa v osobitných dohodách medzi Eurostatom a príslušnými útvarmi Komisie určujú hlavné typy údajov, ktoré sú potrebné na plánovanie a vykonávanie politík EÚ v oblasti životného prostredia. Vymedzujú sa v nich aj úlohy a povinnosti každej zmluvnej strany, oblasti spolupráce a priority z hľadiska prebiehajúceho a budúceho vývoja v oblasti štatistiky. Tieto dohody sa každoročne aktualizujú.

16

Výmena názorov medzi Eurostatom a členskými štátmi (ako poskytovateľmi vnútroštátnych údajov) sa uskutočňuje na strategickej a operačnej úrovni (pozri ilustráciu 3). Skupiny sa stretávajú každý rok. Útvary Komisie, ktoré používajú EEEA, sú pozývané na zasadnutia ako pozorovatelia.

17

Strednodobé a dlhodobé environmentálne informačné potreby sú vyjadrené prostredníctvom strategických dokumentov, ako je 7. EAP, ktorý sa vzťahuje na sedem rokov. Potreby údajov o EEEA sú vyjadrené prostredníctvom európskej stratégie pre environmentálne účty, ktorá sa vzťahuje na obdobie piatich rokov. Proces implementácie modulu EEEA však trvá približne 10 rokov (pozri bod 28). Takéto dlhé lehoty predstavujú výzvu pri vyjadrovaní potrieb v oblasti údajov. Neexistujú dokumenty, v ktorých by sa stanovila celková, dlhodobá perspektíva pre údaje o EEEA, ktoré Komisia požaduje pre tvorbu environmentálnych politík. Takýto dokument by poskytol základ pre aktívny, včasný a relevantný vývoj environmentálnych účtov.

18

Z našej analýzy zápisníc zo zasadnutí v rokoch 2015 až 2018 vyplynulo, že používatelia EEEA potrebovali úplnejšie a aktuálnejšie údaje a účty v oblasti lesníctva, ekosystémov a vody. V zápisniciach sa však neuvádzala povaha ani potreba ukazovateľov. Zistili sme, že útvary Komisie sa opierajú najmä o informácie, ktoré už poskytol Eurostat a ktoré sú doplnené o zdroje údajov z iných útvarov, organizácií a výskumnej obce.

Stratégiu nedopĺňal ucelený akčný plán

19

Vo svojej európskej stratégii pre environmentálne účty (ESEA) by Komisia mala vymedziť rozvoj EEEA na základe politických potrieb. V záujme účinného vykonávania stratégie by Komisia mala stanoviť priority cieľov a mala by uviesť, ako budú tieto ciele implementované a dosiahnuté.

20

V ESEA sa opisujú priority a opatrenia na harmonizáciu vývoja a používania environmentálnych účtov, aby sa uplatňovali jednotne v celej Európe. Doposiaľ sa vypracovali štyri stratégie environmentálnych účtov (pozri ilustráciu 4). Stratégie zahŕňali časti o politických potrebách a budúcej práci v oblasti životného prostredia, ktoré sa potom použili ako mandát pre pracovné skupiny environmentálnych účtov. Budúca práca sa vymedzila z hľadiska cieľov, zoradených podľa priorít.

21

V ESEA na roky 2019 – 2023 sa podobne ako v predchádzajúcich stratégiách zmieňuje o možnom použití existujúcich a budúcich účtov. Hlavnými cieľmi tejto stratégie je, aby EEEA spĺňali potreby používateľov týkajúce sa kvalitných údajov a aby ich obsah bol všeobecne uznávaný a ohodnotený. Na dosiahnutie týchto cieľov sa navrhujú ciele. V stratégii sa však neuvádza podrobný akčný plán pre budúcu prácu v tejto oblasti vrátane čiastkových cieľov a rozpočtových odhadov. Akčné body sa navrhujú v dokumente o vykonávaní stratégie. V dokumente sa však neuvádza, ako by sa tieto opatrenia mali vykonať. Cieľové dátumy sa uvádzajú pre niektoré body, ale nie pre iné.

22

Niektoré z cieľov sa opakujú v posledných troch stratégiách. Jedným z príkladov je cieľ zlepšiť komunikáciu o relevantnosti EEEA a podporiť ich využívanie. Podľa dokumentov Komisie, vrátane stratégie, nie sú EEEA do dnešného dňa všeobecne známe alebo ich potenciál využívaný tvorcami politík v plnom rozsahu. Príklady iných cieľov, ktoré sa opakujú od roku 2003 alebo 2008, sú uvedené v rámčeku 1.

Nedostatky vo vykonávaní modulov EEEA znížili ich význam pre proces tvorby politík

Komisia vykonávala moduly EEEA bez úplnej analýzy nákladov a prínosov

23

Komisia by mala vyberať moduly EEEA na základe spoločne dohodnutých priorít používateľov údajov. Komisia by pred tým, ako navrhne, kedy sa modul stane povinným, mala vykonať analýzu nákladov a prínosov.

24

Proces zostavovania účtov sa začína vyjadrením potrieb príslušných útvarov Komisie a pokračuje analýzou dostupnosti údajov a metodík, ktoré sa majú použiť, ktorú vykonáva Eurostat. Predtým, ako Komisia navrhne, že sa tieto účty stanú povinnými, môže poskytnúť členským štátom granty na pilotné štúdie zamerané na zavedenie a/alebo harmonizáciu metodík a na testovanie zberu údajov.

25

Pokiaľ ide o prvé tri moduly EEEA (pozri tabuľku 1) začlenené do nariadenia, Komisia vykonala analýzu založenú na nákladoch na realizáciu modulov. V tejto súhrnnej analýze sa neuvádzali konkrétne použitia a nedefinovali prínosy modulov. Pokiaľ ide o ďalšie tri moduly začlenené do nariadenia, Komisia nevykonala úplnú analýzu nákladov alebo prínosov.

26

Komisia a členské štáty navrhli, či budú moduly EEEA povinné alebo nie, z veľkej časti na základe dostupnosti a zrelosti údajov a skôr podľa administratívnej záťaže v členských štátoch než na základe potrieb zhromaždených údajov.

Realizácia modulu EEEA trvala približne desať rokov

27

V prípade šiestich povinných modulov EEEA sme posúdili čas realizácie od prvej pilotnej štúdie až po začlenenie modulu do právneho rámca (pozri ilustráciu 5). Zistili sme, že implementácia štyroch zo šiestich povinných modulov trvala viac než 10 rokov.

28

V roku 2003 Komisia navrhla ďalšie dobrovoľné moduly ako budúce oblasti rozvoja (napr. lesnícke účty a vodné účty). Práce na týchto moduloch stále prebiehajú. Napríklad GR pre životné prostredie požiadalo o modul lesníckych účtov. V čase konania nášho auditu nebol tento modul zavedený v plnej miere (pozri rámček 2).

29

Zavedenie nového modulu EEEA trvá dlho. V krátkodobom a strednodobom horizonte Komisia dopĺňa údaje o EEEA aj o zdroje, ako sú údaje zhromaždené inými organizáciami, ktoré zozbierala výskumná obec alebo ktoré boli založené na nových technológiách, ako sú satelitné snímky.

Komisia nevyužila moduly EEEA vo všetkých príslušných politikách

30

Podľa nariadenia 691/2011 je dôležité, aby sa EEEA „aktívne a správne používali vo všetkých členských štátoch a pri tvorbe všetkých príslušných politík Únie ako kľúčový vstup na hodnotenia vplyvu, akčné plány, legislatívne návrhy a ostatné významné výsledky politického procesu“. Komisia a Európska environmentálna agentúra by mali využívať účty, najmä na monitorovanie cieľov udržateľného rozvoja v Európe a na monitorovanie a hodnotenie 7. EAP – dve kľúčové európske iniciatívy z hľadiska environmentálnej a hospodárskej udržateľnosti.

31

Zistili sme, že údaje z troch modulov (účty materiálových tokov v rámci celého hospodárstva, účty výdavkov na ochranu životného prostredia a účty odvetvia environmentálnych tovarov a služieb) sa pravidelne používajú. Komisia ich použila napríklad v brífingoch a analýzach týkajúcich sa pokroku v dosahovaní efektívneho využívania zdrojov v Európe, prechodu na obehové hospodárstvo⁸, prechodu na ekologické hospodárstvo alebo výdavkov na ochranu životného prostredia. Hoci Komisia a Európska environmentálna agentúra používajú údaje o environmentálnych daniach, nepoužívajú rozčlenenie podľa ekonomických činností, ktoré poskytujú EEEA (modul o daniach súvisiacich so životným prostredím podľa hospodárskej činnosti). Používatelia EEEA v Komisii, ktorých sme kontrolovali, a Európska environmentálna agentúra nepoužívali v procese tvorby politiky moduly týkajúce sa emisií do ovzdušia a fyzických tokov energie.

32

Sedem zo 17 všeobecných cieľov stanovených Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov v roku 2015 na dosiahnutie udržateľného rozvoja na celom svete do roku 2030 sa považuje za prevažne environmentálne (ciele udržateľného rozvoja 6, 7, 11, 12, 13, 14 a 15), zatiaľ čo iné majú environmentálny/udržateľný rozmer a zahŕňajú environmentálne ciele (ciele udržateľného rozvoja č. 2, 3 a 9). V Európe monitoruje Eurostat pokrok pri dosahovaní 17 cieľov v oblasti udržateľného rozvoja od roku 2017 prostredníctvom osobitného súboru ukazovateľov EÚ týkajúcich sa cieľov udržateľného rozvoja a uverejňovania správy o monitorovaní cieľov EÚ v oblasti udržateľného rozvoja. Ukazovatele EÚ v oblasti cieľov udržateľného rozvoja sú zväčša zosúladené s ukazovateľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja⁹.

33

Súbor ukazovateľov EÚ pre ciele udržateľného rozvoja obsahuje približne 100 ukazovateľov. Komisia ho každoročne preskúmava prostredníctvom konzultačného procesu. Stanovený ukazovateľ musí byť v súlade so súborom zásad vrátane:

• ukazovatele musia byť obmedzené na šesť za každý cieľ udržateľného rozvoja. Súbor ukazovateľov EÚ v oblasti cieľov udržateľného rozvoja môže zahŕňať aj ďalšie viacúčelové ukazovatele, ktoré sa používajú na monitorovanie viac než jedného cieľa. V dôsledku toho sa každý cieľ monitoruje prostredníctvom celkovo 5 až 11 ukazovateľov v súbore ukazovateľov cieľov udržateľného rozvoja EÚ z roku 2019.
• na pridanie nového ukazovateľa pre cieľ, ktorý už má 6 ukazovateľov, sa musí iný ukazovateľ odstrániť,
• ukazovatele možno nahradiť len vtedy, ak nové ukazovatele povedú k presnejšiemu meraniu. Každý nový ukazovateľ teda musí byť plne vypracovaný, relevantný z hľadiska politiky a musí mať lepšiu štatistickú kvalitu než ukazovateľ, ktorý má nahradiť.

34

Eurostat používa dva moduly EEEA na monitorovanie pokroku pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja v EÚ (pozri ilustráciu 6). Podľa európskej stratégie pre environmentálne účty na roky 2019 – 2023 by však všetky povinné moduly EEEA, s výnimkou účtov výdavkov na ochranu životného prostredia, ako aj dvoch účtov, v súvislosti s ktorými prebiehajú práce (účty ekosystémov a vodné účty), mohli prispieť k monitorovaniu cieľov udržateľného rozvoja v Európe.

35

Rôzne útvary Komisie navrhli v roku 2018 a 2019 dva alternatívne ukazovatele, pričom použili moduly týkajúce sa emisií do ovzdušia a odvetvia environmentálnych tovarov a služieb (emisie do ovzdušia podľa odvetvia a ekologické hospodárstvo). Eurostat pozastavil tieto ukazovatele pre nezhodu týkajúcu sa zdrojov údajov, ktoré sa majú použiť, alebo nahradenia existujúcich ukazovateľov cieľov udržateľného rozvoja, alebo z dôvodu nedostupnosti údajov na úrovni krajín.

36

7. EAP je stratégia EÚ v oblasti životného prostredia, ktorou sa riadi európska environmentálna politika do roku 2020. V 7. EAP sa nestanovuje, ako možno využiť EEEA na monitorovanie a hodnotenie tejto politiky. Európska environmentálna agentúra poskytuje ukazovatele ako súčasť procesu monitorovania. Agentúra používa tri moduly EEEA¹⁰ vo svojich ročných správach o ukazovateľoch na monitorovanie vykonávania 7. EAP. V rámci 7. EAP si agentúra vyberá, ktoré ukazovatele použije.

37

Jedným z troch hlavných cieľov 7. EAP je „chrániť, zachovávať a zveľaďovať prírodný kapitál Únie“. Na monitorovanie tohto cieľa Komisia vypracúva účty prírodného kapitálu¹¹ (označované aj ako účty ekosystémov¹²) ako nový modul EEEA. Účty prírodného kapitálu by riešili aj environmentálne zamerané ciele v oblasti udržateľného rozvoja, ako je cieľ udržateľného rozvoja č. 6, cieľ č. 14 a cieľ č. 15, v prípade ktorých Komisia nemá uspokojivý výber ukazovateľov.

38

Na monitorovanie 7. EAP potrebujú tvorcovia politík environmentálne účty prezentované v integrovanom rámci. Takýto rámec by bol kombináciou environmentálnych účtov a ďalších ekonomických údajov (napr. tabuľky vstupov a výstupov¹³). Tým by sa stanovila interakcia medzi hospodárstvom a životným prostredím (napr. emisie do ovzdušiu, environmentálne dane, ťažba a používanie materiálov, činnosti na ochranu životného prostredia). Eurostat uverejňuje moduly o environmentálnych účtoch samostatne. Zatiaľ čo prebieha práca na vytvorení takéhoto integrovaného rámca¹⁴, Komisia používa alternatívne zdroje údajov založené na rôznych metodikách (pozri rámček 3).

Eurostat čelí výzvam pri zhromažďovaní včasných a kvalitných údajov

39

Členské štáty by mali predkladať svoje údaje o EEEA a súvisiacu správu o kvalite v stanovených lehotách v súlade s dohodnutými účtovnými štandardmi vymedzenými na úrovni EÚ. Eurostat by mal posúdiť kvalitu údajov EEEA podľa stanovených zásad¹⁵ a kritérií¹⁶. Eurostat by mal poskytovať metodické usmernenia na zlepšenie kvality a spoľahlivosti a mal by vypracúvať a uverejňovať odhady údajov, ktoré členské štáty nepredložili.

40

Na ilustrácii 7 je znázornený proces hodnotenia kvality od predloženia údajov po ich uverejnenie.

Výzvy týkajúce sa včasného zberu údajov

41

Včasnosť údajov je dôležitým kritériom kvality. Tlaky na životné prostredie sa zvyšujú a včasné údaje pomáhajú pochopiť situáciu s cieľom umožniť účinné opatrenia. Mali by sa zhromažďovať a sprístupňovať údaje o EEEA, aby ich Komisia mohla pohotovo a vo veľkom rozsahu využívať pri vytváraní a monitorovaní politík EÚ.

42

V právnom rámci EEEA sa určuje, že členské štáty by mali poskytovať údaje s časovým odstupom dvoch rokov. Zistili sme, že kľúčové útvary Komisie, ktoré používajú tieto údaje, požiadali Eurostat o aktuálnejšie údaje ako tie, ktoré sa vyžadujú v nariadení. Následne Eurostat vyvinul postupy na odhad novších údajov pre prvé tri moduly. Komisia poskytuje odhady s časovým oneskorením 6 mesiacov pre účty materiálových tokov v rámci celého hospodárstva a 1 roka v prípade účtov emisií do ovzdušia. Pokiaľ ide o environmentálne dane podľa ekonomickej činnosti, Eurostat pracuje na poskytovaní odhadov s časovým posunom 1 roka. Pokiaľ ide o zvyšné tri moduly, Komisia 15. mája 2019 predložila pracovnej skupine DIMESA diskusný dokument (pozri ilustráciu 3) týkajúci sa včasnejšieho zasielania údajov.

43

Preskúmali sme porovnanie jedného modulu (účty materiálových tokov v rámci celého hospodárstva), ktoré uskutočnil Eurostat medzi svojimi odhadmi a skutočnými údajmi, ktoré zaslali členské štáty za roky 2013 a 2014. Tento modul sa používa na získanie ukazovateľa „Domáca ťažba“ (pozri rámček 4). V analýze Eurostatu sa porovnal rozdiel medzi odhadmi Komisie a skutočnými údajmi za ukazovateľ (a jeho rozčlenenie na druhy materiálov). Celkový rozdiel na úrovni EÚ je malý, a to napriek značným rozdielom v niektorých jednotlivých položkách. S cieľom zlepšiť počiatočné odhady je potrebné zvýšiť úsilie, aby sa zohľadnili osobitosti členských štátov.

Zdroj: EDA na základe informácií poskytnutých Komisiou.

44

V prípade národných účtov a ekonomických účtov pre poľnohospodárstvo členské štáty, respektíve Komisia, poskytujú údaje v dvoch etapách. V počiatočnej fáze sa predkladajú súhrnné údaje vrátane odhadov. Neskôr sa poskytujú presnejšie a podrobnejšie údaje. Tento dvojfázový postup poskytovania údajov zvyšuje včasnosť, a teda aj užitočnosť účtov. Pre moduly EEEA sa takýto dvojfázový postup poskytovania údajov nepoužíva.

45

V prípade prvých troch modulov (pozri tabuľku 1) väčšina členských štátov dodržala lehoty stanovené v nariadení. S výnimkou jedného členského štátu zaslali všetky členské štáty správy o kvalite do konečného termínu v rokoch 2016 a 2017. V roku 2017 zaslali údaje po termíne iba štyri členské štáty (dva za jeden modul a dva za dva moduly).

46

Pokiaľ ide o ďalšie tri moduly, Komisia povolila trojmesačné predĺženie na predloženie správ o kvalite za každý modul v prvom roku uplatňovania. Osem¹⁷ členských štátov zaslalo správy po predĺženom termíne. Nedostatok správ o kvalite počas procesu validácie bráni Komisii, aby náležite posúdila porovnateľnosť údajov. Štyri členské štáty mali výnimky, pokiaľ ide o predkladanie údajov po termíne za jeden alebo viac modulov. Jeden členský štát, ktorý nemal výnimku, zaslal údaje týkajúce sa účtov environmentálnych tovarov a služieb až osem mesiacov po uplynutí zákonnej lehoty.

47

Čas medzi potvrdením a uverejnením v prípade šiestich povinných modulov sa pri niektorých moduloch v období 2015 – 2017 zlepšil. To viedlo k skoršiemu uverejneniu údajov. Neexistuje však kalendár, kedy sa uvoľnia moduly EEEA. Eurostat zverejňuje údaje po ich potvrdení. Pre chýbajúci kalendár uverejňovania hlavné útvary Komisie, ktoré používajú údaje, majú len približnú predstavu o harmonograme uverejnenia údajov o EEEA. Ak členský štát zašle údaje o EEEA po uplynutí lehoty alebo mu trvá príliš dlho, aby odpovedal na žiadosti Komisie o vysvetlenie, môže sa predĺžiť čas potrebný na dokončenie procesu validácie a v dôsledku toho oneskoriť uverejnenie.

48

V tabuľke 3 je uvedený percentuálny podiel premenných, ktoré členské štáty nezaslali pri zbere údajov za rok 2017 v príslušnom dátume zverejnenia. Až na niekoľko výnimiek členské štáty zaslali požadované údaje za prvé tri moduly. V prípade ďalších troch modulov však údaje boli menej úplné, najmä za odvetvie environmentálnych tovarov a služieb, za ktoré 16 členských štátov, z ktorých tri mali výnimku, nezaslalo údaje. Ak chýbajú údaje členských štátov, Komisia odhaduje konkrétne premenné potrebné na výpočet európskych súhrnných údajov.

49

Eurostat neformálne kontaktuje každý členský štát, ktorý do stanoveného termínu nepredložil všetky údaje o EEEA alebo ich časť. Za tri roky, ktoré sme preskúmali, sme zistili, že 16 členských štátov nezaslalo úplné údaje o module emisií do ovzdušia. Eurostat zistil problémy v niektorých údajoch účtov materiálových tokov Fínska v roku 2015. Eurostat nahradil tieto údaje svojimi odhadmi, ktoré Fínsko odsúhlasilo, a uverejnil ich spolu s údajmi z ostatné členské štáty v roku 2015, 2016 a 2017. Fínsko zaslalo aktualizované údaje za obdobie 2015 – 2017 v roku 2018.

50

V piatich prípadoch Eurostat zaslal úradné listy so žiadosťou o chýbajúce údaje za moduly EEEA. Komisia nezaslala úradné listy ostatným členským štátom so žiadosťou o chýbajúce EEEA. Komisia je oprávnená prijať právne opatrenia (postup v prípade nesplnenia povinnosti) voči každému členskému štátu, ktorý nevykonáva právne predpisy EÚ. Nenašli sme ďalšie dôkazy o tom, že by Eurostat presadzoval, aby členské štáty poskytovali všetky požadované údaje.

Výzvy týkajúce sa kvality údajov

51

Eurostat vykonáva overovacie kontroly údajov členských štátov. Týmito kontrolami sa odhalili problémy. Napríklad Fínsko v súbore za rok 2015 zaslalo účty materiálových tokov v rámci celého hospodárstva, ale počas overovacích kontrol Eurostat zistil problémy a údaje neschválil. Ako alternatívne riešenie Eurostat odhadol celkové súčty za Fínsko v období 2015 – 2017 so súhlasom tohto členského štátu na účely odhadu európskych súhrnných údajov.

52

V našej analýze spisov štyroch členských štátov sme zistili nedostatky v dokumentácii procesu validácie (ďalšie podrobnosti sú uvedené v rámčeku 5). Overovacie kontroly Eurostatu zahŕňajú kontroly úplnosti, konzistentnosti a hodnovernosti. V prípade hodnovernosti Eurostat porovnáva napríklad účty materiálových tokov v rámci celého hospodárstva s databázou medzinárodného obchodu, ako aj s údajmi predloženými členskými štátmi v predchádzajúcich rokoch. Kontroly zahŕňajú aj analýzy ročných zmien. Príslušné rozdiely spôsobujú vydanie upozornenia, ktoré si vyžaduje objasnenie. Eurostat zasiela príslušnému členskému štátu správu o overení, ktorá obsahuje žiadosť o objasnenie týchto relevantných otázok.

53

Porovnateľnosť je jedným z prvkov procesu hodnotenia kvality úradom Eurostat. Podľa právneho rámca by informácie obsiahnuté v správach členských štátov o kvalite mali Eurostatu umožniť náležite posúdiť, či členské štáty uplatňujú definície porovnateľným spôsobom. Správy o kvalite však neobsahovali dostatočné informácie na to, aby umožnili náležité posúdenie porovnateľnosti. V našej vzorke členských štátov sme zistili, že správy o kvalite obsahovali informácie o hlavných použitých zdrojoch údajov, ale nie o podrobných metódach zostavovania. Jeden členský štát (Belgicko) však predložil samostatnú metodickú poznámku ku každému modulu, ktorá dopĺňala správy o kvalite.

54

Komisia je schopná včas vyriešiť problémy, ktoré sa týkajú jednotlivých členských štátov. V našej vzorke štyroch členských štátov sme našli len jeden príklad, keď sa Komisia nezaoberala metodickým problémom. Vo svojich správach o kvalite z rokov 2015, 2016 a 2017 Švédsko požiadalo o metodické usmernenie týkajúce sa emisií biogénneho CO₂ z použitia vedľajšieho produktu pri rozvlákňovaní (označený ako „čierny výluh“).

55

V niektorých zložitých prípadoch prierezovej povahy proces poskytovania vhodného usmernenia k metodickým problémom trvá niekoľko rokov, čo môže ohroziť kvalitu príslušných údajov. Všimli sme si, že práca na niektorých prierezových metodických problémoch, ako je pracovná skupina na riešenie metodických problémov súvisiacich s dopravou, prebieha od roku 2012. Problémy týkajúce sa daní platených nerezidentmi a odhadu preklenovacích položiek (ktoré zachytávajú zmenu z územia na pobyt) už boli zdôraznené v čase, keď boli údaje prvýkrát zozbierané v roku 2013. Pracovné skupiny na riešenie týchto problémov boli vytvorené až v roku 2017, resp. 2015.

Závery a odporúčania

56

Na monitorovanie pokroku v oblasti životného prostredia smerom k udržateľnému rozvoju je dôležité, aby tvorcovia politík mali k dispozícii aktuálne a spoľahlivé informácie. EEEA opisujú vzťah medzi životným prostredím a hospodárstvom a sú dôležitým zdrojov údajov na monitorovanie a hodnotenie environmentálnych politík (pozri body 01 až 08).

57

Zistili sme, že Komisia nedefinovala svoje potreby týkajúce sa strednodobých a dlhodobých údajov o EEEA na tvorbu environmentálnej politiky. Eurostat a útvary Komisie, ktoré využívajú účty, spolupracujú pri vývoji EEEA, ale nevyjadrili jasne svoje potreby týkajúce sa EEEA a neuviedli, ktoré ukazovatele sú potrebné na tvorbu a monitorovanie environmentálnej politiky (pozri body 14 až 18).

58

V dokumente o vykonávaní európskej stratégie environmentálnych účtov sa navrhujú niektoré činnosti na dosiahnutie cieľov stratégie. Chýba však ucelený akčný plán s čiastkovými cieľmi a rozpočtovými odhadmi, na základe ktorého sa plnia ciele. Zistili sme, že v stratégiách sa niektoré strategické ciele opakovali viac než desať rokov (pozri body 19 až 22).

Odporúčanie 1 – Zlepšiť strategický rámec pre údaje o EEEA

Komisia by mala:

1. vypracovať dokument, v ktorom sa stanoví dlhodobá perspektíva pre informácie o EEEA požadované pre tvorbu environmentálnej politiky;
2. zostaviť úplný súbor potrieb údajov na prípravu EEEA vrátane ukazovateľov potrebných na tvorbu environmentálnej politiky;
3. vypracovať ucelený akčný plán (s čiastkovými cieľmi a rozpočtovými odhadmi) na vykonávanie stratégie EEEA.

Časový rámec: 31. december 2021

59

Komisia nevybrala povinné moduly EEEA najmä na základe potrieb, ktoré vyjadrili jej útvary, ani nevykonala úplnú analýzu nákladov a prínosov pred vypracovaním modulov EEEA. Najmä z dôvodu času potrebného na zavedenie modulov EEEA (8 až 14 rokov) pre krátkodobé a strednodobé potreby údajov Komisia doplnila údaje o EEEA o ďalšie zdroje údajov (pozri body 23 až 29).

60

Moduly EEEA sa nevyužili v plnej miere na monitorovanie pokroku smerom k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja a 7. EAP. Hlavní používatelia a tvorcovia politík potrebujú, aby boli environmentálne účty prezentované v integrovanom rámci, aby mohli pochopiť interakciu medzi hospodárstvom a životným prostredím vo všetkých jej rozmeroch. Eurostat však zverejňuje moduly EEEA osobitne, čo neumožňuje takýto integrovaný pohľad. Komisia používa alternatívne zdroje údajov založené na rôznych metodikách (pozri body 31 až 38).

Odporúčanie 2 – Zvýšiť význam modulov EEEA pri tvorbe politiky

Komisia by mala:

1. vyhodnotiť náklady a prínosy vytvorenia integrovaného rámca pre environmentálne účtovníctvo s cieľom zlepšiť koherentnosť informácií o životnom prostredí a užitočnosť pre tvorbu politík v EÚ;
2. posúdiť potreby, ktoré vyjadrili príslušné útvary Komisie, a vykonať analýzy nákladov a prínosov pri navrhovaní nových modulov EEEA.

Časový rámec: 31. december 2021 pre písm. a) a 31. december 2023 pre psím. b)

61

V právnom rámci sa stanovuje, že Komisia by mala poskytnúť údaje o EEEA s časovým posunom dvoch rokov. Poskytovanie údajov rýchlejšie však zlepšuje užitočnosť EEEA a Eurostat už poskytuje aktuálnejšie údaje za dva zo šiestich modulov EEEA. Prebieha činnosť v súvislosti s ďalším modulom. Pokiaľ ide o zvyšné tri moduly, Komisia navrhla opatrenia 15. mája 2019. Ak by dostala údaje skôr, umožnilo by jej to rýchlejšie poskytovať údaje, čím by sa zlepšila užitočnosť EEEA. V niektorých prípadoch členské štáty nepredložili požadované údaje v stanovených lehotách. Čas potrebný na zverejnenie údajov sa zlepšil, ale chýbajúci kalendár uverejnenia znamená, že používatelia EEEA majú len približnú predstavu, kedy budú údaje k dispozícii (pozri body 41 až 50).

62

Eurostat vo všeobecnosti zistil problémy v procese overovania údajov členských štátov. Zistili sme však nedostatky v dokumentácii procesu validácie. Zistili sme, že správy členských štátov o kvalite, ktoré sú priložené k údajom, neobsahovali dostatočné informácie, ktoré by Eurostatu umožnili náležite posúdiť kvalitu údajov. Eurostat poskytol usmernenia a riešil problémy, ktoré nastolili členské štáty, a metodické otázky prierezovej povahy (pozri body 51 až 55).

Odporúčanie 3 – Zlepšiť včasnosť údajov o EEEA

Komisia by mala:

1. zanalyzovať, do akej miery by dvojfázový postup podobný tomu, ktorý sa používa pri národných účtoch, mohol byť uplatňovaný pri všetkých moduloch EEEA;
2. využívať dostupné nástroje na zlepšenie včasnosti poskytovania informácií členskými štátmi;
3. vypracovať kalendár zverejňovania údajov EEEA.

Časový rámec: 31. december 2022

Túto správu prijala komora I, ktorej predsedá Nikolaos Milionis, člen Dvora audítorov, v Luxemburgu na svojom zasadnutí dňa 11. septembra 2019.

Prílohy

Príloha I – Prehľad šiestich povinných modulov EEEA

Účty emisií do ovzdušia

V účtoch emisií do ovzdušia sa zaznamenávajú toky zostatkových plynných a tuhých materiálov vypúšťaných z národného hospodárstva do atmosféry. Prírodné toky, ako sú sopky a lesné požiare; emisie z využívania pôdy, zmeny využívania pôdy a lesníctva; a akékoľvek nepriame emisie sú vyčlenené.

V účtoch sa dodržiava zásada rezidentskej príslušnosti v súlade s národnými účtami. To znamená, že zahŕňajú emisie rezidentských ekonomických jednotiek, aj keď sa vyskytujú mimo územia (napríklad letecké spoločnosti alebo lodné spoločnosti pôsobiace vo zvyšku sveta).

Tieto účty zahŕňajú:

• Údaje za šesť skleníkových plynov a sedem látok znečisťujúcich ovzdušie v členení podľa ekonomických činností plus domácnosti. Rôzne látky znečisťujúce ovzdušie sú vyjadrené v ekvivalentoch inej látky znečisťujúcej ovzdušie (napríklad metán je vyjadrený ako ekvivalent oxidu uhličitého), aby sa umožnil výpočet ukazovateľov environmentálneho tlaku, ako je potenciál globálneho otepľovania, okysľujúce plyny alebo troposférické prekurzory ozónu.
• Údaje o intenzite emisií do ovzdušia, t. j. pomer emisií v tonách na milión eur hrubej pridanej hodnoty.
• Údaje o rozdieloch medzi celkovými hodnotami národných účtov emisií do ovzdušia a súčtami odvodenými z národných inventúr emisií.

Environmentálne dane podľa hospodárskej činnosti

Environmentálne dane vykazujú environmentálne dane zoskupené do štyroch kategórií: energetika, doprava, znečistenie a zdroje. Každá kategória daní je prezentovaná podľa ekonomickej činnosti a domácností.

Ako možno údaje poskytnuté týmto modulom použiť, je znázornené v príklade 2.

Účty materiálových tokov v rámci celého hospodárstva

Účty materiálových tokov v rámci celého hospodárstva pokrývajú toky materiálov do hospodárstva a z hospodárstva v tisíckach ton za rok. Poskytujú údaje pre ukazovatele, ako sú získavanie zdrojov zo strany hospodárstiev, spotreba materiálov, produktivita zdrojov, stopa materiálov a oddelenie medzi hospodárskym rastom a ťažbou prírodných zdrojov.

Účty zahŕňajú 50 kategórií pevných, plynných a kvapalných látok (biomasa, kovové rudy, nekovové nerastné suroviny a fosílne energetické materiály). Voda a vzduch sú vylúčené.

Vstupy materiálov do národných hospodárstiev zahŕňajú ťažbu materiálov z domáceho prostredia a fyzických dovozov z iných hospodárstiev. Výstupy zahŕňajú úniky materiálov do domáceho prostredia a fyzický vývoz do iných hospodárstiev.

V príklade 3 je znázornené, ako sa používajú údaje, ktoré sa poskytujú prostredníctvom účtov materiálových tokov v rámci celého hospodárstva.

Účty výdavkov na ochranu životného prostredia

V účtoch výdavkov na ochranu životného prostredia sa vykazujú výdavky, ktoré uskutočnili rezidentské hospodárske jednotky na účely ochrany životného prostredia. Uvádzajú sa v nich vnútroštátne výdavky na ochranu životného prostredia, výrobu a spotrebu služieb v oblasti ochrany životného prostredia a iné presuny v rámci ochrany životného prostredia.

Medzi činnosti v oblasti ochrany životného prostredia patrí ochrana ovzdušia a klímy, nakladanie s odpadovými vodami, nakladanie s odpadom, ochrana a sanácia pôdy, podzemných a povrchových vôd, znižovanie hluku a vibrácií, ochrana biodiverzity a krajiny, ochrana proti žiareniu a výskum a vývoj v oblasti životného prostredia. V účtoch sa vyčísľuje úsilie spoločnosti a podnikov o vykonávanie zásady „znečisťovateľ platí“.

V príklade 4 je uvedené jedno použitie účtov výdavkov na ochranu životného prostredia.

Účty odvetvia environmentálnych tovarov a služieb

V účtoch odvetvia environmentálnych tovarov a služieb sa vykazujú informácie o výrobe tovarov a služieb špecificky navrhnutých a vyrábaných na účely ochrany životného prostredia alebo riadenia zdrojov.

V účtoch sa uvádzajú údaje o produkcii environmentálnych produktov (tovarov a služieb) výrobcov meraných v peňažných hodnotách, o hrubej pridanej hodnote a zamestnanosti spojenej s touto výrobou. Údaje sú rozdelené podľa hospodárskych činností a činností na ochranu životného prostredia.

V príklade 5 je znázornené, ako možno použiť údaje, ktoré sa poskytujú prostredníctvom účtov odvetvia environmentálnych tovarov a služieb.

Účty fyzických tokov energie

V účtoch fyzických tokov energie sa vykazujú fyzické toky energie (vyjadrené v terajouloch) zo životného prostredia do hospodárstva, v rámci hospodárstva a z hospodárstva späť do životného prostredia. Toky sú rozdelené podľa hospodárskych činností a domácností. Hospodárske činnosti zahŕňajú výrobu, spotrebu a akumuláciu.

Predstavujú ponuku a použitie:

• vstupov prírodnej energie (napríklad prírodná energia z neobnoviteľných fosílnych materiálov, z neobnoviteľných jadrových materiálov, vodnej energie, veternej energie, zo slnečnej energie, z biomasy),
• energetických produktov (ako je uhlie, bioplyn, kvapalné biopalivá, elektrická energia, drevo, jadrové palivo, ropné produkty, zemný plyn s výnimkou bioplynu atď.),
• energetických rezíduí (ako je obnoviteľný odpad, neobnoviteľný odpad a energia zahrnutá v produktoch na neenergetické použitie).

V príklade 6 je uvedené jedno použitie účtov výdavkov na ochranu životného prostredia.

Akronymy a skratky

7. EAP: 7. environmentálny akčný program

CO₂: Oxid uhličitý

CUR: Cieľ (ciele) udržateľného rozvoja

ČŠ: Členský štát (členské štáty)

DIMESA: Riaditelia sektorových a environmentálnych štatistík a účtov

EDA: Európsky dvor audítorov

EEEA: Európske environmentálne ekonomické účty

ESEA: Európska stratégia pre environmentálne účty

ETEA: Dane súvisiace so životným prostredím podľa hospodárskej činnosti

EÚ: Európska únia

Eurostat: Štatistický úrad Európskej únie

EW-MFA: Účty materiálových tokov v rámci celého hospodárstva

GR CLIMA: Generálne riaditeľstvo pre oblasť klímy

GR ENV: Generálne riaditeľstvo pre životné prostredie

GR JRC: Generálne riaditeľstvo pre Spoločné výskumné centrum

OECD: Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj

OSN: Organizácia Spojených národov

Štáty EZVO: Štáty Európskeho združenia voľného obchodu (Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko)

Odpovede Komisie

Zhrnutie

I

Okrem európskych environmentálnych ekonomických účtov (EEEA) Komisia využíva širokú škálu údajov a systémov vykazovania v rámci environmentálnych smerníc, ktoré sa používajú na monitorovanie a hodnotenie environmentálnych politík (pri uplatňovaní usmernení o lepšej právnej regulácii), ako sú napríklad smernice o vtákoch a biotopoch, smernica o vode, smernica o morskej stratégii a iné. Tieto smernice, ako aj rôzne iné zdroje, napríklad výskum, odborné štúdie, metaštúdie a iné, sa používajú na hodnotenie environmentálnych politík.

II

Potreby Komisie týkajúce sa dlhodobých údajov sú definované v strategických dokumentoch, ako je 7. environmentálny akčný program, stratégia v oblasti biodiverzity a iné, a boli preskúmané aj v rámci kontroly vhodnosti monitorovania a vykazovania, pozri COM(2017) 312.

Jednotlivé vydania európskej stratégie pre environmentálne účty predstavujú neustále sa vyvíjajúcu víziu. Ak strategické ciele zostali rovnaké, týkajú sa odlišných súborov účtov. Konkrétne počas prvých dvoch vydaní stratégie neexistovali žiadne právne moduly. V dôsledku vykonávania týchto prvých vydaní stratégie bol v treťom vydaní zavedený počiatočný súbor modulov a vo štvrtom vydaní širší súbor modulov.

III

Komisia navrhla povinné moduly EEEA na základe niekoľkých kritérií vrátane potrieb vyjadrených jej útvarmi, dostupnosti údajov a splatnosti, ako aj administratívnej záťaže pre členské štáty.

IV

Komisia súhlasí s tým, že vďaka rýchlejšiemu sprístupňovaniu údajov sa zlepší ich užitočnosť.

V

Komisia akceptuje všetky odporúčania.

Úvod

01

Komisia súhlasí s tým, že EEEA sú dôležité pre tvorcov politiky. Rámec environmentálnych účtov sa zameriava na určenie vzťahov medzi životným prostredím a hospodárstvom. Je to užitočné a je to jedna z hlavných oblastí uplatňovania.

Rozsah auditu a audítorský prístup

10

Komisia súhlasí s tým, že posúdenie EEEA je obzvlášť relevantné teraz, pretože prvé tri povinné moduly EEEA sa vykonávajú od roku 2013, druhé tri povinné moduly boli zavedené v roku 2017 a v súčasnosti sa zvažujú nové moduly na vykazovanie v budúcnosti.

Poznámky

17

Strednodobé a dlhodobé informačné potreby EEEA sú vyjadrené v jednotlivých vydaniach európskej stratégie pre environmentálne účty a v rôznych politických iniciatívach (napr. efektívnosť využívania zdrojov, obehové hospodárstvo, energetická únia, stratégia v oblasti biodiverzity atď.), ktoré sú doplnené o osobitné rámce monitorovania.

21

V máji 2019 Komisia diskutovala s členskými štátmi o návrhu plánu vykonávania európskej stratégie pre životné prostredie na obdobie 2019 – 2023.

22

Spoločná odpoveď Komisie na bod 22 a rámček 1.

Jednotlivé vydania európskej stratégie pre environmentálne účty predstavujú neustále sa vyvíjajúcu víziu a podľa potreby sa pokračuje v dosahovaní cieľov. Ak strategické ciele zostali rovnaké, týkajú sa odlišných súborov účtov. Konkrétne počas prvých dvoch vydaní európskej stratégie pre environmentálne účty neexistovali žiadne právne moduly. V dôsledku vykonávania týchto prvých vydaní stratégie bol v treťom vydaní zavedený počiatočný súbor modulov a vo štvrtom vydaní širší súbor modulov.

26

Komisia vybrala moduly EEEA na základe niekoľkých kritérií vrátane potrieb vyjadrených jej útvarmi a očakávaných nákladov.

27

Komisia súhlasí s tým, že vývoj a zavádzanie nových modulov EEEA môže trvať dlhý čas. Tento čas je potrebný na 1) testovanie a preukázanie ich uskutočniteľnosti a analýzu nákladov a prínosov, 2) stanovenie zdravej a nákladovo efektívnej metodiky, 3) prediskutovanie a dohodnutie metodiky na medzinárodnej úrovni a 4) iniciovanie a dokončenie legislatívnych postupov, ktoré týkajú Európskeho parlamentu a Rady, a to po rozsiahlych konzultáciách so štatistickými úradmi členských štátov. Obmedzenie predstavujú aj limitované zdroje, pretože experti, ktorí musia vyvinúť nové moduly, musia takisto zabezpečovať pravidelné zhromažďovanie údajov pre existujúce moduly. Komisia poznamenáva, že zavedením nových modulov Európska únia pripravuje cestu pre EEEA na celosvetovej úrovni. Medzinárodná štatistická norma uvedená v odseku 2, ktorá bola vypracovaná v roku 2012, naozaj vychádza z európskych skúseností v rokoch pred nariadením z roku 2011.

28

Spoločná odpoveď Komisie na bod 28 a rámček 2.

Eurostat zbiera a uverejňuje údaje o lesníckych účtoch už mnoho rokov. Dotazníky treba pravidelne aktualizovať, aby boli v súlade s hospodárskou realitou (napr. nové výrobky uvedené na trh), technologickým pokrokom a zmenami v štatistických klasifikáciách a normách.

Najdôležitejším aspektom európskej stratégie pre environmentálne účty na obdobie 2019 – 2023 je to, aby sa lesnícke účty stali jedným zo siedmich modulov navrhnutých ako kandidáti na začlenenie do nariadenia (EÚ) č. 691/2011.

36

Komisia nedávno uverejnila svoje hodnotenie 7. EAP, pozri COM(2019) 233. Podľa potreby vypracovala súbory ukazovateľov, ako napríklad hodnotiacu tabuľku efektívnosti využívania zdrojov, kľúčové ukazovatele pre energetickú úniu, ukazovatele biodiverzity a rámec monitorovania obehového hospodárstva a zároveň využíva ukazovatele v rámci procesu preskúmania vykonávania environmentálnych právnych predpisov a v rámci európskeho semestra.

42

Komisia plánuje ďalej zlepšiť včasnosť všetkých modulov.

44

V prípade viacerých modulov EEEA už boli uverejnené predbežné odhady. Vo všetkých prípadoch však predbežné údaje nemusia byť menej podrobné ako aktuálne údaje.

50

Aj keď má Komisia k dispozícii celú škálu nástrojov vrátane právnych opatrení (postup v prípade nesplnenia povinnosti), vyberá tie nástroje, ktoré sú najvhodnejšie na dosiahnutie daného cieľa. Postup v prípade nesplnenia povinnosti a následné konanie Súdneho dvora Európskej únie sú náročné na čas a zdroje a môže sa stať, že budú trvať dlhšie ako jeden rok. Ak je cieľom, aby členský štát vykázal údaje čo najskôr, podpora alebo tlak zo strany partnerov sú často efektívnejšie, účinnejšie a primeranejšie. Vo väčšine prípadov je možné vyriešiť problém do jedného roka.

Rámček 5 – Nedostatky v dokumentácii Eurostatu

S cieľom minimalizovať administratívnu záťaž žiada Eurostat členské štáty o vysvetlenie len vtedy, ak ide o dôležité otázky a ak sa vysvetlenia nedajú nájsť v dokumentácii, ktorá už je k dispozícii.

Závery a odporúčania

56

Okrem EEES Komisia využíva širokú škálu údajov a systémov vykazovania v rámci environmentálnych smerníc, ktoré sa používajú na monitorovanie a hodnotenie environmentálnych politík (pri uplatňovaní usmernení o lepšej právnej regulácii), napríklad smernice o vtákoch a biotopoch, smernicu o vode, smernicu o morskej stratégii a iné. Tieto smernice, ako aj rôzne iné zdroje, napríklad výskum, odborné štúdie, metaštúdie a iné, sa používajú na hodnotenie environmentálnych politík.

57

Komisia sa domnieva, že európska stratégia pre environmentálne účty poskytuje strategický rámec pre EEEA vrátane strednodobých a dlhodobých potrieb údajov.

58

V máji 2019 Komisia diskutovala s členskými štátmi o návrhu plánu vykonávania európskej stratégie pre životné prostredie na obdobie 2019 – 2023.

Jednotlivé vydania európskej stratégie pre environmentálne účty predstavujú neustále sa vyvíjajúcu víziu a podľa potreby sa pokračuje v dosahovaní cieľov. Ak strategické ciele zostali rovnaké, týkajú sa odlišných súborov účtov. Konkrétne počas prvých dvoch vydaní stratégie neexistovali žiadne právne moduly, v treťom vydaní bol zavedený počiatočný súbor modulov a vo štvrtom vydaní širší súbor modulov.

Odporúčanie 1 – Zlepšiť strategický rámec pre údaje o EEEA

Komisia akceptuje odporúčanie 1 písm. a) a vypracuje dokument, v ktorom stanoví dlhodobú stratégiu pre EEEA.

Komisia akceptuje odporúčanie 1 písm. b) a pripraví údaje potrebné pre ďalší rozvoj EEEA vrátane ukazovateľov potrebných na tvorbu politiky v oblasti životného prostredia.

Komisia akceptuje odporúčanie 1 písm. c) a vypracuje komplexný akčný plán na vykonávanie stratégie EEEA.

59

Komisia vybrala moduly EEEA na základe niekoľkých kritérií vrátane potrieb vyjadrených jej útvarmi a očakávaných nákladov.

60

Komisia súhlasí s tým, že okrem čo najrýchlejšieho uvoľnenia každého modulu by bol na zlepšenie používania EEEA vhodný integrovanejší pohľad a prezentácia modulov EEEA. Komisia je ochotná sledovať tento cieľ.

Odporúčanie 2 – Zlepšiť relevantnosť modulov EEEA pre tvorbu politiky

Komisia akceptuje odporúčanie 2 písm. a) a vyhodnotí náklady a prínosy vytvorenia integrovaného rámca pre environmentálne účtovníctvo s cieľom zlepšiť koherentnosť informácií o životnom prostredí a ich užitočnosť pre tvorbu politík v EÚ.

Komisia akceptuje odporúčanie 2 písm. b), posúdi potreby, ktoré vyjadrili príslušné útvary Komisie a vykoná analýzy nákladov a prínosov pred tým, ako budú navrhnuté nové moduly EEEA očakávané do roku 2023.

61

Komisia plánuje ďalej zlepšiť včasnosť všetkých modulov.

62

Komisia sa domnieva, že členské štáty poskytli Eurostatu dostatočné informácie na to, aby mohol posúdiť väčšinu aspektov kvality údajov.

Odporúčanie 3 – Zlepšiť včasnosť údajov o EEEA

Komisia akceptuje odporúčanie 3 písm. a) a súhlasí s tým, že treba analyzovať, do akej miery by sa postup v dvoch fázach podobný národným účtom mohol použiť v prípade viacerých modulov EEEA.

Komisia akceptuje odporúčanie 3 písm. b) a bude využívať dostupné nástroje na zlepšenie včasnosti poskytovania informácií členskými štátmi.

Komisia akceptuje odporúčanie 3 písm. c) a vypracuje kalendár zverejňovania údajov o EEEA.

Audítorský tím

V osobitných správach EDA sa predkladajú výsledky jeho auditov, ktoré sa týkajú politík a programov EÚ alebo tém riadenia súvisiacich s konkrétnymi rozpočtovými oblasťami. EDA vyberá a navrhuje tieto audítorské úlohy tak, aby mali maximálny dosah, pričom sa zohľadňujú riziká pre výkonnosť či zhodu, výška súvisiacich príjmov alebo výdavkov, budúci vývoj a politický a verejný záujem.

Tento audit výkonnosti uskutočnila audítorská komora I – Udržateľné využívanie prírodných zdrojov, ktorej predsedá člen Dvora audítorov Nikolaos Milionis. Audit sa vykonal pod vedením člena EDA Joãa Figueireda, ktorému poskytli podporu hlavný manažér Robert Markus, vedúca úlohy Maria Isabel Quintela, audítori Ioan Alexandru Ilie a Mihaela Văcărașu. Fiona Urquhart poskytla jazykovú podporu.

Zľava doprava: Maria Isabel Quintela, João Figueiredo, Mihaela Văcărașu.

Koncové poznámky

¹ Directions for the EU on Environmental Indicators and Green National Accounting (Smerovanie EÚ v oblasti environmentálnych ukazovateľov a zeleného národného účtovníctva), oznámenie, COM(1994) 670.

² Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 691/2011 zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 538/2014 (Ú. v. EÚ L 158, 27.5.2014, s. 113).

³ Tento rok ešte uverejníme osobitnú správu o emisiách skleníkových plynov v EÚ.

⁴ Pozri rýchle preskúmanie „Podávanie správ o udržateľnosti: hodnotenie inštitúcií a agentúr EÚ“, jún 2019.

⁵ Stanovené v článku 12 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 (Ú. v. ES L 87, 31.3.2009, s. 164).

⁶ Podľa článku 12 nariadenia (ES) č. 223/2009 časová presnosť predstavuje oneskorenie medzi dátumom uverejnenia údajov a stanoveným dátumom dodania údajov.

⁷ Podľa článku 12 nariadenia (ES) č. 223/2009 včasnosť predstavuje oneskorenie medzi dostupnosťou informácií a udalosťou alebo javom, ktoré tieto informácie opisujú.

⁸ Údaje o účtoch materiálových tokov v rámci celého hospodárstva sa používajú na zostavenie dvoch hlavných ukazovateľov hodnotiacej tabuľky efektívnosti využívania zdrojov v EÚ, ktorými sa meria produktivita zdrojov a domáca spotreba materiálov. Údaje z toho istého modulu sa používajú aj na výpočet miery využívania obehového materiálu, ktorá je začlenená do rámca monitorovania obehového hospodárstva.

⁹ Pozri rýchle preskúmanie veci „Podávanie správ o udržateľnosti: hodnotenie inštitúcií a agentúr EÚ“, jún 2019.

¹⁰ Účty materiálových tokov v rámci celého hospodárstva, účty výdavkov na ochranu životného prostredia a účty odvetvia environmentálnych tovarov a služieb.

¹¹ Evidencia prírodného kapitálu je nástrojom na meranie zmien v zásobách prírodného kapitálu na rôznych úrovniach a na začlenenie hodnoty ekosystémových služieb do systémov účtovníctva a vykazovania na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni.

¹² V rámci účtov ekosystémov sa meria rozsah a stav ekosystémov a ekosystémových služieb, ktoré poskytujú, s cieľom podporiť rozhodovanie v kontexte udržateľného riadenia zdrojov a životného prostredia a v iných relevantných oblastiach politiky.

¹³ Tabuľky vstupov a výstupov sú vzorové tabuľky rozdelené podľa produktov a odvetví založené na ekonomických údajoch a údajoch o zahraničnom obchode. Slúžia na podporu analýzy hospodárskeho vplyvu.

¹⁴ Komisia vyvíja integrovanú databázu vstupov a výstupov pre viaceré krajiny.

¹⁵ Nariadenie (ES) č. 223/2009, článok 2, Štatistické zásady: odborná nezávislosť, nestrannosť, objektivita, spoľahlivosť, štatistická dôvernosť, efektívnosť vynaložených nákladov.

¹⁶ Nariadenie (ES) č. 223/2009, článok 2, „Na zaručenie kvality výsledkov sa európska štatistika rozvíja, tvorí a šíri na základe jednotných noriem a harmonizovaných metód“. (…) V tejto súvislosti sa uplatňujú tieto kritériá kvality: relevantnosť, presnosť, včasnosť, časová presnosť, prístupnosť, porovnateľnosť, koherentnosť.”

¹⁷ Osem členských štátov za účty odvetvia environmentálnych tovarov a služieb, šesť za účty fyzických tokov energie a päť za účty výdavkov na ochranu životného prostredia.

Časový harmonogram

Udalosť	Dátum
Schválenie memoranda o plánovaní auditu (MPA) / začiatok auditu	3. 10. 2018
Oficiálne zaslanie návrhu správy Komisii (prípadne inému kontrolovanému subjektu)	17. 6. 2019
Prijatie konečnej správy po námietkovom konaní	11. 9. 2019
Prijatie oficiálnych odpovedí Komisie (alebo iného kontrolovaného subjektu) vo všetkých jazykoch	26.9.2019

Kontakt

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG

Tel. +352 4398-1
Otázky: eca.europa.eu/sk/Pages/ContactForm.aspx
Webová stránka: eca.europa.eu
Twitter: @EUAuditors

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (http://europa.eu).

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2019.

PDF	ISBN 978-92-847-3510-5	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/261	QJ-AB-19-013-SK-N
HTML	ISBN 978-92-847-3498-6	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/08646	QJ-AB-19-013-SK-Q

© European Union, 2019.

For any use or reproduction of photos or other material that is not under the European Union copyright, permission must be sought directly from the copyright holders.

Obráťte sa na EÚ

Osobne
V rámci celej EÚ existujú stovky informačných centier Europe Direct. Adresu centra najbližšieho k vám nájdete na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk

Telefonicky alebo e-mailom
Europe Direct je služba, ktorá odpovedá na vaše otázky o Európskej únii. Túto službu môžete kontaktovať:

• prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla: 00 800 6 7 8 9 10 11 (niektorí operátori môžu tieto hovory spoplatňovať),
• prostredníctvom štandardného telefónneho čísla: +32 22999696, alebo
• e-mailom na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk

Vyhľadávanie informácií o EÚ

Online
Informácie o Európskej únii sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie na webovej stránke Europa: https://europa.eu/european-union/index_sk

Publikácie EÚ
Publikácie EÚ, bezplatné alebo platené, si môžete stiahnuť alebo objednať z kníhkupectva na webovej stránke https://op.europa.eu/sk publications. Ak chcete získať viac než jeden výtlačok bezplatných publikácií, obráťte sa na službu Europe Direct alebo vaše miestne informačné centrum (pozri https://europa.eu/european-union/contact_sk).

Právo EÚ a súvisiace dokumenty
Prístup k právnym informáciám EÚ vrátane všetkých právnych predpisov EÚ od roku 1952 vo všetkých úradných jazykoch nájdete na webovej stránke EUR-Lex: http://eur-lex.europa.eu

Otvorený prístup k údajom z EÚ
Portál otvorených dát EÚ (http://data.europa.eu/euodp/sk) poskytuje prístup k súborom dát z EÚ. Dáta možno stiahnuť a opätovne použiť bezplatne na komerčné aj nekomerčné účely.