Opatrenia v oblasti elektronickej verejnej správy zamerané na podniky Opatrenia Komisie vykonané, ale dostupnosť elektronických služieb sa v rámci EÚ stále líši

Zhrnutie

I Od 90-tych rokov 20. storočia sa elektronická verejná správa podporuje na úrovni EÚ. Elektronická verejná správa znamená využívanie informačných a komunikačných technológií na účinnejšie a efektívnejšie poskytovanie služieb verejnej správy občanom a podnikom. Jej cieľom je znížiť administratívne zaťaženie občanov a podnikov tým, že sa ich interakcia s verejnými orgánmi zrýchli, bude pohodlnejšia a nákladovo efektívnejšia, čím sa podporí konkurencieschopnosť a hospodársky rast.

II V roku 2016 Komisia prijala akčný plán EÚ pre elektronickú verejnú správu na roky 2016 – 2020. Tento akčný plán mal slúžiť ako katalyzátor koordinácie úsilia o modernizáciu verejného sektora a zdrojov v oblasti elektronickej verejnej správy. Zahŕňal 25 opatrení, ktoré mala Komisia vykonať. Na akčný plán nebol vyčlenený osobitný rozpočet, ale bol podporovaný prostredníctvom rôznych programov a sprievodných opatrení, ktoré boli k dispozícii členským štátom.

III Vzhľadom na rastúci význam digitálnych služieb, ako ukázala pandémia ochorenia COVID-19, a značné financovanie digitalizácie vo všeobecnosti sme sa rozhodli vykonať tento audit s cieľom informovať tvorcov politík o záležitostiach, ktoré ovplyvňujú navrhovanie a vykonávanie opatrení EÚ na podporu elektronickej verejnej správy.

IV Posúdili sme, či boli opatrenia Komisie v oblasti elektronickej verejnej správy účinné. Na tento účel sme preskúmali celkový návrh opatrení, ako aj mechanizmy monitorovania a vykonávania. Naše posúdenie vykonávania sme zamerali na opatrenia zamerané na podniky, pretože elektronická verejná správa je dôležitá na riešenie regulačnej fragmentácie a prekážok, a tým umožňuje podnikom rozširovať sa a pôsobiť cezhranične.

V Dospeli sme k záveru, že opatrenia Komisie boli len čiastočne účinné pri podpore vykonávania a zavádzania riešení elektronickej verejnej správy členskými štátmi. Komisia dokončila opatrenia akčného plánu pre elektronickú verejnú správu na roky 2016 – 2020, ktoré sú predmetom nášho auditu. Nie všetky novovytvorené digitálne verejné služby sú však dostupné v celej EÚ v dôsledku oneskoreného vykonávania na úrovni členských štátov.

VI Hoci akčný plán pre elektronickú verejnú správu na roky 2016 – 2020 splnil potreby identifikované v konzultáciách a posúdeniach, zahŕňal len opatrenia, ktoré mala vykonať samotná Komisia, čím sa sťažilo naplnenie vízie akčného plánu, ktorou bolo vytvorenie otvorenej, efektívnej a inkluzívnej verejnej správy a verejných inštitúcií v EÚ do roku 2020.

VII Komisia okrem toho komplexne nemonitorovala vykonávanie akčného plánu ako celku. Existujúce ukazovatele elektronickej verejnej správy (referenčné porovnávanie elektronickej verejnej správy a index digitálnej ekonomiky a spoločnosti) neboli priamo prepojené so žiadnym z opatrení vykonávaných v rámci akčného plánu, a preto neboli vhodné na meranie jeho celkového vplyvu. Poznamenávame, že v návrhu Komisie, ktorým sa zriaďuje politický program „Cesta k digitálnemu desaťročiu“ z roku 2021, sa zaviedol rámec spolupráce, ktorý umožňuje sledovať pokrok členských štátov pri dosahovaní digitálnych cieľov stanovených na úrovni EÚ.

VIII Komisia podporila zavádzanie riešení elektronickej verejnej správy členskými štátmi prostredníctvom projektov financovaných EÚ a poskytovaním technickej podpory. Komisia okrem toho aktívne podporovala spoluprácu a výmenu osvedčených postupov mnohými spôsobmi, a to aj prostredníctvom expertných skupín a platforiem. Členské štáty, ktoré sme navštívili, túto podporu ocenili.

IX Neexistovala zastrešujúca stratégia na podporu riešení elektronickej verejnej správy dostupných na úrovni EÚ medzi hlavnými používateľmi. Podpora riešení elektronickej verejnej správy zo strany Komisie bola obmedzená a nemala prehľad o opatreniach, ktoré v tejto súvislosti prijali členské štáty, hoci koordinované úsilie mohlo viesť k lepším výsledkom.

X Komisia neposúdila informovanosť podnikov o dostupných službách elektronickej verejnej správy a vo všeobecnosti neanalyzovala potreby v tejto oblasti, hoci ide o kľúčový krok pri zavádzaní služieb elektronickej verejnej správy. Jedinou výnimkou bola štúdia a znalostný a vzdelávací program medzi malými a strednými podnikmi v oblasti trhu s elektronickou identifikáciou a dôveryhodnými službami.

XI Komisii odporúčame:

• posilniť vykonávací rámec s cieľom naliehať na členské štáty, aby dokončili služby elektronickej verejnej správy,
• vypracovať ucelenú stratégiu na účinnú podporu služieb elektronickej verejnej správy.

Úvod

Význam elektronickej verejnej správy v EÚ

01 Elektronická verejná správa znamená využívanie informačných a komunikačných technológií (IKT) na účinnejšie a efektívnejšie poskytovanie služieb verejnej správy občanom a podnikom. Očakáva sa, že sa zvýši účinnosť a efektívnosť znížením i) nákladov a transakčných časov¹; ii) administratívnych informačných síl a iii) administratívneho zaťaženia občanov a podnikov tým, že sa ich interakcia s verejnými orgánmi zrýchli, bude pohodlnejšia a menej nákladná, čím sa podporí konkurencieschopnosť a hospodársky rast².

02 V 90-tych rokoch 20. storočia sa na európskej úrovni prijali prvé iniciatívy v oblasti elektronickej verejnej správy. Odvtedy:

• Komisia v pravidelných intervaloch vydáva oznámenia a akčné plány³ a vytvorila osobitné programy financovania, najmä na podporu využívania IKT na zabezpečenie cezhraničných služieb (inými slovami na zabezpečenie interoperability medzi rôznymi službami),
• na úrovni členských štátov sa význam elektronickej verejnej správy zdôraznil vo viacerých ministerských vyhláseniach⁴. Tieto vyhlásenia zahŕňali aj početné opatrenia, ku ktorým sa členské štáty zaviazali, ale zároveň vyzvali Komisiu, aby prostredníctvom akčných plánov prijala viacero opatrení, a navrhli, aby Komisia zorganizovala spoločné riadenie akčných plánov v oblasti elektronickej verejnej správy (úplný prehľad vývoja v EÚ od roku 2006 je uvedený v prílohe I).

03 V roku 2016 Komisia v rámci stratégie pre digitálny jednotný trh v Európe prijala akčný plán EÚ pre elektronickú verejnú správu na roky 2016 – 2020. Identifikovalo sa v ňom 25 opatrení, z ktorých päť bolo pridaných po preskúmaní stratégie digitálneho jednotného trhu v polovici trvania v máji 2017. Akčný plán zahŕňal opatrenia, ktoré boli svojou povahou veľmi odlišné. Niektoré sa osobitne zameriavali na podniky (napr. „Predstaví iniciatívu na uľahčenie využívania digitálnych riešení počas celého životného cyklu podniku“ alebo „Spustí pilotný projekt týkajúci sa zásady „stačí len raz“ pre podniky). Iné boli zaujímavé pre všetkých občanov (napr. „Posúdi možnosť uplatnenia zásady „stačí len raz“ pre občanov v cezhraničnom kontexte“ alebo „Presadzovanie právnych predpisov EÚ o agropotravinárstve v online predaji a informovania spotrebiteľov “). Úplný zoznam opatrení je uvedený v prílohe II.

04 Po akčnom pláne nenasledoval nový akčný plán po roku 2020, ale niekoľko ďalších iniciatív, z ktorých najdôležitejšie sú:

• program Digitálna Európa⁵ schválený zákonodarcami s plánovaným celkovým rozpočtom 7,5 mld. EUR (v bežných cenách). Zameriava sa na sprístupňovanie digitálnych technológií podnikom, občanom a orgánom verejnej správy a budú sa z neho financovať projekty v piatich oblastiach (supervýpočtová technológia, umelá inteligencia, kybernetická bezpečnosť, pokročilé digitálne zručnosti a zabezpečenie širokého využívania digitálnych technológií v celom hospodárstve a spoločnosti),
• oznámenie Komisie Digitálny kompas do roku 2030: digitálne desaťročie na európsky spôsob. Komisia v tejto súvislosti predložila návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje politický program Cesta k digitálnemu desaťročiu do roku 2030. V oboch dokumentoch sa stanovujú konkrétne digitálne ciele, ktoré by EÚ ako celok mala dosiahnuť do konca tohto desaťročia. Ciele digitalizácie verejných služieb zahŕňajú: online prístup ku kľúčovým verejným službám, prístup k zdravotným záznamom a využívanie riešenia digitálnej identifikácie.

05 Údaje⁶ Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj ukázali, že služby elektronickej verejnej správy majú väčší význam pre podniky ako pre jednotlivcov. Podniky odrádza rozdrobenosť regulácie a prekážky, ktoré im sťažujú rozširovanie a cezhraničné podnikanie v rámci vnútorného trhu EÚ⁷.

06 Vplyv pandémie ochorenia COVID-19 na svetové hospodárstvo a životy občanov zdôraznil význam digitálnych služieb vo všetkých oblastiach hospodárstva a spoločnosti EÚ. Nové technológie udržali fungovanie podnikov a verejných služieb a zabezpečili, aby obchod v celej EÚ naďalej voľne prúdil. Pomáhali tiež udržiavať vzájomný kontakt medzi občanmi, pracovať na diaľku a podporovať ďalšie vzdelávanie mladých ľudí.

Úlohy a zodpovednosti

07 Ako zdôraznili príslušní ministri vo svojom vyhlásení z roku 2017, digitálna transformácia verejnej správy je kolektívnym úsilím na európskej, ako aj vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, pričom sa zohľadňuje príslušné rozdelenie právomocí⁸. Podľa zásady subsidiarity zodpovednosť za digitalizáciu služieb verejnej správy na vnútroštátnej a regionálnej úrovni v zásade nesú členské štáty. Komisia je však zodpovedná za cezhraničné a nadnárodné výzvy, najmä zabraňovanie vytváraniu elektronických prekážok, ktoré môžu brániť verejným správam vo vzájomnom nadväzovaní kontaktov a občanom a podnikom v hľadaní a využívaní dostupných digitálnych verejných služieb v iných ako svojich krajinách⁹.

08 Pokrok v oblasti elektronickej verejnej správy v EÚ preto závisí nielen od Komisie, ale aj od politickej vôle a ambícií členských štátov. Ako Komisia zdôraznila vo svojej správe State-of-play report on digital public administration and interoperability v roku 2020, pokiaľ vlády nebudú považovať elektronickú verejnú správu za hlavnú prioritu politického programu, úsilie bude zbytočné a neudržateľné.

09 Na úrovni EÚ je Generálne riaditeľstvo Komisie pre komunikačné siete, obsah a technológie (GR CONNECT) zodpovedné za koordináciu oblasti politiky elektronickej verejnej správy. Vzhľadom na rôznorodosť 25 opatrení z akčného plánu na roky 2016 – 2020 bolo zapojených až 11 generálnych riaditeľstiev, z ktorých každé bolo zodpovedné za jedno alebo viacero opatrení (pozri prílohu II).

10 Podobne na úrovni členských štátov sú za realizáciu konkrétnych riešení elektronickej verejnej správy zodpovedné rôzne orgány verejnej správy. Patria sem nielen ústredné ministerstvá alebo agentúry, ale aj regionálne a miestne orgány, ako sú obce alebo regionálne samosprávy.

11 Na koordináciu akčného plánu bol zriadený „riadiaci výbor pre akčný plán pre elektronickú verejnú správu“. Predsedala mu Komisia a pozostával zo zástupcov členských štátov zodpovedných za ich vnútroštátne stratégie v oblasti elektronickej verejnej správy.

Financovanie realizácie elektronickej verejnej správy

12 Na akčný plán na roky 2016 – 2020 nebol vyčlenený osobitný rozpočet. Opatrenia v oblasti elektronickej verejnej správy sa však vo všeobecnosti podporujú z rôznych zdrojov financovania EÚ. V tabuľke 1 sú uvedené podrobnosti o hlavných zdrojoch financovania EÚ (na obdobie 2014 – 2020) a naše odhady rozpočtových prostriedkov pridelených na projekty a opatrenia v oblasti elektronickej verejnej správy.

13 V období 2021 – 2027 budú k dispozícii rôzne zdroje financovania EÚ na podporu digitalizácie vo všeobecnosti, a najmä opatrení v oblasti elektronickej verejnej správy. Rozpočtové prostriedky pre niektoré z nich je ešte potrebné určiť:

• k dispozícii zostane Nástroj na prepájanie Európy (NPE), ako aj fondy, ktorými sa vykonáva politika súdržnosti,
• v rámci jednej zložky nového programu Digitálna Európa (pozri bod 04) sa okrem iného plánuje podpora (s rozpočtom 1,1 mld. EUR) interoperability a umožnenie orgánom verejnej správy zavádzať a sprístupňovať najmodernejšie digitálne technológie,
• v Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti prijatom v roku 2021 sa od členských štátov vyžaduje, aby vyčlenili aspoň 20 % celkového rozpočtu svojich plánov obnovy a odolnosti na opatrenia, ktoré prispievajú k digitálnym cieľom. V júli 2022 bolo prijatých 25 takýchto plánov a celkové výdavky súvisiace s digitálnymi cieľmi dosahujú 127 mld. EUR, čo predstavuje 26 % celkovej sumy. Viac než tretina (36 %, 46 mld. EUR) je vyčlenená na digitalizáciu verejných služieb vrátane digitalizácie dopravy.

Rozsah auditu a audítorský prístup

14 Vzhľadom na význam elektronickej verejnej správy pre verejné orgány, podniky a občanov bolo naším cieľom informovať tvorcov politík tým, že objasníme návrh opatrení EÚ na podporu elektronickej verejnej správy a poukážeme na prekážky brániace ich úspešnému vykonávaniu.

15 Vzhľadom na rastúci význam digitálnych služieb, ktorý potvrdila pandémia ochorenia COVID-19, a značné finančné prostriedky vyčlenené na digitalizáciu vo všeobecnosti (pozri body 12–13) sme sa rozhodli vykonať tento audit akčného plánu na roky 2016 – 2020. Okrem toho sme nekontrolovali ani jednu z predchádzajúcich iniciatív Komisie v digitálnej oblasti, ktoré sa vykonávali od roku 2001 (pozri bod 02 a prílohu I), s výnimkou opatrení EÚ v špecifickej oblasti cezhraničnej zdravotnej starostlivosti¹⁰.

16 Naša otázka znela, či boli opatrenia Komisie v oblasti elektronickej verejnej správy účinné. Na zodpovedanie tejto otázky sme posúdili, či:

1. Komisia primerane navrhla svoje opatrenia v oblasti elektronickej verejnej správy;
2. Komisia náležite monitorovala vykonávanie akčného plánu pre elektronickú verejnú správu na roky 2016 – 2020;
3. opatrenia v oblasti elektronickej verejnej správy zamerané na podniky dosiahli svoj účel;
4. Komisia primerane podporovala výmenu osvedčených postupov a novovytvorených digitálnych verejných služieb.

17 Obdobie, na ktoré sa vzťahoval tento audit, bolo obdobie, počas ktorého bol vypracovaný a vykonávaný akčný plán na roky 2016 – 2020. V relevantných prípadoch sme sa zaoberali aj návrhom opatrení na obdobie po roku 2020 (pozri bod 04) s cieľom overiť, či sa riešili nedostatky a či sa zohľadnili poznatky získané z akčného plánu na roky 2016 – 2020.

18 Z dôvodov uvedených v bode 05 sme náš audit zamerali na zodpovedanie podotázok c) a d) (pozri bod 16) v súvislosti so šiestimi z 25 opatrení v akčnom pláne na roky 2016 – 2020, ktoré priamo súviseli s podnikmi (pozri tabuľku 2).

19 Preskúmali sme dôkazy z rôznych zdrojov:

• administratívna kontrola príslušných dokumentov Komisie, ako aj vyplnené dotazníky a rozhovory so zamestnancami Komisie,
• analýza príslušných dokumentov týkajúcich sa vzorky štyroch členských štátov (Dánsko, Nemecko, Poľsko a Rumunsko), ako aj vyplnené dotazníky a rozhovory so zamestnancami z príslušných verejných služieb v týchto krajinách. Výber členských štátov bol založený na pokroku v oblasti elektronickej verejnej správy príslušného členského štátu, pričom sme zabezpečili, aby vzorka zahŕňala členské štáty, ktoré vstúpili do EÚ pred rokom 2004, ako aj po roku 2004,
• analýza vzorky 24 centrálne riadených projektov financovaných EÚ: 13 projektov NPE, osem opatrení ISA² a tri projekty v rámci programu Horizont 2020. Úplný zoznam vybraných projektov je uvedený v prílohe III. Tieto projekty sme vybrali na základe ich stavu vykonávania, významnosti a geografického rozloženia (čo najviac spojené so štyrmi vybranými členskými štátmi),
• rozhovory s príslušnými zainteresovanými stranami, t. j. organizáciami zastupujúcimi európske malé a stredné podniky (MSP)¹¹,
• prehľad akademickej literatúry, odborných štúdií a medzinárodných referenčných hodnôt alebo osvedčených postupov.

Pripomienky

Návrh opatrení v oblasti elektronickej verejnej správy sa postupom času zlepšoval

20 Cieľom akčných plánov je prispieť k vypracovaniu alebo revízii existujúcich právnych predpisov, nástrojov a iniciatív EÚ. Nie sú právne záväzné. Komisia použila akčné plány v oblasti elektronickej verejnej správy ako politické nástroje na podporu modernizácie verejnej správy v celej Európskej únii.

21 Komisia by mala navrhnúť opatrenia, ktoré sú vhodné na prekonanie nedostatkov v oblasti elektronickej verejnej správy a zohľadňovať výsledky hodnotení, názory zainteresovaných strán prostredníctvom konzultácií a posúdení vplyvu (povinné pre všetky nové finančné intervencie, ktoré si vyžadujú značné výdavky, t. j. viac než 5 mil. EUR a požadované pre iniciatívy Komisie, ktoré môžu mať významný hospodársky, environmentálny alebo sociálny vplyv)¹².

22 Posúdili sme preto, či Komisia primerane navrhla:

• akčný plán na roky 2016 – 2020,
• opatrenia súvisiace s elektronickou verejnou správou po roku 2020.

Opatrenia zahrnuté do akčného plánu pre elektronickú verejnú správu na roky 2016 – 2020 nenaplnili jeho víziu

23 Akčný plán vychádzal z vízie a troch politických priorít (pozri rámček 1).

24 S cieľom riešiť tieto priority a v konečnom dôsledku dosiahnuť víziu otvorenej, efektívnej a používateľsky ústretovej verejnej správy v EÚ sa v akčnom pláne určilo 25 opatrení, z ktorých každé súviselo s jednou z priorít. Opatrenia boli rôznej povahy a zahŕňali okrem iného predkladanie právnych aktov, vývoj technických riešení alebo podporu členským štátom (všetky opatrenia sú uvedené v prílohe II). Dospeli sme k záveru, že sa v nich zohľadnili potreby identifikované v príslušných hodnoteniach, ako aj spätná väzba od správnych orgánov členských štátov, podnikov, občanov a zástupcov zainteresovaných strán. Príklady niektorých potrieb a súvisiacich opatrení sú uvedené v rámčeku 2.

25 Napriek skutočnosti, že v hodnotiacej správe akčného plánu pre elektronickú verejnú správu na roky 2011 – 2015¹³ sa ako hlavný dôvod nedoriešených alebo neúplných opatrení identifikovala dobrovoľná povaha činností členských štátov, všetky opatrenia v akčnom pláne na roky 2016 – 2020 boli zamerané len na Komisiu bez akejkoľvek povinnosti pre členské štáty.

26 V prípade väčšiny opatrení však boli takéto povinnosti zahrnuté do príslušných právnych aktov, ktoré buď existovali pred akčným plánom (napr. opatrenia 9 a 10; pozri tabuľku 2) alebo boli zavedené v dôsledku akčného plánu (napr. opatrenie 7). V prípade jedného opatrenia (opatrenie 2) existujúci právny základ neuložil členským štátom žiadne povinnosti zaviesť systém elektronickej identifikácie napriek tomu, že bezpečné prostriedky elektronickej identifikácie sú základným prvkom zabezpečenia jednotného digitálneho trhu.

27 Keďže opatrenia v akčnom pláne boli zamerané len na Komisiu, v lehotách na ich vykonanie sa nezohľadnil čas, ktorý členské štáty potrebujú na splnenie svojich povinností vyplývajúcich z príslušných právnych aktov. V niektorých prípadoch sa lehoty na vykonanie stanovené v právnych aktoch predĺžili nad rámec trvania akčného plánu a dátumu jeho vízie do roku 2020 (pozri príklady v rámčeku 3). Okrem toho, keďže vízia otvorenej, efektívnej a používateľsky ústretovej verejnej správy v EÚ zahŕňala všetky verejné služby na všetkých úrovniach verejnej správy (od úrovne EÚ po vnútroštátnu úroveň), bola by dosiahnuteľná len prostredníctvom včasného vykonávania príslušných opatrení na úrovni EÚ, ako aj na úrovni členských štátov.

Politika navrhovaná Komisiou na obdobie po roku 2020 rieši nedostatky, ale zatiaľ nebola prijatá

28 Pri navrhovaní politických dokumentov týkajúcich sa elektronickej verejnej správy na obdobie po roku 2020 (pozri bod 04) Komisia vychádzala z dokumentov požadovaných v usmerneniach o lepšej právnej regulácii a náležite zohľadnila identifikované potreby. Keďže však návrh politického programu „Cesta k digitálnemu desaťročiu“ stále prechádza legislatívnym procesom (k septembru 2022), a preto ho možno zmeniť, uvidí sa, či rozsah a prioritizácia cieľov rozhodnutia, ktoré sa nakoniec prijme, budú zodpovedať skutočným potrebám.

29 Hoci navrhovaný program „Cesta k digitálnemu desaťročiu“ nezahŕňa osobitné opatrenia pre členské štáty, každý členský štát bude musieť predložiť Komisii národný strategický plán digitálneho desaťročia, ktorý bude v súlade so stanovenými cieľmi EÚ a digitálnymi cieľmi a prispeje k ich dosiahnutiu (pozri rámček 4).

30 Pokiaľ ide o tri ciele vymedzené v programe „Cesta k digitálnemu desaťročiu“, poznamenávame nasledujúce:

• Cieľ 1 sa vzťahuje na „kľúčové verejné služby“, tie však neboli vymedzené ani v oznámení Digitálny kompas do roku 2030, ani v návrhu programu „Cesta k digitálnemu desaťročiu“. Chýbajúca spoločná definícia na úrovni EÚ môže viesť k rôznym výkladom zo strany členských štátov, a teda k tomu, že online budú prístupné rôzne vnútroštátne verejné služby.
• Cieľ 3 sa týka využívania občanmi, avšak keďže občania nemôžu byť nútení používať riešenia elektronickej identifikácie, dosiahnutie tohto cieľa je mimo kontroly akejkoľvek verejnej správy.

31 Poznamenávame tiež, že v návrhu Komisie sa zaviedol rámec spolupráce s členskými štátmi. V súlade s týmto rámcom sa od členských štátov bude vyžadovať, aby zosúladili národné plány so všeobecnými cieľmi a digitálnymi cieľmi EÚ a včas podali Komisii správu o pokroku pri dosahovaní digitálnych cieľov do roku 2030. Rámec preto poskytuje Komisii základ pre usmerňovanie vykonávania politiky a posudzovanie dosiahnutého pokroku.

Opatrenia na monitorovanie akčného plánu na roky 2016 – 2020 boli neúplné

32 Monitorovanie je potrebné na to, aby tvorcovia politík a zainteresované strany mohli zhodnotiť, či je vykonávanie politiky „na dobrej ceste“ a či sa dosahujú ciele¹⁴ . Na tento účel by Komisia mala¹⁵ okrem iného vytvoriť jasné prepojenie medzi cieľmi politiky a náležitými kľúčovými ukazovateľmi, ktoré zohľadnia opatrenia potrebné na včasné zhromaždenie dostatočných dôkazov.

33 Preto sme posúdili, či Komisia:

• náležite monitorovala vykonávanie akčného plánu,
• vytvorila primeraný systém na monitorovanie, či sa dosiahli digitálne ciele stanovené v Digitálnom kompase do roku 2030.

Akčný plán sa nehodnotil komplexne

34 Ani vízia, ani politické priority akčného plánu pre elektronickú verejnú správu na roky 2016 – 2020 (pozri rámček 1) neboli dostatočne konkrétne na to, aby bolo možné merať ich výsledky. Komisia preto nevytvorila osobitný rámec monitorovania zahŕňajúci súbor ukazovateľov výkonnosti na posúdenie pokroku opatrení a politických priorít a rozsahu, v akom boli dosiahnuté. Podobne Komisia nevypracovala ani strednodobé, ani záverečné hodnotenie vykonávania akčného plánu.

35 Zistili sme, že Komisia sa zamerala len na monitorovanie pokroku smerom k dokončeniu jednotlivých opatrení. Nemonitorovala ich vplyv. Prehľad akčného plánu pre elektronickú verejnú správu sa zameriaval len na to, či sa opatrenie dokončilo alebo či prebieha.

36 Komisia okrem toho diskutovala s členskými štátmi o pokroku na zasadnutiach riadiaceho výboru (pozri bod 11) a jeho príslušných podskupín. V prípade jednotlivých opatrení sa takéto výmeny uskutočnili aj počas pravidelných zasadnutí príslušných expertných skupín, ako sú expertná skupina eIDAS, koordinačná skupina pre jednotnú digitálnu bránu a expertná skupina NPE.

37 Komisia však nepožadovala od členských štátov systematickú spätnú väzbu, aby mohla sledovať vykonávanie konkrétnych opatrení na vnútroštátnej úrovni.

38 V prípade niektorých opatrení zahrnutých do akčného plánu (opatrenie 1 – elektronické verejné obstarávanie, opatrenie 2 – eIDAS, opatrenie 4 – Európsky rámec interoperability a opatrenie 7 – Jednotná digitálna brána) však príslušné útvary Komisie zaviedli osobitné mechanizmy monitorovania. Príklad sa uvádza v rámčeku 5.

39 Namiesto osobitného rámca monitorovania Komisia použila na monitorovanie svoje existujúce ukazovatele, najmä referenčné porovnávanie elektronickej verejnej správy a index digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) (pozri rámček 6).

40 V referenčnom porovnávaní elektronickej verejnej správy sa zohľadnili politické priority na vysokej úrovni z akčného plánu na roky 2011 – 2015 a akčného plánu na roky 2016 – 2020 (pozri rámček 1). Jeho hlavným cieľom je však analyzovať súčasný stav digitálnych služieb poskytovaných európskymi orgánmi verejnej správy vo všeobecnosti, a nie monitorovať vykonávanie a plnenie akčných plánov. Ukazovatele použité v referenčnom porovnávaní elektronickej verejnej správy nie sú priamo prepojené so žiadnym z opatrení vykonávaných v rámci akčného plánu, a preto porovnávacie správy o elektronickej verejnej správe nie sú vhodné na meranie ich výsledkov.

41 To isté platí pre DESI, kde tri z piatich ukazovateľov, ktoré tvoria rozmer digitálnych verejných služieb DESI, sú v skutočnosti ukazovateľmi referenčného porovnávania elektronickej verejnej správy. V dôsledku toho Komisia nedokáže prepojiť výsledky ani jedného ukazovateľa s výsledkami a vplyvom akčného plánu v členských štátoch.

42 Porovnali sme celkové hodnotenie referenčného porovnávania elektronickej verejnej správy podľa jednotlivých krajín na začiatku a na konci vykonávania akčného plánu. Zistili sme, že priemerné hodnotenie (všetkých 27 členských štátov, EÚ27) sa zvýšilo z 58,5 % na začiatku na 71,9 % na konci vykonávania akčného plánu. Všetky členské štáty pokročili v poskytovaní služieb elektronickej verejnej správy. Niektoré krajiny však pokročili podstatne viac (napr. Maďarsko a Luxembursko) ako iné (napr. Švédsko a Nemecko) (pozri ilustráciu 1). Zmenu bodového hodnotenia nemožno spájať s opatreniami Komisie z dôvodu nedostatku vhodných ukazovateľov spojených s týmito opatreniami. Kľúčové opatrenia a nástroje v tejto súvislosti závisia od samotných členských štátov (pozri bod 08).

43 Poznamenávame tiež, že keďže Komisia zmenila metodiku použitú na zostavenie podsúboru ukazovateľov v roku 2021, referenčnú hodnotu nemožno použiť na porovnanie pokroku vo výkonnosti členských štátov v oblasti elektronickej verejnej správy pred rokom 2020 a po ňom. Komisia to uznala v porovnávacej správe. Okrem toho sú hodnotenia referenčného porovnávania elektronickej verejnej správy podľa jednotlivých krajín v porovnávacej správe o elektronickej verejnej správe za rok 2021 nejednotné, pretože boli agregované ako priemer dvoch ukazovateľov odhadovaných rôznymi metodikami bez toho, aby sa vykonali primerané úpravy.

44 V rámci referenčného porovnávania elektronickej verejnej správy Komisia meria aj výkonnosť krajín na základe životných udalostí. Životné udalosti sú súborom najbežnejších digitálnych verejných služieb pre podniky aj občanov. Životné udalosti podniku zahŕňajú začatie podnikania a počiatočné obchodné činnosti (napr. registrácia spoločnosti alebo zamestnancov) a pravidelné obchodné činnosti (napr. vykazovanie a platenie daní online)¹⁶.

45 Z analýzy výsledkov životných udalostí podniku zahrnutých do referenčného porovnávania elektronickej verejnej správy vyplýva zvýšenie priemerného hodnotenia v EÚ27 zo 71,1 % na začiatku na 79,9 % na konci vykonávania akčného plánu (pozri ilustráciu 2). Z týchto výsledkov vyplýva, že:

• služby elektronickej verejnej správy pre podniky sú vyspelejšie ako služby poskytované občanom,
• väčšine európskych správnych orgánov sa podarilo zlepšiť digitálne služby pre podniky a tento proces urýchlila aj pandémia COVID-19,
• v členských štátoch došlo k nerovnomernému vývoju. Niektoré krajiny, najmä tie, ktoré nedosahujú priemerné hodnotenie (napríklad Maďarsko, Slovensko a Luxembursko), dosiahli v tomto období významný pokrok. Naopak, iné krajiny (napríklad Švédsko a Dánsko) zaznamenali v tom istom období mierny pokles.

V politike na obdobie po roku 2020 Komisia navrhla systém monitorovania

46 Ako už bolo uvedené v bodoch 30–31, na rozdiel od akčného plánu na roky 2016 – 2020 nový navrhovaný politický program „Cesta k digitálnemu desaťročiu“ obsahuje vyčíslené ciele a predpokladá sa v ňom rámec, v ktorom sa od členských štátov vyžaduje, aby včas podávali správy o pokroku poskytovaním príslušných údajov a štatistík. Okrem toho:

• Komisia by mala pre každý digitálny cieľ stanoviť kľúčové ukazovatele výkonnosti vo vykonávacích aktoch po nadobudnutí účinnosti rozhodnutia. Komisia môže v prípade potreby aktualizovať ukazovatele s cieľom zohľadniť technologický vývoj,
• Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi je povinná vymedziť plánované trajektórie na dosiahnutie každého z digitálnych cieľov, ktoré budú slúžiť ako základ monitorovania a vnútroštátnych strategických plánov digitálneho desaťročia,
• v plánovanej výročnej správe o pokroku pre Európsky parlament a Radu sa môžu určiť opatrenia a kroky, ktoré majú členské štáty prijať v oblastiach, v ktorých sa pokrok pri dosahovaní digitálnych cieľov považuje za nedostatočný.

47 Podľa návrhu by sa monitorovanie opieralo o vylepšenú verziu DESI, t. j. odrážalo by stanovené ciele. Zistili sme, že vydanie DESI z roku 2021 už bolo upravené i) s cieľom do určitej miery ho zosúladiť s cieľmi zahrnutými do programu „Cesta k digitálnemu desaťročiu“, ii) s cieľom zlepšiť metodiku a iii) zohľadniť najnovší technologický a politický vývoj. DESI je teraz štruktúrovaný podľa štyroch rozmerov Digitálneho kompasu do roku 2030, čím sa nahrádza predchádzajúca štruktúra piatich rozmerov (pozri rámček 6).

48 Keďže návrh rozhodnutia, ktorým sa zriaďuje politický program „Cesta k digitálnemu desaťročiu“, stále prechádza legislatívnym procesom (k septembru 2022), Komisia sa rozhodla zaviesť zmeny indexu DESI postupne, čo znamená, že sa ešte nevzťahuje na všetky ciele. Konkrétne dva z troch digitálnych cieľov (2 a 3, pozri rámček 4) ešte neboli priamo zahrnuté do DESI: cieľ 1 bol zahrnutý, ale keďže ešte neexistuje vymedzenie pojmu „kľúčové“ verejné služby (pozri bod 30), nie je jasné, čo sa bude merať.

Komisia vykonala akčný plán, ale opatrenia na úrovni členských štátov čelili oneskoreniam

49 Akčný plán zahŕňal opatrenia rôzneho druhu, napríklad požiadavku, aby Komisia predložila legislatívne návrhy, poskytla digitálne riešenia a začala pilotné projekty.

50 Okrem opatrení Komisie boli členské štáty v niektorých prípadoch povinné prijať opatrenia na základe právnych aktov, ktoré buď existovali pred akčným plánom (pozri tabuľku 2), alebo boli v dôsledku neho zavedené.

51 Preto sme posúdili, či:

• Komisia dokončila svoje opatrenia včas,
• členské štáty splnili svoje právne záväzky.

Komisia vykonala opatrenia zahrnuté do akčného plánu

52 Na základe preskúmania príslušných dokumentov sme zistili, že Komisia dokončila šesť opatrení z akčného plánu pre elektronickú verejnú správu na roky 2016 – 2020, ktoré boli zahrnuté do rozsahu auditu. Podrobnosti sú uvedené v tabuľke 3 a prílohe IV.

53 Zistili sme, že zatiaľ čo opatrenia 9 a 10 boli vykonané, vyvinuté systémy nemali nástroj na spracovanie platieb, keďže sa ich vývoj oneskoril (podrobnosti pozri v rámčeku 7). Vytvorenie platobného nástroja nebolo právnou požiadavkou. Hoci systémy poskytujú informácie požadované v regulačných aktoch, chýbajúci platobný nástroj núti používateľov, aby sa vrátili k vnútroštátnym platformám, ak potrebujú informácie alebo dokumenty, za ktoré sa platí poplatok.

54 Takisto sme posúdili, či Komisia vykonala odporúčania zo svojho hodnotenia nariadenia o eIDAS z roku 2014 v súvislosti s opatrením 2 (eIDAS). Cieľom nariadenia bolo vytvoriť jednotný rámec pre elektronickú identifikáciu (eID) a dôveryhodné služby, čím by sa zjednodušilo poskytovanie služieb v celej EÚ bez ohľadu na krajinu, v ktorej sa uskutočňujú. Nariadením sa neharmonizovali vnútroštátne elektronické identifikácie, ale umožnilo sa vzájomné uznávanie prostredníctvom postupu oznamovania a partnerského preskúmania.

55 Hodnotenie nariadenia eIDAS bolo vydané v roku 2021. Boli v ňom identifikované nasledujúce nedostatky:

• v nariadení sa od členských štátov nevyžadovalo, aby svojim občanom a podnikom poskytli elektronickú identifikáciu s cieľom umožniť bezpečný prístup k online verejným službám. Aj keď tak urobili, neboli povinné takéto schémy notifikovať. Okrem toho sa v hodnotení dospelo k záveru, že iba obmedzený počet verejných služieb ponúka autentifikáciu eIDAS alebo sú napojené na infraštruktúru a že technické chyby bránia používateľom v účinnej autentifikácii,
• rámec elektronickej identifikácie nemohol riešiť nové požiadavky trhu okrem iného z dôvodu i) jeho obmedzenia na verejný sektor a zabezpečenia cezhraničného prístupu k verejným službám (čo znamená, že služby, na ktoré sa zameriava nariadenie eIDAS, sa týkali malého percenta obyvateľstva EÚ), ii) zložitosti pripojenia poskytovateľov online súkromných služieb do systému a iii) nedostatočnej dostupnosti vo všetkých členských štátoch,
• rámec je založený na vnútroštátnych systémoch elektronickej identifikácie, ktoré sa riadia rôznymi normami, čím sa bráni využívaniu služieb eIDAS; nedostatok zistený aj v rámci projektu NPE (pozri rámček rámček 8).

56 Zistili sme, že v reakcii na tieto nedostatky sa v navrhovanej revízii nariadenia eIDAS vyžaduje, aby každý členský štát vydal peňaženku digitálnej identity EÚ pre všetky fyzické a právnické osoby EÚ s cieľom zabezpečiť, aby mali bezpečný, dôveryhodný a bezproblémový prístup k cezhraničným verejným a súkromným službám. Každý členský štát musí oznámiť aspoň jeden systém elektronickej identifikácie vrátane aspoň jedného prostriedku identifikácie. V dôsledku toho, až keď sa bude používať peňaženka digitálnej identity, už nebude potrebné harmonizovať technické normy vnútroštátnych uzlov eIDAS, keďže poskytovatelia služieb sa nebudú musieť pripojiť k systému.

57 Keďže nariadenie o jednotnej digitálnej bráne bolo prijaté v dôsledku opatrenia 7 (jednotná digitálna brána), posúdili sme aj to, či Komisia splnila požiadavku nového nariadenia, konkrétne vytvoriť a udržiavať spoločné používateľské rozhranie (vrátane vyhľadávača a nástrojov spätnej väzby od používateľov). Jednotná digitálna brána uľahčí online prístup k informáciám, administratívnym postupom a asistenčným službám, ktoré občania a podniky EÚ môžu potrebovať v inej krajine EÚ.

58 Zistili sme, že Komisia vyvinula rozhranie, t. j. jednotné kontaktné miesto, ktorým je portál Vaša Európa (pozri ilustráciu 3). Prostredníctvom tohto portálu budú používatelia pripojení na príslušné vnútroštátne webové stránky, kde sa nachádza služba, ktorú hľadajú. Najneskôr do decembra 2023 musia členské štáty digitalizovať 21 postupov na ich sprístupnenie prostredníctvom portálu. Príklady postupov relevantných pre podniky: žiadosť o povolenie na podnikateľskú činnosť alebo registrácia ako zamestnávateľ na účely dôchodkov a sociálneho zabezpečenia. Prvé služby dostupné na tomto portáli boli spustené 12. decembra 2020.

59 Pokiaľ ide o opatrenia 7 (jednotná digitálna brána) a 13 (pilotný projekt zásady „stačí len raz“ pre podniky), zistili sme, že pilotný projekt financovaný z výskumného programu EÚ Horizont 2020 (projekt „TOOP“, financovanie vo výške 8 mil. EUR) dosiahol pokrok pri uplatňovaní zásady „stačí len raz“. Cieľom tejto zásady je, aby občania a podniky poskytli informácie verejnej správe v EÚ len raz. V rámci projektu sa vytvorila architektúra riešenia, ktorá spája 40 informačných systémov. Okrem toho sa koncepcia architektúry vypracovaná v rámci projektu stala súčasťou nariadenia o jednotnej digitálnej bráne. V dôsledku toho bol projekt, ktorý sa začal v roku 2017 s hlavným zameraním na interoperabilitu, upravený prijatím nariadenia o jednotnej digitálnej bráne s cieľom umožniť vykonávanie technického systému opísaného v nariadení.

Oneskorené zavedenie niektorých digitálnych verejných služieb v členských štátoch

60 Hoci akčný plán zahŕňal len opatrenia pre Komisiu, dostupnosť digitálnych riešení do veľkej miery závisí od vykonávania doplnkových opatrení na úrovni členských štátov. Pokiaľ ide o opatrenia zahrnuté do rozsahu auditu, zistili sme, že napriek úsiliu Komisie boli tri zo šiestich opatrení vykonané len čiastočne z dôvodu nedostatočnej alebo oneskorenej reakcie členských štátov (pozri tabuľku 4). V dôsledku toho opatrenia Komisie v rokoch 2016 až 2020 zatiaľ neviedli k podstatným zmenám pre podniky a občanov v celej EÚ.

61 Pokiaľ ide o opatrenie 2 (eIDAS), reakcia členských štátov bola dobrovoľná. V dôsledku toho na konci roka 2021, t. j. päť rokov po nadobudnutí účinnosti nariadenia, deväť členských štátov, ktoré predstavujú 41 % obyvateľstva, ešte nebolo súčasťou rámca. Tento značný počet nezúčastnených členských štátov výrazne obmedzuje možnosti občanov a podnikov mať bezpečnejšie, rýchlejšie a efektívnejšie elektronické interakcie.

62 Pokiaľ ide o opatrenie 9 (prepojenie obchodných registrov) a opatrenie 10 (prepojenie insolvenčných registrov), Komisia musela zriadiť a aktualizovať platformu a rozhranie základných služieb, zatiaľ čo členské štáty museli digitalizovať svoje vnútroštátne obchodné a insolvenčné registre a prepojiť ich so systémom (pozri ilustráciu 4). Komisia použila portál elektronickej justície ako rozhranie a financovanie z NPE bolo k dispozícii na podporu členských štátov (v NPE označované ako „všeobecné služby“).

63 Pokiaľ ide o opatrenie 9 (prepojenie obchodných registrov), systém prepojenia obchodných registrov začal fungovať 8. júna 2017 a umožňuje používateľom vyhľadávať informácie o spoločnostiach registrovaných v ktorejkoľvek krajine EÚ (plus Lichtenštajnsko a Nórsko). Funkcia vyhľadávania a základné informácie sa prekladajú z príslušných národných jazykov do všetkých úradných jazykov EÚ. Šesť členských štátov zaznamenalo oneskorenia s pripojením¹⁷, pričom posledný bol pripojený v marci 2022, takmer päť rokov po uplynutí lehoty stanovenej v príslušnej smernici a až po tom, ako to Komisia postúpila Súdnemu dvoru Európskej únie v júli 2021. Pokiaľ ide o používanie, v roku 2021 sa uskutočnilo 17 300 až 39 100 vyhľadávaní za mesiac.

64 Pokiaľ ide o systém pre opatrenie 10 (prepojenie insolvenčných registrov), v príslušnom vykonávacom nariadení sa od členských štátov vyžadovalo, aby zabezpečili prepojenie do 30. júna 2021. V júli 2022 bolo pripojených len 17 z 26 členských štátov (Dánsko nebolo nariadením viazané¹⁸). Päť¹⁹ ďalších sa nachádza v procese vývoja a testovania. V prípade štyroch zostávajúcich členských štátov²⁰ Komisia stále čaká na spätnú väzbu. Kým zvyšných deväť členských štátov nebude pripojených, používatelia nemôžu vyhľadávať prostredníctvom jednotného viacjazyčného vyhľadávača pre platobne neschopné subjekty registrované v týchto členských štátoch. Takýto centrálny verejný elektronický prístupový bod k údajom o dlžníkoch, ktorí sú predmetom insolvenčného konania, je obzvlášť užitočný pre existujúcich alebo potenciálnych veriteľov alebo tretie strany nepriamo ovplyvnené takýmto konaním. V roku 2021 sa uskutočnilo 2 500 až 6 500 vyhľadávaní mesačne.

65 V dôsledku opatrenia 11 (využívanie digitálnych riešení počas celého životného cyklu podniku) museli členské štáty transponovať smernicu 2019/1151 o digitálnych nástrojoch a postupoch v rámci práva obchodných spoločností do vnútroštátneho práva do augusta 2021, pokiaľ Komisii neoznámili, že uplatňujú možné predĺženie o jeden rok. V čase konania nášho auditu to oznámilo 17 členských štátov. Z toho vyplýva, že spoločnosti vo väčšine členských štátov zatiaľ nemôžu používať digitálne nástroje a procesy na vytváranie spoločností, registráciu pobočiek a podávanie dokumentov a informácií online.

66 Poznamenávame, že väčšina členských štátov, ktoré potrebujú viac času na vykonanie opatrenia 2 (eIDAS), opatrenia 10 (prepojenie insolvenčných registrov) a opatrenia 11 (využívanie digitálnych riešení počas celého životného cyklu podniku) mala v rokoch 2017 a 2020 hodnotenie referenčného porovnávania elektronickej verejnej správy pod priemerom EÚ (pozri ilustráciu 1).

67 Ako už bolo uvedené (pozri tabuľku 1 a bod 62), členské štáty mohli získať financovanie na pripojenie svojich systémov k platformám vyvinutých Komisiou. Členské štáty využili financovanie z NPE najmä na:

• opatrenie 2 (eIDAS), 25,35 mil. EUR pre 26 členských štátov,
• opatrenie 9 (prepojenie obchodných registrov), 2,44 mil. EUR pre 10 členských štátov,
• opatrenie 10 (prepojenie insolvenčných registrov), 1,16 mil. EUR pre sedem členských štátov.

Na základe nášho auditu vzorky projektov financovaných EÚ (pozri bod 19) sme zistili, že niektoré členské štáty považovali dostupnosť financovania EÚ za príležitosť a podnietili vykonávanie služieb elektronickej verejnej správy. Projekty NPE takisto pomohli identifikovať niektoré nedostatky existujúcich riešení (pozri rámček 8).

68 23 z 24 kontrolovaných projektov a opatrení (t. j. tých, ktoré boli dokončené v čase konania nášho auditu) dosiahlo stanovené ciele. Zabezpečili najmä interoperabilitu vyvinutých riešení a opätovne využili existujúce stavebné prvky NPE (t. j. základné infraštruktúry digitálnych služieb, ktoré sú kľúčovými nástrojmi umožňujúcimi opätovné použitie v komplexnejších digitálnych službách) alebo infraštruktúry digitálnych služieb (t. j. riešenia, ktoré podporujú realizáciu projektov v rámci celej EÚ a poskytujú transeurópske interoperabilné služby spoločného záujmu).

69 Členské štáty, s ktorými sme uskutočnili rozhovory, ocenili nepretržitú technickú podporu poskytovanú Komisiou, keď využívali infraštruktúry digitálnych služieb financované z NPE alebo potrebné na integráciu systémov iných členských štátov, ktoré zaviedli tieto infraštruktúry digitálnych služieb, najmä pre služby eIDAS. Podľa ich názoru opatrenia Komisie umožnili vývoj udržateľných prepojení medzi systémami rôznych členských štátov.

Komisia podporovala výmenu osvedčených postupov, ale zaostala v podporovaní nových digitálnych verejných služieb

70 V najnovších ministerských vyhláseniach (pozri bod 02) sa uznal význam podpory výmeny osvedčených postupov a vytvárania prepojení medzi príslušnými orgánmi a dostupnými digitálnymi verejnými službami. Podobne Európsky parlament zdôraznil²¹ význam podpory osvedčených postupov.

71 Preto sme posúdili, či Komisia náležite:

• podporovala spoluprácu a výmenu osvedčených postupov,
• propagovala novodostupné digitálne verejné služby.

Komisia vytvorila mnoho príležitostí na spoluprácu a výmenu osvedčených postupov

72 Posúdili sme nástroje, ktoré Komisia použila na podporu výmeny osvedčených postupov. Zistili sme, že vytvorila nielen skupiny, v ktorých sa mohli stretnúť zainteresované strany, ale v tejto súvislosti financovala aj osobitné projekty.

73 Medi tieto skupiny patrili:

• riadiaci výbor pre akčný plán (pozri bod 11), ktorý zasadal dvakrát alebo trikrát za rok a v ktorom členské štáty prezentovali svoj pokrok vo vývoji riešení elektronickej verejnej správy alebo príklady osvedčených postupov a výzvy týkajúce sa vývoja konkrétnych riešení. Keďže sa akčný plán skončil, výbor ukončil svoju činnosť v roku 2021;
• expertné skupiny pre konkrétne témy alebo riešenia, napríklad expertná skupina eIDAS (opatrenie 2), koordinačná skupina pre jednotnú digitálnu bránu (opatrenie 7), expertná skupina pre právo obchodných spoločností (opatrenia 9 a 11) a expertná skupina pre interoperabilitu európskych verejných služieb. Tieto expertné skupiny naďalej fungujú.

74 Príslušné projekty boli financované najmä v rámci:

• programu ISA², v ktorom bola spolupráca a výmena osvedčených postupov skutočne základnými prvkami politiky interoperability a podporných opatrení Komisie (pozri články 3 a 8 rozhodnutia 2015/2240). Príkladom veľmi komplexnej iniciatívy je platforma Joinup opísaná v rámčeku 9 (financovaná v rámci dvoch opatrení ISA² zahrnutých do kontrolovanej vzorky vo výške 6 mil. EUR). Po ukončení programu ISA² Komisia poskytla ďalšie finančné prostriedky pre platformu Joinup v rámci programu Digitálna Európa aspoň na roky 2021 a 2022,
• program Horizont 2020, ktorý viedol najmä k ad hoc iniciatívam zameraným na konkrétne otázky. Jedným z príkladov je projekt SCOOP4C, ktorým sa vybudovala komunita zainteresovaných strán, ktorá si vymieňala skúsenosti a osvedčené postupy v súvislosti s uplatňovaním zásady „stačí len raz“ (financovanie z programu Horizont 2020 vo výške 1 mil. EUR). Neexistujú však žiadne dôkazy o tom, že činnosti komunity pokračovali aj po ukončení financovania projektu, hoci je táto záležitosť stále relevantná.

75 Na základe nášho preskúmania štyroch opatrení programu ISA² (pozri prílohu III), zápisníc zo zasadnutí riadiaceho výboru a expertných skupín a rozhovorov so zamestnancami v členských štátoch sme dospeli k záveru, že Komisia poskytla dobrú podporu pre spoluprácu a výmenu osvedčených postupov a že medzi zainteresovanými stranami sa uskutočnila výmena informácií o otázkach, ktoré sú pre ne zaujímavé.

76 Zistili sme tiež, že Komisia náležite zohľadnila potrebu naďalej podporovať spoluprácu a osvedčené postupy pri príprave programov na obdobie 2021 – 2027:

• pracovný program, ktorým sa vykonáva program Digitálna Európa na roky 2021 a 2022, zahŕňa koordinačné a podporné opatrenia s hlavným cieľom podporovať spoluprácu a/alebo poskytovať podporu politikám EÚ,
• mechanizmus ročnej spolupráce medzi členskými štátmi a Komisiou sa predpokladá v návrhu programu „Cesta k digitálnemu desaťročiu“ (pozri bod 31).

Komisia nepodporovala digitálne verejné služby ucelene a koordinovane

77 Posúdili sme propagačné činnosti Komisie v oblasti digitálnych verejných služieb a zistili sme, že im chýba zastrešujúca stratégia. V praxi bola propagácia buď všeobecná, alebo spojená s konkrétnymi opatreniami alebo programami financovania, ak si to vyžadoval právny základ.

78 Pokiaľ ide o všeobecnú podporu politiky elektronickej verejnej správy a/alebo riešení elektronickej verejnej správy, Komisia konala prostredníctvom:

• informačného bulletinu elektronickej verejnej správy, ktorý sa vydáva raz mesačne pre odberateľov a poskytuje najnovšie správy o cezhraničných digitálnych verejných službách v EÚ, cloude verejných služieb a inováciách vo verejnom sektore,
• skupina eGovernment4EU na platforme Futurium. Bola prístupná širokej verejnosti a poskytovala informácie o akčnom pláne pre elektronickú verejnú správu na roky 2016 – 2020 a budúcej politike digitálnej verejnej správy. Skupina na tejto platforme už nie je aktualizovaná, keďže sa akčný plán skončil,
• sociálne médiá (Facebook, LinkedIn a Twitter).

79 Pokiaľ ide o komunikačnú stratégiu požadovanú príslušným právnym základom, v prípade opatrenia 7 Komisia začala svoju propagačnú kampaň v decembri 2020, keď začala fungovať jednotná digitálna brána (pozri bod 58). Zistili sme, že bola ucelená a považujeme za osvedčený postup, že Komisia každý mesiac na videokonferencii diskutovala o kampani a príslušných vnútroštátnych podujatiach s vnútroštátnymi koordinátormi (tzv. „komunikačné kaviarne“). Na ilustrácii 5 sú uvedené údaje o počte návštev portálu Vaša Európa.

80 Podobne aj v rozhodnutí, ktorým sa zriaďuje program ISA², sa požadovala podpora vykonávania európskej stratégie, rámca a referenčnej architektúry interoperability, ako aj príslušných špecifikácií a noriem. Zistili sme, že propagačná kampaň bola proaktívna a ucelená. Okrem zriadenia a prevádzky platformy Joinup (pozri bod 74 a rámček 9) sa v rámci programu ISA² financovalo opatrenie (vo výške 3,62 mil. EUR), ktorým sa podporila spoluprácu a uľahčila interakcia medzi zainteresovanými stranami programu.

81 A napokon, v rámci NPE sa tiež vyžadovala realizácia komunikačnej stratégie. Zistili sme, že:

• takáto stratégia bola vypracovaná na podporu riešení NPE, ktoré boli primárnym záujmom pre tvorcov riešení. Zamestnanci, s ktorými sme uskutočnili rozhovory v členských štátoch, boli pozitívni, pokiaľ ide o tieto riešenia, a potvrdili, že ich opätovne použili, a to najmä pri cezhraničných službách. Opätovné použitie infraštruktúr digitálnych služieb má zabezpečiť rýchlejší, jednoduchší a nákladovo efektívnejší vývoj digitálnych služieb využívajúcich existujúce technológie namiesto toho, aby každá organizácia takéto služby vyvíjala nezávisle. Podľa prehľadu NPE o opätovnom použití sa do konca roka 2021 použili stavebné bloky v 353 projektoch prevažne v EÚ,
• Komisia doteraz nezorganizovala osobitné kampane na zvyšovanie informovanosti alebo propagačné kampane s cieľom informovať potenciálnych používateľov o existencii či už systému prepojenia obchodných registrov (v prevádzke od roku 2017) alebo systému prepojenia insolvenčných registrov (v prevádzke od roku 2021), ktoré boli vyvinuté v rámci NPE. Komisia nás informovala, že plánuje uskutočniť takúto kampaň i) pre systém prepojenia obchodných registrov, keď bude k dispozícii nástroj na spracovanie platieb (pozri rámček 7) a ii) pre systém prepojenia insolvenčných registrov po pripojení všetkých členských štátov (doteraz je pripojených 17) (pozri bod 64). Koncom roka 2021 Komisia začala online komunikačnú kampaň týkajúcu sa portálu elektronickej justície, ale len s veľmi obmedzeným odkazom na systém prepojenia obchodných registrov.

82 Hoci informovanosť používateľov je kľúčom k zabezpečeniu zavádzania služieb elektronickej verejnej správy, zistili sme, že Komisia neposúdila, do akej miery boli podniky informované, ani neanalyzovala potreby v tejto oblasti. Zástupcovia európskych podnikateľských združení, s ktorými sme uskutočnili rozhovory, uviedli, že podniky sú si vedomé služieb elektronickej verejnej správy, ktoré im zákon ukladá povinnosť využívať, ale oveľa menej informácií majú o iných takýchto službách.

83 Zistili sme, že napriek tomu bol jeden aspekt, eIDAS, pri ktorom Komisia externe zadala štúdiu s cieľom analyzovať trh s elektronickou identifikáciou, autentifikáciou a dôveryhodnými službami a vypracovať a realizovať pilotný program na zvýšenie informovanosti MSP o týchto riešeniach:

• v štúdii uverejnenej v roku 2019 sa zistila všeobecne nízka úroveň informovanosti MSP o riešeniach eIDAS. Zistilo sa, že ide o kľúčovú prekážku,
• pilotný program prebiehal koncom roka 2018 a zahŕňal znalostný a vzdelávací program, súbor nástrojov eIDAS pre MSP a stratégiu na podporu súboru nástrojov pre MSP. Znalostný a vzdelávací program a súbor nástrojov eIDAS pre MSP sú stále k dispozícii online. Okrem toho stredisko pre monitorovanie eIDAS (elektronická platforma pre spoluprácu, ktorú spustila Komisia) vytvára virtuálne spoločenstvo zainteresovaných strán, ktorého cieľom je podporovať spoločné chápanie otázok týkajúcich sa vykonávania a zavádzania nariadenia eIDAS.

84 Hoci sa v štúdii odporučilo, aby sa súbor nástrojov ďalej rozvíjal s cieľom zohľadniť konkrétnejšie potreby používateľov a aby sa vytvorila dlhodobá štruktúra riadenia zainteresovaných strán vrátane zástupcov členských štátov a regiónov, združení MSP a poskytovateľov služieb, Komisia v tejto súvislosti neprijala žiadne opatrenia. Komisia neposkytla žiadne odôvodnenie, prečo sa toto odporúčanie zo štúdie nevykonalo.

85 Posúdili sme aj to, či Komisia mala prehľad o propagačných činnostiach vykonávaných členskými štátmi a či sa snažila i) koordinovať tieto činnosti, ak prebiehali; ii) šíriť osvedčené postupy v tejto súvislosti. Zistili sme, že Komisia nemá prehľad o opatreniach členských štátov na podporu európskych alebo vnútroštátnych riešení elektronickej verejnej správy. V dôsledku toho neidentifikovala osvedčené postupy ani nemohla koordinovať existujúce činnosti.

Závery a odporúčania

86 Naším celkovým záverom je, že opatrenia Komisie boli len čiastočne účinné pri podpore vykonávania a zavádzania riešení elektronickej verejnej správy členskými štátmi. Hoci Komisia dokončila opatrenia stanovené v akčnom pláne pre elektronickú verejnú správu na roky 2016 – 2020, na ktoré sa vzťahoval náš audit, nie všetky novovytvorené digitálne verejné služby sú dostupné v celej EÚ z dôvodu oneskorenia opatrení v členských štátoch. Okrem toho Komisia tieto služby nepropagovala komplexne medzi podnikmi a užívateľmi vo všeobecnosti.

87 Hoci akčný plán pre elektronickú verejnú správu na roky 2016 – 2020 splnil potreby identifikované v konzultáciách a posúdeniach, zahŕňal len opatrenia, ktoré mala vykonať samotná Komisia, čím sa sťažilo naplnenie uvedenej vízie. Akčný plán neobsahoval žiadne povinnosti pre členské štáty, hoci v hodnotiacej správe predchádzajúceho akčného plánu sa ako hlavný nedostatok určila dobrovoľná povaha činností členských štátov. Táto skutočnosť však bola zmiernená tým, že v prípade väčšiny opatrení príslušné právne akty, ktoré buď existovali pred akčným plánom, alebo boli prijaté v dôsledku tohto plánu, zahŕňali takéto povinnosti. V niektorých prípadoch však vykonávanie opatrení pokračovalo aj po roku 2020, a teda aj po dátume ukončenia akčného plánu (pozri body 23–27).

88 Zaznamenali sme, že návrhom Komisie z roku 2021, ktorým sa zriaďuje politický program „Cesta k digitálnemu desaťročiu“, sa zaviedol rámec spolupráce, ktorý Komisii umožňuje každoročne sledovať pokrok členských štátov pri dosahovaní digitálnych cieľov stanovených na úrovni EÚ. Jeden z troch cieľov je však nejasne vymedzený, pričom existuje riziko, že ho členské štáty môžu vykladať odlišne, čo zas môže ohroziť dosiahnutie tohto cieľa. Podľa návrhu z roku 2021, ktorým sa zriaďuje politický program „Cesta k digitálnemu desaťročiu“, by Komisia mala vymedziť kľúčové ukazovatele výkonnosti pre každý digitálny cieľ vo vykonávacích aktoch (pozri body 28 – 31 a 46–48).

89 Monitorovanie vykonávania akčného plánu bolo roztrieštené v tom zmysle, že Komisia nevytvorila rámec monitorovania (vrátane ukazovateľov) pre akčný plán ako celok. Takýto rámec však bol zavedený pre niekoľko individuálnych opatrení (štyri zo šiestich, ktoré boli predmetom nášho auditu). Existujúce ukazovatele elektronickej verejnej správy (referenčné porovnávanie elektronickej verejnej správy a index digitálnej ekonomiky a spoločnosti), ktoré každoročne uverejňuje Komisia, neboli priamo prepojené so žiadnym z opatrení vykonávaných v rámci akčného plánu, a preto neboli vhodné na meranie jeho vplyvu (pozri body 32–45).

90 Komisia dokončila šesť opatrení zameraných na podniky, ktoré boli preto predmetom nášho auditu. Podporila aj zavádzanie riešení elektronickej verejnej správy členskými štátmi prostredníctvom projektov financovaných EÚ a poskytovaním technickej podpory, ktorú ocenili zamestnanci v členských štátoch, s ktorými sme uskutočnili rozhovory (pozri body 49–69).

91 Bez ohľadu na toto úsilie sa tri zo šiestich opatrení v celej EÚ vykonali len čiastočne. V dvoch prípadoch (prepojenie insolvenčných registrov a digitálne riešenia počas celého životného cyklu podniku) to bolo spôsobené oneskoreniami vo viacerých členských štátoch (o niektorých z nich Komisia nemá žiadne informácie o pokroku). V jednom prípade (elektronická identifikácia, autentifikácia a dôveryhodné služby, eIDAS) sa v príslušnom nariadení ponechala možnosť, aby členské štáty konali dobrovoľne. V dôsledku toho opatrenia Komisie v rokoch 2016 až 2020 zatiaľ neviedli k podstatným zmenám pre podniky a občanov v celej EÚ. Ďalšie opatrenie (systém prepojenia obchodných registrov) sa v niektorých členských štátoch vykonalo s oneskorením, ale riešenie je k dispozícii vo všetkých členských štátoch od marca 2022 (pozri body 60–65).

92 Poznamenávame, že v návrhu z roku 2021, ktorým sa zriaďuje politický program „Cesta k digitálnemu desaťročiu“, Komisia zaviedla koncepciu i) plánov digitálneho desaťročia, ktoré majú pripraviť členské štáty; trajektórie, ktoré sa majú vymedziť pre každý členský štát s cieľom dosiahnuť digitálne ciele. Keďže však návrh stále prechádza legislatívnym procesom (k septembru 2022), môže byť predmetom pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov (pozri bod 46).

93 Pokiaľ ide o eIDAS, Komisia predložila v roku 2021 návrh na zmenu existujúceho nariadenia v reakcii na jeho hodnotenie. Návrhom sa rieši väčšina nedostatkov a – čo je najdôležitejšie – teraz sa vyžaduje, aby každý členský štát zabezpečil systém elektronickej identifikácie (pozri body 54–56).

Odporúčanie 1 – Posilniť vykonávací rámec s cieľom naliehať na členské štáty, aby dokončili služby elektronickej verejnej správy

Vzhľadom na návrh rozhodnutia Komisie, ktorým sa zriaďuje politický program „Cesta k digitálnemu desaťročiu do roku 2030“, by Komisia mala podporovať ďalší rozvoj služieb elektronickej verejnej správy a ich monitorovanie prostredníctvom:

1. jednoznačného vymedzenia pojmov používaných v digitálnych cieľoch tak, aby sa mohli uplatňovať rovnakým spôsobom v celej EÚ;
2. analýzy vnútroštátnych plánov digitálneho desaťročia a prijatia potrebných opatrení, ak usúdi, že politiky, opatrenia a činnosti, ktoré sú v nich stanovené, sú nedostatočné, čo ohrozuje včasné dosiahnutie cieľov stanovených v rozhodnutí;
3. prijatia opatrení, ak členské štáty zaznamenajú oneskorenia pri dosahovaní digitálnych cieľov v porovnaní so svojimi plánovanými trajektóriami.

Cieľový dátum vykonania: po prijatí návrhu rozhodnutia, ktorým sa zriaďuje politický program „Cesta k digitálnemu desaťročiu“ v súlade s lehotami stanovenými v rozhodnutí

94 Komisia aktívne podporovala spoluprácu a výmenu osvedčených postupov mnohými spôsobmi (napr. expertné skupiny a platformy), čo zamestnanci v členských štátoch vnímali pozitívne. Komisia vo svojom navrhovanom politickom dokumente „Cesta k digitálnemu desaťročiu“ po roku 2020 náležite zohľadnila potrebu pokračovať v tejto podpore (pozri body 70–76).

95 Komisia nemala zastrešujúcu stratégiu na podporu riešení elektronickej verejnej správy dostupných na úrovni EÚ medzi hlavnými používateľmi. To znamenalo, že jej propagačné činnosti neboli ucelené ani koordinované. Podporovala riešenia len vtedy, keď sa to vyžadovalo v príslušných právnych aktoch, a teda nepokryla všetky z nich (pozri body 77–78).

96 Keď Komisia viedla komunikačné kampane, boli dobré. Hoci Komisia medzi vývojármi podporovala technické riešenia vyvinuté v rámci Nástroja na prepájanie Európy, zatiaľ medzi používateľmi nepodporovala nové služby, ako je systém prepojenia obchodných registrov a systém na prepojenie insolvenčných registrov. Komisia taktiež nemá prehľad o opatreniach prijatých členskými štátmi na podporu vnútroštátnych alebo európskych riešení elektronickej verejnej správy, hoci koordinované úsilie môže priniesť lepšie výsledky (pozri body 79–81 a 85).

97 Komisia neposúdila informovanosť podnikov o dostupných službách elektronickej verejnej správy a neanalyzovala potreby v tejto oblasti, hoci ide o kľúčový krok pri zavádzaní služieb elektronickej verejnej správy. Jedinou výnimkou bol trh eIDAS: Komisia uskutočnila štúdiu a zrealizovala pilotný znalostný a vzdelávací program pre malé a stredné podniky. Okrem iného to viedlo k vytvoreniu súboru nástrojov pre tieto podniky. Hoci sa v štúdii odporúčalo, aby sa súbor nástrojov ďalej rozvinul, Komisia v tejto súvislosti neprijala žiadne opatrenia (pozri body 82–84).

Odporúčanie 2 – Vypracovať ucelenú stratégiu na účinnú podporu služieb elektronickej verejnej správy

S cieľom poskytnúť účinnejšiu podporu ďalšiemu zavádzaniu celoeurópskych služieb elektronickej verejnej správy by Komisia mala vypracovať ucelenú stratégiu na účinnú podporu služieb elektronickej verejnej správy na základe posúdenia úrovne informovanosti používateľov o dostupných službách elektronickej verejnej správy. V stratégii by sa mali zohľadniť činnosti, ktoré v tejto súvislosti vykonávajú členské štáty s cieľom buď podporiť ich úsilie, alebo zabezpečiť, aby sa úsilie neduplikovalo.

Cieľový dátum vykonania: koniec roka 2024

Túto správu prijala komora IV, ktorej predsedá Mihails Kozlovs, člen Dvora audítorov, v Luxemburgu na svojom zasadnutí dňa 11. októbra 2022.

Prílohy

Príloha I – Vývoj v oblasti elektronickej verejnej správy v EÚ od roku 2006

Príloha II – Akčný plán pre elektronickú verejnú správu – zoznam opatrení

Príloha III – Zoznam kontrolovaných projektov financovaných EÚ

Príloha IV – Vykonávanie opatrení zahrnutých do rozsahu auditu