Vykonávanie smernice o pitnej vode: zvýšenie kvality vody a zlepšenie prístupu k nej v Bulharsku, Maďarsku a Rumunsku, investičné potreby však stále zostávajú značné

Zhrnutie

Smernica o pitnej vode

I

Voda je nevyhnutná pre život na našej planéte. Naše ekosystémy, spoločnosť a hospodárstvo potrebujú čistú sladkú vodu v dostatočnom množstve, aby mohli prospievať. Ochrana zdravia občanov Únie prostredníctvom bezpečného prístupu ku kvalitnej pitnej vode je už dlhé roky súčasťou politiky EÚ. Európska únia po roku 1975 prijala právne predpisy týkajúce sa vody, ktorých cieľom je ochrana spotrebiteľov a používateľov vody pred škodlivými vplyvmi. Smernica o normách pre vodu určenú na ľudskú spotrebu, tzv. smernica o pitnej vode, bola prijatá v roku 1980 a neskôr bola prepracovaná v roku 1998. Táto smernica sa v súčasnosti reviduje.

Ako sme vykonávali náš audit

II

V rámci nášho auditu sme posudzovali, či sa v dôsledku opatrení EÚ zlepšil v Bulharsku, Maďarsku a Rumunsku bezpečný prístup občanov ku kvalitnej pitnej vode. Konkrétne sme skúmali, či boli splnené požiadavky smernice o pitnej vode, či sa projektmi financovanými z EFRR alebo KF zvýšila kvalita pitnej vody a prístup k jej dodávkam a či vytvorené príjmy a dodatočné vnútroštátne verejné financovanie postačujú na zabezpečenie udržiavania a udržateľnosti investícií do infraštruktúr na zásobovanie pitnou vodou financovaných z EÚ.

III

Finančné prostriedky EFRR a KF určené na hospodárenie s pitnou vodou a na jej dodávky od roku 2007 do roku 2020 v týchto troch členských štátoch dosahujú 3,7 mld. EUR. Audit sa týkal obdobia od pristúpenia kontrolovaných členských štátov k EÚ do konca roku 2016.

Čo sme zistili

IV

Celkovo sme dospeli k záveru, že prístup občanov ku kvalitnej pitnej vode a k jej dodávkam sa v Bulharsku, Maďarsku a Rumunsku zlepšil. Toto zlepšenie je z veľkej časti spôsobené významnými investíciami v posledných rokoch financovanými z EFRR a KF. Stále však existujú oblasti, v ktorých prebieha zásobovanie občanov vodou z verejných vodovodných sietí, ktoré nie sú plne v súlade s normami EÚ stanovenými v smernici o pitnej vode z roku 1998. Navyše sú potrebné značné ďalšie vnútroštátne verejné a súkromné investície, aby sa zabezpečil prístup všetkých občanov v týchto členských štátoch ku kvalitnej vode a aby sa zabezpečilo, že investície do vodných zariadení z prostriedkov EÚ sa budú primerane udržiavať.

Čo odporúčame

V

Komisia by mala:

1. sledovať nedostatky v monitorovaní členských štátov na základe existujúcich správ a v tomto ohľade presadzovať požiadavky smernice o pitnej vode;
2. v súvislosti so súčasnou revíziou smernice o pitnej vode riešiť nasledujúce záležitosti primeraným spôsobom:
   1. zlepšenie poskytovania informácií členskými štátmi Komisii o odchýlkach týkajúcich sa oblastí malých dodávok vody;
   2. rozšírenie požiadaviek na podávanie správ aj na oblasti malých dodávok vody;
   3. pravidelné predkladanie správ, ktorým sa zabezpečí, že sa od členských štátov budú zbierať aktuálne informácie o dodržiavaní smernice o pitnej vode. Komisia by mala zvážiť možnosti, ako sú alternatívne IT nástroje (napr. zber údajov od vnútroštátnych správnych orgánov) s cieľom uľahčiť predkladanie správ, urýchliť ho a zabezpečiť dostupnosť aktuálnych informácií;
   4. zlepšiť požiadavky na sprístupňovanie primeraných a aktuálnych informácií o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu spotrebiteľom;
3. podporovať členské štáty v presadzovaní opatrení zameraných na zníženie strát vody. To by sa mohlo dosiahnuť napríklad začlenením zníženia strát vody do rozsahu financovania EÚ v oblasti infraštruktúry pitnej vody alebo podporením transparentnosti o stratách vody.

VI

Členské štáty by mali:

1. požadovať, aby sa pre všetky projekty vodných zariadení ako podmienky účasti začlenili plány na dosiahnutie určitej úrovne zníženia strát vody, ktoré umožnia splniť národné ciele,
2. zabezpečiť, aby sa prostredníctvom taríf za vodu zabezpečovala udržateľnosť vodohospodárskej infraštruktúry vrátane jej údržby a renovácie,
3. zvážiť v prípade potreby udeliť finančnú podporu alebo inú formu podpory domácnostiam, pre ktoré sú vodohospodárske služby nad rámcom dostupnosti pri súčasnom zabezpečení úplného pokrytia nákladov v rámci štruktúry taríf za vodu.

Úvod

Smernica EÚ o pitnej vode

01

Voda je nevyhnutná pre život na našej planéte. Naše ekosystémy, spoločnosť a hospodárstvo potrebujú čistú sladkú vodu v dostatočnom množstve, aby mohli prospievať. Ochrana zdravia občanov Únie prostredníctvom bezpečného prístupu ku kvalitnej pitnej vode je už dlhé roky súčasťou politiky EÚ. Európska únia po roku 1975 prijala právne predpisy týkajúce sa vody, ktorých cieľom je ochrana spotrebiteľov a používateľov vody pred škodlivými vplyvmi. Zabezpečenie vysokej kvality a bezpečného zásobovania pre všetkých občanov Únie je takisto neodlučiteľnou súčasťou environmentálnej politiky EÚ¹.

02

Prvá smernica o kvalite pitnej vody v členských štátoch bola prijatá v roku 1975². Ďalšou smernicou týkajúcou sa noriem pre vodu určenú na ľudskú spotrebu je smernica o pitnej vode, ktorá je zameraná na ochranu ľudského zdravia pred nežiaducimi účinkami akejkoľvek kontaminácie vody určenej na ľudskú spotrebu (pozri rámček 1). Prijatá bola v roku 1980³ a neskôr bola prepracovaná v roku 1998⁴. Táto smernica sa v súčasnosti reviduje.

03

Smernica členským štátom poskytuje možnosť dočasne sa prostredníctvom výnimky odchýliť od požadovaných noriem kvality vody. Platnosť výnimiek môže trvať až tri roky a môže sa dvakrát predĺžiť (zakaždým o ďalšie tri roky).

Monitorovacie a vykazovacie opatrenia

04

Členské štáty majú povinnosť vytvoriť oblasti dodávok vody a primerané programy monitorovania v súlade s minimálnymi požiadavkami stanovenými v smernici o pitnej vode⁵. V smernici o pitnej vode sa rozlišuje medzi:

• oblasťami dodávok vody, ktoré zabezpečujú v priemere viac ako 1 000 m³ vody denne alebo ktoré zásobujú viac ako 5 000 osôb, ktoré sa zvyčajne nazývajú „oblasti veľkých dodávok vody“,
• oblasťami dodávok vody, ktoré zabezpečujú v priemere menej ako 1 000 m3 vody denne alebo ktoré zásobujú menej ako 5 000 osôb, ktoré sa zvyčajne nazývajú „oblasti malých dodávok vody“,
• oblasťami dodávok vody, ktoré zabezpečujú v priemere menej ako 10 m³ vody denne alebo ktoré zásobujú menej ako 5 000 osôb, ktoré sa zvyčajne nazývajú „oblasti veľmi malých dodávok vody“,

05

V smernici o pitnej vode sa navyše požaduje, aby mali spotrebitelia k dispozícii aktuálne informácie⁶ a aby členské štáty každé tri roky uverejnili správu o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu, ktorá sa zaoberá uplynulými tromi rokmi. Tieto správy by sa mali zverejniť do jedného kalendárneho roka od uplynutia vykazovaného obdobia a do dvoch mesiacov od ich uverejnenia by sa mali poslať Komisii.

06

Európska environmentálna agentúra (EEA) zbiera v mene Komisie od členských štátov údaje o kvalite vody, a to prostredníctvom online nástroja na podávanie správ⁷. EEA zodpovedá aj za kontrolu kvality informácií v databáze a pripravuje národné databázy, ktoré overujú členské štáty. Komisia na základe týchto údajov do deviatich mesiacov od doručenia správ členských štátov uverejní súhrnnú správu o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu v Únii ako celku.

07

V tejto správe, ktorá je hlavným nástrojom na zistenie nedodržiavania parametrických hodnôt stanovených v smernici o pitnej vode, by každý členský štát mal oznámiť informácie o kvalite vody vo všetkých oblastiach veľkých dodávok vody. Podávanie správ o oblastiach malých dodávok vody je dobrovoľné. Členské štáty môžu z pôsobnosti ustanovení smernice o pitnej vode vyňať oblasti veľmi malých dodávok vody, t. j. jednotlivé dodávky zabezpečujúce v priemere menej ako 10 m³ vody denne alebo zásobujúce menej ako 50 osôb.

Kvalita pitnej vody v EÚ

08

V rámci požiadavky smernice o pitnej vode na posudzovanie kvality pitnej vody sa v členských štátoch uskutoční niekoľko miliónov analýz ročne. Napríklad v priebehu vykazovaného obdobia 2011 – 2013 sa vykonalo 4,1 milióna analýz o mikrobiologických parametroch, 7,1 milióna o chemických parametroch a 17,5 milióna o indikačných parametroch (pozri rámček 1). Ak aspoň 99 % všetkých analýz v danom roku spĺňa stanovenú normu, členský štát spĺňa parametrické hodnoty stanovené v smernici o pitnej vode.

09

Skutočnosť, že v prípade indikačných parametrov dôjde k prekročeniu normy, nemusí nevyhnutne znamenať nedodržanie smernice o pitnej vode, pretože vo väčšine prípadov neexistuje priama hrozba pre ľudské zdravie. Hoci väčšina indikačných parametrov nepredstavuje priamu hrozbu pre ľudské zdravie, môžu mať nepriamy vplyv na kvalitu vody, čo sa prejaví na vzhľade, chuti alebo pachu vody, a tým sa ovplyvní prijateľnosť zo strany spotrebiteľov. Napríklad prahová hodnota železa stanovená v smernici o pitnej vode je 200 µg/l. Ak koncentrácia železa dosiahne 300 µg/l, voda získa nápadnú pachuť, zakalí sa a sfarbí. Voda je v dôsledku toho pre spotrebiteľov nechutná. Hodnota 2 000 µg/l, ktorej prekročenie má vplyv na zdravie, je teda oveľa vyššia než hodnota, ktorá je v skutočnosti pre spotrebiteľov prijateľná. Indikačné parametre môžu byť takisto v rozpore s riadnou úpravou. Napríklad prítomnosť organických látok môže viesť k neprimeranej dezinfekcii.

10

Vo všeobecnosti je kvalita pitnej vody v EÚ dobrá⁸. Konkrétne veľká väčšina oblastí veľkých dodávok vody sa vyznačuje vysokou mierou súladu s mikrobiologickými a chemickými parametrami stanovenými v smernici o pitnej vode (pozri podrobnosti v tabuľke 1). Okrem toho sa celkový súlad v EÚ v porovnaní s vykazovaným obdobím 2008 – 2010 výrazne zlepšil⁹.

Tabuľka 1

Členské štáty¹ a miera súladu

	2008 – 2010	2011 – 2013
Celková miera súladu mikrobiologických parametrov
> 99 %	23	27
95 % < X < 99 %	4	-
< 95 %	-	-
Celková miera súladu chemických parametrov
> 99 %	11	26
95 % < X < 99 %	11	12
< 95 %	5	-
Celková miera súladu indikačných parametrov
> 99 %	7	21
95 % < X < 99 %	10	53
< 95 %	10	14

11

Pokiaľ ide o oblasti malých dodávok vody (ktoré zásobujú približne 65 miliónov ľudí v EÚ ako celku), bola priemerná miera súladu vo vykazovanom období 2011 – 2013 viac ako 98 %¹⁰. Toto súhrnné číslo značí, že v porovnaní s vykazovaným obdobím 2008 – 2010 došlo k pokroku, lebo v tomto období plne spĺňalo požiadavky smernice o pitnej vode približne iba 59 % všetkých oblastí malých dodávok vody¹¹. V období rokov 2008 – 2010 podali správu o oblastiach malých dodávok vody všetky členské štáty okrem Českej republiky. Informácie za vykazované obdobie 2011 – 2013 však poskytla len približne polovica členských štátov (čo predstavuje okolo 34,6 milióna spotrebiteľov zásobovaných oblasťami malých dodávok vody). Dôvodom je skutočnosť, že podávanie správ o oblastiach malých dodávok vody nie je povinné.

12

Nedostatky pri monitorovaní oblastí malých dodávok vody boli uznané aj v rámci 7. environmentálneho akčného programu (EAP), v ktorom sa vyzýva na zvýšené úsilie pri vykonávaní smernice o pitnej vode, najmä v prípade oblastí malých dodávok vody¹².

Straty v systémoch systémov zásobovania pitnou vodou

13

Dôležitou otázkou, ktorá má vplyv na zásobovanie pitnou vodou, je vysoká úroveň fyzickej straty vody. Strata je spôsobená prevažne únikmi z distribučných sústav, ktoré neboli dobre udržiavané alebo ktoré potrebujú renováciu. Percentuálny podiel straty vody sa vypočítava ako pomer medzi vodou, ktorá nebola vyfakturovaná, a celkovým množstvom vody, ktoré vstúpilo do vodovodnej sústavy.

14

Podľa údajov uverejnených v roku 2014 a týkajúcich sa obdobia 2008 – 2010 približne v polovici členských štátov sa vo vodovodoch stratilo viac ako 20 % čistej pitnej vody predtým, ako sa mohla dostať k spotrebiteľom, pričom v niektorých členských štátoch je to dokonca 60 %¹³. V období rokov 2011 – 2013 na rozdiel od predchádzajúceho obdobia neboli ani v súhrnnej správe, ani v správach členských štátov uvedené nijaké informácie týkajúce sa strát vody.

15

Znižovanie strát je dôležité z environmentálneho hľadiska (šetrenie zdrojmi) a má zásadný vplyv na výkonnosť vodárenských spoločností. V stratégii Európa 2020 sa veľká pozornosť venuje efektívnemu využívaniu zdrojov a to znamená zvýšenie efektívneho využívania vodných zdrojov s ďalším prínosom v podobe zníženia spotreby energie na úpravu a prepravu vody, nižších účtov za vodu a menších strát vody¹⁴. V 7. environmentálnom akčnom programe sa takisto stanovuje potreba zvýšiť efektívnosť renováciou infraštruktúr¹⁵.

Finančná podpora EÚ prevažne prostredníctvom EFRR a KF

16

Hlavným zdrojom finančných prostriedkov EÚ pre vodohospodársku infraštruktúru sú európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF). Projekty boli financované predovšetkým z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohézneho fondu (KF).

17

Veľa projektov týkajúcich sa pitnej vody sa vykonáva spoločne s projektmi súvisiacimi s odpadovými vodami¹⁶. V programovom období 2007 – 2013 bolo viac ako 7,3 mld. EUR vyčlenených na projekty týkajúce sa pitnej vody. Z tejto sumy boli približne 4 mld. EUR určené pre členské štáty EÚ 13. Celkové pridelené rozpočtové prostriedky na pitnú vodu v programovom období 2014 – 2020 sú vo výške približne 4,7 mld. EUR, z čoho asi 3,4 mld. EUR je vyčlenených pre členské štáty EÚ 13 (pozri prílohu I).

Prístup k pitnej vode

18

V celej EÚ je vysoká dostupnosť bezpečnej pitnej vody. Stále však existujú regióny, ktoré občanom neposkytujú prístup k zásobovaniu vodou. Podľa údajov Eurostatu¹⁷ sa podiel obyvateľov napojených na verejné vodovody medzi členskými štátmi značne líši. Rumunsko iba so 62 % má najnižší podiel obyvateľov napojených na verejný vodovod (pozri graf 1). V prílohe II sa uvádzajú podkladové informácie o zdrojoch pitnej vody v EÚ.

19

V decembri 2013 sa v rámci iniciatívy občanov s názvom „Right2Water“ vyzbieralo takmer 1,9 milióna podpisov zo všetkých členských štátov. Táto iniciatíva obsahovala výzvu Komisii, „… aby predložila návrh právneho predpisu, ktorým sa zavedie ľudské právo na vodu a sanitáciu tak, ako ho uznáva OSN, a ktorým sa bude presadzovať poskytovanie vody a sanitácie ako základných verejných služieb pre všetkých“¹⁸. Komisia v roku 2014 zverejnila svoje posúdenie podpory, ktorú už EÚ poskytovala, pre dobrú kvalitu pitnej vody a vyzvala členské štáty, aby všetkým občanom Európskej únie zabezpečili prístup k minimálnemu zásobovaniu vodou¹⁹.

Tarify za vodu

20

Zásady, ktoré sa majú uplatňovať pri určovaní taríf za vodu, najmä pokrytie nákladov a cenová dostupnosť vodohospodárskych služieb, boli stanovené v rámcovej smernici o vode z roku 2000²⁰. V praxi by tarify mali pokryť aspoň náklady na prevádzku a údržbu, ako aj veľkú časť odpisovaného majetku, aby mohli prispieť k udržateľnosti vodohospodárskych infraštruktúr.

21

Súčasne musia byť vodohospodárske služby spotrebiteľom sociálne dostupné. Pri stanovovaní taríf za vodu môžu členské štáty zohľadniť spoločenské, environmentálne a hospodárske účinky v snahe zabezpečiť, aby vodohospodárske služby zostali cenovo dostupné. V usmernení Komisie sa uvádzajú 4 % príjmu domácností ako spoločne akceptovaný stupeň dostupnosti, t. j. celkový účet za vodu (pitná voda a odpadová voda) môže predstavovať 4 % príjmu domácností²¹.

Predchádzajúce audity EDA a ďalšie nedávne štúdie týkajúce sa politiky v oblasti vodného hospodárstva

22

V posledných rokoch sme uverejnili niekoľko správ týkajúcich sa politiky v oblasti vodného hospodárstva a investícií EÚ do infraštruktúr pre pitnú a odpadovú vodu²². Príloha II obsahuje zhrnutie ich hlavných záverov.

23

V máji 2015 zverejnila výskumná služba Európskeho parlamentu správu týkajúcu sa smernice o pitnej vode²³.

Rozsah auditu a audítorský prístup

24

V rámci tohto auditu sme posudzovali, či sa v dôsledku opatrení EÚ zlepšil v Bulharsku, Maďarsku a Rumunsku bezpečný prístup občanov ku kvalitnej pitnej vode. Konkrétne sme preskúmali, či:

• boli splnené požiadavky smernice o pitnej vode,
• sa projektmi financovanými z EFRR alebo KF zvýšila kvalita pitnej vody a prístup k jej zásobovaniu,
• vytvorené príjmy a dodatočné vnútroštátne verejné financovanie postačujú na zabezpečenie údržby a udržateľnosti investícií do infraštruktúr na zásobovanie pitnou vodou financovaných z EÚ.

25

Rozhodli sme sa zamerať na členské štáty EÚ 13, pretože v roku 2010 sme už vydali osobitnú správu zaoberajúcu sa témou pitnej vody v programovom období 2000 – 2006, ktorá bola zameraná na členské štáty EÚ 15²⁴. Tieto členské štáty boli vybraté predovšetkým z dôvodu výšky finančných prostriedkov EÚ pridelených týmto členským štátom v rokoch 2007 – 2020 (3,7 mld. EUR), ktoré predstavujú približne 50 % všetkých rozpočtových prostriedkov pridelených členským štátom EÚ 13 na hospodárenie s pitnou vodou a zásobovanie pitnou vodou (pozri prílohu I), z dôvodu obmedzeného prístupu k pitnej vode (v prípade Rumunska) a z dôvodu vysokej úrovne strát vody oznámených v priebehu obdobia 2008 – 2010.

26

Audit bol založený na dôkazoch, ktoré poskytla Komisia a kontrolované členské štáty. Konkrétne bol vykonaný prostredníctvom:

• rozhovorov so zástupcami Generálneho riaditeľstva pre životné prostredie a Generálneho riaditeľstva pre regionálnu a mestskú politiku,
• analytického preskúmania príslušnej dokumentácie EÚ a vnútroštátnej dokumentácie,
• rozhovorov so zástupcami ministerstiev životného prostredia, ministerstiev zdravotníctva, riadiacich orgánov, regulačných orgánov atď. vybratých členských štátov,
• návštev a preskúmaní deviatich projektov EFRR alebo KF (tri v každom z troch kontrolovaných členských štátov) vrátane projektovej dokumentácie, ako sú žiadosti, dohody o grante, správy a ďalšie dokumenty spojené s realizáciou projektu,
• rozhovorov s prevádzkovateľmi v oblasti vodného hospodárstva, prijímateľmi projektov a riadiacimi orgánmi deviatich preskúmaných projektov.

27

Projekty pitnej vody financované z EFRR alebo KF preskúmané na účely tohto auditu súvisia so všetkými aspektmi infraštruktúry spojenej s cyklom pitnej vody. Zahŕňajú vytvorenie alebo obnovu povodí (pozri obrázok 1), čistiarní (pozri obrázok 2), uskladnenia a prepravy cez potrubie (pozri obrázok 3) a čerpacích staníc. Každý z vybratých projektov patril medzi 20 projektov, ktoré dostali v každom členskom štáte najvyššie spolufinancovanie EÚ v programovom období 2007 – 2013. Boli vybraté, aby sa na nich ukázali kľúčové aspekty plnenia cieľov smernice o pitnej vode a otázky prístupu, strát a kvality.

28

Audit sa týkal obdobia od pristúpenia kontrolovaných členských štátov k EÚ do konca roku 2016.

Pripomienky

Smernica o pitnej vode z roku 1998 bola vykonaná vo väčšine ohľadov do konca roku 2016

29

Európska únia nemôže dosahovať svoje politické ciele, pokiaľ členské štáty účinne neuplatňujú právo EÚ v praxi. Členské štáty zodpovedajú za presné transponovanie smerníc do svojho vnútroštátneho práva v požadovaných lehotách. Okrem toho zodpovedajú aj za správne uplatňovanie a vykonávanie celého súboru právnych predpisov EÚ²⁵. Komisia zodpovedá za kontrolu úsilia členských štátov a zabezpečenie dodržiavania právnych predpisov EÚ, pričom môže využiť aj formálne právne postupy²⁶.

30

Hlavným právnym predpisom EÚ, ktorý sa týka kvality pitnej vody, je smernica o pitnej vode. Preto sme posudzovali, či:

• kontrolované členské štáty správne transponovali smernicu o pitnej vode do vnútroštátneho právneho rámca a či splnili jej požiadavky,
• majú všetci spotrebitelia v kontrolovaných členských štátoch k dispozícii primeranú pitnú vodu,
• monitorovacie opatrenia zabezpečujú informácie o vykonávaní smernice o pitnej vode,
• spotrebitelia majú k dispozícii aktualizované informácie o kvalite pitnej vody,
• Komisia pravidelne preskúmava vedecké a technické aspekty smernice o pitnej vode.

Vnútroštátne právne predpisy v kontrolovaných členských štátoch sú v súlade s požiadavkami smernice o pitnej vode

31

Účinná transpozícia smernice o pitnej vode do vnútroštátnych právnych predpisov je nevyhnutným krokom k tomu, aby pitná voda spĺňala úroveň bezpečnosti spoločnú pre celú EÚ. Odo dňa pristúpenia²⁷ musí Komisia zabezpečovať, aby vnútroštátne právne predpisy spĺňali ustanovenia rámcových zákonov EÚ s výnimkou prípadov konkrétnych odchýlok priznaných v zmluvách o pristúpení.

32

Komisia vykonáva štúdie o zhode na základe porovnania povinností EÚ so znením príslušných článkov vnútroštátnych právnych predpisov, aby posúdila ich súlad s požiadavkami smerníc EÚ. Toto porovnanie sa uskutočnilo v roku 2004 v prípade Maďarska a v roku 2007 v prípade Bulharska a Rumunska.

33

V prípade trojice kontrolovaných členských štátov Komisia zistila, že vnútroštátne právne predpisy neboli v každom ohľade v súlade so smernicou o pitnej vode, a preto v roku 2008 začala postup v prípade nesplnenia povinnosti (pozri rámček 2) proti Maďarsku a v roku 2009 proti Bulharsku a Rumunsku²⁸ (pozri prílohu III).

34

V dôsledku postupov v prípade nesplnenia povinnosti všetky tri členské štáty zmenili svoje vnútroštátne právne predpisy. Konania sa teda uzavreli v roku 2009 v prípade Maďarska a v roku 2010 v prípade Rumunska. Pokiaľ ide o Bulharsko, z dôvodu rozsahu zmien Komisia v roku 2012 aktualizovala svoju štúdiu o zhode, v rámci ktorej odhalila ďalšie nesplnenie povinnosti, a preto sa postup v prípade nesplnenia povinnosti uzavrel až v roku 2015. Z nášho preskúmania vyplynulo, že vnútroštátne právne predpisy v troch kontrolovaných členských štátoch v súčasnosti vo všeobecnosti spĺňajú požiadavky smernice o pitnej vode.

Odchýlky od smernice o pitnej vode priznané v Maďarsku a Rumunsku, nie však v Bulharsku

35

Členské štáty môžu poskytnúť výnimky z parametrických hodnôt až po maximálnu hodnotu, ktorú určia, ak odchýlka neprestavuje možnú hrozbu pre ľudské zdravie a ak dodávku vody určenej na ľudskú spotrebu v príslušnej oblasti nemožno inak zachovať inými primeranými prostriedkami (pozri rámček 3).

36

Platnosť týchto odchýlok by sa mala obmedziť na čo najkratší čas a môže trvať najviac tri roky. Ak po uplynutí tohto obdobia pretrvávajú problémy, ktoré viedli k odchýlke, členské štáty môžu odchýlku predĺžiť na ďalšie obdobie až troch rokov, o čom informujú Komisiu. Vo výnimočných prípadoch členský štát môže požiadať Komisiu o tretiu odchýlku na ďalšie obdobie maximálne troch rokov.

37

Členské štáty musia do dvoch mesiacov informovať Komisiu o každej odchýlke týkajúcej sa oblastí veľkých dodávok vody. Odchýlky, ktoré sa týkajú oblastí malých dodávok vody, sa musia oznamovať od druhej odchýlky.

38

V Maďarsku na konci tretej odchýlky, ktorá trvala do konca roku 2012, takmer 80 % oblastí dodávok vody, na ktoré sa vzťahovala výnimka, (289 z 365) stále nebolo v súlade so smernicou. Napokon opatrenia prijaté maďarskými orgánmi na zlepšenie situácie v oblastiach, na ktoré sa vzťahovala výnimka, začali plniť svoj účel. V apríli 2016 nebolo v súlade so smernicou o pitnej vode 66 z 365 oblastí dodávok vody. Vzhľadom na nedodržanú lehotu Komisia medzitým začala v máji 2016 proti Maďarsku postup v prípade nesplnenia povinnosti.

39

Aj Rumunsku boli priznané výnimky v zmluve o pristúpení²⁹, ktoré trvali buď do konca roku 2010, alebo do konca roku 2015. Od pristúpenia Rumunsko Komisii oznámilo sedem ďalších odchýlok (t. j. druhá odchýlka) s lehotami medzi rokmi 2014 až 2018. Podľa rumunského ministerstva zdravotníctva však na konci roku 2015 stále existovalo 335 oblastí dodávok vody zásobujúcich približne 762 000 ľudí (asi 3,8 % celkovej populácie Rumunska), v ktorých pri niektorých parametroch stále neboli úplne dosiahnuté normy kvality. Podľa rumunských orgánov sú na obdobie rokov 2014 – 2020 naplánované ďalšie opatrenia na zabezpečenie súladu so smernicou o pitnej vode, a to prostredníctvom operačného programu „Rozsiahle infraštruktúry“, Národného programu rozvoja vidieka (NRDP) a Národného programu miestneho rozvoja.

40

Bulharsku neboli do vydania tejto správy priznané nijaké odchýlky. Podľa bulharského ministerstva zdravotníctva však v krajine existuje niekoľko oblastí, ktoré majú problémy s dosiahnutím súladu. Najvážnejšie problémy súvisia s dusičnanmi/dusitanmi a týkajú sa približne 300 oblastí malých dodávok vody. V prípade asi 150 z týchto oblastí je nesplnenie povinnosti trvalé a súvisí s poľnohospodárskymi postupmi³⁰. V dôsledku toho možno odhadnúť, že asi 124 000 ľudí, t. j. 1,7 % celkovej populácie používa pitnú vodu, ktorá nie je plne v súlade s požiadavkami smernice o pitnej vode.

41

Bez ohľadu na to, či sa na ne vzťahujú odchýlky, všetky tri členské štáty majú spotrebiteľov, ktorí stále nemajú prístup k pitnej vode s primeranou kvalitou. Členské štáty prijímajú zmierňujúce opatrenia, no tieto opatrenia sú niekedy oneskorené, ako je to v prípade Maďarska. V Rumunsku sa v súčasnosti tieto opatrenia vykonávajú, je však priskoro na posúdenie ich účinnosti.

Nedostatky v rámci monitorovacích opatrení smernice o pitnej vode

Niektoré členské štáty meškajú s oznamovaním údajov z monitorovania

42

Tri súhrnné správy (pozri body 5 až 7) vzťahujúce sa na roky 2002 – 2013 boli zverejnené s priemerným oneskorením viac ako 17 mesiacov. Tabuľka 2 obsahuje lehoty na zverejnenie a skutočné dátumy zverejnenia súhrnných správ za roky 2002 – 2013.

Tabuľka 2

Lehoty na zverejnenie a skutočné dátumy zverejnenia súhrnných správ

Súhrnná správa	Lehota na zverejnenie	Dátum uverejnenia	Oneskorenie
2002 – 2004	november 2006	december 2007	13 mesiacov
2005 – 2007	november 2009	december 2011	25 mesiacov
2008 – 2010	november 2012	jún 2014	19 mesiacov
2011 – 2013	november 2015	október 2016	11 mesiacov

43

Podľa štúdie uverejnenej v roku 2013³¹ bolo oneskorenie spôsobené zložitosťou informácií, ktoré mali poskytnúť členské štáty (z hľadiska počtu parametrov a množstva podrobných informácií), čo viedlo k neúplným a neskorým príspevkom od členských štátov.

44

Za vykazované obdobie 2011 – 2013 poskytla väčšina členských štátov svoje údaje v požadovanej lehote (február 2015)³². Dva členské štáty (Grécko a Taliansko) si však vyžiadali až šesť ďalších mesiacov na poskytnutie svojich údajov a jeden členský štát (Maďarsko) dokončil svoju správu až v apríli 2016, t. j. viac ako rok po požadovanom termíne.

Kontrolované členské štáty nedodržali všetky povinnosti v oblasti monitorovania

45

Smernica o pitnej vode umožňuje zmenšiť rozsah monitorovania pre určité parametre, najmä indikačné parametre, alebo monitorovanie odstrániť. Vo všeobecnosti môže členský štát zmenšiť počet vzoriek pre určité parametre, ktoré sa majú testovať, ak:

1. výsledky vzoriek testovaných počas aspoň dvoch rokov nasledujúcich po sebe sú stále a podstatne lepšie než limity; a
2. nie je pravdepodobné, že by niektorý faktor spôsobil zhoršenie kvality vody za miestom, kde sa odobrala vzorka³³.

46

Transpozíciou smernice Komisie (EÚ) 2015/1787 členské štáty majú možnosť výnimky z parametrov a frekvencií odberu vzoriek za predpokladu, že sa vykoná hodnotenie rizík³⁴ (pozri body 61 až 63).

47

Vnútroštátne právne predpisy troch kontrolovaných členských štátov sú v súlade s požiadavkami smernice o pitnej vode na monitorovanie. Pri samotnom vykonávanom monitorovaní sme však zistili niekoľko nesplnení povinnosti. Podávanie správ v trojročných intervaloch poskytuje percento oblastí veľkých dodávok vody, v prípade ktorých sa monitoroval každý parameter. V správach za roky 2011 – 2013 sme si všimli, že vo všetkých troch kontrolovaných členských štátoch neboli v žiadnej oblasti veľkých dodávok vody monitorované všetky parametre, a to bez akéhokoľvek dôvodu alebo vysvetlenia možných výnimiek z monitorovania. Napríklad stopové prvky³⁵ sa podľa správ monitorovali v priemere v 81 % oblastí veľkých dodávok vody v Bulharsku a Maďarsku a iba v 41 % oblastí veľkých dodávok vody v Rumunsku.

48

Toto sa potvrdilo aj v prípade niektorých preskúmaných projektov EFRR a KF, kde sme zaznamenali, že monitorovanie sa neuskutočnilo v súlade so smernicou o pitnej vode. Konkrétne sa testovalo menej parametrov, ako sa požaduje v smernici o pitnej vode.

49

V Bulharsku vnútroštátne orgány uznávajú, že existuje problém nedostatočného monitorovania. Ako sa uvádza v bulharskej národnej správe o životnom prostredí za rok 2012, väčšina prevádzkovateľov v oblasti vodného hospodárstva v prípade určitých parametrov (ako je benzo[a]pyrén, antimón, ortuť a polycyklické aromatické uhľovodíky) nespĺňajú požiadavky smernice o pitnej vode na monitorovanie, pokiaľ ide o množstvo a frekvenciu odberu vzoriek³⁶. Navyše nie vo všetkých oblastiach veľkých dodávok vody sa monitorovali všetky parametre. Uvedené parametre sa monitorovali v priemere len v 66 % oblastí veľkých dodávok vody.

50

Podľa predbežných údajov za roky 2014 a 2015 sa navyše niektoré parametre, ako chróm, železo a Enterococci, nemonitorovali vo všetkých oblastiach malých dodávok vody: železo sa monitorovalo približne v 90 % oblastí malých dodávok vody a chróm a Enterococci asi v 80 % oblastí malých dodávok vody. Keďže počet obyvateľov v Bulharsku zásobovaných z oblastí malých dodávok vody je približne 1,7 milióna³⁷, znamená to, že odhadom 330 000 ľudí bolo zásobovaných z oblastí malých dodávok vody, v ktorých sa nerobili testy na prítomnosť enterokokov. Súčasne v testovaných oblastiach malých dodávok vody bola úroveň nesplnenia povinnosti viac ako 2 %.

51

Podľa bulharských orgánov chýbajú dostatočné laboratórne kapacity: úplnú kontrolu vzoriek môže vykonať len šesť z 28 laboratórií regionálnych hygienických inšpektorátov a bromičnany sa môžu testovať iba v dvoch z nich. Postup na zlepšenie analytickej kapacity regionálnych inšpektorátov zdravia prebieha v rámci operačného programu „Životné prostredie“ na roky 2014 – 2020.

V kontrolách EEA týkajúcich sa podávania správ členských štátov o súlade sa nezistili nezrovnalosti

52

Údaje o monitorovaní súladu poskytnuté členskými štátmi v mene Komisie overuje EEA. Administratívne kontroly EEA nezahŕňajú kontroly na mieste, a preto je ich rozsah a priori obmedzený. Existujú aj prípady, keď by kontroly prijateľnosti mohli umožniť EEA odhaliť nezrovnalosti v oznamovaní členskými štátmi:

• nepresnosti týkajúce sa celkového počtu analýz (a z toho vyplývajúcej frekvencie prekročení) pre parameter „koliformné baktérie“ v Rumunsku (pozri rámček 4) a
• chyba týkajúca sa parametra „dusitany“ v Bulharsku, pričom v skutočnosti ide o parameter „dusičnany“.

Chýbajú informácie o plnení požiadaviek na monitorovanie v oblastiach malých dodávok vody

53

Oblasti malých dodávok vody zásobujú pitnou vodou v EÚ približne 65 miliónov ľudí. Na základe údajov z roku 2010 Komisia odhaduje, že v celej EÚ viac ako tretina oblastí malých dodávok vody nebola riadne monitorovaná alebo pitná voda dodávaná z týchto oblastí nebola v súlade so všetkými normami kvality⁴¹. V roku 2010 v troch kontrolovaných členských štátoch bol vysoký percentuálny podiel oblastí malých dodávok vody, ktoré neboli riadne monitorované: 44 % v Rumunsku, 60 % v Maďarsku a takmer 100 % v Bulharsku, na rozdiel od priemeru EÚ vo výške 27 %.

54

Približne polovica členských štátov poskytla informácie o oblastiach malých dodávok vody za vykazované obdobie 2011 – 2013 a oznámila celkový (zahrnuté všetky parametre) súlad viac ako 98 %⁴². Komisia skontrolovala súlad oblastí malých dodávok vody prostredníctvom prieskumu v lete 2016. Na prieskum odpovedalo 21 členských štátov a potvrdilo celkový súlad pre mikrobiologické ukazovatele na úrovni 98 %.

55

Podľa smernice o pitnej vode však oznamovanie v súvislosti s oblasťami malých dodávok vody nie je záväzné. Komisia nemôže overiť, či monitorovanie prebieha v súlade so spôsobom uvedeným v správach, a musí predpokladať, že členské štáty oznamujú v dobrej viere, v súlade so zásadou lojálnej spolupráce⁴³.

56

To, či ide o tento prípad, je však menej zrejmé a Komisia v posledných rokoch podnikla niekoľko iniciatív, aby motivovala členské štáty, aby riadne monitorovali svoje oblasti malých dodávok vody. V roku 2011 Komisia uverejnila štúdiu, ktorá sa týkala vykonávania hodnotenia rizík pre malé dodávky vody⁴⁴. Komisia okrem toho v roku 2014 vydala usmernenia vrátane najlepších postupov pre malé dodávky⁴⁵. Účinky týchto usmernení z hľadiska lepšieho monitorovania oblastí malých dodávok vody budú viditeľné až potom, keď členské štáty zašlú svoje údaje v rámci ďalšieho vykazovaného obdobia (2014 – 2016) začiatkom roku 2018.

Informácie spotrebiteľom o kvalite pitnej vody nie sú ľahko dostupné

57

Členské štáty musia prijať opatrenia, prostredníctvom ktorých zabezpečia sprístupnenie primeraných a aktuálnych informácií o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu spotrebiteľom⁴⁶. V troch kontrolovaných členských štátoch je táto požiadavka správne transponovaná do vnútroštátnych právnych predpisov.

58

Zaznamenali sme však, že Komisia neuverejnila nijaké usmernenie pre členské štáty, ktoré by sa týkalo spôsobu, ako sa v tejto súvislosti majú splniť požiadavky smernice o pitnej vode. Z hodnotiacej štúdie za rok 2016 vyplynulo, že postupy pri sprístupňovaní týchto informácií zákazníkom sa značne líšia medzi členskými štátmi a dokonca aj medzi dodávateľmi vody v jednom členskom štáte⁴⁷.

59

V prípade preskúmaných projektov EFRR a KF sme zistili, že spotrebitelia nemajú vždy jednoduchý prístup k týmto informáciám, pokiaľ ich nepožadujú samotní občania alebo pokiaľ nedôjde k haváriám vodovodnej siete. V Maďarsku pochádzajú informácie, ktoré majú spotrebitelia k dispozícii v roku 2017, z roku 2014⁴⁸. V rámci jedného projektu v Bulharsku⁴⁹ a jedného v Rumunsku⁵⁰ boli informácie dostupné spotrebiteľom z roku 2015. V prípade ďalšieho projektu v Rumunsku⁵¹ neboli informácie vôbec zverejnené, ale poskytovali sa iba na požiadanie. V tomto prípade bolo po audite aktualizované webové sídlo prevádzkovateľa v oblasti vodného hospodárstva a do februára 2017 boli zverejnené údaje týkajúce sa roku 2016.

Revízia smernice o pitnej vode bola zahrnutá do pracovného programu Komisie na rok 2017

Preskúmania Komisie v rokoch 2003, 2008 a 2013 viedli k prvej revízii smernice o pitnej vode v októbri 2015

60

Komisia vykonáva preskúmanie príloh k smernici so zreteľom na vedecký a technický pokrok aspoň každých päť rokov a v prípade potreby musí navrhnúť zmeny⁵². Prvé preskúmanie sa uskutočnilo v roku 2003. Komisia v súvislosti s týmto preskúmaním usporiadala konzultácie so zástupcami ministerstiev zdravotníctva alebo životného prostredia, vodohospodárskymi asociáciami a výskumnými skupinami, ktoré poukázali na to, že väčšia pozornosť by sa mala venovať mikrobiologickému dohľadu, pretože spotrebitelia trpia viac v dôsledku infekcií než z dôvodu otráv.

61

V roku 2008 Komisia v rámci druhého preskúmania objednala vypracovanie externej štúdie týkajúcej sa možných revízií smernice o pitnej vode⁵³. V štúdii sa odporúčalo zahrnúť do smernice o pitnej vode plánovanie bezpečnosti pitnej vody. Koncept plánovania bezpečnosti pitnej vody, predstavený Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) v roku 2004, tvorí komplexný prístup hodnotenia a riadenia rizík, ktorý zahŕňa všetky kroky v rámci zásobovania vodou od jej zachytenia po spotrebiteľa⁵⁴. Štúdia bola v roku 2010 aktualizovaná so zameraním na plánovanie bezpečnosti pitnej vody. Na základe týchto dvoch štúdií Komisia v novembri 2010 dospela k záveru, že v tom čase nebola legislatívna revízia smernice o pitnej vode nevyhnutná.

62

Od roku 2013 Komisia usporiadala niekoľko stretnutí a seminárov v súvislosti s vykonávaním a možnou revíziou smernice o pitnej vode na účely tretieho preskúmania⁵⁵. Na základe tohto tretieho preskúmania sa Komisia rozhodla revidovať znenie príloh II a III k smernici o pitnej vode.

63

Smernica, ktorou sa revidujú prílohy II a III k smernici o pitnej vode, bola prijatá v októbri 2015 a členské štáty ju musia transponovať do vnútroštátnych právnych predpisov do 24 mesiacov⁵⁶. Nová príloha II obsahuje možnosť vykonávať monitorovanie pitnej vody pružnejším spôsobom za predpokladu, že sa uskutoční hodnotenie rizík v súlade so zásadou plánu prístupu v oblasti bezpečnosti vody stanovenou v usmerneniach WHO týkajúcich sa kvality pitnej vody. To umožní sústrediť zdroje na monitorovanie tam, kde sú najviac potrebné, a ak to výsledok hodnotenia rizík umožní, možno zvážiť zmiernenie monitorovania. V novej prílohe III sa stanovujú prepracované špecifikácie na analýzu parametrov.

Komisia zistila, že je potrebná ďalšia revízia smernice o pitnej vode s cieľom riešiť dodatočné nedostatky

64

V decembri 2014 na základe iniciatívy občanov Right2Water (pozri bod 19) a v súvislosti s programom regulačnej vhodnosti (REFIT) Komisia začala štúdiu o smernici o pitnej vode. Táto štúdia bola zameraná na podporu posúdenia, či je potrebné revidovať smernicu o pitnej vode, a bola zverejnená v máji 2016⁵⁷.

65

Na základe tejto štúdie Komisia v decembri 2016 prijala pracovný dokument útvarov Komisie, v ktorom sa dospelo k záveru, že smernica o pitnej vode splnila svoje ciele prispieť k ochrane ľudského zdravia⁵⁸. Súčasne zistila aj niekoľko oblastí na zlepšenie, najmä potrebu:

• prehodnotiť parametre, aby viac zohľadňovali plánovanie bezpečnosti a prístup založený na riziku,
• posilniť ustanovenia v smernici o pitnej vode s cieľom zabezpečiť dostupnosť aktuálnych informácií pre spotrebiteľov a
• riešiť problém materiálov, ktoré sú v kontakte s pitnou vodou.

66

V novembri 2015 Komisia začala štúdiu o materiáloch v kontakte s pitnou vodou, ktorá bola zverejnená v marci 2017⁵⁹. V súčasnosti sa vykonáva posúdenie vplyvu, ktoré sa tiež má uverejniť do konci roka 2017. Pomôže Komisii s revíziou smernice o pitnej vode, ktorá bola začlenená do plánu práce Komisie na rok 2017⁶⁰.

67

Komisia okrem toho v decembri 2015 spustila projekt spolupráce v oblasti parametrov pre pitnú vodu, ktorý realizuje Regionálny úrad WHO pre Európu. V rámci 18 mesiacov trvajúceho projektu sa preskúmajú a vyhodnotia najnovšie dostupné dôkazy s cieľom získať základ pre návrh prepracovaného zoznamu parametrov, ktoré sa zahrnú do prílohy I k revidovanej smernici o pitnej vode⁶¹.

V prípade všetkých preskúmaných projektov EFRR a KF došlo k zlepšeniu pitnej vody v príslušných oblastiach, častým problémom však ostávajú straty vody

68

V priebehu tohto auditu sme preskúmali deväť projektov EFRR a KF, tri projekty v každom kontrolovanom členskom štáte, aby sme posúdili prínos, ktorý majú projekty financované z EÚ pre plnenie cieľov smernice o pitnej vode. Graf 2 obsahuje prehľad preskúmaných projektov. Doplňujúce informácie o každom projekte sa nachádzajú v prílohe V.

69

Pri týchto projektoch sme kontrolovali, či predstavovali vhodné možnosti na zlepšenie prístupu ku kvalitnej pitnej vode alebo zníženie strát vody. Naše posúdenie bolo založené:

• na preskúmaní projektovej dokumentácie, ako sú žiadosti, dohody o grante, záverečné správy, laboratórne protokoly a ďalšie dokumenty súvisiace s realizáciou projektu, a
• na rozhovoroch s prevádzkovateľmi v oblasti vodného hospodárstva, prijímateľmi projektov a riadiacimi orgánmi.

70

Prijímateľmi projektov boli obce alebo združenia obcí alebo okresov. Všetky projekty v Bulharsku a Rumunsku boli zmiešané projekty: popri pitnej vode sa zaoberali aj otázkami týkajúcimi sa odpadových vôd, ktoré boli v obidvoch krajinách takisto prioritou.

71

Päť z deviatich preskúmaných projektov boli veľké projekty. V prípade piatich z týchto projektov bol nástroj JASPERS⁶² (spoločná technická služba zriadená medzi Komisiou, Európskou investičnou bankou a Európskou bankou pre obnovu a rozvoj pomoc) zapojený do prípravy projektu a poskytoval nezávislé poradenstvo na pomoc príjemcom a príslušným vnútroštátnym orgánom.

72

V prípade všetkých preskúmaných projektov sme zistili, že situácia pred ich realizáciou vrátane informácií o kvalite vody, počtu napojených obyvateľov a stavu vodovodnej siete (ako je vek infraštruktúry a percentuálny podiel strát vody) bola riadne posúdená a opísaná v žiadosti o grant.

Preskúmané dokončené projekty EFRR a KF celkovo dosiahli väčšinu svojich cieľov, ale občas oneskorene

Výsledky projektov

73

Overili sme ciele a ukazovatele stanovené pre preskúmané dokončené projekty EFRR a KF. Dospeli sme k záveru, že projekty dosiahli svoje hlavné ciele zvýšiť kvalitu vody, zvýšiť prístup k pitnej vode alebo znížiť straty vody, ako sa uvádza v ich analýzach nákladov a prínosov, štúdiách uskutočniteľnosti, dohodách o grante alebo projektových žiadostiach (pozri tabuľku 3).

Tabuľka 3

Hlavné ciele preskúmaných projektov EFRR a KF

Členský štát	Hlavné ciele riešené v rámci preskúmaných projektov	Hlavné činnosti súvisiace s pitnou vodou
Bulharsko	Zvýšenie kvality vody Zníženie strát vody	Rekonštrukcia čistiarne odpadových vôd a čerpacích staníc (veľký projekt) a výmena starého potrubia.
Maďarsko	Zvýšenie kvality vody	Obnova vodovodnej siete a vytvorenie nových čerpacích staníc, výstavba prepojovacej sústavy medzi existujúcim vodovodom a novými zariadeniami na čerpanie vody, výstavba nových studní na využitie nových hlavných vodných zdrojov a výstavba nových čistiarní odpadových vôd.
Rumunsko	Zvýšenie kvality vody Zvýšenie prístupu k pitnej vode Zníženie strát vody	Obnova a výstavba čistiarní odpadových vôd, výstavba vodných studní a nádrží, rozšírenie a obnova vodovodnej siete.

74

V Bulharsku bola v rámci veľkého projektu v Gabrove rekonštruovaná čistiareň odpadových vôd a čerpacie stanice (pozri obrázok 4). Vo všetkých troch projektoch sa navyše renovovalo vodovodné potrubie a vystavili sa prevádzkové povolenia.

75

V prípade Maďarska z výsledkov skúšobnej prevádzky vyplynulo, že došlo k zvýšeniu kvality vody vo všetkých troch preskúmaných projektoch. Dva projekty (Békés a Szekszárd) však v čase auditu ešte neboli v prevádzke. Pri jednom z projektov (Szekszárd) budú okrem toho potrebné ďalšie investície na zabezpečenie dlhodobého súladu so smernicou o pitnej vode. Dôvodom bolo zlé plánovanie (pozri rámček 5).

76

V prípade Rumunska spomedzi troch preskúmaných projektov dosiahol svoje ciele projekt v Klužskej a Siladskej župe (zlepšenie úpravy pitnej vody a jej distribúcia) a projekt v Călărași dosiahol svoje ciele len sčasti (pozri rámček 6).

77

Tretí projekt v regióne Konstance takisto dosiahol svoje výstupné ukazovatele týkajúce sa obnovy alebo výstavby fyzickej infraštruktúry⁶⁴, ale splnenie výkonnostných cieľov bude možné overiť len vtedy, keď časť diel financovaných v období 2014 – 2020 bude v roku 2019 dokončená (pozri bod 79).

78

Od prijímateľov projektov v Bulharsku sa požadovalo, aby svojim riadiacim orgánom podali pri dokončení správy o výstupoch a finančnom plnení projektov, ale nie o dosahu projektov. Napríklad hlavnými problémami týkajúcimi sa pitnej vody, ktoré mali projekty v Bulharsku vyriešiť, boli straty vody a prerušovanie zásobovania. V dohodách o grante však neboli osobitné ukazovatele, ktoré by sa týkali týchto dvoch aspektov. Prostredníctvom auditu sme však mohli potvrdiť, že všetky preskúmané projekty EFRR a KF prispeli k zníženiu strát vody a prerušovania zásobovania.

Oneskorenie pri realizácii projektov

79

Všetky preskúmané projekty v Maďarsku a Rumunsku boli dokončené neskôr, ako sa plánovalo. Maďarské projekty boli dokončené s oneskorením v rozpätí od šiestich do ôsmich mesiacov v porovnaní s harmonogramom stanoveným v pôvodných dohodách o grante. Dva z troch rumunských projektov meškali viac ako 30 mesiacov. Tretí projekt, ktorý sa mal skončiť v novembri 2015, bol odložený na programové obdobie 2014 – 2020, a to z dôvodu platobnej neschopnosti podnikateľa a odhadovaný dátum ukončenia je teraz koniec roku 2019. Situácia bola výrazne lepšia v Bulharsku, kde dva projekty boli dokončené s krátkym, trojmesačným oneskorením, a tretí projekt bol dokončený včas.

Finančné plnenie projektov

80

V Maďarsku bol len pri jednom z preskúmaných projektov dodržaný počiatočný odhad nákladov. V prípade ďalších dvoch preskúmaných projektov (Békés a Szekszárd) došlo k prekročeniu konečných nákladov o viac ako 20 % (Békés) a 9 % (Szekszárd) z celkových nákladov uvedených v dohode o grante. V obidvoch prípadoch po postupe verejného obstarávania zvýšenie súviselo s vyššími nákladmi na výstavbu, ako bol odhad. Riadiaci orgán prijal toto zvýšenie nákladov a niekoľkokrát zmenil dohodu o grante. To viedlo aj k príslušnému zvýšeniu financovania EÚ.

81

Na druhej strane, v prípade preskúmaných projektov v Bulharsku a Rumunsku boli konečné náklady výrazne nižšie (v rozpätí od 19 % do 33 %), ako bola suma rozpočtovaná v dohode o grante. Príčinou boli predovšetkým úspory v rámci postupov verejného obstarávania. V prípade jedného veľkého projektu v Bulharsku (Gabrovo) bolo zníženie nákladov takisto výsledkom revízie rozsahu projektu (pozri rámček 7).

Straty v systéme zásobovania pitnou vodou sú stále vysoké

82

Straty vody tvorí prevažne voda unikajúca zo systému ešte predtým, ako sa dostane ku konečnému spotrebiteľovi (technické alebo fyzické straty), a voda spotrebovaná bez riadneho vyúčtovania, napríklad prostredníctvom nelegálnych pripojení alebo nesprávneho merania spotreby (obchodné alebo viditeľné straty)⁶⁵. Kým prvý typ strát zbytočne zvyšuje výrobné náklady (pretože sa musí dodať viac vody, ako je potrebné), druhý znamená stratu príjmov. Straty vody sa zvyčajne odhadujú na základe rovnováhy pritekajúcej a odtekajúcej vody vo vodovodnom systéme.

83

Podľa štúdie Svetovej banky z roku 2015⁶⁶ bola priemerná úroveň straty vody v EÚ v roku 2012 približne 34 %. Z kontrolovaných členských štátov len Maďarsko oznámilo nižšiu úroveň (24 %). Rumunsko v správe uvádza straty vody na úrovni 40 % a Bulharsko vyše 60 % (pozri graf 3). Vo všetkých troch členských štátoch sa straty vody od roku 2005 (alebo od roku 2007 v prípade Rumunska) do roku 2013 ešte zvýšili. Nárast oznámených strát vody, najmä v Rumunsku, je spôsobený predovšetkým zlepšením meracích technológií, čo viedlo k presnejšiemu meraniu únikov.

84

Na obdobie rokov 2014 – 2020 Komisia určila v troch kontrolovaných krajinách potrebu zvýšiť efektívnosť využívania vody, vrátane zníženia strát vody⁶⁷. Komisia okrem toho v roku 2015 zverejnila Referenčný dokument EÚ o osvedčených postupoch pri riadení únikov s cieľom pomôcť členským štátom prekonať tieto problémy a poskytnúť usmernenia pre navrhovanie politík na zlepšenie účinného využívania vody vodárenskými spoločnosťami v celej EÚ⁶⁸. V prípade Bulharska sa v odporúčaniach Rady pre jednotlivé krajiny od roku 2012 zdôrazňuje aj potreba zlepšiť hospodárenie s vodami⁶⁹.

85

V Maďarsku Združenie vodárenských spoločností vykonalo v roku 2008 referenčné porovnávanie, ktorého záverom bolo, že priemerné straty vody v Maďarsku boli v roku 2008 približne v rozpätí 15 – 17 % (približne 10 – 13 % v prípade štyroch najvýkonnejších poskytovateľov služieb a 40 % v prípade najmenej výkonných). V programovom období 2007 – 2013 bolo zníženie strát vody na úroveň pod 20 % jednou z podmienok účasti na projektoch spolufinancovaných z EÚ.

86

V Rumunsku sa straty vody v sústave považujú za prijateľné, ak sú nižšie ako 15 % z celkového množstva vody, ktorá vstúpila do distribučnej sústavy⁷⁰. Obnova alebo modernizácia, podľa potreby, sú povinné, ak sú straty vody (od odberu po používateľa) vyššie ako 20 %. Z dôvodu obmedzeného financovania v programovom období 2007 – 2013 však prioritu dostalo zvyšovanie prístupu k vode, a teda rozšírenie vodovodnej siete.

87

V Bulharsku sú straty vody na úrovni 60 % veľmi vysoké v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ. Pre každého prevádzkovateľa v oblasti vodného hospodárstva boli stanovené individuálne ciele z hľadiska strát vody, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2021. Existuje aj celoštátny cieľ 49 %, ktorý sa má dosiahnuť do roku 2026⁷¹. Navyše sa v stratégii pre zásobovanie vodou a sanitáciu na roky 2014 – 2023 stanovil cieľ týkajúci sa strát vody vo výške 30 %, ktorý sa má na vnútroštátnej úrovni dosiahnuť do roku 2039⁷².

88

Tabuľka 4 obsahuje prehľad situácie týkajúcej sa strát vody pred realizáciou preskúmaných projektov a po nej. Pokiaľ ide o deväť preskúmaných projektov EFRR a KF, všetky až na jeden viedli k zníženiu strát vody (pozri bod 76 a rámček 6). Podľa novších informácií sa však straty vody v tomto projekte od dokončenia projektu znížili.

Tabuľka 4

Straty vody pred realizáciou preskúmaných projektov a po nej

Členský štát	Projekty	Straty vody pred začiatkom projektu	Ciele	Straty vody po skončení projektu
Bulharsko	Projekt 1 (Gabrovo)1	73 %	39 %	44 %
	Projekt 2 (Veliko Tarnovo)1	70 % (v oblasti projektu)	20 %	20 % (v oblasti projektu)
	Projekt 3 (Panagjurište)1	60 % (v oblasti projektu)	Nestanovený	44 % (v oblasti projektu)
Maďarsko	Projekt 1 (Békés)	30 %	Nestanovený	28 %
	Projekt 2 (Szekszárd)	13 %	Nestanovený	10,9 %
	Projekt 3 (Gyömrő)	8,8 %	Nestanovený	7,7 %
Rumunsko	Projekt 11 (Călărași)	34 % (v distribučnej sústave)	19 %	50,4 % (pre celý systém vrátane odberu a úpravy vody)
	Projekt 21 (Konstanca)	64 %	45,2 %	44 %
	Projekt 31 (Kluž)	42 %	36 %	36,9 %

Na zabezpečenie prístupu ku kvalitnej pitnej vode a zabezpečenie náležitej údržby investícií financovaných EÚ sú stále potrebné značné finančné prostriedky navyše k spolufinancovaniu z EÚ

89

Posudzovali sme, či kontrolované členské štáty určili potrebu ďalších finančných prostriedkov na zabezpečenie zásobovania ich občanov kvalitnou pitnou vodou a rozsah, v akom možno tieto prostriedky poskytnúť z vnútroštátnych verejných a súkromných zdrojov. Okrem toho sme skúmali, či sa pri určovaní taríf za vodu náležite zohľadnila zásada úhrady nákladov, aby sa súčasná infraštruktúra mohla riadne udržiavať.

Nedostatok investícií v troch kontrolovaných členských štátoch do roku 2020 sa odhaduje na 6 mld. EUR

90

Finančná podpora z rozpočtu EÚ by nemala nahrádzať vnútroštátne verejné výdavky⁷³. To znamená, že na zabezpečenie primeranej úrovne investícií z dlhodobého hľadiska a na udržiavanie infraštruktúry, ktorá už existuje vďaka financovaniu z EÚ, pretože sú vylúčené z budúceho financovania z EÚ, musia byť k dispozícii dostatočne veľké vnútroštátne verejné a súkromné zdroje.

91

Okrem toho sa na tie isté výdavky môže prijať podpora iba z jedného fondu alebo nástroja EÚ⁷⁴. V prípade projektov v oblasti pitnej vody, ktoré sa považujú za projekty, z ktorých plynú príjmy, možno financovať iba oprávnené výdavky znížené o potenciálny čistý príjem. V čistom príjme sa nezohľadňujú iba kladné peňažné toky, ale aj záporné peňažné toky, ako sú prevádzkové náklady (vrátane nákladov na údržbu) a reprodukčná obstarávacia cena investícií za špecifické referenčné obdobie.

92

Celkovo boli rozpočtové prostriedky z EFRR a KF pridelené na investície súvisiace s pitnou vodou v členských štátoch EÚ 13 približne vo výške 4 mld. EUR v programovom období 2007 – 2013 a približne 3,4 mld. EUR sa plánuje na programové obdobie 2014 – 2020. Pridelené rozpočtové prostriedky z EFRR a KF pre projekty v oblasti pitnej vody v troch kontrolovaných členských štátoch dosahujú v programových obdobiach 2007 – 2013 a 2014 – 2020 približne 3,7 mld. EUR (tabuľka 5).

Tabuľka 5

Rozpočtové prostriedky z EFRR a KF pridelené na projekty súvisiace s pitnou vodou v Bulharsku, Maďarsku a Rumunsku

Sumy v mil. EUR	2007 – 2013	2014 – 2020	Spolu
Bulharsko	166	145	311
Maďarsko	529	216	745
Rumunsko	1 388	1 261	2 649
Spolu	2 083	1 622	3 705

93

V roku 2014 Bulharsko prijalo stratégiu pre zásobovanie vodou a sanitáciu na roky 2014 – 2023⁷⁵ s cieľom zvýšiť kvalitu vodohospodárskych služieb a dosiahnuť environmentálne normy EÚ. Podľa tohto dokumentu sa na obdobie rokov 2014 – 2023 potreby investícií do pitnej vody (odber, úprava, preprava a distribúcia) odhadovali približne na 2,5 mld. EUR (5,0 mld. BGN). V porovnaní s tým dosiahlo financovanie EÚ pridelené na investície v oblasti pitnej vody v Bulharsku na obdobie rokov 2014 – 2020 približne 145 mil. EUR. To znamená nedostatok investícií vo výške približne 1 600 mil. EUR⁷⁶ v prípade Bulharska do roku 2020.

94

V Rumunsku orgány na zabezpečenie súladu s normami kvality a s lehotami smernice o pitnej vode v roku 2004 prijali plán vykonávania pre kvalitu vody určenej na ľudskú spotrebu, v ktorom určili potrebné opatrenia týkajúce sa zásobovania pitnou vodou a súvisiace potreby finančných prostriedkov do konca roku 2015, ktoré vtedy odhadli na 5,6 mld. EUR. Táto suma bola neskôr v rámci operačného programu „Rozsiahle infraštruktúry“ na roky 2014 – 2020 prehodnotená na 5,8 mld. EUR navyše k investíciám vynaloženým už v období 2007 – 2013 (príspevok EÚ vo výške 1,38 mld. EUR). V porovnaní s tým dosiahlo financovanie EÚ vyčlenené na investície spojené s pitnou vodou v Rumunsku na obdobie rokov 2014 – 2020 približne 1,26 mld. EUR. To znamená nedostatok investícií vo výške asi 4 540 mil. EUR v prípade Rumunska do roku 2020.

95

A napokon, hoci v oveľa menšom rozsahu, v Maďarsku budú na uspokojenie potrieb týkajúcich sa zvýšenia kvality vody potrebné ďalšie vnútroštátne alebo iné zdroje. Podľa hodnotenia vykonaného v roku 2013 sa investičné potreby na zvýšenie kvality vody v Maďarsku do roku 2020 odhadli na sumu v rozmedzí 415 – 460 mil. EUR (130 000 – 140 000 mil. HUF), kým prostriedky vyčlenené EÚ na programové obdobie 2014 – 2020 dosiahli výšku 216 mil. EUR (67 634 mil. HUF)⁷⁷. To znamená nedostatok investícií vo výške asi 244 mil. EUR v prípade Maďarska do roku 2020.

Poplatky používateľov nestačia na zabezpečenie udržateľnosti projektov

96

Finančná udržateľnosť poskytovania vodohospodárskych služieb je zabezpečená vtedy, keď príjmy z týchto služieb stačia na pokrytie nákladov na prevádzku a údržbu a na zabezpečenie návratnosti kapitálových nákladov, čím umožňujú obnovenie investície. Ide o zásadu pokrytia nákladov.

97

V programovom období 2000 – 2006 aj 2007 – 2013 sa v usmerneniach Komisie navrhovalo, aby tarify za vodu pokrývali aspoň náklady na prevádzku a údržbu, ako aj veľkú časť odpisovaného majetku⁷⁸. Odpisy možno považovať za náhradu nákladov, ktoré sú potrebné na obnovu infraštruktúry v budúcnosti.

98

V programovom období 2014 – 2020 schválenie operačných programov podlieha ex ante kondicionalite týkajúcej sa pokrytia nákladov, pri ktorej musí byť primeraný príspevok rozličných spôsobov využívania vody k úhrade nákladov za vodohospodárske služby⁷⁹. Stanovenie primeraného príspevku však zostáva na rozhodnutí členských štátov.

99

V Bulharsku podľa stratégie na roky 2014 – 2023 nie sú prevádzkové náklady vo veľkom množstve bulharských vodárenských spoločností pokryté príjmami vyplývajúcimi z taríf za vodu, a to aj napriek zvýšeniu taríf po roku 2008 (tarify za zásobovanie vodou sa zvýšili o 16 % medzi rokmi 2008 – 2011 zo sumy 1,19 BGN/m³ na 1,38 BGN/m³). V skutočnosti by sa podľa všetkých scenárov vypracovaných v stratégii museli priemerné kombinované tarify za vodu a odpadovú vodu zvýšiť do roku 2024 približne na dvojnásobnú hodnotu taríf platných v roku 2011, aby sa dosiahol cieľ súladu a udržateľnosti.

100

Nedodržanie zásady pokrytia nákladov so sebou nesie závažné riziko pre udržateľnosť infraštruktúr spolufinancovaných EÚ. Napríklad v Bulharsku by ročne bolo potrebných v priemere viac ako 400 mil. EUR (800 mil. BGN) len na zachovanie dĺžky a priemerného veku sústavy v súčasnom stave. V rokoch 2007 až 2011 však bolo v priemere investovaných menej než 100 mil. EUR (200 mil. BGN) ročne⁸⁰.

101

Súčasne musia byť vodohospodárske služby spotrebiteľom sociálne dostupné. V usmernení Komisie sa uvádzajú 4 % príjmu domácností ako spoločne akceptovaný stupeň dostupnosti, t. j. celkový účet za vodu (pitná voda a odpadová voda) môže predstavovať 4 % príjmu domácností⁸¹. Zásada cenovej dostupnosti sa zohľadňuje v právnych predpisoch všetkých troch kontrolovaných členských štátov. V Bulharsku je cenová dostupnosť zabezpečená vtedy, keď cena na faktúre za vodohospodárske služby neprekročí 2,5 % priemerného mesačného príjmu domácnosti v príslušnom okrese⁸². V Rumunsku je odporúčaná všeobecná úroveň cenovej dostupnosti pre zásobovanie vodou a sanitáciu 3,5 % priemerného mesačného príjmu domácnosti na vnútroštátnej úrovni (samostatného pre mestské a vidiecke oblasti)⁸³. Na základe informácií uvedených v projektových žiadostiach boli tarify stanovené približne na 2 – 2,5 % disponibilného príjmu domácnosti s priemerným príjmom. A napokon v Maďarsku, hoci sa zásada cenovej dostupnosti v právnych predpisoch spomína⁸⁴, nebola stanovená nijaká miera cenovej dostupnosti.

102

Tarify za zásobovanie vodou v Bulharsku a Rumunsku stanovuje prevádzkovateľ v oblasti vodného hospodárstva a schvaľuje regulačný orgán⁸⁵. V obidvoch krajinách sa vo vnútroštátnych právnych predpisoch stanovuje, že tarify by mali pokrývať náklady na poskytovanie služby, zabezpečovať účinnú a bezpečnú prevádzku služby, zachovanie a ochranu životného prostredia a verejné zdravie, odrádzať od nadmernej spotreby a povzbudzovať k investíciám kapitálu, aby sa zabezpečilo dodržanie prevádzkovateľovej finančnej samostatnosti a kontinuita služby⁸⁶.

103

Rumunskí prevádzkovatelia v oblasti vodného hospodárstva, ktorí vykonávajú projekty financované z fondov EÚ, navyše musia vytvoriť rezervný fond na údržbu, výmenu a rozvoj na celé obdobie investícií. Prostriedky by mal tento fond čerpať z príjmov za vodohospodárske služby, a tak by sa mal zohľadniť pri určovaní taríf⁸⁷. V dvoch z troch preskúmaných projektov sa však rezervný fond pri určovaní týchto taríf nezohľadnil. Podľa prevádzkovateľa v oblasti vodného hospodárstva jedného z preskúmaných projektov (v Călărași) by započítanie tohto fondu do štruktúry taríf malo za následok poplatky, ktoré by boli pre spotrebiteľov z domácností príliš vysoké, aby si ich mohli dovoliť. To môže viesť z dlhodobého hľadiska k subštandardnej údržbe a nemožnosti výmeny zariadení a môže to mať za následok ohrozenie udržateľnosti vodohospodárskej infraštruktúry.

104

V Maďarsku sa požaduje úplné pokrytie nákladov a od roku 2012 sa musia stanovovať podrobné požiadavky na určovanie taríf na vnútroštátnej úrovni prostredníctvom výnosu zodpovedného ministra⁸⁸. V tých istých právnych predpisoch sa uvádza, že v roku 2012 sa tarify mohli zvýšiť najviac o 4,2 % v porovnaní s tarifami v roku 2011. V neskoršom zákone z roku 2013⁸⁹ sa stanovilo, že tarifa by sa od júla 2013 mala znížiť o 10 % v porovnaní s tarifami v roku 2012. Odvtedy, keďže zatiaľ nebol prijatý výnos, ktorým by sa stanovovali tarify, ostali tarify nezmenené.

105

V troch projektoch preskúmaných v Maďarsku boli tarify platné v roku 2016 v priemere o 15 % nižšie ako tarify oznámené v žiadostiach a použité na posudzovanie projektov. To znamená, že nie je možné dosiahnuť pokrytie nákladov, a preto nemožno vykonávať riadnu údržbu, a môžu chýbať dostatočné rezervy na výmenu zariadení v dlhodobom horizonte a na zabezpečenie udržateľnosti vodohospodárskych infraštruktúr.

106

Na podobné problémy týkajúce sa rizika vytvárania nedostatočných príjmov na zabezpečenie prevádzky a údržby infraštruktúry financovanej EÚ sme poukázali v niekoľkých predchádzajúcich správach⁹⁰.

Závery a odporúčania

107

Celkovo sme zistili, že prístup občanov ku kvalitnej pitnej vode a k jej dodávkam sa v Bulharsku, Maďarsku a Rumunsku zlepšil. Je to z veľkej časti vďaka významným investíciám financovaným EFRR a KF v posledných rokoch. Stále však existujú oblasti, v ktorých prebieha zásobovanie občanov vodou z verejných vodovodných sietí, ktoré nie sú plne v súlade s normami EÚ stanovenými v smernici o pitnej vode z roku 1998. Navyše sú a budú potrebné ďalšie značné vnútroštátne verejné a súkromné investície, aby sa zabezpečil prístup všetkých občanov v týchto členských štátoch ku kvalitnej vode a aby sa zabezpečilo, že investície do vodných zariadení z prostriedkov EÚ sa budú primerane udržiavať.

Smernica o pitnej vode z roku 1998 bola vykonaná vo väčšine ohľadov do konca roku 2016

108

Komisia podrobne monitorovala súlad s požiadavkami smernice o pitnej vode a v prípade potreby pristúpila vo všetkých troch kontrolovaných členských štátoch k postupu v prípade nesplnenia povinnosti. V čase pristúpenia k EÚ sa Maďarsku a Rumunsku priznalo niekoľko výnimiek a neskôr tieto členské štáty zaviedli ďalšie výnimky. Členské štáty musia o týchto odchýlkach okamžite informovať Komisiu, pokiaľ sa týkajú oblastí veľkých dodávok vody, ale v prípade oblastí malých dodávok vody musia informovať až od druhej odchýlky. V roku 2016 boli vnútroštátne právne predpisy vo všetkých troch kontrolovaných členských štátoch v súlade s požiadavkami smernice o pitnej vode Aj napriek značnému zvýšeniu kvality vody v troch kontrolovaných členských štátoch za posledné roky niektorí občania stále odoberajú pitnú vodu, ktorá nespĺňa všetky normy kvality EÚ (pozri body 31 až 41).

109

Správy členských štátov o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu zverejňované každé tri roky predstavujú hlavný nástroj, ktorý Komisia používa na zistenie nedodržiavania parametrických hodnôt stanovených v smernici o pitnej vode. Zistili sme niekoľko nedostatkov v súčasných monitorovacích opatreniach. Po prvé, členské štáty meškajú s oznamovaním údajov agentúre EEA, na základe ktorých Komisia posudzuje vykonávanie smernice o pitnej vode. Napríklad Maďarsko poskytlo svoje údaje za vykazované obdobie 2011 – 2013 až v apríli 2016, čiže viac ako jeden rok neskôr, ako sa požadovalo. Po druhé, EEA (ktorá overuje monitorovanie súladu v mene Komisie) neodhalila nezrovnalosti v údajoch vykázaných členskými štátmi za obdobie rokov 2011 – 2013. Po tretie, vo všetkých troch kontrolovaných členských štátoch sme zistili, že neboli monitorované všetky parametre požadované v smernici o pitnej vode, a to bez akéhokoľvek dôvodu alebo vysvetlenia možných výnimiek z monitorovania. To sa potvrdilo aj v prípade niektorých preskúmaných projektov EFRR a KF, pri ktorých sme zaznamenali, že monitorovanie sa neuskutočnilo v súlade so smernicou o pitnej vode a že sa testovalo menej parametrov, ako sa požaduje v smernici o pitnej vode. A napokon, podľa smernice o pitnej vode nie je podávanie správ o oblastiach malých dodávok vody záväzné. Komisia nedisponuje vyšetrovacími právomocami a nemôže overovať, či sa monitorovanie uskutočňuje v súlade so spôsobom uvedeným v správach. Predpokladá sa, že členské štáty podávajú správy v dobrej viere, v súlade so zásadou lojálnej spolupráce (pozri body 42 až 56).

110

Členské štáty musia prijať opatrenia, prostredníctvom ktorých zabezpečia sprístupnenie primeraných a aktuálnych informácií o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu spotrebiteľom. V troch kontrolovaných členských štátoch sme zistili, že táto požiadavka bola správne transponovaná do vnútroštátnych právnych predpisov, postupy pri sprístupňovaní týchto informácií zákazníkom sa však značne odlišujú a vo všeobecnosti sa občanom aktuálne informácie o kvalite vody neposkytujú systematicky. V tomto ohľade v súčasnosti neexistuje nijaké usmernenie Komisie (pozri body 57 až 59).

111

Revízia smernice o pitnej vode bola zaradená do pracovného programu Komisie na rok 2017 s cieľom vyriešiť niekoľko nedostatkov, ktoré Komisia zistila na základe správ členských štátov a vedeckého poradenstva (pozri body 60 až 67).

Odporúčanie 1

Komisia by mala sledovať nedostatky v monitorovaní členských štátov na základe existujúcich správ a v tomto ohľade presadzovať požiadavky smernice o pitnej vode.

Dátum vykonania: do konca roku 2018 (na konci súčasného vykazovaného obdobia).

Odporúčanie 2

Komisia by mala v súvislosti so súčasnou revíziou smernice o pitnej vode riešiť nasledujúce záležitosti primeraným spôsobom:

1. zlepšenie poskytovania informácií členskými štátmi Komisii o odchýlkach týkajúcich sa oblastí malých dodávok vody;
2. rozšírenie požiadaviek na podávanie správ aj na oblasti malých dodávok vody;
3. pravidelné predkladanie správ, ktorým sa zabezpečí, že sa od členských štátov budú zbierať aktuálne informácie o dodržiavaní smernice o pitnej vode. Komisia by mala zvážiť možnosti, ako sú alternatívne IT nástroje (napr. zber údajov od vnútroštátnych správnych orgánov) s cieľom uľahčiť predkladanie správ, urýchliť ho a zabezpečiť dostupnosť aktuálnych informácií;
4. zlepšenie požiadaviek na sprístupňovanie primeraných a aktuálnych informácií o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu spotrebiteľom.

Dátum vykonania: do konca roku 2017.

V prípade všetkých preskúmaných projektov EFRR a KF došlo k zlepšeniu pitnej vody v príslušných oblastiach, častým problémom však ostávajú straty vody

112

Celkovo sa v rámci preskúmaných projektov EFRR a KF dosiahli ich hlavné ciele zvýšiť kvalitu vody, zvýšiť prístup k pitnej vode alebo znížiť straty vody, ako sa uvádza v dohodách o grante alebo projektových žiadostiach. Všetky preskúmané projekty EFRR a KF s výnimkou jedného projektu sa vykonali v súlade s najvhodnejšou možnosťou na splnenie určených potrieb. Navyše preskúmané dokončené projekty EFRR a KF dosiahli väčšinu svojich cieľov, ale občas oneskorene (najmä v prípade Maďarska a Rumunska). Prekročenie pôvodne rozpočtovaných nákladov bolo zaznamenané v prípade dvoch z troch preskúmaných projektov v Maďarsku (pozri body 73 až 81).

113

V roku 2012 bola priemerná úroveň strát vody v Maďarsku približne 24 %, v Rumunsku približne 40 % a v Bulharsku viac ako 60 %. Pre porovnanie, priemer EÚ bol približne 34 %. Vo všetkých troch členských štátoch sa straty vody od roku 2005 (alebo od roku 2007 v prípade Rumunska) do roku 2013 ešte zvýšili. Nárast oznámených strát vody, najmä v Rumunsku, je spojený so zlepšením meracích technológií, čo viedlo k presnejšiemu meraniu únikov. V prípade Bulharska sa v odporúčaniach Rady pre jednotlivé krajiny od roku 2012 zdôrazňuje aj potreba zlepšiť hospodárenie s vodami. Pokiaľ ide o deväť preskúmaných projektov EFRR a KF, všetky až na jeden viedli k zníženiu strát vody. Podľa novších informácií sa však straty vody v tomto projekte od dokončenia projektu znížili. Celkovo straty vody, najmä v Bulharsku a Rumunsku, ostávajú vysoké a to má vplyv na celkovú efektívnosť vodovodného systému a zvyšuje náklady pre spotrebiteľov, ako aj pre spoločnosť ako celok. V programovom období 2007 – 2013 len Maďarsko použilo plánované zníženie strát vody ako podmienky účasti na projektoch financovaných z EÚ (pozri body 82 až 88).

Odporúčanie 3

Členské štáty by mali požadovať, aby sa pre všetky projekty vodných zariadení ako podmienky účasti začlenili plány na dosiahnutie určitej úrovne zníženia strát vody, ktoré umožnia splniť národné ciele.

Dátum vykonania: do konca roku 2017.

Odporúčanie 4

Komisia by mala podporovať členské štáty v presadzovaní opatrení zameraných na zníženie strát vody. To by sa mohlo dosiahnuť napríklad začlenením zníženia strát vody do rozsahu financovania EÚ v oblasti infraštruktúry pitnej vody alebo podporením transparentnosti o stratách vody.

Dátum vykonania: ďalšie programové obdobie.

Na zabezpečenie prístupu ku kvalitnej pitnej vode a na zabezpečenie náležitej údržby investícií financovaných EÚ sú stále potrebné značné finančné prostriedky navyše k spolufinancovaniu z EÚ

114

Na zabezpečenie primeranej úrovne investícií z dlhodobého hľadiska a na udržiavanie infraštruktúry, ktorá už existuje vďaka financovaniu EÚ, musia byť k dispozícii dostatočné vnútroštátne verejné a súkromné zdroje. Finančná podpora z rozpočtu EÚ by nemala nahrádzať verejné výdavky členského štátu. Pridelené rozpočtové prostriedky z EFRR a KF pre projekty v oblasti pitnej vody v troch kontrolovaných členských štátoch dosahujú v programových obdobiach 2007 – 2013 a 2014 – 2020 približne 3,7 mld. EUR. To znamená, že kontrolované členské štáty budú musieť celkovo do konca roku 2020 investovať viac ako 6 mld. EUR, aby pokryli svoje odhadované potreby. Z toho vyplýva, že sa pravdepodobne neuskutočnia všetky potrebné investície do vodných zariadení, a to najmä v Bulharsku a Rumunsku (pozri body 90 až 95).

115

Finančná udržateľnosť poskytovania vodohospodárskych služieb je teda zabezpečená iba vtedy, keď príjmy z týchto služieb stačia na pokrytie nákladov na prevádzku a údržbu a na zabezpečenie návratnosti kapitálových nákladov, čím umožňujú obnovenie investície. Ide o zásadu pokrytia nákladov. Súčasne musia byť vodohospodárske služby spotrebiteľom sociálne dostupné. V programovom období 2014 – 2020 sa dodržiavanie zásady pokrytia nákladov stalo záväzným prostredníctvom potreby splniť ex ante kondicionality. To znamená, že schválenie operačných programov na programové obdobie 2014 – 2020 podlieha existencii primeraného príspevku rozličných spôsobov využívania vody na úhradu nákladov za vodohospodárske služby. Stanovenie primeraného príspevku však zostáva na rozhodnutí členských štátov. Vo všeobecnosti ani v jednom z trojice členských štátov nebude úroveň používateľských poplatkov stačiť na pokrytie nákladov na prevádzku a údržbu zariadení s pitnou vodou (pozri body 96 až 106).

Odporúčanie 5

Členské štáty by mali:

1. zabezpečiť, aby sa prostredníctvom taríf za vodu zabezpečovala udržateľnosť vodohospodárskej infraštruktúry vrátane jej údržby a renovácie;
2. zvážiť v prípade potreby udeliť finančnú podporu alebo inú formu podpory domácnostiam, pre ktoré sú vodohospodárske služby nad rámcom dostupnosti pri súčasnom zabezpečení úplného pokrytia nákladov v rámci štruktúry taríf za vodu.

Dátum vykonávania: okamžite.

Túto správu prijala komora II, ktorej predsedá Iliana IVANOVA, členka Dvora audítorov, v Luxemburgu na svojom zasadnutí dňa 5. júla 2017.

Skratky a glosár

EÚ 13: EÚ 13 označuje členské štáty, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004 alebo neskôr. Ide o tieto krajiny: Bulharsko, Česká republika, Estónsko, Chorvátsko, Cyprus, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Malta, Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko.
Európska environmentálna agentúra (EEA): EEA je agentúra Európskej únie.
Poskytuje nezávislé informácie o životnom prostredí pre subjekty zaoberajúce sa tvorbou, prijímaním, vykonávaním a vyhodnocovaním environmentálnej politiky, ako aj pre širokú verejnosť. EEA zbiera údaje a pripravuje posúdenia týkajúce sa širokého spektra tém súvisiacich so životným prostredím.

Európska environmentálna informačná a pozorovateľská sieť (Eionet): Eionet je partnerská sieť Európskej environmentálnej agentúry (EEA) a jej členov a spolupracujúcich krajín. Tvorí ju samotná EEA, šesť európskych tematických centier (ETC) a sieť približne 1 000 expertov z 39 krajín a takmer 400 vnútroštátnych orgánov, ktoré sa zaoberajú informáciami z oblasti životného prostredia. EEA prostredníctvom Eionet koordinuje doručovanie údajov o životnom prostredí z jednotlivých krajín.

Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR): Európsky fond regionálneho rozvoja sa zameriava na posilnenie hospodárskej a sociálnej súdržnosti v rámci Európskej únie prostredníctvom vyrovnávania hlavných regionálnych rozdielov, a to formou finančnej podpory na vytváranie infraštruktúr a produktívnych investícií do vytvárania pracovných miest, najmä v podnikoch.

Ex ante kondicionality: Ex ante kondicionality sú podmienky založené na vopred vymedzených kritériách stanovených v partnerských dohodách, ktoré sa považujú za nevyhnutné predpoklady pre účinné a efektívne využívanie podpory Únie, na ktorú sa vzťahujú tieto dohody. Členské štáty musia pri príprave operačných programov EFRR, KF a ESF v programovom období 2014 – 2020 posúdiť, či boli tieto podmienky splnené. Ak splnené neboli, musia sa pripraviť akčné plány, aby sa zabezpečilo splnenie týchto podmienok do 31. decembra 2016.

Indikačný parameter: Indikačné parametre sú zmesou mikrobiologických, chemických a rádiologických parametrov, ktoré poskytujú informácie o procesoch čistenia a organoleptických vlastnostiach pitnej vody.

Iniciatíva občanov: Iniciatíva občanov je výzva Európskej komisii, aby navrhla právne predpisy vo veciach, v ktorých má EÚ právomoc prijímať právne predpisy. Iniciatívu občanov musí podporiť aspoň jeden milión občanov EÚ aspoň zo siedmich z 28 členských štátov. V každom z týchto siedmich členských štátov je potrebný minimálny počet signatárov. Pravidlá a postupy, ktorými sa riadi iniciatíva občanov, sú stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 211/2011 zo 16. februára 2011 o iniciatíve občanov (Ú. v. EÚ L 65, 11.3.2011, s. 1).

Kohézny fond (KF): Kohézny fond je zameraný na posilňovanie hospodárskej a sociálnej súdržnosti v Európskej únii prostredníctvom financovania projektov v oblasti životného prostredia a dopravy v členských štátoch s HND na obyvateľa nižším ako 90 % priemeru EÚ.

Kontrolné monitorovanie: Cieľom kontrolného monitorovania je zistiť, či voda určená na ľudskú spotrebu spĺňa príslušné parametrické hodnoty stanovené v smernici o pitnej vode. Kontrolné monitorovanie pravidelne poskytuje informácie o organoleptickej (t. j. o zafarbení, pachu a hmatovom dojme látky) a mikrobiologickej kvalite vody dodávanej na ľudskú spotrebu, ako aj informácie o efektívnosti úpravy pitnej vody (najmä jej dezinfekcie), ak sa používa.
Za povinnú súčasť kontrolného monitorovania sa považujú iba niektoré parametre uvedené v smernici o pitnej vode.

Oblasť dodávok vody: Oblasť dodávky je geograficky vymedzená oblasť, v ktorej voda určená na ľudskú spotrebu pochádza z jedného alebo niekoľkých zdrojov a kde kvalitu vody možno považovať za približne rovnakú.

Oblasti malých dodávok vody: Oblasti malých dodávok vody sú oblasti, ktoré zabezpečujú v priemere menej než 1 000 m³ vody denne alebo ktoré zásobujú menej než 5 000 osôb.

Oblasti veľkých dodávok vody: Oblasti veľkých dodávok vody sú oblasti, ktoré zabezpečujú v priemere viac než 1 000 m³ vody denne alebo ktoré zásobujú viac než 5 000 osôb.

Odporúčania pre jednotlivé krajiny: Odporúčania pre jednotlivé krajiny sú odporúčania týkajúce sa štrukturálnych úloh, ktoré je vhodné riešiť pomocou viacročných investícií, ktoré patria priamo do pôsobnosti fondov EŠIF, ako je stanovené v nariadeniach o jednotlivých fondoch. Prijíma ich Komisia v súlade s článkom 121 ods. 2 a článkom 148 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

Operačný program (OP): V OP sa stanovujú priority a konkrétne ciele členského štátu a opisuje sa spôsob využitia finančných prostriedkov (spolufinancovanie z EÚ a vnútroštátnych verejných a súkromných zdrojov) v priebehu daného obdobia (v súčasnosti sedem rokov) na financovanie projektov. Projekty v rámci OP musia prispievať k určitému počtu cieľov. Finančné prostriedky OP môžu pochádzať z EFRR, KF a/alebo ESF. OP vypracúvajú členské štáty a Komisia ich musí schváliť ešte predtým, ako bude možné uhradiť akékoľvek platby z rozpočtu EÚ. OP sa v priebehu programového obdobia môžu meniť len vtedy, ak s tým súhlasia obidve strany.

Plánovanie bezpečnosti pitnej vody: Myšlienku plánov bezpečnosti pitnej vody zaviedla Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v roku 2004. Plánovanie tvorí komplexný prístup hodnotenia a riadenia rizík, ktorý zahŕňa všetky kroky v rámci zásobovania vodou od jej zachytenia po spotrebiteľa.
Prevádzkovatelia v oblasti vodného hospodárstva a orgány verejného zdravia by mali vypracovať plány bezpečnosti pitnej vody, pokiaľ možno pre každú jednotlivú oblasť dodávok pitnej vody.

Preverovacie monitorovanie: Cieľom preverovacieho monitorovania je poskytnúť informácie potrebné na určenie, či existuje zhoda so všetkými parametrickými hodnotami smernice o pitnej vode.
Všetky parametre stanovené v súlade s prílohou I k smernici o pitnej vode podliehajú preverovaciemu monitorovaniu.

Program regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT): V rámci programu REFIT Komisia priebežne a systematicky kontroluje celý súbor právnych predpisov EÚ s cieľom odhaliť bremená, nezrovnalosti a neefektívne opatrenia a určiť nápravné opatrenia.

Programové obdobie: Viacročný rámec, v rámci ktorého sa plánujú a vykonávajú výdavky z EFRR, ESF a KF.
Riadiaci orgán: Riadiaci orgán je vnútroštátny, regionálny alebo miestny orgán verejnej správy (alebo iný verejný alebo súkromný subjekt) určený členským štátom, aby riadil operačný program. Medzi jeho úlohy patrí výber projektov, ktoré sa majú financovať, monitorovanie vykonávania projektov a podávanie správ Komisii o finančných aspektoch a dosiahnutých výsledkoch. Riadiaci orgán je takisto subjektom, ktorý má príjemcom ukladať finančné opravy na základe auditov vykonaných Komisiou, Európskym dvorom audítorov alebo príslušným orgánom v členskom štáte.

Smernica o pitnej vode: Smernica Rady 98/83/ES z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (Ú. v. ES L 330, 5.12.1998, s. 32).

Spoločná pomoc na podporu projektov v európskych regiónoch (JASPERS): Nástroj JASPERS predstavuje partnerstvo v oblasti technickej pomoci medzi tromi partnermi (Európskou komisiou, Európskou investičnou bankou a Európskou bankou pre obnovu a rozvoj). Zabezpečuje nezávislé poradenstvo na pomoc prijímateľským krajinám pri príprave veľkých projektov vysokej kvality, ktoré sa majú spolufinancovať z dvoch európskych štrukturálnych a investičných fondov (z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu).

Stratégia Európa 2020: Stratégia Európa 2020 je desaťročná stratégia EÚ v oblasti zamestnanosti a rastu. Začala sa v roku 2010 s cieľom vytvoriť podmienky pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast. Jej súčasťou je päť hlavných cieľov týkajúcich sa zamestnanosti, výskumu a vývoja, klímy a energetiky, vzdelávania, sociálneho začlenenia a boja proti chudobe.
Závery Európskej rady zo 17. júna 2010 v nadväznosti na oznámenie KOM(2010)2020 v konečnom znení z 3. marca 2010 „Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“.

Veľký projekt: Projekt, ktorý sa skladá z ekonomicky nedeliteľného celku prác spĺňajúcich vymedzenú technickú funkciu s jasne stanovenými cieľmi, ktorého celkové náklady, posudzované pri určovaní príspevku z fondov, presahujú 50 mil. EUR a ktorý vo všeobecnosti predstavuje rozsiahly projekt infraštruktúry v oblasti dopravy, životného prostredia alebo v iných odvetviach, ako je kultúra, vzdelávanie, energetika alebo IKT. Na úrovni celého projektu je potrebné schválenie Komisie.
V programovom období 2014 – 2020 bola prahová hodnota zvýšená na 75 mil. EUR v prípade operácií, ktoré prispievajú k tematickému cieľu podľa článku 9 ods. 1 bodu 7 – „podpora udržateľnej dopravy a odstraňovanie prekážok v kľúčových sieťových infraštruktúrach“.

Voda, z ktorej neplynú príjmy: Vodu, z ktorej neplynú príjmy, tvorí prevažne voda unikajúca zo systému ešte predtým, ako sa dostane ku konečnému spotrebiteľovi (technické alebo fyzické straty), a voda spotrebovaná bez riadneho vyúčtovania, napríklad prostredníctvom nelegálnych pripojení alebo nesprávneho merania spotreby (obchodné alebo viditeľné straty). Kým prvý typ strát zbytočne zvyšuje výrobné náklady (pretože sa musí dodať viac vody, ako je potrebné), druhý znamená stratu príjmov. Voda, z ktorej neplynú príjmy, sa zvyčajne odhaduje tak, že sa vo vodovodnom systéme nastaví rovnováha pritekajúcej a odtekajúcej vody.
Na zjednodušenie sa v tejto správe namiesto termínu „voda, z ktorej neplynú príjmy“ používa termín „straty vody“.

ZFEÚ: Zmluva o fungovaní Európskej únie

Audítorský tím

V osobitných správach EDA sa predkladajú výsledky jeho auditov, ktoré sa týkajú politík a programov EÚ alebo tém riadenia súvisiacich s konkrétnymi rozpočtovými oblasťami. Dvor audítorov vyberá a navrhuje tieto audítorské úlohy tak, aby mali maximálny dosah, pričom sa zohľadňujú riziká pre výkonnosť či zhodu, výška súvisiacich príjmov alebo výdavkov, budúci vývoj a politický a verejný záujem.

Tento audit výkonnosti uskutočnila audítorská komora II, ktorej predsedá členka EDA Iliana Ivanova a ktorá sa špecializuje na výdavkové oblasti investícií na súdržnosť, rast a začlenenie. Audit viedol člen EDA George Pufan, podporu mu poskytol vedúci kabinetu Patrick Weldon a atašé Mircea Radulescu, hlavní manažéri Alain Vansilliette a Myriam Cazzaniga, vedúci úlohy Paolo Pesce a audítori Zuzana Gullova, Zhivka Kalaydzhieva, Attila Horvay-Kovács a Ana Popescu.

Kontakt

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG

Tel. +352 4398-1
Otázky: eca.europa.eu/sk/Pages/ContactForm.aspx
Webová stránka: eca.europa.eu
Twitter: @EUAuditors

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete.
Sú dostupné cez server Európa (http://europa.eu).

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2017

PDF	ISBN 978-92-872-7898-2	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/63458	QJ-AB-17-012-SK-N
HTML	ISBN 978-92-872-7871-5	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/53689	QJ-AB-17-012-SK-Q

© Európska únia, 2017
V prípade použitia či šírenia fotografií a iných materiálov, na ktoré sa nevzťahujú autorské práva Európskej únie, je potrebné žiadať povolenie priamo od držiteľov autorských práv.

AKO ZÍSKAŤ PUBLIKÁCIE EÚ

Bezplatné publikácie:

• jeden kus:
  • prostredníctvom webovej stránky EU Bookshop (http://bookshop.europa.eu);
• viac kusov alebo plagátov/máp:
  • na zastúpeniach Európskej únie (http://ec.europa.eu/represent_sk.htm); v delegáciách,
  • ktoré sídlia v nečlenských krajinách EÚ (http://eeas.europa.eu/delegations/index_sk.htm);
  • kontaktovaním služby Europe Direct (http://europa.eu/europedirect/index_sk.htm);
  • na bezplatnom telefónnom čísle 00 800 6 7 8 9 10 11 (v rámci EÚ) (*).

(*) Za poskytnutie informácií sa neplatí, podobne ako za väčšinu hovorov (niektorí mobilní operátori, verejné telefónne automaty alebo hotely si však môžu účtovať poplatok).

Platené publikácie:

• prostredníctvom webovej stránky EU Bookshop (http://bookshop.europa.eu).