Dezinformácie s vplyvom na EÚ: boj zatiaľ zvládame, ale ešte nie je vyhrané

Zhrnutie

Dezinformácie sa v ľudskej komunikácii objavujú od vzniku civilizácie a vytvorenia organizovaných spoločenstiev. To, čo sa však v posledných rokoch zmenilo, je rozsah a rýchlosť, akou sa nepravdivé či zavádzajúce informácie môžu dostať k cieľovým i neplánovaným skupinám ľudí prostredníctvom sociálnych médií a nových technológií. Môže to spôsobiť poškodenie verejného záujmu.

Európska rada vo svojich záveroch z 28. júna 2018 vyzvala vysokú predstaviteľku EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisiu, aby predložili akčný plán s konkrétnymi návrhmi koordinovanej reakcie na dezinformácie. Akčný plán EÚ proti dezinformáciám, prezentovaný 5. decembra 2018, obsahuje desať konkrétnych opatrení založených na štyroch prioritných oblastiach alebo „pilieroch“ a je konsolidáciou snáh EÚ o boj proti dezinformáciám. Výdavky EÚ na boj proti dezinformáciám boli doteraz pomerne nízke: 50 mil. EUR v rokoch 2015 až 2020.

Účelom auditu bolo posúdiť, či bol akčný plán EÚ proti dezinformáciám v čase svojho vypracovania relevantný a či prináša predpokladané výsledky. Audit sa týkal obdobia od času tesne pred prijatím akčného plánu EÚ proti dezinformáciám v decembri 2018 do septembra 2020. Táto správa je prvým komplexným a nezávislým posúdením jeho relevantnosti a dosiahnutých výsledkov. Celkovo sme dospeli k záveru, že akčný plán EÚ je relevantný, no neúplný, a hoci jeho plnenie vo všeobecnosti postupuje dobre a existujú dôkazy o pozitívnom vývoji, niektoré výsledky sa nedosiahli tak, ako sa plánovalo.

Akčný plán EÚ obsahuje relevantné proaktívne aj reaktívne opatrenia na boj proti dezinformáciám. No hoci sa dezinformačná taktika, aktéri a technológie neustále vyvíjajú, akčný plán EÚ nebol od svojho predloženia v roku 2018 aktualizovaný. Nezahŕňa žiadne ucelené mechanizmy, ktoré by zabezpečili, že akákoľvek reakcia EÚ na dezinformácie bude dobre koordinovaná, účinná a úmerná typu a rozsahu hrozby. Akčný plán EÚ navyše nedopĺňa žiadny rámec monitorovania, hodnotenia a podávania správ, čo oslabuje vyvodzovanie zodpovednosti.

Tri osobitné skupiny Európskej služby pre vonkajšiu činnosť pre strategickú komunikáciu zlepšili schopnosť EÚ predvídať a reagovať na dezinformácie v susedných krajinách. Nie sú však dostatočne vybavené ani hodnotené a ich mandáty sa nevzťahujú na niektoré vznikajúce hrozby.

Projekt EUvsDisinfo slúži na zvyšovanie povedomia o ruských dezinformáciách. Avšak to, že jeho portál spravuje Európska služba pre vonkajšiu činnosť, vyvoláva určité otázky o jeho nezávislosti a konečnom cieli, keďže môže byť vnímaný ako projekt reprezentujúci oficiálny postoj EÚ. Systém včasného varovania uľahčuje výmenu informácií medzi členskými štátmi a inštitúciami EÚ. Členské štáty však nevyužívajú naplno jeho potenciál na koordinovanie spoločných reakcií na dezinformácie a spoločných opatrení.

Komisia vytvorila prelomový rámec pre interakciu s online platformami v podobe kódexu postupov. Zistili sme, že kódex postupov nesplnil cieľ prinútiť online platformy, aby vyvodili zodpovednosť za svoje konanie a v súvislosti so svojou úlohou aktívne bojovať proti dezinformáciám.

V tejto správe upozorňujeme aj na absenciu stratégie mediálnej gramotnosti, ktorá by zahŕňala aj riešenie problému dezinformácií, a na fragmentáciu politiky a opatrení zameraných na zvyšovanie schopnosti získať prístup k médiám a informáciám, porozumieť im a narábať s nimi. A napokon sme zistili aj to, že existuje riziko, že novovytvorené Európske stredisko pre monitorovanie digitálnych médií nesplní svoje ciele.

Vychádzajúc z týchto záverov odporúčame Európskej službe pre vonkajšiu činnosť a Komisii:

• zlepšiť koordináciu a vyvodzovanie zodpovednosti za opatrenia EÚ proti dezinformáciám (Európska služba pre vonkajšiu činnosť a Komisia),
• zlepšiť operačné mechanizmy oddelenia pre strategickú komunikáciu a jeho osobitných skupín (Európska služba pre vonkajšiu činnosť),
• zvýšiť zapojenie členských štátov a online platforiem do systému včasného varovania (Európska služba pre vonkajšiu činnosť),
• zlepšiť monitorovanie a vyvodzovanie zodpovednosti voči online platformám (Komisia),
• prijať stratégiu EÚ v oblasti mediálnej gramotnosti, ktorá bude zahŕňať aj riešenie problému dezinformácií (Komisia),
• prijať opatrenia, ktoré umožnia Európskemu stredisku pre monitorovanie digitálnych médií splniť svoje ambiciózne ciele (Komisia).

Úvod

Európska komisia definuje „dezinformácie“ ako vytváranie, prezentáciu a šírenie overiteľne nepravdivých alebo zavádzajúcich informácií s cieľom hospodárskeho zisku alebo zámerného zavádzania verejnosti, čo môže poškodiť verejný záujem¹. Takéto poškodenie verejného záujmu zahŕňa ohrozenie demokratických procesov a procesov tvorby politiky, ako aj ochrany zdravia občanov EÚ, životného prostredia alebo bezpečnosti.

Definícia Komisie týkajúca sa dezinformácií nezahŕňa klamlivú reklamu, chyby v spravodajstve, satiru a paródie ani správy a komentáre naklonené jednej strane, ktoré sú takto zreteľne označené. Na rozdiel od nenávistných prejavov a teroristického materiálu nie sú nepravdivé a zavádzajúce informácie sami o sebe nelegálne.

Legitimita a poslanie EÚ má demokratický základ, ktorý závisí od informovaných voličov, ktorí svoju demokratickú vôľu vyjadrujú v slobodných a spravodlivých voľbách. Každý pokus zlomyseľne a úmyselne ohroziť alebo zmanipulovať verejnú mienku preto predstavuje závažné ohrozenie samotnej EÚ. Zároveň je boj proti dezinformáciám veľkou výzvou, pretože by nemal oslabiť slobodu presvedčenia a prejavu, ktoré sú zakotvené v Charte základných práv EÚ.

Termín „dezinformácie“ vznikol na začiatku 20. storočia a odvtedy sa používa vo veľkej miere. V posledných rokoch internet vystupňoval rozsah a rýchlosť, akou sa nepravdivé informácie dostávajú k publiku, často anonymne a s minimálnymi nákladmi.

Prvé snahy EÚ bojovať proti dezinformáciám začali v marci 2015, keď Európska rada vyzvala vysokú predstaviteľku EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „vysoká predstaviteľka“ alebo „vysoký predstaviteľ“), aby v spolupráci s členskými štátmi a inštitúciami EÚ vypracovala akčný plán na riešenie pretrvávajúcich ruských dezinformačných kampaní². To viedlo k vytvoreniu oddelenia pre strategickú komunikáciu (StratCom) a jeho prvej osobitnej skupiny v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), známej ako osobitná skupina East StratCom, ktorej poslaním je bojovať proti dezinformáciám pochádzajúcim z krajín mimo EÚ (Rusko) a vypracúvať a šíriť v krajinách, ktoré sú východnými susedmi EÚ, pozitívne strategické oznámenia. V roku 2017 boli vytvorené dve ďalšie osobitné skupiny StratCom: jedna pre južné susedstvo a druhá pre západný Balkán (pozri body 45 – 49).

V roku 2017 Komisia zriadila expertnú skupinu na vysokej úrovni, ktorá poskytuje konkrétne rady, ako bojovať proti dezinformáciám. Skupina predložila v marci 2018 správu³, ktorá je základom oznámenia Komisie s názvom Boj proti dezinformáciám na internete: európsky prístup⁴ (apríl 2018). V tomto oznámení sú načrtnuté kľúčové všeobecné zásady a ciele, ktorými by sa mali riadiť opatrenia na zvyšovanie informovanosti verejnosti o dezinformáciách, a tiež konkrétne opatrenia, ktoré Komisia plánovala prijať.

Európska rada vo svojich záveroch z 28. júna 2018 vyzvala vysokú predstaviteľku EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisiu, aby do decembra 2018 predložili akčný plán s konkrétnymi návrhmi koordinovanej reakcie EÚ na výzvu, ktorú predstavujú dezinformácie, vrátane primeraných mandátov a dostatočných zdrojov pre príslušné tímy strategickej komunikácie v rámci ESVČ⁵.

Na základe oznámenia z apríla 2018 Komisia uverejnila v decembri 2018 akčný plán EÚ proti dezinformáciám (ďalej len „akčný plán“). Vymedzuje sa v ňom desať konkrétnych opatrení založených na štyroch prioritných oblastiach alebo „pilieroch“ a zameraných na celú spoločnosť (pozri nasledujúcu tabuľku 1).

Okrem článku 11 Charty základných práv, ktorý sa týka slobody prejavu a práva na informácie, a súboru politických iniciatív v EÚ neexistuje právny rámec, ktorý by upravoval problematiku dezinformácií. Zodpovednosť za boj proti dezinformáciám nesú predovšetkým členské štáty⁶. Úlohou EÚ je podporovať členské štáty prostredníctvom spoločnej vízie a opatrení zameraných na posilnenie koordinácie, komunikácie a zavádzanie osvedčených postupov. V prílohe I sa uvádzajú hlavné úrady a útvary inštitúcií EÚ podieľajúce sa na vykonávaní akčného plánu EÚ. Ako vyplýva z prílohy II, výdavky EÚ na riešenie dezinformácií boli doteraz pomerne nízke: 50 mil. EUR v rokoch 2015 až 2020.

V decembri 2019 Rada potvrdila, že akčný plán EÚ „zostáva stredobodom úsilia EÚ“ v boji proti dezinformáciám a vyzvala na to, aby bol pravidelne preskúmaný a v prípade potreby aktualizovaný⁷. Ďalej vyzvala ESVČ, aby posilnila svoje aktivity v oblasti strategickej komunikácie aj v iných regiónoch vrátane subsaharskej Afriky. Aj Európsky parlament viackrát zdôraznil dôležitosť posilnenia boja proti dezinformáciám⁸.

Začiatkom roku 2020, takmer okamžite po vypuknutí pandémie COVID-19, sa na internete objavila bezprecedentná vlna nepodložených tvrdení, dezinformácií a digitálnych hoaxov, ktorú Svetová zdravotnícka organizácia označila ako „infodémiu“⁹. Priamo ohrozila verejné zdravie a hospodársku obnovu. V júni 2020 Európska komisia a vysoký predstaviteľ uverejnili oznámenie s názvom Boj proti dezinformáciám o ochorení COVID-19 – Aké sú fakty¹⁰, v ktorom sa analyzovali už prijaté kroky a konkrétne opatrenia, ktoré mali nasledovať v boji proti dezinformáciám o ochorení COVID-19.

4. decembra 2020 Komisia predstavila akčný plán pre európsku demokraciu¹¹, ktorej časť je venovaná posilneniu boja proti dezinformáciám. Nadväzuje na existujúce iniciatívy z akčného plánu EÚ proti dezinformáciám. Komisia okrem toho vydala aj návrh aktu o digitálnych službách¹² a navrhla horizontálny rámec pre regulačný dohľad, zodpovednosť a transparentnosť online priestoru predložený v reakcii na vznikajúce riziká.

Na ilustrácii 1 sa uvádza chronologický prehľad hlavných iniciatív EÚ od roku 2015.

Zdroj: EDA.

Rozsah auditu a audítorský prístup

Túto audítorskú správu vydávame dva roky po prijatí akčného plánu EÚ proti dezinformáciám. Ide o prvé komplexné, nezávislé posúdenie jeho relevantnosti a dosiahnutých výsledkov, ktorým prispievame k jeho pravidelnému preskúmaniu, o ktoré požiadala Rada.

Účelom nášho auditu bolo zistiť, či je akčný plán EÚ proti dezinformáciám relevantný a či prináša predpokladané výsledky. Na zodpovedanie tejto otázky sme riešili dve podotázky:

• Je akčný plán EÚ relevantný v kontexte boja proti dezinformáciám a je založený na spoľahlivom rámci vyvodzovania zodpovednosti?
• Vykonávajú sa opatrenia stanovené v akčnom pláne EÚ podľa plánu? Na zodpovedanie tejto podotázky sme posudzovali stav realizácie opatrení v rámci každého zo štyroch pilierov plánu.

Audit sa týkal obdobia od času tesne pred prijatím akčného plánu EÚ proti dezinformáciám v decembri 2018 do septembra 2020. V relevantných prípadoch v správe informujeme aj o nedávnom vývoji v tejto oblasti, ku ktorému došlo po uvedenom dátume: napríklad o akčnom pláne pre európsku demokraciu predloženom Komisiou a návrhu aktu o digitálnych službách v decembri 2020 (pozri bod 12). Keďže však boli tieto dokumenty uverejnené po tom, ako sme ukončili prácu na audite, neboli zahrnuté do jeho rozsahu.

Súčasťou auditu bola rozsiahla administratívna kontrola a analýza všetkých dostupných dokumentov týkajúcich sa zavedených štruktúr a opatrení naplánovaných a vykonaných podľa akčného plánu EÚ. Kontaktným miestam pre systém včasného varovania v 27 členských štátoch sme zaslali dotazník a miera odozvy bola 100 %. Stretli sme sa tiež s viacerými zainteresovanými stranami, ako je ESVČ a príslušné generálne riaditeľstvá (GR) Komisie, Európsky parlament, Rada, zastúpenia Komisie, NATO, centrum excelentnosti pre strategickú komunikáciu pridružené k NATO v Lotyšsku, vnútroštátne orgány, online platformy, novinárske organizácie a organizácie, ktoré sa zaoberajú overovaním faktov, regulačné orgány pre audiovizuálne mediálne služby poskytujúce poradenstvo Komisii, akademici a experti, projektoví manažéri/koordinátori a nezávislý expert.

Posúdili sme aj 20 z 23 projektov, ktoré Komisia označila ako projekty priamo súvisiace s bojom proti dezinformáciám prostredníctvom mediálnej gramotnosti. Príloha III obsahuje zhrnutie nášho posúdenia týchto projektov.

Pripomienky

Akčný plán EÚ proti dezinformáciám bol v čase vypracovania relevantný, no neúplný

V tejto časti správy skúmame, či bol akčný plán v čase vypracovania relevantný, t. j. či reagoval na potreby, ktoré stanovili experti a iné zainteresované strany. Takisto sme posudzovali, či bol plán revidovaný a aktualizovaný. Pozreli sme sa na udalosti a zdroje, z ktorých vychádzal, a hodnotili sme, či obsahuje dostatočné koordinačné mechanizmy pre komunikáciu a prvky potrebné na meranie výkonnosti jeho vykonávania a zabezpečenie vyvodzovania zodpovednosti.

Akčný plán EÚ bol vo všeobecnosti v súlade s názormi expertov na dezinformácie a zainteresovaných strán

Boj proti dezinformáciám je veľmi technická oblasť, ktorá si vyžaduje zapojenie a expertízu množstva rôznych odborníkov. Zásadne dôležité sú aj konzultácie s verejnosťou s cieľom zistiť, aké sú názory a priority zainteresovaných strán, a lepšie pochopiť hrozbu.

Zistili sme, že Komisia vychádzala z primeranej nezávislej expertízy a uskutočnila komplexné verejné konzultácie¹³, na ktorých postavila akčný plán EÚ. Akčný plán EÚ zväčša reagoval na návrhy a obavy vyjadrené v týchto dokumentoch.

Akčný plán EÚ prezentoval v čase, keď bol uverejnený (v decembri 2018), štruktúrovaný prístup k riešeniu problémov, ktoré si vyžadovali reaktívne (vyvracanie dezinformácií a obmedzovanie ich viditeľnosti) i proaktívne dlhodobejšie snahy (mediálna gramotnosť a opatrenia na zvyšovanie odolnosti spoločnosti). Zdôrazňoval sa v ňom cieľ ochrániť nadchádzajúce voľby do Európskeho parlamentu v roku 2019, ako aj dlhodobé výzvy pre spoločnosť, ktoré si vyžadujú zapojenie mnohých rôznych aktérov.

S výnimkou oblasti mediálnej gramotnosti, Komisia stanovila konkrétne opatrenia na základe hlavných odporúčaní zo správy nezávislej expertnej skupiny na vysokej úrovni pre falošné správy a šírenie dezinformácií na internete (ďalej len „expertná skupina“). Komisia vytvorila expertnú skupinu pozostávajúcu z 39 odborníkov z rôznych oblastí v januári 2018, aby poskytovala poradenstvo k politickým iniciatívam na boj proti dezinformáciám na internete. Správa expertnej skupiny je spolu s oznámením Komisie z apríla 2018 základom akčného plánu EÚ.

Ďalším dôkazom významu akčného plánu EÚ je skutočnosť, že do jeho opatrení mala byť zapojená široká škála kľúčových aktérov z tejto oblasti, ktorá zahŕňala nielen inštitúcie EÚ a členské štáty, ale aj iné zainteresované strany, ako je súkromný sektor, občianska spoločnosť, overovatelia faktov, novinári a akademická obec.

ESVČ a Komisia nestanovili jasné mechanizmy koordinácie vykonávania akčného plánu EÚ

K akčnému plánu EÚ proti dezinformáciám nebol pripojený žiadny ucelený koordinačný rámec, ktorý by zabezpečil, aby akákoľvek reakcia EÚ bola účinná a úmerná typu a rozsahu hrozby. Napríklad vymedzenie a koordinácia komunikačných tokov by umožnili určiť, kedy treba spolupracovať s miestnymi aktérmi a občianskou spoločnosťou ako s partnermi na zvyšovaní informovanosti o hrozbách dezinformácií.

Komunikačná stratégia zabezpečí premyslenú reakciu v situáciách, keď sú zapojení rôzni aktéri. Za každý zo štyroch pilierov akčného plánu EÚ zodpovedá iné generálne riaditeľstvo Komisie alebo ESVČ. Vzniká tak riziko, že budú komunikovať v uzavretých skupinách (t. j. paralelne bez spolupráce a koordinácie) bez toho, aby jeden zo subjektov proces riadil alebo mal celkový dohľad nad celou komunikáciou v boji proti dezinformáciám.

Generálne riaditeľstvo Komisie pre komunikáciu (GR COMM) zodpovedá za komunikáciu inštitúcie smerom navonok. GR COMM vo svojom pláne riadenia na rok 2019 uznáva svoju úlohu v boji proti dezinformáciám a zdôrazňuje potrebu spolupráce medzi generálnymi riaditeľstvami a ostatnými inštitúciami, pričom osobitne spomína Generálne riaditeľstvo pre komunikačné siete, obsah a technológie (GR CNECT) a Spoločné výskumné centrum. Nespomína sa v ňom však ESVČ ani osobitné skupiny StratCom, ktoré sa tiež značne podieľajú na pozitívnej komunikácii a boji proti dezinformáciám.

GR COMM vytvorilo vnútornú sieť proti dezinformáciám (IND). Medzi jej ciele patrí zlepšenie koordinácie komunikačných aktivít v boji proti dezinformáciám, zriadenie online registra potvrdených vyvrátených dezinformácií, systematické odhaľovanie dezinformácií a koordinácia reakcie, a propagovanie pozitívnych správ. Od vytvorenia siete v máji 2018 do januára 2020 sa konalo jedenásť zasadnutí. Tieto zasadnutia sú prístupné širokému okruhu partnerov a zúčastňujú sa na nich zástupcovia mnohých útvarov a zastúpení Komisie, ESVČ a iných inštitúcií, ako aj ďalší experti. Na doterajších zasadnutiach sa však zástupcovia len navzájom informovali o prijatých opatreniach, ktoré neboli nijako prepojené s tvorbou politiky, a neexistuje dôkaz, že by sa prijali nadväzné opatrenia alebo rozhodnutia, vďaka ktorým by sa sieť IND stala účinným koordinačným mechanizmom.

Plán riadenia GR COMM na rok 2019 obsahoval len jeden ukazovateľ týkajúci sa dezinformácií (zo 102), ktorý meral len počet zasadnutí siete IND.

Zastúpenia Komisie okrem toho zohrávajú dôležitú úlohu v externej komunikácii Komisie prostredníctvom pozitívnych správ a oslovovania verejnosti, tlačových brífingov, vyvracania mýtov a boja proti dezinformáciám, a očakáva sa, že sa budú aktívne zapájať do práce siete IND. Aktivity v súvislosti s vyvracaním mýtov sú uvedené na jednej zo stránok oficiálneho webového sídla jednotlivých zastúpení. Prístup k týmto stránkam bol však sťažený tým, že ich umiestnenie sa u jednotlivých zastúpení líšilo: niektoré (napríklad v Grécku a Španielsku) ju zahrnuli medzi aktuality, zatiaľ čo iné (napríklad v Poľsku a Írsku) nie. Tieto stránky navyše neboli pravidelne aktualizované. Niektoré stránky poskytovali obmedzené, často neoficiálne informácie, a neboli k dispozícii štatistiky o počte návštevníkov na týchto stránkach.

GR COMM pracovalo na vývoji ústrednej online platformy pre boj proti dezinformáciám v podobe centralizovaného portálu, na ktorom budú sústredené všetky aspekty práce inštitúcií EÚ týkajúcej sa dezinformácií. Platforma mala byť spustená začiatkom roka 2020, jej uvedenie do prevádzky však bolo zrušené zo zatiaľ nevysvetlených dôvodov.

Neucelený rámec monitorovania a podávania správ a chýbajúce dlhodobé financovanie ohrozujú vyvodzovanie zodpovednosti za akčný plán EÚ

Na to, aby bolo zaručené splnenie povinnosti zodpovedať sa, je potrebné, aby akčný plán obsahoval jasné ciele a časovo ohraničené opatrenia, na ktoré sa viaže niekoľko ukazovateľov monitorovania výkonnosti. Zásadne dôležitými prvkami akčného plánu sú aj ustanovenia o financovaní, pravidelnom podávaní správ, hodnotení a revíziách.

Formulácia niektorých cieľov v akčnom pláne EÚ je príliš všeobecná, s výrazmi ako „zintenzívniť“ alebo „posilniť“, ktoré neumožňujú meranie. Pre akčný plán EÚ ako celok neexistujú celkové kľúčové ukazovatele výkonnosti (KPI). Pre polovicu opatrení (opatrenia 1, 2, 4, 5 a 8) okrem toho nie sú stanovené žiadne KPI a opatrenia buď nie sú jasné alebo časovo ohraničené (pozri tiež prílohu IV).

Časový rámec opatrení sa pohybuje od krátkodobých po dlhodobé a niektoré sú konkrétne a časovo ohraničené (napr. „Komisia a vysoká predstaviteľka v spolupráci s členskými štátmi do marca 2019 zavedú systém včasného varovania“), kým iné sú neurčité (napr. „Úsilie v oblasti komunikácie o hodnotách a politikách Únie by mali výrazne posilniť aj členské štáty“).

Akčný plán EÚ nesprevádza osobitný rámec pre monitorovanie a hodnotenie (to isté platí aj o nedávno uverejnenom akčnom pláne pre európsku demokraciu). Žiadne ustanovenie neupravuje hodnotenie plánu ako celku a doteraz sa žiadne celkové hodnotenie ani neuskutočnilo. Spätná väzba o jeho vykonávaní v členských štátoch sa centrálne nezaznamenáva a nekonsoliduje. Každé zastúpenie vedie svoje vlastné komunikačné kampane a zbiera štatistické údaje, my sme však nenašli žiadne dôkazy o tom, že by Komisia tieto údaje používala na formulovanie získaných poznatkov, osvedčených postupov alebo ako východiskové hodnoty. Okrem skonštatovania, že niektoré aktivity patria do kategórie boja proti podvodom, sa nepodávajú žiadne ďalšie správy. Napríklad nástroje ako interný portál wiki na vyvracanie nepravdivých tvrdení či informačný bulletin o boji proti dezinformáciám sa nemonitorujú z hľadiska zapojenia členských štátov (napr. prostredníctvom prieskumov, štatistík o používateľoch alebo ukazovateľov).

Komisia a ESVČ pravidelne informujú a podávajú správy rôznym pracovným skupinám a prípravným orgánom Rady o napredovaní vykonávania opatrení v rámci konkrétnych pilierov akčného plánu EÚ. Tieto správy však nie sú verejne dostupné a nevzťahujú sa na celý akčný plán EÚ.

Hoci boli vydané samostatné správy o špecifických aspektoch akčného plánu EÚ (posúdenie kódexu postupov a správa Komisie o voľbách do Európskeho parlamentu), o vykonávaní akčného plánu EÚ ako celku bola uverejnená len jedna správa. Stalo sa to 14. júna 2019, teda šesť mesiacov po predložení samotného akčného plánu EÚ.

Hoci sa táto prvá správa o vykonávaní venovala všetkým pilierom akčného plánu, má niekoľko nedostatkov:

• nezahŕňa žiadne meranie výkonnosti,
• s výnimkou kódexu postupov majú informácie o jednotlivých pilieroch zväčša všeobecný opisný charakter a jednotlivé opatrenia sa podrobne neanalyzujú,
• neobsahuje prílohu, v ktorej by boli vykázané jednotlivé projekty realizované na základe akčného plánu,
• neuvádza sa v nej, kedy sa očakáva uverejnenie nasledujúcej správy o vykonávaní.

Boj proti dezinformáciám je oblasťou, ktorá sa neustále vyvíja, a preto by bolo potrebné, aby sa o nej podávali pravidelné správy. V spoločnom oznámení o boji proti dezinformáciám o ochorení COVID-19 sa vyzdvihuje potreba zaviesť pravidelné podávanie správ¹⁴.

K akčnému plánu EÚ nebol vypracovaný osobitný finančný plán, ktorý by zahŕňal náklady na všetky činnosti, ktorými sú poverené jednotlivé subjekty. Finančné prostriedky pochádzajú z rôznych zdrojov a neexistujú žiadne ustanovenia, ktoré by zabezpečovali dlhodobé financovanie, a to aj napriek tomu, že niektoré udalosti spomenuté v akčnom pláne EÚ sa opakujú. V prílohe II sa uvádza rozpočet pridelený na rôzne opatrenia v rámci boja proti dezinformáciám. Vyplýva z nej, že hlavný zdroj financovania je každý rok iný, a odhaľuje, že chýba finančné plánovanie (pozri aj body 50 – 51). Komisia a ESVČ nevyčleňujú vždy výdavky na boj proti dezinformáciám (nemajú špecifický intervenčný kód) – tieto informácie boli zostavené len na účely tohto auditu. Na ilustrácii 2 sa uvádza prehľad celého objemu financovania EÚ na boj proti dezinformáciám v rokoch 2015 až 2020 (nezahŕňa činnosti, ktoré k boju proti dezinformáciám prispievajú nepriamo, napríklad proaktívne komunikačné činnosti v krajinách susediacich s EÚ).

Zdroj: EDA, na základe informácií Komisie a ESVČ.

Akčný plán EÚ navyše nebol od svojho predloženia v roku 2018 aktualizovaný. Napríklad niektoré opatrenia súvisia len s voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2019 či s Týždňom mediálnej gramotnosti v roku 2019, hoci obe udalosti už uplynuli. Dezinformácie sa neustále vyvíjajú. Používaná taktika, technológie poháňajúce dezinformačné kampane i zapojení aktéri stále menia¹⁵. Na potrebu pravidelne prehodnocovať a aktualizovať akčný plán EÚ upozornila aj Rada (pozri bod 10).

Hoci sa prostredníctvom oznámenia o boji proti dezinformáciám o ochorení COVID-19 (jún 2019), akčného plánu pre európsku demokraciu a návrhu aktu o digitálnych službách rozširujú niektoré opatrenia, ktoré boli pôvodne stanovené v akčnom pláne EÚ, nemožno ich považovať za jeho aktualizáciu. Ak sú navyše opatrenia, ktoré sú zamerané na podobné ciele, stanovené vo viacerých rôznych akčných plánoch a iniciatívach, koordinácia sa stáva zložitejšou a zvyšuje sa riziko neefektívnosti.

Vykonávanie akčného plánu EÚ vo všeobecnosti postupuje dobre, odhaľuje sa však niekoľko nedostatkov

V tejto časti správy posudzujeme vykonávanie opatrení v rámci každého zo štyroch pilierov akčného plánu EÚ i to, do akej miery zlepšili spôsob, akým EÚ bojuje proti dezinformáciám.

Osobitné skupiny pre strategickú komunikáciu zohrávajú dôležitú úlohu, nemajú však dostatok ľudských ani finančných zdrojov, aby zvládali vznikajúce hrozby

V súvislosti s pilierom I akčného plánu EÚ sme preskúmali osobitné skupiny StratCom v rámci ESVČ. Posudzovali sme ich mandát a zisťovali sme, či majú primerané ľudské a finančné zdroje. V tejto súvislosti sme preskúmali aj úlohu a postavenie projektu EUvsDisinfo, hlavného projektu EÚ v boji proti dezinformáciám.

Mandáty osobitných skupín StratCom dostatočne nepokrývajú celú škálu aktérov zapojených do šírenia dezinformácií

Osobitné skupiny StratCom okrem zlepšenia kapacity EÚ predvídať a reagovať na vonkajšie dezinformačné aktivity (mandáty osobitných skupín StratCom sa nevzťahujú na dezinformácie vytvárané vo vnútri EÚ) výrazne prispeli aj k účinnej komunikácii a presadzovaniu politík EÚ v susedných regiónoch.

Mandáty troch osobitných skupín StratCom (pre východné susedstvo (East), západný Balkán (Western Balkans) a južné susedstvo (South)) sú postavené na súbore záverov Rady, pričom ich úlohy a zameranie sa líšia. Napríklad mandát osobitnej skupiny East StratCom zahŕňa osobitnú úlohu „čeliť pokračujúcim dezinformačným kampaniam zo strany Ruska“¹⁶. Mandát osobitnej skupiny East StratCom bol vymedzený skôr so zreteľom na jediného vonkajšieho škodlivého aktéra ako na ochranu Európy pred dezinformáciami bez ohľadu na ich zdroj.

To však nebol prípad zvyšných dvoch osobitných skupín StratCom, ktorých pôvodným cieľom bolo zintenzívniť komunikačné aktivity v príslušných regiónoch. Osobitná skupina South StratCom bola zriadená s cieľom pokryť južné susedstvo EÚ a oblasť Perzského zálivu a osobitná skupina pre západný Balkán bola vytvorená na posilnenie strategickej komunikácie v tomto regióne. Pred prijatím záverov Rady v decembri 2019¹⁷, nebol boj proti dezinformáciám hlavnou prioritou ani v jednej z týchto dvoch osobitných skupín. Len osobitná skupina East StratCom mala jasne stanovený cieľ posilňovať schopnosť predvídať a reagovať na dezinformácie. V tabuľke 2 sú uvedené ciele jednotlivých osobitných skupín pre strategickú komunikáciu v čase auditu.

Zdroj: ESVČ.

Tieto tri osobitné skupiny StratCom sú široko rozložené v rôznych regiónoch a zaoberajú sa rozličnými aktérmi šíriacimi dezinformácie. Napriek tomu sa monitorovanie médií, ktoré osobitné skupiny vykonávajú, výrazne sústreďuje na medzinárodné ruské médiá, oficiálne ruské komunikačné kanály, proxy médiá a/alebo médiá inšpirované alebo motivované ruským naratívom, ktoré pôsobia v EÚ a v krajinách susedstva. Podľa analýzy ESVČ sa však ako dezinformačné hrozby v rôznej miere dostali do popredia aj ďalší aktéri, napríklad Čína. Nový výbor Európskeho parlamentu pre zahraničné zasahovanie (INGE) v tejto súvislosti tiež zorganizoval vypočutia, na ktorých sa diskutovalo o potenciálnych hrozbách od tretích krajín¹⁸.

Osobitné skupiny StratCom majú politický mandát, v ktorom politické ciele nie sú konkrétne vymedzené a ktorý nie je postavený na pevnom právnom základe. V súlade s opatrením 2 akčného plánu EÚ mala vysoká predstaviteľka preskúmať mandáty osobitných skupín pre južné susedstvo a západný Balkán (nie však mandát osobitnej skupiny pre východné susedstvo). Toto preskúmanie sa však neuskutočnilo. ESVČ je toho názoru, že závery Rady prijaté v decembri 2019, v ktorých sa výslovne uvádza, že „[v]šetky tri osobitné skupiny by […] mali byť schopné neustále odhaľovať a analyzovať dezinformačné činnosti“¹⁹, sú dostatočným základom pre (znovu)potvrdenie ich mandátov. Rada tiež vyzvala ESVČ k posúdeniu svojich potrieb a možností rozšírenia aktivít do ďalších geografických oblastí, z čoho vyplýva, že existuje politická podpora pre zväčšenie pôsobnosti osobitných skupín StratCom.

Osobitné skupiny pre strategickú komunikáciu nemajú samostatný a stabilný zdroj financovania

Keď bola v roku 2015 zriadená osobitná skupina East StratCom, nedostala žiadne vlastné zdroje a bola financovaná z administratívnych výdavkov ESVČ a Útvaru Komisie pre nástroje zahraničnej politiky. Prostredníctvom akčného plánu EÚ sa zvýšili finančné prostriedky pre osobitné skupiny StratCom v rámci ESVČ. Strategická komunikácia je vlastne jedinou časťou akčného plánu, ktorej rozpočet bol navýšený. Ako vyplýva z ilustrácie 2, rozpočet pre osobitné skupiny StratCom a strategickú komunikáciu sa od prijatia akčného plánu zvýšil takmer štvornásobne.

Hoci dezinformácie nie sú krátkodobou hrozbou, osobitné skupiny StratCom nemajú stabilný zdroj financií, v dôsledku čoho by mohla byť ohrozená ich udržateľnosť. Dôležitým zdrojom finančných prostriedkov pre osobitné skupiny StratCom bola napríklad prípravná akcia Európskeho parlamentu s názvom StratCom Plus (pozri prílohu II). Prípravné akcie sú vo svojej podstate koncipované ako príprava nových opatrení, ako sú politiky, právne predpisy a programy. Na ilustrácii 3 je znázornené, ako boli dodatočné finančné prostriedky rozdelené na zlepšenie rôznych kapacít.

Zdroj: EDA, na základe údajov ESVČ.

Na význam financovania a zabezpečenia primeraných zdrojov pri viacerých príležitostiach²⁰ poukázal aj Európsky parlament²¹, členské štáty²² i občianska spoločnosť²³. Zainteresované strany sa však nezhodujú v tom, ako stanoviť priority pre financovanie EÚ, ktoré je k dispozícii na boj proti dezinformáciám. Z našich rozhovorov vyplynulo, že niektoré členské štáty sa domnievajú, že väčší dôraz by sa mal klásť na analyzovanie a monitorovanie tých zdrojov a aktérov, ktorým možno dezinformácie pripísať jednoduchšie. Iné štáty sú zase toho názoru, že financovanie by sa malo prideliť na pozitívnu komunikáciu.

Personálne potreby zatiaľ neboli naplnené

V akčnom pláne sa počítalo s tým, že oddelenie pre strategickú komunikáciu bude pred voľbami do Európskeho parlamentu posilnené pridaním 11 pracovných miest, prijatím stálych úradníkov v strednodobom horizonte a nových zamestnancov do delegácií EÚ tak, aby sa počet zamestnancov do konca roku 2020 zvýšil celkovo o 50 – 55. Plán prijímania zamestnancov sa bude plniť v troch fázach: 1. preradenie zmluvných zamestnancov v rámci ESVČ; 2. prijatie zamestnancov do tímu pre strategickú komunikáciu; 3. doplnenie zamestnancov do 27 delegácií EÚ v krajinách európskeho susedstva.

Prijímanie a preraďovanie zamestnancov na oddelení pre strategickú komunikáciu stále prebieha. V októbri 2020 malo 37 zamestnancov, čo znamená, že zatiaľ nedosiahlo cieľ celkového zvýšenia o 50 – 55 zamestnancov podľa akčného plánu EÚ. Jedným z dôvodov, prečo je ťažké splniť tento cieľ, je to, že mnoho zamestnancov na oddelení pre strategickú komunikáciu bolo dočasne vyslaných Radou, Komisiou a členskými štátmi, a niektorí z nich boli z tohto dočasného preradenia už stiahnutí.

Takmer všetci zamestnanci v rámci snáh posilniť personál (vrátane všetkých presunutých zamestnancov) boli zmluvní zamestnanci: ESVČ pripúšťa, že nie je jednoduché prijať stálych úradníkov, ktorí majú požadovanú expertízu a zručnosti potrebné na vykonávanie stanovených úloh. No napriek tomu, aký dôležitý je podiel zmluvných zamestnancov, svoju funkciu zastávajú maximálne šesť rokov.

Ďalšou skupinou, ktorá tvorí významný podiel pracovných miest na oddelení pre strategickú komunikáciu, sú vyslaní národní experti. Títo prispievali hlavne k plneniu úloh osobitnej skupiny East StratCom a odnedávna aj osobitnej skupiny Western Balkans StratCom. Okrem toho, že sú títo experti prínosom pre ESVČ, ich dočasné vyslanie je prínosom aj pre ich domovské krajiny, pretože počas neho získavajú ďalšiu expertízu a vytvoria si užšie kontakty s ESVČ. Avšak nadmerné spoliehanie sa na dočasne vyslaných expertov môže viesť k neistote, pokiaľ ide o obsadzovanie pracovných miest, k strate inštitucionálnej pamäte a expertízy v dôsledku vysokej fluktuácie. Všetky z týchto faktorov potenciálne ohrozujú budovanie inštitucionálnej pamäte a expertízy.

Vzhľadom na pandémiu COVID-19 a dodatočnú pracovnú záťaž, ktorá s ňou vznikla pre osobitné skupiny, je tu riziko, že ESVČ nebude mať so súčasným počtom a rozmiestnením zamestnancov dostatočné kapacity na to, aby držala krok s novými trendmi a vývojom, ako sú vznikajúce zdroje ohrozenia a dezinformačné stratégie a taktiky. Ak sa vyhovie žiadosti Rady o posilnenie práce v oblasti strategickej komunikácie v ostatných regiónoch (pozri bod 10), môžu sa jej obmedzené personálne kapacity vyčerpať ešte viac.

Účinná analýza údajov je kľúčová nielen pre monitorovanie, odhaľovanie a analyzovanie dezinformácií, ale aj ako základ pre spoľahlivé a podložené strategické poznatky a tvorbu politík. V čase auditu boli súčasťou jednotky oddelenia StratCom pre analýzu údajov interní analytici pracujúci na plný pracovný čas, ktorým poskytovali podporu externí zmluvní pracovníci. Jednotka, ktorá začala fungovať v polovici roku 2019, podporuje prácu osobitných skupín StratCom a systém včasného varovania v rámci piliera II akčného plánu EÚ. Svoje analýzy vypracúva hlavne na požiadanie a ad hoc. Jej práca navyše nie je štruktúrovaným spôsobom integrovaná do práce všetkých osobitných skupín StratCom. Hoci využívanie externých zmluvných pracovníkov môže zabezpečiť flexibilitu, interné kapacity sú zásadne dôležité na to, aby sa mohli narýchlo vypracovať citlivé analýzy a mohla sa vybudovať inštitucionálna pamäť a expertíza.

Meranie vplyvu práce osobitných skupín StratCom zostáva výzvou

Najväčšími výzvami v oblasti strategickej komunikácie je aj naďalej meranie náchylnosti uveriť dezinformáciám a meranie ich vplyvu, ako aj úsilie o ich pochopenie, analýzu a reakciu na ne. Jedným zo spôsobov, ktorými Komisia posudzuje, či strategická komunikácia dokáže účinne ovplyvniť pohľad ľudí na EÚ, sú prieskumy verejnej mienky. Je však ťažké pripísať zistenia týchto prieskumov opatreniam EÚ.

Mimo komunikačných kampaní osobitné skupiny StratCom dosah svojej práce komplexne nemerali. Ani jedna z nich navyše nemala hodnotiacu funkciu, prostredníctvom ktorej by sa posúdila ich účinnosť a zistilo, ktoré oblasti možno zlepšiť.

Spravovanie portálu projektu EUvsDisinfo Európskou službou pre vonkajšiu činnosť vyvoláva nejasnosti o konečnom cieli projektu

EUvsDisinfo je vlajková loď a vyjadrenie úsilia EÚ vo vzťahu k verejnosti, pokiaľ ide o boj proti dezinformáciám, a hlavný produkt osobitnej skupiny East StratCom v tomto boji. Jej súčasťou je databáza s otvoreným zdrojovým kódom a s možnosťou vyhľadávania, pričom k 1. októbru 2020 obsahovala vyše 9 700 prípadov dezinformácií. Kľúčové materiály na webovom sídle EUvsDisinfo sa uverejňujú v piatich jazykoch EÚ, ostatné materiály len v angličtine a ruštine. Pôvodné zameranie na ruské dezinformácie podľa ESVČ postavilo základ pre jedinečný a novátorský prístup – žiadna vláda členského štátu neprišla s podobnou iniciatívou.

Projekt EUvsDisinfo sa od svojich začiatkov v roku 2015 na internete vytrvalo zviditeľňuje čoraz viac (pozri ilustráciu 4) tým, že katalogizuje, analyzuje a uverejňuje príklady ruských dezinformácií. Mnohé zainteresované strany potvrdili, že projekt EUvsDisinfo pomáha zvyšovať informovanosť a ovplyvňovať vnímanie hrozby ruských dezinformácií na EÚ a jej členské štáty.

Zdroj: EDA, na základe informácií ESVČ.

Projekt EUvsDisinfo však v minulosti čelil aj kritike. Holandský parlament ho napríklad v roku 2018 verejne odsúdil²⁴ za to, že chybne pripísal ruskú dezinformáciu domácej holandskej publikácii. Niektoré prípady uverejnené na portáli EUvsDisinfo navyše nepredstavujú hrozbu pre demokratické štáty v EÚ.

Pokiaľ ide o budúcnosť, úloha a poslanie projektu EUvsDisinfo sú nejasné, okrem toho, že bude zverejňovať ďalšie príklady ruských dezinformácií – hrozby, ktorá je v súčasnosti známa a dobre preukázaná. Napriek tvrdeniam ESVČ, že EUvsDisinfo je nezávislý projekt a nereprezentuje oficiálny postoj EÚ, jeho sídlo v rámci ESVČ to spochybňuje. Vyvoláva to otázku, či by takýto nástroj mal spravovať a prevádzkovať verejný orgán (ako je ESVČ) alebo či by za jeho riadenie mala zodpovedať organizácia občianskej spoločnosti.

Systém včasného varovania spojil členské štáty, no nedosiahol svoj plný potenciál

Zriadenie systému včasného varovania je hlavným opatrením piliera II akčného plánu EÚ (opatrenie 3). V akčnom pláne sa uvádza, že „[p]rvé hodiny po zverejnení dezinformácií sú rozhodujúce pre detekciu, analýzu a reakciu na ne“. Systém včasného varovania bol zavedený v marci 2019 v lehote stanovenej v akčnom pláne. Má dva kľúčové prvky: sieť vnútroštátnych kontaktných miest a online platformu, ktorej účelom je „okamžite upozorňovať na dezinformačné kampane a opierať sa o špecializovanú technologickú infraštruktúru“ s cieľom „[uľahčiť výmenu] údajov a posudzovanie v záujme spoločného situačného povedomia, koordinovaného prideľovania a reakcií a efektívneho využívania času a zdrojov“²⁵. ESVČ zabezpečuje sekretariát pre systém včasného varovania a poskytuje hostiteľské služby pre webové sídlo.

Hoci je systém včasného varovania užitočným nástrojom, do konania auditu varovania ešte nevydal a nepoužíva sa na koordináciu spoločného postupu

Na to, aby systém včasného varovania fungoval účinne, musí byť schopný vydávať okamžité varovania, koordinovať prisúdenie dezinformácií a reakciu, a umožniť výmenu informácií medzi členskými štátmi a inštitúciami EÚ. Skúmali sme, či bol systém funkčný pred voľbami do Európskeho parlamentu tak, ako sa stanovuje v akčnom pláne EÚ. Takisto sme posudzovali jeho činnosť a mieru zapojenia účastníkov.

Zistili sme, že systém včasného varovania bol zavedený rýchlo v marci 2019 v súlade s akčným plánom EÚ. Spojil členské štáty a inštitúcie EÚ a uľahčil výmenu informácií, no do konania auditu nevydal žiadne varovania a nekoordinoval spoločné prisúdenie dezinformácií a reakciu tak, ako sa plánovalo.

Väčšina zainteresovaných strán, s ktorými sme počas auditu rozprávali, mala na systém včasného varovania kladný názor. Z ich pohľadu vypĺňa významnú medzeru v ekosystéme boja proti dezinformáciám tým, že utvára komunitu. To isté sa potvrdilo aj pri prieskume v členských štátoch: systém včasného varovania im umožňuje vymieňať si informácie, získavať nové poznatky a posilňovať si navzájom svoje kapacity. Na ilustrácii 5 sa uvádzajú aspekty, ktoré si vnútroštátne kontaktné miesta pre systém včasného varovania cenia najviac.

Zdroj: EDA.

Napriek pozitívnej mienke o systéme včasného varovania ako o nástroji na vzájomné poskytovanie informácií sme nenašli žiadne dôkazy o tom, že by tieto informácie viedli k významnému posunu politiky na úrovni členských štátov. Na vytváraní spoločného situačného povedomia v rámci systému včasného varovania sa stále pracuje a tento proces brzdí absencia harmonizovaných a jednotných definícií (napr. samotného pojmu „dezinformácie“, ako aj odlišné názory na ich zdroje, reakcie na ne a mieru pripravenosti atď.) a chýbajúce spoločné hodnotenie rizika.

Keď bol systém včasného varovania spustený, jeho hlavným účelom, motivovaným naliehavosťou nadchádzajúcich volieb do Európskeho parlamentu, bolo poskytovanie varovaní v reálnom čase, aby bolo možné rýchlo zareagovať na dezinformačné kampane. Z hľadiska tímu pre strategickú komunikáciu bolo však hlavným cieľom spojiť odborníkov z praxe a vytvoriť komunitu, pretože dovtedy v EÚ takýto mechanizmus neexistoval. Tieto odlišné pohnútky boli dôvodom toho, že zainteresované strany aj širšia verejnosť si neboli isté, čo systém včasného varovania vlastne robí.

Bol vytvorený mechanizmus varovania, ktorý sa môže použiť v mimoriadne naliehavých prípadoch, no do konania auditu ešte nebol aktivovaný. Prah aktivácie systému varovania bol definovaný kvalitatívne: dezinformačná kampaň, ktorá má „významný nadnárodný dosah“ (t. j. cielený útok na viaceré krajiny). Tento prah však nie je možné posúdiť kvantitatívne.

Okrem funkcie varovania bol systém navrhnutý aj na to, aby pomáhal priraďovať dezinformačné útoky ich zdroju a podporoval koordinovanú reakciu. Koordinačná kapacita systému včasného varovania však ešte nebola otestovaná.

V systéme včasného varovania je aktívnejší a angažovanejší malý počet členských štátov

Systém včasného varovania spája kontaktné miesta členských štátov, Spravodajské a situačné centrum ESVČ, Európsku komisiu (najmä GR CNECT, GR JUST a GR COMM), Európsky parlament a Generálny sekretariát Rady. Do systému sa zapájajú aj zástupcovia NATO a mechanizmu rýchlej reakcie G7. Na zasadnutiach systému včasného varovania sa niekedy zúčastňujú aj externí odborníci, napríklad z občianskej spoločnosti alebo online platforiem. Zasadnutia vnútroštátnych kontaktných miest sa spravidla konajú každý štvrťrok, no jednotlivé členské štáty sa zapájajú v rozličnej miere. Väčšina aktivít sa vykonáva z iniciatívy tretiny členských štátov, ktoré sa zapájajú pravidelnejšie a sú na zasadnutiach aktívnejšie.

Z najnovších štatistík vyplýva klesajúci trend aktivity

Zo štatistík, ktoré produkuje platforma, vyplýva niekoľko trendov. Po prvé, veľký podiel na aktivite má malý počet kmeňových používateľov a ostatní používatelia sú omnoho pasívnejší. Po druhé, od zavedenia systému dosiahla miera aktivity vrchol pri dvoch hlavných udalostiach: pri voľbách do Európskeho parlamentu a v prvých týždňoch všeobecného obmedzenia pohybu v polovici marca 2020. V druhom prípade však aktivita postupne klesala a na konci augusta 2020 sa ustálila približne na polovičnej úrovni z mája.

Zo štatistík o používateľoch vyplýva klesajúci trend aktivity. Napríklad priemerný počet denných zobrazení, a to aj v konkrétnych častiach systému včasného varovania, ktoré sú zamerané na dezinformácie o ochorení COVID-19, sa znížil (pozri ilustráciu 6). Okrem toho počet aktívne zapojených používateľov sa postupne znižuje od volieb do Európskeho parlamentu na konci mája 2019. Tieto merania síce neposkytujú úplný obraz, no jasne poukazujú na skutočnosť, že platforma nedosahuje svoj potenciál.

Zdroj: ESVČ StratCom. Dva poklesy počtu používateľov sú výsledkom rozhodnutia z augusta deaktivovať používateľské kontá, ktoré boli neaktívne viac ako tri mesiace.

Spolupráca s online platformami a existujúcimi sieťami je zväčša neformálna

Podľa akčného plánu EÚ by online platformy mali spolupracovať s kontaktnými miestami pre systém včasného varovania, a to najmä počas období volieb, aby poskytovali relevantné a včasné informácie. Neexistuje však protokol vymedzujúci spoluprácu medzi systémom včasného varovania a online platformami, a keďže tím pre strategickú komunikáciu nesleduje počet nahlásených prípadov, nie je možné vyhodnotiť výkonnosť systému v tejto oblasti.

Kódex postupov viedol k tomu, že online platformy zaujali postoj proti dezinformáciám, no nepresadil už povinnosť zodpovedať sa

Jedným z hlavných dôvodov, prečo sú dezinformácie takým naliehavým problémom, je rozšírené používanie internetu v kombinácii s príchodom nových technológií a čoraz častejším využívaním online platforiem na prístup k informáciám. To značne uľahčuje vytváranie, zviditeľnovanie a šírenie nepravdivých informácií. Podľa indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti v roku 2020 používalo internet 85 % občanov EÚ. Väčšina platforiem svoje služby speňažuje spracovávaním osobných údajov (hlavne na základe modelov reklamných stratégií). Takýto postup je úrodnou pôdou aj pre šíriteľov dezinformácií, pretože im umožňuje lepšie zamerať svoje kroky.

V prípade online platforiem dochádza k dezinformáciám hlavne v dôsledku toho, že používatelia platformy šíria nepravdivé informácie, ktoré môžu byť následne propagované algoritmami, ktoré platformy používajú na hierarchizáciu zobrazovania obsahu. Algoritmy sú založené na obchodnom modeli online platforiem a uprednostňujú personalizovaný a populárny obsah, pretože je najpravdepodobnejšie, že priláka pozornosť. Dezinformácie majú vplyv aj na výsledky vyhľadávania, čo vytvára ďalšie prekážky tomu, aby používatelia našli a čítali na internete dôveryhodné informácie²⁶. Na obrázku 1 je príklad predikcií pri vyhľadávaní, ktoré online platforma uvádza pri slovnom spojení „The EU is“ (EÚ je…), z ktorých takmer všetky sú negatívne.

Zdroj: EDA, internetové vyhľadávanie dňa 18. októbra o 11.55 hod. (GMT +1).
Google je ochrannou známkou Google LLC.

K šíreniu nepravdivých informácií prispievajú aj falošné kontá, internetoví trollovia a škodlivé boty.

Kódex postupov poskytuje Komisii rámec na interakciu s platformami sociálnych médií

Po svojom oznámení z apríla 2018 a návrhoch expertnej skupiny na vysokej úrovni sa Komisia rozhodla iniciovať dialóg s online platformami a inými obchodnými združeniami o probléme dezinformácií. Výsledkom bolo vypracovanie kódexu postupov (pozri prílohu V), ktorým sa zavádza dobrovoľný prístup založený na samoregulácii signatárov. Kódex postupov bod podpísaný v októbri 2018 a následne začlenený do akčného plánu EÚ v rámci piliera III. V súčasnosti má 16 signatárov.

Podpísaním kódexu postupov sa online platformy a obchodné združenia zastupujúce reklamný sektor zaväzujú podávať správy Európskej komisii, v ktorých informujú o stave zavádzania opatrení prijatých na splnenie svojich záväzkov. Tieto opatrenia zahŕňajú zaistenie transparentnosti politických reklám či vymazanie falošných kont a zabránenie tomu, aby šíritelia dezinformácií na nich zarábali peniaze. Komisia pozorne sledovala, ako tieto záväzky dodržiavajú.

Väčšina zainteresovaných strán, s ktorými sme počas auditu uskutočnili rozhovory, zdôraznila, že interakcia Komisie s online platformami bola mimoriadnou a nevyhnutnou iniciatívou. Mnohé subjekty z krajín mimo EÚ, s ktorými sme sa rozprávali, pozorne sledujú snahy Komisie. EÚ vnímajú aké prvého svetového hráča, ktorý sa snaží nájsť krehkú rovnováhu medzi ochranou slobody prejavu a obmedzením nebezpečného šírenia škodlivých dezinformácií.

Kódex postupov poskytol Komisii rámec na interakciu s platformami sociálnych médií pred voľbami do Európskeho parlamentu v máji 2019 aj neskôr počas pandémie COVID-19 s cieľom zmierniť negatívne účinky súvisiacej „infodémie“. V rámčeku 1 sa opisujú snahy EÚ o obmedzenie dezinformácií o ochorení COVID-19 prostredníctvom kódexu postupov (pozri tiež prílohu VI).

Pri posúdení kódexu postupov sa zistili nedostatky v súvislosti s požiadavkami na podávanie správ

Kódex postupov bol predmetom hodnotenia a posudzovania v rámci niekoľkých preskúmaní. Zistilo sa pri nich niekoľko nedostatkov v súvislosti s tým, ako Komisia stanovuje pre signatárov kódexu požiadavky týkajúce sa podávania správ (pozri rámček 2). Kódex postupov nebol na základe týchto hodnotení nijako zmenený.

Naše zistenia potvrdzujú, že správy signatárov sa líšia v závislosti od toho, do akej miery sú angažovaní a či ide o online platformu alebo obchodné združenie. Správy online platforiem navyše nie sú vždy porovnateľné a ich rozsah sa značne líši.

Ukázalo sa, že tieto rozdiely medzi signatármi kódexu postupov sú problémom aj pri stanovovaní celkových KPI. Tieto KPI umožnili monitorovať opatrenia niektorých signatárov, no nie všetkých. Napríklad v časti Integrita služieb, Komisia navrhla ukazovateľ „Počet príspevkov, obrázkov, videí alebo komentárov, proti ktorým sa zakročilo za porušenie podmienok platformy týkajúcich sa zneužívania automatizovaných botov“. Tento ukazovateľ výstupov je relevantný len pre konkrétne online platformy.

Podľa analýzy správ signatárov, ktorú vykonala samotná Komisia, doteraz poskytnuté merania sa vzťahujú len na ukazovatele výstupov. Napríklad platformy informujú, že v kontexte pandémie COVID-19 zamietli reklamy alebo odstránili určitý počet kont alebo správ, ktoré boli nositeľmi dezinformácií (pozri aj rámček 1). Ak tieto vykazované informácie nie sú uvedené do kontextu (t. j. porovnaním s východiskovými údajmi a inými relevantnými informáciami po určitom čase, napr. celkový počet vytvorených kont) a Komisia nedokáže overiť ich správnosť, ich použitie je obmedzené.

V posúdení kódexu postupov vypracovanom v mene Komisie sa neskúma len súčasný stav vykazovania, ale predkladajú sa aj odporúčania týkajúce sa možných nástrojov merania pre budúcnosť. V dokumente sú navrhnuté dve úrovne ukazovateľov:

1. „štrukturálne“ ukazovatele pre kódex ako celok, ktorými sa merajú celkové výsledky, výskyt dezinformácií na internete a vplyv kódexu vo všeobecnosti. Tieto pomáhajú monitorovať, či sú dezinformácie celkovo na vzostupe, či sú stabilné alebo zaznamenávajú pokles;
2. prispôsobené ukazovatele „na úrovni služieb“ rozdelené podľa pilierov. Tieto ukazovatele majú merať výsledky platforiem jednotlivých signatárov v boji proti dezinformáciám.

Do konania auditu Komisia neposkytla signatárom nový vzor na podávanie správ ani užitočnejšie nové ukazovatele.

Problémy opísané v predchádzajúcej časti poukazujú na to, že online platformy nie sú nútené vyvodzovať zodpovednosť za svoje konanie a v súvislosti so svojou úlohou aktívne bojovať proti dezinformáciám.

Chýbajúca ucelená stratégia mediálnej gramotnosti a fragmentácia opatrení EÚ oslabuje ich vplyv

Pilier IV akčného plánu EÚ je zameraný na zvyšovanie informovanosti a posilňovanie odolnosti spoločnosti voči dezinformáciám. Má za cieľ zlepšiť opatrenia v oblasti mediálnej gramotnosti, medzi ktoré patril napríklad Týždeň mediálnej gramotnosti v roku 2019, a podporovať nezávislé médiá a investigatívnych novinárov. Takisto obsahuje výzvu členským štátom, aby urýchlene zaviedli ustanovenia o mediálnej gramotnosti zo smernice o audiovizuálnych mediálnych službách a vytvorili multidisciplinárne tímy nezávislých overovateľov faktov so zreteľom na voľby do Európskeho parlamentu v roku 2019.

Pojem „mediálna gramotnosť“ znamená zručnosti, znalosti a chápanie, ktoré občanom umožňujú používať médiá účinne a bezpečne a vybavia ich schopnosťou kritického myslenia, ktorá je nevyhnutná na vytvorenie úsudku, analýzu komplexnej reality a odlišovanie názorov od faktov³³. Zodpovednosť za mediálnu gramotnosť, ktorá sa nachádza v prieniku politiky vzdelávania a digitálnej agendy EÚ, nesú členské štáty. Úlohou Komisie je podporovať spoluprácu a uľahčovať dosiahnutie pokroku v tejto oblasti. Dezinformácie však nerešpektujú hranice a je dôležité vytvárať spoločné nástroje a šíriť osvedčené postupy na úrovni EÚ.

S cieľom posúdiť opatrenia v rámci tohto piliera sme preskúmali podujatie Európsky týždeň mediálnej gramotnosti, ktoré sa konalo v roku 2019, i to, či bola vypracovaná dobre vymedzená stratégia pre rôzne iniciatívy v tejto oblasti. Preskúmali sme správu Komisie o voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019³⁴ a posúdili 20 projektov, ktoré priamo súvisia s mediálnou gramotnosťou a bojom proti dezinformáciám.

V správe Komisie o voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019 sa uvádza, že „[hoci sa] snahy o manipuláciu opakovane zameriavali na politicky citlivé témy a boli zacielené na občanov EÚ pred voľbami, zatiaľ nebola odhalená žiadna rozsiahla utajená operácia s cieľom zasahovať do volieb v roku 2019“.

Členské štáty sa do Európskeho týždňa mediálnej gramotnosti nezapojili v rovnakej miere

Európsky týždeň mediálnej gramotnosti je séria podujatí na zvýšenie povedomia o mediálnej gramotnosti v EÚ (pozri rámček 3). Nie je však jasné, ako odráža stratégiu EÚ v oblasti mediálnej gramotnosti. Hoci zahŕňa niekoľko diskusií na vysokej úrovni, slúži zväčša na prezentáciu niektorých konkrétnych iniciatív EÚ a členských štátov. Toto podujatie mali v roku 2020 spoločne organizovať Komisia a Rada, čo mohlo ešte viac motivovať štáty k činom a účasti. Z dôvodu pandémie COVID-19 bolo však zrušené.

Rámček 3

Európsky týždeň mediálnej gramotnosti

Týždeň mediálnej gramotnosti v roku 2019 bol jedným z dvoch konkrétnych opatrení v oblasti mediálnej gramotnosti uvedených v akčnom pláne EÚ. Konal sa v marci 2019 v Bruseli a v členských štátoch a jeho súčasťou bola konferencia na vysokej úrovni. Počas tohto týždňa sa uskutočnilo 320 podujatí a celkovo bolo do konca septembra 2020 zorganizovaných 360 podujatí.

Takmer polovica všetkých podujatí sa konala vo Francúzsku, s veľkým predstihom pred druhým Belgickom (hlavne Brusel). Malý počet členských štátov nezorganizoval žiadne akcie – ako je zjavné z ich geografického rozloženia (pozri obrázok). Podľa očakávaní sa väčšina podujatí uskutočnila približne v čase oficiálneho vyhlásenia. Avšak o počte ľudí, u ktorých mali podujatia ohlas, o tematickom rozdelení podujatí a o tom, do akej miery sa venovali dezinformáciám, však už nie sú žiadne ďalšie údaje.

Zdroj: EDA, na základe údajov Komisie.

Neexistuje zastrešujúca stratégia v oblasti mediálnej gramotnosti zahŕňajúca boj proti dezinformáciám

Zistili sme, že existuje množstvo iniciatív EÚ a členských štátov, ktoré sa venujú problematike mediálnej gramotnosti, i obrovské množstvo politických dokumentov. To jasne vyplýva aj zo záverov Rady o mediálnej gramotnosti³⁵, ktoré obsahujú prílohu so zoznamom hlavných politických dokumentov. Tieto opatrenia však nie sú koordinované podľa zastrešujúcej stratégie na posilnenie odolnosti spoločnosti, najmä v oblasti mediálnej gramotnosti, ktorá by zahŕňala boj proti dezinformáciám. Hoci opatrenia na riešenie konkrétnych výziev, ktorým členské štáty čelia v oblasti mediálnej gramotnosti, sú tiež dôležité na zabezpečenie miestneho vplyvu, v súvislosti s podporou EÚ pre túto oblasť chýbajú tieto základné prvky, ktoré by pomohli zaistiť správne finančné riadenie:

• pravidelná aktualizácia najdôležitejších postupov a opatrení v oblasti mediálnej gramotnosti v EÚ a členských štátoch, vykonávaná v spolupráci so skupinou expertov pre mediálnu gramotnosť (Rada Európy zrealizovala vôbec prvé takéto mapovanie svojho druhu v roku 2016, odvtedy však nebolo aktualizované³⁶),
• vymedzenie jasných cieľov založených na systematickom a pravidelnom skúmaní mediálnej gramotnosti a vplyvu médií a digitálnych platforiem, spolu so súborom ukazovateľov na meranie výkonnosti,
• koordinačné mechanizmy potrebné na vytváranie synergií a zabránenie prekrývania jednotlivých iniciatív a opatrení napríklad podľa smernice o audiovizuálnych mediálnych službách, akčného plánu digitálneho vzdelávania, v rámci programu Kreatívna Európa, podľa rámca digitálnych kompetencií pre občanov a programu v oblasti zručností, nedávno uverejneného akčného plánu pre európsku demokraciu a aktu o digitálnych službách, akčného plánu pre médiá a audiovizuálny sektor atď.,
• jednotné monitorovanie iniciatív EÚ v oblasti mediálnej gramotnosti.

Podľa Komisie sa v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci (2021 – 2027) na podporu mediálnej gramotnosti vyčlenili z programu Kreatívna Európa finančné prostriedky EÚ v približnej výške 14 mil. EUR³⁷ – 2 mil. EUR ročne. No Rada vo svojich záveroch o mediálnej gramotnosti tiež vyhlásila, že bude potrebné vytvoriť ďalšie zdroje financovania.

Väčšina preskúmaných projektov zabezpečila konkrétne výsledky, no mnohé nepreukázali dostatočný rozsah a dosah

Z 20 projektov, ktoré sme posudzovali, bolo desať financovaných z programu Horizont 2020 a zvyšných desať tvorili pilotné projekty a prípravné akcie financované Európskym parlamentom (pozri tabuľku v prílohe III).

Výzva na predloženie návrhov v súvislosti s iniciatívou Mediálna gramotnosť pre všetkých, ktorú vyhlásil Európsky parlament v roku 2016, zahŕňa pilotné projekty a prípravné akcie zamerané na spolufinancovanie inovatívnych startupov v oblasti mediálnej gramotnosti z celej EÚ. Pilotný projekt trvá dva roky, po ktorých nasleduje trojročná prípravná akcia. Projekty v rámci programu Horizont 2020 sú výskumné a inovatívne projekty týkajúce sa mimoriadne technických aspektov boja proti dezinformáciám, ako je využívanie a odhaľovanie botov alebo vývoj novej generácie nástrojov na overovanie obsahu.

Na základe našej analýzy (pozri prílohu III) sme zistili, že konkrétne výsledky sa dosiahli v rámci 12 z 20 projektov. Najviac pozitívnych výsledkov dosiahli projekty, ktoré nadviazali na výsledky predchádzajúcich projektov a ktorých účelom bolo vytvoriť nástroje zamerané na overovanie faktov, alebo projekty, ktoré mali za cieľ vypracovať učebné a študijné materiály o dezinformáciách (pozri rámček 4).

V prípade desiatich z 20 projektov sme však zistili nedostatky, ktoré sa zväčša týkali ich malého rozsahu a obmedzeného dosahu. Sedem projektov neoslovilo alebo pravdepodobne neosloví svoje cieľové publikum a výsledky, ktoré sa dosiahli v rámci troch projektov, by bolo ťažké zreprodukovať, čo obmedzuje ich dosah. V rámčeku 5 opisujeme niekoľko projektov na ilustráciu týchto problémov.

Celkovo existuje málo dôkazov o tom, že by sa vykonala komparatívna analýza výsledkov projektov, najmä s cieľom zistiť, čo fungovalo a prečo. Veľa dôkazov nie je ani o tom, že by Komisia koordinovala vymieňanie osvedčených postupov a materiálov o mediálnej gramotnosti v celej EÚ. Chýba tiež rámec hodnotenia. Ten je zásadne dôležitý z hľadiska dlhodobého rozvoja odolnosti spoločnosti, pretože zabezpečuje, aby boli získané poznatky začlenené do budúcich opatrení, politiky a stratégie. Je ťažké získať dôkazy o priamom vplyve opatrení v oblasti mediálnej gramotnosti a pokusy o to sú zatiaľ málo rozpracované³⁸. Rada vo svojich záveroch o mediálnej gramotnosti tiež vyzvala k tomu, aby sa vypracovali systematické kritériá a postupy hodnotenia, a jednotná a porovnateľná metodika pre členské štáty k podávaniu správ o rozvoji mediálnej gramotnosti³⁹.

Projekty SOMA a EDMO vyvolali u odborníkov na mediálnu gramotnosť a overovateľov faktov len malý záujem

Ako sa uvádza pri pilieri IV akčného plánu EÚ, nezávislí overovatelia faktov a výskumní pracovníci zohrávajú kľúčovú úlohu, pretože pomáhajú lepšie pochopiť štruktúry, ktoré sú oporou dezinformácií, a mechanizmy, ktoré formujú, ako sa dezinformácie šíria na internete. Komisia financovala projekt Sociálneho monitorovacieho strediska pre dezinformácie a analýzu sociálnych médií (SOMA), digitálnej platformy, ktorá má byť základom európskej siete overovateľov faktov. Stredisko SOMA sa financuje v rámci programu Horizont 2020 a jeho celkový rozpočet je takmer 990 000 EUR. Projekt sa začal realizovať v novembri 2018 a dokončený má byť 30. apríla 2021.

Z našej analýzy vyplynulo, že stredisko SOMA dokázalo prilákať len dvoch overovateľov faktov, ktorí sú uznaní Medzinárodnou sieťou na overovanie faktov⁴⁰. V čase auditu (október 2020) malo stredisko 48 registrovaných členov. Niekoľkí z tých, ktorých sme kontaktovali, pripustili, že platformu SOMA nikdy nepoužili. Hoci technológia, na ktorej je postavená platforma SOMA bola hodnotená pozitívne, komunita overovateľov faktov ju stále veľmi nevyužíva.

Komisia pomerne dlho pred skončením projektu SOMA a bez toho, aby počkala na hodnotenie, pri ktorom sa zozbierajú a zavedú získané poznatky, spustila v júni 2020 prvú fázu projektu Európskeho strediska pre monitorovanie digitálnych médií (EDMO) (v hodnote 2,5 mil. EUR; bude sa realizovať do konca roku 2022). Jeho účelom je posilniť odolnosť spoločnosti tým, že združí overovateľov faktov, odborníkov v oblasti mediálnej gramotnosti a akademických výskumných pracovníkov v snahe pochopiť a analyzovať dezinformácie v spolupráci s mediálnymi organizáciami, online platformami a odborníkmi na mediálnu gramotnosť z praxe.

Ciele projektov SOMA a EDMO sa teda čiastočne prekrývajú a väčšina zmluvných partnerov je zapojená súčasne do oboch projektov. Hodnotitelia projektu SOMA navrhli zlúčenie týchto dvoch projektov, no zatiaľ neboli nijako formálne prepojené. Riziko prekrývania je aj pri ich financovaní, pretože technológie a komerčné produkty, na ktorých sú založené a ktoré sa v rámci nich používajú, sú tie isté.

Projekt EDMO bol prezentovaný ako komplexné riešenie na zvládanie mnohých spoločenských výziev súvisiacich s dezinformáciami. Keďže je však podľa jeho vedenia v počiatočných fázach realizácie, medzi zainteresovanými stranami je stále mále zviditeľnený. Na vyhodnotenie účinnosti strediska EDMO je ešte priskoro. No vzhľadom na to, že zainteresované strany ho poznajú málo, je možné, že jeho výsledky nebudú zodpovedať príliš ambicióznym cieľom. V súčasnosti je projekt zameraný na vybudovanie potrebnej infraštruktúry a na to, aby uspel v plnení svojich cieľov, bude potrebovať viac zdrojov.

Odborníci na mediálnu gramotnosť, s ktorými sme uskutočnili rozhovory, uviedli, že komunita pôsobiaca v tejto oblasti sa necíti byť dostatočne zapojená do činnosti strediska EDMO. Poradný výbor strediska reprezentuje širokú škálu expertízy z akademickej a novinárskej obce a odráža hlavný dôraz akčného plánu EÚ na posilňovanie overovania faktov a podporu žurnalistiky. Avšak komunita odborníkov na mediálnu gramotnosť a občianska spoločnosť, ktoré by mohli zabezpečiť užitočné prepojenie medzi akademickou obcou a tvorbou politiky, v ňom nie sú dostatočne zastúpené (dvaja z 19 expertov).

Závery a odporúčania

Preskúmali sme, či bol akčný plán EÚ proti dezinformáciám v čase svojho vypracovania relevantný a či prináša predpokladané výsledky. Dospeli sme k záveru, že akčný plán EÚ je relevantný, no neúplný, a hoci jeho plnenie vo všeobecnosti postupuje dobre a existujú dôkazy o pozitívnom vývoji, niektoré výsledky sa nedosiahli tak, ako sa plánovalo.

Zistili sme, že akčný plán EÚ bol v súlade s názormi a prioritami expertov a zainteresovaných strán. Obsahuje relevantné proaktívne aj reaktívne opatrenia na boj proti dezinformáciám. No hoci sa dezinformačná taktika, aktéri a technológie neustále vyvíjajú, akčný plán EÚ nebol od svojho predloženia v roku 2018 aktualizovaný. V decembri 2020 Komisia uverejnila akčný plán pre európsku demokraciu, ktorý obsahuje opatrenia na boj proti dezinformáciám, no neobjasnila, ako súvisí s akčným plánom EÚ proti dezinformáciám (pozri body 20 – 24 a 41 – 42).

Akčný plán EÚ nezahŕňa mechanizmy koordinácie, ktoré by zabezpečili, že reakcie EÚ na dezinformácie budú dobre koordinované a úmerné typu a rozsahu hrozby. Za každý pilier akčného plánu EÚ zodpovedá iné generálne riaditeľstvo Komisie alebo Európska služba pre vonkajšiu činnosť a žiadny orgán neriadi komunikačné činnosti ani nad nimi nevykonáva celkový dohľad (pozri body 25 – 31).

Akčný plán EÚ a akčný plán pre európsku demokraciu nedopĺňa žiaden rámec monitorovania, hodnotenia a podávania správ, čo oslabuje vyvodzovanie zodpovednosti. Plány konkrétne obsahujú všeobecné ciele, ktoré sa nedajú merať, niekoľko opatrení, ktoré nie sú časovo ohraničené, a neobsahujú žiadne ustanovenia týkajúce sa hodnotení. O vykonávaní akčného plánu EÚ bola uverejnená len jedna správa, ktorá obsahovala len obmedzené informácie o výkonnosti. Bez celkového pravidelného preskúmania a aktualizácie je ťažké zabezpečiť, aby boli snahy EÚ v tejto oblasti účinné a zostali relevantné. O zdrojoch financovania a odhadovaných nákladoch na plánované opatrenia navyše neboli k dispozícii úplné informácie (pozri body 32 – 40).

Európska komisia by mala zlepšiť rámec koordinácie a vyvodzovania zodpovednosti za svoje opatrenia v boji proti dezinformáciám tak, aby zahŕňal:

1. jasné mechanizmy koordinácie a komunikácie medzi útvarmi, ktoré vykonávajú opatrenia EÚ zamerané proti dezinformáciám;
2. osobitný rámec monitorovania a hodnotenia, ktorý obsahuje jasné, merateľné a časovo ohraničené opatrenia a ukazovatele na meranie výkonnosti, ako aj ustanovenia o hodnotení;
3. predkladanie pravidelných správ o vykonávaní opatrení, v prípade potreby vrátane aktualizácií;
4. súhrn hlavných zdrojov financovania a výdavkov, ktoré vznikli pri realizácii opatrení.

Termín: koniec roka 2021 pre odporúčania a) a b) a polovica roka 2023 pre odporúčania c) a d)

Tri osobitné skupiny ESVČ pre strategickú komunikáciu zlepšili v súlade s pilierom I akčného plánu EÚ schopnosť EÚ predvídať a reagovať na dezinformačné aktivity a významne prispeli k účinnej komunikácii a presadzovaniu politík EÚ v susedných krajinách. Mandáty osobitných skupín dostatočne nepokrývajú celú škálu aktérov zapojených do šírenia dezinformácií ani nové vznikajúce hrozby (pozri body 45 – 49).

Obsadzovanie pracovných miest v osobitných skupinách závisí najmä od dočasného pridelenia národných expertov, v dôsledku čoho je pre ESVČ ťažké riadiť a udržať si zamestnancov. Tím pre strategickú komunikáciu zatiaľ nesplnil svoje ciele týkajúce sa prijímania zamestnancov a pandémia COVID-19 so sebou priniesla dodatočnú pracovnú záťaž. Osobitné skupiny okrem toho nemajú hodnotiacu funkciu, prostredníctvom ktorej by sa posúdila ich účinnosť a zistilo, ktoré oblasti možno zlepšiť (pozri body 53 – 58 a 60).

ESVČ by mala:

1. upozorňovať Radu na vznikajúce dezinformačné hrozby. Následne by mala preskúmať a vyjasniť ciele politiky, ktoré má dosiahnuť oddelenie pre strategickú komunikáciu a jeho osobitné skupiny;
2. splniť ciele týkajúce sa prijímania zamestnancov stanovené v akčnom pláne EÚ;
3. zamerať svoje ľudské zdroje na najcitlivejšie úlohy, ako je analýza hrozieb a vývoj hrozieb, a externalizovať menej citlivé komunikačné aktivity, ktoré pre nedostatok zamestnancov nemožno vykonávať interne;
4. vykonávať pravidelné hodnotenia operačných činností osobitných skupín aj mimo ich komunikačných kampaní.

Termín: polovica roka 2022

Projekt EUvsDisinfo slúži na zvyšovanie povedomia o ruských dezinformáciách. Avšak jeho umiestnenie v rámci ESVČ vyvoláva určité otázky o jeho nezávislosti a konečnom cieli, keďže môže byť vnímaný ako projekt reprezentujúci oficiálny postoj EÚ (pozri body 61 – 64).

V súlade s pilierom II ESVČ rýchlo zriadila systém včasného varovania. Zistili sme, že systém uľahčuje výmenu informácií medzi členskými štátmi a inštitúciami EÚ. Doteraz však nevydal žiadne varovania a nepoužíva sa teda ani na koordináciu spoločného priraďovania dezinformácií ich zdroju a spoločnú reakciu tak, ako sa pôvodne plánovalo. Z najnovších údajov navyše vyplýva, že aktívnejší a angažovanejší v systéme je malý počet členských štátov. Aktivita má klesajúci trend a spolupráca s online platformami a existujúcimi sieťami je väčšinou neformálna. Navyše neexistuje protokol vymedzujúci spoluprácu medzi systémom včasného varovania a online platformami (pozri body 65 – 76).

ESVČ by mala:

1. vyžiadať si od členských štátov podrobnú spätnú väzbu o dôvodoch nízkej miery angažovanosti niektorých členských štátov a prijať potrebné operačné kroky na riešenie týchto dôvodov;
2. používať systém včasného varovania na dohodnutie spoločných reakcií na dezinformácie a koordinovaných krokov tak, ako sa pôvodne plánovalo;
3. navrhnúť online platformám a členským štátom rámec spolupráce medzi systémom včasného varovania a online platformami.

Termín: polovica roka 2022

Opatrenie v rámci piliera III sa týka zabezpečenia nepretržitého monitorovania uplatňovania kódexu postupov. Stanovuje sa v ňom niekoľko dobrovoľných opatrení, ktoré majú prijať online platformy a obchodné združenia zastupujúce reklamný sektor. Prostredníctvom kódexu Komisia vytvorila prelomový rámec pre interakciu s online platformami. V prvých fázach pandémie COVID-19 boli platformy na základe kódexu vedené k tomu, aby posúvali do popredia informácie z oficiálnych zdrojov.

Pri preskúmaní kódexu postupov a hodnotení Komisie sme zistili, že správy predkladané jednotlivými platformami sa líšia podľa toho, do akej miery boli platformy angažované. Okrem toho merania, ktoré majú platformy vykazovať, sa vzťahujú len na ukazovatele výstupov. Platformy nesprístupňujú dátové súbory, takže Komisia nedokáže overiť vykazované informácie. Kódex postupov teda nespĺňa cieľ prinútiť online platformy, aby vyvodili zodpovednosť za svoje konanie a v súvislosti so svojou úlohou aktívne bojovať proti dezinformáciám (pozri body 77 – 89).

V nadväznosti na nedávne iniciatívy, ako je nový akčný plán pre európsku demokraciu, by Komisia mala:

1. navrhnúť pre signatárov kódexu postupov dodatočné záväzky s cieľom vyriešiť nedostatky opísané v hodnoteniach kódexu;
2. zlepšiť monitorovanie činností online platforiem zameraných na riešenie dezinformácií tým, že sa stanovia zmysluplné kľúčové ukazovatele výkonnosti;
3. zaviesť postup na potvrdzovanie informácií predkladaných online platformami.

Termín: koniec roka 2021

V súvislosti s pilierom IV sme zistili, že existuje množstvo iniciatív EÚ a členských štátov, ktoré sa venujú problematike mediálnej gramotnosti, i obrovské množstvo politických dokumentov, ktoré nie sú zorganizované v rámci celkovej stratégie v oblasti mediálnej gramotnosti zahŕňajúcej boj proti dezinformáciám (pozri bod 95).

Väčšina aktivít počas Európskeho týždňa mediálnej gramotnosti v roku 2019 sa konala len v dvoch členských štátoch, čo výrazne obmedzilo potenciál iniciatívy zvýšiť informovanosť. Z našej analýzy vzorky 20 projektov zameraných na boj proti dezinformáciám vyplynulo, že konkrétne výsledky sa dosiahli v 12 z nich. Najviac pozitívnych výsledkov dosiahli projekty, ktoré nadviazali na výsledky predchádzajúcich projektov s cieľom vytvoriť nástroje zamerané na overovanie faktov alebo učebné materiály. Pri desiatich projektoch sme zistili významné nedostatky, ktoré sa týkali malého rozsahu alebo dosahu ich činností (pozri rámček 3, body 94 a 97 – 101).

Komisia by mala prijať stratégiu mediálnej gramotnosti, ktorej neoddeliteľnou súčasťou bude boj proti dezinformáciám. S cieľom lepšie sa zamerať na dezinformácie prostredníctvom opatrení týkajúcich sa mediálnej gramotnosti a znížiť fragmentáciu týchto opatrení by stratégia mala zahŕňať:

1. pravidelnú aktualizáciu najdôležitejších postupov a opatrení v oblasti mediálnej gramotnosti v EÚ a členských štátoch, vykonávanú v spolupráci so skupinou expertov pre mediálnu gramotnosť;
2. vymedzenie jasných cieľov založených na systematickom a pravidelnom skúmaní mediálnej gramotnosti a vplyvu médií a digitálnych platforiem, spolu so súborom ukazovateľov na meranie výkonnosti;
3. koordinačné mechanizmy potrebné na vytváranie synergií medzi projektmi.

Termín: koniec roka 2022

Nezávislí overovatelia faktov a výskumní pracovníci zohrávajú kľúčovú úlohu, pretože pomáhajú lepšie pochopiť dezinformácie. Doterajšie snahy Komisie o vytvorenie európskej siete overovateľov faktov (Sociálne monitorovacie stredisko pre dezinformácie a analýzu sociálnych médií (SOMA)) nedokázali prilákať pozornosť tejto komunity. Európske stredisko pre monitorovanie digitálnych médií (EDMO) má nahradiť stredisko SOMA, no v čase auditu fungovali oba projekty súčasne. Stredisko EDMO je medzi zainteresovanými stranami stále mále zviditeľnené, čo je v rozpore s jeho ambíciou poskytovať komplexné riešenie spoločenských výziev súvisiacich s dezinformáciami. Okrem toho komunita odborníkov na mediálnu gramotnosť a občianska spoločnosť, ktoré by mohli zabezpečiť dôležité prepojenie medzi akademickou obcou a tvorbou politiky, v poradnom výbore strediska EDMO nie sú dostatočne zastúpené (pozri body 102 – 107).

S cieľom zaistiť, aby stredisko EDMO splnilo svoje ambiciózne ciele, by Komisia mala:

1. zozbierať poznatky získané z projektu SOMA a uplatniť ich pri projekte EDMO;
2. zvýšiť zastúpenie odborníkov z oblasti mediálnej gramotnosti a občianskej spoločnosti v poradnom výbere strediska EDMO;
3. zvýšiť informovanosť zainteresovaných strán, hlavne overovateľov faktov a odborníkov na mediálnu gramotnosť o stredisku EDMO.

Termín: koniec roka 2021

Túto správu prijala komora III, ktorej predsedá Bettina Jakobsen, členka Dvora audítorov, v Luxemburgu dňa 27. apríla 2021.

Za Dvor audítorov

Klaus-Heiner Lehne
predseda

Prílohy

Príloha I – Hlavné úrady a útvary inštitúcií EÚ podieľajúce sa na boji proti dezinformáciám

Zdroj: Európska komisia.

Príloha II – Výdavky EÚ na opatrenia proti dezinformáciám (v eurách)

Zdroj: EDA, na základe informácií poskytnutých Komisiou a ESVČ.

Príloha III – Posúdenie projektov zameraných na boj proti dezinformáciám (pilotné projekty, prípravné akcie, Horizont 2020)

Zdroj: EDA.

Príloha IV – Posúdenie opatrení uvedených v akčnom pláne EÚ proti dezinformáciám

Zdroj: EDA.

Príloha V – Kódex postupov proti šíreniu dezinformácií

Kódex postupov proti šíreniu dezinformácií je súbor záväzkov na boj proti dezinformáciám, na ktorom sa dobrovoľne dohodli zástupcovia online platforiem, popredných sociálnych sietí, inzerenti a reklamný priemysel. Vypracovanie kódexu postupov presadzovala a umožnila Európska komisia. Bolo to po prvýkrát, keď sa významní hráči z týchto odvetví rozhodli postupovať spoločne pri riešení šírenia dezinformácií na internete.

Medzi prvých signatárov v októbri 2018 patrili Facebook, Google, Twitter a Mozilla, a tiež niekoľko inzerentov a subjektov z reklamného priemyslu. Microsoft podpísal kódex postupov v máji 2019 a nasledoval TikTok v júni 2020. V súčasnosti má kódex 16 signatárov.

Kódex postupov pozostáva zo súboru záväzkov rozčlenených do piatich pilierov:

• kontrola umiestňovania reklám,
• politická reklama a reklama zameraná na aktuálne problémy,
• integrita služieb,
• posilnenie postavenia spotrebiteľov,
• posilnenie výskumnej obce.

Kódex obsahuje aj prílohu, v ktorej sa uvádzajú osvedčené postupy, ktoré budú signatári uplatňovať pri plnení záväzkov kódexu. Signatári vypracovali jednotlivé plány vykonávania kódexu.

Keďže kódex postupov je dobrovoľný, za nesplnenie záväzkov nehrozia žiadne sankcie. Preto je dôležité monitorovať, ako signatári napredujú v plnení svojich záväzkov. Od januára do mája 2019 Európska komisia overovala plnenie týchto záväzkov zo strany platforiem Facebook, Google a Twitter, najmä vo vzťahu k integrite volieb do Európskeho parlamentu. Tieto tri platformy oznamovali každý mesiac, aké opatrenia prijali v súvislosti s kontrolou umiestňovania reklám, transparentnosťou politickej reklamy a reklamy zameranej na aktuálne problémy, a falošnými kontami a používaním škodlivých botov. Komisia sa tiež odvolala na kódex postupov, keď signatárov požiadala o päť súborov správ o opatreniach prijatých proti dezinformáciám počas pandémie COVID-19.

Tieto správy sú k dispozícii na webovom sídle Komisie spolu s posúdením Komisie.

Príloha VI – Chronologický prehľad hlavných opatrení EÚ v reakcii na pandémiu COVID-19 a „infodémiu“ v roku 2020

Zdroj: EDA.

Akronymy a skratky

Akčný plán EÚ: Akčný plán EÚ proti dezinformáciám

EDMO: Európske stredisko pre monitorovanie digitálnych médií (European Digital Media Observatory)

ERGA: Skupina európskych regulačných orgánov pre audiovizuálne mediálne služby (European Regulators Group for Audio-visual Media Services)

ESVČ: Európska služba pre vonkajšiu činnosť

EUvsDisinfo: Hlavný projekt osobitnej skupiny East StratCom v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť. Bol vytvorený v roku 2015 s cieľom lepšie predvídať, riešiť a reagovať na prebiehajúce dezinformačné kampane Ruskej federácie, ktoré majú vplyv na EÚ, jej členské štáty a krajiny v spoločnom susedstve.

IND: Vnútorná sieť proti dezinformáciám (Internal Network on Disinformation)

SOMA: Sociálne monitorovacie stredisko pre dezinformácie a analýzu sociálnych médií (Social Observatory for Disinformation and Social Media Analysis)

StratCom: Strategická komunikácia

Glosár

Algoritmy: proces alebo súbor pravidiel aplikovaný počítacom pri výpočtoch alebo iných operáciách na riešenie problémov

Bot: automatizovaná softvérová aplikácia naprogramovaná na vykonávanie určitých úloh

Dezinformácie: zverejnenie nepravdivých alebo zavádzajúcich informácií s cieľom uviesť do omylu

Infodémia: nadmerné množstvo informácií – niektoré správne, niektoré nie – ktoré sa môžu použiť na zahmlievanie alebo skreslenie faktov

Internetový troll: osoba, ktorá šíri urážky, často zmiešané s vulgárnosťami či iným znevažujúcim spôsobom vyjadrovania, na sociálnych sieťach

Mediálna gramotnosť: schopnosť získať prístup k médiám a informáciám, porozumieť im a narábať s nimi

Nepodložené tvrdenie: zverejnenie nepravdivých alebo zavádzajúcich informácií, buď v dobrej viere alebo s cieľom uviesť do omylu

Strategická komunikácia: koordinovaná a premyslená komunikácia zo strany organizácie v záujme určitých cieľov

Wiki: kolaboratívne webové sídlo, na ktorom môže akýkoľvek používateľ pridať príspevok a upravovať obsah

Audítorský tím

V osobitných správach Dvora audítorov sa predkladajú výsledky jeho auditov, ktoré sa týkajú politík a programov EÚ alebo tém riadenia súvisiacich s konkrétnymi rozpočtovými oblasťami. Dvor audítorov vyberá a navrhuje tieto audítorské úlohy tak, aby mali maximálny vplyv, pričom sa zohľadňujú riziká z hľadiska výkonnosti či zhody, výška súvisiacich príjmov alebo výdavkov, budúci vývoj a politický a verejný záujem.

Tento audit výkonnosti uskutočnila audítorská komora III – Vonkajšie činnosti, bezpečnosť a spravodlivosť, ktorej predsedá členka Dvora audítorov Bettina Jakobsen. Audit viedol člen Dvora audítorov Baudilio Tomé Muguruza a podporu mu poskytli vedúci kabinetu Daniel Costa de Magalhaes, atašé kabinetu Ignacio Garcia de Parada, hlavný manažér Alejandro Ballester Gallardo, vedúci úlohy Emmanuel-Douglas Hellinakis a audítori Piotr Senator a Alexandre Tan. Jazykovú podporu poskytol Michael Pyper.

Koncové poznámky

¹ Boj proti dezinformáciám na internete: európsky prístup, COM(2018) 236 final z 26. apríla 2018.

² EUCO 11/15 (bod 13) – zasadnutie Európskej rady (19. a 20. marca 2015) – závery.

³ Záverečná správa expertnej skupiny na vysokej úrovni pre falošné správy a šírenie dezinformácií na internete.

⁴ Pozri poznámku pod čiarou 1.

⁵ EUCO 9/18 – zasadnutie Európskej rady (28. júna 2018) – závery.

⁶ Články 2 až 6 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

⁷ Závery Rady – Komplementárne úsilie zamerané na zvyšovanie odolnosti a boj proti hybridným hrozbám, bod 30 (10. decembra 2019).

⁸ Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. júna 2017 o online platformách a jednotnom digitálnom trhu (2016/2276(INI)); uznesenie Európskeho parlamentu z 3. mája 2018 o pluralite a slobode médií v Európskej únii (2017/2209(INI); uznesenie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2018 o využívaní údajov používateľov Facebooku spoločnosťou Cambridge Analytica a dosah na ochranu údajov (2018/2855(RSP)); uznesenie Európskeho parlamentu o zahraničnom zasahovaní do volieb a dezinformáciách vo vnútroštátnych a európskych demokratických procesoch (2019/2810(RSP)).

⁹ Svetová zdravotnícka organizácia Let’s flatten the infodemic curve.

¹⁰ JOIN(2020) 8 final, 10. júna 2020.

¹¹ Oznámenie o akčnom pláne pre európsku demokraciu, COM(2020) 790 final z 3. decembra 2020.

¹² Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o jednotnom trhu s digitálnymi službami (akt o digitálnych službách) a o zmene smernice 2000/31/ES, COM(2020) 825 final z 15. decembra 2020.

¹³ Verejné konzultácie Európskej komisie týkajúce sa falošných správ a dezinformácií na internete.

¹⁴ Boj proti dezinformáciám o ochorení COVID-19 – Aké sú fakty, s. 7, JOIN(2020) 8 final z 10. júna 2020.

¹⁵ Automated Tackling of Disinformation, štúdia EPRS, marec 2019.

¹⁶ Závery Európskej rady týkajúce sa vonkajších vzťahov (19. marca 2015), dokument Rady EUCO 11/15.

¹⁷ Závery Rady – Komplementárne úsilie zamerané na zvyšovanie odolnosti a boj proti hybridným hrozbám (10. decembra 2019), dokument Rady 14972/19.

¹⁸ Vypočutie Európskeho parlamentu o zahraničnom zasahovaní: Čína, Irán, India, Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty, 25. a 26. januára 2021; vypočutie Európskeho parlamentu o zahraničnom zasahovaní: Turecko a Rusko, 1. februára 2021.

¹⁹ Závery Rady – Komplementárne úsilie zamerané na zvyšovanie odolnosti a boj proti hybridným hrozbám (10. decembra 2019), dokument Rady 14972/19.

²⁰ Závery Európskej rady z júna 2018 a decembra 2019 – Komplementárne úsilie zamerané na zvyšovanie odolnosti a boj proti hybridným hrozbám.

²¹ P8_TA(2019) 0187, P9_TA(2019) 0031.

²² Information Manipulation: a Challenge for Our Democracies. Správa centra pre analýzy, prognózy a stratégiu (CAPS, ministerstvo pre Európu a zahraničné veci) a francúzskeho inštitútu pre strategický výskum (IRSEM, ministerstvo ozbrojených síl), Francúzsko, august 2018.

²³ Napríklad Democratic Defense against Disinformation, Atlantická rada, február 2018; politický dokument GMF č. 21, august 2019; Winning the Information War, CEPA, august 2016.

²⁴ Officiele bekendmakingen.

²⁵ Špecifikácie systému včasného varovania.

²⁶ Automated Tackling of Disinformation, štúdia EPRS, marec 2019.

²⁷ First baseline reports – Fighting COVID-19 disinformation Monitoring Programme.

²⁸ Second set of reports – Fighting COVID-19 disinformation Monitoring Programme.

²⁹ Multi-stakeholder forum on disinformation.

³⁰ ERGA Report on disinformation: Assessment of the implementation of the Code of Practice.

³¹ Hodnotenie kódexu postupov zo strany Komisie.

³² Assessment of the Code of Practice on Disinformation – Achievements and areas for further improvement.

³³ Smernica o audiovizuálnych mediálnych službách (EÚ) 2018/1808.

³⁴ COM(2020) 252 final z 19. júna 2020.

³⁵ Pozri prílohu k záverom Rady o mediálnej gramotnosti v neustále sa meniacom svete (2020/C 193/06).

³⁶ Mapping of media literacy practices and actions in EU‑28, Európske audiovizuálne observatórium, Rada Európy, január 2016.

³⁷ Z celkového navrhovaného rozpočtu vo výške 61 mil. EUR na medzisektorovú oblasť programu Kreatívna Európa (rozpočtový riadok 07 05 03).

³⁸ Exploring Media Literacy Education as a Tool for Mitigating Truth Decay, RAND Corporation, január 2019.

³⁹ Závery Rady o mediálnej gramotnosti v neustále sa meniacom svete (2020/C 193/06).

⁴⁰ Vytvoril Poynter Institute. V súčasnosti má 82 aktívnych členov.

⁴¹ https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/soteu2018-cybersecurity-elections-recommendation-5949_SK.pdf; oznámené v: https://ec.europa.eu/info/files/com_2020_252_SK.pdf_en.

Harmonogram

Kontakt

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG

Tel. +352 4398-1
Otázky: eca.europa.eu/sk/Pages/ContactForm.aspx
Webová stránka: eca.europa.eu
Twitter: @EUAuditors

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (http://europa.eu).

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2021

AUTORSKÉ PRÁVA

© Európska únia, 2021.

Politika týkajúca sa opakovaného použitia materiálov Európskeho dvora audítorov (EDA) je stanovená v rozhodnutí Európskeho dvora audítorov č. 6/2019 o politike otvoreného prístupu a opakovanom použití dokumentov.

Pokiaľ sa nestanovuje inak (napr. v osobitnom upozornení o autorských právach), obsah materiálov EDA vo vlastníctve EÚ podlieha licencii Creative Commons Attribution 4.0 International (CC BY 4.0). To znamená, že opakované použitie je povolené pod podmienkou, že sa náležite uvedie zdroj a označia prípadné zmeny. Používateľ nesmie skresliť pôvodný význam či myšlienku dokumentov. EDA nenesie zodpovednosť za žiadne dôsledky opakovaného použitia.

V prípade, že konkrétny materiál zobrazuje alebo opisuje identifikovateľné súkromné osoby, napr. fotografie zamestnancov EDA, alebo ak obsahuje prácu tretej strany, používateľ je povinný získať dodatočné povolenie. Ak je súhlas udelený, ruší a nahrádza sa ním uvedené všeobecné povolenie a jasne sa vymedzí každé prípadné obmedzenie týkajúce sa použitia.

V prípade použitia či šírenia obsahu materiálov, ktoré EÚ nevlastní, je potrebné žiadať povolenie priamo od držiteľov autorských práv.

Politika EDA týkajúca sa opakovaného použitia materiálov sa nevzťahuje na softvér ani dokumenty, ktoré podliehajú právam priemyselného vlastníctva, ako sú patenty, ochranné známky, zapísané dizajny, logá a názvy, a používateľovi sa na ne licencia neposkytuje.

V súbore webových sídiel inštitúcií Európskej únie v rámci domény europa.eu sa uvádzajú odkazy na sídla tretích strán. Keďže sú mimo kontroly EDA, odporúčame Vám oboznámiť sa s ich politikami ochrany osobných údajov a autorských práv.

Použitie loga Európskeho dvora audítorov

Logo Európskeho dvora audítorov sa nesmie použiť bez predchádzajúceho súhlasu Európskeho dvora audítorov.

Obráťte sa na EÚ

Osobne
V rámci celej EÚ existujú stovky informačných centier Europe Direct. Adresu centra najbližšieho k vám nájdete na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Telefonicky alebo e-mailom
Europe Direct je služba, ktorá odpovedá na vaše otázky o Európskej únii. Túto službu môžete kontaktovať:

• prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla: 00 800 6 7 8 9 10 11 (niektorí operátori môžu tieto hovory spoplatňovať),
• prostredníctvom štandardného telefónneho čísla: +32 22999696, alebo
• e-mailom na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Vyhľadávanie informácií o EÚ

Online
Informácie o Európskej únii sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie na webovej stránke Europa: https://europa.eu/european-union/index_sk.

Publikácie EÚ
Publikácie EÚ, bezplatné alebo platené, si môžete stiahnuť alebo objednať z kníhkupectva na webovej stránke https://op.europa.eu/sk/publications. Ak chcete získať viac než jeden výtlačok bezplatných publikácií, obráťte sa na službu Europe Direct alebo vaše miestne informačné centrum (pozri https://europa.eu/european-union/contact_sk).

Právo EÚ a súvisiace dokumenty
Prístup k právnym informáciám EÚ vrátane všetkých právnych predpisov EÚ od roku 1952 vo všetkých úradných jazykoch nájdete na webovej stránke EUR-Lex: http://eur-lex.europa.eu.

Otvorený prístup k údajom z EÚ
Portál otvorených dát EÚ (http://data.europa.eu/euodp/sk.) poskytuje prístup k súborom dát z EÚ. Dáta možno stiahnuť a opätovne použiť bezplatne na komerčné aj nekomerčné účely.