Digitalizácia európskeho priemyslu: ambiciózna iniciatíva, ktorej úspech závisí od pokračujúceho záväzku EÚ, vlád a podnikov

Zhrnutie

Digitalizácia sa spája s lepšou výkonnosťou podnikov z hľadiska produktivity, postupov riadenia, inovácií, rastu a lepšie platených pracovných miest. Využitie digitálnej transformácie má preto zásadný význam pre zachovanie konkurencieschopnosti mnohých podnikov v EÚ. Podniky v EÚ naplno nevyužívajú výhody vyspelých technológií v oblasti inovácií. Keďže až 99 % podnikov v EÚ tvoria MSP, je osobitne dôležité, aby sa tento sektor zaoberal otázkou digitalizácie.

V tejto súvislosti Komisia v roku 2016 spustila iniciatívu digitalizácie európskeho priemyslu. Cieľom tejto právne nezáväznej iniciatívy bolo posilniť konkurencieschopnosť EÚ v oblasti digitálnych technológií a zabezpečiť, aby každý podnik v Európe, v ktoromkoľvek odvetví, kdekoľvek sa nachádza a bez ohľadu na veľkosť, mohol plne využívať výhody digitálnych inovácií. V rámci iniciatívy digitalizácie európskeho priemyslu sa navrhlo zmobilizovať verejné a súkromné investície vo výške takmer 50 mld. EUR do piatich rokov od jej spustenia. Centrá digitálnych inovácií, ktoré poskytujú podnikom služby, ako sú odborné znalosti v oblasti technológií, skúšania a vytvárania sietí, patria medzi kľúčové koncepcie pri vykonávaní iniciatívy digitalizácie európskeho priemyslu. Cieľom našej správy je nielen poskytnúť posúdenie účinnosti opatrení EÚ od spustenia iniciatívy digitalizácie európskeho priemyslu občanom a subjektom s rozhodovacou právomocou EÚ, ale aj prispieť k zabezpečeniu zavedenia správnych podmienok na programové obdobie 2021 – 2027.

Skúmali sme, do akej miery sa EÚ darilo účinne podporovať vnútroštátne stratégie v oblasti digitalizácie priemyslu a centier digitálnych inovácií, pričom sme sa sústredili na tri piliere z piatich pilierov iniciatívy digitalizácie európskeho priemyslu. Konkrétne sme posudzovali, či Komisia poskytovala členským štátom účinnú podporu pri vypracúvaní a realizácii ich stratégií v oblasti digitalizácie priemyslu a spoločne s členskými štátmi hodnotila realizáciu týchto stratégií. Okrem toho sme skúmali podporu vytvárania a prevádzky centier digitálnych inovácií zo strany Komisie a členských štátov, ako aj to, či Komisia určila a riešila regulačné bariéry, ktoré by mohli ovplyvniť vykonávanie iniciatívy digitalizácie európskeho priemyslu, a či prijímala opatrenia na zabezpečenie primeranej pripojiteľnosti.

Zistili sme, že stratégia Komisie na podporu digitalizácie európskeho priemyslu stojí na pevných základoch a má podporu členských štátov, ale neobsahuje informácie o predpokladaných účinkoch, ukazovateľoch výsledkov a cieľových hodnotách. Pre Komisiu a členské štáty je preto ťažšie prijímať kvalifikovanejšie rozhodnutia a presnejšie zameriavať svoje činnosti. Komisia vykonala viaceré činnosti s cieľom poskytnúť členským štátom usmernenia, nenabádala ich však, aby na túto iniciatívu pridelili finančné prostriedky z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF). Celkové finančné prostriedky potrebné na vytvorenie a udržanie rámca na podporu digitalizácie priemyslu EÚ nie sú známe. Vo väčšine členských štátov, ktoré sme navštívili, mali podporné činnosti Komisie obmedzený vplyv.

Program Horizont 2020 zahŕňa podporu tejto iniciatívy a v skúmaných programoch EFRR sme našli opatrenia, ktoré by mohli podporovať vykonávanie iniciatívy digitalizácie európskeho priemyslu. V prípade EŠIF však neexistovala žiadna právna požiadavka, aby členské štáty monitorovali projekty týkajúce sa iniciatívy digitalizácie európskeho priemyslu, keďže táto iniciatíva bola spustená v polovici programového obdobia 2014 – 2020. Z tohto dôvodu sa vo väčšine členských štátov pri zbere údajov nezaznamenávajú informácie o iniciatíve digitalizácie európskeho priemyslu, čo bráni ich sledovaniu na úrovni členských štátov aj EÚ. Podľa Komisie je nevyhnutný štruktúrovanejší prístup členských štátov, aby bolo možné presne stanoviť vykonané investície. To znamená, že pre Komisiu je náročné získať tieto informácie, aby mohla urobiť porovnanie medzi objemom investícií a plánmi stanovenými v pôvodnom oznámení o iniciatíve digitalizácie európskeho priemyslu.

Od spustenia iniciatívy Komisia vykonala niekoľko činností zameraných na podporu zriaďovania a prevádzky centier digitálnych inovácií. Činnosti v členských štátoch, ktoré sme navštívili, však boli obmedzené. Štyri roky od spustenia iniciatívy digitalizácie európskeho priemyslu majú centrá digitálnych inovácií stále len obmedzený prístup k financovaniu, zistili sme príklady nekoordinovaného zavádzania a s výnimkou činností financovaných v rámci programu Horizont 2020 pre ne zatiaľ nebol stanovený podrobný rámec monitorovania na úrovni EÚ. Na obdobie 2021 – 2027 Komisia navrhla nový program Digitálna Európa, v ktorom sú vymedzené kritériá, ktoré uplatňujú členské štáty pri výbere európskych centier digitálnych inovácií, a na monitorovanie ich činností, keď prijímajú podporu v rámci tohto programu. V júni 2020 sa o tomto navrhovanom programe ešte stále rokovalo.

Komisia naďalej prijíma primerané opatrenia na zabezpečenie vhodného právneho rámca, ktorý by zahŕňal všetky právne predpisy identifikované v rámci komunikácie o iniciatíve digitalizácie európskeho priemyslu. Zásadný význam pre túto iniciatívu má aj kvalita širokopásmového pripojenia (predmet skoršej osobitnej správy EDA z decembra 2018), a to najmä v nadväznosti na pandémiu koronavírusu v roku 2020. Podniky môžu mať prospech z plynulého nárastu rýchleho a ultrarýchleho širokopásmového pokrytia v uplynulých rokoch. Nie všetky členské štáty však pravdepodobne budú schopné splniť všetky ciele EÚ do roku 2020 a dosiahnutie cieľa európskej gigabitovej spoločnosti do roku 2025 bude zrejme ešte náročnejšie. Okrem pokrytia je pre úspešnú digitalizáciu priemyslu v EÚ kľúčové zabezpečiť pripojenie podnikov. Miera rýchleho širokopásmového pripojenia sa však medzi spoločnosťami rôznej veľkosti veľmi líši a v roku 2019 si pripojenie na rýchle širokopásmové služby s takouto rýchlosťou predplatilo len 46 % malých podnikov.

Na základe týchto záverov odporúčame, aby Komisia v spolupráci s členskými štátmi:

• ponúkla podporu členským štátom, pokiaľ ide o určenie nedostatočných finančných prostriedkov, a upriamila ich pozornosť na dostupné finančné prostriedky EÚ,
• zlepšila monitorovanie iniciatívy digitalizácie európskeho priemyslu stanovením primeraných ukazovateľov výsledkov a sledovaním výdavkov,
• vymedzila, koordinovala a schválila rámec pre sieť centier európskych digitálnych inovácií s pokrytím všetkých regiónov v Európe,
• prijala ďalšie opatrenia na podporu dosiahnutia primeranej úrovne širokopásmového pripojenia.

Úvod

Od Priemyslu 1.0 k Priemyslu 4.0 – Digitalizácia európskeho priemyslu

Prostredníctvom technologického vývoja dochádza k pokroku priemyslu. Na ilustrácii 1 je znázornené, ako sa priemysel za posledných 250 rokov posunul od mechanizácie a parných strojov cez výrobu na montážnych linkách až po zavedenie priemyselnej robotiky a automatizovanej výroby začiatkom 70. rokov 20. storočia.

© Shutterstock / By elenabsl.

Štvrtá vlna priemyselného vývoja (často označovaná ako Priemysel 4.0) zahŕňa všetky druhy priemyslu a hospodárskych odvetví. Podnikom môže potenciálne priniesť oveľa väčšiu kontrolu nad ich výrobkami: ponúka im napríklad širšie možnosti prispôsobovať výrobky čoraz individuálnejším požiadavkám zákazníkov. Táto väčšia kontrola sa potenciálne vzťahuje na celý životný cyklus výrobkov od ich navrhnutia cez vývoj a výrobu, dodanie koncovému zákazníkovi a popredajný zákaznícky servis až po recykláciu.

Základom tejto štvrtej priemyselnej revolúcie je dostupnosť všetkých potrebných informácií o všetkých prvkoch výroby v reálnom čase. Tým sa potenciálne umožňuje podnikom prispôsobiť a optimalizovať ich procesy podľa rozličných kritérií, ako sú náklady, dostupnosť a spotreba zdrojov. Dobrá kvalita širokopásmovej pripojiteľnosti je preto zásadným predpokladom na umožnenie toku informácií v reálnom čase a nato, aby mohli podniky získať prospech z tejto najnovšej priemyselnej revolúcie.

Na ilustrácii 2 sú uvedené hlavné zložky Priemyslu 4.0 od cloud computingu cez big data a analytiku až po robotiku a internet vecí¹.

Zdroj: EDA

Digitálna transformácia priemyslu alebo jednoducho digitalizácia je viac než len nadobudnutie nového IT vybavenia a systémov. Zahŕňa takisto využívanie možností, ktoré prinášajú nové technológie, ako prehodnotiť všetky aspekty obchodného procesu. Otvorenosť pre digitálnu transformáciu má zásadný význam na zachovanie konkurencieschopnosti mnohých podnikov v EÚ. V štúdiách sa odhaduje, že digitalizácia produktov a služieb prispeje k príjmom priemyslu v Európe sumou viac než 110 mld. EUR ročne². Podľa štúdie Európskej investičnej banky (EIB) sa digitalizácia spája s lepšou výkonnosťou podnikov z hľadiska produktivity, postupov riadenia, inovácií, rastu a lepšie platených pracovných miest³.

Podniky v EÚ naplno nevyužívajú výhody vyspelých technológií v oblasti inovácií a zavádzanie vyspelých technológií v priemysle sa medzi jednotlivými odvetviami aj medzi krajinami a regiónmi EÚ líši⁴. Existujú aj značné rozdiely medzi veľkými spoločnosťami a malými a strednými podnikmi (MSP). Napríklad 54 % veľkých podnikov je vysoko digitalizovaných, pričom spomedzi MSP je to len 17 %⁵.

Keďže až 99 % podnikov v EÚ tvoria MSP⁶, je osobitne dôležité, aby MSP riešili výzvu digitalizácie. Podľa štúdie EIB⁷ vynaložili európske MSP v roku 2018 na digitalizáciu približne 57 mld. EUR, čo predstavovalo 30 % celkových európskych ročných výdavkov na informačné a komunikačné technológie (IKT)⁸. Očakáva sa, že výdavky MSP na digitalizáciu budú rýchlo rásť a do roku 2022 dosiahnu sumu 65 mld. EUR (pozri ilustráciu 3), aj keď pandémia koronavírusu môže tieto čísla výrazne ovplyvniť⁹.

Zdroj: EDA, prevzaté od EIB – údaje zozbierané spoločnosťou Gartner.

Politika a iniciatívy EÚ súvisiace s digitalizáciou priemyslu

Európa 2020 je stratégia EÚ na roky 2010 – 2020. Jednou z hlavných iniciatív v rámci stratégie Európa 2020 je „Digitálna agenda pre Európu“¹⁰, ktorej cieľom je priniesť udržateľné hospodárske a spoločenské výhody vyplývajúce z digitálneho jednotného trhu. V tejto súvislosti Komisia v roku 2015 začala realizovať stratégiu pre digitálny jednotný trh v Európe¹¹.

V rámci stratégie digitálneho jednotného trhu a s odporučením Rady¹² Komisia v apríli 2016 spustila iniciatívu digitalizácie európskeho priemyslu¹³. Priemysel je oblasť, v ktorej je úloha EÚ obmedzená na podporu opatrení členských štátov¹⁴. V dôsledku toho namiesto toho, aby sa táto iniciatíva zakladala na nariadení EÚ, vychádza z tzv. oznámenia Komisie: cieľom Komisie je podporovať členské štáty v rozvoji a vykonávaní ich vlastných stratégií v oblasti digitalizácie. Podľa Komisie skutočnosť, že si zvolila oznámenie, aj keď sa jej tým neudeľuje nijaká regulačná právomoc, jej umožnila pružne spolupracovať s členskými štátmi a súkromným sektorom. Cieľom tejto právne nezáväznej iniciatívy je „posilniť konkurencieschopnosť EÚ v oblasti digitálnych technológií a zabezpečiť, aby každý podnik v Európe, v ktoromkoľvek odvetví, kdekoľvek sa nachádza a bez ohľadu na veľkosť, mohol plne využívať výhody digitálnych inovácií“. Podľa oznámenia sa v rámci iniciatívy digitalizácie európskeho priemyslu očakáva na úrovni EÚ, vnútroštátnej a regionálnej úrovni do piatich rokov od jej spustenia v roku 2016 mobilizácia verejných a súkromných investícií vo výške až 50 mld. EUR. Objem financovania EÚ v rámci priameho riadenia je výslovne uvedený, ale v oznámení sa nešpecifikuje objem ďalších finančných prostriedkov EÚ.

Iniciatíva digitalizácie európskeho priemyslu stavia na vnútroštátnych iniciatívach v oblasti digitalizácie priemyslu, dopĺňa ich a je štruktúrovaná okolo piatich hlavných pilierov (pozri ilustráciu 4; podrobnejší opis jednotlivých pilierov sa nachádza v prílohe I).

Zdroj: EDA, prevzaté od Európskej komisie.

Na úrovni EÚ sú do digitalizácie a priemyselnej politiky zapojené najmä tieto generálne riaditeľstvá:

• Generálne riaditeľstvo pre komunikačné siete, obsah a technológie (GR CNECT), ktoré vedie a koordinuje iniciatívu digitalizácie európskeho priemyslu. Zaoberá sa politikou a poskytuje finančnú podporu prostredníctvom programu EÚ pre výskum a inováciu Horizont 2020, ktorý priamo spravuje Komisia.
• Generálne riaditeľstvo pre hospodársku súťaž (GR COMP), ktoré zodpovedá za stanovovanie a vykonávanie politiky hospodárskej súťaže EÚ,
• Generálne riaditeľstvo pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie (GR EMPL), ktoré zodpovedá za politiku EÚ v oblasti zamestnanosti, sociálnych vecí, zručností, pracovnej mobility a súvisiacich programov financovania z prostriedkov EÚ vykonávaných členskými štátmi a podporovaných prostredníctvom ESF v rámci zdieľaného riadenia,
• Generálne riaditeľstvo pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP (GR GROW), ktoré zodpovedá za dobudovanie vnútorného trhu s tovarom a službami,
• Generálne riaditeľstvo pre regionálnu a mestskú politiku (GR REGIO) je zodpovedné za posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti EÚ prostredníctvom EFRR a programov Kohézneho fondu realizovaných členskými štátmi v rámci zdieľaného riadenia,
• Generálne riaditeľstvo pre výskum a inováciu (GR RTD), ktoré je hlavným GR pre program Horizont 2020.

V roku 2018 navrhla Komisia na obdobie 2021 – 2027 prvý program Digitálna Európa¹⁵, nariadenie s rozpočtom 9,2 mld. EUR, spravovaný Komisiou, s cieľom prispieť k iniciatíve digitalizácie európskeho priemyslu. Táto suma sa pridá k ostatným finančným prostriedkom sprístupneným na digitalizáciu priemyslu v období 2021 – 2027, ako sú program Horizont Európa a EŠIF. Tento program bude zameraný na päť oblastí: vysokovýkonnú výpočtovú techniku, umelú inteligenciu, kybernetickú bezpečnosť a dôveru, pokročilé digitálne zručnosti a zavádzanie, najlepšie využitie digitálnej kapacity a interoperabilitu. V rámci tohto návrhu plánuje Komisia prideliť asi 10 % finančných prostriedkov na európske centrá digitálnych inovácií s cieľom vybudovať kapacity v celej EÚ. Tieto centrá digitálnych inovácií budú spolufinancované s členskými štátmi ako centrá odborných znalostí navrhnuté na podporu digitálneho rozvoja miestnych podnikov.

V apríli 2020 Rada a Komisia spoločne predložili Parlamentu tzv. plán obnovy po pandémii koronavírusu s konečným cieľom vybudovať odolnejšiu, udržateľnejšiu a spravodlivejšiu Európu¹⁶. V tomto pláne sa uvádza, že „pri obnove a modernizácii nášho hospodárstva“ bude „ústrednú a prioritnú úlohu zohrávať“ popri zelenej transformácii aj „digitálna transformácia“.

Rozsah digitalizácie priemyslu v EÚ

Na účely monitorovania digitálneho pokroku členských štátov Komisia v roku 2014 zaviedla index digitálnej ekonomiky a spoločnosti (index DESI), zložený index, ktorý sumarizuje príslušné ukazovatele európskej digitálnej výkonnosti a umožňuje sledovať pokrok členských štátov v oblasti digitálnej konkurencieschopnosti.

Index DESI pozostáva z ukazovateľov tzv. piatich hlavných rozmerov¹⁷:

1. pripojiteľnosť;
2. ľudský kapitál;
3. využitie podporovaných služieb;
4. integrácia digitálnych technológií;
5. digitálne verejné služby.

Domnievame sa, že najdôležitejšie z týchto rozmerov sú pre digitalizáciu európskeho priemyslu pripojiteľnosť, ľudský kapitál a integrácia digitálnych technológií. Ilustrácia 5 znázorňuje, že úroveň digitalizácie sa v jednotlivých členských štátoch líši.

Zdroj: EDA na základe indexu DESI.

Medzinárodná verzia indexu DESI (I-DESI)¹⁸ umožňuje celkové posúdenie postavenia EÚ v porovnaní so 17 mimoeurópskymi ekonomikami (pozri ilustráciu 6).

Poznámka: Hodnoty nie sú priamo porovnateľné s hodnotami DESI, lebo sa nepodarilo zozbierať všetky ukazovatele zo všetkých krajín.

Zdroj: Európska komisia

Index DESI dopĺňajú profily krajín, ktoré každoročne uverejňuje Komisia a v ktorých sa spájajú kvantitatívne dôkazy z ukazovateľov indexu DESI s prehľadmi politík a najlepšími postupmi z konkrétnych krajín¹⁹. Samostatná analýza špecifická pre iniciatívu digitalizácie európskeho priemyslu je k dispozícii v sérii správ o jednotlivých krajinách zadaných Komisiou a uverejnených v októbri/novembri 2017²⁰ a v júli 2019²¹.

Rozsah auditu a audítorský prístup

Skúmali sme účinnosť opatrení EÚ pri podpore vnútroštátnych stratégií v oblasti digitalizácie priemyslu a centier digitálnych inovácií. V tejto súvislosti bol audit zameraný na tri z piatich pilierov iniciatívy digitalizácie európskeho priemyslu (pozri ilustráciu 4 a  prílohu I): 1. pilier – európska platforma vnútroštátnych iniciatív v oblasti digitalizácie priemyslu, 2. pilier – digitálne inovácie pre všetkých: centrá digitálnych inovácií a 4. pilier – regulačný rámec pripravený na digitálny vek. Analyzovali sme teda, či:

• Komisia účinne podporovala členské štáty pri rozvoji a vykonávaní ich stratégií v oblasti digitalizácie priemyslu,
• Komisia spolu s členskými štátmi posudzovala vykonávanie vnútroštátnych stratégií,
• bola podpora zriaďovania a prevádzky centier digitálnych inovácií zo strany Komisie a členských štátov účinná,
• Komisia účinne prispela k zavedeniu rámca priaznivého pre digitalizáciu priemyslu riešením potenciálnych regulačných bariér a pomocou členským štátom pri zabezpečovaní primeranej pripojiteľnosti.

Súčasťou našej audítorskej práce bolo preskúmanie dokumentov dôležitých pre iniciatívu digitalizácie európskeho priemyslu a štruktúrované rozhovory s Komisiou a vnútroštátnymi/regionálnymi orgánmi, centrami digitálnych inovácií a zainteresovanými stranami v členských štátoch. Navštívili sme štyri členské štáty: Nemecko, Maďarsko, Poľsko a Portugalsko a zozbierali sme informácie z 28 centier digitálnych inovácií v týchto členských štátoch. Tieto členské štáty sme vybrali tak, aby sme získali vyvážený pohľad z hľadiska pokroku v digitalizácii priemyslu a z hľadiska geografického rozmiestnenia.

Okrem toho sme preskúmali osem operačných programov z obdobia 2014 – 2020 (ďalej len „programy“) a s Komisiou a príslušnými riadiacimi orgánmi sme diskutovali o tom, ako podporujú iniciatívu digitalizácie európskeho priemyslu. Takisto sme preskúmali deväť projektov vybraných z týchto programov, aby sme pochopili, ako sa finančné prostriedky EÚ využívali na podporu digitalizácie priemyslu v členských štátoch (pozri ilustráciu 7 a prílohu II).

Zdroj: EDA

EÚ investuje značné sumy do podpory digitálneho rozvoja podnikov, najmä MSP, s cieľom pomôcť im zachovať si konkurencieschopnosť na svetovom trhu. V dôsledku pandémie koronavírusu a potreby obnoviť hospodárstvo nadobudol tento cieľ ešte väčší význam. Naša správa by mala občanom a subjektom s rozhodovacou právomocou poskytnúť posúdenie účinnosti opatrení EÚ od spustenia iniciatívy digitalizácie európskeho priemyslu a okrem toho by mala pomôcť zabezpečiť, aby boli v programovom období 2021 – 2027 zavedené správne podmienky.

Pripomienky

Iniciatíva digitalizácie európskeho priemyslu stojí na kvalitných základoch a má podporu členských štátov, opatrenia Komisie však mali len obmedzený vplyv na stratégie väčšiny členských štátov, ktoré sme navštívili

Skúmali sme, či Komisia:

• vypracovala kvalitnú iniciatívu na digitalizáciu priemyslu EÚ vrátane primeraných cieľov a ukazovateľov financovania, ktorá si získala podporu členských štátov, priemyslu a ostatných zainteresovaných strán,
• poskytla členským štátom rady a usmernenia k dôležitým otázkam vrátane zručností, financovania a technologického vývoja, ako sú umelá inteligencia, big data, 5G, technológia blockchain, cloud computing a kybernetická bezpečnosť.

Iniciatíva digitalizácie európskeho priemyslu stojí na kvalitných základoch, chýbajú jej však podrobnosti o plánovaných účinkoch a financovaní

Iniciatíva digitalizácie európskeho priemyslu Komisie vychádza z rôznych vnútroštátnych a regionálnych iniciatív v oblasti digitalizácie priemyslu a z rôznych štúdií a konzultácií so zainteresovanými stranami. Napríklad na stretnutí skupiny externých zainteresovaných strán v novembri 2015 v rámci prípravy na oznámenie o iniciatíve digitalizácie európskeho priemyslu predniesli zástupcovia viacerých odvetví príspevky, v ktorých potvrdili, že iniciatíva digitalizácie európskeho priemyslu má význam, a podporili predložené návrhy, ako sú centrá digitálnych inovácií.

Pri našich návštevách v členských štátoch orgány, zástupcovia priemyselných odvetví a zainteresované strany, s ktorými sme sa rozprávali, podporili iniciatívu digitalizácie európskeho priemyslu a vyjadrili názor, že koncepcia centra digitálnych inovácií je účinnou odpoveďou na potreby podnikov, najmä MSP, v oblasti digitalizácie.

Iniciatíva digitalizácie európskeho priemyslu je hlavnou iniciatívou, na ktorej sa ukazuje potreba verejnej intervencie a spôsoby vzájomného prepojenia rôznych politických opatrení. V rámci iniciatívy však neboli stanovené predpokladané účinky (výsledky a vplyvy) spolu s primeranými ukazovateľmi výsledkov a cieľovými hodnotami. Okrem toho ani oznámenie o iniciatíve digitalizácie európskeho priemyslu, ani súvisiace dokumenty neposkytlo členským štátom návod, ako by mohla byť táto iniciatíva v členských štátoch a ich regiónoch zavedená.

Jeden z hlavných cieľov iniciatívy digitalizácie európskeho priemyslu súvisí so vstupmi: cieľom je zmobilizovať v priebehu piatich rokov od roku 2016 verejné a súkromné investície vo výške takmer 50 mld. EUR na činnosti iniciatívy digitalizácie európskeho priemyslu (pozri bod 09). Celkové finančné prostriedky potrebné na vytvorenie a udržanie rámca na podporu digitalizácie priemyslu EÚ nie sú známe.

Okrem záväzku programu Horizont 2020 sústrediť 500 mil. EUR do centier digitálnych inovácií a 5 mld. EUR do verejno-súkromných partnerstiev (PPP)²², digitálnych priemyselných platforiem a ekosystémov v oblastiach, ako sú umelá inteligencia, robotika, fotonika, 5G a vysokovýkonná výpočtová technika a internet vecí, sa uvádzali len obmedzené podrobnosti o rozdelení financovania medzi verejné a súkromné investície. V oznámení sa uvádza, že na podporu iniciatívy by sa mohli využiť európske štrukturálne a investičné fondy a Európsky fond pre strategické investície (EFSI). Z hľadiska dostupných súm sa však podrobné údaje uvádzajú len za program Horizont 2020 a nezdôrazňuje sa sprístupnenie viac ako 20 mld. EUR v rámci EŠIF, najmä EFRR, na digitálne investície v období 2014 – 2020. Orgány členských štátov, s ktorými sme viedli rozhovory, vyjadrili obavy v súvislosti s tým, ako by financovali činnosti týkajúce sa iniciatívy digitalizácie európskeho priemyslu z verejných a súkromných zdrojov.

V predchádzajúcej osobitnej správe sme upriamili pozornosť na riziká všeobecných politických vyhlásení, ktoré vzbudzujú vyššie očakávania, než je možné reálne dosiahnuť²³. Podľa Komisie všetky členské štáty investujú do digitálnej transformácie priemyslu. Komisia sa však domnieva, že je nevyhnutný štruktúrovanejší prístup členských štátov, aby bolo možné presne stanoviť vykonané investície.

Činnosti Komisie na podporu členských štátov pri rozvoji a vykonávaní ich stratégií v oblasti digitalizácie priemyslu mali obmedzený vplyv v členských štátoch, ktoré sme navštívili

Usmernenia Komisie pre členské štáty

Index DESI s príslušnými profilmi krajín (pozri bod 18) je hlavným nástrojom, ktorý Komisia využíva na monitorovanie pokroku a nachádzanie medzier v stratégiách členských štátov na digitalizáciu ich priemyslu. V týchto správach Komisia identifikuje hlavné rozdiely medzi najvýkonnejšími členskými štátmi a/alebo regiónmi a tými, ktorým sa darí podpriemerne. V týchto správach takisto navrhuje členským štátom opatrenia zamerané na podporu digitálnej transformácie.

Komisia zároveň čoraz väčšmi využíva proces európskeho semestra a v rámci neho nabáda členské štáty, aby riešili výzvy v oblasti digitalizácie, a to najmä prostredníctvom odporúčaní pre jednotlivé krajiny. Počet odporúčaní pre jednotlivé krajiny súvisiacich s iniciatívou digitalizácie európskeho priemyslu časom narastá a v roku 2020 dostali takéto odporúčania všetky členské štáty (pozri prílohu III).

Okrem procesu odporúčaní pre jednotlivé krajiny Komisia vykonala celý rad činností s cieľom pomôcť členským štátom pri rozvoji a vykonávaní iniciatívy digitalizácie európskeho priemyslu (pozri rámček 1).

Členské štáty si vymieňajú skúsenosti a osvedčené postupy predovšetkým prostredníctvom podujatí, ako sú európske fóra zainteresovaných strán, okrúhle stoly a zasadnutia riadiacich činiteľov na vysokej úrovni. Konštatovali sme však, že ani Komisia, ani členské štáty, ktoré sme navštívili, si nevymieňajú skúsenosti, pokiaľ ide o prístupy k digitálnej transformácii priemyslu, ktoré sa ukázali byť neúspešné. Mohlo by to byť prínosné pre ostatné členské štáty, ktoré vypracúvajú a vykonávajú svoje stratégie, pričom by sa zabránilo tomu, aby opakovali tie isté chyby.

Rozsah podpory iniciatívy z EŠIF

Napriek potenciálnej dostupnosti 20 mld. EUR z EŠIF (pozri bod 28 Komisia nekontaktovala ani jeden z ôsmich riadiacich orgánov, s ktorými sme sa rozprávali, a neponúkla im usmernenia o využití tohto zdroja financovania na podporu iniciatívy. Dva riadiace orgány sa vyjadrili, že o iniciatíve digitalizácie európskeho priemyslu vôbec nevedeli, kým sme ich v rámci nášho auditu neskontaktovali.

V období 2014 – 2020 sa z EŠIF podporilo 11 tematických cieľov. Domnievame sa, že tematický cieľ 11 – posilnenie inštitucionálnych kapacít orgánov verejnej správy a zainteresovaných strán a efektivity verejnej správy – mohol tvoriť základ podpory z EŠIF pre členské štáty pri vypracovaní stratégií v oblasti digitalizácie priemyslu alebo pri budovaní inštitucionálnych kapacít na navrhovanie opatrení súvisiacich s iniciatívou digitalizácie európskeho priemyslu. Komisia však členské štáty na túto možnosť neupozornila.

Vplyv Komisie na stratégie členských štátov v oblasti digitalizácie

Komisia poskytla členským štátom všeobecné usmernenia (body 30 až 33). Okrem toho, že reagovala na žiadosť jedného členského štátu (pozri v ďalšom bode), však nenavrhla žiadne konkrétne opatrenia na zvýšenie výkonnosti členských štátov s nízkym indexom DESI.

Jedným z mála nástrojov, pomocou ktorých je Komisia schopná poskytovať členským štátom špecificky prispôsobenú podporu, je jej služba na podporu štrukturálnych reforiem. Táto služba umožňuje na požiadanie poskytnúť ľubovoľnému členskému štátu cielenú podporu pri jeho inštitucionálnych a administratívnych reformách, ako aj pri reformách na podporu rastu. Do konca roka 2019 požiadala o tento druh podpory v súvislosti s iniciatívou digitalizácie európskeho priemyslu ako jediný členský štát Litva. Litva má index DESI na úrovni tesne pod priemerom EÚ (pozri ilustráciu 5).

Vnútroštátne orgány, s ktorými sme uskutočnili rozhovory, sa domnievali, že činnosti Komisie majú na ich vnútroštátne stratégie určitý vplyv, ale celkovo len málo ovplyvnili ich reálne vypracovanie a vykonávanie (pozri rámček 2). To je čiastočne dôsledkom rozličných fáz vývoja digitalizácie v členských štátoch. Napríklad pokiaľ ide o Nemecko, ktoré je dostatočne vyspelé, mohla Komisia využiť ako zdroj pri tvorbe iniciatívy digitalizácie európskeho priemyslu nemeckú stratégiu Industrie 4.0.

Situácia je podobná, aj čo sa týka využívania osvedčených postupov: v navštívených členských štátoch sme nenašli žiadne jasné dôkazy o tom, že uplatňovali osvedčené postupy, ktoré boli šírené, napríklad úprava ich stratégií v nadväznosti na podujatia usporiadané Komisiou.

V správach o monitorovaní pokroku krajín vo vnútroštátnych iniciatívach v oblasti digitalizácie priemyslu sme zistili prípady, keď Komisia poukázala na potrebu zlepšenia v záujme účinného vykonávania vnútroštátnych stratégií (pozri rámček 3). V týchto prípadoch však Komisia nenavrhla žiadne nápravné opatrenia a príslušný členský štát následne nevykonal žiadne kroky na vyriešenie problému, na ktorý Komisia upozornila.

Komisia a členské štáty nie sú schopné plne posudzovať pokrok v oblasti iniciatívy digitalizácie európskeho priemyslu

Na posúdenie toho, do akej miery boli Komisia a členské štáty schopné sledovať pokrok pri vykonávaní vnútroštátnych stratégií v oblasti digitalizácie priemyslu, sme skúmali, či Komisia:

• zabezpečila podporu vykonávania iniciatívy digitalizácie európskeho priemyslu z programu Horizont 2020,
• spolu s členskými štátmi vymedzila spoločné ukazovatele na sledovanie podpory vykonávania iniciatívy digitalizácie európskeho priemyslu z EŠIF a či programy, ktoré sme preskúmali, uľahčili podporu projektov, ktoré prispievajú k digitalizácii priemyslu.

Pri monitorovaní vykonávania stratégií členských štátov v oblasti digitalizácie sa Komisia opiera najmä o správy o sledovaní pokroku vo vnútroštátnych iniciatívach digitalizácie priemyslu v jednotlivých krajinách (pozri bod 18). Tieto správy obsahujú určité finančné informácie o miere financovania na úrovni EÚ a vnútroštátnej úrovni. Napriek tomu, ako sa uznalo v štúdii na úrovni EÚ priloženej k týchto správam o krajinách²⁴, sa objavili určité problémy s identifikovaním súm finančných prostriedkov priradených k jednotlivým vnútroštátnym iniciatívam, a to z dôvodu nedostatočnej transparentnosti a chýbajúcich konzistentných štruktúr vykazovania vo väčšine členských štátov. Na vnútroštátnej úrovni sa monitorovanie vlastných vnútroštátnych iniciatív medzi členskými štátmi výrazne líši (pozri rámček 4).

Program Horizont 2020 slúži na podporu iniciatívy digitalizácie európskeho priemyslu

Jedným z hlavných cieľov iniciatívy digitalizácie európskeho priemyslu je zmobilizovať verejné a súkromné investície vo výške približne 50 mld. EUR v priebehu piatich rokov od jej spustenia v roku 2016 (pozri bod 27). Pokiaľ ide o príspevok EÚ k tejto sume, v oznámení o iniciatíve digitalizácie európskeho priemyslu sa spomínajú zdroje z programu Horizont 2020: 500 mil. EUR na podporu centier digitálnych inovácií a 5 mld. EUR prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev (PPP) v oblastiach, ako sú robotika, fotonika, 5G a vysokovýkonná výpočtová technika. Uverejnené a naplánované výzvy na prekladanie návrhov v rámci programu Horizont 2020 od roku 2016 sú v súlade s týmito údajmi, ako sa uvádza v tabuľke 1.

* Spoločný podnik ECSEL – verejno-súkromné partnerstvo pre elektronické komponenty a systémy – financuje projekty výskumu, vývoja a inovácií v týchto kľúčových podporných technológiách. https://www.ecsel.eu/.

Poznámka: Cieľová hodnota podpory pre PPP vo výške 5 mld. EUR sa dosiahla, len ak sa vezme do úvahy aj podpora pridelená pred schválením a uverejnením iniciatívy digitalizácie európskeho priemyslu (podporná zložka 4).

Zdroj: EDA na základe údajov Komisie.

Aj keď z programu Horizont 2020 sa už financovali činnosti súvisiace s iniciatívou digitalizácie európskeho priemyslu aj počas obdobia 2016 – 2017, priamejšie prepojenie s touto iniciatívou sa zaviedlo v rokoch 2018 – 2020. V tomto období sa v pravidlách na financovanie centier digitálnych inovácií vyžaduje, aby navrhované projekty boli v súlade s vnútroštátnou alebo regionálnou iniciatívou v oblasti digitalizácie priemyslu. V pracovnom programe, ani v pravidlách hodnotenia však neexistuje žiadna priama požiadavka na financovanie iných oblastí iniciatívy digitalizácie európskeho priemyslu – ktoré nesúvisia s centrami digitálnych inovácií –, napríklad verejno-súkromných partnerstiev na cielené oblasti.

V prípade EŠIF sú v súčasnosti v dôsledku spôsobov zberu údajov k dispozícii len obmedzené údaje o iniciatíve digitalizácie európskeho priemyslu

V rámci programov, ktoré sme posudzovali vo všetkých štyroch členských štátoch, bolo možné podporovať projekty súvisiace s iniciatívou digitalizácie európskeho priemyslu. V rámci týchto programov sme preskúmali deväť projektov. Aj keď v prípade niektorých došlo k omeškaniam pri schvaľovaní a realizácii (pozri príklad v rámčeku 5), všetky preskúmané projekty mali pre iniciatívu digitalizácie európskeho priemyslu význam.

Orgány členského štátu nezmenili programy priamo v reakcii na iniciatívu digitalizácie európskeho priemyslu, aby sa na ňu mohli viac zamerať. V Poľsku sa však v programe Inteligentný rast, hlavnom programe určenom na podporu inovatívnosti a konkurencieschopnosti poľského hospodárstva, uskutočnili v rokoch 2018 a 2019 zmeny s cieľom zabezpečiť ďalšie možnosti podpory digitalizácie priemyslu (pozri rámček 6). V Portugalsku neobsahovali programy, ktoré sme overovali, žiadne opatrenia priamo zamerané na digitalizáciu. Príslušné orgány sa však domnievajú, že programy majú potrebnú flexibilitu na integrovanie ďalších tematických priorít vymedzených v priebehu ich vykonávania. Od roku 2017 sa uverejňujú tematické výzvy na predkladanie návrhov na konkrétne projekty v oblasti Priemyslu 4.0.

Keďže iniciatíva digitalizácie európskeho priemyslu sa začala realizovať v polovici programového obdobia 2014 – 2020, neexistovala žiadna právna požiadavka, aby členské štáty monitorovali projekty týkajúce sa iniciatívy digitalizácie európskeho priemyslu. V členských štátoch, ktoré sme navštívili, Portugalsko zviedlo systém na monitorovanie využívania finančných príspevkov z EFRR na túto iniciatívu (pozri rámček 7), zatiaľ čo šesť zo zvyšných siedmich riadiacich orgánov, s ktorými sme uskutočnili rozhovory, takýto systém nemalo.

Bez informácií o výdavkoch členských štátov za obdobie 2014 – 2020 je pre Komisiu náročné určiť rozsah podpory iniciatívy digitalizácie európskeho priemyslu z EŠIF. Napríklad podpora iniciatívy digitalizácie európskeho priemyslu z EFRR sa zaznamenáva v jednotlivých členských štátoch a/alebo v rámci jednotlivých programov odlišne. Opatrenia v oblasti monitorovania a predkladania správ boli nastavené na začiatku programových období a neboli koncipované tak, aby zohľadňovali politické iniciatívy prijaté neskôr v tomto období, ako je iniciatíva digitalizácie európskeho priemyslu. Domnievame sa, že pružný systém monitorovania by Komisii umožnil zbierať informácie o finančnej podpore projektov podporujúcich iniciatívu digitalizácie európskeho priemyslu²⁶. Takýto systém mohol byť potenciálne užitočný pre ďalšie významné iniciatívy zavedené po začiatku programového obdobia.

Vo svojom návrhu nariadenia o EŠIF na obdobie 2021 – 2027 Komisia zaviedla vyhradené kódy na zaznamenávanie opatrení podporujúcich digitalizáciu²⁷. Ak sa toto ustanovenie nachádza v prijatom nariadení, pomôže určiť rozsah, v akom fondy EŠIF prispejú k iniciatíve digitalizácie európskeho priemyslu.

Komisia podporila koncepciu centier digitálnych inovácií, ale činnosti v členských štátoch sú obmedzené

Cieľom centier digitálnych inovácií je pomáhať podnikom (najmä MSP) využívať výhody digitálnych príležitostí. Centrá digitálnych inovácií by mali ponúkať odbornosť v oblasti technológií, testovania, zručností, obchodných modelov, financií, získavania informácií o trhu a tvorby sietí. Centrá digitálnych inovácií by takisto mali pôsobiť ako jednotné kontaktné miesta slúžiace podnikom vo svojom regióne aj za jeho hranicami na účely digitalizácie ich obchodnej činnosti.

S cieľom posúdiť, či podpora zriaďovania a prevádzky centier digitálnych inovácií zo strany Komisie a členských štátov bola účinná, sme skúmali, či Komisia v spolupráci s členskými štátmi:

• poskytla usmernenia a kritériá k zriaďovaniu centier digitálnych inovácií a vypracovala mechanizmus na zabezpečenie plnenia týchto kritérií zo strany centier digitálnych inovácií,
• vymedzila a presadzovala osvedčené postupy prevádzky centier digitálnych inovácií a zaviedla účinný rámec monitorovania na posudzovanie pokroku vrátane využívania finančných prostriedkov zo strany centier digitálnych inovácií na pomoc podnikom v procese digitalizácie.

Komisia od spustenia iniciatívy digitalizácie európskeho priemyslu vynaložila úsilie na podporu centier digitálnych inovácií, ale v niektorých členských štátoch len s malým pokrokom

Kritériá pre centrá digitálnych inovácií

V októbri 2017 Komisia vytvorila online katalóg pre centrá digitálnych inovácií, ktorý mal slúžiť ako tzv. zlaté stránky pre centrá digitálnych inovácií. Cieľom tohto katalógu je poskytnúť prehľad o centrách digitálnych inovácií v Európe a podporiť vytváranie sietí medzi nimi, v spolupráci s regionálnymi, národnými a európskymi iniciatívami pre digitalizáciu priemyslu. Podľa tohto katalógu bolo koncom roka 2019 v EÚ 498 registrovaných centier digitálnych inovácií, z toho 309 bolo registrovaných ako v prevádzke a 189 ako prípravnej fáze (pozri prílohu IV).

Komisia vymedzila niekoľko všeobecných charakteristík a kritérií, ktoré musí organizácia naplniť, aby sa mohla zaregistrovať ako centrum digitálnych inovácií do spomínaného katalógu (pozri rámček 8).

Organizácie, ktoré sa chcú zaregistrovať ako centrá do katalógu centra digitálnych inovácií, sú povinné podať vyhlásenie, že spĺňajú stanovené kritériá. Na zabezpečenie plnenia týchto kritérií zo strany zaregistrovaných centier digitálnych inovácií Komisia poverila vykonaním overenia konzultantov, ktorí vykonali administratívne hodnotenie informácií poskytnutých centrami digitálnych inovácií. Podľa vnútroštátnych orgánov, s ktorými sme viedli rozhovory v členských štátoch, ktoré sme navštívili, sa na tomto overení nezúčastnili.

V súvislosti s prípravami na program Digitálna Európa na obdobie 2021 – 2027 Komisia v novembri 2019 vydala návrh so spôsobmi, ako by tento program mohol prispieť k vytvoreniu siete centier digitálnych inovácií s pokrytím všetkých regiónov v Európe²⁸. V tomto dokumente sa navrhuje nový dvojstupňový proces výberu centier digitálnych inovácií: vnútroštátne orgány z členských štátov určia potenciálne centrá digitálnych inovácií, ktoré sa následne pozvú do obmedzených výziev na prekladanie návrhov vyhlásených Komisiou. Nové navrhované kritériá pre členské štáty, ktoré si vybrali centrá digitálnych inovácií (ktoré sa budú neskôr nazývať „európske centrum digitálnych inovácií“) sú špecifickejšie ako tie, ktoré boli zavedené v katalógu centra digitálnych inovácií. V marci 2020 sa v aktualizovanom návrhu stanovil minimálny a maximálny počet centier digitálnych inovácií v jednotlivých členských štátoch v rámci európskej siete financovanej z programu Digitálna Európa. Ich celkový počet bude od 128 do 260, teda oveľa menej ako v súčasnosti (pozri prílohu V). V júni 2020 však tento nový postup ešte nebol formálne zavedený.

Usmernenia pre centrá digitálnych inovácií

Komisia vykonáva celý rad činností určených na podporu centier digitálnych inovácií. Patria medzi ne zasadnutia pracovných skupín, odborná príprava, koučovanie a konkrétne iniciatívy riadené priamo Komisiou, ako sú I4MS a SAE (ktoré poskytujú príležitosti pre MSP na využitie projektov centra digitálnych inovácií) a inteligentné továrne a DIHELP, na ktoré Európsky parlament takisto poskytol finančné prostriedky.

Pracovná skupina pre centrá digitálnych inovácií zriadená Komisiou (pozri rámček 1) pravidelne rokuje o osvedčených postupoch v oblasti prevádzky centier digitálnych inovácií. Pracovná skupina dospela v roku 2017 k záveru, že centrá digitálnych inovácií by mali poskytovať aspoň tieto služby:

• zvyšovať informovanosť o obchodnom potenciáli digitálnych technológií,
• zhromažďovať informácie o inováciách (prieskum inovácií),
• podporovať tvorbu stratégií (vypracovávanie vízií a stratégií),
• v spolupráci s podnikmi posudzovať ich digitálnu pripravenosť a vypracovávať primerané plány,
• sprostredkúvať vzťahy s potenciálnymi poskytovateľmi služieb,
• poskytovať mentorstvo a odbornú prípravu,
• poskytovať nákladovo účinný prístup k odborným experimentom, testovaniu a výrobným zariadeniam.

Okrem toho táto pracovná skupina vypracovala príručku pre orgány, ktoré chcú založiť alebo rozvinúť centrum digitálnych inovácií (pozri rámček 9). Táto príručka bola ďalej rozpracovaná na následných stretnutiach pracovnej skupiny a počas programov odbornej prípravy pre centrá digitálnych inovácií (pozri bod 56).

Napriek činnostiam Komisie koncom roka 2019, teda takmer po štyroch rokoch od spustenia iniciatívy digitalizácie európskeho priemyslu a uvedenia koncepcie centier digitálnych inovácií, žiadny z vnútroštátnych orgánov v štyroch členských štátoch, ktoré sme navštívili, nehlásil, že by vypracoval nejaký osvedčený postup pre centrá digitálnych inovácií, či už v spolupráci s Komisiou, alebo samostatne. Podľa centier digitálnych inovácií, s ktorými sme sa rozprávali, to bráni tomu, aby mohli účinne zaviesť služby do podnikov.

Prístupy Komisie a členských štátov k centrám digitálnych inovácií nie sú plne rozvinuté a koordinované

Financovanie centier digitálnych inovácií z prostriedkov EÚ

Pracovná skupina pre centrá digitálnych inovácií určila program Horizont 2020 a EFRR ako hlavné zdroje financovania centier digitálnych inovácií. Z 28 centier digitálnych inovácií, o ktorých sme zozbierali údaje, 16 hlásilo, že mali prístup k financovaniu prostredníctvom programu Horizont 2020 na podporu činností súvisiacich s centrami digitálnych inovácií. V rámci tejto vzorky centier digitálnej inovácie bola podpora prijatá z EFRR obmedzenejšia – prijatie financovania z tohto fondu potvrdili len štyri centrá z 28 centier digitálnych inovácií.

V roku 2018 Komisia posúdila, že v 13 členských štátoch EÚ, najmä v krajinách strednej a východnej Európy, ktoré pristúpili do EÚ v roku 2004 alebo neskôr²⁹, nie je dostatok centier digitálnych inovácií. Na základe toho Komisia v novembri 2018 napísala vládam týchto krajín, aby ich povzbudila k ďalšej podpore centier digitálnych inovácií s prípadným využitím EFRR.

Zriaďovanie a monitorovanie centier digitálnych inovácií

Zistili sme prípady nekoordinovaného prístupu Komisie a členských štátov k zriaďovaniu a činnostiam centier digitálnych inovácií. V Poľsku a Nemecku orgány zodpovedné za vnútroštátne stratégie v oblasti digitalizácie podporovali vytváranie svojich vlastných sietí vnútroštátnych centier digitálnych inovácií. Tieto vnútroštátne siete nie vždy zahŕňajú organizácie zaregistrované v katalógu centra digitálnych inovácií vytvorenom Komisiou.

• Ku koncu roka 2019 bolo v katalógu Komisie zaregistrovaných 55 nemeckých organizácií. Nemecko priamo podporuje dve siete centier digitálnych inovácií alebo podobných organizácií: sieť kompetenčných centier³⁰ a sieť digitálnych centier³¹. Len deväť z týchto 26 kompetenčných centier a päť z 12 digitálnych centier sa registrovalo v katalógu Komisie.
• V auguste 2019 ministerstvo pre podnikanie a technológie v Poľsku spustilo prvú výzvu na predkladanie návrhov pre poľské centrá digitálnych inovácií³². V tom čase bolo v katalógu Komisie zaregistrovaných ako centrum digitálnych inovácií 13 organizácií, ktoré sa podieľali na rôznych projektoch spolufinancovaných EÚ, ale len dve z nich sa dostali medzi päť organizácií, ktoré sa úspešne zúčastnili tejto výzvy.

Ďalším príkladom nedostatočnej koordinácie medzi Komisiou a členskými štátmi je vývoj nástrojov na posudzovanie digitálnej pripravenosti. Tieto nástroje využívajú centrá digitálnych inovácií na poskytovanie prvotného posúdenia úrovne digitalizácie podnikov, ktoré plánujú podporiť. V Poľsku aj Maďarsku sme zistili prípady, keď sa na rovnaké účely vyvíjali viaceré nástroje na posudzovanie digitálnej pripravenosti. V Poľsku sme identifikovali jednu metodiku vyvinutú v rámci projektu Európskeho centra podpory vyspelej výroby (ADMA) priamo riadeného Komisiou³³ a tri rôzne vnútroštátne metodiky (z toho dve vypracované v spolupráci s ministerstvom zodpovedným za vnútroštátnu stratégiu v oblasti digitalizácie). V Maďarsku dve centrá digitálnych inovácií využívali metodiku vypracovanú v rámci projektu ADMA, dve centrá digitálnych inovácií používali svoju vlastnú metodiku a ďalšie tri organizácie zas svoj vlastný nástroj na posudzovanie digitálnej pripravenosti vypracovaný prostredníctvom projektu spolufinancovaného z EÚ.

Podľa monitorovania Komisie centrá digitálnych inovácií do konca roka 2019 podporili približne 2 000 MSP pri testovaní digitálnych inovácií prostredníctvom podpory z programu Horizont 2020. To predstavuje len veľmi malý podiel, menej ako 0,01 % všetkých MSP v EÚ. Okrem monitorovania činností centier digitálnych inovácií financovaných z programu Horizont 2020 v súčasnosti nie je na úrovni EÚ zavedený žiadny rámec monitorovania centier digitálnych inovácií. Komisia preto nie je schopná posúdiť, či centrá digitálnych inovácií fungujú efektívne. Ani členské štáty, ktoré sme navštívili, nemajú k dispozícii monitorovacie systémy na posudzovanie činnosti centier digitálnych inovácií. Návrh Komisie na ďalšie obdobie (bod 55) však napriek tomu obsahuje predbežný zoznam povinných kľúčových ukazovateľov výkonnosti, ktoré budú centrá digitálnych inovácií, ktoré dostanú podporu v rámci programu Digitálna Európa, povinné vykazovať. Okrem toho Komisia pracuje na usmerneniach, ako monitorovať a hodnotiť centrá digitálnych inovácií a ich prínos pre digitálnu transformáciu v podnikoch, regiónoch a členských štátoch. Komisia plánuje tieto usmernenia uverejniť do konca roka 2020.

Pracuje sa na zavedení vhodného právneho rámca, ale dosahovanie úrovne širokopásmového pripojenia primeranej na digitalizáciu priemyslu sa oneskoruje

Ak majú byť priemyselné odvetvia v EÚ schopné rozvíjať sa v digitálnej oblasti, musí EÚ zabezpečiť vhodné prostredie. To zahŕňa legislatívny rámec a kvalitnú úroveň širokopásmového pripojenia. Obidva tieto aspekty sú základnými predpokladmi úspešnosti digitalizácie priemyslu. Preto sme skúmali, či Komisia prijala opatrenia na zabezpečenie toho, aby bol legislatívny rámec priaznivý pre digitalizáciu európskeho priemyslu, a či členské štáty zvládli zabezpečiť vyššiu úroveň širokopásmového pripojenia v celej Európe. Informácie o druhom z týchto aspektov sme čerpali z osobitnej správy na túto tému z júna 2018³⁴.

Komisia pracuje na zabezpečení vhodného právneho rámca pre iniciatívu digitalizácie európskeho priemyslu

V oznámení o iniciatíve digitalizácie európskeho priemyslu v roku 2016 sa Komisia zaviazala do roku 2020 preskúmať regulačný rámec pre digitálne inovácie s cieľom:

• navrhnúť iniciatívu týkajúcu sa voľného toku údajov v rámci EÚ a podrobnejšie preskúmať nové otázky vlastníctva údajov, pravidlá prístupu a opakovaného použitia, aj pokiaľ ide o údaje v rámci priemyslu, a najmä údaje získané snímačmi,
• preskúmať právne rámce pre autonómne systémy a aplikácie internetu vecí, najmä pravidlá bezpečnosti a zodpovednosti a právne podmienky, ktoré umožňujú rozsiahle testovanie v reálnom prostredí,
• iniciovať prácu týkajúcu sa bezpečnosti aplikácií a iného nezabudovaného softvéru, na ktoré sa nevzťahujú odvetvové právne predpisy, a posúdiť možnú potrebu podniknúť ďalšie kroky na úrovni EÚ.

V rámci tohto záväzku Komisia uskutočnila štúdie, posúdenia vplyvov a verejné konzultácie³⁵ o voľnom toku údajov, ktoré vyústili do schválenia nového nariadenia v roku 2018³⁶. Okrem toho Komisia prijala aj opatrenie v oblasti vlastníctva údajov, ktorým uľahčila opätovné použitie údajov financovaných z verejných zdrojov na obchodné aj iné účely, a to prostredníctvom smernice³⁷. Vo februári 2020 Komisia uverejnila oznámenie o európskej dátovej stratégii³⁸ a v roku 2021 plánuje prijať vykonávacie nariadenie so zoznamom dátových súborov, ktoré budú prístupné na opakované bezplatné používanie.

Pokiaľ ide o právne rámce pokrývajúce pravidlá bezpečnosti a zodpovednosti autonómnych systémov a aplikácií internetu vecí, v júni 2018 Komisia vytvorila expertnú skupinu pre zodpovednosť a nové digitálne technológie³⁹. Táto skupina vydala svoju správu v máji 2019⁴⁰. Vo februári 2020 Komisia uverejnila správu o vplyve umelej inteligencie, internetu vecí a robotiky na bezpečnosť a zodpovednosť⁴¹.

A napokon v súlade so svojimi záväzkami, ktoré Komisia prijala v oznámení o iniciatíve digitalizácie európskeho priemyslu, začala tiež pracovať na bezpečnosti aplikácií a iného nezabudovaného softvéru. V roku 2016 Komisia začala na túto tému verejnú konzultáciu⁴² a v roku 2017 oslovila poradcov, aby analyzovali právne a obchodné prostredie, ako aj výzvy a príležitosti súvisiace s novými technológiami. Výsledná správa bola uverejnená v apríli 2019⁴³.

Primerané úrovne širokopásmového pripojenia sa zatiaľ nedosiahli

Dostupnosť rýchleho a spoľahlivého širokopásmového pripojenia je zásadným predpokladom na digitalizáciu priemyslu. Je potrebná na umožnenie toku informácií v reálnom čase a na prepojenie všetkých prvkov pracovného procesu. Okrem toho, dobrá kvalita širokopásmového pripojenia je jedným zo spôsobov, ako zmierniť vplyv výnimočných situácií, ako je pandémia koronavírusu v roku 2020, na podniky.

V roku 2010 Komisia v rámci stratégia Európa 2020 stanovila tri ciele v oblasti zabezpečenia širokopásmového pripojenia⁴⁴ a v roku 2016 prijala stratégiu v oblasti pripojiteľnosti pre tzv. európsku gigabitovú spoločnosť⁴⁵, ktorou sa zaviedli tri ďalšie strategické ciele, ktoré treba dosiahnuť do roku 2025 (pozri rámček 10).

Komisia zaviedla viaceré politické a regulačné opatrenia, ako aj finančné programy a nástroje na stimulovanie súkromných aj verejných investícií do rýchlych a ultrarýchlych sietí. V roku 2018 sme v už spomínanej osobitnej správe konštatovali, že v období 2014 – 2020 Komisia sprístupnila členským štátom približne 15 mld. EUR vrátane 5,6 mld. EUR vo forme úverov od Európskej investičnej banky (EIB) na účely širokopásmového pripojenia. V uvedenej správe sme dospeli k záveru, že všetky členské štáty dosiahli do roku 2016 základné pokrytie širokopásmovým prístupom (cieľ 1), upozornili sme však na problémy s plnením ďalších dvoch cieľov stratégie Európa 2020 (ciele 2 a 3).

Ciele stratégie Európa 2020 v oblasti pripojiteľnosti

Podľa indexu DESI do polovice roka 2019 malo 86 % európskych domácností prístup k širokopásmovému pripojeniu s rýchlosťou 30 Mbit/s, pričom cieľová hodnota bola 100 % (cieľ 2) a oproti roku 2014 to znamenalo zvýšenie o 67 % (pozri ilustráciu 8). Využívanie širokopásmového pripojenia s rýchlosťou 100 Mbit/s alebo vyššou v európskych domácnostiach bolo v roku 2019 na úrovni len 26 % oproti cieľovej hodnote 50 % do roku 2020 (cieľ 3), aj keď je to veľké zvýšenie v porovnaní s 3 % v roku 2014 (pozri ilustráciu 9). Zatiaľ čo z údajov vyplýva, že dostupnosť a využívanie širokopásmového pripojenia sa naďalej zlepšuje v celej EÚ, len málo členských štátov pravdepodobne dosiahne všetky ciele do roka 2020.

Zdroj: Analýza EDA podľa ukazovateľa DESI 1c1 – pokrytie rýchlym širokopásmovým pripojením (NGA) z roku 2019 k 28. februáru 2020.

(1) V Holandsku boli prvé dostupné údaje za rok 2016, nie za rok 2014.

(2) V Chorvátsku boli prvé dostupné údaje za rok 2015, nie za rok 2014.

Zdroj: Analýza EDA na základe ukazovateľa DESI 2020 1a2 – využívanie pevného širokopásmového pripojenia s rýchlosťou aspoň 100 Mbit/sk 15. 6. 2020.

Ciele gigabitovej spoločnosti do roku 2025

V roku 2019 Komisia spustila prieskum národných plánov širokopásmového pripojenia členských štátov a cieľov tzv. gigabitovej spoločnosti do roku 2025 (rámček 10, ciele 4, 5 a 6). Z prieskumu vyplynulo, že svoje národné plány širokopásmového pripojenia aktualizovala o ciele gigabitovej spoločnosti do roku 2025 menej ako polovica členských štátov. Zvyšné členské štáty plánujú aktualizovať svoje národné plány do konca roku 2020, ale v čase auditu neboli k dispozícii žiadne ďalšie podrobnosti. Vzhľadom na oneskorenie pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020 a pomalý pokrok členských štátov v zohľadnení cieľov gigabitovej spoločnosti vo svojich národných plánoch širokopásmového pripojenia bude dosiahnutie cieľov gigabitovej spoločnosti do roku 2025 náročné.

Komisia aktualizovala index DESI (pozri bod 14) s cieľom zohľadniť význam kvalitného pripojenia a cieľov stratégie Európa 2020. V roku 2019 napríklad doňho doplnila prvok súvisiaci s ultrarýchlym širokopásmovým pripojením, cieľ 3 a pripravenosťou na 5G. Index DESI 2020 navyše zaviedol predkladanie správ o sieťach s rýchlosťou 100 Mbit/s, s možnosťou nadstavby na gigabitovú rýchlosť (cieľ 5). V indexe však zatiaľ nie sú zohľadnené ďalšie dva ciele EÚ do roku 2025.

Pravidlá štátnej pomoci týkajúce sa širokopásmového pripojenia

V našej správe za rok 2018 sme odporučili, aby Komisia objasnila členským štátom uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci v súvislosti s cieľmi gigabitovej spoločnosti a pripojenia rýchlosťou 100 Mbit/s, keďže niektoré členské štáty si tieto pravidlá vykladajú takým spôsobom, ktorý môže obmedziť verejné financovanie sprístupnené na účely širokopásmového pripojenia v oblastiach, kde sa už dosiahlo pokrytie rýchlosťou 30 Mbit/s⁴⁶. Komisia súhlasila s tým, že členským štátom túto otázku objasní do konca roku 2018 tým, že aktualizuje „Pokyny pre investície do vysokorýchlostného širokopásmového pripojenia“ a doplní ich o ďalšie informácie o udeľovaní pomoci v oblastiach, v ktorých sú aktívni súkromní poskytovatelia, najmä pokiaľ ide o ciele v oblasti rýchlosti 100 Mbit/s a gigabitovej spoločnosti. V júni 2020 tieto pokyny neboli vydané.

Orgány členských štátov, s ktorými sme sa rozprávali, sa naďalej domnievali, že pravidlá štátnej pomoci sú nejasné a bolo by ich potrebné aktualizovať s ohľadom na rýchlu digitalizáciu a potrebu značných verejných investícií do dosahovania cieľov gigabitovej spoločnosti do roku 2025.

Využívanie rýchlejšieho širokopásmového pripojenia v podnikoch

Ciele stratégie Európa 2020 opísané v rámčeku 10 sa vzťahujú na domácnosti. Pre úspešný účinok iniciatívy digitalizácie európskeho priemyslu je kľúčová pripojiteľnosť podnikov, konkrétne pre podniky však nie sú na úrovni EÚ stanovené žiadne cieľové hodnoty týkajúce sa pokrytia. Od roku 2014 sa využívanie rýchleho a ultrarýchleho širokopásmového pripojenia v podnikoch EÚ neprestajne zvyšuje. Koncom roku 2019 však 50 % podnikov ešte stále disponovalo len rýchlosťou širokopásmového pripojenia nižšou ako 30 Mbit/s (pozri ilustráciu 10). V roku 2019 síce až 80 % veľkých podnikov využívalo rýchlosť širokopásmového pripojenia aspoň 30 Mbit/s, ale spomedzi malých podnikov to bolo len 46 %⁴⁷. Ako je znázornené na ilustrácii 11, priemerné využívanie ultrarýchleho širokopásmového pripojenia (rýchlejšieho ako 100 Mbit/s) je v podnikoch v EÚ na podobnej úrovni ako v domácnostiach, ale narastá pomalšie.

Zdroj: EDA na základe údajov Eurostatu.

Zdroj: EDA na základe údajov Eurostatu a indexu DESI 2020 (využívanie v domácnostiach).

Závery a odporúčania

Iniciatíva digitalizácie európskeho priemyslu sa začala realizovať ako právne nezáväzný nástroj s cieľom posilniť konkurencieschopnosť priemyslu EÚ prostredníctvom digitálnych inovácií. Napriek snahám Komisie podporiť vnútroštátne orgány a centrá digitálnych inovácií v rámci vykonávania iniciatívy digitalizácie európskeho priemyslu sa v niektorých členských štátoch dosiahol len obmedzený pokrok pri tvorbe a realizácii vnútroštátnych stratégií v oblasti digitalizácie a pri zriaďovaní centier digitálnych inovácií.

Stratégia Komisie na podporu digitalizácie európskeho priemyslu stojí na kvalitných základoch a má podporu členských štátov, no v iniciatíve neboli stanovené predpokladané účinky spolu s primeranými ukazovateľmi výsledkov a cieľovými hodnotami. Pre Komisiu a členské štáty je preto ťažšie prijímať kvalifikovanejšie rozhodnutia a presnejšie zameriavať svoje činnosti. Komisia vykonala viaceré činnosti s cieľom poskytnúť členským štátom usmernenia, nenabádala ich však, aby na túto iniciatívu pridelili finančné prostriedky z EŠIF. Celkové finančné prostriedky potrebné na vytvorenie a udržanie rámca na podporu digitalizácie priemyslu EÚ nie sú známe. Vo väčšine členských štátov, ktoré sme navštívili, mali podporné činnosti Komisie obmedzený vplyv (body 24 až 40).

1. Komisia by mala ponúknuť podporu členským štátom pri určovaní ich nedostatočných finančných prostriedkov v súvislosti s digitalizáciou priemyslu, napríklad ako súčasť príslušnej základnej podmienky stratégií pre inteligentnú špecializáciu na obdobie 2021 – 2027.

Časový rámec: v programovom období 2021 – 2027.

2. Komisia by mala príslušné orgány lepšie oboznamovať s kľúčovými dostupnými finančnými prostriedkami EÚ na vykonávanie iniciatívy digitalizácie európskeho priemyslu spolu s potenciálnymi požiadavkami na spolufinancovanie.

Časový rámec: 30. júna 2021

81

Komisia a členské štáty nie sú schopné plne posudzovať pokrok v oblasti iniciatívy digitalizácie európskeho priemyslu. Program Horizont 2020 zahŕňa podporu tejto iniciatívy a uverejnené a naplánované výzvy na prekladanie ponúk v rámci programu Horizont 2020 sú od roku 2016 v súlade so sumami uvedenými v oznámení o iniciatíve digitalizácie európskeho priemyslu. Vo všetkých skúmaných programoch EFRR sme našli opatrenia, ktoré môžu potenciálne podporovať vykonávanie iniciatívy digitalizácie európskeho priemyslu. V prípade EŠIF však neexistovala žiadna právna požiadavka, aby členské štáty monitorovali projekty týkajúce sa iniciatívy digitalizácie európskeho priemyslu. Z tohto dôvodu tiež pri zbere údajov vo väčšine členských štátov nezaznamenávali informácie o iniciatíve digitalizácie európskeho priemyslu, čo bránilo ich sledovaniu na úrovni členských štátov aj EÚ. Podľa Komisie je nevyhnutný štruktúrovanejší prístup členských štátov, aby bolo možné presne stanoviť vykonané investície. To znamená, že pre Komisiu je náročné získať tieto informácie, aby mohla porovnať objem investícií s plánmi stanovenými v pôvodnom oznámení o iniciatíve digitalizácie európskeho priemyslu (body 42 až 49).

Odporúčanie 3 a 4 – Zlepšiť monitorovanie iniciatívy digitalizácie európskeho priemyslu stanovením primeraných ukazovateľov výsledkov a sledovaním výdavkov
3. Komisia by v spolupráci s členskými štátmi mala zabezpečiť, aby sa zaviedol systém na sledovanie výdavkov fondov EÚ v rámci zdieľaného riadenia v súvislosti s významnými iniciatívami, ktoré nie sú zavedené na začiatku programového obdobia, keď Komisia takúto úpravu vyžaduje.

Časový rámec:31. decembra 2021.

4. Komisia by v spolupráci s členskými štátmi mala objasniť plánované účinky iniciatívy digitalizácie európskeho priemyslu a vymedziť spoločné ukazovatele výsledkov a cieľové hodnoty na posúdenie vykonávania na úrovni členských štátov aj EÚ.

Časový rámec: 30. júna 2021.

82

Centrá digitálnych inovácií sú kľúčovou koncepciou iniciatívy digitalizácie európskeho priemyslu a od spustenia tejto iniciatívy Komisia vykonala niekoľko činností zameraných na podporu zriaďovania a prevádzky centier digitálnych inovácií. Činnosti v členských štátoch však boli obmedzené. V členských štátoch, ktoré sme navštívili, využívali centrá digitálnych inovácií štyri roky od začatia iniciatívy digitalizácie európskeho priemyslu finančné prostriedky EÚ obmedzene a zistili sme príklady nekoordinovaných prístupov. Okrem činností financovaných z programu Horizont 2020 zatiaľ nie je na úrovni EÚ zavedený žiadny podrobný rámec monitorovania centier digitálnych inovácií. Na základe dostupných informácií bola podpora digitalizácie podnikov obmedzená. Na obdobie 2021 – 2027 Komisia navrhla nový program Digitálna Európa, v ktorom sú uvedené kritériá pre členské štáty, ktoré si zvolia európske centrá digitálnych inovácií, a na monitorovanie ich činností, keď prijímajú podporu v rámci tohto programu. V júni 2020 je tento navrhovaný program ešte stále v procese rokovaní (body 52 až 64).

Odporúčanie 5 až 7 – Vymedziť, koordinovať a schváliť rámec pre sieť centier európskych digitálnych inovácií s pokrytím všetkých regiónov v Európe

Komisia by v koordinácii s členskými štátmi mala:

5. prijať podmienky účasti pre organizácie určené vnútroštátnymi orgánmi, ktoré sa budú uznávať ako európske centrá digitálnych inovácií;

Časový rámec: 31. decembra 2020.

6. vymedziť minimálny rozsah služieb, ktoré by všetky európske centrá digitálnych inovácií mali ponúkať, vrátane výstupov a výsledkov;

Časový rámec: 31. decembra 2020.

7. vypracovať konzistentný rámec na monitorovanie výstupov a výsledkov činností európskych centier digitálnych inovácií, ktoré by malo byť povinné, pokiaľ ide o prijímateľov akýchkoľvek finančných prostriedkov EÚ.

Časový rámec: 30. júna 2021.

83

Komisia naďalej prijíma primerané opatrenia na zabezpečenie vhodného právneho rámca, ktorý by zahŕňal všetky právne predpisy identifikované v rámci komunikácie o iniciatíve digitalizácie európskeho priemyslu. Zásadný význam pre digitalizáciu priemyslu má aj kvalita širokopásmového pripojenia, a to najmä po pandémii koronavírusu v roku 2020. Cieľové hodnoty zo stratégie Európa 2020 sa naplnia len v niekoľkých členských štátoch a dosiahnutie cieľových hodnôt európskej gigabitovej spoločnosti do roku 2025 bude ešte náročnejšie. Pre digitalizáciu priemyslu v EÚ je pripojiteľnosť podnikov kľúčová. V roku 2019 síce až 80 % veľkých podnikov využívalo rýchlosť širokopásmového pripojenia aspoň 30 Mbit/s, ale spomedzi malých podnikov to bolo len 46 % (body 66 až 78).

Odporúčanie 8 a 9 – Prijať ďalšie opatrenia na podporu dosiahnutia primeranej úrovne širokopásmového pripojenia
8. Komisia by mala skompletizovať a uverejniť svoju príručku k investíciám do vysokorýchlostného širokopásmového pripojenia vrátane ďalších informácií o udeľovaní pomoci v oblastiach, kde sú aktívni súkromní poskytovatelia, najmä pokiaľ ide o ciele v oblasti rýchlosti 100 Mbit/s a gigabitovej spoločnosti, a šíriť informovanosť o nej v členských štátoch.

Časový rámec: 31. decembra 2020 v závislosti od dátumu finalizácie diskusií o VFR.

9. Komisia by po dohode s členskými štátmi mala upraviť a skonsolidovať svoj rámec na monitorovanie a vykazovanie dosahovania cieľov gigabitovej spoločnosti do roku 2025.

Časový rámec: 31. decembra 2021.

Túto správu prijala komora II, ktorej predsedá Iliana Ivanova, členka Dvora audítorov, v Luxemburgu na svojom zasadnutí dňa 15. júla 2020.

Za Európsky dvor audítorov

Klaus-Heiner Lehne
predseda

Prílohy

Príloha I – Piliere iniciatívy Digitalizácia európskeho priemyslu

Prvý pilier (európska platforma vnútroštátnych iniciatív v oblasti digitalizácie priemyslu) je zameraný na koordináciu rôznych vnútroštátnych a regionálnych iniciatív v oblasti digitalizácie priemyslu v Európe. V marci 2017 Komisia zaviedla rámec riadenia s cieľom i) uľahčiť koordináciu iniciatív na úrovni EÚ a vnútroštátnych iniciatív v oblasti digitalizácie, ii) mobilizovať zainteresované strany a zdroje v rámci celého hodnotového reťazca, pokiaľ ide o opatrenia smerujúce k vytvoreniu digitálneho jednotného trhu, na základe existujúcich mnohostranných dialógov zainteresovaných strán, a iii) zabezpečiť výmenu najlepších postupov.

Posilnenie digitálnych inovácií vo všetkých sektoroch sa týka piliera 2 a 3 takto:

• Druhý pilier (digitálne inovácie pre všetkých: centrá digitálnych inovácií) je určený na pomoc podnikom pri využívaní výhod príležitostí, ktoré ponúka digitalizácia. Centrá digitálnych inovácií môžu pomáhať podnikom (najmä menším podnikom a startupom) v zlepšovaní ich podnikateľskej činnosti, výrobných procesov, výrobkov a služieb prostredníctvom digitálnych inovácií. Zámerom Komisie bolo vytvoriť centrá digitálnych inovácií okolo existujúcich súkromných alebo verejných kompetenčných centier⁴⁸ (napr. univerzitných katedier) v celej Európe. Tretí pilier (Digitálne inovácie pre všetkých: posilňovanie vedenia prostredníctvom partnerstiev a priemyselných platforiem) je o zabezpečení dodávky digitálnych inovácií a štandardizácii. Komisia zamýšľala podporovať verejno-súkromné partnerstvá (PPP) a priemyselné platformy na účely vývoja stavebných blokov budúcich digitálnych technológií. Na tento účel Komisia vytvorila verejno-súkromné partnerstvá a spoločné podniky v rámci programu Horizont 2020 EÚ v oblasti kľúčových digitálnych technológií, ako sú 5G, big data, vysokovýkonná výpočtová technika, kybernetická bezpečnosť, fotonika, robotika a elektronické komponenty a systémy.

V rámci štvrtého piliera (regulačný rámec pripravený na digitálny vek) Komisia plánovala posúdiť potrebu modernizácie regulačného rámca z hľadiska jeho vhodnosti pre digitálny vek. Zainteresované strany vyslovili potrebu väčšmi objasniť aspekty i) vlastníctva a používania údajov vytvorených v priemyselnom kontexte, ii) samostatne konajúcich systémov a iii) nezabudovaného softvéru.

Piaty pilier (príprava Európanov na digitálnu budúcnosť) sa týka iniciatív Komisie, ktoré podporujú digitálne vzdelávanie a zručnosti a pripravujú Európanov na digitálnu budúcnosť. Zahŕňa to:

• koalíciu pre digitálne zručnosti a pracovné miesta⁴⁹ spustenú 1. decembra 2016 ako kľúčové opatrenie nového programu Komisie v oblasti zručností pre Európu⁵⁰,
• tzv. iniciatívu odborných stáží v oblasti digitálnych príležitostí⁵¹ financovanú sumou 10 mil. EUR z programu Horizont 2020, a
• prijatie akčného plánu digitálneho vzdelávania⁵² s cieľom podporiť rozvoj digitálnych kompetencií potrebných pre život a prácu vo veku rýchlych digitálnych zmien.

Príloha II – Preskúmané projekty

Zdroj: Riadiace orgány.

Príloha III – Odporúčania pre jednotlivé krajiny v súvislosti s iniciatívou digitalizácie európskeho priemyslu

¹ Grécko v rokoch 2016 až 2018 nedostalo odporúčania, lebo v ňom prebiehal program makroekonomických úprav.

Zdroj: Analýza EDA na základe odporúčaní pre jednotlivé krajiny.

Príloha IV – Centrá digitálnych inovácií registrované v katalógu

Zdroj: Katalóg centier digitálnych inovácií z konca roku 2019.

Príloha V – Navrhované počty centier digitálnych inovácií, ktoré by mali členské štáty zriadiť

Zdroj: European Digital Innovation Hubs in Digital Europe Programme), návrh pracovného dokumentu, 30. 3. 2020

V EÚ existuje približne 23 miliónov MSP⁵⁶. To znamená, že teoreticky, ak by všetky členské štáty určili maximálny počet centier digitálnych inovácií, ktoré majú byť financované z programu Digitálna Európa, pripadalo by jedno centrum digitálnych inovácií na zhruba 88 000 MSP. Táto priemerná hodnota však nezohľadňuje výrazné rozdiely medzi členskými štátmi.

Zdroj: EDA na základe údajov z prehľadu o iniciatíve Small Business Act a na základe pracovného dokumentu Komisie o centrách digitálnych inovácií z 30. 3 2020.

Glosár, akronymy a skratky

5G: siete 5G znamenajú súbory všetkých príslušných prvkov sieťovej infraštruktúry pre mobilné a bezdrôtové komunikačné technológie používané na pripojenie a služby s pridanou hodnotou s pokročilými výkonnostnými charakteristikami, ako sú veľmi vysoká rýchlosť a kapacita prenosu dát, malé oneskorenie komunikácie, ultravysoká spoľahlivosť či podpora veľkého počtu pripojených zariadení. Môžu zahŕňať tradičné sieťové prvky založené na predchádzajúcich generáciách mobilných a bezdrôtových komunikačných technológií ako 4G alebo 3G. Siete 5G by mali zahŕňať všetky relevantné časti siete.

Aditívna výroba: označuje sa aj ako 3D tlač; počítačom riadený proces vytvárania trojrozmerných objektov ukladaním materiálu, obyčajne vo vrstvách.

Big data a analytika: big data označujú veľké množstvá údajov vytvorených veľmi rýchlo z veľkého počtu rozmanitých zdrojov. Tieto „big data“ možno prenášať, zhromažďovať, sumarizovať a analyzovať s cieľom získať prehľad o procesoch a ľudskom správaní. Big data a analytika môžu potenciálne odhaliť možnosti úspor v širokom spektre odvetví a viesť k novým, inovatívnym produktom a službám, väčšej konkurencieschopnosti a hospodárskemu rastu.

Cloud computing: : cloud computing označuje ukladanie údajov a programov na internete a prístup k nim cez internet namiesto ukladania v lokálnych počítačoch alebo podnikovej sieti. Používatelia vďaka tomu nemusia investovať do svojej vlastnej infraštruktúry. Ukladanie a spracovanie sa odohráva v cloudovom priestore, nie v priestoroch používateľa, ani v jeho zariadeniach.

DIHELP: program rozšíreného učenia pre centrá digitálnych inovácií (DIHELP) bol program zameraný na mentorstvo a koučovanie, z ktorého sa v priebehu deviatich mesiacov podporil rozvoj alebo rozšírenie činnosti 30 centier digitálnych inovácií.

Európske štrukturálne a investičné fondy (fondy EŠIF): EŠIF tvorí päť samostatných fondov, ktoré sa zameriavajú na zníženie regionálnej nerovnováhy v Európskej únii, pričom politické rámce sú stanovené na sedemročné rozpočtové obdobie VFR. Ide o tieto fondy: Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), Európsky sociálny fond (ESF), Kohézny fond (KF), Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky námorný a rybársky fond (ENRF).

Európsky fond pre strategické investície (EFSI): Investičný podporný mechanizmus zriadený Európskou investičnou bankou (EIB) a Komisiou ako súčasť Investičného plánu pre Európu s cieľom mobilizovať súkromné investície do projektov strategického významu pre EÚ.

I4MS: inovácia IKT pre výrobné MSP (I4MS) je program podporovaný Európskou komisiou na rozšírenie digitálnych inovácií výrobných MSP v Európe.

Iniciatíva digitalizácie európskeho priemyslu: iniciatíva digitalizácie európskeho priemyslu.

Integrácia systémov: označuje proces alebo fázu zameranú na spájanie rôznych subsystémov alebo komponentov do jedného veľkého systému.

Inteligentné továrne: projekt Inteligentné továrne v nových členských štátoch EÚ, ktorý za Európsky parlament riadi EK – GR CNECT, sa začal realizovať v máji 2017. V súvislosti s iniciatívou Digitalizácia európskeho priemyslu je jeho cieľom prispievať k úsiliu o budovanie siete centier digitálnych inovácií v Európe.

Internet vecí: internet vecí (ang. skratka IoT) označuje distribuovanú sieť spájajúcu fyzické predmety, ktoré sú schopné snímať svoje prostredie alebo konať podľa impulzov z neho a komunikovať medzi sebou navzájom, ako aj s inými zariadeniami alebo počítačmi.

Kybernetická bezpečnosť: kybernetická bezpečnosť označuje bezpečnosť kybernetického priestoru, pričom samotný kybernetický priestor označuje súbor odkazov a vzťahov medzi objektmi, ktoré sú prístupné prostredníctvom generalizovanej telekomunikačnej siete, ako aj súbor samotných predmetov, v ktorých sa zobrazujú rozhrania umožňujúce vzdialené ovládanie, vzdialený prístup k údajom alebo účasť na riadiacich úkonoch v rámci kybernetického priestoru.

Kyberneticko-fyzikálne systémy: ide o systém, ktorý sa vyznačuje prísnou kombináciou počítačového a fyzického prvku systému a koordináciou medzi nimi. V literatúre sa označuje sa aj ako „priemyselný internet vecí“.

Malé a stredné podniky (MSP): Definícia veľkosti, ktorá sa vzťahuje na spoločnosti a iné organizácie, na základe počtu zamestnancov a určitých finančných kritérií. Malé podniky majú menej ako 50 zamestnancov a obrat alebo celková súvaha neprevyšuje 10 mil. EUR. Stredné podniky zamestnávajú menej ako 250 zamestnancov a majú obrat do 50 mil. EUR alebo celkovú súvahu do 43 mil. EUR.

Odporúčania pre jednotlivé krajiny: ide o dokumenty, ktoré vypracúva Európska komisia pre každú krajinu, v ktorých sa analyzuje jej hospodárska situácia a poskytujú sa odporúčania týkajúce sa opatrení, ktoré by mala prijať v priebehu 12 až 18 mesiacov.

Operačný program (program): v operačnom programe sa stanovujú priority a konkrétne ciele členského štátu a opisuje sa spôsob využitia finančných prostriedkov (spolufinancovanie z EÚ a vnútroštátnych verejných a súkromných zdrojov) v priebehu daného obdobia (vo všeobecnosti sedem rokov) na financovanie projektov. Projekty v rámci programu musia prispievať k plneniu určitého počtu cieľov stanovených na úrovni EÚ prioritnej osi programov. Finančné prostriedky programu môžu pochádzať z EFRR, KF a/alebo ESF. Program vypracúva členský štát a pred uhradením akýchkoľvek platieb z rozpočtu EÚ ho musí schváliť Komisia. Programy sa v priebehu programového obdobia môžu meniť len vtedy, ak s tým súhlasia obidve strany.

Robotika: robotika sa zaoberá návrhom, konštrukciou, činnosťou a používaním robotov, ako aj počítačových systémov na ich ovládanie. Robotika predstavuje rýchlo sa rozvíjajúci trh čoraz väčšmi stimulovaný dopytom po nových a kvalitnejších výrobkoch v rôznych oblastiach, ako sú výroba, pátracie a záchranné činnosti, kontrola a monitorovanie, a chirurgia a zdravotná starostlivosť, domácnosti a vozidlá, doprava a logistika, poľnohospodárstvo a mnohé iné.

SAE: cieľom iniciatívy Smart Anything Everywhere (SAE) je umožniť MSP, startupom a spoločnostiam so strednou trhovou kapitalizáciou rozšíriť svoje výrobky a služby zahrnutím inovatívnych digitálnych technológií.

Účinok: účinky sú zmeny, ktoré nastanú v dôsledku realizácie pomoci a ktoré spravidla súvisia s cieľmi tejto pomoci. Účinky zahŕňajú výsledky aj vplyvy. Účinky môžu byť očakávané alebo neočakávané, pozitívne alebo negatívne (napr. nová diaľnica priláka do regiónu investorov, ale spôsobí neprijateľnú úroveň znečistenia v oblastiach, ktorými prechádza).

Umelá inteligencia: umelá inteligencia znamená simuláciu ľudskej inteligencie v prístrojoch.

Vysokovýkonná výpočtová technika (HPC): Ide o vysokorýchlostnú výpočtovú techniku, ktorá sa používa ako klaster viacerých procesorov združených prostredníctvom rýchlych komunikačných kanálov a klastrového softvéru. Elektronické infraštruktúry a superpočítače umožňujú riešiť náročné a komplexné výzvy modernej vedy a priemyslu s novými výpočtovými a simulačnými kapacitami.

Audítorský tím

V osobitných správach Európskeho dvora audítorov sa predkladajú výsledky jeho auditov, ktoré sa týkajú politík a programov EÚ alebo tém riadenia súvisiacich s konkrétnymi rozpočtovými oblasťami. EDA vyberá a navrhuje tieto audítorské úlohy tak, aby mali maximálny vplyv, pričom sa zohľadňujú riziká pre výkonnosť či zhodu, výška súvisiacich príjmov alebo výdavkov, budúci vývoj a politický a verejný záujem.

Tento audit výkonnosti vykonala audítorská komora II, ktorá sa špecializuje na výdavkové oblasti investícií na podporu súdržnosti, rastu a začlenenia a ktorej predsedá členka EDA Iliana Ivanova. Audit viedla členka EDA Iliana Ivanova a podporu jej poskytol vedúci kabinetu Mihail Stefanov a James Verity, atašé; Niels-Erik Brokopp, hlavný manažér; Paolo Pesce, vedúci úlohy; Rafal Gorajski, zástupca vedúceho úlohy; a Dieter Böckem, Mariya Byalkova, Francisco Carretero Llorente, Zuzana Gullová, Kristina Maksinen, Janka Nagy-Babos, Rene Reiterer a Nikolaos Zompolas, audítori.

V dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 a prísnych karanténnych podmienok nebolo možné vyhotoviť fotografiu audítorského tímu.

Koncové poznámky

¹ Ďalšie informácie o jednotlivých zložkách Priemyslu 4.0 uvádzame v glosári.

² Napríklad PricewaterhouseCoopers (PwC): Opportunities and Challenges of the industrial internet (2015) a Boston Consulting Group: the future of productivity and growth in manufacturing industries (2015).

³ Európska investičná banka – Who is prepared for the new digital age? – Evidence from the EUB Investment Survey, február 2020.

⁴ https://ec.europa.eu/growth/industry/policy/advanced-technologies_sk

⁵ Európska komisia (2017), okrúhly stôl na tému Digitalizácia európskeho priemyslu: pracovná skupina 1 – Centrá digitálnych inovácií, s. 4.

⁶ https://ec.europa.eu/growth/smes_sk

⁷ Európska investičná banka, Financing the digitalisation of small and medium-sized enterprises: The enabling role of digital innovation hubs. 14. novembra 2019.

⁸ EIB rozlišuje dva druhy výdavkov na IKT: tradičné výdavky na zariadenia, pripojiteľnosť atď. a výdavky na projekty tzv. digitálnej optimalizácie a transformácie.

⁹ IDC Market Perspective Report: COVID-19 Impact on European ICT Markets – Mid-March 2020 View.

¹⁰ Európska komisia, KOM(2010) 245 v konečnom znení/2 z 26. augusta 2010, Digitálna agenda pre Európu, Brusel.

¹¹ Európska komisia, COM(2015) 192 final zo 6. mája 2015, Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe, Brusel.

¹² Rada Európskej únie (2015), 9340/18, závery o digitálnej transformácii európskeho priemyslu, 29. mája 2015.

¹³ Európska komisia (2016), COM(2016) 180 final z 19. apríla 2016, Digitalizácia európskeho priemyslu – Využiť výhody jednotného digitálneho trhu v plnej miere, Brusel.

¹⁴ ZFEÚ, článok 6.

¹⁵ COM(2018) 434, návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje program Digitálna Európa na obdobie 2021 – 2027.

¹⁶ https://www.consilium.europa.eu/media/43422/20200421-a-roadmap-for-recovery_sk.pdf

¹⁷ Podrobnosti metodiky použitej pri tvorbe indexu sa nachádzajú na stránke https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/desi.

¹⁸ International Digital Economy and Society Index 2018, záverečná správa SMART 2017/0052. ISBN 978-92-79-85699-0.

¹⁹ https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/countries-performance-digitisation

²⁰ https://ec.europa.eu/futurium/en/implementing-digitising-european-industry-actions/national-initiatives-digitising-industry

²¹ https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/workshop-monitoring-progress-national-initiatives-digitising-industry

²² Naše preskúmanie verejno-súkromných partnerstiev sa nachádza v osobitnej správe č. 9/2018 – Verejno-súkromné partnerstvá v EÚ: rozsiahle nedostatky a obmedzené prínosy.

²³ Osobitná správa EDA č.5/2017 Nezamestnanosť mladých ľudí – majú na ňu politiky EÚ vplyv? Body 78 a 159.

²⁴ Study on Monitoring Progress in National Initiatives on Digitising Industry, Contract SMART 2018/0002..

²⁵ https://www.bundesregierung.de/breg-en/issues/umsetzungsstrategie-digital-1679944

²⁶ Podobná koncepcia sa zaviedla pre programy rozvoja vidieka v roku 2016: vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1997 z 15. novembra 2016, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 808/2014, pokiaľ ide o zmenu programov rozvoja vidieka a monitorovanie akcií na podporu integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín, a ktorým sa opravuje uvedené nariadenie. Tento systém umožnil Komisii identifikovať činnosti s potenciálnym prínosom pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín.

²⁷ COM(2018) 375 final. Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl a migráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj na riadenie hraníc a víza.

²⁸ European Digital Innovation Hubs in Digital Europe Programme (Európske centrá digitálnych inovácií v rámci programu Digitálna Európa), návrh pracovného dokumentu, 12. novembra 2019.

²⁹ ulharsko, Česká republika, Estónsko, Chorvátsko, Cyprus, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Malta, Poľsko, Rumunsko, Slovinsko a Slovensko.

³⁰ https://www.mittelstand-digital.de/

³¹ https://www.de-hub.de/

³² https://www.gov.pl/web/rozwoj/przemysl-4-0

³³ http://www.adma.ec/

³⁴ Osobitná správa EDA č. 12/2018 – Širokopásmové pripojenie v členských štátoch EÚ: napriek pokroku nebudú všetky ciele stratégie Európa 2020 splnené.

³⁵ Podrobnosti o týchto činnostiach sú k dispozícii na webovom sídle Komisie: https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/free-flow-non-personal-data.

³⁶ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1807 zo 14. novembra 2018 o rámci pre voľný tok iných ako osobných údajov v Európskej únii.

³⁷ Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1024 z 20. júna 2019 o otvorených dátach a opakovanom použití informácií verejného sektora (smernica o otvorených dátach).

³⁸ Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Európska dátová stratégia. COM(2020) 66 final z 19. februára 2020.

³⁹ Expertná skupina pre zodpovednosť a nové technológie (jún 2018).

⁴⁰ Liability for Artificial Intelligence and other emerging digital technologies, ISBN 978-92-76-12959-2.

⁴¹ Správa Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru – Správa o vplyve umelej inteligencie, internetu vecí a robotiky na bezpečnosť a zodpovednosť. COM(2020) 64 final z 19. februára 2020.

⁴² https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/public-consultation-safety-apps-and-other-non-embedded-software

⁴³ Study on Safety of non-embedded software; Service, data access, and legal issues of advanced robots, autonomous, connected, and AI-based vehicles and systems, ISBN 978-92-79-99495-1 a ISBN 978-92-79-99496-8.

⁴⁴ Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Digitálna agenda pre Európu, KOM(2010) 245 v konečnom znení/2 z 26. augusta 2010, potvrdené v roku 2012 oznámením Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Digitálna agenda pre Európu – podpora európskeho digitálneho rastu, COM(2012) 784 z 18. decembra 2012.

⁴⁵ Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Pripojenie pre konkurencieschopný jednotný digitálny trh – smerom k európskej gigabitovej spoločnosti – COM(2016) 587 a pracovný dokument Komisie – SWD(2016) 300.

⁴⁶ Osobitná správa EDA č. 12/2018, bod 85 a odporúčanie 5.

⁴⁷ Eurostat (isoc_ci_it_en2).

⁴⁸ Kompetenčné centrá sú spolupracujúce subjekty s vysoko kvalifikovanými výskumnými pracovníkmi. Zabezpečujú sústredený strategický výskum v prospech svojho odvetvia.

⁴⁹ https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/digital-skills-jobs-coalition.

⁵⁰ Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Nový program v oblasti zručností pre Európu – Spolupráca na posilnení ľudského kapitálu, zamestnateľnosti a konkurencieschopnosti. COM(2016) 381 final.

⁵¹ https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/digital-opportunity-traineeships-boosting-digital-skills-job

⁵² Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o akčnom pláne digitálneho vzdelávania. COM(2018) 22 final.

⁵³ Referenčný výmenný kurz eura podľa ECB z 8. novembra 2019.

⁵⁴ Referenčný výmenný kurz eura podľa ECB z 27. júna 2019 (4,2515).

⁵⁵ Referenčný výmenný kurz eura podľa ECB z 28. júna 2019 (4,2496).

⁵⁶ Výročná správa o MSP 2018/2019. ISBN 978-92-9202-641-7.

⁵⁷ 500 mil. EUR pre centrá digitálnych inovácií, ako aj investícia vo výške približne 5 mld. EUR pre vedúce postavenie v oblasti digitálnych technológií v rámci programu Horizont 2020 prostredníctvom partnerstiev, budovania platforiem a ťažiskových oblastí.

⁵⁸ Pozri COM(2018) 375 final, najmä články 4 a 11; COM(2018) 372 final, najmä článok 2.

⁵⁹ Pozri napríklad https://ec.europa.eu/regional_policy/en/policy/how/priorities/digital-age a https://s3platform.jrc.ec.europa.eu/-/mapping-eu-investments-in-ict-description-of-an-online-tool-and-initial-observations?inheritRedirect=true&redirect=%2Fdigital-agenda-and-ict

⁶⁰ WP2018-2020, https://ec.europa.eu/research/participants/data/ref/h2020/wp/2018-2020/main/h2020-wp1820-leit-ict_en.pdf, najmä s. 10 a nasl.

⁶¹ Podľa špecializovanej monitorovacej štúdie, ktorá sa má uverejniť v roku 2020, celková orientačná suma finančných prostriedkov pre iniciatívy digitalizácie európskeho priemyslu v jednotlivých členských štátoch je približne 3,26 miliardy EUR za rok 2019. Tento údaj neobsahuje mechanizmy výhradne finančnej podpory ako daňové stimuly a schémy odpisovania z dôvodu nedostatku porovnateľnosti a transparentnosti. Suma 3,26 miliardy EUR nezahŕňa ani najmenšie iniciatívy a iniciatívy, ktoré majú vo svojom rozsahu pôsobnosti projekty iné než digitalizácia, keďže údaje neboli rozčlenené tak, že by nám v týchto prípadoch umožnili oddeliť rozpočet na digitalizáciu.

Harmonogram

Kontakt

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG

Tel. +352 4398-1
Otázky: eca.europa.eu/sk/Pages/ContactForm.aspx
Webová stránka: eca.europa.eu
Twitter: @EUAuditors

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (http://europa.eu).

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2020.

AUTORSKÉ PRÁVA

© Európska únia, 2020.

Politika týkajúca sa opakovaného použitia materiálov Európskeho dvora audítorov (EDA) je stanovená v rozhodnutí Európskeho dvora audítorov č. 6/2019 o politike otvoreného prístupu a opakovanom použití dokumentov.

Pokiaľ sa nestanovuje inak (napr. v osobitnom upozornení o autorských právach), obsah materiálov EDA vo vlastníctve EÚ podlieha licencii Creative Commons Attribution 4.0 International (CC BY 4.0). To znamená, že opakované použitie je povolené pod podmienkou, že sa náležite uvedie zdroj a označia prípadné zmeny. Používateľ nesmie skresliť pôvodný význam či myšlienku dokumentov. EDA nenesie zodpovednosť za žiadne dôsledky opakovaného použitia.

V prípade, že konkrétny materiál zobrazuje alebo opisuje identifikovateľné súkromné osoby, napr. na fotografiách zamestnancov EDA, alebo ak obsahuje prácu tretej strany, používateľ je povinný získať dodatočné povolenie. Ak je súhlas udelený, ruší sa ním uvedené všeobecné povolenie a jasne sa vymedzí každé prípadné obmedzenie týkajúce sa použitia.

V prípade použitia či šírenia obsahu materiálov, ktoré EÚ nevlastní, je potrebné žiadať povolenie priamo od držiteľov autorských práv.

Politika EDA týkajúca sa opakovaného použitia materiálov sa nevzťahuje na softvér ani dokumenty, ktoré podliehajú právam priemyselného vlastníctva, ako sú patenty, ochranné známky, zapísané dizajny, logá a názvy, a používateľovi sa na ne licencia neposkytuje.

V súbore webových sídiel inštitúcií Európskej únie v rámci domény europa.eu sa uvádzajú odkazy na sídla tretích strán. Keďže sú mimo kontroly EDA, odporúčame Vám zoznámiť sa s ich politikami ochrany osobných údajov a autorských práv.

Použitie loga Európskeho dvora audítorov

Logo Európskeho dvora audítorov sa nesmie použiť bez predchádzajúceho súhlasu Európskeho dvora audítorov.

Obráťte sa na EÚ

Osobne
V rámci celej EÚ existujú stovky informačných centier Europe Direct. Adresu centra najbližšieho k vám nájdete na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Telefonicky alebo e-mailom
Europe Direct je služba, ktorá odpovedá na vaše otázky o Európskej únii. Túto službu môžete kontaktovať:

• prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla: 00 800 6 7 8 9 10 11 (niektorí operátori môžu tieto hovory spoplatňovať),
• prostredníctvom štandardného telefónneho čísla: +32 22999696, alebo
• e-mailom na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Vyhľadávanie informácií o EÚ

Online
Informácie o Európskej únii sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie na webovej stránke Europa: https://europa.eu/european-union/index_sk.

Publikácie EÚ
Publikácie EÚ, bezplatné alebo platené, si môžete stiahnuť alebo objednať z kníhkupectva na webovej stránke https://op.europa.eu/sk/publications. Ak chcete získať viac než jeden výtlačok bezplatných publikácií, obráťte sa na službu Europe Direct alebo vaše miestne informačné centrum (pozri https://europa.eu/european-union/contact_sk).

Právo EÚ a súvisiace dokumenty
Prístup k právnym informáciám EÚ vrátane všetkých právnych predpisov EÚ od roku 1952 vo všetkých úradných jazykoch nájdete na webovej stránke EUR-Lex: http://eur-lex.europa.eu.

Otvorený prístup k údajom z EÚ
Portál otvorených dát EÚ (http://data.europa.eu/euodp/sk.) poskytuje prístup k súborom dát z EÚ. Dáta možno stiahnuť a opätovne použiť bezplatne na komerčné aj nekomerčné účely.