Podpora EÚ na digitalizáciu škôl Významné investície, ale nedostatočné strategické zameranie pri využívaní finančných prostriedkov EÚ členskými štátmi

Zhrnutie

I V EÚ nesú členské štáty plnú zodpovednosť za navrhovanie politiky vzdelávania a za organizáciu svojich škôl. EÚ dopĺňa a podporuje opatrenia členských štátov a poskytuje významnú finančnú podporu na digitalizáciu škôl. Na tento účel využíva rôzne nástroje, ako sú fondy politiky súdržnosti, Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti a program Erasmus+. Značné sumy boli alebo budú vyplatené v rokoch 2014 až 2026 prostredníctvom jedného z týchto programov s cieľom posilniť digitálne vzdelávanie.

II V rámci tohto auditu sme posúdili opatrenia financované z rozpočtu EÚ na podporu digitálneho vzdelávania v školách. Preskúmali sme, či opatrenia Komisie podporujú digitalizáciu škôl dobre. Takisto sme zvážili, či vnútroštátne, regionálne a miestne orgány v členských štátoch využili dostupné finančné prostriedky EÚ na podporu digitalizácie škôl a či mali školy dostatočne gigabitové internetové pripojenie na dosiahnutie cieľov EÚ. Cieľom našej správy je pomôcť Komisii a vnútroštátnym a regionálnym orgánom členských štátov účinnejšie riešiť výzvy digitalizácie škôl v období 2021 – 2027. Dospeli sme k záveru, že tieto opatrenia celkovo pomohli školám v ich úsilí o digitalizáciu, ale členským štátom chýba strategické zameranie na využívanie finančných prostriedkov EÚ.

III V roku 2018 Komisia prijala akčný plán digitálneho vzdelávania na podporu členských štátov pri riešení výziev v oblasti digitálneho vzdelávania. Tento plán zahŕňal školy. Kontrolované členské štáty však buď nepremietli ciele akčného plánu do svojich národných (alebo regionálnych) stratégií, neaktualizovali svoje stratégie na obdobie 2021 – 2027, alebo nesformulovali osobitné stratégie digitalizácie svojich škôl. Zistili sme tiež, že opatrenia financované EÚ neboli vždy dobre zakotvené v národných alebo regionálnych stratégiách digitalizácie škôl, hoci to mohlo znížiť riziko roztrieštených intervencií financovaných z rozpočtu EÚ a prispieť k dosiahnutiu väčšieho vplyvu.

IV Vo väčšine prípadov projekty financované EÚ priniesli plánované výstupy, ale stále existovali faktory, ktoré bránili školám čo najlepšie využívať financovanie EÚ. Pokiaľ ide o opatrenia, ktoré sa majú financovať z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, vyskytli sa nedostatky v tom, ako boli vymedzené míľniky a ciele, najmä pokiaľ ide o výsledky, ktoré sa majú dosiahnuť v oblasti zlepšovania digitálneho vzdelávania. Zistili sme, že odhady nákladov, ktoré Komisia schválila počas rokovaní o národných plánoch sa pri dvoch opatreniach preskúmaných v rámci tohto auditu výrazne líšili od skutočných nákladov, ktoré vznikli počas vykonávania. Školy navyše neboli dostatočne zapojené do stanovenia potrieb.

V Takmer všetci študenti teraz používajú digitálne zariadenia, ale mnohé školy stále hlásia nedostatočné vybavenie alebo ďalšie potreby odbornej prípravy učiteľov. Zistili sme tiež, že často chýba oficiálny prístup k využívaniu IKT v triede, čo bráni školám využívať plný potenciál digitalizácie.

VI Komisia nemá ucelené údaje o celkových sumách finančných prostriedkov EÚ vynaložených na digitalizáciu škôl. Len niekoľko členských štátov hodnotí výsledky, ktoré dosiahli prostredníctvom finančnej podpory EÚ na zlepšenie digitálneho vzdelávania v školách. Ukazovatele špecifické pre jednotlivé programy neboli informatívne a len dva zo šiestich kontrolovaných členských štátov mali prístupy k systematickému monitorovaniu pokroku, ktorý školy dosiahli v oblasti digitalizácie v dôsledku finančnej podpory EÚ.

VII V roku 2016 Komisia stanovila pre členské štáty ciele pripojiť školy k gigabitovému internetu do roku 2025 a umožniť im používať najmodernejšie IT vybavenie a prijímať inovatívne spôsoby výučby a učenia sa. V roku 2022 však len nízky počet škôl môže skutočne využívať gigabitové pripojenie. Členské štáty mali rôzne prístupy k podpore pripojenia škôl, ale chýbajúce prísne strategické plánovanie spolu s oneskoreniami pri vykonávaní špecializovaných programov zvyšuje riziko, že EÚ nedosiahne cieľ gigabitového internetového pripojenia do roku 2025.

VIII Na základe týchto záverov Komisii odporúčame:

• aktívnejšie podporovať opatrenia EÚ v rámci akčného plánu digitálneho vzdelávania s cieľom zvýšiť ich vplyv,
• prijať opatrenia na posilnenie prepojenia medzi cieľmi akčného plánu digitálneho vzdelávania, národnými alebo regionálnymi stratégiami a financovaním škôl zo strany EÚ,
• monitorovať a podporovať dosiahnutie cieľa pripojenia ku gigabitovému internetu do roku 2025 za všetky školy.

Úvod

Digitálne vzdelávanie a digitalizácia škôl

01 Cieľom digitálneho vzdelávania je umožniť študentom prosperovať v živote, stať sa angažovanými občanmi a lepšie sa integrovať do trhu práce v čoraz digitalizovanejšom svete¹. Komisia už vo svojich prieskumoch škôl vykonaných v rokoch 2013 a 2018 zistila, že osobitné politiky a podporné opatrenia na úrovni škôl, napríklad lepšie vybavenie alebo profesionálny rozvoj učiteľov, by mohli prispieť k lepším výsledkom vzdelávania, ale aj to, že využívanie informačných technológií a prístup k rýchlemu internetu sa medzi jednotlivými školami výrazne líšili². Štúdia, ktorú v roku 2018 uskutočnila Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), poukázala na to, že študenti v školách, ktoré boli dobre vybavené počítačmi a pripojením na internet, by mohli dosiahnuť lepšie výsledky vzdelávania³.

02 Digitálne kompetencie a zručnosti a dostupnosť digitálnej infraštruktúry a vybavenia sa od vypuknutia pandémie COVID-19 stali relevantnejšími na všetkých úrovniach vzdelávania. Pandémia odhalila, že školské systémy takmer vo všetkých členských štátoch neboli dobre pripravené na dištančné vyučovanie, pretože školy nemali dobré pripojenie na internet a chýbalo vhodné digitálne vybavenie pre študentov a učiteľov⁴. Takisto bolo potrebné, aby učitelia presvedčivo a kvalifikovane používali digitálne technológie na podporu výučby spolu s inovatívnymi vyučovacími metódami a zabezpečili, aby sa všetci študenti mohli zúčastňovať na digitálnom vzdelávaní.

03 V EÚ sú členské štáty zodpovedné za navrhovanie politiky vzdelávania, vybavenie škôl, dohľad nad obsahom výučby a za odbornú prípravu učiteľov a študentov. Okrem toho v rámci členských štátov môže byť zodpovednosť rozdelená na rôznych úrovniach (t. j. na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni). Akákoľvek cezhraničná spolupráca medzi členskými štátmi v oblasti vzdelávania je dobrovoľná a nevyhnutne nesúvisí s využívaním finančných prostriedkov EÚ. EÚ však môže podporovať a dopĺňať opatrenia členských štátov⁵.

04 Úlohou Komisie v digitalizácii škôl je dopĺňať a podporovať činnosti členských štátov pri plnom rešpektovaní ich zodpovednosti za obsah výučby a organizáciu vzdelávacích systémov.

05 Úspech digitálneho vzdelávania si vyžaduje aj digitalizáciu škôl: zabezpečenie vysokorýchlostného internetu školám a vybavenie učební, učiteľov a študentov hardvérom, ako sú notebooky alebo tablety; zabezpečiť, aby učitelia a ostatní zamestnanci škôl mali digitálne zručnosti, ktoré potrebujú; zabezpečenie primeraných digitálnych vzdelávacích materiálov a bezpečných platforiem; a používanie aktuálnych učebných plánov a vzdelávacích prístupov.

06 V roku 2020 bolo viac než 65 miliónov registrovaných študentov a učiteľov na viac než 200 000 základných a stredných školách v 27 členských štátoch⁶.

Akčný plán Komisie pre digitálne vzdelávanie

07 Európsky parlament, Rada a Komisia v novembri 2017 na samite v Göteborgu vyhlásili v Európskom pilieri sociálnych práv právo každého človeka na kvalitné a inkluzívne vzdelávanie, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie, aby si udržal a získal zručnosti, ktoré mu umožnia plne sa zapojiť do života spoločnosti a úspešne zvládať zmeny postavenia na trhu práce⁷. Komisia prispela k týmto diskusiám tým, že stanovila svoju víziu európskeho vzdelávacieho priestoru s cieľom využiť plný potenciál vzdelávania a kultúry ako hybných síl pre tvorbu pracovných miest, sociálnu spravodlivosť či aktívne občianstvo a príležitosti na zažívanie európskej identity v celej jej rozmanitosti⁸. Komisia a členské štáty identifikovali inovácie a digitálne technológie ako kľúčový faktor lepšieho vzdelávania, čo je oblasť, v ktorej je Európa vnímaná tak, že zaostáva za ostatnými regiónmi.

08 V januári 2018 Komisia vydala svoj prvý akčný plán digitálneho vzdelávania (ďalej len „akčný plán“), ako oznámila vo svojom príspevku na samite v Göteborgu⁹. Tento plán obsahuje niekoľko opatrení v troch prioritných oblastiach, prostredníctvom ktorých Komisia zamýšľala podporiť celkové systémy vzdelávania a odbornej prípravy členských štátov vo všetkých sektoroch vzdelávania výmenou osvedčených postupov a stimulovať a rozširovať účelné využívanie digitálnych a inovačných vzdelávacích postupov (pozri ilustráciu 1).

09 Komisia aktualizovala svoj nový akčný plán v septembri 2020. Aktualizovaný plán ponúka dlhodobú strategickú víziu na obdobie 2021 – 2027. Pokračuje v hlavných prvkoch pôvodného akčného plánu, ale zohľadňuje aj najnovší vývoj v oblasti digitálneho vzdelávania. Zameriava sa na dve prioritné oblasti a kľúčové opatrenia, ktoré sa majú realizovať v nadchádzajúcich rokoch, ktoré sú relevantné nielen pre školy, ale aj pre postsekundárne vzdelávanie (napríklad na univerzitách) alebo odborné vzdelávanie (pozri ilustráciu 2).

10 Komisia považuje tento akčný plán za kľúčový faktor na zlepšenie digitálnej gramotnosti, zručností a kapacít na všetkých úrovniach vzdelávania a odbornej prípravy a pre všetky úrovne digitálnych zručností. Plán využíva aj ako referenčný dokument pre európsky semester, cyklus koordinácie hospodárskych, fiškálnych, pracovných a sociálnych politík členských štátov medzi rozpočtovými a hospodárskymi politikami členských štátov. V tomto rámci Rada na základe návrhov Komisie každoročne vydáva odporúčania pre jednotlivé krajiny (OJK) v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy. Na ilustrácii 3 sú uvedené členské štáty, ktorým Rada odporučila investície do digitalizácie škôl v roku 2019 alebo 2020.

Cieľ EÚ týkajúci sa pripojenia škôl s rýchlosťou jeden gigabit za sekundu do roku 2025

11 Keďže nové dátové služby a aplikácie si vyžadujú siete s čoraz vyššou kapacitou, Komisia stanovila v roku 2016 strategické ciele v oblasti pripojenia pre všetky hlavné sociálno-ekonomické hnacie sily, ako sú školy. Podľa týchto cieľov by všetky školy mali mať do roku 2025 vysokorýchlostné širokopásmové pripojenie, čo znamená prístup k internetovému pripojeniu, ktoré ponúka rýchlosť zostupného a vzostupného spojenia najmenej 1 Gbit/s¹⁰. Pripojenie škôl na vysokorýchlostný širokopásmový internet by uľahčilo inovatívne spôsoby výučby a učenia sa, umožnilo by učiteľom a študentom využívať aktuálne vzdelávacie materiály, a tým by zlepšilo digitálne zručnosti. Tieto ciele sa riadili Digitálnou agendou pre Európu prijatou v roku 2010, v ktorej Komisia uviedla, že všetci občania EÚ by mali mať do roku 2020 prístup k širokopásmovému pripojeniu s rýchlosťou 30 Mb/s¹¹.

Finančná podpora EÚ

12 Členské štáty môžu využívať finančnú podporu EÚ na digitalizáciu škôl prostredníctvom rôznych nástrojov, z ktorých každý má svoje osobitné ciele a charakteristiky:

• Fondy politiky súdržnosti:

•  na obdobie 2014 – 2020 boli investície do zlepšenia prístupu k informačným a komunikačným technológiám (IKT) a vzdelávania a odbornej prípravy a zlepšenia ich využívania a kvality tematickými cieľmi Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a Európskeho sociálneho fondu (ESF), dvoch fondov politiky súdržnosti (známych aj ako európske štrukturálne a investičné fondy, EŠIF). EÚ využíva tieto fondy na spolufinancovanie investícií v oblastiach, ako je vyvážený rozvoj regiónov a rozvoj pracovníkov, mladých ľudí a všetkých, ktorí hľadajú prácu¹². Na programové obdobie 2014 – 2020 predstavoval celkový rozpočet EFRR a ESF 329 mld. EUR, z ktorých sa približne 44,6 mld. EUR vyčlenilo na tieto dva tematické ciele. Digitalizácia škôl však nebola osobitným cieľom týchto fondov. Členské štáty preto nemusia poskytovať podrobné informácie o sumách vynaložených na tento účel (pozri bod 71),
•  na roky 2020 až 2022 bola v rámci fondov politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020 zriadená Pomoc pri obnove v oblasti súdržnosti a území Európy (REACT-EU) v rámci iniciatívy NextGenerationEU (NGEU)¹³. Z celkového rozpočtu 44,5 mld. EUR členské štáty mohli využiť finančné prostriedky na podporu digitalizácie škôl. Členské štáty mohli požiadať o úplné financovanie opatrení REACT-EU z rozpočtu EÚ,
•  v období 2021 – 2027 môžu členské štáty tiež využívať fondy politiky súdržnosti na digitalizáciu svojich škôl, najmä na investície do prístupovej infraštruktúry¹⁴ a na podporu získavania digitálnych zručností¹⁵.

• Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (RRF)¹⁶:

RRF je dočasný nástroj zriadený v rámci NGEU, ktorého cieľom je zmierniť hospodársky a sociálny vplyv pandémie COVID-19. Tento nástroj riadi priamo Komisia. Do konca roka 2026 dostanú členské štáty podporu EÚ pod podmienkou, že dosiahnu určité výkonnostné ciele a míľniky pre investície a reformy vymedzené v národných plánoch obnovy a odolnosti. Členské štáty môžu využiť podporu EÚ na financovanie investícií do rozvoja digitálnych zručností a digitálnej transformácie škôl. Na základe plánov obnovy a odolnosti sme zistili, že 21 členských štátov sa z celkového rozpočtu vo výške 723,8 mld. EUR (v bežných cenách), ktorý je k dispozícii pre RRF, rozhodlo investovať viac než 11 mld. EUR do opatrení na podporu digitalizácie svojich škôl¹⁷.

• Program Erasmus+¹⁸:

Týmto programom sa okrem iného podporuje výučba založená na IKT, otvorené vzdelávanie a inovačné postupy v digitálnej ére a rieši aj digitálnu transformáciu rozvíjaním digitálnej pripravenosti, odolnosti a kapacity:

•  na obdobie 2014 – 2020 mal tento program celkový rozpočet vo výške 14,9 mld. EUR, z čoho približne 1,6 mld. EUR bolo pridelených na projekty nadnárodného strategického partnerstva v oblasti školského vzdelávania, pričom 100 mil. EUR bolo osobitne určených na projekty na zlepšenie využívania IKT vo výučbe a učení sa. Komisia využila tento program aj na financovanie opatrení v rámci akčného plánu z roku 2018,
•  na obdobie 2021 – 2027 sa rozsah pôsobnosti programu rozšíril na podporné činnosti a projekty s cieľom splniť aktualizovaný akčný plán a digitálnu transformáciu škôl¹⁹. Celkový rozpočet programu je 26,2 mld. EUR. Osobitné rozpočtové prostriedky na digitalizáciu nie sú k dispozícii, ale finančné prostriedky sa môžu použiť na podporu opatrení na roky 2021 – 2027 v rámci akčného plánu a na strategické inovačné partnerstvá vrátane projektov digitálneho vzdelávania v školách. Digitálna transformácia je jednou zo štyroch prierezových priorít tohto programu.

• Nástroj na prepájanie Európy

Vobdobí 2021 – 2027 digitálna časť Nástroja na prepájanie Európy²⁰, nástroja EÚ, ktorý priamo riadi Komisia a poskytuje finančnú podporu na vytvorenie udržateľnej prepojenej infraštruktúry, má rozpočet vo výške viac než 2 mld. EUR okrem iného na podporu zavádzania systémov 5G v tzv. komunitách 5G, ktoré možno použiť na pripojenie škôl.

Riadenie a využívanie fondov EÚ

13 V prípade programov politiky súdržnosti sú vnútroštátne alebo regionálne orgány v členských štátoch zodpovedné za výber a monitorovanie projektov v rámci operačných programov a za vyplácanie podpory. Komisia spolufinancuje náklady na projekty v súlade s podmienkami stanovenými v platných všeobecných pravidlách a podmienkach príslušných programov.

14 V rámci RRF členské štáty zaviedli opatrenia vymedzené v národných plánoch obnovy a odolnosti. Každému plánu obnovy a odolnosti sa pridelí podpora v súlade s odhadovanými nákladmi na opatrenia, ktoré obsahuje, do maximálnej sumy stanovenej v nariadení o RRF. Na rozdiel od programov politiky súdržnosti financovanie EÚ nesúvisí so skutočne vzniknutými nákladmi, ale Komisia vypláca sumy pridelené na plány obnovy a odolnosti, keď členský štát dosiahne príslušné vopred stanovené súbory míľnikov a cieľov. Míľniky sú kvalitatívne výsledky, napríklad nadobudnutie účinnosti usmernení o financovaní. Ciele sú kvantitatívne výsledky, ako je nadobudnutie vymedzeného počtu digitálnych zariadení pre školy. V prílohe IV sa uvádza prehľad cieľov a míľnikov opatrení na podporu digitalizácie škôl v kontrolovaných členských štátoch.

15 Členské štáty zvyčajne využívajú fondy politiky súdržnosti a RRF na podporu infraštruktúry a vybavenia IKT v školách, poskytovanie odbornej prípravy učiteľov alebo prípravu vzdelávacích materiálov (pozri rámček 1).

16 Opatrenia Komisie na podporu digitalizácie škôl vrátane tých, ktoré podporujú akčný plán, sú financované najmä z programu Erasmus+, ktorý riadi priamo Komisia (pozri rámček 2).

Rozsah auditu a audítorský prístup

17 V rámci tohto auditu sme posúdili opatrenia na podporu digitálneho vzdelávania v školách. Konkrétne sme preskúmali, či:

• opatreniami Komisie, najmä v rámci programu Erasmus+, sa dobre podporila digitalizácia škôl,
• vnútroštátne, regionálne a miestne orgány v členských štátoch využili dostupné finančné prostriedky EÚ v rámci politiky súdržnosti podľa plánu,
• členské štáty vo svojich plánoch obnovy a odolnosti dobre riešili digitalizáciu škôl vzhľadom na prebiehajúce vykonávanie RRF do roku 2026,
• členské štáty premietli strategický cieľ²¹ Komisie do roku 2025 do vnútroštátnych stratégií alebo prístupov na pripojenie škôl na gigabitový internet a či je skutočné pripojenie škôl na dobrej ceste k dosiahnutiu tohto cieľa.

18 Na tento účel sme vybrali šesť členských štátov: Nemecko, Grécko, Chorvátsko, Taliansko, Rakúsko a Poľsko. Za Nemecko, kde regióny (Bundesländer) majú výlučnú zodpovednosť za politiku vzdelávania, sme vybrali spolkovú krajinu Severné Porýnie-Vestfálsko, ktorá je regiónom s najvyšším počtom obyvateľov škôl a študentov. V období 2014 – 2020 tieto členské štáty buď vynaložili značné sumy finančných prostriedkov v rámci politiky súdržnosti (EŠIF) na digitalizáciu svojich škôl, v súčasnosti na tento účel využívajú podporu z REACT-EU, alebo do svojich plánov obnovy a odolnosti zahrnuli osobitné opatrenia, ktoré sa majú financovať z RRF do konca roka 2026. Do konca roka 2021 sa na digitalizáciu škôl vyplatili alebo viazali finančné prostriedky v rámci politiky súdržnosti vo výške približne 2,6 mld. EUR. Ďalších 1,1 mld. EUR je v súčasnosti k dispozícii v rámci REACT-EU. Okrem toho sa do roku 2026 vyplatí viac než 7 mld. EUR štyrom z týchto členských štátov, ktoré sa rozhodnú použiť RRF na rovnaký účel, pod podmienkou, že uspokojivo splnia míľniky a ciele vymedzené v plánoch obnovy a odolnosti (pozri ilustráciu 4).

19 Vo všetkých šiestich členských štátoch sme preskúmali stratégie a prístupy k digitalizácii škôl. Okrem toho sme preskúmali vzorku 61 opatrení alebo projektov, ktoré boli alebo budú financované z EFRR, ESF, RRF a programu Erasmus+, ktoré boli všetky zamerané na podporu digitalizácie škôl. Vybrali sme tieto projekty buď z dôvodu ich finančného významu, alebo z dôvodu ich významu pre digitálne vzdelávanie v školách. Naša práca sa zamerala na to, do akej miery boli tieto projekty začlenené do národných stratégií digitalizácie škôl. Takisto sme posúdili, do akej miery boli účinné pri zlepšovaní digitálneho vzdelávania v školách. Okrem toho sme navštívili 35 škôl, ktoré tak či onak využívali podporu EÚ poskytnutú v rámci kontrolovaných projektov (pozri prílohu II).

20 V spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi a regionálnymi orgánmi sme uskutočnili aj online prieskum na viac než 49 000 základných a stredných školách v Severnom Porýní-Vestfálsku (Nemecko), Grécku, Chorvátsku, Taliansku a Poľsku. Tento prieskum sa týkal približne štvrtiny škôl v EÚ. Jeho účelom bolo získať aktuálne informácie, ktoré by inak neboli k dispozícii o skutočnom gigabitovom pripojení škôl, úlohe digitálneho vzdelávania a používaní nástrojov a opatrení EÚ v tejto oblasti (pozri vysvetlenie v prílohe III). Prieskum sme neuskutočnili v rakúskych školách, pretože vnútroštátne orgány sa rozhodli nepodporiť nás pri zasielaní dotazníkov školám.

21 A napokon sme vychádzali zo zistení z našich predchádzajúcich osobitných správ, napríklad o vysokorýchlostnej širokopásmovej infraštruktúre v mestských a vidieckych oblastiach²², a z posúdenia Komisie týkajúceho sa národných plánov obnovy a odolnosti²³.

22 Audit sme vykonali v rokoch 2021 a 2022 a týkal sa obdobia rokov 2015 až 2021. Netýkal sa využívania fondov politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027, keďže Komisia do konca našej audítorskej práce v teréne v júni 2022 zatiaľ nedokončila svoje posúdenie návrhov programov za väčšinu členských štátov.

23 Tento audit sme sa rozhodli vykonať vzhľadom na zvýšené úsilie Komisie o podporu členských štátov pri digitalizácii škôl a vzhľadom na značné sumy podpory EÚ, ktoré majú členské štáty k dispozícii na tento účel, najmä v reakcii na pandémiu COVID-19.

24 Cieľom tohto auditu je pomôcť Komisii a vnútroštátnym a regionálnym orgánom členských štátov účinnejšie riešiť výzvy digitalizácie škôl v období 2021 – 2027.

Pripomienky

Členské štáty využili podporu Komisie na digitalizáciu škôl len v obmedzenom rozsahu

Vo väčšine členských štátov existovali osobitné stratégie digitalizácie škôl

25 Cieľom akčného plánu je podporiť členské štáty pri riešení výziev v oblasti digitálneho vzdelávania poskytnutím nástrojov na pomoc pedagógom a školiteľom pri lepšom využívaní technológií. To zahŕňa rozvoj príslušných digitálnych zručností a lepšie dôkazy a analýzy. Aktualizáciou plánu z roku 2020 sa tieto ambície posilnili (pozri ilustráciu 2). Preskúmali sme, či kontrolované členské štáty prijali alebo aktualizovali svoje vlastné stratégie na podporu digitalizácie škôl a či od prijatia plánu v roku 2018 zahrnuli prvky akčného plánu určeného školám do svojich stratégií.

26 V období 2014 – 2020 Grécko a Chorvátsko nemali žiadnu osobitnú stratégiu digitalizácie škôl. V Grécku sa v národnej stratégii digitalizácie z roku 2016 uvádzala digitalizácia škôl ako jedna z viacerých priorít a odkazovalo sa v nej na úlohu podpory EÚ v tomto procese. Jasný časový rámec na realizáciu v nej však nebol stanovený. Chorvátsko malo niekoľko národných stratégií v oblasti pripojenia a vzdelávania, ktoré zahŕňali aj školy, a osobitný projekt digitalizácie škôl, ktorý bol založený na stratégii pre vzdelávanie, vedu a techniku z roku 2014 (pozri bod 59).

27 Taliansko už na obdobie 2014 – 2020 stanovilo svoju stratégiu digitalizácie škôl v „Národnom pláne digitalizácie škôl“. V roku 2020 prijalo národnú stratégiu pre digitálne kompetencie, ktorá zahŕňala aj školy.

28 Poľsko vypracovalo niekoľko všeobecných stratégií a zastrešujúcich projektov s významom pre digitalizáciu škôl. Do roku 2022 sa však ešte len mala vypracovať cielená stratégia digitalizácie vzdelávania (vrátane škôl), ako aj plán na vykonávanie plánu obnovy a odolnosti.

29 V roku 2019 Nemecko zriadilo osobitný národný program podpory digitalizácie škôl (DigitalPakt Schule 2019 – 2024). Okrem toho na regionálnej úrovni prijalo Severné Porýnie-Vestfálsko v roku 2020 osobitnú stratégiu pre školy (Digitalstrategie Schule NRW – Lehren und Lernen in der digitalen Welt), a Rakúsko tiež prijalo svoju vlastnú stratégiu (8 Punkte Plan).

Len niekoľko členských štátov začlenilo prvky akčného plánu do svojich stratégií

30 Na akčný plán sa v príslušnej stratégii odvolávalo len Taliansko. Príslušné ministerstvo už podporilo každé opatrenie z plánu z roku 2018 vlastnými opatreniami a zamýšľalo tak urobiť pri vykonávaní národnej stratégie pre digitálne kompetencie.

31 V Nemecku sa regióny dohodli na usmerňovacom rámci pre digitálne vzdelávanie, ktorý odkazuje na DigComp, európsky rámec digitálnych kompetencií pre občanov. Opisujú sa v ňom najdôležitejšie zručnosti, ktoré ľudia potrebujú na to, aby sa mohli zapojiť do digitálneho sveta, a je relevantný aj pre školy. Do stratégie regiónu, ktorý sme navštívili, však neboli výslovne zahrnuté žiadne ďalšie prvky akčného plánu.

32 V Grécku do konca roka 2022 žiadna zo stratégií neodkazovala na akčný plán, zatiaľ čo v Chorvátsku orgány považovali aktualizovaný plán za východiskový bod pre prípravu svojho národného plánu rozvoja vzdelávacieho systému na obdobie 2022 až 2027, ale do konca roka 2022 nedefinovali konkrétne opatrenia.

33 V Rakúsku sa akčný plán priamo nezohľadnil pri príprave národnej stratégie, najmä preto, že jej hlavné piliere boli navrhnuté pred uverejnením plánu v roku 2018. V Poľsku ani jedna stratégia neodkazuje na prvky akčného plánu ani ich jasne nezahŕňa, hoci počas nášho auditu sme zistili, že niektoré projekty sa zaoberali jeho niekoľkými prioritnými opatreniami.

Mnohé školy nevedeli o opatreniach Komisie týkajúcich sa digitalizácie škôl

34 Akčným plánom Komisia priamo podporuje digitalizáciu škôl prostredníctvom bezplatných online nástrojov a opatrení dostupných pre všetky školy. Najvýznamnejšie z nich sú SELFIE, Európsky týždeň programovania a eTwinning (pozri rámček 2). Preskúmali sme preto, do akej miery bola Komisia prostredníctvom týchto opatrení účinná, pokiaľ ide o oslovenie škôl v členských štátoch.

35 Komisia nás informovala, že nástroj SELFIE, Európsky týždeň programovania a eTwinning využilo celkovo niekoľko miliónov študentov a ďalších osôb v mnohých členských štátoch, ako aj mimo EÚ. Napríklad do konca roka 2022 mal nástroj SELFIE viac než 3 milióny registrovaných študentov a učiteľov vo viac než 20 000 školách v EÚ. Keď sme sa však v našom prieskume pýtali školy na tieto nástroje, väčšina z nich uviedla, že buď o nich nevedia, alebo ich nepoužívajú. V našom prieskume sa takisto potvrdilo, že SELFIE – najnovšia iniciatíva – bol zďaleka nástrojom, s ktorým boli školy najmenej oboznámené, po ktorom nasledoval Európsky týždeň programovania. Naopak, len veľmi málo škôl v Grécku, Chorvátsku a Taliansku nevie o programe eTwinning (pozri ilustráciu 5).

36 Z našej analýzy údajov Komisie a školských štatistík Eurostatu za rok 2020 týkajúcich sa všetkých členských štátov takisto vyplýva, že medzi členskými štátmi existovali značné rozdiely, pokiaľ ide o podiel študentov a učiteľov, ktorí používajú nástroj SELFIE. Španielsko a Portugalsko boli na čele, zatiaľ čo v iných členských štátoch tento nástroj nevyužívali takmer žiadne školy (pozri ilustráciu 6).

37 V kontrolovaných členských štátoch sme zistili, že hlavným dôvodom nepoužívania nástroja SELFIE bola nedostatočná informovanosť jednotlivých škôl o tomto nástroji a skutočnosť, že nebol začlenený do národných alebo regionálnych stratégií digitálneho vzdelávania. V Chorvátsku a Rakúsku školy používali vnútroštátne nástroje s podobnými vlastnosťami, ktoré boli vyvinuté pred nástrojom SELFIE. Poznamenávame, že celkový cieľ nástroja SELFIE by mohol byť ohrozený, ak musí konkurovať nástrojom a procesom, ktoré už školy využívajú. Komisia vysvetlila vysoký počet registrovaných používateľov v Španielsku a Portugalsku (ktorí neboli súčasťou nášho výberu členských štátov) tým, že vnútroštátne ministerstvá školstva aktívne podporovali využívanie nástroja SELFIE na školách.

38 Podobne sa medzi kontrolovanými členskými štátmi výrazne líšilo využívanie opatrení v rámci programu eTwinning. Napríklad v Taliansku príslušné ministerstvo zorganizovalo osobitnú odbornú prípravu na podporu učiteľov pri používaní tohto nástroja a na propagáciu tejto iniciatívy v školách. V iných členských štátoch vnútroštátne alebo regionálne ministerstvá školstva osobitne nepovzbudzovali školy, aby sa zúčastňovali na činnostiach EÚ, alebo ich nezačlenili do učebných osnov.

Digitalizácia nemala prioritu v projektoch strategického partnerstva pre školy

39 Prostredníctvom strategických partnerstiev so zapojením škôl a iných organizácií pôsobiacich v oblasti vzdelávania sa Komisia zameriava na podporu rozvoja, prenosu a/alebo vykonávania inovačných postupov na organizačnej, miestnej, regionálnej, vnútroštátnej alebo európskej úrovni. Hoci digitalizácia nebola výslovným cieľom programu Erasmus+ v období 2014 – 2020, v usmerneniach Komisie sa školy vyzývali, aby sa prihlásili s projektmi výučby založenej na IKT, otvoreného vzdelávania a inovačných postupov v digitálnom veku. Od roku 2020 sa v usmerneniach ďalej zdôrazňoval rozvoj vysokovýkonných digitálnych vzdelávacích ekosystémov a lepšie využívanie digitálnych technológií na výučbu a učenie sa. Preskúmali sme preto, do akej miery program Erasmus+ pomohol školám v ich úsilí o digitalizáciu.

40 V súvislosti s programom Erasmus+ sme zistili, že Komisia bližšie nevymedzila „digitalizáciu“ a neobjasnila vplyv, ktorý sa má dosiahnuť financovaním. V kritériách výberu projektov sa osobitne nezdôrazňovali projekty súvisiace s IKT alebo digitalizáciou škôl. Pred pandémiou ochorenia COVID-19 bolo viac než 8 700 projektov školských partnerstiev a strategických partnerstiev medzi školami a inými organizáciami, ktoré Komisia schválila od roku 2015. Odhadujeme, že len zanedbateľný podiel projektov v kontrolovaných členských štátoch bol zameraný na zvýšenie digitálnych kompetencií alebo prijatie nových učebných metód založených na IKT v školách. V auguste 2020 Komisia v reakcii na pandémiu COVID-19 spustila ďalšiu výzvu, v ktorej poskytla ďalších 100 mil. EUR na podporu pripravenosti na digitálne vzdelávanie, ktorá bola zameraná na školy a iné vzdelávacie subjekty²⁴. V roku 2022 však projekty finančne podporené v rámci tejto výzvy stále prebiehali a výsledky ešte neboli k dispozícii.

41 V našej vzorke 10 projektov strategických partnerstiev, ktoré zahŕňali prvky digitalizácie a ktoré sa začali pred rokom 2020, sme zistili, že keď neboli oneskorené pandémiou COVID-19, príslušné projekty dosiahli plánované výstupy a podporili účastníkov inovačnými riešeniami v oblasti vzdelávania a výučby. Ich vplyv bol však väčšinou obmedzený na účastníkov. Neboli začlenené do vnútroštátnych alebo regionálnych stratégií digitalizácie ani s nimi neboli prepojené a koordinácia s inými opatreniami financovanými z prostriedkov EÚ alebo na vnútroštátnej úrovni nebola požiadavkou. Len v dvoch projektoch, ktoré sme kontrolovali, sa nové vzdelávacie prístupy stali neoddeliteľnou súčasťou učebných osnov školy. Ani v prípade týchto projektov však neboli k dispozícii informácie o tom, či sa prístupy rozšírili do škôl, ktoré sa na projekte nezúčastnili.

Finančná podpora EÚ prispela k digitalizácii škôl, ale v prideľovaní finančných prostriedkov sa vyskytli nedostatky

Opatrenia financované EÚ neboli vždy dobre začlenené do vnútroštátnych stratégií digitalizácie škôl

42 Strategický a koordinovaný prístup v rámci členských štátov alebo regiónov k investíciám do infraštruktúry škôl, odbornému rozvoju učiteľov a dostupnosti elektronického obsahu a koncepcií digitálneho vyučovania sľubuje väčší vplyv na začleňovanie digitálneho vzdelávania v školách. V tejto súvislosti sme preskúmali, či opatrenia financované EÚ v kontrolovaných členských štátoch boli aspoň dobre začlenené do aktuálnych národných alebo regionálnych stratégií digitalizácie škôl.

43 Zistili sme, že opatrenia financované EÚ neboli vždy dobre začlenené do národných stratégií digitalizácie škôl. Vysvetľuje to aj skutočnosť, že v právnych predpisoch EÚ (alebo vo vnútroštátnych právnych predpisoch) takáto právna požiadavka neexistuje. Vzhľadom na túto situáciu poznamenávame, že stratégie inteligentnej špecializácie, ktoré boli podmienkou pre členské štáty alebo regióny na získanie finančných prostriedkov v rámci politiky súdržnosti na investície v oblastiach výskumu, technologického rozvoja a inovácií, si výslovne nevyžadovali opatrenia zamerané na digitalizáciu škôl²⁵.

44 V Nemecku (Severné Porýnie-Vestfálsko) Digitalstrategie Schule NRW zahŕňala požičiavanie zariadení učiteľom (v konečnom dôsledku financovaných z RRF) a študentom (financovaných v rámci REACT-EU). Plánovaná národná vzdelávacia platforma, ako aj podpora centier excelentnosti v oblasti vzdelávania (pozri rámček 1) však neboli začlenené do žiadnej stratégie digitalizácie. Do polovice roka 2022 zostali izolovanými opatreniami na podporu digitalizácie v školách, pretože neexistoval riadiaci rámec na zabezpečenie toho, aby spolkové krajiny, ktoré sú hlavnými aktérmi vzdelávania v Nemecku a ktoré majú výlučnú zodpovednosť za vzdelávanie na školách, využívali plánované služby pre svoje školy. Podľa nášho názoru to môže výrazne znížiť ich pridanú hodnotu pre školy.

45 V Grécku a Poľsku neboli projekty financované EÚ ani nadobudnutie zariadení začlenené do osobitnej stratégie digitalizácie škôl v období 2014 – 2020. V rámci všeobecnej stratégie rozvoja a rozšírenia používania moderných vyučovacích metód založených na IKT na všetky úrovne a typy vzdelávania Chorvátsko začlenilo digitalizáciu škôl do jediného projektu, ktorý sa začal v roku 2015, čo mu umožnilo zaujať prevažne holistický prístup k digitalizácii svojich škôl. V rakúskej stratégii podpory digitalizácie škôl zohrávali opatrenia financované EÚ ústrednú úlohu, keďže poskytovanie zariadení študentom bolo finančne najdôležitejším prvkom.

46 Hoci v Taliansku boli niektoré opatrenia financované z programov politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020 dobre zakotvené v národnom pláne digitalizácie škôl (pozri bod 27), nový akčný plán na podporu novej všeobecnej stratégie v oblasti digitálnych kompetencií sa týkal opatrení zameraných na digitalizáciu škôl len v rozsahu, v akom sa mali financovať z RRF. Hoci Taliansko v júni 2022 prijalo plán Škola 4.0 na vybavenie škôl inovatívnymi učebňami, neaktualizovalo svoju osobitnú stratégiu digitalizácie škôl. V dôsledku toho nie je konkretizované, ako budú opatrenia financované z RRF doplnené inými opatreniami EÚ financovanými z programov politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027 alebo opatreniami financovanými z vnútroštátnych zdrojov, ktoré sú potrebné na zabezpečenie plnej účinnosti opatrení financovaných z RRF.

47 Grécko, ktoré plánuje do roku 2025 financovať značné investície do digitalizácie škôl z RRF (pozri prílohu I), predložilo v roku 2021 zastrešujúcu stratégiu digitálnej transformácie spoločnosti a hospodárstva („Biblia digitálnej transformácie na roky 2020 – 2025“), ktorá zahŕňa aj vzdelávanie a školy. V roku 2022 však existoval len hrubý odhad rozpočtu potrebného na opatrenia na doplnenie opatrení financovaných z RRF a príslušné ministerstvo nepremietlo priority v oblasti vzdelávania do konkrétnych akčných plánov.

48 Keďže v kontrolovaných členských štátoch opatrenia financované EÚ boli zvyčajne (s výnimkou Chorvátska) jednorazovými intervenciami, ako je nadobudnutie zariadení pre učiteľov alebo študentov, či odborná príprava učiteľov, nedostatočné začlenenie do príslušných národných alebo regionálnych stratégií zvyšuje riziko roztriešteného využívania finančných prostriedkov EÚ, čo negatívne ovplyvňuje ich potenciálny vplyv.

Financovanie EÚ umožnilo členským štátom podporiť digitalizáciu škôl, ale niekedy len nahradilo vnútroštátne finančné prostriedky, ktoré už boli pridelené

49 Fondy politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020, ako aj podpora z RRF podliehajú podmienke, že nenahrádzajú verejné alebo ekvivalentné štrukturálne výdavky členského štátu, nenahrádzajú opakované vnútroštátne rozpočtové výdavky a dopĺňajú podporu poskytovanú v rámci iných programov a nástrojov EÚ (zásada doplnkovosti)²⁶. Preskúmali sme preto, či boli opatrenia na digitalizáciu škôl financované EÚ v súlade s touto zásadou.

50 V našej vzorke sme našli opatrenia na digitalizáciu škôl v Nemecku (Severné Porýnie-Vestfálsko), ktoré boli spätne začlenené do nemeckého plánu obnovy a odolnosti: začiatkom roka 2020 sa regionálne orgány už rozhodli financovať príslušné zariadenia pre učiteľov z regionálneho rozpočtu. Toto opatrenie sa teraz bude refinancovať z RRF. Tento prístup bol v súlade s platnými pravidlami, a preto ho Komisia akceptovala počas rokovaní o nemeckom pláne obnovy a odolnosti. Hoci je však formálne v súlade so zásadou doplnkovosti a možnosťou retroaktivity stanovenými v príslušných právnych predpisoch²⁷, zastávame názor, že v takomto prípade neexistuje vnútorná pridaná hodnota financovania EÚ prostredníctvom RRF.

Opatrenia financované EÚ prispeli k digitalizácii škôl, ale očakávané výsledky opatrení, ktoré sa majú financovať z RRF, neboli jasne vymedzené

51 V členských štátoch, ktoré využili fondy politiky súdržnosti na digitalizáciu škôl, sme preskúmali, či projekty reagovali na skutočné potreby škôl a či dosiahli plánované výstupy. Keďže v roku 2022 sa väčšina opatrení podporovaných z RRF mala v kontrolovaných členských štátoch ešte len začať, posúdili sme, ako jasne boli stanovené míľniky a ciele na dosiahnutie pokroku. Posúdili sme aj očakávané výsledky investícií. Okrem toho sme posúdili jednotlivé opatrenia v Nemecku (zariadenia pre učiteľov) a Rakúsku (zariadenia pre študentov) v školách, ktoré z nich už mali prospech.

52 V rámci fondov politiky súdržnosti projekty financované EÚ, ktoré sme preskúmali, zvyčajne zahŕňali jednotlivé aspekty digitalizácie, ako je nákup vybavenia IKT, odborná príprava učiteľov alebo poskytnutie digitálneho vzdelávacieho materiálu školám prostredníctvom špecializovaných platforiem. Na základe našej analýzy sme zistili, že projekty dosiahli plánované výstupy vo väčšine prípadov, ale zistili sme niekoľko faktorov, ktoré bránili školám, ktoré sme navštívili, čo najlepšie využiť podporu EÚ (pozri rámček 3).

53 Ak členské štáty využívajú RRF na digitalizáciu škôl, míľniky a ciele, ktoré musia uspokojivo splniť na vyplatenie podpory z RRF, zvyčajne uvádzajú vstupy alebo výstupy, ako sú investované sumy, nadobudnuté zariadenia alebo počet vyškolených učiteľov. V ďalšom z našich auditov sa už zistilo, že niektoré míľniky a ciele neboli dostatočne jasné, že neboli pokryté všetky kľúčové etapy a že merajú skôr výstup ako vplyv²⁸. Ukazovatele vplyvu majú na základe svojho vymedzenia dlhší časový horizont, ktorý nemusí byť vhodný pre obmedzený časový rámec implementácie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Vyhýbanie sa ukazovateľom vplyvu však značne obmedzuje možnosť posúdenia výkonnosti opatrení. Aj v rámci tohto auditu sme zistili príklady nedostatkov vo vymedzení míľnikov a cieľov, ktoré neodkazovali na očakávané výsledky digitalizácie škôl. V dôsledku toho môže dôjsť k úplnému vyplateniu finančných prostriedkov členským štátom, aj keď sa v tej fáze v školách dosiahli len slabé výsledky alebo sa nedosiahli žiadne výsledky (pozri rámček 4).

54 V rámci RRF sa podpora EÚ vyplatí vtedy, keď členský štát uspokojivo splní míľniky a ciele vymedzené vo vykonávacom rozhodnutí o národnom pláne obnovy a odolnosti prijatom Radou. Pokiaľ ide o investície financované z RRF do digitalizácie škôl, členské štáty zvyčajne odhadli sumy zahrnuté do plánu obnovy a odolnosti použitím údajov z podobných opatrení v minulosti, keď boli takéto údaje k dispozícii, hoci – z dôvodu naliehavosti nástroja – bez vykonania analýzy nákladov a prínosov pred ich začlenením do národného plánu obnovy a odolnosti. Počas rokovaní o národných plánoch obnovy a odolnosti Komisia tieto odhady následne skontrolovala a potvrdila²⁹.

55 Na rozdiel od iných foriem podpory EÚ môžu byť v rámci RRF skutočné náklady na opatrenia, ktoré znášajú členské štáty, vyššie alebo nižšie ako sumy zahrnuté do vnútroštátneho plánu obnovy a odolnosti³⁰. V dvoch členských štátoch sme zistili, že odhady nákladov na dve opatrenia, ktoré sa už vykonávajú, boli výrazne vyššie ako skutočné náklady vynaložené počas vykonávania (pozri rámček 5). Komisia používa tieto odhady nákladov na stanovenie finančného príspevku pre členský štát³¹.

Školy neboli dostatočne zapojené do stanovovania potrieb, čím sa znížil vplyv financovania EÚ

56 Národné alebo regionálne stratégie digitalizácie škôl môžu slúžiť len ako východiskový bod na vymedzenie toho, čo by mali školy dosiahnuť a čo konkrétne tieto školy potrebujú. Je preto dôležité, aby sa potreby škôl určovali na primeranej úrovni a s cieľom zlepšiť výsledky vzdelávania študentov. Na tento účel sme preskúmali, ako dobre kontrolované členské štáty zohľadnili pri definovaní projektov financovaných EÚ potreby škôl.

57 Spôsob, akým môžu školy vyjadriť svoje potreby v oblasti digitalizácie, sa v kontrolovaných členských štátoch výrazne líši. Napríklad v Nemecku sú miestne školské orgány zodpovedné za pripojenie svojich škôl a ich vybavenie zariadeniami, zatiaľ čo príslušná spolková krajina definuje politiku vzdelávania, vypláca mzdy učiteľov a poskytuje im odbornú prípravu. V Chorvátsku je za infraštruktúru, ako aj za odbornú prípravu učiteľov v oblasti IKT a poskytovanie softvéru pre digitálne vzdelávacie materiály v štátnych školách zodpovedný jediný verejný subjekt. V Taliansku majú školy určitý stupeň autonómie pri nákupe vybavenia a služieb, zatiaľ čo ministerstvo školstva je zodpovedné za organizovanie odbornej prípravy učiteľov a ďalšej podpory.

58 Zistili sme, že školy neboli vždy dostatočne zapojené do procesu akvizície, aby vyjadrili svoje potreby, alebo nemohli zaujať strategický prístup k digitálnemu vzdelávaniu. Projekty financované EÚ tak môžu dosiahnuť svoje ciele a prispieť k digitálnemu rozvoju škôl, ale zostávajú roztrieštené a nemajú významný vplyv na digitalizáciu škôl ako celku (pozri rámček 6).

59 Pokiaľ ide o fondy politiky súdržnosti, z kontrolovaných členských štátov len Chorvátsko prijalo prístup využívajúci podporu EÚ v rámci jediného opatrenia na koordináciu investícií do vybavenia IKT, odborného rozvoja učiteľov a elektronického obsahu s cieľom umožniť všetkým školám systematicky používať moderné vyučovacie metódy a techniky a inovatívne vyučovacie a vzdelávacie postupy. Ostatné členské štáty zvyčajne vysvetlili celkovú potrebu podpory podpriemerným pripojením škôl a digitálnymi zručnosťami, podložené vnútroštátnymi alebo medzinárodnými štúdiami alebo hodnoteniami. V operačných programoch sa niekedy odkazovalo aj na ciele vyššej úrovne, ako je zníženie počtu osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, alebo zlepšenie zručností učiteľov a študentov vo všeobecnosti. V takýchto prípadoch boli opatrenia na podporu digitalizácie často doplnené opatreniami, ktoré nesúviseli s digitalizáciou, a nebolo jasné, aké konkrétne výsledky by školy mali dosiahnuť svojím úsilím o digitalizáciu.

Mnohé školy zatiaľ nevyužívajú potenciál digitalizácie

60 Kľúčovou hnacou silou zavádzania digitálnych technológií v školách sú vhodné učebné plány a plány odbornej prípravy, ktoré povzbudzujú učiteľov a študentov, aby prijali nové technológie vo všetkých školských predmetoch. Dostupnosť a kvalita inštruktážnych materiálov sú samy osebe podmienkou digitalizácie škôl, nezaručujú však lepšie vzdelávanie. Školy a učitelia preto musia vedieť využiť tieto zdroje na zlepšenie vzdelávania a výučby, najmä pokiaľ ide o IKT vo vzdelávaní³².

61 Na začlenenie IKT do každodenného školského života na čo najširšom základe potrebujú školy aj prístup, ktorý podporuje využívanie digitálneho vzdelávania v triede. Takáto podpora môže byť neformálna, napríklad poskytovanie poradenstva učiteľom o výhodách digitálneho vzdelávania a odbornej prípravy vo všeobecnosti, alebo oficiálnymi stratégiami alebo písomnými vyhláseniami, ako je „e-politika“ prijatá na úrovni školy. To by tiež mohlo pomôcť školám lepšie si stanoviť vlastné potreby.

62 V našom prieskume sme sa opýtali škôl na dostupné vybavenie, ich pohľad na zručnosti učiteľov pri používaní digitálnych technológií vo vzdelávaní a výučbe a na to, kde stále vidia najväčšiu potrebu konať. Podľa odpovedí, ktoré sme dostali, takmer všetky školy, ktoré odpovedali, používajú digitálne zariadenia tak či onak. Z odpovedí však vyplýva, že stále existujú značné rozdiely v kvantite a kvalite vybavenia, ktoré majú školy k dispozícii, ako dobre sa učitelia vnímajú, že sú pripravení na digitálnu výučbu, a ako často a kde sa digitálna výučba skutočne používa (pozri prílohu III).

63 Hoci kontrolované členské štáty zaviedli povinné vyučovanie IKT pre niektoré triedy alebo aspoň plánovali tak urobiť, mnohé školy, ktoré reagovali na náš prieskum, uviedli, že mimo špecializovaných hodín IKT používa menej než tretina študentov digitálne zariadenie na vzdelávanie v škole aspoň raz týždenne. To znamená, že v mnohých školách ešte nie je používanie IKT bežné vo všetkých predmetoch (pozri ilustráciu 7).

64 Ani v operačných programoch na roky 2014 – 2020, ani v národných plánoch obnovy a odolnosti, ktoré sme preskúmali, sa od škôl, ktoré využili podporu EÚ, nevyžadovalo, aby mali zavedené stratégie alebo koncepcie na zabezpečenie všeobecného využívania digitálnych technológií na účely výučby.

65 Z kontrolovaných členských štátov len Rakúsko zákonne vyžaduje, aby školy, ktoré sa zúčastnili na opatrení financovaných z RRF, vybavili svojich študentov digitálnymi zariadeniami, vytvorili plán rozvoja a vykonávania na podporu vzdelávania pomocou IKT a digitálnych médií na definovanie krátkodobých, strednodobých a dlhodobých cieľov a opatrení³³. Príslušné ministerstvo však nemalo aktuálne informácie o tom, koľko škôl skutočne splnilo túto zákonnú požiadavku.

66 V Nemecku regionálne ministerstvo školstva v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko poskytlo školám referenčný rámec pre kvalitu škôl a v roku 2018 stanovilo v školách povinné koncepty digitálnych médií s cieľom presadzovať zavádzanie digitálnych vyučovacích metód. V Taliansku, najmä v dôsledku vplyvu pandémie COVID-19 na školy, ministerstvo školstva v roku 2020 požiadalo školy, aby prijali plán integrovanej digitálnej výučby. V Grécku sa školy mohli rozhodnúť začleniť digitálne zručnosti do svojich plánov rozvoja na dobrovoľnom základe.

67 Preto sme sa spýtali škôl, či majú oficiálnu stratégiu (alebo koncepciu) používania digitálnych technológií na účely výučby. Takéto koncepcie môžu zahŕňať existujúcu a želanú školskú IT infraštruktúru, priebežnú odbornú prípravu učiteľov v oblasti IKT, vedomé využívanie digitálnych zariadení, využívanie platforiem a digitálnych vzdelávacích materiálov na účely výučby alebo kybernetickú bezpečnosť. Aspoň polovica škôl, ktoré odpovedali na náš prieskum, mala zavedené takéto koncepcie (pozri ilustráciu 8).

68 Z našej analýzy odpovedí prieskumu tiež vyplýva, že školy, ktoré nemajú zavedenú elektronickú politiku, používajú IKT v priebehu vyučovania menej. Podľa nášho názoru to zdôrazňuje význam oficiálnych prístupov škôl k využívaniu potenciálu digitalizácie čo najúčinnejšie.

Len niekoľko členských štátov hodnotí výsledky dosiahnuté s podporou EÚ v oblasti digitalizácie škôl

69 Digitalizácia škôl nie je sama osebe cieľom, ale otvoreným procesom podpory rozvoja zručností študentov a zlepšenia výsledkov vzdelávania. Nadobudnutie zariadení alebo odborná príprava učiteľov sú preto predpokladom účinnej digitalizácie škôl, ale samy osebe nenaznačujú kvalitu digitálneho vzdelávania v školách. Monitorovanie procesu digitalizácie uľahčuje zistiť, či sú použité zdroje účinné pri dosahovaní výsledkov študentov. Monitorovanie a hodnotenie sú relevantné aj pre posúdenie účinnosti, efektívnosti a vplyvu podpory EÚ³⁴. Z tohto dôvodu sme preskúmali, či Komisia a kontrolované členské štáty mali postupy na monitorovanie a hodnotenie pokroku, ktorý školy dosiahli v digitálnom vzdelávaní pomocou finančných prostriedkov EÚ.

70 Od roku 2013 Komisia podporuje Medzinárodnú štúdiu počítačovej a informačnej gramotnosti, v ktorej sa každých päť rokov hodnotia znalosti študentov a učiteľov vo vybraných krajinách v oblasti IKT. Členské štáty EÚ, ktoré sa zúčastnili na najnovšej dostupnej štúdii (2018), boli Dánsko, Česká republika, Nemecko, Francúzsko, Luxembursko, Portugalsko a Fínsko. Ďalšia štúdia sa uskutoční v roku 2023.

71 Komisia zatiaľ nemá ucelené údaje o celkových sumách vynaložených na digitalizáciu škôl. Keďže digitálne vzdelávanie alebo digitalizácia škôl neboli výslovným tematickým cieľom fondov politiky súdržnosti v období 2014 – 2020, členské štáty neboli povinné zbierať a oznamovať takéto údaje Komisii. Komisia okrem toho konkrétne nemonitoruje príspevok finančných prostriedkov EÚ na digitálne vzdelávanie.

72 Takisto neexistovala požiadavka, aby členské štáty, ktoré využívajú finančné prostriedky EÚ na digitalizáciu škôl, vykonávali osobitné hodnotenia pokroku, ktorý školy dosiahli v digitálnom vzdelávaní pomocou finančných prostriedkov EÚ. Ukazovatele, ktoré mali členské štáty vymedziť na účely monitorovania výstupov a výsledkov operačných programov v rámci fondov politiky súdržnosti³⁵, boli zamerané na investičnú prioritu ako celok. Tieto ukazovatele boli buď príliš všeobecné na to, aby poskytovali informácie o pokroku, ktorý školy dosiahli v oblasti digitalizácie, alebo boli obmedzené na jednotlivé opatrenia, ako je percentuálny podiel učiteľov, ktorí absolvovali kurzy odbornej prípravy na zlepšenie svojich digitálnych zručností.

73 Podobne vzhľadom na dočasnú povahu RRF Komisia nepožiadala členské štáty, ktoré ho využívali, aby zahrnuli míľniky v oblasti monitorovania a hodnotenia do svojich plánov obnovy a odolnosti ani na hodnotenie opatrení na podporu digitalizácie škôl. Vo všeobecnosti sa preto nevyžaduje, aby členské štáty posudzovali, či opatrenia financované z RRF viedli k skutočnému zlepšeniu digitálneho vzdelávania.

74 V kontrolovaných členských štátoch sme zistili, že len Chorvátsko a Taliansko mali zavedené prístupy na systematické monitorovanie pokroku digitalizácie škôl, ktoré získali podporu EÚ (pozri rámček 7).

75 V ostatných členských štátoch sa výsledky vo všeobecnosti monitorovali len v prípade jednotlivých projektov a neexistovali žiadne mechanizmy na pravidelné hodnotenie vplyvu opatrení financovaných EÚ na digitálne vzdelávanie. Je preto náročné posúdiť, do akej miery podpora EÚ zlepšila digitalizáciu škôl.

Len niekoľko škôl môže využívať gigabitové pripojenie

Skutočné pripojenie mnohých škôl je stále pomalé

76 Dostupnosť rýchlych internetových pripojení a sietí v školách je predpokladom na to, aby bolo možné používať najmodernejšie IT vybavenie. Preskúmali sme preto, či kontrolované členské štáty premietli strategický cieľ do roku 2025 týkajúci sa gigabitového pripojenia, ktorý stanovila Komisia, do vnútroštátnych stratégií alebo prístupov na pripojenie všetkých svojich škôl do roku 2025 a či im skutočné pripojenie škôl umožňuje správne využívať IKT.

77 Hoci Komisia monitoruje všeobecný pokrok pri dosahovaní cieľov v oblasti pripojenia pre domácnosti na úrovni EÚ prostredníctvom indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti, má len obmedzené informácie o skutočnom pripojení škôl a konkrétne ho nemonitoruje. Všetky kontrolované členské štáty monitorovali celkový pokrok v oblasti pripojenia svojich škôl, zaznamenali sme však určité ťažkosti pri posudzovaní skutočného pripojenia v Nemecku, Rakúsku a Poľsku. V Nemecku (Severné Porýnie-Vestfálsko) boli informácie o skutočnom pripojení rozporuplné. Regionálne ministerstvo pravidelne skúmalo školy, ale jeho údaje sa výrazne odchyľovali od údajov zozbieraných na federálnej úrovni od poskytovateľov telekomunikačných služieb. V Rakúsku mali orgány len neaktuálne informácie, pretože od začiatku pandémie COVID-19 nevykonávali prieskum v školách. Vyskytli sa aj technické ťažkosti pri párovaní školských adries s údajmi v národnom širokopásmovom atlase, ktorý je kľúčovým zdrojom informácií pre gigabitovú dostupnosť. V Poľsku sa monitorovanie týkalo už viac než 85 % škôl a s pokrokom, ktorý sa dosiahol v oblasti pripojenia škôl, sa zvyšovalo.

78 Ciele Komisie do roku 2025 sa zameriavajú len na dostupnosť gigabitového pripojenia, a nie na skutočné využívanie služieb školami. V členských štátoch, na ktoré sa vzťahuje náš audit, zo zmlúv s poskytovateľmi telekomunikačných služieb vyplynulo, že len malá časť škôl z prieskumu v skutočnosti využíva gigabitové širokopásmové pripojenie, a teda môže čo najlepšie využiť potenciál IKT v digitálnom vzdelávaní (pozri ilustráciu 9).

79 Vo všetkých kontrolovaných členských štátoch sme tiež zistili, že nedostatočná infraštruktúra bráni mnohým školám v tom, aby čo najlepšie využívali dostupné pripojenie na výučbu. Mnohé školské budovy sú staré a je potrebné ich modernizovať primeranou sieťovou kabelážou a Wi-Fi v triedach.

Niektoré členské štáty možno nedosiahnu cieľ gigabitového pripojenia do roku 2025

80 Zistili sme, že členské štáty mali rôzne prístupy k podpore gigabitového pripojenia svojich škôl. V Nemecku (Severné Porýnie-Vestfálsko) sa regionálna vláda zamerala na pripojenie všetkých škôl do konca roka 2022. Rakúsko plánovalo do konca roka 2023 pripojiť len svoje spolkové školy, t. j. len 10 % všetkých škôl. Zodpovednosť za pripojenie iných škôl nesú miestne školské orgány, ktoré sa môžu alebo nemusia usilovať o rýchle pripojenie škôl v rámci ich pôsobnosti. Cieľom Chorvátska a Talianska je pripojiť školské budovy do roku 2025, ale v ich postupoch verejného obstarávania sa stanovili ciele na dokončenie prác až na polovicu roka 2026. Grécko plánuje pripojenie verejnej správy – vrátane všetkých škôl – do roku 2027 (pozri ilustráciu 10).

81 Podľa najnovšej aktualizácie štúdie Komisie o národných plánoch širokopásmového pripojenia v EÚ27 len niekoľko členských štátov dosahuje alebo už dosiahlo ciele Digitálnej agendy pre stratégiu Európa 2020, ktoré boli menej ambiciózne ako cieľ gigabitovej spoločnosti³⁶. Štúdia sa osobitne nezameriavala na školy, ale dospelo sa v nej k záveru, že členské štáty musia zintenzívniť svoje úsilie, aby dosiahli do roku 2025 ciele gigabitovej spoločnosti alebo sa k nim priblížili. Podľa nášho názoru chýbajúce prísne strategické plánovanie v členských štátoch a nedostatok osobitných programov pripojenia škôl v kombinácii s oneskoreniami vo vykonávaní takýchto programov spôsobuje, že je nepravdepodobné, aby všetky školy v EÚ boli do roku 2025 pripojené k gigabitovému internetu.

82 Len štyri zo šiestich kontrolovaných členských štátov (Nemecko, Taliansko, Rakúsko a Poľsko) prijali osobitné podporné programy na urýchlenie pripojenia škôl, na ktoré Poľsko už využilo financovanie EÚ pred rokom 2021. V Taliansku však napriek výraznému zvýšeniu počtu školských budov pripojených od začiatku programu v roku 2020 už v niektorých regiónoch došlo k značným oneskoreniam vo vykonávaní programu, čím sa ohrozilo celkové dosiahnutie cieľa v roku 2025.

Závery a odporúčania

83 Dospeli sme k záveru, že opatrenia podporované EÚ pomohli školám v ich úsilí o digitalizáciu, ale členským štátom chýba strategické zameranie na využívanie finančných prostriedkov EÚ.

84 Cieľom akčného plánu Komisie v oblasti digitálneho vzdelávania je podporiť členské štáty pri riešení výziev v oblasti digitálneho vzdelávania poskytnutím nástrojov na pomoc pedagógom a školiteľom lepšie využívať technológie, napríklad rozvíjaním príslušných digitálnych zručností a poskytovaním lepších dôkazov a analýz. Do roku 2022 však nie všetky kontrolované členské štáty mali stratégie zamerané na digitalizáciu svojich škôl a väčšina z nich nepremietla ciele akčného plánu do svojich stratégií (pozri body 25–29).

85 Zatiaľ čo školy v niektorých členských štátoch úspešne prijali niektoré dôležité prvky akčného plánu, mnohé školy v iných členských štátoch takéto aspekty ešte stále vo veľkej miere nepoznali. Až do vypuknutia pandémie COVID-19 nebola digitalizácia prioritou v strategických partnerských projektoch škôl financovaných v rámci programu Erasmus+: digitalizáciu podporilo len niekoľko projektov a ich výsledky boli väčšinou obmedzené na priamych účastníkov projektu (pozri body 30–41).

Odporúčanie 1 – Aktívnejšie podporovať opatrenia EÚ v rámci akčného plánu digitálneho vzdelávania a zvyšovať vplyv strategických partnerstiev

Komisia by mala aktívnejšie podporovať svoje vlastné činnosti, ako sú nástroj SELFIE a Európsky týždeň programovania, v rámci akčného plánu digitálneho vzdelávania, napríklad užšou spoluprácou so školami, a posilniť vplyv opatrení strategických partnerstiev na digitalizáciu škôl.

Termín: do konca roka 2024

86 Členské štáty neboli vždy úspešné pri začleňovaní opatrení financovaných EÚ do vnútroštátnych alebo regionálnych stratégií digitalizácie škôl, čo mohlo znížiť riziko roztrieštených intervencií financovaných z rozpočtu EÚ a prispieť k dosiahnutiu väčšieho vplyvu. Niektoré členské štáty tiež neaktualizovali svoje stratégie na obdobie 2021 – 2027 a nebolo v nich jasné, ako sa budú financovať opatrenia dopĺňajúce opatrenia financované EÚ (pozri body 42–48).

87 Opatrenia financované z prostriedkov EÚ preskúmané v rámci tohto auditu boli formálne v súlade so zásadou doplnkovosti. Zistili sme však aj prípady, keď členský štát spätne zahrnul opatrenie do národného plánu obnovy a odolnosti, ktorý nahradil vnútroštátne financovanie, ktoré už bolo pridelené pred vytvorením Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Hoci je to v súlade s právnymi predpismi, v takomto prípade neexistuje vnútorná pridaná hodnota (pozri body 49 a 50).

88 Vo väčšine prípadov projekty financované EÚ, ktoré boli preskúmané v rámci tohto auditu, priniesli plánované výstupy, ale stále existovali faktory, ktoré bránili školám, ktoré sme navštívili, čo najlepšie využívať financovanie EÚ. V prípade opatrení podporených z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sme zistili nedostatky v tom, ako boli vymedzené míľniky a ciele. Konkrétne, ani jeden z cieľov a míľnikov neodkazoval na očakávané výsledky, ktoré mali opatrenia dosiahnuť z hľadiska zlepšenia digitálneho vzdelávania. Okrem toho odhady nákladov, ktoré Komisia schválila počas rokovaní o národných plánoch pri dvoch opatreniach preskúmaných v rámci tohto auditu, sa výrazne líšili od skutočných nákladov vzniknutých počas vykonávania, ktoré viedli k nadmerným sumám, ktoré predstavujú de facto rozpočtovú podporu pre členské štáty. A napokon, školy často neboli dostatočne zapojené do stanovenia vlastných potrieb, čo môže znížiť vplyv podpory EÚ (pozri body 51–59).

89 Takmer všetky školy v súčasnosti využívajú digitálne zariadenia, ale dostupnosť vybavenia IKT pre školy alebo špecializovaná odborná príprava pre učiteľov nezaručuje lepšie vzdelávanie na širokom základe, ak školy nemajú prístup k podpore využívania digitálneho vzdelávania v triede. Mnohé školy stále hlásia nedostatočné vybavenie alebo ďalšie potreby odbornej prípravy učiteľov a je aj mnoho škôl, ktoré stále neprijali oficiálny prístup k využívaniu IKT v triede. To im môže brániť v plnom využívaní potenciálu digitalizácie (pozri body 60–68).

90 Komisii stále chýbajú ucelené údaje o celkových sumách vynaložených na digitalizáciu škôl. Len niekoľko členských štátov hodnotí výsledky, ktoré dosiahli prostredníctvom finančnej podpory EÚ na zlepšenie digitálneho vzdelávania v školách, keďže takáto požiadavka neexistovala. Ukazovatele špecifické pre jednotlivé programy neboli informatívne a len dva zo šiestich kontrolovaných členských štátov mali prístupy k systematickému monitorovaniu pokroku, ktorý školy dosiahli v oblasti digitalizácie v dôsledku finančnej podpory EÚ (pozri body 69–75).

Odporúčanie 2 – Užšie prepojiť financovanie EÚ s cieľmi, potrebami a očakávanými výsledkami pre školy

Komisia by mala v prípade potreby v úzkej spolupráci s členskými štátmi prijať opatrenia na posilnenie prepojenia:

1. medzi cieľmi akčného plánu digitálneho vzdelávania, podporou EÚ a národnými alebo regionálnymi stratégiami digitalizácie škôl;
2. medzi podporou EÚ na digitalizáciu škôl a jasne vymedzenými cieľmi, potrebami a nastaviteľnými výsledkami pre školy.

Termín: do konca roka 2027

91 V roku 2016 Komisia stanovila pre členské štáty ciele pripojiť školy k gigabitovému internetu do roku 2025 a umožniť im používať najmodernejšie IT vybavenie a prijímať inovatívne spôsoby výučby a učenia sa. Komisia má len obmedzené informácie o skutočnom pripojení škôl a konkrétne ho nemonitoruje. Len nízky počet škôl môže skutočne využívať gigabitové pripojenie, a tak čo najlepšie využívať potenciál IKT v digitálnom vzdelávaní (pozri body 76–79).

92 Členské štáty mali rôzne prístupy k podpore pripojenia škôl: niektoré z nich mali osobitné vnútroštátne podporné programy, zatiaľ čo iné nemali osobitnú stratégiu. Vzhľadom na chýbajúce prísne strategické plánovanie a oneskorenia vo vykonávaní osobitných programov je nepravdepodobné, aby všetky školy v EÚ dosiahli cieľ gigabitového internetového pripojenia do roku 2025 (pozri body 80–82).

Odporúčanie 3 – Monitorovať a podporovať dosahovanie cieľov v oblasti pripojenia všetkých škôl

V úzkej spolupráci s členskými štátmi a regiónmi by Komisia mala:

1. vytvoriť mechanizmus na pravidelné zhromažďovanie aktuálnych údajov na monitorovanie skutočného pripojenia škôl a podávať správy o výsledkoch;
2. podporovať členské štáty, aby do roku 2025 pripojili všetky školy ku gigabitovému internetu.

Termín: do konca roka 2025

Túto správu prijala komora II, ktorej predsedá Annemie Turtelboom, členka Dvora audítorov, v Luxemburgu na svojom zasadnutí dňa 15. marca 2023.

Prílohy

Príloha I — Opatrenia zamerané na digitalizáciu škôl financované z RRF

Príloha II – Školy a projekty navštívené v rámci tohto auditu

Zdroj: Mapy Eurostatu.

Príloha III – Prieskum škôl vykonaný EDA

Účel

Účelom nášho prieskumu bolo získať reprezentatívne aktuálne informácie o skutočnom pripojení škôl, úlohe digitálneho vzdelávania a používaní nástrojov a opatrení EÚ v tejto oblasti, ktoré inak neboli k dispozícii.

Uskutočnenie prieskumu

Online prieskum sme uskutočnili v období od februára do mája 2022 použitím nástroja EUSurvey, ktorý Komisia poskytuje na online prieskumy. Dotazník bol zaslaný riaditeľom 49 512 škôl v piatich členských štátoch s odbornou prípravou pre úrovne 1 – 3 Medzinárodnej štandardnej klasifikácie vzdelávania (ISCED), t. j. základného a nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania. ISCED je referenčná medzinárodná klasifikácia pre organizovanie vzdelávacích programov a súvisiacich kvalifikácií podľa úrovní a oblastí vypracovaná Organizáciou Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru.

Účasť na prieskume bola dobrovoľná a neboli zhromaždené ani vyhodnotené žiadne osobné údaje.

Vyzvali sme ministerstvá členských štátov, na ktoré sa vzťahoval tento audit, aby informovali školy o nadchádzajúcom uverejnení prieskumu. Orgány v Nemecku (Severné Porýnie-Vestfálsko), Grécku, Chorvátsku, Taliansku a Poľsku vopred informovali školy o prieskume a podporili účasť.

Rakúske školy neboli zahrnuté do tohto prieskumu, pretože vnútroštátne orgány sa rozhodli, že nás nepodporia pri zaslaní dotazníkov svojim školám.

Miera odpovedí

Celkovo sme dostali platné odpovede od 16 142 škôl, t. j. celková miera odpovedí bola približne 33 %. Miera odpovedí bola najvyššia v Chorvátsku (približne 49 %) a najnižšia v Taliansku (približne 26 %).

Hlavné audítorské otázky

1. Aká je rýchlosť sťahovania údajov vo Vašej škole podľa zmluvy s poskytovateľom telekomunikačných služieb?
   

   

2. Má Vaša škola oficiálnu stratégiu (koncepciu) na používanie digitálnych technológií na účely výučby?
   

   

3. Ktoré z týchto digitálnych zariadení používajú Vaši študenti na vzdelávacie účely v škole?
   

   

4. Môžu si študenti priniesť na vyučovacie hodiny výlučne súkromne financované notebooky alebo tablety?
   

   

5. Koľko z Vašich študentov používa počas vyučovacích hodín výlučne súkromne financované notebooky alebo tablety aspoň raz týždenne?
   

   

6. Do akej miery súhlasíte s tým, že počet digitálnych zariadení, ktoré majú študenti vo Vašej škole k dispozícii na účely výučby, je dostatočný?
   

   

7. Do akej miery súhlasíte s tým, že kvalita digitálnych zariadení, ktoré majú študenti vo Vašej škole k dispozícii na účely výučby, je dostatočná?
   

   

8. Koľko z Vašich študentov používa digitálne zariadenie (pracovný počítač, notebook, tablet atď.) aspoň raz týždenne na vzdelávanie v škole, okrem používania počas špecializovaných hodín IKT?
   

   

9. Ako často sa počas vyučovacích hodín vykonávajú tieto činnosti digitálneho vzdelávania?
   
   1. Vyhľadávanie na internete na účely zhromažďovania informácií
      

      

   2. Použitie programu na spracovanie textu, tabuliek alebo prezentáciu (napr. Word, Excel, PowerPoint)
      

      

   3. Kódovacie/programovacie aplikácie, programy a/alebo roboty
      

      

   4. Používanie digitálnych technológií a zariadení pri práci na projektoch
      

      

   5. Učenie sa prostredníctvom online vzdelávacích programov, hier, aplikácií a kvízov
      

      

   6. Komunikácia medzi učiteľmi a študentmi a medzi študentmi navzájom
      

      

   7. Používanie online vzdelávacieho softvéru a platforiem
      

      

10. Aké percento učiteľov používa výlučne súkromné zariadenia na výučbu vo Vašej škole?
    

    

11. Do akej miery súhlasíte s tým, že počet digitálnych zariadení, ktoré majú učitelia k dispozícii na účely výučby, je Vo vašej škole dostatočný?
    

    

12. Do akej miery súhlasíte s tým, že kvalita digitálnych zariadení, ktoré majú učitelia k dispozícii na účely výučby, je vo Vašej škole dostatočná?
    

    

13. Do akej miery súhlasíte s tým, že väčšina učiteľov vo Vašej škole má potrebné zručnosti a sebadôveru pri účinnom využívaní digitálnych technológií na vzdelávanie a výučbu?
    

    

14. Koľkí z Vašich učiteľov absolvovali odbornú prípravu zameranú na používanie digitálnych technológií v triede za posledné dva školské roky (2019/2020 a 2020/2021)?
    

    

15. Priemerne koľko hodín odbornej prípravy absolvovali učitelia na používanie digitálnych technológií v triede za posledné dva školské roky (2019/2020 a 2020/2021)?
    

    

16. Kde vidíte najväčšiu potrebu konať?
    
    1. Zlepšenie rýchlosti internetu v škole
       

       

    2. Zlepšenie bezdrôtovej siete LAN/Wi-Fi školy (nepripevnené/bezdrôtové)
       

       

    3. Nadobudnutie digitálnych zariadení pre študentov (stolové počítače, notebooky, tablety)
       

       

    4. Nadobudnutie digitálnych zariadení pre učiteľov (stolové počítače, notebooky, tablety)
       

       

    5. Nadobudnutie interaktívnych tabulí a/alebo iných zariadení v triede
       

       

    6. Rozvoj digitálneho vzdelávacieho obsahu, užívateľsky ústretové nástroje a bezpečné platformy
       

       

    7. Odborná príprava učiteľov, aby boli digitálne kompetentní a sebavedomí
       

       

    8. Doplnkové kurzy pre študentov o používaní digitálnych technológií (napr. výučba kódovania)
       

       

    9. Podpora vzdelávacieho systému zlepšením podmienok diaľkového vzdelávania, najmä v súvislosti s pandémiou COVID-19
       

       

17. Ktoré z nástrojov/platforiem/opatrení podporovaných EÚ poznáte, používate alebo ste sa ich zúčastnili?
    
    1. SELFIE (nástroj sebahodnotenia pre digitálne schopné školy)
       

       

    2. eTwinning (vzdelávacia sieť)
       

       

    3. DigComp (Európsky rámec digitálnych kompetencií)
       

       

    4. School Education Gateway (jednotné vstupné miesto pre učiteľov, vedúcich pracovníkov škôl, tvorcov politík, expertov a ďalších odborníkov v oblasti školského vzdelávania)
       

       

    5. Future Classroom Lab (Učebňa budúcnosti) (poskytovaná sieťou Európskych škôl vrátane kurzov odbornej prípravy, pracovných skupín atď.)
       

       

    6. Living Schools Lab (Živé školské učebne)
       

       

    7. Digital Education Hackathon (hackatón v oblasti digitálneho vzdelávania)
       

       

    8. EU Code Week (Európsky týždeň programovania)
       

       

    9. Projekty na podporu medzinárodných partnerstiev v školách (napr. výmeny, výmena poznatkov)
       

       

Zdroj: prieskum EDA.

Príloha IV — Míľniky a ciele opatrení RRF na podporu digitalizácie škôl v kontrolovaných členských štátoch

Skratky

DPH: daň z pridanej hodnoty

EFRR: Európsky fond regionálneho rozvoja

ESF: Európsky sociálny fond

EŠIF: európske štrukturálne a investičné fondy

IKT: informačné a komunikačné technológie

ISCED: Medzinárodná klasifikácia štandardov vzdelávania

NGEU: NextGenerationEU

OJK: odporúčania pre jednotlivé krajiny

POO: plán obnovy a odolnosti

REACT-EU: Pomoc pri obnove v rámci politiky súdržnosti a pri obnove území v Európe

RRF: Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti

SPV: Severné Porýnie-Vestfálsko

Glosár

Digitalizácia škôl: vkontexte tejto správy proces systematického zavádzania IKT do výučby a učenia sa na školách.

Digitalizácia: zavádzanie digitálnych technológií a digitalizovaných informácií do procesov a úloh.

Ekosystém digitálneho vzdelávania: digitálna infraštruktúra vzdelávania a učenia sa, ktorá podporuje všetky aspekty digitálne transformovaného vzdelávacieho systému.

Erasmus+: program EÚ na podporu vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu v Európe.

Európsky fond regionálneho rozvoja: fond politiky súdržnosti na posilnenie hospodárskej a sociálnej súdržnosti v EÚ financovaním investícií, ktoré znižujú nerovnováhu medzi regiónmi.

Európsky semester: ročný cyklus, ktorý predstavuje rámec pre koordináciu hospodárskych politík členských štátov EÚ a monitorovanie pokroku.

Európsky sociálny fond: fond politiky súdržnosti na vytváranie vzdelávacích a pracovných príležitostí a zlepšovanie situácie ľudí ohrozených chudobou. Nahradený Európskym sociálnym fondom plus.

Fondy politiky súdržnosti: poskytujú finančnú podporu v rámci politiky súdržnosti EÚ prostredníctvom viacročných programov, ktoré dopĺňajú vnútroštátne, regionálne a miestne intervencie. Relevantnými fondmi pre tento audit sú Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) a Európsky sociálny fond (ESF).

Gigabit: jednotka merania digitálnych informácií, ktorá sa rovná jednej miliarde bitov.

Gigabitový internet: internetová služba, ktorá ponúka rýchlosť pripojenia 1 gigabit za sekundu.

Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti: mechanizmus finančnej podpory EÚ na zmiernenie hospodárskeho a sociálneho vplyvu pandémie COVID-19 a stimuláciu obnovy v strednodobom horizonte pri súčasnej podpore zelenej a digitálnej transformácie.

NextGenerationEU: balík finančných prostriedkov na pomoc členským štátom EÚ, aby sa zotavili z hospodárskeho a sociálneho vplyvu pandémie COVID-19.

Operačný program: rámec na vykonávanie projektov súdržnosti financovaných EÚ v stanovenom období, ktorý odzrkadľuje priority a ciele stanovené v partnerských dohodách medzi Komisiou a jednotlivými členskými štátmi.

Politika súdržnosti: politika EÚ, ktorej cieľom je zmenšiť hospodársku a sociálnu nerovnosť medzi regiónmi a členskými štátmi podporou tvorby pracovných miest, konkurencieschopnosti podnikov, hospodárskeho rastu, udržateľného rozvoja a cezhraničnej a medziregionálnej spolupráce.

REACT-EU: program NextGenerationEU poskytujúci dodatočné financovanie pre existujúce programy politiky súdržnosti na podporu obnovy po kríze pri súčasnej podpore zelenej a digitálnej transformácie.

Odpovede Komisie

https://www.eca.europa.eu/sk/Pages/DocItem.aspx?did=63783

Harmonogram

https://www.eca.europa.eu/sk/Pages/DocItem.aspx?did=63783

Audítorský tím

V osobitných správach EDA sa predkladajú výsledky jeho auditov, ktoré sa týkajú politík a programov EÚ alebo tém riadenia súvisiacich s konkrétnymi rozpočtovými oblasťami. EDA vyberá a navrhuje tieto audítorské úlohy tak, aby mali maximálny vplyv, pričom sa zohľadňujú riziká z hľadiska výkonnosti či zhody, výška súvisiacich príjmov alebo výdavkov, budúci vývoj a politický a verejný záujem.

Tento audit výkonnosti uskutočnila audítorská komora II, ktorá sa špecializuje na výdavkové oblasti investícií na podporu súdržnosti, rastu a začlenenia a ktorej predsedá členka EDA Annemie Turtelboom. Tento audit viedol člen EDA Pietro Russo, podporu mu poskyla Chiara Cipriani, vedúca kabinetu, Benjamin Jakob, atašé kabinetu; Niels-Erik Brokopp, hlavný manažér; Sven Kölling, vedúci úlohy; Fabio Fattore, Marija Grgurić, Marina Karystinou, Rene Reiterer a Angelika Zych, audítori a audítorky. Miłosz Aponowicz, Kyriaki Kofini a Mark Smith poskytli jazykovú podporu.

Zľava doprava: Fabio Fattore, Niels-Erik Brokopp, Benjamin Jakob, Pietro Russo, Sven Kölling, Angelika Zych, Marina Karystinou, Rene Reiterer.

Koncové poznámky

¹ Európska komisia, 2022.

² Survey of Schools: ICT in education: benchmarking access, use and attitudes to technology in Europe’s schools, 2013, a 2nd Survey of Schools: ICT in Education, 2019.

³ 2020, Výsledky testov PISA z roku 2018 (zväzok V): Účinné politiky, úspešné školy, s. 113, PISA, OECD Publishing, Paríž.

⁴ 2020, Strengthening online learning when schools are closed: The role of families and teachers in supporting students during the COVID-19 crisis; OECD Publishing, Paríž.

⁵ Článok 165 ods. 1 ZFEÚ.

⁶ Európska komisia, Národné systémy vzdelávania Eurydice.

⁷ Európsky pilier sociálnych práv, Göteborgu, 2017.

⁸ Oznámenie Komisie – Príspevok Európskej komisie na zasadnutí lídrov v Göteborgu,COM(2017) 673 , 14. november 2017.

⁹ Oznámenie Komisie o akčnom pláne digitálneho vzdelávania, COM(2018) 22 , 17. január 2018.

¹⁰ Oznámenie Komisie „Pripojenie pre konkurencieschopný jednotný digitálny trh – smerom k európskej gigabitovej spoločnosti“, COM(2016)587, 14. September 2016.

¹¹ Oznámenie Komisie „Digitálna agenda pre Európu“, COM(2010) 245, 19. Máj 2010.

¹² Článok 9 ods. 2 a ods. 10 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

¹³ Nariadenie (EÚ) 2020/2221.

¹⁴ Nariadenie (EÚ) 2021/1058 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a Kohéznom fonde.

¹⁵ Nariadenie (EÚ) 2021/1057, ktorým sa zriaďuje Európsky sociálny fond plus (ESF+).

¹⁶ Nariadenie (EÚ) 2021/241.

¹⁷ Zoznam opatrení, ktoré sme určili v plánoch obnovy a odolnosti, sa nachádza v prílohe I.

¹⁸ Nariadenie (EÚ) č. 1288/2013.

¹⁹ Nariadenie (EÚ) 2021/817.

²⁰ Nariadenie (EÚ) 2021/1153.

²¹ Oznámenie Komisie „Pripojenie pre konkurencieschopný jednotný digitálny trh – smerom k európskej gigabitovej spoločnosti“, COM(2016)587.

²² Osobitná správa 12/2018: Širokopásmové pripojenie v členských štátoch EÚ – Napriek pokroku nebudú všetky ciele stratégie Európa 2020 splnené.

²³ Osobitná správa 21/2022: Posúdenie národných plánov podpory obnovy a odolnosti Komisiou – Celkovo primerané, ale riziká pri vykonávaní pretrvávajú.

²⁴ Opatrenia v reakcii na koronavírus: Mimoriadne výzvy Erasmus+ na podporu pripravenosti na digitálne vzdelávanie a tvorivé zručnosti.

²⁵ Článok 19 spolu s prílohou XI k nariadeniu (EÚ) č. 1303/2013.

²⁶ Článok 95 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 a článok 5 ods. 1 a článok 9nariadenia (EÚ) 2021/241. Pozri aj naše preskúmanie 01/2023 – Financovanie EÚ prostredníctvom politiky súdržnosti a Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti – Porovnávacia analýza, bod 44.

²⁷ Články 9 a 17 nariadenia (EÚ) 2021/241.

²⁸ Osobitná správa 21/2022: Posúdenie národných plánov obnovy a odolnosti Komisiou – Celkovo primerané, ale riziká pri vykonávaní pretrvávajú, body 82 – 84 a 89.

²⁹ Osobitná správa 21/2022, body 66 – 72.

³⁰ Preskúmanie 01/2023, bod 43.

³¹ Článok 20 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2021/241.

³² 2020, Výsledky testov PISA z roku 2018 (zväzok V): Účinné politiky, úspešné školy, s. 112, PISA, OECD Publishing, Paríž.

³³ Článok 2 ods. 1 spolkového zákona o financovaní digitalizácie rakúskeho školského systému (Schuldigitalisierungsgesetz).

³⁴ Článok 34nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046 a článok 54 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

³⁵ Článok 27 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

³⁶ Updated Study on National Broadband Plans in the EU27, 2021.

Kontakt

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG

Tel. +352 4398-1
Otázky: www.eca.europa.eu/sk/contact
Webová stránka: eca.europa.eu
Twitter: @EUAuditors

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (https://europa.eu).

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2023.

PDF	ISBN 978-92-847-9880-3	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/49875	QJ-AB-23-011-SK-N
HTML	ISBN 978-92-847-9879-7	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/049175	QJ-AB-23-011-SK-Q

AUTORSKÉ PRÁVA

© Európska únia, 2023

Politika týkajúca sa opakovaného použitia materiálov Európskeho dvora audítorov (EDA) je stanovená v rozhodnutí EDA č. 6/2019 o politike otvoreného prístupu a opakovanom použití dokumentov.

Pokiaľ sa nestanovuje inak (napr. v osobitnom upozornení o autorských právach), obsah materiálov EDA vo vlastníctve EÚ podlieha licencii Creative Commons Attribution 4.0 International (CC BY 4.0) licence. Vo všeobecnosti je preto opakované použitie povolené pod podmienkou, že sa náležite uvedie zdroj a označia prípadné zmeny. Tí, ktorí opakovane používajú obsah EDA, nesmú skresliť pôvodný význam alebo odkaz. EDA nenesie zodpovednosť za žiadne dôsledky opakovaného použitia.

V prípade, že konkrétny materiál zobrazuje alebo opisuje identifikovateľné súkromné osoby, napr. fotografie zamestnancov EDA, alebo ak obsahuje prácu tretej strany, je potrebné získať dodatočné povolenie.

Ak je tento súhlas udelený, ruší sa ním a nahrádza uvedené všeobecné povolenie a jasne sa vymedzí každé prípadné obmedzenie týkajúce sa použitia.

V prípade použitia či šírenia obsahu materiálov, ktoré EÚ nevlastní, je potrebné žiadať povolenie priamo od držiteľov autorských práv.

Ilustrácia 2 – ikony: Táto ilustrácia bola vytvorená pomocou zdrojov z platformy Flaticon.com. © Freepik Company S.L. Všetky práva vyhradené.

Politika EDA týkajúca sa opakovaného použitia materiálov sa nevzťahuje na softvér ani dokumenty, ktoré podliehajú právam priemyselného vlastníctva, ako sú patenty, ochranné známky, zapísané dizajny, logá a názvy.

Webové sídla inštitúcií Európskej únie v rámci domény europa.eu obsahujú odkazy na sídla tretích strán. Keďže sú mimo kontroly EDA, odporúčame Vám oboznámiť sa s ich politikami ochrany osobných údajov a autorských práv.

Použitie loga EDA

Logo EDA sa nesmie použiť bez predchádzajúceho súhlasu Európskeho dvora audítorov.

OBRÁŤTE SA NA EÚ

Osobne
V rámci celej EÚ existujú stovky centier Europe Direct. Adresu centra najbližšieho k vám nájdete online (europa.eu/european-union/contact/meet-us_sk).

Telefonicky alebo písomne
Europe Direct je služba, ktorá odpovedá na vaše otázky o Európskej únii. Túto službu môžete kontaktovať:

• prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla: 00 800 6 7 8 9 10 11 (niektorí operátori môžu tieto hovory spoplatňovať),
• prostredníctvom štandardného telefónneho čísla: +32 22999696,
• prostredníctvom formulára na:european-union.europa.eu/contact-eu/write-us_sk.

VYHĽADÁVANIE INFORMÁCIÍ O EÚ

Online
Informácie o Európskej únii sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie na webovej stránke Europa (european-union.europa.eu).

Publikácie EÚ
Publikácie EÚ si môžete pozrieť alebo objednať na webovej stránke op.europa.eu/sk/publications. Ak chcete získať viac výtlačkov bezplatných publikácií, obráťte sa na službu Europe Direct alebo vaše miestne dokumentačné centrum (europa.eu/european-union/contact/meet-us_sk).

Právo EÚ a súvisiace dokumenty
Prístup k právnym informáciám EÚ vrátane všetkých právnych predpisov EÚ od roku 1951 vo všetkých úradných jazykoch nájdete na webovej stránke EUR-Lexu (eur-lex.europa.eu).

Otvorené údaje EÚ
Portál data.europa.eu poskytuje prístup k otvoreným súborom údajov – datasetom z inštitúcií, orgánov a agentúr EÚ. Dáta možno stiahnuť a opätovne bezplatne použiť na komerčné aj nekomerčné účely. Portál poskytuje prístup aj k mnohým súborom údajov – datasetom z európskych krajín.