Osobitná správa
č.26 2018

Sled oneskorení pri vytváraní colných IT systémov: čo ich spôsobilo?

O správe V rámci tohto auditu sme skúmali, či je pravdepodobné, že program Colníctvo 2020 zabezpečí spolu s príslušnými colnými predpismi vytvorenie informačných systémov potrebných na zlepšenie colných operácií EÚ. Zistili sme, že vytváranie týchto systémov bolo poznačené sledom oneskorení, takže niektoré z nich nebudú v roku 2020, do termínu stanoveného v Colnom kódexe Únie, k dispozícii. Príčin oneskorení bolo niekoľko, predovšetkým meniaci sa rozsah projektov, nedostatočné zdroje, ktoré pridelila EÚ a členské štáty, a zdĺhavý rozhodovací proces vyplývajúci z viacvrstvovej štruktúry riadenia.

Táto publikácia je dostupná v 23 jazykoch v tomto formáte:
PDF
PDF General Report

Zhrnutie

I

Colná únia je jedným z pilierov jednotného trhu. Modernizácia colných procesov založená na vývoji nových informačných systémov je dôležitým prvkom fungovania Európskej únie (EÚ). Takouto modernizáciou by sa mala predovšetkým posilniť hospodárska činnosť a hospodársky rast a zvýšiť bezpečnosť a ochrana občanov EÚ. Tieto prínosy by mali byť pre členské štáty potrebnou motiváciou na to, aby investovali do colných informačných systémov.

II

Rozhodnutie Komisie o elektronickom colníctve, modernizovaný Colný kódex a napokon Colný kódex Únie vytvorili podmienky pre modernizáciu colnej únie a vymedzili informačné systémy, ktoré sú na to potrebné. Z programu Colníctvo 2020 sa financujú komponenty Únie v rámci informačných systémov. Členské štáty by mali vyvinúť súvisiace národné komponenty (iné komponenty ako komponenty Únie) a hradiť náklady, ktoré pri tom vzniknú. Na používanie informačných systémov sa vzťahuje viacvrstvový rozhodovací proces, ktorý zahŕňa niekoľko orgánov.

III

V rámci auditu sme skúmali, či je pravdepodobné, že program Colníctvo 2020 zabezpečí spolu s príslušnými colnými predpismi vytvorenie informačných systémov potrebných na zlepšenie colných operácií EÚ. Tento audit sme uskutočnili vo fáze vykonávania s cieľom prispieť do diskusií o nasledujúcom programe Colníctvo, ktorý sa začne realizovať v roku 2021. Skúmali sme, či sa v rámci programu zabezpečuje včasné zavedenie informačných systémov a v prípadoch, keď to tak nebolo, sme zisťovali príčiny oneskorení. Pri audite sme vychádzali hlavne z analýzy dokumentov Komisie, zo zápisníc a správ výborov a pracovných skupín a z výsledkov zisťovania zaslaného členským štátom.

IV

Zistili sme, že zavádzanie nových informačných systémov pre colnú úniu bolo poznačené sledom oneskorení, takže niektoré kľúčové systémy nebudú v roku 2020, do termínu stanoveného v Colnom kódexe Únie, k dispozícii. Príčin oneskorení je niekoľko, predovšetkým meniaci sa rozsah projektov, nedostatočné zdroje, ktoré pridelila EÚ a členské štáty, a zdĺhavý rozhodovací proces vyplývajúci z viacvrstvovej štruktúry riadenia. Zistili sme tiež, že Komisia neinformovala o oneskoreniach náležitým spôsobom a že ciele programu Colníctvo 2020 a mechanizmy podávania správ v rámci neho nie sú vhodné na monitorovanie zavádzania informačných systémov. Pôvodný prístup k vývoju informačných systémov bol zväčša decentralizovaný, aby sa znížilo riziko nedodania systémov, no na úkor slabšej efektívnosti.

V

Komisii odporúčame:

  1. predložiť návrh, aby ciele nasledujúceho programu Colníctvo priamo súviseli s plánovanými informačnými systémami, ktoré sa majú vyvinúť, a navrhnúť ciele, ktoré sú presné a merateľné;
  2. zabezpečiť, aby sa poznatky z predchádzajúcich programov primerane zohľadnili, a poskytnúť členským štátom dostatok informácií, aby mohli včas prijať kvalifikované rozhodnutie o rozsahu projektov;
  3. monitorovať riziká, že členský štát nebude schopný dodržať termíny na zavedenie národných komponentov a v skorej fáze vymedziť potenciálne riešenia a uľahčiť ich uplatnenie na úrovni členského štátu, a tiež uľahčiť širšiu spoluprácu pri vývoji IT;
  4. zjednodušiť riadenie vývoja colných informačných systémov tak, že zabezpečí efektívnejšiu a rýchlejšiu komunikáciu s členskými štátmi, napríklad využívaním ďalších riešení na výmenu informácií, ktoré umožnia prijímať rozhodnutia bez zdržania;
  5. včas a transparentne informovať všetky subjekty zapojené do vytvárania informačných systémov na úrovni EÚ a členských štátov o oneskoreniach a výdavkoch na komponenty Únie a národné komponenty, a stanoviť primerané mechanizmy vykazovania a ukazovatele týkajúce sa celkového vykonávania i jednotlivých projektov.

Úvod

Colná únia je jedným z pilierov jednotného trhu v Európskej únii

01

V roku 2018 oslávi Európska únia (EÚ) 50. výročie colnej únie. Podstatou colnej únie je, že na vnútorných hraniciach medzi členskými štátmi neexistuje colná povinnosť a že na dovoz z tretích krajín bolo zavedené spoločné clo.

02

Aby mohla EÚ fungovať ako hlavný obchodný blok, je závislá na efektívnom toku tovaru do colnej únie i von z nej, ako aj na voľnom pohybe tovaru na území jednotného trhu. Podľa najnovších dostupných štatistických údajov predstavuje kombinovaný dovoz a vývoz približne 3,7 bilióna EUR1. To je dôkazom významu obchodu a colnej únie pre prosperitu EÚ.

03

Clo na dovoz je okrem toho dôležitou časťou príjmov EÚ. V roku 2017 predstavovalo 20,3 mld. EUR, teda 15 % celkového rozpočtu EÚ.

Modernizácia colnej únie je od roku 2003 súčasťou agendy EÚ

04

Niekoľko kľúčových aktérov sa vyjadrilo, že je potrebné modernizovať colnú úniu od jej vzniku. Zlepšenia by mali zahŕňať digitalizáciu2, vytvorenie prostredia bez dokladov v papierovej forme a zníženie byrokracie, čím sa posilní hospodárska činnosť a hospodársky rast. Mali by tiež zvýšiť bezpečnosť a ochranu občanov EÚ a umožniť efektívnejší výber cla. Očakáva sa, že prínosy zlepšení obchodu pre spotrebiteľov a podniky v EÚ budú členské štáty motivovať k investíciám do colných informačných systémov.

05

V roku 2003 Komisia stanovila cieľ vytvoriť v oblastiach colníctva a obchodu jednoduché prostredie bez dokladov v papierovej forme3. Uverejnenie rozhodnutia o elektronickom colníctve4 v roku 2008 ešte viac zdôraznilo význam tohto cieľa. V júni 2008 nadobudol účinnosť modernizovaný Colný kódex5. Jeho účelom bola modernizácia colnej únie vrátane vyvinutia niekoľkých informačných systémov, ktoré mali byť plne funkčné od júna 2013. Z viacerých príčin vrátane oneskorí zavedenia požadovaných informačných systémov6 nebol modernizovaný Colný kódex nikdy uvedený do praxe.

06

V októbri 2013 bol prijatý Colný kódex Únie7, ktorý nahradil modernizovaný Colný kódex, a jeho účelom bol tiež prechod na prostredie bez dokladov v papierovej forme a výmena informácií prostredníctvom informačných systémov. Colný kódex Únie sa uplatňuje od mája 2016, pričom prechodné obdobie na zavedenie informačných systémov bolo stanovené do konca roku 2020. Informačné systémy v rámci Colného kódexu Únie boli podobné ako systémy, ktoré sa vyžadovali predtým v rámci modernizovaného Colného kódexu.

07

S cieľom splniť požiadavky v rozhodnutí o elektronickom colníctve a v Colnom kódexe Únie Komisia vypracovala strategické plánovacie dokumenty na vyvinutie príslušných colných informačných systémov, viacročný strategický plán8 a pracovný program Colného kódexu Únie9. Vo viacročnom strategickom pláne je zohľadnený harmonogram plnenia pracovného programu Colného kódexu Únie, zahŕňa však aj dodatočné informačné systémy, ktoré sa majú vyvinúť.

Program Colníctvo 2020 je súčasný finančný nástroj na zavedenie potrebných informačných systémov

08

EÚ financuje vývoj nových informačných systémov stanovených vo viacročnom strategickom pláne, ako aj údržbu existujúcich informačných systémov v rámci všeobecného programu v colnej oblasti. Zo súčasného programu Colníctvo 202010 sa financujú komponenty EÚ v rámci informačných systémov (komponenty Únie). Ide o aktíva (ako hardvér, softvér, sieťové pripojenia) a služby na podporu informačných systémov, ktoré majú EÚ a členské štáty spoločné. Predpokladá sa, že členské štáty vyvinú súvisiace národné komponenty (iné komponenty ako komponenty Únie) a uhradia súvisiace náklady11.

09

Komisia vytvorila program Colníctvo 2020 s cieľom „podporiť fungovanie a modernizáciu colnej únie s cieľom posilniť vnútorný trh prostredníctvom spolupráce medzi zúčastnenými krajinami, ich colnými orgánmi a ich úradníkmi“. Celkový rozpočet na tento program je 523 mil. EUR a je určený na sedem rokov (t. j. približne 75 mil. EUR ročne)12. Colníctvo 2020 je pokračovaním predchádzajúcich programov v colnej oblasti, ktoré sa začali vykonávať v roku 1991 a posledný z nich bol ukončený v roku 2013. Komisia navrhuje pre program Colníctvo vo viacročnom financom rámci na obdobie 2021 – 2027 finančné krytie vo výške 950 mil. EUR.

10

Tri štvrtiny rozpočtu na program Colníctvo 2020 sú vyčlenené na budovanie kapacít v oblasti IT, ktoré sa v nariadení o programe Colníctvo 2020 označujú ako európske informačné systémy. Z tohto rozpočtu sa hradí vývoj, prevádzka a údržba častí EÚ v rámci týchto systémov (komponenty Únie). Zostávajúcich 25 % rozpočtu je určených na iné opatrenia súvisiace s fungovaním a modernizáciou colnej únie, konkrétne jednotné akcie (napr. projektové skupiny a tímy odborníkov) a odbornú prípravu.

Riadenie zavádzania informačných systémov v colnej únii má viac úrovní

11

V ilustrácii 1 je zobrazená štruktúra riadenia zavádzania informačných systémov v colnej únii. Základom riadenia je niekoľko spolupracujúcich subjektov zastupujúcich Komisiu, členské štáty a obchodné záujmy, konkrétne Skupina pre colnú politiku, koordinačná skupina pre elektronické colníctvo a kontaktná skupina pre obchod. Generálne riaditeľstvo pre dane a colnú úniu (GR TAXUD) zodpovedá za vykonávanie programu Colníctvo 2020 a predsedá týmto skupinám. Dohoda o jednotlivých projektoch si vyžaduje niekoľko diskusií o technických, prevádzkových, právnych a finančných otázkach, do ktorých sú zapojení experti z Komisie a členských štátov.

Ilustrácia 1

Štruktúra riadenia v súvislosti s plnením viacročného strategického plánu a realizáciou projektov elektronického colníctva

Zdroj: EDA, na základe viacročného strategického plánu, revízia z roku 2017, príloha III – štruktúra riadenia.

Rozsah auditu a metodika

12

V rámci auditu sme posudzovali, či je pravdepodobné, že program Colníctvo 2020 zabezpečí spolu s príslušnými colnými predpismi vytvorenie informačných systémov potrebných na zlepšenie colných operácií v EÚ. Zamerali sme sa na vývoj komponentov Únie v rámci nových informačných systémov. Pokiaľ ide o národné komponenty, preskúmali sme len dozornú úlohu Komisie v súvislosti s koordináciou členských štátov pri zavádzaní svojich národných informačných systémov. Nezaoberali sme sa ostatnými opatreniami stanovenými v programe Colníctvo 2020, konkrétne jednotnými akciami, činnosťami odbornej prípravy ani prevádzkovaním a údržbou existujúcich informačných systémov.

13

Audit sa uskutočnil počas fázy vykonávania programu. Tento prístup nám umožnil vykonať preskúmanie vývoja informačných systémov v polovici trvania programu a včas poskytnúť naše stanovisko do diskusie o nasledujúcom programe Colníctvo, ktorý sa začne realizovať v roku 2021 (pozri bod 9).

14

Skúmali sme, či sa v rámci programu zabezpečuje včasný vývin a zavedenie informačných systémov. V prípadoch, keď to tak nebolo, sme zisťovali príčiny oneskorení. Ďalej sme kontrolovali príslušné aspekty mechanizmov navrhovania, monitorovania a podávania správ13. Pri audite sme vychádzali z analýzy dokumentov Komisie, zo zápisníc a správ výborov a pracovných skupín, v ktorých sú Komisia a členské štáty zastúpené, a z rozhovorov so zamestnancami Komisie v GR TAXUD.

15

S cieľom získať prehľad o realizácii národných komponentov nových informačných systémov v členských štátoch sme vykonali zisťovanie v 28 vnútroštátnych colných orgánoch.

Pripomienky

Zavádzanie nových informačných systémov bolo poznačené sledom oneskorení

16

Rýchly vývoj informačných technológií so sebou neustále prináša nové príležitosti, výzvy a požiadavky zo strany používateľov vo všeobecnosti. Platí to aj o colnej oblasti, ktorá si vyžaduje, aby Komisia a členské štáty predkladali flexibilné riešenia a pohotovo reagovali na vonkajšie udalosti. Desať rokov po prijatí rozhodnutia o elektronickom colníctve sme zaznamenali pokrok vo vývoji informačných systémov. Niekoľko z týchto systémov však ešte nie je plne zavedených.

17

Viacročný strategický plán z roku 2017 obsahuje 31 projektov v oblasti IT, ktoré má realizovať Komisia a členské štáty. Sú navrhnuté tak, aby sa v rámci nich vytvorili nové systémy alebo zdokonalili súčasné systémy s cieľom modernizovať colnú úniu a zabezpečiť plné uplatňovanie Colného kódexu Únie. Konečné termíny pre dodanie IT projektov sa postupne posúvali na neskôr. V rámci revízie viacročného strategického plánu z roku 2016 sa dátumy dodania informačných systémov posunuli v prípade 28 % projektov a v rámci revízie z roku 2017 pri 42 % projektov.

18

Príloha II obsahuje graf, v ktorom sa uvádza dodatočný počet rokov potrebný na realizáciu jednotlivých IT projektov. Tieto údaje vyplynuli z porovnania konečného termínu pre dodanie uvedeného vo viacročnom strategickom pláne z roku 2017 s pôvodným plánovaným termínom. Podľa našej analýzy bol pôvodný termín zachovaný v prípade štyroch projektov, no mnohé ďalšie projekty boli poznačené oneskoreniami a pri štyroch projektoch bol termín posunutý o päť rokov alebo viac.

Dodanie niektorých kľúčových informačných systémov vyžadovaných v Colnom kódexe Únie je posunuté na obdobie po roku 2020

19

Plné uplatňovanie Colného kódexu Únie závisí od dostupnosti niekoľkých informačných systémov v Komisii a v členských štátoch. Hoci sa Colný kódex Únie uplatňuje od roku 2016, je stanovené prechodné obdobie do 31. decembra 2020 na vývoj 17 informačných systémov, ktoré majú vytvoriť Komisia a členské štáty.

20

Ako sa uvádza vo viacročnom strategickom pláne z roku 2017, sedem z týchto informačných systémov14 bude v plnom rozsahu dodaných až po stanovenom termíne v roku 2020. Podľa Komisie sa na konci roku 2020 bude Colný kódex Únie uplatňovať na približne 75 %. Tento výpočet je však založený na splnení čiastkových cieľov v súvislosti s komponentmi Únie a nebolo pri ňom zohľadnené, kedy budú systémy pripravené na použitie. Okrem toho sme zistili, že meškajúce projekty zahŕňajú systémy, ktoré sú kľúčové pre fungovanie základných colných postupov (dovoz, tranzit a vývoz) alebo ich modernizáciu. Členské štáty považovali tieto systémy za kritické pre efektívne fungovanie a modernizáciu colnej únie, čo uviedli vo svojich odpovediach na zisťovanie (pozri ilustráciu 2).

Ilustrácia 2

Viacročný strategický plán z roku 2017 pre 17 projektov stanovených v Colnom kódexe Únie15

Zdroj: EDA, na základe viacročného strategického plánu z roku 2017 (podrobný opis IT projektov je uvedený v prílohe I).

21

V januári 2018 Komisia predložila Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní Colného kódexu Únie a informovala ich, že termín stanovený v Colnom kódexe Únie na rok 2020 nebude splnený. V marci 2018 predložila návrh na zmenu Colného kódexu Únie, ktorá by zahŕňala predĺženie prechodného obdobia na uplatňovanie určitých ustanovení do roku 2025.

Riziko nesplnenia nového navrhnutého termínu v roku 2025

22

V dôsledku revízie viacročného strategického plánu v roku 2017 sa práca Komisie výrazne skoncentrovala do obdobia 2023 až 2025, keď sa má sprevádzkovať šesť systémov16, ktoré sa vyvíjajú v rámci rozsiahlych projektov17. Okrem toho značný počet členských štátov mešká s realizáciou svojich informačných systémov18. Vzniká tak riziko, že ani posunuté termíny nebudú dodržané a že termín stanovený v Colnom kódexe Únie bude posunutý na ešte neskoršie obdobie, ako je rok 2025.

Hlavnými príčinami oneskorení bol zmenený rozsah, nedostatočné pridelené zdroje a zdĺhavý rozhodovací proces

23

Pri preskúmaní realizácie IT projektov v oblasti colníctva, vrátane hĺbkovej analýzy piatich projektov19 a odpovedí členských štátov na naše zisťovanie, sme odhalili tieto hlavné príčiny oneskorení:

  • zmeny rozsahu niektorých projektov, ktoré prispeli k ich zložitosti (pozri body 24 až 25),
  • nedostatočné zdroje pridelené Komisiou a členskými štátmi na realizáciu informačných systémov (pozri body 26 až 32),
  • zdĺhavý rozhodovací proces vyplývajúci z viacvrstvovej štruktúry riadenia20, ktorá zahŕňa Komisiu a členské štáty (pozri body 33 až 36).
Zmeny rozsahu niektorých projektov
24

Pri stanovovaní harmonogramu vývoja colných systémov a ich zavádzania do prevádzky Komisia vychádzala zo štúdie na účely hlavného plánu v oblasti IT vypracovanej v roku 2012, pričom usúdila, že rok 2020 je na realizáciu IT projektov naplánovaných v tom čase reálny konečný termín.

25

12 zo 17 projektov naplánovaných už v modernizovanom Colnom kódexe, ktorý predchádzal Colnému kódexu Únie, bolo v pomerne pokročilej fáze21. V priebehu nasledujúcich diskusií sa však Komisia a členské štáty rozhodli výrazne zmeniť rozsah niektorých informačných systémov. Niektoré IT projekty vo fáze vývoja boli okrem toho presunuté z úrovne členských štátov na úroveň EÚ. Týmto sa pracovná záťaž Komisie výrazne zvýšila a pôvodný stanovený harmonogram sa ukázal byť nedosiahnuteľný.

Nedostatočné zdroje pridelené Komisiou a členskými štátmi
Rozpočet Komisie (komponenty Únie)
26

Pri stanovovaní rozpočtových potrieb v súvislosti s programom Colníctvo 2020 Komisia vychádzala z plnenia stratégie EÚ týkajúcej sa informačných technológií v oblasti colnej politiky, vymedzenej vo viacročnom strategickom pláne z roku 2012.

27

Prvý významnejší náznak, že rozpočet dostupný v rámci programu Colníctvo 2020 možno nebude postačovať, sa objavil v roku 2015 v súvislosti s projektom modernizácie systému kontroly pri dovoze. Vo výhľadovom dokumente schválenom Komisiou a členskými štátmi sa navrhovalo, aby sa na rozdiel od pôvodných plánov prijal centralizovanejší prístup k vývoju tohto systému. Navrhoval sa v ňom celkový upravený rozpočet na realizáciu vo výške približne 170 mil. EUR, teda viac než dvojnásobok predchádzajúcich odhadov. Komisia následne dospela k záveru, že zostávajúci rozpočet na budovanie kapacít v oblasti IT v rámci programu Colníctvo 2020 bol príliš nízky, aby pokryl náklady na vytvorenie tohto systému.

28

Komisia sa rozhodla problém zmierniť:

  • rozdelením projektu na bloky a stanovením dlhšieho obdobia realizácie, ktoré presahuje rok 2020, so zámerom použiť prostriedky z rozpočtu určeného na budúce programy Colníctvo,
  • zabezpečením dodatočných zdrojov do rozpočtu na budovanie kapacít v oblasti IT v rámci programu Colníctvo 2020. Tieto snahy boli len čiastočne úspešné.
29

Prognózy Komisie v súvislosti s rozpočtovými požiadavkami na obdobie 2021 – 2025 sú výrazne vyššie ako požiadavky na obdobie 2014 – 2020. V ilustrácii 3 sú vyjadrené odhadované rozpočtové potreby v súvislosti s informačnými systémami do konca obdobia programu Colníctvo 2020 a predpokladané vyššie rozpočtové potreby po roku 2020. Komisia odhaduje, že v nasledujúcom období programu Colníctvo bude potrebovať približne 100 – 115 mil. EUR ročne na udržiavanie prevádzky všetkých informačných systémov a na dokončenie zostávajúcich projektov z viacročného strategického plánu, ktoré boli posunuté na obdobie po roku 2020.

Ilustrácia 3

Odhadované rozpočtové potreby na vykonanie revidovaného viacročného strategického plánu z roku 2017

Zdroj: Pracovné dokumenty Komisie.

Rozpočet členských štátov (národné komponenty)
30

Z nášho zisťovania v členských štátoch vyplynulo, že jedným z hlavných dôvodov oneskoreného vykonávania Colného kódexu Únie bol pre väčšinu z nich (67 %) nedostatočný rozpočet pridelený na vnútroštátnej úrovni. Komisia zistila, že niektoré štáty neposkytnú colným správam dostatok financií, ktoré by im umožnili plniť viacročný strategický plán, hneď po schválení pracovného programu Colného kódexu Únie v roku 2014. Komisia nás informovala, že čiastočným dôvodom bola medzinárodná makroekonomická kríza, ktorá začala v roku 2008. Už v osobitnej správe č. 19/2017 sme poukázali na skutočnosť, že nedostatočné financovanie transeurópskych informačných systémov môže viesť k oneskoreniu vo vykonávaní Colného kódexu Únie22.

31

Komisia členské štáty opakovane vyzývala, aby sprístupnili vnútroštátne zdroje a hľadala ďalšie možnosti, ako vyriešiť problém nepostačujúcich rozpočtov v členských štátoch, napríklad uľahčením ich vzájomnej spolupráce (pozri rámček 1).

Rámček 1

Vývoj národných komponentov v spolupráci skupiny členských štátov

Komisia presadzovala možnosť, aby členské štáty vyvíjali národné komponenty vo vzájomnej spolupráci, namiesto toho, aby každý štát pracoval samostatne. GR TAXUD má pozitívne skúsenosti so spoluprácou pri vývoji informačných technológií v oblasti daňového systému.

Estónsko pripravilo v roku 2017 projekt na zriadenie nového tímu odborníkov, zloženého zo zástupcov niekoľkých členských štátov, s cieľom spoločne vyvinúť národné komponenty colných informačných systémov. Tento tím odborníkov by napríklad stanovil spoločné postupy verejného obstarávania, aby sa tak dosiahli úspory z rozsahu. Komisia tento projekt schválila a bude naň pridelené financovanie v rámci programu Colníctvo 2020 na základe pracovného programu na rok 2018. 15 členských štátov vyjadrilo záujem zapojiť sa takéhoto druhu opatrení.

V čase auditu ešte tím odborníkov nezačal svoju činnosť, preto nebolo možné plne posúdiť výsledky tejto iniciatívy.

32

Členské štáty si z vybraného cla ponechávajú 20 % ako náklady spojené s výberom a zostávajúcich 80 % ide do rozpočtu EÚ ako príjem. Miera prostriedkov, ktoré si členské štáty ponechávajú ako náklady na výber, by postačovala23 na príspevok na pokrytie výdavkov, ktoré im vzniknú pri realizácii colných informačných systémov. Zaznamenali sme však, že žiadny členský štát neuviedol, že by tieto prostriedky takto využil. Namiesto toho vývoj colných informačných systémov financovali zo štátnych rozpočtov a štrukturálnych fondov EÚ.

Zdĺhavý rozhodovací proces vyplývajúci z viacvrstvovej štruktúry riadenia, ktorá zahŕňa Komisiu a členské štáty
33

Vývoj colných informačných systémov si vyžaduje zapojenie veľkého počtu aktérov na rôznych úrovniach Komisie a členských štátov, úzku koordináciu a dohodu medzi nimi (pozri bod 11). Okrem zložitosti samotného vývoja IT rozhodovanie ďalej komplikujú špecifické národné charakteristiky colných operácií a rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o ich pokrok a kapacity v oblasti colných informačných systémov.

34

Komisia v rámci svojej koordinačnej úlohy už získala skúsenosti s touto štruktúrou riadenia, a to v kontexte používania súčasných colných systémov, predovšetkým prvej generácie tranzitného systému (nový počítačový tranzitný systém). Ukázalo sa pri tom, že snaha o dohodu vo všetkých aspektoch realizácie projektov je zložitá a časovo náročná úloha24.

35

Vzhľadom na komplexnosť projektov v oblasti colných informačných systémov Komisia použila pri každom projekte súbor podrobných čiastkových cieľov, aby tým uľahčila operačné plánovanie a monitorovanie. Tieto čiastkové ciele sú rozdelené podľa hlavných projektových fáz a odkazujú na schválenie súvisiacich dokumentov alebo opatrení členskými štátmi, ktoré sú zastúpené v riadiacich orgánoch25.

36

Uplatňovanie týchto čiastkových cieľov sme analyzovali na našej vzorke piatich projektov (pozri bod 23). Vo všetkých prípadoch sa dohoda Komisie s členskými štátmi o pôvodných čiastkových cieľoch (zdôvodnenie projektu a/alebo výhľadový dokument) oneskorila26.

Komisia informovala o meškaniach neskoro

37

Niektoré členské štáty a zástupcovia odvetví (ako sú dovozcovia, colní sprostredkovatelia, dopravné spoločnosti a prevádzkovatelia logistických služieb) začali spochybňovať realizovateľnosť harmonogramov na dokončenie IT projektov hneď po prijatí kľúčových plánovacích dokumentov v rokoch 2013 a 2014. Napriek tomu sa v roku 2016 v oficiálnych strategických plánovacích dokumentoch a správach Komisie naďalej uvádzalo, že všetky informačné systémy podľa Colného kódexu Únie a niekoľko ďalších projektov z viacročného strategického plánu, ktoré neboli zahrnuté do Colného kódexu Únie, budú dodané do roku 2020 (pozri rámček 2).

Rámček 2

V správach Komisie sa (do roku 2016) uvádzalo, že informačné systémy budú dodané do roku 2020

Komisia nespomenula riziko, že by informačné systémy stanovené v Colnom kódexe Únie neboli dodané do roku 2020, v žiadnej správe o pokroku programu Colníctvo 2020 za roky 2014, 2015 či 2016 (pozri bod 46).

V správe o pokroku elektronického colníctva za rok 2016 (uverejnenej v júli 2017) Komisia uznala, že niekoľko projektov mešká. Vzhľadom na pokrok, ktorý sa vykonal v roku 2016, však uviedla, že ešte stále je možné zrealizovať projekty načas.

Podobné informácie obsahovali aj správy o pokroku elektronického colníctva za roky 2014 a 2015.

38

Keď Komisia v júni 2014 zistila problémy s dostupnosťou zdrojov a potenciálne oneskorenia pri plnení pracovného programu Colného kódexu Únie, nezmenila konečné termíny v pracovnom programe Colného kódexu Únie ani vo viacročnom strategickom pláne. Namiesto toho vypracovala nový operačný plán založený na interných zdrojoch a navrhla uplatňovať ho súbežne. Výsledkom bolo, že viacročný strategický plán/pracovný program Colného kódexu Únie sa používal externe a operačný plán, v ktorom bol opísaný reálny stav, sa uplatňoval hlavne interne. Od roku 2015 sa v internom operačnom pláne uvádzali dlhšie lehoty ako boli lehoty vo viacročnom strategickom pláne/v pracovnom programe Colného kódexu Únie a operačný plán obsahoval projekty s dátumom realizácie prekračujúcim konečný termín v roku 2020 stanovený v Colnom kódexe Únie.

39

Tieto dva plánovacie nástroje pre vývoj IT existovali súčasne do roku 2017, keď boli zosúladené na základe preskúmania Komisie (tzv. posúdenie reálnej situácie). Výsledkom tohto preskúmania bola revízia viacročného strategického plánu v roku 2017, v ktorom sa termíny zavedenia niekoľkých informačných systémov do prevádzky posunuli na obdobie po roku 2020, teda obdobie po uplynutí právne záväzného termínu stanoveného v Colnom kódexe únie. Komisia preto musela aktualizovať pracovný program Colného kódexu Únie a navrhnúť zmenu nariadenia o Colnom kódexe Únie (pozri bod 21).

40

Existencia dvoch plánovacích nástrojov poukazuje na skutočnosť, že Komisia o oneskoreniach vedela. Rozhodnutie neuviesť túto informáciu v oficiálnych správach spôsobilo, že zainteresované strany (napr. Európsky parlament, ostatné inštitúcie EÚ, ktoré nie sú zastúpené v štruktúre riadenia programu Colníctvo 2020, ako aj zainteresované spoločnosti a občania) neboli v reálnom čase plne informované o riziku oneskorení.

Pôvodne zvolený prístup k vývoju nebol z hľadiska nákladov najefektívnejší

41

Pri koncipovaní programu Colníctvo 2020 Komisia vypracovala štúdiu, na základe ktorej by mohla stanoviť konečné termíny pre zavedenie informačných systémov, ako aj rozpočet potrebný na vytvorenie komponentov Únie (pozri bod 26). Zvolený prístup k vývoju bol zväčša decentralizovaný. a to aj napriek skutočnosti, že centralizovaná realizácia by bola z hľadiska nákladov najefektívnejšou možnosťou (pozri rámček 3).

Rámček 3

Členské štáty odmietli centralizovaný prístup k vývoju

Komisia vo svojom posúdení vplyvu prezentovala štyri scenáre v súvislosti s programom Colníctvo 2020, ktoré sa v podstate líšili v tom, do akej miery by sa mal vývoj centralizovať na úrovni Komisie alebo decentralizovať v každom jednotlivom členskom štáte. Možnosť najcentralizovanejšieho vytvárania informačných systémov zahŕňala spoločný vývoj celého hlavného procesu colného konania a rozhrania systému pre obchodníkov.

Toto centralizované riešenie si vyžadovalo väčší rozpočet pre program Colníctvo 2020 (odhadom približne o 200 mil. EUR viac ako zvolená možnosť). Ponúkalo však aj značné úspory z rozsahu (každé euro investované centrálne by členským štátom mohlo ušetriť štyri eurá).

Tento scenár nebol vybraný, pretože členské štáty sa domnievali, že decentralizované riešenie by mohlo lepšie vyhovovať špecifickým vnútroštátnym požiadavkám a zmierniť riziko zlyhania projektu.

42

Členské štáty neskôr pri diskusiách o rozsahu jednotlivých projektov požiadali, aby EÚ vytvorila určité komponenty informačných systémov na centrálnej úrovni. Vďaka úsporám z rozsahu bolo toto riešenie nákladovo efektívnejšie, no vyžadovalo si vyššie zdroje z programu Colníctvo 2020, s čím sa pôvodne nepočítalo (pozri bod 27).

Ciele programu Colníctvo 2020 a mechanizmy podávania správ nie sú vhodné na monitorovanie vytvárania informačných systémov

43

Osobitné a operatívne ciele pre vývoj informačných systémov vymedzené v programe Colníctvo 2020 sú príliš všeobecné na to, aby sa dali využiť na monitorovanie a podávanie správ (napr. „využívanie výpočtovej techniky“ alebo „vyvíjať, skvalitňovať, prevádzkovať a podporovať európske informačné systémy pre colníctvo“). Konkrétne informačné systémy, ktoré treba vyvinúť, navyše neboli uvedené medzi spomenutými cieľmi v programe Colníctvo 2020, a súčasné správy sa preto ich monitorovaniu primerane nevenujú.

44

Rámec merania výkonnosti vytvorený na posúdenie programu Colníctvo 2020 obsahuje štyri ukazovatele týkajúce sa realizácie nových informačných systémov:

  1. počet IT projektov vo fáze „výskumu“;
  2. počet IT projektov vo fáze „vývoja“;
  3. počet nových IT projektov vo fáze „prevádzky“;
  4. podiel IT projektov so „zeleným“ statusom.
45

Zistili sme, že pre prvé tri ukazovatele neboli stanovené cieľové hodnoty, a cieľovou hodnotou pre štvrtý ukazovateľ bolo len to, aby 50 % IT projektov bolo v súlade s požiadavkami (t. j. malo „zelený“ status). Tento cieľ nie je užitočný, pretože projekt môže mať „zelený“ status len vďaka revízii viacročného strategického plánu, bez toho, aby sa vôbec dosiahol nejaký pokrok pri vytváraní príslušného informačného systému. Týmito štyrmi ukazovateľmi vytvorenými na posúdenie realizácie informačných systémov sa preto nedajú odhaliť a vykázať oneskorenia.

46

Komisia uverejňuje každoročne správy o pokroku vykonávania programu Colníctvo 2020. Informácie o realizácii informačných systémov v troch správach o pokroku programu Colníctvo 2020, uverejnených do začiatku nášho auditu (za roky 2014, 2015 a 2016), sú obmedzené. Vo všetkých troch správach sa uvádza, že nový vývoj zväčša napreduje podľa plánu. Správy o pokroku v súvislosti s elektronickým colníctvom za tri uvedené roky obsahujú podrobnejšie informácie o miere zavádzania informačných systémov do prevádzky, nehovorí sa v nich však o riziku nesplnenia naplánovaných termínov. Vzhľadom na oneskorenia vo vývoji a v zavádzaní nových informačných systémov do prevádzky správy o pokroku programu Colníctvo 2020 neposkytujú vyvážený a komplexný pohľad27 na vykonávanie programu.

47

Komisia pravidelne dostáva informácie o nákladoch, ktoré členským štátom vznikajú pri vývoji národných komponentov informačných systémov. Tieto informácie sa kompilujú a predkladajú v správach o pokroku elektronického colníctva. Informácie, ktoré poskytujú členské štáty, však nie sú úplné ani porovnateľné. Toto obmedzenie sa potvrdilo aj pri našom zisťovaní a nemohli sme preto odhadnúť celkové náklady na vývoj (komponentov Únie a národných komponentov) informačných systémov. Nespoľahlivé informácie o vynaložených sumách Komisii bránia v tom, aby mohla riadne vyhodnotiť, či je realizácia IT projektov účinná a či sa prostriedky na modernizáciu colnej únie využívajú optimálne.

Závery a odporúčania

48

Colné postupy môžu mať veľmi výrazný vplyv na obchod, výber cla a bezpečnosť a ochranu občanov. Modernizácia týchto postupov je kľúčová pre fungovanie EÚ. Desať rokov po prijatí rozhodnutia o elektronickom colníctve sme zaznamenali pokrok vo vývoji informačných systémov smerom k vytvoreniu colného a obchodného prostredia bez dokladov papierovej forme. Tieto systémy však ešte nie sú plne zavedené.

49

Dospeli sme k týmto záverom:

  • Sedem zo 17 informačných systémov stanovených v Colnom kódexe Únie nebude dodaných do konečného termínu v roku 2020. Niektoré z týchto systémov sú kľúčové, napríklad modernizácia systému kontroly pri dovoze podľa CKÚ a centralizované colné konanie pri dovoze podľa CKÚ (pozri body 19 až 21).
  • Existuje riziko, že nový termín stanovený na rok 2025 nebude splnený (pozri bod 22).
  • Pôvodný harmonogram na vytvorenie informačných systémov, ktorý stanovila Komisia, sa v dôsledku zmien v rozsahu niektorých projektov stal neuskutočniteľným (pozri body 24 až 25).
  • Skutočné náklady na vývoj informačných systémov pre komponenty Únie boli výrazne vyššie ako odhad v pôvodnom pláne a Komisia na tieto projekty nepridelila dostatočné finančné zdroje (pozri body 26 až 29).
  • Nedostatočný rozpočet pridelený členskými štátmi bol jedným z hlavných dôvodov oneskorení (pozri body 30 až 32).
  • Zdĺhavý rozhodovací proces vyplývajúci z viacvrstvovej štruktúry riadenia, ktorá zahŕňa Komisiu a členské štáty, zdržal realizáciu niektorých informačných systémov (pozri body 33 až 36).
  • Komisia informovala o meškaní realizácie informačných systémov neskoro (pozri body 37 až 40).
  • Pri rozhodovaní o tom, aká časť vývoja IT má byť centralizovaná na úrovni EÚ, sa nie vždy zohľadňovala nákladová efektívnosť, ale skôr špecifické požiadavky členských štátov a riziká zlyhania projektov (pozri body 41 a 42).
  • Ciele programu Colníctvo 2020 a mechanizmy podávania správ nie sú vhodné na riadne monitorovanie vytvárania informačných systémov (pozri body 43 až 47).
50

Odporúčame, aby Komisia pri budúcich programoch v colnej oblasti zohľadnila poznatky, ktoré získala pri vykonávaní programu Colníctvo 2020 a ktoré vyplynuli z prístupu k riadeniu IT projektov vymedzeného vo viacročnom strategickom pláne.

Odporúčanie 1 – Pri koncipovaní programu zohľadňovať realizáciu informačných systémov

Pri nasledujúcom programe Colníctvo by Komisia mala navrhnúť:

  1. ciele, ktoré priamo súvisia s plánovanými informačnými systémami, ktoré sa majú vyvinúť;
  2. ciele, ktoré sú presné a merateľné.

Termín na vykonanie: 2020

Odporúčanie 2 – Zlepšiť odhady času, zdrojov a rozsahu IT projektov

Pri budúcich programoch Colníctvo by Komisia mala:

  1. náležite zohľadniť skúsenosti získané pri predchádzajúcich programoch (ako sú riziká súvisiace s IT prostredím a komplexnosťou projektov) pri príprave harmonogramov a rozdelenia zdrojov;
  2. poskytnúť členským štátom dostatok informácií, aby mohli včas prijať kvalifikované rozhodnutie o rozsahu projektov.

Termín na vykonanie: 2020

Odporúčanie 3 – Uľahčiť spoluprácu pri vývoji IT

Komisia by sa mala:

  1. monitorovať riziko, že členský štát nedodrží termíny na vytvorenie národných komponentov, a v skorej fáze vymedziť potenciálne riešenia a uľahčiť ich uplatnenie na úrovni členského štátu;
  2. uľahčiť širšiu spoluprácu členských štátov pri vývoji IT.

Termín na vykonanie: 2020

Odporúčanie 4 – Zjednodušiť riadenie zlepšením komunikácie

Komisia by mala zjednodušiť riadenie vývoja colných informačných systémov tak, že zabezpečí efektívnejšiu a rýchlejšiu komunikáciu s členskými štátmi, napríklad využívaním ďalších riešení na výmenu informácií, ktoré umožnia prijímať rozhodnutia bez zdržania.

Termín na vykonanie: 2020

Odporúčanie 5 – Predkladať transparentné správy o realizácii IT

Komisia by sa mala:

  1. včas a transparentne informovať všetky subjekty zapojené do vytvárania informačných systémov na úrovni EÚ a členských štátov o oneskoreniach a výdavkoch na komponenty Únie a národné komponenty;
  2. v rámci merania výkonnosti pre nasledujúce programy Colníctvo stanoviť primerané mechanizmy vykazovania a ukazovatele týkajúce sa celkového vykonávania i jednotlivých projektov, a vydávať požadované správy.

Termín na vykonanie: 2021

Túto osobitnú správu prijala komora V, ktorej predsedá Lazaros S. LAZAROU, člen Dvora audítorov, v Luxemburgu na svojom zasadnutí dňa 26. septembra 2018.

Za Dvor audítorov

Klaus-Heiner LEHNE
predseda

Prílohy

Príloha I

Opis IT projektov

SYSTÉMY PODĽA COLNÉHO KÓDEXU ÚNIE
Rozhodnutia colných orgánov podľa CKÚ Cieľom projektu je harmonizácia postupov týkajúcich sa žiadostí o colné rozhodnutia, prijímania rozhodnutí a riadenia rozhodovania v EÚ.
Záväzná informácia o nomenklatúrnom zatriedení tovaru podľa CKÚ (ZINZ) Cieľom projektu je modernizovať existujúci transeurópsky systém EZINZ-3 a systém Surveillance 2 v súlade s CKÚ jeho ustanoveniami (napr. zmeny doby platnosti). Projekt je úzko prepojený so systémom Surveillance 3.
Modernizácia systému schválených hospodárskych subjektov (AEO) podľa CKÚ Cieľom projektu je zlepšiť pracovné postupy týkajúce sa žiadostí o status AEO a povolení AEO so zreteľom na zmeny právnych ustanovení CKÚ.
Automatizovaný systém vývozu (AES) podľa CKÚ V rámci projektu sa zavádzajú požiadavky CKÚ týkajúce sa vývozu a výstupu a projekt má dve zložky: transeurópsku (AES) a národnú (modernizácia vnútroštátnych systémov vývozu).
Modernizácia nového počítačového tranzitného systému (NCTS) podľa CKÚ Cieľom transeurópskeho projektu je modernizácia existujúceho systému, ktorý automatizuje tranzitné postupy a kontrolu pohybov, na ktoré sa vzťahuje režim TIR v EÚ.
Systém registrovaných vývozcov podľa CKÚ (REX) Cieľom projektu REX je vytvoriť systém, ktorý poskytne aktuálne a úplné informácie o registrovaných vývozcoch so sídlom v krajinách mimo EÚ vyvážajúcich tovar do EÚ v súlade s preferenčnými obchodnými dohodami.
Podsystém registrácie a identifikácie hospodárskych subjektov podľa CKÚ 2 (EORI2) Cieľom tohto projektu je modernizácia existujúceho transeurópskeho systému EORI, ktorý registruje a identifikuje hospodárske subjekty z EÚ a z tretích krajín.
Oznámenie o príchode, oznámenie o predložení tovaru a dočasné uskladnenie podľa CKÚ Cieľom tohto projektu je vymedziť postupy, pokiaľ ide o oznámenie o príchode dopravného prostriedku, predloženie tovaru a vyhlásenie na dočasné uskladnenie, a podporiť harmonizáciu vo všetkých členských štátoch.
Riadenie záruk podľa CKÚ (GUM) Cieľom tohto projektu je zaistiť účinné a efektívne riadenie rozličných druhov záruk. Projekt má transeurópsku i národnú zložku.
Informačné hárky (INF) pre osobitné colné režimy podľa CKÚ Cieľom tohto projektu je vyvinúť nový transeurópsky systém na administratívnu spoluprácu a štandardizovanú výmenu informácií medzi colnými orgánmi vo všetkých členských štátoch.
Osobitné colné režimy podľa CKÚ Tento projekt sa zameriava na urýchlenie, zjednodušenie a harmonizáciu osobitných colných režimov v celej Únii poskytnutím spoločných modelov pracovných postupov.
Surveillance 3 podľa CKÚ Cieľom projektu je modernizovať systém Surveillance 2+ a umožniť tak spracovanie dodatočných dátových prvkov z vyhlásení s cieľom zlepšiť analýzu colných rizík, boj proti podvodom, analýzu trhu, kontroly po prepustení tovaru a na štatistické účely.
Modernizácia systému kontroly pri dovoze (ICS2) podľa CKÚ na posilnenie bezpečnosti dodávateľského reťazca pri vstupe Cieľom projektu je vytvorenie nového transeurópskeho systému, ktorý nahradí súčasný systém ICS. Hlavným cieľom je posilniť bezpečnosť dodávateľského reťazca optimalizáciou predbežných informácií o náklade a riešením nedostatkov v bezpečnostných a ochranných postupoch a/alebo kvalite údajov s cieľom zlepšiť analýzu rizika.
Modernizácia vnútroštátnych systémov dovozu (NIS) podľa CKÚ Cieľom projektu je splniť všetky požiadavky CKÚ týkajúce sa oblasti dovozu na vnútroštátnej úrovni. Zahŕňa vnútroštátne systémy spracúvania colných vyhlásení, ako aj ďalšie súvisiace systémy.
Centralizované colné konanie pri dovoze (CCI) podľa CKÚ Projekt má za cieľ vytvoriť transeurópsky systém, ktorý obchodníkom umožní centralizovať podávanie colných vyhlásení za dovoz v rámci jednej colnej správy, zatiaľ čo tovar bude fyzicky dodaný v inom členskom štáte (v iných členských štátoch).
Dôkaz o statuse Únie (PoUS) podľa CKÚ Cieľom projektu je vytvorenie nového transeurópskeho systému na uchovávanie, riadenie a vyhľadávanie elektronických dokumentov týkajúcich sa dôkazu o statuse Únie.
Jednotné riadenie používateľov a digitálny podpis podľa CKÚ – UUM&DS (priamy prístup obchodníkov k EIS) Cieľom tohto projektu je vytvoriť systém, ktorý obchodníkom poskytne priamy a harmonizovaný prístup k celoeurópskym službám vrátane centrálnych služieb.
SYSTÉMY, KTORÉ NESÚVISIA S COLNÝM KÓDEXOM ÚNIE (spomenuté v správe)
Jednotné kontaktné miesto EÚ pre colnú oblasť Účelom jednotného kontaktného miesta EÚ pre colnú oblasť je umožniť hospodárskym subjektom podať elektronicky a naraz všetky informácie, ktoré sa vyžadujú v colných i necolných právnych predpisoch v súvislosti s cezhraničným pohybom tovaru.
COPIS (systém boja proti falšovaniu a pozmeňovaniu a pirátstvu) Účelom systému je zvýšiť ochranu práv duševného vlastníctva zlepšením spolupráce a výmeny informácií medzi držiteľmi práv a colnými správami členských štátov, ako aj medzi všetkými colnými úradmi členských štátov.
Informačný systém pre nomenklatúrne zatriedenie tovaru (CLASS) Cieľom projektu je vývoj informačného systému pre nomenklatúrne zatriedenie tovaru, ktorý by predstavoval jednotnú platformu, kde budú zverejnené a ľahko prístupné všetky informácie o zatriedení tovaru.
Spoločná komunikačná sieť 2 (CCN2) Systém CCN2 je nástupcom súčasného systému CCN, čo je uzavretá, chránená sieťová infraštruktúra, ktorú prevádzkuje Komisia s cieľom uľahčiť výmenu informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi v colnej a daňovej oblasti.
Operačné kapacity GR TAXUD s vysokou dostupnosťou V rámci tohto systému Komisia plánuje poskytovať operačné kapacity s vysokou dostupnosťou pre hosting komponentov colných systémov EÚ a IT služieb.

Príloha II

Dodatočný počet rokov potrebný na realizáciu jednotlivých IT projektov oproti pôvodnému plánu

Zdroj: EDA, na základe viacročných strategických plánov z rokov 2017, 2016 a 2014 a dokumentácie k projektu modernizácie systému kontroly pri dovoze podľa CKÚ (podrobný opis IT projektov je uvedený v prílohe I).

Odpovede Komisie

Zhrnutie

V

Pokiaľ ide o odporúčania uvedené v zhrnutí, Komisia odkazuje na svoje odpovede ku každému odporúčaniu na konci správy.

Úvod

05

Komisia by chcela vyzdvihnúť iné dôvody než tie, ktoré uviedol Európsky dvor audítorov, ako napr. potreba zosúladenia s Lisabonskou zmluvou.

10

Komisia by chcela objasniť, že audit sa zameriava na vývoj nových colných informačných systémov, ktorého podiel na výdavkoch programu na informačné technológie predstavuje 10 až 30 % (v závislosti od konkrétneho roka). Zo zvyšnej časti výdavkov na informačné technológie sa financuje existujúci Európsky informačný systém (EIS) (prevádzka, infraštruktúra, údržba a služby podpory).

Pripomienky

23

IT projekty, ako napríklad projekty súvisiace s centralizovaným colným konaním a jednotným kontaktným miestom EÚ, sú charakteristické mimoriadne vysokou úrovňou komplexnosti. Vo vzťahu k jednotnému kontaktnému miestu EÚ pre colnú oblasť treba ďalej poznamenať, že je súčasťou možnej budúcej iniciatívy, ktorá sa má prijať do roku 2020 (musí však byť potvrdená budúcou Komisiou).

25

Komisia by chcela zdôrazniť, že medzi Komisiou a členskými štátmi bola potrebná diskusia a podrobnejšie definovanie rozsahu informačných systémov. Toto dodatočné úsilie o definovanie rozsahu prispelo k oneskoreniam, pretože realizáciu projektov nebolo možné spustiť okamžite po prijatí rozhodnutia podľa CKÚ. V súvislosti s niektorými systémami sa dohodlo, že na úrovni EÚ by sa mali vykonať dodatočné vývojové práce. Vzhľadom na zmeny v rozsahu v kombinácii s obmedzeniami súvisiacimi s postupnosťou vývojových prác na systémoch v dôsledku ich vzájomných závislostí, a tiež vzhľadom na obmedzenia členských štátov prezentované počas zisťovania vykonaného v roku 2016, sa ukázalo, že harmonogram pôvodne stanovený v CKÚ nemožno dodržať.

28

V záujme zmiernenia problému s nedostatočným rozpočtom sa Komisia takisto rozhodla preskúmať organizáciu činností a posilniť ľudské zdroje pridelené na projekty.

Ako príklad možno uviesť, že od zavedenia rôznych zmierňujúcich opatrení v rokoch 2016 – 2017 sa podarilo úspešne splniť všetky čiastkové ciele stanovené v súvislosti s projektom modernizácie systému kontroly pri dovoze (ICS2) v súčasnom viacročnom strategickom pláne (VSP).

29

Treba zdôrazniť že na základe súčasnej prognózy a požadovaného vývoja informačných technológií Komisia navrhla celkovú sumu vo výške 950 mil. EUR na programové obdobie 2021 – 2027, pričom v období rokov 2014 – 2020 táto suma predstavovala 522,9 mil. EUR.

36

Treba poznamenať, že vykázané oneskorenia – ako pripúšťa EDA v poznámke pod čiarou č. 26 – sa týkajú len počiatočných krokov projektu a nie právne záväzných čiastkových cieľov pre dostupnosť technických špecifikácií a začiatok zavádzania informačného systému. Za zmienku stojí rozhodnutie, podľa ktorého sa k jednotnému kontaktnému miestu EÚ pre colnú oblasť bude pristupovať ako k súčasti možnej budúcej právnej iniciatívy, ktorá sa má prijať do roku 2020 (a musí byť potvrdená budúcou Komisiou). Z tohto dôvodu ho nie je možné v súčasnosti naplánovať a jeho úplná realizácia zatiaľ nie je známa. Vzhľadom na tieto východiská v súčasnosti nepredstavuje činnosť, na ktorú by sa vzťahoval právne záväzný termín.

37

Komisia by chcela zdôrazniť, že od prijatia CKÚ boli diskusie o plánovaní IT projektov, ich vzájomných závislostiach, stanovení priorít a realizovateľnosti súčasťou otvoreného a konštruktívneho dialógu medzi zástupcami Komisie, členských štátov a zástupcami odvetví EÚ. Táto výmena informácií prebiehala v rámci vytvorenej štruktúry riadenia elektronického colníctva. V úvodnom ustanovení 10 vykonávacieho rozhodnutia z 11. apríla 2016, ktorým sa stanovuje pracovný program Colného kódexu Únie, sa výslovne uvádza potreba venovať pozornosť pokroku dosahovanému v plnení dohodnutých cieľov vzhľadom na ambicióznu a náročnú povahu elektronických systémov, ktoré sa majú dokončiť v rokoch 2019 a 2020. V nadväznosti na to Komisia spustila v polovici roka 2016 zisťovanie s cieľom získať názory členských štátov a zástupcov odvetví na uskutočniteľnosť a stanovenie priorít. To bolo základom ďalších dohôd o revidovanom plánovaní tak, ako sa stanovilo a odsúhlasilo v rámci VSP 2017. Po dosiahnutí dohody na podrobnom plánovaní Komisia predložia svoj návrh na zmenu článku 278 CKÚ.

38

Komisia vypracovala interný plán založený na zdrojoch s cieľom stanoviť dôsledky oneskorení a preskúmať možnosti ich riešenia.

Aj keď sa konečné termíny v zmysle CKÚ nezmenili, Komisia ich prerokovala s členskými štátmi a zástupcami odvetví v rámci prípravy druhej verzie pracovného programu Colného kódexu Únie (ktorá sa začala v polovici roka 2015 a vyústila do rozhodnutia Komisie v apríli 2016 v kontexte legislatívne stanoveného konečného termínu do konca roka 2020 v zmysle CKÚ). Komisia zastáva názor, že v tejto súvislosti bola úplne transparentná voči členským štátom a zástupcom odvetví.

40

Komisia zachováva voči členským štátom úplnú transparentnosť. Príslušné orgány štátnej správy členských štátov a Komisia už od prvých etáp plánovania otvorene diskutovali o riziku oneskorení. Práve v tejto súvislosti sa s nimi dosiahla dohoda, že plánovanie prvých systémov zostane zachované a v prípade ostatných systémov bude plánovanie pozorne sledovať jednak Komisia, ako aj členské štáty.

43

Pokiaľ ide o pripomienku Európskeho dvora audítorov o vhodnosti cieľov programu Colníctvo 2020 a mechanizmov podávania správ, Komisia odkazuje na svoju odpoveď na odporúčanie 1.

46

Komisia by chcela objasniť, že v súvislosti s podávaním správ o prevádzke a vývoji colných informačných systémov obsahujú správy o pokroku programu Colníctvo 2020 obmedzené informácie s cieľom zamedziť duplicitám vzhľadom na skutočnosť, že ich ďalej dopĺňajú správy o pokroku elektronického colníctva. Správy o pokroku programu Colníctvo 2020, ako aj správy o pokroku elektronického colníctva, sú k dispozícii na internetovej stránke Europa.

Závery a odporúčania

49

Prvá zarážka:

S cieľom minimalizovať vplyv oneskorení sa Komisia a členské štáty dohodli na prioritách, ktoré treba určiť, a na dodávkach a ich nutnej postupnej realizácii. Tieto kroky sa vykonali v roku 2016 prostredníctvom zisťovania a vyústili do nového viacročného strategického plánu VSP 2017.

Deviata zarážka:

Pozri odpoveď Komisie na bod 46.

Odporúčanie 1 – Pri koncipovaní programu zohľadňovať realizáciu informačných systémov

Komisia toto odporúčanie prijíma.

V kontexte svojho návrhu ďalšieho viacročného finančného rámca Komisia uplatnila zásadu lepšej právnej regulácie v záujme stanovenia presných a merateľných, všeobecných aj špecifických cieľov programov. O týchto návrhoch v súčasnosti rokujú spoluzákonodarcovia.

Odporúčanie 2 – Zlepšiť odhady času, rozpočtu a rozsahu IT projektov

Komisia toto odporúčanie prijíma.

Komisia by chcela takisto zdôrazniť, že svoje programy vyhodnocuje v priebežnej a záverečnej fáze, aby sa skúsenosti získané z takýchto hodnotení mohli zohľadniť pri príprave politík nových programov. Tento postup sa uplatňoval aj pri súčasnom programe a vyústil najmä do vytvorenia rámca merania výkonnosti pre program Colníctvo 2020, ako aj do vypracovania konkrétnych a merateľných cieľov. Zohľadnili sa všetky odporúčania vyplývajúce z konečného vyhodnotenia programu Colníctvo 2014. Pozornosť EDA by sa mala upriamiť aj na skutočnosť, že ciele programu Colníctvo 2020 sú výsledkom dôkladných legislatívnych rokovaní.

Odporúčanie 3 – Uľahčiť spoluprácu pri vývoji IT

Komisia toto odporúčanie prijíma.

Odporúčanie 4 – Zjednodušiť riadenie zlepšením komunikácie

Komisia toto odporúčanie prijíma.

Odporúčanie 5 – Predkladať transparentné správy o realizácii IT

Komisia toto odporúčanie prijíma.

Pokiaľ ide o bod a), Komisia by chcela zdôrazniť, že zainteresované strany môže informovať o výdavkoch na národné komponenty len do takej miery, v akej členské štáty poskytnú tieto informácie Komisii.

V súvislosti s bodom b) by Komisia by chcela zdôrazniť, že už pracuje na aktualizácii súčasného rámca merania výkonnosti v programe Colníctvo 2020 v nadväznosti na závery hodnotenia v polovici obdobia tak, aby sa zjednodušil súčasný súbor ukazovateľov s väčším dôrazom na IT ukazovatele. Na obdobie po programe Colníctvo 2020 sú hlavné ukazovatele stanovené v prílohe 2 návrhu Komisie. Štyri z ôsmich hlavných ukazovateľov sa týkajú informačných systémov, vrátane nového ukazovateľa s názvom „Miera dokončenia podľa CKÚ“, ktorý meria percentuálny podiel splnených čiastkových cieľov v oblasti realizácie elektronických systémov podľa CKÚ. Vo vzťahu k mechanizmom podávania správ obsahuje správa o pokroku programu Colníctvo 2020 za rok 2017 jednoznačné krížové odkazy na doplňujúcu správu o pokroku elektronického colníctva a podrobnejší opis súčasného stavu realizácie európskych informačných systémov.

Skratky

CKÚ: Colný kódex Únie

EIS: Európske informačné systémy

GR TAXUD: Generálne riaditeľstvo pre dane a colnú úniu

IT: Informačné technológie

KSEC: Koordinačná skupina pre elektronické colníctvo

KSO: Kontaktná skupina pre obchod

MCK: Modernizovaný Colný kódex

RMV: Rámec merania výkonnosti

SCP: Skupina pre colnú politiku

Glosár

IT projekty spomenuté v tejto správe sú opísané v prílohe I.

Colný kódex Únie: Poskytuje komplexný rámec pre colné predpisy a postupy na colnom území EÚ, prispôsobený súčasným obchodným podmienkam a komunikačným nástrojom. Účinnosť nadobudol 1. mája 2016, no stále platia niektoré prechodné ustanovenia, predovšetkým v súvislosti s colnými formalitami, ktoré sú stále v procese postupného prechodu na elektronické systémy.

Komponenty EÚ v rámci informačných systémov (komponenty Únie): Aktíva (ako hardvér, softvér, sieťové pripojenia) a služby na podporu informačných systémov, ktoré majú zúčastnené krajiny spoločné (príloha II B nariadenia (EÚ) č. 1294/2013). Náklady na nadobudnutie, vývoj, inštaláciu, údržbu a každodennú prevádzku komponentov Únie hradí EÚ.

Modernizovaný Colný kódex: Účinnosť nadobudol 24. júna 2008 s ustanovením, že sa začne uplatňovať najneskôr 24. júna 2013. Nikdy sa však nezačal uplatňovať, pretože bol zrušený a nahradený Colným kódexom Únie.

Národné komponenty informačných systémov (iné komponenty ako komponenty Únie): Všetky komponenty informačných systémov, ktoré nie sú vymedzené ako komponenty Únie (príloha II C nariadenia (EÚ) č. 1294/2013). Náklady na nadobudnutie, vývoj, inštaláciu, údržbu a každodennú prevádzku iných komponentov, ako sú komponenty Únie, hradia členské štáty.

Pracovný program pre Colný kódex Únie: Pracovný program bol vypracovaný v súlade s článkom 280 Colného kódexu únie. Obsahuje prechodné opatrenia týkajúce sa elektronických systémov a načasovania v prípadoch, keď systémy ešte neboli v prevádzke k dátumu začatia uplatňovania Colného kódexu Colného kódexu Únie (1. mája 2016).

Rámec merania výkonnosti: Systém monitorovania, ktorým sa meria napredovanie programu Colníctvo 2020, a to prostredníctvom 86 ukazovateľov, ktoré tvorí 68 ukazovateľov výstupu/výsledku a 18 ukazovateľov vplyvu.

Rozsah projektu: Vymedzenie toho, čo je a čo nie je súčasťou projektu. Inštitút pre riadenie projektov definuje rozsah projektu ako „prácu, ktorú treba vykonať na vytvorenie produktu, poskytnutie služby alebo zabezpečenie výsledku so stanovenými prvkami a funkciami“.

Správa o pokroku elektronického colníctva: Výročná správa, v ktorej sa v súlade s článkom 12 rozhodnutia č. 70/2008/ES hodnotí pokrok pri vytváraní colného prostredia bez dokladov v papierovej forme.

Správa o pokroku programu Colníctvo 2020: Výročná správa, v ktorej sa v súlade s článkom 17 nariadenia (EÚ) č. 1294/2013 monitoruje vykonávanie programu.

Tím odborníkov: Tímy odborníkov sú nástrojom jednotných akcií programu Colníctvo 2020 na sústredenie expertízy rôznymi spôsobmi, na regionálnom, tematickom, dočasnom či trvalom základe. Tento nástroj umožňuje členským štátom zlepšiť spoluprácu pri vykonávaní politiky.

Viacročný strategický plán: Nástroj pre riadenie a plánovanie vytvorený Komisiou v spolupráci s členským štátmi a v súlade s článkom 8 ods. 2 rozhodnutia o elektronickom colníctve. Stanovuje sa v ňom strategický rámec a čiastkové ciele s cieľom riadiť IT projekty jednotne a účinne.

Zástupcovia odvetví: Patria medzi nich subjekty ako dovozcovia, colní sprostredkovatelia, dopravné spoločnosti a prevádzkovatelia logistických služieb. Sú členmi kontaktnej skupiny pre obchod, čo je neformálna platforma pre obchodné konzultácie na úrovni Únie o riešení colných otázok a vývoji v oblasti colnej politiky.

Zdôvodnenie projektu a výhľadový dokument: Dokumenty pre prvé fázy projektov vývoja informačných systémov, ktoré obsahujú podrobnú špecifikáciu rozsahu každého projektu a predchádzajú rozhodnutiu o začatí technických prác v oblasti informačných technológií.

Koncové poznámky

1 Zdroj: Štatistické údaje Eurostatu o svetovom obchode za rok 2017.

2 Aj Svetová colná organizácia (World Customs Organization – WCO) považuje digitalizáciu za kľúčový prvok modernizovaného colníctva a vytvorila model na posúdenie pripravenosti digitalizácie colníctva.

3 Pozri oznámenie Komisie z 24. júla 2003 pod názvom Jednoduché colné a obchodné prostredie bez dokumentov v papierovej forme.

4 Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 70/2008/ES z 15. januára 2008 o colnom a obchodnom prostredí bez dokladov v papierovej forme (Ú. v. EÚ L 23, 26.1.2008, s. 21) (rozhodnutie o elektronickom colníctve).

5 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 450/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (modernizovaný Colný kódex) (Ú. v. EÚ L 145, 4.6.2008, s. 1), zrušené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013 (Ú. v. EÚ L 269, 10.10.2013, s. 1). Modernizovaný Colný kódex nadobudol účinnosť 24. júna 2008 s ustanovením, že sa začne uplatňovať najneskôr 24. júna 2013.

6 Pozri návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (prepracované znenie) (COM(2012) 64 final) prijatý Komisiou 20. februára 2012.

7 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 269, 10.10.2013, s. 1) (nariadenie o Colnom kódexe únie).

8 Viacročný strategický plán je nástroj pre riadenie a plánovanie vytvorený Komisiou v spolupráci s členským štátmi a v súlade s článkom 8 ods. 2 rozhodnutia o elektronickom colníctve. Stanovuje sa v ňom strategický rámec a čiastkové ciele pre riadenie IT projektov. Po jeho schválení každú revíziu uverejňuje GR TAXUD.

9 Vykonávacie rozhodnutie Komisie z 29. apríla 2014, ktorým sa stanovuje pracovný program pre Colný kódex Únie (2014/255/EÚ) (Ú. v. EÚ L 134, 7.5.2014, s. 46) (pracovný program Colného kódexu Únie z roku 2014) zrušené vykonávacím rozhodnutím Komisie (EÚ) 2016/578 z 11. apríla 2016, ktorým sa stanovuje pracovný program týkajúci sa vývoja a zavedenia elektronických systémov stanovených v Colnom kódexe Únie (Ú. v. EÚ L 99, 15.4.2016, s. 6) (pracovný program Colného kódexu Únie z roku 2016).

10 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1294/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje akčný program pre colníctvo v Európskej únii na obdobie rokov 2014 – 2020 (Colníctvo 2020) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 624/2007/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 209).

11 Niektoré členské štáty využívajú na pokrytie časti týchto nákladov štrukturálne fondy EÚ.

12 Tento rozpočet nezahŕňa vývoj informačných technológií, ktoré financujú výhradne členské štáty (národné komponenty). O celkových nákladoch na systémy sme nemohli informovať (pozri bod 47).

13 Zohľadnili sme tiež závery a odporúčania uvedené v osobitnej správe č. 19/2017 – Dovozné postupy: nedostatky v právnom rámci a neúčinné vykonávanie ovplyvňujú finančné záujmy EÚ.

14 Projekty Colného kódexu Únie posunuté na obdobie po roku 2020: automatizovaný systém vývozu podľa CKÚ, modernizácia nového počítačového tranzitného systému podľa CKÚ, riadenie záruk podľa CKÚ, osobitné colné režimy podľa CKÚ, centralizované colné konanie pri dovoze podľa CKÚ, dôkaz o statuse Únie podľa CKÚ a modernizácia systému kontroly pri dovoze podľa CKÚ.

15 Modernizácia systému kontroly pri dovoze sa týka len prvej časti projektu. Zostávajúce časti budú dodané po roku 2020.

16 Okrem toho druhá časť modernizácie systému kontroly pri dovoze podľa CKÚ bude tiež spadať do tohto obdobia, aj keď plánovanie druhej časti tohto projektu zatiaľ nie je zahrnuté vo viacročnom strategickom pláne z roku 2017.

17 Tento typ koncentrácie je rozpore so závermi projektovej skupiny programu Colníctvo 2020 pre vplyv požiadaviek Colného kódexu Únie na členské štáty, podľa ktorých sa treba vyhnúť tomu, aby sa v tom istom období zavádzali do prevádzky viaceré veľké systémy. Komisia tiež pripustila, že EÚ doteraz nezažila takýto masívny prechod, ktorý prinesie mnoho operačných rizík technického charakteru i rizík v súvislosti s koordináciou.

18 Porovnali sme súčasnú situáciu (ako ju členské štáty opísali pri zisťovaní) s čiastkovým cieľom vo viacročnom strategickom pláne naplánovaným na prvý štvrťrok 2018.

19 Štyri projekty podľa CKÚ: systém registrovaných vývozcov, Surveillance 3, modernizácia systému kontroly pri dovoze a centralizované colné konanie pri dovoze; a jeden dodatočný projekt, ktorý nie je zahrnutý v CKÚ: jednotné kontaktné miesto EÚ (pozri prílohu I).

20 19 z 24 členských štátov, ktoré odpovedali na naše zisťovanie, uviedlo, že vzhľadom na okolnosti sú súčasné štruktúry riadenia primerané, no 14 členských štátov priznalo, že metóda práce a rozhodovací proces by sa dali ešte zlepšiť.

21 Podľa modelovania obchodných procesov boli pre tieto systémy už definované používateľské alebo funkčné požiadavky.

22 Pozri body 33 až 38 osobitnej správy č. 19/2017.

23 V roku 2017 si členské štáty ako náklady spojené s výberom ponechali vyše 4 mld. EUR. Ponechané sumy sa v jednotlivých členských štátoch pohybovali od 3 mil. EUR do 1 mld. EUR.

24 V prvej verzii štúdie celkového odhadu na účely hlavného plánu v oblasti IT sa pri odhade času potrebného na vývoj nových systémov vychádzalo z času, ktorý bol potrebný na vývoj nového počítačového tranzitného systému – 12 rokov.

25 Skupina pre colnú politiku a koordinačná skupina pre elektronické colníctvo.

26 V dvoch prípadoch (Surveillance 3 a systém registrovaných vývozcov) sa oneskorenie dalo dohnať a zachovať pôvodný (viacročný strategický plán z roku 2014) termín na dodanie systémov. V ďalších dvoch prípadoch (centralizované colné konanie pri dovoze a modernizácia systému kontroly pri dovoze) boli projekty rozdelené na fázy a konečný termín dodania bol posunutý na obdobie po roku 2020. Pokiaľ ide o jednotné kontaktné miesto EÚ, projekt bol rozdelený na niekoľko podprojektov a dátum jeho celkového dodania zatiaľ nie je známy.

27 Správy o pokroku programu Colníctvo 2020 sa novým informačným systémom venujú len na jednej strane (z približne 15 strán), keďže na nové informačné systémy sa vzťahujú len štyri ukazovatele (výstupov a výsledkov) zo 68.

Udalosť Dátum
Prijatie memoranda o plánovaní auditu (MPA)/začiatok auditu 29.11.2017
Oficiálne zaslanie návrhu správy Komisii (prípadne inému kontrolovanému subjektu) 12.7.2018
Prijatie záverečnej správy po námietkovom konaní 26.9.2018
Prijatie oficiálnych odpovedí Komisie (alebo iného kontrolovaného subjektu) vo všetkých jazykoch angličtina: 5.10.2018
ostatné jazyky: 7.11.2018

Audítorský tím

V osobitných správach EDA sa predkladajú výsledky jeho auditov, ktoré sa týkajú politík a programov EÚ alebo tém riadenia súvisiacich s konkrétnymi rozpočtovými oblasťami. EDA vyberá a navrhuje tieto audítorské úlohy tak, aby mali maximálny dosah, pričom sa zohľadňujú riziká pre výkonnosť či zhodu, výška súvisiacich príjmov alebo výdavkov, budúci vývoj a politický a verejný záujem.

Tento audit výkonnosti uskutočnila audítorská komora V – Financovanie a správa Únie, ktorej predsedá člen Dvora audítorov Lazaros S. Lazarou. Audit viedla členka EDA Eva Lindström, podporu jej poskytla vedúca kabinetu Katharina Bryan a atašé kabinetu Johan Stålhammar, hlavný manažér Alberto Gasperoni, vedúci úlohy José Parente a audítori Jitka Benešová, Josef Edelmann a Ilze Ozola.

Zľava doprava: Jitka Benešová, Alberto Gasperoni, Ilze Ozola, José Parente, Eva Lindström, Johan Stålhammar, Katharina Bryan, Josef Edelmann.

Kontakt

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG

Tel. +352 4398-1
Otázky: eca.europa.eu/sk/Pages/ContactForm.aspx
Webová stránka: eca.europa.eu
Twitter: @EUAuditors

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (http://europa.eu).

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2018.

PDF ISBN 978-92-847-0933-5 ISSN 1977-5776 doi:10.2865/185071 QJ-AB-18-023-SK-N
HTML ISBN 978-92-847-0958-8 ISSN 1977-5776 doi:10.2865/29632 QJ-AB-18-023-SK-Q

© Európska únia, 2018

Rozmnožovanie je povolené len so súhlasom autora. V prípade použitia či šírenia fotografií a iných materiálov, na ktoré sa nevzťahujú autorské práva Európskej únie, je potrebné žiadať povolenie priamo od držiteľov autorských práv.

* © Európska únia, 2012, zdroj: EP/Thierry Roge

OBRÁŤTE SA NA EÚ

Osobne
V rámci celej EÚ existujú stovky informačných centier Europe Direct. Adresu centra najbližšieho k vám nájdete na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Telefonicky alebo e-mailom
Europe Direct je služba, ktorá odpovedá na vaše otázky o Európskej únii. Túto službu môžete kontaktovať:

  • prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla: 00 800 6 7 8 9 10 11 (niektorí operátori môžu tieto hovory spoplatňovať),
  • prostredníctvom štandardného telefónneho čísla: +32 22999696 alebo
  • e-mailom na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

VYHĽADÁVANIE INFORMÁCIÍ O EÚ

Online
Informácie o Európskej únii sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie na webovej stránke Europa: https://europa.eu/european-union/index_sk

Publikácie EÚ
Publikácie EÚ, bezplatné alebo platené, si môžete stiahnuť alebo objednať z kníhkupectva EU Bookshop na webovej stránke: https://op.europa.eu/sk/publications. Ak chcete získať viac než jeden výtlačok bezplatných publikácií, obráťte sa na službu Europe Direct alebo vaše miestne informačné centrum (pozri https://europa.eu/european-union/contact_sk).

Právo EÚ a súvisiace dokumenty
Prístup k právnym informáciám EÚ vrátane všetkých právnych predpisov EÚ od roku 1951 vo všetkých úradných jazykoch nájdete na webovej stránke EUR-Lex: http://eur-lex.europa.eu/homepage.html?locale=sk.

Otvorený prístup k údajom z EÚ
Portál otvorených dát EÚ (http://data.europa.eu/euodp) poskytuje prístup k súborom dát z EÚ. Dáta možno stiahnuť a opätovne použiť bezplatne na komerčné aj nekomerčné účely.