Spolupráca v rámci programu Interreg: potenciál cezhraničných regiónov Európskej únie zatiaľ nebol naplno využitý

Zhrnutie

I

Cezhraničná spolupráca je jedným z dvoch cieľov politiky súdržnosti. Zameriava sa na riešenie spoločných výziev, ktoré členské štáty spoločne identifikovali v pohraničných regiónoch, a na využívanie nevyužitého potenciálu rastu. Mnohé takéto regióny vo všeobecnosti dosahujú slabšie hospodárske výsledky než iné regióny v rámci členského štátu.

II

Programy Interreg slúžia na riešenie cezhraničných výziev. Programové obdobie 2014 – 2020 bolo piate programové obdobie s rozpočtom 10,1 mld. EUR. Značná časť z toho sa týkala vnútorných hraníc s pridelenými prostriedkami vo výške 6,3 mld. EUR, z ktorých sa financovalo približne 24 000 projektov prostredníctvom 53 programov spolupráce. To pokrývalo 59 % územia EÚ a 48 % jej obyvateľstva.

III

Prostredníctvom tohto auditu sme posudzovali, či Komisia a členské štáty účinne riešili výzvy cezhraničných regiónov v rámci programov vnútornej cezhraničnej spolupráce financovaných z programu Interreg. Uverejnenie tejto správy bude užitočné pri vykonávaní obdobia 2021 – 2027. Zároveň môže byť zdrojom informácií pre prebiehajúce diskusie spoluzákonodarcov o potenciálnom mechanizme na riešenie právnych a administratívnych prekážok v cezhraničných regiónoch.

IV

Zistili sme, že potreby dotknutých regiónov sa s výnimkou jedného programu analyzovali vo všetkých programoch spolupráce, ktoré sme skúmali. Vzhľadom na finančné zdroje pridelené na tieto programy sa však cezhraničné výzvy mohli riešiť len čiastočne. Nedostatok zdrojov si vyžaduje, aby sa finančné prostriedky nasmerovali tam, kde pravdepodobne prinesú najvyššiu pridanú hodnotu.

V

Okrem niekoľkých výnimiek existovali v prípade programov, ktoré sme skúmali, jasné prepojenia medzi navrhovanými cieľmi, vstupmi a plánovanými činnosťami a zamýšľanými výsledkami a dosahom. Programy spolupráce sa od hlavných programov EÚ líšia požiadavkou, aby projekty mali cezhraničnú povahu a aby sana nich podieľalo viacero nadnárodných partnerov. Vzhľadom na to, že medzi programami spolupráce a hlavnými programami často nebola vytýčená jasná hranica, však mohol byť rovnaký druh operácií financovaný z programov spolupráce, ako aj z hlavných programov.

VI

Okrem toho sme zistili viacero nedostatkov vo vykonávaní programov a v ich monitorovaní:

• v polovici projektov, ktoré sme skúmali, sa spolupráca medzi partnermi obmedzovala na predloženie spoločného návrhu projektu s cieľom zaistiť financovanie na intervencie. Týmto projektom chýbala spoločná identita cezhraničného projektu,
• postupy výberu projektov neviedli vždy k výberu najlepších projektov,
• použité ukazovatele vo všeobecnosti nezachytávali cezhraničný účinok, čo bolo prekážkou monitorovania vykonávania programu v porovnaní s jeho cieľmi,
• obmedzenia týkajúce sa štatistických údajov majú vplyv na hodnotenie spolufinancovaných projektov.

VII

Orgány zodpovedné za programy sa snažili obmedziť vplyv krízy spôsobenej pandémiou COVID‑19 na projekty predĺžením termínu na ich dokončenie. Orgány zároveň využili opatrenia v oblasti flexibility a zjednodušenia, ktoré EÚ ponúkla na zmiernenie účinku krízy spôsobenej ochorením COVID‑19, a to najmä pokiaľ ide o možnosť predložiť kľúčové dokumenty neskôr.

VIII

Oneskorené prijatie právneho základu na roky 2021 – 2027, spolu s potrebou uzavrieť činnosť za programové obdobie 2014 – 2020, napokon znemožnilo hladký začiatok nového programového obdobia na úrovni členských štátov.

IX

Na základe nášho auditu odporúčame:

1. programy spolupráce lepšie zamerať tak, aby projekty dopĺňali projekty hlavných programov;
2. určovať prioritné projekty a podporovať projekty na základe ich zoradenia podľa prínosu;
3. používať ukazovatele, ktorých cieľom je zachytiť cezhraničný vplyv.

Úvod

Výzvy týkajúce sa cezhraničných regiónov EÚ

01

Podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa EÚ zameriava na znižovanie rozdielov v oblasti bohatstva a rozvoja jej regiónov, s osobitným odkazom okrem iného na cezhraničné regióny¹. EÚ v tejto súvislosti prostredníctvom politiky súdržnosti poskytuje finančné prostriedky z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) na podporu programov Európskej územnej spolupráce (EÚS), tzv. programov Interreg. Z programu Interreg sa 30 rokov podporujú spoločné opatrenia členských štátov alebo členských štátov a krajín mimo EÚ.

02

Všeobecným cieľom programu Interreg je účasť na podpore harmonického rozvoja územia EÚ² s cieľom dosiahnuť pákový efekt spolupráce, vytvoriť príležitosti na rozvoj a zároveň podporovať solidaritu medzi občanmi rôznych národov spoločným zdolávaním výziev. Popri cieli Investovanie do zamestnanosti a rastu je cieľ programu Interreg jedným z dvoch cieľov politiky súdržnosti, v rámci ktorej sa môže „podporovať aj spoločné využívanie zariadení a ľudských zdrojov a všetky typy cezhraničnej infraštruktúry vo všetkých regiónoch“³.

03

Cieľom cezhraničnej spolupráce je riešiť spoločné výzvy, ktoré boli spoločne identifikované v pohraničných regiónoch, a využiť nevyužitý potenciál rastu. Najdôležitejšími výzvami sú okrem iného: „zlá dostupnosť, najmä čo sa týka prepojiteľnosti informačných a komunikačných technológií (ďalej len „IKT“) a dopravnej infraštruktúry, upadajúce miestne priemyselné odvetvia, nevhodné podnikateľské prostredie, nedostatočné prepojenie medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi, nízke úrovne výskumu a inovácie a zavádzanie IKT, znečistenie životného prostredia, predchádzanie rizikám, negatívne postoje voči občanom susednej krajiny“⁴.

04

V ilustrácii 1 sú zhrnuté najdôležitejšie prvky týkajúce sa výziev cezhraničných regiónov EÚ, ako aj ich odhadovaný vplyv. Ak by sa odstránilo 20 % existujúcich prekážok cezhraničnej spolupráce, tieto regióny by získali 2 % HDP a viac ako 1 milión dodatočných pracovných miest⁵.

Interreg A: najväčšia vetva Interregu

05

Obdobie 2014 – 2020 bolo piatym programovým obdobím, v ktorom fungoval program Interreg. Jeho rozpočet v tomto období predstavoval 10,1 mld. EUR, približne 2,75 % celkového rozpočtu politiky súdržnosti⁷. Program Interreg v tomto období zahŕňal tri vetvy spolupráce⁸ (pozri rámček 1).

06

Na ilustrácii 2 je znázornený vývoj programu Interreg od roku 1989 do roku 2020 z hľadiska financovania a zapojených členských štátov, s podrobnejšími údajmi za obdobie 2014 – 2020. Najväčšou vetvou je Interreg V – A s 88 programami spolupráce a rozpočtom takmer 7,4 mld. EUR, čo predstavuje 73 % celkového rozpočtu programu Interreg. Hlavným prvkom programu Interreg V – A je cezhraničná spolupráca na vnútorných hraniciach okrem najvzdialenejších regiónov s 53 programami spolupráce a rozpočtom 6,3 mld. EUR.

07

Po znížení celkového rozpočtu politiky súdržnosti, ako aj podielu prideleného na program Interreg¹², ktorý sa znížil z 2,75 % na 2,4 %, sa celkový rozpočet programu Interreg na obdobie 2021 – 2027 znížil na 8 mld. EUR. V tomto období bude existovať ďalšia, štvrtá vetva vyhradená pre najvzdialenejšie regióny¹³. Program Interreg VI – A, cezhraničná spolupráca, bude naďalej predstavovať najväčšiu časť financovania z programu Interreg s 5,8 mld. EUR za celé obdobie¹⁴.

08

Regióny na vnútorných hraniciach oprávnené na spolufinancovanie v rámci programu Interreg A sú regióny úrovne NUTS 3 na vnútorných a niektorých vonkajších pozemných hraniciach EÚ¹⁵ a regióny pozdĺž námorných hraníc, ktoré oddeľuje najviac 150 kilometrov¹⁶. Členské štáty sa môžu vyjadriť k rozhodnutiu Komisie o oprávnených regiónoch¹⁷. V prípade všetkých regiónov je podpora z programu Interreg doplnkom k hlavným, vnútroštátnym alebo regionálnym programom EFRR.

09

Na ilustrácii 3 je zobrazené postupné rozširovanie oprávnených oblastí programu Interreg A. Dôvodom je najmä rozširovanie EÚ a od obdobia 2007 – 2013 možnosť, aby členské štáty vyčlenili časť svojho rozpočtu z programu Interreg pre regióny, ktoré nepatria do pôsobnosti programov spolupráce, a to najskôr pre susediace regióny¹⁸ a neskôr pre všetky regióny¹⁹. V období 2014 – 2020 pokrýva oblasť programu Interreg V – A 66 % územia EÚ a 51 % obyvateľstva. V prípade samotných regiónov pozdĺž vnútorných hraníc tomu zodpovedajú podiely 59 % územia a 48 % obyvateľstva.

10

Podľa Komisie sú regióny programu Interreg V – A cieľom takmer dvoch miliónov cezhranične dochádzajúcich osôb, z čoho 1,3 milióna dochádza cez hranice do zamestnania a zvyšok z dôvodu štúdia. V susednej krajine pracuje napríklad 450 000 osôb žijúcich vo Francúzsku, v prípade Nemecka je to 270 000 a v prípade Poľska 140 000 obyvateľov. Mnohé pohraničné regióny vo všeobecnosti dosahujú slabšie hospodárske výsledky než iné regióny v rámci členského štátu. Prístup k verejným službám, akými sú nemocnice a vysoké školy, a pohyb medzi odlišnými právnymi a administratívnymi systémami je často zložitý a nákladný²⁰.

Riadenie programu Interreg a oblastí financovania programu Interreg V – A pre vnútorné hranice v rokoch 2014 – 2020

11

Programy spolupráce sa vykonávajú v rámci zdieľaného riadenia podobne ako hlavné programy EFRR. Úloha Komisie v tejto súvislosti spočíva v schvaľovaní programov pripravených členskými štátmi, v uľahčovaní ich vykonávania a v monitorovaní a hodnotení programov.

12

Pre každý program spolupráce je určený riadiaci orgán, certifikačný orgán a orgán auditu. Osobitne pre program Interreg sa zriaďuje spoločný sekretariát²¹, ktorý pôsobí ako informačné centrum, pomáha uchádzačom pri podávaní žiadostí a posudzuje projektové žiadosti. Spoločný sekretariát spolu s riadiacim orgánom predstavujú hlavné orgány zodpovedné za programy spolupráce. Operácie, ktoré sa majú spolufinancovať, napokon vyberá monitorovací výbor programu.

13

V procese programovania programov spolupráce sa dôsledne dodržiavajú schémy zavedené pre hlavné programy. Právne predpisy zahŕňajú podrobné požiadavky týkajúce sa obsahu programov. Ich cieľom je napomôcť súdržnú intervenčnú logiku, t. j. jasné prepojenia medzi navrhovanými cieľmi, vstupmi a plánovanými činnosťami a zamýšľanými výsledkami a dosahom. Konečným cieľom je účinné a efektívne vykonávanie fondov²²:

• programovanie by sa malo týkať 11 vymedzených tematických cieľov²³ a najmenej 80 % finančných prostriedkov by sa malo zameriavať maximálne na štyri tematické ciele²⁴,
• prioritná os by mala prednostne zodpovedať jednému tematickému cieľu; v rámci každej prioritnej osi by mali byť vymedzené investičné priority a špecifické ciele²⁵,
• musí sa uviesť zdôvodnenie výberu tematických cieľov, investičných priorít a pridelených finančných prostriedkov na základe analýzy regionálnych a vnútroštátnych potrieb²⁶.

14

Riadiace orgány vždy na jar predkladajú Komisii výročné správy o vykonávaní za každý program spolupráce²⁷. Tieto správy zahŕňajú údaje o pokroku v oblasti spoločných ukazovateľov výstupov²⁸, o osobitných ukazovateľoch výstupov a výsledkov programov a o čiastkových cieľoch, ako aj o finančných údajoch.

15

Na ilustrácii 4 a v prílohe III sa uvádza rozloženie tematických cieľov, na ktoré sa v rokoch 2014 – 2020 zameriavalo financovanie programu Interreg V – A pre vnútorné hranice. Najviac finančných prostriedkov bolo do konca roka 2020 pridelených na ciele Zachovanie a ochrana životného prostredia a podpora efektívneho využívania zdrojov a Posilnenie výskumu, technologického rozvoja a inovácií.

16

Ako sa uvádza v prílohe IV, najviac finančných prostriedkov okrem technickej pomoci získali projekty, ktoré sa týkali kultúry a dedičstva, adaptácie na zmenu klímy, inštitucionálnej kapacity, prenosu technológií na MSP, zlepšovania ciest, biodiverzity a ochrany prírody, cestovného ruchu v prírodných rezerváciách, zdravotnej starostlivosti a sociálnych služieb a výskumu a inovácií vo verejných centrách.

17

Ku koncu decembra 2020 orgány zodpovedné za programy spolupráce pridelili 102 % dostupných finančných prostriedkov za obdobie 2014 – 2020, pričom miera v prípade hlavných programov podporovaných z EFRR predstavovala 110 %, a na spolufinancovanie vybrali približne 24 000 projektov. Orgány zodpovedné za programy môžu prideliť viac ako pridelený rozpočet programu s cieľom zabezpečiť, aby saku koncu programového obdobia využili všetky dostupné finančné prostriedky.

Príprava na obdobie 2021 – 2027

18

V programovom období 2007 – 2013 sa z programu Interreg poskytovali finančné prostriedky vo výške 5,6 mld. EUR. Podľa ex post hodnotenia²⁹ projekty priniesli výstupy a výsledky, ktoré boli v súlade so špecifickými cieľmi programu Interreg a boli orientované na hlavné priority lisabonskej stratégie.

19

V hodnotení sa konštatovali tieto hlavné nedostatky:

• programy zostávali veľmi obšírne a zameriavali sa predovšetkým na rozvoj spolupráce a prepojení ako na svoj konečný cieľ a nie ako na prostriedok pákového efektu širšej hospodárskej integrácie,
• vo väčšine programov sa pri rozhodovaní o tom, ktoré projekty získajú podporu, prijal prístup zdola nahor. Sťažilo sa tým uplatňovanie súdržnej stratégie na presadzovanie rozvoja a sociálno-ekonomickej a územnej integrácie dotknutých regiónov, hoci väčšina individuálnych projektov k tomu prispela,
• medzi programom Interreg a hlavnými programami existovala len veľmi obmedzená koordinácia.

20

Na prípravu partnerských dohôd a programov na roky 2014 – 2020 Komisia vypracovala pre každý členský štát pozičné dokumenty, v ktorých uviedla najdôležitejšie priority európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) s veľmi krátkou časťou venovanou územnej spolupráci.

21

Na obdobie 2021 – 2027 Komisia predstavila orientačné dokumenty pre hranice, ktoré mali prispieť k príprave programov spolupráce členských štátov. Ide o podrobné dokumenty pre jednotlivé cezhraničné regióny.

22

V právnych predpisoch³⁰ sa napokon na obdobie 2021 – 2027 stanovuje, že:

• v prípade vnútorných pozemných hraníc by orgány zodpovedné za programy mali prideliť najviac 60 % finančných prostriedkov na štyri zo siedmich cieľov politiky (päť z nariadenia o NSU a dva z nariadenia o EÚS), z ktorých dva by mali byť „ekologickejšia, nízkouhlíková Európa“ a „sociálnejšia Európa“,
• v prípade námorných hraníc sa týchto 60 % prideľuje na tri ciele politiky, z ktorých je cieľ „ekologickejšia, nízkouhlíková Európa“ povinný,
• až 20 % (pozemné hranice) a 5 % (námorné hranice) sa môžu prideliť na špecifické ciele programu Interreg „lepšie riadenie spolupráce“ a „bezpečnejšia Európa“.

Opatrenia súvisiace s ochorením COVID-19 v prípade fondov EŠIF

23

Pandémia ochorenia COVID‑19 výrazne zasiahla cezhraničné regióny členských štátov a vystavila tlaku sociálno-ekonomické štruktúry v okolí a v rámci hraníc EÚ. Opatrenia prijaté v súvislosti so zabezpečením flexibility pri využívaní fondov EŠIF na zmiernenieúčinkov pandémie prostredníctvom iniciatív Investičná iniciatíva v reakcii na koronavírus³¹ (CRII) a Investičná iniciatíva v reakcii na koronavírus Plus³² (CRII+) sa uplatňujú aj na programy spolupráce.

24

Na ilustrácii 5 sa uvádzajú najdôležitejšie z týchto opatrení, z ktorých všetky si vyžadujú zmenu programov. Programov spolupráce sa týkajú všetky okrem jedného – možnosti previesť zdroje medzi kategóriami regiónov za rok 2020. Orgány zodpovedné za programy môžu využiť viac ako jedno z týchto opatrení.

Rozsah auditu a audítorský prístup

25

Náš audit bol zameraný na to, či Komisia a členské štáty účinne riešili výzvy cezhraničných regiónov v rámci programov vnútornej cezhraničnej spolupráce Interreg V – A (pozri prílohu I). Na tento účel sme preskúmali, či:

• orgány zodpovedné za programy analyzovali a určili prioritné cezhraničné výzvy z hľadiska významu, aby vzhľadom na nedostatok dostupných zdrojov sústredili programy spolupráce tam, kde by mali najväčší vplyv,
• programy spolupráce boli navrhnuté so súdržnou intervenčnou logikou a v synergii s hlavnými programami susediacich regiónov vrátane systému hodnotenia, ktorým bolo možné merať cezhraničný účinok, a
• usmernenia Komisie boli pre cezhraničné regióny užitočné pri určovaní ich výziev, poskytovaní vstupov a pomoci, najmä z hľadiska zmiernenia účinkov krízy spôsobenej pandémiou COVID‑19, a pre plynulý začiatok nového programového obdobia 2021 – 2027.

26

Naše zistenia a závery sa týkajú programov vnútornej cezhraničnej spolupráce Interreg V – A v programovom období 2014 – 2020 a očakávame, že naše odporúčania budú užitočné pri príprave a vykonávaní obdobia 2021 – 2027. Naša správa môže byť zároveň zdrojom informácií pre prebiehajúce diskusie spoluzákonodarcov o potenciálnom mechanizme na riešenie právnych a administratívnych prekážok v cezhraničných regiónoch³³.

27

Na úrovni EÚ sme skúmali činnosť Generálneho riaditeľstva Komisie pre regionálnu a mestskú politiku (GR REGIO).

28

Výsledkom nášho prístupu bolo veľmi vysoké pokrytie programov spolupráce. Na úrovni členských štátov sme skúmali 23 programov spolupráce (uvedených v prílohe V), do ktorých bolo všetkých 28 členských štátov zapojených aspoň raz. Týchto 23 programov predstavuje 43 % finančných prostriedkov EÚ programu Interreg V – A pre vnútorné hranice a 27 % celkového rozpočtu programu Interreg na obdobie 2014 – 2020.

29

V súvislosti s 23 programami spolupráce sme vykonali desať jednoduchých administratívnych kontrol, desať rozšírených administratívnych kontrol a tri návštevy na mieste. Podrobnosti vrátane rozdielov medzi týmito druhmi kontrol sú uvedené v prílohe V.

30

Okrem toho sme pri všetkých 23 programoch spolupráce vybrali dva hlavné programy zo susediacich regiónov, ktoré sú takisto uvedené v prílohe V, aby sme porovnali ich zameranie a posúdili mieru synergie z hľadiska riešenia cezhraničných výziev. Hlavnými kritériami výberu týchto dvoch programov boli veľkosť populácie, výška finančnej podpory, rozloha oblasti, na ktorú sa program vzťahuje, a ako najdôležitejšie kritérium rozsah spoločných investičných priorít. Preskúmali sme spolu 39 hlavných programov, keďže v siedmich prípadoch sa ten istý hlavný program využíval viac než raz.

31

V prípade programov spolupráce, ktoré sme skúmali na mieste, sme navštívili 12 projektov, ktoré získali podporu z prostriedkov EÚ. Základom výberu týchto projektov bola významnosť a rozmanitosť druhov spolufinancovaných opatrení. Prostredníctvom administratívnej kontroly sme preskúmali aj ďalšie štyri projekty v programe spolupráce Rumunska a Bulharska. Pôvodne sme mali v úmysle navštíviť tento program na mieste, ale cestovné obmedzenia súvisiace s ochorením COVID‑19 to vylúčili. Výsledok projektov sme preto nemohli skontrolovať sami fyzicky.

32

V rámci 16 projektov, ktoré sme skúmali, sa vykonávali opatrenia v týchto oblastiach podpory: kultúrne dedičstvo, cestovný ruch, MSP a podnikanie, trh práce a zamestnanosť, riadenie rizík a spolupráca medzi pohotovostnými službami, vzdelávanie a odborná príprava, inštitucionálna spolupráca, zdravie a sociálne začlenenie a multimodálna doprava.

33

Pri všetkých 53 programoch vnútornej cezhraničnej spolupráce sme napokon skúmali, v akom rozsahu orgány zodpovedné za programy využili možnosti flexibility a zjednodušenia, ktoré ponúkali iniciatívy CRII a CRII+. V prípade troch programov spolupráce, ktoré sme skúmali na mieste, a programu Rumunska a Bulharska, ktorý sme zamýšľali navštíviť, sme posudzovali dôsledky krízy spôsobenej pandémiou COVID‑19 na vykonávanie projektov.

Pripomienky

Cezhraničné programy boli založené na komplexnej analýze, ale nie všetky výzvy bolo možné riešiť

34

Preskúmali sme programové dokumenty 23 programov spolupráce, aby sme posúdili, či strategické plánovanie týkajúce sa programového obdobia 2014 – 2020 bolo založené na analýze cezhraničných výziev, ktorým tieto regióny čelia. Vzhľadom na nedostatok finančných zdrojov sme zároveň skúmali, do akej miery bolo reálne, aby sa tieto výzvy riešili prostredníctvom programov spolupráce.

Všetkých 23 skúmaných programov spolupráce zahŕňalo analýzu výziev cezhraničných regiónov

35

Program spolupráce by mal byť založený na analýze potrieb v rámci programovej oblasti ako celku³⁴. Na tento účel je potrebné, aby sa požiadavky na obsah programov prispôsobili osobitným potrebám cezhraničných regiónov³⁵.

36

Vo všetkých programoch, ktoré sme skúmali, boli potreby regiónov predstavené na základe analýzy silných a slabých stránok, príležitostí a hrozieb (SWOT analýza) alebo analýzy sociálnych a ekonomických charakteristík cezhraničných regiónov (sociálno-ekonomická analýza). V prípade programu spolupráce Švédsko – Fínsko – Nórsko však SWOT analýza na podporu strategických rozhodnutí nebola dostatočne vypracovaná: neboli v nej plne analyzované hrozby, zamieňali sa silné stránky s príležitosťami, niektoré výzvy sa uvádzali bez akýchkoľvek podkladov a používali sa zastarané údaje staršie viac ako desať rokov.

37

Na ilustrácii 6 sú do siedmich kategórií zoskupené najvýznamnejšie výzvy, ktoré sa zdôrazňovali v programoch spolupráce. Väčšinou týchto výziev sa zaoberali aj hlavné programy, ktoré sa vzťahujú na rovnaké zemepisné oblasti. S cezhraničným rozmerom sú však osobitne spojené nedostatky v oblasti administratívnej spolupráce a jazyková bariéra.

Výzvy nemožno riešiť iba programami spolupráce, preto je potrebné určiť prioritné výzvy

38

Vzhľadom na finančné zdroje pridelené na tieto programy sa cezhraničné výzvy mohli v praxi riešiť len čiastočne. Priemerný rozpočet každého z 53 programov spolupráce pre vnútorné hranice predstavoval 162 mil. EUR v rozsahu od 19 mil. EUR v prípade programu Slovinsko – Maďarsko do 485 mil. EUR v prípade programu Španielsko – Portugalsko (POCTEP) (pozri prílohu I). Riešenie mnohých cezhraničných výziev si však vyžaduje značné financovanie. Napríklad veľké projekty železničnej alebo cestnej infraštruktúry, ktoré uľahčujú dopravu, obchod a pohyb občanov, obvykle zahŕňajú niekoľko miliárd eur.

39

Naopak, v hlavných programoch sú vo všeobecnosti k dispozícii omnoho vyššie rozpočty. V 39 hlavných programoch, ktoré sme skúmali, rozpočet regionálnych programov siahal od 231 mil. EUR do 7 mld. EUR, s priemerom 2 mld. EUR. Priemerný rozpočet v prípade vnútroštátnych programov bol viac než dvojnásobný, a to v rozsahu od 700 mil. EUR do takmer 9 mld. EUR (pozri prílohu V).

40

Identifikovali sme prípady, keď orgány zodpovedné za program pridelili na prioritnú os alebo investičnú prioritu malú sumu, tieto finančné prostriedky preto mohli mať na cezhraničný región len obmedzený účinok. Orgány zodpovedné za program spolupráce Estónsko – Lotyšsko napríklad pridelili na prioritnú os integrácie trhu práce a zlepšovania podmienok cezhraničného prístupu k pracovným miestam menej ako 1 mil. EUR. Nie je jasné, či takáto pomerne malá výška podpory môže mať nejaký významný účinok.

41

Na ilustrácii 7 sa uvádzajú rozdiely v pridelených rozpočtových prostriedkoch medzi 23 programami spolupráce a hlavnými programami skúmanými v susediacich regiónoch.

42

Nedostatok finančných zdrojov znamená, že finančné prostriedky treba nasmerovať tam, kde pravdepodobne prinesú najvyššiu pridanú hodnotu. Zistili sme však, že väčšina orgánov zodpovedných za programy nezoradila identifikované potreby podľa priority, a preto riskovali, že nevyberú investičné potreby, ktoré pravdepodobne budú mať najväčší dosah.

43

Z nášho skúmania vyplynulo, že riešenie mnohých dôležitých výziev, ktorým čelia cezhraničné regióny, nemôžu zabezpečiť orgány zodpovedné za programy, ale že tieto výzvy si vyžadujú rozhodnutia na vnútroštátnej úrovni a následne začlenenie do vnútroštátnych právnych predpisov. Príklad uvedený v rámčeku 2 napríklad ilustruje, že spolupráca vnútroštátnych orgánov v otázkach zdravotnej starostlivosti alebo bezpečnosti si vyžaduje dvojstranné alebo trojstranné dohody medzi členskými štátmi.

Súdržná stratégia na riešenie výziev často neviedla k sústredenému vykonávaniu

44

Posudzovali sme najdôležitejšie strategické prvky programov spolupráce a spôsob ich prenosu do opatrení prostredníctvom výziev na predkladanie návrhov a pri výbere projektov.

Strategické programové dokumenty takmer vo všetkých prípadoch odrážali právne požiadavky a boli súdržné s analýzami potrieb

45

V nariadení o spoločných ustanoveniach sa uvádza potreba pevnej „intervenčnej logiky“³⁷, t. j. jasného prepojenia medzi cieľmi programu a jeho očakávanými výsledkami. Keďže v tej istej zemepisnej oblasti sa poskytuje podpora prostredníctvom viacerých fondov EÚ, dôležitá je účinná koordinácia medzi týmito fondmi, ako aj vnútroštátnymi nástrojmi financovania³⁸. V prípade programu Interreg majú byť do operácií zapojení prijímatelia najmenej z dvoch zúčastnených krajín³⁹.

46

Preto sme skúmali:

• pevnosť intervenčnej logiky vedúcej od identifikovaných výziev k ďalším prvkom procesu výberu projektov vrátane výberu prioritnej osi, tematických a špecifických cieľov, investičných priorít, výstupov a výsledkov, ako aj súvisiacich cieľových úloh,
• či orgány zodpovedné za programy uviedli opatrenia na koordináciu financovania s inými zdrojmi,
• význam pripísaný pri výbere projektov cezhraničnému prvku.

S niekoľkými výnimkami boli programy, ktoré sme skúmali, založené na pevnej intervenčnej logike

47

Takmer vo všetkých prípadoch sme potvrdili existenciu pevnej intervenčnej logiky medzi analýzou výziev a výberom orgánov zodpovedných za programy, pokiaľ išlo o prioritné osi, tematické a špecifické ciele a investičné priority. Táto logika siahala až k výzvam na predkladanie návrhov. V jednom prípade, v ktorom nebola dostatočne vypracovaná SWOT analýza na podporu strategických rozhodnutí (pozri bod 36), to malo vplyv na súdržnosť intervenčnej logiky programu.

48

Orgány zodpovedné za programy zároveň splnili požiadavku, aby sa predovšetkým sústredili najviac na štyri tematické ciele. V niektorých prípadoch sa orgány rozhodli sústrediť programy ešte viac, a to na konkrétne obchodné segmenty. Príkladom je program v oblasti južného Pobaltia, ktorý zahŕňa regióny z Poľska, Dánska, Nemecka, Litvy a zo Švédska a ktorého cieľom je zvýšiť „modrý“ (more) a „zelený“ (životné prostredie) rastový potenciál oblasti južného Pobaltia, aj keď v tomto regióne sa zdôrazňovalo viacero ďalších výziev.

49

Bolo však len málo programov spolupráce, ktoré podporili financovanie projektov v oblastiach, ktoré predtým neboli identifikované v SWOT analýze alebo sociálno-ekonomickej analýze. Napríklad v prípade programu Slovensko – Česko sa orgány rozhodli investovať do operácií určených na zvýšenie kvality cezhraničnej spolupráce medzi miestnymi a regionálnymi samosprávami. Hoci ide o jednu z hlavných otázok, ktorým sa venujú cezhraničné regióny všeobecne, nedostatok inštitucionálnych kapacít nebol pri tomto programe zahrnutý v sociálno-ekonomickej analýze.

50

V prípade programu spolupráce v oblasti stredného Pobaltia sa orgán zodpovedný za program rozhodol sústrediť na príležitosti dostupné pre cezhraničné regióny a nie na výzvy, ktorým čelia. Orgány zodpovedné za programy investovali do operácií, ktorých zámerom bolo zachovanie alebo zvyšovanie zamestnanosti, podpora MSP a posilnenie atraktívnosti regiónu z hľadiska cestovného ruchu. V tomto prípade bola intervenčná logika programu spolupráce jasná a v súlade s ostatnými právnymi požiadavkami. Znamená to však, že výzvy cezhraničných regiónov sa neriešili, čo sa potvrdilo naším skúmaním v jednom zo štyroch projektov tohto programu spolupráce.

Programy zahŕňali informácie o koordinácii s inými zdrojmi financovania a bol zavedený postup hodnotenia cezhraničnej povahy

51

Zistili sme, že v programoch spolupráce sa vo všetkých prípadoch uvádzali informácie o mechanizmoch na koordináciu financovania s inými zdrojmi financovania z prostriedkov EÚ alebo vnútroštátnych prostriedkov, akými sú fondy EŠIF. Obsahovali napríklad podrobné informácie o účasti kľúčových zamestnancov rôznych orgánov na stretnutiach, kde sa skúmali synergie medzi fondmi, a postup na predchádzanie financovania rovnakej operácie z dvoch rôznych zdrojov.

52

Napokon sme zistili, že vo všetkých prípadoch sa vo výberových postupoch zabezpečila cezhraničná identita projektu vrátane zámerov partnerov z obidvoch strán hranice na ich aktívne zapojenie.

V praxi sme zistili viacero nedostatkov vo vykonávaní stratégie a jej monitorovaní

53

Posudzovali sme vykonávanie stratégií programov prostredníctvom výziev na predkladanie návrhov, výberu projektov a spôsobu ich monitorovania a koordinácie s inými mechanizmami financovania v rovnakých zemepisných oblastiach. V ich vykonávaní a monitorovaní sme zistili viacero nedostatkov, ktoré sa týkali vytýčenia hranice medzi programami spolupráce a hlavnými programami, cezhraničnej povahy projektu, postupu výberu projektov, použitých ukazovateľov a kvality a dostupnosti štatistických údajov.

Často nebola stanovená jasná hranica medzi programami spolupráce a hlavnými programami

54

Na financovanie z programov Interreg pre vnútorné a vonkajšie hranice je oprávnených 66 % celkovej pozemnej rozlohy EÚ a v prípade 17 členských štátov je oprávnených viac ako 80 % ich územia (rámček 3 a ilustrácia 8).

55

Hlavné programy a programy spolupráce slúžia na spolufinancovanie projektov EÚ v tých istých zemepisných oblastiach (pozri bod 08). Zameranie každého z 23 programov spolupráce v našej vzorke sme porovnali so zameraním dvoch hlavných programov zo susediacich regiónov (pozri bod 30). Sústredili sme sa na investičné priority, ktoré mali programy spoločné. Príslušné nariadenia umožňujú, aby mali programy investičné priority. V prípade týchto spoločných priorít sme porovnávali oblasti podpory a druhy operácií, ktoré sa mali z programov spolufinancovať, a posudzovali sme, či bola vytýčená jasná hranica medzi programami a či existovali dôkazy o komplementárnosti.

56

Zistili sme, že v 14 prípadoch nebola vytýčená jasná hranica medzi oblasťami podpory a druhmi operácií, ktoré sa mali spolufinancovať. To znamená, že z hlavných programov sa mohol financovať rovnaký druh operácií ako z programov spolupráce, pričom rozdielom bolo, že projekty financované z programov spolupráce museli mať cezhraničnú identitu a účasť dvoch partnerov z oboch strán hranice. Tieto prípady sme našli najmä v takých oblastiach podpory ako životné prostredie, kultúra, cestovný ruch, konkurencieschopnosť a vytváranie pracovných miest.

57

Dobrý príklad jasne odlíšených druhov projektov predstavuje južné Pobaltie: výstavba cyklistickej cesty sa v ňom financovala prostredníctvom jedného z hlavných programov a zóny aktívneho oddychu popri tejto ceste sa financovali prostredníctvom programu spolupráce. Takýto prístup si vyžaduje dobrú spoluprácu orgánov zodpovedných za programyvo fáze programovania.

58

Na maximalizovanie pridanej hodnoty v prípadoch, keď sa z rôznych programov podpory financuje rovnaká investičná priorita, je dôležité koordinovať oblasti podpory a odlíšiť druhy spolufinancovaných projektov. V období 2014 – 2020 existovala v oblasti európskej územnej spolupráce právna požiadavka, aby sa 80 % finančných prostriedkov sústredilo najviac na štyri z jedenástich tematických cieľov (pozri bod 13). Pri období 2021 – 2027 je však tematické zameranie menšie, keďže orgány zodpovedné za programy spolupráce na vnútorných pozemných hraniciach môžu napríklad prideľovať finančné prostriedky na všetkých sedem (päť všeobecných a dve špecifické pre program Interreg) cieľov politiky (pozri bod 22).

59

Vzhľadom na prekrývanie sa oprávnených oblastí programu Interreg a hlavných programov EFRR (pozri bod 54), spolu so znížením rozpočtu programu Interreg (pozri bod 07), a rozšírením zamerania programov v období 2021 – 2027 (pozri bod 22), je potreba jasnej hranice medzi hlavnými programami a programami spolupráce ešte naliehavejšia. Jasnejšia hranica má potenciál zvýšiť synergie, znížiť pravdepodobnosť dvojitého financovania a zvýšiť pridanú hodnotu projektov. Široké zameranie programov a obmedzená koordinácia medzi programami spolupráce a hlavnými programami sa zdôrazňovala aj v ex post hodnotení obdobia 2007 – 2013 (pozri bod 19).

Cezhraničná povaha niektorých programov bola sporná

60

Projekty spolupráce by mali zahŕňať prijímateľov najmenej z dvoch zúčastnených krajín, aj keď právne predpisy umožňujú, aby sa projekt vykonával v jednom členskom štáte, ak „sa preukáže cezhraničný alebo nadnárodný vplyv a prínos“⁴⁰.

61

Pri 16 projektoch v našej vzorke sme posudzovali:

• či sa v nich riešila aspoň jedna z cezhraničných výziev,
• či existovali projekty vykonávané v jednom členskom štáte,
• či prínosy príspevku každého partnera a prínosy spoločného príspevku cezhraničného projektu boli viditeľné vo všetkých zúčastnených členských štátoch,
• či tieto cezhraničné prínosy odôvodňovali financovanie operácie prostredníctvom programu spolupráce.

62

Potvrdili sme, že vo všetkých projektoch okrem jedného (pozri bod 50) sa riešila aspoň jedna z cezhraničných výziev. Všetky projekty sa vykonávali najmenej v dvoch zúčastnených členských štátoch a ich prínosy boli rovnako viditeľné. V ôsmich projektoch však bola spolupráca medzi partnermi obmedzená na predloženie spoločného návrhu projektu s cieľom zaistiť financovanie na intervencie. Týmto projektom chýbala spoločná identita cezhraničného projektu. Zistili sme, že tento nedostatok bol prítomný vo všetkých štyroch projektoch, ktoré sme skúmali v oblasti cestovného ruchu, jednej z hlavných oblastí podpory v rámci programu Interreg v rokoch 2014 – 2020 (pozri bod 17).

63

V rámčeku 4 sa uvádzajú príklady projektov, ktoré mali v rámci toho istého programu slabší a výrazný cezhraničný rozmer.

Viacero nedostatkov pri výbere projektov znamenalo, že nie vždy boli vybraté najlepšie projekty

64

Výzvy na predkladanie návrhov a výber projektov sú kľúčové fázy v procese vykonávania programu, predovšetkým vzhľadom na výšku zdrojov, ktoré sú k dispozícii pre programy spolupráce (pozri bod 38), a keďže miera uzatvárania zmlúv v programe Interreg nebola v posledných rokoch predmetom veľkého záujmu (pozri bod 17). Tým sa zvyšuje potreba výberu projektov podľa prínosu, aby sa dosiahli ciele programu spolupráce a aby sa riešili najnaliehavejšie potreby cezhraničných regiónov.

65

Pri desiatich programoch spolupráce, ktoré sme skúmali prostredníctvom rozšírenej administratívnej kontroly, a troch programoch, ktoré sme navštívili na mieste, sme preto skúmali, ako orgány zodpovedné za program:

• komunikovali verejnosti oblasti a druhy projektov, ktoré by sa mohli podporiť prostredníctvom programov spolupráce, aby získali návrhy projektov v súlade s cieľmi programov,
• posudzovali návrhy projektov,
• vyberali projekty, v ktorých sa najlepšie riešili výzvy regiónu.

66

V prípade týchto programov spolupráce boli programové dokumenty v súlade s právnymi požiadavkami⁴¹ a obsahovali základné informácie o programe: opis druhov opatrení podporovaných v rámci každej investičnej priority, ich očakávaný prínos k plneniu špecifických cieľov, hlavné zásady výberu operácií, určenie hlavných cieľových skupín, druhy prijímateľov atď. Vo všetkých troch fázach výberu projektov sme však zistili nedostatky.

67

V prípade piatich z týchto 13 programov spolupráce sa potenciálne projekty určovali na základe prístupu „zdola nahor“, v rámci ktorého uchádzači predkladali projektové žiadosti s obmedzenými usmerneniami orgánov zodpovedných za programy, pokiaľ išlo o to, akým spôsobom by sa mali v projektoch priamo riešiť potreby regiónu (pozri rámček 5). Táto otázka, ale vo väčšom rozsahu, sa zdôrazňovala aj v ex post hodnotení obdobia 2007 – 2013 (pozri bod 19).

68

V prípade desiatich programov orgány posudzovali projekty pomocou systému bodovania, v ktorom bolo potrebné dosiahnuť určitý minimálnu prahovú hodnotu, aby projekt mohol byť vybraný. Nielenže to prispieva k transparentnosti výberového procesu, ale zároveň uľahčuje následnú činnosť monitorovacieho výboru – ktorého úlohou je rozhodnúť, ktoré projekty spolufinancovať. V prípade ostatných troch programov a pri neexistencii systému bodovania orgány zodpovedné za program založili výber na kvalitatívnom posúdení, ktoré neumožňuje jasné určenie prioritných projektov.

69

Pri troch programoch orgány zodpovedné za program poskytli monitorovaciemu výboru zoznam projektov zoradených podľa prínosu. Pri ostatných desiatich programoch spolupráce, dokonca aj v prípade použitia systému bodovania, však orgány zodpovedné za program nezoradili projekty, ktoré zasielali monitorovaciemu výboru. V rámčeku 6 sa uvádza osvedčený a nevyhovujúci príklad postupu pri výbere projektov.

Ukazovatele vo všeobecnosti nezachytávali cezhraničný účinok a k dispozícii boli obmedzené regionálne štatistické údaje, čo bolo prekážkou monitorovania a hodnotenia

70

S cieľom posilniť zameranie programov na výsledky museli orgány pri každej prioritnej osi vymedziť očakávané výsledky týkajúce sa špecifických cieľov a ukazovatele výstupov a výsledkov, ako aj východiskovú a cieľovú hodnotu pre celé programové obdobie⁴². Nariadenie o Európskej územnej spolupráci zahŕňa zoznam spoločných ukazovateľov výstupov, ktoré môžu orgány zodpovedné za program použiť⁴³. Ciele môžu byť vyjadrené buď kvantitatívne, alebo kvalitatívne, pričom kvalitatívne len v prípade ukazovateľov výsledkov⁴⁴. Orgány zodpovedné za programy musia na spoľahlivé monitorovanie týchto cieľov zozbierať hodnoverné štatistické údaje.

71

Pri všetkých 23 programoch spolupráce sme skúmali, či špecifické ciele na riešenie potrieb identifikovaných v cezhraničných regiónoch boli založené na kritériách SMART, t. j. či boli konkrétne, merateľné, dosiahnuteľné, realistické a časovo ohraničené.

72

Okrem toho sme skúmali, či ukazovatele výstupov a výsledkov stanovené pre jednotlivé programy boli:

• relevantné z hľadiska špecifických cieľov programu,
• schopné merať účinok podporených operácií,
• dosiahnuteľné do konca programového obdobia. Na tento účel sme využili aj závery z posledných dostupných výročných správ o vykonávaní.

73

Zistili sme, že špecifické ciele programov boli vo všeobecnosti založené na kritériách SMART. Boli v súlade s intervenčnou logikou programu, boli prepojené s prioritnými osami, tematickými cieľmi a vybratými investičnými prioritami a prepájali stratégiu s podporenými opatreniami a operáciami.

74

Zároveň sme zistili, že spoločné ukazovatele výstupov a ukazovatele výstupov a ukazovatele výsledkov jednotlivých programov boli vo všeobecnosti merateľné a že vo všetkých prípadoch boli stanovené východiskové a cieľové hodnoty. Použitím spoločných ukazovateľov výstupov sa uľahčuje združovanie údajov pre fondy EŠIF.

75

Sedem orgánov zodpovedných za programy meralo niektoré ukazovatele výsledkov kvalitatívnym posudzovaním, t. j. prieskumom, čo umožňujú právne predpisy. Zistili sme, že v troch prípadoch orgány zodpovedné za programy robili prieskum u tých istých prijímateľov a ostatných zainteresovaných strán, ktoré získali financovanie od týchto orgánov zodpovedných za programy. To môže viesť k dojmu, že výsledky sa nezbierajú objektívne, keďže prijímatelia mohli poskytnúť pozitívnejšiu spätnú väzbu, ako by to inak bolo v prípade, keby sa rešpektoval princíp nezávislého vzťahu.

76

Vo všetkých programoch spolupráce, ktoré sme skúmali, s výnimkou programu južné Pobaltie, sme zároveň zistili otázky súvisiace s relevantnosťou a dosiahnuteľnosťou ukazovateľov, a to v prípade spoločných ukazovateľov výstupov aj ukazovateľov výstupov a výsledkov jednotlivých programov.

77

Z hľadiska relevantnosti mnoho ukazovateľov, či už spoločných ukazovateľov výstupov, alebo ukazovateľov jednotlivých programov, nedokázalo zachytiť cezhraničný účinok operácií programu Interreg. Zároveň sme identifikovali prípady, keď sa stanovenými ukazovateľmi nemeral účinok podporených operácií z hľadiska špecifického cieľa alebo keď účinok nebolo možné pripísať priamo a výlučne danému projektu. Bežným príkladom druhého z uvedených prípadov je, že v mnohých programoch sa ako ukazovateľ výsledkov operácie v oblasti kultúry/cestovného ruchu používalo „zvýšenie počtu prenocovaní v hoteloch v regióne“, aj keď počet prenocovaní v hoteloch v regióne závisí od viacerých sociálno-ekonomických faktorov, nielen od projektu programu Interreg.

78

Z hľadiska dosiahnuteľnosti sme našli príklady dvoch extrémov: v niektorých prípadoch ciele neboli realistické a veľmi pravdepodobne nebudú dosiahnuté do konca programového obdobia, z čoho vyplýva, že orgány zodpovedné za program:

• buď nevyhlásili dosť výziev na vyjadrenie záujmu na riešenie relevantných špecifických cieľov programu, alebo
• neusmernili prijímateľov, aby žiadali o projekty, v ktorých by sa riešili ciele programu (pozri rámček 5), alebo
• pôvodne neposúdili cieľ správne.

V iných prípadoch ciele neboli dostatočne ambiciózne a boli dosiahnuté už v skorších rokoch programového obdobia, z čoho vyplýva, že orgány zodpovedné za programy uzavreli zmluvy na viac projektov ako potrebovali. Z toho vyplýva, že pri vyhlasovaní nových výziev sa neprihliadalo na účinok predchádzajúcich výziev na predkladanie návrhov projektov.

79

Na účely relevantných a spoľahlivých hodnôt ukazovateľov sú potrebné regionálne údaje. Zistili sme, že v prípade 23 programov spolupráce v našej vzorke sú k dispozícii obmedzené údaje. Našli sme aj prípad, keď orgán zodpovedný za program nemal k dispozícii nijaké údaje na výpočet účinku špecifického cieľa. Komisia potvrdila existenciu obmedzení týkajúcich sa dostupnosti cezhraničných regionálnych štatistík. Najbežnejšími problémami boli rozdielne metódy zberu údajov v jednotlivých členských štátoch a nedostatočná cezhraničná koordinácia štatistík.

Usmernenia Komisie sa zlepšili, na vykonávanie však malo vplyv oneskorené prijatie právneho rámca

80

Skúmali sme usmernenia, ktoré Komisia poskytla orgánom zodpovedným za programy, pokiaľ išlo o vymedzenie ich cezhraničných výziev v prípade obdobia 2014 – 2020 aj obdobia 2021 – 2027. Zároveň sme posudzovali, v akom rozsahu sa pri vykonávaní programov spolupráce v rokoch 2014 – 2020 použili opatrenia súvisiace s ochorením COVID‑19, a úroveň prípravy na obdobie 2021 – 2027.

Komisia poskytla v súvislosti s obdobím 2021 – 2027 viac usmernení a podpory

81

V prípade obdobia 2014 – 2020 Komisia poskytla každému členskému štátu usmernenia o tom, čo považovala za priority financovania, prostredníctvom pozičného dokumentu z roku 2012 o vypracovaní partnerskej dohody.

82

Usmernenia na obdobie 2014 – 2020 sa takmer vo všetkých prípadoch obmedzovali na niekoľko odsekov so všeobecným obsahom a okruhy oblastí potenciálnych výdavkov v prípade cezhraničných regiónov. Obsahovali veľmi málo konkrétnych odkazov na cezhraničnú spoluprácu, ktoré sa mohli použiť ako podkladové informácie pri tvorbe programov.

83

Obdobie 2021 – 2027 je šiestym programovým obdobím programu Interreg. Skúmali sme, či Komisia svoje nazhromaždené vedomosti, ktoré získala počas predchádzajúcich období, pretavila do konkrétnych opatrení na usmernenie členských štátov pri programovaní a vykonávaní ich programov spolupráce.

84

Komisia prevzala pri príprave obdobia 2021 – 2027 aktívnejšiu úlohu a viedla súbor iniciatív na pomoc členským štátom pri identifikovaní cezhraničných výziev. K týmto iniciatívam patrili:

• iniciatíva cezhraničného preskúmania, ktorá zahŕňala dva roky intenzívneho výskumu a dialógu so zainteresovanými stranami v pohraničí a s vnútroštátnymi a regionálnymi orgánmi. Súčasťou tohto preskúmania boli štúdie týkajúce sa právnych a administratívnych prekážok, ktoré prevládajú na hraniciach členských štátov EÚ,
• vytvorenie služby cezhraničného kontaktného miesta v rámci GR REGIO, ktoré poskytuje členským štátom podporu pri riešení právnych a administratívnych cezhraničných otázok, a
• príprava usmerňovacích dokumentov cezhraničnej spolupráce pre jednotlivé hranice, v ktorých sa uvádzajú názory Komisie na kľúčové výzvy, príležitosti, scenáre budúcej spolupráce a potreba vytýčenia jasnej hranice vzhľadom na ostatné programy v regiónoch.

85

Najmä usmerňovacie dokumenty cezhraničnej spolupráce boli hodnotným príspevkom k lepšiemu zameraniu sa na cezhraničné výzvy, uvádzajú sa v nich kľúčové charakteristiky cezhraničných regiónov a možnosti a usmernenia týkajúce sa programovania. Tieto dokumenty zohrávali dôležitú úlohu pri príprave základov a začatí diskusie o cezhraničných potrebách dokonca aj v prípadoch, keď orgány zodpovedné za programy v plnej miere nepodporili ich obsah.

Orgány zodpovedné za cezhraničné programy využívali možnosti zjednodušenia, ktoré boli ponúknuté počas krízy spôsobenej pandémiou COVID-19

86

Komisia krátko po vypuknutí pandémie COVID‑19 navrhla opatrenia na uvoľnenie právnych požiadaviek týkajúcich sa fondov EŠIF, najmä pokiaľ išlo o rok 2020 (pozri body 23 a 24 a ilustráciu 5).

87

Skúmali sme využívanie týchto opatrení v 53 programoch cezhraničnej spolupráce (pozri bod 33). Pri troch programoch spolupráce, ktoré sme navštívili na mieste, a programe Rumunsko – Bulharsko, ktorý sme plánovali navštíviť na mieste, sme zároveň skúmali dôsledky pandémie z hľadiska vykonávania.

88

Do konca februára 2021 sa uskutočnilo 241 zmien programov v súvislosti s pandémiou COVID‑19 v 186 programoch z 24 členských štátov, vrátane programov Interreg. Z týchto zmien si 202 vyžadovalo schválenie Komisiou. Zvyšných 39 boli zjednodušené zmeny, ktoré prijali členské štáty alebo v prípade iniciatívy Interreg orgány zodpovedné za programy a oznámili Komisii. Pokiaľ ide o programy Interreg, 33 orgánov zodpovedných za programy využilo opatrenia súvisiace s ochorením COVID‑19, ktoré si vyžadujú zmenu programu. Najviac využívaným opatrením bola možnosť odložiť predloženie výročnej správy o vykonávaní. Posledná správa bola namiesto mája 2020 predložená v septembri, t. j. so štvormesačným oneskorením. Podľa Komisie bol hlavným dôvodom na využívanie najmä tohto opatrenia vysoký podiel uzavretých zmlúv (pozri bod 17). Sedem orgánov zodpovedných za programy okrem toho vykonalo zjednodušené zmeny, ktoré si vyžadovali len oznámenie Komisii a nevyžadovali si zmenu programu.

89

Pokiaľ ide o vplyv na vykonávanie, tri orgány zodpovedné za programy, ktoré sme navštívili na mieste, a za program spolupráce Rumunsko – Bulharsko, ktorý sme mali v úmysle navštíviť, uviedli, že kríza zasiahla každý projekt inak v závislosti od načasovania a druhu plánovaných činností, ako ilustruje príklad uvedený v rámčeku 7. Projekty závislé od cestovania si vo všeobecnosti vyžadovali zásadnejšie zmeny alebo sa v nich museli prijať alternatívne opatrenia, napríklad nahradenie osobných stretnutí telekonferenciami. Tieto štyri orgány zodpovedné za programy však uviedli, že prijímatelia museli zastaviť alebo prerušiť menej ako 1 % schválených projektov.

Obdobie 2021 – 2027 sa začalo pred schválením právneho rámca

90

Pri všetkých programoch spolupráce, ktoré sme skúmali, sme napokon preskúmali prípravu programových dokumentov na obdobie 2021 – 2027. Sledovali sme vykonávanie odporúčania Európskeho dvora audítorov, aby Komisia včas pripravila legislatívne návrhy týkajúce sa politiky súdržnosti⁴⁵, a čas potrebný na prijatie legislatívneho rámca sme porovnali s dvoma predchádzajúcimi programovými obdobiami.

91

Všetky z 23 orgánov zodpovedných za programy okrem dvoch uviedli, že diskusie o ďalšom programovom období sa začali až krátko pred letnou prestávkou v roku 2020. Podľa orgánov zodpovedných za programy bol neskorý začiatok prípravy programu spôsobený nedostatočnou istotou vzhľadom na neukončené prijímanie právneho základu. V dôsledku toho, že právny základ bol prijatý s oneskorením, ale i toho, že bolo potrebné ukončiť činnosť za jedno programové obdobie, a zároveň začať nové obdobie⁴⁶, sa na úrovni členských štátov nepodaril hladký začiatok viacročného programového obdobia na úrovni členských štátov.

92

Návrhy Komisie týkajúce sa nových nariadení o spoločných ustanoveniach, EFRR a EÚS boli uverejnené v máji 2018, v dostatočnom predstihu pred začiatkom programového obdobia a v súlade s naším predchádzajúcim odporúčaním. Rokovania medzi Európskym parlamentom a Radou však trvali dlhšie, ako sa očakávalo. Do konca apríla 2021 ešte nebol prijatý legislatívny balík v oblasti politiky súdržnosti vrátane nariadenia o EÚS, t. j. štyri mesiace po začatí programového obdobia 2021 – 2027. Na porovnanie, právny základ pre obdobie 2014 – 2020 bol prijatý mesiac pred jeho začiatkom a v prípade obdobia 2007 – 2013 to bolo o päť mesiacov skôr.

Závery a odporúčania

93

V tomto audite sme skúmali, či Komisia a členské štáty účinne riešili výzvy cezhraničných regiónov v rámci programov vnútornej cezhraničnej spolupráce financovaných z programu Interreg. Celkovo sme zistili, že programy spolupráce, ktoré sme skúmali, mali jasné stratégie na riešenie výziev v cezhraničných regiónoch, pre ktoré boli určené. Potenciál programov na uvoľnenie kapacity týchto regiónov však bol obmedzovaný nedostatkami vo vykonávaní a neefektívnymi informáciami z monitorovania. Časť odporúčaní uvedených ďalej je určená preskúmaným orgánom zodpovedným za programy, ale vzhľadom na široký rozsah sa domnievame, že sa vzťahujú aj na iné orgány zodpovedné za programy. Orgány zodpovedné za programy nám poskytli reakcie na tieto odporúčania, pozri prílohu VI.

94

V rámci programov spolupráce nie je možné riešiť všetky cezhraničné výzvy, a to z dôvodu ich obmedzeného rozpočtu a vzhľadom na to, že niektoré výzvy je potrebné riešiť medzi členskými štátmi na vnútroštátnej úrovni. Zistili sme, že hoci orgány zodpovedné za programy výzvy analyzovali, neusporiadali ich podľa priorít, aby sa sústredili na tie, ktoré sú v cezhraničnej oblasti najnaliehavejšie (pozri body 36 – 43).

95

Intervenčná logika programov spolupráce bola z hľadiska stratégie pevná a existovalo prepojenie medzi výzvami, prioritnými osami, tematickými a špecifickými cieľmi a výzvami na predkladanie návrhov projektov. V programových dokumentoch sa zároveň uvádzali postupy, ktoré sa mali dodržiavať na koordináciu programov spolupráce s inými fondmi. Vo výberových postupoch, ktoré boli opísané v programových dokumentoch, sa kládol dôraz na cezhraničnú identitu projektov na spolufinancovanie a zohľadňoval sa zámer aktívne zapojiť partnerov z rôznych krajín/regiónov (pozri body 47 – 50).

96

Zistili sme však, že v 14 z 23 programov spolupráce v našej vzorke nebola v súvislosti s oblasťami podpory a druhmi operácií, ktoré sa mali spolufinancovať, vytýčená jasná hranica medzi programami spolupráce a hlavnými programami, čo viedlo k situácii, keď sa z oboch zdrojov financovania mohli financovať rovnaké druhy operácií. Existuje riziko, že požadované zameranie na skutočné potreby bude oslabené prekrývaním sa oblastí oprávnených na financovanie z programu Interreg i z hlavných programov EFRR. Potreba zvýšenia pridanej hodnoty intervencií EÚ je osobitne dôležitá, keďže rozpočet programu Interreg na obdobie 2021 – 2027 sa zníži a tematické zameranie bude menšie ako v období 2014 – 2020 (pozri body 56 – 59).

97

Našli sme aj projekty s obmedzenými dôkazmi o ich cezhraničnej povahe, keďže spolupráca medzi partnermi sa obmedzovala na predloženie spoločného návrhu projektu s cieľom zaistiť financovanie na intervencie (pozri bod 62).

Odporúčanie 1 – Lepšie zamerať programy spolupráce

1. Orgány zodpovedné za preskúmané programy spolupráce by mali:
   1. zabezpečiť, aby bolo v programových dokumentoch uvedené, že v porovnaní s hlavnými programami susediacich regiónov sa programy zameriavajú na iné druhy projektov v oblasti investičných priorít, ktoré sa v rámci nich podporujú;
   2. koordinovať podporu vždy, keď sa ich intervencie týkajú rovnakých oblastí podpory ako v prípade hlavných programov susediacich regiónov.
2. Komisia by na základe uvedených dvoch odporúčaní mala pri prijímaní programov spolupráce a hlavných programov vyžadovať, aby sa spolufinancované projekty navzájom dopĺňali.

Termín: do decembra 2022

98

Väčšina orgánov zodpovedných za programy nezoraďovala projekty z hľadiska prínosu s cieľom zabezpečiť, aby sa zvažovali len najlepšie návrhy na financovanie, čo je v prípade obmedzených finančných prostriedkov výrazný nedostatok. Niektoré programy spolupráce okrem toho nemali stanovenú minimálnu prahovú hodnotu, ktorú musel návrh projektu dosiahnuť, aby bol vybratý, čo je vzhľadom na potrebu zaručenia jeho cezhraničnej povahy a prínosu k riešeniu najnaliehavejších výziev regiónu veľmi dôležité (pozri body 66 – 69).

Odporúčanie 2 – Určovať priority a udeľovať podporu na projekty na základe prínosu s využitím bodového hodnotenia

Na to, aby boli vybraté projekty, ktorými sa najlepšie riešia výzvy cezhraničných regiónov a ciele programov spolupráce, by preskúmané orgány zodpovedné za programy mali:

1. používať v rámci procesu posudzovania projektov systém hodnotenia prínosu;
2. navrhnúť na financovanie len projekty, ktoré dosiahli minimálnu prahovú hodnotu vrátane minimálnej prahovej hodnoty pre uznanie cezhraničnej povahy projektu.

Termín: do decembra 2022

99

Špecifické ciele boli založené na kritériách SMART a ukazovatele výstupov a výsledkov boli vo všeobecnosti merateľné. Vyskytli sa však nedostatky spojené s relevantnosťou a dosiahnuteľnosťou ukazovateľov výstupov a výsledkov: v niektorých ukazovateľoch sa neodrážali zámery špecifického cieľa, ktorého sa projekt týkal, a v niektorých sa nedosiahla správna rovnováha medzi dosiahnuteľnosťou a ambicióznosťou. Orgány zodpovedné za programy používali vo väčšine prípadov ukazovatele, ktoré nezachytávali cezhraničný účinok (pozri body 73 – 78).

Odporúčanie 3 – Používať ukazovatele, ktorých cieľom je zachytenie účinku cezhraničných projektov

Komisia by pri posudzovaní programov spolupráce počas ich schvaľovacieho procesu mala:

1. úzko spolupracovať s orgánmi zodpovednými za programy s cieľom podporiť výber spoločných ukazovateľov výstupov a výsledkov, ktoré sú relevantné pre typy akcií, ktoré sa budú v rámci programov realizovať, a teda schopné merať výsledky a účinky cezhraničných projektov;
2. v prípadoch, keď nie je možné použiť spoločné ukazovatele, spolupracovať s orgánmi zodpovednými za programy s cieľom posúdiť vhodnosť konkrétnych ukazovateľov výstupov a výsledkov pri meraní dosiahnutých výsledkov a účinkov cezhraničných projektov pomocou dostupných usmernení Komisie.

Termín: do decembra 2022

100

Viacero nedostatkov sa vyskytlo v súvislosti so skúmanými údajmi, ktoré boli podkladom pre regionálne štatistiky používané na meranie ukazovateľov. Údaje buď neboli k dispozícii, alebo sa medzi členskými štátmi nedostatočne koordinovali na spoľahlivé zachytenie cezhraničného účinku podporených operácií (pozri bod 79).

101

Usmernenia Komisie určené orgánom zodpovedným za programy sa počas posledných dvoch programových období zlepšili. V usmerňovacích dokumentoch cezhraničnej spolupráce na obdobie 2021 – 2027 sa uvádzala cielenejšia analýza, ktorej súčasťou boli i návrhy, ako v pozičných dokumentoch vzťahujúcich sa na obdobie 2014 – 2020 (pozri body 82 – 85).

102

Orgány zodpovedné za programy spolupráce využívali opatrenia dostupné v rámci iniciatív CRII a CRII+ na zmiernenie účinkov pandémie COVID‑19. V dôsledku pandémie bolo prerušených alebo zrušených veľmi málo cezhraničných projektov, najmä preto, že v rámci programu Interreg boli už uzavreté zmluvy na vysoký podiel projektov. Účinok krízy však bol viditeľný a orgány zodpovedné za programy vynakladali úsilie na podporu vykonávania zmluvných projektov (pozri body 88 – 89).

103

V prípade obdobia 2021 – 2027 Komisia predložila svoje legislatívne návrhy včas, spoluzákonodarcovia ich však prijali až po začiatku programového obdobia. Toto oneskorenie malo vážny vplyv na prípravu programov spolupráce a znemožnilo hladký začiatok nového programového obdobia (pozri body 91 – 92).

Túto správu prijala komora II, ktorej predsedá Iliana Ivanova, členka Dvora audítorov, v Luxemburgu dňa 19. mája 2021.

Prílohy

Príloha I – Zoznam programov vnútornej cezhraničnej spolupráce Interreg V – A v období 2014 – 2020

Komisia schválila na obdobie 2014 – 2020 celkovo 53 programov cezhraničnej spolupráce na vnútorných hraniciach. Na ilustrácii 9 sú tieto programy zobrazené na mape. Šrafované plochy sú súčasťou dvoch alebo viacerých programových oblastí súčasne.

V nasledujúcej tabuľke sa uvádza zoznam 53 programov spolupráce spolu s celkovým rozpočtom a príspevkom EÚ. Tučným písmom sú vyznačené programy spolupráce, ktoré sme skúmali.

	Názov	Spoločný identifikačný kód (CCI)	Celkový rozpočet operačného programu (v EUR)	Celkový príspevok EÚ (v EUR)
1	Belgicko – Nemecko – Holandsko (Euregio Maas-Rijn)	2014TC16RFCB001	140 434 645	96 000 250
2	Rakúsko – Česká republika	2014TC16RFCB002	115 076 396	97 814 933
3	Slovensko – Rakúsko	2014TC16RFCB003	89 285 509	75 892 681
4	Rakúsko – Nemecko/Bavorsko	2014TC16RFCB004	64 332 186	54 478 064
5	Španielsko – Portugalsko (POCTEP)	2014TC16RFCB005	484 687 353	365 769 686
6	Španielsko – Francúzsko – Andorra (POCTEFA)	2014TC16RFCB006	288 964 102	189 341 397
7	Maďarsko – Chorvátsko	2014TC16RFCB008	73 900 028	60 824 406
8	Nemecko/Bavorsko – Česká republika	2014TC16RFCB009	121 617 825	103 375 149
9	Rakúsko – Maďarsko	2014TC16RFCB010	95 870 327	78 847 880
10	Nemecko/Brandenbursko – Poľsko	2014TC16RFCB011	117 826 565	100 152 579
11	Poľsko – Slovensko	2014TC16RFCB012	210 114 137	178 597 014
12	Poľsko – Dánsko – Nemecko – Litva – Švédsko (južné Pobaltie)	2014TC16RFCB013	100 614 276	82 978 784
13	Fínsko – Estónsko – Lotyšsko – Švédsko (stredné Pobaltie)	2014TC16RFCB014	170 544 922	132 628 689
14	Slovensko – Maďarsko	2014TC16RFCB015	183 304 695	155 808 987
15	Švédsko – Nórsko	2014TC16RFCB016	94 399 930	47 199 965
16	Nemecko/Sasko – Česká republika	2014TC16RFCB017	189 274 570	157 967 067
17	Poľsko – Nemecko/Sasko	2014TC16RFCB018	82 353 025	70 000 069
18	Nemecko/Meklenbursko-Predpomoransko – Brandenbursko – Poľsko	2014TC16RFCB019	157 647 549	134 000 414
19	Grécko – Taliansko	2014TC16RFCB020	123 176 901	104 700 362
20	Rumunsko – Bulharsko	2014TC16RFCB021	258 504 126	215 745 513
21	Grécko – Bulharsko	2014TC16RFCB022	130 262 835	110 723 408
22	Nemecko – Holandsko	2014TC16RFCB023	443 059 158	222 159 360
23	Nemecko – Rakúsko – Švajčiarsko – Lichtenštajnsko (Alpenrhein – Bodensee – Hochrhein)	2014TC16RFCB024	56 554 900	39 588 430
24	Česká republika – Poľsko	2014TC16RFCB025	266 143 190	226 221 710
25	Švédsko – Dánsko – Nórsko (Öresund – Kattegat – Skagerrak)	2014TC16RFCB026	271 376 522	135 688 261
26	Lotyšsko – Litva	2014TC16RFCB027	82 255 348	69 621 072
27	Švédsko – Fínsko – Nórsko (Botnia – Atlantica)	2014TC16RFCB028	61 284 055	36 334 420
28	Slovinsko – Chorvátsko	2014TC16RFCB029	55 690 913	46 114 193
29	Slovensko – Česká republika	2014TC16RFCB030	106 046 429	90 139 463
30	Litva – Poľsko	2014TC16RFCB031	70 769 277	60 153 883
31	Švédsko – Fínsko – Nórsko (Nord)	2014TC16RFCB032	94 617 296	60 413 727
32	Taliansko – Francúzsko (Maritime)	2014TC16RFCB033	199 649 897	169 702 411
33	Francúzsko – Taliansko (ALCOTRA)	2014TC16RFCB034	233 972 102	198 876 285
34	Taliansko – Švajčiarsko	2014TC16RFCB035	118 281 056	100 221 466
35	Taliansko – Slovinsko	2014TC16RFCB036	92 588 182	77 929 954
36	Taliansko – Malta	2014TC16RFCB037	51 708 438	43 952 171
37	Francúzsko – Belgicko – Holandsko – Spojené kráľovstvo (Les Deux Mers/Two seas/Twee Zeeën)	2014TC16RFCB038	392 143 504	256 648 702
38	Francúzsko – Nemecko – Švajčiarsko (Rhin supérieur/Oberrhein)	2014TC16RFCB039	210 615 695	109 704 965
39	Francúzsko – Spojené kráľovstvo (Manche/Channel)	2014TC16RFCB040	315 264 678	223 046 948
40	Francúzsko – Švajčiarsko	2014TC16RFCB041	102 823 622	65 890 505
41	Taliansko – Chorvátsko	2014TC16RFCB042	236 890 849	201 357 220
42	Belgicko – Francúzsko (France – Wallonie – Vlaanderen)	2014TC16RFCB044	283 295 074	169 977 045
43	Francúzsko – Belgicko – Nemecko – Luxembursko (Grande Région/Großregion)	2014TC16RFCB045	234 606 265	139 802 646
44	Belgicko – Holandsko (Vlaanderen – Nederland)	2014TC16RFCB046	305 151 170	152 575 585
45	Spojené kráľovstvo – Írsko (Ireland – Northern Ireland – Scotland)	2014TC16RFCB047	282 761 998	240 347 696
46	Spojené kráľovstvo/Wales – Írsko	2014TC16RFCB048	98 998 059	79 198 450
47	Rumunsko – Maďarsko	2014TC16RFCB049	231 861 763	189 138 672
48	Estónsko – Lotyšsko	2014TC16RFCB050	46 728 715	38 933 803
49	Taliansko – Rakúsko	2014TC16RFCB052	98 380 352	82 238 866
50	Slovinsko – Maďarsko	2014TC16RFCB053	18 641 195	14 795 015
51	Slovinsko – Rakúsko	2014TC16RFCB054	57 213 193	47 988 355
52	Grécko – Cyprus	2014TC16RFCB055	64 560 486	54 876 411
53	Nemecko – Dánsko	2014TC16RFCB056	121 306 000	89 634 975
	Všetky programy cezhraničnej spolupráce pre vnútorné hranice		8 597 431 283	6 346 119 962
	Programy cezhraničnej spolupráce pre vnútorné hranice, ktoré sme skúmali		3 508 658 525	2 708 476 109

Zdroj: EDA na základe programov spolupráce na obdobie 2014 – 2020.

Príloha II – Zoznam programov nadnárodnej spolupráce Interreg V – B v období 2014 – 2020

V programovom období 2014 – 2020 program Interreg V – B zahŕňal 15 programov spolupráce v celkovej hodnote 2,1 mld. EUR.

Sú to tieto programy: Severné more, severozápadná Európa, severný okraj a Arktída, Baltské more, podunajská oblasť, atlantická oblasť, alpský priestor, stredná Európa, Jadranské more – Iónske more, Balkán – Stredozemie, juhozápadná Európa, stredozemská oblasť, karibská oblasť, Amazónia a oblasť Indického oceánu. Krajiny zapojené do jednotlivých programov spolupráce sú uvedené na ilustrácii 10.

Okrem financovania prostredníctvom vetvy Interreg B Európska rada schválila štyri makroregionálne stratégie⁴⁷:

• stratégia EÚ pre región Baltského mora (2009),
• stratégia EÚ pre podunajskú oblasť (2010),
• stratégia EÚ pre región Jadranského a Iónskeho mora (2014),
• stratégia EÚ pre alpský región (2015).

Tieto štyri makroregionálne stratégie sa týkajú 19 členských štátov EÚ a ôsmich krajín mimo EÚ, ako sa uvádza na ilustrácii 11.

Príloha III – Zoznam tematických cieľov programu Interreg V – A pre vnútorné hranice v období 2014 – 2020

Údaje k 31. 12. 2020

TC	Názov	Celkový príspevok EÚ (v EUR)	%
TC 1	Posilnenie výskumu, technologického rozvoja a inovácií	872 076 167	13,7 %
TC 2	Zlepšenie prístupu k informáciám a IKT a zlepšenie ich využívania a kvality	0	0 %
TC 3	Zvýšenie konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov (MSP)	300 110 731	4,7 %
TC 4	Podpora prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo vo všetkých sektoroch	161 017 673	2,5 %
TC 5	Podpora prispôsobovania sa zmene klímy, predchádzanie riziku a riadenie rizika	279 299 676	4,4 %
TC 6	Zachovanie a ochrana životného prostredia a podpora efektívneho využívania zdrojov	1 478 698 158	23,2 %
TC 7	Podpora udržateľnej dopravy a odstraňovanie prekážok v kľúčových sieťových infraštruktúrach	593 085 445	9,3 %
TC 8	Podpora udržateľnej a kvalitnej zamestnanosti a mobility pracovnej sily	375 390 004	5,9 %
TC 9	Podpora sociálneho začlenenia a boj proti chudobe a akejkoľvek diskriminácii	216 707 527	3,4 %
TC 10	Investovanie do vzdelania, školení a odbornej prípravy pre zručnosti a celoživotného vzdelávania	116 666 051	1,8 %
TC 11	Posilnenie inštitucionálnych kapacít orgánov verejnej správy a zainteresovaných strán a efektivity verejnej správy	569 531 414	9,0 %
	Viacero TC	940 330 421	14,8 %
	Technická pomoc	319 783 299	5,0 %
	Nebol vybraný nijaký tematický cieľ (prázdna kolónka)	123 423 396	1,9 %
	SPOLU	6 346 119 962	100 %

Zdroj: Platforma otvorených údajov o európskych štrukturálnych a investičných fondoch.

Príloha IV – Zoznam 10 najpoužívanejších intervenčných kódov programu Interreg V – A pre vnútorné hranice v období 2014 – 2020

Údaje k 31. 12. 2020

Kód	Opis	Celkový príspevok EÚ (v EUR)	% (z celkového rozpočtu)
94	Ochrana, rozvoj a podpora verejných aktív v oblasti kultúry a kultúrneho dedičstva	444 477 809	7 %
87	Opatrenia v oblasti adaptácie na zmenu klímy a predchádzanie rizikám súvisiacim s klímou, ako napr. erózia, požiare, búrky a suchá, vrátane zvyšovania povedomia, civilnej ochrany a systémov a infraštruktúr na zvládanie katastrof	355 767 156	6 %
34	Rekonštruované alebo skvalitnené iné typy ciest (diaľnice, vnútroštátne, regionálne alebo miestne cesty)	310 554 407	5 %
119	Investície do inštitucionálnych kapacít a do efektívnosti verejnej správy a verejných služieb na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni v záujme reforiem, lepšej právnej úpravy a dobrej správy	303 568 412	5 %
121	Technická pomoc: príprava, vykonávanie, monitorovanie a kontrola	295 745 460	5 %
62	Transfer technológií a spolupráca medzi univerzitami a podnikmi, najmä v prospech MSP	272 901 928	4 %
85	Ochrana a obnova biologickej rozmanitosti, ochrana prírody a zelená infraštruktúra	271 919 799	4 %
91	Rozvoj a podpora potenciálu cestovného ruchu v prírodných rezerváciách	254 307 765	4 %
60	Výskumné a inovačné činnosti vo verejných výskumných strediskách a v kompetenčných centrách vrátane nadväzovania kontaktov	223 236 862	4 %
112	Zlepšenie prístupu k cenovo prístupným, trvalo udržateľným a kvalitným službám vrátane zdravotnej starostlivosti a sociálnych služieb všeobecného záujmu	205 317 652	3 %
	10 najpoužívanejších intervenčných kódov spolu	2 937 797 250	46 %
	Všetky ostatné	3 408 322 712	54 %
	SPOLU	6 346 119 962	100 %

Zdroj: Platforma otvorených údajov o európskych štrukturálnych a investičných fondoch.

Príloha V – Zoznam skúmaných programov spolupráce, druh vykonaného skúmania a hlavné programy vybraté na porovnanie

V nasledujúcej tabuľke sa uvádza zoznam 23 programov spolupráce spolu s celkovým rozpočtom, príspevkom EÚ a dĺžkou skúmania, ktoré sme pri každom z nich vykonali:

• v rámci jednoduchej administratívnej kontroly (spolu desať programov) sme skúmali: cezhraničné výzvy, SWOT analýzu a/alebo sociálno-ekonomickú analýzu, intervenčnú logiku, zameranie programu v porovnaní s dvoma hlavnými programami zo susediacich regiónov, ukazovatele, proces posudzovania cezhraničnej povahy projektov, proces koordinácie s inými fondmi EŠIF, pozičné dokumenty a usmerňovacie dokumenty cezhraničnej spolupráce a prípravnú fázu na obdobie 2021 – 2027,
• v rámci rozšírenej administratívnej kontroly (spolu desať programov) sme okrem toho skúmali: výzvy na predkladanie návrhov, proces výberu projektov a prístup, ktorý sa uplatňoval na získavanie návrhov projektov (zhora nadol alebo zdola nahor),
• v rámci kontroly na mieste (spolu tri programy) sme okrem toho skúmali: vzorku štyroch projektov a ich cezhraničnú povahu.

	Názov	Spoločný identifikačný kód (CCI)	Celkový rozpočet operačného programu (OP) (v EUR)	Celkový príspevok EÚ (v EUR)	Druh skúmania Európskeho dvora audítorov
1	Belgicko – Nemecko – Holandsko (Euregio Maas-Rijn)	2014TC16RFCB001	140 434 645	96 000 250	jednoduchá administratívna kontrola
	Hlavný program 1 Belgicko: OP Flámsko (regionálny)	2014BE16RFOP002	435 508 941	175 592 099
	Hlavný program 2 Nemecko: OP Severné Porýnie-Vestfálsko (regionálny)	2014DE16RFOP009	2 423 462 022	1 211 731 011
2	Rakúsko – Nemecko/Bavorsko	2014TC16RFCB004	64 332 186	54 478 064	jednoduchá administratívna kontrola
	Hlavný program 1 Rakúsko: OP Investície do rastu a zamestnanosti (národný)	2014AT16RFOP001	2 037 475 362	536 262 079
	Hlavný program 2 Nemecko: OP Bayern 2014 – 2020 EFRE (regionálny)	2014DE16RFOP002	1 478 842 432	494 704 308
3	Španielsko – Portugalsko (POCTEP)	2014TC16RFCB005	484 687 353	365 769 686	jednoduchá administratívna kontrola
	Hlavný program 1 Španielsko: OP Andalucía 2014 – 2020 (regionálny)	2014ES16RFOP003	3 951 571 669	3 200 907 333
	Hlavný program 2 Portugalsko: OP Norte 2014 – 2020 (regionálny)	2014PT16M2OP001	4 209 657 730	3 378 770 731
4	Španielsko – Francúzsko – Andorra (POCTEFA)	2014TC16RFCB006	288 964 102	189 341 397	jednoduchá administratívna kontrola
	Hlavný program 1 Španielsko: Cataluña (regionálny)	2014ES16RFOP011	1 671 234 350	835 617 175
	Hlavný program 2 Francúzsko: Languedoc-Roussillon (regionálny)	2014FR16M0OP006	754 041 639	431 686 793
5	Nemecko/Bavorsko – Česká republika	2014TC16RFCB009	121 617 825	103 375 149	rozšírená administratívna kontrola
	Hlavný program 1 Nemecko: OP Bayern 2014 – 2020 (regionálny)	2014DE16RFOP002	1 478 842 432	494 704 308
	Hlavný program 2 Česko: Integrovaný ROP pre rast 2014 – 2020 (národný)	2014CZ16RFOP002	5 575 445 155	4 763 230 350
6	Rakúsko – Maďarsko	2014TC16RFCB010	95 870 327	78 847 880	rozšírená administratívna kontrola
	Hlavný program 1 Rakúsko: OP Investície do rastu a zamestnanosti (národný)	2014AT16RFOP001	2 037 475 362	536 262 079
	Hlavný program 2 Maďarsko: OP Hospodársky rozvoj a inovácie 2014 – 2020 (národný)	2014HU16M0OP001	8 813 195 514	7 733 969 530
7	Poľsko – Litva – Dánsko – Nemecko – Švédsko (Južné Pobaltie)	2014TC16RFCB013	100 614 276	82 978 784	rozšírená administratívna kontrola
	Hlavný program 1 Poľsko: Regionálny OP Pomorskie 2014 – 2020 (regionálny)	2014PL16M2OP011	2 193 896 122	1 864 811 698
	Hlavný program 2 Litva: OP pre investície zo štrukturálnych fondov EÚ na obdobie 2014 – 2020 (národný)	2014LT16MAOP001	7 887 798 523	6 709 396 130
8	Fínsko – Estónsko – Lotyšsko – Švédsko (stredné Pobaltie)	2014TC16RFCB014	170 544 922	132 628 689	kontrola na mieste
	Hlavný program 1 Fínsko: Udržateľný rast a zamestnanosť pre Fínsko 2014 – 2020 (národný)	2014FI16M2OP001	2 570 429 202	1 285 214 601
	Hlavný program 2 Estónsko: Investície do rastu a zamestnanosti v Estónsku 2014 – 2020 (národný)	2014EE16M3OP001	4 891 748 878	3 499 202 664
9	Slovensko – Maďarsko	2014TC16RFCB015	183 304 695	155 808 987	jednoduchá administratívna kontrola
	Hlavný program 1 Slovensko: Integrovaný regionálny OP 2014 – 2020 (národný)	2014SK16RFOP002	2 059 278 976	1 699 941 778
	Hlavný program 2 Maďarsko: Hospodársky rozvoj a inovácie 2014 – 2020 (národný)	2014HU16M0OP001	8 813 195 514	7 733 969 530
10	Švédsko – Nórsko	2014TC16RFCB016	94 399 930	47 199 965	jednoduchá administratívna kontrola
	Hlavný program 1 Švédsko: OP Mellersta Norrland (regionálny)	2014SE16RFOP007	289 910 518	144 955 259
11	Nemecko/Sasko – Česká republika	2014TC16RFCB017	189 274 570	157 967 067	rozšírená administratívna kontrola
	Hlavný program 1 Nemecko: OP Sachsen 2014 – 2020 (regionálny)	2014DE16RFOP012	2 341 365 486	1 873 092 389
	Hlavný program 2 Česko: Česko: Integrovaný ROP pre rast 2014 – 2020 (národný)	2014CZ16RFOP002	5 575 445 155	4 763 230 350
12	Rumunsko – Bulharsko	2014TC16RFCB021	258 504 126	215 745 513	rozšírená administratívna kontrola48
	Hlavný program 1 Rumunsko: Rumunský regionálny OP (národný)	2014RO16RFOP002	8 384 288 100	6 860 000 000
	Hlavný program 2 Bulharsko: Bulharský regionálny OP Regióny v raste (národný)	2014BG16RFOP001	1 543 182 113	1 311 704 793
13	Nemecko – Rakúsko – Švajčiarsko – Lichtenštajnsko (Alpenrhein – Bodensee – Hochrhein)	2014TC16RFCB024	56 554 900	39 588 430	rozšírená administratívna kontrola
	Hlavný program 1 Nemecko: ROP Inovácie a energetika Bádensko-Württembersko 2014 – 2020 (regionálny)	2014DE16RFOP001	493 170 076	246 585 038
	Hlavný program 2 Rakúsko: OP EFRR Rast a zamestnanosť Rakúsko 2014 – 2020 (národný)	2014AT16RFOP001	2 073 339 826	536 262 079
14	Česko – Poľsko	2014TC16RFCB025	266 143 190	226 221 710	kontrola na mieste
	Hlavný program 1 Česko: Integrovaný regionálny OP 2014 – 2020 (národný)	2014CZ16RFOP002	5 575 445 155	4 763 230 350
	Hlavný program 2 Poľsko: Regionálny OP Dolnośląskie 2014 – 2020 (regionálny)	2014PL16M2OP001	2 659 054 816	2 252 546 589
15	Švédsko – Fínsko – Nórsko (Botnia – Atlantica)	2014TC16RFCB028	61 284 055	36 334 420	jednoduchá administratívna kontrola
	Hlavný program 1 Švédsko: OP Horný Norrland (regionálny)	2014SE16RFOP008	421 646 628	210 823 314
	Hlavný program 2 Fínsko: Udržateľný rast a zamestnanosť 2014 – 2020 (národný)	2014FI16M2OP001	2 570 429 202	1 285 214 601
16	Slovensko – Česko	2014TC16RFCB030	106 046 429	90 139 463	rozšírená administratívna kontrola
	Hlavný program 1 Slovensko: OP Integrovaná infraštruktúra 2014 – 2020 (národný)	2014SK16M1OP001	4 646 130 079	3 949 210 563
	Hlavný program 2 Česko: Integrovaný regionálny OP 2014 – 2020 (národný)	2014CZ16RFOP002	5 575 445 155	4 763 230 350
17	Taliansko – Slovinsko	2014TC16RFCB036	92 588 182	77 929 954	rozšírená administratívna kontrola
	Hlavný program 1 Taliansko: ROP Friuli Venezia Giulia (regionálny)	2014IT16RFOP009	230 779 184	115 389 592
	Hlavný program 2 Slovinsko: OP pre vykonávanie politiky súdržnosti EÚ (národný)	2014SI16MAOP001	3 818 118 670	3 067 924 925
18	Taliansko – Malta	2014TC16RFCB037	51 708 438	43 952 171	rozšírená administratívna kontrola
	Hlavný program 1 Taliansko: ROP EFRR Sicília 2014 – 2020 (regionálny)	2014IT16RFOP016	4 273 038 791	3 418 431 018
	Hlavný program 2 Malta: OP Malta – Podpora konkurencieschopného a udržateľného hospodárstva na plnenie našich výziev 2014 – 2020 (národný)	2014MT16M1OP001	709 109 686	580 096 106
19	Taliansko – Chorvátsko	2014TC16RFCB042	236 890 849	201 357 220	jednoduchá administratívna kontrola
	Hlavný program 1 Taliansko: Regionálny OP Apúlia 2014 – 2020 (regionálny)	2014IT16M2OP002	7 120 958 992	3 560 479 496
	Hlavný program 2 Chorvátsko: OP Konkurencieschopnosť a súdržnosť 2014 – 2020 (národný)	2014HR16M1OP001	8 036 770 938	6 831 255 232
20	Francúzsko – Belgicko – Nemecko – Luxembursko (Veľký región)	2014TC16RFCB045	234 606 265	139 802 646	kontrola na mieste
	Hlavný program 1 Francúzsko: OP EFRR/ESF Lotrinsko a Vogézy 2014 – 2020 (regionálny)	2014FR16M0OP015	689 879 511	409 839 615
	Hlavný program 2 Belgicko: OP Valónsko 2020.EU (regionálny)	2014BE16RFOP003	1 700 524 237	681 639 700
21	Spojené kráľovstvo/Wales – Írsko	2014TC16RFCB048	98 998 059	79 198 450	rozšírená administratívna kontrola
	Hlavný program 1 Spojené kráľovstvo: EFRR Západný Wales a región The Valleys (regionálny)	2014UK16RFOP005	1 829 859 998	1 206 110 065
	Hlavný program 2 Írsko: ROP pre juh a východ (regionálny)	2014IE16RFOP002	500 132 354	250 066 177
22	Estónsko – Lotyšsko	2014TC16RFCB050	46 728 715	38 933 803	jednoduchá administratívna kontrola
	Hlavný program 1 Estónsko: Operačný program pre fondy politiky súdržnosti 2014 – 2020 (národný)	2014EE16M3OP001	4 655 679 786	3 499 202 664
	Hlavný program 2 Lotyšsko: Rast a zamestnanosť 2014 – 2020 (národný)	2014LV16MAOP001	5 192 801 940	4 418 233 214
23	Grécko – Cyprus	2014TC16RFCB055	64 560 486	54 876 411	jednoduchá administratívna kontrola
	Hlavný program 1 Grécko: OP Kréta (regionálny)	2014GR16M2OP011	449 652 852	359 722 280
	Hlavný program 2 Cyprus: OP Konkurencieschopnosť a udržateľný rozvoj (národný)	2014CY16M1OP001	699 726 575	594 767 585

Zdroj: EDA na základe údajov z programov spolupráce a hlavných programov na obdobie 2014 – 2020.

Príloha VI – Reakcia orgánov zodpovedných za programy na odporúčania 1a a 2

Niektoré z našich odporúčaní sú určené orgánom zodpovedným za programy a ich vykonávanie. Preto sme požiadali o ich reakciu na naše odporúčania. Odpovede, ktoré sme dostali, ako aj dôvody, prečo niektoré orgány neprijali (alebo len čiastočne prijali) naše odporúčania, sú zhrnuté ďalej v texte.

Akronymy a skratky

CRII: Investičná iniciatíva v reakcii na koronavírus

CRII+: Investičná iniciatíva v reakcii na koronavírus Plus

EFRR: Európsky fond regionálneho rozvoja

ESF: Európsky sociálny fond

EÚS: Európska územná spolupráca

Fondy EŠIF: európske štrukturálne a investičné fondy

GR REGIO: Generálne riaditeľstvo pre regionálnu a mestskú politiku

HDP: hrubý domáci produkt

Interreg: skratka, pod ktorou je všeobecne známy program medziregionálnej spolupráce EÚ

NSU: nariadenie o spoločných ustanoveniach

NUTS: nomenklatúra územných jednotiek pre štatistické účely

SMART: konkrétne, merateľné, dosiahnuteľné, realistické a časovo ohraničené

SWOT: silné stránky, slabé stránky, príležitosti a hrozby

TC: tematický cieľ

Slovník pojmov

Európska územná spolupráca: rámec pre medziregionálnu, cezhraničnú a nadnárodnú spoluprácu, ktorým sa riadi dialóg o politikách a vykonávanie spoločných opatrení.

Európske štrukturálne a investičné fondy: päť hlavných fondov EÚ, ktoré spoločne podporujú hospodársky rozvoj v EÚ: Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond, Kohézny fond, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka a Európsky námorný a rybársky fond.

Európsky fond regionálneho rozvoja: fond EÚ na posilnenie hospodárskej a sociálnej súdržnosti v EÚ financovaním investícií, ktoré znižujú nerovnováhu medzi regiónmi.

Intervenčná logika: súvislosť medzi cieľmi návrhu, plánovanými vstupmi a činnosťami a plánovanými výsledkami a vplyvom.

Investičná iniciatíva v reakcii na koronavírus: balík opatrení, ktoré umožňujú flexibilné využívanie európskych štrukturálnych a investičných fondov v reakcii na pandémiu COVID‑19.

Investičná priorita: časti, na ktoré sa delí prioritná os.

Monitorovací výbor: orgán, ktorý dohliada na vykonávanie operačného programu. Skladá sa zo zástupcov orgánov členských štátov a Komisie ako pozorovateľa.

Prioritná os: kľúčový cieľ operačného programu, rozdelený do jednej alebo viacerých investičných priorít.

Riadiaci orgán: vnútroštátny, regionálny alebo miestny (verejný alebo súkromný) orgán, ktorý členský štát poveril riadením programu financovaného z prostriedkov EÚ.

Spoločný sekretariát: kancelária, ktorá poskytuje pomoc riadiacemu orgánu a monitorovaciemu výboru programu Európskej územnej spolupráce a zároveň informuje prijímateľov o potenciálnych možnostiach financovania a podporuje vykonávanie projektov.

Tematický cieľ: plánovaný celkový výsledok investičnej priority, ktorý je na účely vykonávania rozdelený do špecifických cieľov.

Audítorský tím

V osobitných správach Európskeho dvora audítorov sa predkladajú výsledky jeho auditov, ktoré sa týkajú politík a programov EÚ alebo tém riadenia súvisiacich s konkrétnymi rozpočtovými oblasťami. Európsky dvor audítorov vyberá a navrhuje tieto audítorské úlohy tak, aby mali maximálny vplyv, pričom sa zohľadňujú riziká z hľadiska výkonnosti či zhody, výška súvisiacich príjmov alebo výdavkov, budúci vývoj a politický a verejný záujem.

Tento audit výkonnosti vykonala audítorská komora II Investície na podporu súdržnosti, rastu a začlenenia, ktorej predsedá členka Európskeho dvora audítorov Iliana Ivanova. Audit viedol člen EDA Ladislav Balko a podporu mu poskytli Branislav Urbanič, vedúci kabinetu, a Zuzana Franková, atašé kabinetu, Niels‑Erik Brokopp, hlavný manažér, Chrysoula Latopoulou, vedúca úlohy, Dennis Wernerus, zástupca vedúceho úlohy, Thierry Lavigne, Katarzyna Solarek, Ana Popescu, Aleksandar Latinov, Angelika Zych, Aino Nyholm, Nils Odins a Francisco Carretero Llorente, audítori. Jazykovú podporu poskytol James Verity.

Koncové poznámky

¹ Článok 174 ZFEÚ.

² Odôvodnenie 4 nariadenia (EÚ) č. 1299/2013 z 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ďalej len „nariadenie o EÚS“) (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 259).

³ Článok 3 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006 (ďalej len „nariadenie o EFRR“) (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 293).

⁴ Odôvodnenie 5 nariadenia o EÚS.

⁵ COM(2017) 534 final, oznámenie Komisie o podpore rastu a súdržnosti v pohraničných regiónoch EÚ, z 20. septembra 2017, s. 6.

⁶ Collecting solid evidence to assess the needs to be addressed by Interreg cross-border cooperation programmes SWECO, t33, Politecnico di Milano a Nordregiopre GR REGIO, november 2016, s. 64 – 91.
Easing legal and administrative obstacles in EU border regions by Metis GmbH, Panteia BV, AEIDL – Association Européenne pour l'Information sur le Développement Local, CASE – Center for Social and Economic Research for DG REGIO, marec 2017.
Quantification of the effects of legal and administrative border obstacles in land border regions, Politecnico di Milano pre GR REGIO, máj 2017.

⁷ Článok 4 ods. 1 nariadenia o EÚS.

⁸ Článok 2 nariadenia o EÚS.

⁹ Článok 12 ods. 2 nariadenia o EÚS.

¹⁰ Článok 3 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1059/2003 z 26. mája 2003 o zostavení spoločnej nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (NUTS) (Ú. v. EÚ L 154, 21.6.2003, s. 3) sa hospodárske územie členských štátov rozdelilo na menšie regióny s cieľom umožniť zber, zostavovanie a šírenie regionálnych štatistík. V článku 3 ods. 2 tohto nariadenia sa regióny členských štátov zatriedili do troch kategórií pomocou populačných prahov. V regiónoch úrovne 1 (NUTS 1) žije 3 až 7 miliónov obyvateľov. Tieto regióny sa ďalej delia na regióny úrovne 2 (NUTS 2) s 800 000 až 3 miliónmi obyvateľov. Regióny úrovne 2 sa napokon delia na regióny úrovne 3 (NUTS 3), kde žije 150 000 až 800 000 obyvateľov.

¹¹ Článok 3 ods. 2 nariadenia o EÚS.

¹² Článok 104 ods. 7 kompromisného znenia s cieľom dosiahnuť dohodu o novom nariadení o spoločných ustanoveniach, z 25.2.2021.

¹³ Článok 3 Potvrdenia konečného kompromisného znenia s cieľom dosiahnuť dohodu o nariadení o spoločných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Európska územná spolupráca (Interreg) podporovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a vonkajších finančných nástrojov (ďalej len „nové nariadenie o EÚS“), z 11.12.2020.

¹⁴ Článok 9 ods. 2 kompromisného znenia s cieľom dosiahnuť dohodu o novom nariadení o spoločných ustanoveniach.

¹⁵ Oddiel II ods. 8 oznámenia C(90) 1562/3 členským štátom, ktorým sa stanovujú usmernenia pre operačné programy, ktoré majú členské štáty zaviesť v rámci iniciatívy Spoločenstva pre pohraničné oblasti (Interreg) (Ú. v. ES C 215, 30.8.1990, s. 4).

¹⁶ Článok 7 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999 (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 38).

¹⁷ Článok 3 ods. 1 nariadenia o EÚS.

¹⁸ Článok 21 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1080/2006 z 5. júla 2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1783/1999 (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 10).

¹⁹ Článok 20 ods. 2 písm. b) nariadenia o EÚS.

²⁰ COM(2017) 534 final, s. 2 – 4.

²¹ Odôvodnenie 33 a článok 23 ods. 2 nariadenia o EÚS.

²² Odôvodnenie 88 nariadenia o spoločných ustanoveniach.

²³ Článok 9 nariadenia o spoločných ustanoveniach.

²⁴ Článok 6 ods. 1 nariadenia o EÚS.

²⁵ Článok 8 ods. 1 nariadenia o EÚS.

²⁶ Článok 96 ods. 1 a článok 96 ods. 2 písm. a) a b) nariadenia o spoločných ustanoveniach a článok 8 ods. 1 a 2 nariadenia o EÚS.

²⁷ Článok 14 nariadenia o EÚS.

²⁸ Článok 16 nariadenia o EÚS a príloha k nariadeniu o EÚS.

²⁹ EÚS, pracovný balík 11, Ex post evaluation of Cohesion Policy programmes 2007 – 2013, focusing on the ERDF and the Cohesion Fund, zmluva spoločnosti ADE s GR REGIO, júl 2016.

³⁰ Článok 9 ods. 15 kompromisného znenia s cieľom dosiahnuť dohodu o novom nariadení o spoločných ustanoveniach.

³¹ Nariadenie (EÚ) 2020/460 z 30. marca 2020, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013 a (EÚ) č. 508/2014, pokiaľ ide o osobitné opatrenia na mobilizáciu investícií v systémoch zdravotnej starostlivosti členských štátov a v iných odvetviach ich hospodárstiev v reakcii na výskyt ochorenia COVID-19 (Investičná iniciatíva v reakcii na koronavírus) (ďalej len „nariadenie o CRII“) (Ú. v. EÚ L 99, 31.3.2020, s. 5).

³² Nariadenie (EÚ) 2020/558 z 23. apríla 2020, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1301/2013 a (EÚ) č. 1303/2013, pokiaľ ide o špecifické opatrenia na zabezpečenie mimoriadnej flexibility pri využívaní európskych štrukturálnych a investičných fondov v reakcii na výskyt ochorenia COVID-19 (ďalej len „nariadenie o CRII+“) (Ú. v. EÚ L 130, 24.4.2020, s. 1).

³³ COM(2018) 373 final, návrh nariadenia o mechanizme riešenia právnych a administratívnych prekážok v cezhraničnom kontexte, z 29. mája 2018.

³⁴ Článok 8 ods. 2 písm. a) nariadenia o EÚS.

³⁵ Odôvodnenie 19 nariadenia o EÚS.

³⁶ Príloha XI k nariadeniu o spoločných ustanoveniach, investičná priorita 9a.

³⁷ Odôvodnenie 88 nariadenia o spoločných ustanoveniach.

³⁸ Článok 8 ods. 5 písm. a) nariadenia o EÚS.

³⁹ Článok 12 ods. 2 nariadenia o EÚS.

⁴⁰ Článok 12 ods. 2 nariadenia o EÚS.

⁴¹ Článok 8 ods. 2 písm. b) nariadenia o EÚS.

⁴² Článok 8 ods. 2 písm. b) nariadenia o EÚS.

⁴³ Príloha k nariadeniu o EÚS.

⁴⁴ Článok 16 ods. 3 nariadenia o EÚS.

⁴⁵ Osobitná správa Európskeho dvora audítorov č. 2/2017, Rokovania Komisie o partnerských dohodách a programoch v oblasti súdržnosti na roky 2014 – 2020: výdavky viac zamerané na priority stratégie Európa 2020, ale čoraz zložitejšie postupy na meranie výkonnosti, odporúčanie 1, s. 79.

⁴⁶ Osobitná správa Európskeho dvora audítorov č. 17/2018 Činnosti Komisie a členských štátov v posledných rokoch programov v období 2007 – 2013 riešili problém nízkej miery čerpania, ale neboli dostatočne zamerané na výsledky, bod 84, s. 44.

⁴⁷ COM(2019) 21 final, Správa Komisie o vykonávaní makroregionálnych stratégií EÚ, z 29. januára 2019.

⁴⁸ Pôvodne sme plánovali preskúmať tento program spolupráce na mieste. Vzhľadom na cestovné obmedzenia súvisiace s pandémiou COVID 19 sme však museli zmeniť druh kontroly na rozšírenú administratívnu kontrolu.

Harmonogram

Udalosť	Dátum
Schválenie memoranda o plánovaní auditu/začiatok auditu	25. 9. 2019
Oficiálne zaslanie návrhu správy Komisii (prípadne inému kontrolovanému subjektu)	26. 3. 2021
Schválenie konečnej verzie správy po námietkovom konaní	19. 5. 2021
Prijatie oficiálnych odpovedí Komisie (alebo iného kontrolovaného subjektu) vo všetkých jazykoch	7. 6. 2021

Kontakt

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG

Tel. +352 4398-1
Otázky: eca.europa.eu/sk/Pages/ContactForm.aspx
Webová stránka: eca.europa.eu
Twitter: @EUAuditors

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (http://europa.eu).

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2021.

PDF	ISBN 978-92-847-6415-0	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/06409	QJ-AB-21-016-SK-N
HTML	ISBN 978-92-847-6436-5	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/954112	QJ-AB-21-016-SK-Q

AUTORSKÉ PRÁVA

© Európska únia, 2021.

Politika týkajúca sa opakovaného použitia materiálov Európskeho dvora audítorov (EDA) je stanovená v rozhodnutí Európskeho dvora audítorov č. 6/2019 o politike otvoreného prístupu a opakovanom použití dokumentov.

Pokiaľ sa nestanovuje inak (napr. v osobitnom upozornení o autorských právach), obsah materiálov EDA vo vlastníctve EÚ podlieha licencii Creative Commons Attribution 4.0 International (CC BY 4.0). To znamená, že opakované použitie je povolené pod podmienkou, že sa náležite uvedie zdroj a označia prípadné zmeny. Používateľ nesmie skresliť pôvodný význam či myšlienku dokumentov. EDA nenesie zodpovednosť za žiadne dôsledky opakovaného použitia.

V prípade, že konkrétny materiál zobrazuje alebo opisuje identifikovateľné súkromné osoby, napr. fotografie zamestnancov EDA, alebo ak obsahuje prácu tretej strany, používateľ je povinný získať dodatočné povolenie. Ak je súhlas udelený, ruší a nahrádza sa ním uvedené všeobecné povolenie a jasne sa vymedzí každé prípadné obmedzenie týkajúce sa použitia.

V prípade použitia či šírenia obsahu materiálov, ktoré EÚ nevlastní, je potrebné žiadať povolenie priamo od držiteľov autorských práv.

Ilustrácia 5: Ikony vytvorené Pixel perfect z https://flaticon.com.

Politika EDA týkajúca sa opakovaného použitia materiálov sa nevzťahuje na softvér ani dokumenty, ktoré podliehajú právam priemyselného vlastníctva, ako sú patenty, ochranné známky, zapísané dizajny, logá a názvy, a používateľovi sa na ne licencia neposkytuje.

V súbore webových sídiel inštitúcií Európskej únie v rámci domény europa.eu sa uvádzajú odkazy na sídla tretích strán. Keďže sú mimo kontroly EDA, odporúčame Vám oboznámiť sa s ich politikami ochrany osobných údajov a autorských práv.

Použitie loga Európskeho dvora audítorov

Logo Európskeho dvora audítorov sa nesmie použiť bez predchádzajúceho súhlasu Európskeho dvora audítorov.

Obráťte sa na EÚ

Osobne
V rámci celej EÚ existujú stovky informačných centier Europe Direct. Adresu centra najbližšieho k vám nájdete na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Telefonicky alebo e-mailom
Europe Direct je služba, ktorá odpovedá na vaše otázky o Európskej únii. Túto službu môžete kontaktovať:

• prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla: 00 800 6 7 8 9 10 11 (niektorí operátori môžu tieto hovory spoplatňovať),
• prostredníctvom štandardného telefónneho čísla: +32 22999696, alebo
• e-mailom na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Vyhľadávanie informácií o EÚ

Online
Informácie o Európskej únii sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie na webovej stránke Europa: https://europa.eu/european-union/index_sk.

Publikácie EÚ
Publikácie EÚ, bezplatné alebo platené, si môžete stiahnuť alebo objednať z kníhkupectva na webovej stránke https://op.europa.eu/sk/publications. Ak chcete získať viac než jeden výtlačok bezplatných publikácií, obráťte sa na službu Europe Direct alebo vaše miestne informačné centrum (pozri https://europa.eu/european-union/contact_sk).

Právo EÚ a súvisiace dokumenty
Prístup k právnym informáciám EÚ vrátane všetkých právnych predpisov EÚ od roku 1952 vo všetkých úradných jazykoch nájdete na webovej stránke EUR-Lex: http://eur-lex.europa.eu.

Otvorený prístup k údajom z EÚ
Portál otvorených dát EÚ (http://data.europa.eu/euodp/sk.) poskytuje prístup k súborom dát z EÚ. Dáta možno stiahnuť a opätovne použiť bezplatne na komerčné aj nekomerčné účely.