Biodiverzita poľnohospodárskej pôdy: príspevok SPP nezastavil pokles

Zhrnutie

I

V Európe počet a rôznorodosť živočíšnych druhov na poľnohospodárskej pôde – „biodiverzita poľnohospodárskej pôdy“ – v priebehu rokov klesá. Napríklad od roku 1990 klesli populácie vtáctva žijúceho na poľnohospodárskej pôde a lúčnych motýľov o viac než 30 %.

II

Komisia prijala v roku 2011 stratégiu v oblasti biodiverzity s cieľom zastaviť stratu biodiverzity a degradáciu ekosystémov do roku 2020 a čo najviac ich obnoviť. Zaviazala sa najmä zvýšiť príspevok poľnohospodárstva a lesného hospodárstva k zachovaniu a posilneniu biodiverzity. Urobila tak v kontexte medzinárodného záväzku k tomuto cieľu, ktorý vyplýva z ratifikácie Dohovoru Organizácie Spojených národov o biologickej diverzite všetkými členskými štátmi a samotnou EÚ.

III

V období rokov 2014 – 2020 Komisia plánovala vynaložiť 8,1 % rozpočtu EÚ (86 mld. EUR) na biodiverzitu; 77 % tejto sumy (66 mld. EUR) pochádza zo spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Úloha EÚ pri ochrane a posilňovaní biodiverzity na poľnohospodárskej pôde je kľúčová, pretože EÚ stanovuje environmentálne normy prostredníctvom právnych predpisov a spolufinancuje väčšinu poľnohospodárskych výdavkov členských štátov.

IV

Účelom tohto auditu bolo posúdiť, ako SPP prispela k zachovaniu a posilneniu biodiverzity. Preskúmali sme úsilie EÚ dosiahnuť ciele v oblasti biodiverzity do roku 2020 a predkladáme odporúčania, ktoré majú prispieť k súčasným legislatívnym prípravám SPP na roky 2021 – 2027 a k vykonávaniu novej stratégie EÚ v oblasti biodiverzity po roku 2020.

V

Posúdili sme, či EÚ navrhla svoju stratégiu v oblasti biodiverzity a právny rámec SPP na roky 2014 – 2020 s cieľom lepšie zachovať biodiverzitu. Preskúmali sme aj spôsob, akým Komisia monitorovala a hodnotila pokrok pri plnení cieľa pre poľnohospodárstvo z jej stratégie v oblasti biodiverzity do roku 2020. A napokon sme posúdili, do akej miery opatrenia EÚ a členských štátov prispeli k dosiahnutiu cieľa pre poľnohospodárstvo do roku 2020.

VI

Zistili sme, že sformulovanie cieľov pre poľnohospodárstvo a opatrení v stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 komplikuje meranie pokroku. Zistili sme tiež nedostatočnú koordináciu medzi politikami a stratégiami EÚ. Jedným z výsledkov je, že neriešia pokles genetickej rôznorodosti. A napokon sme zistili, že Komisia nesleduje výdavky z SPP na biodiverzitu spoľahlivo.

VII

Ak je známy, vplyv priamych platieb SPP – 70 % poľnohospodárskych výdavkov EÚ – na biodiverzitu poľnohospodárskej pôdy je obmedzený. Niektoré požiadavky na priame platby, najmä ekologizácia a krížové plnenie, majú potenciál zlepšiť biodiverzitu, ale Komisia a členské štáty uprednostňujú možnosti s malým vplyvom. Nástroje rozvoja vidieka EÚ majú väčší potenciál na zachovanie a zlepšenie biodiverzity ako priame platby. Členské štáty však pomerne zriedka využívajú opatrenia na rozvoj vidieka s veľkým vplyvom, ako sú systémy založené na výsledkoch a „tmavozelené“ systémy.

VIII

Komisii odporúčame:

1. zlepšiť koordináciu a návrh stratégie EÚ v oblasti biodiverzity po roku 2020 a na tento účel tiež presnejšie sledovať výdavky;
2. posilniť príspevok priamych platieb k biodiverzite poľnohospodárskej pôdy;
3. zvýšiť príspevok rozvoja vidieka k biodiverzite poľnohospodárskej pôdy;
4. vypracovať spoľahlivé ukazovatele na posúdenie vplyvu SPP na biodiverzitu poľnohospodárskej pôdy.

Úvod

Pokles biodiverzity poľnohospodárskej pôdy je veľkou hrozbou

01

Celosvetový pokles biodiverzity je všeobecne uznávaný. V roku 2019 Medzivládna vedecko-politická platforma pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES) varovala, že miera poklesu je v histórii ľudstva bezprecedentná – približne jeden milión živočíšnych a rastlinných druhov na celom svete je v súčasnosti ohrozený vyhynutím¹. V januári 2020 Svetové ekonomické fórum klasifikovalo stratu biodiverzity a kolaps ekosystémov ako jednu z piatich najväčších hrozieb, ktorým svet² čelí, pokiaľ ide o pravdepodobnosť aj vplyv.

02

V správe Európskej environmentálnej agentúry (EEA)³ o stave životného prostredia v roku 2019 sa konštatuje, že zintenzívnenie poľnohospodárstva zostáva jednou z hlavných príčin straty biodiverzity a úpadku ekosystémov v Európe. V mnohých oblastiach Európy zintenzívnenie premenilo predtým rôznorodú krajinu, ktorá pozostávala z mnohých malých polí a biotopov, do jednotného neprerušovaného terénu obhospodarovaného veľkými strojmi a vysoko zredukovanou pracovnou silou (pozri ilustráciu 1). To viedlo k poklesu bohatstva a rozmanitosti prirodzenej vegetácie a následne aj k úbytku zvierat⁴. V nemeckej štúdii z roku 2017 na meranie celkovej biomasy hmyzu, v rámci ktorej boli pasce nasadené v 63 chránených prírodných oblastiach s cieľom poskytnúť informácie o stave a vývoji miestnych druhov, sa odhadol sezónny pokles o 76 % a pokles v polovici leta o 82 % biomasy lietajúceho hmyzu za posledných 27 rokov⁵. Hoci vyčíslenie uvedené v tejto správe bolo spochybnené, ďalšie štúdie potvrdzujú záver o celkovom trende⁶.

03

Populácie vtáctva žijúceho na poľnohospodárskej pôde sa považujú za dobrý ukazovateľ zmien v biodiverzite poľnohospodárskej pôdy, pretože vtáky zohrávajú významnú úlohu v potravinovom reťazci a nachádzajú sa v mnohých rozličných biotopoch. Z naposledy uverejneného indexu celkového počtu vtákov vyplýva, že počet druhov vtákov sa od roku 1990 znížil; najprekvapivejší je index vtáctva poľnohospodárskej krajiny v EÚ (FBI), z ktorého vyplýva 34 % pokles 39 druhov bežne žijúcich v poľnohospodárskej krajine. V rovnakom období sa index lesného vtáctva zvýšil o 0,1 %, čo naznačuje, že poľnohospodárstvo je významným dôvodom straty biodiverzity (pozri ilustráciu 2).

04

Podobne ako vtáky aj motýle sa vyskytujú v mnohých biotopoch a rýchlo reagujú na zmeny v podmienkach životného prostredia. V pracovnom dokumente útvarov Komisie, ktorý je priložený k preskúmaniu v polovici trvania stratégie v oblasti biodiverzity do roku 2020, sa uvádza, že motýle sú zástupcami mnohých ďalších druhov hmyzu⁷. Najnovší európsky index motýľov žijúcich v trávnych porastoch je z roku 2017. Vyplýva z neho, že celkový počet 17 typických motýľov klesol od roku 1990 o 39 %, čo naznačuje značnú stratu biodiverzity trávnych porastov (pozri ilustráciu 3), hoci situácia sa od roku 2013 stabilizovala. K najnovším údajom z monitorovania motýľov prispelo štrnásť členských štátov⁸.

05

Natura 2000 je sieť základných miest na rozmnožovanie a odpočinok vzácnych a ohrozených druhov a niektorých vzácnych typov prirodzených biotopov v EÚ. Najnovší cyklus podávania správ o sústave Natura 2000 a súvisiace smernice o biotopoch a vtákoch, ktoré merajú situáciu druhov a biotopov európskeho významu v rokoch 2013 – 2018, ukazuje, že situácia sa v porovnaní s rokmi 2007 – 2012 zhoršila: podiel biotopov s „nepriaznivým“ stavom ochrany sa zvýšil zo 69 % na 72 %⁹. EEA v roku 2019 uviedla¹⁰, že poľnohospodárstvo bolo zďaleka hlavným zdrojom tlaku na biotopy trávnych porastov chránených v rámci sústavy Natura 2000 (pozri ilustráciu 4).

06

Situácia v oblasti biodiverzity v Európe sa líši a členské štáty preto čelia rôznym výzvam. Napríklad v Bulharsku a Rumunsku, ktoré sa stále vo veľkej miere považujú za bohaté na biodiverzitu (okrem iného z dôvodu tradičnejších neintenzívnych poľnohospodárskych postupov a menších poľnohospodárskych podnikov), sa v niektorých štúdiách dospelo k záveru, že stačí zachovať existujúci stav biodiverzity¹¹. V iných členských štátoch, ako je Holandsko a Nemecko, kde je intenzívne poľnohospodárstvo oveľa bežnejšie, vedci vidia potrebu obnoviť biodiverzitu v oblastiach, kde v posledných desaťročiach zmizli druhy a bohaté prirodzené biotopy¹².

07

V marci 2020 Komisia uverejnila hodnotenie vplyvu SPP na biotopy, krajinu a biodiverzitu¹³. Podľa hodnotenia nebolo možné celkové posúdenie vplyvu z dôvodu nedostatku vhodných údajov z monitorovania. V hodnotení sa dospelo k záveru, že členské štáty dostatočne nevyužívajú dostupné nástroje SPP na ochranu poloprirodzených prvkov, najmä trávnych porastov, ani na zabezpečenie toho, aby všetky poloprirodzené biotopy, ktoré by sa mohli obhospodarovať, boli oprávnené na priame platby. Zistilo sa tiež, že členské štáty mohli využiť širšiu škálu opatrení SPP na podporu koexistencie poľnohospodárstva s biodiverzitou. Okrem toho návrh a financovanie agroenvironmentálno-klimatických opatrení, ktoré podporujú intenzívne pestovanie plodín, nebolo dostatočne atraktívne na to, aby prinieslo potrebné zmeny v riadení na zlepšenie výkonnosti v oblasti biodiverzity.

08

Vplyv SPP na stav biodiverzity poľnohospodárskej pôdy nie je za EÚ ako celok známy. Štúdia uverejnená v roku 2019¹⁴ o situácii v Česku však poskytla dôkaz, že sa poľnohospodárstvo výrazne zintenzívnilo po vstupe krajiny do EÚ v roku 2004 a že populácie vtáctva žijúceho na poľnohospodárskej pôde sa od toho istého dátumu znížili. Dánske združenie poľnohospodárov zistilo, že prudký pokles populácií hmyzu opísaný v dvoch nemeckých štúdiách z roku 2017 (pozri bod 02) a 2019¹⁵ v najväčšej miere súvisí so zrušením povinného vyňatia pôdy z produkcie v pravidlách SPP v roku 2009¹⁶. Európske hospodárske spoločenstvo zaviedlo v roku 1988 vyňatie pôdy z produkcie, čo malo pomôcť pri znižovaní veľkých a nákladných prebytkov produkovaných v Európe v rámci systému garantovaných cien v rámci SPP a dosiahnuť prínosy pre životné prostredie. Poľnohospodári boli povinní nechať časť svojej pôdy mimo intenzívnej výroby.

Medzinárodné opatrenia a opatrenia EÚ na zastavenie straty biodiverzity

09

EÚ a členské štáty podpísali Dohovor Organizácie Spojených národov o biologickej diverzite (DBD) v rokoch 1992 a 1993. Európska rada (Rada) schválila tento dohovor v roku 1993¹⁷. Všetky strany dohovoru vrátane EÚ a jej členských štátov sa zaviazali dosiahnuť v roku 2010 ciele v oblasti biodiverzity z Aiči, pričom stanovili globálny rámec pre prioritné opatrenia v oblasti biodiverzity na obdobie do roku 2020. Hlavným koordinačným mechanizmom v EÚ je pracovná skupina Rady pre medzinárodné otázky životného prostredia (biodiverzita). Program udržateľného rozvoja do roku 2030 a jeho 17 cieľov (SDG), ktoré prijala OSN v roku 2015, tiež poskytli nový impulz pre biodiverzitu. Hlavné ciele z Aiči a ciele udržateľného rozvoja relevantné pre biodiverzitu poľnohospodárskej pôdy sú uvedené na ilustrácii 5.

10

S cieľom splniť si záväzky vyplývajúce z dohovoru o biologickej diverzite prijala Komisia v roku 1998 oznámenie o európskej stratégii v oblasti biodiverzity. V roku 2001 predložila svoj prvý akčný plán, ktorý aktualizovala v roku 2006, a potom ho v roku 2011 nahradila stratégiou EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020. Rada (v roku 2011)¹⁸ a Európsky parlament (v roku 2012)¹⁹ schválili túto stratégiu, ktorá obsahuje šesť cieľov. Cieľ 3 sa zameriava na zvýšenie príspevku poľnohospodárstva a lesného hospodárstva k zachovaniu a posilneniu biodiverzity. Cieľ 3a, cieľ pre poľnohospodárstvo, zahŕňa všeobecný záväzok, tri opatrenia a päť čiastkových opatrení (pozri ilustráciu 6).

11

V Komisii má Generálne riaditeľstvo pre životné prostredie (GR ENV) celkovú zodpovednosť za navrhovanie a vykonávanie právnych predpisov a politík v oblasti životného prostredia. Generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (GR AGRI) sa zaoberá právnymi predpismi a politikami v oblasti pôdohospodárstva. Od členských štátov sa vyžaduje, aby vyvinuli a dohliadali nad úsilím dosiahnuť tento cieľ.

12

Keďže súčasná stratégia v oblasti biodiverzity tento rok skončí, Komisia vo svojej európskej zelenej dohode oznámila, že plánuje vydať novú stratégiu na obdobie do roku 2030. [Nová stratégia sa bola uverejnená v máji 2020. Sú v nej uvedené všeobecné zásady a vytvára priestor pre konferenciu zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite (COP15).] S cieľom dať novej stratégii praktickú podobu Komisia plánuje v roku 2021 vydať následné činnosti a opatrenia.

13

EÚ stanovuje environmentálne a poľnohospodárske normy prostredníctvom právnych predpisov EÚ a finančne podporuje odvetvie poľnohospodárstva. Pokiaľ ide o obdobie rokov 2014 – 2020, Komisia uvádza, že na biodiverzitu vyčlenila 8,1 % rozpočtu EÚ (86 mld. EUR). Komisia vo svojom odhade rozpočtu na rok 2020 uvádza, že financovanie biodiverzity zo spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) bude v priebehu celého obdobia 2014 – 2020 predstavovať 66 mld. EUR (77 % výdavkov na biodiverzitu).

Rozsah auditu a audítorský prístup

14

Účelom tohto auditu bolo posúdiť úlohu SPP pri udržiavaní a posilňovaní biodiverzity v rámci cieľa 3a stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020. Túto tému sme vybrali pre vysokú mieru straty biodiverzity v Európe, významnú úlohu, ktorú zohráva poľnohospodárstvo pri tejto strate, veľký podiel SPP na rozpočte EÚ a najnovšie negatívne hodnotenia spôsobu, akým sa stratégia, a najmä cieľ pre poľnohospodárstvo, vykonávali v EÚ. Táto osobitná správa dopĺňa našu osobitnú správu o sústave Natura 2000²⁰.

15

Naším cieľom bolo poskytnúť odporúčania, ktoré budú vstupom pre súčasné legislatívne prípravy SPP na roky 2021 – 2027, pre novú stratégiu EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 a pre diskusie a rozhodovanie na konferencii COP 15. Obsah novej stratégie nebol súčasťou auditu, ani to, do akej miery EÚ dosiahla pokrok pri plnení svojich medzinárodných záväzkov v oblasti biodiverzity. Audit sa netýkal ani opeľovačov, pretože na túto tému vydáme samostatnú správu. Odhadovaný priamy ročný príspevok opeľujúceho hmyzu pre európske poľnohospodárstvo predstavuje 15 mld. EUR²¹.

16

Audit sa týkal návrhu, vykonávania, výsledkov a monitorovania opatrení EÚ na zastavenie straty biodiverzity na poľnohospodárskej pôde v EÚ. Zamerali sme sa na tie zložky stratégie EÚ a vnútroštátnych stratégií v oblasti biodiverzity, ktoré sú relevantné pre poľnohospodárstvo, a na ich vykonávanie prostredníctvom rôznych nástrojov, najmä SPP. Preskúmali sme najmä súčasné programové obdobie (2014 – 2020), hoci na účely porovnania sme preskúmali aj návrh, vykonávanie a výsledky podobných nástrojov SPP z predchádzajúceho obdobia (2007 – 2013). A napokon sme zohľadnili legislatívne návrhy Komisie týkajúce sa SPP na obdobie po roku 2020.

17

Hlavná audítorská otázka znela: „Prispela SPP pozitívne k zachovaniu a posilneniu biodiverzity?” Na zodpovedanie tejto otázky sme posúdili, či:

• EÚ navrhla svoju stratégiu v oblasti biodiverzity a právny rámec SPP na roky 2014 – 2020 s cieľom lepšie zachovať biodiverzitu a ako Komisia monitoruje a hodnotí pokrok smerom k dosiahnutiu cieľa pre poľnohospodárstvo z jej stratégie v oblasti biodiverzity do roku 2020,
• priame platby mali preukázateľný pozitívny vplyv počas obdobia SPP 2014 – 2020,
• sa opatrenia v oblasti rozvoja vidieka v rámci SPP v rokoch 2014 – 2020, a to najmä prostredníctvom agroenvironmentálno-klimatických opatrení, zameriavali na biodiverzitu.

18

Audítorské dôkazy sme zbierali týmito spôsobmi:

• preskúmanie údajov a dokumentov vrátane vedeckých, strategických, legislatívnych, politických a usmerňujúcich dokumentov týkajúcich sa biodiverzity poľnohospodárskej pôdy v EÚ a na vzorke členských štátov a regiónov,
• rozhovory so zamestnancami piatich generálnych riaditeľstiev Komisie (poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, životné prostredie, Eurostat, Spoločné výskumné centrum, výskum a inovácie) a Európskej environmentálnej agentúry, zástupcami mimovládnych organizácií (BirdLife Europe, COPA-COGECA, IEEP Brusel, Euroskupina pre zvieratá) a národných a regionálnych orgánov, organizácií poľnohospodárov a iných subjektov,
• návštevy piatich členských štátov s odlišnou biodiverzitou, poľnohospodárskym a krajinným profilom (Cyprus, Nemecko, Írsko, Poľsko a Rumunsko),
• návštevy poľnohospodárskych podnikov a diskusie so 78 poľnohospodármi v 14 členských štátoch (pozri prílohu I),
• prieskum vnútroštátnych a regionálnych orgánov v deviatich ďalších členských štátoch/regiónoch (podrobnosti pozri v prílohe I).

Okrem toho sme v októbri 2019 zorganizovali panelovú diskusiu o biodiverzite poľnohospodárskej pôdy s odborníkmi z oblasti vedy, politiky a administratívy v tejto oblasti. Táto diskusia nám pomohla overiť a rozvinúť naše audítorské zistenia. Diskusiu sledovali zamestnanci GR AGRI a GR ENV.

Pripomienky

Nedostatky v návrhu stratégie EÚ v oblasti biodiverzity, jej koordinácii s SPP a jej monitorovaní

19

Preskúmali sme, či je cieľ pre poľnohospodárstvo v stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 konkrétny, merateľný, dosiahnuteľný, relevantný a časovo ohraničený a či sú opatrenia EÚ v súlade s ním. Skontrolovali sme tiež, či sú právne predpisy SPP na obdobie rokov 2014 – 2020 v súlade so stratégiou EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 a s vnútroštátnymi iniciatívami a či sledovanie zo strany Komisie poskytuje spoľahlivé informácie o výdavkoch EÚ na biodiverzitu.

Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity je v súvislosti s cieľom 3a nedostatočne dôsledná a súvisiace ukazovatele poukazujú na nedostatky

20

Ako je znázornené na ilustrácii 6, stratégia EÚ pozostáva z cieľov a opatrení. Bola stanovená na obdobie desiatich rokov, zatiaľ čo rozpočet EÚ a rámec poľnohospodárskej politiky sa riadia sedemročným politickým cyklom. V posúdení vplyvu z roku 2011, ktoré je pripojené k stratégii Komisie v oblasti biodiverzity do roku 2020, sa uvádza, že „orientačný“ cieľ pre poľnohospodárstvo (3a) by sa mal „konkrétne premietnuť do návrhu reformy SPP, aby sa dosiahol cieľ v oblasti biodiverzity do roku 2020“²². Výkonnosť opatrení SPP v rokoch 2014 – 2020 sa merajú vo vzťahu k trom cieľom vrátane udržateľného hospodárenia s prírodnými zdrojmi a opatrení proti zmene klímy so zameraním na emisie skleníkových plynov, biodiverzitu, pôdu a vodu²³.

21

Komisia v roku 2015 vo svojom preskúmaní v polovici trvania stratégie v oblasti biodiverzity do roku 2020 uviedla, že nedošlo k významnému pokroku, najmä pokiaľ ide o cieľ 3 týkajúci sa poľnohospodárstva (cieľ 3a) a lesného hospodárstva (cieľ 3b), a že na dodržanie lehôt je potrebné vynaložiť „väčšie úsilie“ (pozri ilustráciu 8). Nedávne vedecké zistenia²⁴, uvedené v bodoch 03 až 05, tiež potvrdzujú, že od roku 2015 nedošlo k merateľnému celkovému zlepšeniu, pokiaľ ide o cieľ 3, a že do roku 2020 nebude splnený.

22

Komisia predložila svoje legislatívne návrhy SPP na obdobie po roku 2020 v roku 2018. Jedným z deviatich konkrétnych cieľov je, aby SPP prispela k ochrane biodiverzity, zlepšeniu ekosystémových služieb a zachovaniu biotopov a krajiny²⁵. Harmonogram pre novú stratégiu v oblasti biodiverzity do roku 2030 platný v čase konania auditu (všeobecný návrh v roku 2020, po ktorom bude nasledovať akčný plán v roku 2021) sťažoval zohľadnenie novej stratégie pri navrhovaní opatrení SPP týkajúcich sa EÚ. Členské štáty ju však budú môcť využiť pre vypracúvaní svojich vlastných strategických plánov SPP v roku 2021.

23

Cieľ pre poľnohospodárstvo (3a) v stratégii do roku 2020 je rozdelený na rôzne oblasti činnosti a má jasný termín, preto ho považujeme za konkrétny a časovo ohraničený. Má však nedostatky, pokiaľ ide o dosiahnuteľnosť a relevantnosť, a nie je vyčíslený, čo obmedzuje priestor na meranie, ako sa dosahuje. V stratégii sa namiesto toho stanovuje, že cieľ v oblasti poľnohospodárstva musí prispieť aj k cieľom 1 a 2, ktoré majú cieľové hodnoty. Cieľ 1 sa týka oblastí sústavy Natura 2000 a je merateľný. Uvádza sa v ňom, že do roku 2020 by o 100 % viac posúdení biotopov a o 50 % viac posúdení druhov v rámci práva EÚ v oblasti ochrany prírody malo vykazovať zlepšený stav ochrany. Cieľ 2 zahŕňa cieľ „obnoviť najmenej 15 % zdegradovaných ekosystémov“. Zo stratégie nie je jasné, ako merať dosiahnutie cieľa 15 % alebo príspevku, ktorý na ňom má poľnohospodárstvo. Komisia v hodnotení v polovici trvania stratégie do roku 2020 uviedla, že cieľ obnovy pre vodné útvary bol „pravdepodobne“ dosiahnutý (18 % obnovenie), ale neposkytla percentuálny podiel pre ostatné ekosystémy.

24

V roku 2005 začala Komisia stanovovať zjednodušené európske ukazovatele biodiverzity (Streamlined European Biodiversity Indicators, SEBI) na posúdenie pokroku smerom k dosiahnutiu cieľov EÚ v oblasti biodiverzity. Najdôležitejšie ukazovatele SEBI týkajúce sa cieľa pre poľnohospodárstvo a/alebo biodiverzitu poľnohospodárskej pôdy sú uvedené v prílohe II. Komisia pravidelne aktualizuje päť z týchto ukazovateľov, osem z nich je však spred šiestich rokov alebo dokonca viac. Napríklad najnovšie dostupné údaje o „genetickej rôznorodosti hospodárskych zvierat“ odrážajú situáciu z roku 2005 a sú len za päť členských štátov, zatiaľ čo ukazovateľ „oblasti s vysokou prírodnou hodnotou“ zachytáva situáciu v roku 2006. Tieto chýbajúce údaje znemožňujú sledovať pokrok v prípade ukazovateľov SEBI ako celku. Tri pravidelne aktualizované ukazovatele vykazujú buď nepriaznivý trend (vtáctvo žijúce na poľnohospodárskej pôde, biotopy trávnych porastov) alebo sa stabilizujú (motýle). Ďalšie dva nemožno použiť na sledovanie trendov. V prvom prípade (druhy európskeho záujmu) boli výsledky skreslené zmenou metodiky a v druhom prípade (bilancia dusíka) najnovšie údaje pochádzajú z roku 2015.

25

Ukazovatele na monitorovanie vplyvu SPP na biodiverzitu sa nachádzajú medzi agroenvironmentálnymi ukazovateľmi a v spoločnom rámci pre monitorovanie a hodnotenie (SRMH). Napríklad Komisia používa na meranie biodiverzity poľnohospodárskej pôdy v EÚ v rámci SPP na roky 2014 – 2020 ukazovatele poľnohospodárstva a poľnohospodárskej plochy s „vysokou prírodnou hodnotou“ (VPH) (pozri prílohu II). Okrem zachovania biodiverzity prostredníctvom poľnohospodárstva s nízkou intenzitou sa poľnohospodárstvo s VPH zameriava na zabezpečenie spoločenských a environmentálnych prínosov, ako sú ukladanie uhlíka, čistá voda, predchádzanie prírodným požiarom, zvýšená genetická rôznorodosť a ochrana kultúrnych hodnôt. Ako sa uvádza v prílohe II, všetky tri súbory ukazovateľov zahŕňajú koncepciu VPH.

26

Komisia zaviedla v SRMH na roky 2007 – 2013 tri ukazovatele týkajúce sa VPH. V období 2014 – 2020 zachovala ukazovateľ poľnohospodárstva s VPH, ktorý sa používa na preukázanie kontextu aj vplyvu. Podľa prieskumu Komisie v roku 2017 šesť členských štátov (Česko, Grécko, Francúzsko, Lotyšsko, Malta a Rumunsko) a ďalších 24 regiónov EÚ v Belgicku, Španielsku, Taliansku a Portugalsku neidentifikovalo poľnohospodárstvo s vysokou prírodnou hodnotou ani nezačalo pravidelné monitorovanie. Najnovšie správy o pokroku v oblasti rozvoja vidieka zaslané Komisii členskými štátmi a regiónmi (jún 2019) potvrdili situáciu: iba dve tretiny týchto správ obsahujú vyčíslené informácie o poľnohospodárskej pôde s vysokou prírodnou hodnotou. Niektoré vnútroštátne a regionálne orgány, napríklad na Cypre alebo v Nemecku, vypracovali svoje vlastné prostriedky na zber údajov o VPH. Hodnoty ukazovateľa VPH nie sú medzi členskými štátmi porovnateľné, ale odrážajú vymedzenie členského štátu. Komisia nezačlenila ukazovateľ VPH do rámca SPP po roku 2020.

27

V posúdení vplyvu²⁶ pred legislatívnymi návrhmi Komisie pre SPP na roky 2014 – 2020 sa potvrdilo, že je dôležité začleniť otázky biodiverzity do poľnohospodárskeho sektora, aby sa dosiahol cieľ pre poľnohospodárstvo v stratégii v oblasti biodiverzity. Komisia vo svojom posúdení uvádza, že očakávala, že k stratégii bude významne prispievať „ekologizačná“ zložka priamych platieb SPP (pozri body 51 až 60). Komisia a členské štáty riešia najmä poľnohospodárske opatrenia zo stratégie EÚ v oblasti biodiverzity prostredníctvom priamych platieb (opatrenie 8) a programov rozvoja vidieka (opatrenie 9) (pozri ilustráciu 9).

EÚ nemá stratégiu na zachovanie genetickej rôznorodosti

28

V rámci opatrenia 10 stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 sa od Komisie vyžadovalo, aby podporovala zavádzanie agroenvironmentálno-klimatických opatrení na zachovanie genetickej rôznorodosti a aby preskúmala vypracovanie súvisiacej stratégie (pozri ilustráciu 10).

29

Čoraz väčšia jednotnosť systémov výroby potravín a naša obmedzená výživa prispeli nielen k poklesu biodiverzity, ale aj k ďalším nežiaducim dôsledkom²⁷. Menej genetických zdrojov znamená menšiu prirodzenú odolnosť voči škodcom, chorobám a závažným environmentálnym zmenám²⁸.

30

Komisia pokračuje v podpore vnútroštátneho úsilia zvrátiť stratu genetickej rôznorodosti prostredníctvom agroenvironmentálno-klimatických opatrení a výskumných projektov. Členské štáty ako Poľsko, Dánsko a Estónsko vypracovali vnútroštátne stratégie alebo programy týkajúce sa genetickej rôznorodosti zvierat alebo rastlín. V štúdii z roku 2016, ktorej vypracovanie zadala Komisia, sa odporúčalo, aby EÚ v súlade so svojou stratégiou v oblasti biodiverzity vypracovala ucelenú stratégiu zameranú na zachovanie a udržateľné využívanie genetickej rôznorodosti²⁹. V štúdii sa za hlavnú hnaciu silu straty určilo zintenzívnenie poľnohospodárstva s jeho zameraním na vysoko výnosné plemená a nové modely obhospodarovania pôdy (s výrazným poklesom pasenia), čo viedlo k vyhynutiu alebo ohrozenému či kritickému stavu takmer 50 % všetkých európskych plemien hospodárskych zvierat. Osem z deviatich orgánov, ktoré sa zúčastnili nášho prieskumu, bolo za stratégiu na zachovanie genetickej rôznorodosti.

Komisia nadhodnocuje výdavky na biodiverzitu

31

Komisia každoročne sleduje, v akej výške financuje biodiverzitu, ale v tejto súvislosti nemá žiadny cieľ. Údaje o financovaní biodiverzity uverejňuje vo svojich správach pre DBD a každý rok v návrhu všeobecného rozpočtu EÚ. V rokoch 2019 a 2020 EÚ plánuje vynaložiť približne 8 % svojho celkového rozpočtu na biodiverzitu (približne 13,5 mld. EUR ročne). Podiel SPP na tom predstavuje 10,3 mld. EUR ročne. Komisia uplatňuje koeficienty 0 %, 40 % a 100 %, ktoré vychádzajú z „Rio markerov“ Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Kritériá Komisie pre tieto koeficienty sú menej konzervatívne ako kritériá OECD (pozri tabuľku 1).

32

Na ilustrácii 11 je uvedené, ako Komisia uplatňuje tieto koeficienty na výdavky SPP. Komisia nesleduje a nevyrovnáva výdavky zo systémov, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na biodiverzitu poľnohospodárskej pôdy.

33

Komisia uplatňuje koeficient 100 % v súlade s prístupom OECD na výdavky na rozvoj vidieka týkajúce sa „obnovy, zachovania a posilnenia biodiverzity“ (oblasť zamerania 4A), ktorá sa osobitne zameriava na biodiverzitu. Koeficient 100 % uplatňuje aj na výdavky na „zlepšenie vodného hospodárstva“ (4B) a „predchádzanie erózii pôdy a zlepšenie hospodárenia s pôdou“ (4C). Keďže biodiverzita nie je hlavným cieľom týchto dvoch oblastí zamerania, nespĺňajú kritériá koeficientu 100 %.

34

Komisia uplatňuje koeficient 40 % na všetky ekologizačné platby, hoci ich pozitívny vplyv na biodiverzitu poľnohospodárskej pôdy nemožno jasne preukázať (pozri body 51 až 60). Požiadavky na ekologizáciu sú navyše vo všeobecnosti nenáročné a vo veľkej miere odrážajú bežné poľnohospodárske postupy. V našej osobitnej správe č. 21/2017 sme odhadli: Ekologizácia: komplexnejší režim podpory príjmov, ktorý ešte nie je environmentálne účinný sme odhadli, že poľnohospodári vytvorili ekologizačné prvky len na približne 3,5 % ornej pôdy, t. j. nie viac než 2 % všetkej poľnohospodárskej pôdy EÚ. Navyše nové požiadavky na ekologizáciu týkajúce sa trvalého trávneho porastu viedli k zmene poľnohospodárskych postupov len na 1,5 % poľnohospodárskej pôdy EÚ.

35

Vplyv zložky krížového plnenia, sankčného systému, na biodiverzitu poľnohospodárskej pôdy vyvoláva určité ťažkosti a ďalej sa rozoberá v bodoch 41 až 50. Na zohľadnenie príspevku krížového plnenia Komisia uplatňuje koeficient 40 % na 10 % ostatných zložiek priamych platieb (približne 70 % priamych platieb; pozri ilustráciu 14). Nevzťahuje sa to na režimy rozvoja vidieka, ako je financovanie oblastí s prírodnými alebo osobitnými prekážkami, ktoré nie sú výhodnejšie pre biodiverzitu poľnohospodárskej pôdy než režim základnej platby. Koeficienty krížového plnenia môžu vo všeobecnosti nadhodnocovať príspevok krížového plnenia.

36

Cyprus, Írsko a Nemecko nepovažovali metodiku Komisie za presnú. Írsko a Nemecko ho preto nepoužili pri vypracúvaní svojich vlastných systémov sledovania biodiverzity. Každý z nich vykonal jedno sledovanie na základe vedeckých dôkazov. Írsko vo svojom národnom preskúmaní výdavkov na biodiverzitu použilo šesť koeficientov (0 %, 5 %, 25 %, 50 %, 75 % a 100 %).

37

Vyčíslenie Komisie vo výške približne 10 mld. EUR vyplývajúce z použitia len troch koeficientov (0 %, 40 % a 100 %) nepovažujeme za úplne dôkladné ani spoľahlivé. Naše zistenia sú v súlade s výsledkami nezávislých štúdií uskutočnených v roku 2015³⁰ a 2017³¹.

Financovanie v rámci SPP má zväčša malý pozitívny vplyv na biodiverzitu

38

Preskúmali sme, či v období 2014 – 2020 mali priame platby, vrátane ekologizácie a krížového plnenia, merateľný pozitívny vplyv na biodiverzitu, ako sa to vyžaduje v opatrení 8 stratégie EÚ. Opatrenie 8 je rozdelené na dve čiastkové opatrenia (pozri ilustráciu 12).

Väčšina priamych platieb neudržiava alebo nezlepšuje biodiverzitu poľnohospodárskej pôdy

39

Priame platby vo výške viac než 40 mld. EUR predstavovali v roku 2019 viac než 70 % všetkých poľnohospodárskych výdavkov EÚ (pozri ilustráciu 13). Režimy priamej pomoci zahŕňajú režim základnej platby³², v rámci ktorého poľnohospodári aktivujú platobné nároky úmerne k oprávnenej pôde, ktorú vykázali, režim jednotnej platby na plochu³³, v rámci ktorého sa tiež platby uhrádzajú na oprávnenú plochu, ktorú poľnohospodári vykazujú, a „ekologizačné“ opatrenia (pozri body 51 až 60).

40

Podľa orgánov členských štátov, s ktorými sme sa stretli, veľká väčšina režimov priamych platieb v EÚ nemá priamy merateľný vplyv na biodiverzitu poľnohospodárskej pôdy. Podľa vedcov môže mať dobrovoľná viazaná podpora negatívny vplyv. Tento mechanizmus viaže približne 10 % rozpočtu EÚ na priame platby na produkciu konkrétnych plodín alebo zvierat (pozri ilustráciu 14). Poskytuje teda stimul na udržanie (alebo zvýšenie) úrovní podporovanej činnosti³⁴.

Systém sankcií krížového plnenia nemá jasný vplyv na biodiverzitu poľnohospodárskej pôdy

41

Ak platobné agentúry zistia, že poľnohospodár prijímajúci dotácie v rámci SPP nespĺňa základné povinné požiadavky týkajúce sa hospodárenia (PPH) a normy dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu (GAEC), mali by vo všeobecnosti znížiť platbu uhradenú poľnohospodárovi v rozmedzí od 1 % do 5 %. Tieto požiadavky a normy sa však nevzťahujú na všetkých poľnohospodárov v EÚ, napríklad na tých, ktorí sa zúčastňujú režimu pre malých poľnohospodárov. PPH vyplývajú z uplatňovania príslušných článkov právnych predpisov (napr. tých, ktoré sa týkajú sústavy Natura 2000, prípravkov na ochranu rastlín a dusičnanov), a preto opakujú existujúce pravidlá. Právne predpisy, na ktorých sú založené PPH, sa uplatňujú nezávisle od mechanizmu krížového plnenia. Platia pre všetkých poľnohospodárov v EÚ bez ohľadu na to, či žiadajú o dotácie z SPP alebo nie. Poľnohospodári, ktorí si neplnia svoje povinnosti, môžu byť takisto sankcionovaní podľa vnútroštátnych právnych predpisov. Niekedy môže byť druhá sankcia vyššia než prvá.

42

Legislatívny rámec poskytuje členským štátom vysokú mieru pružnosti, pokiaľ ide o vymedzenie obsahu noriem GAEC. Voľba členských štátov, pokiaľ ide o environmentálne ambície, vymedzenie poľnohospodárskych podnikov, na ktoré sa vzťahuje norma GAEC, spôsob, akým by poľnohospodárske podniky mali uplatňovať normu, a spôsob, akým vnútroštátne orgány kontrolujú súlad, tak stanovuje hodnotu normy pre biodiverzitu. Vo väčšine prípadov platobné agentúry kontrolujú 1 % až 2 % poľnohospodárskych podnikov, na ktoré sa vzťahuje konkrétna norma GAEC, a ukladajú sankcie približne 1 % kontrolovaných poľnohospodárskych podnikov. Napríklad v prípade štyroch z piatich členských štátov, ktoré sme navštívili, platobné agentúry určili približne 1 miliónov poľnohospodárov, na ktorých sa vzťahujú podmienky normy GAEC 4 (minimálne pokrytie pôdy). Skontrolovali približne 16 000 poľnohospodárskych podnikov a uplatnili sankcie na 270 dotačných platieb. Vo väčšine prípadov, v ktorých sa uplatnili sankcie, znížili platby o 1 %.

43

V rámci predchádzajúceho auditu³⁵ sme zaznamenali výrazné rozdiely medzi členskými štátmi pri uplatňovaní sankcií za porušenia. Zistili sme, že miera porušovania právnych predpisov v prípade niekoľkých požiadaviek a noriem bola nižšia ako 1 %. Príslušné PPH sa týkali ochrany voľne žijúceho vtáctva a prirodzených biotopov, zatiaľ čo normy GAEC boli norma GAEC 6 týkajúca sa organickej hmoty v pôde a norma GAEC 7 týkajúca sa udržiavania štruktúry pôdy a zachovania krajinných prvkov. Všetky z nich majú na papieri veľký potenciál prispieť k biodiverzite poľnohospodárskej pôdy (pozri ilustráciu 15).

44

Prostredníctvom opatrenia 8b stratégie EÚ v oblasti biodiverzity sa Komisia zaviazala zlepšiť a zjednodušiť normy GAEC súvisiace s biodiverzitou. V roku 2015 zmenila štruktúru krížového plnenia. Niektoré normy GAEC sa stali súčasťou pravidiel oprávnenosti a ďalšie sa zmenili (pozri ilustráciu 16).

45

Reformou SPP z roku 2013 sa presunula požiadavka na udržiavanie trvalých trávnych porastov a norma GAEC týkajúca sa striedania plodín z krížového plnenia na ekologizáciu. Znamenalo to, že sa vzťahovala na menej poľnohospodárov. Striedanie plodín sa stalo diverzifikáciou plodín (ktorá má menšiu hodnotu pre biodiverzitu – pozri bod 54). Spojenie niektorých noriem nezmenilo ich podstatu: vytvorenie novej normy týkajúcej sa organickej hmoty v pôde nezlepšilo systém, pretože ochrana pôdnej organickej hmoty už bola súčasťou právneho rámca, keď sa krížové plnenie začalo v roku 2005.

46

V roku 2014 Komisia prijala naše odporúčanie, aby zahrnula rámcovú smernicu o vode do rozsahu krížového plnenia v zmysle našej osobitnej správy č. 4/2014:Integrácia cieľov politiky EÚ v oblasti vodného hospodárstva do SPP: čiastočný úspech. Smernica stále nie je súčasťou krížového plnenia, hoci sa uvádza v návrhoch Komisie týkajúcich sa SPP po roku 2020.

47

Zložka PPH krížového plnenia (pozri bod 41) neposkytla poľnohospodárom ďalší záväzok zachovať a zlepšiť biodiverzitu poľnohospodárskej pôdy. Zahrnutie do krížového plnenia však zabezpečuje pravidelný režim kontrol týchto požiadaviek a zabezpečuje, aby poľnohospodári vedeli o podmienkach, ktoré je potrebné dodržiavať.

48

V rámci krížového plnenia majú normy GAEC 1 a 4 – 7 najväčší potenciál z hľadiska cieľa v oblasti biodiverzity v poľnohospodárstve (pozri ilustráciu 15). Len jeden kontrolovaný členský štát však dokázal preukázať konkrétny vplyv: nemecké orgány uviedli, že zo zákazu kosenia v rámci normy GAEC 4 mali prospech hniezdiace vtáky že postupy proti erózii v rámci normy GAEC 5 tiež podporili biodiverzitu. V rámci normy GAEC 7 bolo v Nemecku chránených približne dva milióny samostatných krajinných prvkov vrátane jedného milióna živých plotov a 150 000 mokradí. Je to cenné vzhľadom na dlhodobý úpadok európskych živých plotov počas minulého storočia (pozri rámček 1).

49

SRMH zahŕňa iba dva ukazovatele výstupov pre krížové plnenie³⁷: „počet hektárov, na ktoré sa vzťahuje krížové plnenie“ a „podiel platieb SPP, na ktoré sa vzťahuje krížové plnenie“. Podľa EEA podiel využívanej poľnohospodárskej plochy, na ktorú sa vzťahujú rôzne režimy, naznačuje dosah a teoretický potenciál na zlepšenie biodiverzity, ale nie účinnosti³⁸. Komisia nemá žiadne ukazovatele výsledkov ani vplyvu, ktorými by sa mohli merať konkrétne účinky krížového plnenia na biodiverzitu poľnohospodárskej pôdy. V rámci nášho auditu krížového plnenia v roku 2016³⁹ sme dospeli k záveru, že dostupné informácie Komisii neumožnili primerane posúdiť účinnosť krížového plnenia.

50

Ani jeden z kontrolovaných členských štátov s výnimkou Nemecka (pozri bod 48) neposkytol konkrétne informácie o vplyve krížového plnenia na biodiverzitu poľnohospodárskej pôdy. V štúdiách⁴⁰ účinnosti opatrení na podporu biodiverzity poľnohospodárskej pôdy sa nezistili ani pozitívne, ani negatívne účinky krížového plnenia. Niektorí odborníci kritizovali nedostatočnú ambicióznosť systému krížového plnenia a jeho neprimeranosť na podporu biodiverzity poľnohospodárskej pôdy⁴¹.

Potenciál ekologizácie zlepšiť biodiverzitu nie je dostatočne rozvinutý

51

Ekologizácia zahŕňa tri poľnohospodárske postupy zamerané na ochranu životného prostredia a klímy (pozri ilustráciu 17).

52

Požiadavky na ekologizáciu sa nevzťahujú na poľnohospodárske podniky v režime malých poľnohospodárov alebo na poľnohospodárske podniky, ktoré sú „ekologické zo svojej podstaty“, napríklad ekologické podniky alebo podniky s viac než 75 % trvalým trávnym porastom. V roku 2015 sa aspoň jedna ekologizačná povinnosť vzťahovala na 24 % poľnohospodárskych podnikov EÚ, čo predstavuje 73 % všetkej poľnohospodárskej pôdy EÚ⁴². Cieľom ekologizácie je odmeňovať striedanie plodín a ochranu trvalých pasienkov, zelený porast, ekologické vyňatie pôdy z výroby a oblasti sústavy Natura 2000, ako sa to vyžaduje v opatrení 8a stratégie EÚ v oblasti biodiverzity. Komisia zahrnula všetky tieto prvky do svojho oznámenia z roku 2010 „SPP do roku 2020“⁴³. Neboli však súčasťou posúdenia vplyvu ani návrhu z roku 2011 týkajúceho sa SPP na roky 2014 – 2020⁴⁴, ktoré boli v rámci následných rokovaní zanechané (pozri ilustráciu 18).

53

V našej osobitnej správe z roku 2017⁴⁵ sme dospeli k záveru, že ekologizácia mala len malý merateľný účinok: viedla k zmenám v poľnohospodárskych postupoch len na približne 5 % všetkej poľnohospodárskej pôdy EÚ, poznatky o východiskovej situácii sú útržkovité a nie je jasné, ako sa očakáva, že ekologizácia prispeje k cieľom EÚ v oblasti biodiverzity. Komisia v roku 2018⁴⁶ potvrdila, citujúc svoje vlastné hodnotenie ekologizácie z roku 2017⁴⁷, že členské štáty a poľnohospodári by mohli zlepšiť vykonávanie ekologizácie, aby sa lepšie dosahovali jej ciele. Vo vedeckých štúdiách sa dospelo k podobným záverom⁴⁸.

54

Diverzifikácia plodín len zriedka vedie k zmene postupov obhospodarovania pôdy⁴⁹. V pracovnom dokumente útvarov⁵⁰ Komisie sa dospelo k záveru, že ide o ekologizačné opatrenie s najmenšími environmentálnymi prínosmi.

55

Zachovanie a ochrana trvalých trávnych porastov je dôležitá pre biodiverzitu poľnohospodárskej pôdy, aj keď hlavným účelom je odstránenie uhlíka. Zo štúdií vyplýva⁵¹, že úrovne rozmanitosti rastlín sú oveľa vyššie, ak sa trávny porast obhospodaruje neintenzívne, napr. kosí sa len raz ročne alebo spása sa zriedkavejšie.

56

Členské štáty môžu povoliť oranie trvalého trávneho porastu, čo poškodzuje biodiverzitu. V Poľsku môžu poľnohospodári v zásade premeniť tieto trávne porasty na ornú pôdu, pokiaľ sa neporuší celkový strop krajiny na úrovni 5 % (pozri ilustráciu 17). V Nemecku a Írsku potrebujú poľnohospodári administratívne povolenie pred tým, ako môžu orať, a musia opätovne vysiať rovnakú plochu trávou, ak majú splniť požiadavku na trvalý trávny porast. Hoci štúdie naznačujú, že trávne porasty, ktoré sa nanovo zasiali, majú nižšiu hodnotu pre životné prostredie a biodiverzitu⁵², ide o bežnú prax: od roku 2015 17 zo 44 poľnohospodárov s trávnatými plochami, s ktorými sme uskutočnili rozhovory, zorali a opätovne vysadili niektoré zo svojich trávnych porastov.

57

Poľnohospodári nemôžu orať pôdu, ktorá bola určená ako citlivá z hľadiska životného prostredia, aby sa zachovali oblasti s významnou biodiverzitou alebo zachovali prínosy sekvestrácie uhlíka. V členských štátoch táto kategória predstavuje len malú časť všetkých trvalých trávnych porastov, najmä v rámci oblastí sústavy Natura 2000. V roku 2016 bola plocha s trvalým trávnym porastom, na ktorú sa vzťahovali ekologizačné opatrenia, 47,7 milióna hektárov, pričom 7,7 milióna hektárov boli trvalé trávne porasty citlivé z hľadiska životného prostredia v oblastiach sústavy Natura 2000. Z údajov Komisie z roku 2018 vyplynulo, že len štyri členské štáty/regióny (Belgicko – Flámsko, Česko, Lotyšsko a Luxembursko) určili trvalé trávne porasty citlivé z hľadiska životného prostredia v oblastiach mimo sústavy Natura 2000: s celkovou plochou menej než 0,3 milióna hektárov.

58

Potenciál oblastí ekologického záujmu pri dosahovaní prínosov pre biodiverzitu závisí od druhu oblastí ekologického záujmu a od toho, ako ich poľnohospodári obhospodarujú. Možnosti, ktoré uprednostňujú nemeckí, poľskí a rumunskí poľnohospodári podľa najnovších informáciách zverejnených Komisiou (2017), sú väčšinou také, ktoré mnohé vedecké štúdie označili⁵³ za najmenej prospešné pre biodiverzitu poľnohospodárskej pôdy, najmä sejba plodín viažucich dusík a medziplodín. Situácia v Írsku je nezvyčajná, keďže viac než 95 % poľnohospodárov je z dôvodu prirodzeného výskytu trávnych porastov vyňatých z ekologizácie. Približne 60 % cyperských poľnohospodárov sa rozhodlo splniť svoje záväzky týkajúce sa oblastí ekologického záujmu prostredníctvom možnosti pôdy ležiacej úhorom; číselný údaj za EÚ ako celok je však nižší než 20 % (pozri ilustráciu 19). V roku 2017 sa podiel ornej pôdy v oblastiach ekologického záujmu pohyboval medzi členskými štátmi v rozmedzí od 0,2 % do 20 % a podiel ornej pôdy na celkovej poľnohospodárskej ploche sa takisto výrazne líši (pozri príklady v bodoch 68 a 69).

59

SRMH⁵⁴ zahŕňa 22 ukazovateľov výstupov a výsledkov týkajúcich sa ekologizácie. Komisia nemá žiadne ukazovatele vplyvu na meranie účinkov ekologizácie na biodiverzitu poľnohospodárskej pôdy.

60

Náš prieskum potvrdzuje vyššie uvedené zistenia. Jedna tretina orgánov, ktoré odpovedali, sa domnieva, že ani jeden zo súčasných ekologizačných nástrojov nezlepšil biodiverzitu poľnohospodárskej pôdy. Približne polovica orgánov uviedla, že požiadavky ekologizácie je potrebné v rámci SPP po roku 2020 posilniť ako súčasť väčšieho dôrazu na biodiverzitu prostredníctvom „posilnenej kondicionality“. Toto opatrenie, ktoré má nahradiť ekologizáciu a krížové plnenie, by malo zahŕňať niekoľko PPH a 10 noriem GAEC – o tri viac ako v súčasnej SPP. Komisia takisto navrhla nový nástroj známy ako „ekologické režimy“. Členské štáty budú musieť navrhnúť a ponúknuť jeden alebo viac ekologických režimov, ktoré budú zahŕňať poľnohospodárske postupy, ako napríklad zlepšené obhospodarovanie trvalých pasienkov a krajiny, riadenie živín, opatrenia týkajúce sa krmív a hniezdenia opeľujúcich druhov a ekologické poľnohospodárstvo.

Niektoré režimy rozvoja vidieka majú potenciál zlepšiť biodiverzitu poľnohospodárskej pôdy

61

Preskúmali sme, či sa opatrenia Komisie a členských štátov v oblasti rozvoja vidieka, najmä ich využívanie agroenvironmentálno-klimatických opatrení, teraz viac zameriavajú na ochranu biodiverzity, ako sa to vyžaduje v opatrení 9 stratégie EÚ (pozri ilustráciu 6), a či je ich vplyv primerane monitorovaný. Opatrenie 9 je rozdelené na dve čiastkové opatrenia (pozri ilustráciu 20).

Agroenvironmentálno-klimatické opatrenia, sústava Natura 2000 a ekologické poľnohospodárstvo majú najväčší potenciál zachovať alebo posilniť biodiverzitu poľnohospodárskej pôdy

62

Programy rozvoja vidieka (PRV), ktoré členské štáty a regióny vypracovali pre SPP na roky 2014 – 2020, by mali obsahovať opatrenia na splnenie hospodárskych, environmentálnych a sociálnych výziev, ktoré boli určené pre zemepisnú oblasť, do ktorej patria, vrátane výziev týkajúcich sa biodiverzity (pozri ilustráciu 21). EÚ doteraz poskytla približne 100 mld. EUR na financovanie rozvoja vidieka v rokoch 2014 – 2020, pričom ďalších 61 mld. EUR poskytnú členské štáty.

63

Vnútroštátne orgány kontrolovaných členských štátov zastávali názor, že opatrenia zahrnuté v programoch rozvoja vidieka, agroenvironmentálno-klimatické opatrenia, ďalej ekologické poľnohospodárstvo a opatrenia sústavy Natura 2000 majú najväčší potenciál prispieť k dosiahnutiu cieľa pre poľnohospodárstvo zo stratégie v oblasti biodiverzity (pozri rámček 2). Dostupný vedecký výskum potvrdzuje tento názor⁵⁵.

64

Orgány, ktoré sa zúčastnili nášho prieskumu, potvrdili potenciál a užitočnosť týchto opatrení na rozvoj vidieka na zachovanie biodiverzity, keďže prispievajú k cieľu stratégie v oblasti poľnohospodárstva a umožňujú určitý pokrok v súvislosti s hlavnými výzvami, ktorým biodiverzita čelí.

Menej náročné agroenvironmentálno-klimatické opatrenia majú vyššiu mieru účasti

65

„Svetlozelené“ opatrenia zahŕňajú viac poľnohospodárov v širšej oblasti, majú pomerne skromné požiadavky, pokiaľ ide o poľnohospodárske postupy, a platby v rámci nich sú nižšie. „Tmavozelené“ opatrenia sa zameriavajú na otázky životného prostredia a biodiverzity špecifické pre danú lokalitu, a preto sa zameriavajú na menej poľnohospodárskych podnikov, vyžadujú si väčšie úsilie zo strany poľnohospodárov a platby v rámci nich za poskytované služby sú vyššie.

66

Vedci a mimovládne organizácie sa domnievajú, že „tmavozelené“ systémy majú väčší prínos pre biodiverzitu než „svetlozelené“ opatrenia⁵⁶. Zistili sme však, že jednoduché, ale účinné, svetlozelené agroenvironmentálno-klimatické opatrenia, napríklad zníženie intenzity spásania, obmedzenie použitia chemických hnojív alebo herbicídov a zákaz kosenia počas obdobia hniezdenia, si nevyžadujú veľa času a úsilia poľnohospodárov, ale majú tiež potenciál zlepšiť biodiverzitu. Našli sme dobré príklady „svetlozelených“ aj „tmavozelených“ opatrení s vysokým potenciálom biodiverzity z hľadiska druhov a biotopov vo všetkých kontrolovaných členských štátoch (pozri príklady z Rumunska a Cypru v rámčeku 3).

67

Miera účasti poľnohospodárov bola nižšia v prípade „tmavozelených“ ako v prípade „svetlozelených“ agroenvironmentálno-klimatických opatrení: odhadujeme, že na Cypre, v Nemecku (Porýnie-Falcko) a Rumunsku nie viac než približne 15 – 20 % zo všetkých agroenvironmentálno-klimatických opatrení je „tmavozelených“. Orgány, opierajúc sa o vedecké dôkazy⁵⁷, poskytli najmä toto vysvetlenie:

• Vo veľmi intenzívnych a ziskových poľnohospodárskych oblastiach by úplná kompenzácia za „tmavozelené“ opatrenia musela byť taká vysoká, že by členské štáty neboli schopné financovať dostatočný počet iných opatrení a činností.
• Súčasný systém výpočtu kompenzačných platieb na základe „ušlého príjmu/vzniknutých nákladov“, a to najmä v oblastiach neintenzívneho poľnohospodárstva, bráni členským štátom preplácať poľnohospodárom ich skutočné náklady v prípade, že nie je ušlý príjem vysoký; je to tak z toho dôvodu, že výpočet nezohľadňuje transakčné náklady, podhodnocuje kvalitu výsledkov a je založený na spriemerovaní nákladov viacerých poľnohospodárov.

Je menej pravdepodobné, že sa poľnohospodári s ornou pôdou zaviažu k agroenvironmentálno-klimatickým opatreniam v oblasti biodiverzity

68

Vedci uznávajú, že zintenzívnenie systémov pestovania viedlo k poklesu biodiverzity na ornej pôde v EÚ⁵⁸. Okrem toho sa v štúdiách v celej Európe zistilo, že úbytok druhov na trávnych porastoch sa spája najmä s postupmi pestovania plodín na susediacej ornej pôde⁵⁹. Zistili sme, že v Írsku a Nemecku (Porýnie – Falcko) agroenvironmentálno-klimatické opatrenia v oblasti biodiverzity na trvalých trávnych porastoch prevažujú nad tými na ornej pôde, a to počtom žiadostí aj hektárov. To isté platí pre Rumunsko, aj keď orná pôda predstavuje približne dve tretiny poľnohospodárskej plochy krajiny. V Nemecku (Porýnie-Falcko – 60 % ornej pôdy) z našej vzorky vyplynulo, že ak poľnohospodári podpíšu opatrenie na ornej pôde, majú tendenciu obmedziť ho skôr na neproduktívne pozemky ako na tie, ktoré sú väčšie, produktívnejšie a intenzívnejšie obhospodarované.

69

Viac než 70 % cyperskej poľnohospodárskej pôdy je orná pôda. Aj napriek tomu, že Cyprus v roku 2018 ponúkal poľnohospodárom s ornou pôdou štyri agroenvironmentálno-klimatické opatrenia v oblasti biodiverzity, tieto predstavovali len 7 % všetkých podpísaných agroenvironmentálno-klimatických opatrení v danom roku. Približne 85 % zo všetkých žiadostí sa týkalo trvalých plodín, ako sú orechy, ovocné stromy a rohovníky.

Systémy založené na výsledkoch majú pozitívne účinky, ale sú zriedkavé

70

Len dve agroenvironmentálno-klimatické opatrenia na obdobie 2014 – 2020, ktoré sme preskúmali v členských štátoch z našej vzorky, boli založené na výsledkoch. Celkovo je bežný nízky podiel systémov založených na výsledkoch⁶⁰. V rámci ostatných 44 agroenvironmentálno-klimatických opatrení členských štátov z našej vzorky boli poľnohospodári platení za záväzok (alebo nevykonávanie) určitých činností, ale nie za dosahované výsledky. Vnútroštátne a regionálne orgány, s ktorými sme sa stretli, zastávali názor, že systémy rozvoja vidieka založené na výsledkoch môžu byť prínosnejšie pre biodiverzitu. Zdôraznili, že hoci si takéto systémy vyžadujú väčšie úsilie pri ich navrhovaní a vypracúvaní, môžu poskytovať lepšie monitorovacie údaje. Jedným z príkladov je návrh a použitie systému hodnotenia, ktorý ukazuje, koľko rôznych rastlinných druhov možno nájsť na danej parcele. Systémy založené na výsledkoch (pozri príklady v rámčeku 4) poskytujú poľnohospodárom väčšiu slobodu rozhodovať o tom, ako spravovať svoj pozemok, a teda viac účasti na ich výsledkoch⁶¹.

Málo ukazovateľov rozvoja vidieka sa zameriava na výsledky a mnohé neboli dlhšie aktualizované

71

V pravidlách SPP⁶² sa od členských štátov požaduje, aby posúdili „do akej miery sa intervenciami v rámci PRV podporovala obnova, zachovanie a zvýšenie biologickej diverzity vrátane na územiach sústavy Natura 2000 a v oblastiach s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami a v poľnohospodárskej činnosti s vysokou prírodnou hodnotou a obnova, zachovanie ako aj zlepšenie stavu krajinných oblastí Európy“. Existuje len jeden ukazovateľ výsledkov/cieľ SRMH, ktorý im má pomôcť: „percentuálny podiel poľnohospodárskej pôdy, na ktorú sa vzťahujú zmluvy o riadení na podporu biodiverzity a/alebo krajiny“. Žiadnym ukazovateľom vplyvu SRMH sa nemeria účinok politiky rozvoja vidieka na biodiverzitu poľnohospodárskej pôdy. Pokiaľ ide o SPP po roku 2020, Komisia navrhla tri ukazovatele výsledkov a tri ukazovatele vplyvu na posúdenie biodiverzity poľnohospodárskej pôdy. Ako sme však nedávno uviedli v našom stanovisku⁶³, tieto prvky by mali byť prezentované v ucelenom rámci (pozri ilustráciu 22).

72

Členské štáty môžu vypracovať ďalšie ukazovatele na meranie vplyvu svojich PRV na biodiverzitu. Ani jeden z piatich kontrolovaných členských štátov nevypracoval dodatočné ukazovatele výsledkov alebo vplyvu s cieľom preukázať merateľné zmeny v biodiverzite poľnohospodárskej pôdy.

73

Okrem SRMH Komisia v roku 2006 vytvorila súbor 28 agroenvironmentálnych ukazovateľov na sledovanie začlenenia environmentálnych otázok do SPP⁶⁴. V prípade niektorých ukazovateľov majú najnovšie údaje Eurostatu aspoň desať rokov (pozri ilustráciu 23) a v prípade dvoch ukazovateľov („poľnohospodárska pôda s vysokou prírodnou hodnotou“ a „genetická rôznorodosť“) Komisia nikdy nezverejnila žiadne údaje.

Závery a odporúčania

74

Preskúmali sme príspevok SPP k zachovaniu a posilneniu biodiverzity a pravdepodobnosť, či sa dosiahne cieľ pre poľnohospodárstvo (3a) zo stratégie EÚ v oblasti biodiverzity. V cieli sa stanovuje, že v oblasti biodiverzity sa musí dosiahnuť merateľné zlepšenie. Celkovo sme zistili, že tomu tak nebolo: ani hodnotením Komisie, ani naším auditom sa nezistilo takéto zlepšenie. Dostupné údaje o biodiverzite na poľnohospodárskej pôde v EÚ v skutočnosti jednoznačne poukazujú na pokles v posledných desaťročiach.

75

Cieľ pre poľnohospodárstvo a opatrenia v stratégii EÚ v oblasti biodiverzity nie sú merateľné, čo sťažuje posúdenie výkonnosti. Komisia nezabezpečila uspokojivú koordináciu navrhnutia a vykonávania poľnohospodárskej časti stratégie v oblasti biodiverzity do roku 2020 s medzinárodnými záväzkami v tejto oblasti. Genetická rôznorodosť poľnohospodárskych plodín a zvierat naďalej v EÚ klesá (body 20 až 30).

76

Komisia nesleduje spoľahlivo výdavky z SPP na biodiverzitu z dôvodu metodických nedostatkov: niektoré koeficienty boli stanovené na vyšších úrovniach, ako sa navrhuje v metodike OECD, a opatrenia týkajúce sa sledovania zahŕňajú niektoré druhy výdavkov bez jasného dôkazu, že sú prospešné pre biodiverzitu (body 31 až 37).

Odporúčanie 1 – Zlepšiť koordináciu a návrh stratégie EÚ v oblasti biodiverzity po roku 2020 a presnejšie sledovať výdavky

Komisia by mala:

1. spolupracovať s členskými štátmi na vymedzení konkrétnych a merateľných činností, ktoré sa majú vykonať do stanoveného dátumu, pre kapitolu o poľnohospodárstve v stratégii EÚ v oblasti biodiverzity po roku 2020 a následných súvisiacich činností;
2. posúdiť, ako lepšie koordinovať a vytvárať synergie medzi poľnohospodárskymi zložkami stratégií členských štátov v oblasti biodiverzity a kapitolou o poľnohospodárstve v stratégii EÚ v oblasti biodiverzity po roku 2020 a dať genetickej rôznorodosti popredné miesto v stratégii EÚ v oblasti biodiverzity po roku 2020, ako aj v následných opatreniach;
3. zrevidovať svoje sledovanie rozpočtu na biodiverzitu a zosúladiť ho s novými legislatívnymi zmenami s podporou vedeckých dôkazov a úzko ho zosúladiť s prístupom OECD.

Časový rámec: 2023

77

Priame platby v rámci SPP predstavujú približne 70 % poľnohospodárskych výdavkov EÚ. Vplyv požiadaviek súvisiacich s priamymi platbami, vrátane ekologizácie a krížového plnenia, na biodiverzitu je však buď negatívny (napríklad v prípade niektorých systémov dobrovoľnej viazanej podpory), obmedzený alebo neznámy. Komisia nezvýšila hodnotu krížového plnenia na podporu biodiverzity od roku 2011 a rámcová smernica o vode stále nie je súčasťou tohto systému. Niektoré normy krížového plnenia by mohli významne prispieť k biodiverzite, ale Komisia ani členské štáty nezmerali ich vplyv a poskytujú slabé stimuly. V rámci krížového plnenia neexistujú štandardné sankcie zodpovedajúce PPH a GAEC týkajúcim sa biodiverzity a sankcie za zistené porušenia sú nízke (body 39 až 50).

78

Komisia navrhla systém ekologizácie, aby okrem iného splnila svoj záväzok v rámci stratégie v oblasti biodiverzity, a odmeňovala poľnohospodárov za environmentálne opatrenia, ktoré idú nad rámec krížového plnenia. Prínos ekologizácie pre biodiverzitu je však malý. Diverzifikácia plodín zriedka prináša priaznivé zmeny v poľnohospodárskych postupoch. Prínosy pre trvalé trávne porasty závisia od poľnohospodárskych postupov, ktoré členské štáty nesledujú. Oblasti ekologického záujmu môžu byť prínosom pre biodiverzitu, ale členské štáty a poľnohospodári zvyčajne uprednostňujú možnosti s malým vplyvom, ako sú napríklad medziplodiny alebo plodiny viažuce dusík. Systém ekologizácie vyvolal málo zmien v poľnohospodárskych postupoch (body 51 až 60).

Odporúčanie 2 – Posilniť príspevok priamych platieb k biodiverzite poľnohospodárskej pôdy

Keďže sa Komisia zaviazala posilniť priame platby v rámci SPP za environmentálne verejné tovary, a to najmä biodiverzitu, pri posudzovaní strategického plánovania SPP členských štátov na obdobie po roku 2020 by Komisia mala teraz zabezpečiť, aby celý súbor nástrojov SPP, vrátane režimov priamych platieb, novej „posilnenej kondicionality“ a ekologických režimov, bol ambicióznejší a mal väčší prínos pre biodiverzitu než nástroje, ktoré sú k dispozícii v období rokov 2014 – 2020.

Časový rámec: 2023

79

Nástroje rozvoja vidieka EÚ majú väčší potenciál ako priame platby na zachovanie a zlepšenie biodiverzity. Najvhodnejšie sú agroenvironmentálno-klimatické opatrenia, po ktorých nasleduje ekologické poľnohospodárstvo a platby v rámci sústavy Natura 2000 (body 62 až 64).

80

Členské štáty ponúkajú poľnohospodárom rôzne možnosti agroenvironmentálno-klimatických opatrení. „Svetlozelené“ systémy sú bežnejšie, prístupnejšie a obľúbenejšie medzi poľnohospodármi, ale menej prospešné pre biodiverzitu. Menej časté a menej obľúbené sú „tmavozelené“ systémy, ktoré sú cielenejšie a náročnejšie, ale prinášajú väčší prínos pre životné prostredie. Systémy trvalých trávnych porastov sú bežnejšie a využívajú sa častejšie ako systémy na zachovanie biodiverzity na ornej pôde. Systémy založené na činnostiach sú tiež bežnejšie, aj keď menej účinné ako systémy, ktoré odmeňujú poľnohospodárov za dosahovanie výsledkov (body 65 až 70).

Odporúčanie 3 – Zvýšiť príspevok rozvoja vidieka k biodiverzite poľnohospodárskej pôdy

Komisia by mala:

1. zvážiť užšie prepojenie úrovne spolufinancovania rôznych opatrení s ich hodnotením vplyvu na biodiverzitu;
2. pri schvaľovaní strategických plánov SPP členských štátov zabezpečiť, aby vždy, keď je to potrebné, zahŕňali ambiciózne opatrenia na rozvoj vidieka priaznivé pre biodiverzitu a záväzky, ktoré riešia najdôležitejšie otázky týkajúce sa biodiverzity, a aby členské štáty zabezpečili rovnakú atraktívnosť týchto systémov pre poľnohospodárske podniky s ornou pôdou a trávnymi porastmi.

Časový rámec: 2023

81

Zistili sme, že neexistujú spoľahlivé ukazovatele na meranie výsledkov a vplyvov režimov priamych platieb a programov rozvoja vidieka v súvislosti s biodiverzitou. Jediným povinným ukazovateľom rozvoja vidieka SRMH na meranie stupňa biodiverzity poľnohospodárskej pôdy je ukazovateľ výstupu. Tých niekoľko dostupných agroenvironmentálnych ukazovateľov na sledovanie začlenenia environmentálnych otázok do SPP nie je vždy aktuálnych (body 71 až 73).

82

Nedávno uverejnená štúdia, ktorej vypracovanie zadala Komisia na podporu hodnotenia vplyvu SPP na biotopy, krajinu a biodiverzitu, potvrdzuje naše zistenia. Dospela k záveru, že vzhľadom na nedostatok údajov nie je možné odhadnúť čistý kombinovaný vplyv nástrojov a opatrení SPP na biodiverzitu. Vo všeobecnosti z výsledkov monitorovania biodiverzity jednoznačne vyplýva, že SPP nedostatočne zabránila tlakom na biodiverzitu z poľnohospodárstva, či už v poloprirodzených biotopoch alebo na intenzívnejšie obhospodarovanej poľnohospodárskej pôde.

Odporúčanie 4 – Ukázať vplyv opatrení SPP na biodiverzitu poľnohospodárskej pôdy

Komisia by mala vypracovať spoľahlivé ukazovatele biodiverzity poľnohospodárskej pôdy, na základe ktorých by sa posudzovali pozitívne a negatívne vplyvy nástrojov SPP, čo by jej následne umožnilo stanoviť východiskovú situáciu pre reformu SPP a prispieť k vyvinutiu účinnejších platobných režimov a nástrojov SPP po roku 2020, ako sú napríklad „posilnená kondicionalita“, ekologické režimy a opatrenia na rozvoj vidieka.

Časový rámec: 2022

Túto správu prijala komora I, ktorej predsedá Nikolaos Milionis, člen Dvora audítorov, v Luxemburgu na svojom zasadnutí dňa 19. mája 2020.

Prílohy

Príloha I – Hlavná audítorská práca na úrovni členských štátov

Zahrnuté členské štáty	Základ pre výber	Audítorská práca
Návštevy v členských štátoch
Cyprus, Nemecko, Írsko, Poľsko, Rumunsko	Prvky: • takmer 30 % všetkých deklarovaných výdavkov EPFRV; • široká škála poľnohospodárskych postupov; • rôzne podiely poľnohospodárskej pôdy v rámci intenzívneho poľnohospodárstva.	• Rozhovory s orgánmi a mimovládnymi organizáciami; • Návštevy poľnohospodárskych podnikov vrátane štruktúrovaných rozhovorov s 21 poľnohospodármi o poľnohospodárskych postupoch.
Prieskum
Vnútroštátny: Bulharsko, Dánsko, Estónsko, Taliansko, Portugalsko Regionálny: Flámsko (Belgicko), Valónsko (Belgicko), Kampánia (Taliansko) a Lombardsko (Taliansko)	Stav prírody a biodiverzity poľnohospodárskej pôdy, úsilie zamerané na podporu biodiverzity, geografické charakteristiky a poľnohospodárske postupy.	• Miera odpovedí v prípade 9 dotazníkov zaslaných vnútroštátnym a regionálnym orgánom v oblasti poľnohospodárstva a životného prostredia bola 100 %. • Dotazník sa týkal stratégie EÚ v oblasti biodiverzity, SPP a monitorovania a financovania biodiverzity poľnohospodárskej pôdy.
Audit na účely vyhlásenia o vierohodnosti
Česko, Nemecko, Dánsko, Španielsko, Francúzsko, Maďarsko, Írsko, Taliansko, Poľsko, Portugalsko, Švédsko, Spojené kráľovstvo	Štatistická vzorka.	Štruktúrované rozhovory o poľnohospodárskych postupoch s 57 poľnohospodármi.

Zdroj: EDA.

Príloha II – Ukazovatele biodiverzity

Termíny a skratky

AEKO: Agroenvironmentálno-klimatické opatrenie. Ktorýkoľvek zo súboru dobrovoľných postupov, ktoré idú nad rámec obvyklých environmentálnych požiadaviek a oprávňujú poľnohospodárov na platby z rozpočtu EÚ.

DBD: Dohovor OSN o biologickej diverzite Multilaterálna zmluva o zachovaní biodiverzity, udržateľnom využívaní jej zložiek a spravodlivom a rovnocennom spoločnom využívaní prínosov vyplývajúcich z používania genetických zdrojov.

EEA: Európska environmentálna agentúra

FAO: Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo

FBI: Index vtáctva žijúceho na poľnohospodárskej pôde Ukazovateľ zmien počtu a druhov vtákov na poľnohospodárskej pôde v priebehu času.

GAEC: Dobrý poľnohospodársky a environmentálny stav Stav, v ktorom poľnohospodári musia udržiavať všetku poľnohospodársku pôdu, najmä pôdu, ktorá sa v súčasnosti nevyužíva na produkciu, s cieľom získať určité platby v rámci SPP. Zahŕňa otázky, ako je hospodárenie s vodou a pôdou.

GR AGRI: Generálne riaditeľstvo Komisie pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

GR ENV: Generálne riaditeľstvo Komisie pre životné prostredie

IPBES: Medzivládna vedecko-politická platforma pre biodiverzitu a ekosystémové služby Medzinárodný orgán otvorený pre všetky krajiny OSN, ktorý v reakcii na žiadosti subjektov s rozhodovacou právomocou posudzuje stav biodiverzity a ekosystémových služieb, ktoré poskytuje.

JRC: Spoločné výskumné centrum Vedecký a znalostný útvar Komisie, ktorý poskytuje vedecké poradenstvo a podporu pre politiku EÚ.

OECD: Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj

OEZ: Oblasť ekologického záujmu Poľnohospodárska pôda, na ktorej poľnohospodári uplatňujú poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie.

PPH: Povinná požiadavka týkajúca sa hospodárenia Pravidlo EÚ alebo vnútroštátne pravidlo týkajúce sa obhospodarovania poľnohospodárskej pôdy zamerané na ochranu verejného zdravia, zdravia zvierat a rastlín, dobrých životných podmienok zvierat a životného prostredia.

PRV: Program rozvoja vidieka Súbor vnútroštátnych alebo regionálnych viacročných cieľov a opatrení schválených Komisiou na vykonávanie politiky rozvoja vidieka EÚ.

SEBI: Zjednodušené európske ukazovatele biodiverzity Iniciatíva EÚ na vytvorenie jednotného uceleného súboru údajov na posudzovanie pokroku a podávanie správ o pokroku pri plnení cieľov a záväzkov stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 a iných medzinárodných dohôd.

SPP: Spoločná poľnohospodárska politika Jednotná politika EÚ pozostávajúca z dotácií a rôznych ďalších opatrení, ktoré majú zaručiť potravinovú bezpečnosť, zabezpečiť primeranú životnú úroveň poľnohospodárov EÚ, podporiť rozvoj vidieka a chrániť životné prostredie.

SRMH: Spoločný rámec monitorovania a hodnotenia Pravidlá a postupy na hodnotenie výkonnosti spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Trvalý trávny porast: Poľnohospodárska pôda, na ktorej sa pestujú trávy alebo iné rastlinné krmivá počas viac než piatich po sebe nasledujúcich rokov.

VPH: Vysoká prírodná hodnota Charakteristické črty neintenzívneho poľnohospodárstva, ktoré odrážajú jeho prínos pre voľne žijúce zvieratá a prírodné prostredie.

Audítorský tím

V osobitných správach EDA sa predkladajú výsledky jeho auditov, ktoré sa týkajú politík a programov EÚ alebo tém riadenia súvisiacich s konkrétnymi rozpočtovými oblasťami. EDA vyberá a navrhuje tieto audítorské úlohy tak, aby mali maximálny vplyv, pričom sa zohľadňujú riziká pre výkonnosť či zhodu, výška súvisiacich príjmov alebo výdavkov, budúci vývoj a politický a verejný záujem.

Tento audit výkonnosti vykonala audítorská komora I pod vedením člena EDA Nikolaosa Milionisa. Audit viedol člen EDA Viorel Ștefan, podporu mu poskytla Roxana Banica, vedúca kabinetu a Olivier Prigent, atašé kabinetu; Robert Markus, hlavný manažér; Jan Huth, vedúci úlohy; Liia Laanes, zástupkyňa vedúceho úlohy; Maciej Szymura, Ramona Bortnowschi, Ioan Alexandru Ilie, Michail Konstantopoulos a Anna Zalega, audítori. Marika Meissenzhl poskytla grafickú podporu. Thomas Everett poskytol jazykovú podporu.

Koncové poznámky

¹ IPBES: „Global assessment report on biodiversity and ecosystem services“, 2019.

² Svetové ekonomické fórum: „Global Risks Report”, 2020.

³ EEA: „The European environment — state and outlook 2020“, 2019.

⁴ IPBES: „Regional assessment report on biodiversity and ecosystem services for Europe and Central Asia“, 2018.

⁵ Hallmann et al.: „More than 75 percent decline over 27 years in total flying insect biomass in protected areas“, PLoS ONE 12, 2017.

⁶ Early, C.: „Insect armageddon – the devil is in the detail“, Ecologist, 3. november 2017.

⁷ Komisia: Pracovný dokument útvarov Komisie – „EU assessment of progress in implementing the EU biodiversity strategy to 2020 (2/3)“, SWD(2015) 187 final, priložený k správe Komisie Európskemu parlamentu a Rade – „Hodnotenie v polovici trvania stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020“, COM(2015) 478 final, s. 20.

⁸ Belgicko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Írsko, Litva, Luxembursko, Holandsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko, Španielsko a Švédsko.

⁹ https://www.eea.europa.eu/themes/biodiversity/state-of-nature-in-the-eu/article-17-national-summary-dashboards/conservation-status-and-trends.

¹⁰ EEA: „The European environment — state and outlook 2020“, 2019.

¹¹ Sutcliffe et al.: „Harnessing the biodiversity value of central and eastern European farmland“, Diversity and Distributions, 21, 2015.

¹² Erisman et al.: „Agriculture and biodiversity: a better balance benefits both“, AIMS Agriculture and Food, 1(2), 2016; BfN: „Agriculture Report: Biological diversity in agricultural landscapes“, 2017.

¹³ Alliance Environnement: „Evaluation of the impact of the CAP on habitats, landscapes, biodiversity“, november 2019.

¹⁴ Reif et al.: „Collapse of farmland bird populations in an Eastern European country following its EU accession”, Conservation Letters, 2019.

¹⁵ Seibold et al.: „Arthropod decline in grasslands and forests is associated with drivers at landscape level“, 2019.

¹⁶ Deter, A.: „Insektenrückgang: Dänischer Bauernverband sieht Zusammenhang mit EU-Agrarpolitik“, TopAgrar Premium, 2019.

¹⁷ Rozhodnutie Rady z 25. októbra 1993 o uzavretí Dohovoru o biologickej diverzite (93/626/EHS).

¹⁸ Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 – závery Rady (pre životné prostredie) z 21. júna 2011 (ST11978/11).

¹⁹ Uznesenie Európskeho parlamentu z 20. apríla 2012 o téme Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 (2011/2307(INI)).

²⁰ Pozri osobitnú správu EDA č. 1/2017:Na vykonávanie sústavy Natura 2000 s plným využitím jej potenciálu je potrebné väčšie úsilie.

²¹ Potts et al, „Status and trends of European pollinators. Key findings of the STEP project“, 14. január 2015.

²² Komisia: „Impact Assessment Accompanying the Communication—Our Life Insurance, Our Natural Capital: an EU Biodiversity Strategy to 2020“, SEC(2011) 540 final.

²³ Článok 110 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky.

²⁴ Pozri napr. Langhout, W.: „The EU Biodiversity Strategy to 2020. Progress report 2011 – 2018“, 2019; Simoncini et al.: „Constraints and opportunities for mainstreaming biodiversity and ecosystem services in the EU’s Common Agricultural Policy: Insights from the IPBES assessment for Europe and Central Asia“, Land Use Policy, Volume 88, 2019; EEA: „The European Environment — state and outlook 2020“, 2019.

²⁵ Článok 6 ods. 1 písm. f) návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú pravidlá týkajúce sa strategických plánov, ktoré majú zostaviť členské štáty v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (strategické plány SPP) a ktoré sú financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), COM/2018/392 final.

²⁶ Komisia: „Common Agricultural Policy towards 2020“, SEC(2011) 1153.

²⁷ FAO: „The Second Report on the State of the World’s Plant Genetic Resources for Food and Agriculture“, 2010; FAO: „The State of the World’s Biodiversity for Food and Agriculture“, 2019.

²⁸ EEA: „The European environment — state and outlook 2020“, 2019.

²⁹ Komisia, „Preparatory action on EU plant and animal genetic resources“, záverečná správa, 2016.

³⁰ Medarova-Bergstrom et al.: „Tracking Biodiversity Expenditure in the EU Budget, Final Report for the Commission“, 2014.

³¹ Ernst&Young: „Study on biodiversity financing and tracking biodiversity-related expenditures in the EU budget“, 2017.

³² Pozri osobitnú správu EDA č. 10/2018: Režim základnej platby pre poľnohospodárov – operačne na správnej ceste, no na zjednodušenie, zameranie a konvergenciu úrovní pomoci má len obmedzený vplyv.

³³ Pozri osobitnú správu EDA č. 16/2012: Účinnosť režimu jednotnej platby na plochu ako prechodného režimu podpory poľnohospodárov v nových členských štátoch.

³⁴ Brady et al.: „Impacts of Direct Payments – Lessons for CAP post‐2020 from a quantitative analysis“, 2017.

³⁵ Osobitná správa EDA č. 26/2016: Zvýšenie účinnosti krížového plnenia a dosiahnutie zjednodušenia ostáva výzvou.

³⁶ Philippe et al.: „Soixante années de remembrement: Essai de bilan critique de l’aménagement foncier en France”, 2009; Pointereau et al.: La haie en France et en Europe: „Evolution ou régression, au travers des pratiques agricoles”, 2006; Hickie et al.: Irish Hedgerows: Networks for Nature, 2004; Bazin et al.: La mise en place de nos bocages en Europe et leur déclin, 1994.

³⁷ Komisia: „Technická príručka o rámci monitorovania a hodnotenia spoločnej poľnohospodárskej politiky v období 2014 – 2020“, 2015.

³⁸ EEA: „The European environment — state and outlook 2020“, 2019.

³⁹ Osobitná správa EDA č. 26/2016: „Zvýšenie účinnosti krížového plnenia a dosiahnutie zjednodušenia ostáva výzvou.“

⁴⁰ Hodge et al.: „The alignment of agricultural and nature conservation policies in the European Union”, Conservation Biology, 29(4), 2015; Hauck et al.: „Shades of greening: Reviewing the impact of the new EU agricultural policy on ecosystem services“, Change and Adaptation in Socio-Ecological Systems, 1, 2014.

⁴¹ Brunk et al.: „Common Agricultural Policy: Cross Compliance and the Effects on Biodiversity“, 2009.

⁴² Osobitná správa EDA č. 21/2017: Ekologizácia: komplexnejší režim podpory príjmov, ktorý ešte nie je environmentálne účinný.

⁴³ Oznámenie Komisie: „SPP do roku 2020: Zvládnutie budúcich výziev v oblasti potravín, prírodných zdrojov a území”, KOM(2010) 672 v konečnom znení.

⁴⁴ Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (COM(2011) 625/3 final).

⁴⁵ Osobitná správa EDA č. 21/2017: Ekologizácia: komplexnejší režim podpory príjmov, ktorý ešte nie je environmentálne účinný.

⁴⁶ Komisia: „Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o vykonávaní spoločného rámca pre monitorovanie a hodnotenie a prvé výsledky týkajúce sa výkonnosti spoločnej poľnohospodárskej politiky“, COM(2018) 790 final, 2018.

⁴⁷ Komisia: „Evaluation study of the payment for agricultural practices beneficial for the climate and the environment“, 2017.

⁴⁸ Ekroos et al.: „Weak effects of farming practices corresponding to agricultural greening measures on farmland bird diversity in boreal landscapes”, Landscape Ecol 34, 2019, s. 389 – 402; Pe'er at al.: „Adding Some Green to the Greening“, Conservation Letters, 2017, s. 517 – 530.

⁴⁹ Osobitná správa EDA č. 21/2017: Ekologizácia: komplexnejší režim podpory príjmov, ktorý ešte nie je environmentálne účinný, ilustrácia 5.

⁵⁰ Komisia: Pracovný dokument útvarov Komisie – „Executive Summary of the Evaluation of the Regulation (EU) No 1307/2013“, SWD(2018) 479 final.

⁵¹ Plantureux et al.: „Biodiversity in intensive grasslands: Effect of management, improvement and challenges“, Agronomy Research 3(2), 2005; Marriott et al.: „Long-term impacts of extensification of grassland management on biodiversity and productivity in upland areas. A review“, Agronomie, 24(8), 2004.

⁵² BfN: „Agriculture Report 2017: Biological diversity in agricultural landscapes“, 2017; Plantureux et al.: „Biodiversity in intensive grasslands: Effect of management, improvement and challenges“, Agronomy Research 3(2), 2005.

⁵³ Nilsson et al.: „A suboptimal array of options erodes the value of CAP ecological focus areas“, Land Use Policy 85, 2019; Ekroos et al.: „Weak effects of farming practices corresponding to agricultural greening measures on farmland bird diversity in boreal landscapes”, Landscape Ecol 34, 2019.

⁵⁴ Komisia: „Technická príručka o rámci monitorovania a hodnotenia spoločnej poľnohospodárskej politiky v období 2014 – 2020“, 2015.

⁵⁵ Pozri napríklad CEEWeb for Biodiversity: „Rural Development Programmes Performance in Central and Eastern Europe: Lessons learnt and policy recommendations“, 2013.

⁵⁶ Lakner et al.: „A CAP-Reform Model to strengthen Nature Conservation – Impacts for Farms and for the Public Budget in Germany”, Journal of the Austrian Society of Agricultural Economics, december 2018; Goetz et al.: „New Perspectives on Agri-environmental Policies: A Multidisciplinary and Transatlantic Approach“, 2009.

⁵⁷ Barnes et al.: „Alternative payment approaches for noneconomic farming systems delivering environmental public goods”, 2011; Berkhout et al.: „Targeted payments for services delivered by farmers”, 2018.

⁵⁸ Boatman et al.: „The Environmental Impact of Arable Crop Production in the European Union: Practical Options for Improvement”, november 1999; Ahnström et al.: „Farmers' Interest in Nature and Its Relation to Biodiversity in Arable Fields“, International Journal of Ecology, 2013.

⁵⁹ Ekroos et al.: „Optimizing agri-environment schemes for biodiversity, ecosystem services or both?“, Biological Conservation, 172, 2014; Seibold et al.: „Arthropod decline in grasslands and forests is associated with drivers at landscape level“, Nature, 2019.

⁶⁰ Russi et al.: „Result-based agri-environment measures: Market-based instruments, incentives or rewards?“, Land Use Policy, 54, 2016; Herzon et al.: „Time to look for evidence: Results-based approach to biodiversity conservation on farmland in Europe“, Land Use Policy, 71, 2018.

⁶¹ Tamže.

⁶² Príloha V k nariadeniu (EÚ) č. 808/2014, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV).

⁶³ Stanovisko EDA č. 7/2018 k návrhom Komisie týkajúcim sa nariadení o spoločnej poľnohospodárskej politike v období po roku 2020.

⁶⁴ Komisia: „Vývoj agro-environmentálnych ukazovateľov na monitorovanie integrácie environmentálnych otázok do spoločnej poľnohospodárskej politiky“ COM/2006/0508 final, 2006.

Harmonogram

https://www.eca.europa.eu/sk/Pages/DocItem.aspx?did=53892

Kontakt

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG

Tel. +352 4398-1
Otázky: eca.europa.eu/sk/Pages/ContactForm.aspx
Webová stránka: eca.europa.eu
Twitter: @EUAuditors

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (http://europa.eu).

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2020.

PDF	ISBN 978-92-847-4756-6	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/1514	QJ-AB-20-012-SK-N
HTML	ISBN 978-92-847-4721-4	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/269809	QJ-AB-20-012-SK-Q

AUTORSKÉ PRÁVA

© Európska únia, 2020.

Politika týkajúca sa opakovaného použitia materiálov Európskeho dvora audítorov (EDA) je stanovená v rozhodnutí Európskeho dvora audítorov č. 6/2019 o politike otvoreného prístupu a opakovanom použití dokumentov.

Pokiaľ sa nestanovuje inak (napr. v osobitnom upozornení o autorských právach), obsah materiálov EDA vo vlastníctve EÚ podlieha licencii Creative Commons Attribution 4.0 International (CC BY 4.0). To znamená, že opakované použitie je povolené pod podmienkou, že sa náležite uvedie zdroj a označia prípadné zmeny. Používateľ nesmie skresliť pôvodný význam či myšlienku dokumentov. EDA nenesie zodpovednosť za žiadne dôsledky opakovaného použitia.

V prípade, že konkrétny materiál zobrazuje alebo opisuje identifikovateľné súkromné osoby, napr. na fotografiách zamestnancov EDA, alebo ak obsahuje prácu tretej strany, používateľ je povinný získať dodatočné povolenie. Ak je súhlas udelený, ruší sa ním uvedené všeobecné povolenie a jasne sa vymedzí každé prípadné obmedzenie týkajúce sa použitia.

V prípade použitia či šírenia obsahu materiálov, ktoré EÚ nevlastní, je potrebné žiadať povolenie priamo od držiteľov autorských práv.

Ilustrácia 5: © Organizácia spojených národov: Na reprodukciu ikon konzultujte
https://www.un.org/sustainabledevelopment/wp-content/uploads/2019/01/SDG_Guidelines_AUG_2019_Final.pdf

Politika EDA týkajúca sa opakovaného použitia materiálov sa nevzťahuje na softvér ani dokumenty, ktoré podliehajú právam priemyselného vlastníctva, ako sú patenty, ochranné známky, zapísané dizajny, logá a názvy, a používateľovi sa na ne licencia neposkytuje.

V súbore webových sídiel inštitúcií Európskej únie v rámci domény europa.eu sa uvádzajú odkazy na sídla tretích strán. Keďže sú mimo kontroly EDA, odporúčame Vám zoznámiť sa s ich politikami ochrany osobných údajov a autorských práv.

Použitie loga Európskeho dvora audítorov

Logo Európskeho dvora audítorov sa nesmie použiť bez predchádzajúceho súhlasu Európskeho dvora audítorov.

Obráťte sa na EÚ

Osobne
V rámci celej EÚ existujú stovky informačných centier Europe Direct. Adresu centra najbližšieho k vám nájdete na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Telefonicky alebo e-mailom
Europe Direct je služba, ktorá odpovedá na vaše otázky o Európskej únii. Túto službu môžete kontaktovať:

• prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla: 00 800 6 7 8 9 10 11 (niektorí operátori môžu tieto hovory spoplatňovať),
• prostredníctvom štandardného telefónneho čísla: +32 22999696, alebo
• e-mailom na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Vyhľadávanie informácií o EÚ

Online
Informácie o Európskej únii sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie na webovej stránke Europa: https://europa.eu/european-union/index_sk.

Publikácie EÚ
Publikácie EÚ, bezplatné alebo platené, si môžete stiahnuť alebo objednať z kníhkupectva na webovej stránke https://op.europa.eu/sk/publications. Ak chcete získať viac než jeden výtlačok bezplatných publikácií, obráťte sa na službu Europe Direct alebo vaše miestne informačné centrum (pozri https://europa.eu/european-union/contact_sk).

Právo EÚ a súvisiace dokumenty
Prístup k právnym informáciám EÚ vrátane všetkých právnych predpisov EÚ od roku 1952 vo všetkých úradných jazykoch nájdete na webovej stránke EUR-Lex: http://eur-lex.europa.eu.

Otvorený prístup k údajom z EÚ
Portál otvorených dát EÚ (http://data.europa.eu/euodp/sk.) poskytuje prístup k súborom dát z EÚ. Dáta možno stiahnuť a opätovne použiť bezplatne na komerčné aj nekomerčné účely.