Predstavujeme výročné správy Európskeho dvora audítorov za rok 2015

Celkové výsledky

Hlavné zistenia a odkazy

• Účtovná závierka EÚ za rok 2015 bola vypracovaná podľa medzinárodných štandardov a zo všetkých významných hľadísk poskytuje pravdivý a verný obraz. Mohli sme tak k jej spoľahlivosti znovu vyjadriť výrok bez výhrad. Vyjadrujeme však záporný výrok k riadnosti platieb.
• Odhadovaná chybovosť, ktorá vyjadruje mieru nezrovnalostí, v prípade platieb za rok 2015 predstavovala 3,8 %. Oproti predchádzajúcim rokom to predstavuje zlepšenie, no táto chybovosť stále výrazne prekračuje prah významnosti na úrovni 2 %.
• Spôsob hospodárenia má na chybovosť obmedzený vplyv. Opätovne sme dospeli k takmer rovnakej odhadovanej chybovosti pri hospodárení zdieľanom s členskými štátmi (4,0 %) a pri výdavkoch, ktoré riadila priamo Komisia (3,9 %). Znovu sme zaznamenali najvyššiu odhadovanú chybovosť vo výdavkoch v rámci hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti (5,2 %) a konkurencieschopnosti pre rast a zamestnanosť (4,4 %). Najnižšia chybovosť sa vyskytla v administratívnych výdavkoch (0,6 %).
• Odlišné formy rizika pri systémoch založených na preplatení nákladov (keď EÚ uhrádza oprávnené náklady na oprávnené činnosti na základe výkazov nákladov príjemcov) a systémoch založených na nárokoch (keď sa platby hradia po splnení podmienok, a nie na preplatenie nákladov) majú stále veľký dosah na chybovosť v jednotlivých oblastiach výdavkov. S preplácaním nákladov sa spája omnoho vyššia chybovosť (5,2 %) ako s výdavkami na základe nárokov (1,9 %).
• Nápravné opatrenia, ktoré vykonali orgány v členských štátoch a Komisia, mali pozitívny vplyv na odhadovanú chybovosť. Bez týchto opatrení by naša celková odhadovaná chybovosť dosiahla 4,3 %. Komisia síce urobila kroky na skvalitnenie posudzovania rizika a vplyvu nápravných opatrení, no stále existuje priestor na zlepšenie.
• Keby Komisia, orgány v členských štátoch či nezávislí audítori využili všetky informácie, ktoré mali k dispozícii, mohli predísť značnej časti chýb pred uhradením súvisiacej platby, alebo ich odhaliť a napraviť.
• Sumy, ktoré sa majú uhradiť za tento rok a budúce roky, zostávajú veľmi vysoké. Komisia však nevypracovala prognózu toku hotovosti na nasledujúcich sedem až desať rokov. Takáto prognóza by zainteresovaným stranám umožnila predvídať budúce potreby z hľadiska platieb a rozpočtové priority.
• Častejšie využívanie finančných nástrojov, ktoré nie sú priamo financované z rozpočtu EÚ a ktoré my nekontrolujeme, predstavujú vyššie riziká z hľadiska zodpovednosti a koordinácie politík a činností EÚ.
• V súvislosti s ukazovateľmi, ktoré Komisia používa na meranie výkonnosti, sa dosiahol určitý pokrok, no nedostatky zostávajú. Ciele v oblasti riadenia je tiež potrebné lepšie rozpracovať na úrovni generálnych riaditeľstiev.
• Napriek tomu, že sme pri programe Horizont 2020 zistili zlepšenia v porovnaní so siedmym rámcovým programom, schopnosť Komisie monitorovať výkonnosť programu a podávať o nej správy je obmedzená. Spojitosť medzi desiatimi novými politickými prioritami Komisie a strategickým rámcom Európa 2020/Horizont 2020 treba lepšie objasniť. Touto nejasnosťou môžu byť poznačené aj iné aktivity EÚ.
• Napriek celkovo primeranej informovanosti o našich odporúčaniach pre členské štáty existujú veľké rozdiely, pokiaľ ide o formálne prijímanie následných opatrení k nim, a dôkazy o zmenách národnej politiky a praxe sú v dôsledku toho len obmedzené.

Kto sme

Sme Európsky dvor audítorov, nezávislý audítor EÚ. Podľa článku 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je našou povinnosťou predložiť Európskemu parlamentu a Rade vyhlásenie o vierohodnosti týkajúce sa spoľahlivosti účtovnej závierky a zákonnosti a riadnosti operácií, na ktorých sa zakladá. Sme nezávislí od inštitúcií a orgánov, ktoré kontrolujeme.

Čo sme kontrolovali

Rozpočet EÚ

Výdavky z rozpočtu EÚ sú dôležitým nástrojom na dosiahnutie cieľov politiky. Každoročne kontrolujeme príjmy a výdavky rozpočtu EÚ a vyjadrujeme svoje stanovisko k tomu, do akej miery je ročná účtovná závierka spoľahlivá a či sú príjmové a výdavkové operácie v súlade s príslušnými pravidlami a predpismi.

Výdavky dosiahli v roku 2015 celkovú výšku 145,2 mld. EUR, teda približne 285 EUR na jedného občana. Zodpovedá to približne 2,1 % celkových vládnych výdavkov členských štátov EÚ.

O rozpočte EÚ rozhoduje každý rok v kontexte sedemročného finančného rámca Európsky parlament a Rada. Za zabezpečenie náležitého plnenia rozpočtu zodpovedá predovšetkým Komisia. Takmer 80 % rozpočtu sa čerpá v rámci tzv. zdieľaného hospodárenia, pri ktorom jednotlivé členské štáty rozdeľujú prostriedky a riadia výdavky v súlade s právnymi predpismi EÚ (napríklad v prípade výdavkov v oblasti hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a výdavkov na prírodné zdroje).

Odkiaľ pochádzajú peniaze?

Rozpočet EÚ je financovaný z rôznych zdrojov. Najväčší podiel tvoria platby členských štátov odvodené z ich hrubého národného dôchodku (94,0 mld. EUR). Medzi ďalšie zdroje patria platby členských štátov na základe ciel a poľnohospodárskych poplatkov (18,7 mld. EUR), ako aj vybranej dane z pridanej hodnoty (18,3 mld. EUR).

Ako sa vynakladajú peniaze?

Ročný rozpočet EÚ sa vynakladá na rôzne oblasti (pozri graf 1). Platby sa vykonávajú na podporu rôznorodých činností, ako sú poľnohospodárstvo a rozvoj vidieckych a mestských oblastí, projekty dopravnej infraštruktúry, výskum, školenia pre nezamestnaných, podpora pre krajiny, ktoré sa usilujú o členstvo v EÚ, alebo pomoc susediacim a rozvojovým krajinám.

Finančné prostriedky EÚ sa vynakladajú prostredníctvom dvoch typov výdavkových programov s rozdielnymi formami rizika:

• Programy založené na nárokoch, pri ktorých je platba podmienená splnením určitých podmienok, napríklad študentské a výskumné štipendiá (v rámci výdavkov na konkurencieschopnosť), priama pomoc pre poľnohospodárov (v rámci prírodných zdrojov), priama rozpočtová podpora (v rámci stratégie Globálna Európa) alebo mzdy a dôchodky (v rámci administratívy).
• Systémy preplatenia nákladov, pri ktorých EÚ uhrádza oprávnené náklady na oprávnené činnosti. Tieto systémy zahŕňajú napríklad výskumné projekty (v rámci výdavkov na konkurencieschopnosť), programy investícií do rozvoja regiónov a vidieka (výdavky v rámci politiky súdržnosti a prírodných zdrojov), vzdelávacie programy (v rámci politiky súdržnosti) a rozvojové projekty (v rámci stratégie Globálna Európa).

Čo sme zistili

Účtovná závierka EÚ poskytuje pravdivý a verný obraz

Účtovná závierka za rok 2015 bola vypracovaná v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi pre verejný sektor a poskytuje pravdivý a verný obraz o finančných výsledkoch EÚ za daný rok a jej aktívach a pasívach na konci roka. Môžeme preto vyjadriť výrok bez výhrad k spoľahlivosti účtovnej závierky (t. j. schváliť ju) ako každý rok od roku 2007.

Odhadovaná chybovosť stále výrazne prekračuje prah významovosti vo výške 2 %

Kľúčovým prvkom našej audítorskej práce je testovanie vzoriek operácií z celého rozpočtu EÚ s cieľom poskytnúť nestranné presné odhady toho, do akej miery sú príjmy a rozličné výdavkové oblasti ovplyvnené chybami.

Graf 2 obsahuje zhrnuté výsledky za rok 2015. Kliknutím sem získate viac informácií o našom audítorskom prístupe a odhade chybovosti.

Odhad chybovosti vychádza z vyčísliteľných chýb zistených v štatistickej vzorke operácií, ktoré sme testovali.

Pri testovaní sme dospeli aj k výsledkom za jednotlivé výdavkové oblasti, čo je zobrazené v grafe 3.

^% Odhadovaná chybovosť vychádza z vyčísliteľných chýb, ktoré sme zistili pri našej práci, najmä pri testovaní vzorky operácií. Pri výbere vzorky a stanovovaní odhadu chybovosti uplatňujeme štandardné štatistické metódy (pozri kapitolu 1, prílohu 1.1 k výročnej správe za rok 2015).

^* Nepredkladáme špecifické hodnotenie výdavkov v rámci okruhu 3 VFR (Bezpečnosť a občianstvo) a okruhu 6 VFR (Kompenzácie) ani hodnotenie ostatných výdavkov (osobitné nástroje mimo VFR na obdobie 2014 – 2020, napr. rezerva na núdzovú pomoc, Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, Fond solidarity Európskej únie a nástroj flexibility). Práca v týchto oblastiach však prispieva k nášmu celkovému záveru o výdavkoch za rok 2015.

^** Rozdielne sumy v grafoch 1 a 3 vyplývajú zo skutočnosti, že platobné operácie preskúmavame v okamihu, keď vznikli, boli zaznamenané a prijaté. Zálohové platby sa preskúmavajú len vtedy, keď príjemca zdôvodní použitie prostriedkov a platba sa zúčtuje alebo ju možno získať späť.

Analýza výsledkov auditu

Odhadovaná chybovosť, ktorá vyjadruje mieru nezrovnalostí v operáciách, za platby v roku 2015 je 3,8 %, teda nižšia ako v roku 2014 (4,4 %) a v roku 2013 (4,5 %). Oproti predchádzajúcim rokom to predstavuje zlepšenie, no táto chybovosť stále výrazne prekračuje prah významnosti na úrovni 2 % (pozri graf 4). Výsledky auditu vo všeobecnosti zodpovedajú výsledkom za predchádzajúce roky.

Poznámky:

Pri stanovovaní odhadu chybovosti používame štandardné štatistické metódy. Sme na 95 % presvedčení, že chybovosť v celkovom súbore sa nachádza medzi spodnou a hornou hranicou chybovosti (podrobnejšie informácie sú uvedené v kapitole 1, príloha 1.1 k výročnej správe za rok 2015).

V dôsledku zmeny v právnom rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, ku ktorej došlo v roku 2015, nie je krížové plnenie už súčasťou testovania operácií. V minulých rokoch sa takéto chyby zohľadňovali (informácie o aktualizácii audítorského prístupu pozri v nasledujúcom rámčeku).

V grafe 5 sa porovnáva odhadovaná chybovosť za roky 2014 a 2015, pričom sa zohľadňujú okruhy rôznych výdavkových oblastí v rámci viacročného finančného rámca (VFR). Významný pokles odhadovanej chybovosti bol zaznamenaný v oblastiach hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, konkurencieschopnosti pre rast a zamestnanosť a prírodných zdrojov. Mierne vyššia chybovosť oproti roku 2014 bola zistená v oblasti stratégie Globálna Európa a v oblasti administratívy. Administratívne výdavky mali najnižšiu odhadovanú chybovosť (0,6 %) a nenachádzali sa v nich významné chyby.

^% Odhadovaná chybovosť vychádza z vyčísliteľných chýb, ktoré sme zistili pri našej práci, najmä pri testovaní vzorky operácií. Pri výbere vzorky a stanovovaní odhadu chybovosti uplatňujeme štandardné štatistické metódy (pozri kapitolu 1, prílohu 1.1 k výročnej správe za rok 2015).

^* V dôsledku zmeny v právnom rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, ku ktorej došlo v roku 2015, nie je krížové plnenie už súčasťou testovania operácií. V roku 2014 predstavoval podiel takýchto chýb na celkovej odhadovanej chybovosti (3,6 %) v okruhu 2 VFR 0,6 percentuálneho bodu.

V grafe 6 analyzujeme podiel jednotlivých oblastí výdavkov podľa okruhov VFR na celkovej odhadovanej chybovosti. Výdavky v oblasti hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti sú druhé najvyššie v rozpočte EÚ a majú najvyššiu odhadovanú chybovosť. Preto majú najväčší podiel na celkovej odhadovanej chybovosti (polovica celkovej chybovosti). Takmer všetky výdavky v tejto oblasti majú podobu preplatenia nákladov. Tretinu odhadovanej chybovosti za rok 2015 v tejto výdavkovej oblasti tvoria neoprávnené výdavky vo výkazoch nákladov príjemcov a výber neoprávnených projektov, činností alebo príjemcov. Chyby v dôsledku porušenia pravidiel verejného obstarávania tvoria jednu sedminu chybovosti.

^% Podiel z celkového odhadu chybovosti vyjadrený v percentuálnych bodoch.

Prírodné zdroje majú najväčší podiel na rozpočte EÚ a tiež značne prispievajú k celkovej odhadovanej chybovosti za rok 2015 (takmer tretina celkovej chybovosti). K odhadovanej chybovosti v tejto výdavkovej oblasti najvyšším podielom prispelo deklarovanie nadhodnotených poľnohospodárskych plôch (takmer polovica). Chyby v dôsledku neoprávnených príjemcov, činností alebo výdavkov tvorili pätinu chybovosti. Európsky poľnohospodársky záručný fond (EPZF) predstavuje viac než tri štvrtiny výdavkov v rámci prírodných zdrojov, je však výrazne menej ovplyvnený chybami (2,2 %)ako rozvoj vidieka (5,3 %). Rozvoj vidieka charakterizuje vyššia chybovosť v investičných výdavkoch, pri ktorých sa poľnohospodárske podniky dotujú prostredníctvom preplácania oprávnených výdavkov.

Odhadovaná chybovosť vo výdavkoch v oblasti konkurencieschopnosti pre rast a zamestnanosť je naďalej výrazne vyššia ako v iných výdavkových oblastiach. Veľká časť výdavkov vzniká pri preplácaní nákladov a väčšina chýb súvisela s uhradením nákladov na neoprávnených zamestnancov alebo nepriamych nákladov deklarovaných príjemcami. V oblasti Globálna Európa dve tretiny odhadovanej chybovosti tvorilo akceptovanie platieb Komisiou za práce, služby alebo dodávky, ktoré neboli vykonané alebo poskytnuté, a neoprávnené náklady preplatené Komisiou.

Výdavky, pri ktorých neboli splnené nevyhnutné podmienky na zahrnutie do projektov financovaných z prostriedkov EÚ, sa naďalej najväčšou mierou podieľajú na celkovej odhadovanej chybovosti (neoprávnené náklady zahrnuté do výkazov nákladov: 42 % celkovej odhadovanej chybovosti). Ďalšími dvomi veľkými prispievateľmi k odhadovanej chybovosti boli nesprávne deklarovanie plochy poľnohospodármi (19 %) a neoprávnené projekty/činnosti alebo príjemcovia (16 %). Závažné chyby v oblasti verejného obstarávania (11 %) prispeli k chybovosti výrazne menšou mierou ako v roku 2014 (pozri graf 7).

^% Podiel z celkového odhadu chybovosti vyjadrený v percentuálnych bodoch.

^* V dôsledku zmeny v právnom rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, ku ktorej došlo v roku 2015, nie je krížové plnenie už súčasťou testovania operácií.

Výdavky spojené s preplácaním nákladov boli najviac poznačené chybami

Správny výpočet platieb príjemcom finančných prostriedkov často závisí od informácií poskytnutých samotnými príjemcami. Mimoriadny význam to má najmä v súvislosti s preplácaním nákladov.

V jednotlivých typoch výdavkov EÚ na programy sa vyskytujú tieto chyby:

• Vo výdavkoch v súvislosti s preplácaním nákladov sa chybovosť odhaduje na 5,2 % (2014: 5,5 %). Typickými chybami v tejto oblasti sú neoprávnené náklady uvedené v žiadostiach o preplatenie nákladov, neoprávnené projekty, činnosti a príjemcovia a vážne porušenie pravidiel verejného obstarávania.
• V prípade programov, kde sa platby vykonávajú na základe nárokov, sa chybovosť odhaduje na 1,9 % (2014: 2,7 %), pričom typickou chybou je mierne nadhodnotenie poľnohospodárskej plochy poľnohospodárom.

Z grafu 8, ktorý je založený na audítorskom testovaní výdavkov EÚ za posledné dva roky, jasne vyplýva, že čím sú informácie požadované od príjemcov komplexnejšie, tým vyššie je riziko vzniku chýb.

¹ Preplatenie nákladov v oblasti Globálna Európa sa týka aj projektov s viacerými darcami, ktoré majú v skutočnosti mnohé charakteristiky výdavkov založených na nárokoch a sú ovplyvnené nižšou chybovosťou.

Spôsob hospodárenia má obmedzený vplyv na chybovosť

Podobne ako v minulom roku sme aj v roku 2015 znovu stanovili takmer identický odhad chybovosti v rámci zdieľaného hospodárenia s členskými štátmi (4,0 % v roku 2015 a 4,6 % v roku 2014), ako aj pri výdavkoch, ktoré priamo riadi Komisia (3,9 % v roku 2015 a 4,6 % v roku 2014).

Vplyv na chybovosť v rôznych výdavkových oblastiach majú skôr rôzne profily rizika v systémoch založených na preplácaní nákladov a nárokoch ako spôsoby hospodárenia (pozri graf 9). Odhadovaná chybovosť omnoho viac súvisí so základom pre platbu ako so spôsobom hospodárenia. Najvyššiu chybovosť za posledné dva roky sme zistili v oblastiach konkurencieschopnosti pre rast a zamestnanosť (s ktorou priamo hospodári Komisia a nepriamo poverené subjekty) a hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti (na ktorú sa vzťahuje zdieľané hospodárenie). V oboch týchto oblastiach sa prevažne využívajú systémy založené na preplácaní nákladov.

Vysvetlivky:

V grafoch je zobrazená tá istá suma výdavkov.

^• V hornom grafe sú výdavky rozdelené podľa spôsobu hospodárenia a vyplýva z neho, že veľká väčšina prevádzkových výdavkov vzniká v rámci zdieľaného hospodárenia.

^• V spodnom grafe sú výdavky rozdelené podľa základu pre platbu a vyplýva z neho, že výdavky súvisiace s preplácaním nákladov sú výrazne vyššie ako výdavky založené na nárokoch.

^• Umiestnenie pruhov vyjadruje odhadovanú chybovosť. Z grafu vyplýva, že spôsob hospodárenia má na chybovosť obmedzený vplyv, kým základ pre platbu ju ovplyvňuje vo významnej miere.

Nápravné opatrenia ovplyvnili odhadovanú chybovosť

Členské štáty a Komisia používajú nápravné opatrenia v prípadoch nezrovnalostí vo výdavkoch a v situáciách, keď sa chyby v platbách nezistili v procese skôr. Mechanizmy, ktoré sa uplatňujú na vykonanie a zaznamenanie nápravných opatrení, sú zložité. Vo výsledkoch auditu sa snažíme zohľadňovať tieto opatrenia, ak sú prijaté pred uhradením platby alebo pred naším preskúmaním. Kontrolujeme vykonávanie týchto opráv (napr. spätné získanie prostriedkov od príjemcov a opravy na úrovni projektov) a v prípade potreby upravujeme vyčíslenie chybovosti. Berieme na vedomie opravy, ktoré sa vykonali po oznámení o našich auditoch. Nepredpokladáme však, že nápravné opatrenia, ktoré boli vykonané na základe našej práce sú reprezentatívne pre celkový súbor.

Ak by sa v roku 2015 tieto nápravné opatrenia neuplatnili na platby, ktoré sme kontrolovali, celková odhadovaná chybovosť by bola 4,3 % a nie 3,8 %.

Zistili sme však tiež, že pri niektorých operáciách, ktoré boli ovplyvnené chybami, sa mohlo týmto chybám predísť alebo mohli byť zistené a opravené pred ich vznikom, keby Komisia, orgány členských štátov alebo nezávislí audítori využili všetky informácie, ktoré mali k dispozícii. Na základe operácií v našich vzorkách možno konštatovať, že sa tak potenciálne mohla znížiť odhadovaná chybovosť vo výdavkoch v rámci zdieľaného hospodárenia i vo výdavkoch priamo riadených Komisiou.

Napríklad využitie všetkých dostupných informácií by umožnilo znížiť chybovosť celkovo o 3,2 percentuálneho bodu vo výdavkoch v oblasti rozvoja vidieka, životného prostredia, klímy a rybného hospodárstva (5,3 %), o 3,0 percentuálneho bodu vo výdavkoch v oblasti hospodárskej, sociálnej a územnej spolupráce (5,2 %) a o 0,9 percentuálneho bodu vo výdavkoch v rámci poľnohospodárstva – EPZF (2,2 %). V prípade Európskych rozvojových fondov (ERF), ktoré väčšinou priamo riadi Komisia, sa mohla odhadovaná chybovosť (3,8 %) znížiť o 1,7 percentuálneho bodu.

Pri hodnotení rizika a vplyvu nápravných opatrení Komisiou existuje priestor na ďalšie zlepšenie

Každé generálne riaditeľstvo Komisie vypracúva výročnú správu o činnosti. Poskytujú prehľad o dosahovaní kľúčových cieľov politiky (analyzované v nasledujúcej časti) a zahŕňajú správu generálneho riaditeľa o riadení určenú členom Komisie. V roku 2015 Komisia zjednodušila štruktúru výročných správ o činnosti a generálnym riaditeľom poskytla väčšiu pružnosť v spôsobe ich prezentácie.

Z našej analýzy týkajúcej sa odhadu chybovosti Komisiou (tzv. riziková suma) vyplýva, že sa prijali ďalšie kroky na zlepšenie vyčíslenia rizikových súm a nápravnej schopnosti. V hodnotení oboch týchto záležitostí má však Komisia ešte priestor na zlepšenie.

Sumy, ktoré sa majú uhradiť za tento rok a budúce roky, sú vysoké

Rozpočet na platby v roku 2015 bol druhý najvyšší v histórii. Navyše tretí rok po sebe konečná úroveň platieb (145,2 mld. EUR) prekročila úroveň stanovenú v pôvodnom rozpočte (141,3 mld. EUR). To sa uskutočnilo prostredníctvom ôsmich opravných rozpočtov v priebehu roka.

Viac než tri štvrtiny prevádzkových výdavkov šli na systémy fungujúce podľa pravidiel predchádzajúceho VFR. Zahŕňajú dotácie poľnohospodárom za rok 2014, preplatenie žiadostí v súvislosti s projektmi v oblasti súdržnosti v rámci operačných programov na obdobie rokov 2007 – 2013 a na výskumné projekty siedmeho rámcového programu, ktorý začal v roku 2007.

Miera záväzkov bola v roku 2015 vyššia ako v ktoromkoľvek predchádzajúcom roku a sotva ostala v rámci celkového limitu (97,7 % z disponibilnej sumy). Pretrvávanie dlhých odkladov od pôvodných záväzkov po konečné zúčtovanie výdavkov znamená, že štruktúry výdavkov pomaly reagujú na meniace sa rozpočtové priority, a zvyšuje riziko, že dokumenty nebudú v čase uzávierky k dispozícii. Odporúčame, aby Komisia prijala opatrenia na zníženie nesplatených záväzkov vrátane rýchlejšieho postupu rušenia záväzkov, rýchlejšieho ukončovania programov na obdobie rokov 2007 – 2013, častejšieho využívania čistých opráv pri výdavkoch v oblasti súdržnosti, zníženia hotovosti v držbe fiduciárov a kompilácie plánov platieb a prognóz v oblastiach s významnou mierou nesplatených záväzkov a iných povinností.

Čerpanie európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) na obdobie rokov 2007 – 2013 výrazne zaostáva. Ku koncu roka 2015 zostávalo nevyčerpaných 10 % z celkovej sumy 446,2 mld. EUR pridelenej na všetky schválené operačné programy. Zaznamenali sme, že päť členských štátov (Česká republika, Španielsko, Taliansko, Poľsko a Rumunsko) je zodpovedných za vyše polovicu nevyužitých záväzkov fondov EŠIF, na základe ktorých nebola uhradená platba.

Toto nahromadenie môže pre niektoré členské štáty znamenať značný problém. Na využitie všetkých finančných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii na toto obdobie, musia orgány predložiť platné žiadosti, ktoré sa rovnajú celkovým nesplateným záväzkom spolu s požadovanou sumou spolufinancovania zo strany členského štátu a so sumou predbežného financovania, ktorá už bola z rozpočtu poskytnutá. V niektorých členských štátoch nevyužitý príspevok EÚ spolu s požadovaným vnútroštátnym spolufinancovaním presahuje 15 % celkových všeobecných verejných výdavkov. Odporúčame Komisii zvážiť pri rozpočtovom a finančnom hospodárení kapacitné obmedzenia v niektorých členských štátoch s cieľom zabezpečiť účinné využitie finančných prostriedkov.

Ako sme informovali už v predchádzajúcich rokoch, Komisia nevypracúva a každoročne neaktualizuje prognózu toku hotovosti na sedem až desaťročné obdobie, ktorá by sa vzťahovala na kľúčové prvky, ako rozpočtové stropy, platobné potreby, kapacitné obmedzenia a potenciálne zrušenie záväzkov. Takáto prognóza by zainteresovaným stranám umožnila predvídať budúce potreby z hľadiska platieb a rozpočtové priority.

S častejším využívaním finančných nástrojov sa spájajú vyššie riziká

Niekoľko finančných mechanizmov na podporu politík EÚ sa nefinancuje priamo z rozpočtu EÚ a ani sa nezaznamenáva v súvahe EÚ. Medzi ne patrí Európsky nástroj finančnej stability, Európsky mechanizmus pre stabilitu, jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií a Európska investičná banka a súvisiaci Európsky investičný fond. Niektoré z nich nie sú predmetom nášho auditu. Častejšie využívanie takýchto finančných nástrojov predstavuje vyššie riziko z hľadiska zodpovednosti a koordinácie politík a činností EÚ.

Iné mechanizmy sa čiastočne zaznamenávajú v súvahe EÚ, napríklad nástroje kombinovaného financovania a Európsky fond pre strategické investície (EFSI). Jedným mechanizmom, ktorý kontrolujeme osobitne, sú Európske rozvojové fondy (na zobrazenie našich pripomienok kliknite sem).

Okrem toho sme si všimli častejšie využívanie finančných nástrojov v období rokov 2014 – 2020 v rámci nepriameho hospodárenia. Medzi tieto nástroje patria predovšetkým úvery, kapitálové nástroje, záruky a nástroje na rozdelenie rizika. Skupina Európskej investičnej banky (EIB) riadila takmer všetky finančné nástroje v rámci nepriameho hospodárenia. V týchto nástrojoch sa držia čoraz väčšie sumy finančných prostriedkov.

V rámci zdieľaného hospodárenia ostali nevyužité sumy finančných nástrojov pomerne vysoké, pričom 80 % sa sústreďuje v piatich členských štátoch (a z nich sa Talianska týkalo 45 % z celkovej sumy).

Začatie fungovania fondu EFSI malo vplyv na oneskorenie štartu Nástroja na prepájanie Európy. EFSI bude mať dosah aj na využívanie niektorých ďalších finančných nástrojov. Odporúčame, aby Komisia zhodnotila tieto faktory.

Lepšie zameranie pozornosti na výkonnosť

Finančné prostriedky EÚ by sa mali vynakladať v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia: hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť. Dosahovanie dobrej výkonnosti zahŕňa vstupy (finančné, ľudské, materiálne, organizačné alebo regulačné prostriedky potrebné na realizáciu programu), výstupy (dosiahnuté výsledky programu), výsledky (okamžité účinky programu na priamych adresátov alebo príjemcov) a vplyvy (dlhodobé zmeny v spoločnosti, ktoré možno aspoň čiastočne pripísať opatreniu EÚ).

Tieto atribúty posudzujeme pravidelne v rámci našich auditov výkonnosti. Naša výročná správa obsahuje tiež kapitolu, v ktorej sa posudzujú rôzne systémy zavedené Komisiou na zabezpečenie toho, aby sa finančné prostriedky EÚ vynakladali dobre, a nielen v súlade s príslušnými právnymi predpismi. V tejto kapitole sa hodnotí aj to, nakoľko dobre sa na základe odporúčaní Dvora audítorov prijímajú následné opatrenia, a analyzujú niektoré hlavné odkazy z našich auditov výkonnosti realizovaných v danom roku. V tejto výročnej správe sa v uvedenej kapitole venuje osobitná pozornosť systémom riadenia výkonnosti pre program Horizont 2020, čím sa nadväzuje na minuloročné preskúmanie v súvislosti so stratégiou Európa 2020.

Rozpočet programu Horizont 2020 na obdobie rokov 2014 – 2020 predstavuje zhruba 75 mld. EUR. Programom sa podporuje stratégia Európa 2020 a cieľ EÚ vytvoriť európsky výskumný priestor. Po prvýkrát spája výdavkové programy v oblasti výskumu a inovácií, ktoré boli doteraz oddelené. Financovanie sa poskytuje hlavne v podobe grantov, hoci k dispozícii sú aj iné formy financovania, napríklad prostredníctvom finančných nástrojov.

Je neľahké vysledovať príspevok programu Horizont 2020 k stratégii Európa 2020

Horizont 2020 je ambiciózny program so širokým záberom. Jeho všeobecný cieľ je založený na troch prioritách: excelentná veda, vedúce postavenie priemyslu a spoločenské výzvy. Medzi stratégiou Európa 2020 a programom Horizont 2020 sú prepojenia na vysokej úrovni. Dvomi z troch hlavných ukazovateľov pre Horizont 2020 sa meria aj jeho napredovanie v porovnaní so stratégiou Európa 2020. Tieto ukazovatele však majú pri sledovaní príspevku programu Horizont 2020 k stratégii Európa 2020 len obmedzené využitie.

Dva súbory prekrývajúcich sa, no rozdielnych politických priorít pre program Horizont 2020

Európska komisia prijala na obdobie rokov 2014 – 2019 desať politických priorít. Nie sú však úplne rovnaké ako priority stratégie Európa 2020. Nie je to však problém, pretože je bežné, aby sa strategické priority menili v závislosti od okolností, a priority Komisie nemusia byť presne také isté ako priority EÚ ako celku. No ako upozornil Útvar Komisie pre vnútorný audit, a teraz aj Dvor audítorov, Komisia doteraz nerozvrhla vzťah medzi týmito dvomi súbormi priorít a tieto prepojenia by v súčasnosti už mali byť vyjasnené. Komisia v tejto súvislosti akceptuje naše odporúčanie.

Čiastočná komplementárnosť výskumných programov členských štátov a EÚ

Kľúčovým faktorom úspechu programu Horizont 2020 je účinná synergia a komplementárnosť národných programov v oblasti výskumu a inovácií a programov EÚ. Najvyššie kontrolné inštitúcie Bulharska a Portugalska zistili, že hoci v ich krajinách existujú oblasti, v ktorých sa národné a európske programy dopĺňajú, na vnútroštátnej úrovni sa vyskytujú aj určité obmedzenia.

Nastavenie programu Horizont 2020 sa dôsledne nezameriava na výkonnosť

V právnom rámci pre program Horizont 2020 sa stanovuje niekoľko dôležitých prvkov pre riadenie výkonnosti, ako sú ciele a kľúčové ukazovatele výkonnosti. Celkovo sú schválené ciele a ukazovatele oproti predchádzajúcim rámcovým programom skutočným zlepšením. Ukazovatele výkonnosti používané v programe Horizont 2020 majú však niekoľko nedostatkov, napríklad vo vzťahu k rovnováhe ukazovateľov, ktoré merajú len vstupy alebo výstupy namiesto výsledkov a vplyvu, ako aj chýbajúce referenčné hodnoty či málo ambiciózne ciele.

V právnych predpisoch pre Horizont 2020 sa vyžaduje, aby sa v pracovných programoch stanovovali ciele, ktoré sa majú dosiahnuť, ako aj očakávané výsledky. Týmto spôsobom sa môžu ciele vysokej úrovne vymedzené v právnych predpisoch premietnuť do cieľov na nižšej úrovni, ktoré sú užitočné pre riadenie výkonnosti. My sme však zistili, že Komisia nevyužíva svoje pracovné programy pre Horizont 2020 ani súvisiace výzvy na zvýšenie požadovaného cieleného zamerania na výkonnosť.

V súvislosti s návrhmi a dohodami o grante, ktoré sme preskúmali, sme zistili dostatočný dôraz na výkonnosť v cieľoch, keď to vyžaduje Komisia. To isté platí aj pre proces hodnotenia týchto návrhov. V dohodách o grante sa od príjemcov vyžaduje predkladať informácie na účely agregovania ukazovateľov výkonnosti programu Horizont 2020. Avšak uplatňovanie širšieho pojmu „očakávaného vplyvu” namiesto „očakávaného výsledku” zvyšuje riziko, že informácie poskytnuté za túto časť budú príliš všeobecné a posúdenie výkonnosti programu Horizont 2020 sa bude ťažko realizovať.

Komisia neuplatňuje vždy hlavné pojmy týkajúce sa výkonnosti (napr. „výstup”, „výsledky”, a „vplyv”) jednotne. Hoci inštitúcia vymedzila, ako by sa mali tieto termíny bežne používať, sama tieto definície často nedodržiava.

Komisia má obmedzenú schopnosť monitorovať výkonnosť programu Horizont 2020 a predkladať o nej správy

Zistili sme, že súčasné nastavenie Komisii neumožňuje osobitne monitorovať výdavky a výkonnosť výskumu a rozvoja a inovácií v rámci programu Horizont 2020 a predkladať o nich správy. Príspevok programu Horizont 2020 k stratégii Európa 2020 je okrem toho dobre stanovený v rozpočtovom procese vďaka zverejneným programovým vyhláseniam, no Komisia doteraz nepredložila žiadnu významnú správu o vykonávaní programu Horizont 2020 a jeho príspevku k stratégii Európa 2020.

Na úrovni generálnych riaditeľstiev boli zaznamenané aj ciele, ktoré nie sú vhodné na účely riadenia

Osobitnou témou našej kapitoly bolo preskúmanie plánov riadenia a výročných správ o činnosti štyroch generálnych riaditeľstiev zodpovedných za výdavky v oblasti prírodných zdrojov. Všimli sme si, že mnohé ciele použité v plánoch riadenia a vo výročných správach o činnosti boli prevzaté priamo z politických či legislatívnych dokumentov a na účely riadenia a monitorovania neboli dostatočne podrobné.

Faktory ovplyvňujúce optimálnu hodnotu za vynaložené prostriedky a výsledky v EÚ

V roku 2015 sme uverejnili 25 osobitných správ, ktoré sa týkali mnohých tém auditov výkonnosti a v ktorých sa posudzuje, či bola pomoc EÚ riadená podľa zásad riadneho finančného hospodárenia (hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť). Úplný zoznam týchto správ nájdete kliknutím sem.

Kontrola prijatia následných opatrení na základe odporúčaní uvedených v osobitných správach

Tento rok sme skúmali, do akej miery sú orgány členských štátov informované o odporúčaniach v našich osobitných správach a v akej miere môžu na ich základe prijať následné opatrenia, pretože aj keď je naším hlavným kontrolovaným subjektom Komisia, niektoré z našich odporúčaní majú na ne vplyv. Pri prieskume, ktorý sme zorganizovali, sme zistili, že na úrovni členských štátov je primeraná úroveň informovanosti o odporúčaniach z našich auditov výkonnosti a naše odkazy prenikajú až do členských štátov prostredníctvom jedného alebo viacerých cielených komunikačných kanálov. Existujú však veľké rozdiely, pokiaľ ide o formálne prijímanie následných opatrení k odporúčaniam, a dôkazy o zmenách národnej politiky a praxe sú v dôsledku toho len obmedzené. Je zjavné, že existuje priestor na zlepšenie a touto záležitosťou sa budeme ďalej zaoberať v nasledujúcich mesiacoch v spolupráci s príslušnými orgánmi a zainteresovanými stranami.

Podrobnejšie informácie o oblastiach príjmov a výdavkov

Príjmy
153,8 mld. EUR

Čo sme kontrolovali

Náš audit sa týkal príjmov EÚ, z ktorých sa financuje jej rozpočet. Príspevky vypočítané na základe hrubého národného dôchodku (HND) členských štátov sa v roku 2015 celkovo podieľali na príjmoch 64 % a príspevky vypočítané na základe dane z pridanej hodnoty (DPH) vybranej členskými štátmi 13 %. Tradičné vlastné zdroje, najmä clá z dovozu a produkcie cukru, ktoré vyberajú vnútroštátne orgány členských štátov v mene EÚ, predstavovali ďalších 13 % príjmov, pričom zvyšných 10 % príjmov pochádzalo z iných zdrojov.

Čo sme zistili

Výhrada je prostriedkom, ktorým sa sporný prvok v údajoch o HND predložených členskými štátmi ponechá otvorený pre potenciálnu opravu. Overovacie cykly Komisie týkajúce sa HND pokrývajú dlhé obdobia. Výsledné opravy môžu mať významný vplyv na príspevky niektorých členských štátov.

Po významných opravách vykonaných v roku 2014 Komisia v roku 2015 zrušila väčšinu výhrad. Vo vzorke zrušených výhrad, ktoré sme analyzovali, sme nezistili žiadne vážne problémy.

Upozorňujeme tiež na jediné všeobecné výhrady, ktoré boli na konci roka 2015 nevyriešené a týkali sa údajov o HND Grécka za roky 2008 a 2009. Hoci sa dosiahol pokrok pri zlepšovaní spoľahlivosti údajov o HND Grécka, tieto výhrady neboli zrušené.

Pokiaľ ide o clá, orgány členských štátov vykonávajú kontroly s cieľom overiť, či dovozcovia dodržiavajú nariadenia o sadzbách a dovoze. Takisto ako v minulých rokoch, aj teraz sme zistili, že metodika uplatňovaná pri týchto kontrolách (zahŕňajúcich aj audity po colnom konaní), ich kvalita a výsledky, ktoré tieto kontroly vyprodukovali, sa v jednotlivých kontrolovaných členských štátoch líšili. Poukázali sme aj na prerušovanie plynutia trojročnej premlčacej doby vo Francúzsku v súvislosti s oznamovaním dlhu, čo je postup, ktorý sa odlišuje od postupu v ostatných členských štátoch a vedie k nerovnakému zaobchádzaniu s hospodárskymi subjektmi v EÚ.

Na konci roka 2015 mala Komisia zoznam 325 otvorených bodov, ktoré sa týkali nedodržania colných predpisov EÚ, ktoré zistili pri inšpekciách v členských štátoch Tieto nevyriešené záležitosti si vyžadujú, aby členské štáty prijali opatrenia na nápravu situácie, a majú potenciálny finančný dosah. Zistili sme neefektívne vedenie pohľadávok (tzv. účtov B) v členských štátoch. Komisia zistila podobné nedostatky v 17 z 22 členských štátov, ktoré kontrolovala.

My sme odhalili riziká v súvislosti s vymáhaním colného dlhu od spoločností registrovaných mimo EÚ a od občanov krajín mimo EÚ. Našli sme niekoľko prípadov v rôznych členských štátoch, keď subjekty neboli schopné vymôcť dlh od občanov alebo spoločností so sídlom napríklad v Bielorusku, na Britských Panenských ostrovoch, v Rusku, vo Švajčiarsku, v Turecku a na Ukrajine.

Čo odporúčame

Odporúčame, aby Komisia:

• prijala potrebné kroky na zjednotenie lehôt na oznamovanie dlhu hospodárskym subjektom vo všetkých členských štátoch,
• zabezpečila, aby členské štáty v štvrťročných výkazoch správne deklarovali sumy, ktoré vyzbierali z cla, a poskytla usmernenie k tomu, o čom sa majú viesť záznamy,
• do najväčšej možnej miery uľahčila vymáhanie colných dlhov členskými štátmi v prípadoch, keď dlžníci nemajú sídlo v členskom štáte EÚ,
• zlepšila kontroly výpočtov príspevkov z Európskeho hospodárskeho priestoru a Európskeho združenia voľného obchodu a výpočtov mechanizmov opráv.

Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť
14,5 mld. EUR

Čo sme kontrolovali

Ciele, ktoré sa majú prostredníctvom týchto výdavkov dosiahnuť, zahŕňajú skvalitnenie výskumu a inovácií, posilnenie systémov vzdelávania a podporu zamestnanosti, zabezpečenie jednotného digitálneho trhu, propagovanie energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej účinnosti, modernizáciu odvetvia dopravy a zlepšovanie podnikateľského prostredia, najmä pre malé a stredné podniky (MSP).

Výskum a inovácie, ktoré tvoria 62 % výdavkov, sa realizujú prostredníctvom siedmeho rámcového programu v oblasti výskumu a rozvoja na obdobie rokov 2007 – 2013 (7. RP) a nového rámcového programu na roky 2014 až 2020 – Horizont 2020. Prostredníctvom ďalších veľkých výdavkových nástrojov sa podporuje vzdelávanie, odborná príprava, mládež a šport (program celoživotného vzdelávania a Erasmus+), rozvoj dopravnej infraštruktúry (program transeurópskej dopravnej siete a Nástroj na prepájanie Európy), odvetvie energetiky (Európsky energetický program pre oživenie) a vesmírne programy (programy satelitnej navigácie ako Galileo a Európska geostacionárna navigačná prekrývacia služba a Copernicus, program monitorovania Zeme).

Takmer 90 % výdavkov je vo forme grantov súkromným a verejným príjemcom a Komisia prepláca náklady, ktoré príjemcovia deklarujú vo výkazoch nákladov na projekty.

Čo sme zistili

V oblasti výskumu a inovácií sme zistili podobné typy a rozsah chýb ako chyby v priebehu 7. RP. V porovnaní s minulými rokmi sme naopak zistili menej chýb v platbách v rámci ostatných výdavkových nástrojov.

Väčšina chýb sa týka preplatenia neoprávnených nákladov na zamestnancov a nepriamych nákladov deklarovaných príjemcami.

Pri nákladoch na zamestnancov príjemcovia často nesprávne vypočítali hodinovú mzdu zamestnancov pridelených na projekt alebo neboli schopní predložiť podporné dôkazy o skutočnom čase strávenom na projekte. Pri nepriamych nákladoch sa chyby týkali nesprávnych režijných sadzieb alebo deklarovania nákladov, ktoré nesúviseli s projektom. Keď príjemcovia deklarovali paušálnu sadzbu pre priame náklady na základe percentuálneho podielu priamych nákladov, viedla chyba v ich priamych nákladoch k pomernej chybe v deklarovaných nepriamych nákladoch. Zistili sme aj chyby týkajúce sa porušenia pravidiel verejného obstarávania, hoci v tejto oblasti sme zaznamenali všeobecné zlepšenie dodržiavania pravidiel.

Takmer všetky chyby, ktoré sme našli vo výkazoch nákladov, vznikli v dôsledku nesprávneho výkladu zložitých pravidiel oprávnenosti alebo nesprávneho výpočtu nákladov. Identifikovali sme dva prípady podozrenia z podvodu, pri ktorých príjemcovia podľa všetkého zámerne nadhodnotili svoje oprávnené náklady na projekty.

Program Horizont 2020 má jednoduchšie pravidlá financovania ako 7. RP a Komisia vynaložila značné úsilie na zníženie administratívnej náročnosti. V našej výročnej správe za rok 2014 sme však upozornili, že niektoré kritériá oprávnenosti v novom rámcovom programe so sebou v skutočnosti prinášajú zvýšené riziko chýb, a odporučili sme, aby Komisia aktualizovala svoju stratégiu kontroly s cieľom riešiť napríklad tie prípady, keď výskumní pracovníci dostávajú aj ďalšie odmeny alebo keď účastníci využívajú rozsiahlu výskumnú infraštruktúru. Pri obmedzenom testovaní, ktoré sme v roku 2015 uskutočnili v súvislosti s programom Horizont 2020, sme zistili, že v praxi sa riziko chýb týkajúcich sa dodatočných odmien napĺňa.

Komisia zriadila spoločné podporné centrum, ktoré má pomôcť dosiahnuť efektívne a jednotné riadenia programu Horizont 2020 rôznymi vykonávajúcimi orgánmi. Ide o pozitívny krok smerom k zefektívneniu systémov a operácií IT, harmonizácii správy grantov, koordinácii kontrolných činností a zabezpečeniu, aby implementačné orgány uplatňovali pravidlá programu Horizont 2020 jednotne. Avšak Európsky inovačný a technologický inštitút, ktorý má riadiť 3 % rozpočtu programu Horizont 2020, sa nezúčastňuje na rámci riadenia a kontroly.

Čo odporúčame

Odporúčame, aby Komisia:

• spolu s vnútroštátnymi orgánmi a nezávislými audítormi využívala všetky relevantné informácie, ktoré majú k dispozícii, na predchádzanie chybám alebo ich odhaľovanie a nápravu pred preplatením nákladov,
• vydala usmernenie pre príjemcov o konkrétnych rozdieloch v programe Horizont 2020 v porovnaní so 7. RP a podobnými programami,
• vydala spoločné usmernenia pre implementačné orgány k výdavkom v oblasti výskumu a inovácií s cieľom zabezpečiť jednotné zaobchádzanie s príjemcami pri uplatňovaní odporúčaní auditu na spätné získanie neoprávnených nákladov v rámci 7. RP,
• dôsledne monitorovala vykonávanie extrapolovaných opráv na základe jej následných auditov preplatených nákladov v rámci 7. RP.

Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť
53,9 mld. EUR

Čo sme kontrolovali

Cieľom tejto výdavkovej oblasti je znížiť rozdiely v rozvoji jednotlivých regiónov, reštrukturalizovať upadajúce priemyselné oblasti a podporiť cezhraničnú, nadnárodnú a medziregionálnu spoluprácu. Tvoria ju dve hlavné časti: regionálna a mestská politika a zamestnanosť a sociálne veci.

• Regionálna a mestská politika EÚ sa financuje predovšetkým z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohézneho fondu (KF). Zodpovedá približne 80 % výdavkov v roku 2015. Z EFRR sa financujú projekty infraštruktúry, vytváranie alebo zachovávanie pracovných miest, iniciatívy v oblasti regionálneho hospodárskeho rozvoja a činnosti na podporu MSP. Z Kohézneho fondu sa financujú investície do infraštruktúry v oblasti životného prostredia a dopravy.
• Politika zamestnanosti a sociálnych vecí sa zväčša financuje prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu (ESF). Na túto oblasť sa vzťahuje 20 % výdavkov, ktoré pokrývajú financovanie investícií do ľudského kapitálu a podporujú opatrenia, ktorých cieľom je zlepšiť adaptabilitu pracovníkov a podnikov zmenám v organizácii práce, zvyšovať prístup k zamestnaniu, presadzovať sociálne začleňovanie znevýhodnených osôb a posilňovať kapacitu a efektívnosť verejných správ a verejných služieb.

EFRR, KF a ESF sa riadia spoločnými pravidlami okrem výnimiek stanovených v osobitných nariadeniach pre jednotlivé fondy. Riadenie výdavkov je zdieľané s členskými štátmi a zahŕňa spolufinancovanie projektov v rámci schválených výdavkových programov. Pravidlá oprávnenosti na preplatenie nákladov sú stanovené na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni a môžu sa v jednotlivých členských štátoch líšiť.

Okrem toho existujú špecifické nástroje a fondy, napríklad nástroj európskeho susedstva (ENI), ktorý je zameraný na susedné krajiny, a Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD). Spolu tvoria menej než 1 % celkových výdavkov.

Čo sme zistili

Hlavným zdrojom chýb vo výdavkoch v oblasti hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti ako celku je zahrnutie neoprávnených výdavkov do výkazov nákladov príjemcov a výber neoprávnených projektov, činností alebo príjemcov, po ktorých nasleduje porušovanie pravidiel verejného obstarávania a pravidiel štátnej pomoci.

Väčšina chýb vzniká v dôsledku deklarovania neoprávnených nákladov príjemcami. Niektoré projekty, ktoré sme preskúmali, navyše nespĺňali podmienky oprávnenosti stanovené v nariadeniach a/alebo vo vnútroštátnych pravidlách oprávnenosti.

Vážne porušovanie pravidiel verejného obstarávania vymedzených EÚ a členskými štátmi – napríklad nevhodne obstarané dodatočné práce alebo služby a neoprávnené použitie priameho udelenia zákazky – je naďalej významným zdrojom chýb vo výdavkoch z EFRR a Kohézneho fondu. Naša osobitná správa č. 10/2015 o opatreniach prijatých členskými štátmi a Komisiou na riešenie problému chýb v oblasti verejného obstarávania v tejto výdavkovej oblasti poskytuje dodatočnú analýzu a vysvetlenie týchto záležitostí.

Overujeme tiež, či sa dodržiavajú pravidlá EÚ týkajúce sa štátnej pomoci. Nezákonná štátna pomoc predstavuje pre prijímateľské subjekty nespravodlivú výhodu a narušuje vnútorný trh. Výnimky z tohto pravidla sú možné, no treba ich oznámiť Komisii a tá ich musí akceptovať. V našej osobitnej správe č. 24/2016 sa uvádzajú ďalšie informácie o potrebe dodatočného úsilia zo strany Komisie a členských štátov o predchádzanie porušovaniu pravidiel štátnej pomoci v oblasti súdržnosti, o ich odhaľovanie a nápravu.

V značnom podiely operácií ovplyvnených vyčísliteľnými chybami orgány členských štátov mali k dispozícii dostatočné informácie na to, aby chybám predišli alebo ich odhalili a opravili pred predložením žiadostí o preplatenie Komisii. Keby sa všetky tieto informácie použili na opravu chýb pred vykázaním výdavkov Komisii, odhadovaná chybovosť celkových výdavkoch v oblasti hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti by bola o 2,4 percentuálneho bodu nižšia. Okrem toho sme zistili, že v niekoľkých prípadoch chybu, ktorú sme odhalili, spôsobili vnútroštátne orgány. Tieto chyby prispeli k odhadovanej chybovosti 0,6 percentuálneho bodu.

Finančné nástroje v rámci EFRR a ESF

Koncom roka 2014 bola priemerná miera vyplácania platieb z finančných nástrojov konečným príjemcom na úrovni 57 %, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom predstavuje zlepšenie (47 %). Z týchto prostriedkov sa poskytuje pomoc podnikom alebo na mestské projekty, a to prostredníctvom kapitálových investícií, úverov alebo záruk. Celkovo bolo vytvorených 1 025 finančných nástrojov s celkovým vkladom približne 16,0 mld. EUR. Niektoré členské štáty majú ťažkosti využiť plnú výšku disponibilných prostriedkov, pričom Grécko, Španielsko, Taliansko, Holandsko, Rakúsko a Slovensko mali na konci roku 2014 najnižšie miery vyplatených prostriedkov.

Naša osobitná správa č. 19/2016 poskytuje ďalšie informácie o poznatkoch získaných pri plnení rozpočtu EÚ prostredníctvom finančných nástrojov v programovom období 2007 – 2013.

Posúdenie chybovosti Komisiou

Posúdenie chybovosti Komisiou, o ktorej informovali orgány auditu, je zväčša v súlade s dôkazmi poskytnutými týmito orgánmi auditu. Možnosti Komisie na potvrdenie (a v prípade potreby aj úpravu) vykázanej chybovosti sú obmedzené, keď sa od orgánov auditu nevyžaduje, aby Komisii predložili konkrétnejšie informácie o svojich auditoch operácií na účely jej overovania výročných kontrolných správ (napr. podrobnosti o rozsahu auditu, pokrytí, výbere čiastočných vzoriek a klasifikácii chýb). Z našej analýzy vyplýva, že v roku 2015 boli tieto informácie vyžiadané častejšie ako v minulých rokoch.

Celkovo je výpočet Komisie týkajúci sa rizikových súm vo výročných správach o činnosti za rok 2015 správny a v súlade s dostupnými informáciami vykázanými a/alebo poskytnutými orgánmi auditu. Zistili sme tiež, že výhrady Komisie vo výročných správach o činnosti za rok 2015 boli v súlade s jej pokynmi a informáciami, ktoré boli dostupné príslušným dvom generálnym riaditeľstvám.

Posúdenie výkonnosti projektov

Na účely nášho posúdenia za rok 2015 sme preskúmali 149 ukončených projektov z 15 členských štátov. Dva projekty sme nemohli posúdiť, lebo riadiace orgány nestanovili žiadne ukazovatele.

Zistili sme tiež, že takmer všetky preskúmané projekty v plnej miere alebo čiastočne dosiahli svoje ciele z hľadiska výstupov. Niektoré členské štáty však musia ešte zlepšiť stanovovanie ukazovateľov výsledkov na úrovni projektov. Pri 38 % posúdených projektov členské štáty zaviedli systém merania výkonnosti na monitorovanie výstupov projektov, no v schvaľovacích dokumentoch k projektom nevymedzili žiadne ukazovatele výsledkov ani ciele. Napokon ciele projektov neboli dosiahnuté len v štyroch z nich.

Pohľad do budúcnosti: programové obdobie 2014 – 2020

Na konci roku 2015 bolo ustanovených menej než 20 % vnútroštátnych orgánov zodpovedných za európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF). Ide o dôležitý krok, lebo orgány členských štátov majú predkladať výkazy výdavkov Komisii. V dôsledku toho vzniká riziko, že oneskorenia pri plnení rozpočtu na programové obdobie 2014 – 2020 budú dlhšie ako v období rokov 2007 – 2013.

V roku 2015 Komisia vytvorila skupinu expertov na vysokej úrovni s cieľom posúdiť a podnietiť zavedenie zjednodušujúcich opatrení členskými štátmi pre príjemcov finančných prostriedkov z fondu EŠIF a prispieť k príprave na programové obdobie po roku 2020.

Čo odporúčame

Odporúčame, aby Komisia:

• zásadne prehodnotila koncepciu a mechanizmy vykonávania EŠIF pri vypracúvaní svojho legislatívneho návrhu na ďalšie programové obdobie, pričom zohľadní aj návrhy skupiny expertov na vysokej úrovni pre zjednodušenie,
• využila skúsenosti získané v programovom období 2007 – 2013 a predložila správu o cielenej analýze vnútroštátnych pravidiel oprávnenosti v programovom období 2014 – 2020 a na základe toho členským štátom poskytla usmernenie, ako zjednodušiť zbytočne zložité a/alebo zaťažujúce pravidlá a ako im predísť,
• predložila legislatívny návrh s cieľom zmeniť príslušné nariadenie, pokiaľ ide o predĺženie obdobia oprávnenosti na finančné nástroje v rámci zdieľaného hospodárenia,
• členským štátom objasnila pojem vratnej DPH, a to najmä verejným príjemcom, aby sa predišlo odlišným výkladom pojmu „nevratná” DPH a neoptimálnemu využívaniu fondov EÚ,
• zabezpečila, aby všetky výdavky týkajúce sa finančných nástrojov EFRR a ESF na programové obdobie 2007 – 2013 boli dostatočne vopred začlenené do vyhlásení o ukončení programov s cieľom umožniť orgánom auditu vykonať svoje kontroly, a vyzvala všetky členské štáty, aby uskutočnili audity finančných nástrojov ako súčasť prípravy na ukončenie programov.

Prírodné zdroje
58,6 mld. EUR

Čo sme kontrolovali

Táto oblasť výdavkov pokrýva spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP), spoločnú rybársku politiku (SRP) a environmentálne opatrenia.

Základom výdavkov EÚ v poľnohospodárstve je SPP. Jej cieľom je zvýšenie produktivity poľnohospodárstva, zabezpečenie primeranej životnej úrovne pre poľnohospodárov, stabilizácia trhov, zabezpečenie plynulého zásobovania a zásobovania spotrebiteľov za primeranú cenu.

SPP sa vykonáva prostredníctvom dvoch fondov: Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF), z ktorého sa v plnej miere financuje priama pomoc EÚ a trhové opatrenia, a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), z ktorého sa spolu s členskými štátmi spolufinancujú programy rozvoja vidieka. Výdavky SPP sa riadia spoločne s členskými štátmi. Výdavky sa v rámci oboch fondov prideľujú cez približne 80 platobných agentúr, ktoré sú zodpovedné za kontrolu oprávnenosti žiadostí o pomoc a za úhradu platieb príjemcom.

SRP sa vykonáva predovšetkým prostredníctvom Európskeho námorného a rybárskeho fondu (ENRF), ktorý riadi Komisia a členské štáty v rámci zdieľaného hospodárenia. Politiku EÚ v oblasti životného prostredia riadi centrálne Komisia a najdôležitejším fondom pre výdavky v tejto oblasti je program LIFE.

Čo sme zistili

¹ V dôsledku zmien v právnom rámci pre SPP nezahŕňajú údaje za rok 2015 vyčíslenie chýb týkajúcich sa krížového plnenia. Neplatí to však za rok 2014.

Charakter a štruktúra chýb sa výrazne líšila v EPZF a iných oblastiach výdavkov v rámci prírodných zdrojov.

Poľnohospodárstvo – podpora trhu a priama podpora (EPZF)

Mnohé chyby zistené pri našich auditoch vznikajú v dôsledku nesprávnych alebo neoprávnených žiadostí príjemcov, pričom najčastejšou chybou býva nadhodnotenie vykazovanej poľnohospodárskej plochy. Chyby tohto typu sme našli v 12 z 18 kontrolovaných členských štátov.

Spoľahlivosť údajov v databáze identifikačného systému poľnohospodárskych parciel (LPIS) sa v posledných rokoch zlepšila, stále však nachádzame chyby v súvislosti s vykazovanými plochami pozemkov. Uznávame, že nepresnosti, ktoré nedosahujú 2 % sa ťažko odhaľujú a naprávajú. Avšak väčšie nezrovnalosti medzi údajmi o oprávnenosti zaznamenané v systéme LPIS a skutočnou oprávnenou plochou, ktorá je viditeľná na ortofotografiách (leteckých snímkach), ktoré sú súčasťou databázy LPIS, mali byť odhalené a opravené (napríklad, chyby, ktoré sme zistili v Grécku, Španielsku, Taliansku a Spojenom kráľovstve).

Ďalším zdrojom chýb súvisiacich s plochou poľnohospodárskych pozemkov je skutočnosť, že vnútroštátne definície oprávnených trvalých pasienkov neboli v súlade s definíciou vymedzenou v právnych predpisoch EÚ.

V niekoľkých prípadoch vyčísliteľných chýb u konečných príjemcov v poľnohospodárstve mali vnútroštátne orgány k dispozícii dostatok informácií na to, aby sa chybám predišlo alebo aby sa zistili a opravili pred deklarovaním výdavkov Komisii. Ak by sa všetky informácie použili na opravu chýb, odhadovaná chybovosť by bola nižšia o 0,3 percentuálneho bodu. Okrem toho sme našli štyri prípady, keď chybu spôsobili vnútroštátne orgány. Tieto chyby prispeli k odhadovanej chybovosti 0,6 percentuálneho bodu. Nedostatky sme zaznamenali aj v súvislosti s úpravami chybovosti v rámci EPZF, ktoré boli vykonané v posúdení Komisie.

Rozvoj vidieka, životné prostredie, klíma a rybné hospodárstvo

Hlavnými príčinami chýb vo výdavkoch v tejto výdavkovej kategórii boli neoprávnenosť príjemcov, činností, projektov alebo výdavkov a nedodržanie pravidiel verejného obstarávania. Okrem toho sme zistili chyby týkajúce sa porušovania agroenvironmentálnych záväzkov a nadhodnotenie oprávnených hektárov.

V niekoľkých prípadoch vyčísliteľných chýb u konečných príjemcov v tejto výdavkovej oblasti mali vnútroštátne orgány k dispozícii dostatok informácií na to, aby sa chybám predišlo alebo aby sa zistili a opravili pred deklarovaním výdavkov Komisii. Ak by sa všetky informácie použili na opravu chýb, odhadovaná chybovosť by bola nižšia o 1,7 percentuálneho bodu. Okrem toho sme našli niekoľko prípadov, keď chybu spôsobili vnútroštátne orgány. Tieto chyby prispeli k odhadovanej chybovosti 1,5 percentuálneho bodu.

Ďalšie prvky vnútornej kontroly a výkonnosti

Z nášho posúdenia zhody auditov súladu v poľnohospodárstve, ktoré vykonáva Komisia, s medzinárodnými audítorskými štandardmi a hlavnými regulačnými ustanoveniami vyplýva, že tieto audity celkovo spĺňali uvedené štandardy a ustanovenia. Takisto sme zaznamenali, že Komisia zredukovala počet nahromadených nevybavených spisov týkajúcich sa postupov posudzovania súladu. V príručke Komisie k auditu sa však nenachádzajú žiadne podrobné audítorské postupy ani požiadavky týkajúce sa dokumentácie na overenie údajov predložených členskými štátmi v súvislosti s finančnými opravami, a v niektorých prípadoch sme nenašli dostatočné ani vhodné dôkazy, že sa tieto kontroly uskutočnili.

Pri našich kontrolách v šiestich platobných agentúrach v súvislosti s výdavkami z EPZF a EPFRV sme zistili zásadné nedostatky v oblasti kontroly, ktoré sa týkali databázy LPIS, administratívnych kontrol, kvality inšpekcií na mieste a postupov na spätné získanie nesprávnych platieb. Nedostatky sme zistili aj v administratívnych kontrolách vykonaných piatimi zo šiestich platobných agentúr na overenie oprávnenosti platieb na rozvoj vidieka. Akčné plány na riešenie príčin častých chýb sa v súčasnosti aktualizujú, no v oblasti verejného obstarávania je potrebné zaviesť ďalšie zlepšenia.

V oblasti rybného hospodárstva sme zistili, že vo všetkých piatich auditoch, ktoré sme preskúmali, sa vyskytli nedostatky v dohľade a dokumentácii k auditu. Pri zopakovaní auditu, ktorý Komisia uskutočnila v Rumunsku, sme zistili chyby v administratívnych kontrolách riadiaceho orgánu, ktoré súviseli hlavne s obstarávaním.

Pri našom posúdení záležitostí týkajúcich sa výkonnosti investičných projektov v oblasti rozvoja vidieka za rok 2015 sme zistili, že väčšina preskúmaných projektov zodpovedala potrebám príjemcov, a to z hľadiska rozsahu i kvality realizovaných prác a dodaných produktov. V niektorých prípadoch však boli projekty väčšie, ako bolo nevyhnutné. Okrem toho sa zacielenie podpory ani výber projektov nevykonali natoľko dôkladne, ako by sa dalo očakávať, a o primeranosti nákladov v rámci niekoľkých projektov neexistovali dostatočné dôkazy. Celkovo v týchto oblastiach nedošlo k zlepšeniu.

Čo odporúčame

Odporúčame, aby:

• v súvislosti s EPZF Komisia pokračovala v úsilí vykonávať následné kontroly prípadov, keď vnútroštátne právne predpisy nie sú v súlade s právnymi predpismi EÚ, a tiež kontrolovala, či členské štáty s negatívnym hodnotením kvality databázy LPIS prijali potrebné nápravné opatrenia,
• v oblasti rozvoja vidieka Komisia zabezpečila, aby akčné plány členských štátov zahŕňali konkrétne opatrenia na obmedzenie chýb pri verejnom obstarávaní,
• v prípade EPZF i rozvoja vidieka Komisia prijala opatrenia na skvalitnenie práce certifikačných orgánov v členských štátoch a zabezpečila, aby sa údaje poskytované členskými štátmi a používané na výpočet finančných opráv náležite overovali,
• v súvislosti s rybným hospodárstvom Komisia prijala opatrenia na zabezpečenie, aby sa audity súladu vykonávali v zhode s medzinárodnými audítorskými štandardmi.

Globálna Európa
6,9 mld. EUR

Čo sme kontrolovali

Táto oblasť výdavkov zahŕňa výdavky týkajúce sa vonkajších vzťahov, podpory pre kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny na vstup do EÚ, ako aj rozvojovú a humanitárnu pomoc rozvojovým a susedným krajinám (s výnimkou Európskych rozvojových fondov).

Náklady sú rozptýlené vo viac než 150 krajinách prostredníctvom širokej škály nástrojov spolupráce a metód poskytovania pomoc. Výdavky realizuje priamo niekoľko generálnych riaditeľstiev Komisie, buď z ústredia v Bruseli alebo prostredníctvom delegácií EÚ v prijímateľských krajinách, prípadne ich realizujú nepriamo prijímateľské krajiny alebo medzinárodné organizácie.

Čo sme zistili

Najčastejším typom chýb, ktoré sme pri audite zistili, boli neoprávnené výdavky deklarované konečnými príjemcami. To zahŕňa výdavky na činnosti, ktoré neboli súčasťou zmlúv, alebo vznikli mimo obdobia oprávnenosti. Zistili sme aj prípady nedodržania právnych a zmluvných povinností vrátane pravidiel verejného obstarávania, pravidla pôvodu, nesprávneho deklarovania nepriamych nákladov ako priame náklady či zahrnutia neoprávnených daní.

Ďalšie chyby, ktoré sme našli, sa týkali prijatia a zúčtovania platieb Komisiou za služby, práce alebo dodávky, ktoré príjemcovi ešte neboli poskytnuté alebo ku ktorým nám príjemca nebol schopný predložiť podporné dokumenty, aby preukázal vznik výdavkov. Zistili sme aj oneskorené potvrdenie výdavkov a schválenie súvisiacich platieb Komisiou.

V platbách, ktoré Komisia uhradila priamo do všeobecných rozpočtov príslušných štátov, sme nezistili žiadne chyby vzhľadom na to, že Komisia má pri posudzovaní splnenia podmienok oprávnenosti značnú voľnosť. Nižšie riziko chýb je aj v platbách na podporu činností, na ktorých sa podieľajú viacerí medzinárodní darcovia, pretože náklady, ktoré nie sú podľa pravidiel EÚ oprávnené, možno pokryť z príspevkov ostatných darcov.

Pri našom testovaní operácií tiež vysvitlo, že nepriame náklady v twinningových projektoch financovaných v rámci nástroja európskeho susedstva a partnerstva boli výrazne vyššie, než ako sa pripúšťa v prípade grantov. Pri tomto nástroji sa nedefinuje maximálny limit pre jednorazovú sumu ani pre paušálne náklady, čím vzniká riziko, že partner členského štátu realizujúci projekt dosiahne zisk.

Čo odporúčame

Odporúčame, aby Komisia:

• posilnila svoje kontroly kvality overovaní výdavkov zadaných na vykonanie príjemcami a zlepšila zadávacie podmienky pre nezávislých audítorov,
• prehodnotila metodiku, ktorú uplatňuje Generálne riaditeľstvo pre susedskú politiku a rokovania o rozšírení pri výpočte odhadovanej chybovosti, s cieľom poskytovať štatisticky presnejšie informácie,
• prijala opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby bolo financovanie prostredníctvom twinningových nástrojov v súlade s pravidlom neziskovosti a aby bola dodržaná zásada riadneho finančného hospodárenia.

Bezpečnosť a občianstvo
2,1 mld. EUR

Čo sme kontrolovali

V tejto výdavkovej oblasti sú zlúčené rôzne politiky, ktorých spoločným cieľom je posilniť myšlienku európskeho občianstva vytvorením priestoru slobody, spravodlivosti a bezpečnosti bez vnútorných hraníc. Výdavky sa realizujú v súvislosti s ochranou hraníc, prisťahovalectvom a azylovou politikou, so spravodlivosťou a s vnútornými vecami, verejným zdravým, ochranou spotrebiteľa, kultúrou, mládežou, informovaním občanov a dialóg s nimi. Táto oblasť predstavuje malú, no rastúcu časť rozpočtu (približne 1,4 %).

Takmer tretina výdavkov sa realizuje prostredníctvom 12 decentralizovaných agentúr, o ktorých informujeme osobitne v špecifických ročných správach. Náš audit sme zamerali na oblasť migrácie a bezpečnosti, ktorá predstavuje najväčší podiel (40 %).

Výdavky na migráciu a bezpečnosť sa realizujú prostredníctvom zdieľaného hospodárenia medzi členskými štátmi a Komisiou. Avšak so štvrtinou výdavkov, ktorá predstavuje významnú časť, v roku 2015 hospodárila Komisia priamo. Preskúmali sme preto hlavné systémy, za ktoré zodpovedá Generálne riaditeľstvo Komisie pre migráciu a vnútorné záležitosti, pričom sme kontrolovali granty aj postupy verejného obstarávania v rámci priameho riadenia, a tiež posúdenia Komisie týkajúce sa systémov členských štátov na správu finančných prostriedkov v rámci zdieľaného hospodárenia.

Čo sme zistili

V prípade grantov a postupov verejného obstarávania v rámci priameho hospodárenia zo strany Komisie sme dospeli k záveru, že kontroly, ktoré sa vyžadujú v nariadení o rozpočtových pravidlách, boli zavedené a nevyskytli sa žiadne vážne nedostatky.

Nedostatky sme však našli v posúdeniach Komisie, ktoré sa vzťahovali na systémy riadenia a kontroly členských štátov v súvislosti s programom SOLID na obdobie rokov 2007 – 2013 („Solidarita a riadenie migračných tokov”). Zistili sme, že posudky Komisie nezahŕňali žiadne testovanie účinnosti kľúčových vnútorných kontrol a zameriavali sa skôr na pochopenie kontrolných postupov a ich dokumentovanie. Dôsledkom mohlo byť, že Komisia v niektorých prípadoch nesprávne vyhodnotila riziko ako nízke. Komisia okrem toho vykonala pomerne malý počet následných auditov v členských štátoch týkajúcich sa programov, pri ktorých sa domnievala, že sa s nimi spája nízke riziko. Zastávame názor, že týmto sa znižuje spoľahlivosť výdavkov členských štátov v programe SOLID.

Administratíva
9,0 mld. EUR

Čo sme kontrolovali

Administratíva pokrýva výdavky inštitúcií a iných orgánov EÚ, ktorými sú Komisia, Parlament, Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), Európska rada a Rada, Európsky súdny dvor, Európsky dvor audítorov (EDA), Európsky hospodársky a sociálny výbor, Výbor regiónov, Európsky ombudsman a Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov.

Výdavky na ľudské zdroje (mzdy, dôchodky a príspevky) predstavujú približne 60 % z celkových výdavkov v tejto oblasti. Zvyšok tvoria výdavky na budovy, zariadenie, energiu, komunikácie a informačné technológie.

Výsledky našich auditov agentúr a ostatných decentralizovaných orgánov Európskej únie a Európskych škôl sú predmetom špecifických ročných správ, ktoré sa uverejňujú samostatne spolu so súhrnom výsledkov. Vlastné výdavky Dvora audítorov kontroluje nezávislá firma a správa audítorov sa uverejňuje v Úradnom vestníku Európskej únie a na našej webovej stránke.

Čo sme zistili

Našim preskúmaním systémov sa celkovo nezistili žiadne významné nedostatky. Zistili sme však, že v istých oblastiach majú niektoré inštitúcie a orgány priestor na zlepšenie. Na tieto oblasti poukazujeme v nasledujúcich odporúčaniach.

Čo odporúčame

Odporúčame, aby:

• Európsky parlament posilnil monitorovanie spôsobu, akým politické skupiny uplatňujú pravidlá a postupy schvaľovania a úhrady výdavkov, ako aj verejného obstarávania,
• Komisia zlepšila svoje systémy s cieľom zaistiť včasnú aktualizáciu informácií o osobnej situácii zamestnancov, ktoré sa používajú na výpočet rodinných prídavkov,
• ESVČ posilnila postupy na prijímanie miestnych zamestnancov a na verejné obstarávanie pri zákazkách s hodnotou do 60 000 EUR.

Európske rozvojové fondy (ERF)
3,1 mld. EUR

Čo sme kontrolovali

ERF sú nástrojom poskytovania pomoci Európskej únie na rozvojovú spoluprácu africkým, karibským a tichomorským (AKT) štátom a zámorským krajinám a územiam (ZKÚ). Výdavky ERF a nástroje spolupráce majú za cieľ odstraňovať chudobu a podporovať udržateľný rozvoj a integráciu štátov AKT a ZKÚ do svetovej ekonomiky.

ERF financujú členské štáty EÚ a vykonávajú sa buď prostredníctvom jednotlivých projektov alebo poskytnutím rozpočtovej podpory (príspevku do všeobecného rozpočtu krajiny určeného na konkrétnu politiku alebo cieľ). Na každý ERF sa vzťahuje samostatné nariadenie o rozpočtových pravidlách.

Vonkajšia pomoc financovaná z ERF sa realizuje v rizikovom prostredí, predovšetkým z dôvodu geograficky rozptýlených aktivít a nedostatočnej inštitucionálnej a administratívnej kapacity partnerských krajín. Riadi ich Európska komisia mimo rámca všeobecného rozpočtu EÚ a v niektorých prípadoch pomoci ich riadi Európska investičná banka.

Čo sme zistili

Zistili sme, že výdavky ERF na rozpočtovú podporu a opatrenia s viacerými darcami realizované medzinárodnými organizáciami sú výrazne menej náchylné na chyby ako ostatné platby z ERF. Vyplýva to však z charakteru financovania a zo značnej voľnosti, ktorú má Komisia pri rozhodovaní o tom, či boli splnené všeobecné podmienky. Napríklad pri projektoch s viacerými darcami Komisia akceptuje, že boli splnené podmienky pre platbu, ak suma, ktorou prispeli ostatní darcovia, postačuje na pokrytie nákladov, ktoré sa podľa pravidiel ERF nepovažujú za oprávnené.

V prípade platieb rozpočtovej podpory môže náš audit siahať len po fázu vyplatenia pomoci partnerskej krajine. To nám nedovoľuje odhaliť možné nedostatky pri vynakladaní týchto prostriedkov po tom, ako sa včlenia do štátneho rozpočtu.

Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch chybovosť, ktorú sme zistili vo výdavkoch ERF, vrátane niektorých konečných žiadostí, ktoré boli predtým predmetom overovania výdavkov a vonkajších auditov, poukazuje na nedostatky v predbežných kontrolách. Chyby v dôsledku chýbajúcich podporných dokumentov na preukázanie vzniku výdavkov a nedodržiavanie pravidiel verejného obstarávania (pozri príklady) boli príčinou viac než dvoch tretín odhadovanej chybovosti.

Keby Komisia využila všetky informácie na opravu chýb, ktoré urobila sama alebo ktoré spôsobili príjemcovia v rámci projektov financovaných z ERF, odhadovaná chybovosť by bola nižšia o 1,7 percentuálneho bodu.

Generálne riaditeľstvo Komisie pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj, ktoré riadi takmer všetky výdavky v rámci ERF, prijalo v roku 2015 nový akčný plán na riešenie nedostatkov v systéme kontroly. Na posúdenie pokroku týchto opatrení je ešte priskoro. Zistili sme tiež, že predchádzajúci akčný plán, prijatý v roku 2013, bol z veľkej časti vykonaný, pričom 19 opatrení bolo zavedených a zostávajúce štyri na konci roku 2015 ešte prebiehali.

Čo odporúčame

Odporúčame, aby Komisia:

• posilnila monitorovanie kvality auditov a overovaní výdavkov, ktoré zadali na vykonanie priamo príjemcovia,
• zrevidovala svoje odhady opráv a zlepšila posudzovanie rizika a chybovosti vo výdavkoch v rámci nepriameho hospodárenia s prijímateľskými krajinami,
• uplatnila primerané sankcie voči subjektom, ktoré neplnia svoju povinnosť poskytnúť našim audítorom potrebnú podpornú dokumentáciu.

Základné informácie

Prehľad audítorského prístupu

Stanoviská vo vyhlásení o vierohodnosti Dvora audítorov sa zakladajú na objektívnych dôkazoch získaných pri testovaní v rámci auditu v súlade s medzinárodnými audítorskými štandardmi. Takto pracujeme.

Spoľahlivosť účtovnej závierky

Poskytuje ročná účtovná závierka EÚ úplné a presné informácie?

• Hodnotenie účtovného systému s cieľom uistiť sa, že je dobrým základom produkujúcim spoľahlivé údaje.
• Overenie hlavných účtovných postupov s cieľom uistiť sa, že fungujú správne.
• Analytické kontroly účtovných údajov s cieľom uistiť sa, že sú predkladané konzistentne a primerane.
• Priama kontrola vzorky účtovných záznamov s cieľom uistiť sa, že príslušné operácie existujú a sú správne zaznamenané.
• Kontrola finančných výkazov s cieľom uistiť sa, že finančnú situáciu vyjadrujú verne.

Riadnosť operácií

Sú operácie EÚ súvisiace s príjmami a platbami zaúčtovanými do výdavkov¹, na ktorých sa zakladá účtovná závierka EÚ, v súlade s príslušnými predpismi?

• Vzorky operácií sa vyberajú z celého rozpočtu EÚ pomocou štatistických metód a sú základom pre podrobné testovanie našimi audítormi.
• Operácie vybrané do vzorky sa podrobne kontrolujú, zvyčajne v priestoroch konečných príjemcov (napr. poľnohospodár, výskumný inštitút, spoločnosť poskytujúca verejne obstarané práce alebo služby), aby sa získali priame dôkazy, že príslušná udalosť „existuje”, je správne zaznamenaná a je v súlade s pravidlami, na základe ktorých sa príslušné platby uhrádzajú.
• Chyby sa analyzujú a klasifikujú ako vyčísliteľné alebo nevyčísliteľné.
• Dosah chýb sa vypočítava extrapoláciou vyčísliteľných chýb vo forme odhadovanej chybovosti.
• Odhadovaná chybovosť sa porovnáva s 2 % prahom významnosti na účely formulácie nášho stanoviska.
• Systémy vzťahujúce sa na príjmy sa hodnotia s cieľom zistiť ich účinnosť pri zabezpečovaní zákonnosti a riadnosti operácií, ktoré tieto systémy spravujú.
• Zohľadňujú sa ďalšie relevantné informácie, napr. výročné správy o činnosti a správy nezávislých audítorov.
• Všetky zistenia sa prerokúvajú s orgánmi v členských štátoch a Komisiou s cieľom uistiť sa, či sú fakty správne.
• Naše stanoviská prijímame na základe vykonanej práce a dosiahnutých výsledkov.

¹ Platby zaúčtované do výdavkov: priebežné platby, konečné platby a zúčtovanie záloh.

Viac informácií o vykonávaní auditu na účely vyhlásenia o vierohodnosti sa nachádza v prílohe 1.1 k výročnej správe o rozpočte EÚ za rok 2015.

Európsky dvor audítorov a jeho práca

Európsky dvor audítorov (EDA) je nezávislou kontrolnou inštitúciou Európskej únie. Sídlime v Luxemburgu a zamestnávame približne 900 odborných a podporných zamestnancov zo všetkých členských štátov EÚ. Od nášho založenia v roku 1977 zameriavame našu pozornosť na význam finančného hospodárenia EÚ a prispievame k jeho zlepšovaniu.

Audítorské správy a stanoviská EDA sú základnou zložkou reťazca povinnosti zodpovedať sa v EÚ. Výstupy našej práce sa využívajú na vyvodenie zodpovednosti, najmä v rámci každoročného postupu udeľovania absolutória, voči tým, ktorí hospodária s rozpočtom EÚ. Ide najmä o Komisiu, ale týka sa to i ostatných inštitúcií a orgánov EÚ. Členské štáty tiež zohrávajú dôležitú úlohu pri zdieľanom hospodárení.

Našimi hlavnými úlohami sú:

• finančné audity a audity zhody v zásade formou vyhlásenia o vierohodnosti,
• audity výkonnosti na témy vybrané s cieľom čo najviac zvýšiť dosah našej práce,
• stanoviská k nariadeniam, ktoré sa týkajú rozpočtového hospodárenia a iných dôležitých tém.

Naším cieľom je riadiť zdroje takým spôsobom, ktorý zabezpečí primeranú rovnováhu medzi našimi rôznymi aktivitami, a prispieť tak k dosahovaniu solídnych výsledkov a dobrého pokrytia rôznych oblastí rozpočtu EÚ.

Naša práca prispieva k zvyšovaniu povedomia o finančnom hospodárení EÚ a zvyšuje jeho transparentnosť. Poskytujeme uistenie ohľadom stavu finančného hospodárenia a predkladáme odporúčania na jeho ďalšie zlepšenie. Robíme to v záujme občanov Európskej únie.

Osobitné správy v roku 2015