Investičný plán pre Európu

Európska komisia spolu so skupinou Európskej investičnej banky spustila v roku 2015 Investičný plán pre Európu, ktorého jadro tvorí Európsky fond pre strategické investície. Išlo o nový a inovačný prístup k financovaniu. Fond bol vytvorený s počiatočnou schopnosťou znášať riziko vo výške 21 miliárd EUR od EÚ a skupiny Európskej investičnej banky, čo následne priťahuje najmä ďalšie zdroje súkromného financovania. Vzhľadom na jeho nepopierateľný úspech bol fond v roku 2018 ďalej vylepšený, predĺžil sa do konca roka 2020 a jeho investičný cieľ sa zvýšil z 315 miliárd EUR na minimálne 500 miliárd EUR. Nové pravidlá takisto uľahčujú kombinovanie financovania z fondu s európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi a inými zdrojmi financovania EÚ.

Záväzok EÚ podporovať zamestnanosť, rast a investície priniesol v roku 2018 hmatateľné výsledky. Investičný plán prekročil svoj pôvodný cieľ a očakávania a od roku 2015 sa ním v celej Európe zmobilizovali investície vo výške viac ako 370 miliárd EUR, z ktorých dve tretiny pochádzajú zo súkromných zdrojov. Vďaka podpore Európskeho fondu pre strategické investície bude mať 856 000 malých a stredných podnikov prospech z lepšieho prístupu k finančným prostriedkom. Z odhadov vyplýva, že fond už podporil viac ako 750 000 pracovných miest a do roku 2020 sa očakáva vytvorenie 1,4 milióna nových pracovných miest. V rámci investičného plánu sa už hrubý domáci produkt EÚ zvýšil o 0,6 %, pričom tento údaj by mal do roku 2020 dosiahnuť 1,3 %.

Investičný plán pomohol od svojho spustenia financovať zavedenie vysokorýchlostného širokopásmového internetu do 15 miliónov domácností, zrenovovať alebo vybudovať pol milióna cenovo dostupných domov a zlepšiť služby zdravotnej starostlivosti pre 30 miliónov Európanov. Poskytol 7,4 milióna domácností energiu z obnoviteľných zdrojov a skvalitnil železničnú a mestskú infraštruktúru pre 95 miliónov cestujúcich, ktorí ju každoročne využívajú. Z toho majú prínos všetky členské štáty, najmä tie, ktoré najviac postihla kríza.

Úspech investičného plánu podporuje Európske centrum investičného poradenstva, ktoré poskytuje cielenú podporu pre stovky predkladateľov projektov, a Európsky portál investičných projektov, ktorý poskytuje ľahko dostupný súbor prepracovaných projektov pre potenciálnych investorov.

Hospodárska a fiškálna politika

Hospodársky rast a vytváranie pracovných miest v Európe podporujú aj pravidlá hospodárskej a fiškálnej správy EÚ. Koordinácia hospodárskych politík v EÚ sa každoročne realizuje v rámci cyklu známeho ako európsky semester. Začína sa na konci každého roka okrem iného uverejnením ročného prieskumu rastu a návrhom odporúčania o hospodárskej politike eurozóny. V marci 2018 Európska komisia uverejnila správy o jednotlivých krajinách s analýzou hospodárskych a sociálnych výziev každého členského štátu okrem Grécka, ktoré v tom čase stále využívalo program makroekonomických úprav.

V správach o jednotlivých krajinách sa po prvý raz kladie osobitný dôraz na priority Európskeho piliera sociálnych práv, ktorý bol prijatý v novembri 2017. V roku 2018 sa osobitná pozornosť venovala analýze výziev súvisiacich so zručnosťami pracovnej sily a so spôsobom, akým fungujú vnútroštátne záchranné sociálne siete. Celkovo zo správ vyplynulo, že členské štáty dosiahli aspoň „určitý pokrok“ vo viac ako dvoch tretinách politických odporúčaní vypracovaných v minulom roku.

Od roku 2011, keď sa začal cyklus európskeho semestra pre koordináciu politík, dosiahli členské štáty najväčší pokrok v oblasti finančných služieb a fiškálnej politiky a fiškálneho riadenia. Výrazne sa pokročilo aj pri riešení otázky prístupu k financiám, v oblasti právnych predpisov na ochranu zamestnanosti a rámcov pre pracovné zmluvy.

V máji Komisia vypracovala politické odporúčania pre každý členský štát na základe analýzy v správach o jednotlivých krajinách. Tieto odporúčania pre jednotlivé krajiny boli zamerané na posilnenie základov udržateľného a inkluzívneho rastu v dlhodobom horizonte. Komisia vyzvala členské štáty, aby využili priaznivé hospodárske prostredie na uskutočňovanie štrukturálnych reforiem, ktoré zlepšia podnikateľské prostredie a podmienky pre investície, najmä prostredníctvom reforiem trhu s výrobkami a službami, podpory inovácií, zlepšovania prístupu malých a stredných podnikov k financovaniu a boja proti korupcii.

Členským štátom sa takisto odporúčalo, aby posilnili svoju hospodársku odolnosť v súvislosti s dlhodobými výzvami, ako sú demografické trendy, migrácia a zmena klímy.

Komisia takisto odporučila, aby krajiny uskutočnili reformy, ktoré pripravia ich pracovnú silu na budúcnosť (vrátane nových foriem práce a zvyšujúcej sa digitalizácie), ktoré znížia nerovnosti v príjmoch a ktoré vytvoria pracovné príležitosti, najmä pre mladých ľudí.

S cieľom podporiť členské štáty pri ich reformách Komisia takisto navrhla vytvorenie Programu na podporu reforiem, o ktorom v súčasnosti rokuje Európsky parlament a členské štáty, aby podporila prioritné reformy s celkovým rozpočtom 25 miliárd EUR a poskytla finančnú, ako aj technickú podporu a poradenstvo.

Komisia v máji taktiež ukončila svoje preskúmanie usmernení o fiškálnych pravidlách EÚ, ktoré vydala v roku 2015. Podľa daného preskúmania pomohlo usmernenie Komisie týkajúce sa flexibility dosiahnuť správnu rovnováhu medzi zabezpečením obozretnej fiškálnej politiky a stabilizovaním hospodárstva. Z odhadov vyplýva, že tento prístup pomohol za posledné štyri roky zvýšiť hrubý domáci produkt EÚ o 0,8 % a viedol k vytvoreniu 1,5 milióna pracovných miest.

Očakávalo sa, že súhrnný deficit v eurozóne klesne v roku 2018 na 0,6 % hrubého domáceho produktu, čo predstavuje pokles z najvyššej úrovne 6,2 % hrubého domáceho produktu v roku 2009. Pomer dlhu k hrubému domácemu produktu sa má podľa očakávaní znížiť z 91,8 % v roku 2014 na 86,9 % v roku 2018.

Európska komisia v máji takisto prijala niekoľko krokov v rámci Paktu stability a rastu. Medzi ne patrilo aj odporúčanie, aby sa v prípade Francúzska ukončil postup pri nadmernom deficite. Po vylúčení Francúzska z postupu bolo v roku 2018 Španielsko jediným členským štátom, na ktorý sa vzťahovali postupy presadzovania fiškálnych pravidiel EÚ. V roku 2011 to bolo až 24 krajín. Po mnohých ťažkých rokoch Grécko úspešne dokončilo svoj program makroekonomických úprav, vďaka čomu si zaistilo svoje miesto v eurozóne a Európskej únii.

Európska komisia takisto pokračovala v poskytovaní podpory po ukončení programu pre tie krajiny, ktoré počas krízy využívali finančnú pomoc: Írsko, Španielsko, Cyprus, Portugalsko a Rumunsko.

V marci 2018 Európska fiškálna rada, nezávislý poradný orgán Európskej komisie, vydala vyhlásenie, v ktorom vyjadrila znepokojenie nad plánovaným premiestnením nezávislej dánskej fiškálnej rady z oblasti Kodane. V júni 2018 rada vyzvala členské štáty, najmä tie s vysokou úrovňou verejného dlhu, aby využili priaznivé hospodárske prostredie na posilnenie verejných financií. V októbri 2018 rada uverejnila svoju druhú výročnú správu. Zahŕňala preskúmanie toho, ako sa Pakt stability a rastu (spoločne dohodnuté pravidlá fiškálnej politiky) vykonával v rámci cyklu hodnotenia za rok 2017, a bola doplnená návrhmi na zjednodušenie paktu a zvýšenie jeho účinnosti.

V ročnom prieskume rastu Európskej komisie, ktorý bol zverejnený v novembri, sa dospelo k záveru, že v roku 2019 sa očakáva ďalší rast európskeho hospodárstva. Zamestnanosť už stúpla na rekordnú úroveň 239 miliónov ľudí a nezamestnanosť klesla späť na úroveň pred krízou (6,8 %), vďaka čomu sa viac ako 10 miliónov ľudí dostalo z chudoby alebo prekonalo sociálne vylúčenie. Hospodársky rast však neprináša rovnaký úžitok pre všetkých občanov a všetky krajiny, a aj naďalej ho môže ohroziť celosvetová nestabilita a strednodobé až dlhodobé výzvy.

Dobudovanie únie kapitálových trhov

Únia kapitálových trhov je jednou z hlavných priorít Komisie. Dopĺňa bankovú úniu, posilňuje hospodársku a menovú úniu a medzinárodnú úlohu eura. Únia kapitálových trhov dopĺňa aj investičný plán pre Európu pri posilňovaní európskeho hospodárstva a stimulovaní investícií na tvorbu pracovných miest. Jej cieľom je mobilizovať a nasmerovať kapitál do všetkých podnikov v EÚ, najmä do malých a stredných podnikov, ktoré potrebujú zdroje, aby sa mohli rozvíjať a mať úspech.

V máji Komisia navrhla nové pravidlá s cieľom poskytnúť malým a stredným podnikom lepší prístup k financovaniu prostredníctvom verejných trhov. Táto iniciatíva by mala spoločnostiam EÚ pomôcť, aby ľahšie a lacnejšie využívali trhové financovanie na účely svojho rozvoja. Ďalšími návrhmi sa posilní cezhraničný trh investičných fondov, podporí sa trh EÚ s krytými dlhopismi ako zdroj dlhodobého financovania a pre investorov sa zabezpečí väčšia istota pri cezhraničných transakciách s cennými papiermi a pohľadávkami. V súčasnosti neexistuje právna istota, pokiaľ ide o to, ktoré vnútroštátne právo sa uplatňuje pri určovaní majiteľa cezhranične postúpenej pohľadávky. Navrhované nové pravidlá objasňujú, podľa ktorých právnych predpisov sa takéto spory riešia. Teraz je úlohou Európskeho parlamentu a Rady, aby tieto a iné návrhy čo najskôr premenili na právne predpisy, aby sa únia kapitálových trhov stala skutočnosťou.

Komisia a Európsky investičný fond (súčasť skupiny Európskej investičnej banky) spustili aj program celoeurópskeho fondu fondov v súvislosti s rizikovým kapitálom na základe výzvy na vyjadrenie záujmu. S finančnou podporou EÚ vo výške 410 miliónov EUR je šesť zúčastnených fondov zameraných na zvýšenie verejných a súkromných investícií na 2,1 miliardy EUR. To by zas malo podnietiť nové investície do inovatívnych začínajúcich a rozširujúcich sa podnikov v celej Európe v odhadovanej výške 6,5 miliardy EUR, čím sa zdvojnásobí objem rizikového kapitálu, ktorý je v súčasnosti v Európe k dispozícii. Obmedzené a nerovnomerne rozvinuté trhy EÚ s rizikovým kapitálom sa neustále uvádzajú ako faktor, ktorý brzdí inovácie a rozširovanie podnikov EÚ.

V júni Komisia prijala aj nové pravidlá s cieľom stimulovať investície poisťovateľov do jednoduchej, transparentnej a štandardizovanej sekuritizácie. Táto sekuritizácia je dôležitým prostriedkom na diverzifikáciu zdrojov financovania a umožňuje širšie rozloženie rizika medzi účastníkmi finančného trhu. Tieto pravidlá dopĺňajú už dohodnuté pravidlá na stimuláciu investícií poisťovateľov do jednoduchej, transparentnej a štandardizovanej sekuritizácie.

Koncom roka 2018 Parlament a Rada dosiahli politickú dohodu o základných prvkoch celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu, dobrovoľného systému dôchodkového sporenia pre občanov, a to aj v cezhraničnom kontexte. Osobný dôchodkový produkt ponúkne ďalšie príležitosti na dôchodkové sporenie pre občanov, ktorí si to želajú, a doplní existujúce verejné a zamestnanecké dôchodkové systémy.

Propagovanie nenarušenej hospodárskej súťaže na podporu rastu a investícií

Politika EÚ v oblasti hospodárskej súťaže zabezpečuje, aby spoločnosti mohli investovať do jednotného trhu a v rámci neho podnikať, pokiaľ dodržiavajú pravidlá EÚ v oblasti hospodárskej súťaže. V roku 2018 Komisia pokračovala v presadzovaní pravidiel hospodárskej súťaže v prospech domácností a podnikov, pričom zabezpečila rovnaké podmienky a širší výber, ako aj lepšie ceny pre spotrebiteľov.

V decembri boli prijaté nové pravidlá a nástroje, ktoré umožňujú národným orgánom ešte účinnejšie presadzovať antitrustové pravidlá EÚ.

V priebehu roka Komisia prijala 393 rozhodnutí o koncentrácii, 10 antitrustových rozhodnutí, 4 protikartelové rozhodnutia a 219 rozhodnutí o štátnej pomoci, čo prinieslo značné výhody pre spotrebiteľov EÚ a podporilo rast. Komisia celkovo uložila pokuty vo výške viac ako 6,3 miliardy EUR podnikom, ktoré porušili pravidlá EÚ v oblasti hospodárskej súťaže, a prikázala dotknutým členským štátom, aby od podnikov, ktoré prijali neoprávnenú a nezlučiteľnú pomoc, vymohli odhadovanú sumu vo výške 1 miliardy EUR. Až 91 % prípadov štátnej pomoci sa riešilo v rámci zjednodušených pravidiel prostredníctvom všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách, čo znamená, že štátnu pomoc možno poskytnúť na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni bez akejkoľvek účasti Komisie.

Udržateľný rast na vytváranie pracovných miest a ochranu životného prostredia

V rámci širšieho úsilia o zlepšenie udržateľnosti európskeho hospodárstva Komisia v januári prijala novú stratégiu pre plasty, ktorej cieľom je zmeniť spôsob, akým navrhujeme, vyrábame, používame a recyklujeme plasty. Podľa nových plánov by mali byť do roku 2030 všetky plastové obaly na trhu EÚ recyklovateľné alebo opätovne použiteľné, mala by sa znížiť spotreba jednorazových plastov a obmedziť úmyselné používanie mikroplastov.

V máji bol prijatý legislatívny návrh zameraný na riešenie problematiky znečisťovania morí odpadom priamo u zdroja so zameraním na desať plastových výrobkov, ktoré najčastejšie končia v oceánoch, ako aj na stratený a zanechaný rybársky výstroj. V decembri Európsky parlament a Rada dosiahli predbežnú politickú dohodu o novej smernici EÚ o jednorazových plastových výrobkoch, ktorá je na celosvetovej úrovni najambicióznejším právnym nástrojom zaoberajúcim sa otázkou odpadu v moriach. Plánujú sa v nej rôzne opatrenia, ktoré sa majú uplatňovať na rôzne kategórie výrobkov. Ak budú k dispozícii ľahko dostupné aj cenovo dostupné alternatívy, na trhu sa zakážu jednorazové plastové výrobky, ako sú plastové príbory, taniere alebo slamky, výrobky vyrobené z oxo-degradovateľných plastov a obaly potravín a nápojov vyrobených z expandovaného polystyrénu. V prípade ostatných výrobkov sa dôraz kladie na obmedzenie ich používania prostredníctvom vnútroštátneho zníženia spotreby, na požiadavky na dizajn a označovanie a na povinnosti výrobcov v oblasti odpadového hospodárstva a odstraňovania odpadu.

V máji Rada prijala aj nové pravidlá týkajúce sa odpadu, aby sa EÚ mohla stať svetovým lídrom v oblasti odpadového hospodárstva a recyklácie. Od členských štátov sa teraz bude vyžadovať, aby do roku 2025 recyklovali aspoň 55 % komunálneho odpadu, 60 % do roku 2030 a 65 % do roku 2035. Ďalšie schválené opatrenia zahŕňali 10 % strop na skládky do roku 2035, povinný separovaný zber biologického odpadu a prísnejšie systémy platby výrobcov za zber hlavných recyklovateľných materiálov.

Európska komisia, nadväzujúc na celoúniovú kampaň v prospech prijímania záväzkov v rámci európskej stratégie pre plasty, predložila v novembri predbežné posúdenie, z ktorého vyplýva, že priemysel EÚ sa výrazne zaviazal recyklovať plasty – ak sa záväzky splnia v plnej miere, do roku 2025 by sa mohlo zabezpečiť aspoň 10 miliónov ton recyklovaných plastov. Na strane dopytu sa však zatiaľ očakáva len päť miliónov ton, čo dokazuje, že na dosiahnutie cieľa dobre fungujúceho trhu EÚ s recyklovanými plastmi bude potrebné urobiť viac.

Pokračovalo sa aj v činnosti zameranej na zlepšenie udržateľného „obehového“ hospodárenia s vodami a na zvýšenie bezpečnosti pitnej vody pre všetkých Európanov. Vo februári Komisia navrhla revíziu smernice o pitnej vode s cieľom zlepšiť normy týkajúce sa pitnej vody, zlepšiť prístup k vode pre všetkých a pomôcť spotrebiteľom nájsť spoľahlivé informácie o jej dodávkach. Návrh bol takisto reakciou na vôbec prvú úspešnú európsku občiansku iniciatívu s názvom Right2Water (Právo na vodu), ktorú podporilo 1,6 milióna ľudí. Cieľom je podnietiť spotrebiteľov, aby uprednostnili vodu z vodovodu pred fľaškovou vodou, čím ušetria peniaze, zredukujú objem plastového odpadu v našich riekach a moriach a znížia emisie skleníkových plynov.

Na jar 2018 Komisia predložila aj návrhy týkajúce sa udržateľného financovania s cieľom zabezpečiť, aby finančný sektor zohrával svoju úlohu pri ekologickej transformácii prostredníctvom udržateľnejších investícií.

Modré hospodárstvo

Modré hospodárstvo zahŕňa všetky udržateľné hospodárske činnosti založené na pravidlách, ktoré súvisia s našimi oceánmi, morami alebo pobrežnými oblasťami – od rybolovu, námorného inžinierstva a cestovného ruchu až po energiu z oceánov a modrú biotechnológiu. V roku 2018 Komisia uverejnila prvú výročnú správu o tomto rýchlo rastúcom hospodárskom sektore, ktorý by sa mal do roku 2030 celosvetovo zdvojnásobiť. V správe sa zdôrazňuje, že modré hospodárstvo vytvára obrat viac ako 560 miliárd EUR ročne, zamestnáva viac ako 3,5 milióna ľudí a v mnohých krajinách je rýchlo rastúcim odvetvím. Španielsko predstavuje jednu pätinu celkovej zamestnanosti v sektore a za ním nasleduje Taliansko, Spojené kráľovstvo a Grécko. Kombinácia týchto štyroch členských štátov zodpovedá viac ako polovici pracovných miest súvisiacich s modrým hospodárstvom.

Regionálna a mestská politika

Regióny a mestá môžu zohrávať významnú úlohu pri podpore rastu, zamestnanosti a investícií. V roku 2018 EÚ naďalej investovala do politík zameraných na posilnenie konkurencieschopnosti a vytváranie pracovných miest, na podporu sociálneho začlenenia, ako aj malých a stredných podnikov v regionálnom a miestnom kontexte. Realizovalo sa niekoľko iniciatív a stratégií na podporu rastu a inovácií vo väčšom meradle, a to vrátane nového súboru opatrení v roku 2018, ktoré by mali ďalej pomôcť európskym regiónom pri investovaní do ich konkurencieschopných špecializovaných oblastí, známych ako „inteligentná špecializácia“.

Medzi tieto opatrenia patrí trvalá podpora iniciatívy pre zaostávajúce regióny a realizácia novej iniciatívy zameranej na regióny v procese priemyselnej transformácie. V danom kontexte sa bude v roku 2018 pilotným akciám v 10 regiónoch a dvoch členských štátoch poskytovať odborné poradenstvo a finančná podpora z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Európskeho strediska pre klastre a priemyselné zmeny.

Komisia takisto vybrala päť programov politiky súdržnosti, ktoré majú byť súčasťou novej pilotnej akcie zameranej na zlepšenie administratívnej kapacity. Programy v Grécku, Poľsku, Španielsku, Chorvátsku a Bulharsku dostávajú cielenú podporu zameranú na zlepšenie ich fungovania. Európske centrum investičného poradenstva vypracovalo štúdiu o investičných platformách v najvzdialenejších regiónoch s cieľom zlepšiť ich prístup k investičnému plánu. Okrem toho boli zriadené pracovné skupiny pre energetiku na ostrove Réunion a pre odpadové hospodárstvo na Kanárskych ostrovoch a zároveň sa z programu Horizont 2020 financuje projekt na podporu excelentnosti výskumu vo všetkých najvzdialenejších regiónoch.

Prepájanie Európy

Na základe výzvy na kombinované financovanie v rámci Nástroja na prepájanie Európy, v ktorej sa kombinujú granty s financovaním z Európskeho fondu pre strategické investície, Európskej investičnej banky, národných podporných bánk alebo od súkromných investorov, sa vybralo 35 projektov v oblasti bezpečnej, čistej a inteligentnej mobility, ktoré získajú granty vo výške 405 miliónov EUR. Ďalšou výzvou na predloženie návrhov v objeme 290 miliónov EUR sa podporili projekty zamerané na rozvoj jednotného európskeho neba a európskej leteckej dopravy. Prostredníctvom približne 9,5 milióna EUR v rámci Výskumu manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba (SESAR) sa bude financovať predvádzanie dronov v priestore U-space so zameraním na bezpečnú a chránenú integráciu dronov do systému leteckej dopravy.

Pomoc malým a stredným podnikom pri hľadaní financovania, nových partnerov a nových trhov

Malé podniky sú oporou hospodárstva EÚ. EÚ každý rok poskytuje podporu malým podnikom rôznymi typmi finančných a poradenských služieb. V posledných rokoch EÚ dosiahla veľký pokrok v zlepšovaní prístupu k financovaniu pre malé podniky v Európe. EÚ už pomohla poskytnutím financovania vo výške viac ako 20,3 miliardy EUR približne 381 000 malých podnikov v rámci COSME, programu EÚ pre konkurencieschopnosť malých a stredných podnikov, ktorý je doplnený Európskym fondom pre strategické investície.

Podpora výskumu, inovácií a technológií

Vedecká excelentnosť a prelomové inovácie

V priebehu roka sa v rámci programu Horizont 2020 uverejnili výzvy na predkladanie návrhov a iné akcie v celkovej hodnote 10 miliárd EUR na podporu výskumu a inovácií. Príkladmi sú nová výzva na predkladanie návrhov na investície vo výške takmer 200 miliónov EUR do vývoja batérií novej generácie, ktoré prispejú k prechodu na bezuhlíkovú spoločnosť, takmer 1 miliarda EUR na prepojenie hospodárskych a environmentálnych prínosov pri podpore balíka predpisov EÚ o obehovom hospodárstve a približne 200 miliónov EUR na preskúmanie základných príčin neregulárnej migrácie a na využitie v rámci európskej migračnej agendy.

S cieľom podnietiť verejno-súkromnú spoluprácu pri financovaní inovácií v oblasti čistej energie sa okrem toho v dohode podpísanej s nadáciou Bill and Melinda Gates Foundation na jeseň v roku 2018 vytvoril fond vo výške 100 miliónov EUR zameraný na inovátorov a podniky EÚ s potenciálom dosiahnuť výrazné a trvalé zníženie emisií skleníkových plynov.

Európsky cloud pre otvorenú vedu (European Open Science Cloud), ktorý je virtuálnym prostredím na interdisciplinárne a cezhraničné uchovávanie, vzájomnú výmenu a opätovné využívanie údajov, bol oficiálne spustený v roku 2018 a umožnil približne 1,7 milióna výskumných pracovníkov a 70 miliónom odborníkov, aby získali prístup k rastúcemu objemu otvorených údajov.

EÚ a vesmír

V nadväznosti na Stratégiu pre Európu v oblasti kozmického priestoru z roku 2016 EÚ naďalej pokračovala v rozvoji vesmírnej infraštruktúry, ktorá je základom hospodárstva, a teda aj veľkej časti nášho každodenného života. V júni 2018 Komisia navrhla Vesmírny program vo výške 16 miliárd EUR, ktorý by mal ešte viac posilniť vedúce postavenie EÚ v oblasti kozmického priestoru.

Program Copernicus je na svete najväčším poskytovateľom údajov získaných pozorovaním Zeme a pomáha pri riešení rozličných výziev, ako sú prírodné katastrofy a zmena klímy. Zavedením siedmeho satelitu v rámci programu Copernicus v roku 2018 sa zlepšila naša schopnosť monitorovať oceány, pôdu a atmosféru. Služby prístupu k údajom a informáciám v rámci programu Copernicus, ktoré boli takisto zavedené v roku 2018, umožňujú inovatívnym začínajúcim podnikom a iným používateľom jednoduchý prístup k údajom, ako aj ich jednoduché spracúvanie a sťahovanie, a to bez toho, aby museli investovať do nákladných zariadení na uchovávanie a spracovanie údajov.

Galileo, program satelitnej navigácie EÚ, poskytuje služby presného určovania polohy, navigácie a určovania času a môže sa používať prostredníctvom najnovšej generácie smartfónov, pričom výsledkom je väčšia presnosť než pri predchádzajúcich systémoch založených len na GPS. So štyrmi novými satelitmi zavedenými v roku 2018 (pomenovanými po deťoch, ktoré vyhrali súťaž v kreslení) sa výkonnosť programu Galileo zlepšila a program je opäť o krok bližšie k tomu, aby sa stal plne nezávislým a autonómnym polohovým systémom. Na celom svete má 500 miliónov používateľov. Signály systému Galileo sa využívajú v oblasti riadenia dopravy a železničnej dopravy, leteckej navigácie, bankovníctva a poľnohospodárstva a vytvárajú podmienky pre autonómne vozidlá.

V novembri sa Federálny úrad USA pre komunikáciu (US Federal Communications Commission) rozhodol upustiť od povinnosti získať licenciu na príjem signálu systému Galileo v Spojených štátoch amerických. To znamená, že občania a podniky v USA budú môcť využívať najmodernejšie satelitné navigačné signály systému Galileo – či už ide o prepojené autá, inteligentné hodinky, poľnohospodárstvo alebo navigáciu lietadiel.

Presnosť systému Galileo je hlavným faktorom, pokiaľ ide o účinnosť systému eCall, ktorý pomáha pri lokalizácii vozidla v prípade núdze. Systém eCall je povinný vo všetkých nových typoch automobilov v EÚ od 31. marca 2018 a pomáha skrátiť reakčný čas pohotovostných služieb až o 60 %. V decembri Komisia prijala nové opatrenia, ktoré majú pomôcť presnejšie lokalizovať ľudí v núdzových situáciách vďaka signálom systému Galileo, čím sa zvýši účinnosť záchranných činností. Podľa nových pravidiel budú všetky smartfóny predávané v EÚ schopné odoslať presnú polohu osoby, ktorá volá na tiesňovú linku 112, pohotovostným službám prijímajúcim telefonický hovor.

Keďže prístup ku kozmickému priestoru má strategický význam, EÚ si kladie za cieľ posilniť v tejto oblasti svoju autonómiu. V roku 2018 bola vyhlásená súťaž, ktorej cieľom bolo udeliť 10 miliónov EUR komerčne najrealizovateľnejšiemu riešeniu, ktoré ponúka špecializované služby nízkonákladového vypúšťania ľahkých satelitov. V rámci pilotnej iniciatívy pre oblasť vesmíru InnovFin sa zlučuje financovanie v hodnote približne 110 miliónov EUR na podporu investícií do kozmického sektora prostredníctvom zvýšenia miery rizikového kapitálu, ktorý je k dispozícii pre MSP a podniky so strednou trhovou kapitalizáciou.

Európska technológia v oblasti obrany

V roku 2018 Európska únia investovala 40 miliónov EUR do financovania spoločného výskumu v oblasti inovatívnych obranných technológií a produktov v rámci prípravnej akcie pre výskum v oblasti obrany.

V júli EÚ prijala nový Program rozvoja európskeho obranného priemyslu s cieľom poskytnúť európskemu obrannému priemyslu finančnú podporu počas fázy vývoja nových produktov a technológií v oblastiach vybraných na európskej úrovni. Počíta sa v ňom s rozpočtom 500 miliónov EUR na roky 2019 a 2020 na spolufinancovanie projektov kolaboratívneho rozvoja obranných spôsobilostí.

Investície do ľudí

V roku 2018 prijala EÚ odporúčanie o rámci pre kvalitnú a účinnú učňovskú prípravu. Obsahuje kritériá na podporu zabezpečenia dobrých vzdelávacích a pracovných podmienok pre učňov v celej EÚ.

V apríli EÚ zjednodušila a zmodernizovala Europass-CV, ktorý ľuďom pomôže predstaviť svoje zručnosti a kvalifikácie viditeľnejším a zrozumiteľnejším spôsobom v rámci jednotného trhu. Tvorcom politík takisto umožní lepšie predvídať potreby a trendy na trhu práce.

Reformy systémov vzdelávania a odbornej prípravy majú vo väčšine členských štátov vysokú prioritu a majú prominentné postavenie v európskom semestri 2018. Dvadsať členských štátov dostalo odporúčania pre jednotlivé krajiny v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy.

Účinné systémy vzdelávania a odbornej prípravy majú obrovský význam, keďže mladým ľuďom poskytujú vedomosti, kompetencie a zručnosti, ktoré im umožňujú nájsť si prácu, ktorá ich napĺňa, a stať sa nezávislými a angažovanými občanmi. Ich dôležitá úloha spočíva aj v tom, že pracovníkom poskytujú príležitosť na inováciu ich zručností, aby sa mohli vyrovnávať s meniacimi sa spôsobmi práce a potrebami trhu práce, a prispievajú k zvyšovaniu produktivity a rastu.

S cieľom pokročiť v práci na vybudovaní európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025 Komisia v prvej polovici roka 2018 predložila šesť konkrétnych politických opatrení. V máji 2018 Rada prijala odporúčania o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie s cieľom pomôcť väčšiemu počtu ľudí získať základný súbor zručností potrebných na život a prácu v 21. storočí a o podpore spoločných hodnôt, inkluzívneho vzdelávania a európskeho rozmeru výučby. V novembri 2018 prijala opatrenia týkajúce sa automatického vzájomného uznávania kvalifikácií a výsledkov študijných pobytov v zahraničí. Pokračujú diskusie o vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve a o výučbe a učení jazykov. Prebieha aj realizácia akčného plánu na zlepšenie digitálnych zručností občanov EÚ a využívanie nových technológií vo výučbe a vzdelávaní.

Spájanie ľudí

V roku 2018 Európa oslávila Európsky rok kultúrneho dedičstva a pri tej príležitosti podnietila viac ľudí k tomu, aby objavovali bohaté a rozmanité kultúrne dedičstvo Európy a mali silnejší pocit príslušnosti k spoločnému európskemu priestoru. Viac ako 7,5 milióna ľudí sa zúčastnilo na viac ako 13 000 podujatiach organizovaných v 37 krajinách. Aby sa zabezpečilo, že európsky rok bude mať trvalý vplyv aj po roku 2018, Komisia 7. decembra predložila 60 opatrení týkajúcich sa podpory a ochrany kultúrneho dedičstva v dlhodobom horizonte.

V roku 2018 umožnil program pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport Erasmus+ s rozpočtom vyše 2,7 miliardy EUR, aby sa na činnostiach vzdelávania zúčastnilo približne 600 000 mladých ľudí a 190 000 zamestnancov vzdelávacích inštitúcií a mládežníckych organizácií. V marci Komisia pridala online verziu k opatreniam v oblasti mobility spustením virtuálnej výmeny v rámci programu Erasmus+, projektu na podporu medzikultúrneho dialógu a zlepšenia zručností aspoň 25 000 mladých ľudí prostredníctvom digitálnych vzdelávacích nástrojov. V máji Komisia navrhla zdvojnásobiť financovanie programu Erasmus v budúcom dlhodobom rozpočte na roky 2021 – 2027 na 30 miliárd EUR, čím by sa strojnásobil počet ľudí, ktorí by z neho mali prínos.

DiscoverEU

Od júla do októbra 2018 malo približne 15 000 mladých ľudí príležitosť objavovať Európu s cestovným DiscoverEU. Táto nová iniciatíva im umožnila lepšie pochopiť rozmanitosť Európy, tešiť sa z jej kultúrneho bohatstva, nájsť nových priateľov a nadobudnúť pocit európskej identity. V novembri mali mladí ľudia ďalšiu príležitosť požiadať o bezplatné cestovné lístky na cestovanie v roku 2019. Komisia navrhla, aby sa systém po roku 2020 výrazne rozšíril.

Európsky zbor solidarity

Európsky zbor solidarity získal v októbri podporu, keď EÚ pre túto iniciatívu prijala samostatný právny základ, pričom sa jej pridelil rozpočet na nasledujúce tri roky. Do konca decembra sa zaregistrovalo takmer 100 000 mladých ľudí a 11 000 sa zapojilo do činností spojených s myšlienkou solidarity v celej Európe. V júni Komisia navrhla nový program pre Európsky zbor solidarity na obdobie po roku 2020 s rozpočtom 1,26 miliardy EUR na rozšírenie príležitostí, ktoré ponúka. To by umožnilo prinajmenšom 350 000 mladých Európanov podporovať komunity v núdzi prostredníctvom dobrovoľníckej práce (vrátane podpory operácií humanitárnej pomoci v krajinách mimo EÚ), stáží a pracovných stáží v rokoch 2021 až 2027.

Ochrana ľudského zdravia a pomoc hospodárstvu

Európski ministri zdravotníctva prijali v decembri 2018 odporúčanie, ktoré navrhla Komisia s cieľom posilniť spoluprácu EÚ v boji proti chorobám, ktorým možno predchádzať očkovaním. Odporúčanie sa zameriava na tri hlavné piliere: boj proti neochote očkovať a zlepšovanie miery zaočkovanosti, udržateľné politiky v EÚ v súvislosti s očkovaním a koordinácia EÚ a prínos k celosvetovému zdraviu.

Zdravie v skratke: V správe o Európe v roku 2018, ktorú uverejnila v novembri Komisia a Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, sa vyzýva na zlepšenie duševného zdravia a prevenciu duševných chorôb, ktoré majú nielen sociálne dôsledky, ale náklady na ne sa zároveň odhadujú na viac ako 4 % hrubého domáceho produktu v EÚ. Zo správy takisto vyplýva, že stabilný rast strednej dĺžky života sa spomalil a pretrvávajú veľké rozdiely medzi jednotlivými krajinami aj v rámci nich, pričom v horšej situácii sú ľudia s nízkou úrovňou vzdelania. Vyzýva sa v nej tiež na riešenie problému rizikových faktorov, ako je fajčenie, alkohol a obezita, na znižovanie predčasnej úmrtnosti, zabezpečenie univerzálneho prístupu k starostlivosti a posilňovanie odolnosti systémov zdravotnej starostlivosti. Touto správou Komisia odštartovala druhý cyklus poznatkov o situácii v oblasti zdravia v EÚ, v ktorom sa analyzujú a spoločne využívajú porovnávacie údaje a poznatky o zdraví a systémoch zdravotnej starostlivosti v EÚ a poskytuje podpora zdravotníckym orgánom pri tvorbe politiky založenej na dôkazoch.

Dvojročný cyklus Stav zdravia vypracovala Európska komisia v úzkej spolupráci s Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a Európskym strediskom pre monitorovanie systémov a politík v oblasti zdravia.

EÚ sa aj naďalej zameriavala na ochranu zdravia a bezpečnosti pri práci prostredníctvom návrhu na obmedzenie vystavenia pracovníkov účinkom ďalších piatich karcinogénnych chemikálií. Cieľom je posilniť ochranu viac než 1 milióna pracovníkov v Európe.

V snahe chrániť včely a opeľovače boli prijaté ďalšie obmedzenia týkajúce sa používania troch neonikotinoidov, ktoré sú účinnými látkami chemicky podobnými nikotínu a používajú sa v prípravkoch na ochranu rastlín. Úplný zákaz používania týchto produktov vo voľnom priestranstve nadobudol účinnosť v decembri 2018 a ich použitie v interiéri bolo obmedzené na trvalé skleníky. Túto iniciatívu doplnila vôbec prvá iniciatíva EÚ zameraná na riešenie úbytku voľne žijúceho opeľujúceho hmyzu.

Rozpočet EÚ zameraný na výsledky

Rozpočet EÚ na rok 2018 bol zameraný na plnenie priorít Európy stimuláciou tvorby pracovných miest, najmä pre mladých ľudí, a podporou rastu a strategických investícií. Takisto pokračoval v podpore úsilia o riešenie výziev v oblasti migrácie a bezpečnosti v rámci EÚ aj mimo nej.

Takmer polovica vyčlenených finančných prostriedkov (77,5 miliardy EUR) bola určená na posilnenie európskeho hospodárstva, vytváranie pracovných miest a zvýšenie globálnej konkurencieschopnosti spoločností, výskumných pracovníkov a univerzít. Financovaním EÚ sa podporilo poľnohospodárstvo a vidiecke oblasti (spoločná poľnohospodárska politika), regióny (Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond, Kohézny fond), výskum a inovácie (Horizont 2020), malé a stredné podniky (Program pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podniky), vzdelávanie, odborná príprava a mládež (Erasmus+), dopravná a digitálna infraštruktúra (Nástroj na prepájanie Európy).

Iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí sa zamerala na problém nezamestnanosti mladých ľudí vyčlenením 350 miliónov EUR s cieľom poskytnúť mladým ľuďom podporu a lepšie príležitosti nájsť si prácu. Ďalšie 2 miliardy EUR sa v roku 2018 poskytli Európskemu fondu pre strategické investície s cieľom ďalej pokračovať v úspešnej mobilizácii súkromných investícií do strategických európskych projektov. 59,2 miliardy EUR prispeli k podpore udržateľného rastu prostredníctvom podpory poľnohospodárov, rybného hospodárstva, klímy a biodiverzity.

Dlhodobý rozpočet EÚ na obdobie 2021 – 2027

V máji, po mesiacoch konzultácií s členskými štátmi a európskymi občanmi, Komisia predložila svoj návrh dlhodobého rozpočtu na roky 2021 – 2027.

Po ňom nasledoval úplný súbor návrhov sektorových programov a fondov. Tento návrh dlhodobého rozpočtu je premietnutím cieľov EÚ na nadchádzajúce desaťročie do rozpočtových údajov podľa dohody lídrov EÚ vo februári 2018. Navrhovaný rozpočet spája nové nástroje so zmodernizovanými programami s cieľom efektívne dosiahnuť priority EÚ. Poskytuje prostriedky na nachádzanie vhodných riešení závažných problémov, medzi ktoré patrí nezamestnanosť mladých ľudí, migrácia, bezpečnosť a technologická a digitálna transformácia. Medzi návrhy patrí zjednodušený rozpočet, ktorý vytvára silnejšie prepojenie s politickými prioritami (pozri aj osobitnú kapitolu Budúci dlhodobý rozpočet EÚ).

InvestEU

Vzhľadom na úspech Investičného plánu pre Európu navrhla Európska komisia, aby sa všetky finančné programy EÚ v budúcom dlhodobom rozpočte (2021 – 2027) riadili rovnakým modelom. Mnohé programy financovania, ktoré v súčasnosti EÚ ponúka, by boli zastrešené jedným programom: Programom InvestEU. Podobne ako v prípade investičného plánu by program InvestEU pozostával z fondu, poradenského centra a investičného portálu. Fond InvestEU by mal záruku vo výške 38 miliárd EUR z rozpočtu EÚ na podporu strategicky dôležitých projektov v celej EÚ v odvetviach, ako je udržateľná infraštruktúra, výskum, inovácia a digitalizácia, malé a stredné podniky a sociálne investície a zručnosti. Odhaduje sa, že fond by v priebehu siedmich rokov priniesol ďalšie investície vo výške viac ako 650 miliárd EUR.

Podpora výskumu, inovácií a technológií

Komisia takisto plánuje zvýšiť investície do výskumu s cieľom udržať Európu na čele globálneho výskumu a inovácií, a to navrhovaným rozpočtom vo výške 100 miliárd EUR na výskum a inovácie v období rokov 2021 až 2027 v rámci nového programu Horizont Európa. Komisia navrhla, aby EÚ investovala 16 miliárd EUR do programu EÚ v oblasti kozmického priestoru a pomohla tak posilniť svoje vedúce postavenie v oblasti kozmického priestoru. Komisia navrhuje rozpočet vo výške 13 miliárd EUR na Európsky obranný fond. Tým sa EÚ stane jedným zo štyroch najvýznamnejších investorov do výskumu a technológií v oblasti obrany v Európe.

Poľnohospodárstvo a námorné hospodárstvo a rast

Komisia navrhla zachovať silnú podporu pre poľnohospodárske a vidiecke oblasti v EÚ vyčlenením 365 miliárd EUR na spoločnú poľnohospodársku politiku na obdobie rokov 2021 – 2027. Návrhy v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky sa zameriavajú na zjednodušenie a modernizáciu politiky s cieľom prispôsobiť ju budúcnosti. Okrem tradičných cieľov v oblasti príjmov poľnohospodárskych podnikov, potravinovej bezpečnosti a ochrany životného prostredia sa v plánoch riešia aj nové spoločenské požiadavky, ako sú napríklad bezpečné, výživné a udržateľné potraviny, boj proti plytvaniu potravinami a dobré životné podmienky zvierat. V plánoch sa navrhuje aj nové partnerstvo medzi EÚ a jej členskými štátmi. Zatiaľ čo prvky potrebné na dosiahnutie spoločných cieľov EÚ a hladkého fungovania jednotného trhu budú v budúcnosti definované na úrovni EÚ, členské štáty si budú môcť zvoliť a navrhnúť politické opatrenia, ktoré budú vyhovovať potrebám ich poľnohospodárov a vidieckych oblastí.

Komisia navrhla aj nový rozpočet vo výške 6,14 miliardy EUR pre Európsky námorný a rybársky fond na posilnenie podpory pre námorné hospodárstvo, pričom podporuje zjednodušenie a väčšie zameranie na výsledky. Fond umožní investície do nových námorných trhov, technológií a služieb, ako je energia z oceánov a morské biotechnológie. Pobrežné spoločenstvá sa budú môcť tešiť väčšej podpore a fond bude aj naďalej podporovať európske odvetvie rybolovu s osobitným zameraním na pomoc drobnému rybolovu.

Budúcnosť politiky súdržnosti

Návrhy týkajúce sa finančných prostriedkov politiky súdržnosti s rozpočtom 373 miliárd EUR, ktoré navrhla Komisia, sa zameriavajú na modernizáciu európskeho hospodárstva s cieľom dosiahnuť, aby bolo inteligentnejšie, ekologickejšie a prepojenejšie, a na prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo. Zjednodušili by sa aj pravidlá – jeden súbor pravidiel by sa vzťahoval na sedem fondov a postupy by boli flexibilnejšie.

Investície do ľudí

Komisia navrhla ďalšie posilnenie sociálneho rozmeru Únie prostredníctvom nového a zlepšeného Európskeho sociálneho fondu. Nový ESF+ by dosiahol 101,2 miliardy EUR, čo je výrazne vyšší podiel celkového rozpočtu v oblasti súdržnosti, než je to v súčasnosti. Zvýšila by sa tým viditeľnosť sociálnych investícií a ich vplyv. Konkrétne kombinácia ESF+, programu Erasmus a Európskeho zboru solidarity potenciálne viac ako zdvojnásobuje finančné prostriedky určené na podporu mladých ľudí v porovnaní so súčasným finančným rámcom. Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii by sa prepracoval, jeho rozsah by sa rozšíril a jeho strop by sa zvýšil na 225 miliónov EUR ročne v porovnaní so 170 miliónmi EUR ročne v súčasnom období.

Dosahovanie digitálneho jednotného trhu

Z 30 legislatívnych iniciatív, ktoré Európska komisia predložila od roku 2015, bolo 23 odsúhlasených medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou. Na stole zostáva sedem návrhov Komisie, ktoré musia Európsky parlament a Rada schváliť v záujme ďalšieho budovania digitálneho jednotného trhu.

V roku 2018 nadobudlo účinnosť niekoľko významných digitálnych iniciatív. V januári bola spustená celoeurópska kampaň na zvýšenie informovanosti #SaferInternet4EU o bezpečnosti online, mediálnej gramotnosti a kybernetickej hygiene. V septembri nadobudli účinnosť právne predpisy EÚ o elektronickej identifikácii (nariadenie eIDAS). Členské štáty zaviedli v októbri pravidlá, ktoré uľahčujú prístup k tlačeným materiálom vo formátoch prispôsobených ľuďom so zrakovým postihnutím alebo iným zdravotným postihnutím a v decembri nadobudli účinnosť nové pravidlá, ktorými sa zakazuje neoprávnené geografické blokovanie pri online predaji v rámci jednotného trhu.

Filmy a hudba bez hraníc

Európania majú od apríla 2018 vďaka novým pravidlám prenosnosti prístup k online obsahu (audiovizuálnemu a hudobnému), na jeho odber sa prihlásili doma a to bez ohľadu na to, kde v EÚ sa nachádzajú. V máji oznámila Komisia vytvorenie online katalógu európskych filmov s cieľom zviditeľniť európsku kinematografiu. V októbri bol spustený prototyp.

V júni 2018 dosiahol Európsky parlament, Rada a Komisia politickú dohodu o revidovaných pravidlách pre spravodlivejšie regulačné prostredie pre celý audiovizuálny sektor vrátane služieb na požiadanie a platforiem pre zdieľanie videí. Tieto pravidlá podporujú európsku audiovizuálnu produkciu a zaručujú nezávislosť audiovizuálnych regulátorov.

Bezpečnejšie a jednoduchšie nakupovanie online

V máji nadobudlo účinnosť nové nariadenie o službách cezhraničného dodávania balíkov, ktoré je dôležité pre elektronický obchod. Vysoké ceny za cezhraničné dodávanie balíkov sú prekážkou pre spotrebiteľov a maloobchodníkov, najmä pre malé a stredné podniky, ktoré chcú kupovať a predávať online v celej EÚ.

Zvyšovanie dôvery v online prostredie a budovanie digitálneho jednotného trhu

Účinnosť nadobudli pravidlá o elektronickej identifikácii pre elektronické transakcie na vnútornom trhu, ktoré Európanom ponúkajú novú slobodu: spoliehať sa na oznámenú elektronickú identifikáciu znamená bezpečne pristupovať k digitálnym službám poskytovaným všade v Európe, od zápisu na zahraničnú univerzitu, prístupu k elektronickým zdravotným záznamom, registrácie spoločnosti a podania daňového priznania online až po digitálne otvorenie bankového účtu.

Ako využiť celý potenciál dátového hospodárstva EÚ

Odstránenie prekážok pomôže zdvojnásobiť hodnotu dátového hospodárstva EÚ v rokoch 2015 až 2020 z 1,9 % na 4 % hrubého domáceho produktu. Predpokladá sa, že v dátovom hospodárstve EÚ bude do roku 2020 zamestnaných 10,4 milióna ľudí. Odstránením existujúcich požiadaviek na lokalizáciu údajov sa znížia náklady na dátové služby a podnikom sa poskytne väčšia flexibilita pri organizovaní ich správy údajov a analýzy údajov, pričom sa rozšíri ich využívanie a výber poskytovateľov.

Umelá inteligencia

Umelá inteligencia je už súčasťou nášho každodenného života – od pomoci lekárom pri rýchlejšom a presnejšom stanovení lekárskej diagnózy až po pomoc poľnohospodárom pri používaní menšieho počtu pesticídov na plodinách. Pomáha takisto verejnej správe poskytovať občanom individuálne riešenia a znižovať počet dopravných nehôd. Umelá inteligencia môže pomôcť aj v boji proti zmene klímy alebo predvídať hrozby.

Komisia v apríli navrhla európsky prístup zameraný na zvýšenie verejných a súkromných investícií do umelej inteligencie, na prípravu na súvisiace sociálno-ekonomické zmeny a na zabezpečenie vytvorenia vhodného etického a právneho rámca na riešenie otázok zodpovednosti v súvislosti s novými technológiami. Cieľom prístupu je maximalizovať vplyv investícií na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni, podporovať spoluprácu, vymieňať si najlepšie postupy a vymedziť spoločný postup, aby sa zabezpečila celosvetová konkurencieschopnosť EÚ v tomto sektore.

Komisia v júni vymenovala expertnú skupinu na vysokej úrovni pre umelú inteligenciu a spustila Európsku alianciu pre umelú inteligenciu, ktorá predstavuje online komunitu viacerých zainteresovaných strán otvorenú komukoľvek, kto má záujem o umelú inteligenciu.

V nadväznosti na aprílové oznámenie a v úzkej spolupráci s členskými štátmi navrhla Komisia v decembri koordinovaný plán na podporu rozvoja a používania umelej inteligencie „vytvorenej v Európe“. Cieľom plánu je zabezpečiť komplementárnosť a synergie medzi opatreniami na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ v záujme maximalizovania vplyvu a rozšírenia prínosov umelej inteligencie v celej Európe. V pláne sú navrhnuté spoločné akcie v štyroch kľúčových oblastiach: zvýšenie investícií, sprístupnenie väčšieho množstva údajov, podpora talentov a zabezpečenie dôvery. Plán poskytuje aj strategický rámec pre národné stratégie v oblasti umelej inteligencie. Krajiny EÚ sa povzbudzujú k tomu, aby do polovice roku 2019 vypracovali svoje národné stratégie v oblasti umelej inteligencie vychádzajúc z práce vykonanej na európskej úrovni.

Komisia súčasne poskytla 66 miliónov EUR na projekty v oblasti robotiky, ktoré pomôžu digitalizovať malé a stredné podniky v celej EÚ.

V decembri vypracovala nezávislá skupina 52 odborníkov etické usmernenia pre vývoj a používanie umelej inteligencie, ktoré sú otvorené na konzultácie prostredníctvom Aliancie pre umelú inteligenciu a budú dokončené v roku 2019. Na jar 2019 skupina takisto predstaví politické odporúčania.

Budovanie európskej infraštruktúry superpočítačov na svetovej úrovni

Komisia v januári 2018 predstavila plány na vytvorenie spoločného podniku pre európsku vysokovýkonnú výpočtovú techniku. Touto novou právnou štruktúrou a štruktúrou financovania sa zhromaždia zdroje EÚ a vnútroštátne zdroje na vybudovanie superpočítačovej a dátovej infraštruktúry a podporí sa výskum a inovácie v tejto oblasti s cieľom urobiť z Európy jednu z troch najväčších superpočítačových veľmocí na svete. Členské štáty v septembri podporili návrh Komisie a spoločný podnik začal činnosť v novembri. Spoločný podnik vybuduje a zavedie túto infraštruktúru v celej Európe (s financovaním navrhnutým z ďalšieho dlhodobého rozpočtu EÚ) s cieľom zlepšiť kapacity na spracovanie údajov pre výskum a priemysel a podporí inovácie v oblasti superpočítačových technológií, hardvéru a softvéru. Prinesie to výhody pre mnohé oblasti, od zdravotnej starostlivosti a energie z obnoviteľných zdrojov až po bezpečnosť automobilov a kybernetickú bezpečnosť.

Lepší prístup k údajom a ich opätovná využiteľnosť

Komisia v apríli navrhla rozšíriť smernicu o informáciách verejného sektora na údaje uchovávané verejnými podnikmi a obmedziť poplatky za opätovné použitie ich údajov. Cieľom je takisto uľahčiť opätovnú využiteľnosť údajov z výskumu vyplývajúcich z verejného financovania a zaviazať členské štáty, aby vypracovali politiky otvoreného prístupu. Nové pravidlá si v prípade potreby vyžadujú technické riešenia na poskytovanie prístupu k údajom v reálnom čase.

V rámci tretieho balíka údajov Komisia v apríli vypracovala nový súbor odporúčaní na riešenie technologických zmien týkajúcich sa prístupu k vedeckým informáciám a ich uchovávania. Ponúkajú usmernenia týkajúce sa vykonávania politík otvoreného prístupu v súlade s cieľmi otvorenej vedy, výskumných údajov a správy údajov, vytvorenia európskeho cloudu pre otvorenú vedu a hĺbkovej analýzy textu a údajov. V odporúčaniach sa riešili aj stimuly a rozvoj príslušných zručností výskumných pracovníkov na praktizovanie otvorenej vedy.

Voľný tok iných ako osobných údajov

V decembri nadobudli účinnosť nové pravidlá, ktoré umožnia uchovávanie a spracúvanie iných ako osobných údajov všade v EÚ bez zbytočných obmedzení. Nové pravidlá odstraňujú bariéry, ktoré bránia voľnému toku údajov a posilnia európske hospodárstvo vytvorením odhadovaného rastu hrubého domáceho produktu do roku 2020 až do výšky 4 %. Členské štáty by mali Komisii oznámiť všetky zostávajúce alebo plánované obmedzenia lokalizácie dát, ktoré sú povolené len v obmedzených špecifických situáciách z dôvodov verejnej bezpečnosti v súlade so zásadou proporcionality. Verejné orgány budú môcť získať prístup k údajom na účely preskúmania a kontroly bez ohľadu na to, kde sa v EÚ uchovávajú alebo spracúvajú. Pravidlá budú takisto podporovať vytvorenie kódexov správania pre cloudové služby s cieľom uľahčiť prechod medzi poskytovateľmi cloudových služieb v jasne stanovených lehotách.

Udržanie kroku s technológiou blockchainu

Komisia s podporou Európskeho parlamentu spustila vo februári Monitorovacie stredisko a fórum EÚ pre technológiu blockchainu. Toto stredisko bude sledovať vývoj a podporovať úlohu európskych zainteresovaných strán v technológiách blockchainu, v ktorých sa ukladajú bloky informácií, ktoré sú distribuované v digitálnej sieti.

Názov domény najvyššej úrovne .eu

V decembri sa dosiahla dohoda o nových pravidlách, ktorými sa riadi názov domény najvyššej úrovne .eu, ktorá bola vytvorená v roku 2002 s cieľom uľahčiť účasť európskych podnikov a občanov na elektronickom obchode a posilniť elektronický jednotný trh. Preskúmanie je zamerané na nadčasový, flexibilný a transparentný systém správy internetu s úplným zapojením zainteresovaných strán. Jednou z hlavných navrhovaných inovácií je umožniť občanom EÚ registrovať názvy domény .eu bez ohľadu na to, kde žijú.

Elektronické zdravotníctvo

V apríli Komisia oznámila svoje ambície v oblasti digitálnej transformácie zdravotníctva a starostlivosti. Komisia bude podporovať spoluprácu EÚ v troch prioritných oblastiach: bezpečný prístup občanov k ich zdravotným údajom vrátane cezhraničného prístupu, personalizovaná medicína a prevencia chorôb prostredníctvom spoločných európskych údajov a posilnenie postavenia občanov pomocou digitálnych nástrojov a starostlivosti zameranej na jednotlivca. Prvým krokom bude, že si niekoľko priekopníckych členských štátov začne začiatkom roka 2019 vymieňať elektronické lekárske predpisy a digitálne súhrnné údaje o pacientoch. Devätnásť európskych krajín medzitým do novembra 2018 podpísalo vyhlásenie na poskytnutie cezhraničného prístupu k svojim genomickým informáciám.

Konektivita a digitálne podnikanie

Komisia v januári prijala akčný plán digitálneho vzdelávania, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby všetci občania EÚ mali rovnaký prospech z možností, ktoré sú k dispozícii online doma, v škole a na pracovisku. Medzi iniciatívy patrí podpora škôl s vysokorýchlostným širokopásmovým pripojením, rozšírenie nového nástroja sebahodnotenia pre školy na využívanie technológií na výučbu a vzdelávanie (Selfie) a kampaň #SaferInternet4EU na zvyšovanie povedomia verejnosti. Kampaň bola spustená v rámci Dňa bezpečnejšieho internetu (6. februára) s cieľom zvýšiť povedomie o bezpečnosti detí na internete a riešiť otázky vrátane kyberšikanovania, falošných správ (fake news), sextovania, škodlivého obsahu, kritického myslenia, mediálnej gramotnosti a digitálnych zručností a osvedčených postupov v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

V rámci iniciatívy EÚ WiFi4EU, ktorá má priniesť verejné Wi-Fi hotspoty do spoločenstiev v celej Európe, sa urobil v novembri veľký krok vpred, a to uverejnením prvej výzvy na predkladanie návrhov. Rozpočet programu WiFi4EU v období 2018 až 2020 je 120 miliónov EUR. Podporí sa ním inštalácia Wi-Fi zariadení vo verejných priestoroch, ako sú parky, námestia, verejné budovy, knižnice, zdravotnícke zariadenia či múzeá.

Investovanie do širokopásmového pripojenia

Európsky parlament a Rada dosiahli v júni politickú dohodu o aktualizácii pravidiel EÚ v oblasti telekomunikácií. Novým európskym kódexom elektronickej komunikácie sa podporia investície do sietí s veľmi vysokou kapacitou v celej EÚ, a to aj vo vzdialených a vidieckych oblastiach. Dohoda o kódexe zahŕňala stanovenie časového rámca pre členské štáty na zabezpečenie používania (do roku 2020) kľúčových rádiových frekvenčných pásiem potrebných na rozvoj služieb 5G. Kódex nadobudol účinnosť v decembri. Európska komisia takisto predstavila súbor nástrojov, ktorý prinesie viac širokopásmového pripojenia do vzdialených a vidieckych oblastí, kde má rýchly prístup na internet iba 40 % ľudí v porovnaní so 76 % v EÚ ako celku.

Stáže v rámci iniciatívy Digitálna príležitosť

Táto iniciatíva zameraná na odbornú prípravu, ktorú financuje EÚ, pomôže spoločnostiam obsadiť voľné miesta uchádzačmi s digitálnymi zručnosťami. Komisia spustila v apríli pilotný projek financovaný z programu Horizont 2020 a riadený programom Erasmus+ pre 6 000 stáží v oblasti kybernetickej bezpečnosti, veľkých dát, kvantovej technológie, strojového učenia a digitálneho marketingu.

Ženy v digitálnom sektore

Vzhľadom na to, že digitálna priepasť medzi mužmi a ženami má obrovské sociálne a hospodárske dôsledky, zvýšila Komisia povedomie o význame posilnenia postavenia žien v našej digitálnej spoločnosti prostredníctvom rozvoja stratégie Women in Digital (Ženy v digitálnom sektore). Jej cieľom je pomôcť využiť celý potenciál, ktorým môžu ženy prispieť k digitálnemu hospodárstvu prostredníctvom boja proti stereotypom v médiách a podporou profesijných vzorov, podporou digitálnych zručností a vzdelávania žien a uľahčením účasti žien na digitálnom podnikaní a inováciách.

Medzinárodná spolupráca

Komisia prijala vo februári stratégiu pre západný Balkán, v rámci ktorej sa spustilo šesť hlavných iniciatív vrátane jednej, ktorej cieľom je pomôcť šiestim partnerom EÚ zo západného Balkánu dosiahnuť úspech pri digitálnom prechode. Digitálna agenda pre západný Balkán bola spustená v júni s cieľom priniesť výhody digitálnej transformácie občanom tohto regiónu. Stanovuje sa v nej prístup na zníženie roamingových poplatkov, investovanie do širokopásmového pripojenia, zvyšovanie kybernetickej bezpečnosti, dôvery a digitalizácie priemyslu, posilňovanie digitálneho hospodárstva a na podporu výskumu a inovácií.

V kontexte novej africko-európskej aliancie pre udržateľné pracovné miesta a rast sa pracovná skupina pre digitálnu ekonomiku EÚ a Africkej únie prvýkrát stretla v decembri a do júna 2019 vydá odporúčania o tom, ako rozvinúť panafrický digitálny trh prepojený s digitálnym jednotným trhom EÚ.

Spravodlivý digitálny ekosystém

Zaisťovanie spravodlivej súťaže v internetovej ekonomike

Komisia uložila v januári spoločnosti Qualcomm pokutu 997 miliónov EUR za zneužívanie dominantného postavenia na trhu s čipovými súpravami pre základné pásmo LTE, ktoré umožňujú pripojiť smartfóny a tablety k celulárnym sieťam a splniť normu 4G Long-Term Evolution (LTE). Komisia schválila aj navrhovanú akvizíciu spoločnosti NXP spoločnosťou Qualcomm, dvoch popredných hráčov v odvetví polovodičov, za predpokladu splnenia určitých podmienok. V mediálnom sektore Komisia v júni schválila akvizíciu spoločnosti Sky spoločnosťou Comcast. V telekomunikačnom sektore Komisia v júli schválila akvizíciu spoločnosti UPC Austria spoločnosťou T-Mobile Austria.

V júli Komisia uložila spoločnosti Google pokutu vo výške 4,34 miliardy EUR za porušenie antitrustových pravidiel EÚ tým, že pre výrobcov zariadení so systémom Android a operátorov mobilných sietí zaviedla nezákonné obmedzenia, aby si upevnila dominantné postavenie vo všeobecnom vyhľadávaní na internete. Komisia uložila pokutu v štyroch samostatných rozhodnutiach výrobcom spotrebnej elektroniky Asus, Denon & Marantz, Philips a Pioneer v celkovej výške viac ako 111 miliónov EUR za to, že v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže EÚ stanovovali internetovým maloobchodným predajcom pevné alebo minimálne ceny ďalšieho predaja.

V decembri Komisia uložila pokutu spoločnosti Guess takmer 40 miliónov EUR za obmedzovanie maloobchodných predajcov pri online reklame a cezhraničnom predaji spotrebiteľom v iných členských štátoch (geografické blokovanie), čo je v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže EÚ.

V septembri Komisia schválila navrhovanú akvizíciu Shazamu, poprednej aplikácie na rozpoznávanie hudby, spoločnosťou Apple, ktorá prevádzkuje Apple Music, druhú najväčšiu službu streamingu hudby v Európe. Komisia v novembri schválila navrhovanú akvizíciu častí spoločnosti Fox spoločnosťou Disney, pričom v oboch prípadoch ide o globálne mediálne spoločnosti so sídlom v USA. Rozhodnutie je podmienené úplným dodržiavaním záväzkov, ktoré ponúkla spoločnosť Disney na riešenie obáv Komisie týkajúcich sa hospodárskej súťaže. Komisia takisto schválila v novembri navrhovanú akvizíciu spoločnosti Tele2 NL spoločnosťou T-Mobile NL. Prešetrovaním Komisie sa dospelo k záveru, že navrhovaná transakcia pravdepodobne významne neovplyvní úroveň služieb alebo cien, ktoré platia holandskí zákazníci mobilných telekomunikácií.

Komisia prijala aj prvé rozhodnutia o štátnej pomoci vo vzťahu k sieťam s veľmi vysokou kapacitou pre širokopásmové pripojenie, ktoré umožňujú členským štátom podporovať takéto siete, najmä v špecifických cieľových oblastiach v Rakúsku, Nemecku a Holandsku.

Zdaňovanie digitálneho hospodárstva

V marci Komisia navrhla reformu pravidiel EÚ týkajúcich sa dane z príjmov právnických osôb za digitálne aktivity. Novými opatreniami sa takisto zabezpečuje, aby digitálne podniky platili spravodlivé dane v EÚ, a to prispôsobením daňových pravidiel nedávnej expanzii v digitálnom hospodárstve.

Podpora digitalizácie finančných služieb

V marci Komisia prijala akčný plán o inováciách vo finančných službách založených na technológiách (FinTech) s cieľom pomôcť finančnému sektoru využiť rýchly pokrok v oblastiach, ako je technológia blockchainu, umelá inteligencia a cloudové služby. Usiluje sa zabezpečiť bezpečnejšie a ľahšie prístupné trhy v prospech spotrebiteľov, investorov, bánk a nových účastníkov trhu. Ako prvý zásadný krok Komisia navrhla nové pravidlá, ktoré pomôžu v raste crowdfundingových platforiem na celom jednotnom trhu EÚ s cieľom zlepšiť prístup k financovaniu, najmä pre startupy a iné malé podniky. Tieto pravidlá umožnia týmto platformám požiadať o označenie EÚ a ponúkať svoje služby v celej EÚ, pričom investori budú chránení pravidlami týkajúcimi sa zverejňovania informácií, správy, riadenia rizík a koherentného prístupu k dohľadu.

Spravodlivosť a transparentnosť pre používateľov online sprostredkovateľských služieb

Komisia prijala v apríli návrh nariadenia na presadzovanie spravodlivosti a transparentnosti komerčných používateľov online platforiem. Riešia sa v ňom škodlivé obchodné praktiky vyplývajúce z nerovnocenných obchodných vzťahov medzi platformami a komerčnými používateľmi, ktorí od nich závisia, aby mohli ponúkať svoj tovar a služby spotrebiteľom v EÚ. Novovytvorené Monitorovacie stredisko, ktoré podporuje skupina nezávislých odborníkov, bude dôsledne monitorovať ekonomiku online platforiem a poskytne Komisii poradenstvo o potrebe budúcich iniciatív.

Vytváranie silnejšej kybernetickej bezpečnosti a zvýšenie bezpečnosti internetu

V máji 2018 nadobudla účinnosť smernica o bezpečnosti sietí a informačných systémov. Ide o prvý celoeurópsky právne záväzný súbor pravidiel o kybernetickej bezpečnosti, ktorým sa stanovuje rámec ma zaistenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v celej EÚ.

Komisia navrhla vytvorenie Európskeho centra odvetvových, technologických a výskumných kompetencií v oblasti kybernetickej bezpečnosti a siete národných koordinačných centier. Cieľom je pomôcť EÚ udržiavať a rozvíjať technologické a priemyselné kapacity v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktoré sú potrebné na ochranu jej jednotného digitálneho trhu. Sieť sa bude podieľať na vývoji nových spôsobilostí v oblasti kybernetickej bezpečnosti a na rozšírení budovania kompetencií v oblasti kybernetickej bezpečnosti v členských štátoch. Návrh by mal pomôcť EÚ a členským štátom prijať proaktívnu, dlhodobejšiu a strategickú perspektívu, pokiaľ ide o priemyselnú politiku v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

Boj proti dezinformáciám na internete

V apríli Komisia navrhla prvý súbor opatrení na boj proti dezinformáciám na internete. Zahŕňa aj vypracovanie celoeurópskeho kódexu postupov v oblasti dezinformácií, ktorý bol uverejnený v septembri a ktorý zavedú signatári, medzi nimi aj veľké online platformy, pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2019. Zahŕňa aj podporu nezávislej siete overovateľov faktov a podporu kvalitnej žurnalistiky a mediálnej gramotnosti. Zo zistení Facebook/Cambridge Analytica vyplýva, že osobné údaje je možné využiť vo volebnom kontexte, ako aj vplyv, ktorý majú na odolnosť demokratických procesov. Predseda Juncker v septembri oznámil opatrenia na zabezpečenie slobodných a spravodlivých volieb a celoeurópsky kódex postupov v oblasti dezinformácií. Komisia potom požiadala zástupcov online platforiem a inzerentov, aby sa zaviazali dodržiavať tento kódex.

Komisia a vysoká predstaviteľka prijali v decembri akčný plán proti dezinformáciám, ktorý nadväzuje na aprílové oznámenie a činnosť pracovnej skupiny East StratCom Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, ktorá bola zriadená v roku 2015, keď Európska rada prvýkrát uznala hrozbu ruských dezinformačných kampaní.

Akčný plán proti dezinformáciám sa zameriava na štyri kľúčové oblasti s cieľom účinne rozvíjať spôsobilosti v celej EÚ na boj proti dezinformáciám: a) zlepšenie detekcie, analýzy a vystavenia dezinformáciám; b) intenzívnejšia spolupráca medzi inštitúciami a členskými štátmi; c) mobilizácia súkromného sektora na riešenie dezinformácií; d) zvyšovanie povedomia a posilnenie postavenia občanov. Zároveň sa v súvislosti s nadchádzajúcimi voľbami do Európskeho parlamentu vytvorí do marca 2019 systém rýchleho varovania medzi inštitúciami EÚ a členskými štátmi.

Dlhodobý rozpočet EÚ na obdobie 2021 – 2027

S cieľom zabezpečiť, aby Európska únia zostala na vrchole digitálnej transformácie, Komisia navrhla nový program Digitálna Európa s rozpočtom vo výške 9,2 miliardy EUR (na obdobie 2021 až 2027). Program bude obsahovať finančné prostriedky na podporu piatich konkrétnych oblastí: vysokovýkonná výpočtová technika, umelá inteligencia, kybernetická bezpečnosť a dôvera, digitálne zručnosti a digitálna transformácia a interoperabilita. Digitálna časť Nástroja na prepájanie Európy posilní európsku širokopásmovú infraštruktúru (vrátane 5G) na prepojenie komunít v celej EÚ (3 miliardy EUR). Tieto investície do digitálnej stratégie budú dopĺňať ďalšie finančné prostriedky, ako napríklad z fondu InvestEU, a z tých, ktoré sú určené na regionálny rozvoj a politiku súdržnosti.

V rámci programu Horizont Európa sa bude financovať digitálny výskum a inovácie v priemysle (15 miliárd EUR) a ďalšie oblasti ako bezpečnosť, zdravie, mobilita, energetika a životné prostredie. Programom Kreatívna Európa sa bude financovať program Média a ďalšie opatrenia na podporu slobody médií, plurality médií a mediálnej gramotnosti (1,2 miliardy EUR).

Strategická vízia pre klimaticky neutrálnu Európu do roku 2050

V Európe, rovnako ako aj inde, nemožno ignorovať vplyv zmeny klímy. Nárast teploty v Európe je už teraz vyšší ako celosvetový priemer. Rok 2018 bol mimoriadne suchým a extrémne vlny horúčav sme zažili v štyroch z posledných piatich rokov. Teploty na severnom polárnom kruhu boli v lete 2018 o 5 °C vyššie ako zvyčajne, zatiaľ čo v strednej Európe boli také suchá, že rieka Rýn bola na niektorých miestach príliš plytká na vnútrozemskú plavbu. Prispôsobenie sa našej meniacej sa klíme je nevyhnutné a logiku postupného znižovania emisií musíme nahradiť cieľom takmer nulových emisií skleníkových plynov.

Medzivládny panel o zmene klímy potvrdil, že je potrebné bezodkladne urýchliť globálny boj proti zmene klímy. Aby sa obmedzilo zvyšovanie teploty na hodnotu 1,5 °C, svet bude musieť do roku 2070 dosiahnuť nulové emisie skleníkových plynov. Aby EÚ ukázala svoje globálne vedúce postavenie a využila výhodu prvenstva, musela by dosiahnuť neutralitu skleníkových plynov do roku 2050, ako sa navrhuje v dlhodobej stratégii EÚ.

Posledné dva roky boli zároveň prelomovými, pokiaľ ide o reakciu Európy na zmenu klímy – na úrovni EÚ sa intenzívne pracovalo na prijatí právnych predpisov v oblasti klímy a energetiky, aby sa dosiahol posun energetického systému smerom k nízkouhlíkovému hospodárstvu. S platnými právnymi predpismi sa EÚ zameriava na podnikanie nevyhnutných krokov na ochranu budúcnosti nás všetkých.

V reakcii na výzvy Európskeho parlamentu a Európskej rady Komisia v novembri 2018 navrhla strategickú dlhodobú víziu pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo do roku 2050 s názvom Čistá planéta pre všetkých.

Cieľom stratégie bolo určiť smerovanie politiky EÚ v oblasti klímy a energetiky a stanoviť, čo EÚ považuje za svoj dlhodobý príspevok k cieľom Parížskej dohody o zmene klímy, ktorými je udržať zvyšovanie teploty výrazne pod hodnotu 2 °C a pokračovať v úsilí udržať ho pod hodnotou 1,5 °C. EÚ bude s týmto cieľom investovať do realistických technologických riešení, posilnenia postavenia občanov a zosúladenia opatrení v kľúčových oblastiach, ako je priemyselná politika, financie alebo výskum, a zároveň zabezpečenia sociálnej spravodlivosti pre náležitý prechod tak, aby sa nezabudlo na žiadneho Európana. Cieľom EÚ je stať sa pomocou tohto plánu prvou významnou ekonomikou na svete, ktorá do roku 2050 dosiahne klimatickú neutralitu.

Právomoc konať pochádza od občanov Únie. Podľa prieskumu Eurobarometra uverejneného v novembri 2018 sa 93 % občanov Únie domnieva, že zmena klímy je spôsobená ľudskou činnosťou a 85 % súhlasí s tým, že boj proti zmene klímy a efektívnejšie využívanie energie môžu viesť k hospodárskemu rastu a tvorbe pracovných miest v Európe.

Pri príprave vízie Komisia oslovila širokú škálu zainteresovaných strán a uskutočnila verejnú konzultáciu, ktorej výsledky zohľadnila. Prijatie tejto vízie odštartuje rozsiahlu diskusiu o tom, ako môže EÚ prispieť k dlhodobým cieľom Parížskej dohody a ako je možné dosiahnuť požadovanú premenu. Do tejto diskusie sa zapoja rozhodujúce subjekty, zainteresované strany a občania.

V decembri 2018 Európska rada vyzvala členské štáty, aby pracovali na stratégii Komisie s cieľom poskytnúť usmernenia týkajúce sa celkového smerovania a politických priorít v prvom polroku 2019. To by Európskej únii umožnilo predložiť dlhodobú stratégiu do roku 2020 v súlade s Parížskou dohodou.

Medzinárodné úsilie v globálnom boji proti zmene klímy

Krátko po prijatí dlhodobej stratégie – a tri roky po prijatí Parížskej dohody – sa EÚ zúčastnila na decembrovej konferencii OSN o zmene klímy (COP24) v poľských Katoviciach s dvoma hlavnými cieľmi. Prvým cieľom bolo dokončiť spoľahlivý a komplexný súbor pravidiel, pomocou ktorého sa Parížska dohoda uvedie do praxe, a druhým uviesť prehľad o kolektívnom pokroku pri dosahovaní jej dlhodobých cieľov.

Výsledkom rokovaní v Katoviciach bolo prijatie jasného súboru pravidiel, pomocou ktorého bude Parížska dohoda fungovať v praxi na celom svete, pričom EÚ zohráva významnú úlohu pri dosahovaní výsledkov. Spolupráca s partnermi z rozvinutých aj rozvojových krajín dokazuje, že multilateralizmus a medzinárodná spolupráca sú najúčinnejším spôsobom, ako riešiť túto globálnu výzvu.

Súbor pravidiel umožní stranám Parížskej dohody vykonávať, sledovať a postupne zvyšovať svoje príspevky v boji proti zmene klímy, aby sa splnili dlhodobé ciele tejto dohody.

Vlády a zainteresované strany na konferencii COP24 takisto uviedli prehľad o pokroku v súvislosti s teplotnými cieľmi Parížskej dohody a zvažovali, ako podporiť ambicióznejšie opatrenia v oblasti klímy v súčasnosti a v ďalšom kole vnútroštátnych záväzkov v oblasti zmeny klímy. Očakáva sa, že sa týmto vytvorí pozitívny politický impulz a vyvolá sa celosvetový dialóg o dlhodobých stratégiách a potrebe urýchliť opatrenia.

V roku 2018 zohrávala EÚ kľúčovú úlohu na podujatiach na vysokej úrovni s cieľom podporiť globálny boj proti zmene klímy. Spolu s Kanadou a Čínou EÚ usporiadala druhé ministerské zasadnutie o opatreniach v oblasti klímy v Bruseli, na ktorom sa zišli zástupcovia 36 vlád z mnohých najväčších svetových ekonomík. Ministri zdôraznili dôležitosť multilateralizmu a potvrdili, že Parížska dohoda je nezvratná a nespochybniteľná. EÚ a Čína opätovne potvrdili svoj záväzok voči opatreniam v oblasti klímy na samite EÚ – Čína v júli a dohodli sa na posilnení spolupráce v oblasti obchodovania s emisnými kvótami. EÚ tiež zintenzívnila spoluprácu s Kaliforniou a Novým Zélandom týkajúcu sa trhov s uhlíkom.

EÚ dokázala svoje globálne vedúce postavenie ratifikovaním dohody o znižovaní miery používania fluórovaných uhľovodíkov – nebezpečných plynov, ktoré zohrievajú planétu a bežne sa používajú vo vykurovacích a chladiacich zariadeniach. Globálne vykonávanie tejto dohody, ktorá nadobudla platnosť 1. januára 2019, významne prispeje k dosiahnutiu cieľa Parížskej dohody.

V roku 2018 EÚ prispela aj k zabezpečeniu dvoch dôležitých dohôd v oblasti klímy v odvetví námornej dopravy a letectva. Medzinárodná námorná organizácia sa v apríli dohodla na stanovení jasného cieľa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2050 aspoň o 50 % v porovnaní s úrovňami v roku 2008 s cieľom čo najskôr dosiahnuť v tomto storočí nulové emisie skleníkových plynov. Medzinárodná organizácia civilného letectva v júni schválila normu pre vôbec prvý globálny systém zameraný na riešenie emisií CO2 v odvetví letectva. V dohode sa stanovujú pravidlá, ktoré letecké spoločnosti potrebujú na monitorovanie, podávanie správ a overovanie svojich emisií od roku 2019.

EÚ je naďalej pevne odhodlaná podporovať opatrenia v oblasti klímy v rozvojových krajinách. EÚ, jej členské štáty a Európska investičná banka sú aj naďalej najväčším poskytovateľom verejného financovania opatrení v oblasti zmeny klímy, pričom v roku 2017 spoločne prispeli rozvojovým krajinám sumou vo výške 20,4 miliardy EUR.

Dobudovanie modernej a ambicióznej energetickej únie

Premena európskych energetických systémov má zásadný význam pre boj proti zmene klímy. Znamená to zmeniť spôsob, akým vyrábame a využívame energiu. Práve preto EÚ buduje nízkouhlíkové hospodárstvo, vďaka ktorému budú mať spotrebitelia lepšie možnosti voľby dodávateľa energie, prístup k spoľahlivým porovnaniam cien energií a budú môcť vyrábať a predávať vlastnú elektrinu.

Balík opatrení v oblasti čistej energie

Dohodou o všetkých legislatívnych návrhoch v rámci balíka opatrení Čistá energia pre všetkých Európanov sa v roku 2018 zaviedol moderný regulačný rámec pre prechod na čistú energiu, čím sa naplnil cieľ EÚ stať sa celosvetovým lídrom v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, pre ktorého je energetická efektívnosť prvoradá.

Jeho súčasťou je nový cieľ EÚ dosiahnuť energetickú efektívnosť na rok 2030 na úrovni aspoň 32,5 % a nový cieľ dosiahnuť aspoň 32 % podiel obnoviteľných zdrojov energie v energetickom mixe EÚ, s doložkou o ich revízii smerom nahor do roku 2023. Tieto nové ciele odrážajú vysokú úroveň ambícií EÚ, ako aj tempo zmien nových technológií a zníženie nákladov prostredníctvom úspor z rozsahu. Do roku 2030 spolu dosiahnu celkové zníženie emisií skleníkových plynov o približne 45 %, čím sa prekročí záväzok EÚ vyplývajúci z Parížskej dohody znížiť emisie do roku 2030 aspoň o 40 % v porovnaní s rokom 1990.

Nové európske pravidlá, ktoré nadobudli účinnosť v júli, prispejú k dosiahnutiu týchto cieľov tým, že využijú obrovský potenciál zvýšenia efektívnosti v sektore budov – najväčšieho samostatného spotrebiteľa energie v Európe. Vytýči sa tým jasná cesta smerom k fondu budov, ktoré budú do roku 2050 s nízkymi alebo nulovými emisiami.

Nové pravidlá spôsobia, že budovy budú nielen inteligentnejšie a ekonomickejšie, ale pomocou nich sa vytvoria aj pracovné miesta v sektore renovácií a stavebníctva.

Zlepšenia energetickej efektívnosti tiež pomôžu v boji proti energetickej chudobe tým, že znížia účty v prípade starších budov, ktoré naliehavo potrebujú renováciu. Komisia v rámci úsilia riešiť energetickú chudobu v jednotlivých krajinách EÚ spustila v januári Stredisko EÚ pre monitorovanie energetickej chudoby. Vďaka nemu sa zlepší meranie, monitorovanie a výmena znalostí a najlepších postupov v oblasti energetickej chudoby.

Právne predpisy, ktorých cieľom je pripraviť členské štáty a EÚ na riadenie energetickej únie, nadobudli účinnosť v decembri. Zabezpečuje sa nimi dosiahnutie energetických a klimatických cieľov a cieľov v oblasti adaptácie na zmenu klímy do roku 2030 stanovením politického procesu, v ktorom sa vymedzí spôsob spolupráce krajín EÚ a Komisie.

V decembri sa politicky dohodli aj nové pravidlá na zlepšenie fungovania trhu EÚ s elektrinou. Vytvorí sa tak väčšia hospodárska súťaž a spotrebitelia sa budú môcť aktívnejšie zúčastňovať na trhu a pričiniť sa o prechod na čistú energiu. Dosiahli sa aj dohody o opatreniach na zabezpečenie lepšej ochrany európskych občanov proti kritickému nedostatku dodávok elektrickej energie a o posilnení úlohy Agentúry pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky.

Medzi ďalšie opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti v roku 2018 patril zákaz predaja neefektívnych halogénových žiaroviek od 1. septembra, čím sa ušetrili výdavky spotrebiteľov v EÚ na účty za energiu a pomohli sa znížiť emisie skleníkových plynov.

Energetická bezpečnosť a solidarita

Bezpečnosť dodávok energie pre spotrebiteľov EÚ je neoddeliteľnou súčasťou stratégie energetickej únie. Predseda Komisie a vedúci predstavitelia Litvy, Lotyšska, Estónska a Poľska v rámci úsilia o posilnenie bezpečnosti dodávok v pobaltských štátoch dosiahli dohodu o synchronizácii elektrizačnej sústavy pobaltských štátov s európskou kontinentálnou sieťou do roku 2025. Úplná integrácia sústav pobaltských štátov so zvyškom Európy je pre energetickú úniu prioritou a bude významným príspevkom k jednote a energetickej bezpečnosti EÚ.

Občania EÚ získajú širší výber a bezpečnejšie dodávky prostredníctvom hospodárskej súťaže a diverzifikácie zdrojov energie. Niektoré príklady pokroku v tejto oblasti zahŕňajú spoločný záväzok realizovať plynovodné prepojenie medzi Bulharskom a Srbskom, ktorý bol podpísaný v máji. Plynovod neposkytne novú dodávateľskú trasu iba do Srbska, ale aj do iných častí juhovýchodného európskeho regiónu.

V júni predsedovia vlád Bulharska a Grécka podpísali politické vyhlásenie podporujúce výstavbu plynovodného prepojenia medzi oboma krajinami. Medzi ďalšie dôležité projekty spájajúce členské štáty patria plynovodné prepojenia medzi Dánskom a Poľskom a Poľskom a Litvou.

Európska solidarita v oblasti energetiky sa zdôraznila na lisabonskom samite v júli, keď sa vedúci predstavitelia Portugalska, Francúzska a Španielska dohodli na krokoch na posilnenie integrácie Pyrenejského polostrova do európskeho trhu s energiou. Komisia podporuje vybudovanie potrebnej infraštruktúry rekordnou investíciou vo výške 578 miliónov EUR na elektrické vedenie križujúce Biskajský záliv, čo predstavuje dosiaľ najväčšiu investíciu v rámci Nástroja na prepájanie Európy vyčlenenú na projekt týkajúci sa energetickej infraštruktúry.

V máji Komisia uložila ruskej spoločnosti Gazprom právne záväzné povinnosti, aby sa umožnil a zaručil voľný tok plynu na stredoeurópskych a východoeurópskych trhoch s plynom za konkurenčné ceny.

V roku 2018 EÚ investovala 48,4 milióna EUR z Nástroja na prepájanie Európy do ôsmich projektov infraštruktúry v sektore elektriny, plynu a inteligentných sietí. Viac ako 50 % plánovaných rozpočtových prostriedkov na projekty v oblasti energie z udržateľných zdrojov a dopravy na obdobie 2014 – 2020 (približne 32 miliárd EUR) sa už vyčlenilo na praktické projekty. EÚ aktívne podporuje mnohé regióny pri vytváraní stratégií a vykonávaní konkrétnych opatrení prostredníctvom pilotných opatrení Komisie zameraných na regióny prechádzajúce priemyselnou transformáciou a na uhoľné regióny a regióny s vysokými emisiami uhlíka zapojené do iniciatívy transformácie. V roku 2018 pokračoval Investičný plán pre Európu s cieľom pomôcť európskym občanom získať energiu z obnoviteľných zdrojov, čím sa celkový počet domácností, ktorým tento plán pomohol, zvýšil na 7,4 milióna. V decembri Komisia uložila bulharskej spoločnosti Bulgarian Energy Holding, jej dcérskej spoločnosti dodávajúcej plyn Bulgargaz a jej dcérskej spoločnosti zaoberajúcej sa plynárenskou infraštruktúrou Bulgartransgaz (skupina BEH) pokutu vo výške 77 miliónov EUR za blokovanie prístupu konkurentov ku kľúčovej plynárenskej infraštruktúre v Bulharsku, čo je v rozpore s antitrustovými pravidlami EÚ.

V roku 2018 EÚ schválila šesť kapacitných mechanizmov v odvetví elektriny, ktorých cieľom je zabezpečiť dostatočné dodávky elektrickej energie zo strednodobého a dlhodobého hľadiska, a to v Belgicku, vo Francúzsku, v Nemecku, Grécku, Taliansku a Poľsku.

Pokiaľ ide o medzinárodný vývoj, Komisia zorganizovala sériu stretnutí na vysokej úrovni v Iráne na posilnenie spolupráce oboch partnerov v oblasti energetiky. Napriek náročnej situácii spôsobenej odstúpením USA od spoločného komplexného akčného plánu v oblasti jadrovej energie v Iráne, Komisia trvala na tom, že zrušenie sankcií bolo nevyhnutnou súčasťou jadrovej dohody.

V júli predseda Juncker navštívil amerického prezidenta Donalda Trumpa v Bielom dome, kde sa dohodli na posilnení strategickej spolupráce medzi EÚ a USA v oblasti energetiky. Dohodli sa najmä na spolupráci pri zvyšovaní dovozu skvapalneného zemného plynu do EÚ zo Spojených štátov s cieľom zlepšiť diverzifikáciu a bezpečnosť dodávok energie.

Dekarbonizácia hospodárstva

Opatrenia na zníženie emisií predstavujú investíciu do prosperity a udržateľnosti európskeho hospodárstva. EÚ je už na dobrej ceste k prekročeniu cieľa znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2020 o 20 %. V období 1990 až 2017 sa emisie znížili o 22 %, zatiaľ čo hospodárstvo EÚ zaznamenalo v rovnakom období nárast o 58 %.

Legislatívny rámec na dosiahnutie záväzku EÚ z Paríža sa už zaviedol. Cieľ na rok 2030 týkajúci sa celého hospodárstva sa premietol do konkrétnych cieľov pre systém EÚ na obchodovanie s emisiami a pre sektory, ktoré nepatria do jeho rozsahu pôsobnosti, ako je doprava, budovy, odpad a poľnohospodárstvo.

V máji zákonodarcovia prijali záväzné ročné ciele v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov pre členské štáty EÚ na obdobie 2021 až 2030 pre sektory, na ktoré sa nevzťahuje systém na obchodovanie s emisiami a ktoré predstavujú takmer 60 % celkových domácich emisií EÚ. Okrem toho EÚ prijala právne predpisy na reguláciu emisií a absorpcií z využívania pôdy.

Systém EÚ na obchodovanie s emisiami bol revidovaný na obdobie po roku 2020. Touto reformou sa zvýši tempo znižovania emisií, naďalej sa bude riešiť riziko úniku uhlíka a pomôže to energeticky náročným priemyselným odvetviam a odvetviu energetiky reagovať na výzvy v oblasti inovácií a investícií spojené s prechodom na nízkouhlíkové hospodárstvo. Vývoj trhu od prijatia revidovaných právnych predpisov sa považuje za znak rastúcej dôvery v kľúčovú úlohu trhu s uhlíkom pri dosahovaní ambícií EÚ v oblasti klímy a stimuluje sa nimi technologická zmena.

V máji Komisia predstavila zostávajúci súbor opatrení na modernizáciu európskeho dopravného sektora (pozri aj kapitolu 4) vrátane vôbec prvých emisných noriem CO2 pre ťažké úžitkové vozidlá. Podľa návrhu by priemerné emisie CO2 z nových nákladných vozidiel mali byť v roku 2025 o 15 % nižšie než v roku 2019, pričom sa na rok 2030 navrhuje orientačný cieľ zníženia emisií aspoň o 30 %. Tieto ciele umožnia dopravným spoločnostiam – najmä MSP – dosiahnuť výrazné úspory vďaka nižšej spotrebe paliva. Európsky parlament a Rada dosiahli v decembri politickú dohodu o prísnych pravidlách týkajúcich sa dekarbonizácie a modernizácie odvetvia ľahkých vozidiel. Predbežne sa dohodli na nových emisných normách CO2 pre osobné automobily a dodávky v EÚ na obdobie po roku 2020. V porovnaní s rokom 2021 budú musieť byť v roku 2030 emisie z nových automobilov nižšie o 37,5 % a emisie z nových dodávok nižšie o 31 %. Tým sa urýchli prechod na čistú mobilitu, a zároveň sa pripraví klimatická neutralita v druhej polovici tohto storočia. Nielenže sa prispeje k splneniu záväzkov EÚ vyplývajúcich z Parížskej dohody, ale zároveň sa zlepší kvalita ovzdušia pre všetkých Európanov.

Súčasťou ďalších opatrení je komplexný akčný plán pre batérie, ktorý pomôže v Európe vytvoriť konkurencieschopný a udržateľný „ekosystém batérií“. Pre automobilový priemysel budú batérie v 21. storočí rovnako dôležité ako bol spaľovací motor v 20. storočí. Rok po tom, ako Európska komisia založila Európsku alianciu pre batérie, dosiahol sa významný pokrok pri zavádzaní výroby batérií v Európe, pričom prvé pilotné výrobné zariadenia sa už rozbehli. Európska komisia navrhla aj nové označovanie pneumatík, ktoré by mohlo pomôcť európskym domácnostiam ušetriť až 125 EUR na automobil ročne vďaka využívaniu najúčinnejších pneumatík, ktoré by znížili náklady na pohonné hmoty.

Boj proti znečisteniu ovzdušia

V máji 2018 EÚ podnikla rozhodné kroky, aby chránila občanov pred znečistením ovzdušia, keď načrtla podporné opatrenia na pomoc členským štátom pri plnení ich cieľov. Patrí medzi ne zintenzívnenie spolupráce s členskými štátmi prostredníctvom dialógov o čistom ovzduší a využívanie finančných prostriedkov EÚ na podporu opatrení na zlepšenie kvality ovzdušia.

Komisia okrem toho postúpila prípady Francúzska, Maďarska, Nemecka, Rumunska, Spojeného kráľovstva a Talianska, na Súdny dvor Európskej únie. Dôvodom bolo nedodržiavanie limitných hodnôt kvality ovzdušia a neprijatie vhodných opatrení, aby prekračovanie týchto hodnôt trvalo čo najkratšie.

V septembri začali platiť povinné emisné skúšky pre všetky nové automobily a sú podmienkou, aby sa mohli predávať, evidovať a používať na európskych cestách. Novými skúškami sa zabezpečia spoľahlivejšie hodnoty emisií (výsledky v podmienkach skutočnej jazdy) a pomôže sa obnoviť dôvera v deklarované vlastnosti nových automobilov. Od januára 2019 budú môcť nezávislé strany vrátane Komisie vykonávať prostredníctvom akreditovaných laboratórií a technických služieb oficiálne uznané skúšky úrovní emisií počas životnosti vozidla (pozri aj kapitolu 4).

V septembri Komisia začala dôkladné vyšetrovanie s cieľom posúdiť, či spoločnosti BMW, Daimler a VW (Volkswagen, Audi, Porsche) tajne spolupracovali v rozpore s antitrustovými pravidlami EÚ, aby sa vyhli hospodárskej súťaži v oblasti vývoja a zavádzania technológií na čistenie emisií z osobných automobilov s benzínovým a naftovým motorom.

V roku 2018 Komisia schválila niekoľko podporných opatrení, ktoré dopĺňajú prechod na nízkoemisnú dopravu. Tieto schémy štátnej pomoci, ktoré oznámilo Nemecko a Portugalsko, sa týkali podpory na nákup nízkoemisných vozidiel, výstavby potrebnej infraštruktúry nabíjacích staníc a obnovenia starších naftových autobusov.

Prispôsobenie sa vplyvom zmeny klímy

EÚ okrem opatrení na zníženie emisií naďalej prijímala opatrenia s cieľom pripraviť sa na neodvrátiteľné vplyvy zmeny klímy a prispôsobiť sa im. V súčasnosti má adaptačnú stratégiu 25 členských štátov a adaptácia na zmenu klímy bola začlenená do finančných nástrojov EÚ a do iniciatív, ako je Dohovor primátorov a starostov o klíme a energetike, ktorý v roku 2018 oslávil svoje 10. výročie. V správe o vykonávaní adaptačnej stratégie EÚ uverejnenej v novembri sa zdôrazňujú tieto a ďalšie úspechy, načrtávajú sa v nej však aj opatrenia potrebné na zníženie zraniteľnosti Európy voči vplyvom zmeny klímy v rámci jej hraníc i mimo nich.

Udržateľné financovanie

Na dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 by boli potrebné dodatočné investície vo výške približne 180 miliárd EUR ročne. Na základe odporúčaní expertnej skupiny na vysokej úrovni pre udržateľné financovanie Komisia spustila akčný plán o udržateľnom financovaní a v máji 2018 naň nadviazala svojimi legislatívnymi návrhmi. V legislatívnom procese pokračuje navrhovaná zmena na vytvorenie novej kategórie referenčných hodnôt, ktorá pozostáva z nízkouhlíkových referenčných hodnôt a čistých nízkouhlíkových indexov, ako aj návrh nariadenia o zverejňovaní informácií týkajúcich sa udržateľných investícií a rizík v oblasti udržateľnosti. Komisia tiež navrhla postupne vytvárať jednotný systém klasifikácie (tzv. taxonómiu) o tom, čo možno považovať za environmentálne udržateľnú hospodársku činnosť. Po prijatí týchto pravidiel sa účastníkom finančného trhu poskytne silný stimul na investovanie udržateľnejším spôsobom a na zabezpečenie transparentnosti tak, aby inštitucionálni, ako aj retailoví investori mohli o svojich investíciách prijímať informované rozhodnutia.

Ďalší dôležitý vývoj prišiel v októbri, keď Komisia a skupina Breakthrough Energy pod vedením Billa Gatesa zaviedli nový investičný fond vo výške 100 miliónov EUR s názvom Breakthrough Energy Europe, ktorého cieľom je pomôcť inovatívnym európskym spoločnostiam rozvíjať nové technológie čistej energie a prinášať ich na trh. Európska komisia okrem toho schválila investičný balík vo výške 243 miliónov EUR z rozpočtu EÚ na projekty v rámci programu LIFE na podporu prírody, životného prostredia a kvality života ako súčasť prechodu Európy na udržateľnejšiu a nízkouhlíkovú budúcnosť.

Dlhodobý rozpočet EÚ na obdobie 2021 – 2027

S cieľom pomôcť dosiahnuť ciele EÚ v oblasti klímy Komisia navrhla, aby aspoň 25 % budúceho dlhodobého rozpočtu EÚ (2021 – 2027) prispievalo k ich plneniu. Navrhuje posilniť program LIFE, ktorý je jedným z nosných nástrojov financovania EÚ v oblasti životného prostredia a klímy, navýšením finančných prostriedkov o 60 %.

V oblasti energetiky by tak 8,7 miliardy EUR podporovalo investície do európskych sietí energetickej infraštruktúry počas obdobia siedmich rokov, čo by malo pomôcť dokončiť udržateľnú energetickú úniu odolnú proti zmene klímy a podporiť prechod na čistú energiu. Ďalších 6,07 miliardy EUR by sa vyčlenilo na medzinárodný projekt na vybudovanie a prevádzkovanie experimentálneho zariadenia na testovanie realizovateľnosti jadrovej syntézy ako čistého a udržateľného zdroja energie. Okrem toho Komisia navrhuje zvýšiť ambície EÚ v starostlivosti o životné prostredie a opatrení v oblasti klímy tak, aby 40 % celkového rozpočtu spoločnej poľnohospodárskej politiky prispievalo k opatreniam v oblasti klímy.

Predpokladom dosiahnutia klimatických cieľov EÚ je investovanie do prelomových technológií. Podľa revidovanej smernice EÚ o systéme obchodovania s emisiami bude inovačný fond fungovať v súčinnosti s programom Horizont Európa, Programom InvestEU a ostatnými programami EÚ v rámci dlhodobého rozpočtu. Okrem rozpočtu EÚ to bude modernizačný fond, ktorý desiatim členských štátom v strednej a východnej Európe poskytne dodatočné finančné prostriedky na modernizáciu a dekarbonizáciu ich energetických systémov. V návrhu nového programu LIFE Európska komisia navrhla 5,45 miliardy EUR na projekty podporujúce opatrenia v oblasti životného prostredia a klímy, čo predstavuje navýšenie o 1,95 miliardy EUR.

Zlepšenie fungovania jednotného trhu v prospech ľudí a podnikov

V roku 2018 EÚ pokračovala v odstraňovaní prekážok voľného pohybu tovaru a služieb a jej členské štáty si vymieňali najlepšie postupy na podporu rozvoja maloobchodného sektora.

V novembri 2018 Komisia prijala oznámenie, ktoré predstavovalo najnovšie posúdenie situácie na jednotnom trhu, a vyzvala členské štáty, aby obnovili svoj politický záväzok týkajúci sa jednotného trhu. Jednotný trh musí správne fungovať a neustále sa vyvíjať v rýchlo sa meniacom svete, aby sme mohli naplno využívať jeho potenciál v digitálnom veku a zabezpečiť udržateľný rast nášho hospodárstva.

V súčasnosti si však hlbšia integrácia vyžaduje viac politickej odvahy ako pred 25 rokmi a väčšie úsilie o preklenutie priepasti medzi slovami a skutkami. V oznámení sa poukazuje na tri hlavné oblasti, v ktorých treba vyvinúť väčšie úsilie na prehĺbenie a posilnenie jednotného trhu. Komisia v prvom rade vyzýva členské štáty, aby pravidlá EÚ zavádzali, uplatňovali a presadzovali pozorne a aby nevytvárali nové prekážky. Zároveň vyzýva Európsky parlament a Radu, aby prijali všetky právne predpisy, ktoré boli navrhnuté s cieľom zabezpečiť riadne fungovanie jednotného trhu. V neposlednom rade zdôrazňuje významný potenciál pre ďalšiu hospodársku integráciu v oblasti služieb, výrobkov, daní a sieťových odvetví, ktorá si bude vyžadovať politickú odvahu a odhodlanie.

Komisia takisto predložila oznámenia o investičnom pláne EÚ a európskych harmonizovaných normách. Uvedené oznámenia sú príkladom toho, ako iniciatívy Komisie prispievajú k zlepšovaniu každodenného života ľudí, pomáhajú podnikom prosperovať, zachovávajú atraktívnosť Európy ako investičnej destinácie a posilňujú hodnoty, postavenie a vplyv Európy vo svete.

EÚ schválila nové pravidlá s cieľom zabezpečiť, aby vnútroštátne právne predpisy nevytvárali zbytočné prekážky voľného pohybu odborníkov v EÚ. To pomôže 50 miliónom ľudí (22 % európskej pracovnej sily) pracujúcim v regulovaných povolaniach, ktoré si vyžadujú osobitnú kvalifikáciu, ako sú inžinieri, právnici a architekti. Od roku 2020 budú musieť členské štáty EÚ dôkladne posudzovať náklady a prínosy plánovaných právnych predpisov vykonaním testu proporcionality a ubezpečiť sa, že sú proporcionálne a odôvodnené.

Vďaka európskemu profesijnému preukazu, ktorý je k dispozícii od januára 2016, môžu kvalifikovaní odborníci jednoduchšie poskytovať služby v celej EÚ. Z hodnotenia za rok 2018 vyplýva, že tento preukaz, ktorý sa v súčasnosti vzťahuje na sestry zodpovedné za všeobecnú starostlivosť, lekárnikov, fyzioterapeutov, realitných agentov a horských vodcov, poskytuje v porovnaní s tradičnými procesmi uznávania kvalifikácií pridanú hodnotu.

EÚ takisto preskúmala obmedzenia v maloobchodnom sektore, ktorý zamestnáva takmer 9 % európskej pracovnej sily vo viac ako 3,6 milióna spoločností. Sektor sa vzhľadom na rýchly rozvoj elektronického obchodu a viackanálového maloobchodného predaja veľmi výrazne mení. V apríli Komisia uverejnila súbor najlepších postupov na vybudovanie otvorenejšieho, integrovanejšieho a konkurencieschopnejšieho maloobchodného sektora vrátane nových prístupov k oživeniu centier miest. Komisia vyzvala členské štáty, aby sa ubezpečili, že súčasné predpisy sú nediskriminačné, odôvodnené a proporcionálne. Príručka pre podporu revitalizácie a modernizácie sektora drobných maloobchodníkov obsahuje praktické návrhy, ako reagovať na výzvy budúcnosti.

Komisia navrhla zákaz najškodlivejších nekalých obchodných praktík v snahe zabezpečiť väčšiu spravodlivosť v potravinovom reťazci a posilniť postavenie poľnohospodárov a malých podnikov.

V decembri Európsky parlament, Rada a Komisia dospeli k politickej dohode o novom súbore pravidiel, ktoré zabezpečia ochranu všetkým poľnohospodárom v EÚ a väčšine malých a stredných agropotravinárskych podnikov pred praktikami, ktoré sú v rozpore so zásadami dobromyseľnosti a čestnosti.

S cieľom zabezpečiť riadne uplatňovanie pravidiel jednotného trhu Komisia iniciovala aj viacero postupov v prípade nesplnenia povinnosti proti členským štátom, ktoré sa okrem iného týkali uznávania odborných kvalifikácií, verejného obstarávania a maloobchodného sektora.

Na ceste k spravodlivej mobilite pracovnej sily a bezpečnejším pracovným podmienkam

V roku 2018 sme si pripomenuli 50. výročie zakladajúcich nariadení o voľnom pohybe pracovníkov. V súčasnosti žije alebo pracuje v inej krajine EÚ približne 17 miliónov Európanov, čo je takmer dvakrát viac než pred 10 rokmi.

Komisia navrhla vytvorenie Európskeho orgánu práce, ktorého cieľom je poskytovať občanom a podnikom informácie o príležitostiach na život, prácu alebo vykonávanie inej činnosti v inej krajine EÚ, posilňovať spoluprácu medzi krajinami EÚ v záujme spravodlivého a účinného presadzovania pravidiel a zabezpečovať mediáciu v prípade cezhraničných sporov. Nový orgán by sa mal zriadiť v roku 2019 a dopĺňa návrh na zlepšenie pravidiel na koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré chránia občanov už 60 rokov. Oba návrhy sa v súčasnosti prerokúvajú v Európskom parlamente a Rade.

Nastolenie rovnováhy medzi voľným pohybom služieb a rovnakým zaobchádzaním s pracovníkmi je základom nových pravidiel na ochranu práv osôb, ktoré zamestnávateľ dočasne vyšle pracovať do iného členského štátu. Tým sa zabezpečí rovnaká odmena za rovnakú prácu na rovnakom mieste a vytvoria sa rovnaké podmienky pre zahraničné a miestne spoločnosti v hostiteľskej krajine.

Jednotná digitálna brána: jednotné kontaktné miesto pre vybavovanie administratívy online

V roku 2018 bolo prijaté nariadenie o vytvorení jednotnej digitálnej brány, ktorá občanom a podnikom v EÚ uľahčí vybavovanie administratívy online. V budúcnosti bude každý administratívny postup, ktorý je v súčasnosti dostupný online pre používateľov v jednej krajine EÚ, dostupný pre používateľov z iných členských štátov EÚ v jazyku EÚ, ktorý je zrozumiteľný pre cezhraničných používateľov. Na internete bude k dispozícii 21 kľúčových postupov vrátane žiadostí o rodný list alebo registráciu vozidla. Vďaka tomuto systému, ktorý spočíva v zavedení zásady „jedenkrát a dosť“, sa obmedzí cezhraničná byrokracia tým, že sa od orgánov bude vyžadovať, aby opakovane využívali informácie, ktoré občania a podniky už poskytli. To by podnikom mohlo priniesť úspory vo výške viac ako 11 miliárd EUR.

Silná a inovatívna priemyselná základňa

Pre budúcnosť európskeho hospodárstva je zásadne dôležitá silná a konkurencieschopná priemyselná základňa. Cieľom aktualizovanej stratégie EÚ pre priemyselnú politiku je posilniť postavenie európskeho priemyslu a európskych občanov, aby mohli využívať príležitosti, ktoré im prináša priemyselná transformácia, digitalizácia a dekarbonizácia.

Deň priemyslu EÚ v roku 2018 ukázal, že Európa má dobrú východiskovú pozíciu. EÚ opäť preukázala svoje vedúce postavenie pri prechode na čistú a udržateľnú energiu spustením prvého priemyselného fóra pre čistú energiu, ktoré sa zameriava na tri iniciatívy priemyselného odvetvia týkajúce sa batérií, obnoviteľných zdrojov a stavebníctva.

EÚ zaviedla cenu za inovatívne batérie pre elektronické vozidlá a zorganizovala prvé stretnutie skupiny Priemysel 2030, ktorá pozostáva z 20 expertov a pomôže vytvoriť víziu pre budúcnosť európskeho priemyslu prostredníctvom odporúčaní, ktoré predloží v lete 2019.

Výsledky EÚ v oblasti inovácií sa naďalej zlepšujú, ale z európskeho prehľadu výsledkov inovácie za rok 2018 vyplýva, že na zabezpečenie globálnej konkurencieschopnosti Európy je potrebné vynaložiť ďalšie úsilie. Vo väčšine krajín EÚ sa zaznamenal pozitívny vývoj – najmä v Holandsku, na Malte, a v Španielsku, pričom Švédsko zostalo aj naďalej lídrom v oblasti inovácií v EÚ. EÚ dobieha kľúčových konkurentov, ako je Japonsko, Kanada a Spojené štáty. Ak chce však preklenúť tento rozdiel v oblasti inovácie a udržať si náskok pred Čínou, bude musieť vynaložiť zosúladené úsilie, aby dokázala využiť inovačný potenciál Európy.

Európa musí využiť príležitosti vyplývajúce z rýchleho vývoja technológií. EÚ nielenže podporila modernizáciu svojho priemyslu pomocou iniciatív, ako sú opatrenia týkajúce sa umelej inteligencie a stratégia v oblasti prepojenej a automatizovanej jazdy, ale vyhodnotila aj, či sú existujúce pravidlá týkajúce sa strojového zariadenia a zodpovednosti vhodné na daný účel. Dospela pri tom k záveru, že dané pravidlá sú vhodné pre nové digitálne technológie a inovatívne výrobky.

Jednoduchšie zdaňovanie a jeho lepšia ochrana pred podvodmi

Dobre fungujúci jednotný trh si vyžaduje aj spravodlivé a efektívne daňové pravidlá. Komisia predložila od novembra 2014 v tejto súvislosti 22 návrhov týkajúcich sa daní.

V marci 2018 ministri financií EÚ prijali pravidlá na posilnenie transparentnosti, ktoré majú zabrániť agresívnemu cezhraničnému daňovému plánovaniu. Daňoví sprostredkovatelia, ako sú daňoví poradcovia, účtovníci, banky a právnici, ktorí poskytujú svojim klientom komplexné cezhraničné finančné režimy, ktoré by mohli prispieť k vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, budú od júla 2020 povinní nahlasovať tieto štruktúry svojim daňovým orgánom.

Komisia uskutočňuje najrozsiahlejšiu reformu DPH za posledné štvrťstoročie. V októbri 2017 navrhla hlavné zásady pre vytvorenie jednotného priestoru EÚ v oblasti DPH, ktorý by pomohol zamedziť cezhraničným podvodom v odhadovanej výške 50 miliárd EUR. O túto sumu sú dnes každý rok ochudobnené národné rozpočty v členských štátoch EÚ. V máji 2018 Komisia predstavila podrobné technické opatrenia na účely vykonávania hlavných zásad zdaňovania obchodu medzi krajinami EÚ.

V októbri Komisia uvítala, že krajiny EÚ prijali nové nástroje na odstránenie medzier v systéme DPH v EÚ. Tieto opatrenia, ktoré nadobudli účinnosť v novembri 2018, členským štátom umožnia vymieňať si viac informácií a užšie spolupracovať v boji proti zločineckým organizáciám.

Oslava 50. výročia colnej únie

V roku 2018 sme si pripomenuli 50. výročie colnej únie. Jednotný trh EÚ, ktorý umožňuje všetkým podnikom so sídlom v EÚ predávať tovar a investovať v celej EÚ bez akýchkoľvek vnútorných hraníc, by nebol možný bez bezcolného prostredia, ktoré poskytuje colná únia.

Úlohy a zodpovednosť colných orgánov členských štátov sa za posledných 50 rokov rozšírili.
V nadväznosti na prvú dvojročnú správu o pokroku dosiahnutom pri rozvíjaní colnej únie EÚ a jej riadenia členské štáty EÚ podpísali v júli Chartu colných správ EÚ. Jej podpisom potvrdili zásady ochrany spoločnosti, uľahčovania obchodu a jednoty v konaní v súčasnosti i v budúcnosti.

Lepšie finančné služby

Podľa súčasných pravidiel neexistuje žiadny rozdiel medzi tým, či rezidenti alebo podniky v eurozóne vykonávajú transakcie v eurách vo vlastnej krajine alebo s iným členským štátom eurozóny. EÚ si želá, aby sa na Európanov v krajinách mimo eurozóny vzťahovali pri cezhraničných platbách v eurozóne rovnaké podmienky. Európsky parlament, Rada a Komisia dospeli v decembri k politickej dohode o návrhu, ktorý prinesie lacné prevody v eurách v celej EÚ a férovejšie menové prepočty pre spotrebiteľov.

Cieľom májového návrhu, ktorý sa týka nových pravidiel EÚ o poistení motorových vozidiel, je lepšie chrániť obete dopravných nehôd a posilniť práva poistníkov. Prostredníctvom nových pravidiel sa zabezpečí, aby obete dopravných nehôd dostali plné odškodnenie, na ktoré majú nárok, a to aj vtedy, keď je poisťovateľ insolventný.

Lepšia ochrana spotrebiteľa pri poistných produktoch

Od októbra, keď nadobudli účinnosť nové pravidlá o distribúcii poistných produktov, majú spotrebitelia EÚ v tejto oblasti lepší prehľad. Ochrana spotrebiteľov sa zlepší vďaka posilneniu pravidiel upravujúcich spôsob predaja poistných produktov. Posilnené pravidlá by mali byť prínosom nielen pre poistníkov, ale aj pre poisťovne a poskytovateľov poistenia.

Zabezpečenie rovnakých podmienok na jednotnom trhu

Úlohou Komisie ako orgánu, ktorý na poli hospodárskej súťaže zodpovedá za kontrolu koncentrácií, je uistiť sa, aby občanom Únie neboli odopierané prínosy vyplývajúce z hospodárskej súťaže, ako sú nižšie ceny, lepšie možnosti výberu a viac produktovej inovácie.

V roku 2018 Komisia schválila nadobudnutie spoločnosti Monsanto spoločnosťou Bayer za predpokladu splnenia určitých podmienok. Strany sa dohodli, že vyriešia všetky zistené problémy týkajúce sa hospodárskej súťaže, najmä dôsledky, ktoré by táto fúzia mohla mať na inovácie v budúcnosti, a to prostredníctvom rozsiahleho súboru nápravných opatrení vrátane odpredaja príslušných aktív v oblasti výskumu a vývoja.

Komisia takisto aktívne sleduje a prísne sankcionuje kartely. V rámci programu zhovievavosti Komisie môžu spoločnosti poskytovať dôverné informácie ako dôkazy výmenou za zníženie pokút. V roku 2018 Komisia udelila pokutu ôsmim výrobcom kondenzátorov (používaných v smartfónoch a iných zariadeniach) vo výške 254 miliónov EUR za účasť na karteli, ktorého súčasťou bol aj žiadateľ o oslobodenie od pokuty. Komisia takisto uložila pokutu štyrom námorným prepravcom automobilov vo výške 395 miliónov EUR a v troch samostatných urovnaniach v prípadoch kartelov uložila pokutu dodávateľom náhradných dielov do automobilov vo výške 151 miliónov EUR.

Úlohou kontroly štátnej pomoci v EÚ je zabezpečiť, aby členské štáty neposkytovali vybraným spoločnostiam výhodnejšie daňové zaobchádzanie ako iným. V júni Komisia zistila, že Luxembursko umožnilo dvom spoločnostiam skupiny Engie vyhnúť sa plateniu daní takmer zo všetkých ich ziskov. Luxembursko musí teraz vymôcť nezaplatené dane vo výške 120 miliónov EUR. V októbri Komisia dospela k záveru, že investičná pomoc Slovenska pre spoločnosť Jaguar Land Rover vo výške 125 miliónov EUR je v súlade s pravidlami EÚ v oblasti štátnej pomoci. Táto pomoc prispeje k rozvoju nitrianskeho regiónu bez toho, aby došlo k neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže na jednotnom trhu.

V decembri Komisia schválila štátnu pomoc vo výške 1,75 miliardy EUR na podporu investícií súkromného sektora v hodnote 6 miliárd EUR do výskumu, vývoja a inovácií v oblasti mikroelektroniky, ktorá je jednou z kľúčových podporných technológií pre európske hospodárstvo. Na tomto dôležitom projekte spoločného európskeho záujmu sa bude podieľať približne 30 spoločností v štyroch členských štátoch, ktoré budú spolupracovať s výskumnými organizáciami a univerzitami. Tento projekt bude mať významný prínos aj pre iné spoločnosti v celej EÚ.

V decembri Komisia dospela k záveru, že režim oslobodenia od dane z príjmov právnických osôb na platbu úrokov a licenčných poplatkov na Gibraltári, ako aj päť daňových rozhodnutí sú podľa pravidiel EÚ v oblasti štátnej pomoci nezákonné. Príjemcovia teraz musia Gibraltáru vrátiť nezaplatené dane vo výške 100 miliónov EUR.

Na ceste k bezpečnej, čistej a prepojenej mobilite

EÚ vyvíja úsilie v záujme čistej a udržateľnej mobility, aby chránila naše zdravie a životné prostredie a zvýšila konkurencieschopnosť priemyslu EÚ.

V roku 2018 EÚ dokončila zásadnú reformu v tejto oblasti s cieľom zaistiť, aby výrobcovia automobilov striktne dodržiavali všetky bezpečnostné, environmentálne a výrobné požiadavky EÚ. Reforma bola navrhnutá v dôsledku škandálu „Dieselgate“ a dopĺňa širšie úsilie EÚ v oblasti čistého, udržateľného a konkurencieschopného automobilového odvetvia. Vďaka novým pravidlám, ktoré sa budú uplatňovať od roku 2020, sa výrazne zvýši úroveň kvality a nezávislosť testovania vozidiel, rovnako sa zvýši aj počet kontrol vozidiel, ktoré sú už na trhu EÚ, a posilní sa celkový systém prostredníctvom európskeho dohľadu.

Ako súčasť iniciatívy Európa v pohybe predložila EÚ konečný súbor opatrení zameraných na modernizáciu dopravného systému Európy, aby mali všetci Európania prospech z bezpečnejšej dopravy, menej znečisťujúcich vozidiel a vyspelejších technologických riešení.

V rámci reformy pravidiel bezpečnosti vozidiel vehicle safety rules sa plánuje zavedenie požiadavky, aby všetky nové modely vozidiel uvádzané na trh mali najnovšie vyspelé bezpečnostné technológie, ako napr. núdzové brzdenie a systém inteligentného prispôsobenia rýchlosti. To je v súlade so snahami o zvýšenie bezpečnosti cestnej infraštruktúry. Tieto návrhy sú v súčasnosti predmetom konečného posúdenia zo strany členských štátov a Európskeho parlamentu.

Systematicky sa budú riešiť aj riziká, ktoré predstavuje nebezpečná cestná infraštruktúra, vrátane rizík pre zraniteľných účastníkov cestnej premávky, ako sú cyklisti a chodci. Návrhy prispejú k úsiliu členských štátov o zlepšenie bezpečnosti cestnej premávky a pomôžu najmä členským štátom, ktoré dosahujú v tejto oblasti slabšie výsledky, aby sa dostali na úroveň tých členských štátov, ktoré sú na tom v tomto smere lepšie.

Prechod na prepojené a automatizované vozidlá môže zabezpečiť bezpečnejšiu, čistejšiu, inkluzívnejšiu a efektívnejšiu mobilitu. Cieľom stratégie z roku 2018 je zabezpečiť, aby sa v EÚ rozvíjali kľúčové technológie a infraštruktúry a aby boli bezpečné.

Zrušenie sezónnych zmien času

V reakcii na žiadosť Európskeho parlamentu a obavy narastajúceho počtu občanov a členských štátov Komisia začala v júli verejnú konzultáciu o úprave letného času. Prišlo do nej približne 4,6 milióna odpovedí, čo je doposiaľ najvyššia účasť, aká bola kedy vo verejnej konzultácii zaznamenaná. Z odpovedí vyplynulo, že 84 % respondentov sa vyslovilo za zrušenie sezónnych zmien času. Pôvodný dôvod, prečo členské štáty zaviedli tento režim v 70. rokoch 20. storočia (išlo najmä o úsporu energie), už stratil vo veľkej miere význam, keďže sú k dispozícii nové techniky na zníženie spotreby energie.

Na základe súčasných právnych predpisov EÚ boli harmonizované pravidlá týkajúce sa zmien času vo všetkých členských štátoch, aby sa zabránilo narušeniu jednotného trhu. Komisia predložila v záujme toho istého cieľa v septembri návrh na zrušenie sezónnych zmien času. V návrhu vyzvala členské štáty, aby si koordinovaným spôsobom zvolili svoj štandardný čas (čo patrí do ich vnútroštátnej právomoci) bez ohľadu na to, či chcú, aby sa ich budúci štandardný čas zhodoval s ich súčasným letným časom alebo aby zostal nezmenený (súčasný „zimný čas“). Tento návrh sa v súčasnosti prerokúva v Rade a Európskom parlamente.

Ochrana práv duševného vlastníctva a boj proti falšovaniu

Vo svete, v ktorom spoločnosti z EÚ čoraz viac súťažia v oblasti inovácií, tvorivosti a kvality, je ochrana práv duševného vlastníctva účinným nástrojom na posilňovanie konkurencieschopnosti všetkých spoločností vrátane malých a stredných podnikov.

Komisia navrhla úpravu pravidiel duševného vlastníctva s cieľom posilniť konkurencieschopnosť farmaceutických spoločností so sídlom v EÚ na svetových trhoch a pomôcť im tak vstúpiť na rýchlo rastúce svetové trhy a podporiť tvorbu pracovných miest, rast a investície v EÚ.

Reklamný sektor sa zjednotil v boji proti falšovaniu a pirátstvu podpisom dobrovoľnej dohody o znížení príjmov z reklamy na webových sídlach a mobilných aplikáciách, ktoré porušujú autorské práva alebo šíria falzifikáty.

V júni nadobudli účinnosť nové pravidlá EÚ na ochranu obchodného tajomstva. Vďaka zmenám, ktoré budú odrádzať od nekalej hospodárskej súťaže a podporia kolaboratívne inovácie a výmenu cenného know-how, by sa EÚ mala stať silnejším a konkurencieschopnejším hospodárskym regiónom.

Moderné a udržateľné verejné obstarávanie

Vyše 250 000 subjektov verejného sektora v EÚ vynaloží každý rok približne 2 miliardy EUR, t. j. 14 % hrubého domáceho produktu, na nákup služieb, prác a dodávok. V roku 2018 Komisia prijala ďalšie kroky v nadväznosti na stratégiu, ktorej cieľom je získať lepšiu hodnotu za peniaze daňových poplatníkov a prispieť k inovatívnejšiemu, udržateľnejšiemu, inkluzívnejšiemu a konkurencieschopnejšiemu hospodárstvu. Uverejnila usmernenia s cieľom podnietiť verejných obstarávateľov, aby obstarávanie používali ako nástroj na stimulovanie inovácií a vydala odporúčanie pre vnútroštátne orgány, aby podporovali MSP a uľahčili im účasť na verejnom obstarávaní v sektore obrany. Osobitné usmernenie má pomôcť pracovníkom v oblasti verejného obstarávania vyhnúť sa najbežnejším chybám v projektoch spolufinancovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov.

Dlhodobý rozpočet EÚ na obdobie 2021 – 2027

V júni 2018 Komisia navrhla nový osobitný program s rozpočtom 4 miliardy EUR. Jeho cieľom je posilniť postavenie spotrebiteľov, chrániť ich a umožniť európskym malým a stredným podnikom (MSP), aby naplno profitovali z dobre fungujúceho jednotného trhu. Tento nový program posilní správu jednotného trhu, podporí konkurencieschopnosť podnikov a bude presadzovať zdravie ľudí, zvierat a rastlín a dobré životné podmienky zvierat.

Dobudovanie bankovej únie

Dobudovanie bankovej únie predstavuje zásadný krok v prehlbovaní hospodárskej a menovej únie EÚ. Od roku 2014 vo finančnom sektore EÚ pokračovalo znižovanie rizika ustáleným tempom a malo by pripraviť podmienky pre ďalšie rozdelenie rizika pomocou európskeho systému ochrany vkladov. Európska komisia v roku 2015 navrhla systém pre celú eurozónu na doplnenie existujúcich vnútroštátnych systémov ochrany vkladov. Podľa právnych predpisov EÚ sa už zabezpečuje, že v prípade zlyhania banky sú chránené všetky vklady do výšky 100 000 EUR. Prostredníctvom jedného fondu by systém poskytoval silnejšiu a jednotnejšiu mieru zabezpečenia ochrany v eurozóne.

Pokiaľ ide o zabezpečovací mechanizmus pre jednotný fond na riešenie krízových situácií pre bankovú úniu, vedúci predstavitelia EÚ sa v decembri dohodli na podrobnostiach. Zabezpečovací mechanizmus bude poskytovaný Európskym mechanizmom pre stabilitu a posilní dôveru v bankový systém EÚ. Bude sa aktivovať ako posledná zabezpečovacia možnosť v prípade závažných prípadov krízovej situácie bánk.

V posledných rokoch sa v EÚ významne znížili riziká bankového sektora. Banky pod dohľadom Európskej centrálnej banky získali od roku 2014 dodatočný kapitál vo výške 234 miliárd EUR a majú oveľa väčšie vankúše likvidity. V decembri 2018 boli dohodnuté nové pravidlá, ktorými sa ešte posilňuje odolnosť bánk a možnosť, aby banky odišli z trhu bez nákladov pre daňovníkov.

Okrem toho podiel nesplácaných úverov – keď dlžník nie je schopný alebo ochotný splatiť bankový úver – významne klesol, a to aj v členských štátoch, v ktorých bol osobitne vysoký. V novembri zo stresového testu európskeho bankového sektora v rámci celej EÚ, ktorý koordinoval Európsky orgán pre bankovníctvo, vyplynulo, že sa zvýšila odolnosť európskych bánk proti makroekonomickým šokom. Test sa vzťahoval na 48 spomedzi najväčších bánk v Európe vrátane 33, nad ktorými vykonáva dohľad priamo Európska centrálna banka, čo predstavuje približne 70 % bankových aktív eurozóny.

V marci 2018 Komisia predstavila právne predpisy na vyriešenie zostávajúceho objemu nesplácaných úverov a zabránenie ich možnému hromadeniu v budúcnosti a na vytvorenie podporného rámca pre vývoj cenných papierov zabezpečených štátnymi dlhopismi, ktorý umožní širšiu diverzifikáciu portfólií bánk v oblasti štátnych dlhopisov. Dosiahol sa pokrok v oblasti návrhov týkajúcich sa nesplácaných úverov, keďže sa dospelo k dohode konkrétne o jednom kľúčovom prvku: zabezpečení dostatočného krytia strát bankami pri budúcich nesplácaných úveroch. Ešte sa pracuje na dvoch iných prvkoch: umožnenie zrýchleného mimosúdneho vymáhania úverov zabezpečených kolaterálom a ďalší rozvoj sekundárnych trhov s nesplácanými úvermi, na ktorých môžu banky predať tieto úvery správcom úverov a investorom.

Pokrok členských štátov smerom k prijatiu eura

V máji Európska komisia vydala polročné posúdenie pripravenosti určitých členských štátov na prijatie eura za svoju menu. Správa o konvergencii tvorí základ pre rozhodnutie Rady Európskej únie o tom, či členský štát spĺňa podmienky na vstup do eurozóny. Správa, ktorá sa vydáva paralelne so samostatným posúdením vykonaným Európskou centrálnou bankou, sa vzťahuje na sedem členských štátov, ktoré sa zaviazali prijať euro, ale ešte tak neučinili, konkrétne Bulharsko, Česko, Chorvátsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Švédsko.

Aj keď všetkých sedem členských štátov vykazuje značnú nominálnu konvergenciu, v správe sa konštatovalo, že žiadny z nich v súčasnosti nespĺňa všetky formálne podmienky na účasť na spoločnej mene. Aj keď Bulharsko a Chorvátsko spĺňajú všetky konvergenčné kritériá s výnimkou kritéria výmenného kurzu, v správe sa dospelo k zisteniu, že plne zlučiteľné s pravidlami hospodárskej a menovej únie sú len právne predpisy Chorvátska.

Preskúmaním iných faktorov sa zistilo, že členské štáty mimo eurozóny sú hospodársky a finančne vo všeobecnosti dobre integrované v EÚ. Niektoré však ešte zaznamenávajú makroekonomickú zraniteľnosť a/alebo čelia výzvam týkajúcim sa ich podnikateľského prostredia a inštitucionálneho rámca, ktoré môžu predstavovať riziká pre udržateľnosť konvergenčného procesu.

Komisia sa zaviazala podporovať členské štáty, ktoré sa pripravujú na vstup do eurozóny. Prostredníctvom samostatného pracovného okruhu vo svojom programe na podporu štrukturálnych reforiem Komisia na požiadanie poskytne cielenú podporu členským štátom, ktoré chcú prijať euro. Dosiahnutie konvergencie a vybudovanie odolných hospodárskych štruktúr je veľmi dôležité pre prosperitu EÚ ako celku a bezproblémové fungovanie eura.

Väčšia sociálna spravodlivosť v hospodárskej a menovej únii

Európsky pilier sociálnych práv stanovuje základné princípy dobre fungujúcich a spravodlivých trhov práce a sociálnych systémov. Aj keď silné zameranie na zamestnanosť a sociálne výsledky je osobitne dôležité s cieľom zvýšiť odolnosť a prehĺbiť hospodársku a menovú úniu, realizácia európskeho piliera sociálnych práv je spoločným politickým záväzkom a zodpovednosťou na úrovni Únie a úrovni členských štátov v rámci ich príslušných právomocí.

Dôležitou súčasťou hospodárskej a menovej únie je jej silný sociálny rozmer. Európsky pilier sociálnych práv bol spoločne vyhlásený Európskym parlamentom, Radou a Komisiou v novembri 2017. Slúži ako kompas na boj s novými sociálnymi výzvami s cieľom zabezpečiť moderné, inkluzívne a konkurencieschopné spoločnosti.

Aj keď súčasné pružné formy organizácie práce prinášajú nové pracovné príležitosti, najmä pre mladých ľudí, môžu byť zdrojom hospodárskej neistoty a nerovností. V súlade so zásadami piliera sociálnych práv sa Komisia chce uistiť, aby všetci ľudia mali spravodlivú príležitosť žiť naplnený pracovný život, mať dôstojné pracovné podmienky a dostatočnú sociálnu ochranu bez ohľadu na to, aký typ pracovnej zmluvy majú.

Spolu s návrhom aktuálneho piliera Európska komisia v roku 2017 a 2018 navrhla konkrétne iniciatívy na jeho zavedenie do praxe.

Napríklad v marci Komisia navrhla balík opatrení v oblasti sociálnej spravodlivosti, ktorý obsahuje návrhy pre Európsky orgán práce na zabezpečenie, aby sa pravidlá EÚ o spravodlivej pracovnej mobilite presadzovali spravodlivým, jednoduchým a účinným spôsobom (pozri aj kapitolu 4).

Balík opatrení v oblasti sociálnej spravodlivosti zahŕňal aj návrh odporúčania Rady o prístupe zamestnancov a samostatne zárobkovo činných osôb k sociálnej ochrane. Ministri uzavreli politickú dohodu o tomto návrhu v decembri. Cieľom odporúčania je podporiť osoby s neštandardnými formami zamestnania a samostatne zárobkovo činné osoby, ktorým systémy sociálneho zabezpečenia z dôvodu ich pracovnoprávneho postavenia neposkytujú dostatočnú ochranu, a sú preto vystavení vyššej ekonomickej neistote.

Odporúčanie sa vzťahuje na systémy sociálneho zabezpečenia v prípade nezamestnanosti, choroby a zdravotnej starostlivosti, materskej/otcovskej dovolenky, pracovných úrazov a chorôb z povolania, invalidity a vysokého veku. Cieľom je podnietiť krajiny EÚ, aby zabezpečili, že všetci neštandardní pracovníci a samostatne zárobkovo činné osoby môžu vstúpiť do systémov sociálneho zabezpečenia a prispievať do nich, čím sa uzatvoria formálne nedostatky v pokrytí. Jeho cieľom je takisto umožniť im ako členom systému získať nárok na primerané sociálne dávky a poberať ich a zvýšiť transparentnosť týkajúcu sa systémov a práv sociálneho zabezpečenia.

Rovnováha medzi pracovným a rodinným životom

Komisia predložila v roku 2017 návrh novej smernice o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom pre rodičov a opatrovateľov. Táto iniciatíva je jedným z kľúčových cieľov európskeho piliera sociálnych práv a stanovuje sa v nej niekoľko nových alebo vyšších minimálnych štandardov týkajúcich sa rodičovskej, otcovskej a opatrovateľskej dovolenky a pružné formy organizácie práce. Prebiehajú rokovania medzi Európskym parlamentom a Radou. V decembri dospeli k predbežnej dohode.

Transparentné a predvídateľné pracovné podmienky

V júni 2018 členské štáty dosiahli dohodu o návrhu Komisie, ktorý sa týka smernice o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach. Cieľom návrhu je zabezpečiť, aby na modernom a pružnom trhu práce boli všetci pracovníci v EÚ písomne plne informovaní o základných podmienkach svojho pracovnoprávneho vzťahu, a stanovujú sa v ňom nové práva pre všetkých pracovníkov vrátane pracovníkov s neštandardnými formami zamestnania. Rokovania medzi Európskym parlamentom a Radou prebiehali na konci roka 2018.

Riešenie výziev v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti

Európsky pilier sociálnych práv plnil usmerňujúcu úlohu v cykle koordinácie hospodárskej politiky v roku 2018, známom ako európsky semester. V dôsledku toho sa v odporúčaniach vydávaných pre členské štáty ešte väčší dôraz kládol na výzvy v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti. V návrhu spoločnej správy o zamestnanosti bol predložený nový sociálny prehľad. Sleduje trendy a výsledky vo všetkých krajinách EÚ v troch oblastiach týkajúcich sa 20 zásad piliera: rovnosť príležitostí a prístup na trh práce, spravodlivé pracovné podmienky a sociálna ochrana a začlenenie.

Na základe pozitívneho hospodárskeho výhľadu je cieľom odporúčaní pre jednotlivé krajiny v roku 2018 propagovať výhľadový prístup zameraný na budovanie základu pre udržateľný, inkluzívny a dlhodobý rast. Rozhodujúce pre dosiahnutie tohto cieľa bude zapojenie na všetkých úrovniach vrátane sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti. Rada schválila odporúčania v júli.

Podpora reforiem v členských štátoch

Aj keď sa európske hospodárstvo posilnilo a je na ceste stabilného rastu, sú potrebné ďalšie štrukturálne reformy, aby boli naše hospodárstva stabilnejšie, inkluzívnejšie, produktívnejšie a odolnejšie.

Na podporu týchto reforiem Komisia v roku 2015 vytvorila službu na podporu štrukturálnych reforiem, ktorá pomáha členským štátom pripravovať, navrhovať a zavádzať reformy. Podpora sa poskytuje výlučne na požiadanie a je prispôsobená potrebám daného členského štátu.

Dopyt po službe výrazne prekonal očakávania. Doposiaľ sa služba podieľala na takmer 500 projektoch technickej podpory v 25 členských štátoch EÚ prostredníctvom programu na podporu štrukturálnych reforiem a iných zdrojov. Ide napríklad o asistovanie členským štátom v reformovaní systémov vzdelávania a zdravotnej starostlivosti, modernizáciu riadenia verejných financií, reformovanie daňových správ, zvýšenie efektívnosti verejnej správy a súdneho systému, rozvoj digitálneho hospodárstva, vytvorenie prostredia priaznivého pre podnikanie a zlepšenie prístupu k financiám.

Napríklad ministerstvo spravodlivosti v Chorvátsku získalo podporu vo svojom úsilí o zlepšenie riadenia súdov krajiny na posilnenie účinného súdnictva a rešpektovanie právneho štátu. Komisia podporuje aj Slovensko v jeho úsilí o zvýšenie účinnosti a efektívnosti systému zdravotnej starostlivosti a Lotyšsko vo vykonávaní jeho strednodobej daňovej stratégie. Podpora bola poskytnutá aj Bulharsku na pomoc pri vytváraní prostredia priaznivejšieho pre podnikanie a pobaltským štátom na zlepšenie fungovania kapitálových trhov v regióne.

Z dôvodu rastúceho dopytu zo strany členských štátov Komisia v decembri 2017 navrhla zvýšiť financovanie programu na podporu štrukturálnych reforiem. Európsky parlament a Rada tento návrh schválili v roku 2018, na základe čoho celkový rozpočet programu do roku 2020 dosiahne 222,8 milióna EUR. Vďaka tomu bude EÚ môcť reagovať na vysoký dopyt členských štátov po podpore.

Spravodlivá hospodárska súťaž

Za posledné desaťročie kontrola štátnej pomoci EÚ v bankovom sektore rozhodujúcim spôsobom prispela k obnoveniu zdravia bankového sektora EÚ tým, že ako podmienku na získanie štátnej podpory vyžadovala od bánk, aby reštrukturalizovali a vyčistili svoje súvahy. Komisia takisto pomohla riešiť aj zvyšné nedoriešené problémy v bankách v EÚ.

Na Cypre Komisia schválila štátu pomoc na financovanie riadneho odchodu banky Cyprus Cooperative Bank z trhu vrátane predaja určitých častí banke Hellenic Bank a odstránenia nesplácaných úverov vo výške 6 miliárd EUR. Bolo to spojené so záväznými povinnosťami Cypru zreformovať súdny rámec, čím sa prispeje k riešeniu problémov s nesplácanými úvermi do budúcnosti a znížia sa náklady pre daňovníkov. V Taliansku sa v rámci plánu reštrukturalizácie Banca Monte dei Paschi úspešne zbavila nedobytných úverov vo výške 24,6 miliardy EUR prostredníctvom talianskeho systému záruk GACS, ktorý bol vytvorený v roku 2016 a ktorý neobsahuje prvky pomoci. V období od januára do septembra 2018 sa uskutočnilo ďalších deväť transakcií GACS zlučiteľných s trhom, čím sa z talianskeho bankového systému odstránilo celkovo ďalších 14,4 miliardy EUR v nedobytných úveroch.

Komisia takisto uzatvorila vyšetrovanie pomoci, ktorú Nova Ljubljanska Banka v Slovinsku získala v roku 2013, s kladným výsledkom a akceptovala opatrenia navrhnuté Slovinskom, ktorými sa zabezpečuje, že sa stane životaschopným účastníkom bankového trhu v Slovinsku.

V roku 2018 Komisia schválila predaj banky HSH Nordbank v Nemecku súkromným investorom bez akejkoľvek ďalšej pomoci. Väčšina bánk, ktoré podporili daňovníci počas krízy v záujme finančnej stability, teraz ukončuje postup poskytovania štátnej pomoci a znovu sa stali atraktívnymi pre účastníkov na súkromnom trhu.

Kontrola štátnej pomoci v bankovom sektore bude pokračovať vo svojej nezávislej úlohe s cieľom zabezpečovať spravodlivý a konkurencieschopný finančný sektor v úzkej koordinácii s rámcom bankovej únie na riešenie krízových situácií bánk .

Posilnenie medzinárodnej úlohy eura

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker vo svojej správe o stave Únie v septembri oznámil plány na zavedenie ďalších iniciatív v záujme posilnenia medzinárodnej úlohy eura. Návrhy Komisie oznámené v decembri sú súčasťou záväzku Európy voči otvorenému, multilaterálnemu svetovému hospodárstvu založenému na pravidlách a majú potenciál priniesť hmatateľné výhody európskym občanom a podnikom vrátane nižších obchodných nákladov, väčšieho výberu, lepšieho prístupu k financovaniu, väčšej nezávislosti a odolnejšieho svetového finančného systému. Základ návrhov sa týka iniciatív na zlepšenie atraktívnosti eura ako svetovej meny zlepšovaním odolnosti európskeho hospodárstva a hĺbky, likvidity a efektívnosti jeho finančných trhov, najmä dobudovaním únie kapitálových trhov. V návrhoch sa takisto vyzýva na intenzívnejšie využívanie eura v strategických sektoroch, napríklad energetike, surovinách a doprave, a na jednotnejšie zastupovanie eurozóny na medzinárodnom fóre.

Dlhodobý rozpočet EÚ na obdobie 2021 – 2027

V máji 2018 Európska komisia predložila dva návrhy, v ktorých vidieť, ako by mohol ďalší dlhodobý rozpočet (na obdobie 2021 – 2027) prispieť k stabilite, ku konvergencii a k súdržnosti v eurozóne a EÚ a zároveň posilniť hospodársku výkonnosť a odolnosť.

V rámci navrhovaného programu na podporu reforiem sa podporia prioritné reformy vo všetkých členských štátoch EÚ celkovým rozpočtom 25 miliárd EUR. Program obsahuje tri prvky: nástroj na realizáciu reforiem na poskytovanie finančnej podpory na reformy, nástroj technickej podpory na poskytovanie a výmenu technických odborných znalostí a nástroj konvergencie, ktorý pomôže členským štátom na ich ceste k prijatiu eura. Program by umožnil EÚ reagovať na vysoký dopyt členských štátov po pomoci pri príprave, navrhovaní a realizácii reforiem na podporu rastu.

Návrh Európskeho nástroja stabilizácie investícií pomôže stabilizovať úrovne verejných investícií a umožní rýchle hospodárske oživenie v prípadoch významných hospodárskych otrasov v členských štátoch eurozóny a štátoch, ktoré sa zúčastňujú európskeho mechanizmu výmenných kurzov.

Vyvážená a pokroková obchodná politika

Medzinárodný obchod čelí v posledných rokoch narastajúcim výzvam súvisiacim s opätovnými pochybnosťami o účinkoch globalizácie, s otázkami týkajúcimi sa účelu a hodnoty obchodných dohôd a s návratom protekcionizmu. Ako odpoveď EÚ zintenzívnila v úzkej spolupráci s obchodnými partnermi s cieľom modernizovať pravidlá medzinárodného obchodu úsilie o ochranu systému medzinárodného obchodu založeného na pravidlách, ktorý v roku 2018 podporila Svetová obchodná organizácia.

EÚ ďalej zohrávala vedúcu úlohu v Svetovej obchodnej organizácii. Potvrdila pevný záväzok voči tejto organizácii a ďalšiu podporu pri hľadaní riešení dôležitých otázok globálneho multilaterálneho obchodného systému. V septembri 2018 predložila koncepčný dokument o reforme organizácie. Vyzdvihla v ňom potrebu aktualizovať súbor pravidiel týkajúcich sa subvencií a nútených transferov technológií, ktoré sú jadrom rastúcich obchodných napätí, ako aj zlepšenia transparentnosti v organizácii. Zdôraznila aj potrebu odblokovať vymenúvanie členov odvolacieho orgánu, aby sa zachoval systém organizácie na riešenie konfliktov.

Obchodná politika musí byť takisto účinná, transparentná a založená na hodnotách. Zásady stratégie Obchod pre všetkých z roku 2015 naďalej usmerňujú prístup prijatý v roku 2018: otvorenosť v kombinácii s prísnymi normami zostáva najvhodnejším spôsobom, ako dosiahnuť, aby globalizácia bola prínosom pre všetkých Európanov.

EÚ sa naďalej snažila rokovať o nových obchodných dohodách, aktualizovať existujúce dohody a zaistiť, aby podniky, pracovníci a spotrebitelia mohli využívať prínosy obchodných dohôd.

Pokrok sa dosiahol aj v právnych predpisoch pre navrhovaný rámec EÚ na preverovanie zahraničných priamych investícií z dôvodov bezpečnosti a verejného poriadku. Cieľom je zaistiť, aby zahraničné investície ostali dôležitým zdrojom rastu v EÚ a zároveň chránili základné záujmy EÚ. V novembri Rada a Európsky parlament dosiahli politickú dohodu o konečnej podobe rámca. Parlament bude o dohode hlasovať vo februári 2019 a Rada krátko nato prijme nariadenie. Predpokladá sa, že nariadenie nadobudne účinnosť v apríli 2019.

Prostredníctvom stratégie pre prístup na trh EÚ odstraňuje prekážky brániace prístupu na trh na celom svete, pričom sa bude naďalej zasadzovať za vyvážený a zodpovedný obchod založený na pravidlách.

Európa, ktorá chráni

Európa je kontinent otvorený, ale nie naivný. EÚ háji svoje hodnoty a záujmy. Jej obchodná politika intenzívne bráni európske podniky a pracovníkov, keď iní porušujú pravidlá globálneho obchodu alebo sa zapájajú do nekalých obchodných praktík.

Keď zlyhajú diplomatické intervencie, EÚ neváha využiť mechanizmus Svetovej obchodnej organizácie na urovnávanie sporov, aby presadila svoje práva a získala všetky výhody členstva pre európske podniky, pracovníkov a poľnohospodárov. V roku 2018 začala konanie proti Číne, ktoré sa týka transferu technológií, a konanie proti Spojeným štátom v súvislosti s ich opatreniami v oblasti dovozu ocele a hliníka. Sporové konania priniesli výsledky: v roku 2018 Rusko prestalo ukladať antidumpingové clá na ľahké úžitkové vozidlá z Nemecka a Talianska.

V súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a právnymi predpismi EÚ začala EÚ desať nových prešetrovaní nekalých obchodných praktík a uložila sedem nových opatrení na ochranu obchodu pred nekalými obchodnými praktikami. Medzi uloženými opatreniami boli antidumpingové clá na oceľ z Číny, aby jej vývozná cena odrážala spravodlivú trhovú hodnotu. EÚ začala aj 17 nových revíznych prešetrovaní a obnovila sedem existujúcich opatrení na ďalších päť rokov.

V júli EÚ uložila dočasné ochranné opatrenia na dovoz 23 kategórií oceľových výrobkov. Tieto opatrenia sú zamerané na riešenie možného presmerovania obchodu s oceľou do EÚ z iných krajín v dôsledku dodatočných ciel uložených Spojenými štátmi.

EÚ takisto chráni odvetvia EÚ, keď tretie krajiny začnú prešetrovanie (antidumpingové, antisubvenčné alebo ochranné) na ochranu obchodu proti vývozu z EÚ. K príkladom patria konania, ktoré začali Spojené štáty (oceľ a hliník, solárne panely, olivy), Turecko (pneumatiky) alebo Izrael (kakaová nátierka).

V júni 2018 nadobudli účinnosť modernizované antidumpingové a antisubvenčné právne predpisy EÚ. Modernizácia týchto právnych predpisov spolu so zmenami pravidiel výpočtu dumpingového rozpätia z decembra 2017, keď sa zásahom štátu deformujú ceny a náklady, sú prvým zásadným prepracovaním nástrojov EÚ na ochranu obchodu od založenia WTO v roku 1994. Novými nariadeniami sa nástroje EÚ na ochranu obchodu prispôsobujú výzvam globálneho hospodárstva. Sú účinnejšie, transparentnejšie, spoločnosti ich môžu jednoduchšie využívať a EÚ umožňujú ukladať vyššie clá na dumpingové výrobky.

Pre hospodárstvo EÚ a medzinárodný obchod sú mimoriadne dôležité patenty ako stimuly na inovácie, pre technologický rozvoj je zas dôležitý prístup k normám. Vzťah medzi patentmi a normami je pre EÚ prioritou. V októbri EÚ zriadila skupinu 15 expertov v oblasti patentov nevyhnutných pre normy. Tieto patenty sú súčasťou štandardizovaných technológií a skupina poskytuje Európskej komisii odborné poznatky a rady o tom, ako zlepšiť udeľovanie licencií k nim. Prvé stretnutie skupiny sa konalo 12. novembra.

Európski vývozcovia sa stále stretávajú s prekážkami obchodu na celom svete. V júnovej výročnej správe Európskej komisie o prekážkach obchodu a investícií sa uvádza, že v roku 2017 čelili európski vývozcovia 396 prekážkam vo viac ako 57 krajinách, čo je výrazné zvýšenie oproti roku 2016. Zo správy vyplýva, že vďaka stratégii Európskej komisie pre prístup na trh sa odstránilo 45 prekážok ovplyvňujúcich vývoz z EÚ v hodnote 8,2 miliardy EUR – čo je viac ako dvojnásobok prekážok odstránených v roku 2016.

EÚ naďalej zaujíma jasný postoj k tovaru, ktorý sa používa na výkony trestu smrti a mučenie. Aliancia za obchod bez mučenia, ktorej spoluzakladateľkou bola v roku 2017 EÚ, zasadala v septembri pri príležitosti Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov. K aliancii sa pripojili delegácie z ďalších šiestich krajín vrátane Austrálie a Nového Zélandu a členovia súhlasili s prijatím opatrení na obmedzenie a zastavenie obchodu s tovarom, ktorý sa používa na výkony trestu smrti a mučenie, a s prípravou záväznej rezolúcie Organizácie Spojených národov.

Európa, ktorá preberá vedúcu úlohu

Cieľom obchodných dohôd, ktoré EÚ uzavrela alebo o ktorých rokuje, je zabezpečiť, aby obchod slúžil všetkým. Tieto dohody pomáhajú EÚ vyvážať európske prísne normy v oblasti bezpečnosti potravín, práv pracovníkov, ochrany životného prostredia a práv spotrebiteľa ďaleko za hranice Európy.

EÚ zohrala vedúcu úlohu v rozhovoroch Organizácie Spojených národov o reformovaní možností urovnávania sporov medzi investormi a krajinami. V roku 2018 venovala úsilie zriadeniu mnohostranného súdu na urovnávanie takýchto sporov, čo predstavuje zásadnú inováciu v oblasti globálneho riadenia.

Komisárka EÚ pre obchod Cecilia Malmström odovzdala v júni belgickému mestu Gent prvé ocenenie Európske mesto spravodlivého a etického obchodu, ktorým sa oceňujú miestne iniciatívy na podporu spravodlivých a etických obchodných praktík.

Obchodná dohoda medzi EÚ a Mexikom

V apríli EÚ a Mexiko ukončili rokovania o novej obchodnej dohode. Takmer všetky obchody s tovarom vrátane poľnohospodárskych výrobkov medzi EÚ a Mexikom budú bez cla. Jednoduchšie colné režimy budú prínosom pre priemysel a poľnohospodárstvo EÚ.

Dohodou sa stanovili najprísnejšie normy v oblasti práce, bezpečnosti a ochrany životného prostredia a spotrebiteľa. Výslovne sa v nej poukazuje na zásadu predbežnej opatrnosti, ktorá umožňuje tvorcom politík konať so zreteľom na ochranu zdravia ľudí, zvierat alebo rastlín alebo na ochranu životného prostredia v prípade vnímaného rizika a na takej úrovni, ktorú považujú za vhodnú, a to aj vtedy, keď vedecká analýza nie je presvedčivá.

Dohoda obsahuje záväzok vykonať Parížsku dohodu o zmene klímy. Zaručuje takisto ochranu práva členských štátov EÚ podľa ich vôle organizovať verejné služby.

Je to prvá obchodná dohoda EÚ na boj proti korupcii, ako je úplatkárstvo a pranie špinavých peňazí v súkromnom aj verejnom sektore.

Dohodou získavajú európske a mexické podniky rovnaké podmienky pri predkladaní ponúk pri zákazkách na trhoch verejného obstarávania. Nová dohoda chráni aj práva duševného vlastníctva a zabraňuje predávaniu napodobenín 340 tradičných regionálnych potravinových výrobkov a nápojov EÚ v Mexiku.

Dohodou sa otvára obchod v oblasti služieb, ako sú finančné služby, doprava, elektronický obchod a telekomunikácie, a ambiciózne ustanovenia o hospodárskej súťaži a subvenciách pomôžu zachovať rovnaké podmienky a podporia prístup na trh.

Obchodná dohoda zlepšuje aj investičné podmienky a zahŕňa nový systém investičných súdov EÚ, ktorý zaistí transparentnosť a právo vlád na reguláciu vo verejnom záujme. EÚ a Mexiko sa dohodli, že budú spolupracovať na vytvorení mnohostranného investičného súdu.

Dohoda o hospodárskom partnerstve s Japonskom

Na júlovom samite EÚ a Japonska v Tokiu podpísali predseda Komisie Jean-Claude Juncker, predseda Európskej rady Donald Tusk a japonský predseda vlády Šinzó Abe dohodu o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a Japonskom, najväčšiu a najvýznamnejšiu dvojstrannú obchodnú dohodu, akú vôbec EÚ uzavrela.

Japonsko a EÚ sú pevnými zástancami demokracie, ochrany ľudských práv, voľného a otvoreného obchodu, multilateralizmu a medzinárodného poriadku založeného na pravidlách. Japonsko je dlhodobým strategickým partnerom EÚ a významným spojencom na medzinárodnej scéne.

Dohodou o hospodárskom partnerstve sa po nadobudnutí platnosti 1. februára 2019 vytvorí otvorená obchodná zóna pokrývajúca 635 miliónov ľudí a takmer tretinu celosvetového hrubého domáceho produktu. Odstránia sa ňou prekážky obchodu a prispeje k spoločne formovaným pravidlám globálneho obchodu EÚ a Japonska.

Dohodou sa odstránia takmer všetky clá vo výške 1 miliardy EUR, ktoré každý rok platia spoločnosti EÚ vyvážajúce do Japonska, ako aj mnoho dlhodobých regulačných prekážok, napríklad pri vývoze automobilov z EÚ. Zvýši sa ňou vývoz z EÚ a vytvoria sa nové príležitosti pre európske spoločnosti v prospech občanov. Rozšíria sa možnosti, konkrétne pre kľúčových poľnohospodárskych vývozcov EÚ, a ochránia sa názvy vyše 200 tradičných potravinových výrobkov a nápojov na japonskom trhu. Na základe dohody sa takisto podnikom EÚ uľahčí poskytovanie služieb v Japonsku. Ustanovenia o hospodárskej súťaži a subvenciách pomôžu zachovať rovnaké podmienky. Dohoda obsahuje aj kapitolu o malých a stredných podnikoch. Uvádzajú sa v nej kontakty a cielené informácie pre menšie podniky, čo je osobitne dôležité, keďže štyria z piatich súčasných vývozcov do Japonska sú malé podniky.

Dohoda stanovuje najprísnejšie normy v oblasti práce, bezpečnosti, ochrany životného prostredia a spotrebiteľa a v plnom rozsahu zaručuje služby vo verejnom záujme. Obsahuje samostatnú kapitolu venovanú udržateľnému rozvoju a je prvou obchodnou dohodou EÚ, ktorá zahŕňa konkrétny záväzok dodržiavať Parížsku dohodu o zmene klímy.

V roku 2018 pokračovala EÚ v rokovaniach s Japonskom o normách ochrany investícií a urovnávaní sporov v tejto oblasti, pričom sa uskutočnili tri stretnutia.

Komplexná hospodárska a obchodná dohoda s Kanadou

Dňa 21. septembra 2018 bolo prvé výročie predbežného uplatňovania Komplexnej hospodárskej a obchodnej dohody medzi EÚ a Kanadou.

Obchodná dohoda má potenciál ušetriť podnikom EÚ vyše 500 miliónov EUR ročne, ktoré predtým zaplatili v kanadských clách za svoj vývoz. Takmer 99 % týchto úspor sa začalo od prvého dňa.

Vďaka jednoduchším postupom môžu všetky podniky ušetriť čas a peniaze. Spotrebitelia EÚ môžu zas profitovať zo širšieho výberu a nižších cien.

Transparentný a inkluzívny proces rokovaní

Transparentnosť a zapojenie verejnosti zostali v roku 2018 nevyhnutnými zložkami obchodnej politiky na zaistenie demokracie, dôvery verejnosti a zodpovednosti. Transparentnosť a zapojenie verejnosti musia existovať pred rokovaniami, počas nich a po nich, ako aj pri vykonávaní dohôd.

Európska komisia pokračovala v uverejňovaní správ o kolách rokovaní, pozičných dokumentov a návrhov textu prerokúvaných obchodných dohôd. Uverejnila aj ďalší rozsiahly materiál o obchodnej dohode EÚ s Mexikom. V roku 2018 Európska komisia uverejnila druhú súhrnnú výročnú správu, v ktorej hodnotila vykonávanie obchodných dohôd EÚ. Zainteresovaným stranám, občianskej spoločnosti a ďalším inštitúciám EÚ to umožnilo získať podrobné informácie o spôsobe, ako EÚ vykonáva dohody. Navyše sa zo správy dajú získať aj ponaučenia pre prebiehajúce a budúce obchodné rokovania.

Vo februári sa konalo prvé zo šiestich stretnutí novej poradnej skupiny pre obchodné rokovania EÚ. Skupina, zložená z 28 organizácií zastupujúcich podniky, odborové zväzy, spotrebiteľov a environmentálne orgány, sa zameriava na podporu dialógu a zhromažďovanie názorov celého radu zainteresovaných strán.

Spojené štáty americké

V prípade Spojených štátov amerických sa pozornosť venovala riešeniu otázok spoločného záujmu. V júni USA uložili clá na dovoz ocele a hliníka z EÚ. EÚ ich považovala za neoprávnené a nezákonné a nemala inú možnosť ako uložiť vyrovnávacie opatrenia na dovoz z USA. Na stretnutí v júli sa predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker a prezident USA Donald Trump dohodli na ustanovení výkonnej pracovnej skupiny s cieľom uľahčiť obchod a vypracovať pozitívnu transatlantickú obchodnú agendu. Cieľom skupiny je identifikovať spôsoby zintenzívnenia regulačnej spolupráce, zrušenia ciel na priemyselný tovar (okrem vozidiel), uľahčenia obchodu so sójovými bôbmi, zvýšenia obchodu so skvapalneným zemným plynom na posilnenie energetickej bezpečnosti a reformovania Svetovej obchodnej organizácie.

Od založenia skupiny sa uskutočnili štyri stretnutia na politickej úrovni, ktorých rokovania boli zamerané na regulačné otázky. Dosiahli sa už pozitívne výsledky. V prípade skvapalneného zemného plynu podniky EÚ podpísali niekoľko dlhodobých zmlúv so spoločnosťami USA a rozpracované sú nové projekty infraštruktúry a terminálov v EÚ. USA pristúpili na zmiernenie svojich požiadaviek na udeľovanie povolení na vývoz skvapalneného zemného plynu do EÚ. V prípade sójových bôbov vývozcovia USA zvýšili svoj podiel na trhu EÚ zhruba dvojnásobne. Kým táto činnosť pokračuje, obe strany sa dohodli, že nebudú zavádzať nové clá na vzájomný obchod.

Čína

EÚ absolvovala v roku 2018 úspešný samit s Čínou. Uskutočnili sa aj tri kolá rokovaní o investičnej dohode s Čínou: prvé ponuky prístupu na trh sa vymenili počas samitu. Dve kolá rokovaní sa uskutočnili o dohode o ochrane názvov tradičných potravinových výrobkov a nápojov. Čína súhlasila, že bude s EÚ spolupracovať na reforme Svetovej obchodnej organizácie s cieľom pomôcť organizácii splniť jej súčasné výzvy.

Iné rokovania

EÚ má obchodné dohody so 70 partnermi, na ktorých pripadá 40 % celosvetového hrubého domáceho produktu. S cieľom otvoriť nové trhy pre európskych vývozcov začala EÚ nové obchodné rokovania a dosiahla významný pokrok v prebiehajúcich rozhovoroch.

Južné a východné susedstvo

Pokiaľ ide o južné susedstvo, v marci sa prvýkrát od roku 2010 stretli ministri a zástupcovia obchodu zo 43 krajín Únie pre Stredozemie, aby dali nový impulz regionálnemu programu v oblasti obchodu a investícií. Podporili akčné plány na rozšírenie spolupráce v celom rade odvetví a v boji proti pirátstvu a falšovaniu.

Vďaka dvom kolám rokovaní v roku 2018 sa dosiahol pokrok pri vytváraní prehĺbenej a komplexnej zóny voľného obchodu s Tuniskom.

V júni Európska komisia a Rada pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC) uskutočnili druhé stretnutie v rámci dialógu medzi EÚ a GCC o obchode a investíciách.

Vo východnom susedstve sa EÚ sústredila na vykonávanie svojich dohôd o prehĺbených a komplexných zónach voľného obchodu s Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou.

Latinská Amerika

V roku 2018 pokračovali rozhovory s Mercosurom (Argentínou, Brazíliou, Paraguajom a Uruguajom). Cieľom rokovaní bolo integrovať dva dôležité regionálne trhy, znížiť clá, zvýšiť počet obchodných príležitostí v regióne Mercosur, rozšíriť výber pre spotrebiteľov, obmedziť byrokraciu, podporiť rast a hospodársku súťaž, propagovať spoločné hodnoty ako udržateľný rozvoj a vytvárať pracovné miesta.

EÚ uskutočnila tri kolá rokovaní s Čile s cieľom aktualizovať obchodnú dohodu medzi EÚ a Čile z roku 2002. Navrhla začleniť do nej úvodné ustanovenia o obchode a uplatňovaní rodového hľadiska.

V apríli EÚ ukončila rokovania, ktorých cieľom bolo modernizovať obchodnú dohodu s Mexikom.

Ázia a Australázia

EÚ 19. októbra podpísala obchodné a investičné dohody so Singapurom. V októbri Komisia zaslala obchodné a investičné dohody vyrokované s Vietnamom na schválenie Rade a Európskemu parlamentu. EÚ uskutočnila tri kolá obchodných rozhovorov s Indonéziou. Ich účelom bolo zvýšiť objem obchodu a priamych investícií medzi EÚ a Indonéziou. Cieľom je dosiahnuť dohodu podobnú dohodám podpísaným so Singapurom a s Vietnamom.

V júni EÚ začala rokovania o obchodných dohodách s Austráliou a Novým Zélandom.

V roku 2018 uskutočnila dve kolá rozhovorov s každou krajinou a uverejnila návrhy týkajúce sa 18 oblastí rokovania.

Afrika, karibské a tichomorské krajiny

V auguste sa Gambia stala 14. západoafrickou krajinou, ktorá podpísala s EÚ medziregionálnu dohodu o hospodárskom partnerstve. V septembri sa 15. takouto krajinou stala Mauritánia (už chýba len podpis Nigérie). Rada 6. decembra schválila pristúpenie Samoy k dohode o hospodárskom partnerstve s tichomorskými krajinami. Dohody o hospodárskom partnerstve sú dohody o obchode a rozvoji vyrokované medzi EÚ a africkými, karibskými a tichomorskými krajinami a regiónmi. V súčasnosti sa zavádzajú do praxe približne v 30 afrických, karibských a tichomorských krajinách. Tieto dohody možno považovať za stavebné prvky budúcej medzikontinentálnej zóny voľného obchodu, jedného z cieľov novej africko-európskej aliancie pre udržateľné investície a pracovné miesta, ktorá podporuje aj africké snahy o kontinentálnu zónu voľného obchodu.

Boj proti terorizmu a trestnej činnosti v Európe

EÚ naďalej vykonávala Akčný plán na ochranu verejných priestorov z roku 2017 financovaný prostriedkami vo výške viac ako 100 miliónov EUR. Po incidentoch v Salisbury a Amesbury v Spojenom kráľovstve sa urýchlilo vykonávanie akčného plánu z októbra 2017 na zlepšenie pripravenosti na chemické, biologické, rádiologické a jadrové riziká.

V roku 2018 začali platiť aj tri kľúčové smernice na posilnenie boja proti terorizmu a závažnej trestnej činnosti vrátane smernice EÚ o záznamoch o cestujúcich (PNR), smernice o boji proti terorizmu a smernice o kontrole získavania a vlastnenia zbraní.

Komisia v apríli predložila návrhy na zastavenie financovania terorizmu zlepšením prístupu k finančným informáciám. Orgánom presadzovania práva by to umožnilo včasný prístup k finančným informáciám potrebným na vyšetrovanie závažných trestných činov. Nové pravidlá podporujú lepšiu spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva a finančnými spravodajskými jednotkami členských štátov, ako aj s Europolom. O návrhu v súčasnosti rokuje Európsky parlament a Rada, ktorí ho chcú prijať pred voľbami do Európskeho parlamentu v máji 2019.

Komisia v septembri navrhla nové pravidlá, podľa ktorých sa teroristický obsah bude musieť z internetu odstrániť do jednej hodiny. V návrhu sa objasňujú úlohy vnútroštátnych orgánov a poskytovateľov hostingových služieb a zároveň sa v ňom stanovujú spoľahlivé záruky, ktorými sa zabezpečí dodržiavanie základných práv ako sloboda prejavu a zavedenie právne záväznej povinnosti náležitej starostlivosti.

Komisia okrem toho začala iniciatívu vyzývajúcu Európsku radu, aby zmenila článok 86 zmluvy s cieľom umožniť zákonodarcovi rozšíriť právomoci Európskej prokuratúry v boji proti cezhraničnému terorizmu vo všetkých členských štátoch. Posilnená Európska prokuratúra pôsobiaca na úrovni EÚ by sa zaoberala súčasnými nedostatkami v boji proti terorizmu a zaviedla by spoločný prístup Únie v boji proti terorizmu, ktorý by zahŕňal všetky kroky, t. j. od vyšetrovania a trestného stíhania až po postavenie pred súd za teroristické trestné činy.

Zločinci a teroristi používajú na komunikáciu textové správy, e-maily a aplikácie. Viac ako polovica všetkých vyšetrovaní trestných činov dnes obsahuje cezhraničnú žiadosť o získanie elektronických dôkazov, ktorými disponujú poskytovatelia služieb so sídlom v iných krajinách. Takmer dve tretiny týchto zločinov však nemožno náležite vyšetriť alebo stíhať z dôvodu ťažkostí, s ktorými sa vyšetrovatelia stretávajú, keď sa snažia včas získať prístup k týmto dôkazom. Komisia v záujme riešenia tohto problému navrhla v apríli nové pravidlá pre súdne orgány a orgány presadzovania práva, na základe ktorých by získali ľahší prístup k týmto dôkazom bez ohľadu na to, kde v Únii sa uchovávajú. Rada v decembri prijala svoju rokovaciu pozíciu k navrhovanému nariadeniu a s Európskym parlamentom začne rokovania hneď, ako Parlament prijme svoju rokovaciu pozíciu.

Dňa 14. novembra bolo prijaté nové nariadenie o zmrazení a konfiškácii aktív v zahraničí. Nové pravidlá uľahčia cezhraničné vymáhanie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti, povedú k efektívnejšiemu zmrazeniu a konfiškácii nezákonných finančných prostriedkov a ochránia práva obetí na odškodnenie.

EÚ súhlasila s tým, že zlepší právny rámec Európskeho informačného systému registrov trestov, odstráni nedostatky v systéme a pomôže členským štátom pri identifikácii štátnych príslušníkov tretích krajín odsúdených za trestné činy. Touto legislatívou sa zriadi centralizovaný systém na identifikáciu krajín EÚ, z ktorých možno rýchlo získať podrobné informácie o odsúdeniach z vnútroštátnych registrov.

Účinnejšia legislatíva proti praniu špinavých peňazí

Nové pravidlá boja proti praniu špinavých peňazí platné od júla 2018 bránia používaniu finančných systémov EÚ na pranie špinavých peňazí alebo financovanie teroristov. EÚ sa v októbri 2018 dohodla na posilnení trestnoprávnych opatrení na boj proti praniu špinavých peňazí. Vďaka novej smernici sa harmonizujú trestné činy a sankcie za pranie špinavých peňazí a zabezpečí sa tak, aby páchatelia trestnej činnosti a teroristi v celej EÚ čelili rovnako prísnym sankciám za svoje zločiny. Posilnila sa politika určovania jurisdikcií tretích krajín so strategickými nedostatkami v boji proti praniu špinavých peňazí a proti financovaniu terorizmu, a to na základe metodiky, ktorú Komisia uverejnila v júni.

Hoci rámec EÚ proti praniu špinavých peňazí je stabilný, z nedávnych prípadov, ktoré sa týkali bánk EÚ, jasne vyplýva, že existuje priestor na zlepšenie, najmä pokiaľ ide o cezhraničnú spoluprácu medzi príslušnými orgánmi. Komisia v septembri predložila návrh na posilnenie dohľadu nad finančnými inštitúciami EÚ s cieľom zlepšiť boj proti hrozbám prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, predovšetkým posilnením mandátu Európskeho orgánu pre bankovníctvo konať vo veci dohľadu nad praním špinavých peňazí finančného sektora. O návrhu rokuje Európsky parlament a Rada, ktorí ho chcú prijať pred voľbami do Európskeho parlamentu v máji 2019.

Komisia okrem toho v apríli predložila návrh na uľahčenie využívania finančných a iných informácií na predchádzanie závažnej trestnej činnosti a boj proti nej. Uvedený návrh posilní spoluprácu medzi finančnými spravodajskými jednotkami a orgánmi presadzovania práva, ako aj medzi finančnými spravodajskými jednotkami navzájom.

A napokon, Komisia prijala delegované nariadenie, ktorým sa prijímajú regulačné technické predpisy týkajúce sa kritérií na určenie centrálnych kontaktných miest vydavateľov elektronických peňazí a poskytovateľov platobných služieb a pravidlá týkajúce sa ich funkcií.

Civilná justícia

Zlepšovanie justičnej spolupráce

Komisia v máji prijala dva návrhy týkajúce sa modernizácie a digitalizácie justičnej spolupráce, pokiaľ ide o doručovanie písomností a vykonávanie dôkazov, ktorých cieľom je zlepšiť cenovú dostupnosť civilnej justície, zvýšiť jej efektívnosť a zlepšiť prístup pre občanov a podniky. O týchto návrhoch sa momentálne rokuje medzi Radou a Európskym parlamentom.

Rada a Európsky parlament dospeli v decembri v rámci trialógov k dohode o navrhovaných pravidlách insolvenčných konaní s cieľom zriadiť systémy reštrukturalizácie a dať podnikateľom druhú šancu. Táto iniciatíva, ktorá sa formálne prijme v roku 2019, zvýši počet príležitostí pre životaschopné spoločnosti vo finančných ťažkostiach, pokiaľ ide o včasnú reštrukturalizáciu s cieľom zabrániť konkurzu a vyhnúť sa prepúšťaniu zamestnancov. Takisto zabezpečí, aby čestní podnikatelia po konkurze dostali druhú šancu podnikať.

Rada v decembri 2018 dosiahla politickú dohodu o navrhovanej aktualizácii „nariadenia Brusel IIa“ s cieľom aktualizovať pravidlá na ochranu detí v cezhraničných rodinných sporoch a urýchliť konanie.

Právo obchodných spoločností a prístup k informáciám o spoločnostiach

Komisia v apríli navrhla nové pravidlá týkajúce sa používania digitálnych nástrojov a procesov v práve obchodných spoločností a v cezhraničných premenách, zlúčeniach a rozdeleniach. Cieľom je umožniť spoločnostiam využívať digitálne nástroje pri interakcii s verejnými orgánmi v otázkach práva obchodných spoločností a zabezpečiť harmonizovaný postup pre spoločnosti, ktoré uskutočňujú reštrukturalizáciu alebo sa premiestňujú v rámci jednotného trhu, a zároveň zabezpečiť väčšiu právnu zrozumiteľnosť a záruky pre zamestnancov, akcionárov a veriteľov. Rokovania v Európskom parlamente a Rade v roku 2018 úspešne napredovali podľa ambiciózneho harmonogramu, ktorého cieľom je prijať nové pravidlá počas súčasného legislatívneho obdobia.

Systém prepojenia obchodných registrov, ktorý uľahčuje vyhľadávanie informácií o spoločnostiach v EÚ, sa v roku 2018 využíval vo veľkej miere. Počas prvých 17 mesiacov od spustenia sa zaznamenalo viac ako 372 000 vyhľadávaní informácií o spoločnostiach a viac ako 241 000 žiadostí o poskytnutie podrobných údajov o spoločnostiach.

Silnejšia ochrana osobných údajov

Všeobecné nariadenie o ochrane údajov, účinné od mája 2018, vytvára silnejší a jednotnejší rámec ochrany údajov pre ľudí, podniky a správne orgány v celej EÚ. Komisia v januári vydala usmernenia s vysvetlením hlavných inovácií a príležitostí, ktoré prináša nové nariadenie.

Nové pravidlá ochrany údajov pre inštitúcie, orgány, úrady a agentúry EÚ nadobudli účinnosť 11. decembra 2018.

Cieľom navrhovaných pravidiel o ochrane súkromia v elektronických komunikáciách je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany súkromia pre používateľov elektronických komunikačných služieb a rovnaké podmienky pre všetkých účastníkov trhu. Nové pravidlá sú zárukou silného a jednotného rámca pre spracovanie údajov a zosúlaďujú existujúce pravidlá z roku 2002 s nariadením o ochrane údajov, aby sa dodržiavali práva občanov na ochranu osobných údajov.

Toky údajov sú dôležité pre podniky, ako aj pre presadzovanie práva. Keď sa stanoví, že krajina mimo EÚ zabezpečuje primeranú úroveň ochrany údajov, rozhodnutia o primeranosti umožnia voľný tok osobných údajov medzi EÚ a príslušnou krajinou na obchodné účely a/alebo umožnia orgánom presadzovania práva vymieňať si podľa potreby údaje, a zároveň zabezpečujú kontinuitu ochrany.

EÚ a Japonsko v júli ukončili rokovania o vzájomnej primeranosti na komerčné účely. Súbežne prebiehajú rokovania medzi EÚ a Južnou Kóreou o primeranosti na komerčné účely, ktoré sa majú ukončiť začiatkom roka 2019.

Základné práva a justičné systémy

Zlepšovanie účinnosti justičných systémov a dodržiavanie zásad právneho štátu

Nevyhnutným predpokladom uplatňovania práva EÚ a investícií sú účinné justičné systémy. Komisia v roku 2018 použila porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície a európsky semester s cieľom povzbudiť členské štáty, aby zlepšovali nezávislosť, kvalitu a účinnosť svojich justičných systémov. Rada v júli vydala odporúčania týkajúce sa tejto problematiky určené Chorvátsku, Taliansku, Cypru, Portugalsku a Slovensku.

Komisia v septembri postúpila prípad Poľska Súdnemu dvoru Európskej únie z dôvodu porušení zásady nezávislosti súdnictva spôsobených novým poľským zákonom, podľa ktorého sa zníži vek odchodu do dôchodku sudcov najvyššieho súdu. Súdny dvor vydal predbežné opatrenia, ktorými vyhovel všetkým žiadostiam Komisie, kým nevynesie konečný rozsudok.

V kontexte nového dlhodobého rozpočtu EÚ Komisia navrhla nariadenie o ochrane rozpočtu Únie v prípade nedostatočného dodržiavania zásad právneho štátu v členských štátoch.

Ochrana práv a boj proti diskriminácii

Komisia v apríli navrhla celoúnijné normy na ochranu oznamovateľov nahlasujúcich porušenia pravidiel EÚ, ktoré môžu vážne poškodiť verejný záujem. Zlepší sa tak odhaľovanie, vyšetrovanie a ukladanie sankcií v súvislosti s porušovaním práva EÚ a zaručí sa právo na slobodu prejavu a slobodu médií.

V správe o uplatňovaní Charty základných práv EÚ z roku 2017 sa zdôraznili naliehavé problémy pri zabezpečovaní toho, aby sa základné práva stali pre ľudí realitou. Patrí medzi ne lepšia reakcia na trestné činy z nenávisti, nenávistné prejavy a násilie páchané na ženách, ako aj podpora Európskeho piliera sociálnych práv. V správe sa zdôrazňuje aj významná úloha slobodnej a dynamickej občianskej spoločnosti a nezávislých súdov.

Komisia v júli zaslala Maďarsku formálnu výzvu týkajúcu sa jej zákona, ktorým sa kriminalizujú činnosti na podporu žiadostí o azyl a pobyt, ako aj s cieľom zabezpečiť dodržiavanie pravidiel EÚ týkajúcich sa voľného pohybu osôb a ustanovení Charty základných práv EÚ.

Boj proti trestným činom z nenávisti a nenávistným prejavom na internete a mimo neho

Kódex správania EÚ pre boj proti nezákonným nenávistným prejavom na internete naďalej prináša výsledky. Podľa tretieho hodnotenia kódexu, ktoré bolo uverejnené v januári 2018, sa dosiahol ďalší pokrok v rýchlom preskúmaní a odstránení rasistických a xenofóbnych nenávistných prejavov na internete.

Spoločnosti IT odstránili v priemere 70 % im oznámeného obsahu a splnili cieľ preskúmania väčšiny oznámení do 24 hodín (pričom dosiahli priemer viac ako 81 %). Kódex sa stal priemyselným štandardom v boji proti nezákonným nenávistným prejavom: platformy Snapchat, Instagram, Google+ a Dailymotion oznámili v roku 2018 svoju účasť.

Nediskriminácia a rovnosť

Členské štáty sú povinné mať aspoň jednu organizáciu – subjekt pre rovnaké zaobchádzanie – zriadenú v ich krajine na analýzu a monitorovanie diskriminácie, ako aj na podporu a ochranu rovnakého zaobchádzania so všetkými občanmi, ktorí v nej žijú. Komisia v júni odporučila členským štátom súbor opatrení s cieľom zabezpečiť, aby subjekty pre rovnaké zaobchádzanie účinne chránili občanov a bojovali proti diskriminácii.

Jedným z úspechov európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia je návrh Komisie na Európsky akt o prístupnosti s cieľom zlepšiť prístupnosť každodenných výrobkov a služieb, akými sú napríklad mobilné telefóny, počítače, elektronické knihy, elektronický obchod a bankové služby. Bude mať pozitívny vplyv na životy miliónov Európanov a podnikom uľahčí a zatraktívni vytváranie a predaj prístupných výrobkov a služieb. V novembri 2018 sa dosiahla predbežná dohoda a konečné prijatie návrhu Európskym parlamentom sa očakáva do apríla 2019.

EÚ naďalej propagovala rozmanitosť podporou rastúceho počtu chárt rozmanitosti, ktoré pomáhajú 9 000 organizáciám v celej Európe (zastrešujúcim 15 miliónov zamestnancov) pri riadení rozmanitosti. Takisto naďalej vykonáva zoznam opatrení na podporu rovnosti LGBTI osôb prostredníctvom monitorovania právnych predpisov, financovania projektov a zvyšovania informovanosti.

Komisia v januári uverejnila hĺbkové hodnotenie týkajúce sa rámca EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov na obdobie 2011 – 2020. EÚ aktívne podporila rómsku kultúru počas aprílového týždňa Rómov v EÚ a pripomenula si rómske obete holokaustu.

Ženy v EÚ stále zarábajú v priemere o 16 % menej ako muži. Komisia v záujme odstránenia rozdielov v odmeňovaní žien a mužov začala realizovať akčný plán na dosiahnutie rovnakej odmeny pre mužov a ženy s očakávaným merateľným pokrokom do roku 2020.

EÚ dokončila pristúpenie k Istanbulskému dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu. Ide o významný krok smerom ku komplexnejšiemu právnemu rámcu na úrovni EÚ na ukončenie rodovo motivovaného násilia.

Občianstvo Európskej únie

Konzulárna ochrana

Pravidlá konzulárnej ochrany, ktoré objasňujú právo občanov EÚ na pomoc zo strany veľvyslanectiev ostatných členských štátov EÚ v krajine mimo EÚ nadobudli účinnosť v máji 2018. Informačná kampaň o konzulárnej ochrane určená mladým Európanom na cestách sa začala v auguste 2018.

Komisia v máji navrhla zlepšenie pravidiel týkajúcich sa náhradného cestovného dokladu EÚ s cieľom zabezpečiť zvýšenú bezpečnosť tohto dokladu a zefektívniť uplatniteľné postupy. Návrh bol schválený Výborom Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a v súčasnosti sa o ňom rokuje v Rade.

Preukazy totožnosti

Komisia v apríli navrhla zlepšenia bezpečnostných prvkov preukazov totožnosti a dokladov o pobyte občanov EÚ, ako aj dokladov o pobyte rodinných príslušníkov z krajín mimo EÚ. Vďaka navrhovaným pravidlám sa modernizujú bezpečnostné prvky, čo občanom EÚ uľahčí uplatňovanie ich práv na voľný pohyb. Parlament a Rada sa rozhodli začať rokovania o uvedenom návrhu.

Voľby

V nadväznosti na škandál Facebook/Cambridge Analytica a vzhľadom na zvýšené riziká v podobe dezinformačných kampaní, kybernetických útokov a hybridných hrozieb sa pre Komisiu stalo prioritou zabezpečenie slobodných a spravodlivých volieb do Európskeho parlamentu v roku 2019.

S cieľom riešiť uvedené výzvy Komisia v septembri 2018 prijala balík opatrení na podporu orgánov členských štátov a iných príslušných zainteresovaných strán v ich spoločnom úsilí o zabezpečenie slobodných a spravodlivých volieb.

V balíku sa načrtol súbor konkrétnych opatrení vrátane posilnenej spolupráce prostredníctvom vytvorenia sietí spolupráce pre voľby (na úrovni jednotlivých štátov a EÚ); usmernenia o uplatňovaní pravidiel ochrany údajov v kontexte volieb; väčšej transparentnosti platenej politickej reklamy a komunikácie na internete; posilnenia kybernetickej bezpečnosti; dôsledného presadzovania existujúcich volebných pravidiel s cieľom zohľadniť online prostredie; zvyšovania informovanosti a uplatňovania primeraných sankcií za zneužívanie osobných údajov s cieľom úmyselne ovplyvňovať výsledok volieb do Európskeho parlamentu.

Ochrana spotrebiteľov

Komisia v apríli navrhla Novú dohodu pre spotrebiteľov s cieľom zabezpečiť, aby mohli spotrebitelia v plnej miere využívať práva vyplývajúce z občianstva EÚ. V nových pravidlách sa navrhuje európsky systém kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu v prípadoch, keď skupiny spotrebiteľov utrpeli škodu, a to s primeranými zárukami, aby nedošlo k zneužívaniu systému. Zároveň by tieto pravidlá mali vnútroštátnym orgánom na ochranu spotrebiteľov poskytnúť silnejšie sankčné právomoci voči obchodníkom, ktorí tieto pravidlá porušujú. Európsky parlament v decembri prijal pozíciu k časti Novej dohody, ktorá sa týka kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu a v januári 2019 plánuje prijať pozíciu k ostatným častiam.

Cieľom nových pravidiel je tiež prispôsobiť práva spotrebiteľov novým technológiám. Napríklad pri vyhľadávaní na online trhoch a platformách budú spotrebitelia jasne informovaní o tom, či obchodník platí za výsledok vyhľadávania. Online trhy budú musieť informovať spotrebiteľov aj o hlavných algoritmoch na určenie poradia výsledkov a o tom, kto je skutočným predajcom.

Komisia pokračovala v boji proti zavádzajúcim obchodným praktikám, napríklad keď sa výrobky s výrazne odlišným zložením alebo vlastnosťami predávajú ako totožné, a okrem iného navrhla objasnenie platného práva EÚ v rámci iniciatívy Nová dohoda pre spotrebiteľov. Komisia navyše uverejnila spoločnú skúšobnú metodiku vyvinutú v spolupráci s priemyselným odvetvím, ktorá sa v súčasnosti realizuje v rámci celoúnijnej skúšobnej kampane.

Podľa nových pravidiel o balíkoch cestovných služieb platných od júla dostanú cestujúci jasné informácie o tom, či im ponúkajú balík služieb s úplnou ochranou alebo spojenú cestovnú službu s obmedzenejšou ochranou. Vďaka nim budú mať cestujúci rozsiahlejšie práva, napríklad v súvislosti so zrušeniami alebo v prípadoch, keď organizátor zájazdu zvýši cenu o viac ako 8 %.

Mimosúdne riešenie sťažností

Ak pri nákupe vznikne problém, vďaka postupu alternatívneho riešenia sporov majú spotrebitelia a obchodníci k dispozícii cenovo dostupné a nestranné riešenie sporu. V roku 2018 sa orgány riešenia sporov s certifikátom kvality rozšírili do všetkých členských štátov EÚ.

Spoločné opatrenia na ochranu spotrebiteľov

Komisia sa v roku 2018 zapojila do mnohých spoločných akcií s vnútroštátnymi orgánmi, ktorých cieľom bolo zaistiť uplatňovanie pravidiel ochrany spotrebiteľov. Spoločnosť Volkswagen sa po škandále s emisiami „Dieselgate“ zaviazala pokračovať v bezplatných opravách až do konca roku 2020. Miera opráv dosiahla v júli 80 % dotknutých automobilov. Výsledkom ďalšej spoločnej akcie, do ktorej sa zapojili platformy Facebook, Twitter a Google+, bolo zlepšenie podmienok pre viac ako 250 miliónov používateľov sociálnych médií v EÚ. V roku 2018 sa začalo uplatňovať opatrenie proti spoločnosti AirBnB s cieľom zlepšiť transparentnosť jej cenotvorby a zosúladiť jej podmienky poskytovania služieb s normami EÚ.

Opatrenia na predchádzanie tomu, aby sa nebezpečné výrobky dostali k spotrebiteľom

Systém včasného varovania pred nebezpečnými nepotravinovými výrobkami umožňuje rýchlu výmenu informácií o nebezpečných výrobkoch nájdených na trhu a o opatreniach prijatých s cieľom predísť tomu, aby sa dostali k spotrebiteľom, najmä k deťom. V roku 2018 bolo 31 európskym vnútroštátnym orgánom zúčastňujúcim sa na systéme zaslaných 2 257 oznámení v súvislosti s nebezpečnými výrobkami.

V júni štyri online trhy: Alibaba (za AliExpress), Amazon, eBay a Rakuten France podpísali záväzok o bezpečnosti výrobkov a zaviazali sa okrem iného k tomu, že zo svojich webových stránok do dvoch pracovných dní odstránia nebezpečné výrobky, ktoré tam nájdu vnútroštátne dozorné orgány.

Vo výročnej správe o systéme včasného varovania pre potraviny a krmivá za rok 2017 sa uvádza, že v roku 2017 sa zaznamenalo 3 832 pôvodných oznámení, z toho 942 bolo klasifikovaných ako „varovania“ vzbudzujúce závažné obavy o zdravie.

rescEU

Hoci existujúci mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany poskytuje pevný základ pre koordinovanú celoeurópsku reakciu na prírodné katastrofy a katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou, lesné požiare v roku 2018 znovu preukázali, že ho treba zlepšiť a posilniť. Celková spálená plocha v Európe v roku 2018 predstavovala viac ako 130 000 hektárov a očakáva sa, že riziko požiarov sa v dôsledku zmeny klímy ešte zvýši. Grécko, Švédsko, Lotyšsko a Portugalsko aktivovali v roku 2018 mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany v reakcii na lesné požiare. Požiare predstavovali najväčší podiel (35 %) žiadostí o pomoc EÚ.

Európsky parlament a Rada v decembri 2018 predbežne odsúhlasili návrh Komisie na posilnenie existujúceho mechanizmu. Vďaka tomuto návrhu sa zvýšia investície do predchádzania katastrofám a pripravenosti na ne, podporí sa združovanie pomoci v rámci európskeho zoskupenia v oblasti civilnej ochrany a vytvorí sa rezervný zoznam dodatočnej kapacity civilnej ochrany na úrovni EÚ s cieľom reagovať na katastrofy (tzv. rescEU). Kapacity rescEU budú zahŕňať hasičské lietadlá a vrtuľníky a na základe analýzy rizík ich možno rozšíriť aj na ďalšie kapacity. Všetky tri inštitúcie sa zaviazali dokončiť proces formálneho prijatia a návrh by mal nadobudnúť účinnosť v prvej polovici roku 2019.

Dlhodobý rozpočet EÚ na obdobie 2021 – 2027

Komisia navrhla zriadenie Fondu pre spravodlivosť, práva a hodnoty (ako súčasti dlhodobého rozpočtu EÚ na obdobie 2021 – 2027) s navrhovaným rozpočtom vo výške 947 miliónov EUR na obdobie siedmich rokov. Fond bude zameraný na ľudí a subjekty, ktoré prispievajú k spoločným hodnotám, právam a bohatej rozmanitosti EÚ.

Európska migračná agenda

Komisia v priebehu roka 2018 predkladala pravidelné správy o pokroku pri vykonávaní Európskej migračnej agendy, v ktorých sa zamerala na opatrenia prijaté s cieľom stabilizovať toky a lepšie riadiť vonkajšie hranice EÚ. Zaoberala sa úsilím EÚ riešiť základné príčiny migrácie, poskytovať podporu členským štátom v prvej línii i susediacim krajinám, ktoré čelia silnému migračnému tlaku, chrániť migrantov na ich ceste, pri ich návrate a prijatí späť, ako aj pokrokom pri legálnych presunoch, akým je napríklad presídlenie.

Komisia v správe z decembra 2018 skonštatovala, že komplexný prístup EÚ k migrácii priniesol výsledky vo všetkých aspektoch: miera neregulárnych príchodov klesla na úroveň spred krízy, podarilo sa rozvinúť hlbšiu spoluprácu s partnerskými krajinami, dosiahlo sa lepšie riadenie vonkajších hraníc a existuje viac účinných nástrojov na riadenie migrácie v rámci EÚ. Záverom správy bolo, že v práci treba pokračovať na všetkých úrovniach, ako mimo EÚ, tak na jej území.

Lepšia ochrana a riešenie neregulárnych migračných tokov

Riadenie hraníc

V roku 2018 pokračovali rokovania o návrhu Komisie z roku 2017 s cieľom aktualizovať Kódex schengenských hraníc, pričom sa uznala potreba zaručiť bezpečnosť našich občanov a zároveň zachovať ich slobodu pohybu. Zámerom je prispôsobiť pravidlá opätovného zavedenia dočasných kontrol na vnútorných hraniciach súčasným potrebám a zaviesť silnejšie procedurálne záruky, aby kontrola na vnútorných hraniciach zostala posledným možným riešením.

Komisia v decembrovom oznámení o migrácii vyzvala na úplné obnovenie schengenského priestoru bez dočasných kontrol na vnútorných hraniciach opierajúceho sa o správne fungujúci spoločný európsky azylový systém.

Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž v roku 2018 na všetkých migračných trasách podporovala národné pohraničné stráže, pričom nasadila približne 1 350 odborníkov. Členské štáty v júni žiadali ďalej posilniť podpornú úlohu agentúry, a to vrátane spolupráce s krajinami mimo EÚ, väčších zdrojov a rozsiahlejšieho mandátu.

Komisia v septembri zareagovala a navrhla posilniť agentúru do roku 2020 o stály zbor 10 000 operačných pracovníkov. Jeho členovia budú mať výkonnú moc a vlastné vybavenie na zásahy v prípade potreby na vonkajších hraniciach EÚ, ako aj v krajinách mimo EÚ. Súčasťou návrhu je aj záruka, že členské štáty si ponechajú zvrchovanosť nad operáciami na ich hraniciach. Členské štáty sa do konca roka 2018 v Rade dohodli na niekoľkých prvkoch návrhu Komisie (ustanovenia o návratoch a spolupráci s tretími krajinami), pričom diskusie o všetkých prvkoch pokračujú.

EÚ pokračovala v rokovaniach s krajinami západného Balkánu o dohodách o operačnej spolupráci pri riadení hraníc, na základe ktorých by európska pohraničná a pobrežná stráž mohla poskytovať pomoc a v prípade potreby vysielať svojich pracovníkov. V októbri EÚ podpísala takúto dohodu s Albánskom, ďalšie dohody boli parafované s bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko (v júli) a so Srbskom (v septembri). Rokovania úspešne uzavrela s Čiernou Horou a Bosnou a Hercegovinou.

Informačné systémy o bezpečnosti a riadení hraníc

V októbri 2018 nadobudlo účinnosť nariadenie, ktorým sa zriaďuje Európsky systém pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS – European Travel Information and Authorisation System). V novom systéme sa zavedie predcestovné preverovanie zamerané na bezpečnosť a riziko migrácie cestujúcich do schengenského priestoru bez vízovej povinnosti, pričom v plnej prevádzke by mal byť do konca roka 2021.

Komisia po tom, ako nový predpis nadobudol účinnosť v decembri 2017, začala prácu v otázke vykonávania nového systému vstup/výstup pre schengenský priestor. Systémom sa posilnia kontroly na vonkajších hraniciach EÚ, pretože sa budú zaznamenávať údaje o vstupoch, výstupoch i odopretí vstupu štátnym príslušníkom tretej krajiny, ktorí prekračujú hranice schengenského priestoru. Očakáva sa, že fungovať začne koncom roka 2020.

Posilnenie Schengenského informačného systému

Schengenský informačný systém podporuje spoluprácu pri kontrole vonkajších hraníc a presadzovaní práva medzi krajinami v schengenskom priestore. V decembri 2018 nadobudli účinnosť nové pravidlá, ktoré majú systém posilniť. Medzi zmenami figurujú nové upozornenia o rozhodnutiach o návrate a lepšie presadzovanie zákazov vstupu, povinnosť zahrnúť výstrahy v súvislosti s terorizmom, posilnené ustanovenia týkajúce sa nezvestných detí a osôb v núdzi. Nové sú rovnako prísnejšie pravidlá ochrany údajov, efektívnejšieho využívania odtlačkov prstov, odtlačkov dlane a podôb tváre na identifikáciu osôb, i jednoduchší prístup pre agentúry EÚ.

Interoperabilita

Komisia v decembri 2017 navrhla nové právne predpisy v oblasti interoperability informačných systémov s cieľom zaručiť príslušníkom pohraničnej stráže, imigračným úradníkom a orgánom presadzovania práva prístup k informáciám, ktoré potrebujú, v momente, keď ich potrebujú. Európsky parlament a členské štáty do konca roka 2018 dosiahli dôležitý pokrok v tejto iniciatíve, čo umožňuje prijatie právnych predpisov v prvom štvrťroku 2019.

Návrat a readmisia

Medzinárodná organizácia pre migráciu s podporou EÚ len v roku 2018 pomohla 16 463 ľuďom pri dobrovoľnom návrate domov z Líbye. EÚ pokračuje v spolupráci s Africkou úniou, Organizáciou Spojených národov a orgánmi Líbye s cieľom zastaviť systematické zaisťovanie migrantov a medzi nimi detí. Vďaka tomuto úsiliu bolo zo zaistenia prepustených vyše 2 700 utečencov.

V septembri Komisia navrhla cielené preskúmanie smernice o návrate, čo spolu s návrhom nového nariadenia o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži posilní mandát agentúry v oblasti návratov a zlepší účinnosť politiky EÚ v oblasti návratu pri súčasnom ďalšom zabezpečení dodržiavania základných práv migrantov.

V návrhu sa v záujme urýchlenia konaní o návrate a zabránenia útekom a neregulárnemu sekundárnemu pohybu zavádza uplatňovanie zjednodušeného konania o návrate na vonkajších hraniciach v prípade ľudí, ktorých žiadosť o azyl bola zamietnutá. Takisto sa zavádza povinnosť okamžite vystaviť rozhodnutia o návrate odmietnutým žiadateľom o azyl, čím sa uzavrela medzera v konaní, ktorá doteraz umožňovala úteky. Neregulárnym migrantom sa ukladá povinnosť spolupracovať pri konaní v otázke ich identifikácie. Navyše sa návrhom harmonizujú pravidlá príkazu zaistiť neregulárnych migrantov na účely ich odsunu, stanovuje sa v ňom aj maximálne obdobie zaistenia (minimálne tri mesiace) a zabezpečuje možnosť zaistiť migrantov, ktorí predstavujú riziko pre verejný poriadok alebo bezpečnostné riziko. Napokon sa členským štátom ukladá povinnosť vytvoriť národné programy na pomoc neregulárnym migrantom ochotným dobrovoľne sa vrátiť.

Ochrana ľudí v núdzi

Reforma azylu

Európska únia zostáva verná svojim základným hodnotám a poskytuje ochranu ľuďom v núdzi: počas prvých deviatich mesiacov roka 2018 udelila ochranu 164 055 žiadateľom o azyl. Dva roky intenzívnej práce priniesli výrazný pokrok pri návrhoch Komisie z roku 2016 reformovať spoločný európsky azylový systém. Päť zo siedmich návrhov Komisie je pripravených na prijatie: kvalifikačné nariadenie, smernica o podmienkach prijímania, nariadenie o Agentúre Európskej únie pre azyl, nariadenie Eurodac a nariadenie o rámci Únie pre presídľovanie. Hoci sú súčasťou širšej reformy, každý návrh ako taký prinesie výhody a ich rýchle prijatie by citeľne zmenilo aktuálnu situáciu.

Dôležitý pokrok sa dosiahol aj pri nariadení o konaní o azyle a dublinskom nariadení, ktoré sú neodmysliteľnými prvkami systému azylu použiteľného aj v budúcnosti. Na žiadosť členských štátov by sa mohli zaviesť dočasné úpravy už obsahujúce základné prvky budúceho dublinského nariadenia, aby sa preklenulo obdobie, kým nenadobudne účinnosť nové dublinské nariadenie. Komisia navyše – a s cieľom uľahčiť dosiahnutie kompromisu – v septembri navrhla ďalšie rozšírenie mandátu a nástrojov agentúry EÚ pre azyl a navýšenie jej rozpočtu (321 miliónov EUR na obdobie 2019 – 2020), aby na žiadosť mohla členským štátom poskytovať komplexnejšiu pomoc v prípadoch konaní medzinárodnej ochrany. Spoločné tímy EÚ na riadenie migrácie spolu s Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž budú poskytovať podporu členským štátom v prípade potreby pri úlohách ako identifikácia a registrácia žiadateľov o azyl, príprava rozhodnutí o žiadostiach o medzinárodnú ochranu a operačnú pomoc.

Hotspoty a podpora pre Grécko, Taliansko a Španielsko

Grécko v rámci národných programov na roky 2014 – 2020 dostalo finančné prostriedky vo výške 613,5 milióna EUR. Dodatočne k nim Komisia na podporu gréckych orgánov i medzinárodných a mimovládnych organizácií riadiacich utečeneckú a humanitárnu krízu od roku 2015 pridelila núdzovú pomoc vo výške viac ako 816,4 milióna EUR. Koncom roka Komisia zverila medzinárodným organizáciám pôsobiacim v Grécku (vrátane UNICEF a agentúry OSN pre utečencov – UNHCR) správu prostriedkov vo výške 252 miliónov EUR. Navyše neprestajne poskytuje gréckym orgánom štrukturálnu podporu a zabezpečuje permanentnú prítomnosť na všetkých hotspotoch na ostrovoch.

Pokiaľ ide o Taliansko, v roku 2018 mu boli pridelené prostriedky vo výške 35,5 milióna EUR. Suma, ktorú od roku 2014 dostalo ako núdzovú pomoc, sa tým vyšplhala na 224,9 milióna EUR. Táto núdzová pomoc dopĺňa podporu vyše 724 miliónov EUR zo zdrojov EÚ na národné programy Talianska v rámci Fondu pre azyl, migráciu a integráciu a Fondu pre vnútornú bezpečnosť na obdobie 2014 – 2020.

Španielsko v júli pre očakávaný väčší počet prichádzajúcich migrantov dostalo núdzovú pomoc vo výške 36,01 milióna EUR na zlepšenie svojej prijímacej kapacity na svojom južnom pobreží a v enklávach Ceuta a Melilla i na pomoc zintenzívniť návraty. Spomenuté prostriedky predstavovali dodatok k sume 737,5 milióna EUR pridelenú Španielsku na migráciu a riadenie hraníc a bezpečnosti v rámci národných programov na obdobie 2014 – 2020.

Migranti prichádzajúci do hotspotov v Taliansku a Grécku boli riadne identifikovaní, zaregistrovaní, boli im odobraté odtlačky prstov a ich údaje sa odkontrolovali podľa relevantných bezpečnostných databáz. Komisia v správe o pokroku Európskej migračnej agendy z decembra skonštatovala, že situácia v Grécku sa zlepšila, ale grécke orgány musia vyvinúť väčšie úsilie a zlepšiť podmienky prijímania, zrýchliť posudzovanie žiadostí o azyl a zintenzívniť návraty.

Väčšina členských štátov EÚ naďalej pomáhala zmierňovať tlak, ktorému sú vystavené Grécko a Taliansko, a zapájajú sa do premiestňovania oprávnených žiadateľov z týchto krajín, ktoré sú v prvej línii migračných tokov.

Vyhlásenie EÚ a Turecka

Vyhlásenie EÚ a Turecka z roku 2016 je naďalej najzákladnejším prvkom pri znižovaní počtu neregulárnych a nebezpečných presunov ľudí z tureckej pevniny na grécke ostrovy. Zachraňuje životy na mori a podporuje presídľovanie Sýrčanov, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu.

Turecko vynaložilo mimoriadne úsilie pri poskytovaní útočiska a podpory vyše 3,5 milióna zaregistrovaných sýrskych utečencov a EÚ preukázala svoj záväzok podporiť Turecko v tejto situácii. Nástroj pre utečencov v Turecku naďalej podporuje potreby utečencov a hostiteľských komunít v Turecku, a to v úzkej spolupráci s tureckými orgánmi. Nástroj pomohol vyše 1,3 milióna utečencov formou mesačných hotovostných prevodov, vzdelávania pre 500 000 detí a zdravotnej starostlivosti pre státisíce ľudí – rozdelená suma sa pohybovala na úrovni 1,9 miliardy EUR. EÚ začala mobilizovať aj druhú splátku finančnej podpory vo výške 3 miliardy EUR.

Finančná podpora na efektívne riadenie migrácie

Komisia podporuje vnútroštátne snahy o zlepšenie migrácie a riadenia hraníc nemalými finančnými prostriedkami. Fond pre azyl, migráciu a integráciu s prostriedkami vo výške 576 miliónov EUR, Fond pre vnútornú bezpečnosť (hranice a vízum) s prostriedkami vo výške 567 miliónov EUR a Fond pre vnútornú bezpečnosť (polícia) s prostriedkami vo výške 92,7 milióna EUR v roku 2018 naďalej podporovali budovanie kapacít, poskytovali humanitárnu a zdravotnú pomoc a pomáhali rozvíjať operačnú spoluprácu. Na obdobie 2014 – 2020 sa výška podpory zo zdrojov Únie na vnútroštátne úsilie v oblasti migrácie a bezpečnosti odhaduje na 5,5 miliardy EUR pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu a 2,9 miliardy EUR pre Fond pre vnútornú bezpečnosť (okrem agentúr).

Európsky parlament a Rada v decembri 2018 zmenili pravidlá regulujúce Fond pre azyl, migráciu a integráciu, aby členským štátom umožnili naďalej využívať prostriedky pôvodne vyčlenené na mechanizmus núdzového premiestnenia, ktorý sa úspešne ukončil v roku 2017. Vďaka tejto zmene členské štáty môžu využívať zostávajúce prostriedky a naďalej premiestňovať alebo presídľovať žiadateľov alebo osoby s postavením medzinárodnej ochrany a rovnako aj riešiť iné potreby súvisiace s migráciou v rozsahu fondu.

Riadenie migrácie a zachraňovanie ľudských životov na mori

Operácia Themis spolu s inými spoločnými operáciami EÚ a námornými misiami naďalej podporovala Taliansko pri riešení neregulárneho prisťahovalectva cez centrálne Stredozemie. Celkovo tieto operácie prispeli k záchrane vyše 690 000 ľudí na mori.

EÚ navyše za pomoci tureckých orgánov a NATO naďalej narúšala činnosť zločineckých prevádzačských sietí v centrálnom Stredozemí a v Egejskom mori. Zintenzívnila sa spolupráca pri boji proti sieťam prevádzačov migrantov a obchodníkov s ľuďmi s partnermi v regióne Sahel v súlade s vyhlásením prijatým v marci v Niamey (Niger).

Komisia v súlade s akčným plánom proti prevádzaniu migrantov z roku 2015 v máji 2018 navrhla revíziu právnych predpisov regulujúcich organizáciu spolupráce členských štátov, EÚ a styčných dôstojníkov pre prisťahovalectvo agentúry Únie. Účelom revízie je zabezpečiť lepšiu spoluprácu a koordináciu medzi európskym personálom pôsobiacim v tretích krajinách v oblasti migrácie. Očakáva sa, že rokovania medzi Európskym parlamentom a Radou sa začnú začiatkom roka 2019, aby nové pravidlá mohli nadobudnúť účinnosť do konca mája 2019.

Európska rada v decembri schválila opatrenia zamerané na presadzovanie práva v snahe zintenzívniť boj proti zločineckým sieťam prevádzajúcim migrantov. Konkrétne činnosti vychádzajú z posilnenej medziagentúrnej koncepcie na úrovni EÚ i vnútroštátnej úrovni, čo najlepšieho využívania synergií medzi dostupnými nástrojmi a maximálnym využívaním externých aktív EÚ. Ku kľúčovým cieľom patrí zvýšenie operačných analytických kapacít Európskeho strediska pre boj proti prevádzačstvu, zvýšenie kapacity riešiť komunikáciu medzi prevádzačmi v online prostredí, rozvinúť partnerstvá s tretími krajinami a deliť sa o informácie o zločineckých sieťach.

Rozšírenie možností bezpečnej a legálnej migrácie do Európy

Zriadenie riadnych legálnych trás pre ľudí, ktorí potrebujú ochranu, a vytvorenie kanálov pre pracovnú migráciu je neoddeliteľnou súčasťou komplexného prístupu EÚ k migrácii. Ide ruka v ruke s prísnou politikou riešenia problému neregulárnych tokov migrantov a zabezpečenia silnejšej ochrany hraníc, zjednodušenými konaniami o azyle a účinnejšou činnosťou v oblasti návratov. Predseda Juncker v septembri vo svojej správe o stave Únie opäť zdôraznil úsilie Komisie vytvoriť viac legálnych trás.

Presídľovanie

Iniciatívy EÚ v oblasti presídlenia ukázali, že legálne a bezpečné kanály môžu nahradiť nebezpečnú a neregulárnu migráciu ľudí, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu. Od roku 2015 sa vďaka rozmanitým programom EÚ pre presídľovanie pomohlo viac ako 48 700 najzraniteľnejším osobám nájsť útočisko v EÚ. Medzi nimi je takmer 21 000 ľudí, ktorých členské štáty presídlili v roku 2018 v rámci spoločného prísľubu presídliť do konca októbra 2019 vyše 50 000 ľudí, ktorí potrebujú ochranu – ide o doteraz najväčšiu schému presídľovania v EÚ.

Podpora migrácie založenej na potrebách

Komisia predložila aj návrhy na vytvorenie atraktívnejších spôsobov pracovnej migrácie založenej na potrebách. Nový systém modrých kariet EÚ so skutočnou pridanou hodnotou v porovnaní s aktuálnou modrou kartou podľa návrhu Komisie z roku 2016 je základným prvkom vytvárania atraktívneho a viac konkurencieschopného hospodárstva. Do konca roka sa zaznamenal aj výrazný pokrok v práci EÚ pri vykonávaní pilotných projektov legálnej migrácie s kľúčovými africkými partnermi. Na viaceré projekty sa vyčlenilo 20 miliónov EUR a ich začiatok sa očakáva v roku 2019. Výsledkom bude nahradenie neregulárnej migrácie bezpečnou, riadnou a dobre riadenou legálnou migráciou.

Integrácia

Rýchla a účinná integrácia je kľúčovým faktorom toho, aby migrácia bola v prospech migrantov i hospodárstva a súdržnosti európskej spoločnosti. Európska únia pokračovala vo vykonávaní Akčného plánu pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín z roku 2016 prijatého 7. júna. Tento plán predstavuje komplexný rámec podpory úsilia členských štátov pri koncipovaní a posilňovaní ich integračnej politiky prostredníctvom finančnej podpory a usmernenia o najlepších postupoch. Komisia propagovala koncepciu viacerých zainteresovaných strán s cieľom zlepšiť integráciu migrantov do trhu práce a poskytovala podporu aktérom integrácie v teréne vrátane miestnych a regionálnych orgánov a mimovládnych organizácií.

Na Európskom fóre pre migráciu v marci vyše 200 zainteresovaných strán prispelo príkladmi úspešnej integrácie migrantov do trhu práce.

Vízová politika

Štátni príslušníci niektorých krajín mimo EÚ majú na cestách do schengenského priestoru vízovú povinnosť. EÚ stanovila v schengenskom priestore spoločnú vízovú politiku na základe spoločného zoznamu krajín, ktorých občania musia pri prekračovaní vonkajších hraníc EÚ mať vízum, ako aj zoznamu krajín, na ktoré sa táto požiadavka nevzťahuje. V roku 2017 (najaktuálnejšie dostupné údaje) 26 krajín schengenského priestoru vydalo 14,6 milióna krátkodobých víz.

Komisia v marci navrhla reformu spoločnej vízovej politiky s cieľom prispôsobiť pravidlá vyvíjajúcej sa situácii pri bezpečnostných obavách, výzvam spojeným s migráciou a novým príležitostiam, ktoré ponúka technologický vývoj. Účelom navrhovaných zmien vízového kódexu je uľahčiť konania o udelení víza pre legálne cestujúce osoby a zároveň posilniť bezpečnosť a zmierňovať riziká neregulárnej migrácie. Do konca roka 2018 Európsky parlament aj Rada prijali mandát na medziinštitucionálne rokovanie. Diskusie medzi spoluzákonodarcami naďalej prebiehali, zámerom je uzavrieť rokovania začiatkom roku 2019.

Komisia v máji navrhla modernizovať vízový informačný systém, aby viac zodpovedal vývinu výziev spojených s bezpečnosťou a migráciou a zlepšilo sa riadenie vonkajších hraníc EÚ. Navrhované zmeny umožnia dôkladnejšie previerky žiadateľov o udelenie víza a odstránenie bezpečnostných a informačných nedostatkov, predovšetkým pri dokladoch o dlhodobom pobyte, ktoré vydávajú členské štáty. Umožní sa aj úplná interoperabilita s inými databázami EÚ. Diskusie na pôde Európskeho parlamentu a Rady ku koncu roka 2018 ešte prebiehali, zámerom je ukončiť rokovania začiatkom roka 2019.

Rokovania o dohodách EÚ o zjednodušení vízového režimu s Bieloruskom, Čínou a Tuniskom v roku 2018 pokračovali. V otázke liberalizácie vízového režimu Komisia v júli potvrdila, že Kosovo (týmto označením nie sú dotknuté pozície k štatútu a označenie je v súlade s rezolúciou BR OSN č. 1244/1999 a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova) splnilo všetky kritériá bezvízového cestovania do schengenského priestoru.

Európska komisia v decembri 2018 uverejnila oznámenie o reciprocite v oblasti víz, v ktorom opísala aktuálny stav a ďalšie kroky v otázke nereciprocity so Spojenými štátmi ako jediným zostávajúcim prípadom. Štátni príslušníci Bulharska, Chorvátska, Cypru, Poľska a Rumunska ešte stále potrebujú pri ceste do Spojených štátov vízum. V oznámení sa uvádza prehľad pokroku pri dosahovaní reciprocity v oblasti víz, konkrétne pokrok predmetných členských štátov pri spĺňaní potrebných požiadaviek stanovených v právnych predpisoch Spojených štátov.

Dlhodobý rozpočet EÚ na obdobie 2021 – 2027

Komisia v júni 2018 navrhla architektúru špecializovaných nástrojov financovania v oblasti migrácie a riadenia hraníc. Spolu s rozpočtovými prostriedkami pre relevantné agentúry navrhované zdroje predstavujú 34,9 miliardy EUR, čím sa súčasné finančné krytie vo výške 13 miliárd EUR takmer strojnásobí (vrátane agentúr). Návrhy týkajúce sa Fondu pre azyl, migráciu a integráciu a Nástroja na riadenie hraníc a víza ako súčasti Fondu pre integrované riadenie hraníc obsahujú ustanovenia o mechanizme flexibility so zámerom prideľovať zdroje podľa vývinu situácie pri výzvach, potrebách a prioritách.

Susedstvo Európskej únie

Východné susedstvo

Jasný záväzok voči tomuto partnerstvu opätovne potvrdili na samite Východného partnerstva v roku 2017 EÚ a jej partneri: Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina. V roku 2018 sa pozornosť sústredila na reformy v oblastiach ako hospodárstvo, posilnená správa vecí verejných, silnejšia konektivita a silnejšia spoločnosť.

Rok 2018 bol štvrtým rokom nebývalo úzkych vzťahov medzi EÚ a Ukrajinou, v rámci ktorých sa v júli konal produktívny samit, na ktorom bolo zdôraznené, že EÚ naďalej intenzívne podporuje reformný program tejto krajiny. EÚ zostáva najväčším obchodným partnerom Ukrajiny a jej najdôležitejším zdrojom pomoci, ktorá bola v roku 2018 zameraná na zamestnanecké zručnosti, ako je reforma odborného vzdelávania a odbornej prípravy a fond energetickej hospodárnosti.

Vzťah EÚ a Gruzínska, ktorý je vymedzený v ambicióznej dohode o pridružení, sa v roku 2018 ešte prehĺbil. V novembri predseda Jean-Claude Juncker a ďalší členovia Európskej komisie privítali členov gruzínskej vlády pod vedením premiéra Mamuka Bakhtadzeho na zasadnutí v budove Berlaymont v Bruseli. EÚ a Gruzínsko sa dohodli na viac ako 25 konkrétnych opatreniach v troch oblastiach záujmu: hospodárstvo, obchod a konektivita; vzdelávanie, výskum a inovácie; spravodlivosť a vnútorná bezpečnosť. Vďaka týmto opatreniam bude napredovať spolupráca a občania Gruzínska získajú hmatateľný prínos.

Rusko

Pokiaľ ide o vzťahy EÚ s Ruskom, prvoradé zostáva dodržiavanie medzinárodného práva. Politika EÚ voči Rusku sa riadi týmito zásadami: plná podpora nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc; dôsledné plnenie dohôd z Minska (balík opatrení na dosiahnutie trvalého mieru na Ukrajine podpísaný zástupcami Ukrajiny, Ruska a separatistov z „Doneckej ľudovej republiky“ a „Luhanskej ľudovej republiky“); upevňovanie vzťahov s našimi východnými partnermi; posilňovanie odolnosti EÚ; potreba selektívneho angažovania sa s Ruskom a ochota podporovať ruskú občiansku spoločnosť. V roku 2018 sa EÚ s Ruskom zapojili do bezpečnostných výziev, ako sú Irán a Sýria. EÚ opätovne potvrdila svoju politiku neuznania protiprávnej anexie Krymu. Vyjadrila svoje najväčšie obavy, pokiaľ ide o eskaláciu situácie v Kerčskom prielive a Azovskom mori a porušovanie medzinárodného práva Ruskom.

Južné susedstvo Európskej únie

EÚ v roku 2018 pokračovala v spolupráci s partnerskými krajinami v južnom susedstve v snahe podporovať udržateľnú stabilitu, bezpečnosť a rast v mnohých oblastiach, predovšetkým na základe nových priorít partnerstva v rámci európskej susedskej politiky s Alžírskom, Egyptom, Jordánskom a Libanonom. Politické priority týkajúce sa Tuniska na obdobie 2018 – 2020 boli uzavreté v máji. EÚ podporuje sociálno-ekonomický rozvoj, dobrú správu vecí verejných, ľudské práva, bezpečnosť a riešenie základných príčin neregulárnej migrácie vo všetkých krajinách tohto regiónu.

EÚ takisto aktívne spolupracovala s medzinárodnými finančnými inštitúciami a súkromným sektorom prostredníctvom európskeho vonkajšieho investičného plánu a vytvorením Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj, ktorý zahŕňa finančnú záruku na účely zníženia rizika investícií, podľa vzoru vnútorného investičného plánu EÚ. V rámci plánu sa podporuje mobilizácia súkromných investícií do malých a stredných podnikov, podnikania žien, energetickej a digitálnej infraštruktúry a mnohých ďalších oblastí s cieľom prispieť k miestnemu rozvoju. Plán zahŕňa aj technickú pomoc na posilnenie miestnych inštitúcií a boj proti korupcii. V roku 2018 sa k Alžírsku, Izraelu a Tunisku pripojili v rámci Partnerstva pre výskum a inováciu v oblasti Stredozemia (PRIMA – Partnership for Research and Innovation in the Mediterranean Area) Egypt, Jordánsko, Maroko a Libanon. Z programu PRIMA sa bude financovať výskum a investície na zlepšenie udržateľného poľnohospodárstva a prístupu k vode v regióne zasiahnutom zmenou klímy a populačným rastom. EÚ naďalej podporovala regionálnu spoluprácu prostredníctvom Únie pre Stredozemie a Ligy arabských štátov.

Západný Balkán a proces rozširovania

EÚ v roku 2018 výrazne posilnila vzťahy so západným Balkánom. Európska komisia vo februári uverejnila stratégiu pre krajiny západného Balkánu s názvom Dôveryhodná perspektíva rozšírenia pre krajiny západného Balkánu a väčšia angažovanosť EÚ v tejto oblasti. V stratégii sa opätovne potvrdzuje, že perspektíva členstva v EÚ je kľúčovým stimulom reforiem a modernizácie v krajinách západného Balkánu. Obsahuje komplexný akčný plán pozostávajúci z 57 opatrení na obdobie 2018 – 2020 na základe šiestich hlavných iniciatív (právny štát, bezpečnosť a migrácia, sociálno-ekonomický rozvoj, konektivita, digitálna agenda, zmierenie a vytváranie dobrých susedských vzťahov). Vykonáva sa priebežne, pričom sa väčšina opatrení začala a niektoré sa dokončili v roku 2018.

Predseda Juncker na samite v Sofii v máji opätovne potvrdil túto perspektívu. Povedal: „Tento summit nám umožnil nadviazať ešte užšie prepojenie s našimi priateľmi zo západného Balkánu, ktorí sa postupne každý deň približujú k Európskej únii – každý vlastným tempom a výsledkami. Byť súčasťou Európskej únie znamená zdieľať spoločné hodnoty a zásady vrátane rešpektovania zásad právneho štátu, nezávislosti súdnictva a slobody prejavu, pretože Európska únia je predovšetkým spoločenstvom hodnôt a právneho poriadku.“

EÚ takisto začala programy na podporu poľnohospodárstva a rozvoja vidieka v Albánsku, Čiernej Hore a Srbsku a v bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko tieto programy pokračujú. Prispievajú k bezpečnosti a kvalite potravín a zvyšujú atraktívnosť živobytia na vidieku.

V roku 2018 pokračovali prístupové rokovania EÚ s Čiernou Horou a so Srbskom. Ich celkové tempo závisí od pokroku v oblasti právneho štátu a v prípade Srbska aj od normalizácie vzťahov s Kosovom [Týmto označením nie sú dotknuté pozície k štatútu a označenie je v súlade s rezolúciou BR OSN č. 1244(1999) a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova]. EÚ uvítala bilaterálnu dohodu medzi Gréckom a bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko o názve druhej menovanej krajiny a podporuje jej ratifikáciu. V nadväznosti na intenzívne reformné úsilie v Albánsku a bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko s podporou EÚ Komisia odporučila začať prístupové rokovania s oboma krajinami. EÚ pokračovala v podpore reforiem v Bosne a Hercegovine a v Kosove.

Turecko

Vzťahy medzi EÚ a Tureckom naďalej čelili výzvam vyplývajúcim zo zhoršovania stavu právneho štátu, základných práv a nezávislosti súdnictva v Turecku. Prístupové rokovania sa preto v podstate zastavili a nevyvíjalo sa žiadne ďalšie úsilie o modernizáciu colnej únie medzi EÚ a Tureckom. Politický dialóg však pokračoval a nezastavila sa ani spolupráca na technickej úrovni v oblastiach silného spoločného záujmu, ako je migrácia, bezpečnosť, obchod, energetika, doprava a životné prostredie.

Vzťahy medzi Afrikou a Európou

Cieľom novej africko-európskej aliancie pre udržateľné investície a pracovné miesta, ktorá vznikla v septembri 2018, je posunúť partnerstvo EÚ a Afriky na ďalšiu úroveň. Iniciatíva pomôže zlepšiť tvorbu pracovných miest v Afrike tým, že podporí vzdelávanie a zručnosti, oživí obchod a zmobilizuje investície do strategických hospodárskych odvetví. V prejave o stave Únie v roku 2018 predseda Juncker uviedol: „Táto aliancia – tak, ako ju koncipujeme – by umožnila vytvoriť v nasledujúcich piatich rokoch v Afrike až 10 miliónov pracovných miest. Chceme vytvoriť rámec, ktorý Afrike prinesie viac súkromných investícií. Nezačíname ale od nuly: vďaka nášmu vonkajšiemu investičnému plánu, ktorý sme odštartovali pred dvoma rokmi, zmobilizujeme vo verejnom aj v súkromnom sektore investície vo výške viac ako 44 miliárd EUR. Pričom projekty, ktoré sú už pripravené a dohodnuté, zmobilizujú 24 miliárd EUR.“

Toto partnerstvo EÚ a Afriky sa ako rovnocenné partnerstvo posilnilo na fóre na vysokej úrovni vo Viedni, ktoré sa konalo v decembri a bolo zamerané na inovácie, investície a tvorbu pracovných miest, vzdelávanie a podporu podnikania a obchodu. Výsledky prvých projektov africko-európskej aliancie sa objavili už počas prvých troch mesiacov jej existencie.

Súčasťou niektorých iniciatív, ktoré sa začali realizovať vo Viedni, je záruka EÚ (Finančný nástroj s rozdelením rizika NASIRA) – prvá svojho druhu v rámci vonkajšieho investičného plánu EÚ –, ktorá bude mať k dispozícii 75 miliónov EUR zo zdrojov EÚ na mobilizáciu investícií pre podnikateľov v subsaharskej Afrike a južnom susedstve EÚ až do výšky 750 miliónov EUR. Očakáva sa, že vznikne 800 000 pracovných miest a ťažiť z toho budú osoby, ktoré majú zvyčajne ťažký prístup k dostupným pôžičkám, ako sú malé a stredné podniky, vnútorne vysídlené osoby, utečenci, navrátilci, ženy a mladí ľudia. Pokiaľ ide o vzdelávacie výmeny, EÚ je na dobrej ceste k splneniu svojho cieľa 35 000 výmen do roku 2020.

Len v roku 2018 vyčlenila Európska únia viac ako 540 miliónov EUR na podporu reforiem v oblasti podnikateľského a investičného prostredia, čo výrazne presahuje záväzok africko-európskej aliancie zvýšiť podporu EÚ až na 300 až 350 miliónov EUR ročne v rokoch 2018 – 2020.

Európska únia sa zaviazala podporiť vytvorenie kontinentálnej zóny voľného obchodu v Afrike a predovšetkým oznámila, že na dosiahnutie tohto cieľa poskytne podporu vo výške 50 miliónov EUR. Prvý krok sa uskutočnil v decembri, keď bol s Hospodárskou komisiou OSN pre Afriku podpísaný program s rozpočtom tri milióny EUR na vytvorenie národných stratégií vykonávania v kontinentálnej zóne voľného obchodu.

Kľúčovým aspektom africko-európskej aliancie je spolupráca v spoločných osobitných skupinách pre africký vidiek, digitálnu ekonomiku, dopravu a energetiku ktoré boli zriadené na zasadnutí vo Viedni.

Pomoc sa poskytuje aj z európskeho vonkajšieho investičného plánu: EÚ podporuje investičné projekty v severnej a subsaharskej Afrike prostredníctvom regionálnych investičných platforiem a podporuje investičné programy v kľúčových odvetviach, ako je obnoviteľná energia, udržateľné poľnohospodárstvo, mestská infraštruktúra, konektivita a digitalizácia. Dialóg súkromného sektora v Afrike a Európe sa zintenzívňuje aj prostredníctvom platformy pre udržateľné podnikanie pre Afriku. Verejno-súkromné dialógy na podporu udržateľného podnikania pre Afriku vznikli v týchto afrických krajinách: Etiópia, Južná Afrika, Maroko, Nigéria, Pobrežie Slonoviny, Tanzánia, Tunisko a Uganda.

V súčasnosti sa pripravujú podobné dialógy v ďalších 25 afrických krajinách. Pomôže to posilniť tvorbu dôstojných pracovných miest, najmä pre mladých ľudí a ženy. Dialógy sa začali v Abidžane na obchodnom fóre EÚ a Afriky v novembri 2017. Súčasťou tohto záväzku bola návšteva predsedu Junckera v Tunisku v októbri 2018.

EÚ s Afrikou naďalej buduje skutočne rovnocenné partnerstvo. Príkladom posilnenej spolupráce EÚ s Afrikou v otázkach mieru a bezpečnosti sú spoločné ozbrojené sily skupiny G5 Sahel, memorandum o porozumení v otázkach mieru, bezpečnosti a správy vecí verejných medzi Africkou úniou a Európskou úniou a podpora EÚ pre bezpečnosť a zmierenie v Africkom rohu. Hoci sú humanitárna pomoc, rozvojová spolupráca a podpora mieru a bezpečnosti naďalej dôležitými oblasťami spolupráce, EÚ zásadne posilňuje svoje hospodárske partnerstvo s Afrikou. EÚ a Afrika dnes spolupracujú ako partneri v nových oblastiach ako výskum a inovácie a v strategických hospodárskych odvetviach ako poľnohospodárstvo, digitalizácia, doprava a energetika.

Severná a Latinská Amerika

Silné a dobre fungujúce transatlantické partnerstvo s USA zostáva rozhodujúcim prvkom bezpečnosti a prosperity v Európe. EÚ je naďalej odhodlaná presadzovať strategické partnerstvo so Spojenými štátmi na základe spoločných hodnôt a záujmov, ako aj ochoty plniť zodpovednú úlohu vo svetových záležitostiach vo vzájomný prospech oboch partnerov. EÚ v uplynulom roku úzko spolupracovala s vládou USA a Kongresom na spoločných cieľoch (západný Balkán, Ukrajina, Rusko, Severná Kórea, boj proti terorizmu, kybernetická bezpečnosť a obrana vrátane NATO). EÚ sa postavila za svoje hodnoty, zásady a záujmy, keď boli spochybnené.

V nadväznosti na stretnutie predsedu Junckera a prezidenta Trumpa vydali EÚ a USA v júli spoločné vyhlásenie, v ktorom sa zaviazali, že budú spolupracovať a vyvíjať spoločné úsilie na dosiahnutie nulových colných sadzieb, nulových necolných prekážok a nulových subvencií na priemyselný tovar okrem výrobkov automobilového priemyslu. Dohodli sa, že budú pracovať na obmedzení prekážok a zväčšovaní objemu obchodu so službami, chemickými látkami, liekmi, medicínskymi výrobkami a sójovými bôbmi. Obe strany sa takisto dohodli na posilnení strategickej spolupráce v oblasti energetiky.

EÚ posilnila svoj vzťah s Kanadou uzatvorením dohody o strategickom partnerstve. EÚ a Kanada naďalej úzko spolupracujú v oblastiach ako bezpečnosť, obrana a rodové otázky.

Spolupráca EÚ s Latinskou Amerikou a Karibikom sa sústredila na modernizáciu dohôd o pridružení so združením Mercosur, Mexikom a Čile. Dohoda s Havanou z roku 2018 uviedla novú éru spolupráce medzi EÚ a Kubou. EÚ stále podporuje plnenie mierovej dohody v Kolumbii.

Ázia a Tichomorie

EÚ v roku 2018 posilnila hospodársku diplomaciu a rozšírila svoju bezpečnostnú úlohu v Ázii vrátane úsilia o zníženie napätia na Kórejskom polostrove. Pracovala na stratégii prepojenia Európy a Ázie, ktorej jadrom bol boj proti zmene klímy a regionálna spolupráca. EÚ v snahe naplno rozvinúť potenciál vzťahov prijala novú stratégiu pre Indiu a ratifikovala dohodu o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Filipínami. EÚ a Thajsko začali dialóg o práci v snahe podporiť dôstojné pracovné podmienky.

EÚ spolupracovala s Čínou v otázkach ako zmena klímy a spoločné záujmy v oblasti bezpečnosti, akými sú napríklad dohoda o iránskom jadrovom programe, situácia v Afganistane a na Kórejskom polostrove. Zabezpečila zároveň väčšiu reciprocitu v hospodárskych vzťahoch, vo vede a v technológiách. Angažovala sa s Čínou v oblasti infraštruktúry, usilovala sa o zosúladenie investícií so strategickými sieťami EÚ a podporovala transparentnosť, hospodársku a sociálnu udržateľnosť. EÚ vyzývala na užšiu spoluprácu v oblasti cieľov trvalo udržateľného rozvoja, riešenia konfliktov, medzinárodných predpisov a dodržiavania ľudských práv.

Rok 2018 ako rok cestovného ruchu medzi EÚ a Čínou poskytol jedinečnú príležitosť na zvýšenie počtu návštevníkov a investícií na oboch stranách. Cieľom bolo propagovať menej známe destinácie, zlepšiť cestovateľské a turistické zážitky a poskytnúť príležitosti na zintenzívnenie hospodárskej spolupráce. Počas roka sa uskutočnilo viac ako 150 iniciatív a podujatí.

Na 12. samite stretnutia Ázia – Európa, ktorý sa konal 18. a 19. októbra 2018 v Bruseli, sa zišli vedúci predstavitelia 51 európskych a ázijských krajín, zástupcovia EÚ a generálny tajomník Združenia národov juhovýchodnej Ázie.

Blízky východ

EÚ naďalej aktívne reagovala na prebiehajúcu krízu a konflikty v regióne. Pomohla najmä v procese stabilizácie tak, že podporila mierové procesy pod vedením OSN v Sýrii a Jemene, proces stabilizácie v Iraku a hľadanie riešenia izraelsko-palestínskeho konfliktu založeného na existencii dvoch štátov.

Sýria

Konferencia o podpore budúcnosti Sýrie a okolitého regiónu, ktorá sa konala v apríli 2018, umožnila medzinárodnému spoločenstvu obnoviť a posilniť svoj politický, humanitárny a finančný záväzok voči sýrskemu ľudu. EÚ prijala stratégiu EÚ pre Irak na podporu obnovy krajiny následkom boja proti Dá’iš.

Jemen

EÚ v Jemene naďalej podporovala proces pod vedením OSN a osobitného vyslanca OSN Martina Griffithsa a podporovala aj populáciu postihnutú krízou.

Izrael, okupované palestínske územia a mierový proces na Blízkom východe

EÚ sa naďalej zasadzovala za riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu a riešenie založené na existencii dvoch štátov. Vymenovala Susannu Terstalovú za osobitnú zástupkyňu EÚ pre mierový proces na Blízkom východe. EÚ takisto odsúhlasila ďalších 40 miliónov EUR na podporu Agentúry OSN pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov na Blízkom východe určených na vzdelávanie 500 000 detí palestínskych utečencov, zdravotnú starostlivosť pre viac ako 3,5 milióna pacientov a pomoc pre viac ako 250 000 zraniteľných palestínskych utečencov, čím príspevok dosiahol v roku 2018 sumu 146 miliónov EUR.

Irán

V roku 2018 si EÚ udržala pozíciu v súvislosti s dohodou o iránskom jadrovom programe a naďalej podporovala jej vykonávanie ako základný kameň celosvetového režimu nešírenia a kľúčový bezpečnostný záujem pre EÚ, región a svet. EÚ vyjadrila hlboké poľutovanie nad odstúpením USA od dohody a opätovným zavedením sankcií. EÚ vyzvala Irán, aby pokračoval v dôslednom plnení svojich záväzkov týkajúcich sa jadrového programu, čo sa potvrdilo v niekoľkých správach Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. EÚ zároveň rozvíjala vzťahy s Iránom zväčša v oblasti obchodu a investícií, energetiky, životného prostredia, vzdelávania, výskumu, civilnej jadrovej spolupráce, humanitárnej pomoci a ľudských práv. EÚ takisto aktívne zapájala Irán do otázok vyvolávajúcich znepokojenie, akými sú regionálne záležitosti, balistické rakety a ľudské práva, s cieľom podporiť umiernenosť a konštruktívne pôsobenie v tomto regióne.

Bezpečnosť a obrana

Keďže žijeme v nepredvídateľných časoch, Európa musí prevziať väčšiu zodpovednosť za vnútornú a vonkajšiu bezpečnosť. Obrana Európy má zásadný význam nielen pre vlastnú bezpečnosť, ale v širšom meradle aj pre mier a bezpečnosť na celom svete.

V marci bola v rámci prípravnej akcie pre výskum v oblasti obrany podpísaná prvá dohoda o grante vo výške 35 miliónov EUR pre projekt Ocean 2020 – prvý celoeurópsky vojenský výskumný projekt. Zároveň sa v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce v oblasti obrany, ktorú sa Rada rozhodla zriadiť v decembri 2017, dosiahol výrazný pokrok a v priebehu roka sa začalo 34 nadnárodných projektov spolupráce v oblasti obrany vrátane projektov zameraných na vojenský výcvik a cvičenia, vojenské spôsobilosti na pevnine, vo vzduchu a na mori a na čoraz významnejšiu oblasť kybernetickej obrany. V marci 2018 sa na základe akčného plánu EÚ začala iniciatíva v oblasti obrany zameraná na zlepšenie vojenskej mobility. V júli EÚ založila Program rozvoja európskeho obranného priemyslu na obdobie 2019 – 2020 a navrhla vyčleniť v ďalšom dlhodobom rozpočte EÚ (2021 – 2027) 13 miliárd EUR na Európsky obranný fond s cieľom posilniť úlohu EÚ ako poskytovateľa bezpečnosti a obrany.

V roku 2018 uskutočnila EÚ šesť vojenských a 10 civilných misií a operácií v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky za svojimi hranicami. Na budovanie silných, odolných a inkluzívnych štátnych inštitúcií sú potrebné investície do rozvoja profesionálnej polície, sudcov, lekárov a školskej správy, ako aj do spoľahlivej a demokraticky riadenej armády, a to tak v Afganistane, ako aj v regióne Sahel alebo v Iraku. EÚ preto v júni navrhla aj Európsky mierový nástroj, ktorý uľahčuje financovanie jej misií a operácií v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky a ktorým podporuje partnerov Európy. Ministri EÚ v novembri takisto prijali pakt o civilnej spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike, ktorej výsledkom má byť schopnejšia, účinnejšia a súdržnejšia civilná spoločná bezpečnostná a obranná politika.

Vojenské misie sú len jedným prvkom zo súboru nástrojov EÚ na riešenie súčasného problému zložitej bezpečnostnej situácie. V roku 2018 členské štáty uznali rozhodujúcu úlohu misií civilnej spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky pri riešení bezpečnostných výziev vrátane organizovanej trestnej činnosti, terorizmu a hybridných hrozieb. Okrem toho sa rozhodli posilniť civilný rozmer spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky prostredníctvom civilného paktu.

Predchádzanie terorizmu a násilnému extrémizmu a boj proti nim

Boj proti terorizmu a predchádzanie násilnému extrémizmu boli v uplynulom roku hlavnými prioritami EÚ v súlade s globálnou stratégiou OSN v oblasti boja proti terorizmu a akčným plánom na predchádzanie násilnému extrémizmu. EÚ posilnila špecializované dialógy o boji proti terorizmu so západným Balkánom, s Tureckom, krajinami Blízkeho východu a severnej Afriky, ako aj s kľúčovými medzinárodnými organizáciami.

Migrácia

EÚ naďalej spolupracuje s členskými štátmi a medzinárodnými partnermi na záchrane životov, poskytuje ochranu, bezpečné a legálne cesty a rieši základné príčiny migrácie. Zintenzívnila boj proti zločineckým sieťam, ktoré často zneužívajú beznádej ľudí a zapájajú sa do prevádzačstva a obchodovania s ľuďmi. Globálny pakt OSN o migrácii aj globálny pakt o utečencoch boli prijaté v roku 2018.

Práca EÚ prispela k bezpečnému návratu domov viac ako 33 000 migrantov uviaznutých v Líbyi a k zníženiu počtu príchodov po trase cez centrálne Stredozemie o 80 % a zriadeniu evakuačného kanála v Nigeri pre osoby, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu. Od novembra 2017 bolo evakuovaných 2 105 zraniteľných utečencov a žiadateľov o azyl. Prostredníctvom Núdzového trustového fondu EÚ pre Afriku sa ďalej riešili základné príčiny nestability, núteného vysídľovania obyvateľstva a neregulárnej migrácie a poskytovala sa pomoc pri riadení migrácie.

Reakcia na humanitárne krízy a mimoriadne situácie

Konflikt v Sýrii viedol k neopísateľnému utrpeniu miliónov ľudí. Od začiatku násilností v roku 2011 poskytuje EÚ podporu na záchranu životov civilistov v Sýrii a susedných krajinách. Na projekty humanitárnej pomoci v Sýrii, Jordánsku, Libanone, Egypte a Turecku vynaložila v roku 2018 celkovo 311 miliónov EUR.

Medzinárodné konflikty možno vyriešiť len prostredníctvom silného multilaterálneho systému a takmer polovica prostriedkov EÚ na humanitárnu pomoc bola v roku 2018 poskytnutá organizáciám OSN, najmä Svetovému potravinovému programu, obidvom agentúram OSN pre utečencov a migráciu, UNICEF-u a Svetovej zdravotníckej organizácii. V roku 2018 sa stredobodom záujmu opatrení EÚ v oblasti humanitárnej pomoci stali vzdelávacie projekty, na ktoré bolo vynaložených 100 miliónov EUR.

S cieľom reagovať na náhle a neočakávané katastrofy v Latinskej Amerike, Afrike a Ázii Európska únia v roku 2018 aktivovala svoj mechanizmus v oblasti civilnej ochrany desaťkrát. Napríklad keď koncom septembra zasiahla Indonéziu séria zemetrasení a cunami, Európska komisia koordinovala zabezpečenie prístreškov, zariadení na výrobu elektriny a čistenie vody z ôsmich rôznych členských štátov EÚ.

Ľudské práva

EÚ naďalej obhajovala a presadzovala ľudské práva, a to v období, keď je dodržiavanie týchto práv v mnohých častiach sveta narušené. EÚ vyjadrila pevnú podporu 70. výročiu Všeobecnej deklarácie ľudských práv. Okolo iniciatívy Pozitívne príbehy o ľudských právach, ktorá vznikla na Valnom zhromaždení OSN, sa vytvorila aliancia štátov, ktorá poukazuje na príklady pozitívnych postupov v oblasti ľudských práv.

Rovnosť medzi ženami a mužmi je jednou zo základných hodnôt EÚ a prioritou jej európskych a medzinárodných politík. EÚ podporuje program OSN týkajúci sa žien, mieru a bezpečnosti. Pracuje aj na plnení akčného plánu stanoveného v pracovnom dokumente s názvom Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien: Ako môžu vonkajšie vzťahy EÚ v období 2016 – 2020 zmeniť život dievčat a žien.

V roku 2018 vycestovali volebné pozorovateľské misie do Gambie, Kosova, Libanonu, Tuniska a Hondurasu.

Sankcie EÚ

Sankcie, ktoré sa často nazývajú „reštriktívne opatrenia“, sú jedným z nástrojov EÚ na podporu cieľov spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky: mier, demokracia a dodržiavanie zásady právneho štátu, ľudských práv a medzinárodného práva. Vždy sú súčasťou širšieho a komplexného politického prístupu, ktorý zahŕňa politický dialóg a ďalšie úsilie. Sankcie EÚ nie sú trestom – ich cieľom je vyvolať zmenu politiky alebo činnosti cieľových krajín, subjektov alebo osôb. Mapa sankcií EÚ je k dispozícii na stránke https://ec.europa.eu/fpi/what-we-do/sanctions_en.

Spolupráca s medzinárodnými partnermi

EÚ musí prijať strategickú zodpovednosť konať samostatne, ak je to potrebné, a spolu s partnermi vždy, keď je to možné. Preto EÚ posilnila spoluprácu s inými medzinárodnými partnermi, ako sú NATO a Organizácia Spojených národov.

Organizácia Spojených národov

EÚ verí v medzinárodný poriadok založený na pravidlách, ktorého jadrom je Organizácia Spojených národov a ktorý prispieva k stabilnému a bezpečnému svetu. Na Valnom zhromaždení OSN v roku 2018 sa delegácia EÚ (pod vedením predsedov Donalda Tuska a Jeana-Clauda Junckera) dohodla s OSN na obnovenom strategickom partnerstve vrátane záväzku zlepšiť rozvojovú spoluprácu. EÚ podporila reformy, ktoré navrhol generálny tajomník OSN António Guterres, s cieľom prispôsobiť OSN potrebám 21. storočia. Zintenzívnila sa spolupráca v oblasti mieru a bezpečnosti, najmä v Stredoafrickej republike, Mali, regióne Sahel, Líbyi a Somálsku.

Silnejšie partnerstvo medzi EÚ a NATO

Spolupráca medzi EÚ a NATO je neoddeliteľným pilierom úsilia EÚ o posilňovanie európskej bezpečnosti a obrany ako súčasť vykonávania globálnej stratégie EÚ.

Celkovo sa v súčasnosti vykonáva v rôznych oblastiach 74 konkrétnych opatrení, pričom tretie správy o pokroku vydané v roku 2018 poukazujú na rýchly pokrok a pridanú hodnotu spolupráce medzi EÚ a NATO. EÚ a NATO uskutočnili okrem toho koordinované a paralelné cvičenie s cieľom zlepšiť a posilniť schopnosť EÚ reagovať na komplexnú krízu hybridného charakteru a ďalej rozvíjať interakciu medzi oboma organizáciami v oblasti situačného povedomia, reakcie na kybernetické krízy a strategickej komunikácie v krízových situáciách.

Európska únia v skupinách G7 a G20

Európska únia je riadnym členom skupín G7 a G20. Na týchto fórach EÚ bojuje za zachovanie medzinárodného poriadku založeného na pravidlách, ktorý je v súčasnosti pod veľkým tlakom, pokiaľ ide o obchod, bezpečnosť, zmenu klímy a ľudské práva. Vedúci predstavitelia krajín G7 sa vo vyhlásení zo stretnutia v Kanade v júni zaviazali, že budú bojovať proti obchodnému protekcionizmu a modernizovať Svetovú obchodnú organizáciu, a naliehavo vyzvali Rusko, aby prestalo s činnosťami zameranými na oslabenie demokracií a s podporou sýrskeho režimu. Takisto vyzvali na denuklearizáciu Kórejského polostrova a Iránu. Vedúci predstavitelia krajín G7 prisľúbili, že sa budú spoločne snažiť dosiahnuť inkluzívny rast a rodovú rovnosť, a EÚ opätovne zdôraznila svoj neochvejný záväzok plniť Parížsku dohodu o zmene klímy. Na stretnutí v Buenos Aires vydali vedúci predstavitelia krajín G20 vyhlásenie, ktoré bolo zamerané na budovanie konsenzu o spravodlivom a udržateľnom rozvoji. Takisto obnovili svoj záväzok, že budú spolupracovať s cieľom zlepšiť medzinárodný poriadok založený na pravidlách, a podporili potrebnú reformu WTO zameranú na zlepšenie jej fungovania.

Dlhodobý rozpočet EÚ na obdobie 2021 – 2027

EÚ je najväčším poskytovateľom rozvojovej pomoci na svete, prvým obchodným partnerom a prvým zahraničným investorom takmer každej krajiny na svete. EÚ zvýši objem finančných prostriedkov, ktoré vynakladá na rozvojovú a humanitárnu pomoc v dlhodobom rozpočte na roky 2021 až 2027. Keďže Únia presadzuje mier a stabilitu a svoje hodnoty a pravidlá šíri aj za svojimi hranicami, v čoraz zložitejšom a poprepájanejšom svete čelí nielen mnohým výzvam, ale naskytá sa jej aj mnoho príležitostí. Ak je prosperita a mier v susedných krajinách EÚ, má to pozitívny vplyv aj na prosperitu samotnej EÚ. Komisia navrhuje zvýšiť objem investícií do vonkajších činností v nasledujúcom dlhodobom rozpočte o 26 % na 123 miliárd EUR, ako aj výraznú reštrukturalizáciu nástrojov vonkajšej činnosti EÚ s cieľom zabezpečiť väčšiu súdržnosť, stavať na účinnosti spolupráce, zjednodušiť procesy a využiť úspory z rozsahu. V minulom roku bol takisto zriadený Európsky obranný fond na pomoc krajinám efektívnejšie vynakladať peniaze daňových poplatníkov, znížiť duplicitu výdavkov a dosiahnuť lepší pomer medzi kvalitou a cenou. Fond bude koordinovať a posilňovať vnútroštátne investície do obranného výskumu a vývoja obranných zariadení a technológií. Má dva hlavné prvky: i) výskum a ii) vývoj. Aby sa znížili náklady, výskum by sa zvyčajne mohol týkať elektroniky, metamateriálov, šifrovaného softvéru a robotiky, zatiaľ čo rozvoj by sa mohol vzťahovať na obranné zariadenia a technológie ako vývoj technológie bezpilotných lietadiel alebo satelitnej komunikácie.

Bezpečnostné hrozby nepoznajú hranice a čoraz častejšie nadobúdajú medzinárodný charakter. Tieto výzvy sú také komplexné, že žiadny členský štát ich nedokáže riešiť samostatne a ani by sa nemalo stať, že na ne ostane sám. Rozpočet EÚ musí podporovať členské štáty v plnení ich povinností a pri vyvíjaní úsilia o zaistenie bezpečnosti Európanov. Rozpočet EÚ na bezpečnosť a obranu bude podľa návrhov Komisie predložených Rade a Parlamentu predstavovať približne 19,5 miliárd EUR (13 miliárd EUR na Európsky obranný fond a 6,5 miliárd EUR na vojenskú mobilitu v rámci Nástroja na prepájanie Európy). Okrem toho sa podľa návrhu, ktorý vysoká predstaviteľka s podporou Komisie predložila Rade, vyčlení ďalších 10,5 miliárd EUR nad rámec rozpočtu EÚ na európsky mierový nástroj. Celkové výdavky na bezpečnosť a obranu na roky 2021 – 2027 by preto mali presiahnuť 30 miliárd EUR.

Budúcnosť Európy

Predseda Juncker v správe o stave Únie z roku 2016 začal proces reflexie o budúcnosti Európy a EÚ s 27 členskými štátmi. Lídri EÚ prijali dve dôležité vyhlásenia o ďalšom smerovaní – v Bratislave v septembri 2016 a v Ríme v marci 2017 – a Komisia spolu s Európskym parlamentom a členskými štátmi súčasne vyzvala občanov, aby prispeli k debate o budúcnosti Európy účasťou v dialógoch s občanmi a prostredníctvom online konzultácií navrhnutých samotnými občanmi.

V marci 2017 uverejnila Európska komisia Bielu knihu o budúcnosti Európy, ktorá poskytuje päť scenárov, ako by sa Únia mohla rozvíjať. Po nej nasledovala séria piatich diskusných dokumentov o otázkach, ktoré najviac ovplyvnia budúcnosť EÚ. Predseda Juncker v správe o stave Únie z roku 2017 navrhol Plán na vytvorenie jednotnejšej, silnejšej a demokratickejšej Únie.

Na základe toho sa lídri členských štátov dohodli na Agende lídrov – zozname najnaliehavejších otázok a výziev, pre ktoré by sa malo nájsť riešenie pred voľbami do Európskeho parlamentu v máji 2019. Doteraz bol dosiahnutý značný pokrok, keď Komisia prijala všetky návrhy, ktoré požadovali lídri EÚ v Bratislave a Ríme, pričom ambiciózne návrhy boli predložené v oblastiach migrácie, hospodárskej a menovej únie, inštitucionálnych otázok, zdaňovania digitálneho hospodárstva, digitálnych otázok, výskumu a inovácií, vzdelávania a kultúry.

Vo februári 2018 Komisia navrhla balík možností na zvýšenie efektívnosti práce EÚ, a to aj na základe potvrdenia a zlepšenia systému vedúcich kandidátov na funkciu predsedu Európskej komisie („Spitzenkandidaten“). Vyzvala tiež na zvýšenie transparentnosti prepojení medzi európskymi politickými stranami a ich národnými a regionálnymi členskými stranami, aby voliči mohli ľahko vidieť, ako sa ich hlas premieta do rozhodnutí v Európe. S cieľom zabezpečiť, aby voľby do Európskeho parlamentu boli slobodné a spravodlivé, Komisia predložila v septembri 2018 ďalšie osobitné opatrenia, ktorých cieľom je chrániť naše demokratické procesy pred manipuláciou zo strany tretích krajín alebo súkromnými záujmami, napríklad zneužívaním nezákonne získaných osobných údajov.

Lídri sa v septembri 2018 dohodli na opatreniach, ktoré sa týkajú vnútornej bezpečnosti a v decembri sa dohodli na opatreniach týkajúcich sa hospodárskej a menovej únie.

Cesta k samitu v Sibiu

V Pláne na vytvorenie jednotnejšej, silnejšej a demokratickejšej Únie predseda Juncker navrhol mimoriadne zasadnutie lídrov v rumunskom Sibiu, na ktorom by sa mali prerokovať strategické otázky o budúcnosti Únie. Neformálne zasadnutie lídrov sa uskutoční 9. mája 2019, na ktorom by vedúci predstavitelia mali mať možnosť vyslať posolstvo nádeje, jednoty, odhodlanosti a pripomenúť naše spoločné hodnoty. Bude to aj príležitosť na vyvrcholenie procesu úvah o budúcnosti Európy, kde sa opätovne prijme záväzok budovať EÚ, ktorá sa zameriava na riešenie skutočných problémov občanov. Pri tejto príležitostí – šesť týždňov po plánovanom odchode Spojeného kráľovstva z Únie a dva týždne pred voľbami do Európskeho parlamentu – sa od lídrov očakávajú úvahy o strategickom programe, ktorý stanoví priority a bude usmerňovať prácu Európskej únie počas nasledujúcich piatich rokov.

Predseda Juncker v správe o stave Únie z roku 2018 zopakoval záväzok na vytvorenie jednotnejšej, silnejšej a demokratickejšej Únie. Na „ceste k samitu v Sibiu“ existuje rad míľnikov a kľúčových iniciatív, ktoré majú prispieť k splneniu 10 politických priorít Komisie, ako aj doplnkových návrhov zameraných na budúcnosť. Aby sa toto všetko mohlo stať realitou, stoja pred troma inštitúciami EÚ – Európsky parlament, Rada a Komisia – tri priority.

• Plnenie toho, čo sa dohodlo a sľúbilo – k prijatiu legislatívnych návrhov ešte nedošlo.
• Prekonanie významných nevyriešených problémov – vrátane dokončenia práce v oblasti migrácie, posilnenie hospodárskej a menovej únie a riešenie rastúceho napätia v globálnom systéme obchodovania.
• Poskytnutie Európskej únii perspektívu do budúcnosti. Komisia so zreteľom na to predložila v máji návrh na budúci dlhodobý rozpočet Únie 27 členských štátov (na obdobie 2021 až 2027). S cieľom umožniť Únii, aby bola efektívnym a zvrchovaným globálnym aktérom, Komisia v septembri navrhla väčšie používanie hlasovania kvalifikovanou väčšinou v niektorých oblastiach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ. Iniciatívy, ktorých cieľom je dať Únii perspektívu do budúcnosti, zahŕňajú tiež ďalšie posilnenie mechanizmov na ochranu a obhajobu právneho štátu vo všetkých členských štátoch.

Program EÚ sa bude v roku 2019 vyznačovať troma slovami: plnenie, osud a demokracia.

Komisia a predseda Juncker budú klásť hlavný dôraz na plnenie záväzkov až do úplne posledného dňa vo funkcii. Všetky návrhy založené na 10 prioritách Junckerovej Komisie sú teraz na programe, ale okolo 241 návrhov sa ešte musí prijať v niekoľkých nasledujúcich mesiacoch. Kolégium bude naplno pracovať, aby sa zabezpečilo, že spoluzákonodarcovia formálne príjmu čo najviac týchto návrhov, aby život ľudí sa zmenil k lepšiemu.

Rok 2019 bude rokom, kedy Európa musí vziať svoj osud do vlastných rúk, na čo predseda Juncker vyzval v poslednom prejave o stave Únie. Na samite v rumunskom Sibiu 9. mája ohlási 27 lídri nový začiatok, keďže tento mimoriadny samit pripraví pôdu pre silnejšiu, jednotnejšiu a demokratickejšiu Európu.

O dva týždne po samite v Sibiu sa Európania zúčastnia na druhých najväčších voľbách na svete – väčšie sú len indické všeobecné voľby. Demokracia a voľby do Európskeho parlamentu poskytnú ľuďom možnosť vyjadriť sa k tomu, akú Úniu si želajú a všetkým stranám z celého spektra umožnia predložiť svoje predstavy o budúcnosti.

Európsky parlament

Európsky parlament riešil v roku 2018 širokú škálu politických otázok, prijímanie právnych predpisov s cieľom zamedziť praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, zabezpečiť, aby členské štáty vedeli, kto prekračuje vonkajšie hranice, vytvoriť nový zbor solidarity, aby sa mladým ľuďom pomohlo vykonávať dobrovoľnícku činnosť alebo pracovať na projektoch v ich vlastnej krajine alebo v zahraničí, podporiť rozvoj environmentálne udržateľného „obehového“ hospodárstva a znížiť emisie skleníkových plynov. Schválil taktiež modernizáciu nástrojov Európy pre riešenie nekalých obchodných praktik krajín po celom svete a právnych predpisov, aby pre pracovníkov vyslaných na výkon práce do inej krajiny EÚ, než je ich vlastná krajina, boli pravidlá spravodlivejšie a účinnejšie.

Európska Rada

Neformálne zasadnutie Európskej rady sa konalo vo februári, aby prerokovalo inštitucionálne otázky zahŕňajúce zloženie Európskeho parlamentu, nadnárodné kandidátne listiny a vymenovania vrátane vedúcich kandidátov na funkciu predsedu Európskej komisie (Spitzenkandidaten) do funkcie predsedu Európskej komisie. Vedúci predstavitelia okrem toho uskutočnili rozpravu o politických prioritách budúceho dlhodobého rozpočtu EÚ (na obdobie 2021 – 2027).

Európska rada sa v marci zamerala na hospodárstvo (najmä stratégie jednotného trhu), obchod, sociálne otázky a prípravu na májový samit medzi EÚ a krajinami západného Balkánu. V súvislosti s programom vedúcich predstaviteľov členských štátov bolo prerokované tiež zdaňovanie digitálneho hospodárstva a zahraničné vzťahy. Európska rada (v zložení 27 členských štátov podľa článku 50) prijala usmernenia o budúcom vzťahu so Spojeným kráľovstvom. Na samite eurozóny sa uskutočnila výmena názorov vedúcich predstaviteľov o všetkých prvkoch hospodárskej a menovej únie okrem bankovej únie a Európskeho mechanizmu pre stabilitu.

Lídri EÚ sa v máji zišli v Sofii (Bulharsko) na samite medzi EÚ a krajinami západného Balkánu. Pred samitom usporiadali lídri pracovnú večeru v súvislosti s Agendou lídrov, na ktorej bola diskusia venovaná digitálnym otázkam a výskumu a inováciám.

Hlavnou témou, o ktorej lídri rokovali v júni, bola migrácia. Dôležitou súčasťou programu bola aj bezpečnosť a obrana, budúci dlhodobý rozpočet EÚ (na obdobie 2021 – 2027), obchod, európsky semester, zdaňovanie digitálneho hospodárstva a inovácie a digitálna Európa. Na samite eurozóny lídri diskutovali o dokončení bankovej únie a budúcej úlohe Európskeho mechanizmu pre stabilitu. Európska rada (zasadnutie v zložení 27 členských štátov podľa článku 50) preskúmala stav pokroku pri rokovaniach o vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ a konštatovala, že od marcovej Európskej rady nedošlo k podstatnému pokroku v otázke návrhu dohody o vystúpení ani v otázke budúcich vzťahov.

Na neformálnom zasadnutí v Salzburgu v septembri sa lídri okrem vnútornej bezpečnosti zaradenej do Agendy lídrov zaoberali aj rokovaniami podľa článku 50. Posúdili taktiež uplatňovanie záverov o migrácii z júnovej Európskej rady.

V nadväznosti na septembrové neformálne zasadnutie sa v októbri lídri vrátili k otázkam vnútornej bezpečnosti a migrácie. V rámci vonkajších vzťahov riešili lídri vzťahy medzi EÚ a Afrikou, samit medzi EÚ a Ligou arabských štátov naplánovaný na február 2019, program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a prípravu na konferenciu Organizácie Spojených národov o zmene klímy v poľských Katoviciach. Lídri uskutočnili tiež diskusie o rokovaniach podľa článku 50 a o otázkach týkajúcich sa hospodárskej a menovej únie.

V novembri sa konalo mimoriadne zasadnutie Európskej rady (článok 50), aby sa lídrom EÚ27 umožnilo schváliť návrh dohody o vystúpení a politické vyhlásenie, ktoré stanovuje rámec pre budúce vzťahy medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom.

V decembri Európska rada diskutovala o budúcom dlhodobom rozpočte, migrácii, jednotnom trhu, zmene klímy, bezpečnosti a obrane, dezinformáciám, boji proti rasizmu a xonefóbii, dialógoch s občanmi a konzultáciách s občanmi, ako aj o príprave na strategický program. V rámci vonkajších vzťahov lídri riešili prípravu na samit medzi EÚ a Ligou arabských štátov, Rusko a dohodu o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a Japonskom. Konalo sa aj zasadnutie Európskej rady (článok 50) a samit eurozóny, na ktorom medzi hlavné prerokúvané otázky patril rozpočtový nástroj konvergencie a konkurencieschopnosti pre eurozónu a posilnenie medzinárodnej úlohy eura.

Rada Európskej únie

Funkciu rotujúceho predsedníctva Rady Európskej únie zastávalo v roku 2018 Bulharsko a Rakúsko. V priebehu prvého polroka sa Bulharsko sústredilo na migráciu, bezpečnosť, digitálne hospodárstvo, krajiny západného Balkánu a hospodársku a sociálnu súdržnosť. V druhej polovici roku 2018 sa rakúske predsedníctvo zameralo na migráciu, vnútornú bezpečnosť, subsidiaritu a digitalizáciu.

Európsky hospodársky a sociálny výbor a Európsky výbor regiónov

V roku 2018 sa Európsky hospodársky a sociálny výbor aktívne zapojil do rokovaní o budúcom dlhodobom rozpočte EÚ na obdobie 2021 – 2027, plenárnu rozpravu uskutočnil v septembri za účasti komisára Günthera Oettingera zodpovedného za rozpočet a zdroje a do rozpravy o európskej iniciatíve občanov. V máji sa konalo spomienkové plenárne zasadnutie Výboru na oslavu jeho 60. výročia a Výbor usporiadal každoročné dni občianskej spoločnosti zamerané na občianstvo, demokraciu a kultúru v digitalizovanej Európe.

V prvej polovici roku 2018 sa Európsky výbor regiónov zapojil do práce osobitnej skupiny pre subsidiaritu, proporcionalitu a pre scenár Menej, ale efektívnejšie“, ktorá prispieva k otázkam dôležitým pre miestne a regionálne orgány. Výbor pokračoval v sérií podujatí s účasťou verejnosti a v dialógoch s občanmi o budúcnosti Európy, ktoré vyvrcholili prijatím stanoviska o budúcnosti Európy, a v posilňovaní Združenia pre súdržnosť – koalície tých, ktorí veria, že politika súdržnosti EÚ musí byť aj naďalej pilierom budúcnosti EÚ. V novembri Výbor usporiadal tiež deviatu európsku konferenciu o komunikácii s verejnosťou, ktorá bola venovaná kampani pre Európu v príprave na voľby do Európskeho parlamentu v roku 2019.

Dokončenie programu lepšej právnej regulácie

Pracovný program Komisie na rok 2019

Európska komisia predložila v októbri pracovný program na rok 2019. Program stanovuje tri hlavné priority pre nadchádzajúci rok: dosiahnutie rýchlej dohody so spoluzákonodarcami o prerokovávaných legislatívnych návrhoch s cieľom dosiahnuť 10 politických priorít, prijatie obmedzeného počtu nových iniciatív na riešenie zostávajúcich výziev a v rámci plánu na samit v Sibiu 9. mája 2019 predloženie niekoľkých iniciatív s perspektívou budúcej Únie 27 členských štátov, čím sa posilnia základy silnej, zjednotenej a zvrchovanej Európy. Nové iniciatívy zahŕňajú také oblasti, ako je migrácia, posilnenie hospodárskej a menovej únie, zníženie napätia v globálnom systéme obchodovania, riešenie výziev pre právny štát a dokončenie dohody pre odchod Spojeného kráľovstva z EÚ.

Osobitná skupina pre subsidiaritu, proporcionalitu a pre scenár „Menej, ale efektívnejšie“

Osobitná skupina pre subsidiaritu, proporcionalitu a pre scenár „Menej ale efektívnejšie“ bola zriadená v roku 2017 s cieľom poskytnúť odporúčania týkajúce sa toho, ako lepšie uplatňovať zásady subsidiarity a proporcionality; určiť oblasti politiky, v ktorých by sa práca mohla opätovne delegovať alebo definitívne vrátiť do krajín EÚ a nájsť spôsoby, ako lepšie zapojiť regionálne a miestne orgány do tvorby a plnenia politík EÚ. Predsedal jej Frans Timmermans, prvý podpredseda Komisie, a zahŕňala predstaviteľov národných parlamentov a Výboru regiónov. Európsky parlament bol tiež vyzvaný, aby vymenoval zástupcov, ale rozhodol sa tak neurobiť.

Osobitná skupina vydala 10. júla záverečnú správu. Dospela v nej k záveru, že je potrebný nový spôsob práce zohľadňujúci subsidiaritu a proporcionalitu, aby sa miestnym a regionálnym orgánom a národným parlamentom umožnilo účinnejšie sa podieľať na tvorbe politiky EÚ a na príprave nových právnych predpisov. Podľa navrhnutého nového prístupu by sa subsidiarita a proporcionalita posudzovala dôslednejšie na všetkých úrovniach štátnej správy na základe „modelovej tabuľky“ – porovnateľnej s kontrolným zoznamom subsidiarity a proporcionality. Osobitná skupina neurčila žiadne právomoci alebo oblasti politiky, ktoré by sa mali opätovne s konečnou platnosťou, ako celok alebo čiastočne, delegovať na členské štáty.

Komisia v reakcii na správu osobitnej skupiny uverejnila 23. októbra správu Zásady subsidiarity a proporcionality: Posilnenie ich úlohy v tvorbe politiky EÚ. Komisia hodlá realizovať mnohé opatrenia uvedené v oznámení v rámci prebiehajúceho posudzovania svojho programu lepšej právnej regulácie, a správu o tom podá na jar 2019.

Práca na zjednodušení právnych predpisov

V súlade so záväzkom prijatým v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva Komisia predložila v novembri ročný prieskum úsilia, ktoré Únie vynaložila v roku 2018 s cieľom zjednodušiť právne predpisy, zabrániť nadmernej regulácii a znížiť regulačné zaťaženie. Táto práca sa uskutočňuje v rámci Programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti, ktorého cieľom je určiť príležitosti pre zjednodušenie právnych predpisov a zníženie zbytočných nákladov. Vždy, keď Komisia navrhne revíziu existujúcich právnych predpisov, skontroluje, či je možné ich zjednodušiť a odstrániť akékoľvek zbytočné náklady. Z prieskumu vyplynulo, že na základe Programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT) súčasná komisia uskutočnila viac ako 150 iniciatív zameraných na zjednodušenie právnych predpisov a zníženie zaťaženia. Nedávnym príkladom je návrh na zmenu súčasných pravidiel DPH, kde sa očakáva, že sa náklady malých podnikov na dodržiavanie súladu znížia o 11,9 miliárd EUR za rok na 56,1 miliárd EUR za rok, a že teda dôjde k 18-percentnému zníženiu v porovnaní so súčasným stavom.

Toto úsilie podporuje platforma REFIT (zložená zo skupiny zainteresovaných strán a orgánov štátnej správy), ktorá v roku 2018 vydala 31 stanovísk s odporúčaním, aby Komisia prijala opatrenia v oblastiach mimoriadne zaťažujúcich občanov a podniky.

Ďalšie dôležité iniciatívy na zjednodušenie boli uskutočnené v roku 2018 v súvislosti s budúcim dlhodobým rozpočtom EÚ (na obdobie 2021 – 2027). Nové programy uľahčia príjemcom podávať žiadosti a využiť možnosti financovania zo zdrojov EÚ.

Medziinštitucionálna dohoda o lepšej tvorbe práva

V rokoch 2016 a 2017 sa Európsky parlament, Rada a Európska komisia dohodli na dvoch spoločných vyhláseniach o legislatívnych prioritách EÚ. Zdôraznili 89 iniciatív, ktoré si v legislatívnom procese vyžadovali prednostné zaobchádzanie. Ide o potvrdenie spoločného záväzku troch inštitúcií, že dosiahnu významný pokrok a že iniciatívy podľa možnosti schvália do volieb do Európskeho parlamentu v máji 2019.

Európska komisia prijala do polovice roku 2018 všetky iniciatívy oznámené v spoločnom vyhlásení legislatívnych priorít. Z 89 iniciatív v spoločnom vyhlásení Európsky parlament a Rada do konca roku 2018 politicky dohodli alebo formálne prijali 61 iniciatív. Z 28 iniciatív, ktoré sa ešte posudzujú, je sedem na dobrej ceste k prijatiu do mája 2019. Zvyšných 21 iniciatív ešte možno odsúhlasiť do mája 2019, ak na to bude pevná politická vôľa spoluzákonodárcov.

Medziinštitucionálna dohoda o lepšej tvorbe práva priniesla väčšiu transparentnosť, zodpovednosť a právnu jasnosť v existujúcom systéme vykonávacích aktov (komitológia) a delegovaných aktov. V roku 2018 Európska komisia pokračovala v rokovaniach s Parlamentom a Radou o kritériách pre výber medzi vykonávacími a delegovanými aktmi a o uvedení existujúcich právnych predpisov do súladu so systémom, ktorý zaviedla Lisabonská zmluva – obidvoje dodržiavajú záväzky podľa Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva. Prebiehajú aj rokovania o ďalšom zlepšení systému komitológie. Cieľom všetkých týchto rokovaní je zvýšenie právnej stability a zníženie sporov v legislatívnych rokovaniach. Nový register delegovaných aktov, prvý skutočne medziinštitucionálny nástroj pre tvorbu práva, bol uvedený online 12. decembra 2017.

Monitorovanie uplatňovania práva EÚ

Účinné uplatňovanie práva je dôležité, aby sa zaručilo, že občania a podniky budú mať prospech z práva EÚ. Každý predpis, bez ohľadu na to, ako starostlivo sa navrhne a vypracuje, je len taký účinný ako jeho vykonávanie. Komisia preto venuje pozornosť nielen navrhovaniu nových právnych predpisov, ale aj zabezpečeniu, aby sa náležite uplatňovali a presadzovali.

Výročná správa za rok 2017 uverejnená 12. júla 2018 ukazuje mierne zníženie prípadov vo veci nesplnenia povinnosti, ktoré boli otvorené proti členským štátom (o 5,91 %) v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Medzi oblasti politiky, v ktorých bolo v roku 2017 začatých najviac prípadov vo veci nesplnenia povinnosti, patrila mobilita a doprava, životné prostredie a finančná stabilita, služby a kapitálové trhy.

Poskytnutie možnosti občanom vyjadriť svoj názor k tvorbe práva EÚ

Ako súčasť programu Komisie pre lepšiu právnu reguláciu boli ústredné internetové stránky pre konzultácie Vyjadrite svoj názor zlepšené, aby sa širokej verejnosti uľahčilo sledovať proces tvorby práva a prispievať k nemu.

Od spustenia internetových stránok v roku 2016 sa každoročný počet ich návštevníkov neustále zvyšoval a v roku 2018 dosiahol 500 000. S cieľom zhodnotiť prístup k „lepšej regulácii“ a posúdiť, ako dobre rôzne nástroje lepšej regulácie fungujú v praxi a prispievajú k dosiahnutiu svojich cieľov, Komisia začala verejnú konzultáciu od 17. júla do 23. októbra. Všetci občania a organizácie a orgány verejnej moci, ktorí majú záujem o tvorbu politiky alebo skúsenosti v nej, sú vítaní, aby k nej prispeli. Od všetkých členských štátov bolo zhromaždených viac ako 600 príspevkov. Tie boli dôkladne preskúmané a analyzované spolu s vkladom z cielených konzultácií inštitúcií a orgánov EÚ. Práca bude dokončená v prvej polovici roku 2019.

Zabezpečenie právneho štátu

Dodržiavanie zásad právneho štátu je základným prvkom demokracie a rešpektovania základných práv. Je však aj základnou zárukou fungovania Európskej únie – ako jednotného trhu a ako priestoru, kde sa právne predpisy uplatňujú jednotne a plnenie rozpočtu je správne, a ako priestoru, kde členské štáty a ich občania môžu v duchu vzájomnej dôvery pracovať spoločne v záujme našich spoločných cieľov.

Najväčším rizikom, keď sa znevažuje právny štát, je podkopanie vzájomnej dôvery: odmietnutie riadiť sa pravidlami zmlúv EÚ sa priamo dotýka samotnej podstaty solidarity, súdržnosti a vzájomného uznávania vnútroštátnych rozhodnutí.

V roku 2018 Komisia pokračovala v riešení problémov týkajúcich sa právneho štátu v niekoľkých členských štátoch, a to v Maďarsku a Poľsku. V tejto súvislosti sa Komisia musela uchýliť k použitiu postupu v prípade nesplnenia povinnosti a v prípade Poľska k použitiu ustanovení článku 7 Zmluvy o Európskej únii.

Komisia pokračovala aj v spoločnej práci s Bulharskom a Rumunskom v kontexte mechanizmu spolupráce a overovania.

Hlavnou inováciou v navrhnutom dlhodobom rozpočte je posilnenie prepojenia medzi financovaním zo zdrojov EÚ a právnym štátom. Dodržiavanie zásady právneho štátu je nevyhnutnou podmienkou riadneho finančného hospodárenia a účinnosti financovania EÚ. Komisia preto navrhuje nový mechanizmus na ochranu rozpočtu EÚ pred finančnými rizikami spojenými so všeobecnými nedostatkami v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v členských štátoch. Nové navrhnuté nástroje by Únii umožnili pozastaviť, znížiť alebo obmedziť prístup k financovaniu zo zdrojov EÚ spôsobom primeraným povahe, závažnosti a rozsahu nedostatkov právneho štátu.

Transparentnosť a zodpovednosť

Spoločný register transparentnosti

Kontakty so zainteresovanými stranami a občianskou spoločnosťou sú neoddeliteľnou súčasťou práce inštitúcií EÚ. Transparentnosť a zodpovednosť sú zároveň nevyhnutné na zachovanie dôvery európskych občanov v legitímnosť politických, legislatívnych a administratívnych postupov v Únii. Transparentnosť zastupovania záujmov je mimoriadne dôležitá, aby sa občanom umožnilo sledovať činnosti a potenciálny vplyv tých, ktorí sa snažia o vplyv v procese tvorby práva EÚ. Preto Komisia predložila návrh na zdokonalenie súčasného registra transparentnosti prostredníctvom novej medziinštitucionálnej dohody povinného charakteru, ktorá zahŕňa Európsky parlament, Komisiu a po prvý raz aj Radu Európskej únie. Rokovania s inými inštitúciami o tomto dokumente prebiehajú.

Nový kódex správania členov Komisie

Dňa 31. januára prijala Európska komisia nový kódex správania členov Európskej komisie. K novinkám patrí okrem iného predĺženie oznamovacej lehoty pre činnosti po skončení mandátu na dva roky (tri roky, pokiaľ ide o predsedu), prísnejšie pravidlá pre finančné záujmy komisárov, lepšie predchádzanie konfliktom záujmu a zvýšenú transparentnosť (napríklad, pokiaľ ide o uverejňovanie výdavkov komisárov na služobné cesty za každý druhý mesiac). Komisia tiež v duchu transparentnosti a zodpovednosti a podľa ustanovení nového kódexu správania bude uverejňovať výročné správy o jeho uplatňovaní.

Prístup k dokumentom

V októbri prijala Komisia správu za rok 2017 o prístupe k dokumentom. Správa ukazuje, že počet počiatočných žiadostí o prístup k dokumentom podaných podľa nariadenia (ES) č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom sa zvýšil takmer o 3 % (zo 6 077 žiadostí v roku 2016 na 6 255 v roku 2017) a počet opakovaných žiadostí o 1 % (z 295 v roku 2016 na 299 v roku 2017). Európska komisia zostáva zďaleka tou inštitúciou EÚ, ktorá vybavuje najväčší počet žiadostí o prístup k dokumentom.

To ukazuje, že občania EÚ a iní príjemcovia aktívne využívajú svoje právo prístupu k dokumentom, ktoré má Európska komisia. Požadované dokumenty boli v počiatočnom štádiu úplne alebo sčasti sprístupnené vo viac ako 82 % prípadov. Širší alebo dokonca úplný prístup bol poskytnutý v 46 % prípadov preskúmaných v štádiu opakovanej žiadosti. Komisia súčasne aktívne uverejňovala veľké množstvá dokumentácie a informácií na svojich webových stránkach a vo svojich rôznych verejných registroch, ktoré zahŕňali všetky oblasti činnosti EÚ.

Kontrola rozpočtu EÚ

Je zavedený rámec kontroly a výkonnostný rámec, ktorý poskytuje primerané záruky, že finančné prostriedky EÚ sa vynakladajú v súlade s príslušnými pravidlami, a neustále prebieha práca s cieľom zabezpečiť, aby sa prijímali opatrenia na zamedzenie chybám, ich zistenie a opravu, čo zvyšuje zameranie na dosiahnutie výsledkov.

V apríli 2018 Európsky parlament v nadväznosti na kladné odporúčanie Rady definitívne schválil spôsob, akým Komisia plnila rozpočet v roku 2016. Ročný postup udelenia absolutória umožňuje Parlamentu a Rade vyžadovať politickú zodpovednosť od Komisie za plnenie rozpočtu a udržovať demokratickú kontrolu nad riadnym hospodárením s peniazmi daňových poplatníkov.

V júli predložila Komisia integrovaný balík finančného vykazovania o rozpočte EÚ za rok 2017, ktorý zhromažďuje všetky dostupné informácie o plnení, výkonnosti, výsledkoch, správnom finančnom riadení a ochrane rozpočtu EÚ. Správy preukázali, že rozpočet EÚ priniesol výsledky v súlade s prioritami Komisie a riadne sa plnil.

V roku 2018 Komisia dosiahla značný pokrok pri zriaďovaní Európskej prokuratúry, ktorá bude mať právomoc vyšetrovať a stíhať trestné činy, ktoré sa dotýkajú rozpočtu EÚ vo 22 zúčastnených členských štátoch, a očakáva sa že do konca roku 2020 bude uvedená do činnosti.

Európsky dvor audítorov vystavil v októbri už jedenásty rok po sebe kladné hodnotenie ročnej účtovnej závierky EÚ a potvrdil, že poskytuje pravdivý a verný obraz účtovníctva EÚ. Okrem toho zistil menej chýb vo výdavkových oblastiach v porovnaní s predchádzajúcimi štyrmi rokmi. V prípade viacej ako polovice výdavkov EÚ nedosiahla miera chybovosti ani úroveň, ktorú Európsky dvor audítorov považuje za podstatnú. Na strane príjmov rozpočtu sa nezistili žiadne chyby.

Národné parlamenty

Obidve výročné správy za rok 2017 o subsidiarite a proporcionalite a o vzťahoch Komisie s národnými parlamentmi boli uverejnené 23. októbra spolu s oznámením Komisie o zásadách subsidiarity a proporcionality.

Národné parlamenty predložili počas roku 2018 celkovo 570 stanovísk vrátane 37 odôvodnených stanovísk v rámci postupu kontroly dodržiavania zásady subsidiarity, v ktorých tvrdili, že legislatívne akty predložené Komisiou neboli v súlade so zásadou subsidiarity. Komisia pokračovala v intenzívnom politickom dialógu s národnými parlamentmi. Predovšetkým sa komisári v priebehu roku 140-krát stretli s národnými parlamentmi, a to buď počas návštev členských štátov, alebo keď poslanci parlamentov navštívili Brusel. Členovia Komisie sa zúčastnili aj na rôznych medziparlamentárnych zasadnutiach a iných akciách, na ktorých sa stretli s poslancami národných parlamentov.

Európsky ombudsman

Vyšetrovania európskeho ombudsmana týkajúce sa údajného pochybenia v inštitúciách a orgánoch Európskej únie zahŕňali okrem iného otázky týkajúce sa kódexu správania členov Komisie, najmä činnosti po skončení mandátu, vymenovania osobitných poradcov Komisie a transparentnosti medzinárodných rokovaní. Riešili sa aj osobitné témy, ako sú otázky týkajúce sa výziev na predkladanie ponúk, zmluvy, oneskorené platby, individuálne záležitosti týkajúce sa zamestnancov a prístup k dokumentom. V roku 2018 bolo vyše 97 % zo všetkých 229 rozhodnutí a odporúčaní, ktoré vydal európsky ombudsman, uzatvorených bez toho, aby boli zistené pochybenia.

Európska iniciatíva občanov

V roku 2018 Komisia zaregistrovala sedem nových iniciatív občanov.

Druhá 3-ročná správa o uplatňovaní nariadenia o európskej iniciatíve občanov bola uverejnená 28. marca 2018 a uvádzala aktuálny stav tohto nástroja, t. j. hlavné problémy, pred ktorými stoja zainteresované strany, ale tiež zlepšenia, ktoré už zaviedla alebo navrhla Komisia vo svojom návrhu nového nariadenia prijatom 13. septembra 2017.

Pri príležitosti Dňa európskej iniciatívy občanov 2018, ktorý 10. apríla usporiadal Európsky hospodársky a sociálny výbor, Komisia začala trojročnú komunikačnú kampaň o európskej iniciatíve občanov. Pozostávala väčšinou z kampaní sociálnych médií založených na krátkych videách a z akcií v členských štátoch zacielených na potenciálnych mienkotvorcov.

Dňa 22. mája bolo spustené fórum európskej iniciatívy občanov. Fórum je online platforma spolupráce, ktorá podporuje občanov zainteresovaných na začatí iniciatívy alebo tých, ktorí už koordinujú iniciatívu predvádzaním najlepších postupov, pomocou v hľadaní partnerov v iných krajinách alebo poskytovaním nezávislého poradenstva odborníkmi.

Európsky parlament a Rada dosiahli 12. decembra politickú dohodu o reforme európskej iniciatívy občanov na základe návrhu Komisie prijatého v roku 2017.

Dialógy s občanmi a konzultácie s občanmi

Dialógy s občanmi

Od roku 2015 sa uskutočnilo takmer 1 300 dialógov s občanmi vo viacej ako 400 mestách a veľkomestách v celej EÚ. Počet dialógov sa značne zvýšil po uverejnení Bielej knihy o budúcnosti Európy v roku 2017. Aby sa udržala dynamika, Komisia oznámila vo februári 2018 zámer dosiahnuť cieľ 1 000 dialógov s občanmi.

Predseda Juncker a pán Winfried Kretschmann, predseda vlády Bádenska Württemberska, diskutovali 1. októbra 2018 v nemeckom Freiburgu v rámci tisíceho dialógu s občanmi od začiatku mandátu Komisie.

V roku 2018 sa uskutočnilo 833 dialógov s občanmi v 27 členských štátoch, na ktorých sa zhromaždilo viac ako 70 000 ľudí. Od roku 2015 diskutovalo 160 000 ľudí o otázkach, ktoré sú pre nich dôležité, s predsedom a podpredsedom Komisie, komisármi, úradníkmi EÚ, členmi Európskeho parlamentu a národnými politikmi. Dopad už možno vidieť v práci Komisie a iných inštitúcií. Napríklad návrh Komisie na nový dlhodobý rozpočet a následné rozpravy medzi spoluzákonodárcami odrážajú priority a ambície, ktoré občania vyjadrili počas diskusií o Bielej knihe.

Európska komisia rozvíja nové formy dialógov s občanmi vrátane cezhraničných akcií s občanmi z dvoch alebo troch členských štátov, živých dialógov s užívateľmi platforiem sociálnych médií, seminárov s občanmi, na ktorých občania diskutujú celý deň a po ktorých nasleduje dialóg, a nových partnerstiev s inými inštitúciami a členskými štátmi.

Prvý nadnárodný dialóg sa uskutočnil v pohraničných mestách v roku 2018 s občanmi z Malty a Talianska, Nemecka a Holandska a Nemecka a Poľska. V apríli 2018 Európsky parlament a Komisia usporiadali spoločný dialóg s občanmi v slovinskom Blede. Inštitúcie zastupovali europoslanci Franc Bogovič a Tibor Szanyi a komisárka Violeta Bulc a komisár Phil Hogan. Verejnosť diskutovala o otázkach vrátane rozvoja vidieka a inteligentných obcí, prepojenia a spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Diskusia o budúcnosti Európy

V roku 2018 sa diskusia o budúcnosti Európy zintenzívnila. Konečným cieľom diskusie je vypočuť si všetky názory a myšlienky z celej Európy a každý hlas sa počíta. Preto sa Európska komisia zamerala na nadväzovanie kontaktov rôznymi spôsobmi a na vytváranie partnerstiev so všetkými ostatnými inštitúciami a členskými štátmi, ktoré sa chcú zúčastniť. Na výzvu odpovedali mnohí. Európsky parlament začal sériu náročných diskusií o budúcnosti Európy s hlavami členských štátov alebo predsedami vlád a Európsky výbor regiónov priviedol diskusiu do európskych regiónov, miest a obcí prostredníctvom kampane Úvahy o Európe.

V nadväznosti na iniciatívy francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a iných vedúcich predstaviteľov súhlasilo 27 členských štátov v marci so spoločným rámcom konzultácií s občanmi o budúcnosti Európy na základe skúseností Európskej komisie.

Európska komisia s cieľom podporiť tento proces vytvorila v máji 2018 partnerstvo s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom vo výnimočnom projekte participatívnej demokracie. Panel občanov zložený z 96 ľudí z 27 členských štátov vybrala nezávislá agentúra pre prieskum verejnej mienky tak, aby odrážal rozdielnosť sociálno-ekonomických prostredí a stanovísk k EÚ. Počas vyše dvoch dní diskutovali v máji a navrhli súbor otázok, ktoré sa položia Európanom.

Tento dotazník bol základom pre online konzultáciu, v rámci ktorej sa všetkých Európanov pýtali, akým smerom chcú, aby sa v budúcnosti uberala Únia. Do konca roku 2018 bolo prijatých viac ako 77 000 príspevkov. Väčšina z nich obsahuje kvalitatívne pripomienky a názory popri „uzatvorených“ otázok, ktoré sa sústreďujú na určité kľúčové problémy budúcnosti Európy.

Online konzultáciu doplnil osobitný prieskum Eurobarometra o budúcnosti Európy uskutočnený od 24. októbra do 7. novembra s reprezentatívnou vzorkou 27 339 občanov EÚ.

Očakávania občanov

Dialógy majú napriek rozdielnosti svojich foriem a účastníkov tendenciu sústreďovať sa okolo určitých opakujúcich sa tém. Účastníci majú celkove sklon vnímať Európsku úniu pozitívne. Európu považujú za kľúčovú pre riešenie problémov. Existujú aj obavy a sklamania. Často sa kladie otázka, kto by mal čo robiť. Občania majú sklon myslieť si, že kľúčové výzvy možno efektívnejšie riešiť spojenou činnosťou na európskej a vnútroštátnej úrovni. Prikláňajú sa vo veľkej miere k väčšej harmonizácie na európskej úrovni, napríklad pokiaľ ide o e životné prostredie a bezpečnosť potravín. Väčšina však očakáva tiež reformy a vyžaduje ich, aby sa zvýšila efektívnosť a transparentnosť Únie.

Viac informácií o obsahu a výsledkoch dialógov s občanmi a diskusií o budúcnosti Európy je v správe o pokroku v oblasti dialógu a konzultácií s občanmi, ktorú Komisia predložila 11. decembra 2018 Európskej rade.