8.11.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 285/7


Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 11. septembra 2008 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hoge Raad der Nederlanden – Holandsko) – D. M. M. A. Arens Sikken/Staatssecretaris van Financiën

(Vec C-43/07) (1)

(Voľný pohyb kapitálu - Články 73b a 73d Zmluvy ES (teraz články 56 ES a 58 ES) - Vnútroštátna právna úprava týkajúca sa dedičskej dane a dane z prechodu, ktorá nestanovuje pri výpočte uvedených daní odpočítanie dlhov z finančného vyrovnania za zvýšenie dedičského podielu vyplývajúceho zo závetnej dohody rodičov o rozdelení dedičstva, ak osoba, ktorej majetok je predmetom dedenia, nemala v čase svojej smrti bydlisko v členskom štáte, kde sa nachádza nehnuteľný majetok, ktorý je predmetom dedenia - Obmedzenie - Odôvodnenie - Absencia - Neexistencia dvojstrannej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia - Dôsledky daňovej úľavy zamedzujúcej dvojité zdanenie, ktorá je menšia v členskom štáte bydliska uvedenej osoby, na obmedzenie voľného pohybu kapitálu)

(2008/C 285/10)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Hoge Raad der Nederlanden

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: D. M. M. A. Arens Sikken

Žalovaný: Staatssecretaris van Financiën

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Hoge Raad der Nederlanden – Výklad článkov 56 ES a 58 ES – Vnútroštátna právna úprava týkajúca sa výpočtu dedičskej dane z nehnuteľností, ktorá neumožňuje odpočítať z hodnoty nehnuteľnosti dlhy spojené s rozdelením dedičstva v prípade, že poručiteľ mal v čase svojej smrti bydlisko v inom členskom štáte – Metóda porovnania použiteľná na určenie výšky dedičskej dane v prípade, ak by poručiteľ mal v čase svojej smrti bydlisko v členskom štáte, kde sa nachádza nehnuteľnosť – Dvojstranná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia

Výrok rozsudku

1.

Články 73b a 73d Zmluvy ES (teraz články 56 ES a 58 ES) sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, týkajúcej sa výpočtu dedičskej dane a dane z prechodu nehnuteľného majetku nachádzajúceho sa v členskom štáte, ktorá pri výpočte uvedených daní nestanovuje odpočítateľnosť dlhov z finančného vyrovnania za zvýšenie dedičského podielu vyplývajúceho zo závetnej dohody rodičov o rozdelení dedičstva, ak osoba, ktorej majetok je predmetom dedenia, nemala v čase svojej smrti bydlisko v tomto štáte, ale v inom členskom štáte, hoci táto odpočítateľnosť je stanovená pre prípad, ak táto osoba mala v tom istom čase bydlisko v štáte, kde sa nachádza nehnuteľný majetok, ktorý je predmetom dedenia, pokiaľ taká právna úprava uplatňuje progresívnu sadzbu dane a nezohľadnenie uvedených dlhov v spojení s touto progresívnou sadzbou by mohlo viesť k vyššiemu daňovému zaťaženiu dedičov, ktorí sa nemôžu dovolávať takej odpočítateľnosti.

2.

Odpoveď daná v bode 1 výroku tohto rozsudku nie je ovplyvnená okolnosťou, že právna úprava členského štátu, v ktorom mala osoba, ktorej majetok je predmetom dedenia, v čase svojej smrti bydlisko, jednostranne stanovuje možnosť poskytnutia daňovej úľavy z dôvodu dedičskej dane platenej v inom členskom štáte z nehnuteľného majetku nachádzajúceho sa na území tohto iného štátu.


(1)  Ú. v. EÚ C 69, 24.3.2007.