7.2.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 31/32


Stanovisko Výboru regiónov na tému „Oznámenie Komisie o sociálnom programe“

(2006/C 31/08)

VÝBOR REGIÓNOV,

so zreteľom na oznámenie Komisie o sociálnom programe, KOM(2005) 33 v konečnom znení,

so zreteľom na rozhodnutie Európskej komisie prekonzultovať túto tému s VR v súlade s prvým odsekom článku 265 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na rozhodnutie svojho predsedu z 20. januára 2005 poveriť komisiu pre hospodársku a sociálnu politiku vypracovaním stanoviska na túto tému,

so zreteľom na návrh Zmluvy o Ústave pre Európu a obzvlášť články III-117 a III-209 až III-219,

so zreteľom na Bielu knihu o európskom riadení z roku 2001, KOM (2001) 428 v konečnom znení,

so zreteľom na skupinu na vysokej úrovni pre budúcnosť sociálnej politiky v rozšírenej Európskej únii, zamestnanosť a sociálne veci, máj 2004,

so zreteľom na správu „Zamestnanosť, zamestnanosť, zamestnanosť. Vytvoriť viac pracovných miest v Európe“ špecializovanej pracovnej skupiny pre zamestnanosť, ktorej predsedal Wim Kok, november 2003,

so zreteľom na publikáciu „The Economic Cost of Non-Lisbon. A survey of the literature on the economic impact of Lisbon-type reforms“, European Economy, Occasional Papers č. 15, marec 2005,

so zreteľom na stanovisko VR z 23. februára 2005 na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom sociálnom fonde“ a „Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady ustanovujúceho program Spoločenstva v oblasti zamestnanosti a sociálnej solidarity – PROGRESS“ (CdR 240/2004),

so zreteľom na stanovisko VR z 23. februára 2005 na tému „Oznámenie Komisie o sociálnej dimenzii globalizácie – príspevok politiky EÚ k rozširovaniu výhod na všetkých“ (CdR 328/2004),

so zreteľom na stanovisko VR z 29. septembra 2004 na tému „Oznámenie Komisie: Zvýšiť mieru zamestnanosti starších pracovníkov a oddialiť odchod z trhu práce“ (CdR 151/2004) (1)

so zreteľom na stanovisko VR z 22. apríla 2004 na tému „Spoločná správa o sociálnom začlenení zhrňujúca výsledky prieskumu národných plánov činnosti pre sociálne začlenenie (2003-2005)“ (CdR 21/2004) (2),

so zreteľom na uznesenie Výboru regiónov „Obnovenie dynamiky Lisabonskej stratégie“ z 24. februára 2005 (CdR 518/2004 fin),

so zreteľom na svoj návrh stanoviska (CdR 80/2005 rev.1), prijatý 3. mája 2005 komisiou pre hospodársku a sociálnu politiku (spravodajkyňa: pani Linetta Serri, členka mestskej rady, Armungia, (IT-SES),

prijal na svojom 60. plenárnom zasadnutí 6. a 7. júla 2005 (schôdzi 6. júla) nasledujúce stanovisko:

1.   Pripomienky Výboru regiónov

VÝBOR REGIÓNOV

1.1

sleduje s veľkým potešením záväzok realizovať nový sociálny program na obdobie rokov 2005-2010, plne sa stotožňuje s jeho cieľmi a kladne hodnotí vytýčené stratégie a škálu nástrojov stanovených na ich uskutočnenie, zhrnutých mottom „sociálna Európa vo svetovej ekonomike: pracovné miesta a príležitosti pre všetkých“,

1.2

osobitne oceňuje skutočnosť, že sa napriek spomaleniu európskeho rastu a napriek neuspokojujúcim výsledkom dosiahnutým doteraz pri implementácii Lisabonskej stratégie, opätovne predkladajú v oblasti sociálnej politiky tie isté ciele spomínaného programu zamerané na uprednostňovanie sociálneho rozmeru hospodárskeho rastu a že sa znovu zavádza európsky sociálny model, ktorý je založený, ako to potvrdila Európska rada v Barcelone v roku 2002, na „dobre fungujúcej ekonomike, vysokej miere sociálnej ochrany, vysokom stupni vzdelania a sociálnom dialógu“,

1.3

schvaľuje princípy, na ktorých sa zakladá sociálny program, a to konkrétne integrovaný prístup, propagáciu kvality zamestnanosti, modernizáciu systémov zabezpečenia, zohľadnenie „ceny za nedostatok sociálnej politiky“,

1.4

zisťuje však, že vytýčené ciele zostávajú v niektorých prípadoch všeobecné a vyžadujú si presnejšie formulovanie, pokiaľ ide o definíciu implementačných nástrojov, ktoré treba používať a termínov, ktoré treba stanoviť,

1.5

súhlasí s tým, že sa musí počítať s princípom „ceny za nedostatok sociálnej politiky“, keďže sociálna politika môže prispieť k realizácii tak sociálnych ako aj hospodárskych cieľov. Neslúži len na zníženie sociálnej vylúčenosti, ale môže prispieť i k dosahovaniu lepších hospodárskych výsledkov tým, že zvyšuje napríklad schopnosť adaptácie ekonomiky na zmeny v medzinárodnom kontexte. Nedostatok alebo neprimeranosť sociálnych politík má v skutočnosti negatívne dôsledky pre potenciálny hospodársky rast,

1.6

napriek vyššie uvedenému celkovo kladnému posudku vyjadruje poľutovanie, že v sociálnom programe nebola explicitne spomenutá úloha a zodpovednosti regionálnych a miestnych orgánov, predovšetkým vzhľadom na to, že do ich pôsobnosti spadá vo väčšine európskych štátov definovanie fungovania sociálnych politík a ich implementácia,

1.7

nazdáva sa v tejto súvislosti, že aktívne zapojenie miestnych a regionálnych orgánov a ich následných aktivít do rámca uplatňovania princípu subsidiarity stanoveného návrhom Zmluvy o Ústave pre Európu a usmerneniami Bielej knihy o európskom riadení z roku 2001 (oznámenie Komisie „Trvalý a systematický dialóg so združeniami územných samospráv o vypracovávaní politík“) budú jednou z podmienok úspechu pri realizácii sociálneho programu,

1.8

vyslovuje želanie, aby sa práve prostredníctvom inštitúcií blízkych k občanovi pracovalo na preklenutí priepasti a nerovností medzi jednotlivými členskými štátmi a šírení európskeho sociálneho modelu v jeho najlepších podobách, sledujúc pritom skôr najlepšie osvedčené postupy než prispôsobenie sa situáciám v členských štátoch so zaostalejšími sociálnymi politikami.

O stratégiách, cieľoch, nástrojoch a návrhoch Komisie

2.   Odporúčania Výboru regiónov

Budovanie dôvery

VÝBOR REGIÓNOV

2.1

uvedomujúc si, že Európa prechádza obdobím, keď sú jej občania veľmi znepokojení (spomalenie rastu, zníženie kúpnej sily, starnutie obyvateľstva, pociťovanie nie popredného postavenia EÚ na medzinárodnej scéne, ťažkosti systémov sociálneho zabezpečenia a pretrvávanie vrstiev chudoby a sociálneho a hospodárskeho vylúčenia vyvolávajú pocity strachu a obranné postoje, živiac tak staré a nové lokálpatriotické formy egoizmu), Výbor súhlasí s názorom, že budovanie dôvery musí byť základným prvkom európskej sociálnej stratégie,

2.2

pokladá za dôležité zasiahnuť ráznym spôsobom, a to šírením správnych informácií, ktoré by reagovali na obavy občanov v starých i nových členských štátoch,

2.3

upozorňuje popri snahe o lepšiu komunikáciu na nevyhnutnosť sledovať podstatné ciele a dosiahnuť okamžite vnímateľné zlepšenie pracovných a životných podmienok. Tieto ciele sa musia prispôsobiť rôznym podmienkam a prioritám jednotlivých členských štátov a musia výraznou mierou zaangažovať regionálne a miestne orgány.

3.   Nástroje

VÝBOR REGIÓNOV

3.1

sa nazdáva, že stanovená škála nástrojov (legislatíva, sociálny dialóg, finančné nástroje) by mala byť bez ostychu plne využívaná na potláčanie rozšírenej nedôvery,

3.2

vyzdvihuje pokrok dosiahnutý vložením všeobecnej sociálnej klauzuly (článok III-117) do návrhu Zmluvy o Ústave, v zmysle ktorej bude sociálna dimenzia v budúcnosti zohľadňovaná vo všetkých politikách Spoločenstva,

3.3

kladne hodnotí doplňujúci charakter sociálneho programu, Lisabonskej stratégie a stratégie trvalo udržateľného rozvoja, ktorý musí pôsobiť medzi všetkými politikami Spoločenstva. Tento integrovaný prístup povedie k skutočnému pokroku v sociálnej politike a politike zamestnanosti, ak nástroj na hodnotenie vplyvu vypracovaný Komisiou zohľadní uplatňovanie princípu subsidiarity, na základe ustanovení návrhu Zmluvy o Ústave,

3.4

vyzýva Komisiu, aby uplatňovala otvorenú metódu koordinácie, rozšírenú o súčasný postup výlučne medzivládneho konania, prostredníctvom zapojenia miestnych a regionálnych orgánov, ktoré budú hlavnými protagonistami pri spravovaní finančných nástrojov tohto programu predovšetkým prostredníctvom kapitol „Zbližovanie (konvergencia)“ a „Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť“,

3.5

pokladá za nevyhnutné, aby sa rozhodne postupovalo smerom ku všeobecnému prijatiu acquis communautaire, trvajúc na tom, aby všetky legislatívy členských štátov postupne absorbovali európske princípy a minimálne legislatívne predpisy s cieľom preklenúť priepasť a nerovnosti medzi jednotlivými členskými štátmi,

3.6

domnieva sa, že rok po pristúpení nových členských štátov je vhodné, aby Komisia pristúpila k bilancii obmedzenia prístupu pracovníkov nových členských štátov na trh práce v „starých“ členských štátoch Európskej únie. Bolo by obzvlášť zaujímavé preskúmať štrukturálny dosah tohto obmedzenia na stav pracovných vzťahov,

3.7

domnieva sa, že obmedzenie prístupu pracovníkov nových členských štátov na trh práce v „starých“ členských štátoch EÚ ako aj prebiehajúca diskusia o návrhu Komisie k smernici pre služby na vnútornom trhu poukazujú na potrebu revízie smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb.

4.   Tri podmienky úspechu pre zvyšovanie dôvery

VÝBOR REGIÓNOV

4.1

uznáva význam nového medzigeneračného prístupu zameraného na poskytnutie väčších a lepších vyhliadok pre mladých ľudí. Zvyšovanie dôvery a nové impulzy Lisabonskej stratégie nemôžu obísť ústredné postavenie, ktoré patrí mladým. V tejto súvislosti odkazuje na svoje stanovisko (EDUC 37, 2004) k návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o vytvorení programu MLÁDEŽ V AKCII (YOUTH IN ACTION) na obdobie 2007-2013,

4.2

vyslovuje svoj súhlas s intenzívnou diskusiou o Zelenej knihe o medzigeneračnom rozmere v roku 2005,

4.3

konštatuje, že intenzívna diskusia o starnutí obyvateľstva a o reforme dôchodkového zabezpečenia musí byť sprevádzaná dôkladným zhodnotením a zohľadnením prebiehajúcich procesov úpadku, pokiaľ ide o situáciu mládeže v oblasti istoty príjmov a perspektív v oblasti zamestnanosti a povolania. Bez toho, aby sa zanedbávali pretrvávajúce problémy starších občanov, treba venovať pozornosť – prostredníctvom integrovaného prístupu – aj situácii ostatných sociálnych vrstiev, ktorým hrozí vylúčenie zo spoločnosti,

4.4

víta s veľkým potešením myšlienku medzigeneračného partnerstva, ktoré by na jednej strane dokázalo oceniť a zhodnotiť skúsenosti starších osôb, pričom by sa im zaručilo pretrvávanie medzi aktívnym obyvateľstvom a ktoré by na druhej strane umožnilo začlenenie mladších osôb. Vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby urýchlila pristúpila k pokusom, šíreniu osvedčených postupov a konkrétnym iniciatívam na uľahčenie stretnutí medzi generáciami,

4.5

prisudzuje v zhode s oznámením Komisie veľkú dôležitosť partnerstvu na všetkých úrovniach, hlavnému nástroju na vybudovanie toho sociálneho kapitálu, ktorý sa dnes zdá byť nahlodaný pretrvávaním slabého ekonomického rastu a pomalosťou pri realizácii lisabonských cieľov, v prvom rade dôstojnej práce pre všetkých európskych občanov,

4.6

zdôrazňuje potrebu konkrétnych akcií v oblastiach, kde má partnerstvo v praktickej podobe z historických a socio-ekonomických dôvodov menšie tradície a skúsenosti,

4.7

plne súhlasí s dôležitosťou vonkajšej dimenzie EÚ. Európa môže a musí zohrávať aktívnu úlohu na medzinárodnej scéne, predovšetkým na presadzovanie „dôstojnej“ práce pre všetkých, na garantovanie rovnakých pravidiel v obchodovaní a medzinárodnej výmene, ale aj na zachovanie a podporu európskeho sociálneho modelu s jeho ideami ľudskej dôstojnosti, sociálnej spravodlivosti a solidarity v globalizovanej ekonomike,

4.8

je presvedčený, že musia byť splnené aspoň dve ďalšie podmienky, aby dôvera občanov mohla úspešne vzrastať: i) občania si musia plne uvedomovať príležitosti, ktoré im Európa poskytuje; ii) musia disponovať nástrojmi, napr. ovládať cudzie jazyky, na využívanie týchto možností. Výbor vyzýva Európsku komisiu, aby popri ostatných podmienkach kládla dôraz aj na tieto dve.

5.   Dve oblasti priorít: smerom k úplnej zamestnanosti

VÝBOR REGIÓNOV

5.1

sa plne stotožňuje so stratégiou udržať na centrálnej pozícii medzi cieľmi sociálneho programu zamestnanosť, jej kvantitu i kvalitu. Zamestnanosť so štyrmi prioritami navrhnutými v „Kokovej správe“ zostáva hlavným prostriedkom pre boj proti sociálnej vylúčenosti a pre presadzovanie trvalého a udržateľného ekonomického rastu,

5.2

je priaznivo naklonený vypracovaniu Zelenej knihy o vývoji pracovného práva. Všeobecná expanzia nových foriem práce si nevyhnutne vyžaduje prispôsobenie legislatívnych nástrojov pracovného práva,

5.3

nazdáva sa, že v tejto oblasti treba podniknúť kroky, aby sa predišlo tomu, že flexibilita zamestnanosti, ktorá je nevyhnutnou podmienkou pre modernizáciu trhu práce a pre konkurencieschopnosť, povedie k zhoršeniu podmienok, pokiaľ ide o istotu pracujúcich a k zvýšeniu rizika ich sociálneho vylúčenia,

5.4

nazdáva sa, že sociálny dialóg zostane v tomto ohľade základným nástrojom, ktorý treba každopádne využívať a posilniť, na presadzovanie a umožnenie zmien, na ich riadenie a na to, aby boli sociálne spravodlivé,

5.5

oceňuje zámer Komisie navrhnúť novú stratégiu, pokiaľ ide o zdravie a bezpečnosť na pracoviskách, zameranú na zaistenie prevencie, zdravia a bezpečnosti pracujúcich,

5.6

so záujmom sleduje vyhliadku európskeho trhu práce. Vyslovuje však želanie, aby nešlo výlučne o umožnenie pohybu pracujúcich medzi členskými štátmi, ale aby sa skôr snažilo o rozšírenie platnosti tých pravidiel a legislatívnych predpisov, ktoré upravujú fungovanie trhu práce a dokážu zlúčiť maximálnu mieru záruk s čo najväčšou účinnosťou a produktivitou,

5.7

domnieva sa, že v tejto súvislosti môžu byť užitočné nadnárodné kolektívne zmluvy,

5.8

je rovnako priaznivo naklonený presadzovaniu sociálnej zodpovednosti spoločností,

5.9

je rovnako priaznivo naklonený presadzovaniu lepšej a účinnejšej koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia.

6.   Smerom k súdržnejšej spoločnosti

VÝBOR REGIÓNOV

6.1

uznáva, že modernizácia sociálnej ochrany, predovšetkým jej finančnej udržateľnosti, je kľúčovou zložkou priebežného hodnotenia v polovici obdobia Lisabonskej stratégie. Opakovane však pripomína, že táto „modernizácia“ musí byť uskutočňovaná v rámci trvalého cieľa, ktorým je súdržnejšia spoločnosť a rovnosť možností pre všetkých,

6.2

pokiaľ ide o vyššie uvedené, nazdáva sa, že miestne a regionálne orgány musia byť vyzvané, aby zastávali ústredné postavenie v tomto procese modernizácie a otvorená metóda koordinácie (OMK) musí byť rozšírená až na úroveň vnútroštátnych územných celkov,

6.3

súhlasí s návrhmi racionalizácie OMK prostredníctvom jednotného zoznamu spoločných cieľov v oblastiach začlenenia do spoločnosti, dôchodkov a zdravia,

6.4

víta v plnom rozsahu cieľ boja proti chudobe a presadzovania sociálneho začlenenia,

6.5

pokladá za veľmi dôležitú iniciatívu Spoločenstva týkajúcu sa predpisov o poskytnutí minimálneho príjmu všetkým občanom a vyzýva Komisiu, aby podnikla konkrétne kroky na porovnanie rôznych skúseností na úrovní štátov a regiónov, podporujúc výmenu a šírenie osvedčených postupov a komparatívnu analýzu príslušných legislatív,

6.6

je priaznivo naklonený vyhláseniu Európskeho roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (2010). Vyjadruje však svoje obavy, že iniciatívy tohto druhu (ako ostatné „európske roky“ plánované v oznámení Komisie, ktoré majú byť vyhlásené odteraz do roku 2010) sa nemôžu a nemali by sa obmedzovať na nadobudnutie výlučne oslavného charakteru, ale musia byť sprevádzané posilnením konkrétnych krokov, ktoré treba podniknúť,

6.7

plne sa stotožňuje s cieľom boja proti diskriminácii a presadzovania práva menšín prostredníctvom opatrení aj legislatívneho charakteru,

6.8

podporuje návrh na založenie Európskeho rodového inštitútu (inštitútu pre rovnosť pohlaví). Napriek tomu by sa mali zlepšiť ostatné už existujúce nástroje, aby efektívnejšie prispievali k vyhodnocovaniu skúseností a zavádzaniu osvedčených postupov uplatňovaných v jednotlivých európskych krajinách,

6.9

zdôrazňuje potrebu lepším spôsobom sformulovať cieľ boja proti diskriminácii tým, že sa stanovia konkrétne kroky a opatrenia pre jednotlivé situácie: už spomínaný cieľ rovnosti príležitostí mužov a žien má nepochybne historické pozadie a zahŕňa osobitné problematiky, ktoré sa nedajú zredukovať na najvšeobecnejšiu otázku práv menšín, ktoré sú mimochodom vnímané rozličným spôsobom v rôznych častiach Únie,

6.10

súhlasí so záväzkom vypracovať osobitné oznámenie o sociálnych službách všeobecného záujmu (SSVZ) a vyslovuje hlavne želanie, aby táto iniciatíva prispela k objasneniu terajšej legislatívnej neistoty. Pripomína prvoradú úlohu miestnych a regionálnych orgánov v sektore SSVZ a potrebu primerane ich podporovať, aby bola naďalej zaručená dostupnosť a univerzálnosť. Požadovaná mobilita osôb v Únii si vyžaduje, aby všetky členské štáty podnikali významné kroky v tejto oblasti koordinovaným spôsobom. V tomto zmysle oceňuje zámer Komisie udeliť za určitých podmienok výnimku z oznamovacej povinnosti štátnej pomoci pre niektoré sektory sociálnych služieb, ak napr. nemocnice a sociálne ubytovanie.

7.   Závery

VÝBOR REGIÓNOV

nabáda Komisiu, aby náležitým spôsobom zohľadnila skutočnú úlohu a zodpovednosť, ktorú majú regionálne a miestne orgány v rozličných sektoroch obsiahnutých v sociálnom programe, v súlade s princípom subsidiarity Zmluvy o Ústave a opakovane pripomína, že toto je správna cesta na vybudovanie Európy patriacej občanom, vzoru súdržnosti a solidarity v procese s cieľom vytvoriť z Únie najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu ekonomiku na svete založenú na poznatkoch.

V Bruseli 6. júla 2005

Predseda

Výboru regiónov

Peter STRAUB


(1)  Ú. v. EÚ C 43 z 18.2.2005, s. 7

(2)  Ú. v. EÚ C 121 z 30.4.2004, s. 32