15.1.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 13/13


Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 16. novembra 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberlandesgericht Stuttgart — Nemecko) — Vykonanie európskeho zatykača vydaného proti Gaetanovi Mantellovi

(Vec C-261/09) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Súdna spolupráca v trestných veciach - Európsky zatykač - Rámcové rozhodnutie 2002/584/SVV - Článok 3 bod 2 - Ne bis in idem - Pojem „rovnaké trestné činy“ - Možnosť vykonávajúceho súdneho orgánu odmietnuť vykonanie európskeho zatykača - Konečný rozsudok v členskom štáte vydávajúcom zatykač - Držba omamných látok - Obchodovanie s omamnými látkami - Zločinecká skupina)

2011/C 13/20

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Oberlandesgericht Stuttgart

Účastník trestného konania pred vnútroštátnym súdom

Gaetano Mantello

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Oberlandesgericht Stuttgart — Výklad článku 3 bodu 2 rámcového rozhodnutia Rady z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi (Ú. v. ES L 190, s. 1; Mim. vyd. 19/006, s. 34) — Zásada „ne bis in idem“ na vnútroštátnej úrovni — Možnosť súdneho orgánu vykonávajúceho členského štátu odmietnuť vykonať európsky zatykač vydaný s cieľom uskutočnenia trestného stíhania súvisiaceho so skutkami, z ktorých časť už bola predmetom právoplatného rozsudku vo vydávajúcom členskom štáte — Pojem „rovnaké trestné činy“ — Situácia, v ktorej boli všetky skutkové okolnosti, na základe ktorých bol vydaný európsky zatykač, známe vyšetrovacím orgánom vydávajúceho členského štátu pri prvom trestnom konaní, avšak neboli použité z dôvodov vyšetrovacej taktiky

Výrok rozsudku

Na účely vydania a vykonania európskeho zatykača pojem „rovnaké trestné činy“ uvedený v článku 3 bode 2 rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi predstavuje samostatný pojem práva Únie.

Za okolností, ktoré existujú vo veci samej, keď v odpovedi na žiadosť o informácie v zmysle článku 15 ods. 2 tohto rámcového rozhodnutia predloženú vykonávajúcim súdnym orgánom súdny orgán vydávajúci zatykač, uplatňujúc svoje vnútroštátne právo a dodržiavajúc požiadavky vyplývajúce z pojmu „rovnaké trestné činy“ uvedeného v tom istom článku 3 bode 2 rámcového rozhodnutia, výslovne konštatoval, že jeho predchádzajúci rozsudok vyhlásený v jeho právnom poriadku nie je konečným rozsudkom týkajúcim sa skutkov uvedených v jeho zatykači, a teda nebráni trestným stíhaniam uvedeným v tomto zatykači, vykonávajúci súdny orgán nemá dôvod na to, aby v spojení s týmto rozsudkom uplatnil dôvod povinného nevykonania stanovený v uvedenom článku 3 bode 2.


(1)  Ú. v. EÚ C 220, 12.9.2009.