14.4.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 109/7


Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Vrchní soud v Praze (Česká republika) 7. februára 2012 — Marián Baláž

(Vec C-60/12)

2012/C 109/13

Jazyk konania: čeština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Vrchní soud v Praze

Účastník konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolateľ: Marián Baláž

Prejudiciálne otázky

1.

Má sa pojem „súd, ktorý je príslušný rozhodovať predovšetkým v trestných veciach“ v článku 1 písm. a) bode iii) rámcového rozhodnutia 2005/214/SVV o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie z 24. februára 2005 (1) (ďalej len „rámcové rozhodnutie“) vykladať ako autonómny pojem práva Európskej únie?

2.a)

Ak je odpoveď na prvú otázku kladná, aké všeobecné definičné znaky musí mať súd štátu, ktorý môže na podnet dotknutej osoby prejednať jej vec týkajúcu sa rozhodnutia vydaného iným orgánom než súdom (správnym orgánom), aby mohol byť označený za „súd, ktorý je príslušný rozhodovať predovšetkým v trestných veciach“ v zmysle článku 1 písm. a) bodu iii) rámcového rozhodnutia?

2.b)

Je možné považovať rakúsky nezávislý správny senát (Unabhängiger Verwaltungssenat) za „súd, ktorý je príslušný rozhodovať predovšetkým v trestných veciach“ v zmysle článku 1 písm. a) bodu iii) rámcového rozhodnutia?

2.c)

Ak je odpoveď na prvú otázku záporná, má príslušný orgán vykonávajúceho štátu vykladať pojem „súd, ktorý je príslušný rozhodovať predovšetkým v trestných veciach“ v zmysle článku 1 písm. a) bodu iii) rámcového rozhodnutia podľa práva štátu, ktorého orgán rozhodnutie v zmysle článku 1 písm. a) bodu iii) rámcového rozhodnutí vydal, alebo podľa práva štátu, ktorý rozhoduje o uznaní a výkone takéhoto rozhodnutia?

3.

Je „možnosť, aby sa prípad prejednal“ pred „súdom, ktorý je príslušný rozhodovať predovšetkým v trestných veciach“ podľa článku 1 písm. a) bodu iii) rámcového rozhodnutia zachovaná aj v prípade, keď dotknutá osoba nemôže dosiahnuť prejednanie veci pred „súdom, ktorý je príslušný rozhodovať predovšetkým v trestných veciach“ priamo, ale musí najprv napadnúť rozhodnutie iného orgánu než súdu (správneho orgánu) opravným prostriedkom, v dôsledku ktorého podania sa rozhodnutie tohto orgánu stane neúčinným, dôjde k začatiu riadneho konania pred tým istým orgánom a až proti jeho rozhodnutiu v tomto riadnom konaní možno podať odvolanie, o ktorom rozhoduje „súd, ktorý je príslušný rozhodovať predovšetkým v trestných veciach“?

Je potrebné v súvislosti so zachovaním „možnosti, aby sa prípad prejednal“ riešiť aj otázky, či opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje „súd, ktorý je príslušný rozhodovať predovšetkým v trestných veciach“, má povahu riadneho opravného prostriedku (teda opravného prostriedku proti neprávoplatnému rozhodnutiu) alebo mimoriadneho opravného prostriedku (teda opravného prostriedku proti právoplatnému rozhodnutiu), a či „súd, ktorý je príslušný rozhodovať predovšetkým v trestných veciach“ je na základe tohto opravného prostriedku oprávnený preskúmať vec v plnom rozsahu po skutkovej, ako aj po právnej stránke?


(1)  Ú. v. EÚ L 76, 2005, s. 16.