7.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 260/10


Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z 18. júla 2013 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Korkein hallinto-oikeus — Fínsko) — P Oy

(Vec C-6/12) (1)

(Štátna pomoc - Články 107 ZFEÚ a 108 ZFEÚ - Podmienka „selektívnosti“ - Nariadenie (ES) č. 659/1999 - Článok 1 písm. b) bod i) - Existujúca pomoc - Vnútroštátna právna úprava v oblasti daní z príjmov právnických osôb - Odpočet vzniknutých strát - Nemožnosť odpočtu v prípade zmeny vlastníka - Povolenie výnimiek - Voľná úvaha daňového úradu)

2013/C 260/17

Jazyk konania: fínčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Korkein hallinto-oikeus

Účastník konania pred vnútroštátnym súdom

P Oy

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Korkein hallinto-oikeus — Výklad článku 107 ods. 1 ZFEÚ — Systém odpočtu strát spoločností — Právna úprava dane z príjmov, ktorá stanovuje, že straty zistené za zúčtovacie obdobie sa môžu previesť a odpočítať od prípadných ziskov dosiahnutých v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach — Vylúčenie odpočtu strát v prípade zmeny vlastníka v priebehu roka, v ktorom sa zistili straty alebo po tomto roku — Výnimka z pravidla vylučujúceho odpočet v prípade oprávnených dôvodov súvisiacich s pokračovaním činnosti predmetnej spoločnosti

Výrok rozsudku

1.

Daňový režim, akým je daňový režim v prejednávanej veci, môže spĺňať podmienku selektívnosti ako aspektu pojmu „štátna pomoc“ v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, pokiaľ by sa preukázalo, že referenčný systém, teda „obvyklý“ systém, spočíva v zákaze odpočtu strát v prípade zmeny vlastníka v zmysle § 122 prvého odseku zákona č. 1535/1992 z 30. decembra 1992 o dani z príjmu (Tuloverolaki), voči ktorému systém povolení uvedený v treťom odseku tohto paragrafu predstavuje výnimku. Takýto režim možno odôvodniť povahou a všeobecnou štruktúrou systému, do ktorého patrí, pričom toto odôvodnenie vylučuje, aby príslušný orgán, pokiaľ ide o povolenie udeliť výnimku z odpočítania strát, mohol v rámci diskrečnej právomoci založiť svoje rozhodnutia o povolení na základe kritérií, ktoré sú cudzie tomuto daňovému režimu. Súdny dvor však nemá k dispozícii dostatok dôkazov, aby o tejto kvalifikácii mohol s konečnou platnosťou rozhodnúť.

2.

Článok 108 ods. 3 ZFEÚ nebráni tomu, aby sa daňový režim, akým je režim stanovený v § 122 prvom a treťom odseku zákona č. 1535/1992, v prípade, že by sa musel považovať za „štátnu pomoc“, z dôvodu svojej povahy „existujúcej pomoci“ aj naďalej uplatňoval v členskom štáte, ktorý tento daňový režim zaviedol, čím nie je dotknutá právomoc Európskej komisie uvedená v článku 108 ods. 3 ZFEÚ.


(1)  Ú. v. EÚ C 58, 25.2.2012.