4.9.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 238/5


VYKONÁVACIE NARIADENIE RADY (EÚ) č. 796/2012

z 30. augusta 2012,

ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz pákových mechaník s pôvodom v Čínskej ľudovej republike po preskúmaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1225/2009

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (1) (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 9 ods. 4 a článok 11 ods. 2, 5 a 6,

so zreteľom na návrh Európskej komisie (ďalej len „Komisia“) po porade s poradným výborom,

keďže:

A.   POSTUP

1.   Platné opatrenia

(1)

Nariadením (ES) č. 1136/2006 (2) (ďalej len „pôvodné nariadenie“) Rada uložila konečné antidumpingové clo vo výške 27,1 % a 47,4 % na dovoz pákových mechaník (ďalej len „PM“) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“).

2.   Žiadosť o preskúmanie pred uplynutím platnosti

(2)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti (3) platných konečných antidumpingových opatrení bola Komisii 26. apríla 2011 doručená žiadosť o začatie preskúmania pred uplynutím platnosti týchto opatrení podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia. Žiadosť podalo združenie LAMMA (Lever arch mechanism manufacturers association – Združenie výrobcov pákových mechaník) v mene troch výrobcov z Únie (ďalej len „žiadateľ“), na ktorých pripadá podstatná časť výroby pákových mechaník v Únii, v tomto prípade viac ako 50 %.

(3)

Žiadosť obsahovala dostatočné dôkazy o tom, že uplynutie platnosti opatrení uložených na dovoz PM s pôvodom v ČĽR by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opakovanému výskytu dumpingu a ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

3.   Začatie preskúmania pred uplynutím platnosti

(4)

Komisia, ktorá po porade s poradným výborom dospela k záveru, že existujú dostatočné dôkazy na začatie preskúmania pred uplynutím platnosti, informovala 23. júla 2011 oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie  (4) (ďalej len „oznámenie o začatí preskúmania“) o začatí preskúmania pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

4.   Prešetrovanie

4.1.   Obdobie revízneho prešetrovania a posudzované obdobie

(5)

Prešetrovanie týkajúce sa pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu dumpingu sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2010 do 30. júna 2011 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2008 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

4.2.   Strany, ktorých sa prešetrovanie týka

(6)

Komisia úradnou cestou informovala žiadateľa, iných známych výrobcov z Únie, vyvážajúcich výrobcov v príslušnej krajine, neprepojených dovozcov, používateľov v Únii, o ktorých bolo známe, že sa ich to týka, ako aj zástupcov príslušnej krajiny o začatí preskúmania pred uplynutím platnosti.

(7)

Zainteresované strany dostali príležitosť písomne sa vyjadriť a požiadať o vypočutie v lehote stanovenej v oznámení o začatí preskúmania. Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že by z osobitných dôvodov mali byť vypočuté, boli vypočuté.

(8)

Vzhľadom na zjavne veľký počet vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, neprepojených dovozcov a výrobcov z Únie sa v oznámení o začatí preskúmania predpokladal výber vzorky v súlade s článkom 17 základného nariadenia.

(9)

Aby mohla Komisia rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v kladnom prípade reprezentatívnu vzorku vybrať, boli vyvážajúci výrobcovia v ČĽR a neprepojení dovozcovia vyzvaní, aby sa do 15 dní od začatia preskúmania prihlásili a poskytli Komisii informácie vyžadované v oznámení o začatí preskúmania. Keďže sa žiaden vyvážajúci výrobca v ČĽR neprihlásil a neposkytol Komisii informácie vyžadované v oznámení o začatí preskúmania a prihlásil sa iba jeden neprepojený dovozca, ktorý však Komisii neposkytol informácie vyžadované v oznámení o začatí preskúmania, výber vzorky sa v ani jednom z týchto prípadov nepovažoval za potrebný.

(10)

V oznámení o začatí preskúmania Komisia uviedla, že dočasne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Túto vzorku tvorili dve spoločnosti zo šiestich výrobcov z Únie známych pred začatím prešetrovania, ktoré boli vybrané na základe svojho objemu predaja a výroby príslušného výrobku v roku 2010, ako aj podľa zemepisnej polohy v Únii. Na vzorku pripadalo viac ako 50 % celkovej odhadovanej výroby v Únii a celkového odhadovaného predaja v Únii počas ORP. Zainteresované strany boli vyzvané, aby nazreli do spisu a vyjadrili pripomienky k vhodnosti tohto výberu do 15 dní od dátumu uverejnenia oznámenia o začatí preskúmania. Žiadna zainteresovaná strana nevzniesla proti navrhovanej vzorke námietku.

(11)

Komisia zaslala dotazníky dvom výrobcom z Únie vybraným do vzorky, dovozcovi, ktorý sa prihlásil, a všetkým používateľom, o ktorých bolo známe, že sa ich toto preskúmanie týka.

(12)

Vyplnené dotazníky boli doručené od dvoch výrobcov z Únie vybraných do vzorky a dvoch používateľov. Neprepojený dovozca uvedený v odôvodnení 9, ktorý sa prihlásil, neodpovedal na otázky týkajúce sa výberu vzorky a ani nevyplnil dotazník.

(13)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na stanovenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu dumpingu a z neho vyplývajúcej ujmy a na určenie záujmu Únie. Overovacie návštevy sa uskutočnili v priestoroch týchto zainteresovaných strán:

a)

výrobcovia z Únie:

Industria Meccanica Lombarda S.r.l., Offanengo, Taliansko,

NIKO Metallurgical company, d.d. Zelezniki, Slovinsko;

b)

používateľ:

HIT OFFICE s.r.o. Teplice, Česká republika.

B.   PRÍSLUŠNÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

(14)

Príslušným výrobkom, ktorý je predmetom tohto preskúmania, je rovnaký výrobok ako v pôvodnom nariadení, t. j. pákové mechaniky, ktoré sa všeobecne používajú na archivovanie listov a iných dokumentov v zoraďovačoch spisov alebo rýchloviazačoch, v súčasnosti zaradené pod číselný znak KN ex 8305 10 00 (kód TARIC 8305100050) (ďalej len „príslušný výrobok“), s pôvodom v Čínskej ľudovej republike. Tieto pákové mechaniky sa skladajú z robustných oblúkových kovových prvkov (zvyčajne z dvoch) upevnených na doštičke a najmenej z jedného otváracieho mechanizmu, ktorý umožňuje vkladanie a zakladanie listov a iných dokumentov. Do pojmu príslušného výrobku na účely tohto prešetrovania nie sú zahrnuté mechaniky krúžkových zoraďovačov zatriedené pod ten istý číselný znak KN.

(15)

Týmto revíznym prešetrovaním sa rovnako ako pri pôvodnom prešetrovaní potvrdilo, že príslušný výrobok a výrobok vyrábaný v Únii výrobcami z Únie majú rovnaké základné technické a fyzikálne vlastnosti a rovnaké použitia. Považovali sa preto za podobné výrobky podľa článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

C.   PRAVDEPODOBNOSŤ POKRAČOVANIA ALEBO OPAKOVANÉHO VÝSKYTU DUMPINGU

(16)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia sa preskúmalo, či by uplynutie platnosti existujúcich opatrení pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opakovanému výskytu dumpingu.

1.   Predbežné poznámky

(17)

Ako bolo uvedené v odôvodnení 9, žiaden zo známych čínskych vyvážajúcich výrobcov oslovených pri začatí preskúmania nespolupracoval pri prešetrovaní. Čínske orgány boli informované o tejto skutočnosti rovnako ako o možnom uplatnení článku 18 ods. 1 základného nariadenia a dostali príležitosť na predloženie svojich pripomienok. V tejto súvislosti neboli doručené žiadne pripomienky.

(18)

Z tohto dôvodu a v súlade s článkom 18 ods. 1 základného nariadenia museli zistenia týkajúce sa pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu dumpingu uvedené ďalej vychádzať z dostupných skutočností, najmä z verejne dostupných informácií, akými sú oficiálne webové stránky spoločností a webové vyhľadávače výrobkov, z informácií zo žiadosti o preskúmanie a informácií získaných od spolupracujúcich strán v priebehu revízneho prešetrovania (t. j. žiadatelia a výrobcovia z Únie vybraní do vzorky).

2.   Dumpingový dovoz počas ORP

(19)

Na účely stanovenia normálnej hodnoty sa v oznámení o začatí preskúmania počítalo s použitím analogickej krajiny.

(20)

Čo sa týka vývoznej ceny, pre nespoluprácu vyvážajúcich výrobcov v ČĽR i neprepojených dovozcov na trhu Únie Komisia nedokázala zistiť žiadne objemy alebo ceny predaja pri vývoze podľa transakcií. V tejto súvislosti Komisia uvažovala o alternatívnych prostriedkoch na stanovenie vývoznej ceny.

(21)

Najprv sa zvážilo, či by sa ako alternatívne prostriedky na stanovenie vývozných cien mohli použiť údaje od Eurostatu overené porovnaním s inými dostupnými údajmi. Usúdilo sa, že sú nevhodné, keďže jeden zo zdrojov zahŕňal aj iný dovoz než dovoz príslušného výrobku a iné zdroje neumožňovali porovnanie vývozných cien s cenami výrobného odvetvia Únie podľa jednotlivých druhov.

(22)

Komisia potom uvažovala aj o použití vývozných cien uvedených v žiadosti o preskúmanie. Treba pripomenúť, že táto metodika, ktorá sa použila pri pôvodnom prešetrovaní, umožňuje porovnanie podľa jednotlivých druhov. Faktúry, ktoré obsahovala žiadosť o preskúmanie, sa však vzťahovali na ceny pri vývoze do iných tretích krajín.

(23)

Vzhľadom na uvedené sa nemohol uskutočniť žiaden výpočet dumpingu na základe cien pri vývoze do Únie a nebolo možné potvrdiť zistenie o existencii dumpingu. Prešetrovanie sa preto zameralo na pravdepodobnosť opakovaného výskytu dumpingu.

3.   Pravdepodobnosť opakovaného výskytu dumpingu

(24)

V rámci prešetrovania pravdepodobnosti opakovaného výskytu dumpingu sa analyzovali tieto prvky: vzťah medzi normálnou hodnotou a cenami pri vývoze do tretích krajín; výrobná kapacita, výroba a voľná kapacita v ČĽR; ako aj atraktívnosť trhu Únie pre dovoz z ČĽR.

3.1.   Vzťah medzi normálnou hodnotou a cenami pri vývoze do tretích krajín

(25)

Vzhľadom na nespoluprácu vyvážajúcich výrobcov v ČĽR sa normálna hodnota porovnala s cenami pri vývoze z ČĽR v súlade s článkom 2 ods. 7 základného nariadenia.

3.1.1.   Základ na stanovenie normálnej hodnoty

(26)

Keďže ČĽR je transformujúce sa hospodárstvo, normálna hodnota sa v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia musela stanoviť na základe ceny alebo vytvorenej hodnoty vo vhodnej tretej krajine s trhovým hospodárstvom (ďalej len „analogická krajina“) alebo ceny pri predaji výrobku z analogickej krajiny do iných krajín vrátane Únie, alebo ak to nie je možné, na inom odôvodnenom základe vrátane ceny skutočne zaplatenej alebo splatnej v Únii za podobný výrobok, v prípade potreby náležite upravenej tak, aby zahŕňala primerané ziskové rozpätie.

(27)

V žiadosti výrobného odvetvia Únie o preskúmanie je vymenovaný určitý počet výrobcov v krajinách s trhovým hospodárstvom mimo Únie (konkrétne India, Irán a Thajsko). Pri začatí preskúmania Komisia náležite oslovila týchto výrobcov, ako aj iných potenciálnych výrobcov v takýchto krajinách, ktorí sa dali identifikovať z verejne dostupných zdrojov.

(28)

V oznámení o začatí preskúmania bolo uvedené, že ak výrobcovia v krajinách s trhovým hospodárstvom mimo Únie nebudú ochotní spolupracovať, Komisia má v úmysle použiť ako základ pri stanovení normálnej hodnoty ceny skutočne zaplatené alebo splatné v Únii. Aj v rámci pôvodného prešetrovania sa pri stanovení normálnej hodnoty použili ako základ ceny skutočne zaplatené alebo splatné v Únii.

(29)

Žiadna zainteresovaná strana nepredložila pripomienky k vhodnosti uvedeného základu na stanovenie normálnej hodnoty.

(30)

Žiadny z výrobcov v krajinách s trhovým hospodárstvom mimo Únie, ktorých Komisia oslovila, sa nerozhodol spolupracovať pri tomto preskúmaní.

(31)

Za takýchto okolností nezostala Komisii iná možnosť ako opierať sa pri stanovení normálnej hodnoty o ceny skutočne zaplatené alebo splatné v Únii.

3.1.2.   Normálna hodnota

(32)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia a ako bolo vysvetlené v odôvodneniach 26 až 31 sa normálna hodnota stanovila použitím ceny skutočne zaplatenej alebo splatnej v Únii za podobný výrobok, pri ktorej sa zistilo, že išlo o bežného obchodovanie.

(33)

Normálna hodnota sa teda stanovila ako vážená priemerná predajná cena na domácom trhu fakturovaná neprepojeným zákazníkom výrobcami z Únie vybranými do vzorky.

(34)

Najprv sa zistilo, či bol predaj podobného výrobku na domácom trhu nezávislým zákazníkom, ktorý uskutočnili výrobcovia z Únie vybraní do vzorky, reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia, t. j. či celkový objem takéhoto predaja predstavoval aspoň 5 % celkového objemu predaja príslušného výrobku, ktorý sa vyviezol do Únie. Vzhľadom na nespoluprácu vyvážajúcich výrobcov v ČĽR sa informácie týkajúce sa celkového objemu predaja na vývoz do Únie museli stanoviť na základe dostupných skutočností. Ako sa uviedlo v odôvodnení 21, štatistiky od Eurostatu a iné štatistiky sa na účely stanovenia pokračovania dumpingu nepovažovali za vhodné, môžu sa však použiť ako indícia o úrovni dovozu do Únie (potrebnej na celkový objem vývozu z ČĽR). Na tomto základe sa predaj na domácom trhu, ktorý uskutočnili výrobcovia z Únie vybraní do vzorky, považoval za celkovo dostatočne reprezentatívny počas ORP. Vzhľadom na nespoluprácu vývozcov v ČĽR nebolo možné analyzovať reprezentatívnosť podľa jednotlivých druhov.

(35)

Komisia potom preskúmala, či by sa predaj na domácom trhu uskutočnený každým výrobcom z Únie vybraným do vzorky mohol považovať za uskutočnený pri bežnom obchodovaní, t. j. či priemerné predajné ceny každého výrobcu z Únie vybraného do vzorky boli rovnaké alebo vyššie ako priemerné výrobné náklady, a teda ziskové.

(36)

Na základe toho sa zistilo, že predaj výrobcov z Únie bol v priemere ziskový, a preto sa normálna hodnota stanovila na základe vážených priemerných predajných cien výrobcov z Únie vybraných do vzorky.

3.1.3.   Vývozná cena

(37)

Zistilo sa, že najvhodnejším základom sú vzhľadom na neexistenciu spolupráce vyvážajúcich výrobcov informácie o cenách pri vývoze z ČĽR do tretích krajín, ktoré obsahovala žiadosť o preskúmanie.

3.1.4.   Porovnanie

(38)

Porovnanie medzi váženou priemernou normálnou hodnotou a váženou priemernou vývoznou cenou sa vykonalo na základe ceny zo závodu. Z tohto porovnania vyplýva, že cena pri vývoze do tretích krajín v žiadosti o preskúmanie bola podstatne nižšia ako normálna hodnota (o viac ako 30 %). Naznačuje to, že ceny pri vývoze do Únie by v prípade zrušenia opatrení boli s veľkou pravdepodobnosťou dumpingové.

3.2.   Výrobná kapacita vyvážajúcich výrobcov

(39)

Keďže vyvážajúci výrobcovia neboli ochotní spolupracovať, nasledujúce závery sa opierajú hlavne o informácie, ktoré obsahovala žiadosť o preskúmanie a ktoré sa podľa možností overili porovnaním s verejne dostupnými informáciami.

(40)

Na základe toho sa zistilo, že výrobná kapacita ČĽR v oblasti PM, keď sa vychádza z informácií, ktoré poskytlo výrobné odvetvie Únie, sa podľa odhadov pohybuje prinajmenšom v rozmedzí od 600 do 700 miliónov kusov.

(41)

Z informácií získaných počas prešetrovania zároveň vyplýva, že výrobnú kapacitu v oblasti PM v ČĽR je možné v prípade zvýšeného dopytu ľahko zväčšiť, okrem iného zamestnaním dodatočnej pracovnej sily a menšími investíciami do nástrojového vybavenia.

(42)

Žiadna zainteresovaná strana nepredložila iné pripomienky a/alebo informácie v súvislosti s výrobnou kapacitou v ČĽR.

(43)

Na základe toho sa usúdilo, že výrobná kapacita v ČĽR je zhruba o 170 % – 350 % vyššia ako spotreba v Únii a podstatne väčšia než výroba v Únii.

3.3.   Výroba a voľná kapacita vyvážajúcich výrobcov v ČĽR

(44)

Keďže žiadny z vyvážajúcich výrobcov nebol ochotný spolupracovať, informácie týkajúce sa skutočnej výroby a voľnej kapacity sa opierali najmä o informácie, ktoré obsahovala žiadosť o preskúmanie a ktoré sa podľa možností porovnali s verejne dostupnými informáciami.

(45)

V žiadosti o preskúmanie sa výroba PM odhadovala na 200 až 400 miliónov kusov a voľná kapacita na 200 až 500 miliónov kusov. Táto voľná kapacita zhruba zodpovedá spotrebe v Únii.

(46)

Po overení predložených odhadov porovnaním s verejne dostupnými zdrojmi, ak to bolo možné, sa zistilo, že uvedené odhady sú primerané.

(47)

Čo sa týka voľnej kapacity, z informácií získaných počas prešetrovania vyplýva, ako bolo uvedené v odôvodnení 41, že výrobnú kapacitu v oblasti PM v ČĽR je možné v prípade zvýšeného dopytu ľahko zväčšiť, okrem iného zamestnaním dodatočnej pracovnej sily a menšími investíciami do nástrojového vybavenia.

(48)

Na základe uvedených skutočností možno odôvodnene dospieť k záveru, že v ČĽR je k dispozícii značná voľná kapacita. Ako je vysvetlené v odôvodneniach 49 až 55, je veľmi pravdepodobné, že takáto voľná kapacita by sa v prípade zrušenia opatrení orientovala na trh Únie.

3.4.   Atraktívnosť trhu Únie

(49)

Z informácií zhromaždených počas tohto preskúmania vyplýva, že v prípade zrušenia opatrení by bol trh Únie atraktívnym trhom pre dovoz PM z ČĽR. Treba pripomenúť, že pred uložením platných opatrení bola spotreba v Únii značná a predstavovala takmer 400 miliónov kusov. Dovoz z ČĽR v tom istom čase presahoval 200 miliónov kusov a zodpovedal viac než 50 % celkovej spotreby v Únii.

(50)

Prešetrovaním sa preukázalo, že dopyt po PM v Únii bol naďalej značný. Spotreba v Únii, ako je objasnené v odôvodneniach 63, 64 a 98, klesla v posudzovanom období len nepatrne a trh Únie zostáva v celosvetovom meradle najväčším trhom s PM, na ktorý pripadá viac než 50 % svetového trhu.

(51)

Okrem toho existuje len niekoľko iných trhov s PM, ktoré by pravdepodobne neabsorbovali nadmernú kapacitu ČĽR.

(52)

Ako bolo uvedené v odôvodnení 38, z porovnania vývozných cien pri dovoze z ČĽR do tretích krajín s cenami na trhu Únie zároveň vyplýva, že trh Únie by v prípade zrušenia opatrení bol pre takýto dovoz uskutočňovaný pri nízkych cenách atraktívny. Príčinou toho je aj skutočnosť, že ceny dominujúce na trhu v Únii sú vo všeobecnosti vyššie než na iných vývozných trhoch.

(53)

Vzhľadom na uvedené úvahy by v prípade zrušenia opatrení bolo pravdepodobné, že vývoz z ČĽR by smeroval na trh Únie.

(54)

Z verejne dostupných informácií o výrobcoch v ČĽR vyplýva, že takéto spoločnosti často orientujú svoj predaj najmä alebo výlučne na vývozný trh.

(55)

Nakoniec si treba všimnúť, že od uloženia konečných opatrení sa zaznamenali početné prípady nesprávneho zatriedenia dovozu PM, pričom veľký objem oddelených PM a krytov sa vo vyhláseniach uvádzal ako úplné pákové zoraďovače spisov (ďalej len „PZS“). Viedlo to k nezaplateniu cla za takýto dovoz. Toto nesprávne zatriedenie podnietilo (v novembri 2010) Výbor pre colný kódex, aby vyhlásením objasnil, že PM dovážané za takýchto okolností sa musia vo vyhláseniach uvádzať oddelene. Je príliš skoro na to, aby sa skonštatovalo, či malo toto vyhlásenie požadovaný účinok a Komisia má v úmysle situáciu pozorne sledovať. Ide však o ďalší dôkaz, že trh Únie je pre vyvážajúcich výrobcov v ČĽR napriek opatreniam naďalej atraktívny.

3.5.   Záver o pravdepodobnosti opakovaného výskytu dumpingu

(56)

Ako bolo uvedené v odôvodnení 38, z porovnania cien pri vývoze do iných tretích krajín, ktoré obsahovala žiadosť o preskúmanie, s cenou na trhu Únie vyplýva veľká pravdepodobnosť, že môže dôjsť k opakovanému výskytu dumpingu.

(57)

Vzhľadom na značnú výrobnú kapacitu, ktorá je v ČĽR k dispozícii, schopnosť čínskych výrobcov rýchlo zvýšiť svoj objem výroby a orientovať ho na vývoz, pravdepodobne nízke ceny takéhoto vývozu a atraktívnosť trhu Únie pre takýto vývoz sa okrem toho dá odôvodnene predpokladať, že zrušenie opatrení by viedlo k zvýšenému dumpingovému vývozu PM z ČĽR do Únie.

D.   VYMEDZENIE VÝROBNÉHO ODVETVIA ÚNIE

(58)

Počas ORP vyrábalo PM v Únii šesť známych výrobcov, z ktorých traja sú žiadateľmi v tejto veci. V priebehu tohto prešetrovania sa ako výrobcovia z Únie neprihlásili žiadne iné spoločnosti. Dospelo sa preto k záveru, že títo šiesti výrobcovia predstavujú výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia (ďalej len „výrobné odvetvie Únie“).

E.   SITUÁCIA NA TRHU ÚNIE

1.   Predbežná poznámka

(59)

Údaje získané na účely analýzy ujmy pochádzajú zo štatistík od Eurostatu a z iných štatistických zdrojov, ktoré má Komisia k dispozícii, zo žiadosti o preskúmanie, z vyplnených dotazníkov a informácií zhromaždených počas overovacích návštev.

(60)

Pri makroekonomických ukazovateľoch, t. j. pri výrobe, výrobnej kapacite, využití kapacity, predaji do Únie a na tretie trhy, podiele na trhu, raste, zamestnanosti a produktivite, veľkosti skutočného dumpingového rozpätia a zotavení z minulého dumpingu sa vychádza z údajov predložených výrobným odvetvím Únie. V tejto súvislosti sa vyplnené dotazníky doručené od dvoch výrobcov z Únie vybraných do vzorky doplnili o informácie, ktoré poskytli všetci ostatní výrobcovia z Únie.

(61)

Pri mikroekonomických ukazovateľoch, t. j. pri zásobách, mzdách, predajných cenách, ziskovosti, investíciách, návratnosti investícií, peňažnom toku a schopnosti získavať kapitál sa vychádzalo z údajov, ktoré poskytli dvaja výrobcovia z Únie vybraní do vzorky. Keďže na spoločnosti vybrané do vzorky pripadá viac ako 50 % celkovej odhadovanej výroby a celkového odhadovaného predaja v Únii, výrobcovia z Únie vybraní do vzorky sa na účely tohto preskúmania považovali za reprezentatívnych z hľadiska výrobného odvetvia Únie. Údaje týkajúce sa dvoch spoločností vybraných do vzorky sa môžu poskytovať iba vo forme indexov, aby sa zachovala dôvernosť citlivých obchodných informácií podľa článku 19 základného nariadenia.

(62)

Vzhľadom na nespoluprácu čínskych vyvážajúcich výrobcov a neprepojených dovozcov sa pri vývoji dovoznej ceny a podhodnotenia vychádzalo z alternatívnych zdrojov, napríklad zo žiadosti o preskúmanie, štatistík od Eurostatu a z iných dôverných štatistík, ktoré má Komisia k dispozícii, ako aj z informácií získaných počas overovacích návštev. Pri údajoch o dovoze sa vychádzalo zo žiadosti o preskúmanie, ktorá sa opierala o údaje od Eurostatu. Keďže tieto údaje sa vzťahovali aj na iný dovoz než dovoz príslušného výrobku, overili sa porovnaním s inými dôvernými štatistickými zdrojmi, ktoré má Komisia k dispozícii, a náležite sa podľa toho upravili. Niektoré číselné údaje uvedené ďalej boli preto na účely ochrany dôverných štatistík vyjadrené vo forme indexov alebo intervalov.

2.   Spotreba na trhu Únie

(63)

Spotreba Únie sa stanovila na základe objemu predaja uskutočneného výrobným odvetvím Únie na trhu Únie a na základe dovozu. Zistilo sa, že spotreba sa počas ORP pohybovala v rozmedzí od 200 do 350 miliónov kusov.

(64)

Spotreba PM v Únii sa v priebehu posudzovaného obdobia znížila o 12 %. Sčasti to možno pripísať hospodárskej kríze i zmene v štruktúre spotreby (napríklad podpora tzv. zelenej kancelárie a elektronického zoraďovania spisov, všeobecný úbytok administratívnych pracovných miest).

Tabuľka 1

Spotreba

 

2008

2009

2010

ORP

Objem

 

 

 

 

Index (2008 = 100)

100

84

90

88

Zdroj:

Vyplnené dotazníky, žiadosť o preskúmanie, Eurostat a iné štatistické zdroje, ktoré má Komisia k dispozícii.

3.   Objem dovozu z ČĽR a jeho podiel na trhu

(65)

Ako je opísané ďalej v tabuľke 2, podiel na trhu klesol počas posudzovaného obdobia o 54 %.

(66)

Od uloženia antidumpingového cla v roku 2006 sa čínsky dovoz okrem toho podstatne znížil z 51 % podielu na trhu v OP pôvodného prešetrovania na 7 až 15 % počas ORP. Pokiaľ ide o objem dovozu z ČĽR, počas posudzovaného obdobia zostal vďaka platným antidumpingovým opatreniam na nízkej úrovni. Čínsky dovoz však bol naďalej hlavným zdrojom (85 až 95 % v ORP) celkového dovozu do Únie, pretože dovoz PM z iných tretích krajín bol nízky. Dovoz klesol v posudzovanom období o 59 %.

Tabuľka 2

Dovoz z ČĽR

 

2008

2009

2010

ORP

Objem dovozu Index (2008 = 100)

100

56

44

41

Podiel dovozu na trhu Index (2008) = 100

100

66

48

46

Zdroj:

Vyplnené dotazníky, žiadosť o preskúmanie, Eurostat a iné štatistické zdroje, ktoré má Komisia k dispozícii.

4.   Trend cien pri dovoze z ČĽR a cenové podhodnotenie

4.1.   Trend cien

(67)

Vzhľadom na nespoluprácu čínskych vyvážajúcich výrobcov a absenciu alternatívnych zdrojov nebolo možné stanoviť presnú dovoznú cenu. Dôvodom, ako bolo vysvetlené v odôvodnení 21, je skutočnosť, že štatistiky sa považovali za nevhodné, keďže jeden zo zdrojov zahŕňal aj iný dovoz než dovoz príslušného výrobku a iné zdroje neumožňovali porovnanie vývozných cien s cenami výrobného odvetvia Únie podľa jednotlivých druhov.

(68)

Usúdilo sa však, že iné dôverné štatistické zdroje, ktoré má Komisia k dispozícii, sú ako indícia o celkovom trende cien pri dovoze z ČĽR vhodné. Trend dovozných cien svedčí o zvýšení cien počas posudzovaného obdobia.

Tabuľka 3

Ceny pri dovoze príslušného výrobku

 

2008

2009

2010

ORP

ČĽR

 

 

 

 

Index

100

102

118

118

Zdroj:

Vyplnené dotazníky, žiadosť o preskúmanie, Eurostat a iné štatistické zdroje, ktoré má Komisia k dispozícii.

4.2.   Cenové podhodnotenie

(69)

Vzhľadom na nespoluprácu čínskych vyvážajúcich výrobcov a absenciu alternatívnych zdrojov sa pri výpočte cenového podhodnotenia z dôvodov uvedených v odôvodnení 37 vychádzalo z cien pri vývoze do tretích krajín, ktoré obsahovala žiadosť o preskúmanie. Úroveň podhodnotenia stanovená ako indícia je okolo 20 %.

5.   Objem dovozu z iných tretích krajín a jeho podiel na trhu

(70)

Hlavní výrobcovia PM vo svete sa nachádzajú v Únii a ČĽR. Zistilo sa, že dovoz z iných tretích krajín, napríklad z Indie, je zanedbateľný a nedosahuje ani 1 %.

6.   Hospodárska situácia vo výrobnom odvetví Únie

(71)

Podľa článku 3 ods. 5 základného nariadenia Komisia preskúmala všetky relevantné hospodárske faktory a indexy, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

6.1.   Makroekonomické parametre

a)   Výroba

(72)

Objem výroby v Únii zostal okrem roka 2009 počas posudzovaného obdobia v rovnakom rozmedzí. Pokles v roku 2009, ktorý do určitej miery spôsobila celosvetová hospodárska kríza, sa vyvážil zvýšením v roku 2010.

(73)

Napriek klesajúcemu trendu predaja v Únii, ako je vysvetlené v odôvodneniach 75 až 77, si výrobcovia z Únie dokázali počas posudzovaného obdobia udržať úroveň výroby, keďže boli schopní zvýšiť svoj vývoz na tretie trhy, ako je objasnené v odôvodnení 78.

Tabuľka 4

Celková výroba v Únii

 

2008

2009

2010

ORP

Objem (v tis. ks)

 

 

 

 

Výroba

351 480

301 661

360 007

354 646

Index (2008 = 100)

100

86

102

101

Zdroj:

Vyplnené dotazníky.

b)   Výrobná kapacita a využitie kapacity

(74)

Výrobná kapacita sa vďaka investíciám do dodatočnej kapacity a modernizácii realizovaným výrobcami z Únie v priebehu posudzovaného obdobia mierne zvýšila. Využitie kapacity zostalo pomerne konštantné a v roku 2009 vykazovalo mierny pokles. Tento mierny pokles sa dá v prvom rade pripísať vplyvu celosvetovej hospodárskej krízy počas uvedeného roka.

Tabuľka 5

Výrobná kapacita a využitie kapacity

 

2008

2009

2010

ORP

Objem (v tis. ks)

 

 

 

 

Výrobná kapacita

452 407

453 323

465 984

465 401

Index (2008 = 100)

100

100

103

103

Využitie kapacity

77,7 %

66,5 %

77,3 %

76,2 %

Index (2008 = 100)

100

86

99

98

Zdroj:

Vyplnené dotazníky.

c)   Objem predaja v Únii

(75)

Číselné údaje uvedené ďalej vyjadrujú objem predaja výrobného odvetvia Únie nezávislým zákazníkom na trhu Únie.

Tabuľka 6

Predaj neprepojeným zákazníkom

 

2008

2009

2010

ORP

Objem (v tis. ks)

315 715

281 281

309 941

304 444

Index (2008 = 100)

100

89

98

96

Zdroj:

Vyplnené dotazníky.

(76)

Predaj v Únii sa počas posudzovaného obdobia znížil o 4 %.

(77)

V roku 2009 predaj klesol o 11 %. Tento pokles sa dá pripísať vplyvu celosvetovej hospodárskej krízy. V nasledujúcich rokoch došlo v oblasti predaja k zotaveniu a počas ORP sa priblížil k číselným údajom za rok 2008.

d)   Predaj na tretie trhy

(78)

Číselné údaje uvedené ďalej vyjadrujú objem predaja výrobného odvetvia Únie na tretie trhy a svedčia o prudkom náraste tohto predaja v priebehu posudzovaného obdobia.

Tabuľka 7

Predaj do tretích krajín

 

2008

2009

2010

ORP

Objem (v tis. ks)

26 750

42 105

59 221

57 148

Index (2008 = 100)

100

157

221

214

Zdroj:

Vyplnené dotazníky.

e)   Podiel na trhu

(79)

Napriek zníženiu predaja v Únii sa podiel výrobného odvetvia Únie na trhu v priebehu posudzovaného obdobia zväčšil o 9 %, pričom počas ORP sa pohyboval v rozmedzí 80 % až 93 %. Nárast podielu na trhu Únie bol výsledkom poklesu spotreby v Únii, ako aj zmenšenia podielu dovozu z ČĽR na trhu.

Tabuľka 8

Podiel Únie na trhu

 

2008

2009

2010

ORP

Index (2008 = 100)

100

106

109

109

Zdroj:

Vyplnené dotazníky, žiadosť o preskúmanie, Eurostat a iné štatistické zdroje, ktoré má Komisia k dispozícii.

f)   Rast

(80)

Medzi rokom 2008 a ORP klesla spotreba v Únii o 12 %. Objem predaja uskutočneného výrobcami z Únie na trhu Únie sa znížil o 4 %. Podiel výrobcov z Únie na trhu vzrástol o 9 %.

g)   Zamestnanosť

(81)

Zamestnanosť v sektore sa v posudzovanom období v Únii znížila. Toto zníženie súviselo s modernizáciou a mechanizáciou výrobného procesu realizovanými výrobným odvetvím Únie.

Tabuľka 9

Zamestnanosť v Únii

 

2008

2009

2010

ORP

Počet zamestnancov

710

588

561

552

Index (2008 = 100)

100

83

79

78

Zdroj:

Vyplnené dotazníky.

h)   Produktivita

(82)

Produktivita pracovnej sily výrobného odvetvia Únie meraná ako produkcia na zamestnanú osobu za rok sa počas posudzovaného obdobia vyvíjala pozitívne a zostala v roku 2010 a v ORP konštantná.

(83)

Tento nárast produktivity súvisel s uskutočneným procesom modernizácie, ktorý je opísaný v odôvodnení 93.

Tabuľka 10

Produktivita

 

2008

2009

2010

ORP

Produktivita (v tis. ks za rok)

495

513

642

642

Index (2008 = 100)

100

104

130

130

Zdroj:

Vyplnené dotazníky.

i)   Veľkosť skutočného dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu

(84)

Treba pripomenúť, že vzhľadom na okolnosti opísané v odôvodneniach 19 až 23 sa nedal urobiť žiaden výpočet dumpingu. Pri určení pravdepodobnosti opakovaného výskytu dumpingu sa však vychádzalo z porovnania normálnej hodnoty stanovenej na základe priemerných predajných cien výrobného odvetvia Únie a vývoznej ceny stanovenej pomocou cien pri vývoze do tretích krajín.

(85)

Z analýzy vyplýva, že výrobné odvetvie Únie sa do veľkej miery zotavilo vďaka uloženiu opatrení proti dumpingovému dovozu a platné opatrenia sa javia ako účinné.

6.2.   Mikroekonomické parametre

a)   Zásoby

(86)

Číselné údaje uvedené ďalej vyjadrujú objem zásob na konci každého obdobia.

Tabuľka 11

Konečný stav zásob

 

2008

2009

2010

ORP

Index (2008 = 100)

100

43

61

83

Zdroj:

Vyplnené dotazníky.

(87)

Pri prešetrovaní sa ukázalo, že zásoby výrobného odvetvia Únie neboli významným ukazovateľom pri posudzovaní hospodárskej situácie vo výrobnom odvetví Únie, pretože veľkosť zásob v závislosti od sezóny kolíše.

b)   Mzdy

(88)

Počas posudzovaného obdobia sa priemerná mzda na zamestnanca zvýšila o 33 %.

Tabuľka 12

Mzdy (náklady na zamestnanca)

 

2008

2009

2010

ORP

Index (2008 = 100)

100

116

133

133

Zdroj:

Vyplnené dotazníky.

c)   Predajné ceny

(89)

Priemerné jednotkové ceny PM v Únii sa medzi rokom 2008 a ORP mierne zvýšili. Relatívny pokles v roku 2010 v porovnaní s rokom 2009 súvisí s kolísaním cien surovín.

Tabuľka 13

Jednotková cena na trhu Únie

 

2008

2009

2010

ORP

Index (2008 = 100)

100

103

101

104

Zdroj:

Vyplnené dotazníky.

d)   Ziskovosť

(90)

Pri stanovení rozpätí ziskovosti uvedených ďalej sa hospodársky výsledok, ktorý dosiahlo výrobné odvetvie Únie, vyjadril ako percentuálny podiel obratu realizovaného na trhu Únie.

Tabuľka 14

Ziskovosť

 

2008

2009

2010

ORP

Index (2008 = 100)

100

107

105

104

Zdroj:

Vyplnené dotazníky.

(91)

Pred uložením konečných opatrení v roku 2006 vykazovalo výrobné odvetvie Únie veľké straty. Odvtedy sa hospodárska situácia v odvetví PM v priebehu posudzovaného obdobia zlepšila, ale počas ORP sa nedosiahlo cieľové ziskové rozpätie vo výške 5 % stanovené počas pôvodného prešetrovania.

e)   Investície, návratnosť investícií a peňažný tok

(92)

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené trendy investícií, návratnosti investícií a peňažného toku.

Tabuľka 15

Investície, návratnosť investícií a peňažný tok

 

2008

2009

2010

ORP

Investície

 

 

 

 

Index (2008 = 100)

100

152

41

51

Návratnosť investícií

 

 

 

 

Index (2008 = 100)

100

111

109

108

Peňažný tok

 

 

 

 

Index (2008 = 100)

100

291

247

236

Zdroj:

Vyplnené dotazníky.

(93)

Vďaka zotaveniu po uložení opatrení v roku 2006 uskutočnilo výrobné odvetvie značné investície do modernizácie a rozšírenia výrobných zariadení, najmä v rokoch 2008 a 2009. Vyššia ziskovosť sa odráža aj v lepšom peňažnom toku.

f)   Schopnosť získavať kapitál

(94)

Počas prešetrovania sa nezistili žiadne osobitné problémy, pokiaľ ide o schopnosť výrobného odvetvia Únie získavať kapitál.

6.3.   Záver o hospodárskej situácii vo výrobnom odvetví Únie

(95)

Na základe analýzy uvedenej v predchádzajúcom texte sa dá skonštatovať, že po uložení opatrení v roku 2006 sa hospodárska situácia vo výrobnom odvetví Únie zlepšila a výrobné odvetvie preukazuje svoju životaschopnosť. Po zohľadnení skutočností, že uvedený pozitívny vývoj nastal až po uložení opatrení, zamestnanosť klesá a ziskovosť zaostáva za určeným cieľom sa však usudzuje, že hospodárska situácia vo výrobnom odvetví je naďalej nestabilná a málo odolná. Dá sa preto dospieť k záveru, že k odstráneniu ujmy došlo čiastočne alebo výlučne vďaka zavedeniu opatrení, čo naznačujú aj dôkazy.

F.   PRAVDEPODOBNOSŤ OPAKOVANÉHO VÝSKYTU UJMY

(96)

Od uloženia platných opatrení sa situácia vo výrobnom odvetví Únie podstatne zlepšila. Zo zistení tejto analýzy však vyplýva, že výrobné odvetvie Únie je i naďalej nestabilné a málo odolné.

(97)

Za takýchto okolností je vhodné vykonať analýzu pravdepodobnosti opakovaného výskytu značnej ujmy, aby sa preskúmalo, či by sa v prípade zrušenia opatrení terajšia situácia prognózovaným vývojom v oblasti objemu dovozu a cien pri dovoze s pôvodom v ČĽR zhoršovala, ako sa podrobne rozoberá ďalej v odôvodneniach 98 až 106.

(98)

Vo svete existujú dvaja hlavní výrobcovia PM – ČĽR a Únia. Najväčší trh s PM na svete má Únia, za ktorou nasleduje Južná Amerika a Rusko. V iných krajinách, napríklad v Indii, pôsobia malí výrobcovia, zameriavajú sa však na svoje vlastné domáce trhy. V USA a Kanade sa používajú iné systémy zoraďovania spisov.

(99)

Treba pripomenúť, že v ČĽR existuje značná voľná kapacita a že výrobu PM v ČĽR by bolo možné ľahko zvýšiť, ako bolo vysvetlené v odôvodneniach 45 až 48.

(100)

Treba takisto pripomenúť, že voľná kapacita, ktorá je v ČĽR k dispozícii, zhruba zodpovedá spotrebe v Únii (pozri odôvodnenie 45).

(101)

Zistilo sa aj to, že v prípade zrušenia opatrení by sa akákoľvek zvýšená výroba PM v ČĽR pravdepodobne vyviezla do Únie (pozri odôvodnenie 53). Vychádza sa pritom zo skutočnosti, že trh Únie zostáva najväčším trhom s PM na svete, pričom vykazuje pomerne konštantnú spotrebu, a z toho, že ceny dominujúce na trhu Únie sú vo všeobecnosti vyššie ako na iných vývozných trhoch (pozri odôvodnenie 52). Malo by sa takisto vziať do úvahy, že okrem Únie a ČĽR neexistujú žiadne iné významné vyvážajúce krajiny, ktoré vyrábajú PM.

(102)

Ako je uvedené v odôvodnení 41, výrobná kapacita v ČĽR sa okrem toho dá jednoduchým zabezpečením dodatočnej pracovnej sily ľahko zväčšiť. Vývozom z ČĽR by sa preto mohlo pokryť každé prípadné zvýšenie spotreby v Únii. Vzhľadom na potenciálnu nízku cenu pri čínskom dovoze, ako vyplýva z porovnania s jeho cenami týkajúcimi sa trhov tretích krajín, a zjavnú neobmedzenú schopnosť dodávok pri nízkych cenách by v prípade zrušenia opatrení výrobné odvetvie Únie s veľkou pravdepodobnosťou nemalo prospech zo žiadneho prípadného zvýšenia dopytu, čo by viedlo k významným stratám podielu na trhu.

(103)

Na základe toho sa dá očakávať, že okolnosti prípadného značného zvýšenia dovozu PM z ČĽR do Únie v budúcnosti by mali vážne negatívne dôsledky na situáciu vo výrobnom odvetví Únie. Ako už bolo spomenuté, očakáva sa, že v prípade zrušenia opatrení by bol objem dovozu PM z ČĽR značný. Tento dovoz by okrem toho s najväčšou pravdepodobnosťou vyvíjal veľký cenový tlak na trhu Únie, a teda na výrobné odvetvie Únie, ako to naznačujú údaje o cenovej úrovni na trhoch tretích krajín. Podľa údajov, ktoré sú k dispozícii, sa totiž odhaduje, že terajšími čínskymi cenami sa ceny v Únii podhodnocujú asi o 20 %, ako bolo opísané v odôvodnení 69, čo svedčí o veľkej pravdepodobnosti, že v prípade zrušenia opatrení by sa čínsky dovoz uskutočňoval pri cenách, ktoré sú podstatne nižšie ako ceny v Únii.

(104)

Atraktívnosť trhu Únie pre čínskych vývozcov potvrdzujú aj pokusy o nesprávne zatriedenie s cieľom vyhnúť sa platným antidumpingovým opatreniam (pozri odôvodnenie 55).

(105)

Na základe uvedeného je pravdepodobné, že uplynutie platnosti antidumpingových opatrení týkajúcich sa dovozu PM s pôvodom v ČĽR by viedlo k prudkému zvýšeniu objemu dovozu do Únie pri veľmi nízkych cenách, pričom by sa s veľkou pravdepodobnosťou podstatne podhodnotili predajné ceny Únie. Spôsobilo by to značnú ujmu a zmarilo úsilie výrobného odvetvia v oblasti investícií a snahy o zotavenie, ktoré vynaložilo v predchádzajúcich rokoch.

(106)

Na základe toho sa dospelo k záveru, že zrušenie platných opatrení týkajúcich sa dovozu PM s pôvodom v ČĽR by s najväčšou pravdepodobnosťou viedlo k opakovanému výskytu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

G.   ZÁUJEM ÚNIE

1.   Predbežná poznámka

(107)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia sa preskúmalo, či by zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení nebolo v rozpore so záujmom Únie ako celku.

(108)

Pri určení záujmu Únie sa vychádzalo z posúdenia všetkých možných záujmov, ktorých sa to týka, t. j. záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov.

(109)

Pri pôvodnom prešetrovaní sa zastával názor, že prijatie opatrení nie je v rozpore so záujmom Únie. Toto prešetrovanie je okrem toho preskúmaním pred uplynutím platnosti, čiže analyzuje sa situácia, keď sú zavedené antidumpingové opatrenia.

(110)

Na základe toho sa preskúmalo, či napriek záveru o pravdepodobnosti opakovaného výskytu dumpingu a ujmy neexistujú závažné dôvody, ktoré by viedli k záveru, že zachovať opatrenia v tomto konkrétnom prípade nie je v záujme Únie.

2.   Záujem výrobného odvetvia Únie

(111)

Pokračovaním v antidumpingových opatreniach týkajúcich sa dovozu z príslušnej krajiny by sa zlepšila možnosť výrobného odvetvia Únie dosiahnuť primeranú úroveň ziskovosti, keďže by sa tým pomohlo zabrániť, aby značný objem dovozu z ČĽR vytlačil výrobné odvetvie Únie z trhu.

(112)

Je totiž jednoznačne pravdepodobné, že dôjde k opakovanému výskytu poškodzujúceho dumpingu v značnom objeme, ktorému by výrobné odvetvie Únie nedokázalo čeliť. Výrobné odvetvie Únie by preto aj naďalej malo mať prospech zo zachovania terajších antidumpingových opatrení.

(113)

Dospelo sa preto k záveru, že zachovanie antidumpingových opatrení vo vzťahu k ČĽR by bolo jednoznačne v záujme výrobného odvetvia Únie.

3.   Záujem dovozcov a používateľov

(114)

Ako už bolo uvedené, žiadny z identifikovaných neprepojených dovozcov nepredložil vyplnený dotazník. Dovozcovia PM sú zvyčajne aj používateľmi príslušného výrobku, keďže ho používajú na výrobu pákových zoraďovačov spisov.

(115)

V priebehu prešetrovania sa prihlásilo viacero používateľov, t. j. výrobcov PZS. Iba jeden používateľ odovzdal vyplnený dotazník, ktorý sa vzhľadom na kvalitu predložených údajov dal počas overovacej návštevy overiť iba do istej miery.

(116)

Používateľ, ktorého sa overovanie týkalo, tvrdil, že antidumpingové opatrenia by sa mali uložiť aj na dovoz PZS z ČĽR. Tieto tvrdenia však neboli podložené žiadnymi podpornými dôkazmi.

(117)

Dvaja používatelia vzniesli námietku proti pokračovaniu opatrení. Ich vyjadrenia však neboli ničím podložené.

(118)

Z analýzy na druhej strane zároveň vyplýva, že ak by sa Číňania v dôsledku zrušenia opatrení stali výlučnými dodávateľmi PM, postavenie výrobcov pákových zoraďovačov spisov by bolo vzhľadom na zánik hospodárskej súťaže na svetovom trhu s PM takisto ohrozené. Usúdilo sa preto, že existujúce opatrenia prispievajú k rozmanitosti dodávok a k hospodárskej súťaži na svetovom trhu s PM, čo je v konečnom dôsledku v záujme používateľov.

(119)

Ďalší traja používatelia, ktorí používajú iba PM vyrábané v Únii, sa k problematike postavili neutrálne a jeden z nich sa vyslovil za pokračovanie opatrení.

(120)

Keďže náklady na PM predstavujú iba minimálny percentuálny podiel maloobchodnej ceny za PZS, opatrenia nemajú vlastne žiadny vplyv na cenu konečného výrobku (PZS), ak vôbec k nemu dochádza, a teda žiadny vplyv na konečných spotrebiteľov.

4.   Záver o záujme Únie

(121)

Po zohľadnení všetkých uvedených faktorov sa dospelo k záveru, že neexistujú žiadne závažné dôvody proti zachovaniu terajších antidumpingových opatrení.

H.   ANTIDUMPINGOVÉ OPATRENIA

(122)

Všetky strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa dospelo k odporúčaniu zachovať existujúce opatrenia. Poskytla sa im aj lehota, v ktorej sa po tomto zverejnení mohli vyjadriť. Predložené výhrady a pripomienky sa analyzovali, ale neviedli k zmene základných skutočností a úvah, na základe ktorých sa rozhodlo o zachovaní antidumpingových opatrení.

(123)

Z uvedeného vyplýva, že v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia by sa antidumpingové opatrenia uplatniteľné na dovoz pákových mechaník s pôvodom v ČĽR mali zachovať,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1.   Týmto sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz pákových mechaník, ktoré sa všeobecne používajú na archivovanie listov a iných dokumentov v zoraďovačoch spisov alebo rýchloviazačoch, v súčasnosti zaradených pod číselný znak KN ex 8305 10 00 (kód TARIC 8305100050), s pôvodom v Čínskej ľudovej republike. Tieto pákové mechaniky sa skladajú z robustných oblúkových kovových prvkov (zvyčajne z dvoch) upevnených na doštičke a najmenej z jedného otváracieho mechanizmu, ktorý umožňuje vkladanie a zakladanie listov a iných dokumentov.

2.   Sadzba konečného antidumpingového cla uplatniteľného na čistú franko cenu na hranici Únie pred preclením, ktorá sa vzťahuje na výrobky opísané v odseku 1 a vyrábané spoločnosťami uvedenými ďalej, je takáto:

Výrobca

Antidumpingové clo

Doplnkový kód TARIC

Dongguan Nanzha Leco Stationary

The First Industrial Camp, Nanzha, Humen, Dongguan, Čína

27,1 %

A729

Všetky ostatné spoločnosti

47,4 %

A999

3.   Ak nie je stanovené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa cla.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 30. augusta 2012

Za Radu

predseda

A. D. MAVROYIANNIS


(1)  Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 51.

(2)  Ú. v. EÚ L 205, 27.7.2006, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ C 5, 8.1.2011, s. 11.

(4)  Ú. v. EÚ C 217, 23.7.2011, s. 35.