ISSN 1977-0790

doi:10.3000/19770790.L_2013.141.slk

Úradný vestník

Európskej únie

L 141

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Zväzok 56
28. mája 2013


Obsah

 

II   Nelegislatívne akty

Strana

 

 

NARIADENIA

 

*

Nariadenie Rady (EÚ) č. 488/2013 z 27. mája 2013, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 204/2011 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Líbyi

1

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 489/2013 z 27. mája 2013, ktorým sa mení a dopĺňa príloha k nariadeniu (EÚ) č. 37/2010 o farmakologicky účinných látkach a ich klasifikácii, pokiaľ ide o maximálne limity rezíduí v potravinách živočíšneho pôvodu, v súvislosti s dvojreťazcovou kyselinou ribonukleovou homológnou s kódovaním vírusovej ribonukleovej kyseliny pre časť obalového proteínu a časť intergénovej oblasti izraelského vírusu akútnej paralýzy ( 1 )

4

 

*

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 490/2013 z 27. mája 2013, ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz bionafty s pôvodom v Argentíne a Indonézii

6

 

 

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 491/2013 z 27. mája 2013, ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

26

 

 

SMERNICE

 

*

Smernica Rady 2013/12/EÚ z 13. mája 2013, ktorou sa z dôvodu pristúpenia Chorvátskej republiky upravuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti

28

 

*

Smernica Rady 2013/13/EÚ z 13. mája 2013, ktorou sa z dôvodu pristúpenia Chorvátskej republiky upravujú určité smernice v oblasti daní

30

 

 

ROZHODNUTIA

 

 

2013/236/EÚ

 

*

Rozhodnutie Rady z 25. apríla 2013 o osobitných opatreniach na obnovenie finančnej stability a udržateľného rastu určené Cypru

32

 

 

2013/237/EÚ

 

*

Vykonávacie rozhodnutie Rady zo 14. mája 2013, ktorým sa Českej republike a Poľskej republike povoľuje uplatňovať osobitné opatrenia odchyľujúce sa od článku 5 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty

37

 

 

2013/238/EÚ

 

*

Rozhodnutie Rady z 21. mája 2013, ktorým sa vymenúvajú štyria členovia a traja náhradníci Výboru regiónov za Spojené kráľovstvo

42

 

 

2013/239/EÚ

 

*

Rozhodnutie Rady z 21. mája 2013, ktorým sa vymenúva estónsky náhradník Výboru regiónov

43

 

*

Rozhodnutie Rady 2013/240/SZBP z 27. mája 2013, ktorým sa mení rozhodnutie 2010/279/SZBP o policajnej misii Európskej únie v Afganistane (EUPOL AFGHANISTAN)

44

 

*

Rozhodnutie Rady 2013/241/SZBP z 27. mája 2013, ktorým sa mení jednotná akcia 2008/124/SZBP o misii Európskej únie na podporu právneho štátu v Kosove, EULEX KOSOVO

47

 

 

2013/242/EÚ

 

*

Vykonávacie rozhodnutie Komisie z 22. mája 2013, ktorým sa stanovuje vzor národných akčných plánov energetickej efektívnosti podľa smernice 2012/27/EU Európskeho parlamentu a Rady [oznámené pod číslom C(2013) 2882]  ( 1 )

48

 

 

2013/243/EÚ

 

*

Vykonávacie rozhodnutie Komisie z 24. mája 2013 o dočasnej výnimke z pravidiel pôvodu stanovených v prílohe II k nariadeniu Rady (ES) č. 1528/2007 s cieľom zohľadniť osobitnú situáciu Svazijska, pokiaľ ide o broskyne, hrušky a ananásy [oznámené pod číslom C(2013) 2906]

54

 

 

 

*

Oznam pre čitateľov – Nariadenie Rady (EÚ) č. 216/2013 zo 7. marca 2013 o elektronickom uverejňovaní Úradného vestníka Európskej únie (pozri vnútornú stranu zadnej obálky)

s3

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


II Nelegislatívne akty

NARIADENIA

28.5.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 141/1


NARIADENIE RADY (EÚ) č. 488/2013

z 27. mája 2013,

ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 204/2011 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Líbyi

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 215,

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2011/137/SZBP z 28. februára 2011 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Líbyi (1),

so zreteľom na spoločný návrh vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Európskej komisie,

keďže:

(1)

Nariadením Rady (EÚ) č. 204/2011 z 2. marca 2011 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Líbyi (2) nadobúdajú účinnosť opatrenia stanovené v rozhodnutí 2011/137/SZBP.

(2)

Rozhodnutím Rady 2013/45/SZBP z 22. januára 2013 (3) sa mení rozhodnutie 2011/137/SZBP, aby sa povolilo uvoľnenie určitých zmrazených finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov, ak sú tieto finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje potrebné na to, aby sa vyhovelo súdnemu alebo správnemu rozhodnutiu vydanému v Únii alebo súdnemu rozhodnutiu vykonateľnému v členskom štáte.

(3)

Rozhodnutím Rady 2013/182/SZBP z 22. apríla 2013 (4) sa mení rozhodnutie 2011/137/SZBP v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (BR OSN) č. 2095 (2013), ktorou sa menia výnimky zo zbrojného embarga stanovené v bode 9 písm. a) rezolúcie BR OSN č. 1970 (2011) a v bode 13 písm. a) rezolúcie BR OSN č. 2009 (2011).

(4)

Niektoré z týchto opatrení patria do rozsahu pôsobnosti Zmluvy o fungovaní Európskej únie, a preto je na ich vykonávanie potrebné regulačné opatrenie na úrovni Únie, najmä v záujme zabezpečenia ich jednotného uplatňovania hospodárskymi subjektmi vo všetkých členských štátoch.

(5)

Nariadenie (EÚ) č. 204/2011 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (EÚ) č. 204/2011 sa mení takto:

1)

Článok 3 sa nahrádza takto:

„Článok 3

1.   Zakazuje sa:

a)

priamo alebo nepriamo poskytovať technickú pomoc v súvislosti s tovarom a technológiami uvedenými v Spoločnom zozname vojenského materiálu Európskej únie (5) (ďalej len „Spoločný zoznam vojenského materiálu“) alebo v súvislosti so získavaním, výrobou, údržbou a používaním tovaru uvedeného v tomto zozname, akejkoľvek osobe, subjektu alebo orgánu v Líbyi alebo na použitie v Líbyi;

b)

priamo alebo nepriamo poskytovať technickú pomoc alebo sprostredkovateľské služby v súvislosti s vybavením uvedeným v prílohe I, ktoré by sa mohlo použiť na vnútornú represiu, a to akejkoľvek osobe, subjektu alebo orgánu v Líbyi alebo na použitie v Líbyi;

c)

priamo alebo nepriamo poskytovať financovanie alebo finančnú pomoc v súvislosti s tovarom a technológiami uvedenými v Spoločnom zozname vojenského materiálu alebo v prílohe I, najmä vrátane grantov, úverov a poistenia vývozného úveru na akýkoľvek predaj, dodanie, prevod alebo vývoz týchto položiek, alebo na poskytnutie akejkoľvek súvisiacej technickej pomoci akejkoľvek osobe, subjektu alebo orgánu v Líbyi alebo na použitie v Líbyi;

d)

priamo alebo nepriamo poskytovať technickú pomoc, financovanie alebo finančnú pomoc, sprostredkovateľské služby alebo dopravné služby týkajúce sa poskytovania ozbrojeného žoldnierskeho personálu v Líbyi alebo na použitie v Líbyi;

e)

zúčastňovať sa vedome a úmyselne na činnostiach, ktorých cieľom alebo dôsledkom je obchádzanie zákazov uvedených v písmenách a) až d).

2.   Odchylne od odseku 1 sa zákazy ustanovené v odseku 1 nevzťahujú na:

a)

poskytovanie technickej pomoci, financovania alebo finančnej pomoci, ktoré súvisia s nesmrtonosným vojenským vybavením určeným výlučne na humanitárne účely alebo ochranné účely schváleným vopred príslušnými orgánmi v členských štátoch;

b)

poskytovanie technickej pomoci, financovania alebo finančnej pomoci, ktoré súvisia s iným predajom a dodávkami zbraní a súvisiaceho materiálu, na základe predchádzajúceho schválenia sankčným výborom;

c)

poskytovanie technickej pomoci, financovania alebo finančnej pomoci určených výhradne na účely pomoci vláde Líbye v oblasti bezpečnosti alebo odzbrojenia;

d)

ochranné odevy vrátane nepriestrelných viest a vojenských heliem, ktoré do Líbye výlučne na svoju osobnú potrebu dočasne vyváža personál Organizácie Spojených národov, personál Európskej únie alebo jej členských štátov, zástupcovia médií a humanitárni a rozvojoví pracovníci a sprievodný personál.

3.   Odchylne od odseku 1 môžu príslušné orgány v členských štátoch, ktoré sú uvedené v prílohe IV, povoliť poskytovanie technickej pomoci, financovania alebo finančnej pomoci súvisiacej s vybavením použiteľným na vnútornú represiu pri splnení podmienok ktoré považujú za vhodné, ak zistia, že takéto vybavenie je určené výlučne na humanitárne alebo ochranné použitie.

2)

Článok 8 sa nahrádza takto:

„Článok 8

1.   Odchylne od článku 5, pokiaľ ide o osoby, subjekty alebo orgány uvedené v prílohe II, príslušné orgány v členských štátoch uvedené v prílohe IV môžu povoliť uvoľnenie určitých zmrazených finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov, ak sú splnené tieto podmienky:

a)

na predmetné finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje sa vzťahuje súdne, správne alebo arbitrážne opatrenie prijaté pred dátumom, keď osoba, subjekt alebo orgán uvedené v článku 5 boli zaradené do zoznamu v prílohe II, alebo boli uvedené v článku 5 ods. 4, alebo súdne, správne alebo arbitrážne rozhodnutie vydané pred uvedeným dátumom;

b)

predmetné finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje sa použijú výlučne na uspokojenie pohľadávok zabezpečených takýmto opatrením alebo uznaných za platné v takomto rozhodnutí v rámci obmedzení stanovených príslušnými zákonmi a právnymi predpismi, ktorými sa riadia práva osôb s takýmito pohľadávkami;

c)

opatrenie alebo rozhodnutie nie je v prospech osoby, subjektu ani orgánu, ktoré sú uvedené v prílohe II alebo III alebo v článku 5 ods. 4;

d)

uznanie opatrenia alebo rozhodnutia nie je v rozpore s verejným poriadkom v dotknutom členskom štáte; a

e)

dotknutý členský štát oznámil opatrenie alebo rozhodnutie sankčnému výboru.

2.   Odchylne od článku 5, pokiaľ ide o osoby, subjekty alebo orgány uvedené v prílohe III, príslušné orgány v členských štátoch uvedené v prílohe IV môžu povoliť uvoľnenie určitých zmrazených finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov, ak sú splnené tieto podmienky:

a)

na predmetné finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje sa vzťahuje arbitrážne rozhodnutie vydané pred dátumom zaradenia fyzickej alebo právnickej osoby, subjektu alebo orgánu uvedených v článku 5 do zoznamu v prílohe III, alebo súdne či správne rozhodnutie vydané v Únii, alebo súdne rozhodnutie vykonateľné v dotknutom členskom štáte pred uvedeným dátumom alebo po ňom;

b)

predmetné finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje sa použijú výlučne na uspokojenie pohľadávok zabezpečených takýmto rozhodnutím alebo uznaných za platné v takomto rozhodnutí v rámci obmedzení stanovených príslušnými zákonmi a právnymi predpismi, ktorými sa riadia práva osôb s takýmito pohľadávkami;

c)

rozhodnutie nie je v prospech fyzickej alebo právnickej osoby, subjektu ani orgánu, ktoré sú uvedené v prílohe II alebo III alebo v článku 5 ods. 4; a

d)

uznanie rozhodnutia nie je v rozpore s verejným poriadkom v dotknutom členskom štáte.

3.   Dotknutý členský štát informuje ostatné členské štáty a Komisiu o každom udelenom povolení podľa tohto článku.“.

3)

V článku 9 ods. 1 sa dopĺňajú tieto písmená:

„c)

platby splatné na základe súdneho, správneho alebo arbitrážneho opatrenia alebo rozhodnutia, ako sa uvádza v článku 8 ods. 1;

d)

platby splatné na základe súdneho, správneho alebo arbitrážneho rozhodnutia vydaného v Únii alebo vykonateľného v príslušnom členskom štáte, ako sa uvádza v článku 8 ods. 2.“.

(4)

V článku 13 sa dopĺňa tento odsek:

“3.   Odsekom 2 sa nezabraňuje členským štátom, aby v súlade s vnútroštátnym právom zdieľali informácie s príslušnými orgánmi Líbye a ostatnými členskými štátmi, ak je to potrebné na účely pomoci pri opätovnom získaní spreneverených aktív.”.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 27. mája 2013

Za Radu

predsedníčka

C. ASHTON


(1)  Ú. v. EÚ L 58, 3.3.2011, s. 53.

(2)  Ú. v. EÚ L 58, 3.3.2011, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ L 20, 23.1.2013, s. 60.

(4)  Ú. v. EÚ L 111, 23.4.2013, s. 50.

(5)  Ú. v. EÚ C 69, 18.3.2010, s. 19.“.


28.5.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 141/4


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 489/2013

z 27. mája 2013,

ktorým sa mení a dopĺňa príloha k nariadeniu (EÚ) č. 37/2010 o farmakologicky účinných látkach a ich klasifikácii, pokiaľ ide o maximálne limity rezíduí v potravinách živočíšneho pôvodu, v súvislosti s dvojreťazcovou kyselinou ribonukleovou homológnou s kódovaním vírusovej ribonukleovej kyseliny pre časť obalového proteínu a časť intergénovej oblasti izraelského vírusu akútnej paralýzy

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 470/2009 zo 6. mája 2009 o stanovení postupov Spoločenstva na určenie limitov rezíduí farmakologicky účinných látok v potravinách živočíšneho pôvodu, o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 2377/90 a o zmene a doplnení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/82/ES a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 726/2004 (1), a najmä na jeho článok 14 v spojení s článkom 17,

so zreteľom na stanovisko Európskej agentúry pre lieky, ktoré vypracoval Výbor pre lieky na veterinárne použitie,

keďže:

(1)

Maximálne limity rezíduí (ďalej len „MRL“) farmakologicky účinných látok určených na použitie vo veterinárnych liekoch pre zvieratá určené na výrobu potravín alebo v biocídnych výrobkoch používaných pri chove hospodárskych zvierat v Únii by sa mali stanovovať v súlade s nariadením (ES) č. 470/2009.

(2)

Farmakologicky účinné látky a ich klasifikácia, pokiaľ ide o MRL v potravinách živočíšneho pôvodu, sú stanovené v prílohe k nariadeniu Komisie (EÚ) č. 37/2010 z 22. decembra 2009 o farmakologicky účinných látkach a ich klasifikácii, pokiaľ ide o maximálne limity rezíduí v potravinách živočíšneho pôvodu (2).

(3)

Európska agentúra pre lieky dostala žiadosť o stanovenie MRL pre dvojreťazcovú kyselinu ribonukleovú homológnu s kódovaním vírusovej ribonukleovej kyseliny pre časť obalového proteínu a časť intergénovej oblasti izraelského vírusu akútnej paralýzy, v prípade včiel.

(4)

Výbor pre lieky na veterinárne použitie odporučil, že pre túto farmakologicky účinnú látku nie je potrebné použiť štandardný farmakologický a toxikologický prístup, vrátane stanovenia úrovne prijateľného denného príjmu, a že sa nemusia stanoviť MRL uplatniteľné na med pre dvojreťazcovú ribonukleovú kyselinu homológnu s kódovaním vírusovej ribonukleovej kyseliny pre časť obalového proteínu a časť intergénovej oblasti izraelského vírusu akútnej paralýzy, v prípade včiel.

(5)

Európska agentúra pre lieky má podľa článku 5 nariadenia (ES) č. 470/2009 vždy zvážiť používanie MRL stanovených pre farmakologicky účinnú látku v konkrétnej potravine aj v iných potravinách vyrobených z rovnakého druhu, alebo používanie MRL stanovených pre farmakologicky účinnú látku v jednom alebo viacerých druhoch aj v prípade iných druhov. Výbor pre lieky na veterinárne použitie usúdil, že extrapoláciu maximálnych limitov rezíduí na iné druhy zvierat určené na produkciu potravín nie je možné v súvislosti s touto látkou podporiť.

(6)

Tabuľka 1 prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 37/2010 by sa preto mala zmeniť a doplniť tak, aby zahŕňala dvojreťazcovú kyselinu ribonukleovú homológnu s kódovaním vírusovej ribonukleovej kyseliny pre časť obalového proteínu a časť intergénovej oblasti izraelského vírusu akútnej paralýzy, v prípade včiel, pričom by sa malo uviesť, že nie je potrebné stanoviť MRL uplatniteľné na med.

(7)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre veterinárne lieky,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Príloha k nariadeniu (EÚ) č. 37/2010 sa mení a dopĺňa podľa prílohy k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 27. mája 2013

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO


(1)  Ú. v. EÚ L 152, 16.6.2009, s. 11.

(2)  Ú. v. EÚ L 15, 20.1.2010, s. 1.


PRÍLOHA

Do tabuľky 1 v prílohe k nariadeniu (EÚ) č. 37/2010 sa v abecednom poradí vkladá táto látka:

Farmakologicky účinná látka

Markerové rezíduá

Druh zvierat

MRL

Cieľové tkanivá

Iné ustanovenia [podľa článku 14 ods. 7 nariadenia (ES) č. 470/2009]

Terapeutická klasifikácia

„Dvojreťazcová kyselina ribonukleová homológna s kódovaním vírusovej ribonukleovej kyseliny pre časť obalového proteínu a časť intergénovej oblasti izraelského vírusu akútnej paralýzy

NEUPLATŇUJE SA

včely

nevyžadujú sa MRL

med

ŽIADNE

ŽIADNA“


28.5.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 141/6


NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 490/2013

z 27. mája 2013,

ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz bionafty s pôvodom v Argentíne a Indonézii

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (1) (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 7,

po porade s poradným výborom,

keďže:

A.   POSTUP

1.   Začatie konania

(1)

Dňa 29. augusta 2012 Európska komisia (ďalej len „Komisia“) informovala prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie  (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“) o začatí antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu bionafty s pôvodom v Argentíne a Indonézii (ďalej len „príslušné krajiny“) do Únie.

(2)

Prešetrovanie sa začalo na základe podnetu, ktorý 17. júla 2012 predložila Európska rada pre bionaftu (ďalej len „navrhovateľ“) v mene výrobcov, ktorí predstavujú viac ako 60 % celkovej výroby bionafty v Únii. Podnet obsahoval prima facie dôkazy o dumpingu uvedeného výrobku a o značnej ujme, ktorá z neho vyplýva, čo sa považovalo za dostatočný dôvod na začatie prešetrovania.

(3)

Komisia 30. januára 2013 zaviedla registráciu dovozov rovnakého výrobku s pôvodom v príslušných krajinách podľa nariadenia Komisie (EÚ) č. 79/2013 z 28. januára 2013 (3).

(4)

Dňa 10. novembra 2012 Komisia informovala prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku E urópskej únie  (4) o začatí antisubvenčného konania v súvislosti s dovozom bionafty s pôvodom v Argentíne a Indonézii do Únie a začala osobitné prešetrovanie.

2.   Obdobie prešetrovania

(5)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa týkalo obdobia od 1. júla 2011 do 30. júna 2012 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov, ktoré sú dôležité z hľadiska posúdenia ujmy, sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2009 do konca OP (ďalej len „posudzované obdobie“).

3.   Strany, ktorých sa prešetrovanie týka

(6)

Komisia o začatí prešetrovania oficiálne informovala navrhovateľa, ďalších známych výrobcov z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov v Argentíne a Indonézii, známych dovozcov, dodávateľov, distribútorov, používateľov a združenia, o ktorých je známe, že sa ich prešetrovanie týka, a orgány Argentíny a Indonézie. V oznámení o začatí konania boli všetky strany, ktorých sa prešetrovanie týka, vyzvané, aby kontaktovali Komisiu a prihlásili sa.

(7)

Zainteresované strany dostali príležitosť písomne oznámiť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí konania.

(8)

Navrhovateľ, vyvážajúci výrobcovia v Argentíne a Indonézii, dovozcovia a orgány Argentíny a Indonézie oznámili svoje stanoviská. Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že existujú osobitné dôvody, pre ktoré by mali byť vypočuté, boli vypočuté.

3.1.   Výber vzorky

(9)

Vzhľadom na veľký počet vyvážajúcich výrobcov v Argentíne a Indonézii, neprepojených dovozcov v Únii a výrobcov z Únie zapojených do tohto prešetrovania a s cieľom ukončiť prešetrovanie v rámci predpísaných lehôt, Komisia v oznámení o začatí konania uviedla, že by mohla obmedziť počet vyvážajúcich výrobcov v Argentíne a Indonézii, neprepojených dovozcov a výrobcov z Únie podliehajúcich prešetrovaniu na primeraný počet prostredníctvom výberu vzorky v súlade s článkom 17 základného nariadenia (tento proces sa tiež nazýva „výber vzorky“).

3.2.   Výber vzorky vyvážajúcich výrobcov v Argentíne

(10)

Na to, aby Komisia mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť, boli všetci vyvážajúci výrobcovia v Argentíne požiadaní, aby sa prihlásili Komisii a poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania.

(11)

Desať vyvážajúcich výrobcov alebo skupín vyvážajúcich výrobcov poskytlo požadované informácie a súhlasilo so zaradením do vzorky. Dve spoločnosti však oznámili, že počas OP neuskutočnili žiadny vývoz do Únie (alebo vôbec nevyrábali).

(12)

Zostávajúcich osem (skupín) vyvážajúcich výrobcov predstavovalo celý objem vyvezený do Únie počas OP.

(13)

V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia Komisia vybrala vzorku troch vyvážajúcich výrobcov alebo skupín vyvážajúcich výrobcov na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu príslušného výrobku do Únie, ktorý možno v rámci stanovenej lehoty primerane preskúmať. Podľa informácií, ktoré poskytli ôsmi vyvážajúci výrobcovia uvedení v odôvodnení 12, vybraná vzorka predstavovala 86 % celkového objemu vývozu príslušného výrobku do Únie počas OP.

(14)

V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia sa uskutočnili konzultácie o výbere vzorky so všetkými známymi vyvážajúcimi výrobcami, ako aj so združením výrobcov v Argentíne a orgánmi Argentíny a neboli vznesené žiadne námietky.

3.3.   Individuálne prešetrovanie

(15)

O individuálne prešetrovanie podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia nepožiadala žiadna argentínska spoločnosť zaradená do vzorky.

3.4.   Výber vzorky vyvážajúcich výrobcov v Indonézii

(16)

Na to, aby Komisia mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť, boli všetci vyvážajúci výrobcovia v Indonézii požiadaní, aby sa prihlásili Komisii a poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania.

(17)

Osem vyvážajúcich výrobcov alebo skupín vyvážajúcich výrobcov poskytlo požadované informácie a súhlasilo so zaradením do vzorky. Tri spoločnosti však oznámili, že počas OP neuskutočnili žiadny vývoz do Únie.

(18)

Zostávajúcich päť (skupín) vyvážajúcich výrobcov predstavovalo celý objem vyvezený do Únie počas OP.

(19)

V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia Komisia vybrala vzorku štyroch vyvážajúcich výrobcov alebo skupín vyvážajúcich výrobcov na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu príslušného výrobku do Únie, ktorý možno v rámci stanovenej lehoty primerane preskúmať. Podľa informácií, ktoré poskytli piati vyvážajúci výrobcovia uvedení v odôvodnení 18, vybraná vzorka predstavovala 99 % celkového objemu vývozu príslušného výrobku do Únie počas OP.

(20)

V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia sa uskutočnili konzultácie so všetkými známymi vyvážajúcimi výrobcami, ako aj s orgánmi Indonézie, a neboli vznesené žiadne námietky.

3.5.   Individuálne prešetrovanie

(21)

O individuálne prešetrovanie podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia nepožiadala žiadna indonézska spoločnosť zaradená do vzorky.

3.6.   Výber vzorky neprepojených dovozcov

(22)

Na to, aby Komisia mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť, boli všetci neprepojení dovozcovia požiadaní, aby sa prihlásili Komisii a poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. Pri tomto prešetrovaní však nespolupracoval ani jeden dovozca.

3.7.   Výber vzorky výrobcov z Únie

(23)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Túto vzorku tvorilo osem výrobcov z Únie, o ktorých bolo Komisii pred začatím prešetrovania známe, že vyrábajú bionaftu. Komisia vybrala vzorku na základe objemu výroby, objemu predaja a geografickej polohy. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali 27 % výroby v Únii.

(24)

Zainteresované strany boli v oznámení o začatí konania takisto vyzvané, aby oznámili svoje stanoviská k predbežnej vzorke. Dve zo spoločností, ktoré mali byť zaradené do vzorky, odstúpili po zverejnení navrhovanej vzorky od spolupráce a boli nahradené inými dvomi spoločnosťami. Výrobné odvetvie Únie taktiež predložilo pripomienku, že vzhľadom na veľký počet malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“) vyrábajúcich bionaftu by sa mal prinajmenšom jeden zahrnúť do vzorky. Táto požiadavka bola prijatá.

(25)

Vzorka sa z hľadiska výrobného odvetvia Únie považuje za reprezentatívnu.

3.8.   Vyplnené dotazníky

(26)

Dotazníky boli zaslané trom vyvážajúcim výrobcom alebo skupinám výrobcov v Argentíne zaradeným do vzorky, štyrom vyvážajúcim výrobcom alebo skupinám výrobcov v Indonézii zaradeným do vzorky a ôsmim výrobcom z Únie zaradeným do vzorky.

(27)

Vyplnené dotazníky zaslalo sedem vyvážajúcich výrobcov alebo skupín výrobcov v Argentíne a Indonézii zaradených do vzorky, osem výrobcov z Únie zaradených do vzorky a traja používatelia.

3.9.   Overovacie návštevy

(28)

Komisia si vyžiadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na dočasné stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Overovacie návštevy sa vykonali v prevádzkových priestoroch týchto spoločností:

a)

Výrobcovia so sídlom v Únii:

Bio-Oils Huelva S.L., Huelva, Španielsko,

Biocom Energia S.L., Valencia, Španielsko,

Diester Industries S.A.S, Paríž, Francúzsko,

Elin Biofuels S.A., Kifissia, Grécko,

Novaol S.R.L., Miláno, Taliansko,

Perstorp BioProducts A.B., Stenungsund, Švédsko,

Preol A.S., Lovosice, Česká republika,

VERBIO Vereinigte BioEnergie A.G., Lipsko, Nemecko.

b)

Vyvážajúci výrobcovia v Argentíne:

Louis Dreyfus Commodities S.A., Buenos Aires („LDC“),

skupina prepojených spoločností „Renova“:

Molinos Río de la Plata S.A., Buenos Aires („Molinos“),

Oleaginosa Moreno Hermanos S.A.F.I.C.I., Bahia Blanca („Oleaginosa“),

Renova S.A., Bahia Blanca („Renova“),

Vicentin S.A.I.C., Avellaneda („Vicentin“),

skupina prepojených spoločností „T6“:

Aceitera General Deheza S.A., General Deheza, Rosario („AGD“),

Bunge Argentina S.A., Buenos Aires („Bunge“),

T6 Industrial S.A., Puerto General San Martín, Santa Fe („T6“).

c)

Obchodníci mimo EÚ prepojení s vyvážajúcimi výrobcami v Argentíne:

Molinos Overseas, Montevideo, Uruguaj („Molinos Overseas“),

Louis Dreyfus Commodities Suisse, Ženeva, Švajčiarsko („LDC Suisse“).

d)

Vyvážajúci výrobcovia v Indonézii:

PT. Ciliandra Perkasa, Jakarta, Indonézia („CPL“),

PT. Musim Mas, Medan, Indonézia („PTMM“),

PT. Pelita Agung Agrindustri, Medan, Indonézia („PAA“),

skupina prepojených spoločností („Wilmar“), PT. Wilmar Bioenergi Indonesia, PT. Wilmar Nabati Indonesia:

PT. Wilmar Bioenergi Indonesia, Medan, Indonézia („WBI“),

PT. Wilmar Nabati Indonesia, Medan, Indonézia („WINA“).

e)

Obchodníci mimo EÚ prepojení s vyvážajúcimi výrobcami v Indonézii:

First Resources Limited, Suntex Tower Three, Singapur („FRL“),

IM Biofuel Pte Ltd, Gateway West, Singapur („IMBS“),

Inter-continental Oils and Fats Pte Ltd, Gateway West, Singapur („ICOF“),

Virgen Oils & Fats Pte Ltd, Marina Bay Financial Centre, Singapur („VOF“),

Wilmar Trading Pte Ltd, Neil road, Singapur.

f)

Dovozcovia v Únii prepojení s argentínskymi a indonézskymi vývozcami:

Campa Iberia S.A.U., Tarragona, Španielsko („CAMPA“),

IM Biofuel Italy S.R.L., Miláno, Taliansko („IMBI“),

Louis Dreyfus Commodities España S.A., Madrid, Španielsko („LDC Spain“),

Losur Overseas S.A., Madrid, Španielsko („Losur“),

Wilmar Europe Trading B.V., Barendrecht, Holandsko („WET BV“) (5).

B.   PRÍSLUŠNÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

1.   Príslušný výrobok

(29)

Príslušným výrobkom sú monoalkylestery mastných kyselín a/alebo parafínové plynové oleje vyrobené syntézou a/alebo hydrogenizáciou, nefosílneho pôvodu, v čistej forme alebo obsiahnuté v zmesi s pôvodom v Argentíne a Indonézii, v súčasnosti zaradené pod kódy KN ex 1516 20 98, ex 1518 00 91, ex 1518 00 95, ex 1518 00 99, ex 2710 19 43, ex 2710 19 46, ex 2710 19 47, 2710 20 11, 2710 20 15, 2710 20 17, ex 3824 90 97, 3826 00 10 a ex 3826 00 90 (ďalej len „príslušný výrobok“, bežne označovaný ako „bionafta“).

(30)

Z prešetrovania vyplynulo, že bionaftu vyrábanú v Argentíne tvorí výlučne „sójový metylester“ (soybean methyl ester, ďalej len „SME“) získavaný zo sójového oleja a bionaftu vyrábanú v Indonézii tvorí výlučne „palmový metylester“ (palm methyl ester, ďalej len „PME“) získavaný z palmového oleja, kým bionaftu, ktorá sa vyrába v Únii, tvorí hlavne „repkový metylester“ (rapeseed methyl ester, ďalej len „RME“), ale vyrába sa aj z iných východiskových surovín vrátane odpadových olejov, ako aj panenských olejov.

(31)

Všetky SME, PME a RME patria do kategórie metylesterov mastných kyselín (fatty-acid methyl esters, ďalej len „FAME“). Termín „ester“ sa vzťahuje na transesterifikáciu rastlinných olejov, konkrétne zmiešavanie oleja s alkoholom, pri ktorom vzniká bionafta a ako vedľajší produkt glycerín. Termín „metyl“ sa vzťahuje na metanol, najbežnejšie používaný alkohol v tomto procese.

(32)

Bionafta zo SME a bionafta z PME by sa mohli používať v čistej forme, ale v Európskej únii sa pred použitím vo všeobecnosti zmiešavajú, a to buď navzájom, alebo s RME. Dôvodom zmiešavania SME s PME je to, že SME vo svojej čistej forme nespĺňa európsku normu EN 14214, pokiaľ ide o jódové a cetánové čísla. Dôvodom zmiešavania PME (a SME) s RME je to, že PME a SME majú vyššiu medznú teplotu filtrovateľnosti (ďalej len „MTF“) ako RME a v chladných oblastiach Európskej únie preto nie sú počas zimných mesiacov vhodné na použitie vo svojej čistej forme.

(33)

Napokon v odvetví dopravy sa ako palivo v naftových motoroch cestných vozidiel, ako sú automobily, nákladné vozidlá, autobusy a tiež vlaky, používa zmes bionafty a minerálnej nafty. Bionafta sa vo svojej čistej forme alebo zmiešaná s minerálnou naftou môže používať aj ako vykurovacie palivo v domácich, komerčných alebo priemyselných kotloch a ako palivo pre generátory na výrobu elektrickej energie.

2.   Podobný výrobok

(34)

Z prešetrovania vyplynulo, že príslušný výrobok, výrobok vyrábaný a predávaný na domácom trhu Argentíny a Indonézie a výrobok vyrábaný výrobným odvetvím Únie a predávaný v Únii majú podobné základné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti a použitia. Preto sa tieto výrobky dočasne považujú za podobné v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

3.   Žiadosť o vylúčenie výrobku

(35)

Jeden indonézsky výrobca požiadal o vylúčenie frakcionovaných metylesterov zo sortimentu výrobkov, na ktoré sa vzťahuje konanie. Metylestery mastných kyselín sa pomocou frakčnej destilácie separujú na zložky s rôznymi chemickými vlastnosťami, ktoré majú rôzne konečné použitia. Výrobca uviedol, že frakcionované metylestery, ktoré spoločnosť vyrábala a vyvážala do EÚ, neboli bionaftou a nepoužívali sa na palivo, ale na iné priemyselné použitia. Uviedol tiež, že na výrobu týchto frakcionovaných metylesterov sa ako surovina nepoužil surový palmový olej, ktorý sa v Indonézii obvykle používa na výrobu bionafty, ale olej z kokosových orechov alebo olej z palmových jadier.

(36)

Na frakcionované metylestery sa vzťahuje opis výrobku zodpovedajúci príslušnému výrobku, keďže sú to metylestery mastných kyselín a vyrábajú sa zo surovín, ktoré sa používajú na výrobu bionafty. Aj keď samotný výrobok nespĺňa európsku normu (EN 14214), môže sa zmiešavať s inými bionaftami a vytvoriť zmes, ktorá túto normu spĺňa. Je to presne to isté ako v prípade bionafty z PME, ktorá sama osebe bez zmiešavania nespĺňa európsku normu. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(37)

Jeden európsky dovozca metylesteru mastných kyselín na báze oleja z palmových jadier z Indonézie, ktorý nebol učený na použitie ako palivo, ale na spracovanie na nenasýtený mastný alkohol, však požiadal o úľavu pre koncového používateľa na svoj dovoz.

(38)

Úľava pre koncového používateľa je systém spravovaný vnútroštátnymi colnými orgánmi, podľa ktorého sa na clo zaplatené pri dovoze vzťahuje úľava na základe autorizovaného konečného použitia dovezených surovín. Tento systém je stanovený vo vykonávacích ustanoveniach Colného kódexu Spoločenstva (6).

(39)

Táto požiadavka sa bude riešiť v záverečnej fáze prešetrovania, potom ako Komisia dostane pripomienky od zainteresovaných strán v súvislosti s tým, či by sa tejto konkrétnej žiadosti týkajúcej sa dovozu metylesteru mastných kyselín na báze oleja z palmových jadier, ktoré sa nepoužívajú ako palivá, malo vyhovieť. Zainteresované strany by sa mali v týchto pripomienkach zaoberať aj tým, či by sa táto úľava v prípade uloženia akéhokoľvek konečného cla mohla využiť na jeho obchádzanie, a účinkom na dovoz bionafty používanej na nepalivové účely z krajín, ktoré už podliehajú opatreniam.

C.   DUMPING

1.   Argentína

1.1.   Normálna hodnota

(40)

Komisia najprv v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia v prípade každého vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky skúmala, či bol celkový objem domáceho predaja podobného výrobku nezávislým zákazníkom v Argentíne reprezentatívny, t. j. či celkový objem tohto predaja predstavoval aspoň 5 % celkového objemu predaja príslušného výrobku vyvezeného do Únie počas OP. Komisia zistila, že celkový objem tohto predaja v prípade každej spoločnosti alebo skupiny spoločností zaradenej do vzorky predstavoval počas OP prinajmenšom 5 % celkového objemu predaja určeného na vývoz do Únie.

(41)

Komisia následne určila tie druhy výrobkov, ktoré každá spoločnosť alebo skupina spoločností zaradená do vzorky predávala na domácom trhu a ktoré boli rovnaké ako druhy výrobkov predávané na vývoz do Únie, alebo ktoré s nimi boli porovnateľné.

(42)

V súvislosti s každým druhom výrobku, ktorý jednotlivé spoločnosti alebo skupiny spoločností zaradené do vzorky predávali na svojom domácom trhu a o ktorom sa zistilo, že je rovnaký ako druh výrobku predávaný na vývoz do Únie alebo je s ním porovnateľný, sa preskúmalo, či je jeho predaj na domácom trhu dostatočne reprezentatívny na účely článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Domáci predaj konkrétneho druhu výrobku sa považoval za dostatočne reprezentatívny, ak celkový objem tohto druhu výrobku predaného na domácom trhu nezávislým zákazníkom počas OP predstavoval aspoň 5 % celkového objemu porovnateľného druhu výrobku predaného na vývoz do Únie.

(43)

Komisia potom v prípade každej spoločnosti alebo skupiny spoločností zaradenej do vzorky posúdila, či sa predaj podobného výrobku na domácom trhu uskutočnil pri bežnom obchodovaní podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Na tento účel bol pre každý druh výrobku stanovený podiel ziskového predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu počas OP.

(44)

Z prešetrovania vyplynulo, že argentínsky trh významne reguluje štát. V Argentíne je zmiešavanie fosílnej nafty a bionafty povinné (počas OP na úrovni 7 % bionafty). Celkové množstvo bionafty potrebnej na splnenie tejto požiadavky na zmiešavanie je určené prostredníctvom prideľovania kvót vybranému počtu argentínskych výrobcov bionafty. Ropné spoločnosti sú povinné nakupovať bionaftu od týchto argentínskych spoločností vyrábajúcich bionaftu, aby splnili požiadavku povinného zmiešavania. Cenu stanovuje štát a uverejňuje argentínske ministerstvo energetiky. Táto štátom stanovená referenčná cena sa počas OP vypočítala podľa zložitého vzorca, ktorý zohľadňoval výrobné náklady (náklady na suroviny, dopravu a iné náklady) a zaisťoval dosiahnutie určitej sumy zisku. Parametre použité na určenie referenčnej ceny sa stanovili na základe odhadnutých nákladov najmenej výkonného výrobcu so sídlom v najvzdialenejšej oblasti krajiny a vyústili do významnej ziskovosti argentínskych výrobcov.

(45)

Za týchto podmienok sa domáci predaj nepovažoval za realizovaný pri bežnom obchodovaní a normálna hodnota podobného výrobku sa musela predbežne vytvoriť podľa článku 2 ods. 3 a ods. 6 základného nariadenia tak, že k vlastným výrobným nákladom spoločnosti počas obdobia prešetrovania sa pripočítali predajné, všeobecné a administratívne výdavky a primerané ziskové rozpätie. Žiadatelia tvrdili, že systém rozdielnej vývoznej dane v Argentíne znižuje ceny sójových bôbov a sójového oleja, a preto skresľuje náklady výrobcov bionafty. Komisia nemá v tejto fáze dostatok informácií na to, aby mohla dospieť čo najvhodnejším spôsobom k rozhodnutiu o riešení tohto tvrdenia. Otázka, či náklady primerane odrážajú náklady spojené s výrobou príslušného výrobku, sa preto ďalej preskúma v záverečnej fáze a tiež v rámci pokračujúceho antisubvenčného prešetrovania.

(46)

Komisia vzhľadom na prevládajúce trhové podmienky opísané v odôvodnení 44 usúdila, že výška zisku sa nemôže stanoviť na základe skutočných údajov spoločností zaradených do vzorky. Preto sa výška zisku použitá na vytvorenie normálnej hodnoty určila podľa článku 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia na základe primeranej sumy zisku, ktorú by mohlo dosahovať mladé a inovačné kapitálovo náročné výrobné odvetvie tohto typu za bežných podmienok hospodárskej súťaže na voľnom a otvorenom trhu, t. j. vo výške 15 % obratu.

1.2.   Vývozná cena

(47)

Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky uskutočňovali vývoz do Únie buď priamo nezávislým zákazníkom, alebo prostredníctvom prepojených spoločností.

(48)

V prípadoch, keď sa príslušný výrobok vyvážal priamo nezávislým zákazníkom v Únii, sa vývozná cena stanovila na základe skutočne zaplatenej alebo splatnej ceny za príslušný výrobok v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(49)

Ak sa predaj na vývoz do Únie uskutočňoval prostredníctvom prepojených obchodných spoločností so sídlom v Únii, vývozná cena sa v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia stanovila na základe ceny, za ktorú sa dovážaný výrobok prvýkrát predal nezávislým zákazníkom v Únii. V týchto prípadoch sa vykonali úpravy o všetky náklady, ktoré vznikli medzi dovozom a ďalším predajom, a o nahromadený zisk. Na účely tohto výpočtu sa považovala za primeranú úroveň zisku vo výške 5 % obratu.

1.3.   Porovnanie

(50)

Normálna hodnota a vývozná cena vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky sa porovnali na základe cien zo závodu.

(51)

Na účely zabezpečenia spravodlivého porovnania normálnej hodnoty s vývoznou cenou sa vo forme úprav náležite zohľadnili rozdiely ovplyvňujúce ceny a porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia.

(52)

Na tomto základe boli vykonané úpravy nákladov na dopravu, námornú prepravu a poistenie, manipuláciu, nakladanie a úpravy vedľajších nákladov, vývozného cla a provízií vo všetkých prípadoch, keď sa preukázal ich vplyv na porovnateľnosť cien.

(53)

V prípade, keď sa predaj na vývoz do Únie uskutočňoval prostredníctvom prepojených obchodných spoločností so sídlom mimo Únie, Komisia preskúmala, či sa títo prepojení obchodníci mali považovať za oddelenie vývozného predaja vyvážajúceho výrobcu alebo za zástupcu, ktorý vykonáva prácu za províziu.

(54)

Jedna obchodná spoločnosť bola úzko prepojená s vyvážajúcim výrobcom, ktorý mal nad ňou úplnú kontrolu, nemala žiadnu rokovaciu právomoc ani vplyv na ceny a dodacie podmienky a obchodovala výlučne s výrobkami vyrobenými vyvážajúcim výrobcom v Argentíne. Táto spoločnosť sa preto považovala za oddelenie vývozného predaja vyvážajúceho výrobca a nevykonala sa nijaká úprava za províziu. Zistilo sa, že jedna obchodná spoločnosť so sídlom mimo EÚ je úzko prepojená s vyvážajúcim výrobcom v Argentíne, nie je ním riadená a obchoduje s viacerými ďalšími výrobkami vyrábanými inými výrobcami. V tomto prípade sa usúdilo, že obchodná spoločnosť vykonáva podobné funkcie ako obchodník konajúci na základe provízie. Preto sa vývozné predajné ceny upravili v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia, aby sa zohľadnila hypotetická prirážka, ktorú dostane obchodník.

(55)

Skutočný rozdiel medzi predajnými cenami účtovanými vyvážajúcim výrobcom v Argentíne prepojenému obchodníkovi a predajnými cenami, ktoré účtujú prepojení obchodníci prvému nezávislému zákazníkovi v EÚ, sa nepoužil na výpočet úpravy. Úprava sa vypočítala na základe predajných, všeobecných a administratívnych výdavkov a primeranej sumy zisku V dôsledku charakteru vzájomného vzťahu sa skutočný zisk spoločnosti nepovažoval za spoľahlivý.

1.4.   Dumpingové rozpätie

(56)

V prípade vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky sa vážený priemer normálnej hodnoty každého druhu podobného výrobku porovnal s váženým priemerom vývoznej ceny, ako je stanovené v článku 2 ods. 11 a ods. 12 základného nariadenia.

(57)

Vážené priemerné dumpingové rozpätie spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ktorí neboli zaradení do vzorky, sa vypočítalo v súlade s ustanoveniami článku 9 ods. 6 základného nariadenia. Toto rozpätie sa stanovilo na základe rozpätí určených pre troch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(58)

Pokiaľ ide o všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov v Argentíne, dumpingové rozpätie sa stanovilo na základe dostupných skutočností podľa článku 18 základného nariadenia. Na tento účel sa najprv určila úroveň spolupráce porovnaním objemu vývozu do Únie, ktorý uviedli spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia, so zodpovedajúcimi štatistickými údajmi Eurostatu týkajúcimi sa dovozu. Keďže úroveň spolupráce bola veľmi vysoká a predstavovala 100 % celkového vývozu do Únie počas OP, zostatkové dumpingové rozpätie vzťahujúce sa na všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov v Argentíne sa stanovilo na úrovni zodpovedajúcej úrovni zistenej v súvislosti so spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom vo vzorke s najväčším dumpingovým rozpätím.

(59)

Takto stanovené dočasné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percentuálny podiel z ceny CIF na hranici Únie pri nezaplatenom cle, sú takéto:

Dumpingové rozpätie

Spoločnosť

Dočasné dumpingové rozpätie

Louis Dreyfus Commodities S.A.

7,2 %

Skupina „Renova“ (Molinos Río de la Plata S.A., Oleaginosa Moreno Hermanos S.A.F.I.C.I. y A. a Vicentin S.A.I.C.)

6,8 %

Skupina „T6“ (Aceitera General Deheza S.A., Bunge Argentina S.A.)

10,6 %

Iné spolupracujúce spoločnosti

7,9 %

Všetky ostatné spoločnosti

10,6 %

2.   Indonézia

2.1.   Normálna hodnota

(60)

Komisia najprv v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia v prípade každého vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky skúmala, či bol celkový objem domáceho predaja podobného výrobku nezávislým zákazníkom v Indonézii reprezentatívny, t. j. či celkový objem takéhoto predaja predstavoval aspoň 5 % celkového objemu predaja príslušného výrobku určeného na vývoz do Únie počas OP. Komisia zistila, že okrem dvoch vyvážajúcich výrobcov domáci predaj nebol reprezentatívny.

(61)

Komisia následne určila tie druhy výrobkov, ktoré vyvážajúci výrobcovia s celkovou reprezentatívnosťou predávali na domácom trhu a ktoré boli rovnaké ako druhy výrobkov predávané na vývoz do Únie, alebo ktoré s nimi boli porovnateľné.

(62)

Pri týchto rovnakých alebo porovnateľných druhoch výrobkov sa skúmalo, či je ich predaj na domácom trhu dostatočne reprezentatívny na účely článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Domáci predaj konkrétneho druhu výrobku sa považoval za dostatočne reprezentatívny, ak celkový objem tohto druhu výrobku predaný vyvážajúcimi vývozcami na domácom trhu nezávislým zákazníkom počas OP predstavoval aspoň 5 % celkového objemu predaja porovnateľného druhu výrobku vyvezeného do Únie. V prípade vyvážajúcich výrobcov s celkovou reprezentatívnosťou nebol zistený reprezentatívny predaj vyvážaného druhu výrobku na domácom trhu alebo sa zistilo, že sa takýto výrobok na domácom trhu vôbec nepredával.

(63)

Preto sa normálna hodnota podobného výrobku pre všetkých vyvážajúcich výrobcov predbežne vytvorila v súlade s článkom 2 ods. 3 a ods. 6 základného nariadenia tak, že k vlastným výrobným nákladom spoločnosti počas obdobia prešetrovania sa pripočítali vzniknuté predajné, všeobecné a administratívne výdavky a primerané ziskové rozpätie. Žiadatelia tvrdili, že systém rozdielnej vývoznej dane v Indonézii znižuje cenu palmového oleja, a preto skresľuje náklady výrobcov bionafty. Komisia nemá v tejto fáze dostatok informácií na to, aby mohla dospieť čo najvhodnejším spôsobom k rozhodnutiu o riešení tohto tvrdenia. Otázka, či náklady primerane odrážajú náklady spojené s výrobou príslušného výrobku, sa preto ďalej preskúma v záverečnej fáze a tiež v rámci prebiehajúceho antisubvenčného prešetrovania.

(64)

Z prešetrovania vyplynulo, že indonézsky domáci trh s bionaftou významne reguluje štát. Ropná a plynárenská spoločnosť Pertamina, ktorá je v úplnom vlastníctve štátu, je zďaleka najväčšou spoločnosťou pôsobiacou na domácom trhu (predstavuje viac ako 90 % domáceho nákupu bionafty od výrobcov zaradených do vzorky). Spoločnosť Pertamina je poverená štátom, aby na svojich čerpacích staniciach predávala bionaftu zmiešanú s fosílnymi palivami. Indonézske ministerstvo obchodu každý mesiac administratívne stanovuje takzvanú „cenu HPE (alebo kontrolnú vývoznú cenu)“, ktorá predstavuje referenčnú cenu používanú na výpočet mesačnej úrovne vývozného cla. Spoločnosť Pertamina nakupuje bionaftu na úrovni ceny HPE stanovenej indonézskou vládou.

(65)

Za týchto podmienok nie je možné založiť sumu zisku na skutočných údajoch od spoločností zaradených do vzorky, keďže domáci predaj sa nepovažuje za predaj pri bežnom obchodovaní. Preto sa suma zisku použitá na vytvorenie normálnej hodnoty určila podľa článku 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia na základe primeranej sumy zisku, ktorú by mohlo dosahovať mladé a inovačné kapitálovo náročné výrobné odvetvie tohto typu za bežných podmienok hospodárskej súťaže na voľnom a otvorenom trhu, t. j. vo výške 15 % obratu.

2.2.   Vývozná cena

(66)

Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky uskutočňovali vývoz do Únie buď priamo nezávislým zákazníkom, alebo prostredníctvom prepojených spoločností.

(67)

V prípadoch, keď sa príslušný výrobok vyvážal priamo nezávislým zákazníkom v Únii, vývozná cena sa stanovila na základe skutočne zaplatenej alebo splatnej ceny za príslušný výrobok v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(68)

Ak sa predaj na vývoz do Únie uskutočňoval prostredníctvom prepojených obchodných spoločností so sídlom v Únii, sa vývozná cena v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia stanovila na základe ceny, za ktorú sa dovážaný výrobok prvýkrát predal nezávislým zákazníkom v Únii. V týchto prípadoch sa vykonali úpravy o všetky náklady, ktoré vznikli medzi dovozom a ďalším predajom, a za primeranú sa považovala úroveň zisku vo výške 5 % obratu.

(69)

Za súčasť vývoznej ceny sa nepovažovali príplatky účtované zákazníkom v jednom členskom štáte, ktorí chceli – následne po zakúpení bionafty – ťažiť z regulačného rámca „dvakrát započítavanej“ bionafty (7). Tieto príplatky nesúvisia s príslušným výrobkom ako takým, ale skôr s poskytnutím dokumentácie prepojeným dovozcom s cieľom získať vládny certifikát, ktorý umožňuje zákazníkovi prepojeného dovozcu splniť nevyhnutné podmienky na miešanie len polovičného množstva bionafty (vzhľadom na to, že táto bionafta sa môže započítavať „dvakrát“).

2.3.   Porovnanie

(70)

Normálna hodnota a vývozná cena vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky sa porovnali na základe cien zo závodu.

(71)

Na účely zabezpečenia spravodlivého porovnania normálnej hodnoty s vývoznou cenou sa vo forme úprav náležite zohľadnili rozdiely ovplyvňujúce ceny a porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia.

(72)

Na tomto základe boli vykonané úpravy nákladov na dopravu, námornú prepravu a poistenie, manipuláciu, nakladanie a úpravy vedľajších nákladov, úverových nákladov, vývozného cla, havarijných poplatkov, bankových poplatkov a provízií vo všetkých prípadoch, keď sa preukázal ich vplyv na porovnateľnosť cien.

(73)

V prípade, keď sa predaj na vývoz do Únie uskutočňoval prostredníctvom prepojených obchodných spoločností so sídlom mimo Únie, Komisia preskúmala, či by sa títo prepojení obchodníci mali považovať za oddelenie vývozného predaja vyvážajúceho výrobcu alebo za zástupcu, ktorý vykonáva prácu za províziu.

(74)

Zistilo sa, že jedna spoločnosť alebo skupina spoločností uzatvorila s prepojenou obchodnou spoločnosťou zmluvu, ktorej súčasťou je okrem iného aj obchodovanie s bionaftou výmenou za províziu. V tomto prípade sa dospelo k záveru, že tento prepojený obchodník by sa mal považovať za zástupcu, ktorý vykonáva prácu za províziu, a preto sa vývozné predajné ceny upravili v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia, aby sa zohľadnila prirážka, ktorú dostal obchodník.

(75)

V prípade jedného vyvážajúceho výrobcu sa príslušný výrobok (PME) pred predajom prvému nezávislému zákazníkovi zmiešaval s RME. Preto sa v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. a) vykonala úprava s ohľadom na rozdiely vo fyzikálnych vlastnostiach príslušného výrobku.

2.4.   Dumpingové rozpätie

(76)

V prípade vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky sa vážený priemer normálnej hodnoty každého druhu podobného výrobku porovnal s váženým priemerom vývoznej ceny, ako je stanovené v článku 2 ods. 11 a článku 2 ods. 12 základného nariadenia.

(77)

Vážené priemerné dumpingové rozpätie spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ktorí neboli zaradení do vzorky, sa vypočítalo v súlade s ustanoveniami článku 9 ods. 6 základného nariadenia. Toto rozpätie sa určilo na základe rozpätí stanovených pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, pričom rozpätie vyvážajúceho výrobcu s nulovým dumpingovým rozpätím sa nebralo do úvahy.

(78)

Pokiaľ ide o všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov v Indonézii, dumpingové rozpätie sa stanovilo na základe dostupných skutočností podľa článku 18 základného nariadenia. Na tento účel sa najprv stanovila úroveň spolupráce porovnaním objemu vývozu do Únie, ktorý uviedli spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia, so zodpovedajúcimi štatistickými údajmi Eurostatu týkajúcimi sa dovozu. Keďže úroveň spolupráce bola veľmi vysoká a predstavovala 99 % celkového vývozu do Únie počas OP, zostatkové dumpingové rozpätie vzťahujúce sa na všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov v Indonézii sa stanovilo na úrovni zodpovedajúcej úrovni zistenej v súvislosti so spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom vo vzorke s najväčším dumpingovým rozpätím.

(79)

Takto stanovené dočasné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percentuálny podiel z ceny CIF na hranici Únie pri nezaplatenom cle, sú takéto:

Dumpingové rozpätie

Spoločnosť

Dočasné dumpingové rozpätie

PT. Ciliandra Perkasa

0,0 %

PT. Musim Mas

2,8 %

PT. Pelita Agung Agrindustri

5,3 %

PT. Wilmar Bioenergi Indonesia

9,6 %

PT. Wilmar Nabati Indonesia

9,6 %

Iné spolupracujúce spoločnosti

6,5 %

Všetky ostatné spoločnosti

9,6 %

D.   UJMA

1.   Vymedzenie výrobného odvetvia Únie a výroby v Únii

(80)

Podobný výrobok vyrába v Únii 254 výrobcov. Títo výrobcovia tvoria výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia a ďalej v texte sa uvádzajú ako „výrobné odvetvie Únie“.

(81)

Boli doručené tvrdenia, že významný počet veľkých výrobcov z Únie je prepojený s vývozcami v Argentíne a/alebo dováža bionaftu z Argentíny, a preto by mali byť vylúčení z vymedzenia výrobného odvetvia Únie.

(82)

Po prešetrení boli z vymedzenia výrobného odvetvia Únie vylúčené tri spoločnosti z dôvodu ich odkázanosti na dovoze z príslušných krajín, keď dovoz v priebehu OP dosiahol 63 %, 85 % a 71 % ich vlastnej výroby. Dve ďalšie spoločnosti boli vylúčené, pretože počas obdobia prešetrovania nevyrábali bionaftu. V nasledujúcich oddieloch sa nevyužívajú žiadne údaje od týchto spoločnosti. Dospelo sa k predbežnému záveru, že na vylúčenie akýchkoľvek iných výrobcov z Únie z vymedzenia výrobného odvetvia Únie nie sú žiadne dôvody.

(83)

Na stanovenie celkovej výroby v Únii počas OP sa použili všetky dostupné informácie o výrobnom odvetví Únie vrátane informácií poskytnutých v podnete a údajov zhromaždených od výrobcov z Únie pred začiatkom prešetrovania a po ňom. Na základe týchto informácií sa zistilo, že celková výroba v Únii počas OP predstavovala okolo 9 052 871 ton. Ako už bolo uvedené, do vzorky bolo vybraných osem výrobcov z Únie, ktorí predstavujú 27 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii.

2.   Spotreba v Únii

Tabuľka 1

Spotreba v Únii

2009

2010

2011

OP

Tony

11 165 831

11 538 511

11 159 706

11 728 400

Index 2009 = 100

100

103

100

105

Zdroj:

Eurostat, údaje od výrobného odvetvia Únie

(84)

Spotreba v Únii bola stanovená na základe objemu celkovej výroby Únie všetkých výrobcov z Únie, s odpočítaním ich vývozu a s pripočítaním dovozu z Argentíny a Indonézie a dovozu z iných tretích krajín na trhu Únie.

(85)

Objem dovozu z Argentíny a Indonézie bol prevzatý z údajov Eurostatu týkajúcich sa rôznych kódov KN, pod ktorými je výrobok zaradený.

(86)

Na základe uvedeného sa spotreba bionafty v Únii od roku 2009 do konca OP zvýšila o 5 %.

3.   Súhrnné posúdenie účinkov dovozu z príslušných krajín

(87)

Ako sa uvádza v článku 3 ods. 4 základného nariadenia, účinky dovozu z dvoch krajín sa súhrnne vyhodnotia, len ak sa splnia dve podmienky.

(88)

Prvou podmienkou je to, že dumpingové rozpätie vo vzťahu k dovozu z oboch krajín je väčšie ako de minimis a že objem dovozu nie je zanedbateľný. Dumpingové rozpätie stanovené vo vzťahu k dovozu z Argentíny a Indonézie bolo väčšie ako prah de minimis, ktorý je stanovený v článku 9 ods. 3 základného nariadenia, a objem dovozu z každej z týchto príslušných krajín nebol zanedbateľný v zmysle článku 5 ods. 7 základného nariadenia, pričom podiely na trhu počas OP dosahovali 10,8 % a 8,5 %.

(89)

Druhou podmienkou je to, že dovážané výrobky si navzájom konkurujú a konkurujú podobnému výrobku Únie. Bionaftu dovážanú z Argentíny a Indonézie zmiešavajú s minerálnou naftou a predávajú zákazníkom v celej Únii tie isté obchodné spoločnosti, ktoré priamo konkurujú bionafte vyrábanej výrobným odvetvím Únie.

(90)

Na základe uvedeného sa predbežne usúdilo, že všetky kritériá stanovené v článku 3 ods. 4 základného nariadenia sú splnené a dovoz z Argentíny a Indonézie by sa mal na účely analýzy ujmy preskúmať súhrnne.

4.   Objem a trhový podiel dovozu z príslušných krajín

Tabuľka 2

 

2009

2010

2011

OP

Dovoz z Argentíny

Tony

853 589

1 179 285

1 422 142

1 263 230

Index 2009 = 100

100

138

167

148

Podiel na trhu

7,6 %

10,2 %

12,7 %

10,8 %

Index 2009 = 100

100

135

167

141

Dovoz z Indonézie

Tony

157 915

495 169

1 087 518

995 663

Index 2009 = 100

100

314

689

631

Podiel na trhu

1,4 %

4,3 %

9,7 %

8,5 %

Index 2009 = 100

100

303

689

600

 

 

 

 

 

Celkový podiel na trhu

9,1 %

14,5 %

22,5 %

19,3 %

Index 2009 = 100

100

160

248

213

Zdroj:

Eurostat.

(91)

Objem dovozu z Argentíny a Indonézie od roku 2009 do OP významne vzrástol, pričom dovoz z Indonézie rástol rýchlejšie ako dovoz z Argentíny. Podiel na trhu vzrástol počas toho istého obdobia z 9,1 % na 19,3 %.

5.   Ceny dovozu z príslušných krajín a cenové podhodnotenie

5.1.   Vývoj cien

Tabuľka 3

Dovozná cena EUR/tonu

2009

2010

2011

OP

Argentína

629

730

964

967

Index 2009 = 100

100

116

153

154

Indonézia

597

725

864

863

Index 2009 = 100

100

121

145

145

Spolu

624

728

920

921

Index 2009 = 100

100

117

147

148

Zdroj:

Eurostat

(92)

Hoci dovozné ceny počas posudzovaného obdobia rástli, najmä v období od roku 2010 do roku 2011, ceny bionafty z Argentíny aj Indonézie zostávali počas celého posudzovaného obdobia pod úrovňou cien výrobného odvetvia Únie.

5.2.   Podhodnotenie cien

(93)

S cieľom stanoviť cenové podhodnotenie v priebehu OP sa porovnali vážené priemerné predajné ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtované neprepojeným zákazníkom na trhu Únie, upravené na úroveň cien zo závodu, so zodpovedajúcimi váženými priemernými dovoznými cenami od argentínskych a indonézskych výrobcov zaradených do vzorky pre prvého nezávislého zákazníka na trhu Únie, stanovené na základe cien CIF s primeranými úpravami o clo a náklady po dovoze.

(94)

Porovnanie SME z Argentíny a PME z Indonézie s výrobkom vyrábaným a predávaným na trhu Únie sa vykonalo na základe medznej teploty filtrovateľnosti (ďalej len „MTF“), čo je teplota, pri ktorej sa bionafta mení späť na tuk a nemôže sa používať ako palivo.

(95)

Všetka bionafta predávaná z Argentíny do EÚ mala hodnotu MTF 0 stupňov Celzia. Preto sa tento predaj bionafty porovnal s predajom bionafty, ktorú vyrábajú výrobcovia z Únie, s hodnotou MTF 0 stupňov Celzia.

(96)

Všetka bionafta, ktorá bola predaná z Indonézie do EÚ, mala hodnotu MTF 13 stupňov Celzia. Priame porovnanie sa nepovažovalo za primerané vzhľadom na veľmi malý objem predaja bionafty s touto hodnotou MTF, ktorú vyrábajú výrobcovia z Únie, keďže PME z Indonézie sa pred predajom prvému nezávislému zákazníkovi takmer vždy mieša s inou bionaftou z ďalších zdrojov. Preto sa vývozná cena PME z Indonézie s hodnotou MTF 13 stupňov Celzia upravila smerom nahor na cenu bionafty s hodnotou MTF 0 stupňov Celzia zohľadnením cenového rozdielu na trhu Únie medzi predajom PME s hodnotou MTF 13 stupňov Celzia vyrobenej výrobným odvetvím Únie a priemernou cenou bionafty s hodnotou MTF 0 stupňov Celzia.

(97)

Na základe uvedenej metodiky sa rozdiel medzi cenami Argentíny a Indonézie a cenami Únie vyjadrený ako percento váženej priemernej ceny výrobného odvetvia Únie zo závodu, t. j. rozpätie cenového podhodnotenia, pohyboval v rozpätí od 2,5 % do 9,1 %.

6.   Hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie

(98)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia vyhodnotenie účinkov dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo vyhodnotenie všetkých hospodárskych faktorov stanovených pre výrobné odvetvie Únie v priebehu analyzovaného obdobia.

(99)

Ako už bolo uvedené, na preskúmanie možnej ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie sa použili overené údaje zo vzorky výrobcov z Únie.

(100)

Pri analýze ujmy Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia analyzovala makroekonomické ukazovatele pre posudzované obdobie na základe údajov o všetkých výrobcoch z Únie, ktoré poskytlo výrobné odvetvie Únie. Mikroekonomické ukazovatele Komisia analyzovala na základe overených údajov zhromaždených od výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(101)

Na základe informácií o všetkých výrobcoch bionafty v Únii sa hodnotili tieto makroekonomické ukazovatele: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, rozsah dumpingového rozpätia a zotavenie sa z minulého dumpingu.

(102)

Na základe informácií o výrobcoch bionafty v Únii zaradených do vzorky sa hodnotili tieto mikroekonomické ukazovatele: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

7.   Makroekonomické ukazovatele

7.1.   Výrobná kapacita, výroba a využitie kapacity

Tabuľka 4

 

2009

2010

2011

OP

Výrobná kapacita (v tonách)

20 359 000

21 304 000

21 517 000

22 227 500

Index 2009 = 100

100

105

106

109

Objem výroby (v tonách)

8 745 693

9 367 183

8 536 884

9 052 871

Index 2009 = 100

100

107

98

104

Využitie kapacity

43 %

44 %

40 %

41 %

Index 2009 = 100

100

102

92

95

Zdroj:

údaje poskytnuté výrobným odvetvím Únie.

(103)

Počas posudzovaného obdobie rástla výroba výrobného odvetvia Únie v súlade so spotrebou. Kapacita zostala relatívne stabilná, najmä v období od roku 2010 do OP, a preto zostalo využitie kapacity počas tohto obdobia nízke. Výrobné odvetvie Únie nebolo schopné využiť predtým inštalovanú kapacitu ani do akejkoľvek miery využiť zvýšenie kapacity počas tohto obdobia na základe predpokladaného účinku zavedenia opatrení proti USA alebo očakávaných systémov kvót a zvýšeného počtu poverení od niektorých členských štátov.

7.2.   Objem predaja a podiel na trhu

Tabuľka 5

 

2009

2010

2011

OP

Objemy predaja (v tonách)

9 454 786

9 607 731

8 488 073

9 294 137

Index 2009 = 100

100

102

90

98

Podiel na trhu

84,7 %

83,3 %

76,1 %

79,2 %

Index 2009 = 100

100

98

90

94

Zdroj:

údaje poskytnuté výrobným odvetvím Únie.

(104)

Objemy predaja neprepojeným spoločnostiam v Únii zostali počas tohto obdobia pomerne stabilné. Vzhľadom na to, že spotreba počas tohto obdobia mierne stúpla, stabilný objem predaja viedol k zníženiu podielu na trhu (o 5,5 percentuálneho bodu) v prospech dovozu z príslušných krajín.

7.3.   Rast

(105)

Rast výrobného odvetvia Únie sa odráža v jeho ukazovateľoch objemu, ako sú výroba, predaj, ale najmä jeho podiel na trhu. Napriek zvýšeniu spotreby počas analyzovaného obdobia podiel výrobcov z Únie na trhu nerástol v súlade so spotrebou. Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu počas tohto obdobia poklesol, zatiaľ čo objem dovozu vzrástol. Počas toho istého obdobia sa dovozu z Indonézie a Argentíny podarilo získať viac ako 10 percentuálnych bodov podielu na trhu. Skutočnosť, že výrobné odvetvie Únie nemohlo v plnej miere využiť výhody plynúce z rastu trhu, mala celkový negatívny vplyv na jeho hospodársku situáciu.

7.4.   Zamestnanosť a produktivita

Tabuľka 6

 

2009

2010

2011

OP

Zamestnanosť – ekvivalent plného pracovného úväzku (FTE)

1 858

2 055

2 061

2 079

Index 2009 = 100

100

111

111

112

Produktivita (tony/FTE)

4 707

4 558

4 142

4 354

Index 2009 = 100

100

97

88

93

Zdroj:

údaje poskytnuté výrobným odvetvím Únie.

(106)

Počty ľudí zamestnaných v odvetví výroby bionafty nie sú veľké, pretože toto odvetvie je kapitálovo veľmi náročné, vo výrobnom procese si nevyžaduje veľkú pracovnú silu, a aj vzhľadom na to, že na skutočnej výrobe bionafty sa zúčastňuje množstvo subdodávateľov. Keďže počas tohto obdobia sa mierne zvýšil objem výroby, vzrástla aj zamestnanosť.

(107)

Produktivita sa však v období od roku 2009 do konca OP znížila o 7 percentuálnych bodov, pretože zamestnanosť rástla rýchlejšie ako výroba.

7.5.   Rozsah skutočného dumpingového rozpätia a zotavenie sa z minulého dumpingu

(108)

Výrobné odvetvie Únie trpelo ujmou vplyvom dumpingového dovozu zo Spojených štátov amerických až do roku 2009, keď sa začína obdobie prešetrovania v rámci tohto konania. Clo uložené na dovoz zo Spojených štátov amerických bolo navrhnuté tak, aby zabezpečilo rovnaké podmienky, za ktorých by výrobné odvetvie Únie mohlo spravodlivo súťažiť s týmto dovozom a zotaviť sa z ujmy, ktorú utrpelo.

(109)

To sa očividne nestalo. Výrobné odvetvie Únie je teraz menej ziskové ako v roku 2009 a stratilo svoj podiel na trhu, dokonca aj v porovnaní s rokom 2009, v dôsledku dovozu z Argentíny a Indonézie, ktorý podhodnocuje ceny Únie. Využitie kapacity je nižšie, aj keď spotreba v Únii stúpla. Je zrejmé, že k zotaveniu sa z minulého z dumpingu nedošlo.

(110)

Dumpingové rozpätia pre vyvážajúcich výrobcov v Argentíne a Indonézii sú stanovené v časti venovanej dumpingu. Zistilo sa, že na jedného vyvážajúceho výrobcu v Indonézii, ktorý predstavoval nízku úroveň dovozu z Indonézie, sa dumping nevzťahuje. Konštatovalo sa však, že zostávajúci vyvážajúci výrobcovia v Indonézii a všetci vyvážajúci výrobcovia v Argentíne predávajú bionaftu na trhu Únie za dumpingové ceny. Navyše vzhľadom na objemy a ceny dumpingového dovozu z týchto dvoch príslušných krajín sa vplyv skutočného dumpingového rozpätia nemôže považovať za zanedbateľný.

8.   Mikroekonomické ukazovatele

8.1.   Priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady a mzdové náklady

Tabuľka 7

 

2009

2010

2011

OP

Jednotková cena (EUR/tonu)

797

845

1 096

1 097

Index 2009 = 100

100

106

137

138

Jednotkové náklady (EUR/tonu)

760

839

1 089

1 116

Index 2009 = 100

100

110

143

147

Mzdové náklady (EUR/FTE)

57 391

63 490

62 141

61 004

Index 2009 = 100

100

111

108

106

Zdroj:

vyplnené dotazníky výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(111)

Aj keď výrobné odvetvie Únie dokázalo počas posudzovaného obdobia zvýšiť svoju predajnú cenu, v dôsledku slabej úrody repkového semena v roku 2011 výrobné náklady stúpli v takom rozsahu, že ich nebolo možné pokryť zvýšením predajnej ceny. Pre výrobné odvetvie Únie bolo v dôsledku zavedených daňových režimov nerentabilné dovážať alternatívne suroviny z Argentíny a Indonézie, a preto, aby udržalo svoje náklady na nízkej úrovni a znížilo tak celkové straty, bolo nútené pristúpiť k dovozu vyrobenej bionafty.

(112)

Počas posudzovaného obdobia zároveň vzrástli mzdové náklady spoločností zaradených do vzorky, čo opäť spôsobovalo, že spoločnosti museli hľadať spôsoby, ako znížiť svoje celkové nákladové zaťaženie.

8.2.   Zásoby

Tabuľka 8

 

2009

2010

2011

OP

Zásoby (v tonách)

74 473

87 283

90 249

103 058

Index 2009 = 100

100

117

121

138

Zdroj:

vyplnené dotazníky výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(113)

V priebehu analyzovaného obdobia sa zásoby bionafty zvýšili približne o 40 %. K tomuto nárastu zásob došlo počas analyzovaného obdobia. Údaje týkajúce sa zásob však majú pre potreby hodnotenia hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie len obmedzenú hodnotu, keďže bionafta sa nemôže skladovať dlhšie ako 6 mesiacov (priemerné obdobie skladovania je približne len 3 mesiace).

8.3.   Ziskovosť, investície, návratnosť investícií, peňažný tok a schopnosť získavať kapitál

Tabuľka 9

 

2009

2010

2011

OP

Ziskovosť

3,5 %

–0,3 %

–0,2 %

–2,5 %

Investície v tis. EUR

188 491

156 927

149 113

141 578

Index 2009 = 100

100

83

79

75

Návratnosť investícií

19 %

–2 %

–2 %

–24 %

Peňažný tok v tis. EUR

244 001

–48 649

21 241

23 984

Index 2009 = 100

100

–20

9

10

Zdroj:

vyplnené dotazníky výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(114)

Ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa stanovila pomocou čistého zisku z predaja podobného výrobku na trhu Únie pred zdanením vyjadreného ako percento obratu z tohto predaja. V priebehu analyzovaného obdobia sa ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky výrazne znížila z 3,5 % na – 2,5 %.

(115)

Úroveň investícií do výroby bionafty uskutočnených výrobcami z Únie zaradenými do vzorky počas tohto obdobia klesla, čo svedčí o tom, že aj keď výrobcovia zaradení do vzorky boli stále schopní investovať do výroby bionafty, množstvo dostupných zdrojov na takéto investície sa znížilo spolu s podielom výrobcov z Únie na trhu.

(116)

Návratnosť investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky, ktorá vyjadruje ich výsledok pred zdanením ako percento priemernej počiatočnej a konečnej zostatkovej hodnoty majetku použitého pri výrobe bionafty, sa vyvíjala negatívne, podobne ako ziskovosť. Zhoršenie návratnosti investícií je jasným ukazovateľom zhoršenia hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie počas obdobia prešetrovania.

(117)

Peňažný tok, ktorý predstavuje schopnosť výrobného odvetvia samofinancovať svoju činnosť, sa v priebehu analyzovaného obdobia významne znížil, a poukázal tak na problém spoločností zaradených do vzorky konkurovať dumpingovým dovozom z Argentíny a Indonézie.

9.   Záver o ujme

(118)

Z analýzy overených údajov jasne vyplýva, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu, ako sa vymedzuje v článku 3 ods. 5 základného nariadenia. Výrobné odvetvie Únie stratilo v čase zvyšovania spotreby podiel na trhu a ziskovosť, kým dovoz získal podiel na trhu a podhodnotil ceny výrobcov z Únie.

(119)

Klesajúci alebo stabilný trend sa ukázal aj v prípade ďalších ukazovateľov, a to aj po zavedení opatrení proti Spojeným štátom americkým a rozšírení cla na dovoz z Kanady, pri ktorom sa opatrenia obchádzali.

(120)

V období od roku 2010 do roku 2011 boli výrobcovia z Únie schopní preniesť väčšinu zvýšených výrobných nákladov (+ 33 percentuálnych bodov), ale len za cenu zníženia ziskovosti na prah rentability. Nedokázali však preniesť ďalšie zvýšenie nákladov v období od roku 2011 do OP spôsobené zvýšením ceny východiskovej suroviny, ktorá predstavuje takmer 80 % celkových nákladov na výrobu bionafty. Toto zvýšenie nákladov nebolo možné v plnej miere preniesť na zákazníkov na trhu Únie, a to spôsobilo straty v OP.

E.   PRÍČINNÁ SÚVISLOSŤ

1.   Úvod

(121)

V súlade s článkom 3 ods. 6 a článkom 3 ods. 7 základného nariadenia sa preskúmalo, či dumpingový dovoz s pôvodom v príslušných krajinách spôsobil ujmu výrobnému odvetviu Únie v takom rozsahu, že ju možno klasifikovať ako značnú.

(122)

aktiež sa preskúmali iné známe faktory ako dumpingový dovoz, ktoré mohli súčasne spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Únie, aby sa zabezpečilo, že možná ujma spôsobená týmito inými faktormi sa nepripíše dumpingovému dovozu.

2.   Vplyv dumpingového dovozu

(123)

Počas obdobia prešetrovania sa zistilo, že iba malá časť dovozu z Indonézie do EÚ (na úrovni od 2 % do 6 %) nebola dumpingová. Zistilo sa, že zostávajúci objem dovozu z Indonézie a všetok dovoz z Argentíny bol dumpingový. Odstránenie tohto malého množstva nedumpingového dovozu z celkového deklarovaného dovozu z Indonézie nemá vplyv na trend dovozu, ktorý bol podrobne opísaný v predchádzajúcom texte.

(124)

Z prešetrovania vyplynulo, že počas posudzovaného obdobia sa výrazne zvýšil objem dumpingového dovozu za nízke ceny z príslušných krajín (viac ako dvojnásobne). Výsledkom bolo výrazné zvýšenie podielu dumpingového dovozu na trhu o 10 percentuálnych bodov, z 9,1 % v roku 2009 na 18,8 % na konci OP.

(125)

Počas posudzovaného obdobia výrobné odvetvie Únie napriek zvýšeniu spotreby zároveň stratilo 5,5 percentuálneho bodu podielu na trhu.

(126)

V období od roku 2009 do OP sa priemerné ceny dumpingového dovozu zvýšili o 48 %, ale boli výrazne nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie počas rovnakého obdobia. Dumpingový dovoz počas OP podhodnocoval ceny výrobného odvetvia Únie, pričom priemerné rozpätie podhodnotenia predstavovalo 4 % v prípade Indonézie a 8 % v prípade Argentíny.

(127)

Tlak, ktorý vyvíjal nárast dumpingového dovozu za nízke ceny na trh Únie, nedovolil výrobnému odvetviu Únie stanoviť svoje predajné ceny tak, aby zodpovedali trhovým podmienkam a zvýšeniu nákladov. Spoločnosti zaradené do vzorky boli schopné preniesť na svojich zákazníkov zvýšenie cien len o 38 %, pričom počas rovnakého obdobia sa ich celkové náklady zvýšili o 47 %.

(128)

Na základe uvedených skutočností sa dospelo k predbežnému záveru, že rozhodujúcu úlohu pri vzniku značnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, mal dumpingový dovoz za nízke ceny z príslušných krajín, ktorý počas OP podhodnocoval ceny výrobného odvetvia Únie a ktorého objem sa tiež výrazne zvýšil.

3.   Vplyv iných faktorov

3.1.   Dovoz z iných krajín

Tabuľka 10

Ostatné tretie krajiny

2009

2010

2011

OP

Celkový dovoz (v tonách)

699 541

256 327

161 973

175 370

Index 2009 = 100

100

37

23

25

Podiel na trhu

6,3 %

2,2 %

1,5 %

1,5 %

Index 2009 = 100

100

35

23

24

Zdroj:

Eurostat

(129)

Dovoz z tretích krajín, najmä USA, Nórska a Južnej Kórey, v období od roku 2009 do konca OP výrazne klesol. Tento pokles bol spôsobený zavedením opatrení na dovoz zo Spojených štátov v roku 2009 a následným prešetrovaním zameraným na obchádzanie opatrení proti dovozu odosielanému z Kanady v roku 2010. Dovoz z iných tretích krajín mohol prispieť k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, len zanedbateľným spôsobom, pretože podiel dovozu z iných tretích krajín na trhu sa v čase zhoršenia finančnej situácie výrobného odvetvia Únie znížil. Preto nemožno dospieť k záveru, že dovoz z iných tretích krajín narušil príčinnú súvislosť medzi ujmou a vplyvom dumpingového dovozu.

3.2.   Dovoz za nedumpingové ceny z príslušných krajín

(130)

Zistilo sa, že z príslušných krajín sa uskutočnil dovoz za nedumpingové ceny, ale len v druhej polovici roku 2011. Tento dovoz mohol vzhľadom na krátke časové obdobie, v ktorom sa uskutočňoval, a jeho obmedzené množstvá spôsobiť výrobnému odvetviu Únie len zanedbateľnú ujmu a nemohol narušiť príčinnú súvislosť medzi ujmou a vplyvom dumpingového dovozu.

3.3.   Ostatní výrobcovia z Únie

(131)

Vzhľadom na malý objem výroby výrobcov z Únie vylúčených z vymedzenia výrobného odvetvia Únie a malý objem z hľadiska ich celkového dovozu sa títo výrobcovia nepovažovali za príčinu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

3.4.   Vývoz uskutočnený výrobným odvetvím Únie

(132)

Podľa tvrdenia združenia argentínskych výrobcov bionafty CARBIO bola ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, spôsobená dovozom z Argentíny a Indonézie, ktorý uskutočnili výrobcovia z Únie. Združenie tento dovoz vymedzilo ako ujmu spôsobenú vlastným zavinením a tvrdilo, že by sa nemal brať do úvahy ako príčina ujmy založená na správaní argentínskych výrobcov.

(133)

Z údajov, ktoré poskytlo výrobné odvetvie Únie, je zrejmé, že výrobcovia z Únie dovážali počas posudzovaného obdobia bionaftu z Argentíny a Indonézie, pričom množstvá dovezené počas OP predstavovali až 60 % celkového dovozu z týchto krajín. Výrobcovia z Únie však uviedli, že tieto dovozy sa uskutočnili v sebaobrane. Možnosť krátkodobého využitia výhod dumpingových cien pri tomto dovoze pomohla výrobcom z Únie pokračovať v strednodobom časovom horizonte v činnosti.

(134)

V roku 2011 a počas OP sa dovoz bionafty výrobným odvetvím Únie za dumpingové ceny výrazne zvýšil. Došlo k tomu vtedy, keď bolo možné najviac pociťovať účinok rozdielnej vývoznej dane na bionaftu a jej suroviny, pretože to bolo v čase, keď sa dovoz surovín (sójového oleja a palmového oleja) stal ekonomicky nevýhodným v porovnaní s dovozom hotového výrobku. Systém diferenciálnej vývoznej dane v obidvoch krajinách ukladá vyššiu daň na vývoz surovín ako na vývoz hotového výrobku. V rámci prebiehajúceho antisubvenčného prešetrovania sa preskúma, či túto diferenciálnu vývoznú daň možno považovať za subvenciu v zmysle článku 2 základného antisubvenčného nariadenia.

(135)

Napríklad počas niektorých mesiacov OP bola dovozná cena sójového oleja z Argentíny vyššia ako dovozná cena SME, čo viedlo k tomu, že nákup sójového oleja sa stal ekonomicky nevýhodným. V tejto situáciu bol nákup SME jedinou ekonomicky opodstatnenou možnosťou.

(136)

V každom prípade, ak by výrobné odvetvie Únie nedoviezlo tieto objemy bionafty, doviezli by ich obchodné spoločnosti v Únii, podhodnotili by výrobné odvetvie Únie a predávali ich na trhu Únie, pretože bionaftu z týchto krajín už dovážajú na predaj naftovým rafinériám a konkurujú výrobnému odvetviu Únie. Príčinná súvislosť nie je týmto dovozom narušená a tento argument sa preto predbežne zamieta.

3.5.   Kapacita výrobného odvetvia Únie

(137)

Združenie CARBIO ďalej tvrdí, že výrobnému odvetviu Únie vznikla ujma v dôsledku nadmernej kapacity spôsobenej nadmerným rozšírením. Uvádza, že výrobné odvetvie v situácii, keď v roku 2008 využívalo kapacitu len na 50 %, pokračovalo v rozširovaní bez zodpovedajúceho zvýšenia dopytu.

(138)

Počas posudzovaného obdobia využívanie kapacity v celej Únii naozaj zostalo na nízkej úrovni, pričom počas OP dosiahlo najnižšiu úroveň 40 %. Niektoré spoločnosti preto nevyužívali kapacitu, ktorú inštalovali.

(139)

Využitie kapacity však bolo nízke už na začiatku posudzovaného obdobia a zostalo nízke počas celého obdobia a v spoločnostiach zaradených do vzorky bolo tiež stabilné.

(140)

Spoločnosti zaradené do vzorky boli na začiatku posudzovaného obdobie ziskové a na konci obdobia stratové, pričom využitie kapacity bolo stabilné. Možno odôvodnene usúdiť, že sa znížila aj ziskovosť celého výrobného odvetvia, zatiaľ čo využitie kapacity zostalo stabilné. Nadmernú kapacitu preto nemožno považovať za hlavnú príčinu ujmy, pretože podľa všetkého neexistuje príčinná súvislosť. Toto tvrdenie sa preto predbežne zamieta.

3.6.   Nedostatočný prístup k surovinám a vertikálna integrácia

(141)

Združenie CARBIO tiež tvrdí, že výrobnému odvetviu Únie vzniká ujma z dôvodu nedostatočnej efektívnosti, najmä preto, lebo nie je vertikálne integrované a nie je situované v blízkosti surovín.

(142)

Tieto argumenty sa predbežne zamietajú. Niektoré spoločnosti zaradené do vzorky sídlia pri prístavoch a majú neprerušovaný prístup k surovinám dovážaným loďou a iné spoločnosti zaradené do vzorky umiestnili svoje závody na výrobu bionafty priamo na tom istom mieste ako svoje závody na výrobu rastlinného oleja. Mnohí výrobcovia bionafty na juhu Európy sa zámerne usídlili v blízkosti prístavných miest, aby mali prístup k surovinám dovážaným z Argentíny a Indonézie, alebo na rovnakých miestach ako ich zákazníci (ktorými sú ropné rafinérie). Vzhľadom na to, že vplyvom diferencovanej vývoznej dane boli suroviny drahšie ako hotový výrobok, je zrejmé, že táto skutočnosť spôsobila ujmu výrobnému odvetviu Únie tým, že znemožnila hospodárnu výrobu PME a SME v EÚ.

3.7.   Iné regulačné faktory

(143)

Združenie CARBIO uviedlo aj niektoré regulačné faktory, ktoré podľa neho spôsobili ujmu výrobnému odvetviu Únie. Sú medzi nimi aj návrhy, ktoré sa doteraz nerealizovali. CARBIO však kladie dôraz na systém „dvojitého započítavania“, ktorý je opísaný ďalej v texte.

(144)

Podľa požiadavky uvedenej v smernici o energii z obnoviteľných zdrojov majú členské štáty nariadiť, aby sa pred predajom používateľom určité percento bionafty zmiešavalo s minerálnou naftou. Niektoré členské štáty využili ustanovenie uvedené v smernici o energii z obnoviteľných zdrojov, ktoré umožňuje, aby sa v prípade, ak sa používaná bionafta vyrobila z odpadových olejov alebo použitých živočíšnych tukov, tento podiel znížil na polovicu. Ak napríklad príslušný členský štát požaduje, aby sa 7 % bionafty zmiešavalo s 93 % minerálnej nafty, potom sa v prípade bionafty z odpadového oleja týchto 7 % zníži na 3,5 %.

(145)

Združenie CARBIO tvrdí, že pravidlá dvojitého započítavania spôsobili počas OP pokles predaja takzvanej bionafty prvej generácie o 1 milión ton a že sú príčinou ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie. Toto tvrdenie sa zamieta, pretože vo vzorke výrobcov z Únie sú zaradené niektoré spoločnosti, ktoré vyrábajú dvakrát započítavanú bionaftu a ich finančná situácia sa výrazne nelíši od situácie spoločností zaradených do vzorky, ktoré vyrábajú bionaftu z panenských rastlinných olejov. Počas overovania údajov týchto spoločností sa ukázalo, že cena ich bionafty bola ovplyvnená nízkou cenou dumpingových dovozov z Argentíny a Indonézie, pretože nepriamo konkurujú PME a SME z príslušných krajín.

(146)

Takisto bol predložený argument, že výrobnému odvetviu Únie vzniká ujma preto, lebo neinvestuje viac do biopalív druhej generácie, napríklad do využívania odpadových olejov. Tento argument sa predbežne zamietol, pretože v Únii nie je k dispozícii dostatočné množstvo odpadového oleja, ktoré by významné zvýšilo objem spracovania oproti tomu súčasnému.

3.8.   Obmedzenia v členských štátoch

(147)

Združenie CARBIO taktiež tvrdilo, že výrobnému odvetviu Únie nemohol spôsobiť ujmu dovoz z príslušných krajín, pretože v rôznych členských štátoch existujú systémy kvót a daňové režimy, ktoré obmedzujú prístup na tieto trhy. Združenie tiež tvrdilo, že niektoré trhy v EÚ sú vzhľadom na klimatické podmienky zatvorené pre SME a PME.

(148)

Združenie má pravdu, keď uvádza, že medzná teplota filtrovateľnosti (MTF) v prípade PME (pri + 13 stupňoch Celzia) znamená, že PME sa nemôže používať v celej Únii bez zmiešavania s inými bionaftami, aby sa znížila MTF. Hodnota MTF v prípade SME na úrovni 0 stupňov Celzia však umožňuje, aby sa bionafta využívala v širšom rozsahu, najmä počas letných mesiacov.

(149)

Tvrdenie, že výrobnému odvetviu Únie spôsobuje ujmu regulačný systém v niektorých členských štátoch, sa počas prešetrovania podrobne preskúmalo.

(150)

V niektorých členských štátoch sú zavedené systémy kvót, prostredníctvom ktorých sa spoločnostiam v danom členskom štáte alebo v iných členských štátoch v celej Únii udeľujú osobitné výrobné kvóty. Väčšina krajín však poskytovala výhody pomocou daňového systému a tieto výhody sa znižujú alebo rušia.

(151)

Napríklad vo Francúzsku sa v prípade bionafty vyrobenej v rámci kvóty uplatňuje výhoda oslobodenia od dane vo výške 90 EUR na tonu. Vzhľadom na nízke ceny dumpingového dovozu je však často lacnejšie bionaftu dovážať, než nakupovať od výrobného odvetvia Únie, dokonca aj vrátane daňovej úľavy. Dôkazom toho je skutočnosť, že na francúzskom trhu je jasne prítomný dovoz z Argentíny.

(152)

V niektorých členských štátoch dovoz z Argentíny alebo Indonézie neexistuje, buď v dôsledku klimatických podmienok, alebo systémov kvót. Na trhu väčšiny členských štátov Únie je však dovoz z Argentíny a Indonézie prítomný, a to buď preto, lebo nemajú zavedený systém kvót, alebo preto, lebo cena je nižšia než akékoľvek daňové zvýhodnenie, ktoré by mohol členský štát poskytnúť.

(153)

Tento argument sa predbežne zamieta, pretože existujúce systémy kvót a daňové režimy nedokážu narušiť príčinnú súvislosť medzi ujmou a vplyvom dumpingového dovozu, vzhľadom na to, že PME a SME sa po zmiešaní s RME vyrobenou v Únii alebo s inou bionaftou môžu predávať v celej Únii, a na to, že sa vo veľkých množstvách a za dumpingové ceny dovážajú dokonca aj do tých členských štátov, ktoré majú zavedené systémy daňového zvýhodnenia.

4.   Záver o príčinnej súvislosti

(154)

Na základe uvedenej analýzy sa preukázalo, že došlo k podstatnému zvýšeniu objemu dumpingového dovozu za nízke ceny s pôvodom v príslušných krajinách a jeho podielu na trhu. Súčasne sa zistilo, že tento dovoz počas OP podhodnocoval cenu výrobného odvetvia Únie.

(155)

Na základe údajov vidieť, ako sa s nárastom objemu dovozu za nízke ceny z príslušných krajín výrazne zhoršuje hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie.

(156)

Pomocou uvedenej analýzy sa jasne rozlíšili a oddelili účinky všetkých známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Únie od poškodzujúcich účinkov dumpingového dovozu. Na základe tejto analýzy sa dospelo k predbežnému záveru, že dumpingový dovoz z príslušných krajín spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia.

(157)

V súlade s článkom 3 ods. 7 základného nariadenia sa vyhodnotili iné známe faktory, ako sú dumpingové dovozy, a nezistili sa žiadne dôkazy, že tieto faktory narušili príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Únie.

F.   ZÁUJEM ÚNIE

(158)

Komisia v súlade s článkom 21 základného nariadenia preskúmala, či napriek záveru o poškodzujúcom dumpingu neexistujú závažné dôvody na prijatie záveru, že v tomto konkrétnom prípade prijatie opatrení nie je v záujme Únie. Určenie záujmu Únie sa zakladalo na zhodnotení všetkých príslušných rôznorodých záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov, dodávateľov surovín a používateľov.

1.   Záujem výrobného odvetvia Únie

(159)

Ako už bolo uvedené, výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu spôsobenú dumpingovým dovozom s pôvodom v príslušných krajinách. Neprijatie opatrení by s najväčšou pravdepodobnosťou viedlo k pokračovaniu negatívneho vývoja finančnej situácie výrobného odvetvia Únie. Situácia výrobného odvetvia Únie bola poznačená najmä znížením ziskovosti z + 3 % v roku 2009 na – 2,5 % na konci OP. Akékoľvek ďalšie zníženie výkonnosti by nakoniec viedlo k obmedzeniu výroby a ďalšiemu zatváraniu výrobných prevádzok, čo by následne ohrozilo zamestnanosť a investície v Únii.

(160)

Zavedením opatrení by sa obnovila spravodlivá hospodárska súťaž na trhu. Klesajúci trend ziskovosti výrobného odvetvia Únie je výsledkom jeho ťažkostí konkurovať dumpingovému dovozu za nízke ceny s pôvodom v príslušných krajinách, ako aj výsledkom režimu vývoznej dane v obidvoch krajinách, ktorý znižuje cenu dovozu SME a PME na trhu Únie, pričom zvyšuje cenu surovín. Zavedenie antidumpingových opatrení by preto umožnilo výrobnému odvetviu Únie zvýšiť svoju ziskovosť na takú úroveň, ktorá sa v prípade tohto kapitálovo náročného výrobného odvetvia považuje za potrebnú.

(161)

Opatrenia by mali výrobnému odvetviu Únie poskytnúť príležitosť začať sa zotavovať z poškodzujúceho dumpingu zisteného počas tohto prešetrovania.

2.   Záujem neprepojených dovozcov/obchodníkov v Únii

(162)

Neprepojení dovozcovia/obchodníci v Únii boli vyzvaní, aby sa prihlásili Komisii. V rámci prešetrovania však nespolupracoval žiadny dovozca.

(163)

Keďže neprepojení dovozcovia alebo obchodníci neposkytli žiadne údaje, neexistujú žiadne dôkazy o tom, že zavedenie opatrení by bolo zjavne v rozpore so záujmami týchto strán.

3.   Záujem používateľov a spotrebiteľov

(164)

Na začiatku konania boli zaslané dotazníky všetkým známym spoločnostiam používateľov, ktoré sú zapojené do výroby a distribúcie minerálnej nafty, ako aj do povinného zmiešavania minerálnej nafty s bionaftou.

(165)

Traja používatelia bionafty odovzdali vyplnené dotazníky pre používateľov, ale uviedli, že bionafta tvorí veľmi malú časť ich celkovej obchodnej činnosti. Uviedli, že ak by boli právne zaviazaní nakupovať bionaftu a ak by clo zvýšilo cenu bionafty podobne ako predtým, toto zvýšenie by sa automaticky prenieslo na ich zákazníkov.

(166)

Podľa obmedzeného množstva dostupných informácií by zavedenie opatrení malo mať na konečného spotrebiteľa veľmi malý vplyv – vzhľadom na malý percentuálny podiel bionafty, ktorá sa primiešava do minerálnej nafty, ktorú nakupujú spotrebitelia na čerpacej stanici. Nezistili sa žiadne dôkazy o tom, že zavedenie opatrení by bolo zjavne v rozpore so záujmami používateľov alebo spotrebiteľov.

4.   Záujem dodávateľov surovín

(167)

Vyplnený dotazník zaslaný dodávateľom surovín odovzdalo jedno združenie dodávateľov surovín – FEDIOL (federácia zastupujúca európske odvetvie výroby rastlinných olejov a proteínových preparátov v Európe). Združenie uviedlo, že dovoz z príslušných krajín spôsobil zníženie dopytu po repkovom oleji v celej Únii, pričom v období od roku 2009 do roku 2011 klesol dopyt o viac ako 1 milión ton.

(168)

Podľa názoru združenia FEDIOL bude mať zavedenie opatrení priaznivý vplyv na odvetvie dodávateľov v EÚ, pretože sa zvýši využívanie kapacity. Akékoľvek zvýšenie dopytu po repkovom oleji by sa potom prenieslo do sektora výroby kŕmnych zmesí, pretože zvyšok z výroby repkového leja sa využíva na výrobu kŕmnych zmesí, a do poľnohospodárskeho sektora v EÚ, ktoré je producentom repky.

(169)

Zo získaných dôkazov preto vyplýva, že zavedenie opatrení by bolo v záujme dodávateľov surovín v Únii.

5.   Záver týkajúci sa záujmu Únie

(170)

Zavedenie opatrení na dovoz bionafty s pôvodom v Argentíne a Indonézii by bolo nepochybne v záujme výrobného odvetvia Únie. Výrobnému odvetviu Únie by to umožnilo, aby rástlo a aby sa začalo zotavovať z ujmy spôsobenej dumpingovým dovozom. Ak by sa však nezaviedli žiadne opatrenia, hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie by sa naďalej zhoršovala a viac hospodárskych subjektov by muselo prestať podnikať. Aj keď v súvislosti s používateľmi a dovozcami nebolo možné dospieť k jednoznačným záverom, zavedenie opatrení by malo byť v záujme dodávateľov surovín.

(171)

Neexistujú presvedčivé dôvody, z ktorých by vyplývalo, že uloženie dočasných antidumpingových opatrení na dovoz bionafty s pôvodom v Argentíne a Indonézii by bolo v zjavnom rozpore so záujmom Únie.

G.   DOČASNÉ ANTIDUMPINGOVÉ OPATRENIA

(172)

Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo, pokiaľ ide o dumping, ujmu, príčinné súvislosti a záujem Únie, dočasné antidumpingové opatrenia by sa mali uložiť, aby sa predišlo tomu, že dumpingový dovoz spôsobí výrobnému odvetviu Únie ďalšiu ujmu.

1.   Úroveň odstránenia ujmy

(173)

Na účely stanovenia úrovne týchto opatrení sa zohľadnili zistené dumpingové rozpätia a výška cla nevyhnutná na odstránenie ujmy, ktorú utrpeli výrobcovia z Únie, bez toho, aby boli prekročené zistené dumpingové rozpätia.

(174)

Pri výpočte výšky cla potrebného na odstránenie účinkov poškodzujúceho dumpingu sa dospelo k záveru, že všetky opatrenia by mali umožniť, aby výrobné odvetvie Únie mohlo pokryť svoje výrobné náklady a dosiahnuť pred zdanením zisk, ktorý by bolo možné primerane dosiahnuť za normálnych podmienok hospodárskej súťaže, t. j. ak by dumpingový dovoz neexistoval.

(175)

Za vhodnú úroveň, ktorú by výrobné odvetvie Únie podľa predpokladu mohlo dosiahnuť v prípade neexistencie poškodzujúceho dumpingu, ktorá sa zakladá na zisteniach z predchádzajúceho prešetrovania týkajúceho sa dovozu zo Spojených štátov amerických, kde sa považovala za primeranú na zaručenie produktívnych investícií v prípade tohto odvetvia z dlhodobého hľadiska, by sa na tento účel mohlo považovať ziskové rozpätie vo výške 15 %.

(176)

Na tomto základe sa vypočítala cena podobného výrobku, ktorá nepoškodzuje výrobné odvetvie Únie. Cena nespôsobujúca ujmu sa získala úpravou predajných cien výrobcov z Únie zaradených do vzorky o skutočný zisk/stratu počas OP a pripočítaním už uvedeného ziskového rozpätia.

(177)

Potrebné zvýšenie ceny sa potom určilo na základe porovnania váženej priemernej dovoznej ceny vyvážajúcich výrobcov v príslušných krajinách zaradených do vzorky, stanovenej na účely výpočtov v súvislosti s cenovým podhodnotením, s cenou podobného výrobku predávaného výrobcami z Únie zaradenými do vzorky na trhu Únie počas OP, ktorá nespôsobuje ujmu. Každý rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania sa potom vyjadril ako percentuálny podiel celkovej dovoznej hodnoty CIF.

2.   Dočasné opatrenia

(178)

Podľa článku 7 ods. 2 základného nariadenia by sa dočasné antidumpingové clo na dovoz bionafty s pôvodom v Argentíne a Indonézii malo uložiť v súlade s pravidlom nižšieho cla, t. j. podľa nižšieho z dvoch vypočítaných rozpätí – dumpingového rozpätia alebo rozpätia ujmy.

(179)

Sadzby antidumpingového cla sa stanovili porovnaním rozpätí odstránenia ujmy a dumpingových rozpätí. Sadzby dočasného antidumpingového cla, vyjadrené pomocou ceny CIF na hranici Únie pri nezaplatenom cle, sú teda takéto:

Krajina

Spoločnosť

Dočasné dumpingové rozpätie

Dočasné rozpätie ujmy

Sadzba dočasného antidumpingového cla

Argentína

Aceitera General Deheza S.A., General Deheza, Rosario

10,6 %

27,8 %

10,6 %

 

Bunge Argentina S.A., Buenos Aires

10,6 %

27,8 %

10,6 %

 

Louis Dreyfus Commodities S.A., Buenos Aires

7,2 %

30,9 %

7,2 %

 

Molinos Río de la Plata S.A., Buenos Aires

6,8 %

31,8 %

6,8 %

 

Oleaginosa Moreno Hermanos S.A.F.I.C.I. y A., Bahia Blanca

6,8 %

31,8 %

6,8 %

 

Vicentin S.A.I.C., Avellaneda

6,8 %

31,8 %

6,8 %

 

Iné spolupracujúce spoločnosti

7,9 %

31 %

7,9 %

 

Všetky ostatné spoločnosti

10,6 %

31,8 %

10,6 %

Indonézia

PT. Ciliandra Perkasa, Jakarta

0,0 %

 

0,0 %

 

PT. Musim Mas, Medan

2,8 %

23,3 %

2,8 %

 

PT. Pelita Agung Agrindustri, Medan

5,3 %

27,1 %

5,3 %

 

PT Wilmar Bioenergi Indonesia, Medan

9,6 %

26,4 %

9,6 %

 

PT Wilmar Nabati Indonesia, Medan

9,6 %

26,4 %

9,6 %

 

Iné spolupracujúce spoločnosti

6,5 %

25,3 %

6,5 %

 

Všetky ostatné spoločnosti

9,6 %

27,1 %

9,6 %

(180)

Keďže však antidumpingové clo sa bude uplatňovať na zmesi, ktoré obsahujú bionaftu (úmerne k ich hmotnostnému obsahu bionafty), ako aj na čistú bionaftu, z hľadiska správneho uplatňovania cla colnými orgánmi členských štátov bude presnejšie a vhodnejšie vyjadriť clo vo forme pevne stanovených súm v EUR na tonu čistej hmotnosti dovezenej bionafty a uplatňovať tieto sumy na dovezenú čistú bionaftu alebo na podiel binafty v zmiešanom produkte.

(181)

Individuálne antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení súčasného prešetrovania. Odráža sa v nich preto situácia, ktorá bola zistená v súvislosti s týmito spoločnosťami počas tohto prešetrovania. Tieto colné sadzby (na rozdiel od cla platného pre „všetky ostatné spoločnosti“ v celej krajine) sa teda môžu uplatňovať výlučne na dovoz príslušného výrobku s pôvodom v príslušných krajinách, ktorý vyrábajú dané spoločnosti, t. j. uvedené konkrétne právnické osoby. Na dovážaný príslušný výrobok vyrábaný akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia vrátane subjektov prepojených s týmito osobitne uvedenými spoločnosťami, sa tieto sadzby nemôžu uplatniť, pričom tento príslušný výrobok podlieha colnej sadzbe, ktorá sa vzťahuje na „všetky ostatné spoločnosti“.

(182)

Každú žiadosť o uplatňovanie tejto sadzby individuálneho antidumpingového cla pre spoločnosť (napr. po zmene názvu subjektu alebo po zriadení nových výrobných alebo predajných subjektov) treba bezodkladne predložiť Komisii (8) spolu so všetkými náležitými informáciami, najmä pokiaľ ide o všetky zmeny v činností spoločnosti, ktoré súvisia s výrobou, domácim predajom a predajom na vývoz, napr. v súvislosti so zmenou názvu alebo so zmenou výrobných alebo predajných subjektov. V prípade potreby sa nariadenie príslušným spôsobom zmení prostredníctvom aktualizácie zoznamu spoločností, ktoré využívajú výhody individuálnych colných sadzieb.

(183)

Nariadením Komisie (EÚ) č. 79/2013 z 28. januára 2013 Komisia zaviedla registráciu dovozov príslušného výrobku s pôvodom v príslušných krajinách. Komisia pristúpila k tomuto kroku vzhľadom na možné spätné uplatňovanie antidumpingových opatrení podľa článku 10 ods. 4 základného nariadenia. V tejto etape konania nie je možné prijať žiadne rozhodnutie o možnom spätnom uplatňovaní antidumpingových opatrení.

H.   ZÁVEREČNÉ USTANOVENIE

(184)

V záujme riadneho úradného postupu zainteresované strany, ktoré sa prihlásili v rámci lehoty uvedenej v oznámení o začatí konania, môžu písomne oznámiť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie do jedného mesiaca od zverejnenia tohto nariadenia. Zistenia týkajúce sa uloženia ciel na účely tohto nariadenia sú dočasné a pred uložením akýchkoľvek konečných opatrení sa môžu prehodnotiť,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1.   Týmto sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz monoalkyl esterov mastných kyselín a/alebo parafínových plynových olejov vyrobených syntézou a/alebo hydrogenizáciou nefosílneho pôvodu, buď v čistom stave alebo v podobe zmesí, ktoré sú v súčasnosti zaradené pod kódy KN ex 1516 20 98 (kódy TARIC 1516209821, 1516209829 a 1516209830), ex 1518 00 91 (kódy TARIC 1518009121, 1518009129 a 1518009130), ex 1518 00 95 (kódy TARIC 1518009510), ex 1518 00 99 (kódy TARIC 1518009921, 1518009929 a 1518009930), ex 2710 19 43 (kódy TARIC 2710194321, 2710194329 a 2710194330), ex 2710 19 46 (kódy TARIC 2710194621, 2710194629 a 2710194630), ex 2710 19 47 (kódy TARIC 2710194721, 2710194729 a 2710194730), 2710 20 11, 2710 20 15, 2710 20 17, ex 3824 90 97 (kódy TARIC 3824909701, 3824909703 a 3824909704), 3826 00 10 a ex 3826 00 90 (kódy TARIC 3826009011, 3826009019 a 3826009030) a ktoré pochádzajú z Argentíny a Indonézie.

2.   Sadzby dočasného antidumpingového cla uplatniteľné na výrobok opísaný v odseku 1 a vyrábaný ďalej uvedenými spoločnosťami sú takéto:

Krajina

Spoločnosť

Sadzba dočasného cla

EUR na tonu čistej hmotnosti

Doplnkový kód TARIC

Argentína

Aceitera General Deheza S.A., General Deheza, Rosario; Bunge Argentina S.A., Buenos Aires

104,92

B782

 

Louis Dreyfus Commodities S.A., Buenos Aires

69,16

B783

 

Molinos Río de la Plata S.A., Buenos Aires; Oleaginosa Moreno Hermanos S.A.F.I.C.I. y A., Bahia Blanca; Vicentin S.A.I.C., Avellaneda

65,24

B784

 

Iné spolupracujúce spoločnosti:

Cargill S.A.C.I., Buenos Aires; Unitec Bio S.A., Buenos Aires; Viluco S.A., Tucuman

75,97

B785

 

Všetky ostatné spoločnosti

104,92

B999

Indonézia

PT. Ciliandra Perkasa, Jakarta

0

B786

 

PT. Musim Mas, Medan

24,99

B787

 

PT Pelita Agung Agrindustri, Medan

45,65

B788

 

PT Wilmar Bioenergi Indonesia, Medan; PT Wilmar Nabati Indonesia, Medan

83,84

B789

 

Iné spolupracujúce spoločnosti:

PT Cermerlang Energi Perkasa, Jakarta

57,14

B790

 

Všetky ostatné spoločnosti

83,84

B999

3.   Antidumpingové clo na zmesi sa uplatňuje v závislosti od pomeru v zmesi na základe hmotnosti celkového obsahu monoalkyl esterov mastných kyselín a parafínových plynových olejov vyrobených syntézou a/alebo hydrogenizáciou, nefosílneho pôvodu (obsah bionafty).

4.   V prípadoch, keď bol tovar pred prepustením do voľného obehu poškodený, a preto sa skutočne zaplatená alebo splatná cena na určenie colnej hodnoty pomerne rozdelí podľa článku 145 nariadenia (EHS) č. 2454/93 (9), suma antidumpingového cla vypočítaná na vyššie stanovené sumy sa zníži o percentá, ktoré zodpovedajú pomernému rozdeleniu skutočne zaplatenej alebo splatnej ceny.

5.   Uvoľnenie výrobku uvedeného v odseku 1 do voľného obehu v Európskej únii podlieha poskytnutiu záruky, ktorá sa rovná výške dočasného cla.

6.   Pokiaľ nie je uvedené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa ciel.

Článok 2

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 20 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009, môžu zainteresované strany požiadať o zverejnenie hlavných skutočností a úvah, na základe ktorých sa prijalo toto nariadenie, písomne predložiť svoje stanoviská a požiadať Komisiu o ústne vypočutie do jedného mesiaca od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

2.   Podľa článku 21 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 môžu príslušné strany predložiť pripomienky k uplatňovaniu tohto nariadenia do jedného mesiaca od dátumu nadobudnutia jeho účinnosti.

Článok 3

1.   Colným orgánom sa týmto nariaďuje, aby prestali vykonávať registráciu dovozov ustanovenú v súlade s článkom 1 nariadenia Komisie (EÚ) č. 79/2013.

2.   Zhromaždené údaje týkajúce sa výrobkov, ktoré boli uvedené do obehu s cieľom spotreby maximálne 90 dní pred dátumom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, sa uchovávajú do nadobudnutia účinnosti možných konečných opatrení alebo ukončenia tohto konania.

Článok 4

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 1 tohto nariadenia sa uplatňuje počas obdobia šiestich mesiacov.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 27. mája 2013

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO


(1)  Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 51.

(2)  Ú. v. EÚ C 260, 29.8.2012, s. 8.

(3)  Ú. v. EÚ L 27, 29.1.2013, s. 10.

(4)  Ú. v. EÚ C 342, 10.11.2012, s. 12.

(5)  V prevádzkových priestoroch spoločnosti WET BV boli overené aj účty ďalších spoločností zo skupiny Wilmar group so sídlom v Európe: Wilmar Italia SrL, Miláno, Taliansko; Oxem Oleo, Mezzana Bigli, Taliansko.

(6)  Nariadenie Komisie (EHS) č. 2454/93 v znení zmien, najmä článkov 291 až 300 nariadenia Komisie (ES) č. 1602/2000.

(7)  Tento členský štát uznáva bionaftu vyrobenú z destilovaných mastných kyselín z palmového oleja (palm fatty acid distillate, ďalej len „PFAD“) za „dvakrát započítavanú“, to znamená, že príspevok vytvorený biopalivami vyrobenými z PFAD sa považuje za dvojnásobný oproti príspevku vytvorenému inými biopalivami. V prípade takejto dvakrát započítavanej bionafty sa preto minerálna nafta musí zmiešavať len s polovičným podielom bionafty. Dvakrát započítavaná bionafta je drahšia ako bežná/jedenkrát započítavaná bionafta, a preto sa zákazníkovi účtuje príplatok. V tomto členskom štáte je však zaužívaný postup, že za dvakrát započítavanú bionaftu zaplatí zákazník tento príplatok len na základe schválenia vládou (prostredníctvom osvedčenia), že dvakrát započítavaná bionafta spĺňa všetky kritériá na to, aby bola kvalifikovaná ako dvakrát započítavaná bionafta. Keď vláda vydá toto osvedčenie, prepojený dovozca môže poslať zákazníkovi samostatnú faktúru za nesplatený príplatok, ktorý sa musí uhradiť.

(8)  Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre obchod, Riaditeľstvo H, 1049 Brusel, Belgicko.

(9)  Nariadenie Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (Ú. v. ES L 253, 11.10.1993, s. 1).


28.5.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 141/26


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 491/2013

z 27. mája 2013,

ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (1),

so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 543/2011 zo 7. júna 2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny (2), a najmä na jeho článok 136 ods. 1,

keďže:

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Paušálne dovozné hodnoty uvedené v článku 136 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011 sú stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 27. mája 2013

Za Komisiu v mene predsedu

Jerzy PLEWA

generálny riaditeľ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka


(1)  Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2011, s. 1.


PRÍLOHA

Paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

(EUR/100 kg)

Číselný znak KN

Kód tretej krajiny (1)

Paušálna dovozná hodnota

0702 00 00

AL

15,0

MA

56,4

TN

54,8

TR

67,0

ZZ

48,3

0707 00 05

AL

27,7

MK

25,8

TR

132,0

ZZ

61,8

0709 93 10

MA

110,7

TR

129,1

ZZ

119,9

0805 10 20

EG

49,5

IL

71,8

MA

62,2

ZZ

61,2

0805 50 10

AR

107,2

TR

111,4

ZA

98,7

ZZ

105,8

0808 10 80

AR

155,2

BR

95,6

CL

113,1

CN

90,5

MK

42,6

NZ

124,1

US

207,5

ZA

106,5

ZZ

116,9

0809 29 00

US

557,8

ZZ

557,8


(1)  Nomenklatúra krajín stanovená nariadením Komisie (ES) č. 1833/2006 (Ú. v. EÚ L 354, 14.12.2006, s. 19). Kód „ZZ“ znamená „iného pôvodu“.


SMERNICE

28.5.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 141/28


SMERNICA RADY 2013/12/EÚ

z 13. mája 2013,

ktorou sa z dôvodu pristúpenia Chorvátskej republiky upravuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na Zmluvu o pristúpení Chorvátska, a najmä na jej článok 3 ods. 4,

so zreteľom na akt o pristúpení Chorvátska, a najmä na jeho článok 50,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)

Podľa článku 50 aktu o pristúpení Chorvátska, ak si akty inštitúcií prijaté pred pristúpením vyžadujú úpravy z dôvodu pristúpenia, pričom nevyhnutné úpravy neboli uvedené v tomto akte o pristúpení alebo v jeho prílohách, Rada na tento účel kvalifikovanou väčšinou prijme na návrh Komisie potrebné akty, ak pôvodný akt nebol prijatý Komisiou.

(2)

V záverečnom akte konferencie, na ktorej bola navrhnutá a prijatá Zmluva o pristúpení Chorvátska, sa uvádza, že Vysoké zmluvné strany dospeli k politickej dohode o súbore úprav aktov prijatých inštitúciami, ktoré je potrebné vykonať z dôvodu pristúpenia, a vyzývajú Radu a Komisiu, aby pred pristúpením prijali tieto úpravy, ktoré by sa v prípade potreby doplnili a aktualizovali s cieľom zohľadniť vývoj práva Únie.

(3)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ (1) sa od členských štátov vyžaduje, aby stanovili indikatívne národné ciele energetickej efektívnosti, pričom by členské štáty mali zohľadniť spotrebu energie v Únii v roku 2020.

(4)

Vzhľadom na pristúpenie Chorvátska je potrebná technická úprava údajov o predpokladanej energetickej spotrebe v Únii v roku 2020 tak, aby odrážali spotrebu v 28 členských štátoch. Prognózy z roku 2007 uvádzali primárnu energetickú spotrebu v roku 2020 v objeme 1 842 Mtoe pre 27 členských štátov. Rovnaké prognózy uvádzajú primárnu energetickú spotrebu v roku 2020 v objeme 1 853 Mtoe pre 28 členských štátov vrátane Chorvátska. Výsledkom zníženia o 20 % je objem 1 483 Mtoe v roku 2020, t. j. zníženie o 370 Mtoe v porovnaní s prognózami. Táto technická úprava je potrebná na to, aby smernica 2012/27/EÚ mohla byť uplatňovaná v Chorvátsku.

(5)

Smernica 2012/27/EÚ by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Smernica 2012/27/EÚ sa mení, ako je uvedené v prílohe k tejto smernici.

Článok 2

Zmeny stanovené v prílohe k tejto smernici platia bez toho, aby bola dotknutá lehota stanovená v článku 28 ods. 1 prvom pododseku smernice 2012/27/EÚ.

Článok 3

Táto smernica nadobúda účinnosť za podmienky a odo dňa nadobudnutia platnosti Zmluvy o pristúpení Chorvátska.

Článok 4

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli 13. mája 2013

Za Radu

predseda

S. COVENEY


(1)  Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1.


PRÍLOHA

Článok 3 smernice 2012/27/EÚ sa mení takto:

a)

písmeno a) druhého pododseku odseku 1 sa nahrádza takto:

„a)

skutočnosť, že spotreba energie Únie v roku 2020 nesmie presiahnuť 1 483 Mtoe primárnej energetickej spotreby a 1 086 Mtoe konečnej energetickej spotreby“;

b)

odsek 2 sa nahrádza takto:

„2.   Komisia do 30. júna 2014 posúdi dosiahnutý pokrok a či je pravdepodobné, že Únia v roku 2020 dosiahne spotrebu energie, ktorá nepresahuje 1 483 Mtoe v prípade primárnej energetickej spotreby a/alebo 1 086 Mtoe v prípade konečnej energetickej spotreby.“;

c)

písmeno d) odseku 3 sa nahrádza takto:

„d)

porovná výsledky podľa písmen a) až c) s množstvom spotreby energie, ktoré by bolo potrebné na dosiahnutie spotreby energie v roku 2020, ktorá nepresiahne 1 483 Mtoe v prípade primárnej energetickej spotreby a/alebo 1 086 Mtoe v prípade konečnej energetickej spotreby.“


28.5.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 141/30


SMERNICA RADY 2013/13/EÚ

z 13. mája 2013,

ktorou sa z dôvodu pristúpenia Chorvátskej republiky upravujú určité smernice v oblasti daní

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na Zmluvu o pristúpení Chorvátska, a najmä na jej článok 3 ods. 4,

so zreteľom na akt o pristúpení Chorvátska, a najmä na jeho článok 50,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)

Podľa článku 50 aktu o pristúpení Chorvátska, ak si akty inštitúcií prijaté pred pristúpením vyžadujú úpravy z dôvodu pristúpenia, pričom nevyhnutné úpravy neboli uvedené v akte o pristúpení ani v jeho prílohách, Rada na tento účel kvalifikovanou väčšinou prijme na návrh Komisie potrebné akty, ak pôvodný akt nebol prijatý Komisiou.

(2)

V záverečnom akte konferencie, na ktorej bola navrhnutá a prijatá Zmluva o pristúpení Chorvátska, sa uvádza, že vysoké zmluvné strany dospeli k politickej dohode o súbore úprav aktov prijatých inštitúciami, ktoré je potrebné vykonať z dôvodu pristúpenia, a vyzývajú Radu a Komisiu, aby pred pristúpením prijali tieto úpravy, ktoré by sa v prípade potreby doplnili a aktualizovali s cieľom zohľadniť vývoj práva Únie.

(3)

Smernice 83/182/EHS (1), 2003/49/ES (2), 2008/7/ES (3), 2009/133/ES (4) a 2011/96/EÚ (5) by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Smernice 83/182/EHS, 2003/49/ES, 2008/7/ES, 2009/133/ES a 2011/96/EÚ sa menia, ako je uvedené v prílohe k tejto smernici.

Článok 2

1.   Členské štáty prijmú a uverejnia zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do dátumu pristúpenia Chorvátska k Únii. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Tieto ustanovenia členské štáty uplatňujú odo dňa pristúpenia Chorvátska k Únii.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Členské štáty určia, ako sa takýto odkaz uvedie.

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 3

Táto smernica nadobúda účinnosť za podmienky a od dátumu nadobudnutia platnosti Zmluvy o pristúpení Chorvátska.

Článok 4

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli 13. mája 2013

Za Radu

predseda

S. COVENEY


(1)  Smernica Rady 83/182/EHS z 28. marca 1983 o oslobodení od daní, ktoré platia v rámci Spoločenstva pre dočasný dovoz určitých dopravných prostriedkov (Ú. v. ES L 105, 23.4.1983, s. 59).

(2)  Smernica Rady 2003/49/ES z 3. júna 2003 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov (Ú. v. EÚ L 157, 26.6.2003, s. 49).

(3)  Smernica Rady 2008/7/ES z 12. februára 2008 o nepriamych daniach z navyšovania kapitálu (Ú. v. EÚ L 46, 21.2.2008, s. 11).

(4)  Smernica Rady 2009/133/ES z 19. októbra 2009 o spoločnom systéme zdaňovania uplatniteľnom pri zlučovaní, rozdeľovaní, čiastočnom rozdeľovaní, prevode aktív a výmene akcií spoločností rôznych členských štátov a pri premiestnení sídla SE alebo SCE medzi členskými štátmi (Ú. v. EÚ L 310, 25.11.2009, s. 34).

(5)  Smernica Rady 2011/96/EÚ z 30. novembra 2011 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch (Ú. v. EÚ L 345, 29.12.2011, s. 8).


PRÍLOHA

1.

V prílohe k smernici 83/182/EHS sa dopĺňa tento text:

„CHORVÁTSKO

poseban porez na motorna vozila [Zakon o posebnom porezu na motorna vozila (Narodne novine broj 15/13)]“.

2.

Smernica 2003/49/ES sa mení takto:

a)

V článku 3 písm. a) bode iii) sa za údaje týkajúce sa Francúzska dopĺňa táto zarážka:

„—

porez na dobit v Chorvátsku,“.

b)

V prílohe sa dopĺňa toto písmeno:

„z)

spoločnosti podľa chorvátskeho práva označované ako: ‚dioničko društvo‘, ‚društvo s ograničenom odgovornošću‘ a iné spoločnosti zriadené podľa chorvátskeho práva podliehajúce chorvátskej dani zo zisku;“.

3.

V prílohe I k smernici 2008/7/ES sa vkladá tento bod:

„11a

Spoločnosti, ktoré sú podľa chorvátskeho práva známe ako:

i)

dioničko društvo;

ii)

društvo s ograničenom odgovornošću.“

4.

Príloha I k smernici 2009/133/ES sa mení takto:

a)

V časti A sa vkladá toto písmeno:

„ka)

spoločnosti, ktoré sú podľa chorvátskeho práva označované ako ‚dioničko društvo‘, ‚društvo s ograničenom odgovornošću‘ a iné spoločnosti zriadené podľa chorvátskeho práva podliehajúce chorvátskej dani z príjmov;“.

b)

V časti B sa za údaje týkajúce sa Francúzska vkladá tento text:

„—

porez na dobit v Chorvátsku,“.

5.

Príloha I k smernici 2011/96/EÚ sa mení takto:

a)

V časti A sa vkladá toto písmeno:

„ka)

spoločnosti podľa chorvátskeho práva označované ako ‚dioničko društvo‘, ‚društvo s ograničenom odgovornošću‘ a iné spoločnosti zriadené podľa chorvátskeho práva podliehajúce chorvátskej dani z príjmov;“.

b)

V časti B sa za údaje týkajúce sa Francúzska vkladá tento text:

„—

porez na dobit v Chorvátsku,“.


ROZHODNUTIA

28.5.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 141/32


ROZHODNUTIE RADY

z 25. apríla 2013

o osobitných opatreniach na obnovenie finančnej stability a udržateľného rastu určené Cypru

(2013/236/EÚ)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 136 ods. 1 v spojení s článkom 126 ods. 6,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)

V článku 136 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa predpokladá možnosť prijatia osobitných opatrení pre tie členské štáty, ktorých menou je euro, s cieľom zabezpečiť riadne fungovanie hospodárskej a menovej únie.

(2)

Rada 13. júla 2010 prijala rozhodnutie podľa článku 126 ods. 6 ZFEÚ, v ktorom sa uvádza, že na Cypre existuje nadmerný deficit (1), a podľa článku 126 ods. 7 ZFEÚ vydala pre Cyprus odporúčanie s cieľom odstrániť nadmerný deficit verejných financií, v ktorom sa uvádza, že „cyperské orgány by mali odstrániť súčasný nadmerný deficit čo najskôr, ale najneskôr do roku 2012“.

(3)

V odporúčaní Rady z 10. júla 2012, ktoré sa týka národného programu reforiem na Cypre na rok 2012 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Cypru na roky 2012 – 2015 (2), okrem iného odporučila, aby Cyprus prijal opatrenia na dosiahnutie trvalého odstránenia svojho nadmerného deficitu v roku 2012, zabezpečil dostatočný pokrok, pokiaľ ide o splnenie referenčnej hodnoty pre zníženie svojho dlhu, posilnil regulačné ustanovenia na efektívnu rekapitalizáciu finančných inštitúcií a zlepšil konkurencieschopnosť.

(4)

Cyprus čelí rastúcemu tlaku na finančných trhoch v súvislosti s rastúcimi obavami o udržateľnosť jeho verejných financií vrátane nevyhnutných dôležitých opatrení verejnej podpory pre jeho oslabený finančný sektor. Niektoré nerovnováhy vznikli v dôsledku negatívnych účinkov presahovania krízy v eurozóne, vrátane vývoja v Grécku. Iné nerovnováhy, ako sa uvádza v hĺbkovom preskúmaní Komisie z roku 2012 pre Cyprus a v odporúčení Rady z 10. júla 2012, boli domáceho pôvodu a dlhodobejšie. V situácii, keď ratingové agentúry viackrát za sebou znížili ratingy cyperských štátnych dlhopisov, sa krajina stala neschopnou financovať svoje potreby pri sadzbách, ktoré by boli zlučiteľné s dlhodobou fiškálnou udržateľnosťou. Súbežne s tým sa bankový sektor čoraz viac izoloval od financovania na medzinárodnom trhu a veľké inštitúcie zaznamenali značný nedostatok kapitálu.

(5)

Vzhľadom na tieto vážne nepriaznivé hospodárske a finančné podmienky cyperské orgány 25. júna 2012 oficiálne požiadali o finančnú pomoc v podobe pôžičky z Európskeho nástroja finančnej stability/Európskeho mechanizmu pre stabilitu (ESM), ako aj z Medzinárodného menového fondu (MMF) s cieľom podporiť návrat hospodárstva Cypru k udržateľnému rastu, zabezpečiť riadne fungujúci bankový systém a chrániť finančnú stabilitu v Únii a v eurozóne. Euroskupina 27. júna 2012 vyzvala Komisiu, aby sa v spolupráci s Európskou centrálnou bankou (ECB), cyperskými orgánmi a MMF dohodla na programe makroekonomických úprav pre Cyprus vrátane potrieb financovania Cypru a prijala vhodné opatrenia na ochranu finančnej stability v súčasných veľmi náročných podmienkach charakterizovaných rizikom účinkov presahovania z otrasov na trhu so štátnymi cennými papiermi. Euroskupina 25. marca 2013 dosiahla s cyperskými orgánmi politickú dohodu o základných líniách programu makroekonomických úprav. Bankový sektor sa mal reštrukturalizovať a zredukovať a malo sa zintenzívniť úsilie o fiškálnu konsolidáciu, štrukturálne reformy a privatizáciu. Okrem toho rekapitalizáciu dvoch najväčších bánk mali zabezpečiť výlučne samotné banky (t. j. akcionári, držitelia dlhopisov a veritelia).

(6)

V súčasnej situácii by mal Cyprus prijať komplexný balík politických opatrení, ktoré sa majú vykonať v rámci trojročného programu makroekonomických úprav v období od druhého štvrťroka 2013 do prvého štvrťroka 2016.

(7)

Cieľom komplexného balíka politických opatrení by malo byť obnovenie dôvery finančných trhov a zdravých makroekonomických rovnováh a umožnenie návratu hospodárstva k udržateľnému rastu. Mali by ho tvoriť tri piliere. Prvým pilierom by mala byť stratégia pre finančný sektor založená na reštrukturalizácii a redukcii finančných inštitúcií a posilnení dohľadu nad týmto sektorom v úsilí riešiť nedostatok kapitálu a likvidity. Druhým pilierom by mala byť prednostne uskutočňovaná ambiciózna stratégia fiškálnej konsolidácie, najmä prostredníctvom opatrení na zníženie bežných primárnych výdavkov, zvýšenie verejných príjmov, zlepšenie fungovania verejného sektora a udržanie fiškálnej konsolidácie v strednodobom horizonte pri súčasnej minimalizácii vplyvu na znevýhodnené osoby a zachovaní riadneho plnenia štrukturálnych a iných fondov Únie. Tretí pilier by mal tvoriť ambiciózny program štrukturálnych reforiem s cieľom podporiť konkurencieschopnosť a udržateľný a vyvážený rast a zároveň umožniť odstraňovanie makroekonomických nerovnováh, najmä prostredníctvom reformy systému indexácie miezd po porade so sociálnymi partnermi a odstraňovania prekážok hladkého fungovania trhov. Pripomínajúc politickú dohodu z 28. februára 2013 o odporúčaní Rady o zavedení systému záruk pre mladých by sa mali zachovať príležitosti pre mladých ľudí a ich vyhliadky na zamestnateľnosť.

(8)

Podľa aktualizovanej prognózy útvarov Komisie zo zimy 2012 týkajúcej sa rastu nominálneho HDP (– 0,5 % v roku 2012, – 8,2 % v roku 2013, – 2,9 % v roku 2014, 2,6 % v roku 2015 a 3,7 % v roku 2016) by pomer dlhu k HDP dosahoval 87 % v roku 2012, 109 % v roku 2013, 123 % v roku 2014, 126 % v roku 2015 a 122 % v roku 2016. Pomer dlhu k HDP by sa preto výrazne zvyšoval do roku 2015, potom by začal klesať a v roku 2020 by podľa odhadov dosiahol 105 %. Dynamiku dlhu ovplyvňuje niekoľko operácií mimo rozpočtu. Podľa aktualizovanej prognózy útvarov Komisie zo zimy 2013 týkajúcej sa rastu nominálneho HDP sa odhaduje, že primárne saldo verejných financií dosiahne deficit vo výške 395 miliónov EUR (2,4 % HDP) v roku 2013, deficit vo výške 678 miliónov EUR (4,3 % HDP) v roku 2014, deficit vo výške 344 miliónov EUR (2,1 % HDP) v roku 2015 a prebytok vo výške 204 miliónov EUR (1,2 % HDP) v roku 2016.

(9)

Zvýšenie dlhodobej odolnosti cyperského bankového sektora je rozhodujúce z hľadiska obnovenia finančnej stability na Cypre a následne vzhľadom na silné väzby aj z hľadiska zachovania finančnej stability v eurozóne ako celku. V súčasnosti prebieha výrazná redukcia a reštrukturalizácia cyperského bankového sektora. Cyperská poslanecká snemovňa prijala právne predpisy, ktorými zaviedla komplexný rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií. Pomocou tohto nového rámca došlo k okamžitej a výraznej redukcii cyperského bankového sektora. Na zachovanie likvidity cyperského bankového sektora boli uložené dočasné administratívne opatrenia, vrátane kontroly pohybu kapitálu.

(10)

Vykonávaním komplexných a ambicióznych reforiem vo finančnej, fiškálnej a štrukturálnej oblasti by sa mala chrániť strednodobá udržateľnosť cyperského verejného dlhu.

(11)

Komisia by v spolupráci s ECB a prípadne s MMF mala v pravidelných intervaloch overovať dôsledné plnenie cyperského programu makroekonomických úprav prostredníctvom pracovných návštev a pravidelného podávania správ cyperskými orgánmi na štvrťročnom základe.

(12)

V priebehu vykonávania cyperského komplexného balíka politických opatrení by mala Komisia poskytovať ďalšie politické poradenstvo a technickú pomoc v osobitných oblastiach.

(13)

Cyperské orgány by do prípravy, plnenia, monitorovania a hodnotenia programu makroekonomických úprav mali v súlade s platnými vnútroštátnymi predpismi a praxou zapájať sociálnych partnerov a organizácie občianskej spoločnosti.

(14)

Akákoľvek forma finančnej pomoci poskytnutej Cypru na pomoc pri realizácii politík v rámci cyperského programu makroekonomických úprav by mala byť v súlade s právnymi požiadavkami a politikami Únie, a to najmä s rámcom Únie pre správu ekonomických záležitostí. Akákoľvek intervencia na podporu finančných inštitúcií by sa mala vykonávať v súlade s pravidlami Únie pre hospodársku súťaž. Komisia by mala zabezpečiť, aby všetky opatrenia stanovené v memorande o porozumení v kontexte požadovanej finančnej pomoci z EMS boli plne v súlade s týmto rozhodnutím,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

1.   V záujme uľahčenia návratu cyperského hospodárstva na cestu udržateľného rastu a fiškálnej a finančnej stability musí Cyprus dôsledne splniť program makroekonomických úprav (ďalej len „program“), ktorého hlavné prvky sú uvedené v článku 2 tohto rozhodnutia. Program rieši osobitné riziká, ktoré Cyprus predstavuje pre finančnú stabilitu eurozóny, a zameriava sa na rýchle obnovenie zdravej a udržateľnej hospodárskej a finančnej situácie na Cypre, ako aj jeho schopnosti získavať financovanie v plnom rozsahu na medzinárodných finančných trhoch. V programe sa riadne zohľadňujú odporúčania Rady určené Cypru podľa článkov 121, 126, 136 a 148 ZFEÚ, ako aj opatrenia Cypru na splnenie uvedených odporúčaní, pričom je zameraný na rozšírenie, posilnenie a prehĺbenie požadovaných politických opatrení.

2.   Komisia v spolupráci s ECB a prípadne MMF monitoruje pokrok Cypru dosiahnutý pri plnení cyperského programu. Cyprus v plnom rozsahu spolupracuje s Komisiou a ECB. Poskytuje im najmä všetky informácie, ktoré tieto inštitúcie považujú za potrebné na monitorovanie programu.

3.   Komisia v spolupráci s ECB a prípadne s MMF preskúmava s cyperskými orgánmi všetky zmeny a aktualizácie programu, ktoré môžu byť potrebné s cieľom náležite zohľadniť okrem iného aj akékoľvek významné rozdiely medzi makroekonomickými a fiškálnymi prognózami a skutočnými hodnotami (vrátane zamestnanosti), negatívne účinky presahovania, ako aj makroekonomické a finančné otrasy.

S cieľom zaistiť bezproblémové plnenie programu a pomôcť napraviť nerovnováhy udržateľným spôsobom Komisia priebežne poskytuje poradenstvo a usmernenia v oblasti fiškálnych reforiem, reforiem finančného trhu a štrukturálnych reforiem.

Komisia v pravidelných intervaloch posudzuje hospodársky vplyv programu a odporúča potrebné opravy s cieľom posilniť rast a vytváranie pracovných miest, zabezpečiť potrebnú fiškálnu konsolidáciu a minimalizovať škodlivé sociálne vplyvy.

Článok 2

1.   Program má tieto hlavné ciele: obnoviť dobrý stav cyperského bankového sektora, pokračovať v prebiehajúcom procese fiškálnej konsolidácie a vykonávať štrukturálne reformy na podporu konkurencieschopnosti a udržateľného a vyváženého rastu.

2.   Cyprus sa usiluje o fiškálnu konsolidáciu v súlade so svojimi záväzkami v rámci postupu pri nadmernom deficite prostredníctvom vysokokvalitných trvalých opatrení pri súčasnej minimalizácii vplyvu na znevýhodnené osoby.

3.   Cyprus prijme opatrenia uvedené v odsekoch 4 až 15.

4.   Cyprus je v záujme čo najrýchlejšieho zníženia deficitu pod 3 % HDP pripravený prijať dodatočné konsolidačné opatrenia. Cyperská vláda je konkrétne v prípade nedostatočných príjmov alebo vyšších sociálnych výdavkov potrebných v dôsledku nepriaznivých makroekonomických účinkov pripravená prijať dodatočné opatrenia na zachovanie cieľov programu, okrem iného aj znížením diskrečných výdavkov pri súčasnej minimalizácii vplyvu na znevýhodnené osoby. Ak peňažné príjmy (vrátane akýchkoľvek neočakávaných ziskov) počas programového obdobia presiahnu výšku predpovedanú v programe, ušetria sa alebo sa použijú na zníženie dlhu. Naopak ak sa dosiahnu vyššie príjmy, než sa očakávalo, a pokiaľ toto zlepšenie možno považovať za trvalé, môže to znížiť potrebu dodatočných opatrení v posledných rokoch programu.

5.   Cyprus pokračuje v riadnom plnení štrukturálnych a iných fondov Únie.

6.   S cieľom obnoviť dobrý stav svojho finančného sektora Cyprus pokračuje v dôkladnej reforme a reštrukturalizácii bankového sektora a posilňuje životaschopné banky obnovením ich kapitálu, riešením ich problémov s likviditou a posilňovaním dohľadu nad týmito bankami. V programe sa ustanovujú tieto opatrenia a výstupy:

a)

zabezpečiť dôkladné monitorovanie situácie v oblasti likvidity bankového sektora. Predmetom dôkladného monitorovania sú nedávno uložené dočasné obmedzenia voľného pohybu kapitálu (okrem iného obmedzenie výberov hotovosti, elektronických platieb a prevodov do zahraničia). Cieľom je, aby kontroly nezostali v platnosti dlhšie, než je nevyhnutne potrebné na predchádzanie vážnym a bezprostredným rizikám pre finančnú stabilitu. Strednodobé plány vnútroštátnych bánk v oblasti financovania a kapitálu, ktoré sú závislé od financovania centrálnou bankou alebo od poskytnutia štátnej pomoci, by mali realisticky odzrkadľovať očakávané znižovanie zadlženosti v bankovom sektore a znížiť závislosť od úverov centrálnych bánk bez toho, aby došlo k nútenému predaju aktív a úverovej kríze. Predpisy o minimálnych požiadavkách na likviditu sa aktualizujú tak, aby sa v budúcnosti zabránilo nadmernej koncentrácii aktívurčitých eminentov;

b)

vykonať nezávislé ocenenie aktív bánk Bank of Cyprus a Cyprus Popular Bank a rýchlo začleniť operácie Cyprus Popular Bank do Bank of Cyprus. Ocenenie sa dokončí čo najrýchlejšie, aby sa umožnilo ukončenie konverzie vkladov na kapitál v Bank of Cyprus;

c)

prijať potrebné regulačné požiadavky týkajúce sa zvýšenia minimálnej úrovne kapitálovej primeranosti základného kapitálu Tier 1 na 9 % do konca roku 2013;

d)

prijať opatrenia na minimalizáciu nákladov pre daňovníkov na reštrukturalizáciu bánk. Podkapitalizované obchodné a družstevné úverové inštitúcie pred tým, než sa im poskytne štátna pomoc, musia získavať kapitál v čo najväčšej možnej miere zo súkromných zdrojov. Každý plán na reštrukturalizáciu sa musí pred poskytnutím takejto štátnej pomoci formálne schváliť podľa pravidiel štátnej pomoci. Komerčné a družstevné úverové inštitúcie s nedostatkom kapitálu môžu, ak nepostačujú iné opatrenia, požiadať o rekapitalizáciu od štátu v súlade s postupmi na poskytnutie štátnej pomoci;

e)

zabezpečiť vytvorenie registra úverov, preskúmanie a prípadne zmenu súčasného regulačného rámca pre poskytovanie a správu pôžičiek a prijatie právnych predpisov, ktorých cieľom je posilniť správu a riadenie komerčných bánk;

f)

posilniť správu a riadenie bánk, a to aj prostredníctvom zákazu poskytovania úverov nezávislým členom rady alebo ich prepojeným stranám;

g)

maximalizovať vymáhanie nesplácaných úverov a zároveň minimalizovať stimuly na strategické zlyhanie zo strany dlžníkov. To zahŕňa zmiernenie obmedzení na zabavenie kolaterálu a riadne monitorovanie a riadenie nesplácaných úverov. Cyperská centrálna banka vydá usmernenia, podľa ktorých sa ako „nesplácané“ klasifikujú všetky úvery, s ktorých splácaním sa mešká viac než 90 dní po dátume splatnosti;

h)

zosúladiť reguláciu družstevných úverových inštitúcií a dohľad nad nimi s reguláciou a dohľadom v prípade komerčných bánk;

i)

overiť životaschopnosť družstevných úverových inštitúcií a po porade s Komisiou, ECB a MMF rozvíjať stratégiu pre budúcu štruktúru, fungovanie a životaschopnosť sektora družstevných úverových inštitúcií. Vykonávanie stratégie by sa malo dokončiť do polovice roka 2015;

j)

posilniť monitorovanie zadlženosti podnikového sektora a sektora domácností a vytvoriť rámec pre cielenú reštrukturalizáciu dlhu súkromného sektora s cieľom uľahčiť poskytovanie nových úverov a znížiť úverové obmedzenia;

k)

ďalej posilňovať rámec pre boj proti praniu špinavých peňazí a zabezpečiť úplnú transparentnosť subjektov (právnických osôb a iných právnych subjektov, ako sú napríklad trusty) v súlade s najlepšími postupmi;

l)

zaviesť povinný dohľad založený na úrovni kapitalizácie;

m)

začleniť záťažové testy do pravidelného vonkajšieho bankového dohľadu a

n)

zaviesť jednotný systém odovzdávania údajov pre bankové a úverové inštitúcie.

7.   Počas roku 2013 budú cyperské orgány dôsledne vykonávať cyperský zákon o rozpočte na rok 2013 s dodatočnými trvalými opatreniami vo výške aspoň 351 miliónov EUR (2,1 % HDP). Cyprus vykoná prostredníctvom legislatívnych a iných opatrení, vrátane podľa potreby prostredníctvom zmeny zákona o rozpočte na rok 2013, dodatočné konsolidačné opatrenia. Cyprus prijme tieto opatrenia:

a)

na strane výdavkov bude cyperský rozpočet zahŕňať zníženie výdavkov na programy bytovej výstavby aspoň o 36 miliónov EUR, ďalšie odstupňované zníženie miezd vo verejnom sektore a zjednodušenie určitých sociálnych dávok;

b)

na strane príjmov budú dodatočné opatrenia zahŕňať zvýšenie dane z nehnuteľností, zákonnej sadzby dane z príjmu právnických osôb, sadzby dane z príjmu z úrokov, bankových odvodov a poplatkov za verejné služby;

c)

uskutoční reformu svojho daňového systému pre motorové vozidlá na základe ekologických zásad a s cieľom získať dodatočný príjem;

d)

zavedie opatrenia na kontrolu výdavkov na zdravotnú starostlivosť a zlepšenie nákladovej efektívnosti v sektore zdravotníctva prostredníctvom posilnenia efektívnosti, konkurencieschopnosti a nákladovej efektívnosti verejných nemocníc. Okrem toho Cyprus zavedie systém spoluúčasti pri obmedzenom počte zdravotníckych služieb a liekov a

e)

zabezpečí úplné vykonávanie konsolidačných opatrení prijatých od decembra 2012.

8.   Od 1. januára 2014 sa uplatňujú tieto opatrenia:

a)

na strane výdavkov bude rozpočet zahŕňať: zníženie celkových výdavkov na sociálne transfery prostredníctvom ich lepšieho zamerania, ktoré prinesie aspoň 28,5 milióna EUR, ďalšie zníženie miezd vo verejnom a širšom verejnom sektore, zavedenie poplatku za preukazy na verejnú dopravu pre študentov a dôchodcov a opatrenia v oblasti štrukturálnej reformy v sektore vzdelávania s cieľom znížiť mzdové výdavky a

b)

na strane príjmov bude rozpočet na rok 2014 zahŕňať: predĺženie platnosti dočasného príspevku na hrubý zárobok zamestnancov verejného a súkromného sektora do 31. decembra 2016, zvýšenie DPH, zvýšenie spotrebných daní a zvýšenie príspevkov do systému všeobecného sociálneho poistenia.

9.   V záujme zabezpečenia dlhodobej udržateľnosti verejných financií Cyprus zavedie fiškálne štrukturálne reformy, ktoré okrem iného zahŕňajú tieto opatrenia a výsledky:

a)

reformy všeobecného dôchodkového systému a dôchodkového systému verejného sektora s cieľom zabezpečiť udržateľný rozvoj dôchodkového systému a zároveň riešiť otázku primeranosti dôchodkov. V prípade potreby sa reformy ďalej posilnia;

b)

reguláciu rastu výdavkov na zdravotníctvo s cieľom posilniť udržateľnosť štruktúry financovania a efektívnosť poskytovania verejnej zdravotnej starostlivosti;

c)

zvýšenie efektívnosti verejných výdavkov a rozpočtového procesu prostredníctvom účinného strednodobého rozpočtového rámca ako súčasť lepšieho riadenia verejných financií v úplnom súlade so smernicou Rady 2011/85/EÚ z 8. novembra 2011 o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov (3) a Zmluvou o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a monetárnej únii podpísanou v Bruseli 2. marca 2012;

d)

prijatie primeraného právneho a inštitucionálneho rámca pre verejno-súkromné partnerstvá navrhnuté podľa najlepších postupov;

e)

vypracovanie programu s cieľom dosiahnuť stabilný systém správy a riadenia spoločností pre štátne a pološtátne podniky a začatie realizácie plánu privatizácie s cieľom pomôcť zvýšiť hospodársku efektívnosť a obnoviť udržateľnosť dlhu;

f)

vypracovanie a vykonávanie komplexného plánu reforiem na zvýšenie účinnosti a efektívnosti výberu daní a daňovej správy vrátane opatrení na zabezpečenie úplného a včasného uplatňovania právnych predpisov a noriem upravujúcich medzinárodnú spoluprácu v oblasti daní a výmenu daňových informácií;

g)

reformu režimu dane z nehnuteľností;

h)

reformu verejnej správy na zlepšenie jej fungovania a nákladovej efektívnosti, najmä preskúmaním veľkosti, podmienok zamestnávania a funkčného usporiadania verejnej služby s cieľom zabezpečiť efektívne využívanie verejných zdrojov a poskytovanie kvalitných služieb pre obyvateľstvo a

i)

reformy celkovej štruktúry a úrovne sociálnych dávok s cieľom zabezpečiť efektívne využívanie zdrojov a zaistiť primeranú rovnováhu medzi sociálnym zabezpečením a stimulmi na získanie práce.

10.   Cyprus uskutoční reformu systému indexácie miezd po porade so sociálnymi partnermi a v súlade s cieľmi zvýšiť konkurencieschopnosť hospodárstva a zohľadniť vývoj produktivity práce. Plánovanou reformou verejnej pomoci by sa malo zabezpečiť, aby sociálna pomoc slúžila ako záchranná sieť na poskytnutie minimálneho príjmu pre osoby, ktoré nie sú schopné dosiahnuť základnú životnú úroveň, pričom sa zachovajú stimuly na získanie práce. Akákoľvek zmena minimálnej mzdy musí byť v súlade s ekonomickým vývojom a vývojom na trhu práce a musí byť prijatá po porade so sociálnymi partnermi.

11.   Cyprus prijme zvyšné zmeny odvetvových právnych predpisov, ktoré sú požadované s cieľom plne vykonať smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (4). Neopodstatnené prekážky na trhoch so službami, najmä v súvislosti s regulovanými profesiami, sa odstránia. Rámec hospodárskej súťaže sa musí zlepšiť posilnením fungovania príslušného orgánu na ochranu hospodárskej súťaže, ako aj nezávislosti a právomocí vnútroštátnych regulačných orgánov.

12.   Cyprus do konca roku 2014 zníži počet nevydaných listov vlastníctva na menej než 2 000 a zavedie garantované lehoty na vydávanie stavebných povolení a listov vlastníctva.

13.   Do konca roku 2013 Cyprus zmení pravidlá núteného predaja nehnuteľností zaťažených hypotékou a umožní súkromné aukcie v čo najkratšej možnej lehote. Do konca programu sa zrýchli tempo vybavovania súdnych prípadov a vyriešia sa neuzavreté súdne prípady.

14.   Cyprus prijme iniciatívy na posilnenie konkurencieschopnosti svojho sektora cestovného ruchu. Tieto iniciatívy zahŕňajú preskúmanie stratégie cestovného ruchu na roky 2011 – 2015 na základe štúdie o spôsoboch zlepšenia obchodného modelu v sektore cestovného ruchu a na základe dôkladnej analýzy najlepšieho spôsobu dosiahnutia dostatočného leteckého prepojenia s Cyprom.

15.   V oblasti energetiky Cyprus transponuje a v plnom rozsahu vykoná tretí energetický balík. Okrem toho sa vypracuje komplexný plán rozvoja na reorganizáciu cyperského sektora energetiky. Uvedený plán zahŕňa:

a)

plán zavedenia infraštruktúry potrebnej na využívanie plynu;

b)

predbežný plán režimu regulácie a organizácie trhu pre sektor energetiky a vývoz plynu a

c)

plán na vytvorenie inštitucionálneho rámca pre hospodárenie so zásobami uhľovodíkov vrátane fondu pre zásoby, ktorý by mal prijímať a spravovať verejné príjmy z ťažby zemného plynu na mori a ktorý je vytvorený podľa medzinárodne uznávaných najlepších postupov.

Článok 3

Toto rozhodnutie je určené Cyperskej republike.

V Bruseli 25. apríla 2013

Za Radu

predseda

M. NOONAN


(1)  Ú. v. EÚ L 186, 20.7.2010, s. 30.

(2)  Ú. v. EÚ C 219, 24.7.2012, s. 13.

(3)  Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 41.

(4)  Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36.


28.5.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 141/37


VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE RADY

zo 14. mája 2013,

ktorým sa Českej republike a Poľskej republike povoľuje uplatňovať osobitné opatrenia odchyľujúce sa od článku 5 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty

(2013/237/EÚ)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (1), a najmä na jej článok 395 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)

Česká republika listami, ktoré Komisia zaevidovala 26. septembra 2011 a 5. novembra 2012, a Poľská republika listom zaevidovaným Komisiou 8. júna 2012 požiadali o povolenie uplatňovať osobitné opatrenia odchyľujúce sa od článku 5 smernice 2006/112/ES, pokiaľ ide o výstavbu a údržbu pohraničných mostov a spoločných cestných úsekov medzi týmito dvomi členskými štátmi.

(2)

V súlade s článkom 395 ods. 2 smernice 2006/112/ES Komisia listom z 5. decembra 2012 informovala ostatné členské štáty o žiadostiach Českej republiky a Poľskej republiky. Listom z 10. decembra 2012 Komisia oznámila Českej republike a Poľskej republike, že má všetky informácie potrebné na posúdenie žiadostí.

(3)

V súvislosti s dodávkami tovaru, poskytnutiami služieb a nadobudnutiami tovaru v rámci Spoločenstva určenými na údržbu pohraničných mostov a spoločných cestných úsekov uvedených v prílohe I a na výstavbu a následnú údržbu pohraničných mostov uvedených v prílohe II, príslušné mosty a spoločné cestné úseky, ako aj príslušné staveniská, považovali za objekty nachádzajúce sa úplne na území buď Českej republiky alebo Poľskej republiky, v súlade s Dohodou medzi Českou republikou a Poľskou republikou o výstavbe a údržbe mostov a údržbe spoločných cestných úsekov na česko-poľskej štátnej hranici, ktorú majú tieto štáty uzavrieť. Bez takýchto osobitných opatrení by bolo pri každej dodávke tovaru alebo poskytnutí služieb a nadobudnutí tovaru v rámci Spoločenstva potrebné určiť, či je miestom zdanenia Česká republika alebo Poľská republika. Práce na pohraničnom moste a spoločnom cestnom úseku vykonané na území Českej republiky by podliehali dani z pridanej hodnoty (DPH) v Českej republike, zatiaľ čo práce vykonané na území Poľskej republiky by podliehali DPH v Poľskej republike.

(4)

Účelom žiadosti o odchýlku od článku 5 smernice 2006/112/ES je preto zjednodušiť postup výberu DPH, pokiaľ ide o výstavbu a údržbu pohraničných mostov a spoločných cestných úsekov oboch členských štátov.

(5)

Odchýlka by mohla ovplyvniť celkovú sumu príjmu z dane pre členské štáty vybratej v štádiu konečnej spotreby iba v zanedbateľnom rozsahu a nemá negatívny vplyv na vlastné zdroje Únie pochádzajúce z dane z pridanej hodnoty,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

1.   S výhradou nadobudnutia platnosti dohody medzi Českou republikou a Poľskou republikou o údržbe mostov a spoločných cestných úsekov na česko-poľskej štátnej hranici uvedených v prílohe I k tomuto rozhodnutiu a o výstavbe a následnej údržbe mostov na česko-poľskej štátnej hranici uvedených v prílohe II k tomuto rozhodnutiu sa Českej republike a Poľskej republike udeľuje povolenie uplatňovať v súlade s článkami 2 a 3 opatrenia odchyľujúce sa od článku 5 smernice 2006/112/ES, pokiaľ ide o výstavbu a údržbu pohraničných mostov a spoločných cestných úsekov, ktoré sa nachádzajú čiastočne na území Českej republiky a čiastočne na území Poľskej republiky.

2.   Toto povolenie sa vzťahuje aj na ďalšie mosty a spoločné cestné úseky, ktoré sú zahrnuté do rozsahu dohody uvedenej v odseku 1 výmenou diplomatických nót. Oznámi sa to Výboru pre DPH zriadenému podľa článku 398 smernice 2006/112/ES.

Článok 2

Odchylne od článku 5 smernice 2006/112/ES pohraničné mosty a spoločné cestné úseky nachádzajúce sa na území Poľskej republiky, za výstavbu či údržbu ktorých zodpovedá Česká republika, a prípadne aj príslušné staveniská, sa na účely dodávok tovaru, poskytovania služieb a nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva určených na výstavbu alebo údržbu daných mostov a spoločných cestných úsekov považujú za súčasť územia Českej republiky.

Článok 3

Odchylne od článku 5 smernice 2006/112/ES pohraničné mosty a spoločné cestné úseky nachádzajúce sa na území Českej republiky, za výstavbu či údržbu ktorých zodpovedá Poľská republika, a prípadne aj príslušné staveniská, sa na účely dodávok tovaru, poskytovania služieb a nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva určených na výstavbu alebo údržbu daných mostov a spoločných cestných úsekov, považujú za súčasť územia Poľskej republiky.

Článok 4

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho oznámenia.

Článok 5

Toto rozhodnutie je určené Českej republike a Poľskej republike.

V Bruseli 14. mája 2013

Za Radu

predseda

M. NOONAN


(1)  Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006, s. 1.


PRÍLOHA I

Česká republika zodpovedá za údržbu nasledovných mostov a spoločných cestných úsekov na česko-poľskej štátnej hranici:

1.

most cez potok Olecka (Oleška) medzi obcami Jasnowice a Bukovec v hraničnom úseku I medzi hraničnými znakmi 12/6 a I/13;

2.

most (Wolności/Svobody) cez rieku Olza (Olše) medzi mestami Cieszyn a Český Těšín v hraničnom úseku I medzi hraničnými znakmi I/86 a 86/1;

3.

most (Przyjaźni/Družby) cez rieku Olza (Olše) medzi mestami Cieszyn a Český Těšín v hraničnom úseku I medzi hraničnými znakmi 87/2 a I/88;

4.

most cez potok Piotrówka (Petrůvka) medzi obcami Gołkowice a Závada v hraničnom úseku I medzi hraničnými znakmi I/156 a 156/1;

5.

most cez rieku Odra (Odra) medzi obcou Chałupki a mestom Bohumín (betónová časť starého mostu) v hraničnom úseku II medzi hraničnými znakmi 7/4 a 7/5;

6.

most cez rieku Odra (Odra) medzi obcou Chałupki a mestom Bohumín (nový most) v hraničnom úseku II medzi hraničnými znakmi 8/1 a 8/2;

7.

most cez rieku Opawa (Opava) medzi obcami Wiechowice a Vávrovice v hraničnom úseku II medzi hraničnými znakmi 71/4 a II/72;

8.

most cez rieku Opawa (Opava) medzi obcami Dzierzkowice and Držkovce v hraničnom úseku II medzi hraničnými znakmi 74/1 a 74/2;

9.

most cez rieku Opawa (Opava) medzi obcami Branice a Úvalno v hraničnom úseku II medzi hraničnými znakmi 85/4 a 85/5;

10.

most cez rieku Opawica (Opavice) medzi obcou Krasne Pole a mestom Krnov, mestská časť Krásné Loučky v hraničnom úseku II medzi hraničnými znakmi 97/11 a II/98;

11.

most cez rieku Opawica (Opavice) medzi obcami Lenarcice a Linhartovy v hraničnom úseku II medzi hraničnými znakmi 99/8 a 99/9;

12.

most cez potok Oleśnica (Olešnice) medzi obcami Podlesie a Ondřejovice (pri športovom ihrisku) v hraničnom úseku II medzi hraničnými znakmi 155/3a a 155/3b;

13.

most cez potok Oleśnica (Olešnice) medzi obcami Podlesie a Ondřejovice (pri križovatke s cestou na Rejvíz) v hraničnom úseku II medzi hraničnými znakmi 155/9 a 155/10;

14.

most cez potok Oleśnica (Olešnice) medzi obcami Podlesie a Ondřejovice (pri Ondřejovických strojárňach) v hraničnom úseku II medzi hraničnými znakmi 157/8 a II/158a;

15.

most cez rieku Orlica (Divoká Orlice) medzi obcami Niemojów a Bartošovice v Orlických horách v hraničnom úseku III medzi hraničnými znakmi III/102 a III/103;

16.

most cez rieku Orlica (Divoká Orlice) medzi obcami Mostowice a Orlické Záhoří v hraničnom úseku III medzi hraničnými znakmi III/113 a III/114;

17.

most cez rieku Orlica (Divoká Orlice) medzi obcami Lasówka a Orlické Záhoří, katastrálna časť Bedřichovka v hraničnom úseku III medzi hraničnými znakmi 117/8 a III/118;

18.

most cez potok Lubota Potok (Oldřichovský potok) medzi obcami Kopaczów a Oldřichov na Hranicích v hraničnom úseku IV medzi hraničnými znakmi IV/144 a 144/1;

19.

most cez potok Lubota Potok (Oldřichovský potok) medzi obcou Porajów a mestom Hrádek nad Nisou v hraničnom úseku IV medzi hraničnými znakmi 145/16 a IV/146;

20.

cesta medzi obcami Leszna Górna a Horní Lištná v hraničnom úseku I medzi hraničnými znakmi I/60 a 60/3a, 60/3b, v dĺžke 0,333 km;

21.

cesta medzi obcami Chałupki a Šilheřovice v hraničnom úseku II medzi hraničnými znakmi 11/4a, 11/4b a II/12, v dĺžke 0,671 km;

22.

cesta medzi obcami Kopaczów a Oldřichov na Hranicích v hraničnom úseku IV medzi hraničnými znakmi IV/142 a 142/14a, 142/14b, v dĺžke 0,867 km.

Poľská republika zodpovedá za údržbu nasledovných mostov a spoločných cestných úsekov na česko-poľskej štátnej hranici:

1.

most cez rieku Olza (Olše) medzi obcou Cieszyn a mestom Chotěbuz v hraničnom úseku I medzi hraničnými znakmi 91/3 a 91/4;

2.

most cez rieku Odra (Odra) medzi obcou Chałupki a mestom Bohumín (oceľová časť starého mostu) v hraničnom úseku II medzi hraničnými znakmi 7/4 a 7/5;

3.

most cez potok Strachowicki Potok (Strahovický potok) medzi obcami Krzanowice a Rohov v hraničnom úseku II medzi hraničnými znakmi 35/12 a 35/13;

4.

most cez rieku Opawa (Opava) medzi obcami Boboluszki a Skrochovice v hraničnom úseku II medzi hraničnými znakmi 81/8 a 81/9;

5.

most cez rieku Opawica (Opavice) medzi obcami Chomiąża a Chomýž v hraničnom úseku II medzi hraničnými znakmi II/96 a 96/1;

6.

most cez potok Wielki Potok (potok Hrozová) medzi obcami Pielgrzymów a Pelhřimovy v hraničnom úseku II medzi hraničnými znakmi 108/2 a 108/3;

7.

most cez potok Cieklec Potok (potok Hrozová) medzi obcami Równe a Slezské Rudoltice v hraničnom úseku II medzi hraničnými znakmi 110/7 a 110/8;

8.

most (priepust) cez potok Graniczny Potok (Hraniční potok) medzi obcami Trzebina a Bartultovicev hraničnom úseku II medzi hraničnými znakmi II/135 a 135/1;

9.

most (priepust) cez potok Łużyca Potok (Lužický potok) medzi obcami Czerniawa Zdrój a Nové Město pod Smrkem v hraničnom úseku IV medzi hraničnými znakmi 66/23 a IV/67;

10.

cesta medzi obcami Puńców a Kojkovice u Třince v hraničnom úseku I medzi hraničnými znakmi I/65a, I/65b a I/67a, I/67b v dĺžke 0,968 km;

11.

cesta medzi obcami Chałupki/Rudyszwałd a Šilheřovice v hraničnom úseku II medzi hraničnými znakmi II/12 a 12/8, v dĺžke 0,917 km.

Čísla hraničných znakov určujúcich polohu mostov a spoločne užívaných cestných úsekov sú v súlade s hraničnými dokumentmi vypracovanými na základe článku 10 ods. 4 Dohody medzi Poľskou republikou a Českou republikou o spoločnej štátnej hranici, podpísanej v Prahe 17. januára 1995.


PRÍLOHA II

Česká republika zodpovedá za výstavbu a následnú údržbu nasledovných mostov na česko-poľskej štátnej hranici:

1.

most cez rieku Olza (Olše) medzi mestami Cieszyn a Český Těšín (športový most pre peších) v hraničnom úseku I medzi hraničnými znakmi I/85 a 84/4;

2.

most cez rieku Olza (Olše) medzi mestami Cieszyn a Český Těšín (most pre peších pri železničnom moste) v hraničnom úseku I pri hraničnom znaku 88/7;

3.

most cez rieku Olza (Olše) medzi obcou Olza a mestskou časťou Kopytov mesta Bohumín (most pre peších) v hraničnom úseku I medzi hraničnými znakmi I/182 a 182/1;

4.

most cez rieku Orlica (Divoká Orlice) medzi obcami Niemojów a Bartošovice v Orlických horách v hraničnom úseku III pri hraničnom znaku 101/32;

5.

most cez rieku Orlica (Divoká Orlice) medzi obcami Poniatów a Bartošovice v Orlických horách, katastrálne územie Neratov (most pre peších) v hraničnom úseku III pri hraničnom znaku III/106;

6.

most cez rieku Orlica (Divoká Orlice) medzi obcami Rudawa a Bartošovice v Orlických horách, katastrálne územie Podlesí (most pre peších) v hraničnom úseku III medzi hraničnými znakmi 107/9 a 107/10.

Poľská republika zodpovedá za výstavbu a následnú údržbu nasledovných mostov na česko-poľskej štátnej hranici:

1.

most cez rieku Olza (Olše) medzi mestami Cieszyn a Český Těšín (Európsky most pre peších) v hraničnom úseku I pri hraničnom znaku I/87;

2.

most cez rieku Olza (Olše) medzi obcou Hażlach-Pogwizdów a mestskou časťou Louky nad Olší mesta Karviná (most pre peších) v hraničnom úseku I medzi hraničnými znakmi 98/6 a I/99;

3.

most cez rieku Opawica (Opavice) medzi obcami Chomiąża a Chomýž (most pre peších) v hraničnom úseku II medzi hraničnými znakmi 95/2 a 95/3;

4.

most cez rieku Orlica (Divoká Orlice) medzi obcami Niemojów a Bartošovice v Orlických horách, katastrálne územie Vrchní Orlice (most pre peších) v hraničnom úseku III medzi hraničnými znakmi III/104 a 104/1;

5.

most cez rieku Orlica (Divoká Orlice) medzi obcami Rudawa a Bartošovice v Orlických horách, katastrálne územie Nová Ves (most pre peších) v hraničnom úseku III medzi hraničnými znakmi 108/2 a 108/3.

Čísla hraničných znakov určujúcich polohu mostov sú v súlade s hraničnými dokumentmi vypracovanými na základe článku 10 ods. 4 Dohody medzi Poľskou republikou a Českou republikou o spoločnej štátnej hranici, podpísanej v Prahe 17. januára 1995.


28.5.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 141/42


ROZHODNUTIE RADY

z 21. mája 2013,

ktorým sa vymenúvajú štyria členovia a traja náhradníci Výboru regiónov za Spojené kráľovstvo

(2013/238/EÚ)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 305,

so zreteľom na návrh vlády Spojeného kráľovstva,

keďže:

(1)

Rada 22. decembra 2009 a 18. januára 2010 prijala rozhodnutia 2009/1014/EÚ (1) a 2010/29/EÚ (2), ktorými sa vymenúvajú členovia a náhradníci Výboru regiónov na obdobie od 26. januára 2010 do 25. januára 2015.

(2)

V dôsledku skončenia funkčného obdobia pani Amandy BYRNEOVEJ, pani Christine CHAPMANOVEJ, pani Flo CLUCASOVEJ a pána Rogera KNOXA sa uvoľnili štyri miesta členov Výboru regiónov. V dôsledku skončenia funkčného obdobia pána Petra MOOREA a pani Sandy PARKOVEJ sa uvoľnili dve miesta náhradníkov Výboru regiónov. V dôsledku vymenovania pani Pauly BAKEROVEJ za členku Výboru regiónov sa uvoľní miesto náhradníka,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Na zvyšný čas funkčného obdobia, ktoré trvá do 25. januára 2015, sa do Výboru regiónov vymenúvajú:

a)

za členov:

pán Mick ANTONIW, Member of the National Assembly for Wales,

pani Paula BAKEROVÁ, Councillor, Basingstoke and Deane Council,

pán Anthony Gerard BUCHANAN, Councillor, East Renfrewshire Council,

pani Dee SHARPEOVÁ, Councillor, East Riding of Yorkshire Council,

a

b)

za náhradníkov:

pani Barbara GRANTOVÁ, Councillor, East Renfrewshire Council,

pán Stewart GOLTON, Councillor, Leeds Council,

pani Margaret LISHMANOVÁ, Councillor, Burnley Council.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

V Bruseli 21. mája 2013

Za Radu

predseda

E. GILMORE


(1)  Ú. v. EÚ L 348, 29.12.2009, s. 22.

(2)  Ú. v. EÚ L 12, 19.1.2010, s. 11.


28.5.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 141/43


ROZHODNUTIE RADY

z 21. mája 2013,

ktorým sa vymenúva estónsky náhradník Výboru regiónov

(2013/239/EÚ)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 305,

so zreteľom na návrh estónskej vlády,

keďže:

(1)

Rada 22. decembra 2009 prijala rozhodnutie 2009/1014/EÚ (1) a 18. januára 2010 rozhodnutie 2010/29/EÚ (2), ktorými sa vymenúvajú členovia a náhradníci Výboru regiónov na obdobie od 26. januára 2010 do 25. januára 2015.

(2)

V dôsledku skončenia funkčného obdobia pána Andresa JAADLU sa uvoľnilo miesto náhradníka Výboru regiónov,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Za náhradníka Výboru regiónov sa na zvyšný čas funkčného obdobia, ktoré trvá do 25. januára 2015, vymenúva:

Pán Mihkel JUHKAMI, predseda mestskej rady mesta Rakvere.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

V Bruseli 21. mája 2013

Za Radu

predseda

E. GILMORE


(1)  Ú. v. EÚ L 348, 29.12.2009, s. 22.

(2)  Ú. v. EÚ L 12, 19.1.2010, s. 11.


28.5.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 141/44


ROZHODNUTIE RADY 2013/240/SZBP

z 27. mája 2013,

ktorým sa mení rozhodnutie 2010/279/SZBP o policajnej misii Európskej únie v Afganistane (EUPOL AFGHANISTAN)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 28, článok 42 ods. 4 a článok 43 ods. 2,

so zreteľom na návrh vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku,

keďže:

(1)

Rada 18. mája 2010 prijala rozhodnutie 2010/279/SZBP (1), ktorým sa predĺžila misia EUPOL AFGHANISTAN o ďalšie tri roky do 31. mája 2013.

(2)

V nadväznosti na odporúčania v rámci strategického preskúmania uskutočneného v októbri 2012 a následnej úpravy operačného plánu (OPLAN) by sa misia EUPOL AFGHANISTAN mala predlžiť do 31. decembra 2014.

(3)

Misia EUPOL AFGHANISTAN sa uskutoční v kontexte situácie, ktorá sa môže zhoršiť a mohla by ohroziť dosiahnutie cieľov vonkajšej činnosti Únie stanovených v článku 21 zmluvy.

(4)

Rozhodnutie 2010/279/SZBP by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Rozhodnutie 2010/279/SZBP sa týmto mení takto:

1.

Článok 1 ods. 1 sa nahrádza takto:

„1.   Policajná misia Európskej únie v Afganistane (ďalej len „EUPOL AFGHANISTAN“ alebo „misia“) zriadená jednotnou akciou 2007/369/SZBP sa predlžuje od 31. mája 2010 do 31. decembra 2014.“

2.

Článok 3 ods. 1 sa nahrádza takto:

„1.   S cieľom splniť ciele stanovené v článku 2, EUPOL AFGHANISTAN:

a)

pomáha afganskej vláde pri ďalšej realizácii inštitucionálnej reformy ministerstva vnútra, ako aj pri tvorbe a ucelenom vykonávaní politík a stratégie s cieľom zaviesť udržateľné a účinné dojednania v oblasti práce civilnej polície, najmä pokiaľ ide o afganskú uniformovanú (civilnú) políciu a afganskú políciu pre boj proti trestnej činnosti;

b)

pomáha afganskej vláde pri ďalšej profesionalizácii afganskej národnej polície (ANP), najmä podporou rozvoja výcvikovej infraštruktúry a zlepšovaním schopnosti afgánskych orgánov pripraviť a uskutočniť výcvik;

c)

podporuje afganské orgány v ďalšom prepájaní polície a širšou oblasťou právneho štátu a zabezpečí primeranú interakciu so širším systémom trestného súdnictva;

d)

zlepšuje súdržnosť a koordináciu medzi medzinárodnými aktérmi a ďalej pracuje na strategickom rozvíjaní policajnej reformy, osobitne prostredníctvom Rady medzinárodnej policajnej koordinácie (IPCB – International Police Coordination Board) a to v úzkej koordinácii s medzinárodným spoločenstvom a prostredníctvom pokračujúcej spolupráce s kľúčovými partnermi vrátane medzinárodnými bezpečnostnými pomocnými silami (ISAF) pod vedením NATO, výcvikovej misie NATO a ďalších prispievateľov.

Tieto úlohy sa ďalej rozpracujú v operačnom pláne (OPLAN). Misia vykonáva svoje úlohy popri iných prostriedkoch aj prostredníctvom monitorovania, školenia, poradenstva a výcviku.“

3.

Článok 4 sa nahrádza takto:

„Článok 4

Štruktúra misie

1.   Misia má ústredie v Kábule. Misiu tvorí:

i)

veliteľ misie a jeho úrad vrátane bezpečnostného úradníka misie;

ii)

policajná zložka;

iii)

zložka na podporu právneho štátu;

iv)

výcviková zložka;

v)

terénna zložka;

vi)

podpora misie;

vii)

pobočky mimo Kábulu podľa vhodnosti;

viii)

prvok podpory v Bruseli.

2.   Personál misie sa vyšle na ústrednú, regionálnu a provinčnú úroveň a pri vykonávaní mandátu môže podľa potreby pracovať na úrovni okresov na základe posúdenia bezpečnosti a ak sú k dispozícii faktory, ktoré to umožňujú, napr. náležitá logistická a bezpečnostná podpora. Uzavrú sa technické dojednania s ISAF a regionálnym vedením/vedúcimi národmi provinčných budovateľských skupín (PRT) na účely výmeny informácií, zdravotníckej, bezpečnostnej a logistickej podpory vrátane umiestnenia regionálnych veliteľstiev a PRT.

3.   Okrem toho sa časť personálu misie podľa potreby nasadí s cieľom zlepšiť strategickú koordináciu policajnej reformy v Afganistane, najmä na sekretariáte IPCB v Kábule.“

4.

Článok 11 sa nahrádza takto:

„Článok 11

Bezpečnosť

1.   Veliteľ civilnej operácie riadi plánovanie bezpečnostných opatrení veliteľa misie a v súlade s článkom 5 zabezpečuje ich riadne a účinné plnenie v rámci misie EUPOL APHGANISTAN.

2.   Veliteľ misie je zodpovedný za bezpečnosť operácie a dodržiavanie minimálnych bezpečnostných požiadaviek vzťahujúcich sa na operáciu, a to v súlade s politikou Únie v oblasti bezpečnosti personálu rozmiestneného mimo Únie v operačnej kapacite podľa hlavy V zmluvy a jej podporných dokumentov.

3.   Veliteľovi misie pomáha vyšší bezpečnostný úradník misie (SMSO – Senior Mission Security Officer), ktorý podlieha veliteľovi misie a zároveň udržiava úzky funkčný vzťah s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť.

4.   Veliteľ misie vymenuje bezpečnostných úradníkov v provinčných a regionálnych sídlach misie, ktorí budú v rámci zodpovednosti SMSO zodpovední za každodenné riadenie všetkých bezpečnostných aspektov príslušných prvkov misie.

5.   Personál misie EUPOL AFGHANISTAN prejde pred nástupom do funkcií povinným bezpečnostným výcvikom v súlade s operačným plánom (OPLAN). Pravidelne sa tiež zúčastňuje opakovacieho výcviku na mieste operácie, ktorý organizuje SMSO.

6.   Veliteľ misie zabezpečí ochranu utajovaných skutočností EÚ v súlade s rozhodnutím Rady 2011/292/EÚ z 31. marca 2011 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ (2).

5.

Článok 13 odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.   Finančná referenčná suma určená na úhradu výdavkov spojených s misiou EUPOL AFGHANISTAN na obdobie od 31. mája 2010 do 31. júla 2011 je 54 600 000 EUR.

Finančná referenčná suma určená na úhradu výdavkov spojených s misiou EUPOL AFGHANISTAN na obdobie od 1. augusta 2011 do 31. júla 2012 je 60 500 000 EUR.

Finančná referenčná suma určená na úhradu výdavkov spojených s misiou EUPOL AFGHANISTAN na obdobie od 1. augusta 2012 do 31. mája 2013 je 56 870 000 EUR.

Referenčná suma určená na úhradu výdavkov spojených s misiou EUPOL AFGHANISTAN na obdobie od 1. júna 2013 do 31. decembra 2014 je 108 050 000 EUR.“

6.

Článok 14 sa nahrádza takto:

„Článok 14

Sprístupnenie skutočností

1.   VP je v súlade s rozhodnutím 2011/292/EÚ oprávnený sprístupniť NATO/ISAF utajované skutočnosti a dokumenty EÚ vytvorené na účely misie. Na tento účel sa vypracujú miestne technické dojednania.

2.   VP je oprávnený podľa potreby a v súlade s potrebami misie sprístupniť v súlade s rozhodnutím 2011/292/EÚ tretím štátom pridruženým k tomuto rozhodnutiu utajované skutočnosti a dokumenty EÚ do stupňa utajenia ‚CONFIDENTIEL UE‘, ktoré boli vytvorené na účely misie.

3.   VP je oprávnený podľa potreby a v súlade s operačnými potrebami misie sprístupniť v súlade s rozhodnutím 2011/292/EÚ misii OSN pre pomoc v Afganistane (UNAMA) utajované skutočnosti a dokumenty EÚ do stupňa ‚RESTREINT UE‘, ktoré boli vytvorené na účely misie. Na tento účel sa vypracujú miestne dojednania.

4.   V prípade špecifickej a okamžitej operačnej potreby je VP taktiež oprávnený sprístupniť v súlade s rozhodnutím 2011/292/EÚ hostiteľskému štátu EÚ utajované skutočnosti a dokumenty EÚ do stupňa utajenia ‚RESTREINT UE‘, ktoré boli vytvorené na účely misie. Na tento účel sa vypracujú dojednania medzi VP a príslušnými orgánmi hostiteľského štátu.

5.   VP je oprávnený sprístupniť tretím štátom pridruženým k tomuto rozhodnutiu neutajované dokumenty EÚ, ktoré sa týkajú rokovaní Rady so zreteľom na misiu, na ktorú sa vzťahuje povinnosť služobného tajomstva podľa článku 6 ods. 1 rokovacieho poriadku Rady (3).

6.   VP môže právomoc uvedenú v odsekoch 1, 2, 3 a 5, ako aj spôsobilosť uzavrieť dojednania uvedené v odseku 4, zveriť osobám, ktoré patria do jeho právomoci, civilnému veliteľovi operácie a/alebo veliteľovi misie.

7)

V článku 17 sa druhá veta nahrádza takto:

„Uplatňuje sa od 31. mája 2010 do 31. decembra 2014.“

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

V Bruseli 27. mája 2013

Za Radu

predsedníčka

C. ASHTON


(1)  Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2010, s. 4.

(2)  Ú. v. EÚ L 141, 27.5.2011, s. 17.“

(3)  Rozhodnutie Rady 2009/937/EÚ z 1. decembra 2009, ktorým sa prijíma rokovací poriadok Rady (Ú. v. EÚ L 325, 11.12.2009, s. 35).“


28.5.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 141/47


ROZHODNUTIE RADY 2013/241/SZBP

z 27. mája 2013,

ktorým sa mení jednotná akcia 2008/124/SZBP o misii Európskej únie na podporu právneho štátu v Kosove (1), EULEX KOSOVO

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 28, článok 42 ods. 4 a článok 43 ods. 2,

so zreteľom na návrh vysokej predstaviteľky pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku,

keďže:

(1)

Rada prijala 4. februára 2008 jednotnú akciu 2008/124/SZBP o misii Európskej únie na podporu právneho štátu v Kosove, EULEX KOSOVO (2).

(2)

Rada prijala 5. júna 2012 rozhodnutie 2012/291/SZBP (3), ktorým sa mení a dopĺňa jednotná akcia 2008/124/SZBP a predlžuje misia EULEX KOSOVO do 14. júna 2014.

(3)

Finančná referenčná suma sa vzťahuje na obdobie do 14. júna 2013. Jednotná akcia 2008/124/SZBP by sa mala zmeniť, aby sa ustanovila nová finančná referenčná suma, ktorá sa bude vzťahovať na obdobie od 15. júna 2013 do 14. júna 2014.

(4)

Misia EULEX KOSOVO sa uskutoční v kontexte situácie, ktorá sa môže zhoršiť a mohla by ohroziť splnenie cieľov vonkajšej činnosti Únie stanovených v článku 21 zmluvy.

(5)

Jednotná akcia 2008/124/SZBP by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Článok 16 ods. 1 jednotnej akcie 2008/124/SZBP sa nahrádza takto:

„1.   Finančná referenčná suma určená na pokrytie výdavkov EULEX KOSOVO do 14. októbra 2010 je 265 000 000 EUR.

Finančná referenčná suma určená na pokrytie výdavkov EULEX KOSOVO od 15. októbra 2010 do 14. decembra 2011 je 165 000 000 EUR.

Finančná referenčná suma určená na pokrytie výdavkov EULEX KOSOVO od 15. decembra 2011 do 14. júna 2012 je 72 800 000 EUR.

Finančná referenčná suma určená na pokrytie výdavkov EULEX KOSOVO od 15. júna 2012 do 14. júna 2013 je 111 000 000 EUR.

Finančná referenčná suma určená na pokrytie výdavkov EULEX KOSOVO od 15. júna 2013 do 14. júna 2014 je 110 000 000 EUR.“

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

V Bruseli 27. mája 2013

Za Radu

predsedníčka

C. ASHTON


(1)  Týmto označením nie sú dotknuté pozície k otázke štatútu a označenie je v súlade s rezolúciou BR OSN 1244/99 a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora (ICJ) k vyhláseniu nezávislosti Kosova.

(2)  Ú. v. EÚ L 42, 16.2.2008, s. 92.

(3)  Ú. v. EÚ L 146, 6.6.2012, s. 46.


28.5.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 141/48


VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE KOMISIE

z 22. mája 2013,

ktorým sa stanovuje vzor národných akčných plánov energetickej efektívnosti podľa smernice 2012/27/EU Európskeho parlamentu a Rady

[oznámené pod číslom C(2013) 2882]

(Text s významom pre EHP)

(2013/242/EÚ)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa rušia smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (1), a najmä článok 24 ods. 2 a prílohu XIV,

keďže:

(1)

V smernici 2012/27/EÚ sa vyžaduje, aby každý členský štát predložil národné akčné plány energetickej efektívnosti do 30. apríla 2014 a potom každé tri roky. V týchto plánoch sa majú uvádzať významné opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti a očakávané a/alebo dosiahnuté úspory energie okrem iného aj v oblasti dodávky, prenosu a distribúcie energie, ako aj úspory pri konečnej spotrebe energie v záujme dosiahnutia cieľov energetickej efektívnosti uvedených v článku 3 ods. 1 smernice 2012/27/EÚ. Národné akčné plány efektívnosti musia v každom prípade obsahovať informácie uvedené v časti 2 prílohy XIV k smernici 2012/27/EÚ. Národné akčné plány energetickej efektívnosti sa doplnia o aktualizované odhady očakávanej celkovej primárnej energetickej spotreby v roku 2020, ako aj o odhadované úrovne primárnej energetickej spotreby v sektoroch uvedených v časti 1 prílohy XIV k smernici 2012/27/EÚ.

(2)

V súlade s článkom 24 ods. 2 druhého odseku smernice 2012/27/EÚ Komisia poskytne vzor ako návod pre národné akčné plány energetickej efektívnosti, ktoré sa príjmu v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 26 ods. 2 smernice. V článku 26 ods. 1 smernice sa stanovuje, že Komisii bude pomáhať výbor v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (2) (EÚ) č. 182/2011 a v článku 26 ods. 2 sa stanovuje, že sa článok 4 uvedeného nariadenia uplatňuje.

(3)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí v čo najväčšej možnej miere zohľadňujú diskusie s Výborom pre smernicu o energetickej efektívnosti,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Prijíma sa vzor národných akčných plánov energetickej efektívnosti, ktorý sa požaduje v článku 24 ods. 2 a v prílohe XIV k smernici 2012/27/EÚ a je uvedený v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V Bruseli 22. mája 2013

Za Komisiu

Günther OETTINGER

člen Komisie


(1)  Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.


PRÍLOHA

VZOR PRE POVINNÉ PRVKY

NÁRODNÝ AKČNÝ PLÁN ENERGETICKEJ EFEKTÍVNOSTI

OBSAH

1.

Úvod

2.

Prehľad národných cieľov energetickej efektívnosti a úspor

2.1.

Národné ciele v oblasti energetickej efektívnosti do roku 2020

2.2.

Dodatočné ciele v oblasti energetickej efektívnosti

2.3.

Úspory primárnej energie

2.4.

Úspory konečnej energie

3.

Politické opatrenia na vykonávanie smernice o energetickej efektívnosti

3.1.

Horizontálne opatrenia

3.1.1.

Povinné schémy energetickej efektívnosti a alternatívne politické opatrenia (článok 7 SEE, príloha XIV, časť 2, bod 3.2 k nej)

3.1.2.

Energetické audity a systémy energetického manažérstva (článok 8 SEE)

3.1.3.

Meranie a vyúčtovanie (články 9 až 11 SEE)

3.1.4.

Programy na informovanie a odborná príprava pre spotrebiteľov (články 12 a 17 SEE)

3.1.5.

Dostupnosť systémov kvalifikácie, akreditačných a certifikačných systémov (článok 16 SEE)

3.1.6.

Energetické služby (článok 18 SEE)

3.1.7.

Ďalšie opatrenia horizontálneho charakteru (články 19 a 20 SEE)

3.2.

Energetická efektívnosť budov

3.2.1.

Stratégia obnov budov (článok 4 SEE)

3.2.2.

Ďalšia energetická efektívnosť v oblasti budov

3.3.

Energetická efektívnosť vo verejných subjektoch

3.3.1.

Budovy ústredných orgánov štátnej správy (článok 5 SEE)

3.3.2.

Budovy ostatných verejných subjektov (článok 5 SEE)

3.3.3.

Obstarávanie verejnými subjektmi (článok 6 SEE)

3.4.

Ďalšie opatrenia zamerané na efektívnosť konečného využitia energie vrátanie v priemysle a doprave

3.5.

Podpora efektívneho vykurovania a chladenia

3.5.1.

Komplexné posúdenie (článok 14 SEE)

3.5.2.

Ďalšie opatrenia na efektívne vykurovanie a chladenie (článok 14 SEE)

3.6.

Premena, prenos a distribúcia energie a reakcia strany spotreby

3.6.1.

Kritériá energetickej efektívnosti pri sieťových tarifách a sieťovej regulácii (článok 15 SEE)

3.6.2.

Uľahčenie a podpora reakcie strany spotreby (článok 15 SEE)

3.6.3.

Energetická efektívnosť pri vytváraní a regulácií sietí (článok 15 SEE)

1.   Úvod

V tomto vzore sa špecifikujú informácie, ktoré musia členské štáty vo svojich národných akčných plánoch energetickej efektívnosti (ďalej len „NAPEE“) uviesť o prijatých opatreniach a opatreniach, ktoré sa plánujú prijať na vykonávanie hlavných prvkov smernice o energetickej efektívnosti (2012/27/EU, ďalej len „SEE“), ako sa uvádza v článku 24 ods. 2 danej smernice a v prílohe XIV k nej. Preto sa text, v ktorom sa vzor odvoláva na povinné prvky, ktoré sa musia oznamovať, nevzťahuje na opatrenia, ktoré členské štáty ešte neprijali a ani neplánovali. Tento vzor by mal členským štátom slúžiť ako usmernenie pri NAPEE, ako sa stanovuje v článku 24 ods. 2 druhý pododsek SEE.

Ak sa vo vzore odkazuje na informácie, ktoré sa majú poskytnúť v prvom a/alebo druhom NAPEE, text odráža znenie SEE. Ak sa v texte takéto odkazy nenachádzajú, informácie sa poskytnú v prvom NAPEE a vo všetkých nasledujúcich NAPEE.

Tento vzor dopĺňajú pokyny pre NAPEE.

2.   Prehľad národných cieľov energetickej efektívnosti a úspor

2.1.   Národné ciele v oblasti energetickej efektívnosti do roku 2020

1.

Uveďte orientačný národný cieľ v oblasti energetickej efektívnosti do roku 2020 podľa článku 3 ods. 1 SEE (článok 3 ods. 1 SEE, príloha XIV časť 2 bod 1 k nej).

2.

Uveďte očakávaný vplyv cieľa na celkovú spotrebu primárnej energie a konečnej energie v roku 2020 a vysvetlite, ako a na základe akých údajov bol tento vplyv vypočítaný (článok 3 ods. 1 SEE).

3.

Uveďte odhad celkovej spotreby primárnej energie a spotreby podľa odvetvia v roku 2020 (článok 24 ods. 2 SEE, príloha XIV časť 2 bod 2 k nej).

2.2.   Dodatočné ciele v oblasti energetickej efektívnosti

Uveďte akékoľvek ďalšie národné ciele v oblasti energetickej efektívnosti týkajúce sa celého hospodárstva alebo konkrétnych odvetví (príloha XIV časť 2 bod 1 k SEE).

2.3.   Úspory primárnej energie

Uveďte prehľad úspor primárnej energie dosiahnutých k termínu podania správy a odhady očakávaných úspor na rok 2020 (článok 3 ods. 1, článok 24 ods. 2 SEE, príloha XIV časť 2 bod 2 písm. a) k nej).

2.4.   Úspory konečnej energie

1.

Na účely smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/32/ES (1) uveďte v prvom a druhom NAPEE údaje o dosiahnutých úsporách konečnej energie a o predpokladaných úsporách konečného využitia energie do roku 2016 (článok 4 ods. 1 a 2 smernice 2006/32/ES; príloha XIV časť 2 bod 2 písm. b) k SEE).

2.

Na účely smernice 2006/32/ES uveďte v prvom a druhom NAPEE metodiku merania a/alebo výpočtu, ktoré ste použili pri výpočte úspor konečnej energie (príloha XIV časť 2 bod 2 písm. b) druhý odsek v SEE).

3.   Politické opatrenia na vykonávanie smernice o energetickej efektívnosti

3.1.   Horizontálne opatrenia

3.1.1.   Povinné schémy energetickej efektívnosti a alternatívne politické opatrenia (článok 7 SEE, príloha XIV, časť 2, bod 3.2 k nej)

1.

Uveďte informácie o celkovej sume úspor energie počas obdobia povinnosti s cieľom splniť cieľ stanovený v súlade s článkom 7 ods. 1 a prípadne o tom, akým spôsobom sa využívajú možnosti uvedené v článku 7 ods. 2 a 3 (článok 7 SEE, príloha XIV časť. 2 bod 2 písm. a) k nej).

2.

Stručne opíšte národnú povinnú schému energetickej efektívnosti podľa článku 7 ods. 1 vrátane informácií o tom, akým spôsobom sa zabezpečuje monitorovanie a preverovanie (článok 7 ods. 1 a 6, článok 20 ods. 6 SEE, príloha XIV časť 2 bod 3.2 k nej).

3.

Uveďte informácie o alternatívnych politických opatreniach prijatých na účely uplatňovania 7 ods. 9 a článku 20 ods. 6 vrátane informácií o tom, ako sa zabezpečuje monitorovanie a overovanie a ako sa zabezpečuje ich rovnocennosť (článok 7 ods. 9 a 10, článok 20 ods. 6 SEE, príloha XIV časť 2 bod 3.2 k nej).

4.

Uveďte prípadne uverejnené úspory energie dosiahnuté v dôsledku vykonávania povinnej schémy energetickej efektívnosti (článok 7 ods. 6 a 8 SEE, príloha XIV časť 2 bod 2 písm. a) k nej).

5.

Uveďte prípadne uverejnené úspory energie dosiahnuté v dôsledku vykonávania alternatívnych politických opatrení (článok 7 ods. 10 SEE, príloha XIV časť 2 bod 2 písm. a) k nej).

6.

Uveďte podrobnosti o vnútroštátnych koeficientoch zvolených podľa prílohy IV k SEE(príloha XIV časť 2 bod 3.2 k SEE).

7.

Uveďte informácie o akýchkoľvek metódach, okrem metódy stanovenej v prílohe V časti 2 písm. e) k SEE, použitých na zohľadnenie životnosti úspor energie, a vysvetlite, ako sa zabezpečuje, že ich výsledkom je aspoň rovnaký celkový objem úspor (príloha V časť 2 písm. e) k SEE).

3.1.2.   Energetické audity a systémy energetického manažérstva (článok 8 SEE)

Uveďte prehľad plánovaných alebo už vykonaných opatrení na podporu energetických auditov a systémov energetického manažérstva vrátane údajov o počtoch vykonaných energetických auditov. Uveďte, ktoré z nich sa vykonali vo veľkých podnikoch, a udajte celkový počet veľkých spoločností na území členského štátu a počet spoločností, na ktoré sa vzťahuje článok 8 ods. 5 (príloha XIV časť 2 bod 3.3 k SEE).

3.1.3.   Meranie a vyúčtovanie (články 9 až 11 SEE)

Opíšte vykonané a plánované opatrenia v oblasti merania a vyúčtovania (články 9, 10, 11 SEE, príloha XIV časť 2 bod 2 prvá veta k nej).

3.1.4.   Programy na informovanie a odborná príprava pre spotrebiteľov (články 12 a 17 SEE)

Uveďte informácie o prijatých opatreniach a opatreniach, ktoré sa plánujú prijať na podporu a uľahčenie efektívneho využívania energie malými a strednými podnikmi a domácnosťami (články 12, 17 SEE, príloha XIV časť 2 bod 2 prvá veta k SEE).

3.1.5.   Dostupnosť systémov kvalifikácie, akreditačných a certifikačných systémov (článok 16 SEE)

Uveďte informácie o existujúcich alebo plánovaných systémoch certifikácie alebo akreditácie alebo o rovnocenných systémoch kvalifikácie (prípadne vrátane programov odbornej prípravy) pre poskytovateľov energetických služieb a energetických auditov, manažérov v oblasti energetiky a inštalatérov prvkov budovy súvisiacich s energiou podľa vymedzenia v článku 2 ods. 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ (2) (článok 16 SEE, príloha XIV časť 2 bod 3.7 k nej).

3.1.6.   Energetické služby (článok 18 SEE)

1.

Uveďte informácie o prijatých opatreniach a opatreniach, ktoré sa plánujú prijať na podporovanie energetických služieb. Opis musí zahŕňať internetový odkaz na zoznam dostupných poskytovateľov energetických služieb a ich kvalifikácií (príloha XIV časť 2 bod 2 prvá veta, bod 2.3.8 k SEE).

2.

Uveďte kvalitatívny prehľad vnútroštátneho trhu s energetickými službami, opíšte jeho súčasný stav a budúci vývoj (článok 18 ods. 1 písm. e) SEE).

3.1.7.   Ďalšie opatrenia horizontálneho charakteru (články 19 a 20 SEE)

1.

V prvom NAPEE uveďte opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti podniknuté v záujme vykonávania článku 19 SEE. Uveďte najmä zoznam opatrení uskutočňovaných na odstránenie regulačných a neregulačných prekážok energetickej efektívnosti (napr. delené stimuly pri nehnuteľnostiach s viacerými vlastníkmi, verejný nákup, tvorba ročných rozpočtov a účtovanie verejných subjektov) (článok 19 SEE, príloha XIV časť 2 bod 3.9 k nej).

2.

Uveďte informácie o národnom fonde energetickej efektívnosti (článok 20 SEE, príloha XIV časť 2 bod 2 prvá veta k nej).

3.2.   Energetická efektívnosť budov

3.2.1.   Stratégia obnov budov (článok 4 SEE)

Uveďte dlhodobú národnú stratégiu renovácie budov (článok 4, posledný odsek SEE).

3.2.2.   Ďalšia energetická efektívnosť v oblasti budov

Uveďte podrobnosti o významných opatreniach na zvýšenie energetickej efektívnosti budov v snahe dosiahnuť národné ciele energetickej efektívnosti uvedené v článku 3 ods. 1 (článok 24 ods. 2 SEE, príloha XIV časť 2 bod 2 prvá veta k nej).

3.3.   Energetická efektívnosť vo verejných subjektoch

3.3.1.   Budovy ústredných orgánov štátnej správy (článok 5 SEE)

Uveďte informácie o uverejnenom zozname vykurovaných a chladených budov ústrednej štátnej správy (článok 5 ods. 5 SEE, príloha XIV časť 2 bod 2 prvá veta k nej).

3.3.2.   Budovy ostatných verejných subjektov (článok 5 SEE)

1.

Uveďte informácie o prijatých opatreniach a opatreniach, ktoré sa plánujú prijať s cieľom podnietiť verejné subjekty a orgány zodpovedné za sociálne bývanie, ktoré sa riadia verejným právom, aby prijali plány energetickej efektívnosti a demonštrovali tak príkladnú úlohu verejných subjektov v oblasti energetickej efektívnosti budov (článok 5 ods. 7 písm. a) SEE, príloha XIV časť 2 bod 2 prvá veta k nej).

2.

Uveďte zoznam verejných subjektov, ktoré vypracovali akčný plán energetickej efektívnosti (príloha XIV časť 2 bod 3.1 k nej).

3.3.3.   Obstarávanie verejnými subjektmi (článok 6 SEE)

Uveďte informácie o prijatých opatreniach a opatreniach, ktoré sa plánujú prijať na zabezpečenie toho, aby ústredná štátna správa obstarávala výrobky, služby a budovy s vysokou energetickou efektívnosťou (článok 6 ods. 1 SEE), a o prijatých opatreniach a opatreniach, ktoré sa plánujú prijať na povzbudenie ostatných verejných subjektov, aby konali rovnako (článok 6 ods. 3 SEE, príloha XIV časť 2 bod 2 prvá veta k nej).

3.4.   Ďalšie opatrenia zamerané na efektívnosť konečného využitia energie vrátanie v priemysle a doprave

1.

Uveďte podrobnosti o významných opatreniach na zvýšenie energetickej efektívnosti v priemysle v snahe dosiahnuť národné ciele energetickej efektívnosti uvedené v článku 3 ods. 1 (článok 24 ods. 2 SEE, príloha XIV časť 2 bod 2 prvá veta k nej).

2.

Uveďte podrobnosti o významných opatreniach na zvýšenie energetickej efektívnosti v osobnej a nákladnej doprave v snahe dosiahnuť národné ciele energetickej efektívnosti uvedené v článku 3 ods. 1 (článok 24 ods. 2 SEE, príloha XIV časť 2 bod 2 prvá veta k nej).

3.

Uveďte podrobnosti o významných opatreniach zameraných na energetickú efektívnosť konečného využitia energie v priemysle s cieľom dosiahnuť národné ciele energetickej efektívnosti, ktoré nie sú inde uvedené v NAPEE (článok 24 ods. 2 SEE, príloha XIV časť 2 bod 2 prvá veta k nej).

3.5.   Podpora efektívneho vykurovania a chladenia

3.5.1.   Komplexné posúdenie (článok 14 SEE)

1.

V druhom NAPEE a v ďalších NAPEE uveďte posúdenie pokroku dosiahnutého vo vykonávaní komplexného posúdenia potenciálu vysoko účinnej kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie a efektívneho centralizovaného zásobovania teplom a chladom, ako sa uvádza v článku 14 ods. 1 (článok 14 ods. 1 SEE, príloha XIV časť 2 bod 3.4 k nej).

2.

Uveďte opis postupu a metodiky, ktoré ste použili pri vykonaní analýzy nákladov a prínosov s cieľom splniť kritéria prílohy IX k SEE (článok 14 ods. 3 SEE, príloha IX časť 1 posledný odsek, príloha XIV časť 2 bod 2 prvá veta k SEE).

3.5.2.   Ďalšie opatrenia na efektívne vykurovanie a chladenie (článok 14 SEE)

Uveďte opis opatrení, stratégií a politík vrátane programov a plánov na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni na rozvoj hospodárskeho potenciálu vysoko účinnej kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie a centralizovaného zásobovania teplom a chladom a ostatných účinných systémov vykurovania a chladenia a na využívanie vykurovania a chladenia z odpadového tepla a obnoviteľných zdrojov energie (článok 14 ods. 2 a 4 SEE, príloha XIV časť 2 bod 2 prvá veta k nej).

3.6.   Premena, prenos a distribúcia energie a reakcia strany spotreby

3.6.1.   Kritériá energetickej efektívnosti pri sieťových tarifách a sieťovej regulácii (článok 15 SEE)

1.

Opíšte plánované alebo prijaté opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa odstránili stimuly v tarifách, ktoré poškodzujú celkovú efektívnosť výroby, prenosu, distribúcie a dodávky elektriny, alebo ktoré by mohli brzdiť využívanie reakcie strany spotreby na vyrovnávacích trhoch a pri obstarávaní podporných služieb (článok 15 ods. 4 SEE, príloha XIV časť 2 bod 2 prvá veta k nej).

2.

Opíšte plánované alebo prijaté opatrenia na stimuláciu prevádzkovateľov sietí zvyšovať efektívnosť pri navrhovaní a prevádzke infraštruktúry (článok 15 ods. 4 SEE, príloha XIV časť 2 bod 2 prvá veta k nej).

3.

Opíšte plánované alebo prijaté opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa prostredníctvom taríf dodávateľom umožnilo zlepšiť účasť odberateľov na efektívnosti systému vrátane reakcie strany spotreby (článok 15 ods. 4 SEE, príloha XIV časť 2 bod 2 prvá veta k nej).

3.6.2.   Uľahčenie a podpora reakcie strany spotreby (článok 15 SEE)

Uveďte informácie o iných prijatých opatreniach a opatreniach, ktoré sa plánujú prijať s cieľom umožniť a rozvíjať reakcie strany spotreby vrátane tých, ktoré sa týkajú taríf na podporu dynamického určovania cien (príloha XI bod 3 SEE, príloha XIV časť 2 bod 3.6 k nej).

3.6.3.   Energetická efektívnosť pri vytváraní a regulácií sietí (článok 15 SEE)

Podajte správu o pokroku dosiahnutom pri posúdení potenciálu energetickej efektívnosti v oblasti vnútroštátnych plynárenských a elektrických infraštruktúr, ako aj o prijatých opatreniach a opatreniach, ktoré sa plánujú prijať a investíciách na zavedenie nákladovo efektívnych zlepšení energetickej efektívnosti v sieťovej infraštruktúre spolu s harmonogramom ich zavádzania (článok 15 ods. 2 SEE, príloha XIV časť 2 bod 3.5 k nej).


(1)  Ú. v. EÚ L 114, 27.4.2006, s. 64.

(2)  Ú. v. EÚ L 153, 18.6.2010, s. 13.


28.5.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 141/54


VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE KOMISIE

z 24. mája 2013

o dočasnej výnimke z pravidiel pôvodu stanovených v prílohe II k nariadeniu Rady (ES) č. 1528/2007 s cieľom zohľadniť osobitnú situáciu Svazijska, pokiaľ ide o broskyne, hrušky a ananásy

[oznámené pod číslom C(2013) 2906]

(2013/243/EÚ)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1528/2007 z 20. decembra 2007, ktorým sa uplatňujú opatrenia na výrobky s pôvodom v určitých štátoch, ktoré sú súčasťou skupiny afrických, karibských a tichomorských (AKT) štátov, stanovené v dohodách, ktorými sa uzatvárajú alebo ktoré vedú k uzatvoreniu dohôd o hospodárskom partnerstve (1), a najmä na článok 36 ods. 4 prílohy II k uvedenému nariadeniu,

keďže:

(1)

Komisia 23. apríla 2012 prijala vykonávacie rozhodnutie 2012/213/EÚ (2), ktorým sa udeľuje dočasná výnimka z pravidiel pôvodu ustanovených v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 1528/2007 s cieľom zohľadniť osobitnú situáciu Svazijska, pokiaľ ide o broskyne, hrušky a ananásy.

(2)

Dňa 28. februára 2013 Svazijsko požiadalo v súlade s článkom 36 prílohy II k nariadeniu (ES) č. 1528/2007 o novú výnimku z pravidiel pôvodu stanovených v uvedenej prílohe na dva roky od 1. januára 2013 do 31. decembra 2014. Daná žiadosť sa vzťahuje na celkové množstvo 780 ton broskýň, hrušiek a zmesí broskýň a/alebo hrušiek a/alebo ananásov v ovocnej šťave číselných znakov KN ex 2008 70 98, 2008 40 90 a ex 2008 97 98.

(3)

Podľa informácií, ktoré Svazijsko poskytlo, nie je Svazijsko schopné dodržať pravidlo pôvodu pre jednotlivé výrobky stanovené v dodatku 1 prílohy II k nariadeniu (ES) č. 1528/2007, ktoré okrem iného vyžaduje, aby boli všetky použité materiály zatriedené do inej položky než konečný výrobok. Keďže miestna produkcia broskýň ani hrušiek nedosahuje v Svazijsku komerčný rozsah, Svazijsko dováža nepôvodné, na kocky nakrájané broskyne a hrušky naložené v šťave bez pridaného cukru, zatriedené do číselných znakov KN ex 2008 70 92 a 2008 40 90, zo susednej Juhoafrickej republiky a vyrába z nich konečný výrobok. V súlade s článkom 6 ods. 7 prílohy II k nariadeniu (ES) č. 1528/2007 sú tieto výrobky takisto vylúčené z kumulácie s Juhoafrickou republikou. Konečný výrobok teda nie je v súlade s pravidlami stanovenými v uvedenej prílohe.

(4)

V článku 36 prílohy II k nariadeniu (ES) č. 1528/2007 sa uvádza, že Spoločenstvo reaguje kladne na všetky žiadosti štátov AKT, ktoré sú riadne odôvodnené v súlade s uvedeným článkom a ktoré nemôžu spôsobiť vážnu ujmu existujúcemu výrobnému odvetviu Spoločenstva.

(5)

V súlade s článkom 36 ods. 1 písm. b) prílohy II k nariadeniu (ES) č. 1528/2007 Svazijsko požaduje viac času, aby sa pripravilo na dosiahnutie súladu s pravidlami pôvodu, keďže hospodárske subjekty skúšobne používajú čerstvé broskyne a/alebo hrušky z Juhoafrickej republiky, ošúpané, nakrájané a balené v sudoch so studenou vodou a prevážané v chladenom stave do Svazijska na ďalšie spracovanie. Použitie takýchto surovín, ktoré sú zatriedené do kapitoly 8 harmonizovaného systému, by umožnilo, aby konečný výrobok vyrobený v Svazijsku spĺňal uvedené pravidlo.

(6)

Svazijsko vysvetlilo, že potrebuje vyhovieť dopytu európskych nákupcov po celom rade konzervovaných výrobkov vrátane obmedzených množstiev hrušiek a broskýň, ktoré sa nedopestujú na jeho území. Ak európski maloobchodníci nebudú môcť nakúpiť celý produktový rad od ich dodávateľa zo Svazijska, môže v dôsledku toho obchod Svazijska s rôsolom, ananásom a citrusmi v téglikoch utrpieť ujmu.

(7)

Vzhľadom na to, že Svazijsko potrebuje viac času na to, aby dosiahlo súlad s pravidlami pôvodu, mala by sa udeliť dočasná výnimka. Táto dočasná výnimka by sa mala obmedzovať na taký čas, ktorý podnik príjemcu potrebuje na dosiahnutie súladu s pravidlami podľa článku 36 ods. 2 prílohy II k nariadeniu (ES) č. 1528/2007.

(8)

Aby sa Svazijsku umožnilo v plnej miere využiť pridelené množstvá a s ohľadom na to, že Svazijsko môže využívať predchádzajúcu výnimku len v druhom polroku 2012, dočasná odchýlka by mala mať spätný účinok od 1. januára 2013.

(9)

V súlade s článkom 36 ods. 4 prílohy II k nariadeniu (ES) č. 1528/2007 dočasná výnimka z pravidiel pôvodu by nemala spôsobiť vážnu ujmu existujúcemu odvetviu Únie, pokiaľ sa dodržia určité podmienky týkajúce sa množstiev, dohľadu a obdobia trvania.

(10)

Vyhovieť žiadosti Svazijska a udeliť dočasnú výnimku na základe článku 36 ods. 1 písm. b) prílohy II k nariadeniu (ES) č. 1528/2007 je preto náležite opodstatnené.

(11)

Podľa informácií od Svazijska predstavoval vývoz výrobkov položky HS 2008 na základe výnimky za obdobie od júla do decembra 2012 okolo 250 ton. Množstvá, ktoré sa majú prideliť na roky 2013 a 2014, by mali zodpovedať tomuto využívaniu. Je vhodné stanoviť množstvo 500 ton na rok, čo zodpovedá možnostiam existujúceho priemyslu pokračovať vo vývoze do Únie.

(12)

Svazijsku by sa teda mala udeliť dočasná výnimka na dva roky na 500 ton broskýň, hrušiek a zmesí broskýň a/alebo hrušiek a/alebo ananásov v ovocnej šťave číselných znakov KN ex 2008 70 98, 2008 40 90 a ex 2008 97 98 ročne.

(13)

V nariadení Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (3), sa stanovujú pravidlá spravovania colných kvót. S cieľom zabezpečiť účinné spravovanie v úzkej spolupráci medzi orgánmi Svazijska, colnými orgánmi členských štátov a Komisiou by sa mali tieto pravidlá uplatňovať na množstvá dovezené na základe výnimky udelenej týmto rozhodnutím.

(14)

S cieľom umožniť efektívne sledovanie fungovania tejto výnimky by orgány Svazijska mali Komisii pravidelne predkladať podrobné informácie o vystavených sprievodných osvedčeniach EUR.1.

(15)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Výboru pre colný kódex,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Odchylne od prílohy II k nariadeniu (ES) č. 1528/2007 a v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. b) uvedenej prílohy sa broskyne, hrušky a zmesi broskýň a/alebo hrušiek a/alebo ananásov naložené v šťave zatriedené pod číselné znaky KN ex 2008 70 98, 2008 40 90 a ex 2008 97 98, pri spracovaní ktorých sa používajú nepôvodné na kocky nakrájané broskyne naložené v šťave bez pridaného cukru zatriedené pod číselné znaky KN ex 2008 70 92 a na kocky nakrájané hrušky naložené v šťave bez pridaného cukru zatriedené pod číselný znak KN 2008 40 90, považujú za výrobky s pôvodom v Svazijsku v súlade s podmienkami stanovenými v článkoch 2 až 5 tohto rozhodnutia.

Článok 2

Výnimka stanovená v článku 1 sa uplatňuje na výrobky a množstvá, ktoré sa uvádzajú v prílohe a ktoré sú deklarované ako výrobky zo Svazijska na prepustenie do voľného obehu v Únii v období od 1. januára 2013 do 31. decembra 2014.

Článok 3

Množstvá uvedené v prílohe k tomuto rozhodnutiu sa spravujú v súlade s článkami 308a, 308b a 308c nariadenia (EHS) č. 2454/93.

Článok 4

Colné orgány Svazijska prijmú opatrenia potrebné na vykonávanie kontrol množstva vyvážaných výrobkov uvedených v článku 1.

Vo všetkých sprievodných osvedčeniach EUR.1, ktoré uvedené colné orgány vydajú v súvislosti s výrobkami uvedenými v článku 1, sa uvedie odkaz na toto rozhodnutie.

Pred koncom mesiaca nasledujúcom po každom štvrťroku predkladajú príslušné orgány Svazijska Komisii štvrťročný výkaz množstiev, na ktoré boli vydané sprievodné osvedčenia EUR.1 podľa tohto rozhodnutia, a poradové čísla týchto osvedčení.

Článok 5

Odsek 7 sprievodných osvedčení EUR.1 vydaných na základe tohto rozhodnutia obsahuje tento údaj:

„Derogation — Implementing Decision 2013/243/EU“.

Článok 6

Toto rozhodnutie sa uplatňuje od 1. januára 2013 do 31. decembra 2014.

Článok 7

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V Bruseli 24. mája 2013

Za Komisiu

Algirdas ŠEMETA

člen Komisie


(1)  Ú. v. EÚ L 348, 31.12.2007, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 113, 25.4.2012, s. 12.

(3)  Ú. v. ES L 253, 11.10.1993, s. 1.


PRÍLOHA

Poradové číslo

Číselný znak KN

Opis tovaru

Obdobie

Celkové ročné množstvo

(v tonách)

09.1628

2008 40 90

Prípravky z hrušiek

Od 1. 1. 2013 do 31. 12. 2013

500

ex 2008 70 98

Prípravky z broskýň

ex 2008 97 98

Prípravky z ovocia Zmesi broskýň a/alebo hrušiek a/alebo ananásu v ovocnej šťave

Od 1. 1. 2014 do 31. 12. 2014

500


28.5.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 141/s3


OZNAM PRE ČITATEĽOV

Nariadenie Rady (EÚ) č. 216/2013 zo 7. marca 2013 o elektronickom uverejňovaní Úradného vestníka Európskej únie

V súlade s nariadením Rady (EÚ) č. 216/2013 zo 7. marca 2013 o elektronickom uverejňovaní Úradného vestníka Európskej únie (Ú. v. EÚ L 69, 13.3.2013, s. 1) sa od 1. júla 2013 bude elektronické vydanie úradného vestníka považovať za autentické a bude mať právne účinky.

Ak v dôsledku nepredvídaných a výnimočných okolností nebude možné uverejniť elektronické vydanie úradného vestníka, tlačené vydanie bude autentické a bude mať právne účinky v súlade s podmienkami ustanovenými v článku 3 nariadenia (EÚ) č. 216/2013.