10.9.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 269/37


Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Elegktiko Sinedrio (Grécko) 7. júla 2011 — Komisár Dvora audítorov a ministerstvo kultúry/Účtovné oddelenie ministerstva kultúry a Konstantinos Antonopoulos

(Vec C-363/11)

2011/C 269/77

Jazyk konania: gréčtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Elegktiko Sinedrio

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Komisár Dvora audítorov a ministerstvo kultúry

Žalovaní: Účtovné oddelenie ministerstva kultúry a Konstantinos Antonopoulos

Prejudiciálne otázky

1.

Je udelenie alebo neudelenie odmeny pracovníkovi za obdobie čerpania pracovného voľna na základe odborových priepustiek pracovnou podmienkou alebo pracovnoprávnou podmienkou podľa práva Únie? Konkrétne, sú ustanovenia zákona, ktoré upravujú udeľovanie odborových priepustiek bez nároku na odmenu pracovníkom vo verejnom sektore zamestnaným na dobu určitú, ktorí nezastávajú stále pracovné miesto a sú členmi výboru odborovej organizácie, „pracovnou podmienkou“ podľa článku 137 ods. 1 písm. b) Zmluvy ES a „pracovnoprávnou podmienkou“ podľa doložky 4 bodu 1 rámcovej dohody [smernica Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP], alebo táto problematika patrí do oblastí odmeňovania a práva združovať sa, ktoré sú vyňaté z pôsobnosti práva Únie?

2.

Je v prípade kladnej odpovede na predchádzajúcu otázku pracovník zamestnaný na základe súkromnoprávneho pracovného vzťahu vo verejnom sektore na dobu neurčitú, ktorý zastáva stanovené stále pracovné miesto a vykonáva rovnakú prácu ako pracovník zamestnaný na základe súkromnoprávneho pracovného vzťahu vo verejnom sektore na dobu určitú, ktorý nezastáva stále pracovné miesto, „porovnateľný“ s pracovníkom podľa doložky 3 bodu 2 a doložky 4 bodu 1 rámcovej dohody, alebo je skutočnosť, že Ústava Helénskej republiky (článok 103) a príslušné vykonávacie predpisy upravujú pre takéhoto pracovníka osobitný služobný režim (čo sa týka prijímania do zamestnania a osobitných záruk podľa článku 103 ods. 3 ústavy), dostatočná na to, aby sa nepovažoval za „porovnateľného“, a teda nepatril do rovnakej kategórie ako pracovník zamestnaný na základe súkromnoprávneho vzťahu na dobu určitú, ktorý nezastáva stále pracovné miesto?

3.

V prípade kladných odpovedí na predchádzajúce otázky:

a)

je menej priaznivým zaobchádzaním s pracovníkmi na dobu určitú podľa doložky 4 bodu 1, keď vnútroštátne právne normy upravujú udeľovanie odborových priepustiek (na najviac 9 dní mesačne) s nárokom na odmenu pracovníkom vo verejnom sektore zamestnaným na dobu neurčitú, ktorí zastávajú stále pracovné miesto a sú členmi výboru odborovej organizácie druhého stupňa, kým pracovníkom s rovnakou odborovou kvalifikáciou zamestnaným u rovnakého zamestnávateľa vo verejnom sektore na dobu určitú bez toho, aby zastávali stále pracovné miesto, sa poskytujú iba odborové priepustky s rovnakou dobou platnosti bez nároku na odmenu; a

b)

môžu samotné časové obmedzenia pracovnoprávneho vzťahu druhej kategórie pracovníkov a rozlíšenie ich služobného režimu vo všeobecnosti (v rovine prijímania do zamestnania, kariérneho postupu, ukončenia pracovného pomeru) predstavovať objektívne dôvody pre túto nerovnosť?

4.

Je kontroverzné rozlišovanie medzi odborármi, ktorí sú pracovníkmi na dobu neurčitú na stálom pracovnom mieste vo verejnom sektore, a pracovníkmi s rovnakou odborovou kvalifikáciou, ktorí sú zamestnaní u rovnakého zamestnávateľa vo verejnom sektore na dobu určitú bez toho, aby zastávali stále pracovné miesto, porušením zásady nediskriminácie pri výkone odborových práv podľa článkov 12, 20, 21 a 28 Charty základných práv Európskej únie, alebo sa toto rozlišovanie môže odôvodniť rôznorodosťou služobného režimu pracovníkov dvoch predmetných kategórií?