ISSN 1977-0790

doi:10.3000/19770790.L_2014.094.slk

Úradný vestník

Európskej únie

L 94

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Zväzok 57
28. marca 2014


Obsah

 

I   Legislatívne akty

Strana

 

 

SMERNICE

 

*

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií ( 1 )

1

 

*

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES ( 1 )

65

 

*

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES ( 1 )

243

 

*

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/36/EÚ z 26. februára 2014 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účel zamestnania ako sezónni pracovníci

375

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


I Legislatívne akty

SMERNICE

28.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 94/1


SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2014/23/EÚ

z 26. februára 2014

o udeľovaní koncesií

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 53 ods. 1, článok 62 a článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po predložení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Neexistencia jednoznačných pravidiel na úrovni Únie, ktorými sa upravuje udeľovanie koncesií, vyvoláva právnu neistotu, vytvára prekážky pre slobodné poskytovanie služieb a narušuje fungovanie vnútorného trhu. Hospodárske subjekty, predovšetkým malé a stredné podniky (MSP), sú preto pripravené o svoje práva na vnútornom trhu a prichádzajú o dôležité obchodné príležitosti, pričom verejné orgány nemusia nájsť najlepšie využitie verejných finančných prostriedkov, aby mohli občania Únie využívať kvalitné služby za najlepšie ceny. Na základe primeraného, vyváženého a flexibilného právneho rámca pre udeľovanie koncesií by sa všetkým hospodárskym subjektom v Únii zaistil účinný a nediskriminačný prístup na trh a právna istota, čím by sa podporili verejné investície do infraštruktúry a strategických služieb pre občanov. Takýto právny rámec by zároveň poskytol hospodárskym subjektom väčšiu právnu istotu a mohol by byť základom a prostriedkom pre ešte väčšie otvorenie trhov medzinárodného verejného obstarávania a zvýšenie svetového obchodu. Osobitná pozornosť by sa mala venovať zlepšeniu príležitostí na prístup MSP na trhy s koncesiami v celej Únii.

(2)

Pravidlá právneho rámca uplatniteľné na udeľovanie koncesií by mali byť jasné a jednoduché. Mali by náležite odzrkadľovať osobitnú povahu koncesií v porovnaní s verejnými zákazkami a nemali by vytvárať nadmerné administratívne zaťaženie.

(3)

Verejné obstarávanie zohráva kľúčovú úlohu v stratégii Európa 2020 stanovenej v oznámení Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (ďalej len „stratégia Európa 2020“), keďže je jedným z trhovo orientovaných nástrojov, ktoré sa majú využívať na dosiahnutie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a na zabezpečenie čo najefektívnejšieho využitia verejných finančných prostriedkov. Koncesie predstavujú v tejto súvislosti významné nástroje dlhodobého štrukturálneho rozvoja infraštruktúry a strategických služieb, čím prispievajú k rozvoju hospodárskej súťaže na vnútornom trhu, umožňujú využívať odbornosť súkromného sektora a pomáhajú dosahovať efektívnosť a inovácie.

(4)

Udeľovanie koncesií na verejné práce v súčasnosti podlieha základným pravidlám smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES (4), zatiaľ čo na udeľovanie koncesií na služby s cezhraničným významom sa vzťahujú zásady Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a predovšetkým zásada voľného pohybu tovaru, slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby, ako aj zásady z nich vyplývajúce, ako rovnaké zaobchádzanie, nediskriminácia, vzájomné uznávanie, proporcionalita a transparentnosť. Existuje riziko právnej neistoty súvisiacej s tým, že vnútroštátni zákonodarcovia vykladajú zásady zmluvy rozlične, a s tým, že medzi právnymi predpismi jednotlivých členských štátov sú veľké rozdiely. Toto riziko potvrdila aj rozsiahla judikatúra Súdneho dvora Európskej únie, ktorá sa však len čiastočne zaoberá určitými aspektmi udeľovania koncesií.

Na úrovni Únie je vo všetkých členských štátoch potrebné jednotné uplatňovanie zásad ZFEÚ a odstránenie rozdielov v chápaní týchto zásad s cieľom odstrániť pretrvávajúce narušenia vnútorného trhu. Napomohlo by sa tým aj efektívnemu vynakladaniu verejných finančných prostriedkov, uľahčil by sa rovnocenný prístup a spravodlivá účasť MSP pri udeľovaní koncesií na miestnej úrovni aj na úrovni Únie a podporilo by sa dosahovanie udržateľných cieľov v oblasti verejnej politiky.

(5)

Touto smernicou sa uznáva a opätovne potvrdzuje právo členských štátov a orgánov verejnej moci rozhodovať o prostriedkoch správy, ktoré považujú za najsprávnejšie na uskutočnenie stavebných prác a poskytnutie služieb. Touto smernicou by najmä nemala byť nijakým spôsobom dotknutá sloboda členských štátov a orgánov verejnej moci uskutočňovať stavebné práce alebo poskytovať služby pre verejnosť priamo alebo zadať delegovaním toto poskytovanie tretím stranám. Na dosiahnutie cieľov verejnej politiky by členské štáty a orgány verejnej moci mali mať možnosť v súlade s právom Únie voľne vymedziť a spresniť charakteristické znaky služieb, ktoré sa majú poskytovať, vrátane akýchkoľvek podmienok týkajúcich sa kvality alebo ceny služieb.

(6)

Malo by sa pripomenúť, že členské štáty môžu v súlade so zásadami ZFEÚ, ktorými sú rovnaké zaobchádzanie, nediskriminácia, transparentnosť a voľný pohyb osôb, voľne rozhodnúť organizovať poskytovanie služieb buď ako služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, alebo ako služieb všeobecného záujmu nehospodárskeho charakteru, alebo ako ich kombináciu. Malo by sa tiež pripomenúť, že touto smernicou nie je dotknutá sloboda národných, regionálnych a miestnych orgánov vymedziť v súlade s právom Únie služby všeobecného hospodárskeho záujmu, ich rozsah a charakteristické znaky služieb, ktoré sa majú poskytovať, vrátane akýchkoľvek podmienok týkajúcich sa kvality služieb, aby sa napĺňali ich ciele v oblasti verejnej politiky. Smernicou by zároveň nemala byť dotknutá právomoc národných, regionálnych a miestnych orgánov poskytovať, zadávať a financovať služby všeobecného hospodárskeho záujmu v súlade s článkom 14 ZFEÚ a protokolom č. 26, ktorý je prílohou ZFEÚ a Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ). Okrem toho sa táto smernica nezaoberá financovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu ani systémami pomoci, ktorú poskytujú členské štáty, najmä v sociálnej oblasti, v súlade s pravidlami Únie týkajúcimi sa hospodárskej súťaže. Je vhodné spresniť, že táto smernica by sa nemala vzťahovať na nehospodárske služby všeobecného záujmu.

(7)

Tiež je vhodné pripomenúť, že touto smernicou by nemali byť dotknuté právne predpisy členských štátov v oblasti sociálneho zabezpečenia. Táto smernica by sa nemala zaoberať ani liberalizáciou služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, ktoré sú vyhradené pre verejné alebo súkromné subjekty, alebo privatizáciou verejných subjektov poskytujúcich služby.

(8)

V prípade koncesií, ktoré sa rovnajú určitej hodnote alebo ju presahujú, je vhodné stanoviť minimálnu koordináciu vnútroštátnych postupov pri zadávaní takýchto zákaziek na základe zásad ZFEÚ, aby sa zaručilo otvorenie sa koncesií hospodárskej súťaži a primeraná právna istota. Tieto ustanovenia o koordinácii by nemali presahovať rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie uvedených cieľov a zabezpečenie určitého stupňa flexibility. Členským štátom by sa malo umožniť doplniť a ďalej rozvíjať tieto ustanovenia, ak to považujú za vhodné, najmä na lepšie zaistenie dodržovania uvedených zásad.

(9)

Malo by sa spresniť, že skupiny hospodárskych subjektov vrátane prípadu, keď majú formu dočasného združenia, sa môžu zúčastniť postupov udeľovania bez toho, aby museli nadobudnúť osobitnú právnu formu. Pokiaľ je to nevyhnutné, napríklad ak sa vyžaduje spoločné a nerozlučné ručenie, je možné požadovať osobitnú formu, keď je takýmto skupinám hospodárskych subjektov koncesia udelená. Malo by sa tiež spresniť, že verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia by mali byť schopní výslovne stanoviť, ako majú skupiny hospodárskych subjektov splniť požiadavky týkajúce sa ekonomického a finančného postavenia alebo kritériá týkajúce sa technickej a odbornej spôsobilosti, ktoré sa vyžadujú od hospodárskych subjektov zúčastňujúcich sa samostatne. Plnenie koncesií skupinami hospodárskych subjektov si môže vyžadovať stanovenie podmienok, ktoré sa neukladajú individuálnym účastníkom. Takéto podmienky, ktoré by mali byť opodstatnené z objektívnych dôvodov a primerané, by mohli zahŕňať napríklad požiadavku na určenie spoločného zastúpenia alebo vedúceho partnera na účely postupu udeľovania koncesie, alebo požiadavku na informácie o ich zložení.

(10)

Určité ustanovenia o koordinácii by sa takisto mali zaviesť pre udeľovanie koncesií na stavebné práce a služby v odvetviach energetiky, dopravy a poštových služieb, a to vzhľadom na skutočnosť, že vnútroštátne orgány môžu ovplyvniť správanie subjektov pôsobiacich v týchto odvetviach, a s prihliadnutím na uzatvorenú povahu trhov, na ktorých pôsobia, z dôvodu existencie osobitných alebo výlučných práv udelených členskými štátmi, ktoré sa týkajú zásobovania sietí, poskytovania prístupu do sietí alebo prevádzkovania sietí na účely poskytovania príslušných služieb.

(11)

Koncesie sú odplatné zmluvy, prostredníctvom ktorých jeden alebo viacerí verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia poveria uskutočnením stavebných prác alebo poskytnutím a riadením služieb jeden alebo viaceré hospodárske subjekty. Predmetom takýchto zmlúv je obstaranie stavebných prác alebo služieb prostredníctvom koncesie, ktorej protiplnením je právo na užívanie stavby alebo služieb alebo toto právo spolu s peňažným plnením. Takéto zmluvy môžu, ale nevyhnutne nemusia, zahŕňať prevod vlastníctva na verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov, ale verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia vždy získavajú úžitky vyplývajúcich z predmetných stavebných prác alebo služieb.

(12)

Na účely tejto smernice by sa malo spresniť, že samotné financovanie činnosti, najmä prostredníctvom grantov, ktoré sa často spája s povinnosťou vrátiť prijatú sumu v prípade, že nebola použitá na zamýšľaný účel, nepatrí do rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

(13)

Okrem toho, dojednania, v rámci ktorých sú všetky subjekty spĺňajúce určité kritériá oprávnené uskutočniť danú úlohu, a to bez akéhokoľvek predchádzajúceho výberu, ako sú napríklad systémy zákazníckeho výberu alebo poukazov na služby, by sa nemali považovať za koncesie, a to ani v prípade, keď sú založené na právnych dohodách medzi orgánom verejnej moci a hospodárskymi subjektmi. Takéto systémy sú zvyčajne založené na rozhodnutí orgánu verejnej moci, v ktorom sa vymedzujú transparentné a nediskriminačné podmienky o nepretržitom prístupe hospodárskych subjektov k poskytovaniu osobitných služieb, ako sú napríklad sociálne služby, pričom sa zákazníkom umožňuje výber medzi takýmito subjektmi.

(14)

Okrem toho niektoré akty členského štátu, napríklad povolenia alebo licencie, v ktorých členský štát alebo orgán verejnej moci tohto členského štátu stanovuje podmienky vykonávania hospodárskej činnosti, vrátane podmienky vykonať danú operáciu, ktorá sa zvyčajne udeľuje na žiadosť hospodárskeho subjektu, a nie z iniciatívy verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, a v prípade ktorých hospodársky subjekt môže slobodne prestať uskutočňovať stavebné práce alebo poskytovať služby, by sa nemali považovať za koncesie. V prípade týchto aktov členského štátu sa uplatňujú osobitné ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES (5). Na rozdiel od uvedených aktov členského štátu sa v koncesiách stanovujú vzájomne záväzné povinnosti, na základe ktorých sa na vykonanie týchto stavebných prác alebo poskytnutie týchto služieb vzťahujú osobitné požiadavky vymedzené verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom, ktoré sú právne vymáhateľné.

(15)

Navyše by sa určité dohody, ktorých predmetom je právo hospodárskeho subjektu využívať na základe súkromného alebo verejného práva určité veci alebo zdroje vo verejnom vlastníctve, ako je pozemok alebo akýkoľvek verejný majetok, najmä v oblasti námorných alebo vnútrozemských prístavov alebo letísk, v ktorých štát alebo verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ stanovuje len všeobecné podmienky ich užívania bez obstarania konkrétnych stavieb alebo služieb, nemali považovať za koncesie v zmysle tejto smernice. Zvyčajne sa to týka vecí vo verejnom vlastníctve alebo zmlúv o nájme pozemku, ktoré vo všeobecnosti obsahujú podmienky odovzdania prenajatého majetku nájomcovi, spôsob užívania pozemku, povinnosti prenajímateľa a nájomcu týkajúce sa údržby majetku, dĺžku trvania nájmu a vrátenie majetku prenajímateľovi, nájomné a súvisiace poplatky hradené nájomcom.

(16)

Okrem toho ani dohody, ktoré zaručujú práva vzťahujúce sa na užívanie verejného nehnuteľného majetku na poskytovanie alebo prevádzkovanie pevných liniek alebo sietí na účely poskytovania služby verejnosti, by sa nemali považovať za koncesie v zmysle tejto smernice, pokiaľ sa v týchto dohodách neukladá povinnosť poskytovať služby, ani sa nezahŕňa žiadne nadobudnutie služieb verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom pre seba samého alebo pre koncových používateľov.

(17)

Táto smernica by sa nemala vzťahovať na zmluvy, ktoré nezahŕňajú peňažné plnenie dodávateľovi, a prípady, keď je dodávateľ odmeňovaný na základe regulovaných sadzieb vypočítaných tak, aby sa pokryli všetky náklady a investície, ktoré znáša dodávateľ za poskytovanie služby.

(18)

Ťažkosti spojené s výkladom pojmov koncesia a verejná zákazka spôsobovali neustálu právnu neistotu medzi zainteresovanými stranami, pričom viedli k početným rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie. Preto by sa malo spresniť vymedzenie koncesie predovšetkým s odkazom na prevádzkové riziko. Hlavný znak koncesie, t. j. právo na využívanie stavieb alebo služieb, vždy znamená prenos prevádzkového rizika ekonomickej povahy na koncesionára vrátane možnosti, že sa mu nevrátia investície vynaložené a náklady vzniknuté pri prevádzkovaní stavby alebo poskytovaní zadaných služieb v rámci bežných prevádzkových podmienok, aj keď časť rizika zostáva na verejnom obstarávateľovi alebo obstarávateľovi. Uplatňovanie osobitných pravidiel upravujúcich udeľovanie koncesií by nebolo odôvodnené, ak by verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ oslobodil hospodársky subjekt od akejkoľvek prípadnej straty tým, že by mu zaručil minimálny príjem rovnaký alebo vyšší ako vynaložené investície a náklady, ktoré hospodársky subjekt musí vynaložiť v súvislosti s plnením zmluvy. Zároveň by sa malo spresniť, že určité dohody, za ktoré poskytuje odplatu výlučne verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ, by sa mali považovať za koncesie, ak návratnosť investícií a nákladov vynaložených prevádzkovateľom pri uskutočňovaní stavebných prác alebo poskytovaní služby závisí od skutočného dopytu po danej službe alebo majetku alebo od ich skutočnej ponuky.

(19)

Ak sa v odvetvovom nariadení odstraňuje riziko tým, že sa koncesionárovi zaručuje pokrytie investícií a nákladov vzniknutých pri plnení zmluvy, takáto zmluva by sa nemala považovať za koncesiu v zmysle tejto smernice. Skutočnosť, že riziko je od samého začiatku obmedzené, by nemalo brániť tomu, aby sa zákazka kvalifikovala ako koncesia. Môže to platiť napríklad v odvetviach s regulovanými sadzbami, alebo ak je prevádzkové riziko obmedzené zmluvnými dojednaniami, ktorými sa ustanovuje čiastočná kompenzácia vrátane kompenzácie v prípade skoršieho vypovedania koncesie z dôvodov, ktoré možno pripísať verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi alebo z dôvodov vyššej moci.

(20)

Prevádzkové riziko by malo vyplývať z faktorov, ktoré nie sú pod kontrolou zmluvných strán. Riziká, akými sú napríklad riziká spojené so zlým riadením, neplnením zmluvy zo strany hospodárskeho subjektu alebo súvisiace s vyššou mocou, nie sú na účely klasifikácie, či ide o koncesiu, rozhodujúce, keďže tieto riziká sú prítomné v každej zákazke bez ohľadu na to, či ide verejnú zákazku, alebo koncesiu. Prevádzkové riziko by sa malo chápať ako riziko vystavenia sa náladám trhu, pričom môže pozostávať z rizika na strane dopytu alebo rizika na strane ponuky alebo z obidvoch. Riziko na strane dopytu je nutné chápať ako riziko v oblasti skutočného dopytu po stavebných prácach alebo službách, ktoré sú predmetom zmluvy. Riziko na strane ponuky je potrebné chápať ako riziko v oblasti uskutočňovania stavebných prác alebo poskytovania služieb, ktoré sú predmetom zmluvy, najmä riziko, že poskytovanie služieb nebude zodpovedať dopytu. Na účely posúdenia prevádzkového rizika by sa konzistentným a jednotným spôsobom mala vziať do úvahy čistá súčasná hodnota všetkých investícií, nákladov a príjmov koncesionára.

(21)

Pojem „verejnoprávne inštitúcie“ bol opakovane preskúmaný v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Viacero spresnení má kľúčový význam pre úplné pochopenie tohto pojmu. Malo by sa preto spresniť, že inštitúcia, ktorá funguje v bežných trhových podmienkach, je zameraná na vytváranie zisku a znáša straty spojené s vykonávaním svojej činnosti, by sa nemala považovať za „verejnoprávnu inštitúciu“, keďže potreby vo všeobecnom záujme, na ktorých plnenie bola zriadená alebo ktorých plnením bola poverená, sa môžu považovať za potreby priemyselnej alebo komerčnej povahy. Podobne boli Súdnym dvorom preskúmané aj podmienky súvisiace s pôvodom financovania takéhoto orgánu, pričom sa spresnilo, že financovanie „z väčšej časti“ znamená viac ako polovicu a že takéto financovanie môže zahŕňať platby od používateľov, ktoré sa stanovia, vypočítajú a inkasujú v súlade s verejnoprávnymi pravidlami.

(22)

Je vhodné vymedziť „výlučné práva“ a „osobitné práva“, keďže tieto pojmy sú zásadné pre rozsah pôsobnosti tejto smernice a pojem obstarávatelia. Malo by sa spresniť, že subjekty, ktoré nie sú obstarávateľmi podľa článku 7 ods. 1 písm. a) a ani verejnými podnikmi, podliehajú ustanoveniam tejto smernice, len ak vykonávajú jednu zo zahrnutých činností na základe takýchto práv. Nebudú sa však považovať za obstarávateľov, ak sa takéto práva udelili na základe postupu založeného na objektívnych kritériách, najmä v súlade s právnymi predpismi Únie, a pre ktoré sa zaistilo primerané zverejnenie. Medzi tieto právne predpisy by mala patriť smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES (6), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES (7), smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES (8), smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES (9) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 (10). Malo by sa tiež spresniť, že tento zoznam právnych predpisov nie je úplný a že práva v akejkoľvek forme, ktoré sa udelili na základe iných postupov založených na objektívnych kritériách a pre ktoré sa zaistilo primerané zverejnenie, nie sú relevantné na účely určenia obstarávateľov, na ktorých sa vzťahuje táto smernica.

(23)

Táto smernica by sa mala uplatňovať len na koncesie, ktorých hodnota sa rovná alebo je vyššia ako určité finančné limity, ktoré by mali odrážať zreteľný cezhraničný záujem o koncesie hospodárskych subjektov nachádzajúcich sa v iných členských štátoch, než je členský štát verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa. Preto je potrebné stanoviť metódu výpočtu predpokladanej hodnoty koncesií a mali by sa identifikovať koncesie na stavebné práce a služby, keďže obe zmluvy často zahŕňajú prvky prác aj služieb. Výpočet by mal vychádzať z celkového obratu koncesionára súvisiaceho so stavebnými prácami a službami, ktoré sú predmetom koncesie, ktorý predpokladá verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ, okrem DPH, a to počas trvania zmluvy.

(24)

Na zabezpečenie skutočného otvorenia trhu a primeranej rovnováhy pri uplatňovaní pravidiel udeľovania koncesií v odvetviach energetiky, dopravy a poštových služieb je potrebné, aby subjekty, ktorých sa to týka, boli vymedzené inak, ako na základe svojho právneho postavenia. Malo by sa preto zabezpečiť, aby nebolo ohrozené rovnaké zaobchádzanie s obstarávateľmi, ktorí pôsobia vo verejnom sektore, a obstarávateľmi, ktorí pôsobia v súkromnom sektore. Taktiež je potrebné v súlade s článkom 345 ZFEÚ zaistiť, aby nebola dotknutá úprava vlastníckych vzťahov v členských štátoch. Z tohto dôvodu by sa na koncesie udelené subjektmi, ktoré vykonávajú jednu z uvedených činností, na účely vykonávania takých činností mali uplatňovať osobitné a jednotné pravidlá, a to bez ohľadu na to, či sú štátne, miestne alebo regionálne orgány, verejnoprávne inštitúcie, verejné podniky alebo iné subjekty využívajúce osobitné alebo výlučné práva. Subjekty, ktoré sú podľa vnútroštátneho práva zodpovedné za poskytovanie služieb súvisiacich s jednou z činností uvedených v prílohe II, by sa mali považovať za subjekty vykonávajúce také činnosti.

(25)

Malo by sa spresniť, že príslušná činnosť v oblasti letísk zahŕňa aj služby poskytované cestujúcim, ktoré prispievajú k hladkému fungovaniu letiskových zariadení a ktoré sa očakávajú od dobre fungujúceho, moderného letiska, ako sú maloobchodné služby, služby verejného stravovania a parkovacie služby.

(26)

Niektoré subjekty sú aktívne v oblasti výroby, prepravy alebo distribúcie tepla aj chladenia. Môže dôjsť k určitej neistote, pokiaľ ide o to, ktoré pravidlá sa uplatňujú v súvislosti s činnosťami týkajúcimi sa tepla alebo chladenia. Malo by sa preto spresniť, že preprava a/alebo distribúcia tepla je činnosťou, na ktorú sa vzťahuje príloha II, a teda subjekty, ktoré sú aktívne v odvetví vykurovania, podliehajú pravidlám tejto smernice uplatniteľným na obstarávateľov, pokiaľ sú ako také kvalifikované. Na druhej strane subjekty vykonávajúce činnosť v oblasti chladenia podliehajú pravidlám tejto smernice uplatniteľným na verejných obstarávateľov, pokiaľ sú ako také kvalifikované. Napokon by sa malo spresniť, že koncesie udeľované na plnenie zmlúv týkajúcich sa vykurovania a chladenia by sa mali preskúmať podľa ustanovení o zmluvách na vykonávanie viacerých činností, aby sa určilo, ktoré pravidlá, ak vôbec nejaké, budú upravovať ich udeľovanie.

(27)

Pred plánovaním akejkoľvek zmeny rozsahu pôsobnosti tejto smernice v prípade odvetvia chladenia by sa mala preskúmať situácia v tomto odvetví, aby sa získali dostatočné informácie, najmä pokiaľ ide o situáciu v oblasti hospodárskej súťaže, úroveň cezhraničného obstarávania a názory zainteresovaných strán. Vzhľadom na to, že uplatňovanie tejto smernice na toto odvetvie by mohlo mať významný vplyv v zmysle otvárania trhu, uvedené preskúmanie by sa malo vykonať pri posudzovaní vplyvu tejto smernice.

(28)

Malo by sa spresniť, že na účely bodov 1 a 2 prílohy II, pojem „zásobovanie“ zahŕňa výrobu/produkciu, veľkoobchodný a maloobchodný predaj. Výroba plynu vo forme ťažby však patrí do rozsahu pôsobnosti bodu 6 uvedenej prílohy.

(29)

Pri zmiešaných zákazkách by sa v prípade, ak jednotlivé časti, ktoré takúto zákazku tvoria, nie sú objektívne oddeliteľné, mali uplatniteľné pravidlá určiť so zreteľom na hlavný predmet zákazky. Malo by sa preto spresniť, ako by mali verejní obstarávatelia a obstarávatelia určiť, či sú jednotlivé časti oddeliteľné. Takéto spresnenie by malo vychádzať z príslušnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Určovanie oddeliteľnosti by sa malo vykonávať v každom jednotlivom prípade, ak vyjadrené alebo predpokladané zámery verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa považovať rôzne aspekty tvoriace zmiešanú zákazku za neoddeliteľné by nemali byť dostatočné, ale mali by sa doložiť objektívnymi dôkazmi, na základe ktorých by ich bolo možné odôvodniť a z ktorých by vyplývala potreba uzavrieť jednu zmluvu. Takáto odôvodnená potreba uzavrieť jednu zmluvu by mohla existovať napríklad v prípade výstavby jedinej budovy, ktorej jednu časť by mal využívať priamo dotknutý verejný obstarávateľ a ďalšia časť by sa mala využívať na základe koncesie, napríklad na účely poskytovania parkovania pre verejnosť. Malo by sa spresniť, že potreba uzavrieť jednu zmluvu môže vyplývať z dôvodov technickej aj ekonomickej povahy.

(30)

V prípade zmiešaných zákaziek, ktoré možno oddeliť, majú verejní obstarávatelia a obstarávatelia vždy možnosť zadať samostatné zákazky na samostatné časti zmiešanej zákazky, pričom v takom prípade by sa ustanovenia uplatniteľné na každú samostatnú časť mali stanoviť výlučne so zreteľom na charakteristické znaky tejto špecifickej zákazky. Na druhej strane, ak sa verejní obstarávatelia a obstarávatelia rozhodnú zahrnúť do obstarávania iné prvky, bez ohľadu na to, aká by bola hodnota týchto dodatočných prvkov a aký právny režim by sa na ne inak vzťahoval, mali by sa uviesť pravidlá uplatniteľné na takéto prípady. Osobitné ustanovenie by sa malo vypracovať pre na zmiešané zákazky zahŕňajúce obranné alebo bezpečnostné aspekty alebo niektoré časti, na ktoré sa nevzťahuje ZFEÚ.

(31)

Obstarávatelia môžu udeľovať koncesie na účely plnenia požiadaviek niekoľkých činností, na ktoré sa môžu vzťahovať rôzne právne režimy. Malo by sa spresniť, že na právny režim uplatniteľný na jednotlivú koncesiu, ktorá by mala zahŕňať niekoľko činností, by sa mali vzťahovať pravidlá uplatniteľné na činnosť, na ktorú je hlavne určená. Určenie činnosti, na ktorú je koncesia hlavne určená, môže vychádzať z analýzy požiadaviek, ktoré musí konkrétna koncesia spĺňať, ktorú vykoná obstarávateľ na účely stanovenia predpokladanej hodnoty koncesie a vypracovania súťažných podkladov ku koncesii. V niektorých prípadoch môže byť objektívne nemožné stanoviť, na ktorú činnosť je koncesia hlavne určená. Mali by sa uviesť pravidlá uplatniteľné v takýchto prípadoch.

(32)

V niektorých prípadoch môže byť daný verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ, ktorým je štátny, regionálny alebo miestny orgán alebo verejnoprávna inštitúcia, alebo dané združenie pozostávajúce z uvedených subjektov jediným zdrojom danej služby, v súvislosti s ktorou požíva výlučné právo podľa vnútroštátnych zákonov, iných právnych predpisov alebo uverejnených správnych opatrení, ktoré sú v súlade so ZFEÚ. Malo by sa spresniť, že v takých situáciách môže verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ uvedený v tomto odôvodnení alebo ich združenie udeliť koncesie takým orgánom bez toho, aby sa uplatnila táto smernica.

(33)

Z rozsahu pôsobnosti tejto smernice je vhodné vylúčiť aj určité koncesie na služby udelené hospodárskym subjektom, ak sa udeľujú na základe výlučného práva, ktoré tomuto subjektu priznávajú vnútroštátne zákony, iné právne predpisy alebo uverejnené správne opatrenia a ktoré bolo udelené v súlade so ZFEÚ a aktmi Únie, ktorými sa ustanovujú pravidlá prístupu na trh uplatniteľné na činnosti uvedené v prílohe II, keďže toto výlučné právo znemožňuje použitie súťažného postupu udeľovania. Odchylne a bez toho, aby boli dotknuté právne dôsledky všeobecného vylúčenia z rozsahu pôsobnosti tejto smernice, by sa na koncesie uvedené v článku 10 ods. 1 druhom pododseku mala vzťahovať povinnosť uverejniť oznámenie o udelení koncesie na účely zaistenia základnej transparentnosti, pokiaľ podmienky takejto transparentnosti nie sú stanovené v odvetvových právnych predpisoch. V záujme posilnenia transparentnosti by mal členský štát v prípade, ak hospodárskemu subjektu udeľuje výlučné právo na vykonávanie jednej z činností uvedených v prílohe II, o tom informovať Komisiu.

(34)

Na účely tejto smernice by sa pojmy „základné bezpečnostné záujmy“, „vojenské zariadenia“, „citlivé vybavenie“, „práce citlivého charakteru“ a „služby citlivého charakteru“ mali chápať v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES (11).

(35)

Touto smernicou by nemala byť dotknutá sloboda členských štátov, aby v súlade s právom Únie mohli vyberať metódy na organizovanie a kontrolu prevádzkovania hazardných hier a stávok, a to ani na základe udeľovania povolení. Z rozsahu pôsobnosti tejto smernice je vhodné vylúčiť koncesie, ktoré súvisia s prevádzkovaním lotérií a ktoré členské štáty udelili hospodárskemu subjektu na základe výlučného práva udeleného na základe postupu bez zverejnenia podľa uplatniteľných vnútroštátnych zákonov, iných právnych predpisov alebo uverejnených správnych opatrení v súlade so ZFEÚ. Takéto vylúčenie je opodstatnené udelením výlučného práva hospodárskemu subjektu, čím sa súťažný postup stáva neuplatniteľným, ako aj potrebou zachovať pre členské štáty možnosť regulovať na vnútroštátnej úrovni odvetvie hazardných hier so zreteľom na ich povinnosti týkajúce sa ochrany verejného a sociálneho poriadku.

(36)

Táto smernica by sa nemala uplatňovať na niektoré pohotovostné služby, ak ich poskytujú neziskové organizácie alebo združenia, keďže by bolo ťažké zachovať osobitnú povahu týchto organizácií v prípade, že poskytovatelia služieb by museli byť vybraní v súlade s postupmi stanovenými v tejto smernici. Toto vylúčenie by však nemalo presahovať prísne nevyhnutné hranice. Malo by sa preto výslovne stanoviť, že služby prepravy pacientov sanitárnymi vozidlami by sa nemali vylúčiť. V tejto súvislosti je ďalej nevyhnutné spresniť, že CPV skupina 601 „Služby pozemnej dopravy“ nezahŕňa služby sanitárnych vozidiel uvedené v CPV triede 8514. Malo by sa preto spresniť, že na služby, na ktoré sa vzťahuje kód CPV 85143000-3 a ktoré pozostávajú výlučne zo služieb prepravy pacientov sanitárnymi vozidlami, by sa mal vzťahovať osobitný režim stanovený pre sociálne a iné osobitné služby (ďalej len „zjednodušený režim“). V dôsledku toho by sa aj na zmiešané koncesie na poskytovanie služieb sanitárnych vozidiel mal všeobecne vzťahovať zjednodušený režim, ak je hodnota služieb prepravy pacientov sanitárnymi vozidlami vyššia ako hodnota iných záchranných služieb.

(37)

Je vhodné pripomenúť, že táto smernica sa uplatňuje len na verejných obstarávateľov a obstarávateľov členských štátov. V dôsledku toho sa na politické strany nevzťahujú jej ustanovenia, keďže nie sú verejnými obstarávateľmi ani obstarávateľmi. V niektorých členských štátoch však môžu niektoré politické strany spadať pod pojem „verejnoprávne inštitúcie“. Určité služby (ako tvorba (výroba) propagačných filmov a tvorba (výroba) propagačných záznamov) sú však tak neodmysliteľne spojené s politickými názormi poskytovateľa služieb, ak sú poskytované v súvislosti s volebnou kampaňou, že poskytovatelia služieb sa obvykle vyberajú spôsobom, ktorý nemožno upraviť pravidlami obstarávania. Napokon, je potrebné pripomenúť, že štatút a financovanie európskych politických strán a európskych politických nadácií podliehajú iným pravidlám, než sú pravidlá stanovené v tejto smernici.

(38)

Mnoho obstarávateľov je organizovaných ako hospodárska skupina, ktorá môže pozostávať zo súboru samostatných podnikov; každý z uvedených podnikov má často špecializovanú úlohu v celkovom kontexte hospodárskej skupiny. Je preto vhodné vylúčiť určité koncesie na služby a stavebné práce udelené pridruženému podniku, ktorých hlavnou činnosťou je poskytovanie takýchto služieb alebo stavebných prác skupine, ktorej je súčasťou, a nie ich ponúkanie na trhu. Taktiež je vhodné vylúčiť určité koncesie na služby a stavebné práce udelené obstarávateľom spoločnému podniku, ktorý vytvorilo niekoľko obstarávateľov na účely vykonávania činností, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, a ktorého súčasťou je tento obstarávateľ. Je však tiež vhodné zaistiť, aby toto vylúčenie nemalo za následok narušenie hospodárskej súťaže v prospech podnikov alebo spoločných podnikov, ktoré sú pridružené k obstarávateľom; je vhodné stanoviť primeraný súbor pravidiel, najmä pokiaľ ide o maximálne limity, v rámci ktorých podniky môžu získavať časť svojho obratu na trhu a pri prekročení ktorých by stratili možnosť, aby im boli udelené koncesie bez výziev na súťaž, o zloženie spoločných podnikov a stabilitu väzieb medzi týmito spoločnými podnikmi a obstarávateľmi, ktorí ich tvoria.

(39)

Podniky by sa mali považovať za pridružené, ak medzi obstarávateľom a príslušným podnikom existuje priamy alebo nepriamy dominantný vplyv alebo ak sú obaja pod dominantným vplyvom iného podniku; v tejto súvislosti by súkromná účasť sama o sebe nemala byť relevantná. Overenie skutočnosti, či je podnik pridružený k danému obstarávateľovi, by malo byť čo najľahšie. Preto – ako aj vzhľadom na to, že možná existencia takéhoto priameho alebo nepriameho dominantného vplyvu by už musela byť overená na účely rozhodnutia, či by sa ročná účtovná závierka dotknutých podnikov a subjektov mala konsolidovať – podniky by sa mali považovať za pridružené, keď je ich ročná účtovná závierka konsolidovaná. Pravidlá Únie týkajúce sa konsolidovaných účtovných závierok sa však v niektorých prípadoch neuplatňujú, napríklad v dôsledku veľkosti príslušných podnikov alebo nesplnenia určitých podmienok súvisiacich s ich právnou formou. V takých prípadoch, ak smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ (12) nie je uplatniteľná, bude nevyhnutné preskúmať, či existuje priamy alebo nepriamy dominantný vplyv s prihliadnutím na vlastníctvo, finančnú účasť alebo pravidlá, ktoré sa vzťahujú na tieto podniky.

(40)

Koncesie v odvetví vodného hospodárstva sú často predmetom osobitných a komplexných dojednaní, ktoré si vyžadujú zvláštnu pozornosť vzhľadom na význam vody ako verejného statku, ktorý predstavuje základnú hodnotu pre všetkých občanov Únie. Osobitné prvky týchto dojednaní opodstatňujú vylúčenia v oblasti vodného hospodárstva z rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Vylúčenie sa týka koncesií na stavebné práce a služby na poskytovanie alebo prevádzku pevných sietí určených na poskytovanie služby verejnosti v súvislosti s výrobou, prepravou a distribúciou pitnej vody alebo dodávaním pitnej vody do týchto sietí. Koncesie na likvidáciu a čistenia odpadových vôd, ako aj koncesie týkajúce sa projektov využívania vodnej energie, zavlažovania alebo odvodňovania pôdy (za predpokladu, že objem vody, ktorý sa má použiť na dodávanie pitnej vody, predstavuje viac ako 20 % celkového objemu vody, ktorá je k dispozícii na základe takýchto projektov alebo prostredníctvom zavlažovacích či odvodňovacích zariadení) by mali byť tiež vylúčené, ak sú spojené s vylúčenou činnosťou.

(41)

Táto smernica by sa nemala vzťahovať na koncesie udelené obstarávateľmi a určené na povolenie výkonu činnosti uvedenej v prílohe II, pokiaľ v členskom štáte, v ktorom sa táto činnosť vykonáva, je priamo vystavená hospodárskej súťaži na trhoch, ku ktorým nie je obmedzený prístup, ako je zistené základe postupu stanoveného na tento účel v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ (13). Preto je vhodné zachovať tento postup, ktorý je uplatniteľný na všetky odvetvia, alebo ich časti, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, čo umožní zohľadniť účinky súčasného alebo budúceho otvorenia sa hospodárskej súťaži. Takýmto postupom by sa mala príslušným subjektom poskytovať právna istota, ako aj vhodný rozhodovací proces zaisťujúci v krátkych lehotách jednotné uplatňovanie práva Únie v tejto oblasti. V záujme právnej istoty by sa malo spresniť, že všetky rozhodnutia prijaté pred nadobudnutím účinnosti tejto smernice na základe článku 30 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES (14) sa budú naďalej uplatňovať.

(42)

Táto smernica, keďže je určená členským štátom, sa nevzťahuje na udeľovanie koncesií, ktoré vykonávajú medzinárodné organizácie vo svojom vlastnom mene a na svoju vlastnú zodpovednosť. Je však potrebné spresniť, do akej miery by sa táto smernica mala uplatňovať na udeľovanie koncesií, na ktoré vzťahujú osobitné medzinárodné pravidlá.

(43)

Pri udeľovaní koncesií na určité audiovizuálne a rozhlasové mediálne služby poskytovateľmi mediálnych služieb by sa mali zohľadniť aspekty kultúrneho alebo sociálneho významu, v dôsledku čoho sa uplatňovanie pravidiel udeľovania koncesií stáva nevhodným. Z uvedených dôvodov sa preto mala urobiť výnimka v prípade koncesií na služby, ktoré udeľujú samotní poskytovatelia mediálnych služieb, na kúpu, vývoj, produkciu alebo koprodukciu predhotovených programov a iných prípravných služieb, ako sú napríklad služby súvisiace so scenármi alebo umeleckými výkonmi potrebnými na výrobu programu. Zároveň by sa malo spresniť, že toto vylúčenie by sa malo vzťahovať rovnako na vysielacie mediálne služby a na služby na požiadanie (nelineárne služby). Toto vylúčenie by sa však nemalo uplatňovať na technické zariadenie nevyhnutné na produkciu, koprodukciu a vysielanie takýchto programov.

(44)

Touto smernicou nie je dotknutá právomoc členských štátov zabezpečovať financovanie verejnoprávneho vysielania, pokiaľ je takéto financovanie poskytované vysielacím organizáciám na splnenie verejnoprávneho poslania tak, ako je zverené, vymedzené a organizované v každom členskom štáte v súlade s protokolom č. 29 o systéme verejnoprávneho vysielania v členských štátoch, ktorý je pripojený k ZFEÚ a Zmluve o EÚ.

(45)

Pokiaľ ide o otázku, do akej miery by sa na zmluvy uzavreté medzi subjektmi v rámci verejného sektora mali vzťahovať pravidlá o koncesiách, existuje značná právna neistota. Príslušná judikatúra Súdneho dvora Európskej únie sa v jednotlivých členských štátoch a dokonca aj medzi verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi vykladá rôzne. Z tohto dôvodu je nevyhnutné spresniť, v ktorých prípadoch nepodliehajú zmluvy uzavreté v rámci verejného sektora uplatňovaniu pravidiel ustanovených v tejto smernici. Toto spresnenie by sa malo riadiť zásadami stanovenými v príslušnej judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Samotná skutočnosť, že obe strany dohody sú samy orgánmi verejnej moci, nevylučuje ako taká uplatnenie pravidiel ustanovených v tejto smernici. Uplatňovanie pravidiel ustanovených v tejto smernici by však nemalo byť v rozpore so slobodným rozhodnutím orgánov verejnej moci plniť úlohy súvisiace s verejnou službou, ktorými sú poverené, prostredníctvom využívania vlastných zdrojov, čo zahŕňa možnosť spolupráce s inými orgánmi verejnej moci. Malo by sa zabezpečiť, aby žiadna spolupráca medzi orgánmi v rámci verejnej správy, ktorá bola vyňatá, neviedla k narušeniu hospodárskej súťaže vo vzťahu k súkromným hospodárskym subjektom, pokiaľ zvýhodňuje súkromného poskytovateľa služieb voči jeho konkurentom.

(46)

Na koncesie udelené kontrolovaným právnickým osobám by sa nemalo vzťahovať uplatňovanie postupov ustanovených v tejto smernici, ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ, ako sa uvádza v článku 7 ods. 1 písm. a), vykonáva nad dotknutou právnickou osobou kontrolu, ktorá je podobná kontrole, ktorú vykonáva nad svojimi vlastnými organizačnými zložkami, a to za predpokladu, že kontrolovaná právnická osoba vykonáva viac ako 80 % svojej činnosti pri plnení úloh, ktorými ju poveril kontrolujúci verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ alebo iné právnické osoby kontrolované týmto verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom, a to bez ohľadu na konečného prijímateľa plnenia zákazky. Táto výnimka by sa nemala vzťahovať na situácie, keď existuje priama účasť súkromného hospodárskeho subjektu na kapitáli kontrolovanej právnickej osoby, keďže za takých okolností by udelenie koncesie bez súťažného postupu poskytlo súkromnému hospodárskemu subjektu s kapitálovou účasťou v kontrolovanej právnickej osobe nenáležitú výhodu v porovnaní s jeho konkurentmi. Avšak vzhľadom na osobitné charakteristické znaky verejných orgánov s povinným členstvom, ako sú organizácie zodpovedné za riadenie alebo vykonávanie určitých verejných služieb, by sa tento postup nemal uplatňovať v prípadoch, keď je účasť konkrétnych súkromných hospodárskych subjektov na kapitáli kontrolovanej právnickej osoby povinná na základe vnútroštátnych právnych predpisov v súlade so zmluvami, a to za predpokladu, že z takejto účasti nevyplýva kontrolovanie ani blokovanie a ani rozhodný vplyv na rozhodnutia kontrolovanej právnickej osoby.

Ďalej by sa malo spresniť, že rozhodným prvkom je len priama súkromná účasť na kontrolovanej právnickej osobe. Preto ak v kontrolujúcom verejnom obstarávateľovi alebo obstarávateľovi alebo v kontrolujúcich verejných obstarávateľoch alebo obstarávateľoch existuje súkromná kapitálová účasť, nevylučuje to zadanie verejných zákaziek kontrolovanej právnickej osobe bez toho, aby sa uplatnili postupy ustanovené v tejto smernici, keďže takéto účasti nemajú nepriaznivý vplyv na hospodársku súťaž medzi súkromnými hospodárskymi subjektmi. Zároveň by sa malo spresniť, že verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia, ako sú verejnoprávne inštitúcie, ktorí môžu mať súkromnú kapitálovú účasť, by mali mať možnosť využiť výnimku pre horizontálnu spoluprácu. V dôsledku toho, ak sú splnené všetky ostatné podmienky týkajúce sa horizontálnej spolupráce, by sa výnimka súvisiaca s horizontálnou spoluprácou mala rozšíriť aj na takýchto verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov, ak je zmluva uzavretá výlučne medzi verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi.

(47)

Verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia, ako sa uvádza v článku 7 ods. 1 písm. a),by mali mať možnosť zvoliť si, že svoje verejné služby budú poskytovať spoločne na základe spolupráce a bez toho, aby boli povinní použiť akúkoľvek konkrétnu právnu formu. Takáto spolupráca sa môže týkať všetkých druhov činností súvisiacich s poskytovaním služieb a plnením povinností pridelených zúčastneným orgánom alebo prevzatých zúčastnenými orgánmi, ako sú napríklad povinné alebo dobrovoľné úlohy miestnych či regionálnych orgánov alebo služby prenesené na osobitné orgány na základe verejného práva. Služby poskytované jednotlivými zúčastnenými orgánmi alebo obstarávateľmi nemusia byť nevyhnutne identické, môžu byť aj doplnkové. Na zmluvy týkajúce sa spoločného poskytovania služieb by sa nemala vzťahovať táto smernica za predpokladu, že sú uzavreté výlučne medzi verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi, že uskutočňovanie tejto spolupráce sa riadi výlučne aspektmi súvisiacimi s verejným záujmom a že žiadny súkromný poskytovateľ služieb nebol zvýhodnený voči svojim konkurentom.

S cieľom splniť tieto podmienky by mala spolupráca vychádzať z koncepcie spolupráce. Takáto spolupráca si nevyžaduje, aby všetky zúčastnené orgány prevzali plnenie hlavných zmluvných povinností, pokiaľ existujú záväzky prispieť k poskytovaniu dotknutých verejných služieb na základe spolupráce. Okrem toho sa vykonávanie tejto spolupráce vrátane akýchkoľvek finančných prevodov medzi zúčastnenými verejnými obstarávateľmi by sa mala riadiť výlučne so zreteľom na verejný záujem.

(48)

Existujú určité prípady, v ktorých právny subjekt koná na základe príslušných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov ako nástroj alebo technická služba pre určených verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov a v ktorých má povinnosť vykonávať pokyny, ktoré mu títo verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia zadávajú, pričom nemá žiadny vplyv na odplatu za svoj výkon. Na takýto čisto administratívny vzťah by sa vzhľadom na jeho nezmluvnú povahu nemali vzťahovať postupy udeľovania koncesií.

(49)

Malo by sa spresniť, že pojem „hospodárske subjekty“ by sa mal vykladať široko, aby zahŕňal všetky osoby a/alebo subjekty, ktoré ponúkajú uskutočnenie stavebných prác, dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb na trhu, a to bez ohľadu na právnu formu, ktorú si zvolili pre svoje fungovanie. Preto by sa pojem hospodársky subjekt mal vzťahovať na všetky firmy, pobočky, dcérske spoločnosti, verejné obchodné spoločnosti, družstevné spoločenstvá, spoločnosti s ručením obmedzeným, univerzity, či už verejné alebo súkromné, a iné formy subjektov, a to za každých okolností bez ohľadu na to, či ide o „právnické osoby“.

(50)

S cieľom zaistiť primerané propagovanie koncesií na stavebné práce a služby, ktoré sa rovnajú určitému finančnému limitu alebo ho presahujú a ktoré udeľujú obstarávatelia a verejní obstarávatelia, by malo udeleniu týchto koncesií predchádzať povinné uverejnenie oznámenia o koncesii v Úradnom vestníku Európskej únie.

(51)

Vzhľadom na nepriaznivý vplyv na hospodársku súťaž by sa udelenie koncesií bez predchádzajúceho uverejnenia malo povoliť len vo veľmi výnimočných prípadoch. Táto výnimka by mala byť obmedzená na prípady, keď je od začiatku jasné, že uverejnenie by neprinieslo väčšiu hospodársku súťaž najmä preto, že z objektívneho hľadiska existuje len jeden hospodársky subjekt, ktorý môže túto koncesiu splniť. Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ by v súvislosti s budúcim postupom udelenia nemal vytvoriť situáciu, v ktorej je nemožné udeliť koncesiu akémukoľvek inému hospodárskemu subjektu. Okrem toho by sa mala dôkladne posúdiť dostupnosť vhodnej náhrady.

(52)

Dĺžka trvania koncesie by sa mala obmedziť, aby sa zabránilo uzavretiu trhu a obmedzeniu hospodárskej súťaže. Dlhotrvajúce koncesie navyše pravdepodobne povedú k uzavretiu trhu a môžu tým brániť voľnému pohybu služieb a slobode usadiť sa. Taká dĺžka však môže byť opodstatnená, ak je to nevyhnutné na to, aby sa koncesionárovi vrátili investície, ktoré sú plánované na vykonanie koncesie, a aby dosiahol výnos z investovaného kapitálu. Preto v prípade koncesií, ktoré trvajú dlhšie ako päť rokov, by sa mala dĺžka trvania obmedziť na dobu, v rámci ktorej by koncesionár mohol odôvodnene očakávať, že sa mu počas nej vrátia investície vynaložené na uskutočnenie stavebných prác a poskytnutie služieb spolu s výnosom z investovaného kapitálu obvyklým za bežných prevádzkových podmienok, a to pri zohľadnení osobitných zmluvných cieľov, ku ktorým sa koncesionár zaviazal, aby splnil požiadavky týkajúce sa napríklad kvality alebo ceny pre používateľov. Predpokladaná hodnota by mala byť platná v momente udelenia koncesie. Malo by byť možné zahŕňať pôvodné a ďalšie investície, ktoré sa považujú za nevyhnutné na plnenie koncesie, najmä výdavky na infraštruktúru, autorské práva, patenty, vybavenie, logistiku, prenájom, odbornú prípravu personálu a počiatočné výdavky. Pokiaľ nie je dĺžka trvania použitá ako kritérium na vyhodnotenie ponúk, mala by sa maximálna dĺžka trvania koncesie uviesť v súťažných podkladoch ku koncesii. Verejní obstarávatelia a obstarávatelia by mali mať vždy možnosť udeliť koncesiu na dobu kratšiu, ako je čas nevyhnutný na návratnosť investícií, za predpokladu, že súvisiaca kompenzácia neodstraňuje prevádzkové riziko.

(53)

Z plného uplatňovania tejto smernice je vhodné vylúčiť len tie služby, ktoré majú obmedzený cezhraničný rozmer, ako napríklad určité sociálne, zdravotnícke alebo vzdelávacie služby. Tieto služby sú poskytované v osobitnom kontexte, ktorý sa medzi jednotlivými členskými štátmi značne líši z dôvodu odlišných kultúrnych tradícií. V prípade týchto služieb by sa mal preto pre koncesie vytvoriť osobitný režim, v ktorom sa zohľadní skutočnosť, že ide o novú reguláciu. Povinnosť uverejniť predbežné oznámenie a oznámenie o udelení koncesie v prípade každej koncesie, ktorej hodnota sa rovná alebo je vyššia než finančný limit stanovený v tejto smernici, je vhodný spôsob poskytnutia informácií potenciálnym uchádzačom o obchodných príležitostiach, ako aj poskytnutia informácií všetkým zainteresovaným stranám o počte a typoch zadaných zákaziek. Okrem toho by členské štáty mali zaviesť primerané opatrenia s odkazom na udeľovanie koncesií na tieto služby s cieľom zaistiť súlad so zásadami transparentnosti a rovnakého zaobchádzania s hospodárskymi subjektmi a zároveň umožniť verejným obstarávateľom a obstarávateľom, aby zohľadnili osobitosti dotknutých služieb. Členské štáty by mali zaistiť, aby verejní obstarávatelia a obstarávatelia mohli zohľadniť potrebu zaistiť inováciu a v súlade s článkom 14 ZFEÚ a protokolom 26 vysokú úroveň kvality, bezpečnosti a dostupnosti, rovnaké zaobchádzanie a podporu univerzálneho prístupu a práv používateľov.

(54)

Vzhľadom na význam kultúrneho kontextu a citlivý charakter týchto služieb by členské štáty mali mať rozsiahlu slobodu pri rozhodovaní o organizovaní výberu poskytovateľov služieb spôsobom, ktorý považujú za najvhodnejší. Táto smernica nebráni členským štátom uplatňovať osobitné kritériá kvality pri výbere poskytovateľov služieb, ako sú kritériá stanovené v dobrovoľnom Európskom rámci kvality pre sociálne služby Výboru Európskej únie pre sociálnu ochranu. Členské štáty a/alebo verejné orgány môžu tieto služby poskytovať samy alebo organizovať sociálne služby spôsobom, ktorý nebude zahŕňať uzatváranie koncesií, napríklad len prostredníctvom financovania takýchto služieb alebo udeľovaním licencií či povolení všetkým hospodárskym subjektom, ktoré spĺňajú podmienky stanovené vopred verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom bez akýchkoľvek obmedzení alebo kvót, a to za predpokladu, že takéto systémy zabezpečia dostatočnú propagáciu a budú v súlade so zásadami transparentnosti a nediskriminácie.

(55)

S ohľadom na primerané zahrnutie environmentálnych, sociálnych a pracovných požiadaviek do postupov udeľovania koncesií je osobitne dôležité, aby členské štáty a verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia prijímali príslušné opatrenia s cieľom zabezpečiť dodržiavanie povinností v oblasti environmentálneho, sociálneho a pracovného práva, ktoré sa uplatňujú tam, kde sa vykonávajú práce alebo poskytujú služby, a vyplývajú zo zákonov, právnych predpisov alebo správnych opatrení na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni Únie, ako aj z kolektívnych zmlúv, a to za predpokladu, že takéto pravidlá a ich uplatňovanie sú v súlade s právom Únie. Rovnako by sa počas plnenia koncesie mali uplatňovať povinnosti vyplývajúce z medzinárodných dohôd ratifikovaných všetkými členskými štátmi a uvedených v tejto smernici. To by však v žiadnom prípade nemalo brániť v uplatňovaní podmienok zamestnávania, ktoré sú pre zamestnancov priaznivejšie. Relevantné opatrenia by sa mali uplatňovať v súlade so základnými zásadami práva Únie, najmä so zreteľom na zabezpečenie rovnakého zaobchádzania. Takéto relevantné opatrenia by sa mali uplatňovať v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES (15) a zároveň tak, aby sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie a aby sa priamo či nepriamo nediskriminovali hospodárske subjekty ani pracovníci z iných členských štátov.

(56)

Služby by sa mali považovať za poskytované na mieste, na ktorom sa vykonávajú charakteristické plnenia. Ak sa služby poskytujú na diaľku, napríklad služby poskytované asistenčnými strediskami, mali by sa uvedené služby považovať za poskytované na mieste, kde sa služby vykonávajú, bez ohľadu na miesta a členské štáty, do ktorých sú služby nasmerované.

(57)

Príslušné povinnosti by sa mohli odzrkadliť v ustanoveniach o koncesiách. Malo by byť tiež možné zahrnúť do koncesií ustanovenia zabezpečujúce súlad s kolektívnymi zmluvami v súlade s právom Únie. Nesúlad s relevantnými povinnosťami by sa mohol považovať za závažné pochybenie zo strany príslušného hospodárskeho subjektu, ktoré by mohlo mať za následok vylúčenie tohto hospodárskeho subjektu z postupu udeľovania koncesie.

(58)

Kontrola dodržiavania ustanovení environmentálneho, sociálneho a pracovného práva by sa mala vykonávať v príslušných etapách postupu udeľovania koncesie pri uplatňovaní všeobecných zásad upravujúcich výber účastníkov a udeľovanie koncesií a pri uplatňovaní kritérií vylúčenia.

(59)

Žiadne ustanovenie tejto smernice by nemalo brániť uloženiu alebo presadzovaniu opatrení potrebných na ochranu verejného poriadku, verejnej morálky, verejnej bezpečnosti, zdravia, života ľudí a zvierat, ochranu rastlín alebo iných environmentálnych opatrení, najmä s ohľadom na trvalo udržateľný rozvoj, za predpokladu, že tieto opatrenia sú v súlade so ZFEÚ.

(60)

S cieľom zabezpečiť dôvernosť počas postupu by verejní obstarávatelia a obstarávatelia, ako aj hospodárske subjekty nemali zverejniť informácie, ktoré sa označili za dôverné. Nedodržanie tejto povinnosti by malo viesť k uplatneniu primeraných sankcií, ako a ak sú ustanovené podľa občianskeho alebo správneho práva členských štátov.

(61)

S cieľom bojovať proti podvodom, uprednostňovaniu a korupcii, ako aj predchádzať konfliktom záujmov, by členské štáty mali prijať vhodné opatrenia na zabezpečenie transparentnosti postupu udeľovania koncesií a rovnakého zaobchádzania so všetkými záujemcami a uchádzačmi. Takéto opatrenia by mali byť zamerané najmä na odstránenia konfliktov záujmov a iných závažných nezrovnalostí.

(62)

S cieľom umožniť všetkým zainteresovaným subjektom predložiť žiadosti a ponuky, verejní obstarávatelia a obstarávatelia by mali mať povinnosť rešpektovať minimálnu lehotu na prijatie takých žiadostí a ponúk.

(63)

Výber proporcionálnych, nediskriminačných a spravodlivých podmienok účasti a ich uplatňovanie na hospodárske subjekty má zásadný význam pre zabezpečenie skutočného prístupu týchto subjektov k hospodárskym príležitostiam spojeným s koncesiami. Najmä možnosť záujemcu spoľahnúť sa na kapacity iných subjektov môže rozhodnúť o umožnení účasti MSP. Preto je náležité stanoviť, že by sa podmienky účasti mali vzťahovať výhradne na odbornú a technickú spôsobilosť a finančné a ekonomické postavenie subjektov a mali by byť naviazané na predmet zmluvy, uverejnené v oznámení o koncesii, pričom nemôžu zabrániť hospodárskemu subjektu, okrem výnimočných okolností, využiť kapacity iných subjektov, bez ohľadu na právnu povahu jeho vzťahov k týmto subjektom, ak tieto subjekty preukážu verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi, že budú mať k dispozícii potrebné zdroje.

(64)

S ohľadom na lepšie začlenenie sociálnych a environmentálnych aspektov do postupov udeľovania koncesií by verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia mali mať možnosť okrem toho používať kritériá na vyhodnotenie ponúk alebo podmienky plnenia koncesie týkajúce sa stavebných prác alebo služieb, ktoré sa majú poskytnúť na základe koncesie, v akejkoľvek súvislosti a v akejkoľvek fáze ich životného cyklu od ťažby surovín pre produkt po fázu likvidácie produktu vrátane faktorov súvisiacich s konkrétnym procesom produkcie, poskytovania týchto prác alebo služieb, alebo obchodovania s týmito prácami a službami, alebo súvisiacich s konkrétnym procesom počas neskoršej fázy ich životného cyklu, a to aj vtedy, keď takéto faktory nie sú súčasťou ich hmotnej podstaty. Kritériami a podmienkami odkazujúcimi na takýto proces produkcie alebo poskytovania je napríklad to, aby sa služby, ktoré sú predmetom koncesie, poskytovali s použitím energeticky efektívnych strojov. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie to zahŕňa aj kritériá na vyhodnotenie ponúk alebo podmienky plnenia koncesie súvisiace s používaním výrobkov, ktoré sú predmetom spravodlivého obchodu, počas plnenia koncesie, ktorá sa má udeliť. Kritériá a podmienky súvisiace s obchodovaním a jeho podmienkami sa môžu týkať napríklad skutočnosti, že dotknutý produkt pochádza zo spravodlivého obchodovania vrátane požiadavky na zaplatenie minimálnej ceny a cenovej prémie subdodávateľom. Podmienky plnenia koncesie týkajúce sa environmentálnych aspektov môžu zahŕňať napríklad minimalizáciu odpadu alebo efektívne využívanie zdrojov.

(65)

Kritériá na vyhodnotenia ponúk alebo podmienky plnenia koncesie týkajúce sa sociálnych aspektov výrobného procesu by sa mali uplatňovať v súlade so smernicou 96/71/ES v zmysle jej výkladu Súdnym dvorom Európskej únie, a nemali by sa vyberať ani uplatňovať tak, aby priamo alebo nepriamo diskriminovali hospodárske subjekty z iných členských štátov alebo z tretích krajín, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody Svetovej obchodnej organizácie o vládnom obstarávaní (ďalej len „GPA“) alebo dohôd o voľnom obchode, ktorých je Únia zmluvnou stranou. Požiadavky týkajúce sa základných pracovných podmienok, ktoré upravuje smernica 96/71/ES, ako napríklad minimálnych mzdových taríf, by preto mali zostať na úrovni stanovenej vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo kolektívnymi zmluvami uplatňovanými v súlade s právom Únie v kontexte uvedenej smernice. Podmienky plnenia koncesie môžu byť zamerané aj v prospech vykonávania opatrení na podporu rovnosti žien a mužov v práci, zvýšenej účasti žien na trhu práce a zosúladenia pracovného a súkromného života, ochrany životného prostredia alebo dobrých životných podmienok zvierat a na prijímanie väčšieho počtu znevýhodnených osôb, než vyžadujú vnútroštátne právne predpisy, aby sa dosiahol vecný súlad so základnými dohovormi Medzinárodnej organizácie práce (MOP).

(66)

Opatrenia zamerané na ochranu zdravia zamestnancov zapojených do procesu plnenia koncesie, zvýhodnenie sociálnej integrácie znevýhodnených osôb alebo členov zraniteľných skupín v rámci osôb určených na plnenie koncesie alebo odborná príprava zameraná na získanie zručností potrebných z hľadiska príslušnej koncesie môžu byť tiež predmetom kritérií na vyhodnotenie ponúk alebo podmienok plnenia koncesie za predpokladu, že súvisia so stavebnými prácami alebo službami, ktoré sa majú uskutočniť alebo poskytnúť v rámci koncesie. Takéto kritériá alebo podmienky sa môžu okrem iného týkať napríklad zamestnávania dlhodobo nezamestnaných osôb, zavedenia opatrení na odbornú prípravu nezamestnaných osôb alebo mladých ľudí počas plnenia koncesie, ktorá sa má udeliť. Verejní obstarávatelia môžu v technických špecifikáciách stanoviť také sociálne požiadavky, ktoré priamo charakterizujú daný produkt alebo službu, ako napríklad prístupnosť pre osoby s postihnutím alebo riešenia vhodné pre všetkých používateľov.

(67)

Technické a funkčné požiadavky vypracované verejnými obstarávateľmi a obstarávateľmi musia umožňovať, aby sa udeľovanie koncesií otvorilo hospodárskej súťaži. Týmito požiadavkami by sa mali vymedziť charakteristické znaky vyžadované v súvislosti so stavebnými prácami a/alebo službami, na ktoré sa vzťahuje koncesia, a môžu odzrkadľovať konkrétny proces produkcie alebo poskytovania požadovaných stavebných prác alebo služieb, za predpokladu, že súvisia s predmetom koncesie a sú primerané jej hodnote a cieľom. Konkrétny proces produkcie môže zahŕňať požiadavky týkajúce sa prístupnosti pre osoby s postihnutím alebo úrovne environmentálneho plnenia. Tieto technické a funkčné požiadavky by sa mali zahrnúť do súťažných podkladov ku koncesii a mali by byť v súlade so zásadami rovnakého zaobchádzania a transparentnosti. Mali by sa formulovať tak, aby sa zabránilo umelému zúženiu hospodárskej súťaže, najmä na základe požiadaviek, ktoré zvýhodňujú konkrétny hospodársky subjekt tým, že sa do nich budú premietať kľúčové charakteristické znaky tovaru, služieb alebo stavebných prác, ktoré tento hospodársky subjekt zvyčajne ponúka. Verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia by v každom prípade mali posúdiť ponuky pozostávajúce zo stavebných prác a/alebo služieb, vrátane s nimi súvisiacich dodaní tovaru, ktoré rovnocenným spôsobom spĺňajú požadované charakteristické znaky.

(68)

Koncesie sú obvykle dlhodobé, komplexné dojednania, v prípade ktorých koncesionár na seba preberá zodpovednosť a riziká, ktoré tradične nesú verejní obstarávatelia a obstarávatelia a ktoré zvyčajne patria do ich oblasti pôsobnosti. Z uvedeného dôvodu, s výhradou dodržiavania súladu s touto smernicou a zásadami transparentnosti a rovnakého zaobchádzania, by sa verejným obstarávateľom a obstarávateľom mala poskytnúť značná flexibilita pri stanovení a organizácii postupu vedúceho k výberu koncesionára. V záujme zabezpečenia rovnakého zaobchádzania a transparentnosti počas celého postupu udeľovania je však vhodné, aby sa v súvislosti s postupom udeľovania ustanovili základné záruky vrátane informácií o povahe a rozsahu pôsobnosti koncesie, obmedzenia počtu záujemcov, šírenia informácií záujemcom a uchádzačom a dostupnosti vhodných záznamov. Takisto je nevyhnutné ustanoviť, že sa nemožno odchýliť od pôvodných podmienok oznámenia o koncesii, aby sa zabránilo nespravodlivému zaobchádzaniu s niektorým z potenciálnych záujemcov.

(69)

Koncesie by sa nemali udeľovať hospodárskym subjektom, ktoré boli účastníkmi zločineckej organizácie alebo ktoré boli uznané vinnými z korupcie, podvodu na úkor finančných záujmov Únie, teroristických trestných činov, z prania špinavých peňazí, financovania terorizmu alebo obchodovania s ľuďmi. Členské štáty by však mali mať možnosť ustanoviť vo výnimočných situáciách výnimku z tohto povinného vylúčenia, ak je zadanie zákazky nevyhnutné v dôsledku nadradených požiadaviek vo všeobecnom záujme. Neplatenie daní alebo príspevkov na sociálne zabezpečenie by sa takisto malo sankcionovať povinným vylúčením na úrovni Únie.

(70)

Okrem toho by verejní obstarávatelia a obstarávatelia mali mať možnosť vylúčiť hospodárske subjekty, ktoré sa ukázali ako nespoľahlivé, napríklad v dôsledku závažného alebo opakovaného porušenia environmentálnych alebo sociálnych záväzkov vrátane pravidiel týkajúcich sa prístupnosti pre osoby s postihnutím alebo iných foriem závažného odborného pochybenia, ako sú porušenia pravidiel hospodárskej súťaže alebo práv duševného vlastníctva. Malo by sa spresniť, že závažné odborné pochybenie môže spôsobiť pochybnosti o bezúhonnosti hospodárskeho subjektu a tak zapríčiniť, že hospodársky subjekt nie je vhodný na to, aby sa mu udelila koncesia, bez ohľadu na to, či by hospodársky subjekt inak mal technickú a ekonomickú kapacitu na plnenie koncesie. S vedomím, že verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ je zodpovedný za dôsledky svojich možných chybných rozhodnutí, by verejní obstarávatelia a obstarávatelia mali mať naďalej tiež možnosť dospieť k záveru, že došlo k závažnému odbornému pochybeniu, ak pred prijatím konečného a záväzného rozhodnutia o existencii dôvodov na povinné vylúčenie môžu akýmikoľvek vhodnými prostriedkami preukázať, že hospodársky subjekt porušil svoje povinnosti vrátane povinností týkajúcich sa platenia daní alebo príspevkov na sociálne zabezpečenie, ak sa vo vnútroštátnom práve nestanovuje inak. Verejní obstarávatelia a obstarávatelia by takisto mali mať možnosť vylúčiť záujemcov alebo uchádzačov, ktorých plnenie v predchádzajúcich koncesiách alebo iných zmluvách s verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi bolo poznačené veľkými nedostatkami, pokiaľ ide o podstatné požiadavky, napríklad nedodaním alebo neplnením, významnými nedostatkami týkajúcimi sa dodaných výrobkov alebo poskytnutých služieb, v dôsledku ktorých boli nepoužiteľné na zamýšľaný účel, alebo nesprávnym konaním, ktoré vyvoláva vážne pochybnosti, pokiaľ ide o spoľahlivosť tohto hospodárskeho subjektu. Vo vnútroštátnych právnych predpisoch by sa malo ustanoviť maximálne trvanie takýchto vylúčení.

(71)

Malo by sa však prihliadať na to, že hospodárske subjekty môžu prijať opatrenia na zaistenie súladu zamerané na nápravu dôsledkov akýchkoľvek trestných činov alebo pochybenia a na účinné predchádzanie ďalším prípadom nesprávneho konania. Medzi tieto opatrenia môžu patriť najmä personálne a organizačné opatrenia, ako je prerušenie všetkých prepojení na osoby alebo organizácie zapojené do nesprávneho konania, vhodné opatrenia na reorganizáciu personálu, realizácia systémov hlásení a kontroly, vytvorenie štruktúry interného auditu na sledovanie súladu a prijatie interných pravidiel zodpovednosti a náhrady. Ak takéto opatrenia poskytujú dostatočné záruky, príslušný hospodársky subjekt by už nemal byť vylúčený len na základe týchto dôvodov. Hospodárske subjekty by mali mať možnosť požadovať, aby sa preskúmali opatrenia zamerané na dosiahnutie súladu, ktoré boli prijaté so zreteľom na možné pripustenie do postupu udeľovania koncesie. Malo by sa však ponechať na členské štáty, aby určili presné procesné a vecné podmienky uplatniteľné v takýchto prípadoch. Mali by mať najmä voľnosť rozhodnúť, či povolia jednotlivým verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom, aby vykonali príslušné posúdenia alebo uvedenou úlohou poverili iné orgány na ústrednej alebo decentralizovanej úrovni.

(72)

Je dôležité, aby sa dodržiavanie uplatniteľných povinností v oblasti environmentálneho, sociálneho a pracovného práva stanovených v práve Únie, vnútroštátnom práve, kolektívnych zmluvách alebo ustanoveniach medzinárodného environmentálneho, sociálneho a pracovného práva uvedených v tejto smernici zo strany subdodávateľov za predpokladu, že takéto pravidlá a ich uplatňovanie sú v súlade s právom Únie, zabezpečovalo prostredníctvom vhodných opatrení príslušných vnútroštátnych orgánov v rámci ich zodpovednosti a pôsobnosti, ako sú inšpektoráty práce alebo agentúry na ochranu životného prostredia. Zároveň je nevyhnutné zabezpečiť určitú transparentnosť v subdodávateľskom reťazci, keďže to verejným obstarávateľom a obstarávateľom poskytuje informácie o tom, kto je prítomný na stavenisku, na ktorom sa pre nich vykonávajú stavebné práce, alebo o tom, ktoré podniky poskytujú služby v budovách, infraštruktúrach alebo oblastiach ako sú radnice, mestské školy, športové zariadenia, prístavy alebo diaľnice, za ktoré sú verejní obstarávatelia zodpovední alebo nad ktorými vykonávajú dohľad. Malo by sa spresniť, že povinnosť poskytnúť požadované informácie v každom prípade nesie koncesionár, a to na základe osobitných ustanovení, ktoré by každý verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ musel zahrnúť do všetkých postupov udeľovania, alebo na základe povinností, ktoré by členské štáty uložili koncesionárovi prostredníctvom všeobecne uplatniteľných právnych ustanovení.

Malo by sa tiež spresniť, že podmienky týkajúce sa vynucovania dodržiavania uplatniteľných povinností v oblasti environmentálneho, sociálneho a pracovného práva ustanovených v práve Únie, vnútroštátnom práve, kolektívnych zmluvách alebo ustanoveniach medzinárodného environmentálneho, sociálneho a pracovného práva uvedených v tejto smernici, za predpokladu, že takéto pravidlá a ich uplatňovanie sú v súlade s právom Únie, by sa mali uplatňovať vždy, keď sa vo vnútroštátnom práve členského štátu ustanovuje mechanizmus spoločnej zodpovednosti subdodávateľov a koncesionára. Okrem toho by sa malo výslovne uviesť, že členské štáty by mali mať možnosť ísť nad rámec týchto opatrení, napríklad tak, že rozšíria povinnosti týkajúce sa transparentnosti alebo umožnia verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom overiť alebo od nich budú vyžadovať, aby overili, že subdodávatelia nie sú v žiadnej zo situácii, v ktorej by bolo vylúčenie hospodárskych subjektov oprávnené. Ak sa takéto opatrenia uplatňujú na subdodávateľov, mal by sa zabezpečiť súlad s ustanoveniami uplatniteľnými na koncesionárov, aby na existenciu dôvodov povinného vylúčenia nadväzovala požiadavka, aby koncesionár nahradil dotknutého subdodávateľa. Ak z takéhoto overenia vyplýva existencia dôvodov nepovinného vylúčenia, malo by sa spresniť, že verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia môžu požadovať nahradenie. Zároveň by sa však malo výslovne stanoviť, že verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia môžu byť povinní požadovať nahradenie dotknutého subdodávateľa, ak by v takých prípadoch bolo vylúčenie koncesionára povinné. Malo by sa tiež výslovne stanoviť, že členské štáty môžu vo vnútroštátnych predpisoch ustanoviť prísnejšie pravidlá.

(73)

Verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia by mali hodnotiť ponuky na základe jedného alebo viacerých kritérií na vyhodnotenie ponúk. S cieľom zaistiť transparentnosť a rovnaké zaobchádzanie by kritériá na udelenie koncesie mali vždy spĺňať určité všeobecné normy. V týchto normách sa môže odkazovať na faktory, ktoré nie sú čisto ekonomické, ale ovplyvňujú hodnotu ponuky z pohľadu verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa a umožňujú verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi určiť celkovú ekonomickú výhodu. Tieto kritéria by mali byť všetkým potenciálnym uchádzačom alebo záujemcom sprístupnené vopred, mali by súvisieť s predmetom zákazky a nemali by verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi ponechávať neobmedzenú voľnosť výberu. Mali by umožniť účinnú hospodársku súťaž a byť sprevádzané požiadavkami, ktoré umožňujú účinné overenie informácií, ktoré uchádzači poskytli. Malo by byť možné zahŕňať medzi kritériá na vyhodnotenie ponúk okrem iného environmentálne a sociálne kritériá alebo kritériá súvisiace s inováciou. Verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia by mali zároveň uviesť kritériá na vyhodnotenie ponúk v zostupnom poradí významnosti, aby zabezpečili rovnaké zaobchádzanie s potenciálnymi uchádzačmi tým, že im umožnia oboznámiť sa so všetkými prvkami, ktoré by mali zohľadniť pri vypracúvaní svojich ponúk.

Vo výnimočných prípadoch, ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ dostane ponuku, v ktorej sa navrhuje inovačné riešenie s výnimočnou úrovňou funkčného plnenia, ktoré obozretný verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ nemohol predvídať, verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ by mal mať výnimočne možnosť zmeniť poradie dôležitosti kritérií na vyhodnotenie ponúk, aby zohľadnil nové možnosti vyplývajúce z tohto inovačného riešenia, za predpokladu, že táto zmena poradia zabezpečí rovnaké zaobchádzanie so všetkými skutočnými aj potenciálnymi uchádzačmi vydaním novej výzvy na predloženie ponúk, alebo prípadne uverejnením nového oznámenia o koncesii.

(74)

Elektronické informačné a komunikačné prostriedky môžu značne zjednodušiť uverejňovanie koncesií a zvýšiť efektívnosť, rýchlosť a transparentnosť postupov udeľovania koncesií. Mohli by sa stať štandardným prostriedkom komunikácie a výmeny informácií v postupoch udeľovania koncesií, keďže vo veľkej miere rozširujú možnosti účasti hospodárskych subjektov na postupoch udeľovania koncesií na celom vnútornom trhu.

(75)

Koncesie zvyčajne zahŕňajú dlhodobé a komplexné technické a finančné opatrenia, ktoré často podliehajú meniacim sa okolnostiam. Preto je potrebné spresniť podmienky, za ktorých si úprava koncesie počas jej plnenia vyžaduje nový postup udeľovania koncesie, a to po zohľadnení príslušnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Nový postup udeľovania koncesie sa vyžaduje v prípade podstatných zmien pôvodnej koncesie, najmä rozsahu a obsahu vzájomných práv a povinností zmluvných strán vrátane rozdelenia práv duševného vlastníctva. Takéto zmeny preukazujú zámer zmluvných strán opätovne prerokovať základné podmienky koncesie. Je tomu tak najmä v prípade, ak by zmenené podmienky mali vplyv na výsledok postupu, keby boli súčasťou pôvodného postupu. Úpravy koncesie, ktorých dôsledkom je malá zmena hodnoty zákazky do určitej úrovne hodnoty, by mali byť vždy možné bez toho, aby bolo potrebné vykonať nový postup udeľovania koncesie. Na tento účel a s cieľom zabezpečiť právnu istotu by sa v tejto smernici mali stanoviť finančné limity „de minimis“, pod ktorých úrovňou sa nový postup udeľovania nevyžaduje. Úpravy koncesie nad tieto finančné limity by mali byť možné bez toho, aby bolo potrebné vykonať nový postup udeľovania koncesie, pokiaľ takéto úpravy spĺňajú určité podmienky. Môže to byť napríklad prípad úprav, ktoré sa stali nevyhnutnými na základe potreby vyhovieť žiadostiam verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov, a to so zreteľom na požiadavky bezpečnosti a pri zohľadnení osobitostí takýchto činností, ako sú napríklad prevádzkovanie horských športových a turistických zariadení, v prípade ktorých sa právne predpisy môžu vyvinúť tak, že zohľadňujú súvisiace riziká, pokiaľ takéto úpravy spĺňajú príslušné podmienky stanovené v tejto smernici.

(76)

Verejní obstarávatelia a obstarávatelia môžu čeliť vonkajším okolnostiam, ktoré pri udeľovaní koncesie nemôžu predvídať, najmä keď sa koncesia plní počas dlhého obdobia. V týchto prípadoch je potrebná určitá úroveň flexibility na prispôsobenie koncesie týmto okolnostiam bez nového postupu udeľovania. Pojem nepredvídateľné okolnosti znamená okolnosti, ktoré nebolo možné predvídať napriek primerane dôkladnej príprave pôvodného udelenia verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom so zreteľom na dostupné prostriedky, povahu a vlastnosti konkrétneho projektu, osvedčené postupy v danej oblasti a potrebu zabezpečiť zodpovedajúci vzťah medzi prostriedkami vynaloženými pri príprave udeľovania a jeho predpokladanou hodnotou. Neplatí to však v prípadoch, keď úprava vedie k zmene celkovej povahy koncesie, napríklad tým, že nahradí stavebné práce, ktoré sa majú uskutočniť, alebo služby, ktoré sa majú poskytnúť, niečím odlišným alebo zásadne zmení druh koncesie, pretože v takejto situácii možno predpokladať hypotetický vplyv na výsledok. V prípade koncesií udeľovaných na účely vykonávania iných činností ako sú činnosti uvedené v prílohe II, akékoľvek zvýšenie hodnoty, ktoré si nevyžaduje nový postup udeľovania, nesmie byť vyššie ako 50 % hodnoty pôvodnej koncesie. Ak sa vykoná niekoľko úprav nasledujúcich po sebe, uvedené obmedzenie by sa malo uplatňovať na hodnotu každej úpravy. Účelom takýchto úprav nasledujúcich po sebe by nemalo byť obchádzanie tejto smernice.

(77)

V súlade so zásadami rovnakého zaobchádzania a transparentnosti by úspešný uchádzač nemal, napríklad ak je koncesia vypovedaná v dôsledku nedostatkov v plnení, byť nahradený iným hospodárskym subjektom bez opätovného otvorenia koncesie hospodárskej súťaži. Úspešnému uchádzačovi plniacemu koncesiu by však mal byť umožnené, najmä ak bola koncesia udelená skupine hospodárskych subjektov, počas plnenia koncesie prejsť určitými štrukturálnymi zmenami, ako sú čisto vnútorné reorganizácie, prevzatia, zlúčenia a splynutia alebo konkurzu. Takéto štrukturálne zmeny by si nemali automaticky vyžadovať nové postupy udeľovania pre koncesie, ktoré plní tento uchádzač.

(78)

Verejní obstarávatelia a obstarávatelia by mali mať možnosť ustanoviť úpravy koncesie prostredníctvom doložiek o preskúmaní alebo opčných doložiek, ale takéto doložky by im nemali umožňovať neobmedzenú mieru voľného rozhodovania. V tejto smernici by sa preto malo ustanoviť, do akej miery možno v pôvodnej koncesii vykonávať úpravy. Preto by sa malo spresniť, že v dostatočne jasne vypracovaných doložkách o preskúmaní alebo opciách sa môže stanoviť napríklad cenová indexácia alebo zabezpečiť, aby napríklad komunikačné zariadenie, ktoré sa má dodať za určitý čas, bolo naďalej vyhovujúce, a to aj v prípade zmien komunikačných protokolov alebo iných technologických zmien. V rámci dostatočne jasných doložiek by tiež malo byť možné ustanoviť úpravy zákazky nevyhnutné v dôsledku technických ťažkostí, ktoré vznikli počas prevádzky alebo údržby. Malo by sa tiež pripomenúť, že koncesie by mohli zahŕňať napríklad bežnú údržbu, ako aj upravovať mimoriadne údržbárske zásahy, ktoré by mohli byť potrebné s cieľom zabezpečiť kontinuitu verejnej služby.

(79)

Verejní obstarávatelia a obstarávatelia môžu čeliť situáciám, v ktorých sú potrebné doplňujúce stavebné práce alebo služby. V takých prípadoch, ak sú splnené podmienky stanovené v tejto smernici, by sa mala úprava pôvodnej koncesie bez nového postupu udeľovania koncesie považovať za odôvodnenú.

(80)

Verejní obstarávatelia a obstarávatelia môžu niekedy čeliť okolnostiam, ktoré si vyžadujú predčasné vypovedanie koncesie, aby sa dosiahol súlad s povinnosťami vyplývajúcimi z práva Únie v oblasti koncesií. Členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby mali verejní obstarávatelia a obstarávatelia za podmienok stanovených vo vnútroštátnom práve, možnosť vypovedať koncesiu počas jej platnosti, ak si to vyžaduje právo Únie.

(81)

S cieľom zabezpečiť primeranú súdnu ochranu záujemcov a uchádzačov počas postupov udeľovania koncesií, ako aj urobiť účinným presadzovanie tejto smernice a zásad ZFEÚ, by sa na koncesie na služby a na koncesie na stavebné práce udelené verejnými obstarávateľmi a obstarávateľmi mali takisto uplatňovať smernica Rady 89/665/EHS (16) a smernica Rady 92/13/EHS (17). Smernice 89/665/EHS a 92/13/EHS by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(82)

Spracovanie osobných údajov v súlade s touto smernicou by sa malo riadiť smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (18).

(83)

Od členských štátov sa vyžaduje, aby dôsledne a systematicky monitorovali uplatňovanie a fungovanie pravidiel udeľovania koncesií s cieľom zaistiť efektívne a jednotné uplatňovanie právnych predpisov Únie.

(84)

Komisia by mala posúdiť ekonomické účinky na vnútorný trh – najmä pokiaľ ide o také faktory, ako je napríklad cezhraničné udeľovanie koncesií, účasť MSP a transakčné náklady – vyplývajúce z uplatňovania finančných limitov stanovených v tejto smernici, ako aj z vylúčenia stanoveného v článku 12, zohľadniac osobitné štruktúry odvetvia vodného hospodárstva. Komisia by mala o nich podať správu Európskemu parlamentu a Rade do 18. apríla 2019. V súlade s článkom XXIV ods. 7 GPA bude GPA predmetom ďalších rokovaní po uplynutí troch rokov od nadobudnutia účinnosti a potom sa takéto rokovania konajú v pravidelných intervaloch. V tomto kontexte by sa v súvislosti s rokovaniami v rámci GPA mala preskúmať vhodnosť výšky finančných limitov, pričom sa zohľadní vplyv inflácie a transakčné náklady. Komisia by v prípade, že je to možné a vhodné, mala zvážiť navrhnutie zvýšenia finančných limitov uplatniteľných na základe GPA počas ďalšieho kola rokovaní. V prípade akýchkoľvek zmien finančných limitov by sa v následnosti na správu, ktorú vypracuje Komisia, mal prípadne predložiť legislatívny návrh, ktorým sa upraví finančný limit stanovený v tejto smernici.

(85)

S cieľom prispôsobiť sa rýchlemu technickému, hospodárskemu a regulačnému vývoju by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o preskúmanie zoznamu aktov uvedeného v prílohe III, preskúmanie technických postupov pre metódy výpočtu finančného limitu, ako aj pravidelnú revíziu samotného finančného limitu, zmenu odkazov na nomenklatúru CPV a úpravu zoznamu aktov uvedeného v prílohe X. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(86)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky týkajúce sa postupu na vypracovanie a predkladanie oznámení a zasielanie a uverejňovanie údajov uvedených v prílohách V, VII a VIII by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (19). Na prijímanie vykonávacích aktov, ktoré nemajú žiadny vplyv z finančného hľadiska, ani pokiaľ ide o povahu a rozsah povinností vyplývajúcich z tejto smernice, by sa mal uplatňovať konzultačný postup. Naopak, tieto akty majú výlučne správny účel a slúžia na uľahčenie uplatňovania tejto smernice.

(87)

Keďže cieľ tejto smernice, koordináciu zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú určitých postupov udeľovania koncesií nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(88)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov za odôvodnené,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

HLAVA I:

PREDMET ÚPRAVY, ROZSAH PÔSOBNOSTI, ZÁSADY A VYMEDZENIE POJMOV

KAPITOLA I:

Rozsah pôsobnosti, všeobecné zásady a vymedzenie pojmov

ODDIEL I:

PREDMET ÚPRAVY, ROZSAH PÔSOBNOSTI, VŠEOBECNÉ ZÁSADY, VYMEDZENIE POJMOV A FINANČNÝ LIMIT

Článok 1:

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

Článok 2:

Zásada slobodnej správy orgánmi verejnej moci

Článok 3:

Zásada rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie a transparentnosti

Článok 4:

Sloboda vymedziť služby všeobecného hospodárskeho záujmu

Článok 5:

Vymedzenie pojmov

Článok 6:

Verejní obstarávatelia

Článok 7:

Obstarávatelia

Článok 8:

Finančný limit a metódy výpočtu predpokladanej hodnoty koncesií

Článok 9:

Revízia finančného limitu

ODDIEL II:

VYLÚČENIA

Článok 10:

Vylúčenia vzťahujúce sa na koncesie udeľované verejnými obstarávateľmi a obstarávateľmi

Článok 11:

Osobitné vylúčenia v oblasti elektronickej komunikácie

Článok 12:

Osobitné vylúčenia v oblasti vodného hospodárstva

Článok 13:

Koncesie udelené pridruženému podniku

Článok 14:

Koncesie udeľované spoločnému podniku alebo obstarávateľovi, ktorý tvorí súčasť spoločného podniku

Článok 15:

Oznamovanie informácií obstarávateľmi

Článok 16:

Vylúčenie činností, ktoré sú priamo vystavené hospodárskej súťaži

Článok 17:

Koncesie medzi subjektmi v rámci verejného sektora

ODDIEL III:

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 18:

Trvanie koncesie

Článok 19:

Sociálne a iné osobitné služby

Článok 20:

Zmiešané zákazky

Článok 21:

Zákazky v rámci zmiešaného obstarávania zahŕňajúce aspekty obrany alebo bezpečnosti

Článok 22:

Zákazky, ktoré sa vzťahujú na činnosti uvedené v prílohe II a na iné činnosti

Článok 23:

Koncesie, ktoré sa vzťahujú na činnosti uvedené v prílohe II a činnosti zahŕňajúce aspekty obrany alebo bezpečnosti

ODDIEL IV:

OSOBITNÉ SITUÁCIE

Článok 24:

Vyhradené koncesie

Článok 25:

Výskumné a vývojové služby

KAPITOLA II:

Zásady

Článok 26:

Hospodárske subjekty

Článok 27:

Nomenklatúry

Článok 28:

Dôverný charakter

Článok 29:

Pravidlá platné v oblasti komunikácie

HLAVA II:

PRAVIDLÁ UDEĽOVANIA KONCESIÍ: VŠEOBECNÉ ZÁSADY A PROCESNÉ ZÁRUKY

KAPITOLA I:

Všeobecné zásady

Článok 30:

Všeobecné zásady

Článok 31:

Oznámenia o koncesiách

Článok 32:

Oznámenia o udelení koncesie

Článok 33:

Forma a spôsob uverejňovania oznámení

Článok 34:

Elektronická dostupnosť podkladov ku koncesii

Článok 35:

Boj proti korupcii a predchádzanie konfliktom záujmov

KAPITOLA II:

Procesné záruky

Článok 36:

Technické špecifikácie a funkčné požiadavky

Článok 37:

Procesné záruky

Článok 38:

Výber a kvalitatívne hodnotenie záujemcov

Článok 39:

Lehoty na prijatie žiadostí o koncesiu a ponúk týkajúcich sa koncesie

Článok 40:

Poskytovanie informácií záujemcom a uchádzačom

Článok 41:

Kritériá na vyhodnotenie ponúk

HLAVA III:

PRAVIDLÁ TÝKAJÚCE SA PLNENIA KONCESIÍ

Článok 42:

Využívanie subdodávateľov

Článok 43:

Úprava zmlúv počas ich platnosti

Článok 44:

Vypovedanie koncesií

Článok 45:

Monitorovanie a podávanie správ

HLAVA IV:

ZMENY SMERNÍC 89/665/EHS A 92/13/EHS

Článok 46:

Zmeny smernice 89/665/EHS

Článok 47:

Zmeny smernice 92/13/EHS

HLAVA V:

DELEGOVANÉ PRÁVOMOCI, VYKONÁVACIE PRÁVOMOCI A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 48:

Vykonávanie delegovania právomoci

Článok 49:

Postup pre naliehavé prípady

Článok 50:

Postup výboru

Článok 51:

Transpozícia

Článok 52:

Prechodné ustanovenia

Článok 53:

Monitorovanie a podávanie správ

Článok 54:

Nadobudnutie účinnosti

Článok 55:

Adresáti

PRÍLOHY

 

PRÍLOHA I:

ZOZNAM ČINNOSTÍ UVEDENÝCH V ČLÁNKU 5 BODE 7

PRÍLOHA II:

ČINNOSTI VYKONÁVANÉ OBSTARÁVATEĽMI PODĽA ČLÁNKU 7

PRÍLOHA III:

ZOZNAM PRÁVNYCH AKTOV ÚNIE PODĽA ČLÁNKU 7 ODS. 2 PÍSM. B)

PRÍLOHA IV:

SLUŽBY UVEDENÉ V ČLÁNKU 19

PRÍLOHA V:

INFORMÁCIE, KTORÉ SA UVÁDZAJÚ V OZNÁMENIACH O KONCESII PODĽA ČLÁNKU 31

PRÍLOHA VI:

INFORMÁCIE, KTORÉ SA UVÁDZAJÚ V PREDBEŽNÝCH OZNÁMENIACH TÝKAJÚCICH KONCESIÍ NA SOCIÁLNE A INÉ OSOBITNÉ SLUŽBY PODĽA ČLÁNKU 31 ODS. 3

PRÍLOHA VII:

INFORMÁCIE, KTORÉ SA UVÁDZAJÚ V OZNÁMENIACH O UDELENÍ KONCESIE PODĽA ČLÁNKU 32

PRÍLOHA VIII:

INFORMÁCIE, KTORÉ SA UVÁDZAJÚ V OZNÁMENIACH O UDELENÍ KONCESIE, TÝKAJÚCE SA KONCESIÍ NA SOCIÁLNE A INÉ OSOBITNÉ SLUŽBY PODĽA ČLÁNKU 32

PRÍLOHA IX:

PRVKY TÝKAJÚCE SA UVEREJŇOVANIA

PRÍLOHA X:

ZOZNAM MEDZINÁRODNÝCH DOHOVOROV V SOCIÁLNEJ A ENVIRONMENTÁLNEJ OBLASTI PODĽA ČLÁNKU 30 ODS. 3

PRÍLOHA XI:

INFORMÁCIE, KTORÉ SA UVÁDZAJÚ V OZNÁMENIACH O ÚPRAVÁCH KONCESIE POČAS JEJ PLATNOSTI PODĽA ČLÁNKU 43

HLAVA I

PREDMET ÚPRAVY, ROZSAH PÔSOBNOSTI, ZÁSADY A VYMEDZENIE POJMOV

KAPITOLA I

Rozsah pôsobnosti, všeobecné zásady a vymedzenie pojmov

Oddiel I

Predmet úpravy, rozsah pôsobnosti, všeobecné zásady, vymedzenie pojmov a finančný limit

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.   Touto smernicou sa stanovujú pravidlá postupov obstarávania verejnými obstarávateľmi a obstarávateľmi prostredníctvom koncesií, ktorých hodnota sa predpokladá vo výške nie nižšej, ako je finančný limit stanovený v článku 8.

2.   Táto smernica sa uplatňuje na udeľovanie koncesií na stavebné práce alebo na služby hospodárskym subjektom:

a)

verejnými obstarávateľmi alebo

b)

obstarávateľmi, ak sú stavebné práce alebo služby určené na vykonávanie jednej z činností uvedených v prílohe II.

3.   Na uplatňovanie tejto smernice sa vzťahuje článok 346 ZFEÚ.

4.   Dohody, rozhodnutia alebo iné právne nástroje, na základe ktorých sa organizuje prevod právomocí a povinností za plnenie úloh vo verejnom záujme medzi verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi, alebo zoskupeniami verejných obstarávateľov, alebo obstarávateľov a v ktorých sa nestanovuje odplata za zmluvné plnenie, sa považujú za vec vnútornej povahy dotknutého členského štátu, a preto na ne ako také táto smernica v nemá žiaden vplyv.

Článok 2

Zásada slobodnej správy orgánmi verejnej moci

1.   V tejto smernici sa uznáva zásada slobodnej správy štátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi v súlade s vnútroštátnym právom a právom Únie. Tieto orgány môžu slobodne rozhodovať o tom, ako najlepšie riadiť uskutočňovanie stavebných prác a poskytovanie služieb, zabezpečiť najmä vysokú úroveň kvality, bezpečnosti a dostupnosti, rovnaké zaobchádzanie a podporu univerzálneho prístupu a práv používateľov v oblasti verejných služieb.

Tieto orgány si môžu zvoliť plnenie svojich úloh vo verejnom záujme s využitím vlastných zdrojov alebo v spolupráci s inými orgánmi alebo môžu tieto úlohy preniesť na hospodárske subjekty.

2.   Táto smernica nemá vplyv na systémy členských štátov v oblasti vlastníctva majetku. Najmä si nevyžaduje privatizáciu verejných podnikov poskytujúcich služby verejnosti.

Článok 3

Zásada rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie a transparentnosti

1.   Verejní obstarávatelia a obstarávatelia zaobchádzajú s hospodárskymi subjektmi rovnako a nediskriminačne a konajú transparentne a primerane.

Návrh postupu udeľovania koncesie, vrátane stanovenia predpokladanej hodnoty, sa nesmie robiť so zámerom vylúčiť ho z rozsahu pôsobnosti tejto smernice alebo neprimerane zvýhodniť či znevýhodniť niektoré hospodárske subjekty alebo niektoré stavebné práce, tovar alebo služby.

2.   Cieľom verejných obstarávateľov a obstarávateľov je zabezpečiť transparentnosť postupu udeľovania, ako aj transparentnosť plnenia koncesie pri dodržaní článku 28.

Článok 4

Sloboda vymedziť služby všeobecného hospodárskeho záujmu

1.   Táto smernica nemá vplyv na slobodu členských štátov vymedziť v súlade s právom Únie, čo považujú za služby všeobecného hospodárskeho záujmu, ako by sa tieto služby mali organizovať a financovať v súlade s pravidlami štátnej pomoci a aké osobitné povinnosti by sa na ne mali vzťahovať. Rovnako táto smernica nemá vplyv na spôsob, akým členské štáty organizujú svoje systémy sociálneho zabezpečenia.

2.   Do rozsahu pôsobnosti tejto smernice nepatria nehospodárske služby všeobecného záujmu.

Článok 5

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.

„Koncesie“ sú koncesie na stavebné práce alebo koncesie na služby vymedzené v písmenách a) a b):

a)

„koncesia na stavebné práce“ je odplatná zmluva uzavretá písomne, prostredníctvom ktorej jeden alebo viacerí verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia poverujú uskutočnením stavebných prác jeden alebo viaceré hospodárske subjekty, pričom jej protiplnením je buď len právo na využívanie stavby, ktorá je predmetom zmluvy, alebo toto právo spolu s peňažným plnením;

b)

„koncesia na služby“ je odplatná zmluva uzavretá písomne, prostredníctvom ktorej jeden alebo viacerí verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia poverujú poskytovaním a riadením iných služieb ako je uskutočnenie stavebných prác uvedené v písmene a) jeden alebo viaceré hospodárske subjekty, pričom jej protiplnením je buď len právo na využívanie služieb, ktoré sú predmetom zmluvy, alebo toto právo spolu s peňažným plnením.

Udeľovanie koncesií na stavebné práce alebo služby znamená prenesenie prevádzkového rizika na koncesionára pri využívaní týchto prác alebo služieb, ktoré zahŕňa riziko na strane dopytu alebo ponuky alebo obe tieto riziká. Predpokladá sa, že koncesionár prevzal prevádzkové riziko, ak za bežných prevádzkových podmienok nie je zaručená návratnosť investícií vynaložených alebo nákladov vzniknutých pri prevádzkovaní stavieb alebo poskytovaní služieb, ktoré sú predmetom koncesie. Časť rizika preneseného na koncesionára musí zahŕňať reálne vystavenie voči výkyvom trhu tak, aby akákoľvek potenciálna predpokladaná strata vzniknutá koncesionárovi nebola iba nominálna alebo zanedbateľná.

2.

„Hospodársky subjekt“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba alebo verejný subjekt alebo skupina takýchto osôb alebo subjektov, vrátane dočasných združení podnikov, ktorá na trhu ponúka uskutočnenie stavebných prác a/alebo uskutočnenie stavby, dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb.

3.

„Záujemca“ je hospodársky subjekt, ktorý prejavil záujem o výzvu na účasť na postupe udeľovania koncesie alebo bol na účasť na ňom vyzvaný.

4.

„Uchádzač“ je hospodársky subjekt, ktorý predložil ponuku.

5.

„Koncesionár“ je hospodársky subjekt, ktorému bola udelená koncesia.

6.

„Písomný“ alebo „písomne“ je akékoľvek vyjadrenie pozostávajúce zo slov alebo číslic, ktoré možno čítať, reprodukovať a následne oznámiť, vrátane informácií prenášaných a uchovávaných elektronickými prostriedkami.

7.

„Uskutočnenie stavebných prác“ je uskutočnenie, alebo navrhnutie aj uskutočnenie stavebných prác, ktoré sú spojené s jednou z činností uvedených v prílohe I, alebo stavby, alebo realizácia stavby, a to akýmkoľvek spôsobom, podľa požiadaviek, ktoré uviedol verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ, ktorý má rozhodujúci vplyv na druh alebo návrh stavby.

8.

„Stavba“ je výsledok stavebných prác alebo stavebno-inžinierskych prác ako celku, ktorý sám o sebe postačuje na to, aby plnil ekonomickú alebo technickú funkciu.

9.

„Elektronické prostriedky“ sú elektronické zariadenia na spracovanie (vrátane digitálnej kompresie) a uchovávanie údajov, ktoré sa prenášajú, zasielajú a prijímajú prostredníctvom vedení, rádiovými, optickými prostriedkami alebo inými elektromagnetickými prostriedkami.

10.

„Výlučné právo“ je právo, ktoré udeľuje príslušný orgán členského štátu prostredníctvom akéhokoľvek zákona, právneho predpisu alebo uverejneného správneho opatrenia, ktoré je v súlade so zmluvami, ktorého účinkom je obmedziť vykonávanie určitej činnosti na jediný hospodársky subjekt a ktoré podstatne ovplyvňuje schopnosť iných hospodárskych subjektov vykonávať takúto činnosť.

11.

„Osobitné právo“ je právo, ktoré udeľuje príslušný orgán členského štátu prostredníctvom akéhokoľvek zákona, právneho predpisu alebo uverejneného správneho opatrenia, ktoré je v súlade so zmluvami, ktorého účinkom je obmedziť vykonávanie určitej činnosti na dva alebo viacero hospodárskych subjektov a ktoré podstatne ovplyvňuje schopnosť iných hospodárskych subjektov vykonávať takúto činnosť.

12.

„Súťažný podklad ku koncesii“ je akýkoľvek dokument, ktorý verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ pripravil alebo na ktorý odkazuje s cieľom opísať alebo určiť prvky koncesie alebo postupu vrátane oznámenia o koncesii, technických a funkčných požiadaviek, navrhovaných podmienok koncesie, formátov, v ktorých záujemcovia a uchádzači predkladajú dokumenty, informácií o všeobecne uplatňovaných povinnostiach a akýchkoľvek doplnkových dokumentov.

13.

„Inovácia“ je zavedenie nového alebo významne vylepšeného výrobku, služby alebo procesu vrátane, ale nie výlučne, výrobných, stavebných alebo konštrukčných procesov, novej marketingovej metódy alebo novej organizačnej metódy do podnikateľskej praxe, organizácie pracovného miesta alebo vonkajších vzťahov, okrem iného s cieľom pomôcť riešiť spoločenské výzvy alebo podporiť stratégiu Európa 2020.

Článok 6

Verejní obstarávatelia

1.   Na účely tejto smernice sú „verejní obstarávatelia“ štátne, regionálne alebo miestne orgány, verejnoprávne inštitúcie alebo združenia vytvorené jedným alebo niekoľkými takýmito orgánmi alebo jednou či viacerými takýmito verejnoprávnymi inštitúciami, ktoré sú iné než tie orgány, inštitúcie alebo združenia, ktoré vykonávajú jednu z činností uvedených v prílohe II a udeľujú koncesiu na vykonávanie jednej z týchto činností.

2.   Medzi „regionálne orgány“ patria všetky orgány administratívnych jednotiek podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 (20), ktorých neúplný zoznam sa uvádza v nomenklatúre NUTS 1 a 2.

3.   Medzi „miestne orgány“ patria všetky orgány administratívnych jednotiek na úrovni NUTS 3 a menších administratívnych jednotiek podľa nariadenia (ES) č. 1059/2003.

4.   „Verejnoprávne inštitúcie“ sú inštitúcie, ktoré majú všetky tieto charakteristické znaky:

a)

sú zriadené na osobitný účel uspokojovania potrieb vo všeobecnom záujme, pričom nemajú priemyselnú ani komerčnú povahu;

b)

majú právnu subjektivitu a

c)

sú z väčšej časti financované štátnymi, regionálnymi alebo miestnymi orgánmi alebo inými verejnoprávnymi inštitúciami; alebo ich riadenie podlieha dohľadu týchto inštitúcií alebo orgánov; alebo majú správnu, riadiacu alebo dozornú radu, v ktorej viac ako polovicu členov vymenovali štátne, regionálne alebo miestne orgány alebo iné verejnoprávne inštitúcie.

Článok 7

Obstarávatelia

1.   Na účely tejto smernice sú „obstarávatelia“ subjekty, ktoré vykonávajú jednu z činností uvedených v prílohe II a udeľujú koncesie na vykonávanie jednej z týchto činností a ktoré sú jedným z týchto subjektov:

a)

štátne, regionálne alebo miestne orgány, verejnoprávne inštitúcie alebo združenia vytvorené jedným alebo viacerými takýmito orgánmi alebo jedným alebo viacerými takýmito verejnoprávnymi inštitúciami;

b)

verejné podniky vymedzené v odseku 4 tohto článku;

c)

subjekty s výnimkou subjektov uvedených v písmenách a) a b) tohto odseku, ktoré ale fungujú na základe osobitných alebo výlučných práv udelených na vykonávanie jednej z činností uvedených v prílohe II.

2.   Subjekty, ktorým boli udelené osobitné alebo výlučné práva na základe postupu, v rámci ktorého sa zabezpečilo primerané zverejnenie, a ak sa pri udeľovaní týchto práv vychádzalo z objektívnych kritérií, nepredstavujú „obstarávateľov“ v zmysle odseku 1 písm. c). Takéto postupy zahŕňajú:

a)

postupy obstarávania s predchádzajúcou výzvou na súťaž v súlade so smernicou Európskeho Parlamentu a Rady 2014/24/EÚ (21) a smernicou 2014/25/EÚ, smernicou 2009/81/ES alebo touto smernicou;

b)

postupy podľa iných právnych aktov Únie uvedené v prílohe III, ktorými sa zaistí primeraná predchádzajúca transparentnosť udeľovania povolení na základe objektívnych kritérií.

3.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 48 prijať delegované akty týkajúce sa zmien zoznamu právnych aktov Únie uvedeného v prílohe III, keď sú tieto zmeny nevyhnutné z dôvodu zrušenia alebo zmeny týchto aktov alebo z dôvodu prijatia nových aktov.

4.   „Verejný podnik“ je akýkoľvek podnik, v ktorom môžu verejní obstarávatelia priamo alebo nepriamo vykonávať dominantný vplyv na základe svojho vlastníctva tohto podniku, finančnej účasti v ňom alebo pravidiel, ktorými sa spravuje.

Dominantný vplyv na strane verejných obstarávateľov sa predpokladá v každom z nasledujúcich prípadov, v ktorých títo verejní obstarávatelia priamo alebo nepriamo:

a)

vlastnia väčšinu upísaného kapitálu podniku;

b)

kontrolujú väčšinu hlasov spojených s akciami emitovanými podnikom;

c)

môžu vymenovať viac ako polovicu členov správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu podniku.

Článok 8

Finančný limit a metódy výpočtu predpokladanej hodnoty koncesií

1.   Táto smernica sa vzťahuje na koncesie, ktorých hodnota sa rovná alebo je vyššia ako 5 186 000 EUR.

2.   Hodnotou koncesie je celkový obrat koncesionára vytvorený počas trvania zmluvy bez DPH, ktorý predpokladá verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ, ako protiplnenie za stavebné práce a služby, ktoré sú predmetom koncesie, ako aj za dodania tovaru, ktoré s týmito stavebnými prácami alebo službami súvisia.

Tento predpoklad je platný v okamihu, v ktorom sa zasiela oznámenie o koncesii, alebo v prípade, ak sa takýto oznam nezasiela, v okamihu, v ktorom verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ začína postup udeľovania koncesie, napríklad v prípade potreby oslovením hospodárskych subjektov v súvislosti s koncesiami.

Na účely odseku 1, ak je hodnota koncesie v čase udelenia o 20 % vyššia ako jej predpokladaná hodnota, smerodajnom výškou je hodnota koncesie v čase udelenia.

3.   Predpokladaná hodnota koncesie sa vypočíta použitím objektívnej metódy špecifikovanej v súťažných podkladoch ku koncesii. Verejní obstarávatelia a obstarávatelia pri výpočte predpokladanej hodnoty koncesie prípadne zohľadnia najmä:

a)

hodnotu každej formy opcie a každé predĺženie trvania koncesie;

b)

príjmy z úhrady poplatkov a pokút používateľmi stavieb alebo služieb okrem príjmov vybraných v mene verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa;

c)

platby alebo akékoľvek iné finančné výhody v akejkoľvek forme, ktoré poskytol verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ alebo akýkoľvek iný orgán verejnej moci koncesionárovi vrátane kompenzácie za dodržiavanie povinnosti poskytovať služby vo verejnom záujme a príspevkov na verejné investície;

d)

hodnota grantov alebo akýchkoľvek iných finančných výhod v akejkoľvek forme od tretích strán za plnenie koncesie;

e)

príjmy z predaja akýchkoľvek aktív, ktoré sú súčasťou koncesie;

f)

hodnota všetkého tovaru a služieb, ktoré dajú koncesionárovi k dispozícii verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia, a to za predpokladu, že sú nevyhnutné pre uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služieb;

g)

akékoľvek ceny alebo platby záujemcom alebo uchádzačom.

4.   Výber metódy použitej na výpočet predpokladanej hodnoty koncesie sa nevykoná so zámerom vylúčiť ju z rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Koncesia sa nesmie rozdeliť tak, aby to bránilo jej zahrnutiu do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, s výnimkou prípadov, keď je to opodstatnené z objektívnych dôvodov.

5.   Ak môžu byť výsledkom navrhovanej stavebnej práce alebo navrhovaného poskytnutia služieb koncesie udeľované formou samostatných častí, zohľadní sa celková predpokladaná hodnota všetkých takýchto častí.

6.   Ak sa súhrnná hodnota častí rovná finančnému limitu stanovenému v tomto článku alebo ho prevyšuje, táto smernica sa uplatňuje na udeľovanie každej časti koncesie.

Článok 9

Revízia finančného limitu

1.   Komisia počnúc 30. júnom 2013 každé dva roky overí, či finančný limit stanovený v článku 8 ods. 1 zodpovedá finančnému limitu stanovenému v Dohode Svetovej obchodnej organizácie o vládnom obstarávaní (ďalej len „GPA“) pre koncesie na stavebné práce, a v prípade potreby ho zreviduje v súlade s týmto článkom.

V súlade s metódou výpočtu stanovenou v Dohode o vládnom obstarávaní (GPA) Komisia pri výpočte výšky tohto finančného limitu vychádza z priemernej dennej hodnoty eura vyjadrenej v zvláštnych právach čerpania (ZPČ) za obdobie 24 mesiacov, ktoré sa končí 31. augusta predchádzajúceho revízii s účinnosťou od 1. januára. Takto zrevidovaná výška finančného limitu sa v prípade potreby zaokrúhli smerom nadol na najbližších tisíc EUR, aby sa zabezpečilo, že platný finančný limit stanovený v GPA a vyjadrený v ZPČ bude dodržaný.

2.   Komisia počnúc 1. januárom 2014 každé dva roky určuje v národných menách členských štátov, ktorých menou nie je euro, výšku finančného limitu uvedeného v článku 8 ods. 1 zrevidovanú podľa odseku 1 tohto článku.

V súlade s metódou výpočtu stanovenou v GPA vychádza určovanie týchto limitov z priemerných denných hodnôt týchto mien zodpovedajúcich príslušnému finančnému limitu vyjadrenému v eurách za obdobie 24 mesiacov, ktoré sa končí 31. augusta predchádzajúceho revízii s účinnosťou od 1. januára.

3.   Komisia uverejní zrevidovaný finančný limit uvedený v odseku 1, jeho zodpovedajúcu hodnotu v národných menách podľa odseku 2 prvého pododseku a hodnotu určenú v súlade s odsekom 2 druhým pododsekom v Úradnom vestníku Európskej únie na začiatku novembra nasledujúceho po ich revízii.

4.   Komisia je oprávnená prijať delegované akty v súlade s článkom 48 s cieľom prispôsobiť metodiku stanovenú v odseku 1 druhom pododseku tohto článku akýmkoľvek zmenám metodiky stanovenej v GPA, pokiaľ ide o revíziu finančného limitu uvedeného v článku 8 ods. 1 a určenie zodpovedajúcich hodnôt v národných menách členských štátov, ktorých menou nie je euro, podľa odseku 2 tohto článku.

Komisia je takisto oprávnená prijať delegované akty v súlade s článkom 48 s cieľom zrevidovať finančný limit uvedený v článku 8 ods. 1 podľa odseku 1 tohto článku.

5.   V prípade potreby revízie uvedeného finančného limitu, a ak časové obmedzenia bránia použitiu postupu stanoveného v článku 48, keďže ide o vážne naliehavé dôvody, na delegované akty prijaté podľa odseku 4 druhého pododseku tohto článku sa uplatňuje postup stanovený v článku 49.

Oddiel II

Vylúčenia

Článok 10

Vylúčenia vzťahujúce sa na koncesie udeľované verejnými obstarávateľmi a obstarávateľmi

1.   Táto smernica sa neuplatňuje na koncesie na služby udelené verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi uvedenému v článku 7 ods. 1 písm. a) alebo ich združeniu na základe výlučného práva.

Táto smernica sa neuplatňuje na koncesie na služby udelené hospodárskemu subjektu na základe výlučného práva, ktoré bolo udelené v súlade so ZFEÚ a právnymi aktmi Únie stanovujúcimi spoločné pravidlá prístupu na trh, ktoré sa uplatňujú na činnosti uvedené v prílohe II.

2.   Odchylne od odseku 1 druhého pododseku tohto článku, ak odvetvové právne predpisy Únie uvedené v uvedenom pododseku nestanovujú povinnosti transparentnosti špecifické pre dané odvetvie, uplatňuje sa článok 32.

Ak členský štát udelí hospodárskemu subjektu výlučné právo na vykonávanie jednej z činností uvedených v prílohe II, do jedného mesiaca od udelenia takéhoto výlučného práva o tom informuje Komisiu.

3.   Táto smernica sa neuplatňuje na koncesie na letecké dopravné služby na základe udelenia prevádzkovej licencie v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 (22), ani na koncesie na služby vo verejnom záujme v osobnej doprave v zmysle nariadenia (ES) č. 1370/2007.

4.   Táto smernica sa neuplatňuje na koncesie, ktoré je verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ povinný udeliť alebo zorganizovať v súlade s postupmi, ktoré sa líšia od postupov stanovených v tejto smernici a ktoré stanovuje ktorýkoľvek z týchto nástrojov alebo subjektov:

a)

právny nástroj vytvárajúci medzinárodné právne záväzky, ako je medzinárodná dohoda uzavretá v súlade so ZFEÚ o fungovaní Európskej únie medzi členským štátom a jednou alebo viacerými tretími krajinami alebo ich nižšími celkami, ktorá sa vzťahuje na stavebné práce, tovar alebo služby určené na spoločné vykonávanie alebo využívanie projektu jej signatármi;

b)

medzinárodná organizácia.

Táto smernica sa neuplatňuje na koncesie, ktoré verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ udeľuje v súlade s pravidlami obstarávania stanovenými medzinárodnou organizáciou alebo medzinárodnou finančnou inštitúciou, ak dotknuté koncesie plne financuje táto organizácia alebo inštitúcia. V prípade koncesií, ktoré z väčšej časti spolufinancuje medzinárodná organizácia alebo medzinárodná finančná inštitúcia, sa zmluvné strany dohodnú na uplatniteľných postupoch obstarávania.

Členské štáty oznámia všetky právne nástroje uvedené v písmene a) prvého pododseku tohto odseku Komisii, ktorá sa o nich môže poradiť s Poradným výborom pre verejné obstarávanie uvedeným v článku 50.

Tento odsek sa nevzťahuje na koncesie v oblasti obrany a bezpečnosti uvedené v smernici 2009/81/ES.

5.   Táto smernica sa neuplatňuje na koncesie v oblastiach obrany a bezpečnosti uvedené v smernici 2009/81/ES, na ktoré sa vzťahujú:

a)

osobitné procesné pravidlá podľa medzinárodnej dohody alebo dohovoru uzavretého medzi jedným alebo viacerými členskými štátmi a jednou alebo viacerými tretími krajinami;

b)

osobitné procesné pravidlá podľa uzavretej medzinárodnej dohody alebo dohovoru o umiestnení vojsk týkajúceho sa podnikov členského štátu alebo tretej krajiny;

c)

osobitné procesné pravidlá medzinárodnej organizácie nakupujúcej pre vlastné potreby, a ani na koncesie, ktoré musí členský štát udeliť v súlade s týmito pravidlami.

6.   Táto smernica sa uplatňuje na udeľovanie koncesií v oblasti obrany a bezpečnosti, ako sa uvádza v smernici 2009/81/ES, s výnimkou:

a)

koncesií, v prípade ktorých by uplatnenie tejto smernice zaväzovalo členský štát poskytovať informácie, ktorých sprístupnenie považuje za odporujúce základným záujmom jeho bezpečnosti; alebo ktorých obstarávanie a plnenie sú vyhlásené za tajné alebo musia byť sprevádzané osobitnými bezpečnostnými opatreniami v súlade s platnými zákonmi, inými právnymi predpismi alebo správnymi opatreniami daného členského štátu za predpokladu, že tento členský štát určil, že dotknuté základné záujmy nemožno zaručiť menej rušivými opatreniami, akými sú opatrenia uvedené v odseku 7;

b)

koncesií udelených v rámci programu spolupráce uvedeného v článku 13 písm. c) smernice 2009/81/ES;

c)

koncesií, ktoré udeľuje vláda inej vláde a ktoré sa týkajú stavebných prác a služieb priamo spojených s vojenským alebo citlivým vybavením, alebo stavebných prác a služieb špecificky určených na vojenské účely, alebo stavebných prác a služieb citlivého charakteru;

d)

koncesií udelených v tretej krajine, ktoré sa plnia v čase nasadenia ozbrojených síl mimo územia Únie, ak si operačné potreby vyžadujú, aby sa tieto koncesie uzavreli s hospodárskymi subjektmi nachádzajúcimi sa v oblasti operácií, a

e)

koncesií inak vyňatých podľa tejto smernice.

7.   Táto smernica sa nevzťahuje na koncesie, ktoré inak nie sú vyňaté z jej pôsobnosti podľa odseku 6, pokiaľ nemôže byť zaručená ochrana základných bezpečnostných záujmov členského štátu menej rušivými opatreniami, napríklad stanovením požiadaviek zameraných na ochranu dôverného charakteru informácií, ktoré verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ sprístupňuje počas postupu udeľovania koncesie, ako sa stanovuje v tejto smernici.

8.   Táto smernica sa neuplatňuje na koncesie na služby, ktorých predmetom je/sú:

a)

nadobudnutie alebo prenájom pozemkov, existujúcich stavieb alebo iných nehnuteľností akýmkoľvek finančným spôsobom, alebo ktoré sa týkajú s nimi súvisiacich práv;

b)

nadobudnutie, vývoj, produkciu alebo koprodukciu programového materiálu určeného pre audiovizuálne mediálne služby alebo rozhlasové mediálne služby, ktoré udeľujú poskytovatelia audiovizuálnych alebo rozhlasových mediálnych služieb, alebo koncesie na vysielací čas alebo poskytovania programov, ktoré sa udeľujú poskytovateľom audiovizuálnych alebo rozhlasových mediálnych služieb. Na účely tohto písmena majú výrazy „audiovizuálne mediálne služby“ a „poskytovatelia mediálnych služieb“ rovnaký význam ako v článku 1 ods. 1 písm. a) a d) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ (23). Výraz „program“ má rovnaký význam ako v článku 1 ods. 1 písm. b) uvedenej smernice, ale zahŕňa aj rozhlasové programy a rozhlasové programové materiály. Okrem toho, na účely tohto ustanovenia má výraz „programový materiál“ rovnaký význam ako výraz „program“;

c)

rozhodcovské a zmierovacie služby;

d)

ktorékoľvek z týchto právnych služieb:

i)

právne zastupovanie klienta právnikom v zmysle článku 1 smernice Rady 77/249/EHS (24):

v rozhodcovskom alebo zmierovacom konaní vedenom v členskom štáte, v tretej krajine alebo pred medzinárodným rozhodcovským alebo zmierovacím súdom, alebo

v súdnom konaní pred súdnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej moci členského štátu alebo tretej krajiny alebo pred medzinárodnými súdnymi orgánmi alebo inštitúciami;

ii)

právne poradenstvo poskytnuté pri príprave akéhokoľvek konania uvedeného v bode i) tohto písmena, alebo ak existuje zjavný náznak a vysoká pravdepodobnosť, že vec, ktorej sa poradenstvo týka, sa stane predmetom takéhoto konania, a to za predpokladu, že poradenstvo poskytuje právnik v zmysle článku 1 smernice 77/249/EHS;

iii)

služby spočívajúce v osvedčovaní a overovaní listín, ktoré musia poskytovať notári;

iv)

právne služby, ktoré poskytujú správcovia alebo vymenovaní opatrovníci alebo iné právne služby, ktorých poskytovateľov určil súdny orgán v dotknutom členskom štáte alebo ktorí sú na základe práva určení na vykonávanie osobitných úloh pod dohľadom takýchto súdnych orgánov;

v)

iné právne služby, ktoré sú v dotknutom členskom štáte spojené, aj keď len príležitostne, s výkonom úradnej moci;

e)

finančné služby spojené s emisiou, predajom, kúpou alebo prevodom cenných papierov alebo iných finančných nástrojov v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES (25), služby centrálnych bánk a operácie vykonávané Európskym nástrojom finančnej stability a Európskym mechanizmom pre stabilitu;

f)

pôžičky bez ohľadu na spojenie s emisiou, predajom, kúpou alebo prevodom cenných papierov alebo iných finančných nástrojov;

g)

služby civilnej obrany, civilnej ochrany a prevencie nebezpečenstva, ktoré poskytujú neziskové organizácie alebo združenia a na ktoré sa vzťahujú tieto kódy CPV: 75250000-3, 75251000-0, 75251100-1, 75251110-4, 75251120-7, 75252000-7, 75222000-8, 98113100-9 a 85143000-3 s výnimkou služieb prepravy pacientov sanitárnymi vozidlami;

h)

služby týkajúce sa politickej kampane, na ktoré sa vzťahujú kódy CPV 79341400-0, 92111230-3 a 92111240-6, ak ich udeľuje politická strana v súvislosti s volebnou kampaňou.

9.   Táto smernica sa neuplatňuje na koncesie na služby týkajúce sa lotérií, na ktoré sa vzťahuje kód CPV 92351100-7, ktoré členský štát udelil hospodárskemu subjektu na základe výlučného práva. Na účely tohto odseku sa pojem výlučné právo nevzťahuje na výlučné práva uvedené v článku 7 ods. 2.

Udelenie takéhoto výlučného práva podlieha uverejneniu v Úradnom vestníku Európskej únie.

10.   Táto smernica sa neuplatňuje na koncesie udeľované obstarávateľmi na vykonávanie ich činností v tretej krajine, a to za podmienok nezahŕňajúcich fyzické používanie siete alebo geografickej oblasti v rámci Únie.

Článok 11

Osobitné vylúčenia v oblasti elektronickej komunikácie

Táto smernica sa neuplatňuje na koncesie, ktorých hlavným účelom je umožniť verejným obstarávateľom, aby poskytovali alebo využívali verejné komunikačné siete alebo aby poskytovali verejnosti jednu alebo viaceré elektronické komunikačné služby.

Na účely tohto článku pojmy „verejná komunikačná sieť“ a „elektronická komunikačná služba“ majú rovnaký význam ako v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES (26).

Článok 12

Osobitné vylúčenia v oblasti vodného hospodárstva

1.   Táto smernica sa neuplatňuje na koncesie, ktoré sa udeľujú:

a)

na poskytovanie alebo prevádzkovanie pevných sietí za účelom poskytovania služby verejnosti v súvislosti s výrobou, prepravou alebo distribúciou pitnej vody;

b)

dodávaním pitnej vody do týchto sietí.

2.   Táto smernica sa rovnako nevzťahuje na koncesie, ak sú spojené s činnosťou uvedenou v odseku 1 a ktorých predmetom je jeden alebo oba z týchto predmetov:

a)

projekty využívania vodnej energie, zavlažovanie alebo odvodňovanie pôdy, za predpokladu, že objem vody určený na zásobovanie pitnou vodou predstavuje viac ako 20 % celkového objemu vody, ktorá je k dispozícii na základe takýchto projektov alebo prostredníctvom zavlažovacích či odvodňovacích zariadení, alebo

b)

likvidácia a čistenie odpadových vôd.

Článok 13

Koncesie udelené pridruženému podniku

1.   Na účely tohto článku je „pridružený podnik“ každý podnik, ktorého ročné účtovné závierky sú konsolidované s ročnými účtovnými závierkami obstarávateľa v súlade s požiadavkami smernice 2013/34/EÚ.

2.   V prípade subjektov, na ktoré sa smernica 2013/34/EÚ nevzťahuje, je „pridružený podnik“ každý podnik, ktorý:

a)

môže byť priamo alebo nepriamo predmetom dominantného vplyvu obstarávateľa;

b)

môže vykonávať dominantný vplyv nad obstarávateľom alebo

c)

spoločne s obstarávateľom podlieha dominantnému vplyvu iného podniku na základe vlastníctva, finančnej účasti alebo predpisov, ktorými sa riadi.

Na účely tohto odseku má „dominantný vplyv“ rovnaký význam ako v článku 7 ods. 4 druhom pododseku.

3.   Bez ohľadu na článok 17 a za predpokladu, že sú splnené podmienky uvedené v odseku 4 tohto článku, sa táto smernica neuplatňuje na koncesie, ktoré udeľuje:

a)

obstarávateľ pridruženému podniku alebo

b)

spoločný podnik, ktorý vytvorilo výlučne niekoľko obstarávateľov na účely vykonávania činností uvedených v prílohe II, podniku, ktorý je pridružený k jednému z týchto obstarávateľov.

4.   Odsek 3 sa uplatňuje na:

a)

koncesie na služby, ak aspoň 80 % priemerného celkového obratu pridruženého podniku za predchádzajúce tri roky, berúc do úvahy všetky služby, ktoré tento podnik poskytol, pochádza z poskytovania služieb obstarávateľovi alebo iným podnikom, ku ktorým je pridružený;

b)

koncesie na stavebné práce, ak aspoň 80 % priemerného celkového obratu pridruženého podniku za predchádzajúce tri roky, berúc do úvahy všetky stavebné práce, ktoré tento podnik uskutočnil, pochádza z poskytovania stavebných prác obstarávateľovi alebo iným podnikom, ku ktorým je pridružený.

5.   Ak nie je z dôvodu dátumu založenia pridruženého podniku alebo začatia činnosti k dispozícii obrat za predchádzajúce tri roky, postačuje, ak tento podnik preukáže, najmä prostredníctvom podnikateľských plánov, že obrat uvedený v odseku 4 písm. a) alebo b) je vierohodný.

6.   Ak rovnaké alebo podobné služby alebo stavebné práce poskytuje viac ako jeden podnik, ktorý je pridružený k obstarávateľovi, s ktorým tvorí hospodársku skupinu, percentuálne podiely uvedené v odseku 4 sa vypočítajú s prihliadnutím na celkový obrat pochádzajúci z poskytovania služieb alebo stavebných prác týmito pridruženými podnikmi.

Článok 14

Koncesie udelené spoločnému podniku alebo obstarávateľovi, ktorý tvorí súčasť spoločného podniku

Bez toho, aby bol dotknutý článok 17, a ak bol spoločný podnik založený na vykonávanie príslušnej činnosti počas aspoň trojročného obdobia a ak sa v zakladacej listine spoločného podniku stanovuje, že obstarávatelia, ktorí ho tvoria, budú jeho súčasťou aspoň rovnaké obdobie, táto smernica sa neuplatňuje na koncesie, ktoré udelil ktorýkoľvek z týchto subjektov:

a)

spoločný podnik, ktorý vytvorilo výlučne niekoľko obstarávateľov na účely vykonávania činností uvedených v prílohe II, jednému z týchto obstarávateľov, alebo

b)

obstarávateľ takémuto spoločnému podniku, ktorého je súčasťou.

Článok 15

Oznamovanie informácií obstarávateľmi

Obstarávatelia oznámia Komisii, ak sú o to požiadaní, tieto informácie týkajúce sa uplatňovania článku 13 ods. 2 a 3 a článku 14:

a)

názvy príslušných podnikov alebo príslušných spoločných podnikov;

b)

povahu a hodnotu dotknutých koncesií;

c)

dôkaz, ktorý Komisia považuje za potrebný na preukázanie toho, že vzťah medzi podnikom alebo spoločným podnikom, ktorému sa koncesie udeľujú, a obstarávateľom je v súlade s požiadavkami článku 13 alebo 14.

Článok 16

Vylúčenie činností, ktoré sú priamo vystavené hospodárskej súťaži

Táto smernica sa neuplatňuje na koncesie, ktoré udeľujú obstarávatelia, ak sa pre členský štát, v ktorom sa tieto koncesie majú plniť, podľa článku 35 smernice 2014/25/EÚ stanovilo, že táto činnosť je priamo vystavená hospodárskej súťaži v súlade s článkom 34 uvedenej smernice.

Článok 17

Koncesie medzi subjektmi v rámci verejného sektora

1.   Koncesia, ktorú udelil verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ uvedený v článku 7 ods. 1 písm. a) právnickej osobe, ktorá sa spravuje súkromným alebo verejným právom, nepatrí do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, ak sú splnené tieto podmienky:

a)

verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vykonáva nad príslušnou právnickou osobou kontrolu podobnú kontrole, akú vykonáva nad vlastnými organizačnými zložkami;

b)

viac ako 80 % činností kontrolovanej právnickej osoby sa vykonáva pri plnení úloh, ktorými ju poveril kontrolujúci verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ alebo iné právnické osoby kontrolované týmto verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom, a

c)

v kontrolovanej právnickej osobe nie je žiadna priama účasť súkromného kapitálu s výnimkou nekontrolných a neblokujúcich foriem súkromnej kapitálovej účasti, ktorými sa nevykonáva rozhodný vplyv na kontrolovanú právnickú osobu, vyžadovaných na základe ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov v súlade so zmluvami.

Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ uvedený v článku 7 ods. 1 písm. a) sa považuje za verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa vykonávajúceho nad právnickou osobou kontrolu podobnú tej, akú vykonáva nad vlastnými organizačnými zložkami v zmysle prvého pododseku písm. a) tohto odseku, ak má rozhodujúci vplyv na strategické ciele, ako aj na významné rozhodnutia kontrolovanej právnickej osoby. Uvedenú kontrolu môže vykonávať aj iná právnická osoba, ktorú samotnú rovnakým spôsobom kontroluje verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ.

2.   Odsek 1 sa uplatňuje aj vtedy, ak kontrolovaná právnická osoba, ktorá je verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom uvedeným v článku 7 ods. 1 písm. a), udelí koncesiu svojmu kontrolujúcemu verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi alebo inej právnickej osobe kontrolovanej tým istým verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom, za predpokladu, že v právnickej osobe, ktorej sa udeľuje verejná koncesia, nie je žiadna priama účasť súkromného kapitálu s výnimkou nekontrolných a neblokujúcich foriem súkromnej kapitálovej účasti, ktorými sa nevykonáva rozhodný vplyv na kontrolovanú právnickú osobu, vyžadovaných na základe vnútroštátnych právnych predpisov v súlade so zmluvami.

3.   Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ uvedený v článku 7 ods. 1 písm. a), ktorý nad právnickou osobou, ktorá sa spravuje súkromným alebo verejným právom, nevykonáva kontrolu v zmysle odseku 1 tohto článku, môže napriek tomu udeliť koncesiu uvedenej právnickej osobe koncesiu bez uplatnenia tejto smernice, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ uvedený v článku 7 ods. 1 písm. a) vykonáva spoločne s inými verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi kontrolu nad právnickou osobou, ktorá je podobná kontrole, akú vykonávajú nad vlastnými organizačnými zložkami;

b)

viac ako 80 % činností danej právnickej osoby sa vykonáva pri plnení úloh, ktorými ju poverili kontrolujúci verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia, alebo iné právnické osoby kontrolované tými istými verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi, a

c)

v kontrolovanej právnickej osobe nie je žiadna priama účasť súkromného kapitálu s výnimkou nekontrolných a neblokujúcich foriem súkromnej kapitálovej účasti, ktorými sa nevykonáva rozhodný vplyv na kontrolovanú právnickú osobu, vyžadovaných na základe ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov v súlade so zmluvami.

Na účely prvého pododseku písm. a) tohto odseku vykonávajú verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia uvedení v článku 7 ods. 1 písm. a) spoločnú kontrolu nad právnickou osobou, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

i)

orgány kontrolovanej právnickej osoby s rozhodovacími právomocami pozostávajú zo zástupcov všetkých zúčastnených verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov. Jednotliví zástupcovia môžu zastupovať niekoľkých alebo všetkých zúčastnených verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov;

ii)

títo verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia môžu spoločne vykonávať rozhodujúci vplyv na strategické ciele a významné rozhodnutia kontrolovanej právnickej osoby a

iii)

kontrolovaná právnická osoba nesleduje žiadne záujmy, ktoré sú v rozpore so záujmami kontrolujúcich verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov.

4.   Na zmluvu uzavretú výlučne medzi dvoma alebo viacerými verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi uvedenými v článku 7 ods. 1 písm. a) sa táto smernica nevzťahuje, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

zmluvou sa ustanovuje alebo vykonáva spolupráca medzi zúčastnenými verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi s cieľom zabezpečiť, aby sa služby vo verejnom záujme, ktoré musia poskytovať, poskytovali v záujme dosahovania ich spoločných cieľov;

b)

vykonávanie takejto spolupráce sa riadi výlučne aspektmi týkajúcimi sa verejného záujmu a

c)

zúčastnení verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia vykonávajú na otvorenom trhu menej ako 20 % činností, ktorých sa spolupráca týka;

5.   Na určenie percentuálneho podielu činností uvedených v odseku 1 prvom pododseku písm. b), odseku 3 prvom pododseku písm. b) a odseku 4 písm. c) sa berie do úvahy priemerný celkový obrat alebo vhodný alternatívny ukazovateľ založený na činnosti, napríklad náklady vzniknuté príslušnej právnickej osobe, verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi uvedenému v článku 7 ods. 1 písm. a) v súvislosti so službami, tovarom a stavebnými prácami za tri roky predchádzajúce udeleniu koncesie.

Ak v dôsledku dátumu založenia alebo začatia činnosti príslušnej právnickej osoby, verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa alebo v dôsledku reorganizácie ich činnosti takýto obrat alebo alternatívny ukazovateľ založený na činnosti, napríklad náklady, nie je za predchádzajúce tri roky k dispozícii alebo už nie je relevantný, je postačujúce preukázať, najmä prostredníctvom podnikateľských plánov, že meranie činnosti je dôveryhodné

Oddiel III

Všeobecné ustanovenia

Článok 18

Trvanie koncesie

1.   Trvanie koncesií musí byť obmedzené. Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ predpokladá toto trvanie na základe požadovaných stavebných prác alebo služieb.

2.   V prípade koncesií trvajúcich viac ako päť rokov nesmie maximálna dĺžka trvania koncesie prekročiť dobu, v súvislosti s ktorou by koncesionár mohol odôvodnene očakávať, že sa mu počas nej vrátia investície vynaložené na uskutočnenie stavebných prác a poskytnutie služieb spolu s výnosom z investovaného kapitálu, a to pri zohľadnení investícií potrebných na dosiahnutie osobitných zmluvných cieľov.

Investície zohľadnené na účely výpočtu zahŕňajú počiatočné investície, ako aj investície vynaložené počas trvania koncesie.

Článok 19

Sociálne a iné osobitné služby

Na koncesie na sociálne a iné osobitné služby uvedené v prílohe IV, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, sa vzťahujú iba povinnosti vyplývajúce z článku 31 ods. 3, článkov 32, 46 a 47.

Článok 20

Zmiešané zákazky

1.   Koncesie, ktorých predmetom sú stavebné práce aj služby, sa udeľujú v súlade s ustanoveniami uplatniteľnými na typ koncesie, ktorý charakterizuje hlavný predmet príslušnej zákazky.

V prípade zmiešaných koncesií pozostávajúcich čiastočne zo sociálnych a iných osobitných služieb uvedených v zozname v prílohe IV a čiastočne z iných služieb sa hlavný predmet určí podľa príslušných služieb s vyššou predpokladanou hodnotou.

2.   Ak sú jednotlivé časti danej zákazky objektívne oddeliteľné, uplatňujú sa odseky 3 a 4. Ak jednotlivé časti danej zákazky nie sú objektívne oddeliteľné, uplatňuje sa odsek 5.

Ak sa na časť zákazky vzťahuje článok 346 ZFEÚ alebo smernica 2009/81/ES, uplatňuje sa článok 21 tejto smernice.

V prípade zákaziek určených na pokrytie viacerých činností, z ktorých sa na jednu vzťahuje príloha II tejto smernice alebo smernica 2014/25/EÚ, sa uplatniteľné ustanovenia určia podľa článku 22 tejto smernice a podľa článku 6 smernice 2014/25/EÚ.

3.   V prípade zákaziek, ktorých predmetom sú prvky, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, ako aj iné prvky, si verejní obstarávatelia a obstarávatelia môžu zvoliť možnosť zadať samostatné zákazky na jednotlivé časti. Ak sa verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia rozhodnú zadať samostatné zákazky na jednotlivé časti, rozhodnutie o tom, ktorý právny režim sa uplatňuje na akúkoľvek z takýchto samostatných zákaziek, sa prijme na základe charakteristických znakov príslušnej samostatnej časti.

Ak sa verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia rozhodnú zadať jedinú zákazku, táto smernica sa uplatňuje, ak sa v odseku 4 tohto článku alebo v článku 21 neustanovuje inak, na vzniknutú zmiešanú zákazku, a to bez ohľadu na hodnotu častí, na ktoré by sa inak vzťahoval iný právny režim, a bez ohľadu na to, ktorý právny režim by sa na tieto časti inak vzťahoval.

4.   V prípade zmiešaných zákaziek, ktoré obsahujú prvky koncesií, ako aj prvky verejných zákaziek, na ktoré sa vzťahuje smernica 2014/24/EÚ, alebo zákaziek, na ktoré sa vzťahuje smernica 2014/25/EÚ, sa zmiešaná zákazka zadá v súlade so smernicou 2014/24/EÚ alebo smernicou 2014/25/EÚ.

5.   Ak sú jednotlivé časti danej zákazky objektívne neoddeliteľné, uplatniteľný právny režim sa určí na základe hlavného predmetu tejto zákazky.

V prípade, že takéto zákazky zahŕňajú prvky koncesie na služby a prvky zákazky na dodanie tovaru, sa hlavný predmet určí podľa toho, ktorá z predpokladaných hodnôt služieb alebo tovaru je vyššia.

Článok 21

Zákazky v rámci zmiešaného obstarávania zahŕňajúce aspekty obrany alebo bezpečnosti

1.   V prípade zmiešaných zákaziek, ktorých predmetom sú prvky koncesie, na ktorú sa vzťahuje táto smernica, a obstarávanie alebo iné prvky, na ktoré sa vzťahuje článok 346 ZFEÚ alebo smernica 2009/81/ES, sa uplatňuje tento článok.

V prípade zákaziek určených na pokrytie viacerých činností, z ktorých sa na jednu vzťahuje príloha II tejto smernice alebo smernica 2014/25/EÚ, pričom na inú sa vzťahuje článok 346 ZFEÚ alebo smernica 2009/81/ES, sa uplatniteľné ustanovenia určia podľa článku 23 tejto smernice a článku 26 smernice 2014/25/EÚ.

2.   Ak sú jednotlivé časti danej zákazky objektívne oddeliteľné, verejní obstarávatelia a obstarávatelia si môžu zvoliť možnosť zadať samostatné zákazky na jednotlivé časti alebo zadať jedinú zákazku.

Ak sa verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia rozhodnú zadať samostatné zákazky na jednotlivé časti, rozhodnutie o tom, ktorý právny režim je uplatniteľný na akúkoľvek z takýchto samostatných zákaziek, sa prijme na základe charakteristických znakov príslušnej samostatnej časti.

Ak sa verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia rozhodnú zadať jedinú zákazku, na určenie uplatniteľného právneho režimu sa uplatnia tieto kritériá:

a)

ak sa na časť danej zákazky vzťahuje článok 346 ZFEÚ alebo ak sa na jednotlivé časti vzťahuje článok 346 ZFEÚ a smernica 2009/81/ES, zákazka sa môže zadať bez uplatnenia tejto smernice, a to za predpokladu, že zadanie jedinej zákazky je opodstatnené z objektívnych dôvodov;

b)

ak sa na časť danej zákazky vzťahuje smernica 2009/81/ES, zákazka sa môže zadať v súlade s touto smernicou alebo v súlade so smernicou 2009/81/ES, a to za predpokladu, že zadanie jedinej zákazky je opodstatnené z objektívnych dôvodov.

Rozhodnutie zadať jedinú zákazku sa však nesmie prijať s cieľom vyňať zákazky z uplatňovania tejto smernice alebo smernice 2009/81/ES.

3.   Ak sú jednotlivé časti danej zákazky objektívne neoddeliteľné, zákazka sa môže zadať bez uplatnenia tejto smernice, ak zahŕňa prvky, na ktoré sa vzťahuje článok 346 ZFEÚ. Inak sa verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ môže rozhodnúť zadať zákazku v súlade s touto smernicou alebo smernicou 2009/81/ES.

Článok 22

Zákazky, ktoré sa vzťahujú na činnosti uvedené v prílohe II a na iné činnosti

1.   Odchylne od článku 20 v prípade zákaziek, ktoré sa majú vzťahovať na viacero činností, sa obstarávatelia môžu rozhodnúť zadať samostatné zákazky na účely každej jednotlivej činnosti alebo zadať jedinú zákazku. Ak sa obstarávatelia rozhodnú zadať samostatnú zákazku, rozhodnutie o tom, ktoré pravidlá sa uplatňujú na akúkoľvek z takýchto samostatných zákaziek, sa prijme na základe charakteristických znakov príslušnej jednotlivej činnosti.

Bez ohľadu na článok 20, ak sa obstarávatelia rozhodnú zadať jedinú zákazku, uplatňujú sa odseky 2 a 3 tohto článku. Ak sa však na jednu z dotknutých činností vzťahuje článok 346 ZFEÚ alebo smernica 2009/81/ES, uplatňuje sa článok 23 tejto smernice.

Rozhodnutie medzi možnosťou zadať jedinú zákazku alebo zadať viacero samostatných zákaziek sa neprijme s cieľom vyňať zákazku alebo zákazky z rozsahu pôsobnosti tejto smernice alebo prípadne smerníc 2014/24/EÚ alebo 2014/25/EÚ.

2.   Na zákazku, ktorá sa má vzťahovať na viacero činností, sa vzťahujú pravidlá uplatniteľné na činnosť, na ktorú je koncesia predovšetkým určená.

3.   V prípade zákaziek, pri ktorých nie je možné objektívne určiť, na ktorú činnosť sú predovšetkým určené, sa uplatniteľné pravidlá stanovia takto:

a)

koncesia sa udelí v súlade s ustanoveniami tejto smernice uplatniteľnými na koncesie, ktoré udeľujú verejní obstarávatelia, ak sa na jednu z činností, na ktoré je zákazka určená, vzťahujú ustanovenia tejto smernice uplatniteľné na koncesie udeľované verejnými obstarávateľmi a na ostatné činnosti sa vzťahujú ustanovenia tejto smernice uplatniteľné na koncesie udeľované obstarávateľmi;

b)

zákazka sa zadá v súlade so smernicou 2014/24/EÚ, ak sa na jednu z činností, na ktoré je zákazka určená, vzťahuje táto smernica a na ostatné činnosti sa vzťahuje smernica 2014/24/EÚ;

c)

zákazka sa zadá v súlade s touto smernicou, ak sa na jednu z činností, na ktoré je zákazka určená, vzťahuje táto smernica a na ostatné činnosti sa nevzťahuje táto smernica, smernica 2014/24/EÚ ani smernica 2014/25/EÚ.

Článok 23

Koncesie, ktoré sa vzťahujú na činnosti uvedené v prílohe II a činnosti zahŕňajúce aspekty obrany alebo bezpečnosti

1.   V prípade zákaziek, ktoré sa majú vzťahovať na viacero činností, si obstarávatelia môžu zvoliť možnosť zadania samostatných zákaziek na každú jednotlivú činnosť alebo zadania jedinej zákazky. Ak sa obstarávatelia rozhodnú zadať samostatné zákazky na jednotlivé časti, rozhodnutie o tom, ktorý právny režim sa vzťahuje na akúkoľvek z takýchto samostatných zákaziek, sa prijme na základe charakteristických znakov príslušnej jednotlivej činnosti.

Bez ohľadu na článok 21, ak sa obstarávatelia rozhodnú zadať jedinú zákazku, uplatňuje sa odsek 2 tohto článku.

Rozhodnutie medzi možnosťou zadať jedinú zákazku a zadať viacero samostatných zákaziek sa však nesmie prijať s cieľom vyňať zákazku alebo zákazky z rozsahu pôsobnosti tejto smernice alebo smernice 2009/81/ES.

2.   V prípade zákaziek, ktoré sa majú vzťahovať na činnosť, na ktorú sa vzťahuje táto smernica, a na ďalšiu činnosť, na ktorú sa vzťahuje:

a)

článok 346 ZFEÚ alebo

b)

smernica 2009/81/ES,

môže obstarávateľ:

i)

v prípadoch uvedených v písmene a) zadať zákazku bez uplatnenia tejto smernice alebo

ii)

v prípadoch uvedených v písmene b) zadať zákazku v súlade s touto smernicou alebo smernicou 2009/81/ES. Prvým pododsekom tohto odseku nie sú dotknuté finančné limity a vylúčenia stanovené v smernici 2009/81/ES.

Zákazky uvedené v písmene b), ktoré zahŕňajú tiež obstarávanie alebo iné prvky, na ktoré sa vzťahuje článok 346 ZFEÚ, sa môžu zadať bez uplatnenia tejto smernice.

Podmienkou pre uplatnenie tohto odseku však je, že zadanie jedinej zákazky je opodstatnené z objektívnych dôvodov a že rozhodnutie zadať jedinú zákazku sa neprijme s cieľom vyňať zákazky z uplatňovania tejto smernice.

Oddiel IV

Osobitné situácie

Článok 24

Vyhradené koncesie

Členské štáty môžu vyhradiť právo účasti na postupoch udeľovania koncesií pre chránené dielne alebo hospodárske subjekty, ktorých hlavným cieľom je sociálna a profesionálna integrácia postihnutých alebo znevýhodnených osôb, alebo môžu zabezpečiť, aby sa takéto koncesie plnili v rámci programov chránených pracovných miest za predpokladu, že aspoň 30 % zamestnancov týchto dielní, hospodárskych subjektov alebo programov tvoria postihnutí alebo znevýhodnení pracovníci. Oznámenie o koncesii alebo v prípade koncesií na služby vymedzených v článku 19 predbežné oznámenie obsahuje odkaz na tento článok.

Článok 25

Služby v oblasti výskumu a vývoja

Táto smernica sa uplatňuje len na koncesie na služby v oblasti výskumu a vývoja, na ktoré sa vzťahujú kódy CPV 73000000-2 až 73120000-9, 73300000-5, 73420000-2 a 73430000-5 za predpokladu, že sú splnené obe tieto podmienky:

a)

prospech plynie výlučne verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi na jeho využitie pri plnení jeho úloh a

b)

odplatu za poskytnutú službu poskytuje v plnom rozsahu verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ.

KAPITOLA II

Zásady

Článok 26

Hospodárske subjekty

1.   Hospodárske subjekty, ktoré sú podľa právnych predpisov členského štátu, v ktorom sú usadené, oprávnené poskytovať príslušnú službu, nesmú byť odmietnuté len z dôvodu, že podľa právnych predpisov členského štátu, v ktorom sa zákazka udeľuje, by sa od nich vyžadovalo, aby boli buď fyzickou alebo právnickou osobou.

Od právnických osôb sa môže vyžadovať, aby uviedli v ponuke alebo v žiadosti mená a príslušnú odbornú kvalifikáciu pracovníkov, ktorí budú zodpovední za plnenie príslušnej zákazky.

2.   Postupov udeľovania koncesie sa môžu zúčastňovať skupiny hospodárskych subjektov vrátane dočasných združení. Verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia od nich nesmú vyžadovať, aby na účely predloženia ponuky alebo žiadosti o účasť mali konkrétnu právnu formu.

Verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia môžu v prípade potreby v súťažných podkladoch ku koncesii spresniť, ako skupiny hospodárskych subjektov splnia požiadavky týkajúce sa ekonomického a finančného postavenia alebo technickej a odbornej spôsobilosti uvedené v článku 38 za predpokladu, že je to opodstatnené z objektívnych dôvodov a primerané. Členské štáty môžu stanoviť štandardné podmienky pre spôsob, akým skupiny hospodárskych subjektov majú splniť tieto požiadavky. Opodstatnené z objektívnych dôvodov a primerané musia byť aj akékoľvek podmienky plnenia koncesie takýmito skupinami hospodárskych subjektov, ktoré sa líšia od podmienok stanovených pre individuálnych účastníkov.

3.   Bez ohľadu na odseky 1 a 2 verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia môžu od skupín hospodárskych subjektov vyžadovať, aby v prípade, že im bola zadaná zákazka, nadobudli konkrétnu právnu formu, pokiaľ je uvedená zmena nevyhnutná na uspokojivé plnenie zákazky.

Článok 27

Nomenklatúry

1.   Pri akomkoľvek odkaze na nomenklatúry v kontexte udeľovania koncesií sa používa „spoločný slovník obstarávania (CPV)“ prijatý nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2195/2002 (27).

2.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 48 prijať delegované akty s cieľom prispôsobiť kódy CPV uvedené v tejto smernici, keď sa zmeny v nomenklatúre CPV musia odzrkadliť v tejto smernici a za predpokladu, že z takýchto zmien nevyplýva úprava rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

Článok 28

Dôverný charakter

1.   Pokiaľ sa v tejto smernici alebo vnútroštátnych právnych predpisoch, ktoré sa vzťahujú na verejného obstarávateľa, a to predovšetkým v právnych predpisoch týkajúcich sa prístupu k informáciám, neustanovuje iná úprava a bez toho, aby boli dotknuté povinnosti v súvislosti so zverejňovaním udelených koncesií, ako aj v súvislosti s informáciami pre záujemcov a uchádzačov podľa článkov 32 a 40, verejný obstarávateľ ani obstarávateľ nezverejní informácie, ktoré mu poskytli hospodárske subjekty a ktoré tieto subjekty označili za dôverné vrátane, ale nie výlučne, technických alebo obchodných tajomstiev a dôverných aspektov ponúk.

Tento článok nebráni zverejneniu častí uzavretých zmlúv, ktoré nemajú dôverný charakter, vrátane akýchkoľvek následných zmien.

2.   Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ môže pre hospodárske subjekty stanoviť požiadavky zamerané na ochranu dôverného charakteru informácií, ktoré verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ sprístupní v rámci postupu udeľovania koncesie.

Článok 29

Pravidlá platné v oblasti komunikácie

1.   S výnimkou prípadov, keď je použitie elektronických prostriedkov povinné podľa článku 33 ods. 2 a článku 34, si členské štáty alebo verejní obstarávatelia a obstarávatelia môžu pri akejkoľvek komunikácii a výmene informácií vybrať jeden alebo viaceré z nasledujúcich prostriedkov komunikácie:

a)

elektronické prostriedky;

b)

pošta alebo fax;

c)

ústna komunikácia vrátane telefónu, pokiaľ ide o komunikáciu, ktorá nepredstavuje hlavné prvky postupu udeľovania koncesie a za predpokladu, že obsah ústnej komunikácie sa dostatočne zdokumentuje na trvalom nosiči;

d)

osobné doručenie s písomným potvrdením prijatia.

Členské štáty môžu v prípade koncesií stanoviť povinnosť používať elektronické prostriedky komunikácie nad rámec povinností ustanovených v článku 33 ods. 2 a v článku 34.

2.   Zvolené prostriedky komunikácie musí byť všeobecne dostupné a nediskriminačné a nesmú obmedzovať prístup hospodárskych subjektov k postupu udeľovania koncesie. Nástroje a zariadenia, ktoré sa majú používať na komunikáciu elektronickými prostriedkami, ako aj ich technické parametre, musia byť interoperabilné s výrobkami informačných a komunikačných technológií, ktoré sa všeobecne používajú.

Verejní obstarávatelia a obstarávatelia pri každej komunikácii, výmene a uchovávaní informácií zaistia zachovanie integrity údajov a dôvernosti žiadostí a ponúk. Obsah žiadostí a ponúk preskúmajú až po uplynutí lehoty na ich predloženie.

HLAVA II

PRAVIDLÁ UDEĽOVANIA KONCESIÍ:

VŠEOBECNÉ ZÁSADY A PROCESNÉ ZÁRUKY

KAPITOLA I

Všeobecné zásady

Článok 30

Všeobecné zásady

1.   Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ slobodne organizuje postup vedúci k výberu koncesionára, pričom sa musí dodržať súlad s touto smernicou.

2.   Návrh postupu udeľovania koncesie rešpektuje zásady ustanovené v článku 3. Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ počas postupu udeľovania koncesie predovšetkým neposkytuje informácie diskriminačným spôsobom, v dôsledku ktorého by niektorí záujemcovia alebo uchádzači mohli oproti iným získať výhodu.

3.   Členské štáty prijmú vhodné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby hospodárske subjekty pri plnení koncesií dodržiavali uplatniteľné povinnosti v oblasti environmentálneho, sociálneho a pracovného práva ustanovených v práve Únie, vnútroštátnom práve, kolektívnych zmluvách alebo ustanoveniach medzinárodného environmentálneho, sociálneho a pracovného práva uvedených v prílohe X.

4.   Komisia je oprávnená prijať delegované akty v súlade s článkom 48 s cieľom zmeniť zoznam v prílohe X, ak je to potrebné, v záujme doplnenia nových medzinárodných dohôd, ktoré ratifikovali všetky členské štáty, alebo ak existujúce medzinárodné dohody, na ktoré sa odkazuje, už viac nie sú ratifikované všetkými členskými štátmi alebo sa inak zmenili, napríklad pokiaľ ide o ich rozsah pôsobnosti, obsah alebo označenie.

Článok 31

Oznámenia o koncesii

1.   Verejní obstarávatelia a obstarávatelia, ktorí chcú udeliť koncesiu, oznámia svoj zámer prostredníctvom oznámenia o koncesii.

2.   Oznámenia o koncesii obsahujú informácie uvedené v prílohe V a prípadne aj akékoľvek ďalšie informácie, ktoré verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ považuje za užitočné, v súlade s formátom štandardných vzorov.

3.   Verejní obstarávatelia a obstarávatelia, ktorí chcú udeliť koncesiu na sociálne a iné osobitné služby uvedené v prílohe IV, oznámia svoj zámer o plánovanom udelení koncesie prostredníctvom uverejnenia predbežného oznámenia. Tieto oznámenia obsahujú informácie uvedené v prílohe VI.

4.   Odchylne od odseku 1 sa od verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov nevyžaduje, aby oznámenie o koncesii uverejnili, ak stavebné práce alebo služby dokáže dodať, resp. poskytnúť iba jeden konkrétny hospodársky subjekt, a to z ktoréhokoľvek z týchto dôvodov:

a)

cieľom koncesie je vytvorenie alebo nadobudnutie jedinečného umeleckého diela alebo umeleckého výkonu;

b)

z technických dôvodov neexistuje hospodárska súťaž;

c)

existencia výlučného práva;

d)

ochrana práv duševného vlastníctva a iných výlučných práv, než sú tie, ktoré sú vymedzené v článku 5 bode 10.

Výnimky stanovené v prvom pododseku písmenách b), c) a d) sa uplatňujú len v prípadoch, keď neexistuje žiadna primeraná alternatíva alebo náhrada a chýbajúca hospodárska súťaž nie je výsledkom umelého zúženia parametrov udeľovanie koncesie.

5.   Odchylne od odseku 1 sa od verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa nevyžaduje zverejnenie nového oznámenia o koncesii, ak neboli predložené žiadne žiadosti alebo ponuky či žiadne vhodné ponuky alebo vhodné žiadosti ako odpoveď na predchádzajúci postup udeľovania koncesie za predpokladu, že pôvodné podmienky udelenia koncesie sa podstatne nezmenili a že sa Komisii zaslala správa, ak o ňu požiada.

Na účely prvého pododseku sa ponuka považuje za nevhodnú, ak je vzhľadom na koncesiu irelevantná, pričom bez podstatných zmien nie je zjavne schopná uspokojiť potreby a požiadavky verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa uvedené v súťažných podkladoch ku koncesii.

Na účely prvého pododseku sa žiadosť považuje za nevhodnú:

a)

ak dotknutý žiadateľ musí alebo môže byť vylúčený podľa článku 38 ods. 5 až 9 alebo ak nespĺňa podmienky účasti, ktoré podľa článku 38 ods. 1 stanovil verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ;

b)

ak žiadosti zahŕňajú aj ponuky, ktoré nie sú vhodné v zmysle druhého pododseku.

Článok 32

Oznámenia o udelení koncesie

1.   Verejní obstarávatelia a obstarávatelia v súlade s postupmi ustanovenými v článku 33 najneskôr do 48 dní po udelení koncesie zašlú oznámenie o udelení koncesie s výsledkami postupu udeľovania koncesie. V prípade sociálnych a iných osobitných služieb uvedených v prílohe IV sa však takéto oznámenia môžu zoskupiť na štvrťročnom základe. V takom prípade zašlú zoskupené oznámenia do 48 dní od skončenia každého štvrťroka.

2.   Oznámenia o udelení koncesie obsahujú informácie stanovené v prílohe VII alebo v prípade koncesií na sociálne a iné osobitné služby uvedené v prílohe IV informácie stanovené v prílohe VIII a uverejnia sa v súlade s článkom 33.

Článok 33

Forma a spôsob uverejňovania oznámení

1.   Oznámenie o koncesii, oznámenie o udelení koncesie a oznámenie uvedené v článku 43 ods. 1 druhom pododseku obsahujú informácie stanovené v prílohách V, VII a VIII vo formáte štandardných vzorov vrátane štandardných vzorov pre korigendá.

Komisia stanoví tieto štandardné vzory prostredníctvom vykonávacích aktov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 50.

2.   Oznámenia uvedené v odseku 1 sa vypracujú, elektronickými prostriedkami zašlú Úradu pre vydávanie publikácií Európskej únie a uverejnia v súlade s prílohou IX. Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie vydá verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi potvrdenie o prijatí oznámenia a o uverejnení zaslaných informácií, v ktorom uvedie dátum uverejnenia a ktoré je dokladom o uverejnení. Oznámenia sa uverejnia najneskôr do piatich dní od ich zaslania. Náklady, ktoré vzniknú Úradu pre vydávanie publikácií Európskej únie v súvislosti s uverejňovaním oznámení, znáša Únia.

3.   Oznámenia o koncesii sa uverejnia v plnom znení v jednom alebo viacerých úradných jazykoch inštitúcií Únie, ktorý si zvolí verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ. Táto jazyková verzia alebo tieto jazykové verzie sú jediným autentickým textom alebo textami. Zhrnutie dôležitých prvkov každého oznámenia sa uverejňuje aj v ostatných úradných jazykoch inštitúcií Únie.

4.   Oznámenia o koncesii a oznámenia o udelení koncesie sa na vnútroštátnej úrovni neuverejnia pred uverejnením Úradom pre vydávanie publikácií Európskej únie s výnimkou prípadu, keď sa uverejnenie na úrovni Únie neuskutoční do 48 hodín po tom, čo Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie potvrdil, že verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi bolo doručené potvrdenie o prijatí oznámenia podľa odseku 2. Oznámenia o koncesii a oznámenia o udelení koncesie uverejnené na vnútroštátnej úrovni neobsahujú iné informácie, ako sú informácie uvedené v oznámeniach zaslaných Úradu pre vydávanie publikácií Európskej únie, ale uvedie sa v nich dátum odoslania oznámenia Úradu pre vydávanie publikácií Európskej únie.

Článok 34

Elektronická dostupnosť súťažných podkladov ku koncesii

1.   Verejní obstarávatelia a obstarávatelia ponúknu neobmedzený a úplný priamy bezplatný prístup elektronickými prostriedkami k súťažným podkladom ku koncesii odo dňa uverejnenia oznámenia o koncesii, alebo ak oznámenie o koncesii neobsahuje výzvu na predloženie ponúk, odo dňa, v ktorom sa výzva na predloženie ponúk zaslala. V znení oznámenia o koncesii alebo týchto výziev sa uvedie internetová adresa, na ktorej sú tieto súťažné podklady ku koncesii dostupné.

2.   Ak za náležite odôvodnených okolností a v dôsledku výnimočných bezpečnostných alebo technických dôvodov alebo v dôsledku osobitne citlivej povahy obchodných informácií, ktoré si vyžadujú veľmi vysokú úroveň ochrany, neobmedzený a úplný priamy bezplatný prístup k niektorým súťažným podkladom ku koncesii elektronickými prostriedkami nemožno ponúknuť, verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia v oznámení alebo vo výzve na predloženie ponúk uvedú, že príslušné súťažné podklady ku koncesii sa zašlú inými než elektronickými prostriedkami a lehota na prijatie ponúk sa predĺži.

3.   Verejní obstarávatelia a obstarávatelia alebo príslušné organizačné zložky poskytnú všetkým žiadateľom alebo uchádzačom, ktorí sa zúčastňujú postupu udeľovania koncesie, doplňujúce informácie týkajúce sa súťažných podkladov ku koncesii najneskôr do šiestich dní pred uplynutím lehoty stanovenej na prijatie ponúk, ak bola žiadosť o ne podaná s dostatočným predstihom.

Článok 35

Boj proti korupcii a predchádzanie konfliktom záujmov

Členské štáty od verejných obstarávateľov a obstarávateľov vyžadujú, aby prijali vhodné opatrenia na boj proti podvodom, uprednostňovaniu a korupcii a aby účinne predchádzali konfliktom záujmov, zisťovali ich a naprávali konflikty záujmov vyplývajúce z vykonávania postupov udeľovania koncesie, a to s cieľom zabrániť akémukoľvek narušeniu hospodárskej súťaže a zabezpečiť transparentnosť postupu udeľovania, ako aj rovnaké zaobchádzanie so všetkými záujemcami a uchádzačmi.

Pojem konflikty záujmov zahŕňa prinajmenšom každú situáciu, keď zamestnanci verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, ktorí sú zapojení do vykonávania postupu udeľovania koncesií alebo môžu ovplyvniť výsledok tohto postupu, majú priamo alebo nepriamo finančný, ekonomický alebo iný osobný záujem, ktorý možno vnímať ako ohrozenie ich nestrannosti a nezávislosti v súvislosti s daným postupom udeľovania koncesie.

Pokiaľ ide o konflikty záujmov, prijaté opatrenia nesmú presahovať úroveň, ktorá je nevyhnutná na predchádzanie potenciálnym konfliktom záujmov alebo na odstránenie zisteného konfliktu záujmov.

KAPITOLA II

Procesné záruky

Článok 36

Technické a funkčné požiadavky

1.   Technické a funkčné požiadavky vymedzujú charakteristické znaky stavebných prác alebo služieb, ktoré sú predmetom koncesie. Uvádzajú sa v súťažných podkladoch ku koncesii.

Tieto charakteristické znaky môžu odkazovať aj na osobitný postup výroby alebo poskytovania požadovaných stavebných prác alebo služieb za predpokladu, že súvisia s predmetom zákazky a sú primerané jej hodnote a jej cieľom. Charakteristické znaky môžu zahŕňať napríklad úroveň kvality, úroveň plnenia environmentálnych a klimatických požiadaviek, požiadavky súvisiace na riešenie vhodné pre všetkých používateľov (vrátane prístupnosti pre osoby s postihnutím) a posúdenie zhody, výkonnosť, bezpečnosť alebo rozmery, terminológiu, symboly, skúšky a skúšobné metódy, označovanie a značky alebo pokyny pre používateľa.

2.   Pokiaľ si to nevyžaduje predmet zákazky, technické a funkčné požiadavky nesmú odkazovať na konkrétnu značku alebo zdroj alebo na určitý postup, ktorý charakterizuje produkty alebo služby, ktoré poskytuje konkrétny hospodársky subjekt, ani na ochranné známky, patenty, druhy alebo určitú výrobu, ak by to viedlo k uprednostneniu alebo vylúčeniu určitých podnikov alebo určitých produktov. Takýto odkaz sa povoľuje len výnimočne, ak nie je možné dostatočne presne a zrozumiteľne opísať predmet zákazky. Takýto odkaz je doplnený slovami „alebo rovnocenné“.

3.   Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ nesmie zamietnuť ponuku z toho dôvodu, že stavebné práce a služby, ktorých sa ponuka týka, nie sú v súlade s technickými a funkčnými požiadavkami, na ktoré odkazoval, ak uchádzač akýmikoľvek vhodnými prostriedkami vo svojej ponuke preukáže, že riešenia, ktoré navrhuje, rovnocenne uspokojujú technické a funkčné požiadavky.

Článok 37

Procesné záruky

1.   Koncesie sa udeľujú na základe kritérií na vyhodnotenie ponúk, ktoré verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ stanovil v súlade s článkom 41, za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

ponuka spĺňa minimálne požiadavky, ktoré v prípade potreby stanovil verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ;

b)

uchádzač spĺňa podmienky účasti uvedené v článku 38 ods. 1 a

c)

uchádzač nie je v súlade s článkom 38 ods. 4 až 7 a na základe článku 38 ods. 9 vylúčený z postupu udeľovania.

Minimálne požiadavky uvedené v písmene a) zahŕňajú podmienky a charakteristické znaky (najmä technické, fyzické, funkčné a právne), ktoré by mala každá ponuka spĺňať alebo mať.

2.   Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ uvedie:

a)

v oznámení o koncesii opis koncesie a podmienok účasti;

b)

v oznámení o koncesii, vo výzve na predloženie ponúk alebo v iných súťažných podkladoch ku koncesii opis kritérií na vyhodnotenie ponúk a prípadne minimálne požiadavky, ktoré sa musia splniť.

3.   Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ môže obmedziť na primeranú úroveň počet záujemcov alebo uchádzačov, a to za podmienky, že tak urobí transparentným spôsobom a na základe objektívnych kritérií. Počet vyzvaných záujemcov alebo uchádzačov musí byť dostatočný na zabezpečenie skutočnej súťaže.

4.   Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ oznámi všetkým účastníkom opis plánovaného organizovania postupu a orientačnú lehotu jeho ukončenia. Každá zmena sa oznámi všetkým účastníkom, a ak sa týka prvkov uverejnených v oznámení o koncesii, oznámi sa všetkým hospodárskym subjektom.

5.   Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ zabezpečí náležité zaznamenanie všetkých etáp postupu, pričom použije prostriedky, ktoré považuje za vhodné, a to v súlade s článkom 28 ods. 1.

6.   Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ môže so záujemcami alebo uchádzačmi viesť rokovania. Počas týchto rokovaní sa nesmie zmeniť predmet koncesie, kritériá na vyhodnotenie ponúk a minimálne požiadavky.

Článok 38

Výber a kvalitatívne hodnotenie záujemcov

1.   Verejní obstarávatelia a obstarávatelia overia podmienky účasti týkajúce sa odbornej a technickej spôsobilosti a finančného a ekonomického postavenia záujemcov alebo uchádzačov, a to na základe vlastných vyhlásení, referencie alebo referencií, ktoré je potrebné predložiť ako dôkaz v súlade s požiadavkami uvedenými v oznámení o koncesii, ktoré musia byť nediskriminačné a primerané predmetu koncesie. Podmienky účasti sa vzťahujú na potrebu zabezpečiť schopnosť koncesionára plniť koncesiu a sú k nej primerané, pričom zohľadňujú predmet koncesie a účel zaručenia skutočnej hospodárskej súťaže.

2.   Hospodársky subjekt sa môže s cieľom splniť podmienky účasti stanovené v odseku 1, ak to prichádza do úvahy, a podmienky konkrétnej koncesie spoliehať na kapacity iných subjektov bez ohľadu na právnu povahu svojich prepojení s nimi. Ak sa chce hospodársky subjekt spoliehať na kapacity iných subjektov, verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi preukáže, že počas celého obdobia trvania koncesie bude mať k dispozícii potrebné zdroje, napríklad predložením záväzku týchto subjektov v uvedenom zmysle. Pokiaľ ide o finančné postavenie, verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ môže vyžadovať, aby hospodársky subjekt a uvedené subjekty boli spoločne zodpovední za plnenie zákazky.

3.   Skupiny hospodárskych subjektov podľa článku 26 sa môžu spoliehať na využitie kapacít účastníkov skupiny alebo iných subjektov za rovnakých podmienok.

4.   Verejní obstarávatelia a obstarávatelia uvedení v článku 7 ods. 1 písm. a) vylúčia hospodársky subjekt z účasti na postupe udeľovania koncesie, ak zistili, že tento hospodársky subjekt bol právoplatným rozsudkom odsúdený z jedného z týchto dôvodov:

a)

z dôvodu účasti v zločineckej organizácii v zmysle článku 2 rámcového rozhodnutia Rady 2008/841/SVV (28);

b)

z dôvodu korupcie v zmysle článku 3 Dohovoru o boji proti korupcii úradníkov Európskych spoločenstiev alebo úradníkov členských štátov Európskej únie (29) a článku 2 ods. 1 rámcového rozhodnutia Rady 2003/568/SVV (30), ako aj z dôvodu korupcie v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa alebo hospodárskeho subjektu;

c)

z dôvodu podvodu v zmysle článku 1 Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (31),

d)

z dôvodu teroristických trestných činov alebo trestných činov spojených s teroristickými aktivitami, tak ako sú vymedzené v článkoch 1 a 3 rámcového rozhodnutia Rady 2002/475/SVV (32), alebo podnecovania, napomáhania alebo navádzania alebo pokusu o spáchanie trestného činu v súlade s článkom 4 uvedeného rámcového rozhodnutia;

e)

z dôvodu prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, tak ako sú vymedzené v článku 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES (33);

f)

z dôvodu detskej práce a iných foriem obchodovania s ľuďmi vymedzených v článku 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ (34).

Povinnosť vylúčiť hospodársky subjekt sa uplatňuje aj v prípadoch, keď je osoba, ktorá bola právoplatným rozsudkom odsúdená, členom správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu tohto hospodárskeho subjektu alebo ktorá má v tomto subjekte právomoc zastupovať, prijímať rozhodnutia alebo vykonávať kontrolu.

Iní obstarávatelia ako sú uvedení v článku 7 ods. 1 písm. a) môžu vylúčiť hospodársky subjekt z účasti na postupe udeľovania koncesie, ak vedia, že tento hospodársky subjekt bol právoplatným rozsudkom odsúdený z jedného z dôvodov uvedených v prvom pododseku tohto odseku.

5.   Z účasti na postupe udeľovania koncesie sa vylúči hospodársky subjekt, v prípade ktorého verejní obstarávatelia a obstarávatelia uvedení v článku 7 ods. 1 písm. a) vedia, že tento hospodársky subjekt porušuje svoje povinnosti týkajúce sa platby daní alebo príspevkov na sociálne zabezpečenie, a ak bola táto skutočnosť potvrdená právoplatným a záväzným súdnym alebo správnym rozhodnutím v súlade s právnymi ustanoveniami krajiny, v ktorej je usadený, alebo ustanoveniami členského štátu verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa.

Verejní obstarávatelia a obstarávatelia uvedení v článku 7 ods. 1 písm. a) môžu okrem toho hospodársky subjekt vylúčiť alebo od nich môžu členské štáty požadovať, aby ho vylúčili, z účasti na postupe udeľovania koncesie, ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ môže akýmikoľvek vhodnými prostriedkami preukázať, že hospodársky subjekt porušuje svoje povinnosti týkajúce sa platby daní alebo príspevkov na sociálne zabezpečenie.

Tento odsek sa viac neuplatňuje, ak hospodársky subjekt splnil svoje povinnosti tým, že zaplatil alebo uzavrel záväznú dohodu s cieľom zaplatiť splatné dane alebo splatné príspevky na sociálne zabezpečenie vrátane akýchkoľvek prípadných vzniknutých úrokov alebo sankcií.

6.   Členské štáty môžu ustanoviť výnimku z povinného vylúčenia uvedeného v odsekoch 4 a 5, a to za výnimočných okolností, v prípade nadradených dôvodov týkajúcich sa verejného záujmu, akými sú napríklad verejné zdravie alebo ochrana životného prostredia.

Členské štáty môžu ustanoviť výnimku z povinného vylúčenia stanoveného v odseku 5 aj v prípade, ak by vylúčenie bolo jasne neprimerané, najmä ak neboli zaplatené len malé sumy daní alebo príspevkov na sociálne zabezpečenie alebo ak bol hospodársky subjekt informovaný o presnej sume, ktorú má zaplatiť, pretože porušil svoje povinnosti súvisiace s platením daní alebo príspevkov na sociálne zabezpečenie, v takom čase, že nemal možnosť prijať opatrenia, ktoré sú ustanovené v odseku 5 treťom pododseku, pred uplynutím lehoty na predloženie svojej žiadosti.

7.   Verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia môžu z účasti na udeľovaní koncesie vylúčiť alebo od nich môže členský štát požadovať, aby vylúčili ktorýkoľvek hospodárky subjekt, ak je splnené jedna z týchto podmienok:

a)

ak môžu akýmikoľvek vhodnými prostriedkami preukázať porušenie uplatniteľných povinností uvedených v článku 30 ods. 3;

b)

ak je daný hospodársky subjekt v úpadku alebo je v konkurze alebo v likvidácii, ak jeho aktíva spravuje likvidátor alebo súd, ak voči nemu prebieha vyrovnávacie konanie, ak sú jeho podnikateľské činnosti pozastavené alebo ak je v akejkoľvek podobnej situácii vyplývajúcej z podobného konania podľa vnútroštátnych zákonov a iných právnych predpisov; verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ však môže rozhodnúť, že nevylúči hospodársky subjekt, ktorý sa nachádza v jednej z uvedených situácií, alebo od neho môže členský štát požadovať, aby nevylúčil takýto hospodársky subjekt, ak zistil, že príslušný hospodársky subjekt bude schopný plniť koncesiu, pričom sa zohľadnia uplatniteľné vnútroštátne pravidlá a opatrenia týkajúce sa pokračovania podnikateľskej činnosti v prípade týchto situácií;

c)

ak verejný obstarávateľ môže akýmikoľvek vhodnými prostriedkami preukázať, že hospodársky subjekt sa dopustil závažného odborného pochybenia, v dôsledku ktorého je spochybnená jeho bezúhonnosť;

d)

ak konflikt záujmov v zmysle článku 35 druhého odseku nemožno účinne napraviť inými, menej rušivými opatreniami;

e)

ak má verejný obstarávateľ dostatočne vierohodné indície na to, aby mohol dospieť k záveru, že daný hospodársky subjekt uzavrel dohody s inými hospodárskymi subjektmi s cieľom narušiť hospodársku súťaž;

f)

ak hospodársky subjekt vykazuje závažné alebo pretrvávajúce nedostatky pri plnení niektorej zásadnej požiadavky predchádzajúcej koncesie alebo predchádzajúcej zmluvy s verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom v zmysle tejto smernice alebo smernice 2014/25/EÚ, čo viedlo k predčasnému ukončeniu tejto predchádzajúcej zmluvy, ku škodám alebo iným porovnateľným sankciám;

g)

ak je hospodársky subjekt vinný zo závažného skreslenia predložených informácií vyžadovaných na overenie neexistencie dôvodov na vylúčenie alebo splnenia podmienok účasti, ak zadržal takéto informácie alebo nie je schopný predložiť požadované dokumenty na podporu takýchto informácií;

h)

ak sa hospodársky subjekt usiloval o nenáležité ovplyvnenie rozhodovacieho procesu verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, získanie dôverných informácií, ktoré mu v postupe udeľovania koncesie môžu poskytnúť nenáležité výhody, alebo z nedbalosti poskytol zavádzajúce informácie, ktoré môžu mať podstatný vplyv na rozhodnutia týkajúce sa vylúčenia, výberu alebo udelenia koncesie;

i)

ak sa v prípade koncesií v oblasti obrany a bezpečnosti, ako sa uvádza v smernici 2009/81/ES, v súvislosti s hospodárskym subjektom na základe akýchkoľvek dôkazných prostriedkov vrátane zdrojov chránených údajov, zistilo, že nie je dostatočne spoľahlivý na to, aby sa vylúčili riziká pre bezpečnosť členského štátu.

8.   Verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia vymedzení v článku 7 ods. 1 písm. a) kedykoľvek počas postupu vylúčia hospodársky subjekt, ak sa ukáže, že tento dotknutý hospodársky subjekt je vzhľadom na konanie alebo nekonanie pred postupom alebo počas neho v jednej zo situácií uvedených v odseku 4 tohto článku a v prvom pododseku odseku 5 tohto článku.

Verejní obstarávatelia a obstarávatelia môžu kedykoľvek počas postupu vylúčiť alebo od nich členské štáty môžu požadovať, aby vylúčili hospodársky subjekt, ak sa ukáže, že dotknutý hospodársky subjekt je vzhľadom na konanie alebo nekonanie pred postupom alebo počas neho v jednej zo situácií uvedených v odseku 5 druhom pododseku a v odseku 7.

9.   Každý hospodársky subjekt, ktorý sa nachádza v jednej zo situácií uvedených v odsekoch 4 a 7, môže poskytnúť dôkazy v tom zmysle, že opatrenia, ktoré tento hospodársky subjekt prijal, sú dostatočné na to, aby sa preukázala jeho spoľahlivosť napriek existencii relevantného dôvodu na vylúčenie. Ak sa tieto dôkazy považujú za dostatočné, dotknutý hospodársky subjekt sa z tohto postupu nevylúči.

Hospodársky subjekt musí na tento účel preukázať, že zaplatil alebo sa zaviazal zaplatiť náhradu týkajúcu sa akejkoľvek škody spôsobenej trestným činom alebo pochybením, komplexne objasnil skutočnosti a okolnosti, a to aktívnou spoluprácou s vyšetrovacími orgánmi, a že prijal konkrétne technické, organizačné a personálne opatrenia, ktoré sú vhodné na to, aby sa zabránilo ďalším trestným činom alebo pochybeniam. Opatrenia prijaté hospodárskymi subjektmi sa posúdia, pričom sa zohľadní závažnosť trestného činu alebo pochybenia a ich konkrétne okolnosti. Ak sa dané opatrenia považujú za nedostatočné, dotknutý hospodársky subjekt dostane zoznam dôvodov tohto rozhodnutia.

Hospodársky subjekt, ktorý bol právoplatným rozsudkom vylúčený z účasti na postupe obstarávania alebo na postupe udeľovania koncesie, nie je oprávnený využiť počas obdobia vylúčenia vyplývajúceho z tohto rozsudku možnosť stanovenú v tomto odseku v členskom štáte, v ktorom je rozsudok účinný.

10.   Členské štáty prostredníctvom zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení a so zreteľom na právne predpisy Únie spresnia vykonávacie podmienky pre tento článok. Určia predovšetkým trvanie maximálneho obdobia vylúčenia, ak hospodársky subjekt neprijme žiadne opatrenia uvedené v odseku 9, aby preukázal svoju spoľahlivosť. Ak sa trvanie obdobia vylúčenia nestanovilo v právoplatnom rozsudku, toto obdobie nepresiahne päť rokov odo dňa odsúdenia na základe právoplatného rozsudku v prípadoch uvedených v odseku 4 a tri roky odo dňa príslušnej udalosti v prípadoch uvedených v odseku 7.

Článok 39

Lehoty na prijatie žiadostí o koncesiu a ponúk týkajúcich sa koncesie

1.   Verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia pri stanovovaní lehôt na prijatie žiadostí alebo ponúk zohľadnia najmä zložitosť koncesie a čas potrebný na vypracovanie ponúk alebo žiadostí, a to bez toho, aby tým boli dotknuté minimálne lehoty uvedené v tomto článku.

2.   Ak možno žiadosti alebo ponuky predložiť až po obhliadke príslušného miesta alebo po preskúmaní súťažných podkladov k udeleniu koncesie vykonanom na mieste, stanovia sa lehoty na prijatie žiadostí o koncesiu alebo na prijatie ponúk tak, aby sa všetky dotknuté hospodárske subjekty mohli oboznámiť so všetkými informáciami, ktoré sú potrebné na vypracovanie žiadostí alebo ponúk, pričom tieto lehoty budú v každom prípade dlhšie než minimálne lehoty stanovené v odsekoch 3 a 4.

3.   Minimálna lehota na prijatie žiadostí o koncesiu, bez ohľadu na to, či zahŕňajú ponuky, je 30 dní od dátumu odoslania oznámenia o koncesii.

4.   Ak sa postup uskutočňuje v nadväzujúcich etapách, minimálna lehota na prijatie prvotných ponúk je 22 dní od dátumu zaslania výzvy na predloženie ponúk.

5.   Lehota na prijatie ponúk sa môže skrátiť o päť dní, ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ akceptuje, že ponuky sa môžu predložiť elektronickými prostriedkami v súlade s článkom 29.

Článok 40

Poskytovanie informácií záujemcom a uchádzačom

1.   Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ čo najskôr informuje každého záujemcu a uchádzača o rozhodnutiach prijatých v súvislosti s udelením koncesie vrátane názvu úspešného uchádzača, dôvodov každého rozhodnutia zamietnuť jeho žiadosť alebo ponuku a dôvodov každého rozhodnutia neudeliť zákazku, v súvislosti s ktorou bolo uverejnené oznámenie o koncesii, alebo o opätovnom začatí postupu.

Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ okrem toho na žiadosť dotknutej strany čo najskôr a v každom prípade do 15 dní od prijatia písomnej žiadosti informuje každého uchádzača, ktorý predložil prípustnú ponuku, o charakteristických znakoch a relatívnych výhodách vybranej ponuky.

2.   Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ sa môže rozhodnúť, že neposkytne určité informácie uvedené v odseku 1 týkajúce sa zákazky, ak by poskytnutie takýchto informácií bránilo presadzovaniu práva, bolo inak v rozpore s verejným záujmom, škodilo oprávneným obchodným záujmom hospodárskych subjektov, či už verejných alebo súkromných, alebo by mohlo brániť spravodlivej hospodárskej súťaži medzi takýmito subjektmi.

Článok 41

Kritériá na vyhodnotenie ponúk

1.   Koncesie sa udeľujú na základe objektívnych kritérií, ktoré sú v súlade so zásadami stanovenými v článku 3 a ktorými sa zaistí, že sa ponuky posudzujú v podmienkach účinnej hospodárskej súťaže, čo verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi umožní určiť celkovú hospodársku výhodu.

2.   Kritériá na vyhodnotenie ponúk sú spojené s predmetom koncesie a nedávajú verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi neobmedzenú voľnosť výberu. Môžu okrem iného zahŕňať environmentálne a sociálne požiadavky a požiadavky súvisiace s inováciou.

Tieto kritériá sú sprevádzané požiadavkami, ktoré umožňujú účinné overenie informácií, ktoré uchádzači poskytli.

Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ overí, či ponuky riadne spĺňajú kritériá na vyhodnotenie ponúk.

3.   Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ uvedie kritériá v zostupnom poradí významnosti.

Bez ohľadu na prvý odsek, ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ dostane ponuku, v ktorej sa navrhuje inovačné riešenie s výnimočnou úrovňou funkčného plnenia, ktoré obozretný verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ nemohol predvídať, verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ môže výnimočne zmeniť poradie dôležitosti kritérií na vyhodnotenie ponúk, aby zohľadnil takéto inovačné riešenie. V uvedenom prípade verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ informuje všetkých uchádzačov o zmene poradia dôležitosti a vydá novú výzvu na predloženie ponúk, pričom rešpektuje minimálne lehoty uvedené v článku 39 ods. 4. Ak kritériá na vyhodnotenie ponúk boli uverejnené v okamihu uverejnenie oznámenia o koncesii, verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ uverejní nové oznámenia o koncesii, pričom rešpektuje minimálne lehoty uvedené v článku 39 ods. 3.

Zmena poradia dôležitosti nesmie viesť k diskriminácii.

HLAVA III

PRAVIDLÁ TÝKAJÚCE SA PLNENIA KONCESIÍ

Článok 42

Využívanie subdodávateľov

1.   Dodržiavanie povinností uvedených v článku 30 ods. 3 zo strany subdodávateľov sa zabezpečuje prostredníctvom vhodných opatrení, ktoré prijímajú príslušné vnútroštátne orgány konajúce v rámci svojej zodpovednosti a pôsobnosti.

2.   V súťažných podkladoch ku koncesii môže verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ žiadať alebo členský štát môže od neho vyžadovať, aby od uchádzača alebo žiadateľa žiadal, aby vo svojej ponuke uviedol každú časť zákazky, ktorú má v úmysle zadať tretím stranám, ako aj všetkých navrhovaných subdodávateľov. Týmto odsekom nie je dotknutá zodpovednosť hlavného koncesionára.

3.   Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ v prípade koncesií na stavebné práce a v súvislosti so službami, ktoré sa majú poskytnúť v zariadení pod dohľadom verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, po udelení koncesie a najneskôr pri začatí plnenia koncesie od koncesionára požaduje, aby verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi uviedol názov, kontaktné údaje a právnych zástupcov svojich subdodávateľov, ktorí sa zúčastňujú na uskutočňovaní týchto prác alebo poskytovaní týchto služieb, ak sú v tom čase známi. Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ od koncesionára požaduje, aby mu počas trvania koncesie oznámil akékoľvek zmeny týchto informácií, ako aj požadované informácie o všetkých nových subdodávateľoch, ktorí sa následne zúčastňujú na uskutočňovaní týchto prác alebo poskytovaní týchto služieb.

Bez ohľadu na prvý pododsek môžu členské štáty uložiť povinnosť poskytnúť požadované informácie priamo koncesionárovi.

Prvý a druhý pododsek sa neuplatňuje na dodávateľov tovaru.

Verejní obstarávatelia a obstarávatelia môžu rozšíriť, alebo od nich môžu členské štáty vyžadovať, aby rozšírili povinnosti stanovené v prvom pododseku napríklad na:

a)

iné koncesie na služby ako sú koncesie týkajúce sa služieb, ktoré sa majú poskytnúť v zariadeniach pod dohľadom verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, alebo na dodávateľov, ktorí sa zúčastňujú na koncesiách na stavebné práce alebo na koncesiách na služby;

b)

subdodávateľov subdodávateľov koncesionára alebo ďalej na nižšie úrovne subdodávateľského reťazca;

4.   S cieľom zabrániť porušeniam povinností uvedených v článku 30 ods. 3 možno prijať vhodné opatrenia, napríklad:

a)

ak vnútroštátne právo členského štátu ustanovuje mechanizmus spoločnej zodpovednosti subdodávateľov a koncesionára, dotknutý členský štát zabezpečí, aby sa príslušné pravidlá uplatňovali v súlade s podmienkami stanovenými v článku 30 ods. 3;

b)

verejní obstarávatelia a obstarávatelia môžu overiť, alebo členské štáty od nich môžu vyžadovať, aby overili, či existujú dôvody na vylúčenie subdodávateľov podľa článku 38 ods. 4 až 10. V takých prípadoch verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ od hospodárskeho subjektu vyžaduje, aby nahradil subdodávateľa, v súvislosti s ktorým overovanie preukázalo, že existujú dôvody na povinné vylúčenie. Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ môže vyžadovať, alebo členský štát od nich môže vyžadovať, aby hospodársky subjekt nahradil subdodávateľa, v súvislosti s ktorým overovanie preukázalo, že existujú dôvody na nepovinné vylúčenie.

5.   Členské štáty môžu v rámci vnútroštátneho práva ustanoviť prísnejšie pravidlá zodpovednosti.

6.   Členské štáty, ktoré si zvolili možnosť ustanoviť opatrenia podľa odseku 1 a 3, spresnia prostredníctvom zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení a so zreteľom na právo Únie podmienky vykonávania týchto opatrení. Členské štáty pritom môžu obmedziť ich uplatniteľnosť, napríklad vo vzťahu k niektorým typom zákaziek, niektorým kategóriám verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov alebo hospodárskych subjektov alebo určitým sumám.

Článok 43

Úprava zmlúv počas ich platnosti

1.   Koncesie možno upraviť bez nového postupu udeľovania koncesie v súlade s touto smernicou v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

a)

ak úpravy, bez ohľadu na ich peňažnú hodnotu, boli uvedené v pôvodných súťažných podkladoch ku koncesii v jasných, presných a jednoznačných doložkách o preskúmaní, ktoré môžu zahŕňať doložky o revízii hodnoty, alebo o opciách. V takýchto doložkách sa uvádza rozsah a povaha možných úprav alebo možností, ako aj podmienky, za ktorých sa môžu použiť. Nestanovujú sa v nich úpravy ani možnosti, ktoré by menili celkovú povahu zákazky alebo rámcovej dohody;

b)

v prípade doplňujúcich stavebných prác alebo služieb, ktoré poskytol pôvodný koncesionár a ktoré sú nevyhnutné a neboli zahrnuté v pôvodnej koncesii, ak zmena koncesionára:

i)

nie je možná z ekonomických alebo technických dôvodov, akými sú požiadavky vzájomnej zameniteľnosti alebo interoperability s existujúcim zariadením, službami alebo inštaláciami obstaranými na základe pôvodnej koncesie, a

ii)

spôsobila by verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi významné ťažkosti alebo podstatnú duplicitu nákladov.

V prípade koncesií, ktoré udeľuje verejný obstarávateľ na účely vykonávania inej činnosti, než sú činnosti uvedené v prílohe II, však akékoľvek zvýšenie hodnoty nesmie presiahnuť 50 % hodnoty pôvodnej koncesie. Ak sa vykoná niekoľko úprav nasledujúcich po sebe, uvedené obmedzenie sa vzťahuje na hodnotu každej úpravy. Účelom takýchto úprav nasledujúcich po sebe nesmie byť obchádzanie tejto smernice;

c)

ak sú splnené všetky tieto podmienky:

i)

potreba úpravy bola vyvolaná okolnosťami, ktoré nemohol obozretný verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ predvídať;

ii)

úpravou sa nemení celková povaha koncesie;

iii)

v prípade koncesií, ktoré udeľuje verejný obstarávateľ na účely vykonávania inej činnosti než sú činnosti uvedené v prílohe II, akékoľvek zvýšenie hodnoty nie je vyššie ako 50 % hodnoty pôvodnej koncesie. Ak sa vykoná niekoľko úprav nasledujúcich po sebe, toto obmedzenie sa vzťahuje na hodnotu každej úpravy. Účelom takýchto úprav nasledujúcich po sebe nesmie byť obchádzanie tejto smernice;

d)

ak nový koncesionár nahrádza koncesionára, ktorému verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ pôvodne udelil koncesiu, v dôsledku jednej z týchto skutočností:

i)

jednoznačnej doložky o preskúmaní alebo možnosti v súlade s písmenom a);

ii)

iný hospodársky subjekt, ktorý spĺňa pôvodne stanovené kritériá kvalitatívneho výberu, je univerzálnym alebo čiastočným nástupcom pôvodného koncesionára v dôsledku reštrukturalizácie podniku vrátane prevzatia, zlúčenia a splynutia alebo konkurzu, a to za predpokladu, že z toho nevyplývajú iné podstatné úpravy koncesie a že zámerom nie je obchádzať uplatňovanie tejto smernice, alebo

iii)

v prípade, že samotný verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ prevezme povinnosti hlavného koncesionára voči svojim subdodávateľom, ak sa táto možnosť ustanovuje vo vnútroštátnych právnych predpisoch;

e)

ak úpravy bez ohľadu na ich hodnotu nie sú podstatné v zmysle odseku 4.

Verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia, ktorí upravili koncesiu v prípadoch stanovených v písmenách b) a c) tohto odseku, uverejnia oznámenie v tomto zmysle v Úradnom vestníku Európskej únie. Takéto oznámenie obsahuje informácie stanovené v prílohe XI a uverejní sa v súlade s článkom 33.

2.   Okrem toho, a bez akejkoľvek potreby overiť, či sú splnené podmienky stanovené v odseku 4 písm. a) až d), koncesie možno rovnako upraviť bez toho, aby bol potrebný nový postup udeľovania koncesie v súlade s touto smernicou, ak hodnota úpravy je nižšia ako obe tieto hodnoty:

i)

finančný limit stanovený v článku 8 a

ii)

10 % hodnoty pôvodnej koncesie.

Úpravou sa však nesmie meniť celková povaha koncesie. V prípade vykonania viacerých úprav nasledujúcich po sebe sa hodnota posudzuje na základe čistej kumulatívnej hodnoty úprav nasledujúcich po sebe.

3.   Ak koncesia obsahuje doložku o indexácii, na účely výpočtu hodnoty uvedenej v odseku 2 a v odseku 1 písm. b) a c) je referenčnou hodnotou aktualizovaná hodnota. Ak koncesia neobsahuje doložku o indexácii, aktualizovaná hodnota sa vypočíta tak, že sa zohľadní priemerná inflácia v členskom štáte verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa.

4.   Úprava koncesie počas jej platnosti sa považuje za podstatnú v zmysle odseku 1 písm. e), ak sa v jej dôsledku povaha koncesie podstatne líši od pôvodne udelenej koncesie. Úprava sa v každom prípade a bez toho, aby tým boli dotknuté odseky 1 a 2, považuje za podstatnú, ak je splnená jedna alebo viaceré z týchto podmienok:

a)

úpravou sa zavádzajú podmienky, ktoré by v prípade, ak by boli súčasťou pôvodného postupu udeľovania koncesie, umožnili pripustenie iných ako pôvodne vybraných žiadateľov alebo akceptovanie inej ako pôvodne akceptovanej ponuky, alebo by do postupu udeľovania koncesie prilákali ďalších účastníkov;

b)

úpravou sa mení ekonomická rovnováha koncesie v prospech koncesionára spôsobom, ktorý nebol stanovený v pôvodnej koncesii;

c)

úpravou sa značne rozširuje rozsah pôsobnosti koncesie;

d)

ak nový koncesionár nahradí koncesionára, ktorému verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ pôvodne udelil koncesiu v iných prípadoch, než sú prípady ustanovené v odseku 1 písm. d).

5.   V prípade iných úprav ustanovení koncesie počas jej platnosti než sú úpravy ustanovené v odsekoch 1 a 2 je potrebný nový postup udeľovania koncesie v súlade s touto smernicou.

Článok 44

Vypovedanie koncesií

Členské štáty zaistia, aby verejní obstarávatelia a obstarávatelia mali za podmienok určených v platnom vnútroštátnom práve možnosť vypovedať koncesiu počas jej platnosti, ak je splnená jedna alebo viaceré z týchto podmienok:

a)

došlo k zmene koncesie, ktorá by si vyžadovala nový postup udeľovania koncesie podľa článku 43;

b)

koncesionár bol v čase udelenia koncesie v jednej zo situácií uvedených v článku 38 ods. 4 a mal byť preto vylúčený z postupu udeľovania koncesie;

c)

Súdny dvor Európskej únie v konaní podľa článku 258 ZFEÚ stanoví, že členský štát si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmlúv z toho dôvodu, že verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ príslušný danému členskému štátu udelil príslušnú koncesiu bez toho, aby splnil povinnosti stanovené v zmluvách a v tejto smernici.

Článok 45

Monitorovanie a podávanie správ

1.   S cieľom zaistiť správne a účinné vykonávanie členské štáty zabezpečia, aby aspoň úlohy stanovené v tomto článku plnil jeden alebo viaceré orgány alebo štruktúry. Komisii oznámia všetky orgány alebo štruktúry príslušné na plnenie týchto úloh.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby sa uplatňovanie pravidiel udeľovania koncesií monitorovalo. V prípade, že monitorovacie orgány alebo štruktúry zistia konkrétne porušenie, akým je napríklad podvod, korupcia, konflikt záujmov a iné závažné nezrovnalosti, alebo systémové problémy, sú oprávnené oznámiť tieto porušenia alebo problémy vnútroštátnym kontrolným orgánom, súdnym orgánom alebo iným príslušným orgánom či štruktúram, ako napríklad ombudsmanovi, národným parlamentom alebo ich výborom.

3.   Výsledky monitorovania podľa odseku 2 sa sprístupnia verejnosti vhodnými informačnými prostriedkami.

Komisia môže nie častejšie ako každé tri roky požiadať členské štáty, aby predložili správu o monitorovaní, v ktorej sa uvedie prehľad najčastejších príčin nesprávneho uplatňovania pravidiel udeľovania koncesií, vrátane možných štrukturálnych alebo opakujúcich sa problémov pri uplatňovaní pravidiel, vrátane možných prípadov podvodov a iného nezákonného správania.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby informácie a usmernenia týkajúce sa výkladu a uplatňovania práva Únie v oblasti udeľovania koncesií boli bezodplatne dostupné na pomoc verejným obstarávateľom, obstarávateľom a hospodárskym subjektom pri správnom uplatňovaní pravidiel Únie.

HLAVA IV

ZMENY SMERNÍC 89/665/EHS A 92/13/EHS

Článok 46

Zmeny smernice 89/665/EHS

Smernica 89/665/EHS sa mení takto:

1.

V článku 1 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Táto smernica sa vzťahuje na zákazky uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ (35), pokiaľ tieto zákazky nie sú v súlade s článkami 7, 8, 9, 10, 11, 12, 15, 16, 17 a 37 uvedenej smernice z jej rozsahu pôsobnosti vylúčené.

Táto smernica sa vzťahuje takisto na koncesie udelené verejnými obstarávateľmi podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ (36), pokiaľ tieto koncesie nie sú v súlade s článkami 10, 11, 12, 17 a 25 uvedenej smernice z jej rozsahu pôsobnosti vylúčené.

Zákazky v zmysle tejto smernice zahŕňajú verejné zákazky, rámcové dohody, koncesie na stavebné práce a služby a dynamické obstarávacie systémy.

Pokiaľ ide o zákazky, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice 2014/24/EÚ alebo smernice 2014/23/EÚ, členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa rozhodnutia prijaté verejnými obstarávateľmi mohli účinne a predovšetkým čo najskôr preskúmať v súlade s podmienkami stanovenými v článkoch 2 až 2f tejto smernice z dôvodu, že týmito rozhodnutiami sa porušilo právo Spoločenstva v oblasti verejného obstarávania alebo vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa toto právo transponuje.

2.

V článku 2a sa odsek 2 sa mení takto:

a)

Prvý pododsek sa nahrádza takto:

„Po rozhodnutí o zadaní zákazky, ktorá patrí do rozsahu pôsobnosti smernice 2014/24/EÚ alebo smernice 2014/23/EÚ, sa nemôže zmluva uzavrieť pred uplynutím lehoty najmenej 10 kalendárnych dní, ktorá začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom sa rozhodnutie o zadaní zákazky zaslalo dotknutým uchádzačom a záujemcom faxom alebo elektronickými prostriedkami, alebo pri využití iných komunikačných prostriedkov pred uplynutím lehoty najmenej 15 kalendárnych dní, ktorá začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom sa rozhodnutie o zadaní zákazky zaslalo dotknutým uchádzačom a záujemcom, alebo pred uplynutím lehoty najmenej 10 kalendárnych dní, ktorá začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia rozhodnutia o zadaní zákazky.“

b)

Vo štvrtom pododseku sa prvá zarážka nahrádza takto:

„–

zhrnutie relevantných dôvodov uvedené v článku 55 ods. 2 smernice 2014/24/EÚ s výhradou článku 55 ods. 3 uvedenej smernice alebo v článku 40 ods. 1 druhom pododseku smernice 2014/23/EÚ s výhradou článku 40 ods. 2 uvedenej smernice, a“.

3.

Článok 2b sa mení takto:

a)

V prvom odseku:

i)

písmeno a) sa nahrádza takto:

„a)

ak smernica 2014/24/EÚ alebo prípadne smernica 2014/23/EÚ nepožaduje predchádzajúce uverejnenie oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania v Úradnom vestníku Európskej únie;“

ii)

písmeno c) sa nahrádza takto:

„c)

v prípade zmluvy zadanej na základe rámcovej dohody v zmysle článku 33 smernice 2014/24/EÚ a v prípade jednotlivej zákazky zadanej na základe dynamického obstarávacieho systému v zmysle článku 34 uvedenej smernice.“

b)

V druhom odseku sa prvá a druhá zarážka nahrádzajú takto:

„—

došlo k porušeniu článku 33 ods. 4 písm. c) alebo článku 34 ods. 6 smernice 2014/24/EÚ a

odhadovaná hodnota zákazky sa rovná alebo je vyššia ako finančné limity stanovené v článku 4 smernice 2014/24/EÚ.“

4.

V článku 2c sa slová „smernice 2004/18/ES“ nahrádzajú slovami „smernice 2014/24/EÚ alebo smernice 2014/23/EÚ“.

5.

Článok 2d sa mení takto:

a)

V odseku 1:

i)

písmeno a) sa nahrádza takto:

„a)

ak verejný obstarávateľ zadal zákazku bez predchádzajúceho uverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania v Úradnom vestníku Európskej únie bez toho, aby to bolo prípustné v súlade so smernicou 2014/24/EÚ alebo smernicou 2014/23/EÚ;“

ii)

v písmene b) sa slová „smernice 2004/18/ES“ nahrádzajú slovami „smernice 2014/24/EÚ alebo smernice 2014/23/EÚ“.

b)

V odseku 4 sa prvá zarážka nahrádza takto:

„—

verejný obstarávateľ považuje zadanie zákazky bez predchádzajúceho uverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania v Úradnom vestníku Európskej únie za prípustné v súlade so smernicou 2014/24/EÚ alebo smernicou 2014/23/EÚ,“.

c)

V odseku 5 sa prvá zarážka nahrádza takto:

„–

verejný obstarávateľ dospel k názoru, že zadanie zákazky je v súlade s článkom 33 ods. 4 písm. c) alebo článkom 34 ods. 6 smernice 2014/24/EÚ,“

6.

V článku 2f ods. 1 sa písmeno a) nahrádza takto:

„a)

pred uplynutím najmenej 30 kalendárnych dní odo dňa nasledujúceho po dni, keď:

verejný obstarávateľ uverejnil oznámenie o výsledku verejného obstarávania v súlade s článkami 50 a 51 smernice 2014/24/EÚ alebo článkami 31 a 32 smernice 2014/23/EÚ za predpokladu, že toto oznámenie zahŕňa odôvodnenie rozhodnutia verejného obstarávateľa o zadaní zákazky bez predchádzajúceho uverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania v Úradnom vestníku Európskej únie, alebo

verejný obstarávateľ oznámil dotknutým uchádzačom a záujemcom uzavretie zmluvy, a to za predpokladu, že tieto informácie obsahujú zhrnutie relevantných dôvodov stanovených v článku 55 ods. 2 smernice 2014/24/EÚ s výhradou článku 55 ods. 3 uvedenej smernice alebo v článku 40 ods. 1 druhom pododseku smernice 2014/23/EÚ s výhradou článku 40 ods. 2 uvedenej smernice. Táto možnosť sa vzťahuje aj na prípady uvedené v článku 2b prvom odseku písm. c) tejto smernice;“.

7.

V článku 3 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Komisia môže uplatniť postup stanovený v odsekoch 2 až 5, ak pred uzavretím zmluvy usúdi, že v priebehu postupu zadávania zákazky, ktorá patrí do rozsahu pôsobnosti smernice 2014/24/EÚ alebo smernice 2014/23/EÚ, došlo k závažnému porušeniu práva Únie v oblasti verejného obstarávania.“

Článok 47

Zmeny smernice 92/13/EHS

Smernica 92/13/EHS sa mení takto:

1.

V článku 1 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Táto smernica sa vzťahuje na zákazky uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ (37), pokiaľ tieto zákazky nie sú v súlade s článkami 18 až 24, článkami 27 až 30, článkom 34 alebo 55 uvedenej smernice z jej rozsahu pôsobnosti vylúčené.

Zákazky v zmysle tejto smernice zahŕňajú zákazky na dodávky tovaru, na práce a na služby, koncesie na stavebné práce a služby, rámcové dohody a dynamické obstarávacie systémy.

Táto smernica sa vzťahuje takisto na koncesie udelené obstarávateľmi podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ (38), pokiaľ tieto koncesie nie sú v súlade s článkami 10, 12, 13, 14, 16, 17 a 25 uvedenej smernice z jej rozsahu pôsobnosti vylúčené.

Pokiaľ ide o zákazky, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice 2014/25/EÚ alebo smernice 2014/23/EÚ, členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa rozhodnutia prijaté obstarávateľmi mohli účinne a predovšetkým čo najskôr preskúmať v súlade s podmienkami stanovenými v článkoch 2 až 2f tejto smernice z dôvodu, že týmito rozhodnutiami sa porušilo právo Únie v oblasti obstarávania alebo vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa toto právo transponuje.

2.

V článku 2a sa odsek 2 mení takto:

a)

Prvý pododsek sa nahrádza takto:

„Po rozhodnutí o zadaní zákazky, ktorá patrí do rozsahu pôsobnosti smernice 2014/25/EÚ alebo smernice 2014/23/EÚ, sa zmluva nemôže uzavrieť pred uplynutím lehoty najmenej 10 kalendárnych dní, ktorá začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom sa rozhodnutie o zadaní zákazky zaslalo dotknutým uchádzačom a záujemcom faxom alebo elektronickými prostriedkami, alebo pri využití iných komunikačných prostriedkov pred uplynutím lehoty najmenej 15 kalendárnych dní, ktorá začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom sa rozhodnutie o zadaní zákazky zaslalo dotknutým uchádzačom a záujemcom, alebo pred uplynutím lehoty najmenej 10 kalendárnych dní, ktorá začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia rozhodnutia o zadaní zákazky.“

b)

V štvrtom pododseku sa prvá zarážka nahrádza takto:

„—

zhrnutie relevantných dôvodov uvedené v článku 75 ods. 2 smernice 2014/25/EÚ s výhradou ustanovení článku 75 ods. 3 uvedenej smernice alebo v článku 40 ods. 1 druhom pododseku smernice 2014/23/EÚ s výhradou ustanovení článku 40 ods. 2 uvedenej smernice, a“.

3.

Článok 2b sa mení takto:

a)

V prvom odseku:

i)

písmeno a) sa nahrádza takto:

„a)

ak sa v smernici 2014/25/EÚ alebo prípadne v smernici 2014/23/EÚ nepožaduje predchádzajúce uverejnenie oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie;“

ii)

písmeno c) sa nahrádza takto:

„c)

v prípade jednotlivých zákaziek zadaných na základe dynamického obstarávacieho systému v zmysle článku 52 smernice 2014/25/EÚ.“

b)

V druhom odseku sa prvá a druhá zarážka nahrádzajú takto:

„—

došlo k porušeniu článku 52 ods. 6 smernice 2014/25/EÚ a

odhadovaná hodnota zákazky sa rovná alebo je vyššia ako finančné limity stanovené v článku 15 smernice 2014/25/EÚ.“

4.

V článku 2c sa slová „smernice 2004/17/ES“ nahrádzajú slovami „smernice 2014/25/EÚ alebo smernice 2014/23/EÚ“.

5.

Článok 2d sa mení takto:

a)

V odseku 1:

i)

písmeno a) sa nahrádza takto:

„a)

ak obstarávateľ zadal zákazku bez predchádzajúceho uverejnenia oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie bez toho, aby to bolo prípustné podľa smernice 2014/23/EÚ alebo smernice 2014/23/EÚ;“

ii)

v písmene b) sa slová „smernice 2004/17/ES“ nahrádzajú slovami „smernice 2014/25/EÚ alebo smernice 2014/23/EÚ“.

b)

V odseku 4 sa prvá zarážka nahrádza takto:

„—

obstarávateľ považuje zadanie zákazky bez predchádzajúceho uverejnenia oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie za prípustné v súlade so smernicou 2014/25/EÚ alebo smernicou 2014/23/EÚ;“.

c)

V odseku 5 sa prvá zarážka nahrádza takto:

„—

obstarávateľ dospel k názoru, že zadanie zákazky je v súlade s článkom 52 ods. 6 smernice 2014/25/EÚ,“.

6.

V článku 2f ods. 1 sa písmeno a) nahrádza takto:

„a)

Pred uplynutím najmenej 30 kalendárnych dní odo dňa nasledujúceho po dni, keď:

obstarávateľ uverejnil oznámenie o zadaní zákazky v súlade s článkami 70 a 71 smernice 2014/25/EÚ alebo s článkami 31 a 32 smernice 2014/23/EÚ za predpokladu, že toto oznámenie zahŕňa odôvodnenia rozhodnutia obstarávateľa o zadaní zákazky bez predchádzajúceho uverejnenia oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie, alebo

obstarávateľ oznámil dotknutým uchádzačom a záujemcom uzavretie zmluvy za predpokladu, že tieto informácie obsahujú zhrnutie relevantných dôvodov uvedené v článku 75 ods. 2 smernice 2014/25/EÚ s výhradou článku 75 ods. 3 uvedenej smernice alebo v článku 40 ods. 1 druhom pododseku smernice 2014/23/EÚ s výhradou článku 40 ods. 2 uvedenej smernice. Táto možnosť sa vzťahuje aj na prípady uvedené v článku 2b prvom odseku písm. c) tejto smernice;“.

7.

V článku 8 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Komisia môže uplatniť postup stanovený v odsekoch 2 až 5, ak pred uzavretím zmluvy usúdi, že počas postupu zadávania zákazky, ktorý patrí do rozsahu pôsobnosti smernice 2014/25/EÚ alebo smernice 2014/23/EÚ, alebo vo vzťahu k článku 26 ods. 1 písm. a) smernice 2014/25/EÚ v prípade obstarávateľov, na ktorých sa dané ustanovenie uplatňuje, došlo k závažnému porušeniu práva Únie v oblasti obstarávania.“

HLAVA V

DELEGOVANÉ PRÁVOMOCI, VYKONÁVACIE PRÁVOMOCI A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 48

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 7 ods. 3, článku 9 ods. 4, článku 27 ods. 2 a článku 30 ods. 4 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od 17. apríla 2014.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 7 ods. 3, článku 9 ods. 4, článku 27 ods. 2 a článku 30 ods. 4 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 7 ods. 3, článku 9 ods. 4, článku 27 ods. 2 a článku 30 ods. 4 nadobúda účinnosť iba vtedy, ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietky v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím tejto lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 49

Postup pre naliehavé prípady

1.   Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa pod podmienkou, že sa voči nim nevznesie námietka v súlade s odsekom 2. V oznámení Európskemu parlamentu a Rade o delegovanom akte sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.

2.   Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 48 ods. 5. V takom prípade Komisia bez odkladu po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku akt zruší.

Článok 50

Postup výboru

1.   Komisii pomáha Poradný výbor pre verejné obstarávanie zriadený rozhodnutím Rady 71/306/EHS (39). Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento článok, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 51

Transpozícia

1.   Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 18. apríla 2016. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných opatrení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

Článok 52

Prechodné ustanovenia

Odkazy na článok 1 ods. 3 písm. a) a b) smernice 2004/17/ES a článok 1 ods. 3 a 4 a hlavu III smernice 2004/18/ES sa považujú za odkazy na túto smernicu.

Článok 53

Monitorovanie a podávanie správ

Komisia posúdi ekonomický vplyv na vnútorný trh, najmä pokiaľ ide o také faktory, ako je napríklad cezhraničné zadávanie zákaziek a transakčné náklady, vyplývajúci z uplatňovania finančných limitov stanovených v článku 8 a Európskemu parlamentu a Rade podá príslušnú správu do 18. apríla 2019. Primeranosť výšky finančných limitov sa preskúma v rámci rokovaní na základe GPA, pričom sa zohľadní vplyv inflácie a transakčné náklady. Komisia v prípade, že je to možné a vhodné, zváži návrh na zvýšenie finančných limitov uplatniteľných na základe GPA počas ďalšieho kola rokovaní.

V prípade akýchkoľvek zmien finančných limitov uplatniteľných na základe GPA Komisia, keď to prichádza do úvahy, v následnosti na správu predloží legislatívny návrh, ktorým sa zmenia finančné limity stanovené v tejto smernici.

Komisia posúdi aj ekonomický vplyv vylúčení stanovených v článku 12 na vnútorný trh, pričom zohľadní osobitné štruktúry odvetvia vodného hospodárstva, a Európskemu parlamentu a Rade podá príslušnú správu do 18. apríla 2019.

Komisia preskúma fungovanie tejto smernice a na základe informácií, ktoré členské štáty poskytnú v súlade s článkom 45 ods. 3, podá Európskemu parlamentu a Rade správu do 18. apríla 2021 a následne každých päť rokov.

Komisia sprístupní verejnosti výsledky preskúmania vykonaného v súlade so štvrtým odsekom.

Článok 54

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Táto smernica sa neuplatňuje na udeľovanie koncesií ponúkaných alebo udelených pred 17. aprílom 2014.

Článok 55

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Štrasburgu 26. februára 2014

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

D. KOURKOULAS


(1)  Ú. v. EÚ C 191, 29.6.2012, s. 84.

(2)  Ú. v. EÚ C 391, 18.12.2012, s. 49.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 15. januára 2014 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 11. februára 2014.

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 114).

(5)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36).

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 94).

(7)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 55).

(8)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb (Ú. v. ES L 15, 21.1.1998, s. 14).

(9)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES z 30. mája 1994 o podmienkach udeľovania a používania povolení na vyhľadávanie, prieskum a ťažbu uhľovodíkov (Ú. v. ES L 164, 30.6.1994, s. 3).

(10)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 a (EHS) č. 1107/70 (Ú. v. EÚ L 315, 3.12.2007, s. 1).

(11)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 216, 20.8.2009, s. 76).

(12)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19).

(13)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb (pozri stranu 243 tohto úradného vestníka).

(14)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb (Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 1).

(15)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (Ú. v. ES L 18, 21.1.1997, s. 1).

(16)  Smernica Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác (Ú. v. ES L 395, 30.12.1989, s. 33).

(17)  Smernica Rady 92/13/EHS z 25. februára 1992, ktorou sa koordinujú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia o uplatňovaní právnych predpisov Spoločenstva, o postupoch verejného obstarávania subjektov pôsobiacich vo vodnom, energetickom, dopravnom a telekomunikačnom sektore (Ú. v. ES L 76, 23.3.1992, s. 14).

(18)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).

(19)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(20)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 z 26. mája 2003 o zostavení spoločnej nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (NUTS) (Ú. v. EÚ L 154, 21.6.2003, s. 1).

(21)  Smernica Európskeho Parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní (pozri stranu 65 tohto úradného vestníka).

(22)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 z 24. septembra 2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve (Ú. v. EÚ L 293, 31.10.2008, s. 3).

(23)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1).

(24)  Smernica Rady 77/249/EHS z 22. marca 1977 na uľahčenie účinného výkonu slobody právnikov poskytovať služby (Ú. v. ES L 78, 26.3.1977, s. 17).

(25)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS (Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1).

(26)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica) (Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 33).

(27)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2195/2002 z 5. novembra 2002 o spoločnom slovníku obstarávania (CPV) (Ú. v. ES L 340, 16.12.2002, s. 1).

(28)  Rámcové Rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (Ú. v. EÚ L 300, 11.11.2008, s. 42).

(29)  Ú. v. ES C 195, 25.6.1997, s. 1.

(30)  Rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV z 22. júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore (Ú. v. EÚ L 192, 31.7.2003, s. 54).

(31)  Ú. v. ES C 316, 27.11.1995, s. 48.

(32)  Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Ú. v. ES L 164, 22.6.2002, s. 3).

(33)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (Ú. v. EÚ L 309, 25.11.2005, s. 15).

(34)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15.4.2011, s. 1).

(35)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26.2.2014 o verejnom obstarávaní (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 243).

(36)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 1)“.

(37)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 243).

(38)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 1)“;

(39)  Rozhodnutie Rady 71/306/EHS z 26. júla 1971, ktorým sa zriaďuje Poradný výbor pre verejné obstarávanie prác (Ú. v. ES L 185, 16.8.1971, s. 15).


PRÍLOHA I

ZOZNAM ČINNOSTÍ UVEDENÝCH V ČLÁNKU 5 BODE 7  (1)

NACE Rev. 1 (2)

Kód CPV

SEKCIA F

STAVEBNÍCTVO

Divízia

Skupina

Trieda

Predmet

Poznámky

45

 

 

Stavebníctvo

Táto divízia zahŕňa:

— výstavbu nových budov a stavieb, reštaurovanie a bežné opravy.

45000000

 

45.1

 

Príprava staveniska

 

45100000

 

 

45.11

Demolačné práce a búranie budov; zemné práce

Táto trieda zahŕňa:

búranie budov a ďalších stavieb,

vyčisťovanie stavenísk,

zemné práce: výkopové práce, skládkovanie, vyrovnávanie a úprava stavenísk, výkop drenážnych jám, odstraňovanie horniny, odstreľovacie práce atď.,

príprava miesta na ťažbu,

odkrývanie nadložia a ďalšia úprava a príprava ložiskových území a nálezísk.

Táto trieda tiež zahŕňa:

odvodnenie staveniska,

odvodnenie poľnohospodárskej alebo lesnej pôdy.

45110000

 

 

45.12

Prieskumné vrty a prieskumné vrtné práce

Táto trieda zahŕňa:

prieskumné vrty, prieskumné vrtné práce a odber vzoriek z vrtného jadra na stavebné, geofyzikálne, geologické alebo podobné účely.

Táto trieda nezahŕňa:

hĺbenie vrtov na ťažbu ropy alebo plynu, pozri 11.20,

vŕtanie vodných studní, pozri 45.25,

hĺbenie banských šácht, pozri 45.25,

prieskum nálezísk ropy a plynu, geofyzikálny, geologický a seizmický prieskum, pozri 74.20.

45120000

 

45.2

 

Práce na kompletnej alebo čiastočnej stavbe; stavebné inžinierstvo

 

45200000

 

 

45.21

Všeobecná výstavba budov a stavebno-inžinierske práce

Táto trieda zahŕňa:

výstavbu všetkých druhov budov, výstavbu stavebno-inžinierskych stavieb,

mosty, vrátane visutých mostov pre diaľnice, viaduktov, tunelov a podzemných dráh,

diaľkové potrubia, komunikačné a elektrické vedenia,

mestské potrubné siete, mestské komunikačné a elektrické vedenia,

doplnkové práce v mestách,

kompletizovanie a montáž prefabrikovaných konštrukcií na mieste.

Táto trieda nezahŕňa:

služby súvisiace s ťažbou ropy a plynu, pozri 11.20,

montáž kompletných prefabrikovaných konštrukcií z nebetónových častí vlastnej výroby, pozri divízie 20, 26 a 28,

stavebné práce, iné ako výstavbu budov, pri výstavbe štadiónov, bazénov, telocviční, tenisových kurtov, golfových ihrísk a iných športových zariadení, pozri 45.23,

stavebnoinštalačné práce, pozri 45.3,

dokončovacie práce, pozri 45.4,

architektonické a inžinierske činnosti, pozri 74.20,

riadenie projektov výstavby, pozri 74.20.

45210000

s výnimkou:

– 45213316

45220000

45231000

45232000

 

 

45.22

Montáž strešných konštrukcií a pokrývačské práce

Táto trieda zahŕňa:

montáž striech,

kladenie strešných krytín,

izolovanie proti vode.

45261000

 

 

45.23

Výstavba diaľnic, ciest, letiskových plôch a športovísk

Táto trieda zahŕňa:

výstavbu diaľnic, ulíc, ciest, ďalších cestných komunikácií a komunikácií pre chodcov,

výstavbu železníc,

výstavbu vzletových a pristávacích dráh na letiskách,

stavebné práce, iné ako výstavbu budov, pri výstavbe štadiónov, bazénov, telocviční, tenisových kurtov, golfových ihrísk a iných športových zariadení,

nanášanie vodorovného dopravného značenia na cestách a parkoviskách.

Táto trieda nezahŕňa:

prípravné zemné práce, pozri 45.11.

45212212 a DA03

45230000

s výnimkou:

– 45231000

– 45232000

– 45234115

 

 

45.24

Výstavba vodných diel

Táto trieda zahŕňa:

výstavbu: — vodných ciest, prístavov a riečnych hrádzí, rekreačných (príbrežných) prístavov, plavebných komôr atď.,

priehrad a hrádzí,

bagrovanie pod vodou,

hlbinný prieskum.

45240000

 

 

45.25

Ostatné špecializované stavebné práce

Táto trieda zahŕňa:

stavebné činnosti špecializujúce sa na jeden aspekt spoločný pre rozličné druhy konštrukcií, ktoré si vyžadujú osobitné schopnosti alebo zariadenia,

stavbu základov, vrátane pilotáže,

vŕtanie a stavbu studní na vodu, hĺbenie šácht,

montáž kovových konštrukcií nepochádzajúcich z vlastnej výroby,

ohýbanie ocele,

murovanie a pokladanie kameňov,

montáž a demontáž lešení a pracovných plošín vrátane prenájmu lešení a pracovných plošín,

stavbu komínov a priemyselných pecí.

Táto trieda nezahŕňa:

prenájom lešení bez montáže a demontáže, pozri 71.32.

45250000

45262000

 

45.3

 

Stavebnoinštalačné práce

 

45300000

 

 

45.31

Elektroinštalačné práce

Táto trieda zahŕňa:

inštaláciu do budov alebo iných stavieb:

elektrických vedení a príslušenstva,

telekomunikačných systémov,

elektrických vykurovacích systémov,

antén pre obytné domy,

požiarnych poplašných systémov,

poplašných systémov proti vlámaniu,

výťahov a pohyblivých schodov,

bleskozvodov atď.

45213316

45310000

s výnimkou

– 45316000

 

 

45.32

Izolačné práce

Táto trieda zahŕňa:

inštaláciu tepelnej a zvukovej izolácie a izolácie proti vibráciám do budov alebo iných stavieb.

Táto trieda nezahŕňa:

izolovanie proti vode, pozri 45.22.

45320000

 

 

45.33

Inštalatérske práce

Táto trieda zahŕňa:

inštaláciu do budov alebo iných stavieb:

kanalizácie a sanitárneho vybavenia,

montáž plynovodu,

vykurovacích, ventilačných, chladiacich alebo klimatizačných zariadení a vedení,

zavlažovacích systémov.

Táto trieda nezahŕňa:

inštaláciu elektrických vykurovacích systémov, pozri 45.31.

45330000

 

 

45.34

Ostatné stavebnoinštalačné práce

Táto trieda zahŕňa:

inštaláciu svetelných a signalizačných systémov na cestách, železniciach, letiskách a v prístavoch,

inštaláciu armatúr a pevného príslušenstva na budovy alebo iné stavby inde nezaradené.

45234115

45316000

45340000

 

45.4

 

Kompletizačné stavebné práce

 

45400000

 

 

45.41

Omietkarské práce

Táto trieda zahŕňa:

nanášanie vnútorných alebo vonkajších omietok alebo štukovaných omietok, vrátane pletivových materiálov pod omietku, na budovy alebo iné stavby.

45410000

 

 

45.42

Stolárske práce

Táto trieda zahŕňa:

inštaláciu dverí, okien, okenných rámov a zárubní, sektorových kuchýň, schodísk, pultov a regálov v obchodoch a podobného vybavenia z dreva alebo iných materiálov nepochádzajúcich z vlastnej výroby,

dokončovanie interiéru, ako sú stropy, drevené obloženie stien, posuvné priečky atď.

Táto trieda nezahŕňa:

kladenie parkiet a iných podlahových krytín z dreva, pozri 45.43.

45420000

 

 

45.43

Obkladanie stien a kladenie podlahových krytín

Táto trieda zahŕňa:

dláždenie, obkladanie, vešanie alebo upevňovanie v budovách alebo iných stavbách:

keramických, betónových obkladačiek alebo dlažby, alebo obkladačiek a dlažby z tesaného kameňa,

parkiet a inej podlahovej krytiny z dreva,

kobercov a linolea, vrátane krytiny z kaučuku alebo z umelej hmoty,

podlahovej krytiny alebo obkladov stien z terazza, mramoru, granitu alebo bridlice,

tapiet.

45430000

 

 

45.44

Maliarske, natieračské a sklenárske práce

Táto trieda zahŕňa:

vnútorné a vonkajšie maľovanie a natieranie budov,

maľovanie a natieranie inžinierskych stavieb,

inštaláciu skla, zrkadiel atď.

Táto trieda nezahŕňa:

montáž okien, pozri 45.42.

45440000

 

 

45.45

Iné kompletizačné a dokončovacie stavebné práce

Táto trieda zahŕňa:

montáž súkromných bazénov,

čistenie parou, pieskovanie a podobné činnosti na exteriéroch budov,

iné kompletizačné a dokončovacie stavebné práce inde neuvedené.

Táto trieda nezahŕňa:

čistenie interiérov budov a iných stavieb, pozri 74.70.

45212212 a DA04

45450000

 

45.5

 

Prenájom stavebných alebo demolačných strojov a zariadení s obsluhou

 

45500000

 

 

45.50

Prenájom stavebných alebo demolačných strojov a zariadení s obsluhou

Táto trieda nezahŕňa:

prenájom stavebných alebo demolačných strojov a zariadení bez obsluhy, pozri 71.32.

45500000


(1)  V prípade akéhokoľvek rozdielu vo výklade medzi CPV a NACE sa použije nomenklatúra CPV.

(2)  Nariadenie Rady (EHS) č. 3037/90 z 9. októbra 1990 o štatistickej klasifikácii ekonomických činností v Európskom spoločenstve (Ú. v. ES L 293, 24.10.1990, s. 1).


PRÍLOHA II

ČINNOSTI VYKONÁVANÉ OBSTARÁVATEĽMI PODĽA ČLÁNKU 7

Ustanovenia tejto smernice, ktorými sa riadia koncesie udelené obstarávateľmi, sa vzťahujú na tieto činnosti:

1.

V prípade plynu a tepla:

a)

poskytovanie prístupu do stálych sietí určených na poskytovanie služieb verejnosti v súvislosti s výrobou, prepravou alebo distribúciou plynu alebo tepla alebo prevádzkovanie takýchto sietí;

b)

zásobovanie týchto sietí plynom alebo teplom.

Zásobovanie stálych sietí plynom alebo teplom, ktoré obstarávateľ uvedený v článku 7 ods. 1 písm. b) a c) poskytuje ako službu verejnosti, sa nepovažuje za relevantnú činnosť v zmysle odseku 1, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

i)

výroba plynu alebo tepla uvedeným obstarávateľom je nevyhnutným dôsledkom vykonávania inej činnosti, ako sú činnosti uvedené v tomto bode alebo v bodoch 2 a 3 tejto prílohy;

ii)

cieľom zásobovania verejnej siete je ekonomické využitie takejto výroby, pričom toto zásobovanie nepredstavuje viac ako 20 % priemerného obratu uvedeného obstarávateľa za predchádzajúce tri roky vrátane prebiehajúceho roka.

Na účely tejto smernice pojem „zásobovanie“ zahŕňa výrobu/produkciu, veľkoobchodný a maloobchodný predaj plynu. Výroba plynu vo forme ťažby však patrí do rozsahu pôsobnosti bodu 4 tejto prílohy.

2.

V prípade elektriny:

a)

poskytovanie prístupu do stálych sietí určených na poskytovanie služieb verejnosti v súvislosti s výrobou, prenosom alebo distribúciou elektriny alebo prevádzkovanie takýchto sietí;

b)

zásobovanie týchto stálych sietí elektrinou.

Na účely tejto smernice zahŕňa zásobovanie elektrinou výrobu/produkciu, veľkoobchodný a maloobchodný predaj elektriny.

Zásobovanie sietí elektrinou, ktoré obstarávateľ podľa článku 7 ods. 1 písm. b) a c) poskytuje ako službu verejnosti, sa nepovažuje za relevantnú činnosť v zmysle odseku 1, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

uvedený obstarávateľ vyrába elektrinu, pretože jej spotreba je nevyhnutná na vykonávanie inej činnosti, ako sú činnosti uvedené v tomto odseku alebo v bodoch 1 a 3 tejto prílohy;

b)

zásobovanie verejnej siete závisí len od vlastnej spotreby uvedeného obstarávateľa a neprevyšuje 30 % celkovej priemernej výroby elektriny uvedeného obstarávateľa za predchádzajúce tri roky vrátane prebiehajúceho roka.

3.

Činnosti týkajúce sa poskytovania prístupu do sietí slúžiacich verejnosti slúžiacich verejnosti v oblasti železničnej dopravy, automatizovaných systémov, električkovej, trolejbusovej, autobusovej alebo lanovej dopravy alebo prevádzkovania takýchto sietí.

Čo sa týka dopravných služieb, sieť sa považuje za existujúcu, ak sa služba poskytuje za prevádzkových podmienok ustanovených príslušným orgánom členského štátu, ako sú napríklad podmienky trás, na ktorých sa majú služby poskytovať, prepravná kapacita, ktorá má byť k dispozícii, alebo frekvencia služieb.

4.

Činnosti týkajúce sa využívania určitej geografickej oblasti na účely poskytovania letísk a námorných alebo vnútrozemských prístavov alebo iných terminálových zariadení dopravcom v leteckej, námornej alebo vnútrozemskej vodnej doprave.

5.

Činnosti týkajúce sa poskytovania:

a)

poštových služieb;

b)

iných ako poštových služieb za predpokladu, že takéto služby poskytuje subjekt, ktorý poskytuje aj poštové služby v zmysle bodu ii) druhého pododseku tohto bodu a za predpokladu, že nie sú splnené podmienky stanovené v článku 34 ods. 1 smernice 2014/25/EÚ, pokiaľ ide o služby, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti druhého pododseku bodu ii).

Na účely tejto smernice a bez toho, aby bola dotknutá smernica 97/67/ES:

i)

„poštová zásielka“ je zásielka s adresou v konečnej podobe, v ktorej sa má prepraviť, a to bez ohľadu na jej hmotnosť. Medzi takéto zásielky patria popri korešpondencii napríklad knihy, katalógy, noviny, periodiká a poštové balíky obsahujúce tovar s komerčnou hodnotou alebo bez takejto hodnoty, a to bez ohľadu na ich hmotnosť;

ii)

„poštové služby“ sú služby pozostávajúce z výberu, triedenia, prepravy a doručovania poštových zásielok. Zahŕňajú aj služby, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti univerzálnej služby zriadenej v súlade so smernicou 97/67/ES, ako aj služby mimo jej rozsahu;

iii)

„iné ako poštové služby“ sú služby poskytované v týchto oblastiach:

služby riadenia zásielkových služieb (služby, ktoré predchádzajú alebo nasledujú po odoslaní, vrátane služieb riadenia podateľní tzv. mailroom management services),

služby týkajúce sa poštových zásielok neuvedených v písmene a), ako je priama zásielka bez adresy.

6.

Činnosti týkajúce sa využívania určitej geografickej oblasti na tieto účely:

a)

ťažba ropy alebo plynu;

b)

prieskum ložísk uhlia alebo iných tuhých palív, resp. ich ťažba.


PRÍLOHA III

ZOZNAM PRÁVNYCH AKTOV ÚNIE PODĽA ČLÁNKU 7 ODS. 2 PÍSM. B)

Práva, ktoré boli udelené na základe postupu, v rámci ktorého sa zaistilo primerané uverejnenie a udelenie týchto práv bolo založené na objektívnych kritériách, nepredstavujú „osobitné alebo výlučné práva“ v zmysle tejto smernice. V tomto zozname sa uvádzajú postupy – čím sa zaisťuje primeraná predchádzajúca transparentnosť – na udelenie povolení na základe iných legislatívnych aktov únie, ktoré nepredstavujú „osobitné alebo výlučné práva“ v zmysle tejto smernice:

a)

udelenie povolenia na prevádzku zariadení na zemný plyn v súlade s postupmi stanovenými v článku 4 smernice 2009/73/ES;

b)

povolenie alebo výzva na predloženie ponúk na vybudovanie nových zariadení na výrobu elektriny v súlade so smernicou 2009/72/ES;

c)

udelenie povolenia v súlade s postupmi stanovenými v článku 9 smernice 97/67/ES týkajúceho sa poštových služieb, ktoré nie sú alebo nesmú byť vyhradené;

d)

postup udelenia povolenia na vykonávanie činnosti zahŕňajúcej prieskum uhľovodíkov v súlade so smernicou 94/22/ES;

e)

verejné zákazky na služby v zmysle nariadenia (ES) č. 1370/2007 týkajúce sa poskytovania služieb verejnej osobnej dopravy autobusom, električkou, po železnici alebo metrom, ktoré sa zadali na základe súťažného postupu v súlade s článkom 5 ods. 3 nariadenia, a to za predpokladu, že doba platnosti zmlúv je v súlade s článkom 4 ods. 3 alebo 4 uvedeného nariadenia.


PRÍLOHA IV

SLUŽBY UVEDENÉ V ČLÁNKU 19

Opis

Kód CPV

79611000-0; 75200000-8; 75231200-6; 75231240-8; 79622000-0 [Zabezpečovanie pomocného personálu pre domácnosť]; 79624000-4 [Zabezpečovanie opatrovateľského personálu] a 79625000-1 [Zabezpečovanie lekárskeho personálu] od 85000000-9 do 85323000-9; 85143000-3,

98133100-5, 98133000-4 a 98200000-5 a 98500000-8 [Služby domácnosti ako zamestnávateľov domáceho personálu] a 98513000-2 až 98514000-9 [Služby pracovných síl pre domácnosti, Služby pracovníkov agentúr týkajúce sa domácnosti, Služby kancelárskych pracovníkov pre domácnosti, Pracovníci na čas určitý pre domácnosti, Pomocnice v domácnosti a Domáce služby]

Zdravotnícke, sociálne a súvisiace služby

85321000-5 a 85322000-2, 75000000-6 [Verejná správa, obrana, sociálne zabezpečenie a s tým spojené služby], 75121000-0, 75122000-7, 75124000-1; od 79995000-5 do 79995200-7; od 80000000-4 Vzdelávacie a školiace (výcvikové) služby do 80660000-8; od 92000000-1 do 92342200-2; od 92360000-2 do 92700000-8;

79950000-8 [Organizovanie výstav, veľtrhov a kongresov], 79951000-5 [Organizovanie seminárov], 79952000-2 [Služby na organizovanie podujatí], 79952100-3 [Služby na organizovanie kultúrnych podujatí], 79953000-9 [Služby na organizovanie festivalov], 79954000-6 [Služby na organizovanie večierkov], 79955000-3 [Služby na organizovanie módnych prehliadok], 79956000-0 [Služby na organizovanie veľtrhov a výstav]

Administratívne sociálne, vzdelávacie, zdravotnícke a kultúrne služby

75300000-9

Služby povinného sociálneho zabezpečenia (1)

75310000-2, 75311000-9, 75312000-6,

75313000-3, 75313100-4, 75314000-0,

75320000-5, 75330000-8, 75340000-1

Služby týkajúce sa poskytovania dávok

98000000-3; 98120000-0; 98132000-7; 98133110-8 a 98130000-3

Iné služby pre verejnosť, sociálne služby a služby jednotlivcom vrátane služieb poskytovaných odborovými zväzmi, politickými organizáciami, mládežníckymi združeniami a iné služby členských organizácií.

98131000-0

Náboženské služby

55100000-1 až 55410000-7; 55521000-8 až 55521200-0

[55521000-8 Služby hromadného stravovania pre súkromné domácnosti, 55521100-9

Rozvoz stravy, 55521200-0 Donáška stravy]

55520000-1 Služby hromadného stravovania, 55522000-5 Služby hromadného stravovania pre spoločnosti prevádzajúce dopravu, 55523000-2 Služby hromadného stravovania pre iné podniky alebo iné inštitúcie, 55524000-9 Služby hromadného stravovania pre školy

55510000-8 Služby podnikových a školských jedální, 55511000-5 Služby podnikových a školských jedální a iné bufetové služby s obmedzenou klientelou, 55512000-2 Správa jedální, 55523100-3 Školské stravovanie

Hotelové a reštauračné služby

79100000-5 až 79140000-7; 75231100-5;

Právne služby, pokiaľ nie sú vylúčené podľa článku 10 ods. 8 písm. d)

75100000-7 až 75120000-3; 75123000-4; 75125000-8 až 75131000-3

Iné administratívne služby a vládne služby

75200000-8 až 75231000-4

Poskytovanie komunálnych služieb

75231210-9 až 75231230-5; 75240000-0 až 75252000-7; 794300000-7; 98113100-9

Služby súvisiace s väzbou, služby verejnej bezpečnosti a záchranné služby, pokiaľ nie sú vylúčené podľa článku 10 ods. 8 písm. g)

79700000-1 až 79721000-4 [Pátracie a bezpečnostné služby, Bezpečnostné služby, Monitorovanie poplachov, Strážne služby, Dozor, Stopovacie systémy, Služby na vystopovanie utečencov, Hliadkové služby, Služby na vydávanie identifikačných preukazov, Vyšetrovacie služby and Služby detektívnej agentúry]

79722000-1[Grafologické služby], 79723000-8 [Služby týkajúce sa analýzy odpadu]

Pátracie a bezpečnostné služby

64000000-6 [Poštové a telekomunikačné služby], 64100000-7 [Poštové a doručovateľské služby], 64110000-0 [Poštové služby], 64111000-7 [Poštové služby súvisiace s novinami a periodikami], 64112000-4 [Poštové služby súvisiace s listami], 64113000-1 [Poštové služby súvisiace s balíkmi], 64114000-8 [Priehradkové poštové služby], 64115000-5 [Prenajímanie poštových schránok], 64116000-2 [Služby poste restante], 64122000-7 [Služby interných firemných poslíčkov]

Poštové služby

50116510-9 [Protektorovanie pneumatík], 71550000-8 [Kováčske služby]

Rôzne služby

98900000-2 [Služby poskytované organizáciami a orgánmi v zahraničí (exteritoriálne)] a 98910000-5 [Služby charakteristické pre medzinárodné organizácie a orgány]

Medzinárodné služby


(1)  Na uvedené služby sa táto smernica nevzťahuje, ak sú organizované ako služby všeobecného záujmu nehospodárskeho charakteru. Členské štáty môžu organizovať poskytovanie povinných sociálnych služieb alebo iných služieb než služieb všeobecného záujmu alebo ako služieb všeobecného záujmu nehospodárskeho charakteru.


PRÍLOHA V

INFORMÁCIE, KTORÉ SA UVÁDZAJÚ V OZNÁMENIACH O KONCESII PODĽA ČLÁNKU 31

1.

Názov, identifikačné číslo (ak je stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch), adresa vrátane kódu NUTS, telefónne a faxové číslo, emailová a internetová adresa verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, a ak sú tieto informácie odlišné, príslušné údaje o útvare, od ktorého je možné získať ďalšie informácie.

2.

Typ verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa a hlavná činnosť, ktorú vykonáva.

3.

Ak majú žiadosti obsahovať ponuky, emailová alebo internetová adresa, na ktorej budú bezplatne dostupné súťažné podklady ku koncesii na neobmedzený a úplný priamy prístup. Ak nie je bezplatný neobmedzený a úplný priamy prístup v prípadoch uvedených v článku 34 ods. 2 k dispozícii, informácie o tom, ako sa možno dostať k súťažným podkladom.

4.

Opis koncesie: povaha a rozsah stavebných prác, povaha a rozsah služieb, poradie podľa rozsahu alebo orientačná hodnota, a ak je to možné, trvanie zmluvy. Ak je koncesia rozdelená na viacero častí, tieto informácie sa poskytnú pre každú časť. Opis všetkých možností, keď to prichádza do úvahy.

5.

Kódy CPV. Ak je koncesia rozdelená na viacero častí, tieto informácie sa poskytnú pre každú časť.

6.

Kód NUTS pre hlavné miesto uskutočňovania stavebných prác v prípade koncesií na stavebné práce alebo kód NUTS pre hlavné miesto plnenia koncesií na služby. Ak je koncesia rozdelená na viacero častí, tieto informácie sa poskytnú pre každú časť.

7.

Podmienky účasti vrátane:

a)

prípadnej informácie o tom, či je koncesia vyhradená pre chránené dielne alebo či je jej vykonanie vyhradené v rámci programov chránených pracovných miest;

b)

prípadnej informácie o tom, či je poskytnutie služby podľa zákona, iného právneho predpisu alebo správneho opatrenia vyhradené pre určité povolanie; odkaz na príslušný zákon, iný právny predpis alebo správne opatrenie;

c)

prípadného zoznamu a stručného opisu podmienok účasti; minimálnej úrovne (minimálnych úrovní) noriem, ktoré by sa mohli vyžadovať; údajov o tom, ktoré informácie sa požadujú (vlastné vyhlásenia, dokumenty).

8.

Lehota na predloženie žiadostí alebo prijatie ponúk.

9.

Kritériá, ktoré sa uplatnia pri udeľovaní koncesie, ak sa neuvádzajú v iných súťažných podkladoch ku koncesii.

10.

Dátum odoslania oznámenia.

11.

Názov a adresa inštitúcie zodpovednej za odvolanie a prípadne aj za postup mediácie. Presné informácie týkajúce sa lehoty na podanie odvolania, v prípade potreby, názov, adresa, telefónne číslo, faxové číslo a e-mailová adresa útvaru, od ktorého je možné tieto informácie získať.

12.

Keď to prichádza do úvahy, konkrétne podmienky, ktorým plnenie koncesie podlieha.

13.

Adresa, na ktorú sa zasielajú žiadosti alebo ponuky.

14.

V prípade potreby informácie o požiadavkách a podmienkach spojených s používaním elektronických prostriedkov komunikácie.

15.

Informácie o tom, či koncesia súvisí s projektom a/alebo programom financovaným z prostriedkov Únie.

16.

Pri koncesiách na stavebné práce údaj o tom, či sa na koncesiu vzťahuje GPA.


PRÍLOHA VI

INFORMÁCIE, KTORÉ SA UVÁDZAJÚ V PREDBEŽNÝCH OZNÁMENIACH TÝKAJÚCICH KONCESIÍ NA SOCIÁLNE A INÉ OSOBITNÉ SLUŽBY PODĽA ČLÁNKU 31 ODS. 3

1.

Názov, identifikačné číslo (ak je stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch), adresa vrátane kódu NUTS, telefónne a faxové číslo, emailová a internetová adresa verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, a ak sú tieto informácie odlišné, príslušné údaje o útvare, od ktorého je možné získať ďalšie informácie.

2.

V prípade potreby emailová alebo internetová adresa, na ktorej budú dostupné špecifikácie a akékoľvek sprievodné dokumenty.

3.

Typ verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa a hlavná činnosť, ktorú vykonáva.

4.

Kódy CPV; ak je zákazka rozdelená na viacero častí, tieto informácie sa poskytnú pre každú časť.

5.

Kód NUTS pre hlavné miesto dodania alebo plnenia koncesií na služby.

6.

Opis služieb, orientačné poradie podľa rozsahu alebo orientačná hodnota.

7.

Podmienky účasti.

8.

V prípade potreby lehota(-y) na kontaktovanie verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, pokiaľ ide o účasť.

9.

V prípade potreby stručný opis hlavných prvkov uplatňovaného postupu udeľovania koncesie.

10.

Všetky ostatné relevantné informácie.


PRÍLOHA VII

INFORMÁCIE, KTORÉ SA UVÁDZAJÚ V OZNÁMENIACH O UDELENÍ KONCESIE PODĽA ČLÁNKU 32

1.

Názov, identifikačné číslo (ak je stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch), adresa vrátane kódu NUTS a prípadne telefónne a faxové číslo, emailová a internetová adresa verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, a ak sú tieto informácie odlišné, príslušné údaje o útvare, od ktorého je možné získať ďalšie informácie.

2.

Typ verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa a hlavná činnosť, ktorú vykonáva.

3.

Kódy CPV.

4.

Kód NUTS pre hlavné miesto uskutočňovania stavebných prác v prípade koncesií na stavebné práce alebo kód NUTS pre hlavné miesto plnenia v prípade koncesií na služby.

5.

Opis koncesie: povaha a rozsah stavebných prác, povaha a rozsah služieb, trvanie zmluvy. Ak je koncesia rozdelená na viacero častí, tieto informácie sa poskytnú pre každú časť. Opis všetkých možností, keď to prichádza do úvahy.

6.

Opis použitého postupu udeľovania, odôvodnenie v prípade udelenia koncesie bez predchádzajúceho uverejnenia.

7.

Kritériá uvedené v článku 41, ktoré sa použili na udelenie koncesie alebo koncesií.

8.

Dátum vydania rozhodnutia alebo rozhodnutí o udelení koncesie.

9.

Počet ponúk, ktoré sa v súvislosti s každým udelením doručili, vrátane:

a)

počtu ponúk doručených od hospodárskych subjektov, ktoré sú malými a strednými podnikmi;

b)

počtu ponúk doručených zo zahraničia;

c)

počet ponúk doručených elektronicky.

10.

V prípade každého udelenia názov, adresa vrátane kódu NUTS a prípadne telefónne a faxové číslo, emailová a internetová adresa úspešného uchádzača (uchádzačov) vrátane:

a)

informácie o tom, či je úspešný uchádzač malým a stredným podnikom;

b)

informácie o tom, či bola koncesia udelená konzorciu.

11.

Hodnota a hlavné finančné podmienky udelenej koncesie vrátane:

a)

prípadných poplatkov, cien a pokút;

b)

prípadných udeľovaných cien a poskytovaných platieb;

c)

všetkých ostatných podrobností týkajúcich sa hodnoty koncesie vymedzenej v článku 8 ods. 3.

12.

Informácia o tom, či koncesia súvisí s projektom a/alebo programom financovaným z prostriedkov Únie.

13.

Názov a adresa inštitúcie zodpovednej za postup preskúmania a prípadne aj za postup mediácie. Presné informácie týkajúce sa lehoty na preskúmanie alebo, v prípade potreby, názov, adresa, telefónne číslo, faxové číslo a e-mailová adresa útvaru, od ktorého je možné tieto informácie získať.

14.

Dátum(-y) predchádzajúcich uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie týkajúcich sa koncesie(-ií) uvedenej(-ých) v tomto oznámení a odkaz(-y) na ne.

15.

Dátum odoslania oznámenia.

16.

Metóda použitá na výpočet predpokladanej hodnoty koncesie, ak sa neuvádza v iných súťažných podkladoch ku koncesii, podľa článku 8.

17.

Všetky ostatné relevantné informácie.


PRÍLOHA VIII

INFORMÁCIE, KTORÉ SA UVÁDZAJÚ V OZNÁMENIACH O UDELENÍ KONCESIE, TÝKAJÚCE SA KONCESIÍ NA SOCIÁLNE A INÉ OSOBITNÉ SLUŽBY PODĽA ČLÁNKU 32

1.

Názov, identifikačné číslo (ak je stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch), adresa vrátane kódu NUTS a prípadne telefónne a faxové číslo, emailová a internetová adresa verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, a ak sú tieto informácie odlišné, príslušné údaje o útvare, od ktorého je možné získať ďalšie informácie.

2.

Typ verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa a hlavná činnosť, ktorú vykonáva.

3.

Kódy CPV; ak je zákazka rozdelená na viacero častí, tieto informácie sa poskytnú pre každú časť.

4.

Súhrnný údaj o predmete koncesie.

5.

Počet prijatých ponúk.

6.

Hodnota úspešnej ponuky vrátane poplatkov a cien.

7.

Názov a adresa vrátane kódu NUTS, telefónne číslo, faxové číslo, emailová a internetová adresa úspešného hospodárskeho subjektu (subjektov).

8.

Všetky ostatné relevantné informácie.


PRÍLOHA IX

PRVKY TÝKAJÚCE SA UVEREJŇOVANIA

1.   Uverejňovanie oznámení

Oznámenia uvedené v článkoch 31 a 32 verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia zašlú Úradu pre vydávanie publikácií Európskej únie, pričom tieto oznámenia sa musia uverejniť v súlade s nasledujúcimi pravidlami.

Oznámenia uvedené v článkoch 31 a 32 uverejňuje Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie.

Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie poskytne verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi potvrdenie uvedené v článku 33 ods. 2.

2.   Formát a postupy elektronického zasielania oznámení

Formát a postupy elektronického zasielania oznámení stanovené Komisiou sú dostupné na internetovej adrese: „http://simap.europa.eu“.


PRÍLOHA X

ZOZNAM MEDZINÁRODNÝCH DOHOVOROV V SOCIÁLNEJ A ENVIRONMENTÁLNEJ OBLASTI PODĽA ČLÁNKU 30 ODS. 3

 

Dohovor MOP o slobode združovania a o ochrane práva organizovať sa č. 87.

 

Dohovor MOP o vykonávaní práva organizovať sa a kolektívne vyjednávať č. 98.

 

Dohovor MOP o nútenej alebo povinnej práci č. 29.

 

Dohovor MOP o zrušení nútenej práce č. 105.

 

Dohovor MOP o minimálnom veku na prijatie do zamestnania č. 138.

 

Dohovor o diskriminácii (zamestnaní a povolaní) č. 111.

 

Dohovor MOP o rovnakom odmeňovaní pracujúcich mužov a žien za prácu rovnakej hodnoty č. 100.

 

Dohovor MOP o zákaze a o okamžitých opatreniach na odstránenie najhorších foriem detskej práce č. 182.

 

Viedenský dohovor o ochrane ozónovej vrstvy a jeho Montrealský protokol o látkach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu.

 

Bazilejský dohovor o riadení pohybov nebezpečných odpadov cez hranice štátov a ich zneškodňovaní (Bazilejský dohovor).

 

Štokholmský dohovor o perzistentných organických znečisťujúcich látkach.

 

Rotterdamský dohovor o udeľovaní predbežného súhlasu po predchádzajúcom ohlásení na dovoz a vývoz vybraných nebezpečných chemických látok a prípravkov (UNEP/FAO), Rotterdam, 10.9.1998 a jeho 3 regionálne protokoly.


PRÍLOHA XI

INFORMÁCIE, KTORÉ SA UVÁDZAJÚ V OZNÁMENIACH O ÚPRAVÁCH KONCESIE POČAS JEJ PLATNOSTI PODĽA ČLÁNKU 43

1.

Názov, identifikačné číslo (ak je stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch), adresa vrátane kódu NUTS, telefónne a faxové číslo, emailová a internetová adresa verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, a ak sú tieto informácie odlišné, príslušné údaje o útvare, od ktorého je možné získať ďalšie informácie.

2.

Kódy CPV.

3.

Kód NUTS pre hlavné miesto uskutočňovania stavebných prác v prípade koncesií na stavebné práce alebo kód NUTS pre hlavné miesto plnenia v prípade koncesií na služby.

4.

Opis koncesie pred úpravou a po nej: povaha a rozsah stavebných prác, povaha a množstvo alebo hodnota tovaru, povaha a rozsah služieb.

5.

Prípadná úprava hodnoty koncesie vrátane zvýšenia cien alebo poplatkov v dôsledku úpravy.

6.

Opis okolností, na základe ktorých vznikla potreba úpravy.

7.

Dátum vydania rozhodnutia o udelení koncesie.

8.

Prípadne názov, adresa vrátane kódu NUTS, telefónneho a faxového číslo, emailovej a internetovej adresy nového hospodárskeho subjektu alebo subjektov.

9.

Informácia o tom, či koncesia súvisí s projektom a/alebo programom financovaným z prostriedkov Únie.

10.

Názov a adresa inštitúcie zodpovednej za postup preskúmania a prípadne aj za postup mediácie. Presné informácie týkajúce sa lehoty na preskúmanie alebo, v prípade potreby, názov, adresa, telefónne číslo, faxové číslo a e-mailová adresa útvaru, od ktorého je možné získať tieto informácie.

11.

Dátum(-y) predchádzajúcich uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie týkajúcich sa zákazky(-iek), na ktorú(-é) sa vzťahuje toto oznámenie, a odkaz(-y) na ne.

12.

Dátum odoslania oznámenia.

13.

Všetky ostatné relevantné informácie.


28.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 94/65


SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2014/24/EÚ

z 26. februára 2014

o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 53 ods. 1, článok 62 a článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po predložení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Zadávanie verejných zákaziek orgánmi členských štátov alebo v ich mene musí byť v súlade so zásadami Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä so zásadami voľného pohybu tovaru, slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby, ako aj so zásadami, ktoré z nich vyplývajú, ako sú rovnaké zaobchádzanie, nediskriminácia, vzájomné uznávanie, proporcionalita a transparentnosť. Pre verejné zákazky, ktorých výška presahuje určitú hodnotu, by sa však mali vypracovať ustanovenia na koordináciu vnútroštátnych postupov obstarávania, aby sa zabezpečilo, že tieto zásady budú mať praktický účinok a že verejné obstarávanie bude otvorené pre hospodársku súťaž.

(2)

Verejné obstarávanie zohráva kľúčovú úlohu v stratégii Európa 2020, stanovenej v oznámení Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020, stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu („stratégia Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“), keďže je jedným z trhovo orientovaných nástrojov, ktoré sa majú využívať na dosiahnutie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a na zabezpečenie čo najefektívnejšieho využitia verejných finančných prostriedkov. Na tento účel sa pravidlá upravujúce verejné obstarávanie prijaté na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES (4) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES (5) musia zrevidovať a zmodernizovať s cieľom zvýšiť efektívnosť verejných výdavkov, uľahčiť najmä účasť malých a stredných podnikov (MSP) na verejnom obstarávaní a umožniť verejným obstarávateľom a obstarávateľom, aby lepšie využívali verejné obstarávanie na podporu spoločných spoločenských cieľov. Takisto je potrebné spresniť základné pojmy a koncepcie, aby sa zaistila právna istota a aby sa do pravidiel začlenili určité aspekty príslušnej ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.

(3)

Pri vykonávaní tejto smernice by sa mal zohľadňovať Dohovor Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím (6), najmä v súvislosti s výberom prostriedkov komunikácie, technickými špecifikáciami, kritériami na vyhodnotenie ponúk a podmienkami plnenia zákazky.

(4)

Vzhľadom na čoraz rozmanitejšie formy verejných činností je potrebné jasnejšie vymedziť pojem samotného obstarávania, pričom by sa však týmto spresnením ako takým nemal v porovnaní so smernicou 2004/18/ES rozšíriť rozsah pôsobnosti tejto smernice. Účelom pravidiel Únie upravujúcich verejné obstarávanie nie je zahrnúť všetky formy čerpania verejných finančných prostriedkov, ale len tie, ktoré sú určené na nadobudnutie stavebných prác, tovaru alebo služieb za odplatu prostredníctvom verejnej zákazky. Malo by sa spresniť, že na takéto nadobudnutia stavebných prác, tovaru alebo služieb by sa mala vzťahovať táto smernica bez ohľadu na to, či sú nadobudnuté na základe kúpy, lízingu alebo inou zmluvnou formou.

Pojem „nadobudnutie“ by sa mal chápať v širšom zmysle získania úžitkov vyplývajúcich z predmetných stavebných prác, tovaru alebo služieb, pričom na to nie je nevyhnutný prevod vlastníctva na verejných obstarávateľov. Okrem toho, samotné financovanie činnosti, najmä prostredníctvom grantov, ktoré sa často spája s povinnosťou vrátiť prijatú sumu v prípade, že nebola použitá na zamýšľaný účel, obvykle nespadá do rozsahu pravidiel verejného obstarávania. Podobne situácie, v ktorých sú všetky subjekty spĺňajúce určité podmienky oprávnené uskutočniť danú úlohu, a to bez akéhokoľvek výberu, ako sú napríklad systémy zákazníckeho výberu alebo poukazov na služby, by sa nemali chápať ako obstarávanie, ale ako jednoduché postupy povoľovania (napríklad licencie na lieky alebo zdravotné služby).

(5)

Je potrebné pripomenúť, že nič v tejto smernici členské štáty nezaväzuje, aby dodávateľsky zabezpečili alebo externalizovali poskytovanie služieb, ktoré si želajú poskytovať sami alebo organizovať prostredníctvom iných ako verejných zákaziek v zmysle tejto smernice. Táto smernica by sa nemala vzťahovať na poskytovanie služieb vyplývajúce zo zákonov, iných právnych predpisov či zamestnaneckých zmlúv. V niektorých členských štátoch by to mohol byť prípad určitých administratívnych a vládnych služieb, ako sú výkonné a právne služby, alebo poskytovanie určitých služieb verejnosti, ako sú služby v oblasti zahraničných vecí, služby v oblasti spravodlivosti, či služby povinného sociálneho zabezpečenia.

(6)

Tiež je vhodné pripomenúť, že touto smernicou by nemali byť dotknuté právne predpisy členských štátov v oblasti sociálneho zabezpečenia. Táto smernica by sa nemala zaoberať ani liberalizáciou služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, ktoré sú vyhradené verejným alebo súkromným subjektom, a ani privatizáciou verejných subjektov poskytujúcich služby.

Rovnako by sa malo pripomenúť, že členské štáty môžu slobodne upraviť poskytovanie povinných sociálnych služieb alebo iných služieb, ako sú napríklad poštové služby, buď ako služieb všeobecného hospodárskeho záujmu alebo ako služieb všeobecného záujmu nehospodárskeho charakteru, alebo ako ich kombináciu. Je vhodné spresniť, že táto smernica by sa nemala vzťahovať na služby všeobecného nehospodárskeho záujmu.

(7)

Napokon by sa malo pripomenúť, že touto smernicou nie je dotknutá sloboda národných, regionálnych a miestnych orgánov vymedziť v súlade s právom Únie služby všeobecného hospodárskeho záujmu, ich rozsah a charakteristické znaky služieb, ktoré sa majú poskytovať, vrátane akýchkoľvek podmienok týkajúcich sa kvality služieb, aby sa napĺňali ich ciele v oblasti verejnej politiky. Touto smernicou by zároveň nemala byť dotknutá právomoc národných, regionálnych a miestnych orgánov poskytovať, zadávať a financovať služby všeobecného hospodárskeho záujmu v súlade s článkom 14 ZFEÚ a protokolom 26 o službách všeobecného záujmu, ktorý je prílohou ZFEÚ a Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ). Okrem toho sa táto smernica nezaoberá financovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu ani systémami pomoci, ktorú poskytujú členské štáty, najmä v sociálnej oblasti, v súlade s pravidlami Únie týkajúcimi sa hospodárskej súťaže.

(8)

Zákazka by sa mala považovať za verejnú zákazku na uskutočnenie stavebných prác len vtedy, keď jej predmet výslovne zahŕňa vykonanie činností uvedených v prílohe II, a to dokonca aj v tom prípade, keď zákazka zahŕňa aj poskytovanie iných služieb potrebných na vykonanie týchto činností. Verejné zákazky na poskytnutie služieb, najmä v oblasti služieb správy majetku, môžu za určitých okolností zahŕňať stavebné práce. Pokiaľ však takéto stavebné práce majú vzhľadom na hlavný predmet zákazky len príležitostný charakter a sú jej možným následkom alebo ju dopĺňajú, skutočnosť, že takéto práce sú súčasťou zákazky, neoprávňuje kvalifikovať verejnú zákazku na poskytnutie služieb ako verejnú zákazku na uskutočnenie stavebných prác.

Verejní obstarávatelia by vzhľadom na rozmanitosť verejných zákaziek na uskutočnenie stavebných prác mali mať možnosť ustanoviť, aby zákazky na vypracovanie projektovej dokumentácie a uskutočnenie stavebných prác mohli zadávať buď samostatne alebo spoločne. Zámerom tejto smernice nie je predpisovať spoločné alebo samostatné zadávanie zákaziek.

(9)

Realizácia stavby zodpovedajúcej požiadavkám, ktoré stanovil verejný obstarávateľ, si vyžaduje, aby daný verejný obstarávateľ prijal opatrenia na vymedzenie typu stavby alebo prinajmenšom aby mal rozhodujúci vplyv na jej projekt. Skutočnosť, že dodávateľ realizuje celú stavbu alebo jej časť vlastnými prostriedkami alebo zabezpečí realizáciu inými prostriedkami, by nemala zmeniť klasifikáciu zákazky ako zákazky na uskutočnenie stavebných prác, pokiaľ dodávateľ preberá priamy alebo nepriamy záväzok, ktorý je právne vymožiteľný s cieľom zabezpečiť, aby sa stavebné práce realizovali.

(10)

Pojem „verejní obstarávatelia“, a najmä pojem „verejnoprávne inštitúcie“ bol opakovane preskúmaný v rámci judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Aby sa spresnilo, že rozsah pôsobnosti tejto smernice určený zásadou ratione personae by mal ostať nezmenený, je vhodné zachovať vymedzenia, z ktorých vychádzal samotný Súdny dvor, a začleniť určitý počet spresnení vyplývajúcich z tejto judikatúry ako kľúčový prvok pre chápanie samotných vymedzení bez zámeru zmeniť chápanie týchto konceptov, ako vyplývajú z judikatúry. Na tento účel by sa malo spresniť, že inštitúcia, ktorá pracuje v bežných trhových podmienkach, zameriava sa na vytváranie zisku a znáša straty spojené s vykonávaním svojej činnosti, by sa nemala považovať za „verejnoprávnu inštitúciu“, keďže potreby všeobecného záujmu, na ktorých plnenie bola zriadená alebo ktorých plnením bola poverená, sa môžu považovať za potreby priemyselnej alebo komerčnej povahy.

Podobne boli v judikatúre preskúmané aj podmienky súvisiace s pôvodom financovania takéhoto orgánu, pričom okrem iného spresnila, že financovanie „z väčšej časti“ znamená viac ako polovicu a že takéto financovanie môže zahŕňať platby od používateľov, ktoré sa stanovia, vypočítajú a inkasujú v súlade s verejnoprávnymi pravidlami.

(11)

Pri zmiešaných zákazkách by sa v prípade, ak jednotlivé časti, ktoré takúto zákazku tvoria, nie sú objektívne oddeliteľné, mali uplatniteľné pravidlá určiť so zreteľom na hlavný predmet zákazky. Malo by sa preto spresniť, ako by mali verejní obstarávatelia určiť, či sú jednotlivé časti oddeliteľné. Takéto spresnenie by malo vychádzať z príslušnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.

Určovanie oddeliteľnosti by sa malo vykonávať v každom jednotlivom prípade, v rámci ktorého by nemali postačovať len vyjadrené alebo predpokladané zámery verejného obstarávateľa považovať rôzne aspekty tvoriace zmiešanú zákazku za neoddeliteľné, ale tieto zámery by sa mali doložiť objektívnymi dôkazmi, na základe ktorých by ich bolo možné odôvodniť a z ktorých by vyplývala potreba uzavrieť jednu zmluvu. Takáto odôvodnená potreba uzavrieť jednu zmluvu by mohla existovať napríklad v prípade výstavby jedinej budovy, ktorej jednu časť by mal využívať priamo dotknutý verejný obstarávateľ a ďalšia časť by sa mala využívať na základe koncesií, napríklad na účely poskytovania parkovania pre verejnosť. Malo by sa spresniť, že potreba uzavrieť jednu zmluvu môže vyplývať z dôvodov technickej aj ekonomickej povahy.

(12)

V prípade zmiešaných zákaziek, ktoré možno oddeliť, majú verejní obstarávatelia vždy možnosť zadať samostatné zákazky na samostatné časti zmiešanej zákazky, pričom v takom prípade by sa ustanovenia uplatniteľné na každú samostatnú časť mali stanoviť výlučne vzhľadom na parametre tejto špecifickej zákazky. Na druhej strane ak sa verejní obstarávatelia rozhodnú zahrnúť do obstarávania iné prvky, bez ohľadu na to, aká by bola hodnota týchto dodatočných prvkov a aký právny režim by sa na ne inak vzťahoval, hlavnou zásadou by malo byť, že v prípade, ak by sa zákazka zadávala samostatne a zadávala by sa podľa ustanovení tejto smernice, potom táto smernica by sa mala naďalej uplatňovať na celú zmiešanú zákazku.

(13)

Osobitné ustanovenie by sa však malo stanoviť pre zmiešané zákazky zahŕňajúce obranné alebo bezpečnostné prvky alebo časti, na ktoré sa nevzťahuje ZFEÚ. V takých prípadoch by sa neuplatňovanie tejto smernice malo umožniť za predpokladu, že zadanie jedinej zákazky je opodstatnené objektívnymi dôvodmi a že rozhodnutie o zadaní jedinej zákazky sa neprijme na účely vylúčenia zákaziek z uplatňovania tejto smernice alebo smernice Európskeho parlamentu, a Rady 2009/81/ES (7). Malo by sa spresniť, že verejným obstarávateľom by sa nemalo brániť v tom, aby si zvolili uplatňovanie tejto smernice na určité zmiešané zákazky namiesto uplatňovania smernice 2009/81/ES.

(14)

Malo by sa spresniť, že pojem „hospodárske subjekty“ by sa mal vykladať široko, aby zahŕňal všetky osoby a/alebo subjekty, ktoré ponúkajú uskutočnenie stavebných prác, dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb na trhu, a to bez ohľadu na právnu formu, ktorú si zvolili pre svoje fungovanie. Preto by sa pojem hospodársky subjekt mal vzťahovať na všetky firmy, pobočky, dcérske spoločnosti, verejné obchodné spoločnosti, družstevné spoločenstvá, spoločnosti s ručením obmedzeným, univerzity, či už verejné alebo súkromné, a iné formy subjektov, než sú fyzické osoby, a to za každých okolností bez ohľadu na to, či ide o „právnické osoby“.

(15)

Malo by sa spresniť, že skupiny hospodárskych subjektov vrátane prípadu, keď majú formu dočasného združenia, sa môžu zúčastniť na postupoch zadávania zákaziek bez toho, aby museli nadobudnúť osobitnú právnu formu. Pokiaľ je to nevyhnutné, napríklad ak sa vyžaduje spoločná a nerozdielna zodpovednosť, osobitná forma sa môže vyžadovať v prípade, ak sa zákazka zadáva takýmto skupinám.

Malo by sa tiež spresniť, že verejní obstarávatelia by mali byť schopní výslovne stanoviť, ako majú skupiny hospodárskych subjektov splniť požiadavky týkajúce sa ekonomického a finančného postavenia, ako sa uvádza v tejto smernici, alebo kritériá týkajúce sa technickej a odbornej spôsobilosti, ktoré sa vyžadujú od hospodárskych subjektov zúčastňujúcich sa samostatne.

Plnenie zákaziek skupinami hospodárskych subjektov si môže vyžadovať stanovenie podmienok, ktoré sa neukladajú individuálnym účastníkom. Takéto podmienky, ktoré by mali byť odôvodnené objektívnymi dôvodmi a byť primerané, by mohli zahŕňať napríklad požiadavky, akými sú určenie spoločného zastúpenia alebo vedúceho partnera na účely postupu obstarávania, alebo poskytnutie informácií o ich zložení.

(16)

Verejní obstarávatelia by mali využívať všetky možné prostriedky, ktoré majú k dispozícii na základe vnútroštátneho práva, s cieľom zabrániť narušeniam postupov verejného obstarávania vyplývajúcim z konfliktov záujmov. To by mohlo zahŕňať postupy na identifikáciu konfliktov záujmov, predchádzanie týmto konfliktom a ich nápravu.

(17)

Rozhodnutím Rady 94/800/ES (8), sa schválila najmä Dohoda Svetovej obchodnej organizácie (WTO) o vládnom obstarávaní (ďalej len „GPA“). Zámerom GPA je vytvoriť multilaterálny rámec vyvážených práv a povinností týkajúcich sa verejných zákaziek s cieľom dosiahnuť liberalizáciu a expanziu svetového obchodu. V prípade zákaziek, na ktoré sa vzťahujú prílohy 1, 2, 4 a 5 a všeobecné poznámky k dodatku I ku GPA, vzťahujúcom sa na Európsku úniu, ako aj iné relevantné medzinárodné dohody, ktorými je Únia viazaná, by mali verejní obstarávatelia splniť povinnosti vyplývajúce z týchto dohôd uplatňovaním tejto smernice na hospodárske subjekty z tretích krajín, ktoré sú signatármi týchto dohôd.

(18)

GPA sa vzťahuje na zákazky, ktoré presahujú určité finančné limity stanovené v GPA a sú vyjadrené ako zvláštne práva čerpania. Finančné limity stanovené v tejto smernici by sa mali zosúladiť, aby sa zabezpečilo, že budú zodpovedať ekvivalentom finančných limitov GPA vyjadreným v eurách. Malo by sa prijať aj ustanovenie o pravidelnom preskúmaní finančných limitov vyjadrených v eurách v záujme ich úpravy, a to prostredníctvom výlučne matematickej operácie, podľa možných zmien v hodnote eura vo vzťahu k zvláštnym právam čerpania. Okrem týchto pravidelných matematických úprav by sa malo počas ďalšieho kola rokovaní preskúmať zvýšenie finančných limitov stanovených v GPA.

(19)

Malo by sa spresniť, že pri určovaní predpokladanej hodnoty zákazky sa musia vziať do úvahy všetky príjmy, či už od verejného obstarávateľa alebo od tretích strán. Zároveň by sa malo spresniť, že na účely určovania finančných limitov by sa pojem „podobný tovar“ mal chápať ako výrobky, ktoré sú určené na rovnaké alebo podobné použitie, ako sú tovary predstavujúce určitú škálu potravín alebo rôzne položky kancelárskeho nábytku. Obvykle by hospodársky subjekt, ktorý je činný v danej oblasti, pravdepodobne vykonával dodanie takéhoto tovaru ako súčasť svojej bežnej škály produktov.

(20)

Na účely určenia predpokladanej hodnoty daného obstarávania by sa malo spresniť, že pri určovaní predpokladanej hodnoty by sa malo umožniť vychádzať z rozdelenia obstarávania len vtedy, keď je to odôvodnené z objektívnych dôvodov. Napríklad by mohlo byť dôvodné určiť predpokladanú hodnotu zákazky na úrovni samostatnej prevádzkovej jednotky verejného obstarávateľa, akou sú napríklad školy alebo materské škôlky, a to za predpokladu, že daná jednotka je samostatne zodpovedná za svoje obstarávanie. To možno predpokladať, ak samostatná prevádzková jednotka nezávisle vykonáva postupy obstarávania a prijíma rozhodnutia o nákupe, disponuje samostatným rozpočtovým riadkom pre predmetné obstarávanie, uzaviera zmluvu nezávisle a financuje zákazku z rozpočtu, ktorý má k svojej dispozícii. Rozdelenie nie je odôvodnené, ak verejný obstarávateľ iba decentralizovane organizuje obstarávanie.

(21)

Na verejné zákazky, ktoré zadávajú verejní obstarávatelia pôsobiaci v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a ktoré patria do rozsahu týchto činností, sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ (9). Zákazky zadávané verejnými obstarávateľmi v súvislosti s ich pôsobením v oblasti námornej, pobrežnej alebo riečnej dopravy však patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

(22)

Táto smernica, ktorá je určená členským štátom, sa nevzťahuje na obstarávanie, ktoré vykonávajú medzinárodné organizácie vo svojom vlastnom mene a na svoj vlastný účet. V tejto súvislosti je však potrebné spresniť, do akej miery by sa táto smernica mala uplatňovať na obstarávanie, ktoré sa riadi osobitnými medzinárodnými pravidlami.

(23)

Pri zadávaní verejných zákaziek na určité audiovizuálne a rozhlasové mediálne služby poskytovateľmi mediálnych služieb by sa malo umožniť zohľadnenie aspektov kultúrneho alebo sociálneho významu, v dôsledku čoho sa uplatňovanie pravidiel obstarávania stáva nevhodným. Z týchto dôvodov by preto mala urobiť výnimka v prípade verejných zákaziek na služby, ktoré zadávajú samotní poskytovatelia mediálnych služieb, na kúpu, vývoj, produkciu alebo koprodukciu predpripravených programov a iných prípravných služieb, ako sú napríklad služby súvisiace so scenármi alebo umeleckými výkonmi potrebnými na výrobu programu. Zároveň by sa malo spresniť, že uvedené vylúčenie by sa malo vzťahovať rovnako na vysielacie mediálne služby a na služby na požiadanie (nelineárne služby). Uvedené vylúčenie by sa však nemalo uplatňovať na dodanie technického vybavenia potrebného na produkciu, koprodukciu a vysielanie takýchto programov.

(24)

Je potrebné pripomenúť, že rozhodcovské a zmierovacie služby a iné podobné formy alternatívneho riešenia sporov obvykle poskytujú orgány alebo jednotlivci, ktorí boli určení na základe dohody alebo ktorí sa vyberú spôsobom, ktorý sa nemôže riadiť pravidlami obstarávania. Malo by sa spresniť, že táto smernica sa neuplatňuje na zákazky na poskytnutie takýchto služieb týkajúce sa poskytnutia takýchto služieb, a to bez ohľadu na ich označenie podľa vnútroštátneho práva.

(25)

Určitý počet právnych služieb poskytujú poskytovatelia služieb, ktorých určil vnútroštátny súd členského štátu, zahŕňajú zastupovanie klientov v súdnom konaní právnikmi, musia ich poskytovať notári alebo sú spojené s výkonom úradnej moci. Takéto právne služby obvykle poskytujú orgány alebo jednotlivci určení alebo vybraní spôsobom, ktorý sa nemôže riadiť pravidlami obstarávania, ako napríklad určenie prokurátorov v niektorých členských štátoch. Tieto právne služby by sa preto mali vylúčiť z rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

(26)

Je vhodné spresniť, že pojem finančné nástroje uvedený v tejto smernici má rovnaký význam ako v iných predpisoch o vnútornom trhu a vzhľadom na nedávne vytvorenie Európskeho nástroja finančnej stability a Európskeho mechanizmu pre stabilitu by sa malo stanoviť, že operácie vykonané uvedeným nástrojom a uvedeným mechanizmom by sa mali vylúčiť z rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Napokon by sa malo spresniť, že z rozsahu pôsobnosti tejto smernice by sa mali vylúčiť pôžičky, a to bez ohľadu na to, či súvisia s emisiou cenných papierov alebo inými finančnými nástrojmi či inými operáciami, ktoré sa ich týkajú.

(27)

Je potrebné pripomenúť, že v článku 5 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 (10), sa výslovne stanovuje, že smernice 2004/17/ES a 2004/18/ES sa uplatňujú na zákazky na služby a na zákazky na služby vo verejnom záujme v autobusovej alebo električkovej osobnej doprave, pričom nariadenie (ES) č. 1370/2007 sa uplatňuje na koncesie na služby vo verejnom záujme v autobusovej alebo električkovej osobnej doprave. Ďalej je potrebné pripomenúť, že uvedené nariadenie sa naďalej uplatňuje na zákazky na služby vo verejnom záujme, ako aj na koncesie na služby verejnej osobnej dopravy po železnici alebo metrom. S cieľom spresniť vzťah medzi touto smernicou a nariadením (ES) č. 1370/2007 by sa malo výslovne stanoviť, že táto smernica by nemala byť uplatniteľná na verejné zákazky na poskytnutie služieb v prípade poskytovania služieb verejnej osobnej dopravy po železnici alebo metrom, ktorých zadávanie by malo byť naďalej predmetom uvedeného nariadenia. Pokiaľ sa v nariadení (ES) č. 1370/2007 ponecháva na vnútroštátne právo možnosť odchýliť sa od pravidiel, ktoré sa v ňom ustanovujú, členským štátom by malo byť umožnené vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch naďalej stanovovať, že verejné zákazky na služby sa v prípade služieb verejnej osobnej dopravy po železnici alebo metrom majú zadávať postupom zadávania zákaziek pri dodržiavaní všeobecných pravidiel verejného obstarávania v daných členských štátoch.

(28)

Táto smernica by sa nemala uplatňovať na niektoré pohotovostné služby, ak ich poskytujú neziskové organizácie alebo združenia, keďže by bolo ťažké zachovať osobitnú povahu týchto organizácií, ak by poskytovatelia služieb museli byť vybraní v súlade s postupmi stanovenými v tejto smernici. Toto vylúčenie by však nemalo presahovať prísne nevyhnutné hranice. Malo by sa preto výslovne stanoviť, že služby prepravy pacientov sanitárnymi vozidlami by sa nemali vylúčiť. V tejto súvislosti je ďalej nevyhnutné spresniť, že CPV skupina 601 „Služby cestnej dopravy“ nezahŕňa služby sanitárnych vozidiel uvedené v CPV triede 8514. Malo by sa preto spresniť, že na služby, na ktoré sa vzťahuje kód CPV 85143000-3 a ktoré pozostávajú výlučne zo služieb prepravy pacientov sanitárnymi vozidlami, by sa mal vzťahovať osobitný režim stanovený pre sociálne a iné osobitné služby (ďalej len „zjednodušený režim“). Následne na zmiešané zákazky na poskytovanie služieb sanitárnych vozidiel by sa mal všeobecne tiež vzťahovať zjednodušený režim, ak je hodnota služieb prepravy pacientov sanitárnymi vozidlami väčšia ako hodnota iných služieb sanitárnych vozidiel.

(29)

Je vhodné pripomenúť, že táto smernica sa uplatňuje len na verejných obstarávateľov členských štátov. V dôsledku toho sa na politické strany vo všeobecnosti, keďže nie sú verejnými obstarávateľmi, nevzťahujú jej ustanovenia. Na politické strany v niektorých členských štátoch sa však môže vzťahovať pojem „verejnoprávne orgány“.

Určité služby (ako sú propagačné filmy a výroba videonahrávok) sú však tak neodmysliteľne spojené s politickými názormi poskytovateľa služieb, ak sú poskytované v súvislosti s volebnou kampaňou, že poskytovatelia služieb sa obvykle vyberajú spôsobom, ktorý nemožno upraviť pravidlami obstarávania.

Napokon, je potrebné pripomenúť, že štatút a financovanie európskych politických strán a európskych politických nadácií podliehajú iným pravidlám než sú pravidlá uvedené v tejto smernici.

(30)

V niektorých prípadoch môže byť verejný obstarávateľ alebo združenie verejných obstarávateľov jediným zdrojom konkrétnej služby, v súvislosti s poskytovaním ktorej požíva výlučné právo podľa zákonov, iných právnych predpisov alebo uverejnených správnych opatrení, ktoré sú v súlade so ZFEÚ. Malo by sa spresniť, že táto smernica sa nemusí uplatňovať na zadávanie verejných zákaziek na poskytnutie služieb uvedenému verejnému obstarávateľovi alebo združeniu.

(31)

Pokiaľ ide o otázku, do akej miery by sa na zmluvy uzavreté medzi subjektmi vo verejnom sektore mali vzťahovať pravidlá verejného obstarávania, existuje značná právna neistota. Príslušná judikatúra Súdneho dvora Európskej únie sa v jednotlivých členských štátoch, dokonca aj medzi verejnými obstarávateľmi, vykladá rôznymi spôsobmi. Z tohto dôvodu je nevyhnutné spresniť, v ktorých prípadoch nepodliehajú zmluvy uzavreté v rámci verejného sektora uplatňovaniu pravidiel verejného obstarávania.

Toto spresnenie by sa malo riadiť zásadami stanovenými v príslušnej judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Samotná skutočnosť, že obe strany dohody sú ako také orgánmi verejnej moci, nevylučuje uplatňovanie pravidiel verejného obstarávania. Uplatňovanie pravidiel verejného obstarávania by však nemalo byť v rozpore so slobodou orgánov verejnej moci vykonávať úlohy vo verejnom záujme, ktoré boli na ne prenesené, používaním ich vlastných zdrojov, čo zahŕňa možnosť spolupráce s ostatnými orgánmi verejnej moci.

Malo by sa zabezpečiť, aby akákoľvek spolupráca medzi orgánmi verejnej moci, ktorá bola vyňatá z rozsahu pôsobnosti smernice, neviedla v súvislosti so súkromnými hospodárskymi subjektmi k narušeniu hospodárskej súťaže, pokiaľ stavia súkromného poskytovateľa služieb do zvýhodnenej pozície v porovnaní s jeho konkurentmi.

(32)

Na verejné zákazky zadané kontrolovaným právnickým osobám by sa nemalo vzťahovať uplatňovanie postupov ustanovených v tejto smernici, ak verejný obstarávateľ vykonáva nad dotknutou právnickou osobou kontrolu, ktorá je podobná kontrole, ktorú vykonáva nad svojimi vlastnými organizačnými jednotkami, a to za predpokladu, že kontrolovaná právnická osoba vykonáva viac ako 80 % svojej činnosti pri plnení úloh, ktorými ju poveril kontrolujúci verejný obstarávateľ alebo iné právnické osoby kontrolované týmto verejným obstarávateľom, a to bez ohľadu na konečného prijímateľa plnenia zákazky.

Táto výnimka by sa nemala vzťahovať na situácie, keď existuje priama účasť súkromného hospodárskeho subjektu na kapitáli kontrolovanej právnickej osoby, keďže za takých okolností by zadanie verejnej zákazky bez súťažného postupu poskytlo súkromnému hospodárskemu subjektu s kapitálovou účasťou v kontrolovanej právnickej osobe nenáležitú výhodu v porovnaní s jeho konkurentmi. Avšak vzhľadom na osobitné charakteristické znaky verejných orgánov s povinným členstvom, ako sú organizácie zodpovedné za riadenie alebo vykonávanie určitých verejných služieb, by sa tento postup nemal uplatňovať v prípadoch, keď účasť konkrétnych súkromných hospodárskych subjektov na kapitáli kontrolovanej právnickej osoby je povinná na základe ustanovenia vnútroštátneho právneho predpisu v súlade so zmluvami, a to za predpokladu, že z takejto účasti nevyplýva kontrolovanie ani blokovanie a ani rozhodný vplyv na rozhodnutia kontrolovanej právnickej osoby. Ďalej by sa malo spresniť, že rozhodným prvkom je len priama súkromná účasť na kontrolovanej právnickej osobe. Preto ak v kontrolujúcom verejnom obstarávateľovi alebo v kontrolujúcich verejných obstarávateľoch existuje súkromná kapitálová účasť, nevylučuje to zadanie verejných zákaziek kontrolovanej právnickej osobe bez toho, aby sa uplatnili postupy ustanovené v tejto smernici, keďže takéto účasti nemajú nepriaznivý vplyv na hospodársku súťaž medzi súkromnými hospodárskymi subjektmi.

Zároveň by sa malo spresniť, že verejní obstarávatelia, ako sú verejnoprávne orgány, ktorí môžu mať súkromnú kapitálovú účasť, by mali mať možnosť využiť výnimku pre horizontálnu spoluprácu. V dôsledku toho, ak sú splnené všetky ostatné podmienky týkajúce sa horizontálnej spolupráce, by sa výnimka súvisiaca s horizontálnou spoluprácou mala rozšíriť aj na takýchto verejných obstarávateľov, ak je zmluva uzavretá výlučne medzi verejnými obstarávateľmi.

(33)

Verejní obstarávatelia by mali mať možnosť zvoliť si, že svoje verejné služby budú poskytovať spoločne na základe spolupráce a bez toho, aby boli povinní použiť akúkoľvek konkrétnu právnu formu. Takáto spolupráca sa môže týkať všetkých druhov činností súvisiacich s poskytovaním služieb a plnením povinností pridelených zúčastneným orgánom alebo prevzatých zúčastnenými orgánmi, ako sú napríklad povinné alebo dobrovoľné úlohy miestnych či regionálnych orgánov alebo služby prenesené na osobitné orgány na základe verejného práva. Služby poskytované jednotlivými zúčastnenými orgánmi nemusia byť nevyhnutne identické: môžu byť aj doplnkové.

Na zmluvy týkajúce sa spoločného poskytovania služieb vo verejnom záujme by sa nemalo vzťahovať uplatňovanie pravidiel stanovených v tejto smernici za predpokladu, že sú uzavreté výlučne medzi verejnými obstarávateľmi, že uskutočňovanie tejto spolupráce sa riadi výlučne so zreteľom na verejný záujem a že žiadny súkromný poskytovateľ služieb nebol zvýhodnený voči svojim konkurentom.

S cieľom splniť tieto podmienky by mala spolupráca vychádzať z koncepcie spolupráce. Takáto spolupráca si nevyžaduje, aby všetky zúčastnené orgány prevzali plnenie hlavných zmluvných povinností, pokiaľ existujú záväzky prispieť k poskytovaniu dotknutých verejných služieb na základe spolupráce. Okrem toho by sa spolupráca vrátane akýchkoľvek finančných prevodov medzi zúčastnenými verejnými obstarávateľmi mala riadiť výlučne so zreteľom na verejný záujem.

(34)

Existujú určité prípady, v ktorých právnická osoba koná na základe príslušných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov koná ako nástroj alebo technická služba pre určených verejných obstarávateľov, v ktorých má povinnosť vykonávať pokyny, ktoré mu títo verejní obstarávatelia zadávajú, pričom nemá žiadny vplyv na odplatu za svoj výkon. Na takýto čisto administratívny vzťah by sa vzhľadom na jeho nezmluvnú povahu nemali vzťahovať postupy verejného obstarávania.

(35)

Malo by sa podporovať spolufinancovanie programov výskumu a vývoja zdrojmi z príslušného odvetvia. Malo by sa preto spresniť, že táto smernica sa uplatňuje len vtedy, keď takéto spolufinancovanie neexistuje a výsledok činností v oblasti výskumu a vývoja patrí dotknutému verejnému obstarávateľovi. Tým by sa však nemala vylúčiť možnosť, aby poskytovateľ služby po vykonaní týchto činností mohol v súvislosti s nimi zverejniť ich súhrn, zatiaľ čo verejný obstarávateľ si ponechá výlučné právo na použitie výsledku výskumu a vývoja pri vykonávaní svojej vlastnej činnosti. Fiktívne podieľanie sa na výsledkoch výskumu a vývoja alebo výhradne symbolická účasť na odplate pre poskytovateľa služieb by však nemala brániť uplatneniu tejto smernice.

(36)

Zamestnanie a povolanie prispievajú k začleneniu do spoločnosti a sú kľúčovými prvkami pri zabezpečovaní rovnakých príležitostí pre všetkých. V tejto súvislosti môžu zohrávať významnú úlohu chránené dielne. To isté platí v prípade iných sociálnych podnikov, ktorých hlavným cieľom je podporovať sociálne a profesionálne začlenenie alebo opätovné začlenenie osôb so zdravotným postihnutím a znevýhodnených osôb, akými sú nezamestnaní, osoby patriace k znevýhodneným menšinám alebo inak sociálne marginalizovaným skupinám. Takéto dielne alebo podniky však nemusia byť schopné získať zákazky za normálnych podmienok súťaže. Z toho dôvodu je vhodné ustanoviť, aby členské štáty takýmto dielňam alebo podnikom mohli vyhradiť právo zúčastňovať sa na postupe zadávania verejných zákaziek alebo niektorých ich častí, alebo vyhradiť plnenie zákaziek v rámci programov chránených pracovných miest.

(37)

So zreteľom na primerané zahrnutie environmentálnych, sociálnych a pracovných požiadaviek do postupov verejného obstarávania je osobitne dôležité, aby členské štáty a verejní obstarávatelia prijímali príslušné opatrenia s cieľom zabezpečiť dodržiavanie povinností v oblasti environmentálneho, sociálneho a pracovného práva, ktoré sa uplatňujú tam, kde sa vykonávajú práce alebo poskytujú služby, a vyplývajú zo zákonov, z nariadení, vyhlášok a rozhodnutí na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni Únie, ako aj z kolektívnych zmlúv, a to za predpokladu, že takéto pravidlá a ich uplatňovanie sú v súlade s právom Únie. Rovnako by sa počas plnenia zákazky mali uplatňovať povinnosti vyplývajúce z medzinárodných dohôd ratifikovaných všetkými členskými štátmi a uvedených v prílohe X. To by však v žiadnom prípade nemalo brániť v uplatňovaní podmienok zamestnávania, ktoré sú pre pracovníkov priaznivejšie.

Relevantné opatrenia by sa mali uplatňovať v súlade so základnými zásadami práva Únie, najmä so zreteľom na zabezpečenie rovnakého zaobchádzania. Takéto relevantné opatrenia by sa mali uplatňovať v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES (11) a zároveň tak, aby sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie a aby sa priamo či nepriamo nediskriminovali hospodárske subjekty ani pracovníci z iných členských štátov.

(38)

Služby by sa mali považovať za poskytované na mieste, na ktorom sa vykonávajú charakteristické plnenia. Ak sa služby poskytujú na diaľku, napríklad služby poskytované asistenčnými strediskami, mali by sa považovať za poskytované na mieste, kde sa služby vykonávajú, bez ohľadu na miesta a členské štáty, do ktorých sú služby nasmerované.

(39)

Príslušné povinnosti by sa mohli odzrkadliť v zmluvných ustanoveniach. Malo by byť tiež možné zahrnúť doložky zabezpečujúce súlad s kolektívnymi zmluvami v súlade s právom Únie do zmlúv týkajúcich sa verejných zákaziek. Nesúlad s relevantnými povinnosťami by sa mohol považovať za závažné pochybenie zo strany príslušného hospodárskeho subjektu, ktoré by mohlo mať za následok vylúčenie tohto hospodárskeho subjektu z postupu zadávania verejnej zákazky.

(40)

Kontrola dodržiavania ustanovení environmentálneho, sociálneho a pracovného práva by sa mala vykonávať v príslušných etapách postupu obstarávania, pri uplatňovaní všeobecných zásad upravujúcich výber účastníkov a zadávanie zákaziek, pri uplatňovaní kritérií vylúčenia a pri uplatňovaní ustanovení týkajúcich sa neobvykle nízkych ponúk. Overovanie nevyhnutné na tieto účely by sa malo vykonávať v súlade s príslušnými ustanoveniami tejto smernice, najmä ustanoveniami upravujúcimi dôkazné prostriedky a vlastné vyhlásenia.

(41)

Žiadne ustanovenie tejto smernice by nemalo brániť uloženiu alebo uplatňovaniu opatrení potrebných na ochranu verejného poriadku, verejnej morálky, verejnej bezpečnosti, zdravia, života ľudí a zvierat, ochranu rastlín alebo iných environmentálnych opatrení, najmä s ohľadom na trvalo udržateľný rozvoj, za predpokladu, že tieto opatrenia sú v súlade so ZFEÚ.

(42)

Je veľmi potrebné, aby verejní obstarávatelia mali dodatočnú flexibilitu pri výbere postupu obstarávania, ktorý umožňuje rokovania. Rozsiahlejšie využívanie týchto postupov by zároveň pravdepodobne viedlo k zvýšeniu cezhraničného obchodu, pretože z hodnotenia vyplynulo, že zákazky zadané na základe rokovacieho konania so zverejnením majú mimoriadne vysokú mieru úspešnosti v cezhraničných súťažiach. Členské štáty by mali mať možnosť ustanoviť rokovacie konanie alebo súťažný dialóg v rôznych situáciách, v ktorých je pravdepodobné, že verejná alebo užšia súťaž bez rokovaní nepovedú k uspokojivým výsledkom obstarávania. Je potrebné pripomenúť, že pokiaľ ide o hodnotu zákaziek, využívanie súťažného dialógu sa v predchádzajúcich rokoch výrazne zvýšilo. Ukázalo sa byť užitočným v prípadoch, keď verejní obstarávatelia nie sú schopní definovať prostriedky na uspokojenie svojich potrieb alebo posúdenie toho, čo môže trh ponúknuť, pokiaľ ide o technické, finančné alebo právne riešenia. Takáto situácia môže vzniknúť najmä pri inovačných projektoch, realizácii veľkých integrovaných projektov dopravnej infraštruktúry, veľkých počítačových sietí alebo projektov, ktoré si vyžadujú komplexné a štruktúrované financovanie. V prípade potreby by sa verejní obstarávatelia mali nabádať, aby vymenovali vedúceho projektu s cieľom zabezpečiť dobrú spoluprácu medzi hospodárskymi subjektmi a verejným obstarávateľom počas postupu zadávania zákazky.

(43)

V prípade zákaziek na uskutočnenie stavebných prác zahŕňajú takéto situácie práce, ktorých výsledkom nie sú štandardné budovy, alebo situácie, keď práce zahŕňajú projekt alebo inovačné riešenia. Využitie rokovacieho konania alebo súťažného dialógu bude mať pravdepodobne význam v prípade služieb alebo tovaru, ktoré si vyžadujú vynaloženie úsilia na ich prispôsobenie alebo projekt. Takéto úsilie zamerané na prispôsobenie alebo projekt je osobitne nevyhnutné v prípade zložitých nákupov, ktorých predmetom sú napríklad sofistikované produkty, služby duševného charakteru, napríklad určité konzultačné, architektonické alebo inžinierske služby, alebo veľké projekty v oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT). V týchto prípadoch môžu byť rokovania nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby predmetný tovar alebo služby zodpovedali potrebám verejného obstarávateľa. Pokiaľ ide o bežne dostupné služby a tovar, ktoré môžu poskytnúť alebo dodať viaceré odlišné subjekty na trhu, rokovacie konanie a súťažný dialóg by sa nemali využívať.

(44)

Rokovacie konanie by malo byť k dispozícii aj v prípadoch, keď by výsledkom verejnej alebo užšej súťaže boli len neregulárne alebo neprijateľné ponuky. V takých prípadoch by verejní obstarávatelia mali mať možnosť viesť rokovania s cieľom dostať regulárne a prijateľné ponuky.

(45)

Rokovacie konanie by mali sprevádzať primerané opatrenia, ktorými sa zaistí dodržiavanie zásad rovnakého zaobchádzania a transparentnosti. Verejní obstarávatelia by mali predovšetkým vopred uviesť minimálne požiadavky, ktoré charakterizujú povahu obstarávania a ktoré by sa počas rokovaní nemali meniť. Kritériá na vyhodnotenie ponúk a ich váhy by mali ostať stabilné počas celého postupu a nemali by byť predmetom rokovaní. Účelom rokovaní by malo byť zlepšenie ponúk, aby verejní obstarávatelia mohli nakupovať stavebné práce, tovar a služby, ktoré sú dokonale prispôsobené ich osobitným potrebám. Rokovania sa môžu týkať všetkých charakteristických znakov nakupovaných stavebných prác, tovaru a služieb, vrátane napríklad kvality, kvantity, obchodných doložiek, ako aj sociálnych, environmentálnych a inovačných aspektov, pokiaľ nepredstavujú minimálne požiadavky.

Malo by sa spresniť, že minimálne požiadavky, ktoré má stanoviť verejný obstarávateľ, sú tie podmienky a charakteristické znaky (najmä fyzické, funkčné a právne), ktoré by mala každá ponuka spĺňať alebo by ich mala mať, aby verejný obstarávateľ mohol zadať zákazku v súlade so zvoleným kritériom na vyhodnotenie ponúk. S cieľom zabezpečiť transparentnosť a sledovateľnosť vývoja postupu by mali byť všetky fázy náležite zdokumentované. Okrem toho by sa mali všetky ponuky počas celého postupu predkladať písomne.

(46)

Verejní obstarávatelia by mali mať možnosť skrátiť niektoré lehoty uplatniteľné na verejnú súťaž a užšiu súťaž, ako aj na rokovacie konanie, ak by sa predmetné lehoty nedali dodržať v dôsledku naliehavej situácie, ktorú by mali verejní obstarávatelia náležite odôvodniť. Malo by sa spresniť, že nemusí ísť o mimoriadnu naliehavosť spôsobenú udalosťami, ktoré verejný obstarávateľ nemohol predvídať a za ktoré nemôže.

(47)

Výskum a inovácie vrátane ekologických a sociálnych inovácií patria medzi hlavné hnacie sily budúceho rastu a sú stredobodom stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Orgány verejnej moci by zo strategického hľadiska mali čo najlepšie využiť verejné obstarávanie na podporu inovácií. Nákup inovačných výrobkov, stavebných prác a služieb zohráva dôležitú úlohu pri zvyšovaní účinnosti a kvality verejných služieb a zároveň reaguje na veľké spoločenské výzvy. Prispieva k dosiahnutiu čo najefektívnejšieho využívania verejných finančných prostriedkov, ako aj k rozsiahlejším hospodárskym, environmentálnym a spoločenským prínosom z hľadiska nových nápadov a ich zhmotnenia do inovačných výrobkov a služieb, čím sa podporuje udržateľný hospodársky rast.

Je potrebné pripomenúť, že viaceré modely obstarávania boli v hlavných rysoch uvedené v oznámení Komisie zo 14. decembra 2007 nazvanom „Obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím: podpora inovácií s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľné verejné služby vysokej kvality v Európe“, v ktorom sa hovorí o tých službách výskumu a vývoja, ktoré nespadajú do rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Uvedené modely by boli naďalej k dispozícii, ale táto smernica by mala zároveň prispieť k zjednodušeniu verejného obstarávania v oblasti inovácií a pomôcť členským štátom pri dosahovaní cieľov iniciatívy Únia inovácií.

(48)

Vzhľadom na význam inovácií by sa mali verejní obstarávatelia nabádať, aby čo najčastejšie umožňovali variantné riešenie. Pozornosť týchto obstarávateľov by sa mala upriamiť na potrebu vymedziť minimálne požiadavky, ktoré by takéto variantné riešenia mali spĺňať, predtým, ako sa uvedie, že sa takéto variantné riešenia môžu predkladať.

(49)

Ak potrebu vyvinúť inovačný výrobok alebo službu alebo inovačné práce a potrebu následnej kúpy výsledného tovaru, služieb alebo stavebných prác nemožno uspokojiť na základe riešení, ktoré už sú dostupné na trhu, verejní obstarávatelia by v súvislosti so zákazkami spadajúcimi do rozsahu pôsobnosti tejto smernice mali mať prístup k osobitným postupom obstarávania. Tento osobitný postup by mal verejným obstarávateľom umožniť vytvárať dlhodobé inovatívne partnerstvá zamerané na vývoj a následný nákup nových, inovačných výrobkov, služieb alebo stavebných prác pod podmienkou, že takéto inovačné výrobky alebo služby alebo inovačné stavebné práce môžu byť dodané na dohodnutej úrovni výkonu a pri dohodnutých nákladoch, a to bez toho, aby bol na tento nákup potrebný samostatný postup obstarávania. Inovatívne partnerstvo by malo vychádzať z procesných pravidiel, ktoré sa uplatňujú pri rokovacom konaní a zákazky by sa mali zadávať výlučne na základe najlepšieho pomeru kvality a ceny, keďže toto kritérium je najvhodnejšie na porovnanie ponúk inovačných riešení. Bez ohľadu na to, či ide o veľmi veľké projekty alebo menšie inovačné projekty, inovatívne partnerstvo by malo byť štruktúrované takým spôsobom, aby sa dosiahol potrebný účinok na trh, pričom by sa mala vytvárať motivácia na vývoj inovačných riešení bez vylúčenia trhu.

Verejní obstarávatelia by preto nemali využívať inovatívne partnerstvá spôsobom, ktorý by bránil hospodárskej súťaži, obmedzoval ju alebo ju narúšal. V niektorých prípadoch by k zabráneniu takýmto účinkom mohlo prispieť vytvorenie inovatívnych partnerstiev s viacerými partnermi.

(50)

Vzhľadom na škodlivý vplyv na hospodársku súťaž by sa rokovacie konanie bez predchádzajúceho zverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania malo využívať len vo veľmi výnimočných prípadoch. Táto výnimka by sa mala obmedziť na prípady, keď uverejnenie nie je možné z dôvodov mimoriadnej naliehavosti v dôsledku udalostí, ktoré verejný obstarávateľ nemohol predvídať a za ktoré ani nenesie zodpovednosť, alebo keď je od začiatku jasné, že toto uverejnenie by nepodnietilo väčšiu hospodársku súťaž alebo neprinieslo lepšie výsledky obstarávania, v neposlednom rade preto, že z objektívneho hľadiska existuje len jeden hospodársky subjekt, ktorý môže túto zákazku realizovať. To je prípad umeleckých diel, keď osoba umelca štandardne určuje jedinečný charakter a hodnotu samotného umeleckého predmetu. Výlučnosť môže vyplývať aj z iných dôvodov, ale využitie rokovacieho konania bez zverejnenia, keď situáciu výlučnosti nevytvoril samotný verejný obstarávateľ so zreteľom na budúci postup obstarávania, môžu odôvodniť len situácie objektívnej výlučnosti.

Verejní obstarávatelia, ktorí vychádzajú z tejto výlučnosti, by mali uviesť dôvody, prečo neexistujú žiadne primerané alternatívy alebo náhradné riešenia, ako napríklad využitie alternatívnych distribučných kanálov, a to aj mimo členského štátu verejného obstarávateľa, alebo zváženie funkčne porovnateľných stavebných prác, tovaru alebo služieb.

Ak situácia výlučnosti vyplýva z technických dôvodov, tieto by sa mali v jednotlivých prípadoch prísne vymedziť a odôvodniť. Tieto dôvody by mohli zahŕňať napríklad prípad, keď pre iný hospodársky subjekt je takmer technicky nemožné dosiahnuť požadované ciele alebo keď existuje potreba používať osobitné know-how, nástroje alebo prostriedky, ktoré má k dispozícii len jeden hospodársky subjekt. Technické dôvody môžu takisto vyplývať z osobitných požiadaviek na interoperabilitu, ktoré sa musia splniť, aby sa zabezpečilo fungovanie stavebných prác, tovaru alebo služieb, ktoré sa majú obstarať.

Napokon, postup obstarávania nie je užitočný, ak sa tovar kupuje priamo na komoditnom trhu vrátane obchodných platforiem pre komodity, ako sú burzy poľnohospodárskych výrobkov, surovín a energie, v prípade ktorých je prirodzenou zárukou trhových cien regulovaná mnohostranná obchodná štruktúra, nad ktorou sa vykonáva dohľad.

(51)

Malo by sa spresniť, že ustanovenia týkajúce sa ochrany dôverných informácií v žiadnom prípade nebránia zverejneniu iných ako dôverných častí uzavretých zmlúv vrátane akýchkoľvek následných zmien.

(52)

Elektronické informačné a komunikačné prostriedky môžu značne zjednodušiť uverejňovanie zákaziek a zvýšiť efektívnosť a transparentnosť postupov obstarávania. Mali by sa stať štandardným prostriedkom komunikácie a výmeny informácií v postupoch obstarávania, keďže vo veľkej miere rozširujú možnosti účasti hospodárskych subjektov na postupoch obstarávania na celom vnútornom trhu. Na tieto účely by malo byť povinné zasielanie oznámení v elektronickej forme, elektronická dostupnosť súťažných podkladov a – po prechodnom období 30 mesiacov – úplná elektronická komunikácia, t. j. komunikácia elektronickými prostriedkami vo všetkých fázach postupu vrátane zasielania žiadostí o účasť a najmä zasielania ponúk (elektronické predkladanie). Členské štáty a verejní obstarávatelia by mali mať naďalej možnosť zájsť v tejto oblasti ešte ďalej, ak si to želajú. Malo by sa tiež spresniť, že z povinného používania elektronických prostriedkov komunikácie podľa tejto smernice by pre verejných obstarávateľov nemal vyplývať záväzok, aby vykonávali elektronické spracovanie ponúk, ani povinnosť elektronického vyhodnotenia či automatického spracovania. Okrem toho by sa podľa tejto smernice nemala na žiadne prvky postupu verejného obstarávania po zadaní zákazky ani na internú komunikáciu s verejným obstarávateľom vzťahovať povinnosť používať elektronické prostriedky komunikácie.

(53)

Verejní obstarávatelia by s výnimkou určitých špecifických situácií mali využívať elektronické prostriedky komunikácie, ktoré sú nediskriminačné, všeobecne dostupné a interoperabilné s produktmi IKT, ktoré sa bežne používajú, a neobmedzujú prístup hospodárskych subjektov k postupu obstarávania. Využívanie takýchto prostriedkov komunikácie by malo náležite zohľadňovať aj prístupnosť pre osoby s postihnutím. Malo by sa spresniť, že povinnosť používať elektronické prostriedky vo všetkých fázach postupu verejného obstarávania by nebola vhodná, ak by si používanie elektronických prostriedkov vyžadovalo špecializované nástroje alebo formáty súborov, ktoré nie sú všeobecne dostupné, a ani ak by sa predmetná komunikácia mohla vykonávať len s použitím špecializovaných kancelárskych zariadení. Verejní obstarávatelia by preto nemali mať povinnosť vyžadovať v procese predkladania ponúk v určitých prípadoch, ktoré by sa mali v plnom rozsahu uviesť, používanie elektronických prostriedkov komunikácie. V tejto smernici sa stanovuje, že takéto prípady by mali zahŕňať situácie, ktoré by si vyžadovali používanie špecializovaných kancelárskych zariadení, ktoré nie sú všeobecne dostupné verejným obstarávateľom, ako sú napríklad širokoformátové tlačiarne. V prípade niektorých postupov obstarávania si môžu súťažné podklady vyžadovať predloženie fyzických modelov alebo modelov v pomernej veľkosti, ktoré nemožno verejným obstarávateľom predložiť elektronicky. V takých prípadoch by sa mal model zaslať verejným obstarávateľom poštou alebo iným vhodným doručovateľom.

Malo by sa však spresniť, že použitie iných prostriedkov komunikácie by sa malo obmedziť na tie prvky ponuky, v prípade ktorých sa nevyžadujú elektronické prostriedky komunikácie.

Je vhodné spresniť, že ak je to z technických dôvodov nevyhnutné, verejní obstarávatelia by mali mať možnosť stanoviť maximálnu veľkosť súborov, ktoré možno predložiť.

(54)

Môžu sa vyskytnúť výnimočné prípady, v ktorých by verejní obstarávatelia mali mať možnosť nepoužiť elektronické prostriedky komunikácie, ak je nepoužitie takýchto prostriedkov komunikácie nevyhnutné na ochranu osobitne citlivej povahy informácií. Malo by sa spresniť, že ak nevyhnutnú úroveň ochrany môže poskytnúť použitie elektronických nástrojov, ktoré nie sú všeobecne dostupné, mali by sa použiť tieto elektronické nástroje. To môže byť napríklad prípad, keď verejní obstarávatelia vyžadujú použitie špecializovaných zabezpečených prostriedkov komunikácie, ku ktorým ponúkajú prístup.

(55)

Líšiace sa technické formáty alebo procesné štandardy či štandardy prenosu správ by mohli potenciálne vytvoriť prekážky interoperability, a to nielen v rámci jednotlivých členských štátov, ale najmä medzi nimi. Napríklad na to, aby sa hospodárske subjekty mohli zúčastniť na postupe obstarávania, v ktorom je povolené alebo sa vyžaduje používanie elektronických katalógov, čo je formát predkladania a organizácie informácií spôsobom, ktorý je spoločný pre všetky subjekty predkladajúce ponuku a ktorý umožňuje elektronické spracovanie, by sa od nich v prípade neexistujúcej štandardizácie vyžadovalo, aby prispôsobili svoje katalógy každému postupu obstarávania, čo by znamenalo poskytovanie veľmi podobných informácií v rôznych formátoch v závislosti od špecifikácií dotknutého verejného obstarávateľa. Štandardizácia formátov katalógov by tak zlepšila úroveň interoperability, zvýšila by efektívnosť a tiež by znížila úsilie vyžadované od hospodárskych subjektov.

(56)

Pri zvažovaní, či existuje potreba zabezpečiť alebo zvýšiť interoperabilitu medzi odlišnými technickými formátmi alebo procesnými štandardmi či štandardmi prenosu správ ustanovením povinného používania osobitných noriem, a ak áno, ktoré normy by sa mali zaviesť, by Komisia mala zohľadniť predovšetkým názory dotknutých zainteresovaných strán. Mala by tiež vziať do úvahy rozsah, v akom už danú normu používajú v praxi hospodárske subjekty a verejní obstarávatelia a ako dobre funguje. Pred ustanovením akejkoľvek konkrétnej technickej normy za povinnú by Komisia mala zároveň starostlivo zvážiť náklady, ktoré môžu byť s týmto krokom spojené, najmä z hľadiska prispôsobenia existujúcim riešeniam v rámci elektronického obstarávania vrátane infraštruktúry, procesov alebo softvéru. Ak nie sú dotknuté normy vyvinuté medzinárodnou, európskou alebo národnou organizáciou pre normalizáciu, mali by spĺňať požiadavky uplatniteľné na normy IKT stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 1025/2012 (12).

(57)

Členské štáty a verejní obstarávatelia by predtým, než stanovia úroveň zabezpečenia požadovanú pre elektronické prostriedky komunikácie, ktoré sa majú používať v rôznych fázach postupu zadávania verejných zákaziek, mali vyhodnotiť primeranosť medzi požiadavkami zameranými na zabezpečenie správnej a spoľahlivej identifikácie odosielateľov predmetnej komunikácie, ako aj integritou jej obsahu na jednej strane a rizikom problémov, ako sú situácie, keď sú správy odoslané iným odosielateľom, než je uvedený, na strane druhej. Zatiaľ čo všetky ostatné veci budú rovnocenné, toto by znamenalo, že požadovanú úroveň zabezpečenia napr. e-mailu požadujúceho potvrdenie presnej adresy miesta, kde sa bude konať informačné stretnutie, by nebolo potrebné stanoviť na rovnakej úrovni ako v prípade samotnej ponuky, ktorá predstavuje pre hospodársky subjekt záväznú ponuku. Podobne výsledkom vyhodnotenia primeranosti by mohli byť nižšie úrovne zabezpečenia vyžadované v spojení s opätovným predložením elektronických katalógov alebo s predložením ponúk v kontexte minisúťaží na základe rámcovej dohody alebo prístupom k súťažným podkladom.

(58)

Zatiaľ čo základné prvky postupu obstarávania ako súťažné podklady, žiadosti o účasť, potvrdenie záujmu a ponuky by sa mali vždy predkladať písomne, naďalej by mala byť možná ústna komunikácia s hospodárskymi subjektmi za predpokladu, že jej obsah sa v dostatočnom rozsahu zdokumentuje. To je nevyhnutné na zabezpečenie primeranej úrovne transparentnosti, ktorá umožňuje overiť, či bola dodržaná zásada rovnakého zaobchádzania. Dôležité je najmä to, aby sa ústna komunikácia s uchádzačmi, ktorá by mohla mať vplyv na obsah a posúdenie ich ponúk, zdokumentovala v dostatočnom rozsahu a vhodnými prostriedkami, ako sú písomné alebo zvukové záznamy alebo súhrny hlavných prvkov komunikácie.

(59)

Na trhoch verejného obstarávania v Únii vzniká silný trend spájania dopytu zo strany verejných obstarávateľov s cieľom dosiahnuť úspory z rozsahu vrátane nižších cien a transakčných nákladov a zlepšiť a sprofesionalizovať riadenie obstarávania. Možno to dosiahnuť tak, že sa nákupy sústredia buď podľa počtu zúčastnených verejných obstarávateľov, alebo podľa objemu a hodnoty v čase. Spájanie a centralizácia obstarávania by sa však mali dôkladne monitorovať, aby sa zamedzilo nadmernej koncentrácii kúpnej sily a tajným dohodám a aby sa zachovala transparentnosť a hospodárska súťaž, ako aj príležitosti na prístup na trh pre MSP.

(60)

Nástroj rámcových dohôd sa používal vo veľkej miere a považuje sa za účinnú techniku obstarávania v celej Európe. Preto by sa mal zachovať v tej miere ako doteraz. Je však potrebné spresniť niektoré aspekty, najmä že rámcové dohody by nemali využívať verejní obstarávatelia, ktorí v nich nie sú identifikovaní. Preto by sa verejní obstarávatelia, ktorí sú od začiatku zmluvnými stranami konkrétnej rámcovej dohody, mali jasne uviesť názvom alebo inými prostriedkami, ako je napríklad odkaz na danú kategóriu verejných obstarávateľov v rámci jasne vymedzenej geografickej oblasti, aby bolo možné dotknutých verejných obstarávateľov ľahko a jednoznačne identifikovať. Podobne by rámcová dohoda po uzavretí už nemala byť otvorená pristúpeniu nových hospodárskych subjektov. To napríklad znamená, že ak centrálna obstarávacia organizácia používa všeobecný register verejných obstarávateľov alebo ich kategórií, ako sú miestne orgány v danej geografickej oblasti, ktorí sú oprávnení použiť rámcovú dohodu, ktorú táto organizácia uzaviera, mala by uvedený krok uskutočniť takým spôsobom, ktorý by jej umožnil overiť nielen identitu dotknutého verejného obstarávateľa, ale aj dátum, od ktorého nadobúda právo používať rámcovú dohodu uzavretú centrálnou obstarávacou organizáciou, keďže tento dátum určuje, ktoré konkrétne rámcové dohody by mal mať tento verejný obstarávateľ umožnené používať.

(61)

Objektívne podmienky na určenie toho, ktoré hospodárske subjekty ako zmluvné strany rámcovej dohody by mali uskutočniť danú úlohu, ako napríklad dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, ktoré by mali využívať fyzické osoby, môžu v kontexte rámcových dohôd stanovujúcich všetky podmienky zahŕňať potreby alebo voľbu dotknutých fyzických osôb.

Verejným obstarávateľom by sa mala poskytnúť dodatočná flexibilita pri obstarávaní na základe rámcových dohôd, ktoré sú uzavreté s viac ako jedným hospodárskym subjektom a v ktorých sa stanovujú všetky podmienky.

V takých prípadoch by sa malo verejným obstarávateľom umožniť, aby získali konkrétne stavebné práce, tovar alebo služby, na ktoré sa vzťahuje rámcová dohoda, buď ich nadobudnutím od jedného z hospodárskych subjektov určených v súlade s objektívnymi kritériami a už stanovenými podmienkami, alebo uzavretím konkrétnej zmluvy o uskutočnení stavebných prác, dodaní tovaru alebo poskytnutí služieb na základe minisúťaže medzi hospodárskymi subjektmi, ktoré sú zmluvnými stranami rámcovej dohody. Aby sa zabezpečila transparentnosť a rovnaké zaobchádzanie, verejní obstarávatelia by mali v súťažných podkladoch pre rámcovú dohodu uviesť objektívne kritériá, ktorými sa bude riadiť výber medzi týmito dvomi metódami vykonania rámcovej dohody. Takéto kritériá by mali súvisieť napríklad s kvalitou, hodnotou alebo charakteristickými znakmi dotknutých stavebných prác, tovaru alebo služieb, vrátane potreby vyššej úrovne služieb alebo zvýšenej úrovne bezpečnosti, alebo s vývojom cenovej úrovne v porovnaní s vopred stanoveným cenovým indexom. Rámcové dohody by sa nemali používať nevhodne alebo takým spôsobom, ktorý by bránil hospodárskej súťaži, obmedzoval ju alebo ju narúšal. Verejní obstarávatelia by podľa tejto smernice nemali byť povinní obstarávať stavebné práce, tovar alebo služby, na ktoré sa vzťahuje rámcová dohoda, podľa takejto rámcovej dohody.

(62)

Malo by sa tiež spresniť, že zatiaľ čo zákazky založené na rámcovej dohode by sa mali zadávať pred skončením platnosti samotnej rámcovej dohody, trvanie jednotlivých zákaziek založených na rámcovej dohode nemusí zodpovedať trvaniu tejto rámcovej dohody, ale podľa potreby môže byť kratšie alebo dlhšie. Malo by sa najmä umožniť stanoviť dĺžku trvania jednotlivých zákaziek založených na rámcovej dohode v závislosti od takých činiteľov, ako je čas potrebný na ich plnenie, ak je zahrnutá údržba zariadenia s očakávanou životnosťou viac ako štyri roky alebo ak je na plnenie zákazky potrebná rozsiahla odborná príprava zamestnancov.

Zároveň by sa malo spresniť, že sa môžu vyskytnúť výnimočné prípady, keď by sa malo umožniť, aby samotné rámcové dohody trvali dlhšie ako štyri roky. Takéto prípady, ktoré by sa mali náležite odôvodniť, a to najmä predmetom rámcovej dohody, môžu vzniknúť napríklad vtedy, ak hospodárske subjekty potrebujú disponovať zariadením, ktorého obdobie odpisovania je dlhšie ako štyri roky a ktoré musí byť k dispozícii vždy počas celého trvania rámcovej dohody.

(63)

Vzhľadom na získané skúsenosti je potrebné upraviť aj pravidlá pre dynamické nákupné systémy, ktoré verejným obstarávateľom umožnia plne využiť výhody možností, ktoré tento nástroj ponúka. Tieto systémy je potrebné zjednodušiť, pričom by najmä mali fungovať vo forme užšej súťaže, čím sa odstráni potreba predkladania informatívnych ponúk, ktoré boli identifikované ako jedna z hlavných záťaží súvisiacich s dynamickými nákupnými systémami. Každý hospodársky subjekt, ktorý podá žiadosť o účasť a spĺňa podmienky účasti, by tak mal mať možnosť zúčastniť sa na postupoch obstarávania vykonávaných prostredníctvom dynamického nákupného systému počas obdobia jeho platnosti. Táto technika nakupovania umožňuje verejnému obstarávateľovi mať k dispozícii osobitne veľký rozsah ponúk, čím sa zaistí optimálne používanie verejných finančných prostriedkov prostredníctvom širokej súťaže v súvislosti s bežne používanými a bežne dostupnými výrobkami, stavebnými prácami alebo službami, ktoré sú všeobecne dostupné na trhu.

(64)

Preskúmanie týchto žiadostí o účasť by sa obvykle malo vykonať v lehote maximálne 10 pracovných dní vzhľadom na to, že vyhodnotenie plnenia podmienok účasti sa bude uskutočňovať na základe zjednodušených požiadaviek na podklady, ktoré sú ustanovené v tejto smernici. Ak je však dynamický nákupný systém prvým krokom, verejní obstarávatelia môžu v rámci reakcie na prvé uverejnenie oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania alebo výzvy na potvrdenie záujmu čeliť takému veľkému počtu žiadostí o účasť, že by potrebovali viac času na preskúmanie žiadostí. To by malo byť prípustné za predpokladu, že pokiaľ sa nepreskúmajú všetky žiadosti, žiadne konkrétne obstarávanie sa nezačne. Verejní obstarávatelia by mali mať možnosť zvoliť si spôsob, akým majú v úmysle preskúmať žiadosti o účasť, napríklad rozhodnutím o vykonaní takéhoto preskúmania iba raz za týždeň, a to za predpokladu, že sa dodržia lehoty na preskúmanie každej žiadosti o prístup.

(65)

Verejní obstarávatelia by mali mať možnosť kedykoľvek počas obdobia platnosti dynamického nákupného systému požadovať, aby hospodárske subjekty predložili vlastné obnovené alebo aktualizované vyhlásenie o splnení kvalitatívnych podmienok účasti, a to v primeranej lehote. Je potrebné pripomenúť, že možnosť požiadať hospodárske subjekty o predloženie podporných dokumentov, ktorá sa predpokladá vo všeobecných ustanoveniach tejto smernice týkajúcich sa dôkazových prostriedkov, a povinnosť, aby tieto podklady predložil uchádzač, v súvislosti s ktorým sa rozhodlo, že sa mu zadá zákazka, sa uplatňujú aj v konkrétnom kontexte dynamického nákupného systému.

(66)

S cieľom ďalej rozvinúť možnosti MSP zúčastňovať sa na obstarávaní v rámci rozsiahleho dynamického nákupného systému, napríklad systému, ktorý prevádzkuje centrálna obstarávacia organizácia, by mal byť dotknutý verejný obstarávateľ schopný špecifikovať tento systém v objektívne vymedzených kategóriách tovaru, stavebných prác alebo služieb. Takéto kategórie by sa mali vymedziť odkazom na objektívne faktory, ktoré môžu zahŕňať napríklad maximálny povolený rozsah konkrétnych zmlúv, ktoré sa majú uzavrieť v rámci dotknutej kategórie, alebo konkrétnu geografickú oblasť, v ktorej sa konkrétne zmluvy majú vykonávať. Ak sa dynamický nákupný systém rozdeľuje na kategórie, verejný obstarávateľ by mal uplatniť podmienky účasti, ktoré sú primerané charakteristickým znakom príslušnej kategórie.

(67)

Malo by sa spresniť, že elektronické aukcie bežne nie sú vhodné pre niektoré verejné zákazky na uskutočnenie stavebných prác a niektoré verejné zákazky na poskytnutie služieb, ktorých predmetom je plnenie duševného charakteru, ako napríklad projektová dokumentácia stavieb, keďže predmetom elektronických aukcií môžu byť iba prvky vhodné na automatické vyhodnocovanie elektronickými prostriedkami bez akéhokoľvek zásahu alebo posúdenia verejným obstarávateľom, a to konkrétne prvky, ktoré sú kvantifikovateľné, aby ich bolo možné vyjadriť v číslach alebo percentách.

Malo by sa však spresniť aj to, že elektronické aukcie sa môžu použiť v postupe obstarávania na kúpu konkrétneho práva duševného vlastníctva. Je tiež vhodné pripomenúť, že zatiaľ čo verejní obstarávatelia majú možnosť znížiť počet záujemcov alebo uchádzačov, pokiaľ aukcia ešte nezačala, po začatí aukcie by sa nemalo umožniť žiadne ďalšie zníženie počtu uchádzačov, ktorí sa zúčastňujú na elektronickej aukcii.

(68)

Neustále sa vyvíjajú nové metódy elektronického obstarávania, ako sú elektronické katalógy. Elektronické katalógy predstavujú formát predkladania a organizácie informácií spôsobom, ktorý je spoločný pre všetky subjekty predkladajúce ponuku a ktorý umožňuje elektronické spracovanie. Príkladom môžu byť ponuky predložené vo forme tabuľkového procesora. Verejným obstarávateľom by malo byť umožnené požadovať elektronické katalógy vo všetkých dostupných postupoch, v ktorých sa požaduje používanie elektronických prostriedkov komunikácie. Elektronické katalógy pomáhajú zvyšovať hospodársku súťaž a zefektívňovať verejné obstarávanie, najmä pokiaľ ide o úsporu času a peňazí. Mali by sa však stanoviť určité pravidlá, ktoré zabezpečia, že používanie nových metód bude v súlade s touto smernicou a so zásadami rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie a transparentnosti. Používanie elektronických katalógov na predkladanie ponúk by preto nemalo znamenať pre hospodárske subjekty možnosť obmedziť sa na zaslanie svojho všeobecného katalógu. Hospodárske subjekty by aj tak mali prispôsobiť svoje všeobecné katalógy so zreteľom na konkrétny postup obstarávania. Takýmto prispôsobením sa zabezpečí, že katalóg, ktorý sa zašle ako reakcia na daný postup obstarávania, obsahuje iba tovar, práce alebo služby, v súvislosti s ktorými hospodársky subjekt na základe aktívneho preskúmania predpokladá, že zodpovedajú požiadavkám verejného obstarávateľa. Hospodárske subjekty by pritom mali mať možnosť kopírovať informácie uvedené vo všeobecnom katalógu, ale nemalo by sa im umožniť predkladať všeobecné katalógy ako také.

Okrem toho, ak sa ponúkajú dostatočné záruky, pokiaľ ide o zabezpečenie vysledovateľnosti, rovnakého zaobchádzania a predvídateľnosti, verejní obstarávatelia by mali mať možnosť vytvárať ponuky týkajúce sa špecifického obstarávania na základe už predložených elektronických katalógov, najmä ak bola súťaž opätovne otvorená na základe rámcovej dohody alebo ak sa používa dynamický nákupný systém.

Ak boli ponuky vygenerované verejným obstarávateľom, dotknutý hospodársky subjekt by mal mať možnosť overiť, že ponuka takto zostavená verejným obstarávateľom neobsahuje žiadne podstatné/vecné chyby. Ak sa vyskytnú podstatné/vecné chyby, hospodársky subjekt by nemal byť viazaný ponukou vygenerovanou verejným obstarávateľom, pokiaľ sa chyba neodstráni.

V súlade s požiadavkami pravidiel pre elektronické prostriedky komunikácie by verejní obstarávatelia mali zabrániť neodôvodneným prekážkam prístupu hospodárskych subjektov k postupom obstarávania, v rámci ktorých musia byť ponuky predložené vo forme elektronických katalógov a ktoré zaručujú súlad so všeobecnými zásadami nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania.

(69)

Vo väčšine členských štátov sa čoraz častejšie využívajú centralizované metódy obstarávania. Centrálne obstarávacie organizácie sú zodpovedné za nákup, riadenie dynamických nákupných systémov alebo zadávanie verejných zákaziek/uzavieranie rámcových dohôd pre ostatných verejných obstarávateľov, a to za odplatu alebo bez nej. Verejní obstarávatelia, pre ktorých sa uzavrela rámcová dohoda, by mali mať možnosť používať ju na jednotlivé a opakujúce sa nákupy. Vzhľadom na veľké objemy nákupov takéto metódy môžu pomôcť zvyšovať hospodársku súťaž a mali by pomôcť sprofesionalizovať verejné obstarávanie. V Únii by sa preto malo ustanoviť vymedzenie centrálnych obstarávacích organizácií konajúcich pre verejných obstarávateľov a malo by sa spresniť, že tieto organizácie fungujú dvomi odlišnými spôsobmi.

Po prvé mali by byť schopné konať ako veľkoobchodníci tak, že budú nakupovať, skladovať a opätovne predávať, alebo po druhé, mali by byť schopné konať ako sprostredkovatelia tak, že budú zadávať zákazky, prevádzkovať dynamické nákupné systémy alebo uzavierať rámcové dohody, ktoré budú používať verejní obstarávatelia. Táto úloha sprostredkovateľa by sa mohla v niektorých prípadoch plniť samostatným vykonávaním príslušných postupov zadávania verejných zákaziek, bez podrobných pokynov dotknutých verejných obstarávateľov; v iných prípadoch zasa vykonávaním príslušných postupov zadávania verejných zákaziek na základe pokynov dotknutých verejných obstarávateľov v ich mene a na ich účet.

Okrem toho by sa mali stanoviť pravidlá aj pre rozdelenie zodpovednosti za plnenie záväzkov podľa tejto smernice medzi centrálnou obstarávacou organizáciou a verejnými obstarávateľmi, ktorí obstarávajú od centrálnej obstarávacej organizácie alebo jej prostredníctvom. V prípade, že má centrálna obstarávacia organizácia výhradnú zodpovednosť za vykonávanie postupov obstarávania, mala by byť výhradne a priamo zodpovedná aj za zákonnosť týchto postupov. V prípade, že verejný obstarávateľ vykonáva niektoré časti tohto postupu, napríklad opätovné otvorenie súťaže podľa rámcovej dohody alebo zadanie jednotlivých zákaziek na základe dynamického nákupného systému, mal by byť aj naďalej zodpovedný za tie fázy, ktoré uskutočňuje.

(70)

Verejní obstarávatelia by mali mať možnosť zadať verejnú zákazku na poskytnutie služieb, ktoré sa týkajú vykonávania centrálnych obstarávacích činností, centrálnej obstarávacej organizácii bez uplatnenia postupov ustanovených v tejto smernici. Malo by sa tiež povoliť, aby takéto verejné zákazky na poskytnutie služieb zahŕňali poskytovanie pomocných obstarávacích činností. Verejné zákazky na poskytnutie služieb týkajúce sa vykonávania pomocných obstarávacích činností by sa v prípade, že sa vykonávajú inak než prostredníctvom centrálnej obstarávacej organizácie v súvislosti s vykonávaním centrálnych obstarávacích činností pre dotknutého verejného obstarávateľa, mali zadávať v súlade s touto smernicou. Malo by sa pripomenúť aj to, že táto smernica by sa nemala uplatňovať v prípade, keď sa centralizované alebo pomocné obstarávacie činnosti vykonávajú inak než prostredníctvom odplatnej zmluvy“ čo predstavuje obstarávanie v zmysle tejto smernice.

(71)

Posilnenie ustanovení týkajúcich sa centrálnych obstarávacích organizácií by v žiadnom prípade nemalo brániť uplatňovať súčasné postupy príležitostného spoločného obstarávania, t. j. menej inštitucionalizovaného a systematického spoločného obstarávania alebo zavedenej praxe obrátiť sa na poskytovateľov služieb, ktorí pripravujú a riadia postupy obstarávania v mene a na účet verejného obstarávateľa a na základe jeho pokynov. Naopak, niektoré prvky spoločného obstarávania by sa mali spresniť vzhľadom na významnú úlohu, ktorú môže spoločné obstarávanie zohrávať, a to nielen v súvislosti s inovačnými projektmi.

Spoločné obstarávanie môže mať mnoho rôznych foriem, počnúc koordinovaným obstarávaním cez prípravu spoločných technických špecifikácií pre stavebné práce, dodanie tovaru alebo poskytovanie služieb, ktoré obstarajú viacerí verejní obstarávatelia, z ktorých každý vykonáva samostatný postup obstarávania, až po situácie, keď dotknutí verejní obstarávatelia uskutočňujú spoločne jeden postup obstarávania tak, že konajú spoločne alebo že poveria jedného verejného obstarávateľa riadením postupu obstarávania v mene všetkých verejných obstarávateľov.

Ak niekoľko verejných obstarávateľov spoločne vykonáva postup obstarávania, mali by byť spoločne zodpovední za plnenie svojich povinností podľa tejto smernice. Ak však verejní obstarávatelia vykonávajú spoločne len časti postupu obstarávania, spoločná zodpovednosť by sa mala uplatniť len na tie časti postupu, ktoré sa vykonali spoločne. Každý verejný obstarávateľ by mal byť výlučne zodpovedný za postupy alebo ich časti, ktoré vykonal on sám, ako je napríklad zadanie zákazky, uzavretie rámcovej dohody, prevádzkovanie dynamického nákupného systému, opätovné otvorenie súťaže na základe rámcovej dohody alebo stanovenie, ktorý z hospodárskych subjektov, ktorý je zmluvnou stranou rámcovej dohody, vykoná príslušnú úlohu.

(72)

Elektronické prostriedky komunikácie sú obzvlášť vhodné na podporu postupov a nástrojov na centralizované obstarávanie z dôvodu možnosti, ktorú ponúkajú, pokiaľ ide o opätovné použitie a automatické spracovanie údajov, minimalizáciu informácií a transakčných nákladov. Používanie takýchto elektronických prostriedkov komunikácie by preto malo byť v prvom rade povinné pre centrálne obstarávacie organizácie a zároveň by uľahčovalo harmonizáciu postupov v celej Únii. Po uplynutí prechodného obdobia 30 mesiacov by sa mala zaviesť všeobecná povinnosť používať elektronické prostriedky komunikácie pri každom postupe obstarávania.

(73)

Spoločné zadávanie verejných zákaziek verejnými obstarávateľmi z rôznych členských štátov v súčasnosti naráža na špecifické právne problémy týkajúce sa konfliktov medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi. Napriek skutočnosti, že smernica 2004/18/ES implicitne umožňovala cezhraničné spoločné verejné obstarávanie, verejní obstarávatelia stále čelia značným právnym a praktickým ťažkostiam pri obstarávaní od centrálnych obstarávacích organizácií v iných členských štátoch alebo pri spoločnom zadávaní verejných zákaziek. Tieto ťažkosti by sa mali odstrániť, aby verejní obstarávatelia mohli získať maximálny úžitok z potenciálu vnútorného trhu z hľadiska úspor z rozsahu a rozdelenia rizík a prínosov, a to nielen pre inovačné projekty s väčšou mierou rizika, než je miera rizika primeraná pre jedného verejného obstarávateľa. Preto by sa mali ustanoviť nové pravidlá cezhraničného spoločného obstarávania s cieľom uľahčiť spoluprácu medzi verejnými obstarávateľmi a zvýšiť prínosy vnútorného trhu vytváraním cezhraničných podnikateľských príležitostí pre dodávateľov tovaru a poskytovateľov služieb. Týmito pravidlami by sa mali stanoviť podmienky cezhraničného využívania centrálnych obstarávacích organizácií a mali by sa nimi určiť uplatniteľné právne predpisy v oblasti verejného obstarávania, vrátane právnych predpisov týkajúcich sa opravných prostriedkov, v prípadoch spoločných cezhraničných postupov, ktorými by sa dopĺňali pravidlá o konflikte právnych predpisov uvedené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 (13). Verejným obstarávateľom z rôznych členských štátov by sa okrem toho malo na základe vnútroštátneho práva alebo práva Únie umožniť zriaďovať spoločné subjekty. Pre takéto formy spoločného obstarávania by sa mali stanoviť osobitné pravidlá.

Verejní obstarávatelia by však v súlade s právom Únie nemali využívať možnosti na cezhraničné spoločné obstarávanie na účely obchádzania povinných pravidiel verejného práva, ktoré sa na nich vzťahujú v členskom štáte, v ktorom sa nachádzajú. Takéto pravidlá môžu zahŕňať napríklad ustanovenia o transparentnosti a prístupe k dokumentom alebo osobitné požiadavky na vysledovateľnosť citlivých dodávok.

(74)

Technické špecifikácie vypracované verejnými obstarávateľmi musia umožňovať, aby bolo verejné obstarávanie otvorené hospodárskej súťaži, ako aj dosiahnutie cieľov udržateľnosti. Na tento účel by malo byť možné predložiť ponuky, ktoré odrážajú rozmanitosť technických riešení, noriem a technických špecifikácií na trhu vrátane tých, ktoré sú vypracované na základe kritérií výkonnosti naviazaných na životný cyklus a udržateľnosť procesu produkcie prác, tovaru a služieb.

Technické špecifikácie by sa preto mali formulovať takým spôsobom, aby sa zabránilo umelému zúženiu hospodárskej súťaže na základe požiadaviek, ktoré zvýhodňujú konkrétny hospodársky subjekt tým, že sa do nich budú premietať kľúčové charakteristické znaky tovarov, služieb alebo prác, ktoré tento hospodársky subjekt zvyčajne ponúka. Vypracovanie technických špecifikácií, pokiaľ ide o funkčné a výkonnostné požiadavky, vo všeobecnosti umožňuje dosiahnuť uvedený cieľ tým najlepším spôsobom. Požiadavky súvisiace s funkčnosťou a výkonnosťou sú zároveň vhodným prostriedkom na podporu inovácie vo verejnom obstarávaní a mali by sa využívať v čo najväčšej miere. Tam, kde sa odkazuje na európsku normu, alebo v prípade, že takáto norma neexistuje, na vnútroštátnu normu, by mali verejní obstarávatelia zvážiť ponuky založené na rovnocenných ustanoveniach. Dokázanie rovnocennosti s požadovanou značkou by malo byť povinnosťou hospodárskeho subjektu.

Na dokázanie rovnocennosti by malo byť možné požiadať uchádzačov, aby predložili dôkazy overené treťou stranou. V prípade, že dotknutý hospodársky subjekt nemá prístup k takýmto osvedčeniam alebo skúšobným protokolom, alebo ak nemá možnosť ich získať v príslušnej lehote, by však mal mať možnosť predložiť aj iné primerané dôkazové prostriedky, ako je napríklad technická dokumentácia výrobcu, a to za predpokladu, že dotknutý hospodársky subjekt tým dokáže, že stavebné práce, tovar alebo služby spĺňajú požiadavky alebo kritériá stanovené v technických špecifikáciách, kritériá na vyhodnotenie ponúk alebo podmienky plnenia zákazky.

(75)

Verejní obstarávatelia, ktorí chcú obstarávať práce, tovary alebo služby so špecifickými environmentálnymi, sociálnymi alebo inými charakteristickými znakmi, by mali mať možnosť odkazovať na konkrétne značky, ako je napríklad európska environmentálna značka, (viac)národné environmentálne značky alebo akékoľvek iné značky za predpokladu, že požiadavky pre získanie značky súvisia s predmetom zákazky, ako je opis výrobku a jeho prezentácia vrátane požiadaviek týkajúcich sa balenia. Okrem toho je nevyhnutné, aby sa tieto požiadavky vypracovali a prijali na základe objektívne overiteľných kritérií s použitím postupu, na ktorom sa môžu zúčastniť subjekty, ako sú orgány štátne správy, spotrebitelia, výrobcovia, distribútori a environmentálne organizácie, a aby bola táto značka prístupná a dostupná pre všetky zainteresované strany. Malo by sa spresniť, že zainteresovanými subjektmi môžu byť verejné alebo súkromné subjekty, podniky alebo akýkoľvek typ mimovládnej organizácie (organizácia, ktorá nie je súčasťou vlády a nie je tradičným podnikom).

Rovnako by sa malo spresniť, že do stanovovania požiadaviek pre získanie značky, ktoré možno použiť v súvislosti s obstarávaním zo strany orgánov verejnej moci, môžu byť zapojené špecifické národné alebo vládne orgány alebo organizácie bez toho, aby tieto orgány alebo organizácie stratili svoje postavenie tretích strán.

Odkazovanie na značky by nemalo obmedzovať inovácie.

(76)

Pri všetkých obstarávaniach určených pre osoby, či už širokú verejnosť alebo zamestnancov verejného obstarávateľa, je nevyhnutné, aby verejní obstarávatelia stanovili technické špecifikácie tak, aby zohľadňovali kritériá dostupnosti pre osoby s postihnutím, alebo aby boli riešenia vhodné pre všetkých používateľov s výnimkou náležite odôvodnených prípadov.

(77)

Verejní obstarávatelia by pri vypracúvaní technických špecifikácií mali zohľadňovať požiadavky vyplývajúce z práva Únie v oblasti právnych predpisov na ochranu údajov, najmä v súvislosti so špecificky navrhnutým spracovaním osobných údajov (špecificky navrhnutá ochrana údajov).

(78)

Verejné obstarávanie by sa malo prispôsobiť potrebám malých a stredných podnikov (MSP). Verejní obstarávatelia by sa mali nabádať k používaniu Kódexu najlepších postupov ustanoveného v pracovnom dokumente útvarov Komisie z 25. júna 2008 nazvanom „Európsky kódex najlepších postupov uľahčujúcich prístup MSP k zákazkám na základe verejného obstarávania“, v ktorom sa poskytujú usmernenia, ako môžu uplatňovať rámec verejného obstarávania tak, aby sa uľahčila účasť MSP. Na tento účel a s cieľom zvýšiť hospodársku súťaž by sa mali verejní obstarávatelia nabádať najmä k tomu, aby veľké zákazky rozdeľovali na časti. Takéto rozdelenie by sa mohlo vykonávať na kvantitatívnom základe, v dôsledku čoho by veľkosť jednotlivých zákaziek lepšie zodpovedala kapacite MSP, alebo na kvalitatívnom základe podľa jednotlivých podnikateľských činností a špecializácií s cieľom viac prispôsobiť obsah jednotlivých zákaziek špecializovaným sektorom MSP alebo podľa jednotlivých nadväzujúcich fáz projektu.

Veľkosť a predmet jednotlivých častí by mali slobodne určiť verejní obstarávatelia, ktorí by v súlade s príslušnými pravidlami o výpočte predpokladanej hodnoty obstarávania mali mať možnosť zadať niektoré časti zákazky bez uplatnenia postupov uvedených v tejto smernici. Verejný obstarávateľ by mal byť povinný zvážiť vhodnosť rozdelenia zákaziek na časti, pričom naďalej by mal mať možnosť samostatne rozhodovať na základe akéhokoľvek dôvodu, ktorý považuje za relevantný, a to bez toho, aby podliehal administratívnemu alebo justičnému dohľadu. Ak sa verejný obstarávateľ rozhodne, že by nebolo vhodné rozdeliť zákazku na časti, hlavné dôvody tohto rozhodnutia verejného obstarávateľa by sa mali uviesť v samostatnej správe alebo v súťažných podkladoch. Takýmto dôvodom by napríklad mohlo byť, že verejný obstarávateľ sa domnieva, že takéto rozdelenie by mohlo predstavovať riziko obmedzenia hospodárskej súťaže alebo riziko, že vykonanie zákazky sa stane nadmerne technicky obťažným či drahým, alebo že potreba koordinácie jednotlivých dodávateľov častí zákazky by mohla predstavovať vážne riziko ohrozenia riadneho plnenia zákazky.

Členské štáty by mali mať možnosť zájsť ešte ďalej vo svojom úsilí uľahčiť pôsobenie MSP na trhu verejného obstarávania rozšírením rozsahu povinnosti zvážiť vhodnosť rozdeľovania zákaziek na časti tvoriace menšie zákazky, a to tým, že od verejných obstarávateľov budú požadovať predloženie odôvodnenia rozhodnutia nerozdeliť zákazku na časti alebo stanovením povinnosti rozdeliť zákazku na časti za určitých podmienok. Na tie isté účely by členské štáty mali mať možnosť ustanoviť mechanizmy priamych platieb subdodávateľom.

(79)

Ak sa zákazka rozdelí na viacero častí, verejní obstarávatelia by mali, napríklad v záujme zachovania hospodárskej súťaže alebo zaistenia spoľahlivosti dodávok, mať možnosť obmedziť počet častí, na ktoré môže hospodársky subjekt predložiť ponuku; mali by mať tiež možnosť obmedziť počet častí, ktoré možno zadať ktorémukoľvek uchádzačovi.

Dosiahnutie cieľa spočívajúceho v uľahčovaní väčšieho prístupu k verejnému obstarávaniu zo strany MSP by sa však mohlo sťažiť, ak by verejní obstarávatelia boli povinní zadať zákazku po častiach dokonca aj vtedy, keď by to znamenalo, že by museli akceptovať podstatne menej výhodné riešenia v porovnaní so zákazkou zoskupujúcou viaceré alebo všetky časti. Ak sa možnosť uplatniť takúto metódu jasne uviedla vopred, verejní obstarávatelia by mali mať možnosť vykonať porovnávacie posúdenie ponúk s cieľom určiť, či ponuky, ktoré predložil konkrétny uchádzač na špecifickú kombináciu častí, by ako celok lepšie spĺňali kritériá na vyhodnotenie ponúk stanovené v súlade s touto smernicou, pokiaľ ide o tieto časti, než ponuky na príslušné jednotlivé časti posudzované samostatne. Ak áno, verejný obstarávateľ by mal mať možnosť zadať zákazku spájajúcu príslušné časti dotknutému uchádzačovi. Malo by sa spresniť, že verejní obstarávatelia by mali vykonať takéto porovnávacie posúdenie tak, že najprv určia, ktoré ponuky najlepšie spĺňajú kritériá na vyhodnotenie ponúk stanovené pre každú jednotlivú časť, a následne ich porovnajú s ponukami, ktoré predložil konkrétny uchádzač na špecifickú kombináciu častí ako celok.

(80)

Aby boli postupy rýchlejšie a efektívnejšie, lehoty pre účasť v postupoch obstarávania by mali byť čo najkratšie, bez vytvárania zbytočných prekážok prístupu hospodárskych subjektov z celého vnútorného trhu, a najmä MSP. Malo by sa preto myslieť na to, že verejní obstarávatelia by pri stanovovaní lehôt na predloženie ponúk a žiadostí o účasť mali zohľadňovať najmä zložitosť zákazky a čas potrebný na vypracovanie ponúk, aj keď to bude znamenať stanovenie lehôt, ktoré sú dlhšie než minimálne lehoty ustanovené podľa tejto smernice. Na druhej strane používanie elektronických informačných a komunikačných prostriedkov, najmä úplná elektronická dostupnosť súťažných podkladov hospodárskym subjektom, uchádzačom a záujemcom a elektronický prenos informácií, určite vedie k zvýšenej transparentnosti a úspore času. Z toho dôvodu by sa malo ustanoviť skrátenie minimálnych lehôt v súlade s pravidlami stanovenými v GPA a pod podmienkou, že budú v súlade s osobitným spôsobom prenosu plánovaným na úrovni Únie. Okrem toho by verejní obstarávatelia mali mať možnosť ďalej skrátiť lehoty na predloženie žiadostí o účasť a ponúk v prípadoch, keď naliehavá situácia spôsobí, že bežné lehoty sú neuplatniteľné, pričom ale neznemožní bežný postup so zverejnením. Iba vo výnimočných situáciách, keď z dôvodu mimoriadnej naliehavosti v dôsledku udalostí, ktoré dotknutý verejný obstarávateľ nemohol predvídať a za ktoré tento verejný obstarávateľ nenesie zodpovednosť, nie je možné vykonať bežný postup, a to ani so skrátenými lehotami, by verejní obstarávatelia, pokiaľ je to úplne nevyhnutné, mali mať možnosť zadávať zákazky na základe rokovacieho konania bez predchádzajúceho zverejnenia. Tak tomu môže byť v prípade, keď si prírodné katastrofy vyžadujú bezodkladné opatrenia.

(81)

Malo by sa spresniť, že z potreby zabezpečiť, aby hospodárske subjekty mali dostatočný čas na vypracovanie ponúk, ktoré sú reakciou na výzvu, môže vyplynúť, že lehoty, ktoré sa stanovili pôvodne, sa možno budú musieť predĺžiť. Došlo by k tomu najmä vtedy, ak by sa vykonali podstatné zmeny v súťažných podkladoch. Malo by sa tiež spresniť, že v uvedenom prípade by sa podstatnými zmenami mali rozumieť zastrešujúce zmeny, najmä zmeny technických špecifikácií, v súvislosti s ktorými by hospodárske subjekty potrebovali dodatočný čas na ich pochopenie a primeranú odpoveď. Malo by sa však spresniť, že takéto zmeny by nemali byť také podstatné, aby sa umožnilo pripustenie iných ako pôvodne vybraných záujemcov, alebo aby sa do postupu obstarávania prilákali ďalší účastníci. K tomu by došlo najmä v prípade, keď by zmeny spôsobili, že zákazka alebo rámcová dohoda nadobudne charakter podstatne odlišný od zákazky alebo rámcovej dohody pôvodne uvedenej v súťažných podkladoch.

(82)

Je potrebné spresniť, že verejní obstarávatelia by mali zasielať informácie o niektorých rozhodnutiach prijatých počas postupu obstarávania, vrátane rozhodnutia o nezadaní zákazky alebo neuzavretí rámcovej dohody, aj bez toho, aby záujemcovia alebo uchádzači tieto informácie požadovali. Je tiež potrebné pripomenúť, že v smernici Rady 89/665/EHS (14) sa stanovuje povinnosť verejných obstarávateľov – opäť bez toho, aby o to záujemcovia alebo uchádzači museli požiadať – poskytnúť dotknutým záujemcom alebo uchádzačom súhrn relevantných dôvodov niektorých hlavných rozhodnutí, ktoré sa prijali počas postupu obstarávania. Napokon by sa malo spresniť, že záujemcovia a uchádzači by mali mať možnosť požiadať o podrobnejšie informácie týkajúce sa uvedených dôvodov, pričom od verejných obstarávateľov by sa malo vyžadovať, aby tieto dôvody poskytli, okrem prípadov, keď tomu bránia závažné okolnosti. Tieto okolnosti by sa mali stanoviť v tejto smernici. V záujme zabezpečenia nevyhnutnej transparentnosti v súvislosti s postupmi obstarávania zahŕňajúcimi rokovania a dialógy s uchádzačmi by uchádzači, ktorí predložili prípustnú ponuku, mali mať možnosť požadovať informácie o vykonávaní a napredovaní postupu s výnimkou prípadu, keď by existovali vážne dôvody, pre ktoré by to nebolo možné.

(83)

Príliš náročné požiadavky na ekonomickú a finančnú kapacitu často predstavujú neodôvodnenú prekážku zapojenia MSP do verejného obstarávania. Všetky takéto požiadavky by mali súvisieť s predmetom zákazky a mali by mu byť primerané. Verejným obstarávateľom by sa najmä nemalo dovoliť požadovať od hospodárskych subjektov, aby dosahovali určitý minimálny obrat, ktorý by bol neprimeraný predmetu zákazky; táto požiadavka by obvykle nemala presahovať najviac dvojnásobok predpokladanej hodnoty zákazky. V náležite odôvodnených prípadoch by však malo byť možné uplatniť aj vyššie požiadavky. Takéto okolnosti môžu súvisieť s vysokým rizikom spojeným s plnením zákazky alebo so skutočnosťou, že jej včasné a náležité plnenie má zásadný význam, napríklad preto, že je nevyhnutnou podmienkou na plnenie iných zákaziek.

V takýchto náležite odôvodnených prípadoch by verejní obstarávatelia naďalej mali mať možnosť slobodne nezávisle rozhodnúť o tom, či by boli požiadavky na vyšší minimálny obrat vhodné a relevantné bez toho, aby podliehali administratívnemu alebo súdnemu dohľadu. Ak sa majú uplatniť požiadavky na vyšší minimálny obrat, verejní obstarávatelia by mali naďalej slobodne stanoviť úroveň, pokiaľ súvisí s predmetom zákazky a je mu primeraná. Ak verejní obstarávatelia rozhodnú, že požiadavka na minimálny obrat by sa mala stanoviť na vyššej úrovni než je dvojnásobok predpokladanej hodnoty zákazky, v samostatnej správe alebo súťažných podkladoch by sa mali uviesť hlavné dôvody takéhoto rozhodnutia verejného obstarávateľa.

Verejným obstarávateľom by tiež malo byť umožnené požadovať informácie o pomere napríklad medzi aktívami a pasívami vykázanými v účtovnej závierke. Kladná hodnota pomeru vyjadrujúca vyššiu úroveň aktív než pasív by mohla poskytnúť dodatočný dôkaz o tom, že finančná kapacita hospodárskych subjektov je dostatočná.

(84)

Mnohé hospodárske subjekty a v neposlednom rade aj MSP sa domnievajú, že hlavnou prekážkou ich účasti na verejnom obstarávaní je administratívna záťaž vyplývajúca z potreby predložiť veľké množstvo osvedčení alebo iných dokumentov týkajúcich sa kritérií vylúčenia a podmienok účasti. Obmedzenie takýchto požiadaviek, napríklad prostredníctvom použitia jednotného európskeho dokumentu pre obstarávanie pozostávajúceho z aktualizovaného vlastného vyhlásenia, by mohlo viesť k značnému zjednodušeniu v prospech verejných obstarávateľov aj hospodárskych subjektov.

Uchádzač, ktorému bola zákazka zadaná, by však mal byť povinný poskytnúť príslušné dôkazy a verejní obstarávatelia by nemali uzavierať zmluvy s uchádzačmi, ktorí tak neurobia. Verejní obstarávatelia by mali byť oprávnení požadovať v ktoromkoľvek okamihu všetky podporné dokumenty alebo ich časť, ak to považujú za nevyhnutné so zreteľom na riadny priebeh postupu. Tak tomu môže byť najmä v prípade dvojfázového postupu – užšej súťaže, rokovacieho konania, súťažného dialógu a inovatívnych partnerstiev –, v ktorom verejní obstarávatelia využívajú možnosť obmedziť počet uchádzačov vyzvaných na predloženie ponuky. Požadovať predloženie podporných dokumentov pri výbere uchádzačov, ktorí majú byť vyzvaní, by mohlo byť oprávnené, aby sa zabránilo tomu, že verejní obstarávatelia vyzvú záujemcov, pri ktorých sa vo fáze zadávania neskôr ukáže, že nie sú schopní predložiť podporné dokumenty, čím sa inak kvalifikovaným záujemcom zabráni v účasti.

Výslovne by sa malo stanoviť, že v jednotnom európskom dokumente pre obstarávanie by sa mali uvádzať aj relevantné informácie týkajúce sa subjektov, na ktorých kapacity sa hospodársky subjekt spolieha, aby sa overenie informácií týkajúcich sa takýchto subjektov mohlo vykonať spolu s overením týkajúcim sa hlavného hospodárskeho subjektu a za rovnakých podmienok ako overenie týkajúce sa hlavného hospodárskeho subjektu.

(85)

Je dôležité, aby rozhodnutia verejných obstarávateľov vychádzali z posledných informácií, najmä pokiaľ ide o dôvody na vylúčenie, vzhľadom na to, že dôležité zmeny môžu mať rýchly účinok, napríklad v prípade finančných ťažkostí, ktoré by spôsobili, že hospodársky subjekt sa stane nevhodným, alebo naopak, pretože bol medzitým splatený dlh na sociálnych príspevkoch. Uprednostňuje sa preto, aby vždy, keď je to možné, verejní obstarávatelia overili takéto informácie kontrolou príslušných databáz, ktoré by mali byť vnútroštátne v tom zmysle, že ich spravujú orgány verejnej moci. V súčasnej etape vývoja sa ešte stále môžu vyskytovať prípady, keď to z technických dôvodov nemusí byť možné. Komisia by preto mala počítať s podpornými opatreniami, ktoré by zlepšili ľahký prístup k aktualizovaným informáciám elektronicky, pričom by malo ísť napríklad o posilnenie nástrojov ponúkajúcich prístup k virtuálnym spisom spoločností, alebo prostriedky na uľahčenie interoperability medzi databázami, alebo iné takéto dodatočné opatrenia.

Malo by sa tiež ustanoviť, aby verejní obstarávatelia nevyžadovali – stále aktuálne – dokumenty, ktoré už majú z predchádzajúcich postupov obstarávania. Malo by sa však zabezpečiť, aby verejní obstarávatelia v tejto súvislosti nemuseli čeliť neprimeranému zaťaženiu v oblasti archivačnej a spisovej agendy. Preto by plnenie tejto povinnosti malo byť uplatniteľné, len keď bude používanie elektronických prostriedkov komunikácie povinné, keďže správa elektronických dokumentov umožní verejným obstarávateľom značné uľahčenie tejto úlohy.

(86)

Ďalšie zjednodušenie pre hospodárske subjekty aj verejných obstarávateľov by sa mohlo dosiahnuť prostredníctvom štandardného vzoru vlastného vyhlásenia, čo by mohlo znížiť problémy spojené s presným vypracúvaním formálnych vyhlásení a vyhlásení o súhlase, ako aj jazykové problémy.

(87)

Komisia zabezpečuje a riadi elektronický systém e-Certis, ktorý v súčasnosti na báze dobrovoľnosti aktualizujú a overujú vnútroštátne orgány. Účelom systému e-Certis je zjednodušiť výmenu osvedčení a iných listinných dôkazov, ktoré verejní obstarávatelia často požadujú. Z doteraz získaných skúseností vyplýva, že aktualizácia a overovanie na dobrovoľnej báze nie sú dostatočné na zabezpečenie toho, aby sa využíval plný potenciál systému e-Certis, pokiaľ ide o zjednodušenie a uľahčenie výmeny dokumentov, najmä v prospech MSP. Jeho udržiavanie by preto malo byť povinné ako prvý krok. Využívanie systému e-Certis sa stane povinným v neskoršej fáze.

(88)

Verejní obstarávatelia by mali mať možnosť požadovať, aby sa počas realizácie verejnej zákazky uplatňovali opatrenia alebo schémy environmentálneho manažérstva. Schémy environmentálneho manažérstva, bez ohľadu na to, či sú zaregistrované v rámci nástrojov Únie, ako napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009 (15), môžu preukázať, že hospodársky subjekt má technickú spôsobilosť na plnenie zákazky. To zahŕňa certifikáty environmentálnej značky vrátane kritérií environmentálneho manažérstva. Ak hospodársky subjekt nemá prístup k takýmto registračným schémam environmentálneho manažérstva alebo nemá možnosť získať ich v stanovenej lehote, malo by sa umožniť predložiť opis opatrení environmentálneho manažérstva za predpokladu, že dotknutý hospodársky subjekt preukáže, že tieto opatrenia zabezpečujú rovnakú úroveň ochrany životného prostredia ako opatrenia vyžadované na základe environmentálneho manažérstva.

(89)

Pojem „kritériá na vyhodnotenie ponúk“ je ústredným pojmom tejto smernice. Preto je dôležité, aby sa príslušné ustanovenia prezentovali čo najjednoduchšie a najstručnejšie. To možno dosiahnuť používaním termínu „ekonomicky najvýhodnejšia ponuka“ ako zastrešujúceho pojmu, keďže všetky víťazné ponuky by sa napokon mali vybrať v súlade s tým, čo jednotliví verejní obstarávatelia považujú za ekonomicky najlepšie riešenie z predložených ponúk. Aby sa dosiahlo odlíšenie od kritéria na vyhodnotenie ponuky, ktoré je v súčasnosti v smerniciach 2004/17/ES a 2004/18/ES známe ako „ekonomicky najvýhodnejšia ponuka“, mal by sa na označenie tohto pojmu použiť odlišný termín, a to „najlepší pomer ceny a kvality“. Mal by sa preto vykladať v súlade s judikatúrou súvisiacou s týmito smernicami s výnimkou prípadov, keď je v tejto smernici uvedené jasne podstatne odlišné riešenie.

(90)

Zákazky by sa mali zadávať na základe objektívnych kritérií, ktoré zabezpečujú dodržiavanie zásad transparentnosti, nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania, a to so zreteľom na zabezpečenie objektívneho porovnania relatívnej hodnoty ponúk s cieľom určiť za podmienok efektívnej hospodárskej súťaže, ktorá ponuka je ekonomicky najvýhodnejšou ponukou. Malo by sa výslovne stanoviť, že ekonomicky najvýhodnejšia ponuka by sa mala posudzovať na základe najlepšieho pomeru ceny a kvality, čo by malo vždy zahŕňať prvok ceny alebo nákladov. Rovnako by sa malo spresniť, že takéto posúdenie ekonomicky najvýhodnejšej ponuky by sa mohlo tiež vykonať len na základe cenovej alebo nákladovej efektívnosti. Okrem toho je vhodné pripomenúť, že verejní obstarávatelia môžu podľa vlastného uváženia stanoviť primerané štandardy kvality pomocou technických špecifikácií alebo podmienok plnenia zákazky.

S cieľom podporiť orientáciu verejného obstarávania viac na kvalitu by členské štáty mali mať povolené zakázať alebo obmedziť používanie výlučne ceny alebo výlučne nákladov na posúdenie ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, ak to považujú za vhodné.

S cieľom dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania pri zadávaní zákaziek by verejní obstarávatelia mali byť povinní zabezpečiť potrebnú transparentnosť, aby všetci uchádzači mohli byť primerane informovaní o kritériách a požiadavkách, ktoré sa uplatnia pri rozhodovaní o zadaní zákazky. Verejní obstarávatelia by preto mali mať povinnosť uviesť kritériá na vyhodnotenie ponúk a pomerné váhy priradené každému z týchto kritérií. Verejní obstarávatelia by však mali mať povolené upustiť od povinnosti uvádzať váhy pri kritériách na vyhodnotenie ponúk v náležite opodstatnených prípadoch, ktoré musia vedieť odôvodniť, keď váhy nie je možné stanoviť vopred, najmä z dôvodu zložitosti zákazky. V takých prípadoch by mali uviesť kritériá v klesajúcom poradí dôležitosti.

(91)

Článok 11 ZFEÚ požaduje, aby požiadavky ochrany životného prostredia boli začlenené do vymedzenia a uskutočňovania politík a činností Únie, a to predovšetkým s ohľadom na podporu udržateľného rozvoja. V tejto smernici sa spresňuje, ako môžu verejní obstarávatelia prispieť k ochrane životného prostredia a podpore udržateľného rozvoja, pričom sa zároveň zabezpečí, že v rámci svojich zákaziek dokážu získať najlepšiu hodnotu za peniaze.

(92)

Pri posudzovaní najlepšieho pomeru ceny a kvality by verejní obstarávatelia mali by stanoviť ekonomické a kvalitatívne kritériá súvisiace s predmetom zákazky, ktoré použijú na tieto účely. Tieto kritériá by tak mali umožniť porovnávacie posúdenie úrovne plnenia, ktorá vyplýva z jednotlivých ponúk vzhľadom na predmet zákazky vymedzený v technických špecifikáciách. V súvislosti s najlepším pomerom ceny a kvality sa v tejto smernici uvádza neúplný zoznam možných kritérií na vyhodnotenie ponúk, ktoré zahŕňajú environmentálne a sociálne aspekty. Verejní obstarávatelia by sa mali nabádať, aby si zvolili kritériá na vyhodnotenie ponúk, ktoré im umožnia nadobudnúť vysoko kvalitné práce, tovar alebo služby, ktoré optimálne vyhovujú ich potrebám.

Zvolené kritériá na vyhodnotenie ponúk by verejného obstarávateľa ďalej nemali oprávňovať na neobmedzenú voľnosť výberu, mala by sa nimi zabezpečiť možnosť účinnej a spravodlivej hospodárskej súťaže a mali by byť k nim priložené požiadavky, ktoré umožňujú efektívne overenie informácií, ktoré poskytli uchádzači.

S cieľom určiť ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku by rozhodnutie o zadaní zákazky nemalo vychádzať len z nenákladových kritérií. Kvalitatívne kritériá by preto mali byť sprevádzané nákladovým kritériom, ktorým by na základe voľby verejného obstarávateľa mohla byť cena alebo prístup založený na nákladovej efektívnosti, ako je napríklad prístup spočívajúci v určení nákladov na životný cyklus. Kritériá na vyhodnotenie ponúk by však nemali mať vplyv na uplatňovanie vnútroštátnych ustanovení, ktoré určujú odplatu za niektoré služby alebo stanovujú pevné ceny za niektoré tovary.

(93)

Ak vnútroštátne ustanovenia určujú odplatu za niektoré služby alebo stanovujú pevné ceny za niektoré tovary, malo by sa spresniť, že naďalej zostáva možnosť posúdiť hodnotu za peniaze na základe iných činiteľov než je len cena alebo odplata. V závislosti od dotknutej služby alebo produktu by takéto činitele mohli zahŕňať napríklad podmienky dodania a úhrady, aspekty záručného a pozáručného servisu (napr. rozsah poradenských služieb a služieb spojených s výmenou) alebo environmentálne či sociálne aspekty (napr. či boli knihy vytlačené na recyklovanom papieri alebo papieri z dreva vyprodukovaného udržateľným spôsobom, náklady vyplývajúce z environmentálnych externalít alebo či bola podporená sociálna integrácia znevýhodnených osôb alebo príslušníkov zraniteľných skupín medzi osoby určené na plnenie zákazky). Vzhľadom k početným možnostiam posudzovania hodnoty za peniaze na základe vecných kritérií je treba vyhýbať sa losovaniu ako jedinému prostriedku zadávania zákazky.

(94)

Vždy, keď je kvalita zamestnancov relevantná z hľadiska úrovne plnenia zákazky, by verejní obstarávatelia mali mať takisto možnosť použiť ako kritérium na vyhodnotenie ponúk organizáciu, kvalifikáciu a skúsenosti zamestnancov určených na plnenie danej zákazky, pretože to môže mať vplyv na kvalitu plnenia zákazky, a tým aj na ekonomickú hodnotu ponuky. To môže byť napríklad prípad zákaziek týkajúcich sa služieb duševného charakteru, ako sú konzultačné alebo architektonické služby. Verejní obstarávatelia, ktorí využívajú túto možnosť, by mali vhodnými zmluvnými prostriedkami zabezpečiť, aby zamestnanci určení na plnenie zákazky skutočne spĺňali stanovené kvalitatívne normy a aby títo zamestnanci mohli byť nahradení len so súhlasom verejného obstarávateľa, ktorý overí, či nahradení zamestnanci poskytnú rovnakú úroveň kvality.

(95)

Je nanajvýš dôležité, aby sa plne využil potenciál verejného obstarávania s cieľom dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. V tejto súvislosti by sa malo pripomenúť, že verejné obstarávanie je podstatné pre podporu inovácie, čo má veľký význam pre budúci rast Európy. Vzhľadom na významné rozdiely medzi jednotlivými sektormi a trhmi by však nebolo vhodné stanoviť všeobecné povinné požiadavky pre obstarávanie v oblasti životného prostredia, sociálnej oblasti a oblasti inovácií.

V právnych predpisoch Únie sa už stanovili záväzné požiadavky na obstarávanie, aby sa dosiahli konkrétne ciele v sektore vozidiel cestnej dopravy [smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/33/ES (16)] a kancelárskych zariadení [nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 106/2008 (17)]. Popritom sa zaznamenal výrazný pokrok v oblasti vymedzenia spoločných metodík pre náklady na životný cyklus.

Zdá sa preto vhodné pokračovať týmto smerom, pričom ostáva na právnych predpisoch špecifických pre príslušný sektor, aby sa nimi stanovili záväzné ciele a úlohy v závislosti od konkrétnych politík a podmienok prevažujúcich v príslušnom sektore a aby sa nimi propagoval rozvoj a využívanie európskych prístupov k nákladom na životný cyklus ako ďalšej podpory využívania verejného obstarávania v prospech udržateľného rastu.

(96)

Tieto opatrenia špecifické pre príslušný sektor by mali byť doplnené úpravou smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES, ktoré verejným obstarávateľom umožnia dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu v rámci ich stratégií v oblasti verejného obstarávania. Malo by sa preto spresniť, že okrem prípadu, keď dôjde k posúdeniu len na základe ceny, verejní obstarávatelia môžu určiť ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku a najnižšie náklady použitím prístupu spočívajúceho v určení nákladov na životný cyklus. Pojem náklady na životný cyklus zahŕňa všetky náklady počas životného cyklu prác, tovaru alebo služieb.

To znamená vnútorné náklady, ako sú náklady na výskum, ktorý sa má vykonať, vývoj, výrobu, dopravu, používanie, údržbu a náklady na likvidáciu po skončení životnosti, ale môže ísť aj o náklady vyplývajúce z environmentálnych externalít, ako je znečistenie spôsobené ťažbou surovín použitých v produkte alebo spôsobené samotným produktom alebo jeho výrobou, a to za predpokladu, že ich možno vyjadriť v peniazoch a monitorovať. Metódy, ktoré verejní obstarávatelia používajú pri posudzovaní nákladov vyplývajúcich z environmentálnych externalít, by sa mali vopred stanoviť objektívne a nediskriminačne a mali by byť prístupné všetkým zainteresovaným stranám. Takéto metódy sa môžu ustanoviť na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni, ale aby sa zabránilo narušeniu hospodárskej súťaže prostredníctvom metód šitých na mieru, mali by zostať všeobecné v tom zmysle, že by sa nemali osobitne stanovovať pre konkrétny postup verejného obstarávania.

Na úrovni Únie by sa mali vypracúvať spoločné metodiky na výpočet nákladov na životný cyklus pre určité kategórie tovaru alebo služieb. Ak sa takéto spoločné metodiky vypracujú, ich používanie by malo byť povinné.

Okrem toho by sa mala preskúmať uskutočniteľnosť zavedenia spoločnej metodiky na určovanie nákladov na cyklus sociálneho života, pričom sa zohľadnia existujúce metodiky, ako sú usmernenia pre posudzovanie cyklus sociálneho života produktov prijaté v rámci environmentálneho programu Organizácie Spojených národov.

(97)

Okrem toho so zreteľom na lepšie začlenenie sociálnych a environmentálnych aspektov do postupov obstarávania by verejní obstarávatelia mali mať možnosť používať kritériá na vyhodnotenie ponúk alebo podmienky plnenia zákazky týkajúce sa stavebných prác, tovaru alebo služieb, ktoré sa majú dodať či poskytnúť na základe verejnej zákazky, v akejkoľvek súvislosti a v akejkoľvek fáze ich životného cyklu od ťažby surovín pre produkt po fázu likvidácie produktu vrátane faktorov súvisiacich s konkrétnym procesom produkcie, poskytovania týchto prác, tovaru alebo služieb, alebo obchodovania s týmito prácami, tovarom a službami a jeho podmienok, alebo súvisiacich s konkrétnym procesom počas neskoršej fázy ich životného cyklu, a to aj vtedy, keď takéto faktory nie sú súčasťou ich hmotnej podstaty. Kritériami a podmienkami odkazujúcimi na takýto proces produkcie alebo proces poskytovania je napríklad to, aby výroba obstarávaných výrobkov nezahŕňala toxické chemikálie, alebo aby sa obstarané služby poskytovali s použitím energeticky efektívnych strojov. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie to zahŕňa aj kritériá na vyhodnotenie ponúk alebo podmienky plnenia zákazky súvisiace s dodávaním alebo používaním výrobkov, ktoré sú predmetom spravodlivého obchodu, počas plnenia zákazky, ktorá sa má zadať. Kritériá a podmienky súvisiace s obchodovaním a jeho podmienkami sa môžu týkať napríklad skutočnosti, že dotknutý produkt pochádza zo spravodlivého obchodovania vrátane požiadavky na platenie minimálnej ceny a cenovej prémie výrobcom. Podmienky plnenia zákazky týkajúce sa environmentálnych aspektov môžu zahŕňať napríklad dodanie, balenie a likvidáciu výrobkov, a v súvislosti so zákazkami na uskutočnenie stavebných prác a poskytovanie služieb minimalizáciu odpadu alebo efektívne využívanie zdrojov.

Podmienka súvislosti s predmetom zákazky však vylučuje kritériá a podmienky týkajúce sa všeobecnej podnikovej politiky, ktoré sa nemôžu brať do úvahy ako faktor charakterizujúci konkrétny proces výroby alebo poskytovania obstarávaných prác, tovaru alebo služieb. Verejní obstarávatelia by preto nemali mať možnosť vyžadovať od uchádzačov, aby mali zavedenú určitú podnikovú politiku sociálnej a environmentálnej zodpovednosti.

(98)

Zásadný význam má skutočnosť, aby kritériá na vyhodnotenia ponúk alebo podmienky plnenia zákazky týkajúce sa sociálnych aspektov výrobného procesu súviseli s prácami, tovarom alebo službami, ktoré sa majú dodať alebo poskytnúť v rámci zákazky. Okrem toho by sa mali uplatňovať v súlade so smernicou 96/71/ES, v zmysle jej výkladu Súdnym dvorom Európskej únie, a nemali by sa vyberať ani uplatňovať tak, aby priamo alebo nepriamo diskriminovali hospodárske subjekty z iných členských štátov alebo z tretích krajín, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o vládnom obstarávaní (GPA) alebo dohôd o voľnom obchode, ktorých je Únia zmluvnou stranou. Požiadavky týkajúce sa základných pracovných podmienok, ktoré upravuje smernica 96/71/ES, ako napríklad minimálnych mzdových taríf, by preto mali zostať na úrovni stanovenej vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo kolektívnymi zmluvami uplatňovanými v súlade s právom Únie v kontexte uvedenej smernice.

Podmienky plnenia zákazky môžu byť zamerané aj v prospech vykonávania opatrení na podporu rovnosti žien a mužov v práci, zvýšenej účasti žien na trhu práce a zosúladenia pracovného a súkromného života, ochrany životného prostredia alebo dobrých životných podmienok zvierat a na prijímanie väčšieho počtu znevýhodnených osôb, než vyžadujú vnútroštátne právne predpisy, aby sa dosiahol vecný súlad so základnými dohovormi Medzinárodnej organizácie práce (MOP).

(99)

Opatrenia zamerané na ochranu zdravia zamestnancov zapojených do výrobného procesu, zvýhodnenie sociálnej integrácie znevýhodnených osôb alebo členov zraniteľných skupín v rámci osôb určených na plnenie zákazky alebo odborná príprava zameraná na získanie zručností potrebných z hľadiska príslušnej zákazky môžu byť tiež predmetom kritérií na vyhodnotenie ponúk alebo podmienok plnenia zákazky za predpokladu, že súvisia s prácami, tovarom alebo službami, ktoré sa majú dodať alebo poskytnúť v rámci zákazky. Takéto kritériá alebo podmienky sa okrem iného môžu týkať napríklad zamestnávania dlhodobo nezamestnaných osôb, zavedenia opatrení na odbornú prípravu nezamestnaných osôb alebo mladých ľudí počas plnenia zákazky, ktorá sa má zadať. Verejní obstarávatelia môžu v technických špecifikáciách stanoviť také sociálne požiadavky, ktoré priamo charakterizujú daný produkt alebo službu, ako napríklad prístupnosť pre osoby s postihnutím alebo riešenia vhodné pre všetkých používateľov.

(100)

Verejné zákazky by sa nemali zadávať hospodárskym subjektom, ktoré boli účastníkmi zločineckej organizácie alebo ktoré boli uznané vinnými z korupcie, podvodu na úkor finančných záujmov Únie, teroristických trestných činov, z prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. Neplatenie daní alebo príspevkov na sociálne zabezpečenie by takisto malo viesť k povinnému vylúčeniu na úrovni Únie. Členské štáty by však mali mať možnosť ustanoviť vo výnimočných situáciách výnimku z tohto povinného vylúčenia, ak je zadanie zákazky nepostrádateľné v dôsledku nadradených požiadaviek vo všeobecnom záujme. To môže byť napríklad prípad, keď naliehavo potrebné vakcíny alebo pohotovostné zdravotné prostriedky možno obstarať len od hospodárskeho subjektu, na ktorý sa inak vzťahuje jeden z povinných dôvodov vylúčenia.

(101)

Verejní obstarávatelia by ďalej mali mať možnosť vylúčiť hospodárske subjekty, ktoré sa ukázali ako nespoľahlivé, napríklad v dôsledku porušenia environmentálnych alebo sociálnych záväzkov vrátane pravidiel týkajúcich sa prístupnosti pre osoby s postihnutím alebo iných foriem závažného odborného pochybenia, ako je porušovanie pravidiel hospodárskej súťaže alebo práv duševného vlastníctva. Malo by sa spresniť, že závažné odborné pochybenie môže spôsobiť pochybnosti o bezúhonnosti hospodárskeho subjektu a tak zapríčiniť, že hospodársky subjekt sa stane nevhodným na to, aby sa mu zadala verejná zákazka, bez ohľadu na to, či by hospodársky subjekt inak disponoval technickou a ekonomickou kapacitou na plnenie zákazky.

S vedomím, že verejný obstarávateľ bude zodpovedný za dôsledky svojho možného chybného rozhodnutia, by verejní obstarávatelia mali mať naďalej tiež možnosť dospieť k záveru, že došlo k závažnému odbornému pochybeniu, ak pred prijatím konečného a záväzného rozhodnutia o existencii dôvodov na povinné vylúčenie môžu akýmikoľvek vhodnými prostriedkami preukázať, že hospodársky subjekt porušil svoje povinnosti vrátane povinností týkajúcich sa platenia daní alebo príspevkov na sociálne zabezpečenie, ak sa vo vnútroštátnom práve nestanovuje inak. Takisto by mali mať možnosť vylúčiť záujemcov alebo uchádzačov, ktorých plnenie v prípade predchádzajúcich verejných zákaziek bolo poznačené veľkými nedostatkami, pokiaľ ide o podstatné požiadavky, napríklad nedodaním alebo neplnením, významnými nedostatkami týkajúcimi sa dodaných výrobkov alebo poskytnutých služieb, v dôsledku ktorých boli nepoužiteľné na zamýšľaný účel, alebo nesprávnym konaním, ktoré vyvoláva vážne pochybnosti, pokiaľ ide o spoľahlivosť tohto hospodárskeho subjektu. Vo vnútroštátnych právnych predpisoch by sa malo ustanoviť maximálne trvanie takýchto vylúčení.

Pri uplatnení nepovinných dôvodov vylúčenia by mali verejní obstarávatelia venovať osobitnú pozornosť zásade proporcionality. Menšie nedostatky by mali len za výnimočných okolností viesť k vylúčeniu hospodárskeho subjektu. Opakované prípady menších nedostatkov však môžu vyvolať pochybnosti o spoľahlivosti hospodárskeho subjektu, čo môže opodstatňovať jeho vylúčenie.

(102)

Malo by sa však prihliadať na to, že hospodárske subjekty môžu prijímať opatrenia na zaistenie súladu zamerané na nápravu dôsledkov akýchkoľvek trestných činov alebo pochybenia a na účinné predchádzanie ďalším prípadom nesprávneho konania. Medzi tieto opatrenia môžu patriť najmä personálne a organizačné opatrenia, ako je prerušenie všetkých prepojení na osoby alebo organizácie zapojené do nesprávneho konania, vhodné opatrenia na reorganizáciu personálu, realizácia systémov hlásení a kontroly, vytvorenie štruktúry interného auditu na sledovanie súladu a prijatie interných pravidiel zodpovednosti a náhrady. Ak takéto opatrenia poskytujú dostatočné záruky, príslušný hospodársky subjekt by už nemal byť len na základe týchto dôvodov vylúčený. Hospodárske subjekty by mali mať možnosť požadovať, aby sa preskúmali opatrenia zamerané na dosiahnutie súladu, ktoré boli prijaté so zreteľom na možné pripustenie do postupu obstarávania. Malo by sa však ponechať na členské štáty, aby určili presné procesné a vecné podmienky uplatniteľné v takých prípadoch. Mali by mať najmä možnosť voľne rozhodnúť, či umožnia jednotlivým verejným obstarávateľom, aby vykonali príslušné posúdenia alebo uvedenými úlohami poveria iné orgány na ústrednej alebo decentralizovanej úrovni.

(103)

Ponuky, ktoré sú z hľadiska práce, tovaru alebo služieb neobvykle nízke, môžu byť založené na technicky, hospodársky alebo právne nesprávnych predpokladoch alebo postupoch. V prípade, že uchádzač nemôže poskytnúť dostatočné vysvetlenie, verejný obstarávateľ by mal byť oprávnený ponuku zamietnuť. Zamietnutie by malo byť povinné v prípadoch, keď verejný obstarávateľ zistil, že neobvykle nízka účtovaná cena alebo navrhnuté náklady vyplývajú z nedodržiavania záväzného práva Únie alebo vnútroštátneho práva, ktoré je s ním v súlade, v oblasti sociálneho, pracovného alebo environmentálneho práva alebo ustanovení medzinárodného pracovného práva.

(104)

Podmienky plnenia zákazky sú na stanovenie osobitných požiadaviek súvisiacich s plnením zákazky. Na rozdiel od kritérií na vyhodnotenie ponúk, ktoré sú základom porovnávacieho posudzovania kvality ponúk, podmienky plnenia zákazky predstavujú pevne stanovené objektívne požiadavky, ktoré nemajú žiadny vplyv na posudzovanie ponúk. Podmienky plnenia zákazky by mali byť zlučiteľné s touto smernicou za predpokladu, že nie sú priamo ani nepriamo diskriminačné a že súvisia s predmetom zákazky, ktorý zahŕňa všetky faktory pôsobiace v konkrétnom procese výroby, poskytovania alebo obchodu. To zahŕňa podmienky týkajúce sa procesu plnenia zákazky, ale nezahŕňa požiadavky týkajúce sa všeobecnej podnikovej politiky.

Podmienky plnenia zákazky by sa mali uviesť v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, v predbežnom oznámení použitom ako prostriedok výzvy na súťaž alebo v súťažných podkladoch.

(105)

Je dôležité zabezpečiť, aby subdodávatelia plnili príslušné povinnosti v oblasti environmentálneho, sociálneho a pracovného práva stanovené v práve Únie, vnútroštátnom práve, kolektívnych zmluvách alebo ustanoveniach medzinárodného environmentálneho, sociálneho a pracovného práva uvedených v tejto smernici, pokiaľ takéto pravidlá a ich uplatňovanie sú v súlade s právom Únie, a to prostredníctvom vhodných opatrení príslušných vnútroštátnych orgánov v rámci ich zodpovednosti a pôsobnosti, ako sú inšpektoráty práce alebo agentúry na ochranu životného prostredia.

Zároveň je nevyhnutné zabezpečiť určitú transparentnosť v subdodávateľskom reťazci, keďže to verejným obstarávateľom poskytuje informácie o tom, kto je prítomný na stavenisku, na ktorom sa pre nich vykonávajú stavebné práce, alebo ktoré podniky poskytujú služby v budovách, infraštruktúrach alebo oblastiach ako sú radnice, mestské školy, športové zariadenia, prístavy alebo diaľnice, za ktoré sú verejní obstarávatelia zodpovední alebo nad ktorými vykonávajú priamy dohľad. Malo by sa spresniť, že povinnosť poskytnúť požadované informácie v každom prípade nesie hlavný dodávateľ, a to na základe osobitných doložiek, ktoré by každý verejný obstarávateľ musel zahrnúť do všetkých postupov obstarávania, alebo na základe povinností, ktoré by členské štáty uložili hlavnému dodávateľovi prostredníctvom všeobecne uplatniteľných právnych ustanovení.

Malo by sa tiež spresniť, že podmienky týkajúce sa vynucovania dodržiavania uplatniteľných povinností v oblasti environmentálneho, sociálneho a pracovného práva ustanovených v práve Únie, vnútroštátnom práve, kolektívnych zmluvách alebo ustanoveniach medzinárodného environmentálneho, sociálneho a pracovného práva uvedených v tejto smernici, za predpokladu, že takéto pravidlá a ich uplatňovanie sú v súlade s právom Únie, by sa mali uplatňovať vždy, keď sa vo vnútroštátnom práve členského štátu ustanovuje mechanizmus spoločnej zodpovednosti subdodávateľov a hlavného dodávateľa. Okrem toho by sa malo výslovne uviesť, že členské štáty by mali mať možnosť ísť nad rámec týchto opatrení, napríklad tak, že rozšíria povinnosti týkajúce sa transparentnosti, umožnia priame platby subdodávateľom alebo umožnia verejným obstarávateľom overiť alebo od nich budú vyžadovať, aby overili, že subdodávatelia nie sú v žiadnej zo situácii, v ktorej by bolo vylúčenie hospodárskych subjektov oprávnené. Ak sa takéto opatrenia uplatňujú na subdodávateľov, mal by sa zabezpečiť súlad s ustanoveniami uplatniteľnými na hlavných dodávateľov, aby na existenciu dôvodov povinného vylúčenia nadväzovala požiadavka, aby hlavný dodávateľ nahradil dotknutého subdodávateľa. Ak z takéhoto overenia vyplýva existencia dôvodov nepovinného vylúčenia, malo by sa spresniť, že verejní obstarávatelia môžu požadovať nahradenie. Zároveň by sa však malo výslovne stanoviť, že verejní obstarávatelia môžu byť povinní požadovať nahradenie dotknutého subdodávateľa, ak by vylúčenie hlavných dodávateľov bolo povinné v takých prípadoch.

Malo by sa tiež výslovne stanoviť, že členské štáty môžu vo vnútroštátnych predpisoch ustanoviť prísnejšie pravidlá zodpovednosti alebo ísť vo vnútroštátnych predpisoch o priamych platbách subdodávateľom nad rámec uvedených postupov.

(106)

Je potrebné pripomenúť, že nariadenie Rady (EHS, Euratom) č. 1182/71 (18) sa uplatňuje na výpočet lehôt uvedených v tejto smernici.

(107)

Je potrebné objasniť podmienky, za ktorých si úprava zákazky počas jej plnenia vyžaduje nový postup obstarávania, so zreteľom na príslušnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Nový postup obstarávania je potrebný, ak sa v pôvodnej zákazke uskutočnia závažné zmeny, najmä pokiaľ ide o rozsah a obsah vzájomných práv a povinností zmluvných strán vrátane rozdelenia práv duševného vlastníctva. Takéto zmeny poukazujú na zámer zmluvných strán opätovne dohodnúť základné podmienky zákazky. Platí to najmä v prípade, ak by zmenené podmienky mali vplyv na výsledok postupu, keby boli súčasťou pôvodného postupu.

Úpravy zákazky, ktorých dôsledkom je malá zmena hodnoty zákazky do určitej hodnoty, by sa mali vždy umožniť bez toho, aby bolo potrebné vykonať nový postup obstarávania. Na tento účel a s cieľom zabezpečiť právnu istotu by sa v tejto smernici mali ustanoviť minimálne finančné hodnoty, v rámci ktorých nie je potrebný nový postup obstarávania. Úpravy zákazky nad tieto finančné limity by malo byť možné bez toho, aby bolo potrebné vykonať nový postup obstarávania, pokiaľ sú v súlade s príslušnými podmienkami stanovenými v tejto smernici.

(108)

Verejní obstarávatelia môžu čeliť situáciám, v ktorých sú potrebné doplňujúce stavebné práce, tovar alebo služby; v takých prípadoch môže byť odôvodnená úprava pôvodnej zákazky bez nového postupu obstarávania, najmä ak sú doplňujúce dodania určené ako čiastočná náhrada alebo ako rozšírenie existujúcich služieb, tovaru či zariadení, ak by v dôsledku zmeny dodávateľa musel verejný obstarávateľ nadobudnúť tovar, práce alebo služby s odlišnými technickými charakteristikami, čo by malo za následok nezlučiteľnosť alebo neprimerané technické ťažkosti pri prevádzke a údržbe.

(109)

Verejní obstarávatelia môžu byť konfrontovaní s vonkajšími okolnosťami, ktoré nemohli predvídať pri zadávaní zákazky, najmä ak sa zákazka plní počas dlhého obdobia. V takomto prípade je potrebná určitá miera pružnosti na prispôsobenie zákazky týmto okolnostiam bez nového postupu obstarávania. Pojem nepredvídateľných okolností sa vzťahuje na okolnosti, ktoré nebolo možné predvídať napriek primerane dôkladnej príprave pôvodného zadania zákazky verejným obstarávateľom so zreteľom na dostupné prostriedky, povahu a charakteristické znaky konkrétneho projektu, osvedčené postupy v danej oblasti a potrebu zabezpečiť zodpovedajúci súlad medzi prostriedkami vynaloženými pri príprave zadávania zákazky a jej predpokladanou hodnotou. Neplatí to však v prípadoch, keď úprava vedie k zmene celkovej povahy obstarávania, napríklad tým, že nahradí práce, tovar alebo služby, ktoré sa majú obstarať, niečím iným, alebo zásadne zmení druh obstarávania, pretože v takejto situácii možno predpokladať hypotetický vplyv na výsledok.

(110)

V súlade so zásadami rovnakého zaobchádzania a transparentnosti by úspešný uchádzač nemal, napríklad ak je zmluva vypovedaná v dôsledku nedostatkov v plnení, byť nahradený iným hospodárskym subjektom bez opätovného otvorenia zákazky hospodárskej súťaži. Úspešný uchádzač plniaci zákazku by však mal mať možnosť, najmä ak bola zákazka zadaná viac než jednému podniku, počas plnenia zákazky prejsť určitými štrukturálnymi zmenami, ako sú čisto vnútorné reorganizácie, prevzatia, zlúčenia a splynutia alebo platobná neschopnosť. Takéto štrukturálne zmeny by si nemali automaticky vyžadovať nový postup obstarávania pre všetky verejné zákazky vykonávané týmto uchádzačom.

(111)

Verejní obstarávatelia by v rámci jednotlivých zmlúv mali mať možnosť ustanoviť úpravy zákazky prostredníctvom doložiek o preskúmaní alebo opcií, ale takéto doložky by im nemali umožňovať neobmedzenú mieru voľného rozhodovania. V tejto smernici by sa preto malo ustanoviť, do akej miery možno v pôvodnej zákazke vykonávať úpravy. Preto by sa malo spresniť, že v dostatočne jasne vypracovaných doložkách o preskúmaní alebo opcii sa môže ustanoviť napríklad cenová indexácia alebo zabezpečiť, aby napr. komunikačné zariadenie, ktoré sa má dodať za určitý čas, bolo naďalej vyhovujúce, a to aj v prípade zmien komunikačných protokolov alebo iných technologických zmien. V rámci dostatočne jasných doložiek by tiež malo byť možné ustanoviť úpravy zákazky nevyhnutné v dôsledku technických ťažkostí, ktoré vznikli počas prevádzky alebo údržby. Malo by sa tiež pripomenúť, že zmluvy by mohli zahŕňať napríklad bežnú údržbu, ako aj stanovovať mimoriadne údržbárske zásahy, ktoré by mohli byť potrebné s cieľom zabezpečiť kontinuitu verejnej služby.

(112)

Verejní obstarávatelia môžu niekedy čeliť okolnostiam, ktoré si vyžadujú predčasné vypovedanie zmlúv o verejných zákazkách, aby sa dosiahol súlad s povinnosťami podľa práva Únie v oblasti verejného obstarávania. Členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby mali verejní obstarávatelia za podmienok stanovených vo vnútroštátnom práve, možnosť vypovedať zmluvu o verejnej zákazke počas jej platnosti, ak si to vyžaduje právo Únie.

(113)

Výsledky pracovného dokumentu Komisie z 27. júna 2011 nazvanom „Hodnotiaca správa – vplyv a účinnosť právnych predpisov EÚ v oblasti verejného obstarávania“ naznačili, že by sa malo preskúmať vylúčenie určitých služieb z plného uplatňovania smernice 2004/18/ES. V dôsledku toho by sa plné uplatňovanie tejto smernice malo rozšíriť na celý rad služieb.

(114)

Určité kategórie služieb majú vzhľadom na svoju povahu aj naďalej obmedzený cezhraničný rozmer, a to konkrétne tzv. služby osobám, ako sú určité sociálne, zdravotnícke a vzdelávacie služby. Tieto služby sú poskytované v konkrétnom kontexte, ktorý sa medzi jednotlivými členskými štátmi značne líši z dôvodu odlišných kultúrnych tradícií. Pre verejné zákazky na poskytovanie týchto služieb by sa mal preto zaviesť osobitný režim s vyšším finančným limitom, než je limit uplatňovaný na iné služby.

O služby osobám s hodnotou pod uvedeným finančným limitom nebudú mať poskytovatelia z ostatných členských štátov obvykle záujem, pokiaľ neexistujú konkrétne náznaky o opaku, ako napr. v prípade cezhraničných projektov financovaných Úniou.

Zákazky na poskytnutie služieb osobám presahujúce uvedený finančný limit by mali byť transparentné v celej Únii. Vzhľadom na význam kultúrneho kontextu a citlivý charakter týchto služieb by členské štáty mali mať dostatočné možnosti na zorganizovanie výberu poskytovateľov služieb spôsobom, ktorý považujú za najvhodnejší. Uvedený záväzok sa odráža v pravidlách tejto smernice, pričom sa v nich ukladá len dodržiavanie základných zásad transparentnosti a rovnakého zaobchádzania, a zároveň sa uisťuje, že verejní obstarávatelia budú schopní uplatňovať osobitné kritériá kvality pri výbere poskytovateľov služieb, ako sú kritériá stanovené v dobrovoľnom Európskom rámci kvality pre sociálne služby uverejnenom Výborom pre sociálnu ochranu. Členské štáty by pri určovaní postupov, ktoré sa majú použiť pre zadávanie zákaziek na služby osobám, mali zohľadniť článok 14 ZFEÚ a Protokol 26. Členské štáty by pritom mali sledovať ciele spočívajúce v zjednodušení a zmiernení administratívneho zaťaženia verejných obstarávateľov a hospodárskych subjektov; malo by sa spresniť, že pri napĺňaní týchto cieľov sa môže vychádzať aj z pravidiel uplatniteľných na zákazky na poskytnutie služieb, ktoré nepodliehajú osobitnému režimu.

Členské štáty a orgány verejnej moci môžu tieto služby poskytovať samy alebo organizovať sociálne služby spôsobom, ktorý nebude zahŕňať zadávanie verejných zákaziek, napríklad len prostredníctvom financovania takýchto služieb alebo udeľovaním licencií či povolení všetkým hospodárskym subjektom, ktoré spĺňajú podmienky stanovené vopred verejným obstarávateľom bez akýchkoľvek obmedzení alebo kvót za predpokladu, že takýto systém zabezpečí dostatočnú propagáciu a bude v súlade so zásadami transparentnosti a nediskriminácie.

(115)

Podobne hotelové a reštauračné služby typicky ponúkajú len subjekty nachádzajúce sa na konkrétnom mieste poskytovania týchto služieb a preto majú tiež obmedzený cezhraničný rozmer. Mal by sa na ne preto vzťahovať len zjednodušený režim, a to od finančného limitu 750 000 EUR. O veľké zákazky na poskytovanie hotelových a reštauračných služieb presahujúce uvedený finančný limit môžu mať záujem rôzne hospodárske subjekty, ako sú cestovné agentúry alebo iní sprostredkovatelia, a to aj na cezhraničnom základe.

(116)

Podobne sa určité právne služby týkajú výlučne otázok súvisiacich len s vnútroštátnym právom a preto ich ponúkajú typicky len subjekty, ktoré sa nachádzajú v dotknutom členskom štáte a v dôsledku toho majú tiež obmedzený cezhraničný rozmer. Mal by sa na ne preto vzťahovať len zjednodušený režim, a to od finančného limitu 750 000 EUR. O veľké zákazky na poskytovanie právnych služieb presahujúce uvedenú hodnotu môžu mať záujem rôzne hospodárske subjekty, ako napríklad veľké medzinárodné právnické firmy, a to aj na cezhraničnom základe, najmä ak sa týkajú právnych záležitostí, ktoré vyplývajú z práva Únie alebo iného medzinárodného práva alebo s takýmto právom súvisia, alebo ktoré zahŕňajú viac ako jednu krajinu.

(117)

Skúsenosti ukázali, že rad ďalších služieb, ako sú napríklad záchranné služby, požiarnické služby a väzenské služby obvykle predstavujú určitý cezhraničný záujem len od okamihu, v ktorom dosiahnu dostatočný kritický objem prostredníctvom relatívne vysokej hodnoty. Pokiaľ nie sú vylúčené z pôsobnosti tejto smernice, mali by sa zahrnúť do zjednodušeného režimu. Iné kategórie služieb, ako sú napríklad vládne služby alebo poskytovanie komunálnych služieb, pokiaľ sa ich poskytovanie skutočne zakladá na zmluvách, by obvykle pravdepodobne predstavovali cezhraničný záujem len od finančného limitu 750 000 EUR, a v dôsledku toho by len vtedy mali podliehať zjednodušenému režimu.

(118)

S cieľom zabezpečiť kontinuitu verejných služieb by sa v tejto smernici malo umožniť, aby účasť na postupoch obstarávania týkajúcich sa určitých služieb v oblasti zdravotníctva, sociálnych a kultúrnych služieb mohla byť vyhradená pre organizácie, ktoré sú založené na zamestnaneckom vlastníctve alebo aktívnej účasti zamestnancov na ich riadení, a pre existujúce organizácie, ako sú družstvá, s cieľom zúčastniť sa na poskytovaní týchto služieb koncovým užívateľom. Rozsah pôsobnosti tohto ustanovenia sa obmedzuje na určité zdravotnícke, sociálne a súvisiace služby, určité služby v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, knihovnícke, archívne, múzejné a iné kultúrne služby, športové služby a služby pre domácnosti, pričom sa nemá vzťahovať na akékoľvek z vylúčení inak ustanovených v tejto smernici. Na tieto služby by sa mal vzťahovať len zjednodušený režim.

(119)

Je vhodné identifikovať tieto služby odkazom na osobitné pozície „Spoločného slovníka obstarávania (CPV)“, ktorý bol prijatý nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2195/2002 (19) a ktorý predstavuje hierarchicky štruktúrovanú nomenklatúru rozdelenú na oddiely, skupiny, triedy, kategórie a podkategórie. S cieľom vyhnúť sa právnej neistote by sa malo spresniť, že odkaz na nejaký oddiel implicitne neznamená odkaz na podriadené pododdiely. Takéto komplexné pokrytie by sa namiesto toho malo explicitne stanoviť tak, že sa spomenú všetky relevantné pozície, v prípade potreby ako škála kódov.

(120)

Súťaže návrhov sa tradične využívajú zväčša v oblasti územného plánovania, architektúry a inžinierstva alebo spracovania údajov. Malo by sa však pripomenúť, že tieto pružné nástroje by sa mohli využívať aj na iné účely, ako je napríklad získanie plánov na finančné inžinierstvo, ktoré by optimalizovali podporu pre MSP v kontexte programu Spoločné európske zdroje pre mikropodniky až stredné podniky (JEREMIE) alebo iných programov Únie na podporu MSP v danom členskom štáte. V súťaži návrhov použitej na získanie plánov na takéto finančné inžinierstvo by sa mohlo tiež uviesť, že následné zákazky na služby na realizáciu tohto finančného inžinierstva by sa zadali víťazovi alebo jednému z víťazov súťaže návrhov na základe rokovacieho konania bez zverejnenia.

(121)

Z hodnotenia vyplynulo, že stále existuje veľký priestor na zlepšenie uplatňovania pravidiel Únie v oblasti verejného obstarávania. Na účely účinnejšieho a jednotnejšieho uplatňovania pravidiel má zásadný význam získať dobrý prehľad o možných štrukturálnych problémoch a všeobecných modeloch národných politík v oblasti obstarávania v záujme cielenejšieho riešenia možných problémov. Tento prehľad by sa mal získať prostredníctvom vhodného monitorovania, ktorého výsledky by sa mali pravidelne zverejňovať s cieľom umožniť informovanú diskusiu o možných zlepšeniach pravidiel a praxe obstarávania. Získanie takéhoto dobrého prehľadu by mohlo zároveň umožniť dôverný pohľad na uplatňovanie pravidiel verejného obstarávania v súvislosti s realizáciou projektov, ktoré spolufinancuje Únia. Členské štáty by mali mať naďalej možnosť rozhodnúť, ako a kto by mal v praxi toto monitorovanie vykonávať; pri tomto by mali mať zároveň naďalej možnosť rozhodnúť, či by monitorovanie malo vychádzať z kontrol ex post založených na vzorkách alebo zo systematických kontrol ex ante postupov verejného obstarávania, na ktoré sa vzťahuje táto smernica. Malo by byť možné upozorniť príslušné orgány na potenciálne problémy; to by si nemalo nevyhnutne vyžadovať, aby tie orgány, ktoré vykonali monitorovanie, mali spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania.

Lepšie usmernenia, informácie a podpora verejným obstarávateľom a hospodárskym subjektom by tiež mohli veľkou mierou prispieť k zvýšeniu efektívnosti verejného obstarávania prostredníctvom lepších znalostí, zvýšenia právnej istoty a profesionalizácie postupov obstarávania. Takéto usmernenie by sa malo poskytnúť verejným obstarávateľom a hospodárskym subjektom vždy, keď sa ukáže, že je potrebné zlepšiť správne uplatňovanie pravidiel. Usmernenie, ktoré by sa malo poskytnúť, by sa mohlo týkať všetkých záležitostí, ktoré sú pre verejné obstarávanie relevantné, napríklad plánovania nákupov, postupov, výberu metód a nástrojov a osvedčených postupov pri vykonávaní postupov. Pokiaľ ide o právne otázky, usmernenie by nemalo nevyhnutne predstavovať komplexnú právnu analýzu príslušných otázok; mohlo by sa obmedziť na všeobecné uvedenie prvkov, ktoré by sa mali zohľadniť pri následnej podrobnej analýze otázok, napríklad poukázaním na judikatúru, ktorá by mohla byť relevantná, alebo na usmerňujúce poznámky či iné zdroje, v rámci ktorých už bola dotknutá konkrétna otázka preskúmaná.

(122)

V smernici 89/665/EHS sa stanovujú určité postupy preskúmania, ktoré by mohla uplatniť aspoň každá osoba, ktorá má alebo mala záujem na získaní určitej zákazky a ktorá bola alebo je poškodená údajným porušením práva Únie v oblasti verejného obstarávania, alebo vnútroštátnych predpisov, ktorými sa toto právo transponuje. Táto smernica by nemala mať vplyv na uvedené postupy preskúmania. Občania, dotknuté zainteresované strany, bez ohľadu na to, či sú organizované, a iné osoby alebo orgány, ktoré nemajú prístup k postupom preskúmania podľa smernice 89/665/EHS, však napriek tomu majú ako daňoví poplatníci oprávnený záujem na riadnych postupoch obstarávania. Mali by mať preto možnosť upozorniť na možné porušenie tejto smernice príslušný orgán alebo štruktúru, a to iným spôsobom, než prostredníctvom systému preskúmania podľa smernice 89/665/EHS a bez toho, aby na tomto základe museli predstúpiť pred vnútroštátne súdne orgány. Aby sa nemuseli vytvárať duplicitné orgány alebo štruktúry, členské štáty by mali mať možnosť ustanoviť možnosť obrátiť sa na orgány alebo štruktúry vykonávajúce všeobecné monitorovanie, sektorové orgány dohľadu, miestne orgány dohľadu, orgány zaoberajúce sa hospodárskou súťažou, ombudsmana alebo vnútroštátne kontrolné orgány.

(123)

Aby sa plne využil potenciál verejného obstarávania na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, svoju úlohu bude musieť zohrávať aj environmentálne, sociálne a inovačné obstarávanie. Preto je potrebné získať prehľad o vývoji v oblasti strategického obstarávania, aby sa zaujalo informované stanovisko k všeobecným trendom na celkovej úrovni v uvedenej oblasti. V tejto súvislosti sa samozrejme môžu použiť aj všetky vhodné správy, ktoré už boli vypracované.

(124)

Vzhľadom na potenciál MSP v oblasti tvorby pracovných miest, rastu a inovácie je dôležité, aby sa podporovala ich účasť na verejnom obstarávaní, a to prostredníctvom príslušných ustanovení tejto smernice, ako aj prostredníctvom iniciatív na vnútroštátnej úrovni. Nové ustanovenia uvedené v tejto smernici by mali prispieť k zlepšeniu úrovne úspešnosti, čím sa rozumie podiel MSP na celkovej hodnote zadaných zákaziek. Nie je síce vhodné stanoviť povinné miery úspešnosti, vnútroštátne iniciatívy na posilnenie účasti MSP by sa však mali vzhľadom na jej význam dôsledne monitorovať.

(125)

V súvislosti s komunikáciou a kontaktmi medzi Komisiou a členskými štátmi sa už zaviedli viaceré postupy a pracovné metódy, ako je komunikácia a kontakty týkajúce sa postupov stanovených na základe článkov 258 a 260 ZFEÚ, siete na riešenie problémov na vnútornom trhu (SOLVIT) a projektu EÚ pilot, ktoré sa touto smernicou nemenia. Mali by sa však doplniť určením jedného referenčného bodu v každom členskom štáte na spoluprácu s Komisiou, ktorý by fungoval ako jediný vstupný bod v prípade záležitostí týkajúcich sa verejného obstarávania v príslušnom členskom štáte. Túto funkciu môžu vykonávať osoby alebo štruktúry, ktoré už sú pravidelne v kontakte s Komisiou, pokiaľ ide o otázky súvisiace s verejným obstarávaním, ako napríklad národné kontaktné body, členovia poradného výboru pre verejné obstarávanie, členovia siete obstarávania alebo národné koordinačné orgány.

(126)

Vysledovateľnosť a transparentnosť rozhodovania v postupoch obstarávania má zásadný význam pre zabezpečenie riadnych postupov vrátane účinného boja proti korupcii a podvodom. Verejní obstarávatelia by preto mali uchovávať kópie uzavretých zmlúv s vysokou hodnotou, aby bolo možné zainteresovaným stranám poskytnúť prístup k týmto dokumentom v súlade s uplatniteľnými pravidlami o prístupe k dokumentom. Okrem toho by sa mali zásadné prvky a rozhodnutia týkajúce sa jednotlivých postupov obstarávania zdokumentovať v správe o obstarávaní. S cieľom zabrániť administratívnej záťaži všade tam, kde je to možné, by sa malo povoliť, aby správa o obstarávaní odkazovala na informácie, ktoré už obsahuje príslušné oznámenie o výsledku verejného obstarávania. Zlepšiť by sa mal aj elektronický systém uverejňovania týchto oznámení, ktorý spravuje Komisia, aby sa uľahčilo zadávanie údajov, pričom by sa zároveň malo zjednodušiť získavanie súhrnných správ a výmena údajov medzi systémami.

(127)

Komisia by v záujme administratívneho zjednodušenia a s cieľom znížiť zaťaženie členských štátov mala pravidelne skúmať, či je kvalita a úplnosť informácií uvedených v oznámeniach, ktoré sa uverejňujú v súvislosti s postupmi verejného obstarávania, dostatočná na to, aby jej umožnili získavať štatistické informácie, ktoré by inak museli zasielať členské štáty.

(128)

Pre výmenu informácií potrebných na vykonávanie postupov zadávania verejných zákaziek v cezhraničných situáciách je nevyhnutná účinná administratívna spolupráca, a to najmä pokiaľ ide o overovanie dôvodov vylúčenia a podmienok účasti, uplatňovanie noriem kvality a environmentálnych noriem a zoznamov schválených hospodárskych subjektov. Výmena informácií podlieha vnútroštátnym právnym predpisom týkajúcim sa dôvernosti. Preto táto smernica neobsahuje žiadnu povinnosť pre členské štáty uskutočňovať výmenu informácií, ktorá presahuje rámec toho, k čomu môžu mať prístup vnútroštátni verejní obstarávatelia. Informačný systém o vnútornom trhu (IMI) ustanovený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1024/2012 (20) by mohol poskytnúť užitočné elektronické prostriedky na uľahčenie a rozšírenie administratívnej spolupráce zameranej na výmenu informácií na základe jednoduchých a jednotných postupov prekonávajúcich jazykové prekážky. Preto by sa mal čo najskôr spustiť pilotný projekt na testovanie udržateľnosti rozširovania IMI, ktoré by sa malo týkať výmeny informácií podľa tejto smernice.

(129)

S cieľom prispôsobiť sa rýchlemu technickému, hospodárskemu a regulačnému vývoju by na Komisiu mala byť v súlade s článkom 290 ZFEÚ delegovaná právomoc prijímať právne akty so zreteľom na celý rad nepodstatných prvkov tejto smernice. Vzhľadom na potrebu dodržiavať medzinárodné dohody by Komisia mala byť oprávnená upravovať technické postupy pre metódy výpočtu finančných limitov a pravidelne revidovať samotné finančné limity a prispôsobovať prílohy X; zoznamy ústredných orgánov štátnej správy podliehajú zmenám v dôsledku administratívnych zmien na vnútroštátnej úrovni. Tieto zmeny sa oznamujú Komisii, ktorá by mala byť oprávnená prispôsobovať prílohu I; odkazy na nomenklatúru CPV môžu podliehať regulačným zmenám na úrovni Únie a je potrebné, aby sa tieto zmeny odrazili v znení tejto smernice; technické detaily a charakteristické znaky zariadení na elektronický príjem by mali byť v súlade s technologickým vývojom; takisto je nevyhnutné oprávniť Komisiu, aby prijala záväzné technické normy pre elektronickú komunikáciu s cieľom zabezpečiť interoperabilitu technických formátov, spracovania a prenosu správ v postupoch obstarávania vykonávaných elektronickými prostriedkami komunikácie so zreteľom na technologický vývoj; zoznam právnych aktov Únie, ktorým sa stanovujú spoločné metodiky na výpočet nákladov na životný cyklus, by sa mal urýchlene prispôsobiť v záujme začlenenia opatrení prijatých na sektorovom základe. Na splnenie týchto potrieb by Komisia mala byť oprávnená aktualizovať zoznam právnych aktov vrátane metodík na výpočet nákladov na životný cyklus. Je mimoriadne dôležité, aby Komisia počas svojej prípravnej práce uskutočňovala náležité konzultácie aj na úrovni expertov. Komisia by pri príprave a tvorbe delegovaných aktov mala zaistiť súčasné, včasné a náležité postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(130)

Komisia by pri uplatňovaní tejto smernice mala konzultovať s príslušnými skupinami expertov v oblasti elektronického obstarávania, čím sa zabezpečí vyvážené zloženie skupín hlavných zainteresovaných strán.

(131)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky na vykonávanie tejto smernice, pokiaľ ide o vypracovanie štandardných vzorov pre uverejňovanie oznámení a štandardného vzoru pre vlastné vyhlásenia, by vykonávacie právomoci mali byť prenesené na Komisiu. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (21).

(132)

Na prijatie vykonávacích aktov týkajúcich sa štandardných vzorov pre uverejňovanie oznámení, ktoré nemajú žiadny vplyv ani z finančného hľadiska, ani pokiaľ ide o povahu a rozsah povinností vyplývajúcich z tejto smernice, by sa mal používať konzultačný postup. Naopak, tieto akty sú charakterizované výlučne správnym účelom a slúžia na uľahčenie uplatňovania pravidiel stanovených v tejto smernici.

(133)

Postup preskúmania by sa mal použiť na prijatie štandardného vzoru pre vlastné vyhlásenia vzhľadom na vplyv týchto vlastných vyhlásení na obstarávanie a z dôvodu, že zohrávajú ústrednú úlohu pri zjednodušovaní požiadaviek na dokumenty v postupoch obstarávania.

(134)

Komisia by mala preskúmať účinky na vnútorný trh vyplývajúce z uplatňovania finančných limitov a mala by o nich podať správu Európskemu parlamentu a Rade. Pritom by mala zohľadniť také faktory, ako napríklad úroveň cezhraničného obstarávania, účasť MSP, transakčné náklady a vzťah medzi nákladmi a prínosmi.

GPA v súlade s článkom XXII ods. 7 je predmetom ďalších rokovaní po troch rokoch po nadobudnutí platnosti a potom sa takéto rokovania konajú pravidelne. V tejto súvislosti by sa mala preskúmať aj vhodnosť výšky finančných limitov, pričom by sa mal zohľadniť vplyv inflácie vzhľadom na dlhé obdobie bez zmien finančných limitov v GPA; ak by sa v dôsledku toho mali finančné limity zmeniť, Komisia by mala prípadne prijať návrh právneho aktu, ktorým sa finančné limity stanovené v tejto smernici zmenia.

(135)

Komisia by so zreteľom na súčasné rokovania o horizontálnych ustanoveniach upravujúcich vzťahy s tretími krajinami v súvislosti s verejným obstarávaním mala dôsledne monitorovať globálne obchodné podmienky a posudzovať konkurenčné postavenie Únie.

(136)

Keďže cieľ tejto smernice, a to koordináciu zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú určitých verejných obstarávacích konaní, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(137)

Smernica 2004/18/ES by sa mala zrušiť.

(138)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie k vysvetľujúcim dokumentom z 28. septembra 2011, sa členské štáty zaviazali, že v opodstatnených prípadoch priložia k oznámeniam o svojich transpozičných opatreniach jeden alebo viac dokumentov, v ktorých sa vysvetľuje vzťah medzi časťami smernice a príslušnými časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. Vzhľadom na túto smernicu považuje zákonodarca predloženie takýchto dokumentov za opodstatnené,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

HLAVA I:

ROZSAH PÔSOBNOSTI, VYMEDZENIE POJMOV A VŠEOBECNÉ ZÁSADY

KAPITOLA I:

Rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov

ODDIEL 1:

PREDMET ÚPRAVY A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1:

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

Článok 2:

Vymedzenie pojmov

Článok 3:

Zmiešané obstarávanie

ODDIEL 2:

FINANČNÉ LIMITY

Článok 4:

Výšky finančného limitu

Článok 5:

Metódy výpočtu odhadovanej hodnoty obstarávania

Článok 6:

Revízia finančných limitov a zoznamu ústredných orgánov štátnej správy

ODDIEL 3:

VYLÚČENIA ZÁKAZIEK

Článok 7:

Zákazky v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb

Článok 8:

Osobitné vylúčenia zákaziek v oblasti elektronických komunikácií

Článok 9:

Verejné zákazky zadávané a súťaže návrhov organizované podľa medzinárodných pravidiel

Článok 10:

Osobitné vylúčenia vzťahujúce sa na zákazky na poskytnutie služieb

Článok 11:

Zákazky na služby zadané na základe výlučného práva

Článok 12:

Verejné zákazky medzi subjektmi v rámci verejného sektora

ODDIEL 4:

OSOBITNÉ SITUÁCIE

Pododdiel 1:

Zákazky, na ktoré sa prispieva, a služby v oblasti výskumu a vývoja

Článok 13:

Zákazky s príspevkom verejných obstarávateľov

Článok 14:

Služby v oblasti výskumu a vývoja

Pododdiel 2:

Obstarávanie zahŕňajúce aspekty obrany alebo bezpečnosti

Článok 15:

Obrana a bezpečnosť

Článok 16:

Zmiešané obstarávanie zahŕňajúce aspekty obrany alebo bezpečnosti

Článok 17:

Verejné zákazky a súťaže návrhov zahŕňajúce aspekty obrany alebo bezpečnosti, ktoré sa zadávajú alebo organizujú podľa medzinárodných pravidiel

KAPITOLA II:

Všeobecné pravidlá

Článok 18:

Zásady obstarávania

Článok 19:

Hospodárske subjekty

Článok 20:

Vyhradené zákazky

Článok 21:

Dôverný charakter

Článok 22:

Pravidlá platné v oblasti komunikácie

Článok 23:

Nomenklatúry

Článok 24:

Konflikty záujmov

HLAVA II:

PRAVIDLÁ UPLATNITEĽNÉ NA VEREJNÉ ZÁKAZKY

KAPITOLA I:

Postupy

Článok 25:

Podmienky týkajúce sa GPA a iných medzinárodných dohôd

Článok 26:

Výber postupov

Článok 27:

Verejná súťaž

Článok 28:

Užšia súťaž

Článok 29:

Rokovacie konanie

Článok 30:

Súťažný dialóg

Článok 31:

Inovatívne partnerstvo

Článok 32:

Použitie rokovacieho konania bez predchádzajúceho zverejnenia

KAPITOLA II:

Metódy a nástroje elektronického a hromadného obstarávania

Článok 33:

Rámcové dohody

Článok 34:

Dynamické nákupné systémy

Článok 35:

Elektronické aukcie

Článok 36:

Elektronické katalógy

Článok 37:

Centralizované obstarávacie činnosti a centrálne obstarávacie organizácie

Článok 38:

Príležitostné spoločné obstarávanie

Článok 39:

Obstarávanie za účasti verejných obstarávateľov z rôznych členských štátov

KAPITOLA III:

Priebeh postupu

ODDIEL 1:

PRÍPRAVA

Článok 40:

Predbežné trhové konzultácie

Článok 41:

Predbežné zapojenie záujemcov alebo uchádzačov

Článok 42:

Technické špecifikácie

Článok 43:

Značky

Článok 44:

Skúšobné protokoly, certifikácia a iné dôkazové prostriedky

Článok 45:

Variantné riešenia

Článok 46:

Rozdelenie zákaziek na viacero častí

Článok 47:

Stanovenie lehôt

ODDIEL 2:

UVEREJŇOVANIE A TRANSPARENTNOSŤ

Článok 48:

Predbežné oznámenia

Článok 49:

Oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania

Článok 50:

Oznámenia o výsledku verejného obstarávania

Článok 51:

Forma a spôsob uverejňovania oznámení

Článok 52:

Uverejňovanie na vnútroštátnej úrovni

Článok 53:

Elektronická dostupnosť podkladov k obstarávaniu

Článok 54:

Výzvy záujemcom

Článok 55:

Informovanie záujemcov a uchádzačov

ODDIEL 3:

VÝBER ÚČASTNÍKOV A ZADÁVANIE ZÁKAZIEK

Článok 56:

Všeobecné zásady

Pododdiel 1:

Kvalitatívne kritériá výberu

Článok 57:

Dôvody na vylúčenie

Článok 58:

Podmienky účasti

Článok 59:

Jednotný európsky dokument pre obstarávanie

Článok 60:

Dôkazové prostriedky

Článok 61:

Online archív osvedčení (e-Certis)

Článok 62:

Normy zabezpečenia kvality a normy environmentálneho manažérstva

Článok 63:

Spoliehanie sa na kapacity iných subjektov

Článok 64:

Úradné zoznamy schválených hospodárskych subjektov a osvedčovanie orgánmi zriadenými podľa verejného práva alebo súkromného práva

Pododdiel 2:

Zníženie počtu záujemcov, ponúk a riešení

Článok 65:

Zníženie počtu inak kvalifikovaných záujemcov, ktorí sa majú vyzvať na účasť

Článok 66:

Zníženie počtu ponúk a riešení

Pododdiel 3:

Zadanie zákazky

Článok 67:

Kritériá na vyhodnotenie ponúk

Článok 68:

Náklady na životný cyklus

Článok 69:

Ponuky s neobvykle nízkou cenou

KAPITOLA IV:

Plnenie zákazky

Článok 70:

Podmienky plnenia zákaziek

Článok 71:

Využívanie subdodávateľov

Článok 72:

Úprava zmlúv počas ich platnosti

Článok 73:

Vypovedanie zmlúv

HLAVA III:

OSOBITNÉ REŽIMY OBSTARÁVANIA

KAPITOLA I:

Sociálne a iné osobitné služby

Článok 74:

Zadávanie zákaziek na poskytnutie sociálnych a iných osobitných služieb

Článok 75:

Uverejňovanie oznámení

Článok 76:

Zásady zadávania zákaziek

Článok 77:

Vyhradené zákazky na určité služby

KAPITOLA II:

Pravidlá upravujúce súťaže návrhov

Článok 78:

Rozsah pôsobnosti

Článok 79:

Oznámenia

Článok 80:

Pravidlá organizovania súťaží návrhov a výberu účastníkov

Článok 81:

Zloženie poroty

Článok 82:

Rozhodnutia poroty

HLAVA IV:

RIADENIE

Článok 83:

Presadzovanie

Článok 84:

Individuálne správy o postupoch na zadávanie zákaziek

Článok 85:

Poskytovanie informácií členskými štátmi a štatistické informácie

Článok 86:

Administratívna spolupráca

HLAVA V:

DELEGOVANÉ PRÁVOMOCI, VYKONÁVACIE PRÁVOMOCI A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 87:

Vykonávanie delegovania právomoci

Článok 88:

Postup pre naliehavé prípady

Článok 89:

Postup výboru

Článok 90:

Transpozícia a prechodné ustanovenia

Článok 91:

Zrušenie

Článok 92:

Preskúmanie

Článok 93:

Nadobudnutie účinnosti

Článok 94:

Adresáti

PRÍLOHY:

PRÍLOHA I:

ÚSTREDNÉ ORGÁNY ŠTÁTNEJ SPRÁVY

PRÍLOHA II:

ZOZNAM ČINNOSTÍ UVEDENÝCH V ČLÁNKU 2 ODS. 1 BODE 6 PÍSM. a)

PRÍLOHA III:

ZOZNAM VÝROBKOV UVEDENÝCH V ČLANKU 4 PÍSM. b) V SÚVISLOSTI SO ZÁKAZKAMI ZADÁVANÝMI VEREJNÝMI OBSTARÁVATEĽMI V OBLASTI OBRANY

PRÍLOHA IV:

POŽIADAVKY TÝKAJÚCE SA NÁSTROJOV A ZARIADENÍ NA ELEKTRONICKÉ PRIJÍMANIE PONÚK, ŽIADOSTÍ O ÚČASŤ, AKO AJ PLÁNOV A PROJEKTOV V RÁMCI SÚŤAŽÍ NÁVRHOV

PRÍLOHA V:

INFORMÁCIE, KTORÉ SA UVÁDZAJÚ V OZNÁMENIACH

Časť A:

INFORMÁCIE, KTORÉ SA UVÁDZAJÚ V OZNÁMENIACH O UVEREJNENÍ PREDBEŽNÉHO OZNÁMENIA V PROFILE KUPUJÚCEHO

Časť B:

INFORMÁCIE, KTORÉ SA UVÁDZAJÚ V PREDBEŽNÝCH OZNÁMENIACH (podľa článku 48)

Časť C:

INFORMÁCIE, KTORÉ SA UVÁDZAJÚ V OZNÁMENIACH O VYHLÁSENÍ VEREJNÉHO OBSTARÁVANIA (podľa článku 49)

Časť D:

INFORMÁCIE, KTORÉ SA UVÁDZAJÚ V OZNÁMENIACH O VÝSLEDKU VEREJNÉHO OBSTARÁVANIA (podľa článku 50)

Časť E:

INFORMÁCIE, KTORÉ SA UVÁDZAJÚ V OZNÁMENIACH O VYHLÁSENÍ SÚŤAŽE NÁVRHOV (podľa článku 79 ods. 1)

Časť F:

INFORMÁCIE, KTORÉ SA UVÁDZAJÚ V OZNÁMENIACH O VÝSLEDKOCH SÚŤAŽE (podľa článku 79 ods. 2)

Časť G:

INFORMÁCIE, KTORÉ SA UVÁDZAJÚ V OZNÁMENIACH O ÚPRAVÁCH ZMLUVY POČAS JEJ PLATNOSTI (podľa článku 72 ods. 1)

Časť H:

INFORMÁCIE, KTORÉ SA UVÁDZAJÚ V OZNÁMENIACH O VYHLÁSENÍ VEREJNÉHO OBSTARÁVANIA V PRÍPADE SOCIÁLNYCH A INÝCH OSOBITNÝCH SLUŽIEB (podľa článku 75 ods. 1)

Časť I:

INFORMÁCIE, KTORÉ SA UVÁDZAJÚ V PREDBEŽNÝCH OZNÁMENIACH V PRÍPADE SOCIÁLNYCH A INÝCH OSOBITNÝCH SLUŽIEB (podľa článku 75 ods. 1)

Časť J:

INFORMÁCIE, KTORÉ SA UVÁDZAJÚ V OZNÁMENIACH O VÝSLEDKU VEREJNÉHO OBSTARÁVANIA V PRÍPADE SOCIÁLNYCH A INÝCH OSOBITNÝCH SLUŽIEB (podľa článku 75 ods. 2)

PRÍLOHA VI:

INFORMÁCIE, KTORÉ SA UVÁDZAJÚ V SÚŤAŽNÝCH PODKLADOCH SÚVISIACICH S ELEKTRONICKÝMI AUKCIAMI (ČLÁNOK 35 ODS. 4)

PRÍLOHA VII:

VYMEDZENIE URČITÝCH TECHNICKÝCH ŠPECIFIKÁCIÍ

PRÍLOHA VIII:

PRVKY TÝKAJÚCE SA UVEREJŇOVANIA

PRÍLOHA IX:

OBSAH VÝZIEV NA PREDLOŽENIE PONUKY, ÚČASŤ NA SÚŤAŽNOM DIALÓGU ALEBO POTVRDENIE ZÁJMU PODĽA ČLÁNKU 54

PRÍLOHA X:

ZOZNAM MEDZINÁRODNÝCH DOHOVOROV V SOCIÁLNEJ A ENVIRONMENTÁLNEJ OBLASTI UVEDENÝCH V ČLÁNKU 18 ODS. 2

PRÍLOHA XI:

REGISTRE

PRÍLOHA XII:

DÔKAZOVÉ PROSTRIEDKY PREUKAZUJÚCE SPLNENIE PODMIENOK ÚČASTI

PRÍLOHA XIII:

ZOZNAM PRÁVNYCH PREDPISOV ÚNIE UVEDENÝCH V ČLÁNKU 68 ODS. 3

PRÍLOHA XIV:

SLUŽBY UVEDENÉ V ČLÁNKU 74

PRÍLOHA XV:

TABUĽKA ZHODY

HLAVA I

ROZSAH PÔSOBNOSTI, VYMEDZENIE POJMOV A VŠEOBECNÉ ZÁSADY

KAPITOLA I

Rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov

Oddiel 1

Predmet úpravy a vymedzenie pojmov

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.   Touto smernicou sa ustanovujú pravidlá postupov obstarávania vykonávaných verejnými obstarávateľmi, pokiaľ ide o verejné zákazky, ako aj súťaže návrhov, ktorých predpokladaná hodnota nie je nižšia ako finančný limit stanovený v článku 4.

2.   Obstarávanie v zmysle tejto smernice znamená nadobudnutie stavebných prác, tovaru alebo služieb, a to na základe verejnej zákazky vymedzenej, jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi od hospodárskych subjektov, ktorých si títo verejní obstarávatelia vybrali, bez ohľadu na to, či dané práce, tovar alebo služby sú určené na verejné účely.

3.   Na uplatňovanie tejto smernice sa vzťahuje článok 346 ZFEÚ.

4.   Táto smernica nemá vplyv na slobodu členských štátov vymedziť v súlade s právom Únie, čo považujú za služby všeobecného hospodárskeho záujmu, ako by sa tieto služby mali organizovať a financovať v súlade s pravidlami štátnej pomoci a aké osobitné povinnosti by sa na ne mali vzťahovať. Rovnako táto smernica nemá vplyv na rozhodnutie orgánov verejnej moci o tom, či, ako a v akom rozsahu chcú plniť verejné funkcie sami podľa článku 14 ZFEÚ a Protokolu 26.

5.   Táto smernica nemá vplyv na spôsob, akým členské štáty organizujú svoje systémy sociálneho zabezpečenia.

6.   Dohody, rozhodnutia alebo iné právne nástroje, na základe ktorých sa uskutočňuje prevod právomocí a povinností na účely plnenia úloh vo verejnom záujme medzi verejnými obstarávateľmi alebo zoskupeniami verejných obstarávateľov a na základe ktorých nedochádza k odplate za zmluvné plnenie, sa považujú za vec vnútornej povahy dotknutého členského štátu a preto na ne, ako také, táto smernica nemá žiaden vplyv.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

1.   Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.

„verejní obstarávatelia“ sú štátne, regionálne alebo miestne orgány, verejnoprávne inštitúcie, alebo združenia vytvorené jedným alebo viacerými takýmito orgánmi alebo jednou alebo viacerými takýmito verejnoprávnymi inštitúciami;

2.

„ústredné orgány štátnej správy“ sú verejní obstarávatelia uvedení v prílohe I, a pokiaľ došlo k úpravám alebo zmenám na vnútroštátnej úrovni, ich nástupnícke subjekty;

3.

„verejní obstarávatelia na nižšej ako ústrednej úrovni“ sú všetci verejní obstarávatelia, ktorí nie sú ústrednými orgánmi štátnej správy;;

4.

„verejnoprávne inštitúcie“ sú inštitúcie, ktoré majú všetky tieto charakteristické znaky:

a)

sú zriadené na osobitný účel uspokojovania potrieb vo všeobecnom záujme, pričom nemajú priemyselnú ani komerčnú povahu;

b)

majú právnu subjektivitu a

c)

sú z väčšej časti financované štátnymi, regionálnymi alebo miestnymi orgánmi alebo inými verejnoprávnymi inštitúciami; alebo ich riadenie podlieha dohľadu týchto orgánov alebo inštitúcií; alebo majú správnu, riadiacu alebo dozornú radu, v ktorej viac ako polovicu členov menujú štátne, regionálne alebo miestne orgány alebo iné verejnoprávne inštitúcie;

5.

„verejné zákazky“ sú odplatné zmluvy uzavreté písomne medzi jedným alebo viacerými hospodárskymi subjektmi a jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi, ktorých predmetom je uskutočnenie stavebných prác, dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb;

6.

„verejné zákazky na uskutočnenie stavebných prác“ (verejné zákazky na práce) sú verejné zákazky, ktorých predmetom je jedna z týchto činností:

a)

uskutočnenie stavebných prác alebo vypracovanie projektovej dokumentácie aj uskutočnenie stavebných prác spojených s jednou z činností v zmysle prílohy II;

b)

uskutočnenie stavby alebo vypracovanie projektovej dokumentácie aj uskutočnenie stavby;

c)

uskutočnenie stavby, a to akýmkoľvek spôsobom, podľa požiadaviek, ktoré vymedzil verejný obstarávateľ uplatňujúci rozhodujúci vplyv na druh alebo projekt stavby;

7.

„stavba“ je výsledok stavebných prác alebo stavebnoinžinierskych prác ako celku, ktorý sám o sebe postačuje na to, aby plnil ekonomickú alebo technickú funkciu;

8.

„verejné zákazky na dodanie tovaru“ (verejné zákazky na tovar) sú verejné zákazky, ktorých predmetom je kúpa, lízing, prenájom tovaru alebo kúpa tovaru na splátky, s možnosťou odkúpenia alebo bez takejto možnosti. Verejná zákazka na dodanie tovaru môže ako vedľajší predmet zahŕňať aj montáž a inštaláciu;

9.

„verejné zákazky na poskytnutie služieb“ (verejné zákazky na služby) sú verejné zákazky, ktorých predmetom je poskytnutie iných služieb, než služieb uvedených v bode 6;

10.

„hospodársky subjekt“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba alebo verejný subjekt alebo skupina takýchto osôb a/alebo subjektov vrátane akéhokoľvek dočasného združenia podnikov, ktoré na trhu ponúkajú uskutočnenie stavebných prác a/alebo uskutočnenie stavby, dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb;

11.

„uchádzač“ je hospodársky subjekt, ktorý predložil ponuku;

12.

„záujemca“ je hospodársky subjekt, ktorý prejavil záujem o výzvu na účasť na užšej súťaži, rokovacom konaní, rokovacom konaní bez predchádzajúceho zverejnenia, súťažnom dialógu alebo inovatívnom partnerstve, alebo bol na účasť na nich vyzvaný;

13.

„súťažný podklad“ je akýkoľvek dokument, ktorý verejný obstarávateľ pripravil alebo na ktorý odkazuje s cieľom opísať alebo určiť prvky obstarávania alebo postupu vrátane oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, predbežného oznámenia, ak sa používa ako prostriedok výzvy na súťaž, ako aj technických špecifikácií, opisného dokumentu, navrhovaných podmienok zákazky, formátov, v ktorých záujemcovia a uchádzači predkladajú dokumenty, či informácií o všeobecne uplatňovaných povinnostiach a akýchkoľvek dodatočných dokumentov;

14.

„centralizované obstarávacie činnosti“ sú činnosti vykonávané nepretržite jednou z týchto foriem:

a)

nadobúdaním tovaru a/alebo služieb určených pre verejných obstarávateľov;

b)

zadávaním verejných zákaziek alebo uzavieraním rámcových dohôd na práce, tovar alebo služby určené pre verejných obstarávateľov;

15.

„pomocné obstarávacie činnosti“ sú činnosti pozostávajúce z poskytovania podpory k obstarávacím činnostiam, najmä v týchto formách:

a)

technická infraštruktúra, ktorá umožňuje, aby verejní obstarávatelia zadávali verejné zákazky alebo uzavierali rámcové dohody na práce, tovar alebo služby;

b)

poradenstvo týkajúce sa vykonávania alebo navrhovania postupov verejného obstarávania;

c)

príprava a riadenie postupov obstarávania v mene a na účet príslušného verejného obstarávateľa;

16.

„centrálna obstarávacia organizácia“ je verejný obstarávateľ poskytujúci centralizované obstarávacie činnosti a prípadne pomocné obstarávacie činnosti;

17.

„poskytovateľ obstarávacích služieb“ je verejná alebo súkromná organizácia, ktorá na trhu ponúka pomocné obstarávacie činnosti;

18.

„písomný“ alebo „písomne“ je akékoľvek vyjadrenie pozostávajúce zo slov alebo číslic, ktoré možno čítať, reprodukovať a následne oznámiť, vrátane informácií prenášaných a uchovávaných elektronickými prostriedkami;

19.

„elektronické prostriedky“ sú elektronické zariadenia na spracovanie (vrátane digitálnej kompresie) a uchovávanie údajov, ktoré sa prenášajú, zasielajú a prijímajú prostredníctvom vedení, rádiom, optickými prostriedkami alebo inými elektromagnetickými prostriedkami;

20.

„životný cyklus“ znamená všetky po sebe nasledujúce a/alebo vzájomne prepojené fázy vrátane výskumu a vývoja, ktorý sa má vykonať, výroby, obchodovania a jeho podmienok, dopravy, používania a údržby počas existencie výrobku alebo prác alebo poskytovania služby, od získania surovín alebo tvorby zdrojov až po likvidáciu, odstránenie a koniec slúženia alebo používania;

21.

„súťaže návrhov“ sú také konania, ktoré verejnému obstarávateľovi umožňujú nadobudnúť plán alebo projekt vybraný porotou po jeho predložení do súťaže, s udelením alebo bez udelenia cien, a to najmä v oblastiach územného plánovania miest a vidieka, architektúry a inžinierstva alebo spracovania údajov;

22.

„inovácia“ je zavedenie nového alebo významne vylepšeného výrobku, služby alebo procesu vrátane, ale nie výlučne, výrobných, stavebných alebo konštrukčných procesov, novej marketingovej metódy alebo novej organizačnej metódy do podnikateľskej praxe, organizácie pracovného miesta alebo vonkajších vzťahov okrem iného s cieľom pomôcť riešiť spoločenské výzvy alebo podporiť stratégiu Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu;

23.

„značka“ je akýkoľvek dokument, osvedčenie alebo potvrdenie potvrdzujúce, že predmetné stavebné práce, výrobky, služby, procesy alebo postupy spĺňajú určité požiadavky;

24.

„požiadavky pre získanie značky“ sú požiadavky, ktoré musia predmetné práce, výrobky, služby, procesy alebo postupy spĺňať, aby získali príslušnú značku.

2.   Na účely tohto článku „regionálne orgány“ zahŕňajú orgány uvedené v neúplnom zozname v klasifikácii NUTS 1 a 2, ako sa uvádza v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 (22), zatiaľ čo medzi „miestne orgány“ patria všetky orgány administratívnych jednotiek, na ktoré sa vzťahuje klasifikácia NUTS 3, a menších administratívnych jednotiek, ako sa uvádza v nariadení (ES) č. 1059/2003.

Článok 3

Zmiešané obstarávanie

1.   Odsek 2 sa uplatňuje na zmiešané zákazky, ktorých predmetom sú rôzne druhy obstarávania, na ktoré sa vzťahuje táto smernica.

Odseky 3 až 5 sa uplatňujú na zmiešané zákazky, ktorých predmetom je obstarávanie, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, a obstarávanie, na ktoré sa vzťahujú iné právne režimy.

2.   Zákazky, ktorých predmetom sú dva alebo viac druhov obstarávania (práce, služby alebo tovar), sa zadávajú v súlade s ustanoveniami uplatniteľnými na ten druh obstarávania, ktorý charakterizuje hlavný predmet danej zákazky.

V prípade zmiešaných zákaziek pozostávajúcich čiastočne zo služieb v zmysle hlavy III kapitoly I a čiastočne z ostatných služieb alebo zo zmiešaných zákaziek pozostávajúcich čiastočne zo služieb a čiastočne z tovaru sa hlavný predmet určuje podľa príslušných služieb alebo tovaru s najvyššou predpokladanou hodnotou.

3.   Ak sú jednotlivé časti danej zákazky objektívne oddeliteľné, uplatňuje sa odsek 4. Ak jednotlivé časti danej zákazky nie sú objektívne oddeliteľné, uplatňuje sa odsek 6.

Ak sa na časť danej zákazky vzťahuje článok 346 ZFEÚ alebo smernica 2009/81/ES, uplatňuje sa článok 16 tejto smernice.

4.   V prípade zákaziek, ktorých predmetom je obstarávanie, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, ako aj obstarávanie, na ktoré sa táto smernica nevzťahuje, si verejní obstarávatelia môžu zvoliť možnosť zadania samostatných zákaziek na jednotlivé časti alebo zadania jedinej zákazky. Ak sa verejní obstarávatelia rozhodnú zadať samostatné zákazky na jednotlivé časti, rozhodnutie o tom, ktorý právny režim sa vzťahuje na akúkoľvek z takýchto samostatných zákaziek, sa prijme na základe charakteristických znakov príslušnej samostatnej časti.

Ak sa verejní obstarávatelia rozhodnú zadať jedinú zákazku, táto smernica sa uplatňuje, ak sa v článku 16 neustanovuje inak, na vzniknutú zmiešanú zákazku, a to bez ohľadu na hodnotu častí, na ktoré by sa inak vzťahoval iný právny režim, a bez ohľadu na to, ktorý právny režim by sa na tieto časti inak vzťahoval.

V prípade zmiešaných zákaziek, ktoré obsahujú prvky zákaziek a koncesií na tovar, práce a služby, sa zmiešaná zákazka zadá v súlade s touto smernicou, a to za predpokladu, že predpokladaná hodnota tej časti zákazky, ktorá predstavuje zákazku, na ktorú sa vzťahuje táto smernica, vypočítaná v súlade s článkom 5 sa rovná alebo je vyššia ako príslušný finančný limit stanovený v článku 4.

5.   V prípade zákaziek, ktorých predmetom je obstarávanie, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, a obstarávanie vykonania činnosti, na ktorú sa vzťahuje smernica 2014/25/EÚ, sa uplatniteľné pravidlá určia bez ohľadu na odsek 4 tohto článku podľa článkov 5 a 6 smernice 2014/25/EÚ.

6.   Ak sú jednotlivé časti danej zákazky objektívne neoddeliteľné, uplatniteľný právny režim sa určí na základe hlavného predmetu tejto zákazky.

Oddiel 2

Finančné limity

Článok 4

Výšky finančného limitu

Táto smernica sa uplatňuje na obstarávania, ktorých predpokladaná hodnota bez dane z pridanej hodnoty (DPH) sa rovná alebo je vyššia ako tieto finančné limity:

a)

5 186 000 EUR pre verejné zákazky na uskutočnenie stavebných prác;

b)

134 000 EUR pre verejné zákazky na dodanie tovaru a poskytnutie služieb zadané ústrednými orgánmi štátnej správy a pre súťaže návrhov organizované týmito orgánmi; v prípade verejných zákaziek na dodanie tovaru zadaných verejnými obstarávateľmi pôsobiacimi v oblasti obrany tento finančný limit platí len pre zákazky, ktoré sa vzťahujú na výrobky uvedené v prílohe III;

c)

207 000 EUR pre verejné zákazky na dodanie tovaru a poskytnutie služieb zadané orgánmi štátnej správy na nižšej ako ústrednej úrovni a pre súťaže návrhov organizované týmito orgánmi; uvedený finančný limit platí aj pre verejné zákazky na dodanie tovaru zadané ústrednými orgánmi štátnej správy pôsobiacimi v oblasti obrany, ak sa tieto zákazky vzťahujú na výrobky, ktoré nie sú uvedené v prílohe III;

d)

750 000 EUR pre verejné zákazky na poskytnutie sociálnych a iných osobitných služieb uvedených v prílohe XIV.

Článok 5

Metódy výpočtu predpokladanej hodnoty obstarávania

1.   Výpočet predpokladanej hodnoty obstarávania sa zakladá na celkovej splatnej sume bez DPH podľa predpokladov verejného obstarávateľa vrátane akýchkoľvek opcií a všetkých obnovení zákaziek, ako sa výslovne uvádza v súťažných podkladoch.

Ak verejný obstarávateľ udeľuje záujemcom alebo uchádzačom ceny alebo poskytuje platby, zohľadní ich pri výpočte predpokladanej hodnoty obstarávania.

2.   Ak verejný obstarávateľ pozostáva zo samostatných prevádzkových jednotiek, zohľadní sa celková predpokladaná hodnota všetkých jednotlivých prevádzkových jednotiek.

Bez ohľadu na prvý pododsek, ak je samostatná prevádzková jednotka samostatne zodpovedná za svoje obstarávanie alebo jeho určité kategórie, hodnoty možno predpokladať na úrovni príslušnej jednotky.

3.   Výber metódy použitej na výpočet predpokladanej hodnoty obstarávania sa nevykoná so zámerom vylúčiť dané obstarávanie z rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Obstarávanie sa nesmie rozdeliť tak, aby to bránilo jeho zahrnutiu do rozsahu pôsobnosti tejto smernice s výnimkou prípadov, keď je to opodstatnené z objektívnych dôvodov.

4.   Uvedená predpokladaná hodnota je platná v čase, v ktorom sa zasiela výzva na súťaž alebo v prípade, ak výzva na súťaž sa nevyžaduje, v čase, v ktorom verejný obstarávateľ začína postup obstarávania, napríklad v prípade potreby oslovením hospodárskych subjektov v súvislosti s obstarávaním.

5.   Pri rámcových dohodách a dynamických nákupných systémoch sa vychádza z najvyššej predpokladanej hodnoty (bez DPH) všetkých zákaziek predpokladaných počas celej doby platnosti rámcovej dohody alebo dynamického nákupného systému.

6.   V prípade inovatívnych partnerstiev sa vychádza z najvyššej predpokladanej hodnoty (bez DPH) výskumných a vývojových činností predpokladaných počas všetkých etáp plánovaného partnerstva, ako aj tovaru, služieb alebo prác, ktoré vzniknú a obstarajú sa na konci plánovaného partnerstva.

7.   Pokiaľ ide o verejné zákazky na uskutočnenie stavebných prác, pri výpočte predpokladanej hodnoty sa zohľadnia náklady na práce aj celková predpokladaná hodnota tovaru a služieb, ktoré verejný obstarávateľ dá dodávateľovi k dispozícii, za predpokladu, že sú potrebné na uskutočnenie prác.

8.   Ak môžu byť výsledkom navrhovaných stavebných prác alebo navrhovaného poskytnutia služieb zákazky zadávané formou samostatných častí, zohľadní sa celková predpokladaná hodnota všetkých takýchto častí.

Ak sa súhrnná hodnota častí rovná finančnému limitu stanovenému v článku 4 alebo ho prevyšuje, táto smernica sa uplatňuje na zadávanie každej časti.

9.   Ak návrh na nadobudnutie podobného tovaru môže mať za následok zadanie zákaziek vo forme samostatných častí, pri uplatnení článku 4 písm. b) a c) sa zohľadní celková predpokladaná hodnota všetkých takýchto častí.

Ak sa súhrnná hodnota častí rovná finančnému limitu stanovenému v článku 4 alebo ju prevyšuje, táto smernica sa uplatňuje na zadávanie každej časti.

10.   Bez ohľadu na odseky 8 a 9 môžu verejní obstarávatelia zadávať zákazky na jednotlivé časti bez uplatnenia postupov ustanovených v tejto smernici za predpokladu, že predpokladaná hodnota (bez DPH) dotknutej časti je v prípade tovaru alebo služieb menej ako 80 000 EUR alebo v prípade prác menej ako 1 milión EUR. Súhrnná hodnota častí takto zadaných bez uplatnenia tejto smernice však nesmie prekročiť 20 % súhrnnej hodnoty všetkých častí, na ktoré sa navrhovaná práca, navrhované nadobudnutie podobného tovaru alebo navrhované poskytnutie služieb rozdelilo.

11.   V prípade verejných zákaziek na dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, ktoré majú pravidelnú povahu alebo pri ktorých sa plánuje obnovenie v rámci daného obdobia, výpočet predpokladanej hodnoty zákazky vychádza:

a)

buď z celkovej skutočnej hodnoty zákaziek rovnakého druhu nasledujúcich po sebe a zadaných v priebehu predchádzajúcich 12 mesiacov alebo v priebehu hospodárskeho roka, upravenej podľa možnosti tak, aby zohľadňovala zmeny množstva alebo hodnoty, ku ktorým by došlo v priebehu 12 mesiacov po zadaní pôvodnej zákazky;

b)

alebo z celkovej predpokladanej hodnoty zákaziek nasledujúcich po sebe a zadaných v priebehu 12 mesiacov po prvom dodaní alebo v priebehu hospodárskeho roka, ak trvá dlhšie ako 12 mesiacov.

12.   Pokiaľ ide o verejné zákazky na dodanie tovaru týkajúce sa lízingu alebo prenájmu tovaru alebo kúpy tovaru na splátky, vychádza sa pri výpočte predpokladanej hodnoty zákazky z tejto hodnoty:

a)

v prípade verejných zákaziek na dobu určitú, ak je táto doba kratšia ako 12 mesiacov alebo sa rovná 12 mesiacom, z celkovej predpokladanej hodnoty počas platnosti zmluvy, alebo ak je obdobie platnosti zmluvy dlhšie ako 12 mesiacov, z celkovej hodnoty vrátane predpokladanej zostatkovej hodnoty;

b)

v prípade verejných zákaziek na dobu neurčitú alebo s platnosťou, ktorá sa nedá časovo vymedziť, zo 48-násobku mesačného plnenia.

13.   Pokiaľ ide o verejné zákazky na poskytnutie služieb, vychádza sa pri výpočte predpokladanej hodnoty zákazky, keď to prichádza do úvahy, z tejto hodnoty:

a)

poisťovacie služby: splatné poistné a ostatné formy odmien;

b)

bankové a ostatné finančné služby: poplatky, splatné provízie, úroky a ostatné formy odmien;

c)

zákazky zahŕňajúce vypracovanie návrhov: poplatky, splatné provízie a ostatné formy odmien.

14.   Pokiaľ ide o verejné zákazky na poskytnutie služieb, v ktorých celková cena nie je určená, základom pre výpočet predpokladanej hodnoty zákazky je:

a)

v prípade zmlúv na dobu určitú, ak sa doba trvania rovná alebo je kratšia ako 48 mesiacov: celková hodnota počas celého obdobia platnosti zmlúv;

b)

v prípade zmlúv uzavretých na dobu neurčitú alebo s platnosťou dlhšou ako 48 mesiacov: 48-násobok mesačného plnenia.

Článok 6

Revízia finančných limitov a zoznamu ústredných orgánov štátnej správy

1.   Komisia počnúc 30. júnom 2013 každé dva roky overí, či finančné limity stanovené v článku 4 písm. a), b) a c) zodpovedajú finančným limitom stanoveným v Dohode Svetovej obchodnej organizácie o vládnom obstarávaní (ďalej len „GPA“), a v prípade potreby ich zreviduje v súlade s týmto článkom.

V súlade s metódou výpočtu stanovenou v Dohode o vládnom obstarávaní (GPA) Komisia pri výpočte výšky týchto finančných limitov vychádza z priemernej dennej hodnoty eura vyjadrenej v zvláštnych právach čerpania (ZPČ) za obdobie 24 mesiacov, ktoré sa končí 31. augusta predchádzajúceho revízii s účinnosťou od 1. januára. Takto zrevidovaná výška finančných limitov sa v prípade potreby zaokrúhli smerom nadol na najbližších tisíc eur, aby sa zabezpečilo, že platné finančné limity stanovené v GPA a vyjadrené v ZPČ budú dodržané.

2.   Komisia súčasne s revíziou podľa odseku 1 tohto článku zreviduje aj:

a)

finančný limit stanovený v článku 13 prvom odseku písm. a) prostredníctvom jeho zosúladenia so zrevidovaným finančným limitom, ktorý sa uplatňuje na verejné zákazky na uskutočnenie stavebných prác;

b)

finančný limit stanovený v článku 13 prvom odseku písm. b) prostredníctvom jeho zosúladenia so zrevidovaným finančným limitom, ktorý sa uplatňuje na verejné zákazky na poskytnutie služieb zadané verejnými obstarávateľmi na nižšej ako ústrednej úrovni.

3.   Komisia počnúc 1. januárom 2014 každé dva roky určuje v národných menách členských štátov, ktorých menou nie je euro, výšku finančných limitov uvedených v článku 4 písm. a), b) a c) zrevidovaných podľa odseku 1 tohto článku.

Komisia zároveň určuje v národných menách členských štátov, ktorých menou nie je euro, výšku finančného limitu uvedenej v článku 4 písm. d).

V súlade s metódou výpočtu stanovenou v Dohode o vládnom obstarávaní vychádza určovanie týchto limitov z priemerných denných hodnôt týchto mien zodpovedajúcich príslušnému finančnému limitu vyjadrenému v eurách za obdobie 24 mesiacov, ktoré sa končí 31. augusta predchádzajúceho revízii s účinnosťou od 1. januára.

4.   Komisia uverejní zrevidované finančné limity uvedené v odseku 1, ich zodpovedajúce hodnoty v národných menách podľa odseku 3 prvého pododseku a hodnotu určenú v súlade s odsekom 3 druhým pododsekom v Úradnom vestníku Európskej únie na začiatku novembra nasledujúceho po ich revízii.

5.   Komisia je oprávnená prijať delegované akty v súlade s článkom 87 s cieľom prispôsobiť metodiku stanovenú v druhom pododseku odseku 1 tohto článku akýmkoľvek zmenám metodiky stanovenej v Dohode o vládnom obstarávaní, pokiaľ ide o revíziu finančných limitov uvedených v článku 4 písm. a), b) a c) a určenie zodpovedajúcich hodnôt v národných menách členských štátov, ktorých menou nie je euro, podľa odseku 3 tohto článku.

Komisia je oprávnená prijať delegované akty v súlade s článkom 87 s cieľom zrevidovať finančné limity uvedené v článku 4 písm. a), b) a c) podľa odseku 1 tohto článku a s cieľom zrevidovať finančné limity uvedené v článku 13 prvom odseku písm. a) a b) podľa ods. 2 tohto článku.

6.   V prípade potreby revízie finančných limitov uvedených v článku 4 písm. a), b) a c) a finančných limitov uvedených v článku 13 ods. 1 písm. a) a b) a ak časové obmedzenia bránia použitiu postupu stanoveného v článku 87, nakoľko sa jedná o vážne naliehavé dôvody, na delegované akty prijaté podľa tohto článku ods. 5 druhého pododseku sa uplatňuje postup stanovený v článku 88.

7.   Komisia sa splnomocňuje prijať v súlade s článkom 87 delegované akty s cieľom zmeniť prílohu I na účely aktualizácie zoznamu verejných obstarávateľov na základe oznámení členských štátov, ak sa takéto zmeny budú javiť ako nevyhnutné na správnu identifikáciu verejných obstarávateľov.

Oddiel 3

Vylúčenia zákaziek

Článok 7

Zákazky v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb

Táto smernica sa neuplatňuje na verejné zákazky a súťaže návrhov, ktoré podľa smernice 2014/25/EÚ zadávajú alebo organizujú verejní obstarávatelia vykonávajúci jednu alebo viac činností uvedených v článkoch 8 až 14 uvedenej smernice a ktoré sú zadávané na účely vykonávania týchto činností, ani na verejné zákazky, ktoré sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti uvedenej smernice podľa jej článkov 18, 23 a 34, alebo ak ich zadáva verejný obstarávateľ, ktorý poskytuje poštové služby v zmysle článku 13 ods. 2 písm. b) uvedenej smernice, na zákazky zadávané na účely vykonávania nasledujúcich činností:

a)

služby s pridanou hodnotou súvisiace s elektronickými prostriedkami a poskytované len elektronicky (vrátane zabezpečeného elektronického prenosu zakódovaných dokumentov, služby správy adries a prenos doporučenej elektronickej pošty),

b)

finančné služby, na ktoré sa vzťahujú kódy CPV 66100000-1 až 66720000-3 a článok 21 písm. d) smernice 2014/25/EÚ a ktoré zahŕňajú najmä poštové poukážky a poštové žírové (bezhotovostné) prevody finančných prostriedkov,

c)

filatelistické služby alebo

d)

logistické služby (služby kombinujúce fyzické doručovanie a/alebo uskladňovanie zásielok s inými nepoštovými funkciami).

Článok 8

Osobitné vylúčenia zákaziek v oblasti elektronických komunikácií

Táto smernica sa neuplatňuje na verejné zákazky a súťaže návrhov, ktorých hlavným účelom je umožniť verejným obstarávateľom, aby poskytovali alebo využívali verejné komunikačné siete alebo poskytovali verejnosti jednu alebo viacero elektronických komunikačných služieb.

Na účely tohto článku pojmy „verejná komunikačná sieť“ a „elektronická komunikačná služba“ majú rovnaký význam ako v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES (23).

Článok 9

Verejné zákazky zadávané a súťaže návrhov organizované podľa medzinárodných pravidiel

1.   Táto smernica sa neuplatňuje na verejné zákazky a súťaže návrhov, ktoré je verejný obstarávateľ povinný zadať alebo zorganizovať v súlade s postupmi obstarávania, ktoré sa líšia od postupov stanovených v tejto smernici a ktoré ustanovuje ktorýkoľvek z týchto nástrojov alebo subjektov:

a)

právny nástroj vytvárajúci medzinárodné právne záväzky, ako je medzinárodná dohoda uzavretá v súlade so zmluvami, medzi členským štátom a jednou alebo viacerými tretími krajinami alebo ich územnými alebo správnymi celkami nižšieho stupňa, ktorá sa vzťahuje na tovar, práce alebo služby určené na spoločné vykonávanie alebo využívanie projektu jej signatármi;

b)

medzinárodná organizácia.

Členské štáty oznámia všetky právne nástroje uvedené v prvom pododseku písm. a) tohto odseku Komisii, ktorá sa o nich môže poradiť s Poradným výborom pre verejné obstarávanie uvedeným v článku 89.

2.   Táto smernica sa neuplatňuje na verejné zákazky a súťaže návrhov, ktoré verejný obstarávateľ zadáva alebo organizuje v súlade s pravidlami obstarávania stanovenými medzinárodnou organizáciou alebo medzinárodnou finančnou inštitúciou, ak dotknuté verejné zákazky a súťaže návrhov plne financuje uvedená organizácia alebo inštitúcia; v prípade verejných zákaziek a súťaží návrhov, ktoré z väčšej časti spolufinancuje medzinárodná organizácia alebo medzinárodná finančná inštitúcia, sa zmluvné strany dohodnú na uplatniteľných postupoch obstarávania.

3.   Článok 17 sa uplatňuje na zákazky a súťaže návrhov, ktoré zahŕňajú aspekty obrany a bezpečnosti a ktoré sa zadávajú alebo organizujú podľa medzinárodných pravidiel. Odseky 1 a 2 tohto článku sa neuplatňujú na tieto zákazky a súťaže návrhov.

Článok 10

Osobitné vylúčenia zákaziek v oblasti poskytovania služieb

Táto smernica sa neuplatňuje na verejné zákazky na poskytnutie služieb, ktorých predmetom je/sú:

a)

nadobudnutie alebo prenájom pozemkov, existujúcich stavieb alebo iných nehnuteľností akýmkoľvek finančným spôsobom, alebo ktoré sa týkajú s nimi súvisiacich práv;

b)

nadobudnutie, vývoj, produkcia alebo koprodukcia programového materiálu určeného pre audiovizuálne mediálne služby alebo rozhlasové mediálne služby, ktoré zadávajú poskytovatelia audiovizuálnych alebo rozhlasových mediálnych služieb, alebo zákazky na vysielací čas alebo poskytovanie programov, ktoré sa zadávajú poskytovateľom audiovizuálnych alebo rozhlasových mediálnych služieb. Na účely tohto písmena majú pojmy „audiovizuálne mediálne služby“ a „poskytovatelia mediálnych služieb“ rovnaký význam ako podľa článku 1 ods. 1 písm. a) a d) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ (24). Výraz „program“ má rovnaký význam ako podľa článku 1 ods. 1 písm. b) uvedenej smernice, ale zahŕňa aj rozhlasové programy a rozhlasové programové materiály. Okrem toho, na účely tohto ustanovenia má výraz „programový materiál“ rovnaký význam ako výraz „program“;

c)

rozhodcovské a zmierovacie služby;

d)

akékoľvek z týchto právnych služieb:

i)

právne zastupovanie klienta právnikom v zmysle článku 1 smernice Rady 77/249/EHS (25):

v rozhodcovskom alebo zmierovacom konaní vedenom v členskom štáte, v tretej krajine alebo pred medzinárodným rozhodcovským alebo zmierovacím súdom, alebo

v súdnom konaní pred súdnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej moci členského štátu alebo tretej krajiny alebo pred medzinárodnými súdnymi orgánmi alebo medzinárodnými inštitúciami;

ii)

právne poradenstvo poskytnuté pri príprave akéhokoľvek konania uvedeného v tomto písmene bode i) alebo ak existuje zjavný náznak a vysoká pravdepodobnosť, že vec, ktorej sa poradenstvo týka, sa stane predmetom takéhoto konania, a to za predpokladu, že poradenstvo poskytuje právnik v zmysle článku 1 smernice 77/249/EHS;

iii)

služby spočívajúce v osvedčovaní a overovaní listín, ktoré musia poskytovať notári;

iv)

právne služby, ktoré poskytujú správcovia alebo vymenovaní opatrovníci alebo iné právne služby, ktorých poskytovateľov určil súdny orgán v dotknutom členskom štáte alebo ktorí sú na základe práva určení na vykonávanie osobitných úloh pod dohľadom takýchto súdnych orgánov;

v)

iné právne služby, ktoré sú v dotknutom členskom štáte spojené, aj keď len príležitostne, s výkonom úradnej moci;

e)

finančné služby spojené s emisiou, predajom, kúpou alebo prevodom cenných papierov alebo iných finančných nástrojov v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES (26), služby centrálnych bánk a operácie vykonávané Európskym nástrojom finančnej stability a Európskym mechanizmom pre stabilitu;

f)

pôžičky, bez ohľadu na spojenie s emisiou, predajom, kúpou alebo prevodom cenných papierov alebo iných finančných nástrojov;

g)

pracovné zmluvy;

h)

služby civilnej obrany, civilnej ochrany a prevencie nebezpečenstva, ktoré poskytujú neziskové organizácie alebo združenia a na ktoré sa vzťahujú kódy CPV: 75250000-3, 75251000-0, 75251100-1, 75251110-4, 75251120-7, 75252000-7, 75222000-8, 98113100-9 a 85143000-3 s výnimkou služieb prepravy pacientov sanitárnymi vozidlami;

i)

služby verejnej osobnej dopravy po železnici alebo metrom;

j)

služby týkajúce sa politickej kampane, na ktoré sa vzťahujú kódy CPV 79341400-0, 92111230-3 a 92111240-6, ak ich zadáva politická strana v súvislosti s volebnou kampaňou.

Článok 11

Zákazky na služby zadané na základe výlučného práva

Táto smernica sa nevzťahuje na verejné zákazky na služby, ktoré verejný obstarávateľ zadáva inému verejnému obstarávateľovi alebo združeniu verejných obstarávateľov na základe výlučného práva, ktoré požíva podľa zákona, iného právneho predpisu alebo uverejneného správneho opatrenia, ktoré sú zlučiteľné so ZFEÚ.

Článok 12

Verejné zákazky medzi subjektmi v rámci verejného sektora

1.   Verejná zákazka, ktorú verejný obstarávateľ zadal právnickej osobe, ktorá sa spravuje súkromným alebo verejným právom, nepatrí do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

verejný obstarávateľ vykonáva nad príslušnou právnickou osobou kontrolu podobnú kontrole, akú vykonáva nad vlastnými organizačnými zložkami;

b)

viac ako 80 % činností kontrolovanej právnickej osoby sa vykonáva pri plnení úloh, ktorými ju poveril kontrolujúci verejný obstarávateľ alebo iné právnické osoby kontrolované týmto verejným obstarávateľom, a

c)

v kontrolovanej právnickej osobe nie je žiadna priama účasť súkromného kapitálu s výnimkou nekontrolných a neblokujúcich foriem súkromnej kapitálovej účasti vyžadovaných na základe ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov v súlade so Zmluvami, ktorými sa nevykonáva rozhodný vplyv na kontrolovanú právnickú osobu.

Verejný obstarávateľ sa považuje za vykonávajúceho nad právnickou osobou kontrolu podobnú tej, ktorú vykonáva nad vlastnými organizačnými zložkami v zmysle prvého pododseku písm. a), ak má rozhodujúci vplyv na strategické ciele, ako aj významné rozhodnutia kontrolovanej právnickej osoby. Takúto kontrolu môže vykonávať aj iná právnická osoba, ktorú samotnú rovnakým spôsobom kontroluje verejný obstarávateľ.

2.   Odsek 1 sa uplatňuje aj vtedy, ak kontrolovaná právnická osoba, ktorá je verejným obstarávateľom, zadá zákazku svojmu kontrolujúcemu verejnému obstarávateľovi alebo inej právnickej osobe kontrolovanej tým istým verejným obstarávateľom, za predpokladu, že v právnickej osobe, ktorej sa zadáva verejná zákazka, nie je žiadna priama účasť súkromného kapitálu s výnimkou nekontrolných a neblokujúcich foriem súkromnej kapitálovej účasti vyžadovaných na základe vnútroštátnych právnych predpisov v súlade so Zmluvami, ktorými sa nevykonáva rozhodný vplyv na kontrolovanú právnickú osobu.

3.   Verejný obstarávateľ, ktorý nad právnickou osobou, ktorá sa spravuje súkromným alebo verejným právom, nevykonáva kontrolu v zmysle odseku 1, môže napriek tomu zadať verejnú zákazku uvedenej právnickej osobe bez uplatnenia tejto smernice, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

verejný obstarávateľ vykonáva spoločne s inými verejnými obstarávateľmi kontrolu nad uvedenou právnickou osobou, ktorá je podobná kontrole, akú vykonávajú nad vlastnými organizačnými zložkami;

b)

viac ako 80 % činností danej právnickej osoby sa vykonáva pri plnení úloh, ktorými ju poverili kontrolujúci verejní obstarávatelia alebo iné právnické osoby kontrolované tými istými verejnými obstarávateľmi, a

c)

v kontrolovanej právnickej osobe nie je žiadna priama účasť súkromného kapitálu s výnimkou nekontrolných a neblokujúcich foriem súkromnej kapitálovej účasti vyžadovaných na základe ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov v súlade so Zmluvami, ktorými sa nevykonáva rozhodný vplyv na kontrolovanú právnickú osobu..

Na účely prvého pododseku písm. a) vykonávajú verejní obstarávatelia spoločnú kontrolu nad právnickou osobou, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

i)

orgány kontrolovanej právnickej osoby s rozhodovacími právomocami pozostávajú zo zástupcov všetkých zúčastnených verejných obstarávateľov; jednotliví zástupcovia môžu zastupovať niekoľkých alebo všetkých zúčastnených verejných obstarávateľov;

ii)

títo verejní obstarávatelia môžu spoločne vykonávať rozhodujúci vplyv na strategické ciele a významné rozhodnutia kontrolovanej právnickej osoby, a

iii)

kontrolovaná právnická osoba nesleduje žiadne záujmy, ktoré sú v rozpore so záujmami kontrolujúcich verejných obstarávateľov.

4.   Zmluva uzavretá výlučne medzi dvoma alebo viacerými verejnými obstarávateľmi nepatrí do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, ak sú splnené všetky z týchto podmienok:

a)

zmluvou sa ustanovuje alebo vykonáva spolupráca medzi zúčastnenými verejnými obstarávateľmi s cieľom zabezpečiť, aby sa služby vo verejnom záujme, ktoré musia poskytovať, poskytovali v záujme dosahovania ich spoločných cieľov;

b)

vykonávanie takejto spolupráce sa riadi výlučne aspektmi týkajúcimi sa verejného záujmu a

c)

zúčastnení verejní obstarávatelia vykonávajú na otvorenom trhu menej ako 20 % činností, ktorých sa spolupráca týka.

5.   Na určenie percentuálneho podielu činností uvedených v odseku 1 prvom pododseku písm. b), odseku 3 prvom pododseku písm. b) a odseku 4 písm. c) sa berie do úvahy priemerný celkový obrat alebo vhodný alternatívny ukazovateľ založený na činnosti, napríklad náklady vzniknuté príslušnej právnickej osobe alebo verejnému obstarávateľovi, pokiaľ ide o služby, tovary a práce za tri roky predchádzajúce zadaniu zákazky.

Ak z dôvodu dátumu, ku ktorému príslušná právnická osoba alebo verejný obstarávateľ boli založení alebo začali činnosť alebo v dôsledku reorganizácie ich činnosti takýto obrat alebo alternatívny ukazovateľ založený na činnosti, napríklad náklady, nie je za predchádzajúce tri roky k dispozícii alebo už nie je relevantný, je postačujúce preukázať, najmä prostredníctvom podnikateľských plánov, že meranie činnosti je dôveryhodné.

Oddiel 4

Osobitné situácie

Pododdiel 1

Zákazky, na ktoré sa prispieva, a služby v oblasti výskumu a vývoja

Článok 13

Zákazky s príspevkom verejných obstarávateľov

Táto smernica sa uplatňuje na zadávanie týchto zákaziek:

a)

zákaziek na uskutočnenie stavebných prác, na ktoré verejní obstarávatelia prispievajú priamo vo výške viac ako 50 % a ktorých predpokladaná hodnota bez DPH sa rovná alebo je vyššia ako 5 186 000 EUR, ak tieto zákazky zahŕňajú jednu z týchto činností:

i)

stavebno-inžinierske činnosti uvedené v prílohe II,

ii)

stavebné práce na nemocniciach, zariadeniach určených na šport, rekreáciu a voľný čas, školských a univerzitných budovách a budovách, ktoré sa využívajú na administratívne účely;

b)

zákaziek na poskytnutie služieb, na ktoré verejní obstarávatelia prispievajú priamo vo výške viac ako 50 % a ktorých predpokladaná hodnota bez DPH sa rovná alebo je vyššia ako 207 000 EUR a ktoré sú spojené so zákazkou na uskutočnenie stavebných prác uvedených pod písmenom a).

Verejní obstarávatelia poskytujúci príspevky uvedené v prvom pododseku písm. a) a b) zaistia súlad s touto smernicou, ak sami nezadávajú zákazku, na ktorú sa prispieva, alebo ak takúto zákazku zadávajú pre iné subjekty a v ich mene.

Článok 14

Služby v oblasti výskum